{"guid": "5808d7f3-ca7e-4f35-9439-06ce4183dcd3:935d21ff-f65f-47f5-bc3f-a53f56453a5d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1120201708.3", "spisova_znacka": "3Cob/98/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/98/2023 z 11. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. septembra 2024, sp. zn. 3Cob/98/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1120201708.3", "identifikacne_cislo": "1120201708", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lea Gubová", "sudca_id": 1206, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lea-gubova-1206", "datum_vydania": "2024-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o úvere"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/935d21ff-f65f-47f5-bc3f-a53f56453a5d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1120201708.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1120201708.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1120201708.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/98/2023\n1120201708\n11. 09. 2024\nJUDr. Lea Gubová\nECLI:SK:KSBA:2024:1120201708.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov senátu\nMgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobkyne GEROX, spoločnosť s\nručením obmedzeným Košice, Pražská 8, Košice, IČO: 31 715 427, proti žalovanej Československá\nobchodná banka, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, za účasti intervenienta na strane\nžalovanej EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast. Remedium\nLegal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o\nodvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 28Cb/10/2020 zo dňa 11.11.2022\njednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 28Cb/10/2020 zo dňa\n11.11.2022 v napadnutom výroku III., IV. a V. p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nIII. Intervenientovi na strane žalovaného priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom návrh žalobkyne (ďalej aj\n„ žalobca“) na spojenie vecí zamietol, druhým výrokom zmenu žaloby navrhnutú žalobkyňou podaním\nz 5.11.2022 nepripustil, tretím výrokom žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, štvrtým výrokom\nžalovanej (ďalej aj „žalovaný“) nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal a piatym výrokom\nuložil žalobkyni povinnosť nahradiť intervenientovi na strane žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 16.1.2020\ndomáhala, aby súd vyhlásil zmluvu o kontokorentnom úvere č. 002348589S zo dňa 31.1.2007 uzavretú\nmedzi žalobkyňou a Československá obchodní banka, a.s., Identifikační číslo: 00001350 vo veci jej\norganizačnej zložky Československá obchodní banka, a.s., pobočka zahraničnej banky v SR, IČO: 30\n805 066, za neplatnú. Tvrdila, že žalovaná sa domáha plnenia zo zmluvy, ktorá je 10 rokov neplatná,\npričom žalobkyňa už vyše 10 rokov nie je schopná plniť si svoje povinnosti zo zmluvy. Žiadala zaúčtovať\nvšetky úhrady ako čiastočné plnenia na istinu. Čiastočné plnenia presiahli hodnotu požičanej sumy a ku\ndňu podania žaloby žalobkyňa nedlhuje žalovanej ani cent. Namietala aj premlčanie nároku žalovanej,\npretože tá bola 15.1.2015 vymazaná z obchodného registra. Žalovaná vo svojej procesnej obrane\npoukázala na okolnosť, že prevzala práva a povinnosti Československá obchodní banka, a.s., pobočka\nzahraničnej banky v SR, ktoré vznikli do 31.12.2007. Nie sú preto pravdivé tvrdenia žalobkyne, že\ndošlo k zániku veriteľa a nedôvodná je aj vznesená námietka premlčania. Doplnila, že na základe\nžiadosti žalobkyne bol uzavretý 29.1.2009 dodatok č. 1 k úverovej zmluve, v zmysle ktorého došlo k\n\nzmene výšky úverového limitu na 82.000,- EUR. Tvrdila, že žalobkyňa kontokorentný úver dlhodobo\nvyužívala, pričom v prípade porušenia povinností zo strany žalobkyne, žalovaná nemá povinnosť ukončiť\núverový vzťah. Upriamila pozornosť na to, že žalobkyňa si neplnila povinnosti z úverovej zmluvy, a\npreto žalovaná pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Nárok je zabezpečený zmenkou\nvystavenou žalobkyňou. V zmysle dohody o vyplňovacom zmenkovom práve žalovaná doplnila zmenku\no dátum splatnosti a sumu a tento nárok (zaplatenie 99.700,71 EUR s príslušenstvom) si uplatnila\nžalobou na Okresnom súde Košice I (konanie je vedené pod sp. zn. 29CbZm/2/2020). Podaním zo\ndňa 2.3.2022 oznámil intervenient na strane žalovanej vstup do konania. Namietol neprípustnosť žaloby\nžalobkyne, pretože neexistuje osobitný predpis, z ktorého vyplýva možnosť podať predmetnú žalobu.\nŽalobkyňa nemá ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože na Okresnom súde\nKošice I pod sp. zn. 29CbZm/2/2020 prebieha konanie o plnenie, v ktorom sa prejudiciálne vyrieši\nplatnosť zmluvy.\n3. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami sporu je sporné, či je žaloba žalobkyne v\nzmysle § 137 C.s.p. prípustná. Vyriešenie tejto otázky je preto v spore prvoradé, pretože v prípade\nneprípustnosti žaloby žalobkyne je nadbytočné sa zaoberať (ne)platnosťou zmluvy o kontokorentnom\núvere č. 002348589S zo dňa 31.1.2007 a dodatkom zmluvy č. 1 zo dňa 29.1.2009. Súd uviedol, že\nžalobkyňa žiadala spojiť vec vedenú tunajším súdom pod sp. zn. 28Cb/10/2020 a vec vedenú Okresným\nsúdom Košice I pod sp. zn. 29CbZm/2/2020 do jedného konania. Predmetom spojenia môžu byť veci,\nktoré začali pred tým istým súdom, pričom spojenie konaní prebiehajúcich pred odlišnými súdmi tej istej\ninštancie neprichádza do úvahy. Výnimku predstavuje prikázanie jednej veci na konajúci súd, čo nie je\ntento prípad. Okrem toho Okresný súd Bratislava I nemôže spojiť na konanie vec vedenú Okresným\nsúdom Košice I pod sp. zn. 29CbZm/2/2020, pretože v danom spore ide o plnenie zo zmenky, t.j.\nje daná kauzálna príslušnosť Okresného súdu Košice I. Okresný súd Bratislava I nie je príslušným\nsúdom v zmenkových sporoch, a preto návrh žalobkyne na spojenie vecí zamietol (výrok I.). Podaním\nzo dňa 5.11.2022 žalobkyňa súdu uviedla, že žiada rozhodnúť o aktuálnom právnom stave, kde súd\nurčí rozsudkom, že tu právo zo zmluvy o kontokorentnom úvere a dodatku k zmluve je alebo nie je,\nku dňu vyhlásenia rozsudku. Jediným špecifikovaným právom, ktoré žalobkyňa špecifikovala, je právo\nžalovanej na uplatnenie si zmenky. Obsahovo preto ide o zmenu žaloby, ktorú ale súd nepripustil, pretože\nby na konanie nebol kauzálne príslušný (výrok II.). Ďalej mal súd za to, že v prípade určovacích žalôb,\nak súd rozhoduje o zamietnutí žaloby z procesných dôvodov, nie je povinnosťou súdu uviesť, z ktorých\ndôkazov vychádza a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadi. V rozhodovanom spore išlo pritom\no taký prípad, z uvedeného dôvodu súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádzal, z akých dôkazov\npri svojom rozhodovaní vychádzal a ani akými dôkazmi sa pri hodnotení dôkazov riadil, keďže by to bolo\nnadbytočné. Nadbytočné by bolo (z dôvodu neprípustnosti žaloby) aj vykonanie dokazovania vyžiadaním\nvkladových a výberových lístkov od žalovanej, a preto súd tento návrh na vykonanie dokazovania\nzamietol. Na pojednávaní súd žalobkyni uviedol dôvody, pre ktoré je irelevantné žiadať vkladové a\nvýberové lístky od žalovanej.\n4. Súd prvej inštancie uviedol, že vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenej žalobe o určenie neplatnosti\nprávneho úkonu (aj napriek námietkam žalobkyne je žaloba o vyhlásenie zmluvy o kontokorentnom\núvere č. 002348589S z 31.1.2007 a dodatku zmluvy č. 1 z 29.1.2009 za neplatné žalobou o určenie\nneplatnosti právneho úkonu, t.j. medzi týmito žalobami je znamienko =) súd poukázal na to, že právna\núprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku do značnej miery zmenila náhľad na určovacie žaloby\nv porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou v § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku\na aplikácia doktrinálnych, ale aj judikatórnych záverov je v prípade určovacích žalôb podaných po\n1.7.2016, t.j. za účinnosti Civilného sporového poriadku, do značnej miery limitovaná, ak nie až úplne\nvylúčená. V rozhodovanom spore bola určovacia žaloba podaná na súd dňa 16.1.2020, t.j. za účinnosti\nCivilného sporového poriadku, a preto bolo nevyhnuté posúdiť, či sa jedná o určovaciu žalobu podľa §\n137 písm. c) alebo písm. d) C.s.p. Zohľadňujúc doktrinálne ako aj judikatórne závery súd konštatoval,\nže žaloba žalobkyne o vyhlásenie zmluvy o kontokorentnom úvere za neplatnú, nie je žalobou podľa\n§ 137 písm. c) C.s.p., keďže sa ňou žalobkyňa nedomáha určenia, či v danej veci právo je alebo nie\nje, ako to v prípade žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p. vyžaduje zákon. V tejto súvislosti súd poukázal\nna to, že z celej argumentácie žalobkyne v žalobe a na pojednávaní vyplývalo, že sa domáha výlučne\nurčenia neplatnosti právneho úkonu, a nie určenia existencie alebo neexistencie práva (zmenu žaloby\nsúd na pojednávaní konanom dňa 11.11.2022 nepripustil). Predmetná skutočnosť je významná aj v tom\nsmere, že nie je možné nájsť akýkoľvek rozpor v žalobnej argumentácii (t.j. nie možné akýmkoľvek\nspôsobom dospieť k záveru, že by sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia existencie alebo\n\nneexistencie určitého práva), a preto v rozhodovanom spore neprichádzal do úvahy postup súdu podľa\nustanovenia § 129 C.s.p., keďže žaloba nemá formálne vady v podobe neurčitosti alebo zmätočnosti\nv rámci opisu rozhodujúcich skutočností, len je žaloba vecne neprejednateľná (tu myslené v ponímaní,\nže takto podanej žalobe nie je možné vyhovieť). Uvedené konštatovanie tak má za následok, že na\nrozhodovaný spor nie sú aplikovateľné závery z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n25. novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019 (ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2021 ako pod R 14/2021). Keďže súd prvej inštancie\ndospel k záveru o procesnej neprípustnosti podanej žaloby, nezaoberal sa ani otázkou, či má žalobkyňa\nna určení neplatnosti právneho úkonu naliehavý právny záujem - tento sa skúma v prípade určovacej\nžaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p., čo nie je tento prípad. Na základe dôvodov uvedených vyššie súd\nžalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s\n§ 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že žalovaná a intervenient na jej strane mali v\nspore plný úspech. Súd priznal intervenientovi na strane žalovanej nárok na náhradu trov konania voči\nžalobkyni v celom rozsahu 100 %. Aj žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v\ncelom rozsahu 100%. Keďže ale žalovaná nebola zastúpená advokátom a z obsahu spisu súd zistil, že\niné trovy žalovanej nevznikli, súd v súlade s Čl. 17 Základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú\nekonómiu rozhodol priamo a nárok na náhradu trov konania žalovanej proti žalobkyni nepriznal.\n5. Proti výroku III., IV. a V. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, podľa ktorej\nrozhodol nezákonný sudca, keďže žaloba od 16.1.2020 do júna 2020 bola bez príslušného sudcu.\nŽalobkyňa uviedla v odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 písm. a), b), e), f), g) a h) C.s.p. a\npodľa nej došlo k nesprávnemu posúdeniu právnej veci a súd mal posudzovať či tu právo zo zmluvy\nje alebo nie je. Sudca uvádzal, že bude posudzovať žalobcu nie podľa písm. c), ale v prospech\nžalovanej pod písm. d) ust. § 137 C.s.p., čím svojim konaním naplnil odvolacie dôvody a zároveň\nspôsobil žalobcovi škodu nezabezpečením dôkazov. Taktiež súd uzavrel dokazovanie na pojednávaní\ndňa 11.11.2022 bez dôkazov od žalobcu, ktoré si sám na pojednávaní dňa 21.9.2022 vyžiadal. Akútne\nchorý zástupca žalobcu nenavrhol odročenie pojednávania, nakoľko súd neoznámil vopred 5 dní, že\nbude vykonávať dokazovanie mimo pojednávania. Nevykonaním týchto súdom vyžiadaných dôkazov\nneumožnil žalobkyni zúčastniť sa dokazovania a vyjadriť sa k nemu počas pojednávania. Určenie\nplatnosti zmluvy alebo neplatnosti zmluvy malo za úlohu preukázať predbežne, či tu právo zo zmluvy\no úvere je alebo nie je. Žalobkyňa zastáva názor, ktorý je jednoznačný, teda že tu právo zo zmluvy\nnie je, a preto všetky vzájomné finančné plnenia sa majú započítať. Z tohto vzájomného zápočtu\nje výsledok známy a žalobkyňa k dnešnému dňu nemá žiadne finančné záväzky voči žalovanej. Na\nzáklade uvedeného žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na opätovné prejednanie,\nnakoľko sudca rozhodoval tak, že uzavrel dokazovanie svojou činnosťou so zámerom konať v prospech\nžalovanej, bez prítomnosti žalobcu. Tiež nedošlo k zabezpečeniu dôkazov v prospech žalobcu a žiada\nodvolací súd, aby doplnil a zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, aby žalobca mohol\npreukázať svoje tvrdenia, že žalovaná mala povinnosť odstúpiť od zmluvy kedykoľvek v rokoch 2009 a\n2012, čím stratila platnosť zároveň akcesorická časť zmluvy o úročení istiny.\n6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by\npredmetný spor bol rozhodovaný nezákonným sudcom. Naopak, podľa postupu súdu ako aj podľa\nodôvodnenia rozsudku má za to, že sudca postupoval riadne v súlade s právnymi predpismi a v súlade so\nzásadou hospodárnosti konania. Čo sa týka navrhovaných dôkazov zo strany žalobkyne, k uvedenému\nsa žalovaná niekoľkokrát vyjadrila, a teda, že podľa jej názoru je s ohľadom na predmet sporu a zásadu\nhospodárnosti konania takéto dokazovanie nadbytočné a neúčelné. Bez ohľadu na ten fakt, že žaloba\nbola v zmysle právnych predpisov zamietnutá, resp. posúdená ako procesne neprípustná, žalovaná\nzotrváva na svojom názore, že banka v žiadnom prípade nemala povinnosť úverový vzťah ukončiť: v\nprípade, že dlžník, resp. klient poruší niektorú z jeho povinnosti banka je oprávnená urobiť jedno alebo\nviac opatrení definovaných v čI. VIII ods. 2 Úverovej zmluvy. Navyše, ak si bola žalobkyňa vedomá,\nže nespĺňa podmienky Úverovej zmluvy, resp. nechcela v úverovom vzťahu z akéhokoľvek dôvodu\npokračovať, bola oprávnená Úverovú zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Samozrejme\nby v takom prípade musel následne splatiť aktuálnu čerpanú čiastku úveru vrátane príslušenstva. Od\npodania žaloby, prakticky počas celého priebehu súdneho konania, sa žalobkyňa bez akýchkoľvek\npochybností dožadovala výslovne vyhlásenia Úverovej zmluvy v znení jej Dodatku za neplatnú. Zmluva\nje právnym úkonom = je právnou skutočnosťou, preto by sa žaloba mala de facto posudzovať podľa\nust. § 137 písm. c) C.s.p., avšak takáto žaloba by bola prípustná len za predpokladu, že tak vyplýva z\nprávneho predpisu, teda najmä z hmotného práva, čo nie je tento prípad. Čo sa týka ust. § 137 písm.\n\nc) C.s.p., teda či tu právo je alebo nie je, súd sa vysporiadal so skutočnosťou prečo nepripustil zmenu\nžaloby, teda prečo neposudzoval prípustnosť žaloby podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p.\n7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril intervenient na strane žalovanej, podľa ktorého predmetné konanie\nje neprípustné z hľadiska neprípustnosti žaloby (§ 137 písm. d) C.s.p.) ako aj prekážky litispendencie (§\n159 C.s.p.), kedy sa v dvoch konaniach rieši tá istá otázka (platnosť zmluvy), čo intervenient považuje za\nzjavne účelové a nadbytočné konanie zo strany žalobcu, ktorému nemožno poskytnúť právnu ochranu\n(čl. 5 C.s.p.). Uviedol, že žiaden zo spomenutých odvolacích dôvodov nebol relevantne konkretizovaný.\nŽalobkyňa sa opakovane odkazuje na údajné nesprávne postupy súdu (resp. sudcu), pričom ani\ntieto ničím nepodložené domnienky žalobkyne nemajú s meritom veci nič spoločné. Nemožno pritom\nkonajúcemu súdu pričítať akékoľvek porušenie procesných práv žalobkyne, nakoľko súd oboznámil\nžalobkyňu s predbežným právnym posúdením veci a zároveň umožnil zmenu žaloby, pričom za týmto\núčelom odročil pojednávanie. Súd postupoval zákonne a správne, naopak postupy žalobkyne nemajú\noporu v právnej norme.\n8. Žalobkyňa na vyjadrenie intervenienta uviedla, že podľa jej názoru, naliehavý právny záujem existuje\nhlavne pri zabezpečených právnych vzťahoch a právach, kde by zamietnutie žaloby malo účinok ako\nporušenie práva a následné vystavenia exekučného titulu, ako je to v tomto prípade. Žalobkyňa sa\nnezúčastnila na rozhodnutí a nebolo jej umožnené predniesť záverečnú reč. Žalovaný sa nezúčastnil\npojednávania, ale len zástupca intervenienta a obe tieto skutočnosti považuje za konanie proti zneniu\nzákona.\n9. Žalovaná k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení a navrhla, aby\nodvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.\n10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 3.9.2024.\nPo oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobkyne, vyjadrením\nžalovanej a intervenienta, dospel súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n12. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n13. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku ako aj\ns obsahom odvolania žalobkyne a následného vyjadrenia žalovanej a intervenienta, odvolací súd\nkonštatuje vecnú správnosť napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa plne\nstotožnil so skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ako aj jeho prijatým\nzáverom. Súd prvej inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so\nvšetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej\ninštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací\nsúd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam\nuvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné.\n14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania\nneuviedla žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. S dôvodmi napadnutého\nrozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa\nsúd prvej inštancie správne vysporiadal s neprípustnosťou podanej žaloby žalobkyne.\n15. Predmetom sporu je určenie neplatnosti zmluvy o kontokorentnom úvere č. 002348589S zo dňa\n31.1.2007 a dodatku zmluvy č. 1 zo dňa 29.1.2009, uzavretej medzi žalovanou a žalobkyňou. Odvolací\n\nsúd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokov za správne, nakoľko súd prvej\ninštancie správne posúdil, že v danom prípade sa žalobkyňa nedomáhala určenia, či v danej veci právo\nje alebo nie je v zmysle § 137 c) C.s.p..\n16. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne, že žalobu je nutné posúdiť ako určovaciu podľa\nustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. a niet žiadneho dôvodu pre záver, že by malo ísť o žalobu podľa\n§ 137 písm. d) C.s.p.. Odvolací súd poukazuje na to, že z právnej argumentácie žalobkyne v konaní\npred súdom prvej inštancie ako aj jej procesného postupu nevyplýva, že v konaní podala žalobu podľa\n§ 137 d) C.s.p..\n17. Súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby, podľa ktorej by došlo k zmene žaloby na žalobu podľa §\n137 c) C.s.p., pričom svoj postup náležite odôvodnil aj s vysvetlením príslušnosti súdu pre pre zmenkové\nspory.\n18. Keďže predmetom sporu bolo naďalej určenie neplatnosti právneho úkonu, súd prvej inštancie\nsprávne posudzoval žalobu podľa § 137 d) C.s.p a teda ako neprípustnú, nakoľko právo domáhať sa\nneplatnosti zmluvy o kontokorentnom úvere a dodatku č. 1 žalobkyni nevyplýva z osobitného predpisu,\npričom nejedná sa vadu žaloby, ktorú by mal súd odstraňovať postupom podľa § 129 C.s.p.\n19. Žaloba bola podaná počas platnosti C.s.p., pričom žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu ako\nprávnej skutočnosti je v zmysle § 137d) C.s.p. prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá\nosobitný predpis.\n20. Keďže z osobitného predpisu nevyplýva právo domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o\nkontokorentnom úvere a dodatku zmluvy č. 1, žalobu bolo potrebné zamietnuť.\n21. Odvolací súd ďalej poukazuje a zdôrazňuje správne závery súdu prvej inštancie, že ak súd\nzamieta žalobu z procesných dôvodov, nie je povinnosťou súdu posudzovať žalobcu z vecnej stránky.\nRozhodujúce totiž je, že žaloba je procesne neprípustná a teda nie je potrebné vykonať dokazovanie\nnad rámec uvedeného, nakoľko to je nadbytočné.\n22. K námietke, že rozhodol nezákonný sudca odvolací súd poukazuje na to, že súčasťou spisového\nmateriálu je aj potvrdenie a dôvody, kedy došlo k zmene zákonného sudcu v predmetnej veci.\nTvrdenia, že sudca, ktorý v spore žalobkyne rozhodol je nezákonný, žalobkyňa náležite nepreukázala a\nnešpecifikovala, na základe akých skutočností k uvedenému záveru dospela, preto dôvodnosť tvrdenia\nžalobkyne odvolací súd nezistil. Odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by v spore rozhodol nesprávne\nobsadený súd alebo vylúčený sudca.\n23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v\nnapadnutých výrokoch III., IV. a V. je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími\ndôvodmi v zmysle § 380 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2\nC.s.p. ako vecne správny potvrdil, nakoľko neboli preukázané odvolacie dôvody uvádzané žalobkyňou\na to aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania, nakoľko súd prvej inštancie správne rozhodoval\npodľa zásady úspechu v konaní.\n24. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\") vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho\nchápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\n\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára\n1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.\n25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.\nv nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že intervenientovi podľa zásady úspechu v\nkonaní na strane žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko jej v odvolacom\nkonaní žiadne nevznikli (čl. 17 C.s.p). O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne\npodľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.\n26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Cb/10/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "41d1dbab-1504-48ae-969a-08a51650c5d1:1cc1cc0e-cb5c-46ac-9944-23ef49911505", "ecli": null, "spisova_znacka": "29CbZm/2/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 29CbZm/2/2020 z 8. 6. 2021", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2021-06-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/41d1dbab-1504-48ae-969a-08a51650c5d1:1cc1cc0e-cb5c-46ac-9944-23ef49911505"}, {"guid": "3028e044-63c2-4f73-9f02-fef3813ec3be:45511cda-d5ad-4ad9-9d7b-cb89a8fd4d83", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Cb/10/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 28Cb/10/2020 z 22. 6. 2020", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2020-06-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3028e044-63c2-4f73-9f02-fef3813ec3be:45511cda-d5ad-4ad9-9d7b-cb89a8fd4d83"}], "citovane_v": []}