{"guid": "75314ba2-4bac-4e9b-b10f-c7910e23ae5c:160e6376-3107-419e-b46c-abd32161c496", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1123200413.1", "spisova_znacka": "3CoKR/25/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/25/2024 z 30. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2024, sp. zn. 3CoKR/25/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1123200413.1", "identifikacne_cislo": "1123200413", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2024-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/160e6376-3107-419e-b46c-abd32161c496", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1123200413.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1123200413.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1123200413.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoKR/25/2024\n1123200413\n30. 09. 2024\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2024:1123200413.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov\nsenátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v spore žalobcu: EK Legal, s. r. o., so sídlom\nČernockého 13, 831 51 Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 47 386 371, právne zastúpeného: PK\nLEGAL s.r.o., so sídlom ul. 29. augusta 32/B, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO:\n51 429 888, proti žalovaným: 1. Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava,\nIČO: 35 975 041 a 2. UBC 2020, k. s., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO:\n53 151 135, správca úpadcu: Silverside, a.s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava –\nmestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, o určenie popretej pohľadávky a o odvolaní žalobcu proti výroku\nII. uznesenia Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-31Cbi/3/2023-283 zo dňa 01.02.2024, pomerom\nhlasov 3 : 0, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-31Cbi/3/2023-283 zo dňa\n01.02.2024 v napadnutom výroku II. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .\nII. Súd p r i z n á v a žalovanému 1. voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným\nuznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením výrokom I. zastavil\nkonanie, výrokom II. priznal žalovanému 1. voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 % a výrokom III. rozhodol, že žalovanému 2. náhradu trov konania nepriznáva. Súd prvej inštancie\nrozhodol s poukazom na ustanovenia § 144, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“).\n2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou\nsúdu dňa 13.01.2023 domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzu vyhláseného\nna majetok spoločnosti Silverside, a.s. v konkurze. Podaním zo dňa 26.01.2024 žalobca vzal žalobu\nv celom rozsahu späť, preto súd prvej inštancie konanie v celom rozsahu zastavil. O trovách konania\nrozhodol súd prvej inštancie tak, že tieto priznal žalovanému 1., nakoľko žalobca z procesného hľadiska\nzavinil zastavenie konania, keď dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie sa žalovaného 1. po\npodaní žaloby, ale žalobu vzal späť na základe výzvy súdu pred otvorením pojednávania, keď k popretiu\ndošlo aj čo do vymáhateľnosti, avšak žalobca sa podanou žalobou nedomáhal určenia vymáhateľnosti\npopretej pohľadávky. Nesprávnosť koncipovania žaloby zo strany žalobcu je možné považovať za\nnedbanlivosť žalobcu a nie za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nemal súd protistrane\npriznať náhradu trov konania. Tieto trovy pritom strane vznikli výlučne na základe podanej žaloby, za čo\nmusí niesť zodpovednosť žalobca a táto okolnosť nemôže ísť na ťarchu žalovaného 1. Žalovanému 2.\nnárok na náhradu trov konania súd prvej inštancie nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne\ntrovy nevznikli.\n\n3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v rozsahu výroku II., elektronicky\ns autorizáciou podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca považuje výrok II. o trovách konania za\nnezákonný a nesprávny. Žalobca ako odvolateľ je toho názoru, že súd prvej inštancie opomenul aplikovať\nustanovenie § 257 CSP, pričom v prejednávanej veci jednoznačne existujú dôvody hodné osobitného\nzreteľa na strane žalobcu, a teda dôvody na nepriznanie nároku žalovanému 1. na náhradu trov\nkonania voči žalobcovi. Je pravdou, že žalobca sa podanou žalobou nedomáhal vymáhateľnosti popretej\npohľadávky, avšak dôvod, pre ktorý sa jej nedomáhal, je ten, že žalobca nemal vedomosť o tom, že\nby žalovaný pohľadávku poprel aj čo do vymáhateľnosti. Žalobca vychádzal zo zoznamu pohľadávok\na z Oznámenia o popretí pohľadávok, v ktorom bolo o. i. uvedené, že vymáhateľnosť nebola veriteľom\npopretá. O tom, že pohľadávka bola popretá aj čo do vymáhateľnosti, sa dozvedel až po podaní žaloby,\npokračovať v konaní už nedávalo žiadny zmysel a žalobca bol nútený vziať žalobu späť. Uvedené\nskutočnosti mal súd prvej inštancie vyhodnotiť tak, že je na mieste nepriznať žalovanému 1. nárok\nna náhradu trov konania voči žalobcovi, na strane ktorého existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\nVzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a preto\nžiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu\ntrov konania neprizná.\n4. Žalovaný 1. sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu\na považuje ju za nedôvodnú. Súd prvej inštancie správne aplikoval § 256 ods. 1 CSP s odôvodnením, že\nžalobca zavinil zastavenie konania, keď dôvodom zastavenia konania nebolo správanie sa žalovaného\npo podaní žaloby, ale vlastné rozhodnutie žalobcu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca nesie\nzodpovednosť za nesprávne podanú žalobu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne\na dôsledne a logicky odôvodnené a žalovaný 1. sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom II. uznesenia\na súvisiacim odôvodnením. Vzhľadom k uvedenému má žalovaný 1. za to, že odvolanie žalobcu je\nnedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie potvrdil ako\nvecne správny a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v medziach daných rozsahom odvolania\na odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení\nsa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel\nk právnemu záveru, že napadnutý výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku\nzákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia\nprvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné.\n9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podaním zo dňa 26.01.2024, doručeným súdu\nprvej inštancie dňa 26.01.2024 (č. l. 273-274), vzal žalobu o určenie právneho dôvodu a výšky\npohľadávky späť v plnom rozsahu a požiadal súd, aby konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal\nnáhradu trov konania. V uvedenom podaní žalobca uviedol, že až po podaní žaloby zistil, že žalovaný\n1. poprel pohľadávku žalobcu aj čo do vymáhateľnosti. O tom, že pohľadávka bola popretá aj čo\ndo vymáhateľnosti, nemal vedomosť. Pokračovanie v konaní na základe žaloby je tak pre žalobcu\nbezpredmetné.\n10. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 256 ods. 1 CSP predstavuje výnimku zo zásady náhrady\ntrov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku\nspäťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú\nzodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na\nstrane žalovaného. V danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi súd\n\nprvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, pričom správne určil, že zodpovednosť\nza zastavenie konania je jednoznačne na strane žalobcu. Pokiaľ žalobca nezobral späť žalobu pre\nsprávanie sa žalovanej strany, ale z dôvodov na jeho strane, potom je potrebné konštatovať, že žalobca\nprocesne zavinil zastavenie konania. V prejednávanej veci bola žaloba podaná žalobcom, ktorý tvrdí,\nže neskôr zistil, že v prípade pohľadávky, ktorej určenia sa domáhal, došlo aj k popretiu vymáhateľnosti.\nJe preto absolútne zrejmé, že sa v danom prípade nejedná o dôvod späťvzatia žaloby, ktorý by\nzavinil alebo spôsobil žalovaný 1. Procesná zodpovednosť za zastavenie konania by bola daná na\nstrane žalovaného 1. iba vtedy, ak by žalobca žalobu zobral späť výlučne ako reakciu na správanie\nsa samotného žalovaného 1. po podaní žaloby. V tomto prípade však žalobca žalobu zobral späť\njednoznačne z dôvodov na jeho strane, teda sa nejednalo o reakciu na neskoršie správanie sa žalovanej\nstrany (žalovaného 1.). S ohľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd v súlade so záverom súdu\nprvej inštancie ustálil záver o procesnom zavinení zastavenia konania žalobcom, čo zakladá správnosť\nnapadnutého výroku II. uznesenia a existenciu nároku žalovaného 1. voči žalobcovi na náhradu trov\nprvoinštančného konania.\n11. Pokiaľ ide o námietku žalobcu súvisiacu s aplikáciou ustanovenia § 257 CSP, odvolací súd uvádza,\nže dôvod, pre ktorý žalobca vzal žalobu späť, nie je možné kvalifikovať ako dôvod hodný osobitného\nzreteľa odôvodňujúci odklon od zásady úspechu, resp. zásady zavinenia zastavenia konania pri náhrade\ntrov konania v zmysle ustanovenia § 255 CSP, resp. § 256 CSP. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri\nrozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky\npredpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, avšak zároveň existujú zvláštne\nokolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania\nvýnimočne prihliadnuť. Za splnenia podmienok preto môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o\nnáhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zo slovného\nznenia zákonného ustanovenia § 257 CSP vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu\numožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých\nkonkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, pričom jeho aplikácia nesmie\nbyť v rozpore s dobrými mravmi a ani odporovať základným princípom CSP. Úvaha súdu, že ide o\nvýnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých\nokolností konkrétnej veci. V danom prípade má odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie za\nto, že zodpovednosť za podanie žaloby nesie žalobca, ktorý sa sám rozhodol v konaní nepokračovať.\nŽalovaný 1. v danom prípade nenesie žiadnu zodpovednosť za podanú žalobu, jej obsah a žalobný\nnávrh. Bolo iba na žalobcovi, aby žalobu podal s ohľadom na popierací prejav. Pokiaľ ide o dôvody, pre\nktoré žalobca vzal žalobu späť, t. j. tvrdenie, že žalobu podal len čo do určenia dôvodu a výšky (nie aj\nvymáhateľnosti), nakoľko nemal vedomosť o tom, že pohľadávka bola popretá aj čo do vymáhateľnosti,\nuvedené skutočnosti nie sú dôvodmi, ktoré by zakladali dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP pri\nrozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Uvedené skutočnosti nepredstavujú\nkonanie žalovaného 1. po podaní žaloby, ktoré by zbavovali žalobcu viny na zastavení konania. Záver\nsúdu prvej inštancie, že nesprávnosť koncipovania žaloby zo strany žalobcu je možné považovať za\nnedbanlivosť žalobcu a nie za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nemal súd protistrane\npriznať náhradu trov konania, je preto správny a nie sú splnené podmienky na aplikáciu § 257 CSP.\n12. Odvolací súd poukazuje ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/4/2010 zo dňa\n14.09.2011, zo záverov ktorého vyplýva, že: Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda\nzásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je\nsankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím\nsúdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov\n(napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia\nnávrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady\nnákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie\nkonania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a\nto vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a\nskutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.\nAk nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý\nsa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre\nmožné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej\npožiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku\npríčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí\n\nnávrhu. Rovnako odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/12/2008\nzo dňa 14.10.2008, z ktorého vyplýva, že zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska\na nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti\nuplatneného nároku vo veci samej. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho\nhľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana požadovala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca\nstrana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Odvolací súd vychádzal tiež z nálezu\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 zo dňa 20.03.2018, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval,\nže ustanovenie § 256 ods. 1 CSP je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods.\n2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ktorý stratil účinnosť 30.06.2016. Ústavný súd SR uviedol, že\nniet dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 OSP.\n13. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil\nani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku II. napadnutého uznesenia,\nodvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle §\n380 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách prvoinštančného konania\nv zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.\n14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 1. priznal voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí\nvyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31Cbi/3/2023", "guid": "12577297-7820-4ae0-a399-56eea58619b6:1c23139e-bbc1-4e94-b393-e4c5aeed747a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9b5d97c7-35a0-4795-a616-ab53d1eea8f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 569/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.569.2017.1"}, {"guid": "12577297-7820-4ae0-a399-56eea58619b6:1c23139e-bbc1-4e94-b393-e4c5aeed747a", "ecli": null, "spisova_znacka": "31Cbi/3/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 31Cbi/3/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/12577297-7820-4ae0-a399-56eea58619b6:1c23139e-bbc1-4e94-b393-e4c5aeed747a"}], "citovane_v": []}