{"guid": "495b7aea-bb67-4527-99fa-22a5a6546789:05871ac8-32a9-4ca3-8c57-047fa6fb2f34", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1121209463.1", "spisova_znacka": "4Co/190/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/190/2022 z 31. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. mája 2024, sp. zn. 4Co/190/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1121209463.1", "identifikacne_cislo": "1121209463", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2024-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/05871ac8-32a9-4ca3-8c57-047fa6fb2f34", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1121209463.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1121209463.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1121209463.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/190/2022\n1121209463\n31. 05. 2024\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2024:1121209463.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Valérie Kleinovej, st. a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: R. P.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX X., zast. JUDr. Ľubošom Jurčom, advokátom so sídlom\nPribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo\nspravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, o\nodvolaní žalobkyne voči uzneseniu bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.07.2022, sp. zn.\n23C/62/2021 v spojení s opravným uznesením bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.11.2022,\nsp. zn. 23C/62/2021, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nII. Žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v I. výroku zrušil výrok II. uznesenia bývalého Okresného\nsúdu Bratislava I zo dňa 08.02.2022, sp. zn. 23C/62/2021 („Súd podanie žalobkyne doručené súdu dňa\n24.11.2021 odmieta.“) a v II. výroku konanie zastavil.\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaním označeným ako ,,Žaloba o určenie absolútnej\nneplatnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy vo forme Notárskej zápisnice“, ktorým sa voči právnym\nnástupcom Y. K. a Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR domáhala nároku\nna náhradu škody vo výške 400.000 eur. Keďže podanie žalobkyne neobsahovalo všetky zákonné\nnáležitosti súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 23C/62/2021 zo dňa 26.11.2021 vyzval žalobkyňu\nna odstránenie nedostatkov a doplnenie podania spočívajúceho v riadnom označení subjektov na\nstrane žalobcu a žalovaného, zrozumiteľnom opísaní skutočností rozhodujúcich pre podanie žaloby vo\nvzťahu k všetkým žalobou uplatneným nárokom a vo vzťahu k všetkým žalovaným, doplnení žalobného\npetitu spĺňajúceho znaky určitosti a materiálnej vykonateľnosti v zhode so žalobnou argumentáciou za\nsúčasného označenia a predloženia dôkazov preukazujúcich žalobný nárok. Po viacerých opakovaných\npredĺženiach sudcovskej lehoty určenej na odstránenie nedostatkov konania brániacich meritórnemu\nprejednaniu veci Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 08.02.2022, sp. zn. 23C/62/2021 zamietol\nďalší návrh žalobkyne na predĺženie lehoty (výrok I.) a vo výroku II. podanie žalobkyne doručené\nsúdu dňa 24.11.2021 postupom podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol z dôvodu, že žalobkyňa na výzvu\nsúdu v stanovenej lehote nedostatky podania aj napriek poučeniu neodstránila. Uznesenie bolo\nprávnemu zástupcovi žalobkyne doručené dňa 25.02.2022. Dňa 11.03.2022 žalobkyňa súdu prvej\ninštancie doručila odvolanie proti výroku II. uznesenia sp. zn. 23C/62/2021 zo dňa 08.02.2022, ktorým\nbola žaloba odmietnutá. K označeniu strán sporu uviedla, že nárok si uplatňuje iba voči Slovenskej\nrepubliky v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR a vo vzťahu k právnym nástupcom Y. K. berie\nžalobu späť a konanie žiada zastaviť. Žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Bratislava IV rozsudkom\n\nzo dňa 11.12.1997, č. k. 6C/473/1996-83 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n22.09.1998, č. k. 15Co/172/1998-98 zamietol návrh jej matky - T. A., ktorú v konaní z dôvodu absencie\npostulačnej spôsobilosti zastupovala ako opatrovníčka, uplatnený voči Y. K. o určenie neplatnosti\nrovnopisu notárskej zápisnice „kúpnej zmluvy“ zo dňa 14.12.1955. Následne žalobkyňa ako právny\nnástupca matky podala na Okresnom súde Bratislava I žalobu o náhradu škody, ktorá bola rozsudkom\nsp. zn. 22C/26/2010-103 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. 06. 2014\nzamietnutá a jej nárok bol vyhodnotený ako premlčaný. Naviac podľa konajúcich súdov nebola splnená\njedna zo základných podmienok žaloby, ktorou je existencia právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo\nzmenené alebo zrušené pre nezákonnosť. Žalobkyňa s odkazom na ust. § 3 ods. 3 zák. č. 58/1969 Zb.\npoukázala na výnimku z nevyhnutnosti splnenia tejto podmienky, ktorou sú prípady hodné osobitného\nzreteľa. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku je pritom viazaný rozhodnutím príslušného orgánu,\nktorým bolo právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Výnimku z tohto kritéria\npredstavuje prekročenie právomoci orgánom verejnej moci. Žalobkyňa sa domnieva, že súd mal a\nmohol v danom prípade prihliadnuť na danú výnimku z dôvodov hodných osobitného zreteľa, resp.\nprekročenia právomoci konajúceho orgánu. V ďalšom žalobkyňa poukázala na skutočnosti, ktoré boli\npredpokladom podania žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice a\nrozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 6C/473/1996-83 v spojení s rozhodnutím Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 15Co/172/1998 označila za nezákonné, nakoľko konajúci orgán verejnej moci\nprekročil svoju právomoc, jeho rozhodnutie sa neopieralo o hmotnoprávne základy platných právnych\núkonov a tiež s prihliadnutím na to, že sa jednalo o prípad hodný osobitného zreteľa. Poukázala na to,\nže jej matka bola obeťou podvodu, ktorého sa dopustil zomrelý Y. K., čo tvrdila jej matka aj počas celého\nkonania o určenie neplatnosti. Bola názoru, že sa súdy nesprávne vysporiadali s otázkou absolútnej\nneplatnosti uzavretej zmluvy týkajúcej sa prevodu majetku v nadväznosti na rozpor s dobrými mravmi, čo\nžalobkyňa v konaní riadne preukázala. Súdy tiež podľa nej nesprávne vychádzali zo stavu vlastníckeho\npráva zapísaného v katastri nehnuteľnosti a nezaoberali sa skutočnosťami, ktorými žalobkyňa a jej matka\nvyvracali v konaní domnienku hodnovernosti uvedeného zápisu. Uviedla, že Okresný súd Bratislava IV\nbol povinný absolútnu neplatnosť zohľadniť aj bez námietky strany sporu. Mala za to, že predmetnými\nrozhodnutiami bola žalobkyňa a jej matka poškodené pre nejudikovanie absolútnej neplatnosti právnych\núkonov, následkom čoho sa žalobkyňa domáhala náhrady škody v konaní vedenom na Okresnom súde\nBratislava I sp. zn. 22C/26/2010, kde jej súd náhradu nepriznal aj keď podľa nej mal a mohol prihliadnuť\nna výnimku zo zákona v podobe prípadu hodného osobitného zreteľa či prekročenia právomoci orgánu\nverejnej moci.\n3. Súd prvej inštancie posúdil podanie po právnej stránke podľa § 129 ods. 3 a ods. 4 CSP, pričom\nskonštatoval, že žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania voči uzneseniu, ktorým\nbolo odmietnuté jej podanie doručené súdu dňa 24.11.2021, odstránila všetky vytýkané nedostatky, ktoré\nbránili riadnemu pokračovaniu v konaní, keď jednoznačne individualizovala žalovaný subjekt, označila\nskutkové okolnosti, o ktoré opiera žalovaný nárok a žaloba obsahuje aj určitý, zrozumiteľný a vykonateľný\nžalobný petit. Z uvedeného dôvodu súd postupom podľa § 129 ods. 4 CSP podanému odvolaniu sám\nvyhovel a uznesenie v napadnutom výroku II. zrušil. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal z ustanovení\n§ 161 ods. 1 a ods. 2 CSP a § 230 CSP, keď s poukazom na citované zákonné ustanovenia a po\noboznámení sa s riadnym odôvodnením žalobného návrhu dospel súd k záveru, že konaniu v danej veci\nbráni prekážka res iudicata, t. j. prekážka právoplatne rozhodnutej veci.\n4. V predmetnej veci súd prvej inštancie pri skúmaní podmienok konania z úradnej činnosti zistil, že\nna tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 22C/26/2010, medzi R. P., L. X, X. a Z. W. ako\nžalobkyňami a Slovenskou republikou v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR ako žalovanou.\nPredmetom konania bol nárok na zaplatenie škody vo výške 3.000.000 Sk a náhrady nemajetkovej\nujmy vo výške 12.000.000 Sk titulom nezákonného rozhodnutia- rozsudku Okresného súdu Bratislava\nIV zo dňa 11.12.1997, č. k. 6C/473/1996-83 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 22.09.1998, č. k. 15Co/172/1998-98. Nemajetková ujma mala byť spôsobená žalobkyni R. P. v\ndôsledku označeného nezákonného rozhodnutia, ktorým bola zamietnutá žaloba jej matky o určenie\nneplatnosti kúpnej zmluvy. Žaloba vo veci sp. zn. 22C/26/2010 bola odôvodnená rovnakými skutkovými\nokolnosťami, ktorými žalobkyňa vymedzila predmet konania a odôvodňovala žalovaný nárok. Rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I zo dňa 18.03.2013, č. k. 22C/26/2010-103 nadobudol právoplatnosť dňa\n25.06.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.03.2014,\nč. k. 3Co/326/2013-121. Súd konštatoval premlčanie žalovaného nároku a nad rámec doplnil, že vo\nveci nebola splnená podmienka nezákonnosti rozhodnutia a rovnako ani podmienka aktívnej vecnej\n\nlegitimácie, keď žalobkyňa nebola účastníčkou konania, v ktorom malo byť nezákonné rozhodnutie\nvydané.\n5. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že sa jedná o právny vzťah medzi identickými stranami\nsporu opierajúci sa o rovnaké skutkové okolnosti. Dodal, že je v tejto súvislosti irelevantný subjektívny\nnázor či presvedčenie žalobkyne, že vo veci boli splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu\nškody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a že vo veci pre danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa\nnebolo potrebné zrušenie právoplatného rozhodnutia súdu. Zároveň poznamenal, že žalobkyňa sa\nargumentáciou o prekročení právomoci súdu a dôvodmi hodnými osobitného zreteľa bránila aj v\nodvolaní voči rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 18.02.2013, sp. zn. 22C/26/2010-103, avšak z pohľadu\nodvolacieho súdu nedôvodne. Uviedol, že žalobkyňa tiež opomenula, že súd prvej inštancie (v konaní\nvedenom pod sp. zn. 22C/26/2010) zaoberajúci sa rovnakým nárokom žalobkyne uplatneným voči\nštátu konštatoval jeho premlčanie a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, t. j. existenciu dôvodov,\nktoré bez potreby preskúmania podmienok stanovených zák. č. 514/2003 Z.z. vedú k zamietnutiu\nžaloby. Rovnako mu z obsahu žaloby vyplývalo, že predpokladom pre opätovné uplatnenie škodového\nnároku nie sú žiadne nové skutkové okolnosti, ale len žalobkyňou dlhodobo pociťovaná nespokojnosť\ns právnym posúdením súdu. Konštatoval, že by bolo v rozpore s princípom právnej istoty ako jedného\nz fundamentálnych princípov právneho štátu, ak by súd žalobkyňou navrhovaným spôsobom opätovne\n(pozn. súdu s odstupom niekoľkých rokov) preskúmaval nárok, o ktorom už bolo súdom právoplatne\nrozhodnuté dôvodiac tým, že žalobkyňa má za to, že vo veci neboli dôvody na jeho zamietnutie.\nŽalobkyňa sa rovnako ako v konaní sp. zn. 22C/26/2010 domáha nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\nvo výške 400.000 eur titulom toho istého ňou označeného nezákonného rozhodnutia súdu (rozsudok\nOkresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.12.1997, č. k. 6C/473/96-83) voči tomu istému žalovanému\nsubjektu - štátu. Ako irelevantné posúdil súd prvej inštancie, že pre posúdenie prekážky res iudicata\nv konaní sp. zn. 22C/26/2010 vystupovala ako žalobkyňa aj Z. W., a že predmetom konania bol aj\nnárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (pozn. súdu nemajetková ujma\nv požadovanej výške mala byť spôsobená len R. P.), keď všetky podmienky res iudicata sú vo vzťahu\nk žalobkyni splnené. Dospel k záveru, že nakoľko súdom bolo o totožnom predmete konania medzi\ntými istými sporovými stranami už právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava\nI zo dňa 18.02.2013, č. k. 22C/26/2010-103 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n27.03.2014, č. k. 3Co/326/2013-121, prejednaniu tejto veci bráni neodstrániteľná prekážka res iudicata,\nktorá je bez ďalšieho obligatórnym dôvodom pre zastavenie konania.\n6. Záverom súd prvej inštancie poukázal na to, že z úradnej činnosti mu je rovnako známe, že\nžalobkyňa (spolu so Z. W.) si opakovane náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnenú tými istými skutkovými\nokolnosťami, t. j. na rovnakom skutkovom a právnom základe uplatňovala aj v konaní vedenom na\ntunajšom súde sp. zn. 17C/374/2018, ktoré bolo uznesením zo dňa 03.07.2020 zastavené pre identickú\nprekážku res iudicata vyhodnotenú vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Bratislava I sp.\nzn. 22C/26/2010. Dodal, že žalobkyňa si preto musí byť vedomá, že nárok uplatnený podanou žalobou\nsi uplatňuje nerešpektujúc predchádzajúci záver súdu o neprípustnosti opakovaného prejednávania tej\nistej veci, a teda svojvoľne a zrejme bezúspešne.\n7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval vzhľadom k tomu, že konanie o náhradu\nškody súd zastavil bez toho, aby ho doručoval protistrane. Preto podľa neho nie je potrebné, aj keď\nsa jedná o konečné rozhodnutie vo veci, rozhodovať o vzájomnom vzťahu strán, pokiaľ ide o náhradu\ntrov konania.\n8. Proti druhému výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd konanie zastavil, podala žalobkyňa\nv zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd zrušil druhý výrok napadnutého\nuznesenia súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie podala z\ndôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365\nods. 1 písm. b) C.s.p. Žalobkyňa (v odvolaní miesto žalobkyne uvádzala „žalovaná“, avšak z obsahu\nodvolania bolo zrejmé, že ide o žalobkyňu) namietala, že jej bolo odňaté právo na prístup k súdu, ktoré je\njedným z aspektov práva na spravodlivý proces, keďže jej nebolo umožnené vystupovať na pojednávaní,\npretože súd prvej inštancie pojednávanie ani nevytýčil a rozhodol bez toho aby žalovaná uplatnila svoje\ndôkazy a výpoveď pred súdom. Mala za to, že tým došlo k porušeniu práva na prístup k súdu, zaručeného\nčlánkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd. Uviedla, že má právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní nakoľko ide o jedno zo\nzákladných ľudských práv, ktoré je garantované každému jednotlivcovi v demokratickom právnom štáte.\nPoznamenala, že rozhodovanie súdu prvej inštancie bez nariadenia hlavného pojednávania spôsobilo\nobmedzenie prístupu žalovanej k súdu takým spôsobom, že právo na prístupu k súdu a na spravodlivý\nproces bolo zasiahnuté v samej svojej podstate. Potrebu ústneho pojednávania žalobkyňa odôvodnila\njednak žiadosťou a zároveň tým, že je prípad nevyhnutné takto prejednať. Poukázala na skutočnosť,\nže jej malo byť umožnené vypočutie na pojednávaní pre zložitosť prípadu, nakoľko je potrebné súdu\nozrejmiť skutočnosti, ktoré sú obzvlášť dôležité pre konanie vo veci a nie je možné uviesť všetky\nskutočnosti v žalobe. S poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo\nveci Ashingdane proti Spojenému kráľovstvu, v ktorom ESĽP skonštatoval, že akékoľvek vnútroštátnym\nprávom stanovené obmedzenie nesmie ohrozovať a obmedzovať prístup k súdu takým spôsobom alebo\ndo tej miery, aby bolo do práva danej osoby zasiahnuté, mala žalobkyňa za to, že v jej prípade došlo\nk obmedzeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v rozsahu a z\ndôvodov odvolania žalobkyne, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario,\na dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne\nsprávne potvrdiť.\n10. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy vo výške\n400.000 eur titulom nezákonného rozhodnutia súdu - rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa\n11.12.1997, č. k. 6C/473/96-83.\n11. Súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa v rovnakom procesnom postavení žalovala už predtým\nžalovaného o náhradu nemajetkovej ujmy titulom toho istého ňou označeného nezákonného rozhodnutia\nsúdu (rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.12.1997, č. k. 6C/473/96-83). Konanie bolo\nvedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 22C/26/2010. Okresný súd Bratislava I predmetnú\nžalobu po jej meritórnom prejednaní zamietol z dôvodu premlčania žalovaného nároku.\n12. Súd prvej inštancie potom napadnutým uznesením konanie o žalobe žalobkyne zastavil podľa\n§ 230 v spojení s § 161 ods. 2 CSP pre neodstrániteľnú vadu podmienok konania, ktorú tvorí\nprekážka veci rozhodnutej, právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.02.2013,\nč. k. 22C/26/2010-103 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.03.2014, č. k.\n3Co/326/2013-121, ktorým už bolo o rovnakom nároku žalobkyne medzi rovnakými stranami sporu\nrozhodnuté.\n13. V zmysle § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.\n14. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej zakladá\nprekážku rozhodnutej, rozsúdenej veci /prekážka res iudicata/, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom\npodmienky konania /§ 161 ods. 2 CSP/. Právoplatne rozhodnutú vec nemôže súd znova prejednať\na rozhodnúť. Ak je napriek tomu podaná opätovne žaloba v totožnej veci, súd musí pre prekážku\nrozhodnutej veci konanie o takejto žalobe bez ďalšieho zastaviť.\n15. Žalobkyňa namietala, že konaním súdu, keď vo veci nenariadil pojednávanie, došlo k porušeniu jej\npráva na spravodlivý proces. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd kedykoľvek počas konania\nprihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné\npodmienky“) /§ 161 ods. 1 CSP/. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady,\naby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý\nnemožno odstrániť, súd konanie zastaví /§ 161 ods. 2 CSP/. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci,\nvymedzená v ustanovení § 230 CSP, je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania\na vždy vedie k zastaveniu konania. Z uvedeného dôvodu preto súd, ak dospeje k záveru, že sa už\nraz v tej istej veci právoplatne rozhodlo, pojednávanie nenariaďuje a konanie v zmysle § 161 ods.\n2 CSP zastaví. Odvolací súd preto nevyhovel odvolacej námietke žalobkyne, že došlo k porušeniu\njej práva na spravodlivý proces z dôvodu nenariadenia pojednávania vo veci súdom prvej inštancie.\nSúd prvej inštancie bol zo zákona povinný pre prekážku rei iudicatae bez ďalšieho konanie zastaviť.\nV neposlednom rade odvolací súd dodáva, že žalobkyňa v odvolaní nijakým spôsobom nenamietala\nsprávnosť záverov súdu prvej inštancie o prekážke právoplatne rozhodnutej veci, pre ktoré súd prvej\n\ninštancie konanie zastavil. Odvolací súd bol názoru, že súd prvej inštancie dospel v napadnutom\nrozhodnutí k správnemu právnemu záveru, ktoré aj náležite odôvodnil.\n16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania ako aj trov prvoinštančného konania (nakoľko o\ntrovách prvoinštančného konania nebolo v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie rozhodnuté)\nrozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd\nnepriznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania, majúc\nza to, že úspešnému žalovanému v konaní patrí nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni, avšak\nžalovanému žiadne trovy prvoinštančného ani odvolacieho konania preukázane nevznikli.\n17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\n\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "43801d39-2c56-43db-b4ba-031b3496d681:76ba1711-4c7d-4f8d-addf-fac0df55ca27", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1110206355.1", "spisova_znacka": "3Co/326/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/326/2013 z 26. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1110206355.1"}], "citovane_v": []}