{"guid": "de3e85ac-01f5-4cb9-8f5c-1eb8f0727fa7:b2773a41-4e25-49e2-81d8-f2a5e5e79f25", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1122200464.1", "spisova_znacka": "3Co/37/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/37/2024 z 30. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. júla 2024, sp. zn. 3Co/37/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1122200464.1", "identifikacne_cislo": "1122200464", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2024-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2773a41-4e25-49e2-81d8-f2a5e5e79f25", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1122200464.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1122200464.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1122200464.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/37/2024\n1122200464\n30. 07. 2024\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2024:1122200464.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.\nPatricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: X./. J. G., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. U. K.\nXX, Q., X./. J. G., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Q. M.. XX, B., X./. Q. T., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Q. M.. XX,\nB., X./. L.. R. G., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Q. M.. XX, B., zast. zákonným zástupcom- žalobcom 1./, všetci\nžalobcovia právne zastúpení: J. B.D. T.. T. L., P..D..G.., I.: XX XXX XXX, S. XX, Q., proti žalovanému:\nZ. A. E. P. J. F. I. Y., I.: XXXXXXXXXXXXXX, Z. XXA, XX-XXX F.J., U. D., konajúca prostredníctvom\nlikvidačného zástupcu: B. U.Ť., J..P.. F. I. Y., I.: XX XXX XXX, Š. X, Q., o náhradu nemajetkovej ujmy,\nna odvolanie žalobcov 1./ až 4./ a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa\n19.1.2024, sp. zn. B1-27C/1/2022, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti priznanej istiny vo výške\n15.000 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.000 eur od 16.12.2021 do zaplatenia\np o t v r d z u j e a v zostávajúcej časti priznanej istiny vo výške 5.000 eur s úrokom z omeškania vo\nvýške 5 % ročne zo sumy 5.000 eur od 16.12.2021 do zaplatenia napadnutý výrok I. m e n í tak, že\nžalobu v tejto časti zamieta.\nII. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti priznanej istiny vo výške 15.000 eur\na úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.000 eur od 16.12.2021 do zaplatenia p o t v r\nd z u j e a v zostávajúcej časti priznanej istiny vo výške 5.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5\n% ročne zo sumy 5.000 eur od 16.12.2021 do zaplatenia napadnutý výrok II. m e n í tak, že žalobu v\ntejto časti zamieta.\nIII. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. v časti priznanej istiny vo výške 10.000 eur\na úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.000 eur od 16.12.2021 do zaplatenia p o t v r\nd z u j e a v zostávajúcej časti priznanej istiny vo výške 5.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5\n% ročne zo sumy 5.000 eur od 16.12.2021 do zaplatenia napadnutý výrok III. m e n í tak, že žalobu v\ntejto časti zamieta.\nIV. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. v časti priznanej istiny vo výške 10.000 eur\na úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.000 eur od 16.12.2021 do zaplatenia p o t v r\nd z u j e a v zostávajúcej časti priznanej istiny vo výške 5.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5\n% ročne zo sumy 5.000 eur od 16.12.2021 do zaplatenia napadnutý výrok IV. m e n í tak, že žalobu\nv tejto časti zamieta.\nV. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku V. p o t v r d z u j e.\nVI. Žalobcom 1./ až 4./ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie titulom náhrady nemajetkovej ujmy uložil žalovanému do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1./ sumu 20.000 eur s úrokom z omeškania vo\nvýške 5 % ročne zo sumy 20.000 eur od 16.12.2021 do zaplatenia (výrok I.), žalobkyni 2./ sumu 20.000\neur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.000 eur od 16.12.2021 do zaplatenia (výrok\nII.), žalobkyni 3./ sumu 15.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.000 eur od\n16.12.2021 do zaplatenia (výrok III.), žalobcovi 4./ sumu 15.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5\n% ročne zo sumy 15.000 eur od 16.12.2021 do zaplatenia (výrok IV.) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok\nV.). Žalobcom 1./ až 4./ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Rozhodnutie s odkazom na čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008\nz 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), čl. 10, čl. 11 ods. 1 písm. b) nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone\nrozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis), § 11, § 13, § 16 zák. č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),\nčl. 15 ods. 1, 2, čl. 16\nveta prvá, čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy SR, § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 4, § 11 ods. 6, 7, 8, 9, § 15 ods. 1,\n§ 15a ods. 2, 3, 4 zák. č. 381/20001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla v čase dopravnej nehody (ďalej len „zák. č. 3381/2001\nZ. z.“) a vykonané dokazovanie odôvodnil opodstatnenosťou nároku žalobcov 1./ až 4./ na náhradu\nnemajetkovej ujmy, ktorú uznal za primeranú v nižšej ako požadovanej výške. Vykonaným dokazovaním\nzistil a medzi stranami ani nebolo sporné, že dňa 29.9.2021 došlo k dopravnej nehode, na následky\nktorej zomrel Q. T.. Nebohý bol spolujazdcom v osobnom motorovom vozidle zn. F. Y., V.: B., ktoré\nzostalo zakliesnené pod nákladným motorovým vozidlom značky L.-Q. J. s EČV: V. s návesom značky\nB., EČ: V.. Vodičom nákladného motorového vozidla bol U. J., voči ktorému bolo uznesením Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Nových Zámkoch zo dňa 30.9.2021, ČVS: ORP-649/1-VYS-NZ-2021RF\nvznesené obvinenie pre prečin usmrtenia v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví. Nákladné motorové\nvozidlo bolo poistené u poľského poisťovateľa - žalovaného, v mene ktorého v súdnom konaní konal\nlikvidačný zástupca. Spornou nebola ani pasívna vecná legitimácia žalovaného a právo pozostalých\npríbuzných uplatniť si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 381/2001\nZ. z. Žalovaný v konaní označil za nepreukázaný rodinný vzťah medzi žalobcami a nebohým Q. T.,\nza neadekvátnu považoval výšku požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy a sporoval aj dôvodnosť\npožadovaného úroku z omeškania. S odkazom na uznesenie NS SR zo dňa 29.11.2018, sp. zn.\n8Cdo/177/2018 a zo dňa 31.7.2017, sp. zn.\n6MCdo/1/2016 (R 61/2018) uzavrel,\nže za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa účely zák. č. 381/2001 Z. z. považuje\nak aj žalovaná nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete\ndopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, z čoho potom vyplýva aj pasívna vecná\nlegitimácia žalovaného v spore. Uviedol, že na poistenie zodpovednosti vodiča poľského nákladného\nmotorového vozidla L.-Q. J. s návesom značky B. - U. J. sa vzťahuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to v spojení\ns čl. 4 ods. 1 nariadenia Rím I, čl. 10 a čl. 11 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I bis s tým, že podľa\nustanovenia § 15a zákona č. 381/2001 Z. z. za poisťovateľa zahraničného nákladného motorového\nvozidla konal likvidačný zástupca. Z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej\nosoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková\nujma spôsobená pozostalým po obetiach dopravnej nehody, za ktorú možno podľa § 13 Občianskeho\nzákonníka priznať peňažnú náhradu za nemajetkovú ujmu, ktorú v širšom poňatí treba považovať za\nškodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 1 umožňuje\npoškodenému uplatniť jeho nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.\n3. V teoreticko- právnej rovine konštatoval, že podľa Občianskeho zákonníka prislúcha ochrana\nosobnosti každej fyzickej osobe bez ohľadu na pôvod, rasu, národnosť, či sociálne postavenie.\nPredmetom ochrany je osobnosť človeka vo svojej celistvosti ako nehmotný statok, ktorý patrí konkrétnej\nfyzickej osobe. Právo na ochranu osobnosti je nescudziteľné a neprevoditeľné, za určitých podmienok ho\nmôžu uplatňovať po smrti fyzickej osoby len najbližší príbuzní (§ 15 Občianskeho zákonníka). Obsahom\ntohto práva je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie\npráv, ktoré sú príkladmo uvedené v\n§ 11 Občianskeho zákonníka. Túto ochranu zákon\n\nzabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby\n(napr. fyzická integrita, občianska česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a pod.). V\nobčianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka\nje ohrozením, porušením jeho osobnosti ako celku. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne,\nmorálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením\npráva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto\nosôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život\nmôže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni\nnapĺňať jeho citové potreby, t. j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti,\nsféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti čo i\nlen jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku,\nsmútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou. Osobnosť, ktorá je\nchránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak došlo k zásahu do tohto\npráva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v\nustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy, pokiaľ hrozí alebo je spôsobená ujma\nv osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto právnych prostriedkov príslušná\nfyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v prvom rade na jej vôli ovplyvnenej\npredovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby\nspôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá\nprávo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.\nV súlade s rozhodovacou praxou súdov SR je aj úmrtie rodinného príslušníka spôsobené zavinením\ninej osoby pri dopravnej nehode neoprávneným zásahom do práva pozostalých na súkromie a rodinný\nživot. V prípade žalobcov lustráciou v Registri obyvateľov SR prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa 2./\nje matkou žalobcov 3./ a 4./, ako aj matkou nebohého Q. T., žalobca 1./ a žalobkyňa 2./ sú manželia\ns tým, že žalobca 1./ je otcom maloletého žalobcu 4./. Osobou zodpovednou za smrť nebohého Q. je\nvodič nákladného motorového vozidla U. J., čo nebolo medzi stranami sporné. V dôsledku tragickej\nudalosti sa žalobcovia domáhali voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V konaní\nbolo zistené, že nebohý Q. mal v čase nehody 24 rokov, žalobca 1./ ako nevlastný otec nebohého\nmal 52 rokov, žalobkyňa 2./ ako matka mala 43 rokov, žalobkyňa 3./ ako sestra mala 23 rokov a\nmaloletý žalobca 4./ mal v čase nehody 9 rokov. Všetci žalobcovia žili v čase dopravnej nehody v\nspoločnej domácnosti s nebohým Q., ktorého opísali ako milujúceho syna, brata, dobrosrdečného a\nnápomocného človeka, s ktorým mali veľmi dobré vzťahy. Žili v harmonickom rodinnom vzťahu, bez\nväčších hádok, boli na seba naviazaní a trávili spolu čas, navzájom sa podporovali. Z jeho straty\nsa dodnes nevedia spamätať, s jeho úmrtím sa nedokážu zmieriť, ich životy bolo treba prehodnotiť.\nVzhľadom na takto zistený skutkový stav prvoinštančný súd konštatoval, že v dôsledku úmrtia nebohého\nQ. pri dopravnej nehode dňa 29.9.2021 došlo k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie žalobcov,\nčo je v rozpore s článkom 19 ods. 2 Ústavy SR. Takýmto protiprávnym zásahom bola spôsobená ujma,\nktorá bráni napĺňať citové potreby pozostalého, ktorému tak vznikla nemajetková ujma postihujúca inú\nako majetkovú sféru, t. j. sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj emocionálna sféra. Pri úmrtí\nčlenov rodiny môže pozostalá osoba utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a\ntakisto aj spoločenstva s blízkou osobou. Takýto zásah do osobnostnej sféry fyzickej osoby spôsobený\nkonaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany\nosobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Nepochybne je podľa súdu smrť blízkej osoby\npre pozostalých príbuzných traumatizujúcou udalosťou. V okamihu spôsobenia smrti fyzickej osoby\nneoprávneným konaním dôjde k zásahu do jednej z najdôležitejších hodnôt spoločnosti. Medzi blízkymi\nosobami existujú vzájomné sociálne, morálne, kultúrne a citové väzby vytvorené v rámci ich súkromného\na rodinného života, preto ak dôjde k úmrtiu jednej z týchto fyzických osôb zavinením inej osoby, považuje\nsa takéto konanie za neoprávnený zásah do práva na súkromie ostatných osôb tvoriacich spoločenstvo.\nPrávo na súkromie totiž zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými osobami najmä\nv citovej oblasti tak, aby fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť.\nV prípadoch,\nkeď došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcu chráneného ustanovením § 11 Občianskeho\nzákonníka, ktorého súčasťou je aj rodinný život, je z objektívneho hľadiska strata jedného z členov\nspoločenstva nenapraviteľnou ujmou, ktorá stíha jeho zostávajúcich členov (viď rozsudok Okresného\nsúdu Poprad sp. zn. 11C/60/2017 z 22.05.2019).\n4. V ďalšom uviedol, že žalobca 1./ sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, tvrdiac, že\nhoci bol nevlastným otcom nebohého Q., jeho tragická smrť ho silno zasiahla, čím je daný zásah do jeho\nosobnostných práv, do práva na rodinný a súkromný život. Z výpovede žalobcov mal súd za preukázané,\n\nže žalobca 1./ bol bratrancom otca nebohého Q., rodinu navštevoval od narodenia Q., pomáhal s jeho\nstarostlivosťou, v tom čase maloletý Q. sa na neho tešil. Neskôr, po rozpade manželstva žalobkyne\n2./, začali žalobcovia spolu s nebohým fungovať ako rodina, od roku 2008, kedy mal nebohý Q. 12\nrokov, žili v spoločnej domácnosti. Žalobca 1./ vnímal Q. ako svojho vlastného syna, pomáhal mu,\npodporoval ho tak v škole, ako aj v športových činnostiach. Po smrti Q. otca sa ich vzťah ešte viac\nprehĺbil, vzájomne si pomáhali, boli si oporou. Q. vnímal ako starostlivého, dobrosrdečného, pracovitého\nmladého muža - syna, ktorý si starostlivo vyberal kamarátov. Pred nehodou plánovali aj spoločnú rodinnú\ndovolenku. Úmrtie Q.Á. veľmi negatívne zasiahlo žalobcu 1./, s jeho stratou sa ťažko vyrovnáva, trpel\nnespavosťou a bol nútený užívať lieky. Nevedel sa sústrediť ani v práci, nebohý Q., ktorý mu bol ako\nvlastný syn, mu veľmi chýba. V súvislosti s posúdením aktívnej vecnej legitimácie prvoinštančný súd\nza kľúčové kritériom označil intenzitu vzťahu medzi pozostalým a nebohým, vzťah, ktorý intenzívne\nvplýva na rozvoj súkromia a rodinného života pozostalého. Uviedol, že nestačí len emocionálna ujma\npri strate blízkeho, teda zažívanie smútku, ale treba skúmať zásah do osobnostných práv poškodeného\n- osoby, ktorá sa náhrady nemajetkovej ujmy domáha. V prípade úzkeho citového vzťahu potom smrťou\ndochádza u pozostalého k ujmám takej intenzity, ktoré je potrebné odškodniť. Vo všeobecnosti je možné\nkonštatovať, že čím intenzívnejší bol vzťah medzi pozostalým a nebohým v čase smrti, tým dochádza\nk ťažším citovým ujmám na strane pozostalého. V prípade rodiny, kde postavenie biologických rodičov\nnahradili osoby bez biologických väzieb (t. j. nevlastný otec alebo nevlastná matka), sa vyžaduje splnenie\npodmienky emocionálnej blízkosti k zomrelému. Ak totiž nevlastný rodič vychováva dieťa, stará sa oňho,\nmateriálne ho zabezpečuje, potom sa jeho postavenie fakticky nelíši od postavenia biologického rodiča.\nVychádzajúc z uvedeného považoval žalobcu 1./ ako nevlastného otca nebohého Q. za osobu, ktorá\nsíce nebola biologickým rodičom nebohého, avšak od 11 rokov nebohého sa stal aktívnou súčasťou jeho\nživota, zabezpečoval mu starostlivosť ako otec, ako pomocný a starostlivý člen rodiny, na ktorého sa\nnebohý mohol kedykoľvek obrátiť. Skutočnosť, že žili v spoločnej domácnosti a žalobca 1./ cítil rovnakú\nlásku k nevlastným deťom ako k svojmu synovi (žalobcovi 4./), svedčí podľa súdu o tom, že náhla a\ntragická smrť nebohého Q. zasiahla do jeho života, do jeho práva na súkromný a rodinný život. V otázke\nurčenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy preto súd nerozlišoval medzi nevlastným otcom a biologickou\nmatkou nebohého a vychádzal z rovnakej sumy, ktorú obom rodičom priznal.\n5. U žalobkyne 2./ mal za preukázané, že smrťou Q. došlo k strate jej prvorodeného syna. Aj keď\nnebohý bol v čase nehody plnoletým synom, žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou, súrodencami\na nevlastným otcom. Medzi žalobkyňou 1./ a nebohým bol harmonický vzťah, matka zabezpečovala\nstarostlivosť o syna, podporovala ho aj spolu s manželom (žalobcom 1./), a to tak v školských\npovinnostiach, ako aj v ostatných životných situáciách. Mali sa veľmi radi, ako rodina veľmi dobre\nfungovali. Žalobkyňa 2./ spolu so žalobcom 1./ ho často sledovali na futbalových zápasoch, kde ho\naktívne podporovali. So smrťou syna sa veľmi ťažko vyrovnáva, ťažko to zvláda a nevie to pochopiť. Jej\nživot sa navždy zmenil, od nehody sa o každého veľmi bojí.\n6. Žalobkyňa 3./ bola plnoletou sestrou nebohého, bol medzi nimi len veľmi malý vekový rozdiel, v\ndôsledku čoho si boli veľmi blízki. Spoločne chodili na zábavy, hrali sa spoločenské hry, či sa starali o\nnajmladšieho súrodenca. Ich vzťah bol veľmi dobrý, mali jeden druhého, zosnulý brat jej vo všetkom\npomáhal. Po nehode si ťažko uvedomovala, že už nikdy nebudú spolu, nevytvoria spoločné spomienky\na jej brat sa už nikdy nevráti domov. Opísala nebohého Q. ako dobrosrdečného a starostlivého človeka,\nktorý mal rád svoju rodinu. Strata brata ju ovplyvnila aj v škole. Od nehody si viac váži rodinu a spoločne\nstrávené chvíle. Brat Q. jej veľmi chýba, týždenne chodí na cintorín a predstavuje si, aký by bol ich život,\nkeby jej brat v osudný deň necestoval do práce.\n7. Žalobca 4./ bol maloletým súrodencom nebohého Q. a žalobkyne\n3./. Z výpovedí\nžalobcov vyplynulo, že trpí chorobou ADHD, v dôsledku ktorej nevie vyjadrovať svoje emócie tak, ako\nzdravé dieťa. S nebohým mal veľmi dobrý vzťah, veľmi sa mali radi, žalobca 4./ bol na neho naviazaný.\nNebohý brat ho stále obdaroval nejakou drobnosťou, hral sa s ním, tešili sa jeden na druhého. Maloletý\nžalobca 4./ vníma, že sa jeho nebohý brat už nevráti, túži sa na neho podobať, chráni jeho veci a spí\nna jeho posteli.\n8. Výpoveďou žalobcov mal prvoinštančný súd za preukázané okolnosti, ktoré existovali na strane\nžalobcov ako pozostalých príbuzných a nebohého Q.. Vyhodnotil, že vzťahy medzi žalobcami a nebohým\nboli intenzívne, predstavovali harmonickú, vzájomne sa podporujúcu rodinu, v ktorej aj napriek tomu, že\naj nebohý syn, aj žalobkyňa 3./ ako dcéra boli plnoletí, všetci žili v spoločnej domácnosti. Žalobca 1./\n\nako nevlastný otec považoval nebohého za vlastného syna, mal ho rád, podporoval ho, žalobkyňa 2./\nbola starostlivou matkou svojho syna a žalobcovia 3./ a 4./ boli starostlivými a láskavými súrodencami. V\nčase nehody mal nebohý Q. 24 rokov, celý život mal pred sebou, chcel sa osamostatniť a zaobstarať si\nvlastné bývanie. Hoci rodina nebola finančne závislá na nebohom, jeho smrťou ochudobneli v emočnej\nsfére, keďže už nikdy neuvidia synove/bratove úspechy, nové bývanie, či založenie rodiny. Žalobcovia\nsú tak od smrti nebohého Q. ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných\npríslušníkov, došlo k nezvratnej deštrukcii medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného\nživota žalobcov a tým k zásahu do ich osobnostných práv. Trauma je zo života žalobcov neodstrániteľná,\nochudobnenie žalobcov v citovej oblasti je nenapraviteľné. Vo vzťahu k žalobcom 1./ a 2./ ako rodičom\nmal súd za preukázané, že vo vzťahu k nebohému išlo o milujúcich a starajúcich sa rodičov, ktorí zásah\ndo ich osobnostných práv, do práva na rodinu a súkromie náhlou tragickou stratou syna pociťovali\nnajťažšie. Žalobcovia 1./ a 2./ zostali z minúty na minútu bez syna. Náhlu prázdnotu v srdci pociťovala\naj žalobkyňa 3./, ktorá prišla o starostlivého brata, s ktorým sa mali veľmi radi, rovnako sa tak stalo aj u\nmaloletého žalobcu 4./. Súd v prejednávanej veci prihliadol aj na osobitné okolnosti, keďže nebohý bol\n24-ročný mladý, pracujúci človek, slobodný a bezdetný, svoj dovtedajší život žil v spoločnej domácnosti\nso svojimi rodičmi, s plnoletou sestrou a maloletým bratom, ktorým bol významnou oporou.\n9. V ďalšom prvoinštančný súd viedol, že posúdil okolnosti aj na strane pôvodcu zásahu- vodiča\nnákladného motorového vozidla U. J., ktorému bolo vznesené obvinenie za prečin usmrtenia v súbehu\ns prečinom ublíženia na zdraví. Z listinných dôkazov vyplynulo, že vodič nákladného vozidla sa\nnepamätá na okolnosti nehody, avšak nikdy nebolo jeho úmyslom zasiahnuť do životov účastníkov\ndopravnej nehody, či pozostalých príbuzných. Aj keď žalobcovia uviedli, že sa im pôvodca zásahu\nneospravedlnil, z listu zo dňa 21.3.2022 vyplýva, že U. J. svoj čin úprimne oľutoval, ospravedlnil\nsa účastníkom nehody a pozostalým príbuzným, prosil o odpustenie. Žiadne ospravedlnenie, či\nľútosť nad tragédiou nevráti žalobcom člena ich rodiny, avšak ide o skutočnosť, ktorú zohľadnil\npri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Stotožnil sa s procesnou obranou žalovaného, podľa\nktorej v danom prípade poisťovateľ poskytuje náhradu škody za poisteného, ktorý škodu spôsobil, a\npreto je relevantné posúdenie aj kritérií existujúcich na strane pôvodcu zásahu. Uviedol, že okrem\nzávažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, musí prihliadať aj k\nnaplneniu požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu a k\npožiadavke nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie sa. Primeranosť\nje rozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie, inak napriek\nposkytnutému odškodneniu by sa poškodení mohli naďalej kvalifikovať ako obete porušenia Dohovoru\no ľudských právach. Na strane druhej pri zachovaní proporcionality, výška peňažnej satisfakcie nesmie\nbyť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. Rozhodujúcim je preto\nzvažovanie individuálnych okolností prípadu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí tiež odrážať\nvšeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti\n(viď rozhodnutie Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 14Co/6/2018 z 29.01.2019). Pri určení konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej\nujmy prvoinštančný súd aplikoval voľnú úvahu, pričom vychádzal z vyššie uvedených okolností prípadu,\nzávažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy posudzoval s obsahom na jej intenzitu, rozsah a trvanie. Mal\nza preukázané, že úmrtím syna/brata žalobcov v dôsledku dopravnej nehody došlo k pretrhnutiu úzkych\na rodinných väzieb, čo predstavuje zásah do ich práva na súkromný a rodinný život. Smrťou Q. T.\nbola žalobcom spôsobená trvalá a neodstrániteľná ujma, pretože zosnulý už nebude členom ich rodiny,\ndošlo k nenapraviteľnej ujme, ktorú do istej miery možno zmierniť len priznaním peňažnej satisfakcie.\nU žalobcov nepochybne došlo k zásahu do ich práva na súkromie, ktoré zahŕňa právo fyzickej osoby\nvytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, a do práva na súkromný a rodinný život.\nSmrť blízkej osoby je možné ťažko vyčísliť peniazmi, a teda určiť ekvivalentnú náhradu. V takomto\nprípade náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje len určitú satisfakciu, ktorej úlohou je iba do istej miery\nodškodniť stratu pozostalým, resp. zmierniť následky neoprávneného zásahu do práva na súkromie a\nrodinný život. Konajúci súd pritom musí skúmať predovšetkým intenzitu neoprávneného zásahu, pretože\nv zásade platí, že čím závažnejšia je ujma, čo do svojej intenzity a trvania, tým vyššie by malo byť aj\nprimerané zadosťučinenie. Uvedené zákonné ustanovenie nestanovuje žiadne limity a súd musí stanoviť\nvýšku nemajetkovej ujmy po zohľadnení kritérií vyplývajúcich z § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka.\nZ tohto dôvodu súd vždy musí vyhodnotiť osobitné okolnosti prípadu. S prihliadnutím na okolnosti, za\nktorých došlo k dopravnej nehode, tragické úmrtie Q. T. v dôsledku dopravnej nehody, vek žalobcov\na zosnulého v čase úmrtia syna/brata, úprimnú ľútosť a žiadosť o odpustenie pôvodcu zásahu, súd\npodľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) a § 15 ods. 1 č. 381/2001\nZ. z. priznal žalobcovi 1./ ako nevlastnému otcovi a žalobkyni 2./ ako matke náhradu nemajetkovej\n\nujmy vo výške 20.000 eur každému, ktorú považoval za primeranú a spravodlivú vzhľadom na stratu\nsyna, teda závažnosti vzniknutej ujmy a tiež okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva žalobcov 1./\na 2./ došlo. Vo vzťahu k rovnakej výške priznanej sumy u rodičov nebohého, resp. nevlastného otca\na biologickej matky nebohého zopakoval, že žalobcov 1./ a 2./ považoval za rovnocenných rodičov\nnebohého Q. tak, ako to vyplynulo z výpovedí žalobcov a v neposlednom rade aj zo žalovanej sumy,\nktorá pri žalobcoch 1./ a 2./ bola rovnaká, t. z. žalobcovia 1./ a 2./ nežiadali o rozdielne sumy s poukazom\nna stupeň príbuzenského vzťahu. Výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy súd určil s poukazom na\nvýsledok vykonaného dokazovania, na existenciu harmonického vzťahu medzi žalobcami ako rodičmi\na nebohým, na náhlu a tragickú stratu člena rodiny - syna, ktorý už síce bol dospelý, avšak od rodiny\n- rodičov sa zatiaľ neodlúčil, žili spolu, navzájom sa podporovali. Žalobkyni 3./ ako pozostalej sestre\npriznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000 eur za nebohého brata, a to z dôvodu, že so zosnulým\nžila v spoločnej domácnosti, bol pre ňu oporou, starali sa jeden o druhého, pomáhali si, vyrastali spolu.\nRovnakú sumu 15.000 eur považoval za dôvodnú aj vo vzťahu k maloletému žalobcovi 4./, pozostalému\nbratovi, ktorý napriek jeho zdravotnému stavu a skutočnosti, že v čase dopravnej nehody mal len 9 rokov,\nsmúti za svojím bratom, pociťuje jeho stratu, keďže sa s nebohým Q. mali veľmi radi, pre maloletého\nžalobcu 4./ bol vzorom. Súd pri určení výšky priznanej sumy prihliadol na rozdielnosť vzťahov medzi\nžalobcami 1./ a 2./ a nebohým (rodičia/syn) a žalobkyňou 3./ a žalobcom 4./ a nebohým (sestra/brat),\nzároveň však usúdil, že intenzita citových väzieb medzi žalobcami a nebohým synom/bratom odôvodňuje\npriznanie náhrady nemajetkovej ujmy v určenej výške. Zohľadnil aj ďalšie negatívne dopady zásahu do\nživota žalobcov, a to v podobe nepriaznivých následkov vzniknutých emocionálnych útrap, keď citová\nujma vyvolala u nich pocity hlbokého žiaľu, zármutku a smútku zo straty blízkej osoby a šoku z náhlej\nsmrti ich syna a brata. Prihliadol aj na tú významnú skutočnosť, že následky, ktoré vyvolal zásah v ich\nďalšom rodinnom živote, sú trvalé a nezvratné a svojou intenzitou hlboko traumatizujúce, že smrťou ich\nsyna a brata došlo k výrazným zmenám v ich dovtedajšom živote. Tragické úmrtie sa týkalo mladého\nčloveka, po ktorom žalobcom zostali už len spomienky. Priznaná výška peňažnej náhrady sa súdu\njaví spravodlivá a dostatočne účinná na vyváženie a zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Zásadu\nproporcionality aplikoval aj na žalovaného, ktorý je subjektom pôsobiacim v oblasti poisťovníctva, ktorý\nz garančného fondu poskytuje poistné plnenia, pričom limit poistného plnenia vyplýva z § 7 zákona č.\n381/2001 Z. z., a preto priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy súd nepovažoval za neprimeranú,\nči pre žalovaného likvidačnú. Pri učení výšky nemajetkovej ujmy vychádzal aj z rozhodovacej praxe\nslovenských súdov, kedy napríklad rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/13/2022 z\n20.10.2022 bola matke plnoletého syna priznaná suma 20.000 eur, plnoletému súrodencovi suma 10.000\neur, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/195/2019 z 29.07.2020 bola matke priznaná\nsuma 20.000 eur, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/188/2019 z 25.03.2021 bola\nmatke priznaná suma 25.000 eur, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 22C/33/2021 zo dňa\n20.05.2022 bola matke priznaná suma 18.000 eur za stratu plnoletého syna a plnoletej sestre priznaná\nsuma 16.000 eur. Okrajovo poznamenal, že výsledok dedičského konania vedeného po poručiteľovi Q. T. žiadnym spôsobom neovplyvnil výsledok tohto sporu, keďže sa dedičské konanie začína ex offo\nzo zákona po úmrtí každej fyzickej osoby, a preto je irelevantný jeho výsledok. Podstatou dedičského\nkonania je majetkové vysporiadanie, nadobudnutie dedičstva po zomrelom, ktoré je buď zo zákona alebo\nzo závetu. Výsledok dedičského konania neodbremení pôvodcu zásahu, ktorý zasiahol do osobnostných\npráv pozostalých príbuzných, od svojej povinnosti, pretože dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa,\nkým v spore o náhradu nemajetkovej ujmy sa rieši intenzita citových väzieb a zásah do osobnostných\npráv žalobcov zapríčinený práve vinníkom nehody. Vo zvyšnej časti požadovanej náhrady nemajetkovej\nujmy a jej príslušenstva žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n10. Priznanie úrokov z omeškania odôvodnil tým, že rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy\npozostalým príbuzným považoval za rozhodnutie deklaratórnej povahy, keď mal za to, že nemajetková\nujma žalobcom vznikla už okamihom zásahu do ich osobnostných práv konaním pôvodcu zásahu,\nteda úmrtím syna a brata Q.. Považoval za zrejmé, že súdnym rozhodnutím dôjde už len k potvrdeniu\ntohto existujúceho stavu a priznaniu primeranej finančnej satisfakcie za takýto zásah. Konštitutívne\nrozhodnutie súdu, naopak vytvára nový hmotnoprávny stav, ktorý sa realizuje práve za pomoci súdneho\nrozhodnutia, čo však nie je tento prípad. Súd uvedené opiera aj o právny názor Krajského súdu v\nBratislave uvedený v rozhodnutí sp. zn. 16Co/71/2022 z 30.06.2023, podľa ktorého legálna formulácia\n§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, že výšku náhrady podľa § 13 ods. 2 určí súd s prihliadnutím na\nzávažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, totiž nekladie dôraz na\nto, kto má určovať výšku náhrady, ale na to, čo sa má pri jej určení zohľadniť, a preto účelom citovaného\nhmotnoprávneho ustanovenia Občianskeho zákonníka bolo nesporne stanoviť kritériá, na ktoré sa\n\nmá pri určení výšky prihliadať, ak o nej rozhoduje súd, avšak nie podmieniť vznik práva na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch existenciou súdneho rozhodnutia. Akceptáciou konštitutívnej povahy\nrozhodnutia súdu o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch by bola vylúčená aplikácia všeobecnej\núpravy Občianskeho zákonníka (§ 13 ods. 2 v spojení s § 488,\n§ 489, § 492, § 517 ods.\n1 a ods. 2, § 559 ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka). Preto, pokiaľ súd posúdil povahu tohto\nrozhodnutia ako deklaratórnu, stotožnil sa potom s procesnou argumentáciou žalobcov o tom, že im\npatrí aj úrok z omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Poukázal tiež na rozhodnutia\nÚstavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 282/2023 z 05.09.2023 a sp. zn. II. ÚS 263/2022 z 07.09.2022, v\nktorých bolo podrobne vysvetlené, že ak poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, na priznanie\núroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania\nbezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody. Podľa\nnázoru ÚS SR zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach\nvzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery,\nže by jeho omeškanie s plnením peňažného záväzku a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali\nnie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Každý škodca by mohol logicky bez sankcie\noddialiť riešenie škody „odkazom na súd\" a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava,\nže „čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu\". Zákonná lehota na vybavenie prešetrenia poistnej\nudalosti a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona má svoje opodstatnenie v\nzáujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia\npríslušenstva pohľadávky vzniknutej z ublíženia na zdraví. Ústavný súd SR sa problematikou úroku z\nomeškania podľa zákona č. 381/2001 Z. z. zaoberal aj v skoršom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 309/2020\nz 14.10.2021, v ktorom dospel k záveru, že „pokiaľ by skutočne poistiteľ (terminológia Občianskeho\nzákonníka) či poisťovateľ (terminológia ZoPZP) prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr\nako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (kedy by sa zjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho\nsúdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť\nsa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá).\nÚčelom ZoPZP je však zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval\nosobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Toho\nsi je vedomý aj dovolací súd, ktorý si uvedomuje, že je povinnosťou poistiteľa prešetriť poistnú udalosť\na poskytnúť plnenie. Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného\nplnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s\nracionálnym účelom právnej úpravy. Treba pripomenúť, že právna úprava v uvedenej oblasti vychádza\nzo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských\nštátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o\nzmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových\nvozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/\nES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole\nplnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie). (...) Európsky zákonodarca chcel\ndosiahnuť zefektívnenie vyplácania poistného plnenia poškodeným tým, že sa má poistiteľom uložiť\npovinnosť včas realizovať príslušné šetrenie, a v prípade, že sa zistí jeho opodstatnenie, poskytnúť\npoistné plnenie, keďže nereagovanie na žiadosť poškodeného o náhradu škody má byť primerane,\núčinne a systematicky sankcionované a nad rámec štandardného poistného plnenia sa má v prípade\nporušenia tejto povinnosti dostať poškodenej osobe aj osobitných úrokov. Je preto potrebné vec právne\nposúdiť aj v týchto súvislostiach.\"\n11. Uviedol, že vzťah žalobcov a žalovanej poisťovne nie je vzťahom poškodeného a škodcu, ale\nvzťahom osobitným, ktorého podstatou je verejnoprávna potreba náhrady škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla. Táto čiastočne verejnoprávna povaha poistenia následne vedie k tomu, že vzťah\nžalobcov a žalovanej poisťovne nie je bežným vzťahom veriteľa a dlžníka, čo sa prejavuje v osobitných\nkonštrukciách § 11 ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré modifikujú osobitnou úpravou následky §\n563 Občianskeho zákonníka. Podľa týchto ustanovení žalovaná poisťovňa bola povinná bez zbytočného\nodkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do\ntroch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a oznámiť\npoškodenému „sťažovateľovi“ výšku poistného plnenia, ak bol rozsah tejto povinnosti preukázaný alebo\nmu poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré bolo plnenie odmietnuté alebo znížené. Túto\npovinnosť si žalovaná poisťovňa splnila tým, že „sťažovateľovi\" plnenie odmietla (§ 11 ods. 6 zákona\nč. 381/2001 Z. z.). Ak by tak neurobila, bola by povinná poskytnúť sťažovateľovi poistné plnenie do\n15 dní po skončení prešetrovania alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady\n\nškody (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.). Na tieto ustanovenia nadväzuje norma, podľa ktorej ak\npoisťovňa nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinná zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa\nosobitného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník\n(§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.). Z týchto\nustanovení je zrejmé, že žalovaná ako poisťovateľ má vo vzťahu k sťažovateľovi ako poškodenému\nosobitné, nie typické súkromnoprávne postavenie, čo žalovanej poisťovni dôvodne vzhľadom na\npovahu právneho vzťahu umožňuje to, aby pred vyplatením dôvodného nároku poškodeného, v tomto\nprípade sťažovateľa, žiadala jeho preukázanie a mala primeranú dobu na jeho prešetrenie. Tieto\nustanovenia však na prvý pohľad nemôžu viesť k takému výkladu, ktorý by viedol k nepriznaniu\núrokov z omeškania z dôvodnej, mimosúdne osobitne kvalifikovaným spôsobom uplatňovanej istiny (viď\nrozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14.10.2021). Dodal, že aj keď predmetné\nrozhodnutia Ústavného súdu SR neriešia priamo nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,\njaví sa ako spravodlivé a súladné s uvedenými rozhodnutiami priznať žalobcom úrok z omeškania aj z\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vychádzal aj z judikátu R61/2018, podľa ktorého sa škodou\npre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla považuje aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných\npráv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Mal za to, že\npokiaľ ÚS SR vo viacerých rozhodnutiach rozhodol o tom, že poškodenému patrí popri požadovanej\nnáhrade škody aj úrok z omeškania z nej, potom s poukazom na to, že sa za škodu považuje aj náhrada\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, súd priznal žalobcom úrok z omeškania tak, ako žiadali. Žalobcovia\npred podaním žaloby vyzvali žalovaného na plnenie, poskytli mu tak možnosť mimosúdne vysporiadať\nich nároky, čo však žalovaný odmietol. Napriek vedomosti žalovaného o súdnej praxi, t. j. o priznávaní\npeňažných plnení titulom nemajetkovej ujmy vzniknutej pozostalým príbuzným neoprávneným zásahom\ndo ich osobnostných práv (po dopravnej nehode), sa žalovaný odmietol zaoberať nárokom žalobcov\na odkázal ich na súdne konanie. V rámci súdneho konania sa však posudzujú okolnosti a kritériá,\nktoré sú žalovanému dobre známe, keďže na ne vo svojich vyjadreniach priamo poukazuje (napr. str. 2\nvyjadrenia zo dňa 27.02.2022), zároveň si je vedomý aj súm, ktoré súdy priznávajú. Preto žalovanému\nnič nebránilo prešetriť takto uplatnený nárok a poskytnúť primerané plnenie a prípadne až so zvyškom\npožadovanej sumy odkázať žalobcov na súd. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy má satisfakčnú\nfunkciu, čo znamená, že pre pozostalých príbuzných by mala byť poskytnutá v čo najkratšej dobe.\nVzhľadom na uvedené prvoinštančný súd žalobcom podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. v\nspojení s\n§ 517 ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka priznal aj úrok z omeškania vo výške\n5 % ročne z výšky priznanej nemajetkovej ujmy od 16.12.2021, t. j. dňa nasledujúceho po dni, kedy\nbola žalobcom doručená odpoveď žalovaného o odmietnutí poskytnutia poistného plnenia vo forme\npeňažnej náhrady nemajetkovej ujmy, do zaplatenia. Z predmetnej odpovede žalobcu bolo evidentné,\nže žalovaný v žiadnom prípade neuspokojí nárok žalobcov, a to ani sčasti, a preto sa žalovaný dostal do\nomeškania s plnením už deň nasledujúci po doručení predmetného listu žalobcom. Zákonná lehota 3\nmesiace určená na prešetrenie poistnej udalosti a následná lehota 15 dní na poskytnutie plnenia v tomto\nprípade neprichádzala do úvahy, pretože žalovaný odmietol prešetriť uplatnený nárok, ako aj poskytnúť\nplnenie, a to už listom zo dňa 08.12.2021. Pokiaľ žalovaný poukazoval v tejto súvislosti na ust. § 11\nods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. prvoinštančný súd ozrejmil, že toto sa týka situácie, kedy si nárok na\nnáhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla možno uplatniť nielen voči poisťovni, ale\naj priamo proti tomu, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V takom\nprípade, ak si poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatní či už súdne alebo mimosúdne len voči\nnapríklad prevádzkovateľovi motorového vozidla, je vylúčené, aby sa poisťovňa dostala vo vzťahu k\npoškodenému do omeškania a vôbec mu bola povinná zaplatiť úrok z omeškania. Poisťovňa v takomto\nprípade voči poškodenému nie je v omeškaní, keďže na zaplatenie náhrady škody ju nikto nevyzval\na dokonca o škode ani nemusí vedieť. Na uvedený prípad reflektuje práve ustanovenie § 11 ods. 7\nzákona č. 381/2001 Z. z., ktorý ráta s doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady\nškody poisťovateľovi. Je preto zrejmé, že sa nejedná o predmetnú situáciu, kedy súd rozhoduje o nároku\nžalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým príbuzným uplatnenom voči poisťovni (bližšie viď\nrozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14.10.2021). Okrajovo poukázal aj na prípad\nzodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého zákon umožňuje po splnení\njednotlivých podmienok domáhať sa priznania aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súdy roky\nvychádzali z právneho názoru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/185/2011 z 14.3.2012 a\nsp. zn. 1Co/15/97 z 24.6.1998), že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká\naž na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty\nsplnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/257/2019 však\nneskôr uviedol, že právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/185/2011\n\nzo dňa 14.3.2012 bol prekonaný v neskoršom rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/257/2019, podľa ktorého „k\nvzniku omeškania s plnením nemajetkovej ujmy nedochádza márnym uplynutím lehoty ustanovenej v\nrozhodnutí súdu, ale už márnym uplynutím šesťmesačnej lehoty na plnenie podľa § 16 ods. 1 zákona č.\n514/2003 Z. z., pričom uvedený právny záver prijal dovolací súd aj v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/48/2017\na sp. zn. 7Cdo/243/2019. Tým bol prekonaný odlišný skorší právny názor uvedený v rozhodnutí sp.\nzn. 6Cdo/185/2011. Z uvedeného potom vyplýva, že v prípade neuspokojenia nároku poškodeného\nna náhradu nemajetkovej ujmy sa dostáva štát do omeškania okamihom, kedy si žalobca môže svoj\nnárok uplatniť na súde, t. j. v zmysle ustanovenia § 16 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. po márnom\nuplynutí lehoty 6 mesiacov od podania návrhu na predbežné prerokovanie nároku, resp. odo dňa po\nvydaní zamietavého stanoviska k podanej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.\" Najvyšší súd\ntak vyvodil, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa uvedeného zákona vzniká už samotnou\nexistenciou väzobného trestného stíhania a rozsudku, ktorým bola osoba pozbavená osobnej slobody\nnásledne oslobodená spod obžaloby, a preto rozhodnutie, ktorým sa priznáva táto náhrada škody vo\nforme nemajetkovej ujmy v peniazoch v konkrétnej výške, už len deklaruje existenciu tejto zákonom\npriznanej právnej skutočnosti a nárokov z nej vyplývajúcich. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak\nčas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník\npovinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z uvedeného je preto možné ďalej\nvyvodiť, že k vzniku omeškania s plnením nemajetkovej ujmy nedochádza márnym uplynutím lehoty\nustanovenej v rozhodnutí súdu, ale už márnym uplynutím šesťmesačnej lehoty na plnenie podľa § 16\nods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobcovia boli v predmetnom konaní úspešní. Aj keď\nich žaloba bola sčasti zamietnutá, jej predmetom bol nárok, ktorého výška plnenia závisela od úvahy\nsúdu, preto súd aplikoval zásadu úspechu vo veci. Keďže žalobcovia mali plný úspech čo do základu\nuplatneného nároku a súčasne výška plnenia vyplývajúca z tohto ich procesného úspechu závisela od\núvahy súdu, je potrebné ich považovať za plne procesne úspešných (viď napr. rozsudok Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 10Co/191/2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/141/2018).\n12. Proti výroku V., ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, podali v zákonnej lehote odvolanie\nžalobcovia 1./ až 4./ a žalovaný odvolaním napadol prisudzujúce výroky 1./ až 4/.\n13. Žalobcovia namietajúc odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP žiadali\nnapadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie v celom rozsahu, t. j. aj v súdom prvej inštancie\nzamietnutej časti. Prvoinštančnému súdu vytkli nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď podľa\nnich nespĺňa zákonné (§ 220 ods. 2 CSP), ústavné (čl. 1 ods. 1 a čl. 46 Ústavy SR) a ani medzinárodné\n(čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) požiadavky na\nriadne a presvedčivé odôvodnenie. Prvoinštančný súd sa náležite nevysporiadal s výškou peňažnej\nsatisfakcie tak, aby bola zo strany žalobcov vnímaná ako spravodlivá a primeraná. V tejto časti označil\nnapadnutý rozsudok nielen za nepreskúmateľný, ale aj vnútorne rozporný. Bolo povinnosťou konajúceho\nsúdu dostatočne sa vysporiadať s argumentáciou žalobcov, aby dôvody pre nepriznanie náhrady v\nnimi požadovanom rozsahu boli jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne (viď nález ÚS SR zo dňa\n5.12.2017, sp. zn. I. ÚUS 736/2016). Zdôraznili pritom, že sudcovská úvaha nesmie byť svojvoľná, a\ncontrario musí byť riadne odôvodnená a musí mať svoj základ v zistenom skutkovom stave. V danom\nprípade bola podľa nich priznaná neadekvátne nízka suma peňažnej satisfakcie, čím bola porušená\nzásada primeranosti. Boli toho názoru, že výška petitórnych nárokov je plne primeraná spôsobenej\ntragédii, t. j. protiprávnemu zásahu do najužších rodinných väzieb poistencom žalovaného. Medzi\nžalobcami a zosnulým boli vzájomné emocionálne vzťahy na mimoriadne vysokej úrovni. Poukázali na\nto, že v prvoinštančnom konaní boli do súdneho spisu založené rozhodnutia Okresného súdu Bratislava\nII (sp. zn. 18C/76/2012) a Krajského súdu v Bratislave (č. k. 6Co/217/2014-286), kde sa rodičia domohli\nnáhrady vo výške 40.000 eur každý za smrť 23- ročnej dcéry už nežijúcej v spoločnej domácnosti.\nPredložený bol tiež rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (sp. zn. 7C/151/2008) v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu Trenčín (sp. zn. 6Co/810/2014), ktorým bola manželovi priznaná za smrť\nmanželky náhrada 70.000 eur a každému z dospievajúcich detí náhrada vo výške 100.000 eur, z čoho\nvyplýva, že žalobcami uplatnená suma nie je premrštená. Na tieto rozhodnutia však prvoinštančný súd\nneprihliadol. Náhradou nemajetkovej ujmy sa totiž odškodňuje zmarený rodinný vzťah ako taký, a je\nmálo podstatné, koho smrťou zanikol. Tak ako rodičia by nemali zažiť smrť svojich detí, tak ani deti\nby nemali zažiť náhlu a predčasnú smrť svojich rodičov. Ako vyplýva aj zo štatistiky vedenej NBS,\npriznávanie menších súm pozostalým deťom v porovnaní s rodičmi nie je súdnou praxou prijímané,\nnakoľko priemerná suma nemajetkovej ujmy priznávaná za smrť dieťaťa a rodiča je v poslednom\n\nobdobí takmer rovnaká. Aj keď ide „len“ o štatistický ukazovateľ, aj tento napovedá, že sa odškodňuje\nnajbližší príbuzenský vzťah per se bez ohľadu na to, či zanikol smrťou dieťaťa, alebo „iba“ jeho rodiča.\nNad rámec uvedeného poukázal príkladmo na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n14Co/19/2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu, ktorý v prípade hmotne nezávislých osôb\npriznal pre plnoleté deti sumy 17.000 eur a 20.000 eur za smrť rodiča. Takisto Krajský súd v Prešove vo\nsvojom rozhodnutí sp. zn. 21Co/137/2017 potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý priznal plnoletým\ndeťom zosnulého nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur každému. Preto aj s ohľadom na tieto\nrozhodnutia, kde zosnulou osobou bol rodič a pri zohľadnení individuálnych okolností prejednávaného\nprípadu (odôvodňujúcich zvýšenie sumy), považovali žalovanú sumu za dôvodnú. Poukázali aj na\nrozsudok NS ČR zo dňa 19.9.2018, sp. zn. 25Cdo/894/2018, Rc 85/2019, v ktorom NS ČR k výške\nnemajetkovej ujmy uviedol, že „za základní částku náhrady, modifikovatelnou s užitím zákonných\na judikaturou dovozených hledisek, lze považovat v případe nejbližších osob (manžel, rodiče, děti)\ndvacetinásobek průměrné hrubé měsíční nominálni mzdy na přepočtené počty zaměstnanců v národním\nhospodářství za rok předcházející smrti poškozeného.“ Upozornil tiež na to, že NS ČR hovorí o state\nnajbližších osôb bez podstatného rozlíšenia v tom, či ide o smrť rodiča alebo dieťaťa. Rovnako je\npotrebné zdôrazniť, že ide o základnú sumu, ktorá je modifikovateľná okolnosťami prejednávaného\nprípadu, ktoré odôvodňujú zvýšenie priznanej sumy (intenzita citovej ujmy, ako aj s ňou spojené\nzdravotné problémy, strata šance rozvíjať vzťah do budúcna, strata najbližšej osoby). Nejedná sa pritom\no maximálnu čiastku, ktorá by sa mala deliť medzi pozostalých, ale prináleží každému zvlášť. Práve\nadekvátna finančná kompenzácia by aspoň čiastočne prispela k zmierneniu následkov traumatizujúcej\nudalosti. Priznané odškodnenie musí mať podľa žalobcov taktiež ambíciu „vyvážiť“ hodnotu ľudského\nživota i v budúcnosti prítomné duševné útrapy žalobcov pri spomienkach na dopravnú nehodu, pri\nktorej umrel ich syn/brat. Súdom priznaná peňažná satisfakcia však podľa nich ne(s)plní svoj účel, t. j.\nnekompenzuje stratu rodinného príslušníka a nedokáže zmierniť súčasné i budúce psychické trápenia\nžalobcov. Je zrejmé, že žiadna suma nedokáže nahradiť zničený ľudský život. Hoci žalobcovia 1./ a\n2./ požadujú 50.000 eur každý a žalobcovia 1./ a 4./ 40.000 eur každý, ich zámerom nie je zneužitie\nprávneho inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy a nedôvodné obohatenie sa na úkor komerčnej poisťovne,\nale záujem na takomto zadosťučinení, ktoré by oprávnene považovali za spravodlivé a zodpovedajúce\nstrate najbližšej osoby, a ktoré by bolo aspoň v čiastočnej miere spôsobilé zmierniť traumy zapríčinené\nneočakávaným a náhlym úmrtím syna a brata. Nejedená sa totiž len o satisfakciu, ale predovšetkým aj\no gesto slušnosti a spravodlivosti, ktoré žiadnym spôsobom nemôže nahradiť dopady tragickej udalosti\n(totožne uznesenie ÚS ČR zo dňa 20.5.2002, sp. zn. IV. ÚS 315/2001). Prvoinštančný súd však\nvychádzal v danom prípade z rozhodovacej praxe slovenských súdov, kedy bola pozostalým priznaná\nnižšia suma, pričom neuviedol, prečo nevychádzal z rozhodovacej praxe uvedenej žalobcami. Stotožnil\nsa tiež s argumentáciou protistrany žiadajúcej zohľadnenie okolností aj na strane škodcu v zmysle\nrozhodnutia ÚS ČR zo dňa 9.8.2016, sp. zn. I. ÚS 3456/15, no opomenul, že súdy v prezentovanom\nprípade rozhodovali o náhrade nemajetkovej ujmy v adhéznom konaní, čo je rozhodujúcou odlišnosťou,\nako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia. „Výrok o povinnosti k náhradě ujmy z adhezního řízení\nje totiž v plném rozsahu závazný pouze pro stěžovatele jako pojištěného škůdce, a nikoliv již pro\npojistitele, ktorý nemá v adhézním řízení zákonem zakotveno žádné procesní postavení a nemá tak\nprocesní prostředky, jak toto řízení ovlivnit. Mohou proto nastat a v praxi nastávají např. případy, kdy\nje pojistuitelem vyplacena poškozenému jako pojistné plnění menší částka, než jaká je výše soudem\npřiznaného nároku na náhradu újmy vůči pojištěnému škůdci (srov. Kazda, P., Kazdová, K. Zákon o\npojištění oodpovědnosti z provozu vcozidla: komentář. Praha: Wolters Kluwer, 2016, s. 76). Také mohou\nnastat případy, kde o výplatě pojistného plnení, resp. jeho výši bude veden s pojistitelem spor, zatímco\nplnění uložené výrokem soudu o povinnosti k náhradě újmy bude vůči pojištěnému již exekvovatelné.\nS ohledem na uvedené je proto namístě zkoumat, zda uplatnění nároku na náhradu škody nebude mít\npre pojištěného důsledky z ekonomických hledisek zcela likvidační.“ S týmto postupom sa žalobcovia\nnestotožňujú a považujú ho za nesprávny z dôvodu, že to následne limituje voľnú úvahu súdu pri\nurčení výšky plnenia. Žalobcovia v konaní konštantne namietali, že v sporoch o ochranu osobnosti\nvedených proti komerčnej poisťovni sú osobné či majetkové pomery škodcu z pohľadu merita veci\nirelevantné. Podľa žalobcov by tieto okolnosti mali relevanciu len vtedy, ak by žalovaným bol vodič,\ntak ako tomu bolo v uvedenom rozhodnutí. Považujú preto rozporné so samotným zmyslom poistenia\nprihliadať pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy na majetkové pomery škodcu, keďže zmyslom poistenia\nje poskytnutie adekvátnej kompenzácie poškodenej či ujmu znášajúcej osobe. Opätovne preto poukázali\nna právne závery NS SR vyslovené v rozsudku z 31.7.2017, sp. zn. 6MCdo/1/2016 (R 61/2018), v\nzmysle ktorých, „ak by náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia,\nprinášalo by to značné majetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré\n\nby v individuálnych prípadoch malo viesť aj k ich bankrotu. Zároveň by to však mohlo znamenať aj\nneistotu pozostalých v tom smere, či im prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá, resp. riziko,\nže v prípadoch insolvencie (platobnej neschopnosti) zodpovedného subjektu táto nebude vymožiteľná.“\nAk by sa teda zakaždým mala posúdiť solventnosť škodcu v prípadoch, keď žaloba smeruje výlučne\nvoči poisťovateľovi, ako kritérium pri určení výšky poistného plnenia, poisťovateľ by za škodcu v prípade\njeho insolventnosti nebol povinný plniť. Jediným kritériom je teda intenzita ujmy, nie majetkové pomery\nškodcu a opačný záver by bol popretím samotného zmyslu poistenia. K rovnakému záveru dospel aj\nKrajský súd v Košiciach v rozsudku z 7.6.2018, sp. zn. 2Co/52/2018, keď uviedol, že poistiteľovi vzniká\npovinnosť poskytnúť poistné plnenie bez ohľad na sociálne, majetkové a osobné pomery poisteného\nškodcu. Tento nárok je charakterizovaný obsahom poistného vzťahu, ktorý nie je definovaný majetkovým\nzabezpečením poisteného, ale obsahom poistného rizika, ktorým je poistenie zodpovednosti za škodu\nvrátane nemajetkovej ujmy, ktorá musí by poistením krytá bez zreteľa na osobný status poisteného,\nktorý za vznik škody zodpovedá. Uzavrel tak, že pokiaľ je poisteným poisťovateľ, je bez významu\ntrvať na požiadavke skúmania osobných, majetkových či sociálnych pomerov škodcu. Výrok rozsudku\nnijakým spôsobom tak nezasiahne samotného škodcu. Nesprávne sa prvoinštančný súd v ods. 29.\nodôvodnenia odvolal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/6/2018 v súvislosti\ns argumentáciou o tom, že výška peňažnej satisfakcie nemôže byť prostriedkom bezdôvodného\nobohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. K odvolaniu pripojili ako dôkaz tabuľku priemernej sumy\nnemajetkovej ujmy.\n14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1./ až 4./ uviedol, že sa nestotožňuje s ich odvolacou\nargumentáciou. Ako vyplýva z ním podaného odvolania, samotnú výšku priznanej náhrady nemajetkovej\nujmy považuje žalovaný za neprimerane vysokú s ohľadom na okolnosti daného prípadu a rozhodovaciu\nprax súdov v obdobných sporoch. Rozhodnutia, na ktoré v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal\nzohľadňovali pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy osobitné okolnosti danej veci (napr. skutočnosť,\nže pozostalá matka sa v dôsledku úmrtia svojej jedinej dcéry musela začať starať o svoju maloletú\ndvojročnú vnučku- rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/188/2018, zomrelého syn prevzal\nna seba rolu tzv. chýbajúceho otca v rodine, kde žili bez otca, pomáhal rodine, súrodencom a maloletého\nsúrodenca v podstate vychovával- rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/13/2022).\nPrvoinštančným súdom priznaná náhrada nemajetkovej ujmy podľa neho prevyšovala všeobecnými\nsúdmi štandardne priznávanú výšku nemajetkovej ujmy v obdobných sporoch. Žalovaný na rozdiel od\nžalobcov v spore poukázal na aktuálnu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov vo veci priznania\nnemajetkovej ujmy pre rodičov a súrodencov s ohľadom na apel ÚS SR „zohľadňovať svoju vlastnú\nrozhodovaciu činnosť“ a „rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako“ (nález ÚS SR sp. Zn. III.\nÚS 288/2017 z 5.12.2017). S odkazom na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov je tak zrejmé, že\nuplatnené nároky žalobcov v nimi požadovanej sume sú neadekvátne a ako také niekoľkonásobne\nprevyšujú náhrady priznávané v obdobných prípadoch. Za nenáležitú považoval aj argumentáciu, v\nktorej žalobcovia namietali zohľadňovanie majetkových, osobných či sociálnych pomerov škodcu, pokiaľ\nje žalovaným poistiteľ. Stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je predmetom úvahy\nsúdu, ktorá musí byť náležite odôvodnená a musí sa opierať o preskúmateľné a celkom konkrétne\nkritériá. Jedná sa pritom o súdnou praxou ustálené kritériá tak na strane pozostalého, ako aj na strane\nškodcu (nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2844/2014 z 22.12.2015). Na strane pôvodcu zásahu k nim patria\naj majetkové pomery pôvodcu zásahu, ktorým nie je a nemôže byť žalovaný. Aj napriek možnosti\nuplatňovať si žalovaný nárok voči škodcovi alebo voči poisťovateľovi, je potrebné si podľa žalovaného\nuvedomiť, že v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. má poistený z poistenia zodpovednosti právo,\naby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky. Žalovaný tak poskytuje\npoistné plnenie len za poisteného škodcu, hoci je poškodený oprávnený uplatniť si nárok priamo proti\npoisťovateľovi. Pri rozhodovaní o nároku pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy je preto potrebné\nsa zaoberať aj samotnými kritériami na strane pôvodcu zásahu, vrátane majetkových pomerov pôvodcu\nzásahu. Tieto úvahy sa musia do odôvodnenia rozhodnutia o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\npremietnuť, a nie je možné, aby sa nimi súd vôbec nezaoberal. A to ani vtedy, ak ide o prípad ujmy\nspôsobenej prevádzkou vozidla, na ktorú sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (viď napr. nález ÚS ČR z 9.8.2016, sp. zn. I ÚS\n3465/15). Namietal, že žalobcovia v odvolaní pravdepodobne zámerne citovali len časť nálezu ÚS ČR\nsp. zn. I. ÚS 3456/2015, nakoľko ÚS ČR bazíroval na posudzovaní kritéria majetkových pomerov škodcu,\na to aj vtedy, ak ide o prípad ujmy spôsobenej prevádzkou motorového vozidla: „Ústavní soud však musí\npřisvědčit stěžovatelově námitce, podle ktoré se krajský soud, při rozhodování o nároku poškozených na\nnáhradu nemajetkové újmy, vůbec nezabýral kritériem majetkových poměrů stěžovatele, resp. otázkou,\n\nzda nejsou dány zákonné předpoklady pro snížení požadované náhrady škody ve smyslu § 2953 OZ.\nTyto úvahy se musí do odůvodnění rozhodnutí soudu o nároku na náhradu nemajetkové újmy promítnout\na není proto možné, aby se jimi soud vůbec nezabýval. A to ani tehdy, pokud jde o případ újmy\nzpůsobené provozem vozidla, na kterou se vztahuje poojištění odpovědnosti z provozu vozidla podle\nzák. č. 68/1999 Sb., o pojištění odpovědnosti z provozu vozidla, ve znění pozdějších předpisů.“ Pokiaľ ide\no poukaz žalobcov na rozsudok NS SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 31.7.2017 (R 61/2018), v predmetnom\nrozsudku sa riešila otázka pasívnej vecnej legitimácie poisťovní v konaniach o náhrade nemajetkovej\nujmy pozostalých po obetiach dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorá nie\nje medzi stranami sporná, nakoľko žalovaný nespochybnil pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Pokiaľ\nide o poukaz na rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 7.6.2018, sp. zn. 2Co/52/2018 je evidentné,\nže predmetné rozhodnutie nerešpektuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít k\notázke potreby skúmania kritérií na strane pôvodcu zásahu, a preto aj poukaz na toto rozhodnutie\nžalovaný vyhodnotil ako nenáležitý. Aj z obsahu žalobcami podaného odvolania je podľa žalovaného\nzrejmé, že uplatnený nárok evokuje skôr získanie majetkového prospechu ako morálnej satisfakcie,\nčo umocňuje jednak skutočnosť, že žiadajú od žalovaného ako poisťovateľa neprimerane premrštené\nsumy, pričom za týmto účelom prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý sa špecializuje na danú\nproblematiku poukazujú jednak na 1./ súdne rozhodnutia, ktoré sa týkajú odlišných nárokov (t. j. úplne\nodlišných druhov nemajetkových újm) ako je nemajetková ujma za neoprávnený zásah do osobnosti\npráv pozostalých príbuzných v dôsledku dopravnej nehody, zároveň 2./ poukazujú na odškodňovanie\nodlišných príbuzenských vzťahov ako v danom prípade (viď poukaz na rozsudok KS Banská Bystrica\nsp. zn. 14Co/19/2017, KS Prešov sp. zn. 21Co/1337/2017) a zároveň 3./ na rozhodnutia staršieho\ndáta, ktoré sú s ohľadom na aktuálnu rozhodovaciu činnosť neaktuálne. V ďalšom odkázal na svoje\nvyjadrenie zo dňa 28.7.2022, v ktorom reagoval na argumentáciu, ktorú žalobcovia prezentovali aj\nv odvolaní. Konštatoval, že pri nemajetkovej ujme pozostalých po obetiach dopravných nehôd sa\nsúdna prax vyvinula nielen v rámci určenia pasívnej vecnej legitimácie poisťovní (R 61/2018), ale aj\nv rámci určenia výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. V súčasnosti súdy nepriznávajú neprimerané\nsumy a viac prihliadajú na to, aby došlo k naplneniu požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia\nza vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj na požiadavku nezneužívania tohto inštitútu na neprípustné\nobohacovanie. Priznané zadosťučinenie zároveň nesmie pôsobiť likvidačne vo vzťahu k povinnému\nsubjektu a musí zodpovedať zásade proporcionality (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 3Co/140/2018).\n15. Žalobcovia 1./ až 4./ v odvolacej replike poznamenali, že gro svojich tvrdení prezentovali jednak v\nsamotnom prvoinštančnom konaní a ďalej vo svojom odvolaní a vyjadrení k odvolaniu žalovaného, a\npreto sa vyjadria len v nevyhnutnej miere konzekventne sledujúc princíp procesnej ekonómie. Pokiaľ\nžalovaný poukazoval na právne závery vyslovené v náleze ÚS ČR zo dňa 22.12.2015, sp. zn. I.\nÚS 2844/2014 uviedli, že daná právna vec skutkovo nezodpovedá prípadu prejednávanému v tomto\nsporovom konaní, pričom in concreto sa jednalo o spôsobenie nemajetkovej ujmy pozostalým postupom\nnon lege artis lekárov pracujúcich pre českú nemocnicu, ktorá bola následne rozhodnutím zriaďovateľa\nzrušená a podnik patriaci tomuto podnikateľovi bol vložený do základného imania ďalšej českej\nnemocnice, z čoho vyplýva, že sa nejednalo o zásah do osobnostnej integrity pozostalých spôsobený\nfyzickou osobou, ktorá viedla povinne zmluvne poistené motorové vozidlo. Zdôraznili tiež, že právny\nnárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnený titulom uzatvoreného povinného zmluvného poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vedeného vinníkom dopravnej\nnehody je nevyhnutné kategoricky odlišovať od iných nárokov na náhradu škody či nemajetkovej ujmy,\nktorá je uplatňovaná zo strany poškodených (pozostalých) proti pôvodcom zásahu do osobnostnej\nintegrity poškodeného. V prípadoch, akým je daný spor, je skúmanie okolností na strane vinníka\npodstatné v rovne ustálenia viny/zodpovednosti za dopravnú nehodu, od čoho je nepochybne a priamo\nzávislá aj následná povinnosť príslušného poisťovateľa pristúpiť k prešetreniu a likvidácii poistnej\nudalosti. Po ustálení tejto otázky je najpodstatnejšie skúmať samotnú opodstatnenosť spôsobenej\nnemajetkovej ujmy a požadovanej relutárnej náhrady. Stotožňovanie fyzickej osoby- vinníka dopravnej\nnehody, jeho majetkových pomerov, príp. aj dopadu udalosti do jeho duševnej sféry s majetkovými\npomermi príslušného poisťovateľa je podľa nich prinajmenšom neadekvátne. Takýmto nazeraním na\nprešetrovanie udalosti by sa ad absurdnom dospelo k značným nepomerom odškodňovania pozostalých\npo obetiach dopravných nehôd, kedy by malo byť za bonitného a finančne vysoko zabezpečeného\nvodiča kolízneho vozidla zodpovedného za dopravnú nehodu poskytnuté rádovo vyššie odškodnenie\nnemajetkovej ujmy, ako by tomu bolo v prípade, ak by išlo o totožnú dopravnú nehodu/poistnú udalosť, v\nktorej by sme vinníka dopravnej nehody ako premennú vymenili za fyzickú osobu žijúcu v chudobe či na\n\nhranici chudoby. Boli preto toho názoru, že vo vzťahu k primeranosti oprávneného nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy je nevyhnutné objektivizovať od konkrétneho vodiča povinne zmluvne poisteného\nvozidla, na ktorého poistenie je v zmysle zák. o PZP zákonne zaviazaný držiteľ použitého v cestnej\npremávke. Záverom pozornosť upriamili aj na nález ÚS ČR zo dňa 9.8.2016, sp. zn. I. ÚS 3456/15, na\nktorý priamo odkazuje žalovaný, v ktorom bolo predmetom posúdenia zaviazanie žalovaného vinníka\ndopravnej nehody na náhradu škody v trestnom konaní, v ktorom sa trestný súd vôbec, resp. značne\nnedostatočne vysporiadal s otázkou nároku na náhradu škody uplatneného poškodenými v trestnom\nkonaní, ktoré je nepoužiteľné pre účely rozhodnutia v danej veci.\n16. Žalovaný v odvolacej duplike žalobcom vyčítal účelovosť argumentácie, v ktorej poukazovali na\nrozdielnosť veci posudzovanej ÚS ČR pod sp. zn. I. ÚS 2844/2014 s cieľom odvádzať pozornosť od\npodstatnej skutočnosti, a to, že pri nemajetkovej ujme za neoprávnený zásah do osobnostných práv\npozostalých príbuzných v dôsledku dopravnej nehody je potrebné prihliadať práve na kritériá dané\nustálenou rozhodovacou praxou súdov vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy v tejto otázke. Aj keď\npredmetom sporu v označenom náleze ÚS ČR bola náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých postupom\nnon lege artis lekárov, ÚS ČR sa v danom náleze venoval všeobecne inštitútu náhrady nemajetkovej\nujmy v peniazoch pri usmrtení blízkeho človeka s ohľadom na § 444 ods. 3 starého OZ, ako aj §\n2959 nového OZ (na Slovensku inštitút\n§ 11 a § 13 OZ) a ním vymedzené kritériá sú všeobecne\nakceptované aj všeobecnými slovenskými súdmi pri posudzovaní nárokov na náhradu nemajetkovej\nujmy za neoprávnený zásah do osobnostných práv pozostalých príbuzných v dôsledku dopravnej\nnehody (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.5.2019, sp. zn. 3Co/140/2018, Krajského súdu\nv Trnave zo dňa 11.5.2021, sp. zn. 26Co/60/2020, Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.4.2021,\nsp. zn. 14Co/76/2020 a pod.). Žalobcovia nedôvodne a účelovo až teraz rozporujú predmetný nález, na\nktorý žalovaný poukázal už vo vyjadrení k žalobe. Podstatné je, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o\nvýške nemajetkovej ujmy nezohľadnil všetky judikatúrou ustálené kritériá tak na strane pozostalého, ako\naj na strane pôvodcu zásahu. Žalovaný nezhliadol žiadny rozdiel oproti prípadom, ak dopravnú nehodu\nspôsobí napr. osoba pod vplyvom alkoholu alebo osoba, ktorá neprejaví žiadnu ľútosť. Z priebehu\nkonania pritom vyplynulo, že pôvodca zásahu mal psychické ťažkosti, finančne potreboval zabezpečiť\nsvoje zdravotne postihnuté dieťa, v dôsledku čoho veľa pracoval. Nehodu nespôsobil úmyselne, ale\npravdepodobne pod vplyvom mikrospánku, čo rovnako treba zohľadniť pri stanovení výšky nemajetkovej\nujmy súdom, a to nielen formálnym konštatovaním, že súd na ne prihliadol, ale mali sa premietnuť aj\nreálne do priznanej nemajetkovej ujmy. Žalobcovia celkom nesprávne nezohľadňujú skutočnosť, že pri\nrozhodovaní o nároku pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné zaoberať sa judikatúrou\nstanovenými kritériami aj na strane pôvodcu zásahu, vrátane jeho majetkových pomerov. Zopakoval, že\nich argumentácia evokuje skôr snahu o získanie neprimeraného majetkového prospechu ako majetkovej\nsatisfakcie.\n17. Žalovaný v odvolaní navrhol z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol,\nže výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy považuje za neprimerane vysokú zisteným okolnostiam\nprípadu, ako aj rozhodovacej praxi slovenských súdov v obdobných sporoch. Nespochybňuje, že\nžalobcovia utrpeli citovú ujmu stratou nevlastného syna, syna a brata, avšak samotná závažnosť ujmy\nvzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným\nkritériom pre určenie nemajetkovej ujmy v peniazoch (R 29/2001). Poukázal aj na rozsudok Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.7.2019, sp. zn. 12Co/215/2018, podľa ktorého „Z hľadiska kritérií\npre poskytnutie náhrady je tiež potrebné skúmať okolnosti na strane poškodeného, ktoré spočívajú a)\nv intenzite vzťahu žalobcu so zomrelým, b) vek zomrelého a pozostalých, c) otázka hmotnej závislosti\npozostalého na usmrtenej osobe, d) prípadné poskytnutie inej satisfakcie. Pre výšku náhrady je kvalita\nvzájomného vzťahu kľúčová. Psychická bolesť zo straty blízkeho človeka je vnímaná ako neznesiteľná,\nfyzická, obmedzujúca ostatné aktivity pozostalého, veľakrát prerastajúca až do duševného ochorenia.\nPri zohľadnení veku zomrelého sa rozlišuje, nakoľko je prežívaná strata novorodenca jeho rodičmi, strata\nrodiča jeho deťmi alebo strata osoby dôchodkového veku jeho vnúčatami. Okolnosti na strane osoby\nzodpovednej sú a) postoj žalovaného (ľútosť, náhrada škody, ospravedlnenie a iné), b) dopad udalostí\ndo duševnej sféry pôvodcu, c) miera zavinenia, resp. miera spoluzavinenia usmrtenej osoby. Je celkom\nzreteľné, že postoj tejto osoby môže podstatným spôsobom ovplyvniť vnímanie ujmy pozostalými. Pri\nurčení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dôležitým aspektom aj to, aby jej výška odrážala\nvšeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti. Preto je nutné použiť aj princíp proporcionality s tým, že\nsúdy porovnajú čiastky náhrady prisúdené v iných prípadoch, a to nielen podobných, ale aj v ďalších, v\n\nktorých sa jednalo o zásah do iných osobnostných práv.“ Podľa názoru žalovaného prvoinštančný súd\npri stanovení výšky nemajetkovej ujmy nezohľadnil všetky zákonom stanovené kritériá v zmysle § 13\nods. 3 OZ fakticky, ale iba formálne, nakoľko tieto sa nepremietli do konečnej súdom priznanej sumy\n(skutočnosti uvedené v ods. 27. odôvodnenia). Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie považuje za\nnepresvedčivé. Z priebehu konania pritom vyplynulo, že pôvodca zásahu mal sám v dôsledku dopravnej\nnehody psychické ťažkosti, finančne potreboval zabezpečiť svoje zdravotne postihnuté dieťa, v dôsledku\nčoho veľa pracoval. Nehodu nespôsobil úmyselne, zrejme pod vplyvom mikrospánku. Aj tieto skutočnosti\nby podľa žalovaného mali mať vplyv na stanovenie výšky nemajetkovej umy, a to nielen formálnym\nkonštatovaním, že súd na ne prihliadal, ale mali sa premietnuť aj do reálne priznanej nemajetkovej\nujmy. V tejto súvislosti poukázal aj na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5.12.2017, v ktorom ÚS\nSR uviedol: „Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju\nvlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach\nrovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a\nvýškou priznanej náhrady.“ V nadväznosti na to poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo\ndňa 24.2.2021, sp. zn. 15Co/278/2019, ktorým bol potvrdený rozsudok, na základe ktorého bola rodičom\nv súvislosti s úmrtím 5- ročnej dcérky ako ich jediného dieťaťa z požadovaných 100.000 eur priznaná\nnáhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, a to aj napriek tomu, že súd konštatoval, že nehodu\nspôsobil vodič pod vplyvom alkoholu a zároveň poukázal na vek zomrelého dieťaťa, ktoré malo celý život\npred sebou a obaja rodičia v konaní preukázali, že boli nútení vyhľadať psychiatrickú odbornú pomoc,\nktorá trvala aj v čase vydania rozsudku. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 12Co/215/2018\nz 26.7.2019 potvrdil rozsudok, ktorým bola v súvislosti s úmrtím dvoch blízkych osôb (otca a matky, resp.\nstarej matky) priznaná suma 20.000 eur pozostalej manželke a dcére a suma 13.000 eur pozostalým\ndeťom a vnúčatám. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím sp. zn. 3Co/140/2018 z 30.5.2019 potvrdil\nprvoinštančný rozsudok vo veci náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur pre rodičov dospelého\nsyna v mladom veku, s ktorým žili v spoločnej domácnosti, a ktorý si plánoval založiť vlastnú rodinu a\nvo výške 3.000 eur pre brata nebohého, s ktorým nežil pred smrťou v spoločnej domácnosti, nakoľko\nuž mal vlastnú rodinu. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/160/2018 z 29.1.2019\nbolo potvrdené priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 18.000 eur otcovi v súvislosti so smrťou\njediného syna, o ktorého sa od deviatich rokov staral sám, bez matky nebohého a existoval medzi nimi\nveľmi silný a blízky citový vzťah a pozostalému sa v dôsledku tragickej udalosti rozvinula stredne ťažká\ndepresívna porucha so somatickými príznakmi. Krajský súd Žilina v rozhodnutí sp. zn. 12Co/21/2020\npriznal matke plnoletého syna sumu 2.000 eur, dcére 3.200 eur a sestrám a družke zomrelého po\n400 eur. Krajský súd v Nitre v rozhodnutí sp. zn. 10Co/50/20 priznal matke zomrelého plnoletého syna\nnáhradu nemajetkovej ujmy 10.000 eur. Krajský súd Žilina potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Čadca,\nkeď v konaní vedenom pod sp. zn. 8Co/57/2018 priznal rodičom zomrelého syna sumu 10.000 eur a\npozostalým sestrám po 3.000 eur. NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/77/2009 odmietol dovolanie, čím\npotvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým priznal pozostalým rodičom a sestre po\nnebohom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.638,78 eur. Záverom žalovaný namietal aj priznanie\núrokov z omeškania, ktoré je v rozpore s ustálenou judikatúrou. Okrem relevantných súdnych rozhodnutí,\nna ktoré žalovaný poukazoval v priebehu súdneho konania, poukázal aj na aktuálny rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 20.12.2023, č. k. 7Co/23/2023-316, v ktorom konštatoval, že „za situácie, že\nvýška nemajetkovej ujmy je na úvahe súdu a až rozhodnutím súdu sa povinný dozvie o tom, že v akej\nvýške má nemajetkovú ujmu plniť, nemôže dôjsť skôr k omeškaniu ako dňom nasledujúcim po dni, aký\nurčil súd v rozhodnutí o povinnosti plniť nemajetkovú ujmu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva správny\nzáver súdu prvej inštancie týkajúci sa nepriznania nároku na úroky z omeškania z priznanej nemajetkovej\nujmy.\n18. Žalobcovia 1./ až 4./ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v celom rozsahu odkázali na svoje\nodvolanie. Vo vzťahu k žalovaným namietanému priznaniu úrokov z omeškania uviedli, že táto otázka\nje prinajmenšom vo svetle judikatúry ÚS SR definitívne vyriešená, a to v prípade, že poisťovateľ\nneposkytne plnenie v zákonom stanovenej lehote troch mesiacov a 15 dní. V tomto smere sa žalobcovia\npreto plne stotožňujú s argumentáciou súdu v ods. 36. a 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku.\nDonedávna totiž rozhodovacia prax NS SR uprednostňovala takú interpretáciu vzájomného vzťahu OZ a\nzák. o PZP, podľa ktorej poškodeným neprináležia úroky z omeškania za neplnenie peňažnej povinnosti.\nTie im patria len vtedy, ak si poisťovateľ nesplní (nepeňažnú) povinnosť poskytnúť písomné vysvetlenie\ndôvodov, pre ktoré plnenie neposkytol (napr. rozsudok NS SR z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, zo\ndňa 26.2.2019,\nsp. zn. 1Cdo/212/2017). Uvedené rozhodnutia sú však v súčasnosti zrušené\nnálezmi ÚS SR, ktorý zhodnotil výklad prijatý všeobecnými súdmi nasledovne: „Výklad prijatý dovolacím\n\nsúdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania\nz náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy“ (nálezy ÚS\nSR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 309/2020). Diskusiu k úrokom z omeškania\nÚS SR uzatvára interpretáciou, podľa ktorej je poisťovateľ povinný poskytnúť úrok z omeškania vždy,\na nie len vo vzťahu k nárokom, ktoré sú nepochybné: „35. K námietke znenia preambuly dotknutej\nsmernice, z ktorej vyplýva, že sa vzťahuje na nepochybné nároky poškodeného, ústavný súd upriamuje\npozornosť krajského súdu na skutočnosť, že zákon je transpozíciou všetkých smerníc o aproximácii\núprav v tejto oblasti, a preto pri jeho výklade je nevyhnutné prihliadať na smernicami zamýšľaný účinok\nformou eurokonformného výkladu. 30. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú\nnáhradu škody poškodenému včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení šetrenia), dostáva sa po\nuplynutí tejto lehoty s plnením náhrady škody do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si\nvoči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 5157 ods. 2 OZ (nález ÚS SR z 7.9.2022, sp.\nzn. II. ÚS 263/2022).“ Nad rámec uvedeného poukázali aj na judikatúru ÚS ČR, ktorý zdôraznil význam\núrokov z omeškania v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v náleze zo dňa 10.12.2019,\nsp. zn. II. ÚS 2149/17:„55. (...) Jak patrno, do interpretace zásady ochrany práv se promítá také\nběh času. Náhrada nemajetkové újmy pozůstalým bude efektivně chránit jejich základní práva pouze\ntehdy, bude-li jim poskytnuta v co nejkratší době po jejim vzniku. Čím více bude poškozený pociťovat\ntutu újmu jako nespravedlivou. Bude v něm přitom zároveň sílit přesvědčení, že „právo není na jeho\nstraně“. Náhrada nemajetkové újmy pozůstalým tehdy nebude způsobilá plnit svou satisfakční funkci.\nNebudeli tato náhrada poskytnuta v blízké časové návaznosti na okamžik, kdy újma vznikla, nebude\nzpůsobilá plnit svou preventivně- sankční funkci. Měla-li by totiž být povinnost nahradit vzniklou újmu\npro povinného pouze otázkou „virtuální“ (závislou na budoucí právní skutečnosti- rozhodnutí soudu),\npak nebude schopna ovlyvnit jeho budoucí jednání, stejně jako jednání dalších osob, ktoré by se mohly\nv budoucnu dostat do obdobných situací. 56. Aby mohla náhrada nemajetkové újmy pozůstalým plnit\nsvou satisfakční a preventivně- sankční funkci a zprostředkovaně též naplnit pozitivní závazky plynoucí\nz práva na ochranu soukromného a rodinného života, resp. práva na život a tato práva účinně chránit,\nmusí z ní plynout také nárok na úroky z prodlení. Odepřením úroků z prodlené se institut náhrady\nnemajetkové újmy pozůstalým stáva „bezzubým“, neboť se umožňuje povinnému, aby se úspešně, bez\njakékoli sankce vyhýbal plnění svých povinností. Obecné soudy tak zásadně ztěžují vymahatelnost\npráv poškozených, namísto toho aby tato jejich práva chránily.“ Boli toho názoru, že aj keď rozhodnutia\nnajvyšších súdnych autorít Českej republiky nie sú pre slovenské súdy judikatúrou v pravom zmysle\nslova, ich argumentačnú presvedčivosť im nemožno uprieť. Záverom zhrnul, že náhrada nemajetkovej\nujmy poškodeným pozostalým bude efektívne chrániť základné právo podľa čl. 46 Ústavy SR len vtedy,\nak im bude táto náhrada poskytnutá v čo najkratšom čase po jej vzniku. Omeškanie povinnej osoby s\nplnením nemajetkovej ujmy nepochybne znižuje mieru kompenzačnej funkcie jej odškodnenia. Neskoré\nplnenie by už vlastne ani nepredstavovalo plnú náhradu, a preto je potrebné ju vyvážiť priznaním úrokov\nz omeškania.\n19. Žalovaný v odvolacej replike v súvislosti s poukazom protistrany na nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS\n2149/17 poukázal na odlišnosť relevantnej právnej úpravy v SR a ČR, ktorá sa prejavuje v rozdielnej\nrozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít. Rozhodovacia prax NS SR a ÚS SR je ustálená\nv tom, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho\nrozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia a až jej uplynutím sa dlžník dostáva do omeškania\n(R 22/2000), nakoľko ide o konštitutívne rozhodnutie (napr. nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 72/2019).\nZ uvedeného dôvodu preto označil za nenáležitý poukaz žalobcov na nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS\n2149/2017. Opomenúť nemožno ani skutočnosť, že rozhodnutia súdov iných štátov nespadajú pod\npojem ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít upravený v čl. 2 ods. 2 CSP (pozri\nuznesenie NS ST z 31.10.2017, sp. zn. 6Cdo/129/217). Uvedené však neznamená, že podporne\nnemožno argumentovať zahraničnou rozhodovacou činnosťou súdnych autorít napr. ÚS ČR, NS ČR,\nnapríklad z hľadiska kritérií relevantných pre posudzovanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,\npríp. právnou doktrínou, nakoľko tieto kritériá sú všeobecne akceptované aj všeobecnými súdmi SR. S\nargumentáciou žalovaného sa pritom stotožnil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 20.12.223,\nsp. zn. 7Co/23/2023, ktorý k poukazu na predmetný nález ÚS ČR uviedol, že právny názor v ňom\nvyslovený je v rozpore s doterajšou praxou slovenských súdov, navyše v rozpore s judikovaným právnym\nnázorom najvyššieho súdu, ktorý nebol prekonaný, pričom pre rozhodovanie slovenských súdov je\nzáväzná iba táto judikatúra a rozhodnutiami súdnych autorít ČR sa súdy nemôžu inšpirovať. Taktiež\ndodal, že sa jedná o konštitutívne rozhodnutie priznávajúce právo v určitom rozsahu. Odkázal pritom aj\nna právne závery vyslovené v rozhodnutí NS SR zo dňa 15.8.2023, sp. zn. 4Cdo/174/2021 a rozhodnutie\n\nÚS SR zo dňa 2.10.2019, sp. zn. IV. ÚS 72/2019. S poukazom už len na uvedené označil za nenáležité\naj poukazy žalobcov na nálezy ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 282/2023 a sp. zn. III. ÚS 309/2020, II. ÚS\n263/2022, ktoré neboli prijaté konkrétne k nároku na úrok z omeškania s plnením nemajetkovej ujmy v\npeniazoch a súd sa v nich venoval výkladu len prvej časti ust. § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z., ktoré\nna rozdiel od žalobcov reflektuje špecifickosť uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej\nvýšku určuje súd. Poukázal tiež na svoj list zo dňa 8.12.2021, ktorým žalobcom oznámil, že ich nárok\nvysporiada podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu a dodal, že žalovaný nie je súdnou\nautoritou určujúcou náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 OZ. Z uvedeného vyvodil,\nže až na základe vykonaného dokazovania súdy určia alebo naopak neurčia náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch a takéto rozhodnutie nie je možné považovať za rozhodnutie deklaratórnej povahy,\nako nesprávne dospel k tomuto záveru prvoinštančný súd. Samotný ÚS SR vychádza z toho, že\nsú predmetom posúdenia a úvahy súdu otázky, či sú vôbec splnené podmienky pre priznanie tohto\npráva uplatneného v žalobe a v akom rozsahu. Nejedná sa tak o povinnosť na strane zasahovateľa,\nktorá by vyplývala priamo z hmotného práva, a už vôbec nie jej rozsah. Jedine konajúci súd, keď\nautoritatívne posúdi neoprávnenosť zásahu, ho môže konštituovať svojim rozhodnutím a na tomto nič\nnemení skutočnosť, že možnosť priznania tohto práva vyplýva z hmotného práva. Ak dôjde k zrušeniu\nprávoplatného rozhodnutia upravujúceho povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy a neexistuje\nžiadne iné rozhodnutia vo veci, ktorým by bolo dotknutej osobe toto právo priznané, je potrebné uvedenú\nsumu považovať za bezdôvodné obohatenie. Preto podľa žalovaného je záver, že samotný zásah je\ndôvodom priznania tohto do úvahy prichádzajúceho hmotného práva považuje žalovaný za mylný a\nnemajúci oporu v právnom poriadku SR, nakoľko sa jedná povahou o konštitutívne rozhodnutie. Zotrval\npreto na názore, že súd prvej inštancie pochybil, keď žalobcom priznal aj úroky z omeškania.\n20. Žalobcovia 1./ až 4./ v odvolacej duplike na margo argumentácie žalovaného, že tento nie je\nsúdnou autoritou určujúcou náhradu nemajetkovej ujmy uviedli, že žalovaný je finančnou inštitúciou,\nktorá je povinná pristúpiť k prešetreniu a likvidácii uplatnenej nemajetkovej ujmy pozostalými po\nobetiach dopravných nehôd nezávisle od samotného vinníka. K povahe rozhodnutia priznávajúceho\nnáhradu nemajetkovej ujmy poukázali na to, že ust. § 13 ods. 3 OZ normuje právo na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, no toto právo nijako nepodmieňuje súdnym rozhodnutím. Tam, kde\nv dôsledku neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby vznikla nemajetková ujma, vznikajú\nobčianskoprávne sankcie uvedené v § 13 ods. 1 a 2 OZ. Žalobcovia sú preto roho názoru, že povinnosť\nposkytnúť peňažnú náhradu vzniká momentom neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby.\nNamietali, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení opiera o rozhodnutia súdov, ktorých judikatórna línia\nuž bola zvrátená, keď sa súdy priklonili k deklaratórnej povahe takéhoto rozsudku. Rovnako sa k\ndeklaratórnej povahe priklonila aj rozhodovacia prax v Poľsku (rozsudok NS PR sp. zn. V CSK 38/11 z\n16.12.2011). Opačné tvrdenia žalovaného nemajú oporu v zákonnom znení, pretože OZ jasne uvádza,\nže dotknutá osoba má právo, nie iba možnosť domáhať sa priznania svojho práva. Zotrvali aj na\ndôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania, vo vzťahu ku ktorých zaujal ÚS SR definitívne stanovisko.\n21. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu\nprvej inštancie, prejednal odvolania sporových strán bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385\nods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nsúd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že čiastočne dôvodným je len odvolanie žalovaného.\nK zmene napadnutého rozhodnutia pristúpil odvolací súd bez potreby nariadenia pojednávania podľa\n§ 385 CSP, a to vzhľadom k tomu, že vo veci vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom\nprvej inštancie, v dôsledku čoho nebolo vo veci potrebné dopĺňať prvoinštančným súdom vykonané\ndokazovanie a dôvodom pre zmenu rozhodnutia podľa § 388 CSP bolo rozdielne právne posúdenie\nprimeranosti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do osobnostných práv\nžalobcov 1./ až 4./.\n22. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o relutárnom odškodnení žalobcov 1./ až 4./ ako\npozostalých príbuzných za zásah do ich súkromného a rodinného života pri nespornej opodstatnenosti\nsamotného základu žalovaného nároku. Sporovými stranami vymedzeným odvolacím prieskumom sa\nstala primeranosť prvoinštančným súdom priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď žalobcovia 1./\naž 4./ považovali priznané odškodnenie za neprimerane nízke a žalovaný zas neprimerane vysoké\nindividuálnym okolnostiam daného prípadu s odkazom na rozhodovaciu prax súdov v obdobných\nveciach a rovnako aj žalovaným spochybňovaná dôvodnosť priznania úrokov z meškania z finančného\nodškodnenia nemajetkovej ujmy. Žalobcovia 1./ až 4./ odvolaním namietali aj nepreskúmateľnosť\n\nnapadnutého rozsudku majúc za to, že prvoinštančný súd sa náležite nevysporiadal s výškou peňažnej\nsatisfakcie tak, aby bola zo strany žalobcov vnímaná ako spravodlivá a primeraná a neodôvodnil ani\nprečo neprihliadol na rozsudky, na ktoré v tejto súvislosti poukazovali.\n23. V sporoch o ochranu osobnosti za splnenia podmienok neoprávnenosti zásahu do označených\nosobnostných práv dotknutej fyzickej osoby a v príčinnej súvislosti s ním spôsobenej nemajetkovej\nujmy, pre odškodnenie ktorej sa vzhľadom na intenzitu zníženia jej dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti\nnejaví ako dostatočná morálna satisfakcia, je úlohou súdu posúdiť výšku peňažného odškodnenia.\nSkutočnosť, že táto je závislá od úvahy súdu však neznamená, že môže byť svojvoľná, bezbrehá a\narbitrárna, naopak, súdom musí byť dostatočne odôvodnená a spočívať na logických a legitímnych\nfaktoch, musí zohľadňovať závažnosť vzniknutej ujmy a individuálne okolnosti, za ktorých k porušeniu\ndošlo osobnostných práv (§ 13 ods. 3 OZ), a to v súlade s požiadavkou spravodlivosti a proporcionality.\nPráve voľná úvaha vytvára pre súd dostatočný priestor pre zváženie konkrétnych okolností prípadu a\nindividualizáciu finančného odškodnenia. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy musí mať súd\nza preukázanú existenciu okolností preukazujúcich, že v danom prípade nestačí zadosťučinenie podľa\n§ 13 ods. 1 OZ, a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých\npoškodenému vzhľadom na jeho postavenie v rodine, spoločnosti, podnikaní... Súdom priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy nemá reparačný charakter, nakoľko ju nie je možné exaktne kvantifikovať a oceniť\ncitovú stránku a vnútorné prežívanie obete, ktoré má výlučne subjektívny charakter vyčísliť. Jej cieľom\nje pôsobiť predovšetkým ako satisfakčný prostriedok a sekundárne plní aj funkciu sankčnú, keďže\nzaplatenie peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy predstavuje svojim spôsobom pre pôvodcu zásahu\naj určitú sankciu, ktorá by mohla plniť aj preventívnu funkciu tak pre pôvodcu zásahu, ako aj jeho\nmožných nasledovníkov v odradení od protiprávneho konania (viď napr. nález ÚS ČR sp. zn I. ÚS\n2844/2014 z 22.12.2015, rozsudok NS SR zo dňa 30.10.2012, sp. zn. 4Cdo/139/2011). Ako správne\npoukázal vo svojej argumentácii žalovaný, súdna prax vo svojom vývoji stanovila zohľadniteľné kritériá,\nktoré nemožno aplikovať mechanicky bez konkrétneho vzťahu na skutkové okolnosti prejednávaného\nprípadu a prepojenia na súdom určenú výšku odškodnenia. Priznaná náhrada nemajetkovej ujmy\nmusí odzrkadľovať individuálne preukázané okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva, medzi ktoré\npatrí intenzita kontaktu a kvalita vzťahu so zomrelou osobou, jej vek, ako i vek pozostalých, finančnú\nodkázanosť pozostalých na tejto osobe, morálne zadosťučinenie vo forme právneho postihu pôvodcu\nzásahu (spravidla trestnoprávna sankcia), prípadné spoluzavinenie poškodeného, skutočnosť, že\npozostalý príbuzný bol aj očitým svedkom škodovej udalosti, následky v osobnostnej sfére pozostalých,\nkeď preukázanie značnej, resp. vyššej intenzity takýchto okolností, väzieb a dopadu smrti do vnútornej\nsféry pozostalých príbuzných odôvodňuje aj priznanie vyššej náhrady nemajetkovej ujmy. Hodnoteniu\ntiež podliehajú aj okolnosti na strane škodcu, ako ospravedlnenie, ľútosť, náhrada škody, forma zavinenia\npôvodcu zásahu a dopad do jeho duševnej sféry (úmysel/ nedbanlivosť) a v obmedzenom rozsahu aj\njeho majetkové pomery (viď napr. rozsudok NS ČR zo dňa 18.6.2014, sp. zn. 30Cdo/2535/2013, zo dňa\n19.9.2018,\nsp. zn. 25Cdo/894/2018, rozhodnutie ÚS ČR zo dňa 9.8.2016, sp. zn. I. ÚS\n3456/15, zo dňa 22.12.2015, sp. zn. I. ÚS 2844/2014). Súdy vyšších inštancií tiež vo svojej rozhodovacej\nčinnosti konštantne zdôrazňujú, že výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy nesmie byť zrejmým\nbezdôvodným obohatením pre poškodeného a zároveň by nemala byť pre pôvodcu zásahu likvidačná\n(napr. rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/180/2012, nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 1586/09). Zároveň sa však\nmusí jednať o sankciu dostatočne dôraznú a primeranú i z hľadiska naplnenia preventívnej sankcie\n(nález ÚS SR zo dňa 09.11.2016, sp. zn. I. ÚS 689/2014) a pri jej určovaní by mali súdy reflektovať aj na\nvlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti by mali rozhodovať v porovnateľných\nveciach rovnako a v judikatúre by mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a\nvýškou priznanej náhrady (obdobne viď nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 zo dňa 05.12.2017, ESĽP\nvo veci Público- Comunicacáo Social,\nS. A. vs. Portugalsko).\n24. V intenciách vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil ako nenáležitú odvolaciu námietku\nžalobcov 1./ až 4./ namierenú voči odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, ktoré bez akýchkoľvek\npochybností zodpovedá normatívnym požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP a aj v\nsúlade s požiadavkami rozhodovacej praxe poskytuje riadne, zrozumiteľné a kvalifikované označenie\nskutočností ovplyvňujúcich úvahu prvoinštančného súdu pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia.\nSkutočnosť, že sa súd prvej inštancie nestotožnil so subjektívnymi názormi a predstavami žalobcov\no výške finančného odškodnenia nezakladá odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b)\nCSP a nepreskúmateľnosť rozsudku nemožno bez ďalšieho odvodzovať ani zo skutočnosti, že súd\nprvej inštancie sa nepriklonil, resp. nevychádzal z rozhodnutí, na ktoré poukazovali žalobcovia.\n\nUvedené nakoniec vyplýva aj z požiadavky individuálneho posudzovania každej prejednávanej veci a\nkonštantných záverov ÚS SR, v zmysle ktorých z práva na spravodlivý súdny procespre procesnú stranu\nnevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal\na riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou\na požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03, rozhodnutie NS SR z 3.10.2011,\nsp. zn. 5Cdo/165/2011). Pokiaľ podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie riadne vysvetlil z akých\núvah pri rozhodovaní vychádzal, na aké skutočnosti prihliadol alebo neprihliadol nemôže žalovaným\nnamietaný odvolací dôvod spočívajúci v arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia (§\n365 ods. 1 písm. b) CSP) obstáť v korelácii s náležitým a zrozumiteľným odôvodnením napadnutého\nrozsudku obstáť.\n25. V ďalšom sa preto odvolací súd zameral na posúdenie toho, či úvaha prvoinštančného súdu, na\nzáklade ktorej vyhodnotil ako primerané finančné zadosťučinenie pre žalobcov 1./ a 2./ ako rodičov\nsumu 20.000 eur pre každého a pre žalovaných 3./ a 4./ ako súrodencov nebohého Q. T. sumu\n15.000 eur pre každého, reflektuje na okolnosti vzniku žalobcom spôsobenej nemajetkovej ujmy, či\nzohľadňuje osobitosti daného prípadu a výrazne nevybočuje z rámca súdmi v porovnateľných prípadoch\npriznávaných náhrad.\n26. U všetkých žalobcov prvoinštančný súd konštatoval blízky, intenzívny a harmonický vzťah s nebohým\nplnoletým synom a bratom, s ktorým žili všetci žalobcovia v rozhodnom čase v spoločnej domácnosti,\navšak neboli na neho finančne odkázaní, všetci sa vzájomne podporovali, prejavovali si úctu, podporu\na náklonnosť. Tragická smrť 24- ročného Q. T. nezvratne a citeľne zasiahla tak do súkromného a\nrodinného života žalobcu 1./ ako nevlastného otca, ktorého vzhľadom na kvalitu a intenzitu vzťahu s\nnebohým, o ktorého sa aktívne staral a žil s ním v spoločnej domácnosti od jeho 11 rokov, postavil\nna roveň biologického rodiča, ako aj do života žalobkyne 2./, ktorá v dôsledku dopravnej nehody\nprišla o prvorodeného syna, ktorého milovala, starala sa o neho, podporovala a aktívne s ním trávila\nspoločné chvíle. Smrť syna ako milujúci a starostliví rodičia pociťovali podľa súdu najťažšie. Blízkosť\nvzťahov nebohého konštatoval aj so žalobkyňou 3./ ako sestrou a žalobcom 4./ ako neplnoletým bratom.\nŽalobcovia 1./ až 4./ sa len veľmi ťažko vyrovnávali so stratou svojho blízkeho, ktorý im doposiaľ\nveľmi chýba. Konštatoval nezvratnú deštrukciu medziľudských vzťahov v dôsledku smrti najbližšieho\nčlena rodiny a neodstrániteľnú traumu v živote žalobcov. Na strane poškodeného a pozostalých tak\nprihliadol na vysokú kvalitu vzájomných vzťahov, spolužitie v spoločnej domácnosti, mladý vek nebohého\n(24) a závažnosť spôsobenej ujmy spočívajúcej v trvalej a nezvrátiteľnej deštrukcii rodinného života\nvšetkých žalobcov. Reflektoval aj na ďalšie negatívne dopady zásahu do života žalobcov, a to v\npodobe vzniknutých emocionálnych útrap, keď citová ujma vyvolala u žalobcov pocity hlbokého žiaľu,\nzármutku, smútku zo straty blízkej osoby, šoku z náhlej smrti syna a brata a výrazné zmeny v ich živote\nspôsobené smrťou blízkej osoby, na ktorú im už ostali len spomienky. Zároveň v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou zohľadnil aj okolnosti na strane pôvodcu zásahu- vodiča motorového vozidla, ktorý\nspôsobil dopravnú nehodu, a to neúmyselné konanie, úprimnú ľútosť a ospravedlnenie sa účastníkom\nnehody a pozostalým príbuzným. Priznanú výšku finančného odškodnenia považoval za spravodlivú\na dostatočne účinnú na vyváženie a zmiernene následkov vzniknutej ujmy. Zásadu proporcionality\naplikoval aj na žalovaného, vo vzťahu ku ktorému ju nevyhodnotil ani ako neprimeranú, ani ako\nlikvidačnú. V neposlednom rade prvoinštančný súd odkázal aj na rozhodovaciu prax súdov v obdobných\nveciach, ktorá mala podporiť ním uváženú výšku primeraného odškodnenia.\n27. Z obsahu súdneho spisu a rovnako aj odvolacej argumentácie sporových strán vyplýva, že skutkové\nokolnosti zistené vykonaným dokazovaním, ktoré boli predpokladom úvahy prvoinštančného súdu,\nneboli v konaní sporné a z týchto vychádzal v odvolacom prieskume aj odvolací súd. Nakoniec ani\nžalovaný, aj napriek tomu, že v odvolaní formálne označil aj odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm.\nf) CSP, neidentifikoval žiadne nesprávne skutkové zistenia a jeho odvolacia argumentácia bola založená\n„len“ na tom, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy dostatočne nereflektuje zisteným okolnostiam\nprípadu a aj z pohľadu rozhodovacej praxe sa javí ako neprimerane vysoká. Namietal tak správnosť\nsudcovskej úvahy a právny záver o proporcionalite priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, t. j. odvolací\ndôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktorým bol odvolací súd viazaný. Hodno tiež uviesť,\nže všetky skutočnosti, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie predstavujú v súdnej praxi skutočnosti\nzohľadniteľné pri posudzovaní konkrétnej výšky a proporcionality nemajetkového odškodnenia. Ustálená\nsúdna prax kladie požiadavku aj na skúmanie toho, či priznaná výška finančného odškodnenia nebude\nmať pre pôvodcu zásahu likvidačné následky, na čom sa sporové strany vo svojej argumentácii nezhodli.\n\nOdvolací súd reflektuje na tieto závery, ktoré však platia v obmedzenom rozsahu, keď prihliadajúc na\núčel poistenia (v danom prípade povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla) majú svoje opodstatnenie predovšetkým v sporoch vedených voči\npôvodcom zásahu. V zhode s argumentáciou žalobcov 1./ až 4./ uvádza, že u tohto hodnotiaceho\nkritéria je potrebné rozlišovať, či je náhrada nemajetkovej ujmy uplatnená ako predmet poistného krytia\nvoči poisťovateľovi (ako tomu bolo v danom prípade) alebo či satisfakčná žaloba smeruje priamo voči\npôvodcovi zásahu. Bolo by totiž v príkrom rozpore so zmyslom a účelom postenia, pokiaľ by majetkové\npomery pôvodcu zásahu mali byť rozhodujúcim kritériom pre odškodnenie v sporoch vedených voči\npoisťovateľovi a prípadná insolventnosť pôvodcu zásahu by vylúčila, resp. minimalizovala odškodnenie\nkryté poistným vzťahom. Je potrebné si uvedomiť, že ochrana majetkového statusu je primárnym\nmotívom pri vstupe poistencov do poistného vzťahu, ktorého obsah nie je závislý od ich finančnej\nkondície a krytie poistného rizika má zabezpečiť dostatočnú ochranu aj poškodeným subjektom a\ngarantovať im adekvátne odškodnenie nezávislé od aktuálneho majetkového statusu poistenca ako\npôvodcu zásahu. Cieľom osobitného druhu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla ustanoveného zákonom č. 381/2001 Z. z. je predovšetkým zabezpečiť uspokojenie\npráv poškodených pri vzniknutých škodových udalostiach v jednotlivých prípadoch, kde by k tomu\nnestačili majetkové a platobné možnosti škodcov, resp. zodpovedných subjektov, ale tiež aj ochrániť\nzodpovedné osoby pred neúmerným rizikom spojeným s touto nebezpečnou činnosťou.\n28. Pri zohľadnení konkrétnych okolností prejednávaného prípadu a v nadväznosti na porovnateľnú\nrozhodovaciu prax v obdobných prípadoch dospel odvolací súd vo svojej úvahe zhodne so žalovaným\nk záveru o miernom nadhodnotení žalobcom 1./ až 4./ priznaného finančného odškodnenia. Je\nzrejmé, že finančné odškodnenie v konaní preukázanej nemajetkovej ujmy na strane žalobcov 1./\naž 4./ ako pozostalých príbuzných po nebohom Q.S. T., s ktorým mali blízky a harmonický vzťah,\nnemôže predstavovať vyčíslenie hodnoty straty mladého ľudského života a vzhľadom na fatálnosť a\nnereparovateľnosť následkov spôsobených neoprávneným zásahom, odvolací súd žalobcami uplatnenú\nnáhradu nevníma aj pri určitom nadhodnotení ako zneužitie tohto právneho prostriedku na neprípustné\nobohacovanie. V tejto súvislosti žalovaný vo svojej argumentácii nenáležite žalobcom 1./ až 4./ vyčíta,\nže si na zastupovanie v spore zvolili advokátsku kanceláriu špecializujúcu sa na danú problematiku, čo\nje celom prirodzené, pochopiteľné a vyplývajúce z ústavného práva na právnu pomoc v konaní pred\nsúdom (§ 47 ods. 2 Ústavy SR). V dôsledku protiprávneho konania U. J. došlo k neodčiniteľnej ujme a\ndeštrukcii dobre rozvinutých rodinných vzťahov a akákoľvek náhrada imateriálnej ujmy môže slúžiť len\nako čiastočné zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, aj keď je nepochybné, že pri dopravnej nehode\nusmrteného blízkeho im nevráti. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 20.000 eur rodičom\nplnoletého syna žijúceho s nimi v spoločnej domácnosti, na ktorého neboli finančne odkázaní, ktorý\nnebol ich jediným synom, s ktorým mali pekný a harmonický vzťah, ktorý utrpel zranenia nezlučiteľné so\nživotom v dôsledku neúmyselného konania vinníka dopravnej nehody, ktorý pravdepodobne v dôsledku\nmikrospánku (nie napr. pod vplyvom alkoholu či inej hrubej nedbanlivosti ako značne priťažujúcej\nokolnosti) porušil dopravné predpisy s fatálnym následkom, svoj čin úprimne oľutoval za súčasného\nospravedlnenia sa pozostalým a bez prítomnosti iných osobitostí dopadu smrti nebohého na ich životy,\nktoré by sa vymykali štandardnému spôsobu reakcie na náhlu a neočakávanú smrť príbuzného, a\npozostalým v spoločnej domácnosti žijúcim súrodencom vo výške 15.000 eur, podľa odvolacieho súdu\nmierne prevyšuje štandardne súdmi priznávajú výšku finančného odškodnenia v komparovateľných\nprípadoch. Za týmto účelom odvolací súd príkladmo poukazuje na nasledovné rozhodnutia súdov:\n- rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4C/119/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Nitre sp. zn. 7Co/286/2017 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy pozostalým rodičom po 15.000\neur a sestre vo výške 10.000 eur (neprimeraná rýchlosť),\n- rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 2.11.2016, sp. zn. 23Co/535/2015 v spojení s dovolanie\nodmietajúcim uznesením NS SR sp. zn. 6Cdo/219/2017, bolo potvrdené priznanie náhrady nemajetkovej\nujmy v sume 16.600 eur každému z rodičov usmrteného syna žijúceho s nimi v spoločnej domácnosti,\nktorí okrem psychickej bolesti, boli zasiahnutí stratou osoby, ktorá sa o nich starala a v budúcnosti\n(obzvlášť v prípade ich odkázanosti) sa starať mala,\n- rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 29.3.2017, sp. zn. 6Co/176/2016 bol potvrdený rozsudok\nsúdu prvej inštancie, ktorým bola matke nebohého syna žijúceho s ňou v spoločnej domácnosti priznaná\nnáhrada nemajetkovej ujmy v sume 20.000 eur s tým, že pozostalá bola na syna finančne odkázaná a\ncitovaná trauma bola znásobená tým, že o syna prišla krátko po smrti manžela,\n\n- rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.8.2017, sp. zn. 8Co/165/2017 v spojení s uznesením\nNS SR sp. zn. 5Cdo/178/2018 odmietajúcim dovolanie bolo potvrdené priznanie náhrady nemajetkovej\nujmy rodičom plnoletého syna usmrteného pri dopravnej nehode v sume 15.000 eur každému,\n- rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.09.2017, sp. zn. 9Co/462/2016, bola rodičom\nzomrelého 30- ročného syna nežijúceho v spoločnej domácnosti no pravidelne navštevujúceho rodičov\npriznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur a bratom po 10.000 eur,\n- Okresný súd Kežmarok rozsudkom zo dňa 04.08.2021, č. k. 5C/2/2020-197 v spojení s potvrdzujúcim\nrozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 29.11.2022, sp. zn. 2Co/25/2022, priznal žalobkyni ako\nmatke zosnulého, ktorá nebola na neho finančne odkázaná, nemajetkovú ujmu v sume 12.000 eur a\nsúrodencom nebohého po 6.500 eur,\n- rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.5.2015, sp. zn. 20Co/183/2014 bolo potvrdené\npriznanie náhrady nemajetkovej ujmy rodičom za usmrtenie syna pri dopravnej nehode vo výške 15.000\neur (dovolanie uznesením NS SR zo dňa 14.6.2017, sp. zn. 3CdoGp/1/2016 bolo odmietnuté),\n- rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/5/2018 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy\nvo výške 16.500 eur matke a vo výške 10.000 eur bratovi (nesprávne predchádzanie na úzkej ceste),\n- rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 30.5.2019, sp. zn. 7Co/9/2019 bola potvrdená náhrada\nnemajetkovej ujmy pozostalej matke odkázanej na syna vo výške 20.000 eur a súrodencom vo výške\n10.000 eur, všetci žijúci v spoločnej domácnosti,\n- Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 20.4.2021, sp. zn. 13Co/12/2021 priznal žalobcom za smrť\ndcéry 17.000 eur a sestre nebohej 7.000 eur,\n- rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 10.9.2019, sp. zn. 9Co/56/2019 bolo potvrdené priznanie\nodškodnenie každému z rodičov 18- ročnej dcéry usmrtenej pri dopravnej nehode vo výške 20.000 eur\na bratovi za stratu sestry 10.000 eur,\n- rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.05.2022, sp. zn. 13Co/20/2021, bola matke\nnebohého v čase úrazu 24- ročného syna žijúceho v spoločnej domácnosti, a ktorý zomrel 25- mesiacov\npo dopravnej nehode náhradu nemajetkovej ujmy v sume 13.200 eur, keď prihliadal i na spoluzavinenie\nnebohého\n- Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29.09.2021, sp. zn. 7Co/130/2020, priznal žalobcom\n(rodičom) náhradu nemajetkovej ujmy 16.500 eur v súvislosti so smrťou ich 22- ročného syna pri\ndopravnej nehode, prihliadol aj na neospravedlnenie vinníka dopravnej nehody a rozvrat manželstva,\nna ktorý mala vplyv aj strata ich syna,\n- Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 30.5.2024, sp. zn. 3Co/101/2023 vychádzal zo základu pre\npriznanie náhrady nemajetkovej ujmy rodičom 22- ročného syna žijúceho s nimi v spoločnej domácnosti\nv sume 15.000 eur, z ktorého následne zohľadňoval spoluzavinenie poškodeného,\n- rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.10.2022, sp. zn. 8Co/19/2021 bolo potvrdené\npriznanie náhrady nemajetkovej ujmy matke v dôsledku smrti jej jediného 20- ročného syna žijúceho s\nňou v spoločnej domácnosti pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo v dôsledku mikrospánku, vo výške\n15.000 eur,\n- rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.6.2021, sp. zn. 8CoCsp/25/2020 bolo potvrdené\npriznanie náhrady nemajetkovej ujmy rodičom 18- ročného syna žijúceho v spoločnej domácnosti vo\nvýške 15.000 eur a bratovi vo výške 10.000 eur v súvislosti s usmrtením ich príbuzného pri dopravnej\nnehode spôsobenej vinníkom pod vplyvom alkoholu, ktorý svoj čin oľutoval a pozostalým sa ospravedlnil,\n- rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.2.2021, sp. zn. 15Co/278/2019 bola pozostalým\npotvrdená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur za smrť 5- ročnej dcéry ako jediného dieťaťa\npri dopravnej nehode spôsobenej pod vplyvom alkoholu s výrazným dopadom do psychickej sféry\nrodičov s dlhodobou psychoterapeutickou intervenciou,\n- rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 18C/381/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Trenčíne sp. zn. 17Co/322/2017 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy rodičom vo výške 15.000\neur každý a bratovi vo výške 10.000,- Eur (náraz do protiidúceho vozidla),\n- rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 29.1.2019, sp. zn. 27Co/160/2018 v spojení s uznesením\nNS SR zo dňa 31.3.2021, sp. zn. 2Cdo/40/2020, ktorým bolo dovolanie odmietnuté, bolo potvrdené\npriznanie náhrady nemajetkovej ujmy rodičovi zomrelého syna žijúceho v spoločnej domácnosti v sume\n18.000 eur pri zohľadnení ľútosti, ospravedlnenia, odsúdenia a nedbanlivosti vinníka dopravnej nehody.\n29. Rozhodnutia, na ktoré podporne poukázal súd prvej inštancie, reflektujú na iné skutkové okolnosti\nprípadu. Vo veci vedenej na Krajskom súde Banská Bystrica sp. zn. 11Co/13/2022, v ktorej bolo matke\nplnoletého syna žijúceho s ňou v spoločnej domácnosti priznané odškodnenie vo výške 20.000 eur, bolo\nzohľadnené okrem iného vyvinutie sa stredne ťažkej depresie a dlhotrvajúcej medikamentóznej liečby\n\nv súvislosti so smrťou syna vyvolaného duševného onemocnenia, skutočnosť, že nebohý syn v rodine\nplnil aj úlohu otca a ambulantná liečba psychiatrického ochorenia vyvolaného v dôsledku smrti brata\nbola zistená aj u sestry, ktorej bolo priznané odškodnenie 10.000 eur. Vo veci vedenej na Krajskom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. 3Co/188/2019, v ktorej bolo odvolacím súdom matke zomrelej plnoletej\ndcéry priznané odškodnenie 25.000 eur, k traume matky pristupovala aj skutočnosť, že v dôsledku smrti\ndcéry musela zabezpečovať výchovu a starostlivosť v tom čase dvojročnej vnučky, za ktorú prevzala\nzodpovednosť a jej pracovné možnosti zostali značne obmedzené.\n30. Zo záveru o miernom nadhodnotení priznanej náhrady je zrejmé, že odvolací súd sa nestotožňuje\ns odvolacou argumentáciou žalobcov 1./ až 4./, v ktorej sa s odkazom na vybrané rozhodnutia iných\nsúdov snažili presvedčiť odvolací súd, že spravodlivá a primeraná je náhrada v nimi požadovanej\nvýške (50.000 eur pre žalobcov 1./ a 2./ a 40.000 eur pre žalobcov 3./ a 4./). Takto uplatnenú náhradu\nvzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci neboli prvoinštančným súdom zistené a žalobcami ani\ntvrdené žiadne osobitosti dopadu smrti nebohého na životy žalobcov, ktoré by sa vymykali štandardnému\nspôsobu reakcie na neočakávané úmrtie ich blízkeho, považuje odvolací súd za neproporcionálnu\na neadekvátnu okolnostiam danej veci. Odvolací súd si týmto nedovolí bagatelizovať mimoriadnosť\nzásahu, ktorá je a priori daná smrťou blízkej osoby predstavujúcou pre rodičov a súrodencov nebohého\nneodčiniteľnú, doživotnú bolesť a stratu a rovnako si je vedomý aj skutočnosti, že vyrovnanie sa s\ntouto stratou z vonkajšieho pohľadu nemusí zodpovedať ich vnútornému prežívaniu, ale pre priznanie\nnáhrady nemajetkovej ujmy v požadovanej výške z objektívneho hľadiska neboli dané predpoklady.\nV ods. 28. odôvodnenia tohto rozhodnutia označená rozhodovacia prax súdov má rešpektujúc\nprincíp proporcionality a legitímnych očakávaní za cieľ presvedčiť žalobcov 1./ až 4./ o tom, že\nodvolacím súdom ponížená výška peňažnej náhrady nie je neadekvátne nízka a neprimeraná tragédii,\nktorá poznačila ich životy. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na rozsudok Okresného súdu Bratislava\nII vydaný vo veci sp. zn. 18C/76/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n6Co/217/2014 je potrebné uviesť, rozsudok prvoinštančného súdu bol v časti náhrady nemajetkovej\nujmy priznanej rodičom nebohej plnoletej dcéry zrušený, a preto predmetný odkaz považuje odvolací\nsúd za nenáležitý. Za komparovateľné odvolací súd nepovažuje ani rozhodnutie vydané Krajským\nsúdom Trenčín vo veci sp. zn. 6Co/810/2014, a to vzhľadom na odlišné okolnosti prípadu (nezvratné\nnásledky úmrtia matky na život manžela a pozostalých detí v rodinnom i spoločenskom živote,\nrecidivujúca depresívna porucha a kolapsy pozostalej dcéry, medikamentózna liečba, individuálny\nštudijný plán, problémy detí pri pokračovaní v štúdiu, spôsobenie dopravnej nehody pod značným\nvplyvom alkoholu) a tiež absenciu komparácie priznanej náhrady nemajetkovej ujmy s rozhodnutiami\nsúdov v porovnateľných prípadoch, ktorá by zvyšovala presvedčivosť rozhodnutia. Žalobcami označené\nrozhodnutia nepredstavujú podľa odvolacieho súdu ani dostatočnú a ani priliehavú porovnávaciu\nvzorku spôsobilú spochybniť neadekvátnosť prvoinštančným priznanej a následne odvolacím súdom\nrevidovanej výšky peňažnej satisfakcie či vybočenie z rámca súdmi priznávaného odškodnenia v\nobdobných prípadoch. Odvolaciemu súdu je rovnako zrejmé, že z bohatej rozhodovacej činnosti v\noblasti ochrany osobnostných práv nie je pre sporové strany náročné vyabstrahovať a označiť niekoľko\nrozhodnutí v prospech nimi obhajovanej sumy peňažnej satisfakcie. Výskyt rozdielnych rozhodnutí v\nskutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou v zásade každého súdneho\nsystému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva (viď napr. nález ÚS SR sp. zn.\nI. ÚS 51/2014, rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/40/2020). Požiadavka zohľadniť rozhodovaciu činnosť\nsúdov v obdobných veciach nemôže ustúpiť potrebe posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných\nskutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v\niných veciach. Aj keď rešpektujúc princíp legitímnych očakávaní priznaná náhrada nesmie excesívne\nvybočovať z referenčného rámca odškodňovania obdobných prípadov, každé rozhodnutie o priznaní\nnáhrady nemajetkovej ujmy je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť\npovažované za pravidlo pre iné prípady (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/215/2020 z 31.1.2022).\nPráve preto je podľa odvolacieho súdu úlohou konajúcich súdov pri starostlivom a dôslednom zvážení\nkonkrétnych okolností prípadu a ich objektívneho vyhodnotenia, ako aj aktuálnych poznatkov ustálenej\nrozhodovacej činnosti súdov vyššej inštancie, určiť sumu, ktorá sa bude javiť ako proporcionálna a\nspravodlivá z pohľadu väčšej skupiny nezainteresovaných subjektov.\n31. Ako neadekvátny odvolací súd nevyhodnotil ani všeobecný poukaz prvoinštančného súdu, ktorý pri\nvysvetlení požiadavky primeranosti v ods. 29. odôvodnenia poukázal na právne závery Krajského súdu\nv Banskej Bystrici v rozhodnutí zo dňa 29.1.2019 sp. zn. 14Co/6/2018 prevzaté z rozhodovacej praxe\nvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorých peňažná satisfakcia nesmie byť prostriedkom bezdôvodného\n\nobohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. Jedná sa len o inými slovami vyjadrenú požiadavku\nproporcionality náhrady a zdôraznenie jej satisfakčnej povahy. Nakoniec v ods. 31. odôvodnenia\nprvoinštančný súd ozrejmil, že pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalovaný je\nsubjektom pôsobiacim v oblasti poisťovníctva poskytujúcim plnenie z garančného fondu, pre ktorého\npriznaná suma nemôže pôsobiť likvidačne, čo je nesporné.\n32. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovaného v časti, v ktorej namietal nedôvodnosť\nsúdom priznaných úrokov z omeškania z priznaných súm náhrad nemajetkovej ujmy. Súd prvej\ninštancie v tomto smere veľmi podrobne, presvedčivo a za podpory aktuálnej rozhodovacej praxe\nvysvetlil dôvodnosť nároku na príslušenstvo žalovanej pohľadávky a odvolací súd sa stotožniac s jeho\nodôvodnením v tejto časti naň plne odkazuje. Pre zdôraznenie správnosti tohto záveru a v súvislosti\ns odvolacou argumentáciou žalovaného dopĺňa, že žalovaný celkom opomína zmeny v judikatórnej\nčinnosti, ku ktorým došlo v právnom posudzovaní tejto otázky (viď viaceré rozhodnutia, na ktoré\npoukázal súd prvej inštancie v ods. 35.- 42. odôvodnenia). Pod vplyvom rozhodnutí súdov vyššej\ninštancie došlo k zmene v náhľade na charakter rozhodnutia priznávajúceho peňažné odškodnenie\nza nemajetkovú ujmu, ktoré sa tak vo svetle aktuálnej judikatúry považuje za deklaratórne, s čím sa\nodvolací súd plne stotožňuje. Rozhodnutím o priznaní finančného odškodnenia za ujmu v imateriálnej\nsfére poškodeného súd nekonštituuje žiadne právo (nárok), len deklaruje prítomnosť tejto nemajetkovej\nujmy v osobnostnej sfére poškodeného a v prípade jej dobrovoľného neodškodnenia zo strany povinnej\nosoby posudzuje dôvodnosť výšky peňažnej satisfakcie uplatnenej súdnou cestou. Opačný záver\nnevyplýva ani z normatívnej úpravy v § 13 OZ či skutočnosti, že výšku finančného odškodnenia určuje\nsúd na základe voľnej úvahy a ako nesprávna sa ukázala aj argumentácia poisťovní namietajúca\nmožnosť priznania úrokov z omeškania s poukazom na právnu úpravu zák. č. 381/2001 Z. z. Priznanie\núrokov z omeškania pri závere o deklaratórnej povahe súdneho rozhodnutia v sporoch o ochranu\nosobnostných práv napĺňa sankčný a prevenčný účel tohto inštitútu postihujúci všetkých účastníkov\nsúkromnoprávnych vzťahov pri riadnom a včasnom nesplnení peňažnej povinnosti (§ 517 OZ), vrátane\npoisťovateľov. Odvolací súd tiež súhlasí so žalobcami, že žalovaná bola a je účastná množstva súdnych\nsporov a aj z jej argumentácie v predmetnom spore je zrejmé, že pod vplyvom obdobnej rozhodovacej\nčinnosti súdov je schopná určiť minimálnu výšku nemateriálneho odškodnenia priznávanú v typovo\nrovnakých kauzách pri nesporenom základe nároku na odškodnenie, a aj napriek tomu nepristupuje\nani k čiastočnému odškodneniu pozostalých. Z pohľadu odvolacieho súdu motívom opačného prístupu\na zmeny postoja by mohla byť nielen snaha znížiť počet súdnych konaní a trov s nimi spojených,\nktoré vzhľadom na charakter sporu v konečnom dôsledku znáša spravidla žalovaná strana, ale aj\nprihliadnutie na neodstrániteľnú bolesť a duševné utrpenie v živote pozostalých, voči ktorým takýto\nprístup poisťovateľov nepomáha zmierniť trvalú ujmu a naplniť tak účel požadovanej satisfakcie\n(obdobne viď nález ÚS ČR zo dňa 10.12.2019, sp. zn. II. ÚS 2149/2017). Podporne odvolací súd dopĺňa\nďalšie rozhodnutia súdov priznávajúce opodstatnenosť úrokov z omeškania ako príslušenstva peňažnej\nnáhrady nemajetkovej ujmy, a to napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4.10.2023, sp. zn.\n2Co/18/2023, uznesenie NS SR zo dňa 31.1.2022, sp. zn. 7Cdo/39/2021 a súčasne zdôrazňuje, že\nrozhodnutia NS SR vo veciach sp. zn. 4Cdo/257/2019, sp. zn. 4Cdo/48/2017, sp. zn. 7Cdo/243/2019,\nsp. zn. 7Cdo/339/2021 predstavujú v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP aktuálnu ustálenú rozhodovaciu prax v\nriešení otázky úrokov z omeškania z priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorou boli prekonané odlišné\nprávne názory vyslovené v starších rozhodnutiach. Zároveň dodáva, že pre účely charakteru rozhodnutia\npriznávajúceho finančné odškodnenie a na to nadväzujúcej dôvodnosti úroku z omeškania sú relevantné\naj rozhodnutia v sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z., na ktoré celkom\nsprávne a náležite poukázal aj súd prvej inštancie. V oboch prípadoch, t. j. tak v sporoch o odškodnenie\nnemajetkovej ujmy pozostalých obetí dopravných nehôd podľa § 13 OZ, ako aj v sporoch o odškodnenie\nnemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z., sa odškodňuje imateriálna ujma na ústavne a zákonne\nchránených osobnostných právach fyzických osôb, a to bez ohľadu na to, že právnym základom\nje v jednom prípade protiprávne konanie fyzických a právnických osôb a v druhom nezákonnosť\nrozhodnutia alebo nesprávnosť úradného postupu orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci.\nOdvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou Krajského súdu v Bratislave prezentovanou v rozsudku\nzo dňa 20.12.2023, sp. zn. 7Co/23/2023, ktorá sa javí ako ojedinelá a bez presvedčivého odôvodnenia\nodkláňajúca sa od označených rozhodnutí vyšších súdnych autorít. Opakovane zdôrazňuje, že samotná\nskutočnosť, že v prípade súdneho sporu o výške náhrady nemajetkovej ujmy rozhoduje súd nemôže\npoškodeného vylúčiť z nároku na úroky z omeškania. Opačný záver nemá oporu v hmotnom práve a ani\nv aktuálnej ustálenej rozhodovacej praxi a na úkor poškodených osôb a v rozpore s účelom odškodnenia\nzvýhodňuje škodcov, resp. subjekty povinné za nich plniť titulom poistného vzťahu. Pokiaľ žalovaný\n\npoukázal na opačný záver vyslovený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4Cdo/174/2021 zo dňa 15.08.2023,\nodvolací súd sa k nemu nepriklonil a to vzhľadom k tomu, že sa jedná o ojedinelé rozhodnutie, v\nktorom naviac NS SR považoval za neprekonaný právny názor o nemožnosti priznať nárok na úroky z\nomeškania z nemajetkovej ujmy skôr, ako o nej rozhodne súd, vyslovený v rozhodnutí NS SR sp. zn.\n6Cdo/185/2011, čo ako vyplýva z viacerých neskorších rozhodnutí dovolacieho súdu\n(sp. zn.\n4Cdo/257/2019, sp. zn. 4Cdo/48/2017, sp. zn. 7Cdo/243/2019, sp. zn. 7Cdo/339/2021), nezodpovedá\nskutočnosti. Irelevantná je aj argumentácia žalovaného o existencii bezdôvodného obohatenia v prípade\nzrušenia rozhodnutia súdu, záver ktorý platí pri zrušení aj iných nemajetkovou ujmou sa nezaoberajúcich\nrozhodnutí.\n33. Odvolací súd tak v zmysle už uvedeného dospel k záveru, že požiadavku proporcionálneho,\nspravodlivého a rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných prípadoch zohľadňujúceho odškodnenia\nnapĺňa finančné zadosťučinenie vo výške 15.000 eur pre žalobcov 1./ a 2./ a 10.000 eur pre žalobcov\n3./ a 4./. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v uvedenom prisudzujúcom rozsahu a vo\nvýroku, ktorým žalobu zamietol podľa § 387 ods. CSP ako vecne správny potvrdil a vo zvyšnej časti\nprvoinštančným súdom priznanej náhrady nemajetkovej ujmy k nej prislúchajúceho príslušenstva podľa\n§ 388 CSP zmenil tak, že žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol.\n34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n35. Podľa § 396 ods. 1, 2 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú\naj na odvolacie konania. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov\nkonania na súde prvej inštancie.\n36. Zmenou napadnutého rozhodnutia vznikla odvolaciemu súdu v zmysle § 396 ods. 2 CSP povinnosť\nrozhodnúť o nároku na náhradu trov celého konania. Žalobcom 1./ až 4./ súd podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP priznal nárok na náhradu\ntrov konania (prvoinštančného i odvolacieho) v plnom rozsahu, a to aj napriek čiastočnému neúspechu\nzohľadniac skutočnosť, že základ žalovaného nároku bol daný a výška súdom priznaného plnenia sa\npriamo odvíjala a bola závislá od úvahy súdu, t. j. nebola závislá od objektívnych vopred určiteľných\nskutočností, čo v zmysle ustálenej súdnej praxe vedie k priznaniu plnej náhrady trov konania a\nzodpovedá nemožnosti strán sporu objektívne určiť výšku požadovaného plnenia (viď napr. nález\nÚstavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 399/2019, uznesenie NS SR zo dňa 30.07.2019,\nsp. zn. 4Cdo/34/2018).\n37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27C/1/2022", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e20d1b1-8c81-4806-9f80-5d13724abd1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.282.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 282/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 282/2023 z 5. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-05", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.282.2023.2"}, {"guid": "ussr:dd8f8c24-d508-45b7-a42a-407c50470aee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.263.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 263/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2022 z 7. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-07", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.263.2022.2"}, {"guid": "ussr:092deaf3-5816-4697-afae-3e262adf851a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1"}, {"guid": "ussr:8a9bacb5-61c4-44c9-8eb6-edf6a4e1586e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 555, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1"}, {"guid": "ussr:45924d35-e787-4d32-b53b-74517146d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1"}, {"guid": "ussr:ecff40b0-07d1-4586-9235-12c821701736", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.72.2019.3", "spisova_znacka": "IV. ÚS 72/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 72/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.72.2019.3"}, {"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:3bece740-895e-4d73-9802-fa878c7a87ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 689/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 689/2014 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1"}, {"guid": "ussr:bdc6b0d4-06fd-4c3b-96d8-0e655ab8b145", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2014 z 5. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-05", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bdc6b0d4-06fd-4c3b-96d8-0e655ab8b145"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "a812edae-6cbe-4cdf-8d1a-a454dcb67307:252f3ac5-3561-4c92-a1e4-fe7835fcc129", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4117221738.1", "spisova_znacka": "4Cdo/174/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/174/2021 z 15. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4117221738.1"}, {"guid": "7ce63fa9-0871-45f1-a259-d59003215dc4:a7ab11d6-719d-4dd0-8214-83ef67fa8458", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2514200133.1", "spisova_znacka": "7Cdo/215/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/215/2020 z 31. 1. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2514200133.1"}, {"guid": "fb105fe8-d234-4dc4-a328-9f9fa48d6223:3099949e-c629-4034-8b5b-10840a59da1c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7213220423.1", "spisova_znacka": "4Cdo/48/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/48/2017 z 29. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-29", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7213220423.1"}, {"guid": "d8974bee-556a-43d4-a85e-80a011203c26:be9fd84e-1401-443a-ad7f-ed27d644e0a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8407204448.1", "spisova_znacka": "1Cdo/212/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/212/2017 z 25. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8407204448.1"}, {"guid": "eb1117f8-3226-4a54-9025-fe8de7ffa5c0:dc541d8d-1d38-43bf-918c-6ed747ed48e7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5814203336.1", "spisova_znacka": "5Cdo/178/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/178/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5814203336.1"}, {"guid": "f1bac427-a681-4aa9-9b8e-31705f3d7619:bc3863cd-12d2-45e9-a859-bdeb2308c59e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3817214237.1", "spisova_znacka": "8Cdo/177/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/177/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3817214237.1"}, {"guid": "9d3562f5-30d5-4a32-bb26-56bb76e45360:778023b3-262b-4c35-9cc0-fd9f0aac7164", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3809214035.1", "spisova_znacka": "6Cdo/219/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/219/2017 z 26. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3809214035.1"}, {"guid": "ffd2c57d-6b93-4a16-8f64-8e5c1e7c9212:f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 30. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1"}, {"guid": "d0f214de-5121-4fbf-a917-06dc155ca8af:2dbaca70-796c-4b1d-8f71-32406b5f7c8e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8812201096.1", "spisova_znacka": "3CdoGp/1/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdoGp/1/2016 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8812201096.1"}, {"guid": "eb3fa82b-1216-4785-b100-ecaaa70be30c:be75d4cd-0479-4516-af55-212d057c5a37", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1116210073.2", "spisova_znacka": "3Co/101/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/101/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1116210073.2"}, {"guid": "2ec9bd0e-4050-4de2-b8e1-6387d53ccdab:89a984e6-4378-4dad-82be-ae91e8a4c56c", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/23/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/23/2023 z 20. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-12-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2ec9bd0e-4050-4de2-b8e1-6387d53ccdab:89a984e6-4378-4dad-82be-ae91e8a4c56c"}, {"guid": "f25d0360-0fbd-4595-9e94-e9a945627599:0332e0eb-6958-432c-89ac-98115abf8ab1", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/18/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/18/2023 z 9. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-02-09", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f25d0360-0fbd-4595-9e94-e9a945627599:0332e0eb-6958-432c-89ac-98115abf8ab1"}, {"guid": "8f5b2703-7e56-4e05-a796-4c0165b9c2f1:53bb0a33-5af9-4e87-b81e-5f282066ff37", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/71/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/71/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8f5b2703-7e56-4e05-a796-4c0165b9c2f1:53bb0a33-5af9-4e87-b81e-5f282066ff37"}, {"guid": "e95ebc37-8ddb-4a7b-b16d-78f87e50c9b9:cf836a03-84ad-4205-89a4-54c4955e94e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/13/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/13/2022 z 23. 8. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-08-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e95ebc37-8ddb-4a7b-b16d-78f87e50c9b9:cf836a03-84ad-4205-89a4-54c4955e94e1"}, {"guid": "ad2acc78-deba-495f-a46e-0200837f99c2:44d5071c-1b04-4a20-8678-b923caf639bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/20/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/20/2021 z 26. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ad2acc78-deba-495f-a46e-0200837f99c2:44d5071c-1b04-4a20-8678-b923caf639bd"}, {"guid": "ec520bce-ae56-4b51-a64a-a0d810ca6fde:b98d7667-45e8-4e16-9c5e-24a5a53eac21", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/19/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/19/2021 z 29. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-10-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ec520bce-ae56-4b51-a64a-a0d810ca6fde:b98d7667-45e8-4e16-9c5e-24a5a53eac21"}, {"guid": "a9937d7b-7586-45f6-b6b4-64925b280226:eca54218-fc13-403a-9bec-727506c67826", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/130/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/130/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a9937d7b-7586-45f6-b6b4-64925b280226:eca54218-fc13-403a-9bec-727506c67826"}], "citovane_v": [{"guid": "edefd1da-843e-40b4-9464-042ff1a58ed7:efac3388-47f8-4979-8a7d-016b2b69138a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7218207684.5", "spisova_znacka": "3Co/117/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/117/2025 z 30. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7218207684.5"}]}