{"guid": "80786748-b2a9-47c3-a4e9-f7b7ebeb719e:87a3f46f-1dd2-4554-94a5-2c06128f651c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1121204170.3", "spisova_znacka": "3Cob/100/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/100/2023 z 31. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. júla 2024, sp. zn. 3Cob/100/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1121204170.3", "identifikacne_cislo": "1121204170", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Štefan Zelenák", "sudca_id": 336, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-zelenak-336", "datum_vydania": "2024-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87a3f46f-1dd2-4554-94a5-2c06128f651c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1121204170.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1121204170.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1121204170.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/100/2023\n1121204170\n31. 07. 2024\nMgr. Štefan Zelenák\nECLI:SK:KSBA:2024:1121204170.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu\nJUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu D/L/M, spol. s r.o., Odborárska\n5, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 760 338, práv. zast. Weis & Partners s.r.o.,\nPriemyselná 1/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, proti žalovanému 1/ ICM\nS.p.A., Viale dell´Industria no. 42, 361 00 Vicenza, Talianska republika, identifikačné číslo VI-229975,\npráv. zast. HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 856 584, žalovanému 2/ VÁHOSTAV, a.s., Priemyselná 6, 821 09\nBratislava, IČO: 31 356 648, práv. zast. Advokát VASKÝ s.r.o., Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská\nčasť Ružinov, IČO: 51 166 950, o nahradenie prejavu vôle a o zaplatenie 1.650.000,- EUR s prísl., a o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 31Cb/3/2021-987 zo dňa 1.12.2022\njednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 31Cb/3/2021-987 zo dňa\n1.12.2022 p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ majú voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.\n2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 9.6.2021 domáhal, aby\nsúd zaviazal žalovaného 1/ a 2/ na úhradu sumy 1.650.000,- EUR. Svoju žalobu odôvodnil tým, že\nso žalovanými 1/ a 2/ ako členmi skupiny dodávateľov JV ICM - Váhostav uzatvoril zmluvu o uzavretí\nbudúcej zmluvy, predmetom ktorej bola dohoda na podmienkach, za splnenia ktorých dôjde k uzavretiu\nbudúcej zmluvy o dielo. Zmluva o dielo sa mala týkať komplexnej dodávky a zavedenia systému GSMR v rámci modernizácie železničnej trate Devínska Nová Ves - štátna hranica SR/ČR. Základným\npredpokladom pre uzatvorenie zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ bolo uzatvorenie\nhlavnej zmluvy o dielo medzi Železnicami Slovenskej republiky ako objednávateľom a žalovanými 1/\na 2/ ako zhotoviteľmi. Hlavná zmluva o dielo bola uzatvorená dňa 9.9.2020 a jej účinnosť nastala dňa\n10.9.2020. V zmysle ustanovenia článku II. ods. 2 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy boli do 30.9.2020\nžalovaní 1/ a 2/ oprávnení a žalobca bol povinný na výzvu žalovaných uzatvoriť budúcu zmluvu o\ndielo. Na druhej strane podľa článku II. ods. 3 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy boli žalovaní 1/ a\n2/ povinní vyzvať žalobcu na uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo do 4 dní od podpisu hlavnej zmluvy\no dielo, t. j. do 13.9.2020. Predmetné rozporuplné ustanovenia zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy\nvypracovanej žalovanými 1/ a 2/ podľa žalobcu vytvárajú priestor pre rôzny výklad vzájomných práv\na povinností zmluvných strán. Z predmetných ustanovení zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy vyplýva,\n\nže obidve zmluvné strany boli povinné uzatvoriť budúcu zmluvu o dielo, kým nedôjde k naplneniu\nniektorej zo skutočností spôsobujúcich zánik zmluvných povinností. Žalovaní 1/ a 2/ porušili povinnosť\nvyzvať žalobcu na uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo, ako aj povinnosť uzatvoriť zmluvu o dielo, v\ndôsledku čoho vznikol žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške\n15 % ceny diela uvedenej v prílohe č. 1 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, t. j. vo výške 1.650.000,EUR. Žalobca uviedol, že zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy nevyplýva jeho oprávnenie uskutočniť\nvýzvu na uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo, a teda na uskutočnenie výzvy nebol oprávnený. Jediným\noprávneným a zároveň povinným subjektom na realizáciu výzvu na uzatvorenie zmluvy o dielo boli\nžalovaní 1/ a 2/.\n3. Žalovaný 1/ vo svojej procesnej obrane uviedol, že znenie článku II. ods. 2 zmluvy o uzavretí budúcej\nzmluvy jednoznačne stanovuje právo žalovaných 1/ a 2/ a povinnosť žalobcu uzavrieť zmluvu o dielo.\nPredmetné zmluvné ustanovenie je primárne a zakladá záväzok jednej strany a nie obidvoch strán.\nPrávo žalovaných 1/ a 2/ nie je možné v žiadnom prípade zamieňať za ich povinnosť. Žalovaný 1/\npoukázal na to, že oprávnená strana nevyužila svoje právo na uzavretie zmluvy o dielo, a preto záväzok\nuzavrieť budúcu zmluvu zanikol. Žalovaný 1/ zároveň namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie\nv spore, keďže zmluva o uzavretí budúcej zmluvy obsahuje na strane budúceho objednávateľa iba\npodpisy štatutárnych zástupcov žalovaného 2/. Žalovaný 1/ zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy nikdy\nnepodpísal. Žalovaný 2/ uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ sú v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy\noprávnenými subjektmi, čo znamená, že to boli práve žalovaní 1/ a 2/, ktorí mali právo sa rozhodnúť,\nči uzavrú so žalobcom zmluvu o dielo. Znenie článku II. ods. 2 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy je\nrozhodujúce pre uplatňovanie si práv a plnenie záväzkov obsiahnutých v ďalších ustanoveniach zmluvy\no uzavretí budúcej zmluvy. Tvrdenie žalobcu, že pri znení článku II. ods. 2 sa jedná o omyl, resp. o\nzabudnuté ustanovenie, označil žalovaný 2/ za špekulatívne, účelové, nelogické a nepreukázané. Právo\nna uzavretie zmluvy o dielo patrilo výlučne žalovaným 1/ a 2/, pričom toto právo nebolo doposiaľ využité,\na preto nevznikla povinnosť žalobcu a ani žalovaných 1/ a 2/ zmluvu o dielo uzavrieť. Zároveň uviedol,\nže žalobcovi nevznikol nárok na úhradu akejkoľvek zmluvnej pokuty, a preto tento nárok uplatnený\nžalobcom označil za neoprávnený.\n4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalovaný 1/ je v spore pasívne vecne legitimovaný.\nV rozhodovanom spore bolo nutné posúdiť, či zmluva o uzavretí budúcej zmluvy bola uzatvorená ako\nbilaterálna, t. j. či povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu mali obidve zmluvné strany, alebo či bola uzatvorená\nako unilaterálna, keď povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu mala len jedna zmluvná strana a druhá zmluvná\nstrana disponovala len oprávnením vyzvať druhú (t. j. povinnú) zmluvnú stranu na uzavretie budúcej\nzmluvy. Súd uviedol, že práve v ustanovení článku II. ods. 2 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy sú\nobsiahnuté podstatné náležitosti predpokladané ustanovením § 289 Obchodného zákonníka pre tento\nzmluvný typ a práve ustanovenie článku II. ods. 2 robí zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanými\n1/ a 2/ zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy, keďže v ňom je obsiahnutý záväzok (povinnosť) žalobcu\n(budúceho zhotoviteľa) a právo žalovaných 1/ a 2/ (budúcich objednávateľov) uzavrieť za splnenia\nďalších podmienok zmluvu o dielo na dodávku a zavedenie systému GSM-R v lehote 21 dní od podpisu\nhlavnej zmluvy o dielo medzi žalovanými 1/ a 2/ a Železnicami Slovenskej republiky. Zmluva o uzavretí\nbudúcej zmluvy bola vyhotovená v dvoch jazykových verziách, v slovenskom jazyku a v anglickom\njazyku. Pri vychádzaní z obsahu rozhodnej (slovenskej) verzie textu zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy\nsúd konštatoval, že žalobca nebol subjektom oprávneným domáhať sa uzatvorenia zmluvy o dielo. V\nzmysle zmluvného dojednania obsiahnutého v článku II. ods. 2 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy mal\nžalobca len povinnosť zmluvu o dielo na základe včasnej výzvy žalovaných 1/ a 2/ uzavrieť. Oprávneným\nsubjektom, ktorý mohol požadovať od druhej zmluvnej strany uzavretie zmluvy o dielo, boli výlučne\nžalovaní 1/ a 2/ a výlučne žalovaní 1/ a 2/ sa mohli domáhať v prípade nesplnenia povinnosti druhej\nzmluvnej strany (t. j. žalobcu) uzavrieť na výzvu budúcu zmluvu nahradenia prejavu vôle súdnym\nrozhodnutím. Podľa názoru súdu nemôže byť daný spor o výklad jednotlivých ustanovení zmluvy o\nuzavretí budúcej zmluvy.\n5. Naopak, žalovaným 1/ a 2/ žalobcom označená bezpodmienečná povinnosť uzavrieť so žalobcom\nzmluvu o dielo zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy nevyplýva. Jednotlivé povinnosti (predovšetkým\npovinnosť upravená v článku II. ods. 3 zmluvy) žalovaných 1/ a 2/ mohli podľa názoru súdu vzniknúť\njedine v situácii, kedy by žalovaní 1/ a 2/ využili svoje právo obsiahnuté v článku II. ods. 2, t. j.\npo uskutočnení výzvy žalobcovi na uzatvorenie zmluvy o dielo. Znenie článku II. ods. 3 zmluvy o\nuzavretí budúcej zmluvy je nutné podľa názoru súdu správne vykladať tak, že žalovaní 1/ a 2/ by\n\nboli so žalobcom povinní uzavrieť zmluvu v situácii, ak by najprv využili svoje právo obsiahnuté v\nčlánku II. ods. 2 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a žalobca by na základe ich výzvy uskutočnil\nnávrh na uzavretie zmluvy o dielo, a prípadné porušenie tejto povinnosti žalovanými 1/ a 2/ by\nbolo zabezpečené dojednanou zmluvnou pokutou v článku IV. ods. 4 zmluvy. Keďže nemožno mať\npochybnosti o obsahu zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy pri súčasnom konštatovaní o obsahovej\nprednosti (žalobcom spochybňovaného) ustanovenia článku II. ods. 2 zmluvy pred inými zmluvnými\nustanoveniami, žalobca ako budúci zhotoviteľ, ktorý mal len povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu, nemá\nprávo požadovať, aby žalovaní 1/ a 2/ ako oprávnená zmluvná strana s ním budúcu zmluvu uzavreli.\nŽalobca ako zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zaviazaná strana preto nie je aktívne legitimovaný\nna podanie žaloby o určenie obsahu zmluvy súdom (t. j. žaloby o nahradenie prejavu vôle žalovaných\n1/ a 2/).\n6. Záver o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v rozhodovanom spore by postačoval pre\nzamietnutie podanej žaloby, avšak súd prvej inštancie považoval za potrebné aspoň v stručnosti\nreagovať na ďalšie argumenty žalobcu, z ktorých však tiež vyplýva potreba zamietnutia podanej žaloby.\nAk sa žalobca snažil spochybňovať obsah zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy s tým, že na rokovaniach\npred jej uzatvorením bolo dojednané niečo iné, než je obsahom zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, resp.\nže znenie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy (konkrétne znenie článku II. ods. 2) nezodpovedá skutočnej\nvôli zmluvných strán (minimálne žalobcu), súd uviedol, že znenie podľa žalobcu sporného článku II. ods.\n2 zmluvy je jednoznačné, a preto neprichádza do úvahy aplikácia výkladových pravidiel upravených\nv ustanovení § 266 Obchodného zákonníka. Preto - pri súčasnom konštatovaní o jednoznačnosti\nzmluvného dojednania obsiahnutého v článku II. ods. 2 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy - je pre\nrozhodnutie súdu v spore nepodstatné ústne dojednanie medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/, keďže\nním nie je možné meniť (modifikovať) písomne uzatvorený kontrakt, v ktorom je dojednané oprávnenie\nžalovaných 1/ a 2/ a povinnosť žalobcu uzavrieť budúcu zmluvu o dielo takým spôsobom, že by\noprávnenie a povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu o dielo zaväzovali rovnako žalobcu a aj žalovaných 1/\na 2/. Z tohto dôvodu súd nevykonal ako nadbytočný výsluch svedkov navrhnutých žalobcom v žalobe,\nkeďže pre posúdenie obsahu práv a povinností vyplývajúcich zmluvným stranám zo zmluvy o uzavretí\nbudúcej zmluvy a pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore bol určujúcim text zmluvy\no uzavretí budúcej zmluvy a nie obsah a priebeh rokovaní medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ v čase\npred uzatvorením zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, resp. po jej uzatvorení.\n7. Súd prvej inštancie zohľadnil aj tú skutočnosť, že obsah anglickej verzie zmluvy o uzavretí budúcej\nzmluvy (ktorá však nie je rozhodná) má odlišné znenie článku II. ods. 2, než jej slovenská verzia. Ak\nby sa malo vychádzať z obsahu anglickej verzie zmluvy, podľa ktorej by boli zo zmluvy oprávnené a\nzároveň povinné obidve zmluvné strany, tak je nevyhnutné poukázať na znenie článku II. ods. 2 zmluvy o\nuzavretí budúcej zmluvy, v zmysle ktorého mala byť výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy zrealizovaná\ndo 21 dní od uzatvorenia hlavnej zmluvy o dielo, ktorá bola medzi žalovanými 1/ a 2/ a Železnicami\nSlovenskej republiky uzatvorená dňa 10.9.2020. Výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo mala byť\nz tohto dôvodu zrealizovaná najneskôr do 1.10.2020, pričom žalobca a ani žalovaní 1/ a 2/ v tejto lehote\nvýzvu na uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo druhej zmluvnej strane neadresovali, čo má za následok\nzánik všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. Nevyužitím práva v podobe\nnezrealizovania výzvy na uzatvorenie zmluvy o dielo v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy v\nzmluvne stanovenej lehote do 1.10.2020 zmluva o uzavretí budúcej zmluvy v súlade s ustanovením §\n292 ods. 3 Obchodného zákonníka zanikla.\n8. Ako nedôvodný považoval súd aj nárok žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ na zaplatenie zmluvnej pokuty\nvo výške 1.650.000,- EUR. Súd konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ vo vzťahu k žalobcovi neporušili zmluvnú\npovinnosť, ktorá by bola zabezpečená zmluvnou pokutou v článku IV. bod 4 zmluvy o uzavretí budúcej\nzmluvy. Žalovaní 1/ a 2/ neporušili žalobcom označenú zmluvnú povinnosť vyzvať ho na uzatvorenie\nzmluvy o dielo, keďže takáto povinnosť im zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy nevyplývala, vzhľadom\nk tomu, že zmluva im ako oprávnenej strane priznávala právo uzatvoriť so žalobcom zmluvu o dielo.\nTaktiež súd dal do pozornosti, že nevyužitím práva oprávnenej strany vyzvať v lehote do 1.10.2020\npovinnú stranu na uzatvorenie zmluvy o dielo zanikla zmluva o uzavretí budúcej zmluvy vrátane všetkých\npráv a povinností zo zmluvy (t. j. vrátane dojednania o zmluvnej pokute), čo rovnako vedie k záveru o\nneexistencii nároku žalobcu na zaplatenie žalobou uplatnenej zmluvnej pokuty.\n\n9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1\npísm. b), e), f) a h) C.s.p. Uviedol, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, nezaoberal sa s obsahom\ndokumentu memorandum o porozumení, ktorým sa mali meniť podmienky ďalšej spolupráce medzi\nstranami sporu. Súd prvej inštancie sa v konaní vôbec nezaoberal a ani v odôvodnení napadnutého\nrozsudku sa nijako nevysporiadal ani s otázkou, či je možné považovať lehotu 60 dní od podpisu a\núčinnosti hlavnej zmluvy o dielo, dojednanú v článku IV. ods. 4 zmluvy o budúcej zmluve o dielo, za\nlehotu, v ktorej má medzi stranami dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle ustanovenia § 289 ods. 1\nObch. zák. a tiež sa nevysporiadal s otázkou, prečo je zmluva o dielo podpísaná všetkými jej účastníkmi,\nak sa má jednať iba o prílohu zmluvy o budúcej zmluve o dielo. Žalobca v konaní argumentoval, že\nustanovenie článku II. ods. 2 zmluvy o budúcej zmluve o dielo je celkom zjavne náhodným elementom\nzmluvy, ktorý v znení zmluvy pravdepodobne ostal pri jej vypracovávaní zo strany žalovaných, keď na\njej vypracovanie pravdepodobne použili už existujúci vzor, z ktorého toto ustanovenie zabudli vymazať.\nNesprávny procesný postup súdu prvej inštancie taktiež spočíva aj v skutočnosti, že súd prvej inštancie\nnepredložil dovolaciemu súdu dovolanie žalobcu.\n10. Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, a to predovšetkým k nesprávnemu tvrdeniu, ktoré súd prvej inštancie rozvíja v bodoch 23. a\nnasledujúcich odôvodnenia napadnutého rozsudku, že zo zmluvy o budúcej zmluve o dielo sú žalovaní\noprávnení a žalobca povinný uzatvoriť zmluvu o dielo. Zo zmluvy o budúcej zmluve o dielo, najmä\nz ustanovení článku II. ods. 3, článku IV. ods. 4 a článku V. ods. 2 a 5 pritom jednoznačne vyplýva,\nže zmluva zaväzuje obe zmluvné strany na uzatvorenie zmluvy o dielo. Ak by pritom boli žalovaní\niba oprávnenou stranou zo zmluvy o budúcej zmluve o dielo, nemohli by porušiť žiadnu povinnosť zo\nzmluvy o budúcej zmluve o dielo, keďže by im zo zmluvy o budúcej zmluve o dielo žiadna povinnosť\nnevyplývala. V takom prípade by ustanovenia článku II. ods. 3, článku IV. ods. 4 a článku V. ods. 2\nzmluvy o budúcej zmluve o dielo nedávali žiaden zmysel, keďže by nikdy nemohlo dôjsť k naplneniu\npredpokladu pre použitie predmetných ustanovení. Aj z uvedeného je zrejmé, že výklad zmluvy o\nbudúcej zmluve o dielo zo strany súdu prvého stupňa je v rozpore so zmyslom zmluvy o budúcej zmluve\no dielo a s účinkami zmluvy o budúcej zmluve o dielo zamýšľanými stranami sporu v čase jej uzatvorenia.\nNesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie sa prejavujú aj v nesprávnom skutkovom tvrdení\nsúdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluva o dielo nebola medzi stranami sporu uzatvorená. Žalobca\npritom predložil súdu zmluvu o dielo podpísanú všetkými jej účastníkmi. Dôsledkom porušenia povinnosti\nžalovaných vyzvať žalobcu na uzatvorenie zmluvy o dielo nemôže byť strata práva žalobcu domáhať\nsa na súde voči žalovaným uloženia povinnosti prejavu vôle na uzatvorenie zmluvy o dielo. Lehota na\nuplatnenie tohto práva žalobcovi začala plynúť buď v zmysle ustanovenia § 50a ods. 2 OZ od márneho\nuplynutia lehoty, v ktorej malo dôjsť k uzatvoreniu budúcej zmluvy, pričom v zmysle ustanovenia článku\nIV. ods. 4 zmluvy dôjde k porušeniu strán zmluvy uzatvoriť zmluvu o dielo v prípade, ak nedôjde k\nuzatvoreniu zmluvy o dielo ani v lehote do 60 dní od podpisu a účinnosti hlavnej zmluvy o dielo. Hlavná\nzmluva bola podpísaná dňa 9.9.2020, pričom účinnosť hlavnej zmluvy o dielo nastala dňa 10.9.2020, t. j.\nv deň nasledujúci po jej zverejnení v Centrálnom registri zmlúv. Posledný deň lehoty na podanie žaloby\nby v takom prípade pripadol na dňa 9.11.2021, pričom žaloba bola podaná dňa 9.6.2021. Právo žalobcu\nna podanie žaloby nie je, a ani nemôže byť viazané na uskutočnenie výzvy žalobcu, keďže takáto výzvy\nby bola uskutočnená v rozpore s dohodou strán v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, a teda nemohla by\nani spôsobovať žiadne právne účinky.\n11. Zmluva o budúcej zmluve o dielo nepredpokladala situáciu, že žalovaní porušia svoju povinnosť\nvyzvať žalobcu na uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo. Zmluva o budúcej zmluve o dielo preto\nneobsahuje lehotu určenú pre žalobcu na uskutočnenie výzvy v prípade, ak takúto výzvu neuskutočnia\nžalovaní. Takáto situácia je riešená zákonnými ustanoveniami, na základe ktorých v prípade porušenia\npovinnosti žalovaných vyzvať žalobcu na uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo vznikne žalobcovi právo na\ndomáhanie sa ochrany jeho práv a právom chránených záujmov pred súdom v podobe podania žaloby\no určenie povinnosti druhej strany uzatvoriť budúcu zmluvu. Ustanovenie § 290 ods. 1 Obch. zák. sa na\nprávny vzťah medzi stranami sporu logicky nemôže použiť, pretože výzva žalobcu by bola uskutočnená\nv rozpore a nie v súlade so zmluvou o budúcej zmluve o dielo, ako to predpokladá ustanovenie § 290\nods. 1. V nadväznosti na uvedené sa nemôže použiť ani ustanovenie § 290 ods. 2, keďže toto ust.\nodkazuje na ustanovenie § 290 ods. 1. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil\nrozsudok tak, že rozsudkom zaviaže žalovaných na uzatvorenie zmluvy o dielo so žalobcom v znení\npodľa žaloby, ako aj na zaplatenie sumy vo výške 1.650.000,- EUR žalobcovi s tým, že v rozsahu plnenia\njedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého zo žalovaných.\n\n12. Žalovaný 1/ vo svojej replike uviedol, že námietky, ktoré v tomto smere predkladá žalobca, ani\nnie sú námietkami nesprávneho procesného postupu, ale skôr ide o námietky (1) že neboli vykonané\nnavrhované dôkazy (toto však patrí pod iný odvolací dôvod), (2) že sa údajne súd nezaoberal niektorými\nžalobcom popísanými otázkami (ide však o skutkové veci, ktoré patria pod iný odvolací dôvod, a najmä\ntiež o námietky žalobcu, ktoré jednak v prvostupňovom konaní nezazneli, a jednak sú úplne absurdné);\n(3) že súd prvého stupňa nepredložil dovolanie žalobcu vo veci návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia Najvyššiemu súdu; avšak tento postup jednak nie je závadný, a jednak ide obsahovo o\nodlišnú vec (dovolanie vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo Najvyššiemu súdu\npredložené, a Najvyšší súd o tom rozhodne, a táto otázka nemá žiadny dopad na rozsudok vo veci).\nTento odvolací dôvod teda jednoznačne nemôže obstáť. Len pre úplnosť, k námietkam žalobcu, že súd\nsa mal zaoberať otázkami, či je možné lehotu podľa čl. IV ods. 4 ZoBZ považovať za lehotu v zmysle §\n289 Obchodného zákonníka (určite nie, ide o sankčnú lehotu); ďalej, prečo je (budúca) zmluva o dielo\npriložená k ZoBZ podpísaná účastníkmi, a či je možné ju považovať za platne uzatvorenú (toto ani nebolo\npredmetom sporu, žalobca naopak tvrdil, že zmluva nebola uzavretá a domáhal sa jej uzatvorenia);\nďalej, či malo byť predmetom konania pred súdom iba určenie chýbajúcich častí (budúcej) zmluvy o\ndielo (predmet konania si definuje žalobca a definoval si ho odlišne), že obsah relevantného čl. II.2 ZoBZ\n„mohol byť“ špecifikovaný „ľsťou“ prípadne „omylom“ prípadne „nesprávnym podkladom“ (nemohol, išlo\no kľúčové ustanovenie, a žalobca si ho musel byť vedomý). Všetky tieto otázky žalobcu nie sú relevantné.\nŽalobca sa iba znovu snaží absurdnými argumentami odviesť pozornosť od skutočnosti, že (1) v žalobe\nsa domáhal nahradenia prejavu vôle uzavrieť budúcu zmluvu (nie iných nárokov, ako sa teraz snaží\nimplicitne a neurčito tvrdiť); (2) takýto nárok nie je daný, pretože žalovaní nemajú povinnosť budúcu\nzmluvu uzavrieť (a aj keby (hypoteticky) takúto povinnosť mali, tak by im zanikla ešte pred podaním\nžaloby).\n13. Uviedol, že podľa žalobcu dospel súd k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď konštatoval, že čl.\nII. ods. 2 ZoBZ obsahuje lehotu, v ktorej má dôjsť k uzavretiu budúcej zmluvy o dielo, pretože podľa\nnázoru žalobcu túto lehotu obsahuje čl. IV ods. 4 ZoBZ; toto neobstojí, čl. IV ods. 4 ZoBZ obsahuje iba\nsankčnú lehotu, nie však lehotu na uzavretie budúcej zmluvy, súd prvého stupňa postupoval správne.\nTiež súd zrozumiteľne a správne konštatoval, že čl. II ods. 2 ZoBZ je relevantný a jasne konštatuje, že\nžalovaní majú „právo“ (nie však povinnosť) uzavrieť budúcu zmluvu a ostatné ustanovenia ZoBZ sú s\nním v zrozumiteľnom súlade; navyše žalobca ani nedokladá, že by si strany skutočne vylúčili § 290-292\nObchZ (ZoBZ toto nikde neuvádza), a ani argument opretý o § 50a OZ per analogiam nie je možný.\nVzhľadom na vyššie uvedené žalovaný 1/ navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok\npotvrdil a priznal žalovanému 1/ náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n14. Žalovaný 2/ k odvolaniu žalobcu uviedol, žalobca v odvolaní odkazuje na ustanovenia článku II. ods.\n3, článku IV. ods. 4 a článku V. ods. 2 ZoBZ s tým, že podľa neho je ZoBZ v zmysle týchto zmluvných\nustanovení bilaterálna. Žalobca však opomína uviesť tie ustanovenia ZoBZ, ktoré svedčia o opaku, a to o\ntom, že ZoBZ priznáva žalovaným právo a žalobcovi povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu o dielo. Žalobca\nv odvolaní uvádza, že ustanovenie článku II ods. 2 ZoBZ má byť výsledkom ľsti žalovaných, ktorí mohli\nobsah tohto ustanovenia zmeniť v rozpore s výsledkami vzájomných rokovaní, pričom žalovaní mohli\nžalobcovi pred podpisom ZoBZ predmetnú zmenu zámerne zamlčať a žalobcu o predmetnej zmene\nschválne neinformovať. Žalovaný 2/ toto tvrdenie žalobcu považuje za nepravdivé a účelové. Úmyslom\nžalovaných nebolo a ani z logického a ani obchodného hľadiska nemohlo byť uzavretie zmluvy so\nžalobcom, ktorou by sa zaviazali k zadaniu časti diela žalobcovi, o ktorom v čase uzavretia ZoBZ ani\nnevedeli, či ho budú zhotovovať a aké budú jeho presnejšie parametre. Žalovaní nikdy neprezentovali\nžalobcovi na rokovaniach o uzavretí ZoBZ úmysel uzavrieť ZoBZ, v ktorej by boli žalovaní povinní\nuzavrieť riadnu zmluvu o dielo. Úmyslom žalovaných bolo uzavrieť ZoBZ, podľa ktorej bude mať budúci\nobjednávateľ právo a budúci zhotoviteľ povinnosť uzatvoriť zmluvu o dielo, čo je reflektované v článku\nII ods. 2, článku III ods. 1 a článku V ods. 5 ZoBZ. K výsluchu svedkov, ktorých navrhoval žalobca\nvypočuť v počte 20 osôb, je treba uviesť, že svedkovia by neposkytli iné informácie ako tie, ktoré vo\nsvojich podaniach už uviedli žalobca a žalovaní, preto výsluch svedkov aj vzhľadom na už predložené\npísomné dôkazy, a vzhľadom na ich navrhovaný počet (20 svedkov), považuje žalovaný 2/ za zbytočný\na neefektívny. K rozdielu v jazykových verziách uviedol, že ustanovenie poslednej vety článku V bod 4\nZoBZ, v zmysle ktorého má v prípade rozporu jazykových verzií prednosť verzia v slovenskom jazyku.\nŽalovaný 2/ považuje rozsudok za správny a navrhol ho potvrdiť.\n\n15. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniam žalovaných poukázal na ust. čl. III ods. 3 ZoBZ, ktorým sa\nžalobca zaviazal byť pripravený poskytnúť svoje vlastné kapacity pri plnení diela podľa hlavnej zmluvy.\nZmluvná pokuta stanovená v ZoBZ má práve odradiť tú zmluvnú stranu, ktorá povinnosť uzatvoriť ZoD\nporuší a chráni obe zmluvné strany: Žalovaných, ktorý sa právom spoliehajú na nasadenie kapacít\nžalobcu a žalobcu, ktorý je podľa ZoBZ povinný garantovať pripravenosť nasadenia vlastných kapacít pri\nrealizácii zákazky. Otázku existencie zmluvy o dielo v predsúdnom rokovaní však spochybnili žalovaní,\nnie žalobca, ktorý z dôvodu právnej opatrnosti ako aj pripravenosti realizovať predmet zákazky, podal na\nsúd žalobu o nahradenie prejavu vôle spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd sa\nvšak uzatvorenou zmluvou o dielo absolútne nezaoberal. Verejný obstarávateľ však nezverejnil v profile\nna UVO, ako ani na internetovej stránke crz.gov.sk, všeobecné zmluvné podmienky FIDIC, na ktoré\nv súťažných podkladoch poukazuje. Z uvedeného je možné konštatovať absolútnu neplatnosť hlavnej\nzmluvy o dielo z dôvodu jej rozporu so zákonom - súťažné podklady neboli uchádzačom sprístupnené\núplne a bezodplatne, pričom uvedené porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.\n16. Žalovaný 1/ k vyjadreniu žalobcu uviedol, že pokiaľ potom žalobca odkazuje na súťažné podklady, tak\ntáto jeho argumentácia je procesne neprípustná - novota v odvolacom konaní. Žalobca namieta, že súd\nsa mal zaoberať otázkou, či bola platne uzavretá budúca zmluva o dielo, a že súd pochybil, keď sa touto\notázkou nezaoberal; táto argumentácia žalobcu je však nesprávna a skutočne absurdná: V skutočnosti\n(1) budúca zmluva o dielo uzavretá nebola; to potvrdili v prvom stupni zhodne všetky strany vrátane\nžalobcu; (2) žalobca si tohto bol samozrejme vedomý, a preto žaloval žalovaných práve na nahradenie\nprejavu vôle túto zmluvu uzavrieť; (3) súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobu zamietol.\n17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.7.2024. Po oboznámení\nsa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného 1/ a 2/,\nodvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.\n18. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n19. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n20. Podľa čl. II ods. 2 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o dielo, budúci objednávateľ a budúci zhotoviteľ\nsa dohodli tak, že po splnení všetkých podmienok v zmysle článku III. tejto zmluvy a do 21 dní od podpisu\nzmluvy o dielo medzi verejným obstarávateľom a budúcim objednávateľom (ďalej len „hlavná zmluva\no dielo“) na zhotovenie predmetu zákazky, ktorá bola vyhlásená verejným obstarávateľom, bude mať\nbudúci objednávateľ právo a budúci zhotoviteľ povinnosť uzatvoriť zmluvu o dielo, v ktorej by budúci\nzhotoviteľ mal mať pozíciu podzhotoviteľa, ktorý bude realizovať dielo aspoň všeobecne definované v\nčlánku II. tejto zmluvy (ďalej len „zmluva o dielo“) t.j. komplexná dodávka a zavedenie systému GSM-R\npodľa pokynov budúceho objednávateľa podľa podmienok zákazky podľa bodu 1 tohto článku. V zmysle\nustanovenie poslednej vety článku V bod 4 ZoBZ má v prípade rozporu jazykových verzií prednosť verzia\nv slovenskom jazyku.\n21. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie\nsprávne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je\ndaný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto\nje viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.\nOdvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol\nžiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru\nodvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými\ndôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam\nuvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou, že\nžalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal relevanciu svojej žaloby v žiadnom rozsahu.\n\n22. Žalobca sa v konaní domáhal nahradenia prejavu vôle uzavrieť budúcu zmluvu a povinnosti\nzaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 1.650.000,- EUR. Odvolací súd má za to, že nemožno prisvedčiť\nargumentácii žalobcu v odvolaní, že výklad zmluvy o budúcej zmluve o dielo zo strany súdu je v rozpore\nso zmyslom zmluvy o budúcej zmluve o dielo a vôľou strán sporu v čase je uzatvorenia. Odvolací súd\npoukazuje na z ustanovenia § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka z ktorého vyplýva, že záväzok uzavrieť\nbudúcu zmluvu môže byť v zmluve o budúcej zmluve dohodnutý pre obe zmluvné strany alebo len pre\njednu stranu. Ak sú zo zmluvy zaviazané obe zmluvné strany, tak každá z nich je oprávnená žiadať, aby\ndruhá strana s ňou zmluvu uzavrela a zároveň je povinná zmluvu sama uzavrieť. Obe zmluvné strany\nsú tak stranami oprávnenými i povinnými. Ak je zo zmluvy zaviazaná len jedna zmluvná strana, tak\npovinnosť uzavrieť zmluvu má len ona. Druhá zmluvná strana má právo žiadať, aby zaviazaná strana\nzmluvu uzavrela, sama však nemá povinnosť zmluvu uzavrieť. Zo zmluvy zaviazaná strana naproti\ntomu v takom prípade nemá právo žiadať, aby druhá strana zmluvu uzavrela. Iniciatíva na uzavretie\nzmluvy, teda právo dať najavo záujem na uzavretí zmluvy, patrí oprávnenej strane. Je len na nej, či právo\nžiadať uzavretie zmluvy využije alebo nie. Svoje právo oprávnená strana vykoná tým, že povinnú stranu\nvyzve na uzavretie zmluvy podľa súčasne podaného návrhu zmluvy, prípadne vyzve povinnú stranu,\naby podala návrh zmluvy ona (R 111/2001). V prejednávanej veci je v čl. II. ods. 2 Zmluvy o uzavretí\nbudúcej zmluvy o dielo jasne a zrozumiteľne uvedené, že ide o právo budúceho objednávateľa, a teda\nv nijakom prípade nie jeho povinnosť a nemožno hovoriť o porušení povinnosti zo strany budúceho\nobjednávateľa. Súd prvej inštancie tak správne v ods. 26.6. rozsudku uzavrel, že žalovaní 1/ a 2/ mali\nprávo a nie povinnosť požadovať od žalobcu uzatvorenie zmluvy o dielo. Nevyužitie práva žalovaných\n1/ a 2/ nie je teda možné stotožňovať s porušením povinnosti, ako to nesprávne prezentuje žalobca, a\nteda žalobca ako zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zaviazaná strana, nie je aktívne legitimovaný na\npodanie žaloby o nahradenie prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že\nak právo budúceho zhotoviteľa nebolo využité, ustanovenia o zmluvnej pokute v sume 1.650.000,-EUR\nnie sú v tomto smere a v tomto konaní aplikovateľné.\n23. Odvolací súd má za to, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil žiadne\nkonkrétne argumenty, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že odôvodnenie súdu prvej inštancie je\nnedostatočné a nedáva odpovede na všetky rozhodujúce otázky. Žalobca v odvolaní uvádza argumenty,\ns ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal v napadnutom rozsudku.\n24. K nevykonaniu navrhovaných dôkazov, a to znaleckého posudku a výsluchu svedkov odvolací súd\npoukazuje na to, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov\nkonania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje\nprejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania\nsledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového\nstavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z\npohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej\ninštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom\nkonaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a\nsprávne zistený skutkový stav vec a vzhľadom na právne posúdenie zmluvného nároku žalobcu ako\nnedôvodného je preto ďalšie navrhované dokazovanie zo strany žalobcu nadbytočné a nehospodárne.\nK námietke žalobcu o nevykonaní dôkazu oboznámením sa s memorandom o porozumení, odvolací\nsúd udáva, že toto memorandum nebolo medzi stranami podpísané a preto žiaden vplyv na meritórne\nposúdenie sporu.\n25. Čo sa týka námietky žalobcu uvedenej v odvolacej replike, ktorej odkazuje na súťažné podklady, tak\nodvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca uvedené skutočnosti nenamietal v konaní pred súdom\nprvej inštancie, ale až v podanej odvolacej replike. Odvolací súd má za to, že uvedené skutočnosti, ako\nnové skutkové tvrdenie, je toto tvrdenie žalobcu v odvolacom konaní neprípustné podľa § 366 C.s.p.\n26. Odvolací súd má za to, že žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré\nby mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho\nhodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny\nzáver nevyplýva.\n\n27. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\") vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho\nchápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára\n1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.\n28. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §\n387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom.\n29. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §\n262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v celom rozsahu, keďže boli v odvolacom konaní plne úspešní. S poukazom na ust. § 262 ods.\n2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník\n30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cb/3/2021", "guid": "15843e70-9568-4daa-a42f-45d68df0d15e:23fef8ae-13f1-4918-905a-c05b31864928", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "15843e70-9568-4daa-a42f-45d68df0d15e:23fef8ae-13f1-4918-905a-c05b31864928", "ecli": null, "spisova_znacka": "31Cb/3/2021", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. 31Cb/3/2021 z 25. 3. 2021", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2021-03-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/15843e70-9568-4daa-a42f-45d68df0d15e:23fef8ae-13f1-4918-905a-c05b31864928"}], "citovane_v": []}