Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/82/2023 z 4. 9. 2024
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 4. septembra 2024, sp. zn. 7Cob/82/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1122204377.2
Krajský súd Bratislava | 7Cob/82/2023 | ECLI:SK:KSBA:2024:1122204377.2 | 2024-09-04 | Uznesenie
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. b) CSP, zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef3e26a9-67fe-4300-aa82-df9366c6c2b6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1122204377.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
7Cob/82/2023
1122204377
04. 09. 2024
JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI:SK:KSBA:2024:1122204377.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu: Poistná udalosť s. r.
o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, o zaplatenie 2.003,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č. k. 39Cb/43/2022-65 zo dňa 25.04.2023, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 39Cb/43/2022-65 zo dňa 25.04.2023
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom 39Cb/43/2022-65 zo dňa
25.04.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 2.003,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.003,- Eur od
15.04.2022 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 420, § 427 ods. 1 a 2, § 442
ods. 1, 3, § 427 ods. 1, § 428, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 2 písm. g), § 4 ods. 1, 2, 4, 6, 7, 8, § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(„zákon č. 381/2001 Z. z.“).
1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že dňa 14.01.2022 došlo k škodovej
udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo pána T. W. (ďalej aj „poškodený“) značky Audi
A4, EČV: W. XXXCJ, a to v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľ
mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla u žalovaného. Poškodený v postavení nájomcu dňa 14.01.2022 uzavrel so žalobcom v postavení
prenajímateľa nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla značky
Nissan Qashqai. Poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté v období od 14.01.2022 do 08.02.2022,
teda 25 dní. Za prenájom náhradného motorového vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č.
220201 na sumu 2.900,- Eur. Dňa 08.02.2022 žalobca ako postupník a T. W. ako postupca uzavreli
Zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalovaný po prešetrení škodovej udalosti žalobcovi listom zo dňa
31.03.2022 oznámil, že dňa 30.03.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal mu náhradu škody
vo výške 897,- Eur s tým, že plnenie znížil, a to vo vzťahu k počtu dní nájmu náhradného vozidla
žalovaný priznal náhradu za 13 dní nájmu, od 14.01.2022 do 26.01.2022, ako 2 dni po oznámení totálnej
škody. Žalovaný tiež znížil plnenie s poukazom na priznanú dennú sadzbu nájmu v sume 69,- Eur ako
primeranej ceny nájmu a nepriznal náklady na dezinfekciu vozidla v sume 25,- Eur.
1.4. Súd prvej inštancie uviedol, že z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že v Zmluve
o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným a žalobcom dňa 08.02.2022 bol jednoznačne

špecifikovaný predmet zmluvy v čl. II zmluvy a postupovaná pohľadávka v čl. I zmluvy o postúpení
pohľadávky. Bol preukázaný prejav vôle postupcu (poškodeného), smerujúci k postúpeniu v zmluve
identifikovanej pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Mal za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky,
uzavretá medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, dňa 08.02.2022 je platným
právnym úkonom, na základe ktorého došlo k platnému postúpeniu budúcej pohľadávky poškodeného
voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody na žalobcu, a teda aktívna vecná legitimácia žalobcu
v spore bola daná.
1.5. V konaní podľa súdu prvej inštancie nebolo sporným, že škodová udalosť, teda poistná udalosť
zo dňa 14.01.2022, skutočne spôsobila škodu na motorovom vozidle poškodeného T. W., a teda aj
škodu, náhrady ktorej sa žalobca v konaní domáhal. Poškodený v dôsledku poistnej udalosti prišiel
bez vlastnej viny o možnosť užívať svoje motorové vozidlo, a v konečnom dôsledku bol z dôvodu
poistnej udalosti poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné poškodené motorové
vozidlo riešil prenajatím náhradného motorového vozidla. Žalobca, ako právny nástupca poškodeného,
si tak v konaní na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky uplatnil žalovaným nevyplatenú sumu,
ktorá zodpovedá výdavkom, ktoré poškodenému vznikli, a ktoré by nenastali, ak by mohol používať
vlastné motorové vozidlo a nebol by povinný platiť nájom za prenajaté motorové vozidlo. Škoda, ktorá
poškodenému vznikla, teda spočíva v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie
motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho motorového
vozidla, ak by nedošlo k škodovej udalosti. Jedná sa podľa žalobcu o skutočnú škodu, ktorú je škodca
povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
1.6. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom účtovanú sumu 115,Eur za jeden deň prenájmu náhradného motorového vozidla dojednanú medzi poškodeným a žalobcom
v zmysle predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 14.01.2022 a vyplývajúcu z predloženej faktúry č. 220201,
ktorou žalobca fakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla za celkovo 25 dní prenájmu
náhradného vozidla sumu v celkovej výške 2.900,- Eur, možno považovať pri danom type a značke
poškodeného a náhradného vozidla za cenu obvyklú. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na
to, že pokiaľ ide o výšku ceny nájmu náhradného motorového vozidla, túto je nevyhnutné posudzovať
v spojitosti s ďalšími okolnosťami na strane poškodeného, pričom za neprimerane vysokú cenu možno
považovať iba takú cenu, ktorá výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri
posudzovaní ceny obvyklej, je preto nevyhnutné vychádzať z celého cenového pásma, teda najnižších,
ale aj najvyšších cien, nejde však o cenu priemernú. Pokiaľ cena nájmu z tohto pásma nevybočuje, je
potrebné ju akceptovať ako cenu obvyklú. Zo žalobcom predloženého potvrdenia viacerých požičovní
vozidiel (ERANOV s.r.o., P. Z. - H., PP RENT CARS s.r.o., AUTOCENTRUM ASIST, s.r.o., GentleCar
s.r.o., Business Car s.r.o.) vyplynulo, že suma 115,- Eur za jeden deň prenájmu náhradného vozidla
v kategórii osobných motorových vozidiel vyššej triedy a kategórie SUV, nie je cena neobvyklá alebo
celkom premrštená, a preto je potrebné cenu nájmu vo výške 115,- Eur/deň považovať za cenu obvyklú,
a to aj napriek tomu, že žalovaný predložil v konaní cenníky s nižšou cenou požičovného, nakoľko v
zmysle už uvedeného nenahrádza sa poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi, cena najnižšia,
akú žalovaný našiel šetrením na internete, ale cena obvyklá, ktorá nevybočuje z cenového pásma
najnižších, ale aj najvyšších cien nájmu daného náhradného vozidla.
1.7. Pokiaľ žalovaný namietal, že ním tvrdená prirážka vo výške 45,- Eur/deň nie je súčasťou skutočnej
škody, za ktorú škodca zodpovedá, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
z predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 14.01.2022, ako aj z predloženej faktúry č. 220201 vystavenej
žalobcom poškodenému za prenájom náhradného vozidla vyplynulo, že medzi zmluvnými stranami bola
dojednaná cena nájmu vo výške 115,- Eur/deň a rovnaká cena nájmu bola aj fakturovaná žalobcom
poškodenému. V zmysle uvedeného mal súd prvej inštancie preukázané, že cena nájmu bola jasne
a zrozumiteľne stanovená na sumu 115,- Eur za jeden deň nájmu náhradného motorového vozidla,
pričom rozpis jednotlivých položiek dojednanej a fakturovanej ceny nájmu uvedený v tabuľkovej časti
faktúry na uvedený záver, nemal podľa súdu prvej inštancie vplyv a mal v danom prípade vo vzťahu k
dojednanej a fakturovanej cene nájmu len informatívny charakter. Nemožno podľa neho konštatovať, že
by určitá časť ceny nájmu dojednanej žalobcom a poškodeným vo výške 115,- Eur/deň nebola zahrnutá
do náhrady škody, naopak táto sa v celosti pokladá za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v
priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla škodcu, a to zohľadňujúc, že jednoznačne
dojednaná cena nájmu náhradného vozidla v sume 115,- Eur/deň zároveň je cenou obvyklou, ktorá
nevybočuje z cenového pásma najnižších, ale aj najvyšších cien nájmu daného náhradného vozidla.
1.8. K spornej otázke ohľadom dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla mal súd prvej inštancie z
vykonaného dokazovania, a to zo žalobcom predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 14.01.2022, ako aj
z faktúry č. 220201, bez rozumných pochybností preukázané, že poškodený užíval náhradné vozidlo

odo dňa 14.01.2022 do 08.02.2022, t. j. spolu 25 dní. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa
31.03.2022 oznámil žalobcovi, že dňa 30.03.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti a dospel k záveru,
že v danom prípade priznal náhradu škody len za 13 dní nájmu náhradného vozidla, teda do 26.01.2022,
ktorý dátum určil ako 2 dni po oznámení o totálnej škode, ktoré bolo dňa 24.01.2022. Súd prvej inštancie
po vykonanom dokazovaní konštatoval, že z listu žalovaného zo dňa 09.02.2022 mal preukázané, že
žalovaný žalobcovi (ako právnemu nástupcovi poškodeného) oznámil výsledok šetrenia poistnej udalosti
zo dňa 14.01.2022 vo vzťahu k rozsahu poškodenia vozidla značky Audi A4, M. s tým, že náklady na
opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla a poistnú udalosť
likviduje ako neekonomickú opravu (totálnu škodu) a poškodenému (žalobcovi) priznáva náhradu škody
vo výške 2.591,71 Eur. V zmysle uvedeného, až listom zo dňa 09.02.2022 žalovaný oznámil žalobcovi,
ako právnemu nástupcovi poškodeného, riadnu a relevantnú informáciu o ukončení likvidácie škodovej
udalosti a o výške priznaného poistného plnenia (náhrady škody) v zmysle § 11 ods. 6 písm. a)
zákona č. 381/2001 Z. z. Súd prvej inštancie za relevantné oznámenie žalovaného poškodenému
o tzv. totálnej škode nepovažoval list zo dňa 24.01.2022, nakoľko uvedené oznámenie podľa neho
predstavovalo len predbežnú informáciu pre poškodeného, bez uvedenia výšky poistného plnenia.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania
náhradného vozidla môže byť v okolnostiach prejednávanej veci doručenie oznámenia o ukončení
likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený
ich prijatím získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval
využívaním poškodeného vozidla (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023). Vzhľadom na uvedené listinné dôkazy, a to pri ich posúdení jednotlivo,
ako aj vo vzájomných súvislostiach, mal súd prvej inštancie bez pochybností preukázané, že poškodený
mal prenajaté a užíval náhradné motorové vozidlo len počas nevyhnutnej doby odo dňa 14.01.2022
do 08.02.2022, ktorý deň dokonca predchádzal riadnemu oznámeniu žalovaného poškodenému (resp.
žalobcovi) o ukončení likvidácie (ukončení šetrenia) škodovej udalosti a oznámení o výške poistného
plnenia v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) zákona o č. 381/2001 Z. z. Poškodený mal podľa súdu prvej
inštancie nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla počas uvedenej
doby, kedy jeho obmedzenie v užívaní vlastného motorového vozidla pominulo, resp. kedy ho žalovaný
informoval o tom, že oprava poškodeného vozidla by bola neekonomická. V zmysle uvedeného súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal nárok na náhradu nákladov za nájom
náhradného motorového vozidla za celých 25 dní nájmu náhradného vozidla, a teda aj nárok v rozsahu
žalovaným nepriznaných 12 dní nájmu súd vyhodnotil ako preukázaný a dôvodný.
1.9. Vo vzťahu k spornej otázke ohľadom odpočtu nákladov dojednaných a fakturovaných žalobcom
za dezinfekciu náhradného vozidla vo výške 25,- Eur súd prvej inštancie konštatoval, že súdna prax
považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov
vynaložených v súvislosti so vznikom a zabezpečením škody, čo náklady na dezinfekciu náhradného
vozidla bez rozumných pochybností predstavujú. Ide teda o náklad, ktorý vznikol v priamej príčinnej
súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na poškodenom vozidle a nebyť
uvedenej poistnej udalosti, k vzniku týchto nákladov by vôbec neprišlo.
1.10. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal,
že žalobou uplatnený nárok predstavuje náklady účelne vynaložené za nutné a dôvodné užívanie
náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 14.01.2022 na vozidle Audi A4, EČV:
W. z ktorých časť žalovaný neuhradil. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie vyhodnotil procesnú
obranu žalovaného ako nepreukázanú, naopak nárok žalobcu ako dôvodný a preukázaný žalobcom
predloženými listinnými dôkazmi, preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné poistné
plnenie, resp. náhradu škody, v sume 2.003,- Eur.
1.11. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa s platením poistného plnenia, resp. náhrady škody vo
vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Žalovaný dôvodnosť žalobcom uplatnených úrokov z omeškania namietal s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017. Súd prvej inštancie mal z listu
žalovaného zo dňa 31.03.2022 - „Oznámenie o poistnom plnení“ preukázané, že žalovaný ukončil
šetrenie poistnej udalosti zo dňa 14.01.2022 vo vzťahu k nákladom poškodeného za prenájom
náhradného motorového vozidla dňa 30.03.2022. Súd tak žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania
dňom nasledujúcim po dni, keď mal žalovaný žalobcovi v zmysle § 11 ods. 7 zákona o č. 381/2001 Z. z.
poskytnúť poistné plnenie, 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie, t.j. odo dňa 15.04.2022, ako si žalobca uplatnil v
žalobe. Sadzbu uplatnených úrokov z omeškania súd prvej inštancie posúdil ako uplatnenú v súlade s
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. V zmysle uvedeného súd

prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.003,- Eur odo dňa
15.04.2022 do zaplatenia, keďže v tejto časti súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z
omeškania posúdil ako dôvodný a v celom rozsahu preukázaný.
1.12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že úspešnému žalobcovi priznal v súlade s §
255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) plnú náhradu trov
konania.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, nestotožňujúc
sa so záverom súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. písm. f) CSP)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm.
h) CSP).
2.1. Poukázal na to, že už v podanom odpore rozporoval žalobcom uplatňovanú prirážku vo výške 45,Eur za deň. Podľa neho sa nejedná o nárok, ktorý je možné subsumovať pod skutočnú škodu. Uvedená
prirážka neprimerane navyšuje cenu prenájmu náhradného motorového vozidla, na základe čoho takéto
náklady nie je možné považovať zo strany poškodeného za náklady účelné a primerané.
2.2. Žalovaný mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že ním účtovaná cena
prenájmu je cenou obvyklou. Svoje tvrdenie doložil potvrdeniami obdobných prenajímateľov, ktorých
dôveryhodnosť žalovaný spochybnil vo svojom vyjadrení, ktorí len podpisom potvrdili cenník nájmu
vozidiel žalobcu, platný od 1.1.2016, resp. doložili doklad o výške nájmu v ich autopožičovniach, čo
však nekorešpondujú s tým, čo deklaruje žalobca. S argumentom žalovaného ohľadne nepreukázania
obvyklej ceny nájmu sa súd prvej inštancie nijako nezaoberal a cenu nájmu mal preukázanú vystavenou
faktúrou, čo ale z pohľadu žalovanej nedeklaruje, že sa jedná o cenu primeranú.
2.3. Z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva povinnosť poškodeného preukázať
ním uplatnený nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci to znamená, že bolo povinnosťou
žalobcu, na ktorého bol nárok na náhradu škody postúpený poškodeným, tento nárok riadne preukázať.
Faktúra za prenájom náhradného vozidla, vystavená žalobcom, však uplatnený nárok podľa žalovaného
nepreukazuje a nie je možné ju bez ďalšieho považovať ako za vyčíslenie skutočnej škody, ktorá
má byť krytá povinným zmluvným poistením. Sumu uvedenú žalobcom na faktúre, nie je možné
stotožňovať so škodou, na náhradu ktorej má nárok voči žalovanému ako poisťovateľovi poškodený,
resp. v posudzovanom prípade žalobca. Žalovaný v tejto spojitosti poukazuje na judikát č. R 7/1992, v
zmysle ktorého náhrada nákladov za prenájom náhradného vozidla predstavuje skutočnú škodu, ktorú
je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.
2.4. V prípade náhrady za zapožičanie náhradného motorového vozidla z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je doba prenájmu
ponechaná na ľubovôli poškodeného. V prípade systému povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nahrádzajú len náklady nutne a účelne
vynaložené s odstránením negatívnych následkov vzniknutých poistnou udalosťou.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. V kontexte toho, či rozhodným
momentom konca nároku na náhradné vozidlo je predbežná a nezáväzná informácia technika poisťovne
hneď pri prvotnej obhliadke poškodení vozidla, príp. pri ďalšej obhliadke dodatočne zistených poškodení
vozidla, alebo predbežná a nezáväzná informácia likvidátora poisťovne, alebo až finálne a oficiálne
písomné oznámenie o totálnej škode, vystavené v súlade so zákonom č. 381/2001 Z. z., predložil svoju
právnu argumentáciu podporenú nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.02.2023, sp.
zn. III. ÚS 602/2022. K argumentácii žalovaného o tom, že nárok je len do doby predbežnej informácie
poisťovne o vzniku totálnej škody, žalobca kontruje čoraz novšími a novšími súdnymi rozhodnutiami
zo súčasnosti, o tom, že nárok na náhradné vozidlo je do dátumu doručenia oficiálneho písomného
oznámenia poisťovne o vzniku totálnej škody vystaveného podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č.
381/2001 Z. z., t.j. do oznamu o ukončení šetrenia (formou totálnej alebo parciálnej škody) a výške
poistného plnenia. Uviedol, že zapísaný odhad technika poisťovne pri obhliadke poškodeného vozidla
o neodporúčaní opravy alebo akýkoľvek neoficiálny, predbežný, informačný email, či list likvidátora
poisťovne o neekonomickosti opravy a následnej likvidácii udalosti formou totálnej škody sú z hľadiska
priznania nároku na náhradné vozidlo hmotnoprávne nijako neupravené a teda právne bezvýznamné
skutočnosti, ktoré nemôžu nahradiť oficiálny, zákonom upravený oznam poisťovne o totálnej škode,
pretrhnúť príčinnú súvislosť, spôsobiť neúčelnosť vynaložených nákladov, atď.

3.1. Mal za to, že preukázal obvyklosť ceny nájmu potvrdeniami iných auto požičovní, pričom poukázal
aj na množstvo rozhodnutí súdov, ktoré skúmali obvyklosť ceny 115,- Eur a ktoré túto cenu vyhodnotili
ako cenu obvyklú. Naproti tomu žalovaný podľa neho iba tvrdil, že cena nájmu je premrštená, a preto ju
nepreplatil, avšak nič viac v tomto smere nepreukázal, len predložil internetovú vzorku, ktorá rozhodne
nebola svojim obsahom spôsobilá preukázať obvyklosť ceny fakturovanej žalobcom, keďže ešte aj
obrázok na vzorke boli ilustračný. Podľa žalobcu, práve na žalovanom, vzhľadom na to že čiastočne
plnil, je dôkazné bremeno v tom smere, aby preukázal obvyklosť ceny nájmu žalobcu.
3.2. V otázke údajnej a neopodstatnenej prirážky k cene nájmu žalovaný účelovo zavádza a vo svojom
odvolaní rozhodnutia súdov interpretuje výslovne až takmer klamlivým spôsobom.
3.3. Žalobca uviedol, že poškodený si v prejednávanej veci požičal náhradné vozidlo v režime doby
neurčitej a za takých podmienok, ktoré mu v danej chvíli najviac vyhovovali, pričom celkovú dobu
nájmu kontrahoval výlučne pre dôvody spočívajúce v dĺžke opravy jeho vozidla, príp. pre dôvody
spočívajúce v neflexibilnej a ťažkopádnej činnosti žalovanej poisťovne. Čo sa týka vyjadrení žalovaného
o neopodstatnených prirážkach k cene nájmu a podobne, žalobca mal za to, že k dohodnutému
nájomnému nie sú fakturované žiadne prirážky. Nájomná zmluva jednoznačne a zrozumiteľne uvádza
dennú sadzbu nájmu vyjadrenú jedným číselným údajom, pričom táto denná sadzba nájmu sa zhoduje s
dennou sadzbou nájmu fakturovanou vo faktúre za nájom motorového vozidla. Cena nájmu neobsahuje
žiadne prirážky či príplatky a ani nie sú k nej fakturované žiadne prirážky či príplatkové služby. Doplňujúca
informatívna tabuľková poznámka k cenám, zľavám a akciám, ktorá je uvedená vo faktúre žalobcu,
má pre prenajímateľa a nájomcu iba informačný charakter o tom, z čoho všetkého je tvorená v
nájomnej zmluve zrozumiteľne dohodnutá a jednoznačne číselne zobrazená denná sadzba nájomného,
pričom táto informatívna poznámka vo faktúre má iba z marketingového hľadiska uľahčiť orientáciu
v rozdielnostiach produktov ponúkaných prenajímateľom pod označením Ponuky č. 1 a Ponuky č.
2. Informatívna marketingová tabuľka vo faktúre za nájom nevyjadruje žiadne relevantné prirážky či
príplatky k nájmu a vo vzťahu k dohodnutej a fakturovanej cene nájmu je úplne bezpredmetná. Platba
nájomného vopred, ako aj zloženie depozitu, bola významná komplikácia a nemalá finančná záťaž pre
poškodeného, ktorý pre neočakávanosť vzniknutej škodovej udalosti nebol na takýto finančný výdavok
vôbec pripravený, a preto ako poškodený požadoval výlučne taký nájom, pri ktorom sa nevyžaduje
zloženie depozitu a zároveň ani platba celého nájomného vopred a ešte aj splatnosť faktúry za nájom
má výrazne predĺženú lehotu (2 mesiace).
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.
5. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
6. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
7. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
9. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
11. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

12. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.
13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
14. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
15. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento nie je náležite
odôvodnený v súlade s § 220 ods. 2 CSP, ktorý okrem iného vyžaduje uvedenie súdu, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. Žalobca sa v spore domáhal doplatenia náhrady škody vo výške 2.003,00 Eur s príslušenstvom,
a to nároku na náhradu nákladov vynaložených poškodeným za prenájom náhradného motorového
vozidla za obdobie do riadneho oznámenia žalovaného o tzv. totálnej škode na vozidle, ktoré vozidlo
bolo poškodené v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzateľ
mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla u žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že faktúrou č. 220201 zo dňa 08.02.2022
žalobca vyúčtoval poškodenému za 25 dní nájmu náhradného vozidla sumu 2.900,- Eur (žalobca nebol
platcom DPH), čo predstavovalo 115,- Eur za deň. V deň vystavenia faktúry poškodený zmluvou postúpil
svoju pohľadávku 2.900,- Eur na náhradu škody voči subjektu zodpovednému za škodovú udalosť
na jeho motorovom vozidle Audi A4, ečv: W ku ktorej došlo dňa 14.01.2022 v Senci, spočívajúcu
v nákladoch na prenájom náhradného vozidla na žalobcu. Žalovaný po prešetrení škodovej udalosti
žalobcovi listom zo dňa 31.03.2022 oznámil, že dňa 30.03.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti a
priznal náhradu škody vo výške 897,- Eur s tým, že plnenie znížil, a to vo vzťahu k počtu dní nájmu
náhradného vozidla žalovaný priznal náhradu za 13 dní nájmu, od 14.01.2022 do 26.01.2022, ako 2 dni
po oznámení totálnej škody. Žalovaný tiež znížil plnenie s poukazom na priznanú dennú sadzbu nájmu
v sume 69,- Eur ako primeranej ceny nájmu. Žalovaný tiež nepriznal náklady na dezinfekciu vozidla v
sume 25,- Eur.
19. Spornou otázkou bola cena za nájom náhradného motorového vozidla. Súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.003,- Eur s príslušenstvom žalobcovi (právneho nástupcu
poškodenej na základe zmluvy o postúpení pohľadávky) s odôvodnením, že cena nájmu 115,- Eur,
za ktorú si poškodený prenajal náhradné vozidlo (bez zloženia finančnej zábezpeky za nájom vozidla,
bez stanovenia presnej doby nájmu na začiatku nájmu, faktúra za nájom sa mala vystaviť po skončení
nájmu a so splatnosťou 2 mesiace odo dňa jej vystavenia), bola za daných podmienok nájmu primeraná
a obvyklá. Súd prvej inštancie mal preukázané, že cena nájmu bola jasne a zrozumiteľne stanovená
na sumu 115,- Eur za jeden deň nájmu náhradného motorového vozidla, pričom rozpis jednotlivých
položiek dojednanej a fakturovanej ceny nájmu uvedený v tabuľkovej časti faktúry na uvedený záver
nemá podľa neho vplyv a má v danom prípade vo vzťahu k dojednanej a fakturovanej cene nájmu len
informatívny charakter. Nemožno podľa súdu prvej inštancie konštatovať, že by určitá časť ceny nájmu

dojednanej žalobcom a poškodeným vo výške 115,- Eur/deň nebola zahrnutá do náhrady škody, naopak
táto sa v celosti pokladá za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v priamej príčinnej súvislosti
s prevádzkou motorového vozidla škodcu, a to zohľadňujúc, že jednoznačne dojednaná cena nájmu
náhradného vozidla v sume 115,- Eur/deň zároveň je cenou obvyklou, ktorá nevybočuje z cenového
pásma najnižších, ale aj najvyšších cien nájmu daného náhradného vozidla.
20. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania
obvyklosti cien nájmu obdobných motorových vozidiel. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že náklad na
nájom náhradného vozidla predstavoval sumu 2.900,- Eur a pokiaľ žalovaný žalobcom uplatnený nárok
poprel, pričom predložil súdu dôkazy o tom, že obvyklá cena za prenájom motorových vozidiel bola v
čase a mieste rozhodnom pre posúdenie veci rádovo nižšia, čím poprel skutkové tvrdenia žalobcu o
primeranosti (obvyklosti) nákladov na prenájom náhradného vozidla, potom na žalobcovi bolo preukázať,
že ním uplatnený nárok je adekvátny právnej úprave a jeho nárok na úhradu (konkrétne) 115,- Eur za
deň nájmu motorového vozidla je dôvodný.
21. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
zo dňa 09.06.2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod
č. 20/2020).
22. Žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z. z., a teda nepreukázal, že by celá žalobou uplatnená suma mala predstavovať škodu
spôsobenú poisteným u žalovaného, ktorú by bol žalovaný povinný nahradiť. Nebolo síce povinnosťou
žalobcu vyhľadať najlacnejšiu ponuku za denný nájom motorového vozidla, ale žalobcu zaťažovalo
dôkazné bremeno a mal preukázať, že výška náhrady škody, ktorú si uplatnil, je obvyklá cena prenájmu
obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Žalobca fakturoval poškodenému faktúrou
č. 220201 základnú sadzbu nájmu 69,- Eur a prirážku 46,- Eur za celkovo 25 dní, sumu 25,- Eur
za dezinfekciu vozidla. Ak žalobca argumentoval tým, že ním fakturovaná prirážka v skutočnosti
nepredstavuje prirážku, ale jedná sa len o informatívnu poznámku vo faktúre, ktorá má iba z
marketingového hľadiska uľahčiť orientáciu v rozdielnostiach produktov ponúkaných prenajímateľom
pod označením ponuky č. 1 a ponuky č. 2, túto argumentáciu odvolací súd odmieta. Ak by predmetné
tvrdenie žalobcu malo byť pravdivé, tak by priamo v texte ním predloženej nájomnej zmluvy zo dňa
14.01.2022 bolo uvedené, aká ním poskytovaná služba (t.j. či služba označená ako ponuka č. 1 alebo
služba označená ako ponuka č. 2) bola poškodenému v skutočnosti poskytnutá. Navyše z obsahu
nájomnej zmluvy nie je zrejmé, kedy boli jednotlivé údaje do zmluvy vpísané, a preto nie je vylúčené,
že tieto boli do textu zmluvy - vrátane ceny nájmu - ručne žalobcom vpísané až ex post. Z uvedeného
dôvodu nie je zrejmé, či poškodený si v skutočnosti objednal u žalobcu službu označenú pod ponukou
č. 2 a či bol vopred, t.j. pred uzatvorením nájomnej zmluvy, oboznámený s cenou nájmu, ktorú žalobca
fakturoval, a ktorú žiada žalobca nahradiť prostredníctvom inštitútu náhrady škody od žalovaného.
Žalobcom fakturovaná prirážka nepredstavuje odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikajú
pri nájme náhradného motorového vozidla, a ktoré by bolo možné zahrnúť do škody, ktorú by mal byť
žalovaný povinný nahradiť. Navyše, ak by aj odvolací súd mal pripustiť, že prirážka uvedená vo faktúre
žalobcu v skutočnosti nie je prirážkou, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že suma 115,- Eur za
jeden deň prenájmu náhradného motorového vozidla predstavuje sumu obvyklú a primeranú, keďže
žalobca nepredložil v konaní žiadny hodnoverný dôkaz, ktorý by predmetnú skutočnosť preukazoval.
23. Prirážka nepredstavuje odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikajú pri nájme
náhradného motorového vozidla, a ktoré by bolo možné zahrnúť do škody, ktorý by mal byť žalovaný
povinný uhradiť. Suma 46,- Eur predstavuje prirážku, ktorú nemožno stotožniť so škodou. Predovšetkým
príplatok za nezabezpečenie predmetu nájmu nemôže predstavovať skutočnú škodu, keďže nahrádza
inštitút zloženia depozitu, ktorý sa v zásade vracia nájomcovi po ukončení nájomnej zmluvy a v žiadnom

inom dokumente predkladanom žalobcom (okrem faktúry č. 220201) sa rozlišovanie ponúk/služieb
v spojitosti s fakturovanou prirážkou neuvádza, pričom z obsahu nájomnej zmluvy nie je zrejmé, či
si poškodený skutočne objednal u žalobcu službu označenú pod ponukou č. 2. Žalobca v konaní
hodnovernými dôkazmi nepreukázal, že suma nájmu ním fakturovaná je cenou obvyklou a primeranou,
a teda že náklady nájmu, škody poškodeného, sú primerané a boli vynaložené účelne.
24. Odvolací súd poukazuje na aplikovateľnú ustálenú judikatúru, podľa ktorej pri určení skutočnej škody
je potrebné vychádzať z obvyklých cien prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase a je
potrebné zohľadniť, či náklady boli vynaložené nutne a účelne. V posudzovanej veci nemožno mať za
účelne vynaložené náklady sumu 46,- Eur denne, ak išlo o nedôvodnú prirážku za zmluvu uzatvorenú
na dobu neurčitú a prirážku za zmluvu uzatvorenú bez zloženia finančnej zábezpeky. Pokiaľ ide o
rozhodnutia súdov, na ktoré poukázal žalobca, podľa ktorých súdy priznávajú sumu 115,- Eur za deň
nájmu požičaného vozidla za primeranú, odvolací súd uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami iných
súdov, pokiaľ nejde o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd si je vedomý, že je v záujme
právnej istoty, aby súdy rozhodovali v obdobných skutkových veciach rovnako, na druhej strane však
treba konštatovať, že súd (v tomto prípade odvolací) musí zohľadniť vždy konkrétne okolnosti toho
ktorého prípadu a musí vychádzať z obsahu konkrétneho spisového materiálu.
25. Osoby, ktoré spôsobili škodu pri prevádzke motorového vozidla sú povinné osobe poškodenej
nahradiť skutočnú škodu a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Na osobu (poisteného) zodpovedajúcu
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve sa vzťahuje
poistenie takejto zodpovednosti, pričom má z poistenia právo, aby poisťovateľ za poisteného nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci. Poškodený je povinný nárok na náhradu škody preukázať.
26. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §
132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a
zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Podľa ustanovenia § 186 ods. 2 CSP
súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Ak teda
existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť
dokazovať. V zmysle § 151 ods. 1 CSP, ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená
druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto
fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach.
Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov. Hodnotenie dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej súd vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd hodnotí dôkazy v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku
dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá
by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. Súd pri hodnotení dôkazov nie je obmedzený zákonom v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti hodnotiť konkrétny dôkaz. Hodnotenie by však
malo mať vždy oporu vo vykonanom dokazovaní a v súlade so zásadami formálnej logiky a musí byť
preskúmateľné v inštančnom postupe. Hodnotenie dôkazov následne súd uvedie v rozhodnutí vo veci
samej - ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
27. Napadnutý rozsudok týkajúci sa obvyklej ceny nájmu a odôvodnenie rozdielu medzi cenou 69,Eur denne a 46,- Eur denne je v rozpore s predloženými dôkazmi. Z predmetnej faktúry vyplýva, že
celková cena za 1 deň nájmu činí 115,- Eur pričom základná cena je 69,- Eur za deň a prirážka (doba
neurčitá, nezabezpečenie) činí 46,- Eur. Odvolací súd poukazuje na aplikovateľnú ustálenú judikatúru,
podľa ktorej pri určení skutočnej škody je potrebné vychádzať z obvyklých cien prenájmu obdobných
vozidiel v danom mieste a čase a je potrebné zohľadniť, či náklady boli vynaložené nutne a účelne.
V posudzovanej veci nemožno mať za účelne vynaložené náklady sumu 46,- Eur denne, ak išlo o
nedôvodnú prirážku za zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú a prirážku za zmluvu uzatvorenú bez
zloženia finančnej zábezpeky. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015, v zmysle ktorého: „Pokiaľ ide o
výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého
skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady

na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady
boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu
zadržiavanému.“ „V danom prípade nevyhnutná potreba žalobcu zadovážiť si náhradné motorové
vozidlo po dobu, keď nemohol užívať svoje motorové vozidlo, nebola účastníkmi spochybňovaná. Avšak
aj u porovnateľného motorového vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je
obmedzený hľadiskom účelnosti. So zreteľom na uvedené, bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú
zodpovedá žalovaný, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v
danom mieste a čase. Skutočnou škodou, spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla,
ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť
len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej
veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci.“ „Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach,
odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej, než je obvyklá potrebná k
prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje žalobcu.“
28. Podľa odvolacieho súdu účelnosť vynaložených nákladov, konkrétne primeranosť náhrady za
nájom náhradného vozidla vo vzťahu nároku na náhradu len skutočnej škody možno vidieť v dvoch
základných parametroch. Prvý spočíva v druhu vozidla, ktoré je prenajaté ako náhradné. Má a môže
byť svojou veľkosťou, úrovňou výbavy a cene obstarania adekvátne vozidlu poškodeného. Poškodený
má nepochybne právo na náhradné vozidlo zodpovedajúce štandardu jeho vozidla, ktoré z dôvodu
škodovej udalosti nemôže dočasne používať. Druhý parameter podľa odvolacieho súdu spočíva v cene,
za ktorú sa takéto vozidlo prenajíma. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (R 7/1992) na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia v kontexte predovšetkým
s ustanovením § 422 Občianskeho zákonníka nemožno vykladať tak, že je povinnosťou škodcu (alebo
miesto neho poisťovateľa) uhradiť škodu v akejkoľvek výške, hoci aj rovnajúcej sa nákladom spojených
so škodovou udalosťou, a že jediným predpokladom bude, že poškodený vynaložené náklady v tejto
výške preukáže. V prípade, že poškodený vynaložil vyššie náklady na zapožičanie náhradného vozidla v
porovnaní s nákladmi, ktoré vynaložil na prevádzku svojho vlastného (poškodeného) vozidla počas doby
jeho nespôsobilosti na používanie, treba za skutočnú škodu považovať len v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov a len do tejto výšky je škodca (miesto neho poisťovateľ) povinný škodu nahradiť.
Nemožno akceptovať premisu, že v podstate možno akceptovať okolnosti navýšenia ceny za denný
nájom bez ohľadu na racionalitu takýto postup odôvodňujúcich argumentov.
29. Súd prvej inštancie sa však týmto vyššie uvedeným postupom neriadil, nevysporiadal sa dostatočne
s argumentáciou žalobcu, od ktorej odôvodňoval svoj nárok, s ním doloženými dôkazmi, náležitými
pre danú vec, ako aj s námietkami žalovaného. Námietka žalobcu, že žalovaný nedôvodne od neho
požadoval preukázať obvyklosť ceny nájmu a že je to práve žalovaný, ktorý by mal túto skutočnosť
preukázať, je nedôvodná, a to z dôvodu, že uplatnený nárok po ukončení šetrenia žalovaný znížil a
nepreplatil vo fakturovanej (uplatnenej) výške. Uvedené by platilo v opačnom procesnom postavení strán
sporu. Nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla si žalobou uplatnil žalobca. Je teda
povinný preukázať, že mu tento nárok vznikol v súlade s právom. V zmysle právnej úpravy je oprávnený
uplatniť si poistné plnenie vo výške adekvátnej skutočnej škode, ktorá mu (jeho právnemu predchodcovi)
vznikla. Poisťovateľ nahrádza poškodenému len uplatnené, a preukázané nároky na náhradu škody a
len vo výške, ktorá v danom prípade mohla zodpovedať účelne vynaloženému nákladu na prenájom
náhradného vozidla.
30. S vyššie uvedeným súvisí aj poznatok odvolacieho súdu verejne dostupných zdrojov, z internetovej
stránky žalobcu, kde je uvedené, že žalobca ako špecialista s dlhoročnou praxou v oblasti likvidácie
poistných udalostí a vzdelaný v oblasti práva a poisťovníctva poskytuje komplexný a profesionálny
servis klientom - poškodeným pri poistných udalostiach. Stránka žalobcu tiež nabáda poškodených k
prenájmu auta od žalobcu tvrdiac, že je možné náhradné vozidlo získať zadarmo a nasleduje vysvetlenie:
„Zabezpečíme, aby požičanie náhradného vozidla bolo ako súčasť vám poskytnutej náhrady škody. Tým
že náhradné vozidlo bude považované za súčasť náhrady škody, cena za jeho požičanie od spoločnosti
Poistná udalosť s.r.o. ide v konečnom dôsledku na ťarchu povinne zmluvného poistenia (PZP) vinníka
nehody. Požičanie náhradného vozidla teda preplatí poisťovňa, pričom vy ako poškodený v konečnom
dôsledku zo svojho znášate iba tie náklady, ktoré by ste ináč aj tak vynaložili na prevádzku svojho auta,
ak by nebolo poškodené (napr. pohonné látky a podobne).“ V nadväznosti na uvedené odvolací súd
poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 2043/17,
v ktorom ústavný súd dospel k záveru, že „dosahovanie zisku je zmyslom podnikania, ktoré si zaslúži

rešpekt a ochranu - nesmie sa však diať parazitujúcim a právo zneužívajúcim spôsobom. Systém
povinného ručenia slúži k ochrane poškodených pri dopravných nehodách a jeho prostredníctvom majú
byť likvidované náklady vynaložené na odstránenie vzniknutej ujmy. Tento systém primárne chráni
poškodených, ako aj vinníkov nehôd, ktorí následne nemusia nahrádzať škodu celkom z vlastných
finančných prostriedkov. Nie je možné však pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na
odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli, čo by
nakoniec mohlo ísť na ťarchu všetkých poistníkov (nielen podnikateľov v oblasti poisťovníctva), keďže
by to povinné ručenie predražilo.“
31. Súd prvej inštancie si ohľadom obvyklosti ceny nájmu, za ktorú si poškodený (od žalobcu) prenajal
náhradné vozidlo osvojil argumentáciu žalobcu, pričom k cene nájmu motorového vozidla vychádzal
v podstate z konštatovania, že v prípade právneho predchodcu žalobcu išlo o iné podmienky nájmu
v danom mieste a čase, z ktorých vychádzal pri stanovení výšky náhrady škody vyplatenej žalobcovi
a aké súdu prvej inštancie predložil žalovaný (cenníky autopožičovní z internetu). Súd prvej inštancie
konštatoval, že poškodený si prenajal náhradné motorové vozidlo na dobu neurčitú, bez povinnosti
zložiť finančnú zábezpeku, faktúra za nájom mala byť vystavená až po skončení nájmu a predĺžená
splatnosť faktúry za nájom. Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o rozdiely v ponuke,
ide o produktové kritériá, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatoval,
avšak ich nijako neobjektivizoval a ani racionálne nevysvetlil ich možný vplyv na cenu nájmu.
32. Cena nájmu náhradného vozidla bola vyššia ako žalovaným predložené cenníky z dôvodu iných,
podľa tvrdenia žalobcu, podmienok nájmu. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že pokiaľ súd
prvej inštancie uvedenú argumentáciu akceptoval, nevysvetlil možné úvahy poškodeného pri jej
rozhodovaní sa o ekonomickej efektivite ňou vybraného (žalobcom ponúknutého) typu nájmu so
spomínanými špecifikami. Súd prvej inštancie nevysvetlil, ako spomínané parametre mohli, či vôbec
ovplyvnili, rozhodovanie poškodeného. Odvolací súd dodáva, že zábezpeka slúži na pokrytie prípadného
poškodenia, zničenia alebo straty predmetu nájmu, a nie je zrejme nákladom navyše. Započítava sa do
konečnej ceny nájmu a v prípade, že prevyšuje konečnú cenu, rozdiel by sa mal nájomcovi vrátiť. Zálohu
preto nemožno považovať za parameter, ktorý bez ďalšieho ovplyvňuje cenu nájmu či inak odlišuje
takúto ponuku.
33. Odvolací súd z uvedených dôvodov považuje za nesprávny postup, že súd prvej inštancie dostatočne
nepreveril okolnosti, za ktorých si poškodený prenajal náhradné vozidlo. Ide pritom o skutočnosť
podstatnú pre určenie, či cena nájmu 115,- Eur na deň, ktorá sa vymyká bežnému priemeru cien v
ponuke subjektov zaoberajúcich sa krátkodobým prenájmom motorových vozidiel, možno považovať za
adekvátnu, alebo nešlo len o nasmerovanie poškodeného žalobcom za účelom navýšenia. Skutočná
cena nájmu bola 69,- Eur a táto suma predstavuje škodu, ktorá v vznikla v dôsledku poistnej udalosti.
Suma 45,- Eur predstavuje prirážku, ktorú nemožno stotožniť so škodou.
34. Vyššia cena za prenájom náhradného vozidla, ktorú mal v konečnom dôsledku poškodený zaplatiť,
predstavuje rozpor s tvrdenou výhodnosťou, pričom súd prvej inštancie prisvedčil takémuto tvrdeniu bez
vysvetlenia, v čom vlastne bolo používanie náhradného vozidla od žalobcu za opísaných podmienok
výhodné. Je skutočnosťou hodnou zreteľa, že žalobcova obchodná činnosť sa primárne zameriava
na vyhľadávanie poistných udalostí, ich likvidáciu či vymáhanie poistných nárokov, pričom spôsob aj
cena prenájmu náhradného vozidla poškodenej organizoval žalobca. Preto okolnosti výberu náhradného
vozidla, majúceho vplyv na náklady jeho nájmu, bolo potrebné posúdiť a zhodnotiť aj z pohľadu žalobcu
(nielen poškodeného).
35. Odvolací súd má tiež za to, že sa nemožno stotožniť so sumou 25,- Eur za dezinfekciu ako
škodou. Dôvodnosť nároku za položku za dezinfekciu v sume 25,- Eur žalobca nepreukázal a ani
nepreukázal nutnosť a účelnosť vynaloženia týchto nákladov. Tieto položky neboli v zmluve dohodnuté,
pričom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že aj keby boli dohodnuté, nejde o nevyhnutne a
účelne vynaložené výdavky, ktorých vynaloženie by bolo v príčinnej súvislosti s konaním škodcu a jeho
zodpovednosťou. Žalovaný predložil cenník prenájmu motorových vozidiel, v ktorom sa okrem iného
uvádza, že: „všetky autá sú pred odovzdaním dôkladne umyté a profesionálne dezinfikované ozónom.“
Súd prvej inštancie uviedol, že pri tejto sume ide o náklad, ktorý vznikol v priamej príčinnej súvislosti s
poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na poškodenom vozidle a nebyť uvedenej poistnej
udalosti, k vzniku týchto nákladov by vôbec neprišlo. Vôbec sa však nezaoberal skutočnosťou, že ide

o ručne doplnenú sumu do formulára uzavretej nájomnej zmluvy s popisom „dezinfekcia vozidla - 25,-“.
Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo táto potrebná dezinfekcia nebola zahrnutá do pôvodnej sumy
za prenájom vozidla, uvedenej v nájomnej zmluve, a prečo, ak žalobca deklaruje, že požičiava autá
profesionálne dezinfikované ozónom, si dodatočne účtuje ďalšie poplatky. Pokiaľ žalobca argumentuje,
že išlo o nutnú dezinfekciu kvôli Covid-19, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo sa o tejto potrebe
nezmienil už v čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy, keď situácia pri uzavieraní nájomnej
zmluvy dňa 14.01.2022 a vrátení vozidla dňa 08.02.2022, sa z hľadiska Covid-19 nezmenila. Týmito
skutočnosťami sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nezaoberal.
36. Za nedostatočné považuje odvolací súd aj odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 37, ktorý
sa týka odôvodnenosti dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla a posúdenia, či možno považovať
nájomné za náhradné motorové vozidlo za účelný a nevyhnutný náklad aj za dobu po oznámení
mu žalovaným, že na poškodenom motorovom vozidle vznikla totálna škoda. V tomto bode súd
prvej inštancie uviedol, že za relevantné oznámenie žalovaného poškodenému o tzv. totálnej škode
nepovažoval list zo dňa 24.01.2022, nakoľko uvedené oznámenie podľa neho predstavovalo len
predbežnú informáciu pre poškodeného, bez uvedenia výšky poistného plnenia. Zdôraznil, že dôležitým
kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže byť v okolnostiach
prejednávanej veci doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti
a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím získa možnosť využívať hodnotu, ktorú
pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla (k tomu viď nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023). Vzhľadom na
uvedené listinné dôkazy, a to pri ich posúdení jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, mal
súd prvej inštancie bez pochybností preukázané, že poškodený mal prenajaté a užíval náhradné
motorové vozidlo len počas nevyhnutnej doby odo dňa 14.01.2022 do 08.02.2022, ktorý deň dokonca
predchádzal riadnemu oznámeniu žalovaného poškodenému (resp. žalobcovi) o ukončení likvidácie
(ukončení šetrenia) škodovej udalosti a oznámení o výške poistného plnenia v zmysle § 11 ods. 6
písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Avšak súd prvej inštancie zároveň uviedol, že „poškodený mal nárok
na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla počas uvedenej doby, kedy jeho
obmedzenie v užívaní vlastného motorového vozidla pominulo, resp. kedy ho žalovaný informoval o tom,
že oprava poškodeného vozidla by bola neekonomická.“ Bod 37 napadnutého rozsudku a tvrdenia súdu
prvej inštancie v ňom zaujaté, sú rozporné, nakoľko súd prvej inštancie na jednej strane za relevantné
považuje oznámenie o ukončení likvidácie a nie informáciu o neekonomickej oprave, zároveň však
uviedol, že nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla do doby, kedy
ho žalovaný informoval o tom, že oprava poškodeného vozidla by bola neekonomická.
37. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu platí, že judikatúra
síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303
- B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30).
38. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo je
poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či
súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná
iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza:
„Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej,
ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07).
Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS
115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).
39. Odvolací súd poukazuje na to, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj
právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak
skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07).
40. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
CSP), v ktorom ďalšom konaní sa bude riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a
svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP a presvedčivo odôvodní. V novom rozhodnutí
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).