{"guid": "6e6b8d9b-829a-47c3-aeb8-8edf0a02de26:b3396046-d827-4e7a-a998-046fc58f7c74", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1124010583.1", "spisova_znacka": "3To/57/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/57/2024 z 18. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. júna 2024, sp. zn. 3To/57/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1124010583.1", "identifikacne_cislo": "1124010583", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Danica Veselovská", "sudca_id": 682, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-veselovska-682", "datum_vydania": "2024-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-3", "nazov": "§ 321 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-355.odsek-2", "nazov": "§ 355 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-355.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-355"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-355"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3396046-d827-4e7a-a998-046fc58f7c74", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1124010583.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1124010583.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1124010583.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3To/57/2024\n1124010583\n18. 06. 2024\nJUDr. Danica Veselovská\nECLI:SK:KSBA:2024:1124010583.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov\nsenátu JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného M. H. pre zločin\nprevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 22T/11/2024 zo dňa 27.03.2024, na verejnom zasadnutí\nkonanom dňa 18.06.2024 jednomyseľne takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e vo\nvýroku o treste a spôsobe jeho výkonu.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému\nM. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX,\nN., Q.,\nukladá\npodľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona trest\nodňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu\nna výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia\nSlovenskej republiky vo výmere 3 (tri) roky.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 22T/11/2024 zo dňa 27.03.2024 bol obžalovaný M. H.\nuznaný vinným zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného\nzákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že\nako vodič nákladného motorového vozidla zn. IVECO DAILY, bielej farby, O.:\nE S.: I. XXX imatrikulovaného v Maďarsku, umožnil 28 osobám, pôvodom zo Sýrie, a to F. Y., nar.\nXX.XX.XXXX, W. N., nar. XX.XX.XXXX, T. N., nar. XX.XX.XXXX, W. F., nar. XX.XX.XXXX, M. W.,\nnar. XX.XX.XXXX, W. R., nar. XX.XX.XXXX, F. M. F., nar. XX.XX.XXXX, R. R., nar. XX.XX.XXXX, N.\nAL N., nar. XX.XX.XXXX, W. AL F., nar. XX.XX.XXXX, Z. AL W., nar. XX.XX.XXXX, Z. AL K., nar.\nXX.XX.XXXX, W. W., nar. XX.XX.XXXX, Z. V., nar. XX.XX.XXXX, V. X., nar. XX.XX.XXXX, K. N., nar.\nXX.XX.XXXX, N. R., nar. XX.XX.XXXX, T. Q., nar. XX.XX.XXXX, G. AL I., nar. XX.XX.XXXX, W. K. K..\nnar. XX.XX.XXXX, I. X., nar. XX.XX.XXXX, Y. K. K., nar. XX.XX.XXXX, V. K. K., nar. XX.XX.XXXX, G.\n\nK. K., nar. XX.XX.XXXX, W. X., nar. XX.XX.XXXX, I. G., nar. XX.XX.XXXX, S. G., XX.XX.XXXX, L. G.\nnar. XX.XX.XXXX, všetci bez dokladov totožnosti a platných víz umožňujúcich osobám pochádzajúcim z\ntretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky, tak, že po tom čo dňa 17.09.2023 v čase\nasi o 04.00 hod. v Maďarsku v blízkosti maďarsko-srbských hraníc umožnil týmto osobám nastúpiť do\npredmetného motorového vozidla a následne ich previezol cez územie Maďarska dňa 17.09.2023 v čase\nasi o 11.00 hod. prešiel cez hraničný priechod Maďarska so Slovenskou republikou Rajka-Čuňovo na\núzemie Slovenskej republiky, kde sa z doposiaľ nezisteného dôvodu priamo na hraničnom prechode pred\ntam stojacou hliadkou PZ vykonávajúcou kontrolu prechádzajúcich vozidiel otočil na mieste dopravným\nznačením zakazujúcim otočenie naspäť smerom do Maďarska, kde bol pred prechodom na územie\nMaďarska zastavený hliadkou OŠK KDI KR PZ Bratislava, ktorá počas kontroly dokladov vodiča počula\nz nákladového priestoru vozidla hlasy a buchot, v dôsledku čoho vykonala kontrolu vozidla, v rámci ktorej\nzistila, že v nákladovom priestore sa nachádzalo vyššie uvedených 28 osôb.\nZa to mu bol podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený\ntrest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pre výkon ktorého ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 65 ods. 1, ods. 4\nTrestného zákona súd obžalovanému uložil tiež trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 3 roky.\nProti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré odôvodnil\nprostredníctvom obhajcu podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 29.04.2024. Obhajoba namieta,\nže súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora prečítal zápisnicu o skoršej\nvýpovedi svedka W. R., W. K. K. a T. Q., hoci na to neboli splnené podmienky v zmysle § 263 ods. 2,\nods. 3 Trestného poriadku. Už pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 01.02.2024 obžalovaný žiadal\no preloženie obžaloby do gruzínčiny, a napriek uvedenému sa tak nestalo. Nemožno preto uzavrieť, že\nmu bola riadne doručená výzva aj s poučením v zmysle § 240 ods. 3 Trestného poriadku. Zároveň boli\nodmietnuté návrhy obhajoby na vypočutie svedkov npor. L. U. a npor. M. V. s tým skutočnosti zistiteľné\nz výsluchov týchto svedkov sa týkajú okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie, resp. okolnosti, ktorú\nmožno zistiť inými, už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi. Poukazujúc na judikatúru Najvyššieho\nsúdu SR, konkrétne uznesenie sp.zn. 2Tos/4/2009 zo dňa 26.02.2010, má obhajoba za to, že v\ndôsledku zamietnutia navrhovaných dôkazov došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Aj\nza predpokladu, že by vykonané dokazovanie dávalo priestor na výrok o jeho vine, obhajoba nesúhlasí\ns výškou uloženého trestu, ktorý je neprimerane prísny. Má za to, že súd prvého stupňa nevykonal\ndokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie a odmietnutím návrhov obhajoby\nzasiahol do práva na obhajobu takým spôsobom, že to narušilo právo na spravodlivý proces. Navrhol\npreto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa.\nProkurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného\nporiadku doručované.\nOdvolací súd nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré\nby odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie.\nZástupca krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného, keďže súd\nprvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom a ani výsluch obžalovaného na verejnom zasadnutí\nnepriniesol zmenu v dôkaznej situácii.\nObhajkyňa obžalovaného s poukazom na písomné odôvodnenie odvolania navrhla, aby odvolací súd\nzrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa.\nObžalovaný M. H. v konečnom návrhu uviedol, že spočiatku dostal tlmočníčku z ruštiny, ktorá\nneprekladala všetko, čo namietal aj na súde prvého stupňa, ktorý námietky akceptoval a dal mu\nsprávneho tlmočníka. Rozdiely a nepresnosti však vo veci zostali, a to v rozsudku. Nie je pravdou, že\nby pri zadržaní spanikáril a pokúsil sa utiecť, a preto žiada vypočuť policajtov, ktorí boli pritom prítomní.\nSúd prvého stupňa nepostupoval správne, keď mu nepriznal žiadne poľahčujúce okolnosti.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré\n\nmu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ako bolo\nnapadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,\nak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku\nsprávne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolanie podané obžalovaným je\nprípustné, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd\nkonštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len\nvtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru,\nže odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, pretože v čase rozhodovania odvolacieho súdu bola\nzistená existencia poľahčujúcej okolnosti, ktorá nebola premietnutá do výroku o treste napadnutého\nrozsudku.\nOdvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa k otázke viny vykonal na hlavnom pojednávaní všetky\ndostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods.\n10 Trestného poriadku, dôkazy vykonal zákonným spôsobom, správne ich jednotlivo i vo vzájomných\nsúvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a svoje rozhodnutie aj zákonným\nspôsobom odôvodnil.\nZ predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava\nV podal dňa 09.02.2024 na Mestský súd Bratislava I na obvineného obžalobu sp. zn. 4Pv/323/23/1105\npre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138\npísm. j) Trestného zákona na totožnom skutkovom základe, ako je uvedený vyššie v tomto odôvodnení.\nNa hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.03.2024 obžalovaný učinil vyhlásenie v zmysle § 257\nods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul\nobžalovaného, ktorý využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto súd v súlade s § 258 ods. 4\nTrestného poriadku na návrh prokurátora prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Ďalej\npodľa § 263 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal výpovede svedkov F. Y., W. R., W. K.\nK. a T. Q., podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok z odboru elektrotechnika\na podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Odmietol návrh obžalovaného na vypočutie\nzakročujúcich policajtov.\nObhajoba obžalovaného M. H. spočívala v tom, že išiel po ceste, všimol si 2 alebo 3 ľudí, ktorí mu\nukazovali, aby zastavil, čo aj urobil. Boli to ľudia zo Sýrie. Povedali mu, že im treba pomôcť, a že mu\nza to zaplatia. Za prevoz na Slovensko si vypýtal 1000 € a následne mal v úmysle vrátiť sa späť do\nMaďarska. Myslel si, že ľudia čo ho prosili o pomoc, tiež pôjdu s ním, ale tu na Slovensku zistil, že nie\nsú medzi tou skupinou, čo viezol. Je si vedomý, že porušil zákon, no nevedel, že ide o taký závažný\ntrestný čin s takou vysokou trestnou sadzbou.\nOdvolací súd po revízii napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa na podklade\ndokazovania vykonaného v rozsahu umožňujúcom spravodlivé rozhodnutie správne a presvedčivo\nvysporiadal s obhajobou, jeho hodnotiace úvahy sú logické a nemožno im nič vytnúť. Súd prvého\nstupňa postupoval správne, keď odmietol vykonať dôkaz vypočutím príslušníkov PZ, pričom svoj postup\nodôvodnil logicky a vyčerpávajúco. Skutočne totiž pre vznik trestnej zodpovednosti obžalovaného\nnie je podstatné, či migranti upozornili políciu na seba búchaním zvnútra vozidla alebo nie. Účelom\ndokazovania na hlavnom pojednávaní je objasniť tie skutkové okolnosti, ktoré tvoria znaky skutkovej\npodstaty trestného činu. Obžalovanému je kladené za vinu to, že pomáhal viacerým osobám za odplatu\nnelegálne prekročiť štátnu hranicu Slovenskej republiky, a iba uvedené je trestné. Z hľadiska vzniku\ntrestnoprávnej zodpovednosti je nepodstatné, aké boli životné podmienky vo vozidle, a tiež to, či migranti\n\nnejako na uvedené niekoho upozorňovali. Nie je relevantné ani to, či obžalovaný po zastavení vozidla\npred hliadkou utekal alebo nie. Zo skutkového hľadiska od počiatku nebolo sporné, že obžalovaný\númyselne prepravoval nelegálnych migrantov cez štátnu hranicu Slovenskej republiky, obžalovaný\nuvedené priznal vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola zákonným spôsobom prečítaná na\nhlavnom pojednávaní. Jeho priznanie korešponduje s ostatnými vykonanými dôkazmi, a to s výpoveďami\nmigrantov a zápisnicou o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, z ktorých je evidentné, koľko osôb\ntvorilo posádku vozidla vedeného obžalovaným. Z písomnej informácie Úradu hraničnej a cudzineckej\npolície prečítanej odvolacím súdom v rámci doplnenia dokazovania v rozsahu návrhov obžaloby vyplýva,\nže sa jednalo o občanov Sýrie a Iraku, ktoré boli vo väčšine prepustené na slobodu pre zákonné prekážky\nadministratívneho vyhostenia s výnimkou osôb G. Al I., W. Al F. a V. X.. U prvých dvoch bolo zistené, že\nsú žiadateľmi o azyl v inom členskom štáte Európskej únie, a jeden bol administratívne vyhostený dňa\n12.12.2023. Ostatní dvaja boli prepustení z Útvaru policajného zaistenia cudzincov Medveďov.\nReagujúc na odvolacie námietky týkajúce sa zákonnosti prečítania svedeckých výpovedí W. R., W. K.\nK. a T. Q. na hlavnom pojednávaní odvolací súd uvádza, že nezistil porušenie práva obžalovaného na\nobhajobu v konaní predchádzajúcom prečítaniu týchto výpovedí, obžaloba bola riadne obžalovanému\npreložená do gruzínskeho jazyka a až po jej preklade súd pristúpil k vykonávaniu dôkazov, na ktoré\npotom prihliadal. Je irelevantné, či obžalovaný súhlasil s čítaním svedeckých výpovedí migrantov z\nprípravného konania alebo nie, pretože tieto neboli čítané podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku, kedy\nsa vyžaduje súhlas procesných strán, ale podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku, kedy sa súhlas\nnevyžaduje, pretože dôvodom na čítanie predchádzajúcej výpovede je pobyt svedka na neznámom\nmieste. Z dôkazu, ktorý odvolací súd na verejnom zasadnutí prečítal, z informácie spísanej Úradom\nhraničnej a cudzineckej polície dňa 18.09.2023, je evidentné, že táto podmienka bola u všetkých 3\nsvedkov splnená, títo boli bezprostredne po svojej výpovedi prepustení na slobodu a odvtedy nie je\nzrejmé, kde sa nachádzajú. Obžalovaný svojím podpisom po príslušnom pretlmočení potvrdil, že mu bolo\numožnené zúčastniť sa výsluchov migrantov, avšak uvedené odmietol (č.l. 60). Dôkazy teda súd prvého\nstupňa vykonal zákonným spôsobom a bez toho, aby došlo k zásadnému porušeniu práva obžalovaného\nna obhajobu v predchádzajúcom konaní. Obžalovanému bol v prípravnom konaní pridelený tlmočník\nz jazyka, o ktorom vyhlásil, že mu rozumie, a pri žiadnom úkone neavízoval žiadne námietky voči\ntlmočeniu. Teda ani v tomto smere neboli práva obžalovaného nijako porušené.\nNa uvedenom dôkaznom podklade ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný\númyselne prevážal 28 nelegálnych migrantov cez územie Slovenskej republiky za prisľúbenú odplatu,\nčím naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného\nzákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.\nPodľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,\nže mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby\nviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nPodľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä\nna spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce\nokolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.\nPodľa § 36 ods. 2 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred\nspáchaním trestného činu riadny život.\nPodľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na\npomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.\nPri revízii výroku o treste odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu\npotrebnom pre spravodlivé rozhodnutie o treste, avšak jednalo sa o nedostatok, ktorý bolo možné a\npotrebné odstrániť v odvolacom konaní. Pri dokazovaní týkajúcom sa výroku o treste je súd povinný\naj z vlastnej iniciatívy určovať rozsah dokazovania a dokazovať všetko, čo je pre možnosť posúdiť\nnaplnenie zákonných kritérií trestania dôležité, a to bez toho, aby procesné strany vyvíjali akúkoľvek\naktivitu, ktorá sa vyžaduje pri dokazovaní skutkových okolností. Dokazovanie pre účely výroku o treste a\nochranného opatrenia nemusí spĺňať požiadavku kontradiktórnosti, pretože je zodpovednosťou a úlohou\nsúdu zistiť všetko, čo je pre spravodlivé potrestanie páchateľa potrebné. Súd prvého stupňa zanedbal\n\nsvoje povinnosti a riadne nezisťoval a nedokazoval osobné a rodinné pomery obžalovaného. Odvolací\nsúd preto podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku dokazovanie doplnil výsluchom obžalovaného.\nObžalovaný M. H. pred odvolacím súdom vypovedal, že nemá trvalé bydlisko, v roku 2020 odišiel z\nGruzínska do Turecka za prácou. V Gruzínsku mal dlhy, ktoré vznikli z úveru čerpaného jeho otcom.\nOtec vykonával poľnohospodársku výrobu a za účelom rozvoja biznisu si zobral úver, ktorý si banka\nuplatňovala voči obžalovanému pretože nadobudol vlastníctvo k ich rodinnému domu. S bratom, ktorý\ntam žil, sa vysporiadal. Matka zomrela osem mesiacov po jeho narodení. Má základné vzdelanie,\nsústreďoval sa viac na prax, pred vzatím do väzby pracoval v Poľsku na stavbe drevodomov. Deti nemá,\njeho zdravotný stav je normálny.\nSúd prvého stupňa v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval pomer a mieru závažnosti\npoľahčujúcich a priťažujúcich okolností, avšak nezistil ich celkom správne, keď nepriznal obžalovanému\npoľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona spočívajúcu vo vedení riadneho života.\nObžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, ani v súčasnosti nie je proti nemu vedené žiadne ďalšie\ntrestné stíhanie, nie je známe, že by sa dopustil priestupku. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je vôbec\nzrejmé, aké dôvody viedli súd prvého stupňa k nepriznaniu tejto poľahčujúcej okolnosti obžalovanému.\nKorekcia tohto pochybenia odvolacím súdom bola dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku vo\nvýroku o treste. V dôsledku uvedeného nastala prevaha počtu poľahčujúcich okolností nad počtom\npriťažujúcich okolností v pomere 1:0. Z tohto dôvodu bolo potrebné u obžalovaného podľa § 38 ods. 3\nTrestného zákona znížiť hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v § 355 ods. 3 Trestného zákona, ktorá\nje 7 až 10 rokov, o jednu tretinu, a trest ukladať v trestnej sadzbe 7 rokov až 9 rokov.\nOdvolací súd pristúpil k hodnoteniu, či nie sú splnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie\ntrestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, a za týmto účelom\nobžalovaného vypočul k jeho osobným pomerom. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného\nhodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o\nokolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne\nzníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska\ntohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest\nodňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie\nako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase\nrozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav\njeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa\nodôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich\nokolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej\nrodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zmenšenej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný\npostup a pod. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu ustanovenia § 39\nods.1 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia\nslobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho\ntrvania.\nU obžalovaného však odvolací súd zistil iba bežné okolnosti, obžalovaný nemá rodinu, je zdravý,\nspáchanie trestného činu bolo jeho slobodným rozhodnutím. Skutok vykazuje bežné okolnosti, rovnako\nako v iných obdobných trestných veciach. Odvolací súd teda nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu\nani pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Na použitie §\n39 ods. 1 Trestného zákona by museli vyjsť najavo výnimočné, osobitné okolnosti, ktoré by sa vymykali\nrámcu bežne sa vyskytujúcich situácií, na ktoré by bol rozumný dôvod brať zreteľ. Nie každá okolnosť\nprípadu a ani nie akékoľvek osobitné pomery páchateľa sú totiž spôsobilé privodiť následok podľa § 39\nods. 1 Trestného zákona. Navyše vedenie riadneho života, či beztrestnosť páchateľa má byť štandardom\na nie výnimkou. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že jeho rodina nie je na neho odkázaná pomocou\na príjmom, je bezdetný, nezamestnaný, trvalé bydlisko nemá. Skutok spáchal obžalovaný v dôsledku\nvízie rýchleho zárobku a bol v plnej miere uzrozumený so všetkými okolnosťami nelegálneho prevozu.\nZároveň odvolací súd bral do úvahy, že nelegálna migrácia v súčasnosti predstavuje širokospektrálny\nproblém v rámci Schengenského priestoru, ktorý otvára široké možnosti pre odplatné napomáhanie k\nnedovolenému prekročeniu štátnych hraníc vo veľkých rozmeroch, čo je spoločensky negatívny jav tak\nvo vzťahu k členským štátom Európskej únie a ich občanom nesúcim riziká spojené s nekontrolovaným\n\nprílevom migrantov, ale aj vo vzťahu k samotným migrantom, ktorí sú spravidla obeťami nepriaznivej\nsituácie v domovskej krajine. Trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne zohľadňuje\nzávažnosť posudzovaného zločinu, a postačí na naplnenie účelu trestu vyjadreného v § 34 ods.\n1 Trestného zákona. Zároveň korešponduje i s možnosťami nápravy obžalovaných, odzrkadľuje\npožiadavky individuálnej aj generálnej prevencie a dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie\npáchateľov.\nNakoľko obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, odvolací súd\nprevzal do svojho rozhodnutia výrok napadnutého rozsudku o jeho zaradení do ústavu na výkon trestu\ns minimálnym stupňom stráženia.\nSúd prvého stupňa rozhodol správne keď nevyhovel obžalobou navrhovanému trestu prepadnutia\nveci mobilného telefónu, keďže vykonaným dokazovaním, predovšetkým oboznámeným znaleckým\nposudkom nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že by obžalovaný tento mobilný telefón\npoužil na spáchanie skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu.\nTrest vyhostenia vo výmere 3 roky uložil súd prvého stupňa obžalovanému správne a zákonne, pretože\nsa dopustil trestného činu na území Slovenskej republiky ako cudzí štátny občan, čím konal proti\nverejnému záujmu Slovenskej republiky. Súčasne nie je osobou, ktorej bol udelený azyl či doplnková\nochrana podľa osobitného predpisu, a preto je vo verejnom záujme, aby mu bolo právo vstupu na\núzemie Slovenskej republiky vo významnom rozsahu odňaté. Preto odvolací súd prevzal výrok o treste\nvyhostenia do svojho rozhodnutia.\nZ vyššie rozobratých dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil\nnapadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému a sám vo veci rozhodol rozsudkom\nna podklade dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný\nprostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22T/11/2024", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}