{"guid": "550609ed-98c7-4035-8852-1951a91d59ab:8d2333da-6df4-41c0-a846-15092f60ca0e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1120201011.2", "spisova_znacka": "8Co/158/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/158/2022 z 25. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2024, sp. zn. 8Co/158/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1120201011.2", "identifikacne_cislo": "1120201011", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Holická", "sudca_id": 1156, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-holicka-1156", "datum_vydania": "2024-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu", "Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d2333da-6df4-41c0-a846-15092f60ca0e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1120201011.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1120201011.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1120201011.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/158/2022\n1120201011\n25. 06. 2024\nJUDr. Monika Holická\nECLI:SK:KSBA:2024:1120201011.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov\nsenátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcov: X/ O. W.-N., D..\nXX.XX.XXXX, N.: H. A. XX, H. A., X/ M. W.-N., D.. XX.XX.XXXX, N.: H. A. XX, H. A., X/ T. W., N., D..\nXX.XX.XXXX, N.: H.Ý. A. XX, H. A., X/ F. W.-N.L., D.. XX.XX.XXXX, N.: H. A. XX, H. A., X/ O. W.-N.,\nD.. XX.XX.XXXX, N.: H. A. XX, H. A., všetkých zastúpených: Mgr. Petrom Mešencom, advokátom, so\nsídlom: Prievozská 1314/39, Bratislava, IČO: 50 287 222, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa,\na.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému:\nJUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o náhradu\nnemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/, a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava I zo dňa 17.02.2022 č. k. 9C/3/2020-157 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti\n\npotvrdzuje.\n\nV napadnutej zamietajúcej časti rozsudok m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ sumu\n12 000€, žalobcovi 2/ sumu 2500€, žalobkyni 3/ sumu 2500€, žalobkyni 4/ sumu 2500€, všetko do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku.\nŽalobcovia 1/, 2/, 3/ a 4/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nV časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu rozsudok z r u š u\nj e a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti žaloby žalobkyne 5/; žalovanému\nuložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 10 000€, žalobcovi 2/ sumu 10 000€, žalobkyni 3/\nsumu 10 000€, žalobkyni 4/ sumu 10 000€ a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcom 1/, 2/,\n3/, a 4/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške\nnáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike\nprostredníctvom Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok za podanú žalobu v sume 1266€.\nVykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 11.02.2018 viedol V. O. motorové vozidlo škoda\nSUPERB s EVČ: Z. v mieste DUINRELL v areáli rekreačného parku v Holandsku, kde spôsobil dopravnú\nnehodu pod vplyvom alkoholu s následkom smrti tým spôsobom, že motorové vozidlo zišlo z vozovky\na prišlo do kontaktu s kríkmi vedľa cesty; následne pokračoval vodič s dvoma spolujazdcami v jazde,\na to s p. A. S. V. A.. M. W.-N.; motorové vozidlo zišlo z briežku, prevrátilo sa a skončilo vo vode.\nSpolujazdec M. W.-N. bol prevezený do nemocnice v Rotterdame, kde zomrel vo veku 47 rokov. Súdny\ndvor Haag ako odvolací súd uznal obvineného p. V. O. za vinného z toho, že jazdil pod vplyvom alkoholu\n\npríliš rýchlo vzhľadom na dopravnú situáciu, stratil kontrolu nad motorovým vozidlom, ktoré riadil, dostal\nsa mimo cesty, s autom vošiel na svah, dôsledkom čoho sa motorové vozidlo dostalo do vody, čím\nspolujazdci boli usmrtení. Konanie obžalovaného p. V. O. bolo príčinou usmrtenia p. A. S. V. A.. M. W.N.. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 427 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, § 1\nods. 1, § 4 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 3, § 24 ods. 1, 2 písm. d) a e), 3 zákona č. 381/2001\nZ.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“). K otázke pasívnej legitimácie poisťovne v\nsporoch o náhrade nemajetkovej ujmy poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2017\nsp. zn. 6MCdo/1/2016, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSR č. 8/2018 pod č. 61 s právnou vetou: „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v\nzásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“. V súlade so závermi\nvyjadrenými v uvedenom rozhodnutí bola táto otázka posudzovaná najvyšším súdom aj v ďalších\nrozhodnutiach napr. z 27.02.2018 sp. zn. 6Cdo/206/2017, z 27.02.2018 6Cdo/143/2017, zo 14.06.2017\nsp. zn. 3MCdo1/2016 a z 29.11.2018 sp. zn. 6Cdo/80/2018, sp. zn. 8Cdo/6/2018 z 27.09.2018.\nTouto ustálenou praxou bol prekonaný právny názor uvedený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4Cdo/168/2009, 4Cdo/139/2011, 8Cdo/219/2016, 3Cdo/172/2012 a sp. zn. 3Cdo/301/2012.\nK extenzívnemu výkladu pojmu „škoda“ sa vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení z 11.10.2016 sp.\nzn. III. ÚS 666/2016, v ktorom uzavrel, že výklad pojmu „škoda“ je ústavne konformným spôsobom\ninterpretovateľný tak, že zahŕňa aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu podľa ustanovení Obč. zákonníka\no ochrane osobnosti, s cieľom maximálnej možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej uníjnej\nregulácie. Eurokonformný extenzívny výklad pojmu „škoda na zdraví“, upraveného v § 4 ods. 2 písm.\na)/zákona o PZP je tiež súladne prezentovaný ústavným súdom v uznesení sp. zn. I. ÚS 474/2016 zo\ndňa 17.08.2016. Otázka zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú pri dopravnej nehode bola\njudikovaná aj Súdnym dvorom Európskej únie, rozsudkom vo veci Haasová C-22/2012, v zmysle záverov\nktorého povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má\npokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej\nnehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo\nuplatniteľné v spore vo veci samej. Na základe uvedeného dospel k záveru, že u žalovaného je\ndaná pasívna vecná legitimácia, keď motorové vozidlo v čase dopravnej nehody bolo poistené u\nžalovaného. Tým, že vodič motorového vozidla V. O. spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k\nsmrti príbuzného žalobcov, bolo neoprávnene zasiahnuté do súkromia žalobcov, súčasťou ktorého\nje aj rodinný život zahrňujúci právo fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzájomné vzťahy s\ninými ľudskými bytosťami najmä v oblasti citovej tak, aby sa fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať\nvlastnú osobnosť. Mal za preukázané, že medzi žalobcami a nebohým existovali sociálne, morálne,\ncitové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, pričom porušením\npráva na jeho život došlo k neoprávnenému zásahu do práv na súkromie žalobcov; následky sú trvalé\na neodstrániteľné. Bola narušená celistvosť rodiny, žalobkyňa 1/ prišla náhle o manžela, žalobcovia\n2/, 3/ a 4/ o otca. Strata jedného člena rodiny je objektívne neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje\nvšetkých členov rodiny, najviac ale tých najbližších, ktorí si následky v dôsledku spôsobenej traumy,\nochudobnenia v citovom živote, strate zázemia, či pocitu domova nesú zo sebou po celý život. Vychádzal\nz nepochybnej skutočnosti, že už samotná strata blízkeho človeka znamená pre pozostalých a to\nhlavne najbližšiu rodinu značnú ujmu, pričom nie je dostatočné morálne zadosťučinenie a je na mieste\nposkytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 5Cdo/265/2009 z 17.02.2011. dospel k záveru, že všetci žalobcovia spĺňajú istú formu bližšieho,\nužšieho vzťahu k zosnulému odôvodňujúcu priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď\nz dokazovania vyplynulo, že dôsledky smrti syna a brata žalobcov sú u všetkých žalobcov závažnou\nujmou. Ako rodina boli vždy súdržní, aktívne si užívali voľný čas, spoločné chvíle, navzájom si pomáhali\na mali spoločné plány; smrť preťala doterajšie pokojné plynutie životov žalobcov. Zdôraznil, že náhrada\nnemajetkovej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, pretože žiadna suma súdom priznaná nie je\ndostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu na to, aby nahradila život človeka. Jej účelom a zmyslom je\nzmiernenie následkov vzniknutej ujmy, táto má umožniť tzv. „citové obveselenie“. Nemá byť zábezpekou,\nzdrojom obživy a ani náhradou príjmu. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov prihliadol\nna to, že zosnulý M. W.-N.L. mal v čase nehody 47 rokov; jeho smrť nepriaznivo zasiahla do\nemocionálneho života žalobcov; už nikdy sa nebudú môcť porozprávať so svojím manželom a otcom;\ntešiť sa zo životných úspechov a zažiť s ním ďalšie neopakovateľné zážitky. Zavinené úmrtie manžela\n\na otca poznačí žalobcov po psychickej stránke na celý život. Neustále spomienky negatívne vplývajú\nna duševný stav žalobcov, všetky súkromné a pracovné aktivity s nebohým sa pre nich naraz stali\niba minulosťou. Pre žalobcov bol zosnulý manžel a otec dobrým a starostlivým manželom a otcom,\nktorý nesmierne chýba každému, kto ho poznal. Jeho smrťou došlo k zásahu do psychickej integrity\nžalobcov. Úmrtie manžela a otca bolo pre nich neočakávanou stratou a výrazným zásahom do ich života.\nNikdy sa s tým nebudú vedieť vyrovnať. Žalobcovia požadovali náhradu nemajetkovej ujmy každý vo\nvýške 33 500€. Zohľadnením veku zosnulého v čase nehody, odkázanosti a intenzity vzťahov medzi\nzosnulým a žalobcami dospel k sume 10 000€ ako primeranej pre každého zo žalobcov. Prihliadol\npri tom aj na skutočnosť, že žalobcovia boli hmotne odkázaní na zosnulého. K námietke žalovaného,\nže poškodený musel vedieť, že vinník je pod značným vplyvom alkoholu a napriek tomu do vozidla\nnasadol a viezol sa v ňom, poukázal na rozhodnutie súdneho dvora Haag, ktorým je preukázané, že\nvodič motorového vozidla v čase jeho vedenia bol pod vplyvom alkoholu, avšak nikde v rozhodnutí sa\nneuvádza, že o tejto skutočnosti preukázateľne vedel niektorý zo zosnulých spolujazdcov. Uviedol, že\nzistená hladina alkoholu u vodiča neznamená automaticky preukázanú vedomosť spolujazdca o tejto\nskutočnosti. Žalovaný nepreukázal okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do práva na\nochranu osobnosti a preto nie je možné pristúpiť k zníženiu nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy.\nZ požitia alkoholu vodičom nie je možné usúdiť a dotvárať predchádzajúce správanie poškodeného.\nK argumentácii žalovaného o nepoužití bezpečnostného pásu zosnulým uviedol, že táto nezohľadňuje\nokolnosti a priebeh dopravnej nehody a už vôbec príčinu úmrtia zosnulého, pričom poukázal na rozsudok\nSúdneho dvora Haag, z ktorého vyplýva, že podľa lekárskej správy, vozidlo spadlo do vody, pacient, ktorý\nsa nachádzal asi 15 minút pod vodou bol zakliesnený v aute; z auta ho vytiahol potápač a záchranná\nslužba. Uviedol, že neexistuje žiaden dôkaz, že by poškodený nepoužil bezpečnostný pás po nastúpení\ndo motorového vozidla, nie je vylúčené, že si poškodený sám neskôr odopol bezpečnostný pás v záujme\nzáchrany svojho života v snahe vyplávať na hladinu vody a je otázne, či použitie bezpečnostného pásu za\ndaných okolností mohlo prispieť k záchrane zosnulého. Z týchto dôvodov vyhodnotil obranu žalovaného\nako účelovú. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s odôvodnením, že všetci\nžalobcovia boli v základe nároku plne úspešní a rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy súdu.\nO uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu rozhodol podľa § 2 ods. 2,\n§ 4 ods. 2 písm. i), § 7 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a podľa položky 7b písm.\nb)/ Sadzobníka súdnych poplatkov.\n2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobe žalobcov vyhovel, podal odvolanie v zákonom\nstanovenej lehote žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu\nzamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Namietal, že súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho relevantnou právnou argumentáciou a\nkonštantou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR k otázke, resp. absencií priamej príčinnej\nsúvislosti medzi dopravnou nehodou a zásahom do osobnostných práv žalobcov, čo je v rozpore s §\n220 ods. 3 C.s.p., čím zaťažil rozsudok vadou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti a vo výsledku vec aj\nnesprávne právne posúdil. Uvedené sa vzťahuje aj na priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy, a\nto najmä jej paušalizovanie vo vzťahu ku každému zo žalobcov, napriek rôznorodosti vzťahov. Uviedol,\nže pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaný a\nteda pre účely zákona o PZP je nemajetková ujma pozostalých po obetiach dopravných nehôd užšou\nkategóriou „škody na zdraví“, bolo nevyhnutné dôsledne sa zaoberať atribútmi vzniku zodpovednosti za\nškodu, t.j. protiprávnosťou konania, vznikom škody v dôsledku protiprávneho konania a to vo vzťahu k\nžalovanému v kontexte celého zákona o PZP. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.03.2007\nsp. zn. 3Cdo/32/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 05.12.2013 sp. zn. 3Cdo/18/2013, rozsudok\nNajvyššieho súdu SR z 30.01.2007 sp. zn. 2Cdo/73/2006, uverejnený v Zb. stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov SR pod R 61/2008, v zmysle ktorého, „príčinná súvislosť medzi poškodením\nzdravia žalobcov a protiprávnym konaním žalovaného nie je daná, ak poškodenie zdravia spočíva v\nudalosti, ktorá je už sama o sebe následkom protiprávneho konania žalovaného. O takýto prípad ide\naj vtedy, ak poškodenie zdravia žalobcov bolo výsledkom ich reakcie na smrteľný úraz ich syna.“ Ďalej\npoukázal na § 5 ods. 1 písm. h) zákona o PZP, v zmysle ktorého „poistiteľ nenahradí za poisteného\nškodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.“\nNamietal, že vzhľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k žalovanému je poistnou udalosťou dopravná\nnehoda a zásah do osobnostných práv žalobcov nastal sprostredkovane v dôsledku reakcie na už\nprimárne a priame následky tejto dopravnej nehody - úmrtie ich rodinného príslušníka, neexistuje vo\nvzťahu k žalobcom a uplatňovanej nemajetkovej ujme priama príčinná súvislosť s poistnou udalosťou\n\nako takou v zmysle uvedeného ustanovenia. Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na rozsudok\nESD zo dňa 10.12.2015 vo veci C-350/14 Lazar, v ktorom ESD opakovane a na viacerých miestach\nujmu pozostalých súvisiacu s úmrtím osoby pri dopravnej nehode označil ako „nepriame následky\ntejto nehody“, pričom „škodu predstavuje ujma na zdraví s následkom smrti dcéry pána Lazara.\nUjmu, ktorú utrpeli jej rodinní príslušníci, treba ako takú považovať za nepriame následky nehody.“\nUviedol, že v prípade akceptovania premisy, že pod škodou na zdraví je možné extenzívnym výkladom\nzahŕňať aj nemajetkovú ujmu pozostalých, je potom žalovaný ako poisťovateľ priamo zo zákona\nPZP oslobodený od povinnosti plniť za poisteného škodu (nemajetkovú ujmu), a to práve z dôvodu\nabsencie priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, keďže žalobcovia neboli priamym účastníkom\ndopravnej nehody. Tejto jeho argumentácii sa súd prvej inštancie nevenoval, čo je v príkrom rozpore\ns požiadavkami na kvalitu odôvodnenia rozsudku vo všeobecnosti, napriek ustálenej rozhodovacej\npraxe NSSR. Rozsudok považoval za arbitrárny aj čo do výšky priznanej náhrady, a to najmä bez\nakéhokoľvek zdôvodnenia či variovania vzhľadom na rôznorodosť rodinných vzťahov žalobcov vo\nvzťahu k poškodenému (manželka, plnoleté deti).\n3. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd prvej inštancie priznal každému zo žalobcov sumu 10 000€ a\nvo zvyšku žalobu zamietol, podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia a žiadali rozsudok\nzmeniť tak, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyni 1/ v sume 22 000€,\nžalobcovi 2/ v sume 12 500€, žalobkyni 3/ v sume 12 500€ a žalobkyni 4/ v sume 12 500€. Odvolanie\nodôvodnili tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú\nvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Namietali, že súd prvej inštancie nesprávne právne aplikoval § 13 ods. 3 Obč.\nzákonníka na skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním (vek zosnulého 47 rokov, vek pozostalej\nmanželky 49 rokov, trvanie manželstva 29 rokov, z ktorého pochádzali 3 deti, spolužitie manželov počas\ntrvania manželstva, hmotná závislosť pozostalej manželky na zosnulom, vzťah detí k zosnulému otcovi).\nPoukazom na rozsudok Krajského súdu Trnava sp. z. 24Co/71/2018, rozsudok Krajského súdu v Nitre\nsp. zn. 9Co/330/2012, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/2625/2007, nález Ústavného súdu\nSR sp. zn. III. ÚS 288/217 z 05.12.2017 namietali, že nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie\nspočíva v tom, že nezohľadnil pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy pre pozostalú manželku a\ndeti závažnosť vzniknutej ujmy, priznaná výška nemajetkovej ujmy 10 000€ nie je primeraná, nespĺňa\npožiadavku spravodlivosti, nemá základ v zistenom skutkovom stave a nezohľadňuje rozhodovaciu\nčinnosť súdov v porovnateľných veciach, čo považujú za porušenie práva na spravodlivý proces, a\nresp. inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej namietali, že pre\nurčenie primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie ako pomocné kritérium\nnesprávne použil zákon č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov, čo potvrdzuje nález Ústavného\nsúdu SR sp. z. III. ÚS 754/2016, rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/31/2020, rozhodnutie\nKrajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/56/2019, rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.\nzn. 11C/17/2020. Súdny dvor Európskej únie sa v rozhodnutí zo dňa 16.07.2020 vo veci C-129/19,\nPresidenza del Consiglio dei Ministri/BV vyjadroval k článku 12 ods. 2 smernice rady 2004/80/ES z\n29.04.2004 o odškodňovaní obetí trestných činov, ktorá bola transponovaná do právneho poriadku\nSR, a to do zákona, na ktorý sa odvoláva žalovaný. Súd uviedol, že členské štáty musia priznať\nodškodnenie všetkým obetiam úmyselného násilného trestného činu, a to aj tým, ktoré majú bydlisko\nna ich vlastnom území. Odškodnenie nemusí pokrývať úplnú náhradu škody, ale jeho výška nemôže\nbyť čisto symbolická. Ďalej namietali, že minimálna mzda a zákon o obetiach trestných činov sú\nverejnoprávne regulácie, ktorými štát nastavuje minimálne parametre sociálneho štátu. Normy verejného\npráva nemôžu byť podkladom pre limitáciu výšky náhrady nemajetkovej ujmy v súkromnoprávnych\nvzťahoch podľa Obč. zákonníka. Limitácia náhrady škody voči štátu nezbavuje obeť trestného činu jej\nnároku uplatniť si úplnú (100%) náhradu škody voči páchateľovi násilnej trestnej činnosti. Odškodnenie\ngarantované štátom v rámci vnútroštátneho systému odškodnenia má predstavovať podľa výkladu\nsúdu Európskej únie spravodlivé a primerané odškodnenie; takéto odškodnenie nemusí nevyhnutne\nzabezpečiť úplnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá môže byť na ťarchu páchateľa násilného trestného\nčinu. Odškodnenie poskytované štátom predstavuje príspevok k náhrade nemajetkovej ujmy, ktorú\nutrpela obeť násilnej trestnej činnosti; limitácia náhrady škody platí výlučne voči štátu, avšak nie voči\npáchateľovi násilného trestného činu. Skutočné odškodnenie obete násilnej trestnej činnosti pozostáva\nz odškodnenia (limitovaného) garantovanom štátom a z odškodnenia, ktoré má byť na ťarchu páchateľa\ntrestnej činnosti. Limitácia náhrady škody v prospech štátu neznamená, že obeť násilného trestného\n\nčinu nemá nárok na väčšie odškodnenie. Zo strany štátu ide len o doplnkové o čiastočné odškodnenie\nv prospech obete trestného činu, avšak plné odškodnenie obete naďalej zaťažuje páchateľa trestného\nčinu. Podľa § 10 ods. 2 tohto zákona odškodnenie obetí násilného trestného činu nemožno priznať,\nak jej bola ujma na zdraví plne uhradená inak. Zákon predpokladá plné odškodnenie obete trestného\nčinu, pričom štát sa podieľa na finančnom odškodnení len do určitej výšky. Na zvyšnú časť odškodnenia\nnaďalej pretrváva nárok poškodeného voči páchateľovi trestnej činnosti. Poisťovateľ svoje povinnosti z\npovinného zmluvného poistenia nemôže degradovať na povinnosti štátu a zbavovať sa týmto spôsobom\nsvojich povinností voči poškodenému. V súkromnoprávnych vzťahoch platí princíp náhrady skutočnej\nškody (§ 442 Obč. zákonníka). Z uvedeného je zrejmé, že finančné limity odškodnenia, ktoré platia\npre štát neplatia pre poisťovateľa vzhľadom na inú povahu vnútroštátneho systému (limitovaného)\nodškodnenia obetí trestného činu štátom. Rozsudok ESLP vo veci Kontrová verzus SR, z ktorého\nvychádzal súd prvej inštancie, nemôže slúžiť ako podklad pre určenie výšky náhrady nemajetkovej\nujmy súdom prvej inštancie, pretože ide o neaktuálnu judikatúru ESLP-15 rokov staré rozhodnutie,\npričom k skutku došlo pred dvadsiatimi rokmi; nemajetková ujma vo výške 25 000€ bolo za porušenie\npozitívneho záväzku štátu chrániť právo na život; výška nemajetkovej ujmy v tejto veci bola určená\nvoči štátu za porušenie svojho pozitívneho záväzku avšak nie voči pôvodcovi neoprávnenému zásahu\nvoči manželovi, ktorý potom, čo usmrtil maloleté deti strelnou zbraňou sám spáchal samovraždu; k\nodsúdeniu SR v prípade Kontrová došlo z dôvodu, že ESLP sa stotožnil s tvrdením sťažovateľky\nv tom čase o neexistencii účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy vo vzťahu k namietanému\nporušeniu práva na život, prostredníctvom ktorého by získala náhradu za utrpenú nemajetkovú ujmu;\nz aktuálnej judikatúry ESLP rozhodnutie z 26.11.2019 v prípade Kapko proti SR rozsudok Okresného\nsúdu priznávajúci 30 000€ pre každého rodiča za usmrtenie dcéry pádom veľkokapacitného stanu\npočas hudobného festivalu Pohoda v roku 2009 môže spĺňať požiadavku umožňujúcu zabezpečenie\nodškodnenia obetí. Z pohľadu ESLP suma 60 000€ pre obidvoch rodičov za stratu dcéry je primeraná\na žaloba na ochranu osobnosti predstavuje účinný vnútroštátny prostriedok nápravy porušenia práva\nna život. Ďalej poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 05.12.2017, podľa\nktorého „pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju\nvlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach\nrovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a\nvýškou priznanej náhrady. Poukázali na skutkový stav rozhodujúci pre určenie výšky nemajetkovej ujmy,\nosobitne zdôraznili dobu trvania manželstva zosnulého s jeho manželkou, keď je zrejmé, že sa zosobášili\npomerne mladí a viac ako polovicu svojho života bol zosnulým manželom pozostalej manželky; je\nlogické, že čím dlhšie trvá manželský zväzok, tým viac sú manželia na seba citovo naviazaný, dlhodobo\nsi budujú vzájomný vzťah, vzťahy sú z dlhodobého hľadiska intenzívnejšie a tým je väčší zármutok zo\nstrany životného partnera, s ktorým pozostalá manželka chcela dožiť v starobe. Intenzita citového vzťahu\nje daná aj dĺžkou trvania manželstva. Taktiež zdôraznili, že hlavný zdroj obživy zabezpečoval manžel,\npozostalá manželka sa starala o svokru a z toho dôvodu vykonávala len sezónne práce. Namietali,\nže náhrada nemajetkovej ujmy priznaná manželke vo výške 10 000€ nespĺňa požiadavku primeranosti\nani spravodlivosti, nezodpovedá skutkovému stavu zistenému v rámci dokazovania, ani závažnosti\nvzniknutej ujmy, ktorú pozostalá manželka utrpela. Priložili prehľad 18 rozhodnutí krajských súdov,\nktoré priznali nemajetkovú ujmu manželke za smrť manžela, z ktorých vyplýva, že maximálna výška\nodškodnenia priznaná manželke bola suma 70 000€, minimálna suma nemajetkovej ujmy priznanej\nmanželke bola 15 000€ a priemerná výška nemajetkovej ujmy pre pozostalú manželku je 25 000€.\nZároveň poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/38/2021, ktorým potvrdil\nrozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.10.2020 č. k. 16C/53/2019-242, ktorý priznal pozostalej\nmanželke náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20 000€, keď manželia žili v spoločnej domácnosti\na manželstvo trvalo 15 rokov, pričom zosnulý manžel A. S. zomrel v aute pri tej istej dopravnej\nnehode spolu s M. W.-N., manželom žalobkyne 1/, ktorej súd prvej inštancie za trvanie 29 rokov\nmanželstva priznal sumu 10 000€. Priložili aj prehľad 8 rozhodnutí krajských súdov, ktorým bola priznaná\nnemajetková ujma plnoletým deťom za smrť rodiča.\n4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení v odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť\ntak, ako navrhli vo svojom odvolaní. Podľa ich názoru napadnuté rozhodnutie nemôže vychádzať z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie aplikoval aj interpretoval správne\nzákon č. 381/2001 Z.z. o PZP, v súlade s eurokonformným výkladom pojmu náhrada škody, rozhodnutím\nÚstavného súdu SR ÚS 474/2016 a III. ÚS 666/2016, rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n6MCdo/1/2016 publikovanom v Zb. stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 61/2018 a správne\naplikoval na zistený skutkový stav. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným\n\nna odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, vyplývajúcim z uznesenia Ústavného súdu SR sp.\nzn. IV ÚS 115/03 z 03.07.2023, podľa ktorého: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ Súd\nprvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. dostatočne vysporiadal\nso všetkými námietkami žalovaného, a to s námietkou nedostatku príčinnej súvislosti, s námietkou\npriznanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy aj s námietkou spoluzavinenia zosnulého. Za porušenie\nzákladného práva zaručeného v čl. 46 Ústavy SR nemožno považovať to, že všeobecný súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo sporovej\nstrany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a navrhovaným hodnotením dôkazov\n(IV ÚS 252/2004) a ani právo na aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná teda,\naby sa rozhodlo v súlade s požiadavkami sporovej strany (I. ÚS 50/2004). Pokiaľ žalovaný namietal\nnesprávne právne posúdenie existencie priamej príčinnej súvislosti medzi škodou a škodovou udalosťou\nsúdom prvej inštancie, poukázali na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 02.02.2022 sp.\nzn. 9Cdo/87/2021, v ktorom sa najvyšší súd vysporiadal s argumentáciou žalovaného v bode 25 jasne\nkonštatoval, že „medzi dopravnou nehodou s následkom smrti blízkej osoby a zásahom do osobnostných\npráv pozostalých je daná priama príčinná súvislosť ako zákonný predpoklad zodpovednosti poisťovne\nza škodu, a teda že sa odvolací súd svojím právnym záverom v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) C.s.p.\nneodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.“ Pokiaľ ide o paušalizovanie náhrady\nnemajetkovej ujmy vo vzťahu k manželke dali žalobcovia žalovanému čiastočne za pravdu v tom, že\nvýška náhrady nemajetkovej ujmy určená vo vzťahu k manželke zosnulého je neprimeraná a mala byť\nvyššia než výška náhrad nemajetkovej ujmy priznaná plnoletým deťom. V tejto súvislosti poukázali na\nnimi podané odvolanie.\n5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v medziach uplatnených\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné. Žalobcovia vo svojom odvolaní uviedli, že toto podávajú proti výrokom rozsudku súdu\nprvej inštancie, ktorým každému zo žalobcov priznal sumu 10 000€ a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.\nZ obsahu ich odvolania však vyplýva, že vecnú nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v\nktorej vyhovel žalobe každého zo žalobcov v sume 10 000€ nenamietajú, ale žiadajú rozsudok zmeniť\ntak, aby odvolací súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyni 1/ v sume 22 000€ a žalobcom 2/,\n3/ a 4/ každému v sume 12 500€. Odvolací súd preto posúdil odvolanie žalobcov v súlade s § 124 ods.\n1 C.s.p. podľa jeho obsahu ako smerujúce proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol\nžalobu žalobkyne 1/ v sume 12 000€ a žalobu žalobcov 2/, 3/ a 4/, každého v sume 2500€ a dospel k\nzáveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.\n6. Predmetom odvolacieho konania bol, na základe odvolaní podaných žalobcami aj žalovaným proti\nrozsudku súdu prvej inštancie, nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy, a to žalobkyne 1/ v sume\n22 000€ a žalobcov 2/, 3/ a 4/ v sume 12 500€, spôsobenej im usmrtením manžela žalobkyne 1/ a\notca žalobcov 2/ až 4/ pri dopravnej nehode spôsobenej vodičom motorového vozidla povinne zmluvne\npoisteného u žalovaného.\n7. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žalobcami uplatneného nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy vychádzal zo zistení, že vodič motorového vozidla V. O. spôsobil dopravnú nehodu,\npri ktorej došlo k smrti príbuzného žalobcov; predmetné motorové vozidlo bolo v čase dopravnej nehody\npoistené u žalovaného; a tiež, že medzi žalobcami a nebohým existovali sociálne, morálne, citové a\nkultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života. S poukazom na ustálenú súdnu\nprax najvyšších súdnych autorít v riešení otázky pasívnej legitimácie poisťovne v spore o náhradu\nnemajetkovej ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, dospel k záveru, že žalovaný je v\nkonaní pasívne vecne legitimovaný. Vychádzal najmä z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 31.07.2017\nsp. zn. 6MCdo/1/2016, uverejneného v Zb. stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č.\n8/2018 pod č. 61, podľa ktorého „škodou pre účely zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých\n\nzákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do\nosobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V\nspore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.“ Poukázal aj na ďalšie naň nadväzujúce\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/143/2017, 6Cdo/206/20117, 8Cdo/6/2018, ako aj na\nuznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11.10.2016 a rozhodnutie ESD C 22/12 vo\nveci Haasová.\n8. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že žalobcovia majú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,\nkeď spôsobením dopravnej nehody vodičom motorového vozidla, pri ktorej došlo k smrti príbuzného\nžalobcov, došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcov chráneného ustanovením § 11 Obč.\nzákonníka ktorého následky sú trvalé a neodstrániteľné; bola narušená celistvosť rodiny, žalobkyňa 1/\nprišla náhle o manžela, žalobcovia 2/, 3/ a 4/ o otca, pričom strata jedného člena rodiny je objektívne\nneodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje všetkých členov rodiny, najviac tých najbližších, v dôsledku\nspôsobenej traumy, ochudobnenia v citovom živote, strate zázemia a je nepochybné, že už samotná\nstrata blízkeho človeka znamená pre pozostalých, hlavne najbližšiu rodinu, značnú ujmu a nie je\ndostatočné morálne zadosťučinenie.\n9. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal absenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nemajetkovou\nujmou žalobcov a poistnou udalosťou ako takou v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) zákona o PZP.\n10. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6MCdo/6/2012 z 30.10.2013, zverejnenom v Zb. stanovísk\nNS a súdov SR č. 10/2014 pod č. 137, okrem iného uviedol: „o vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny\nnexus) ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup)\na vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik\nškody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí\niba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencie; príčinnú súvislosť\ntreba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo\nvšeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také\nkonanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že\nnebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je\niná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodením), zodpovednosť za škodu\nnenastáva. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je\notázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie,\nmedzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná\nsúvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne\nspočíva škoda (majetková ujma, za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou\nujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu, ak je protiprávne) sa príčinná súvislosť\nzisťuje.“\n11. Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej\nosoby vo svojej celistvosti; jednotlivé zákonom chránené zložky tejto osobnosti sú v § 11 Obč. zákonníka\nuvedené príkladmo. Ochrana osobnosti zahŕňa okrem iného aj právo na ochranu súkromia, súčasťou\nktorého je aj rodinný život zahŕňajúci najmä právo fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzájomné\nvzťahy s inými ľudskými bytosťami najmä v oblasti citovej tak, aby sa fyzická osoba mohla rozvíjať\na napĺňať vlastnú osobnosť, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia. Ak medzi osobami existujú blízke príbuzenské vzťahy a citové väzby, môže porušením\npráva na život jednej z nich dôjsť k nedovolanému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto\nosôb. Protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. jeho nedovolaním narušením,\ntak môže byť fyzickej osobe spôsobená v jej rodinnom živote ujma spočívajúca v tom, že stratou\nspolužitia s blízkou osobou už nemôže vôbec (alebo čiastočne) napĺňať svoje vlastné citové potreby.\nAk dôjde k smrti blízkej osoby, pozostalá osoba môže utrpieť citovú (emocionálnu) ujmu vo forme šoku,\npsychickej traumy, smútku až žiaľu zo straty spoločenstva s blízkou osobou. Zásah do emocionálnej\nsféry fyzickej osoby spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej\nosoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Obč. zákonníka o ochrane\nosobnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/265/2009 zo 17.02.2011). Podľa názoru\nodvolacieho súdu, uvedeného aj v rozsudku sp. zn. 8Co/38/2021 zo dňa 25.01.2022, konaním vodiča,\nktorého prevádzkou bola spôsobená smrteľná dopravná nehoda, došlo v priamej príčinnej súvislosti k\nneoprávnenému zásahu do práva žalobcov na ich súkromný život tým, že došlo k náhlemu ukončeniu\n\nvzájomných vzťahov žalobcov s ich blízkym príbuzným. Narušenie celistvosti rodiny žalobcov a tým ich\nochudobnenie o rodinný, (partnerský a rodičovský) život, je trvalým zásahom do súkromia a života týchto\nžalobcov, ku ktorému došlo v priamej príčinnej súvislosti so smrteľnou dopravnou nehodou. Citová ujma\nžalobcov 1/ až 4/, spočívajúca v nepríjemných pocitoch smútku, zúfalstva a šoku zo smrti milovanej\nosoby, je následkom dopravnej nehody, bez ktorej by takáto ujma na ich psychike nebola vznikla.\nKonaním vodiča motorového vozidla, spočívajúcim v spôsobení smrteľnej dopravnej nehody, došlo k\nzásadnej zmene spoločného života žalobcov 1/ až 4/, ku ktorej by nedošlo nebyť tejto tragickej udalosti.\nZ uvedeného vyplýva, že dopravnou nehodou s následkom smrti manžela žalobkyne 1/ a otca žalobcov\n2/ až 4/, došlo k trvalému pretrhnutiu rodinných a citových väzieb. Na základe uvedeného odvolací súd\ndospel k záveru, že v danom prípade neboli odškodnené žiadne také následky na osobnostných právach\nžalobcov, ktoré by neboli vyvolané smrteľnou dopravnou nehodou.\n12. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že na daný prípad nemožno aplikovať rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR z 30.01.2007, sp. zn. 2Cdo/73/2006, uverejnené v Zb. stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov SR pod R 61/2008, pretože sa týkalo iného nároku, a to náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia v dôsledku psychickej ujmy na zdraví, ktorá mala vzniknúť pozostalým rodičom v dôsledku\nsmrti ich syna. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-350-2014 taktiež nemožno aplikovať v\nprejednávanej veci, pretože sa týkalo výkladu článku 4 ods. 1 nariadenia č. 864/2007 o rozhodnom práve\npre mimozmluvné záväzky na účely určenia práva uplatniteľného na mimozmluvný záväzok vyplývajúci\nz dopravnej nehody.\n13. Dôvodne tiež žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázali na uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/87/2021 zo dňa 02.02.2022, v ktorom najvyšší súd dospel k\nzáveru, „medzi dopravnou nehodou s následkom smrti blízkej osoby a zásahom do osobnostných práv\npozostalých je daná priama príčinná súvislosť ako zákonný predpoklad zodpovednosti poisťovne za\nškodu...“. V bode 20 odôvodnenia uvedeného rozhodnutia najvyšší súd dospel k záveru, že „dopravná\nnehoda s následkom smrti blízkej osoby predstavuje priamu a hlavnú príčinu zásahu do osobnostných\npráv pozostalých, nejde teda len o druhotný, sprostredkovaný zásah, ako tvrdí žalovaná 2/. Iný záver\nnemožno prijať, pretože ak je existencia priamej príčinnej súvislosti jedným zo zákonných predpokladov\núspešného uplatnenia nemajetkovej ujmy žalobcov v spore, dovolací súd by v týchto prípadoch nemohol\ndospieť k už konštantne judikovanému záveru o pasívnej legitimácii poisťovní v prípadoch náhrady\nnemajetkovej ujmy pozostalých následkom smrti blízkej osoby pri dopravnej nehode, ak by zaujal právny\nnázor, že ide len o subsidiárny, nepriamy následok poistnej udalosti, t.j. dospel by k záveru o neexistencii\npriamej príčinnej súvislosti.“\n14. Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil ako nedôvodnú námietku žalovaného, týkajúcu sa\nneexistencie príčinnej súvislosti medzi nemajetkovou ujmou žalobcov a poistnou udalosťou.\n15. Odvolací súd posúdil ako dôvodné námietky žalobcov, že súd prvej inštancie pri určení výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy priznanej žalobcom nezohľadnil závažnosť vzniknutej ujmy, priznaná výška\nnemajetkovej ujmy 10 000€ nie je primeraná, nespĺňa požiadavku spravodlivosti a nezohľadňuje\nrozhodovaciu činnosť súdov v porovnateľných veciach.\n16. Súd prvej inštancie pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy priznanej žalobcom poukázal na\nrozhodnutie európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Kontrová c/a SR a na úpravu obsiahnutú\nv zákone č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy priznanej\nžalobcom zohľadnil vek zosnulého M. W.-N. v čase nehody 47 rokov, skutočnosť, že zosnulý bol dobrým\na starostlivým manželom a otcom; a jeho smrťou došlo k zásahu do psychickej integrity žalobcov\nneočakávanou stratou a výrazným zásahom do ich života; nebudú sa môcť už nikdy s ním porozprávať,\ntešiť sa zo životných úspechov a zažiť s ním ďalšie neopakovateľné zážitky a zavinené úmrtie manžela\na otca poznačí žalobcov po psychickej stránke na celý život. Zároveň prihliadol aj na odkázanosť a\nintenzitu vzťahov medzi zosnulým a žalobcami, na základe čoho určil výšku náhrady nemajetkovej ujmy\nv sume 10 000€ pre každého zo žalobcov. Túto sumu odvolací súd nepovažoval za primeranú a to\naj vzhľadom na výšku nemajetkovej ujmy priznanú pozostalej manželke zosnulého A. S. (2.000,-€)\nzomrelého v aute pri tej istej dopravnej nehode spolu s M. W.-N., rozsudkom Okresného súdu Bratislava\n1 zo dňa 12.10.2020 č.k. 16C/53/2019-242 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 8Co/38/2021-299 zo dňa 25.01.2022. V uvedených rozhodnutiach súdy vychádzali zo skutočnosti,\nže manžel žalobkyne 1/ A. S. zomrel vo veku 38 rokov, jeho manželka mala 35 rokov a jeho deti,\n\nžalobca 2/ mal 13 rokov a žalobca 3/ mal 4 roky, manželstvo žalobkyne 1/ s nebohým A. S. trvalo 15\nrokov, medzi žalobcami a zosnulým boli vytvorené silné rodinné väzby, boli na seba silno naviazaní, ich\nvzájomný život ich napĺňal a tešil, žalobcovia 2/ a 3/ ako neplnoleté deti boli na svojom otcovi závislí\nnielen po citovej stránke, ale aj v rámci ich finančného zabezpečenia do budúcnosti. V prejednávanej\nveci pri tom bolo vykonaným dokazovaním zistené, že manželstvo žalobkyne 1/ so zosnulým M. W.N. trvalo 29 rokov, mali 3 deti, žili v spoločnej domácnosti s matkou zosnulého, o ktorú sa žalobkyňa\n1/ starala, jej manžel bol vyučený ako stolár živil rodinu, nakoľko žalobkyňa 1/ pracovala iba sezónne\nvzhľadom na starostlivosť o manželovu matku. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri\nurčení výšky náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyne 1/ nezohľadnil dostatočne intenzitu citového vzťahu\nk zosnulému manželovi, ktorá je daná aj dĺžkou trvania manželstva, počas ktorého je umocňovaná ich\nkaždodenným spolužitím v harmonickom vzťahu, v rámci ktorého spoločne prežívali všetky radosti aj\nstarosti. Prežili spolu viac ako polovicu svojho života a o to intenzívnejšie je u žalobkyne 1/ prežívanie\nžiaľu a smútku, pocitu osamelosti a aj obáv zo straty opory, ktorú jej manžel toľké roky poskytoval.\nOdvolací súd vzhľadom na závažnosť vzniknutej ujmy žalobkyni 1/, považoval za primeranú jej náhradu v\nodvolaní požadovanej sume 22 000€. Zároveň súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania\nustálil, že zosnulý bol zároveň aj dobrým a starostlivým otcom a jeho neočakávaná strata zasiahla\nvýrazným spôsobom aj do života žalobcov 1/ až 4/. Z ich výpovedí vyplynulo, že zosnulý sa venoval\nviacerým športom a radi s ním chodili na športové akcie, na ktoré brával celú rodinu, tiež na výlety,\nna chatu a aj ich naučil všetky športy, vo všetkom ich podporoval, finančne ich zabezpečil, zaplatil\nim vodičské preukazy, zabezpečil im vzdelanie. Mali k nemu vybudované citové väzby, nesmierne im\nchýba, pričom ich ochudobnenie v citovej oblasti je nenapraviteľné. Vzhľadom na uvedené odvolací súd\npovažoval za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 12 500€ pre každého zo žalobcov 2/ až 4/.\n17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti\npodľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a v napadnutej zamietajúcej časti rozsudok podľa\n§ 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 12 000€, žalobcom\n2/ až 4/, každému sumu 2500€.\n18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255\nods. 1 C.s.p.\n19. V časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.,\npretože vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné určiť výšku súdneho poplatku\nzodpovedajúcu priznanej sume, avšak o povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhoduje súd prvej inštancie\n(§ 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.)\n20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\n\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/3/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:a2d34921-264d-4d63-93e6-eaabf803fac8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 754/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 754/2016 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.754.2016.1"}, {"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "ussr:4d7ef2ec-de3c-4623-9524-9ebccbb4aea4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.474.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 474/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 474/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.474.2016.1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "078219c2-82fc-4950-b780-0c359e9e4487:2ee5e442-a007-4a5f-a018-c75fe5cd4f24", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4419200572.1", "spisova_znacka": "9Cdo/87/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/87/2021 z 22. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-22", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4419200572.1"}, {"guid": "ffd2c57d-6b93-4a16-8f64-8e5c1e7c9212:f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 30. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1"}, {"guid": "f8da8bd8-7b72-4203-b711-888a8c2836a7:843924a3-eb27-40dc-95d2-e3aa59fe1f74", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2110216932.1", "spisova_znacka": "3MCdo/1/2016", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/1/2016 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2110216932.1"}, {"guid": "a8f727fc-3300-48b8-8f68-67d96dcae56a:d1a545a3-e683-4185-ba08-2da9e4f4c88c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7110227291.1", "spisova_znacka": "3Cdo/301/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/301/2012 z 30. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7110227291.1"}, {"guid": "cc2e4c33-b9a1-43d0-a7a2-dd20e438524b:beb9b920-a96d-4a6c-be9e-b1ea01d51303", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1206204153.1", "spisova_znacka": "6MCdo/6/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/6/2012 z 29. 9. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-09-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1206204153.1"}, {"guid": "a1595b52-fc3c-412b-8be3-f5650c4393cf:2fdbfc6a-2105-44cb-ba7e-bf5f6336fd3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/38/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/38/2021 z 27. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-07-27", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a1595b52-fc3c-412b-8be3-f5650c4393cf:2fdbfc6a-2105-44cb-ba7e-bf5f6336fd3a"}, {"guid": "4a0c0a35-503a-41f5-a036-560275792a33:68b842f2-4e2a-4292-a0f0-1ee8c96a51fe", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4118208376.2", "spisova_znacka": "8Co/31/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/31/2020 z 30. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-09-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4118208376.2"}, {"guid": "e3b1fcb1-ad45-4f19-87b4-3f5f3a6a0f39:371574ea-7d32-4f8d-99a6-7685c9842937", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2116213147.1", "spisova_znacka": "9Co/56/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/56/2019 z 9. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-09-09", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2116213147.1"}, {"guid": "b3752265-3226-4a6d-bb0a-e47477956593:f6b32958-feef-49d1-9190-5eb76a41441a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2216216437.2", "spisova_znacka": "24Co/71/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/71/2018 z 23. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-10-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2216216437.2"}, {"guid": "e3f47716-c425-4e8f-a6c3-b7d72d609456:d86fbcd1-48ab-49d5-800f-9f6eb09cec76", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/330/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/330/2012 z 10. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-04-10", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e3f47716-c425-4e8f-a6c3-b7d72d609456:d86fbcd1-48ab-49d5-800f-9f6eb09cec76"}], "citovane_v": []}