{"guid": "64e18f05-0c54-4f1c-9976-0b75e8f0c0cf:32288e0c-c61d-4752-8a46-f4159541e52b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1124010778.1", "spisova_znacka": "4To/54/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/54/2024 z 30. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2024, sp. zn. 4To/54/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1124010778.1", "identifikacne_cislo": "1124010778", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Molnárová", "sudca_id": 195, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-molnarova-195", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/32288e0c-c61d-4752-8a46-f4159541e52b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1124010778.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1124010778.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1124010778.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4To/54/2024\n1124010778\n30. 05. 2024\nJUDr. Zuzana Molnárová\nECLI:SK:KSBA:2024:1124010778.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov\nJUDr. Karola Kováča a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného A. L., pre zločin prevádzačstva\npodľa § 355 ods. 2, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného\nzákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I z 27. marca 2024 č. k.\n22T/15/2024-366, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. mája 2024, pomerom hlasov 3:0, takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. L., nar. XX.XX.XXXX v H., z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom mestského súdu sp. zn. 22T/15/2024 z 27.03.2024 bol obžalovaný A. L. uznaný\nvinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na\n§ 138 písm. j/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že\ndňa 24.09.2024 v čase asi o 08.30 hod. ako vodič motorového vozidla značky Iveco Daily, EČV: A za\nsľúbenú finančnú odmenu vo výške 50 000,- Maďarských forintov, umožnil 27 osobám:\n- H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. arabská republika,\n- H. C. C.,nar. XX.XX.XXXX, bytom R. arabská republika,\n- C. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- C. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- C. R., nar.XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. arabská republika,\n- T. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\nR. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\nR. AL E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n\n- W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- C. C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\n- C. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sýrska arabská republika,\nktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej\nrepubliky, na hraničnom prechode Rajka - Čuňovo nedovolene prekročiť štátnu hranicu Maďarska a\nSlovenskej republiky a to takým spôsobom, že tieto osoby naložil dňa 24.09.2024 v čase približne o\n04.00 hod. na bližšie nezistenom mieste v blízkosti mesta Szeged na území Maďarska do uvedeného\nmotorového vozidla značky Iveco Daily, tieto následne previezol cez hraničný prechod na územie\nSlovenskej republiky a chcel s nimi pokračovať cez Slovenskú republiku na neznáme miesto, pričom dňa\n24.09.2024 v čase o 08.30 hod. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru Slovenskej\nrepubliky, kde bolo zistené, že okrem vodiča sa vo vozidle nachádza vyššie uvedených 27 osôb pôvodom\nzo Sýrskej arabskej republiky, všetci bez dokladov totožnosti a platných víz umožňujúcich osobám\npochádzajúcim z tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky,\nPodľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 2\npísm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam, bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo\nvýmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného\nzákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci: mobilný\ntelefón Samsung Galaxy A04s, A. 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI X:XXXXXXXXXXXXXXX s tým, že\npodľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Trestného poriadku\nodvolanie obžalovaný A. L. po porade s obhajcom, ktoré písomne zdôvodnil obhajca a toto podanie\nbolo okresnému súdu doručené dňa 10.04.2024, v ktorom odvolateľ konštatoval, že uložený trest vo\nvýmere 4 roky a 8 mesiacov považuje za neprimerane prísny. Zdôraznil zásady ukladania trestov a\nje presvedčený, že súd sa týchto zásad nepridržiaval. Najmä upozornil na to, že trest má postihovať\nvýlučne páchateľa a to tak aby sa zabezpečil čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby. K tomuto\npoukázal na to, že matka odvolateľa (R. U.) postúpila operáciu chrbtice, čo má vplyv na jej mobilitu a\ntiež, že brat obžalovaného (F.) je postihnutý a vyžaduje opateru 24 hodín. Má za to, že treba brať ohľad\nna rodinné a osobné pomery páchateľa, čo má mať tiež odzrkadlenie vo výmere trestu.\nTiež požaduje, aby bolo prihliadané na mieru akou prispel k spáchaniu trestného činu, za ktorý mu je\ntrest ukladaný, pretože je nesporné, že na páchaní skutku sa podieľalo viacero osôb.\nJe presvedčený, že mu možno priznať aj ďalšie poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. a/, písm.\nf/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona.\nPoľahčujúcu okolnosť podľa písmena a/ požaduje priznať z dôvodu, že niektoré osoby ho využili, pred\nvstupom na Slovensko, keď to odmietol, sa mu vyhrážali. Trestnú činnosť spáchal z obavy o zdravie a\nživot, nielen seba, ale aj svojej rodiny.\nPodľa jeho názoru mu mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. f/ Trestného zákona,\nnakoľko trestnú činnosť páchal výlučne z dôvodu, že bol na neho vyvíjaný nátlak a hrozba v značnej\nintenzite.\nK poľahčujúcej okolnosti podľa písmena l/ zopakoval, že sa k spáchaniu skutku priznal a tento oľutoval.\nS poukazom na vyargumentované je presvedčený, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu\nnepostupoval v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona.\nZdôrazniac funkciu trestu je odvolateľ presvedčený, že trest odňatia slobody vo výmere 3 roky\nnepodmienečne je viac ako postačujúci pre naplnenie ochrannej funkcie trestu, pretože nie je osobou\npre spoločnosť nebezpečnou a nejde o majetkový alebo násilný delikt, ale proti poriadku vo verejných\nveciach. Zabrániť v ďalšom možnom páchaní trestnej činnosti mu môže aj trest nižšej výmery a je\npresvedčený, že ďalšej trestnej činnosti sa rozhodne dopúšťať nebude.\n\nTeda má za to, že funkcia trestu odňatia slobody v kombinácii s inými druhmi trestu by bola dosiahnutá\naj v prípade uloženia miernejšieho trestu a to vo výmere 3 roky nepodmienečne.\nK uvedenému zdôraznil rozhodnutia všeobecných súdov za obdobie rokov 2015-2016 s konštatovaním,\nže z ním vymenovaných rozhodnutí jednoznačne vyplýva zaužívaná prax súdov spočívajúca v ukladaní\nnižších trestov odňatia slobody pri totožnom skutku, za ktorý ho súd prvého stupňa uznal vinným a v\nmnohých prípadoch, podľa odvolateľa, súd dokonca uložil podmienečné tresty.\nOpätovne zdôrazniac, že uložený trest odňatia slobody opovažuje za neprimerane prísny, navrhol\naby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátil prvostupňovému súdu na\nnové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby rozhodol sám tak, že postupom podľa § 39 ods. 1\nTrestného zákona trest mimoriadne zníži pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uloží trest vo výmere 3\nroky nepodmienečne.\nPreskúmavaná trestná vec bola tunajšiemu súdu predložená predkladacou správou dňa 25.04.2024.\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom dňa 30.05.2024 obhajca obžalovaného uviedol,\nže sa pridržiava písomných dôvodov odvolania ako aj návrhu ako má súd rozhodnúť, majúc za to, že\nuložený trest je neprimerane prísny, z ktorého dôvodu spolu s obžalovaným požiadali o zhovievavosť\na uloženie trestu nižšej výmery.\nProkurátorka krajskej prokuratúry považujúc odvolanie obžalovaného za nedôvodné, navrhla odvolanie\nzamietnuť. Má za to, že rozsudok vo výroku o treste považuje za správny, zákonný a spravodlivý.\nObžalovaný predniesol, že chce miernejší trest a pripojil sa k prednesu obhajcu.\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré\nmu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nNa základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré\nz rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa §\n317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,\nproti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na\nchyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie\ndovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nZo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva,\nže rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len obžalovaným a to ohľadom výroku o\ntreste, na podklade čoho odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, ako\naj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení §\n317 ods. 1 Trestného poriadku je obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len\nten výrok rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo\nnapadnutému výroku a na iné chyby by odvolací súd prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie\ndovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo odvolací súd nezistil a dospel k záveru, že odvolanie\nobžalovaného nie je dôvodné.\nZ predloženého spisového materiálu krajský súd zistil nasledovné skutočnosti: Na obžalovaného A.\nL. bola Okresnou prokuratúrou Bratislava V pod č.k. 4Pv 336/23/1105-35, dňa 22.02.2024 podaná\nobžaloba pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s\npoukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom v obžalobnom návrhu.\nObžalovaný A. L. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie,\nže je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň na všetky otázky podľa § 333 ods. 3\n\npísm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“ a následne súd prvého\nstupňa správne uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a v súlade s ustanovením §\n257 ods. 7 Trestného poriadku rozhodol, že v rozsahu priznania sa obžalovaného nebude vykonané\ndokazovanie o vine a budú vykonávané dôkazy k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.\nSúdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné\nodvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.\nSprávne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného A. L. za vinného podľa podanej\nobžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného a následne prijatie tohto vyhlásenia súdom\ntvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu z podnetu podaného odvolania meniť priznaný\nskutkový stav ani právnu kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť,\nuznesenie je právoplatné, vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom\nopravnom prostriedku, mimo zistených pochybení, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §\n371 ods. 1 Trestného poriadku (§ 317 ods. 1 Trestného poriadku).\nTeda inak povedané čo sa týka žalovaného skutku sa výrok o vine stal právoplatným už v konaní\npred súdom prvého stupňa a preto odvolací súd, vzhľadom na vyššie rozvedené, tento nepodrobil\npreskúmavaciemu konaniu.\nPri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálené na základe\ndôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti\nako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu\na následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku.\nOkresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku\npodrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými\núvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako\nsa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval\ndokázané skutočnosti.\nOdvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na\n§ 138 písm. j/ Trestného zákona, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo\npodľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie\nskutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu tak, ako sú vyjadrené v napadnutom\nrozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávanom na hlavnom\npojednávaní.\nČo sa týka druhu a výmery uloženého trestu súd prvého stupňa výrok o treste a uloženom ochrannom\nopatrení odôvodnil nasledovne: „Súd pri ukladaní trestu u obžalovaného vychádzal zo závažnosti\nzločinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia\ntrestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom na 7 rokov\naž 10 rokov. K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis registra trestov,\npodľa ktorého obžalovaný nebol súdmi SR dosiaľ súdne trestaný. Zároveň súd oboznámil s výpisom z\nCentrálnej evidencie priestupkov, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo riešený.\nSúd postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona u obžalovaného prihliadol na pomer a mieru\nzávažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu\nokolnosť, a to podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona - viedol pred spáchaním riadny život, § 36 písm.\n1/ Trestného zákona - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd u\nobžalovaného priťažujúcu okolnosť nezistil. Pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností\nje tak 2:0. Uvedené malo za následok, že trestná sadzba sa u obžalovaného individuálne upravovala\nv jeho prospech znížením hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu podľa\n§ 38 ods. 3 Trestného zákona, preto súd ukladal obžalovanému trest v sadzbe 7 rokov až 9 rokov.\nPri úvahách o druhu a výmere trestu súd bral na zreteľ, že uložený trest z pohľadu individuálnej a\ngenerálnej prevencie plní funkciu na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa a zároveň uložený trest\nzodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu, spôsobu jeho spáchania, následku, ako aj zavineniu\na priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného\nspoločnosťou. Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného\n\nporiadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd pri ukladaní trestu obžalovanému\nanalogicky použil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona a znížil obžalovanému\nspodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu (porov. stanovisko NS SR č. 44/2017 zo dňa 27.06.2017).\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny je významnou\npomocou predovšetkým pre prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena a v neposlednom rade prijaté\nvyhlásenie o viny predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a právnom posúdení žalovaného\nskutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny dopad tiež na hospodárnosť\ncelého trestného konania. Následne uložil obžalovanému za skutok uvedený v obžalobe trest odňatia\nslobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, keďže takýto trest považuje na nápravu obžalovaného za\ndostatočný (uložený na samom spodu upravenej zníženej dolnej hranice zákonnej trestnej sadzby).\nTakto uložený trest považuje súd za primeraný, nie neprimerane prísny a zabezpečujúci ochranu\nspoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti zo strany obžalovaného. V tejto súvislosti sa súd\nzároveň zaoberal aj obhajobou požadovaného trestu vo výmere 3 roky podľa § 39 ods. 1, ods. 3\npísm. d/ Trestného poriadku, v súvislosti so zdravotnými problémami matky obžalovaného, ktorá má\nnavyše funkciu opatrovníčky vo vzťahu k ďalšej osobe. Na základe vykonaného dokazovania samosudca\nkonštatuje, že tieto okolnosti nemali vplyv na spáchanie trestného činu obžalovaným. Vzhľadom na\nuvedené z vykonaného dokazovania nevyplynuli také skutočnosti (okolnosti prípadu alebo pomery\nobžalovaného), pre ktoré by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre obžalovaného\nneprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.“\nOdvolací súd vo vzťahu k výroku o treste dospel k záveru, že súd prvého stupňa dôsledne zohľadnil\npríslušné ustanovenia upravujúce otázku ukladania trestu a výsledkom uvedeného je to, že trest uložený\nprvostupňovým súdom obžalovanému A. L. možno označiť za trest zákonný a primeraný.\nTrestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách\nukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.\nUložený trest má postihovať výlučne páchateľa trestného činu a to tak, aby sa príliš nedotkol jeho rodiny\na jemu blízkych osôb.\nNa druhej strane pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej\nstrane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej\nčinnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť\npodmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nPri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,\njeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu\npáchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol\nzabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.\nPri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,\nktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.\nJednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný\nzákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu\nukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť\nlen taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé\ndruhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého\nhorná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť\nrokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.\nV nadväznosti na vyššie rozvedené, k argumentácii odvolateľa predostretej prostredníctvom obhajcu,\nodvolací súd uvádza: Ak odvolateľ apeluje na súd aby pri určený výšky trestu, ktorú považuje za\nneprimerane prísnu, prihliadol na jeho rodinné pomery a skutočnosť, že uložený trest nemá mať zásadný\nnegatívny vplyv na rodinu obžalovaného, k čomu dal do pozornosti zdravotný stav matky obžalovaného,\nktorá podstúpila operáciu chrbtice a tiež, že brat obžalovaného je postihnutý a vyžaduje opateru, je\npotrebné uviesť, že aj táto skutočnosť našla odzrkadlenie vo výmere trestu, keďže tento bol ukladaný na\nsamej dolnej hranicu trestnej sadzby zníženej o jednu tretinu analogicky podľa ustanovenia § 39 ods. 4\n\nTrestného zákona. Odvolací súd zdôrazňuje, že za trestný čin, pre ktorý je súdený, vzhľadom na jeho\nzávažnosť v podobe množstva osôb, ktoré prevážal vo vozidle, zákonodarca určil rozpätie od 7 rokov\ndo 10 rokov. Rozhodne nie je povinnosťou súdu za každých okolností a v každom prípade uložiť trest\npoužitím aplikácie mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby tak, ako to urobil v\ndanom prípade súd prvého stupňa.\nAk je odvolateľ presvedčený, že mu možno priznať aj ďalšie poľahčujúce okolnosti, tak k tejto\nargumentácii je nutné uviesť nasledovné:\nAk má za to, že možno priznať poľahčujúcu okolnosť\n-podľa § 36 písm. a/ Trestného zákona - že trestný čin spáchal v ospravedlniteľnom silnom citovom\nrozrušení, je potrebné ozrejmiť, že má ísť o také duševné rozpoloženie, tj. stav spôsobený takým silným\nrozrušením, že to ovplyvnilo rozumovú a vôľovú zložku (môže sa jednať o strach, hnev, radosť a pod.) a\nak sa obžalovanému mali vyhrážať, o čom mal v prípravnom konaní vypovedať, nie je odvolaciemu súdu\nzrejmé, z čoho obhajoba vychádza. Totiž bolo preukázané, že viedol motorové vozidlo s nelegálnymi\nmigrantmi a išiel podľa pokynov, videl, že do auta nastupuje väčšie množstvo ľudí a vypovedal, že bol\npresvedčený, že im pomáha. O vyhrážkach sa zmienil len pri záverečnom preštudovaní spisu a to, že\nsa mu neznámy vyhrážal rodinou, k čomu odvolací súd uzatvára, že neznámy zrejme nepoznal jeho\nrodinu a ani osobu obžalovaného a potom v tomto smere požiadavku obžalovaného na priznanie tejto\npoľahčujúcej okolnosti vyhodnotil ako nie konkrétnu so zásadným významom a považuje ju za účelovú,\n-podľa § 36 písm. f/ Trestného zákona - že trestnú činnosť spáchal pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,\nmožno obdobne uviesť, že túto poľahčujúcu okolnosť možno priznať ak iná osoba voči páchateľovi\npôsobí na prejav jeho vôle, avšak musí ísť o dostatočne silnú hrozbu alebo nátlak, pričom má ísť o\nhrozbu násilím, či inej ťažkej ujmy (na zdraví), čo v danej veci splnené nebolo a je v priamom rozpore s\nvyjadrením obžalovaného, ktorý uviedol, že sa domnieval, že ľuďom pomáha,\n-podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným\norgánom, podľa názoru konajúceho senátu má ísť o výrazne kvalitné napomáhanie, napr. ak by jeho\npričinením bola „odkrytá celá sieť prevádzačov“, avšak zaistenie mobilného telefónu, cez ktorý dostával\npokyny kadiaľ a kedy ísť vozidlom, do ktorého nastúpilo väčšie množstvo ľudí, o čom vedomosť mal,\nnemožno považovať za napomáhanie v zmysle daného ustanovenia.\nOprávnene boli obžalovanému A. L. priznané poľahčujúce okolnosti podľa písm. j/ a písm. l/ § 36 písm.\nl/ Trestného zákona, tj. viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a priznal sa k spáchaniu\ntrestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, pričom nebola ustálená žiadna priťažujúca okolnosť. K\ntomto sa dostatočným spôsobom vyjadril už prvostupňový súd.\nNa podklade vyššie rozvedeného potom odvolací súd považuje uložený trest vo výmere 4 roky 8\nmesiacov, na výkon ktorého bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom\nstráženia, za trest zákonný, primeraný a spravodlivý.\nAk odvolateľ zdôrazňuje iné rozhodnutia jak prvostupňových, tak aj odvolacích súdov, ktoré v odvolacích\nnámietkach konkretizuje a apeluje na zásadu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, je potrebné uviesť,\nže sa jedná o rozhodnutia z roku 2016, tj. ide o odsúdenia, v ktorých nebol aplikovaný osobitný\nkvalifikačný znak podľa § 138 písm. j/ Trestného zákona - na viacerých osobách - judikovaný pod\nč. R 18/2019 v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 2/2019, podľa ktorého je práve\nmnožstvom osôb vyjadrená kvantifikácia závažnosti konania, tj. podľa počtu „prevádzaných osôb“,\nktorých v prejednávanom prípade bolo 27 osôb - príslušníkov Sýrskej arabskej republiky.\nŽiada sa poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2022 z 03.05.2022,\npodľa ktorého výklad, v zmysle ktorého trestný čin prevádzačstva spáchaný závažnejším spôsobom\nkonania, ak je spáchaný na viacerých osobách, je ústavne konformný. Takýto výklad má základ v znení\npríslušných ustanovení Trestného zákona, je predvídateľný a v súlade s podstatou uvedeného trestného\nčinu.\nVyššie rozvedené dáva v celom rozsahu odpoveď na odvolacie námietky prezentované obhajcom v\ndôvodoch odvolania v kontexte správneho odôvodnenia súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku.\nKrajský súd uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri roky osem mesiacov (na samej dolnej hranici\ntrestnej sadzby zníženej podľa ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu) považuje za dostačujúci a\n\nschopný docieliť nápravu obžalovaného i s prihliadnutím na to, že bol ukladaný trest za zločin, pri ktorom\nzákon určuje rozpätie trestnej sadzby od 7 rokov do 10 rokov s prihliadnutím na množstvo prevádzaných\nľudí.\nOdvolací súd je presvedčený, že uložený trest, je trestom, ktorý zodpovedá nielen zmyslu trestného\nkonania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení\n§ 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným rozhodným kritériám podľa ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5\npísm. a/ Trestného zákona, je trestom primeraným, zákonným a predovšetkým takým, ktorý dostatočne\nzabezpečí ochranu spoločnosti tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí\npodmienky na jeho prevýchovu.\nNezistil pochybenie ani vo výroku, ktorým obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do\nústavu s minimálnym stupňom stráženia (podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona).\nZa správny považuje aj výrok o uložení trestu prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. Samsung\nGalaxy A04s, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI X:XXXXXXXXXXXXXXX s tým, že podľa § 60 ods.\n5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemajúc dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového\nsúdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného A. Batta ako\nnedôvodné, postupom podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný\nprostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22T/15/2024", "guid": "609e4fbe-2ba5-4d11-94ad-98c27540f5d9:fc917cfd-ff68-4701-93be-41e6e60bcb00", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:000e0279-c88a-4924-88ed-78580a02f7d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.226.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 226/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 226/2022 z 3. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.226.2022.1"}], "citovane_v": [{"guid": "b435b374-8f82-4107-b2e0-3dc51a0a1eba:bde92a24-765b-4170-8c0c-8e714c05b872", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3125010939.1", "spisova_znacka": "3Tos/117/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3Tos/117/2025 z 10. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-10-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3125010939.1"}, {"guid": "d076af02-0707-4074-bef1-a881c0c821b4:104f2843-2f8c-4632-bdb5-54d6795a5e48", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:3125010939.2", "spisova_znacka": "5Nt/12/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 5Nt/12/2025 z 13. 8. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:3125010939.2"}, {"guid": "d8d0c624-e45e-4094-b6f7-e9f4be9c0129:dffdde78-6d3d-4455-ab87-00016d958c6b", "ecli": "ECLI:SK:OSRS:2024:6923010566.5", "spisova_znacka": "15T/122/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 15T/122/2023 z 29. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2024-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRS:2024:6923010566.5"}]}