{"guid": "dafdf63a-39db-4a3e-85b8-8066c5b04b1b:0f067c13-ccb0-485f-8b9e-e88127cae606", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1123012771.3", "spisova_znacka": "4To/55/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/55/2024 z 13. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. júna 2024, sp. zn. 4To/55/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1123012771.3", "identifikacne_cislo": "1123012771", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Karol Kováč", "sudca_id": 417, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-karol-kovac-417", "datum_vydania": "2024-06-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-2", "nazov": "§ 322 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2", "nazov": "§ 188 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-5", "nazov": "§ 38 ods. 5 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-38.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-1", "nazov": "§ 41 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-2", "nazov": "§ 41 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 39 ods. 2 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-4", "nazov": "§ 39 ods. 4 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-39.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 48 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-188", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-37", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-41", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-39", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f067c13-ccb0-485f-8b9e-e88127cae606", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1123012771.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1123012771.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1123012771.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4To/55/2024\n1123012771\n13. 06. 2024\nJUDr. Karol Kováč\nECLI:SK:KSBA:2024:1123012771.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Michala\nKačániho, PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného Y. J., pre zločin lúpeže podľa §\n188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a iné, o\nodvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 28.02.2024, sp. zn. 36T/29/2023,\nna verejnom zasadnutí konanom 13. júna 2024 takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o\ntreste a spôsobe jeho výkonu.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa\nobžalovanému Y. J., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom ul. O. č. XX, XXX XX Z., t. č. vo výkone väzby,\nukladá\npodľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného\nzákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm.\nd), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon uloženého trestu odňatia slobody\nzaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nV ostatných výrokoch ostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Mestského súdu Bratislava I z 28.02.2024, sp. zn. 36T/29/2023, bol obžalovaný Y. J. uznaný\nza vinného v bode 1) napadnutého rozsudku pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a v\nbode 2) napadnutého rozsudku pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona\nna tom skutkovom základe, že\n1) dňa 08.07.2023 v čase o 01.21 hodine na T. ulici v Z. v priestore pred podnikom s názvom Z.\nT. po predchádzajúcej neúspešnej snahe o odopnutie hodiniek poškodeného M. L. jedenkrát kopol\npoškodeného M. L., ktorý sedel na zemi, do tváre, následkom čoho poškodený upadol do bezvedomia\na hneď na to obvinený vzal poškodenému kapsičku čiernej farby značky D&C, ktorú mal prevesenú cez\nrameno a v ktorej sa nachádzala peňaženka, čierna, kožená s obsahom 2 platobné karty, občiansky\npreukaz, vodičský preukaz, európska karta poistenca, ISlC karta a hotovosť 5,- eur v minciach, ďalej sa\n\nv kapsičke nachádzali slúchadlá zn. Apple Air pod, bielej farby, zakúpené pred približne tromi rokmi za\npribližne 250,- eur, zväzok kľúčov, slúchadlá k iPhonu káblové, balík cigariet a zapaľovač a následne\nobvinený z miesta odišiel, čím uvedeným konaním obvinený poškodenému M. L. spôsobil povrchové\nporanenie pery a ústnej dutiny a na odcudzených veciach škodu vo výške približne 255,- eur,\n2) obvinený dňa 20.04.2022 v čase asi o 02:32 hod. v priestore dreveného altánku s prístreškom,\nnachádzajúcom sa v zadnej strane čerpacej stanice Shell na Panónskej ceste v Bratislave pristúpil\nzozadu k poškodenému W. U. sediacemu na lavičke pod prístreškom dreveného altánku a udrel\nho sklenenou fľašou do oblasti krku, na čo sa poškodený W. U. po údere zvalil na lavičku, pričom\nobvinený ďalej pokračoval vo fyzickom útoku na poškodeného a odcudzil mu mobilný telefón zn. Xiaomi\n11T Pro, čiernej farby, IMEI číslo: XXXXXXXXXXXXXXX v hodnote 700,- eur spolu so SIM kartou s\ntelefónnym číslom XXXX XXX XXX a peňaženku s obsahom hotovosti 3,-eur v minciach, doklady na\nmeno poškodeného občiansky preukaz, karta poistenca Všeobecná zdravotná poisťovňa, bankomatová\nkarta OTP, a následne z miesta činu utiekol. Svojim konaním poškodenému W. U. nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom M. XXX okr. X. spôsobil ľahké zranenie hlavy bez zjavného vonkajšieho poranenia, ktoré\nsi vyžiadalo lekárske ošetrenie s predpokladanou dobou liečenia 5-7 dní a škodu odcudzením vecí v\ncelkovej výške 703,- eur.\nZa uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l)\nTrestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods.\n2 Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam uložený úhrnný trest odňatia slobody\nvo výmere 8 rokov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol obžalovaný Y. J. na výkon trestu odňatia slobody\nzaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 76 ods. 2 Trestného zákona, § 78 Trestného zákona bol obžalovanému Y. J. uložený ochranný\ndohľad na dobu 3 roky.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému Y. J. uložil povinnosť nahradiť škodu voči\npoškodeným:\n- M. L., nar. XX.XX.XXXX, trv. Z. N. nad O. XXX vo výške 255,- eur,\n- O. E., a.s. so sídlom B. H., XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX vo výške 102,07 eur,\n- W. U., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom M. XXX, vo výške 703,- eur.\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný Y. J. v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1\nTrestného poriadku, ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Odvolanie\nsmerovalo výlučne do výroku o treste odňatia slobody.\nObžalovaný Y. J. podané odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tak, že\nodvolaním sa napáda len výrok o určení výšky trestu napadnutého rozsudku. S ohľadom na závažnosť\ntrestného činu, na následky, ktoré nastali, navrhol, aby Krajský súd v Bratislave z dôvodov podľa § 321\nods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) a písm. e) Trestného poriadku zrušil výrok o treste v napadnutom\nrozsudku a aby bol obžalovanému uložený trest od odňatia slobody v nižšej výmere, teda pod hranicou\n8 rokov.\nV dodatočne doručenom doplnení odôvodnenia odvolania obžalovaný Y. J. prostredníctvom svojho\nobhajcu uviedol, že spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a na hlavnom pojednávaní\nurobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov tak, ako je to uvedené v obžalobe Okresnej\nprokuratúry Bratislava I a Okresnej prokuratúry Bratislava V a svoje konanie oľutoval. Súd prijal\nvyhlásenie obžalovaného. Nemôže sa stotožniť s odsúdením na 8 rokov, ktorý sa obžalovanému javí ako\nprísny. S ohľadom na závažnosť trestného činu, na následky, ktoré nastali a na poľahčujúce okolnosti na\nstrane obžalovaného navrhol, aby Krajský súd v Bratislave zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a\naby postupom podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) písm.\nm), § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona per\nanalogiam obžalovaného odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní menej ako 8 rokov. Obžalovaný\nsi nadmieru váži prácu a rozhodovanie súdov a orgánov činných v trestnom konaní a sám sa stotožňuje s\nvýrokom o vine. Napriek tomu využil svoje právo na podanie odvolania s cieľom dosiahnutia miernejšieho\n\npostihu za spáchané trestné činy uvedené v napadnutom rozsudku. Síce súd pristúpil k aplikácii § 39\nods. 4 Trestného zákona a uložil obžalovanému trest znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby, avšak\nneuložil trest znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby s ohľadom na osobu páchateľa a\njeho doterajší život ako aj na počet odsúdení. Obžalovaný súhlasí, že sa v minulosti opakovane dopúšťal\ntrestnej činnosti, avšak má úprimnú snahu podrobiť sa resocializácii a zmene svojho životného štýlu.\nNa splnenie účelu trestu, ktorý sa jeho uložením sleduje, musí byť trest uložený v primeranom rozsahu,\npretože v opačnom prípade spôsobí opak toho, čo sa ním sleduje. Napadnutý rozsudok považuje vo\nvýroku o treste za neprimerane prísny. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby Krajský súd\nv Bratislave ako odvolací súd z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) a písm. e)\nTrestného poriadku zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a aby bol obžalovanému uložený trest\nodňatia slobody v nižšej výmere, teda pod hranicou 8 rokov.\nKrajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa\nzúčastnili obžalovaný Y. J., jeho obhajca a prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal\nverejné zasadnutie bez prítomnosti poškodených subjektov (M. L., W. U. a O. E., a. s.), nakoľko na takýto\npostup mal splnené všetky zákonné podmienky.\nOdvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie tak, že podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku,\n§ 295 ods. 2 Trestného poriadku s použitím § 269 Trestného poriadku oboznámil aktualizovaný odpis\nregistra trestov na obžalovaného Y. J. vyžiadaný dňa 04.06.2024.\nProkurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla odvolanie\nobžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.\nObhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne\npodaného odvolania a jeho dôvodov a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o\ntreste odňatia slobody a aby obžalovanému uložil trest odňatia slobody s menšou výmerou ako 8 rokov,\nktorá mu bola uložená súdom prvého stupňa.\nObžalovaný Y. J. sa v rámci konečného návrhu vyjadril tak, že sa pridržiava ústneho prednesu svojho\nobhajcu.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť\nodvolania obžalovaného Y. J. (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie\npodľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku\npreskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal\nodvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na\nchyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania\npodľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné,\navšak z iných dôvodov, než aké obžalovaný uvádzal v jeho odvolaní.\nPovinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaného vyššie uvedeným\nustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie\nsprávnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z\nuvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaniami\nneboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie\nmimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nV nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom na podané odvolanie zo strany\nobžalovaného Y. J. iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku a z toho vyplývajúceho rozsahu\nprieskumnej povinnosti, odvolací súd už nepreskúmaval výrok o vine, vrátane použitej právnej\nkvalifikácie.\nOdvolací súd predovšetkým zdôrazňuje zo spisu vyplývajúcu skutočnosť, že Okresná prokuratúra\nBratislava I podala na obžalovaného Y. J. na Mestský súd Bratislava I dňa 31.10.2023 obžalobu pod sp.\nzn. 2Pv 146/23/1101, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného\nzákona, pričom vec bola vedená na mestskom súde pod sp. zn. 36T/29/2023. Dňa 27.11.2023 Okresná\nprokuratúra Bratislava V podala na obžalovaného Y. J. na Mestský súd Bratislava I dňa 27.11.2023\n\nobžalobu pod sp. zn. 3Pv 125/22/1105, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188\nods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, pričom vec\nbola vedená na mestskom súde pod sp. zn. 52T/34/2023.\nUznesením z 08.11.2023, sp. zn. 52T/34/2023, mestský súd podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku spojil\nna spoločné konanie trestnú vec obžalovaného Y. J. vedenú na mestskom súde pod sp. zn. 52T/34/2023\ns trestnou vecou rovnakého obžalovaného vedenú na mestskom súde pod sp. zn. 36T/29/2023, pričom\nspoločné konanie bude vedené pod sp. zn. 36T/29/2023.\nKrajský súd v ďalšom iba konštatuje, že obžalovaný Y. J. na hlavnom pojednávaní konanom 28.02.2024\nurobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, t. j. že je vinný zo spáchania\noboch skutkov uvedených v obžalobách a následne mestský súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného.\nJe nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia súd prvého stupňa obžalovaného poučil o jeho právach,\nako aj o práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku a o\nnásledkoch spojených s vyhlásením viny. Prvostupňový súd obžalovanému položil podľa § 257 ods.\n5 a § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku otázky, na ktoré\nobžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol mestský súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku\nuznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a súčasne v súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku\nvyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov nevykoná, pričom\nvykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, alebo ochrannom opatrení.\nPokiaľ ide o výrok o treste, je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí\nvychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež\npotrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34\nods. 1 Trestného zákona, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie\ndruhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.\nUstanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s § 34 ods. 4 Trestného zákona\nzákladným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený\ntrest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej\nčinnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí\nod páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery\nna primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho\nvyplynúť.\nNa podklade odvolania obžalovaného Y. J. voči rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 28.02.2024,\nsp. zn. 36T/29/2023, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste (uloženie ochranného opatrenia a\nrozhodnutie o nárokoch poškodených na náhradu škody obžalovaný vôbec nenamietal), krajský súd v\nrámci revízneho princípu zistil, že súd prvého stupňa nesprávne zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a\npriťažujúcich okolnosti, čím tak porušil ustanovenia Trestného zákona, čo napokon zakladalo apelačný\ndôvod na zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu\npodľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.\nMestský súd predovšetkým pochybil v tom, keď obžalovanému Y. J. priznal priťažujúcu okolnosť podľa\n§ 37 písm. h) Trestného zákona (spáchal viac trestných činov). Zrejme prehliadol, že podľa doposiaľ\nustálenej súdnej praxe [stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo\n14.06.2010, sp. zn. Tpj 104/2009 k rozdielnemu výkladu § 37 písm. h) Trestného zákona v otázke\npojmu „viac“ trestných činov] pojmy „viac“ v slovnom spojení „viac trestných činov“ v § 37 písm. h)\nTrestného zákona a „dva a viac“ v slovnom spojení „dva a viac trestných činov“ v § 41 ods. 1 Trestného\nzákona sú synonymom a § 37 písm. h) Trestného zákona je v tomto rozsahu potrebné vykladať tak, že\nTrestný zákon považuje za priťažujúcu okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu. Spáchanie\nzbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou „ne bis in idem“, vyjadrenou v § 38 ods.\n1 Trestného zákona nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, ak\nby išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o\nokolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Trestného zákona), čo bol\naj posudzovaný prípad.\n\nTeda pri správne zvolenom postupe bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti vyrovnaný (v\npomere 1:1), tým pádom nedošlo k úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3, alebo ods. 4 Trestného\nzákona pre trestný čin najprísnejšie trestný [§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona], ktorá\nje 7 rokov až 12 rokov. Následne správnym postupom podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona došlo k\nzvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu na 9 rokov a 6 mesiacov až 12 rokov (mestský\nsúd v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne určil dané rozpätie na 10 rokov a 6 mesiacov\naž 12 rokov), nakoľko základom na také zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou\nhranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby (§ 38 ods. 8 prvá veta, časť za bodkočiarkou Trestného\nzákona). Horná hranica trestnej sadzby sa zvyšovala v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona na 16\nrokov. Následne prvostupňový súd aplikoval mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 ods. 4\nTrestného zákona per analogiam [pričom keď už sa tak rozhodol, správne mal v § 39 Trestného zákona\npopri ods. 4 Trestného zákona per analogiam, uviesť aj ods. 2 písm. d), nakoľko ide o analogické použitie\naj tohto ustanovenia týkajúceho sa konania o dohode o uznaní viny a prijatí trestu], v takom prípade sa\ntrestná sadzba upravila na 6 rokov a 4 mesiace až 16 rokov (teda nie na 7-ročnú dolnú hranicu trestnej\nsadzby, ako to v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetľoval mestský súd).\nOdvolací je však toho názoru, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď označeným spôsobom\nobžalovanému mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a to na základe aplikácie\nstanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2017, sp. zn. Tpj\n55/2016, ohľadom zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analgiam.\nTotiž náhľad nielen na charakter a závažnosť skutkov, zo spáchania ktorých bol obžalovaný uznaný za\nvinného, ale aj náhľad na jeho kriminálnu minulosť, jednoznačne vylučoval postup podľa § 39 ods. 2\npísm. d), ods. 4 Trestného zákona per analgiam. Treba si uvedomiť i fakt, že sa nejedná o automatický\nnárok obžalovaného na takýto postup, ale len o fakultatívnu možnosť, pri ktorej musí konajúci súd\nvychádzať aj z okolností prípadu i osoby páchateľa a toto všetko premietnuť do svojich záverov ohľadom\nukladania trestu.\nObžalovaný Y. J. má v odpise registra trestov evidovaných 12 záznamov, okrem jedného odsúdenia\n(pre drogovú trestnú činnosť) len pre majetkovú trestnú činnosť. V rámci týchto odsúdení sa dopustil\ndesiatich trestných činov krádeže a jedného zločinu lúpeže, za ktorú mu bol v roku 2015 uložený úhrnný\n7-ročný trest odňatia slobody. Za pozornosť stojí aj to, že skutku bod bodom 2) napadnutého rozsudku\n(teda skoršieho z dvoch posudzovaných) sa obžalovaný dopustil dňa 20.04.2022, teda v čase jeho\nneprávoplatného odsúdenia za inú majetkovú trestnú činnosť a to trestným rozkazom Okresného súdu\nBratislava III zo 14.10.2021, sp. zn. 3T/115/2021. Dokonca len jeden deň po spáchaní uvedeného skutku\nz prejednávaného prípadu sa obžalovaný aj v Rakúsku dopustil majetkovej trestnej činnosti, za ktorú\nbol odsúdený rozhodnutím Krajinského súdu Korneuburg z 01.06.2022, sp. zn. 327 Hv 45/2022m, po\nktorom právoplatnom odsúdení sa obžalovaný dopustil skutku pod bodom 1) napadnutého rozsudku\n(dňa 08.07.2023). Obžalovanému priťažuje aj to, že mu boli už opakovane ukladané nepodmienečné\ntresty odňatia slobody, pričom ostatný trest odňatia slobody vykonal dňa 11.02.2021. V neprospech\nobžalovaného vyznievajú aj okolnosti spáchaných zločinov, keď poškodených napadol bez príčiny\nfyzickými atakmi smerujúcimi v prvom prípade na hlavu (kopancom zo strany obžalovaného, následkom\nčoho poškodený upadol do bezvedomia, po čom ho obžalovaný olúpil) a v druhom prípade na krk\npoškodeného, na ktorý obžalovaný zaútočil sklenenou fľašou a po následnom ďalšom fyzickom útoku\nna poškodeného tomuto odcudzil v skutkovej vete špecifikované veci. Z uvedeného možno vyvodiť, že v\nosobe obžalovaného treba vzhliadnuť nevyspytateľného a nebezpečného recidivistu, na ktorého nemali\nžiadny výchovný vplyv ani predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody.\nNakoľko však odvolanie podal iba obžalovaný Y. J., rešpektujúc zásadu zákazu „reformatio in peius“ (§\n322 ods. 3 Trestného poriadku), neprichádzala do úvahy akákoľvek zmena rozsudku súdu prvého stupňa\nv neprospech obžalovaného, pre nedostatok odvolania prokurátora.\nPokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného Y. J., krajský súd zistil, že tu nebol žiadny relevantný\ndôvod na zníženie samotnej výmery trestu odňatia slobody. K požiadavke obžalovaného, aby mu\nbol uložený ešte miernejší trest odňatia slobody, konkrétne o celú jednu tretinu pod dolnú hranicu\ntrestnej sadzby, odvolací súd považuje za potrebné vysloviť, že hoci vypustil jednu priťažujúcu okolnosť,\nvzhľadom na závery konštatované odvolacím súdom v súvislosti s nesprávnou aplikáciou § 39 ods. 2\npísm. d), ods. 4 Trestného zákona per analgiam mestským súdom, by bolo možné uvažovať o tom,\nže ide o trest skôr mierny, ako prísny, čo platí o to viac, ak takýto druh trestu bol vymeraný takmer\n\npri dolnej hranici zníženej trestnej sadby, hoci zvýšenej tak podľa režimu 38 ods. 5 Trestného zákona\n(išlo o prípad recidívy v spáchaní zločinu, kde sa dolná hranica zvyšuje o jednu polovicu), ako aj podľa\nrežimu § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (išlo o prípad viacčinného súbehu dvoch zločinov za\npoužitia zostrujúcej zásady). Nič na tom nemení ani obhajobou akcentovaná námietka, že obžalovaný\nna hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine, napokon, to mu bolo zohľadnené ako príslušná\npoľahčujúca okolnosť. Tvrdeniu, že obžalovaný má úprimnú snahu podrobiť sa resocializácii a zmene\nsvojho životného štýlu krajský súd v žiadnom ohľade neuveril, nakoľko vyššie vyjadrené závery ohľadom\nosoby obžalovaného svedčia o opaku a vylučujú akceptáciu obhajobou uvedených úvah. Obžalovaný\nzjavne neprejavil v podstate žiadnu mieru sebareflexie a so zreteľom na uvedené skutočnosti možno\nusudzovať, že osoba obžalovaného neprejavuje rešpekt nielen k hodnotám a záujmom chránených\nTrestným zákonom, ale ani k samotným rozhodnutiam súdov.\nPreto s poukazom tak na charakter skutkov, vrátane ich značnej závažnosti, ako aj osobu obžalovaného,\nkrajský súd vyvodil, že uloženie trestu odňatia slobody v akejkoľvek nižšej výmere, než akú\nobžalovanému Y. J. uložil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, nie je dôvodné, nakoľko by\nsa výrazným spôsobom vymykalo požiadavke na dosiahnutie účelu trestu. V tomto smere je preto\nodôvodnené také preventívne pôsobenie na obžalovaného, ktoré mu účinne zabraní v dopúšťaní\nsa trestnej činnosti, pričom je súčasne nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť represiou v podobe\nnepodmienečného trestu odňatia slobody aspoň (za daných okolností) v stanovenej výmere (zásada\njednoty prevencie a represie). Takýto druh a výmera trestu odráža v sebe nielen uvedené protiprávne\nkonanie obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem,\nale tiež jeho vývoj z hľadiska možného páchania trestnej činnosti a v neposlednom rade prispieva k\nnaplneniu ďalšej funkcie trestu, ktorou je ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti.\nNadriadený súd uzatvára, že odvolanie obžalovaného Y. J. bolo iba čiastočne dôvodné. Pokiaľ mestský\nsúd pochybil tým, že vo výroku o treste napadnutého rozsudku nesprávne aplikoval Trestný zákon v\n§ 37 písm. h) v neprospech obžalovaného, tak túto chybu svojim vlastným rozhodnutím konvalidoval\nodvolací súd, ktorý zároveň odstránil aj nedostatok v označení ustanovení Trestného zákona, podľa\nktorých mestský súd obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.\nZaradenie obžalovaného Y. J. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným\nstupňom stráženia zodpovedá § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.\nZáverom treba dodať, že výroky prvostupňového rozsudku, týkajúce sa ochranného opatrenia\n(ochranného dohľadu) a škody, neboli odvolaním obžalovaného Y. J. napadnuté a navyše odvolací súd\nnemal ani žiadny relevantný dôvod, aby tieto výroky osobitne preskúmal a zaujal k ním svoje stanovisko.\nOdvolací súd na základe vyjadrených úvah a právnych záverov, rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej\nčasti tohto rozsudku.\nPredmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36T/29/2023", "guid": "2cdfee4d-a687-4c70-9f91-3ab6192ca761:75a5cbb1-9f31-47c2-bef6-603d44aa4ec0", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}