Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/163/2024 z 3. 12. 2024
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. decembra 2024, sp. zn. 3To/163/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1124012474.3
Krajský súd Bratislava | 3To/163/2024 | ECLI:SK:KSBA:2024:1124012474.3 | 2024-12-03 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Majetok
Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. d) TP, § 321 ods. 2 TP, § 322 ods. 3 TP, § 221 ods. 3 TZ, § 60 ods. 1 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/395b3bed-65b7-4239-9fb7-c4f14d823280
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1124012474.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
3To/163/2024
1124012474
03. 12. 2024
JUDr. Danica Veselovská
ECLI:SK:KSBA:2024:1124012474.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov
senátu JUDr. Márie Šimkovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného H. E. a spol.
pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c), písm. d)
Trestného zákona, o odvolaniach obžalovaných H. E., B. E. a K. E. proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava I sp.zn. 14T/46/2024 zo dňa 11.09.2024 na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.12.2024
jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok zrušuje vo výroku
o treste všetkých troch obžalovaných.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému
H. E., nar. XX. XX. XXXX v R., trvale bytom H. XX, I.,
ukladá
podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona trest prepadnutia veci - mobilného telefónu zn.
Samsung Galaxy S21, B. 1: XXXXXXXXXXXXXXX, so SIM kartou XXXX XXX XXX, mobilného telefónu
zn. Samsung Galaxy S10, IMEI X:XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX a peňažných
prostriedkov vo výške 710 €, ktoré sú vedené na depozitnom účte Mestského súdu Bratislava I pod
položkou registra D 16/2024.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanej
B. E., nar. XX. XX. XXXX v R., trvale bytom N. XXXX/XXF, R.,
ukladá
podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. Xiaomi
Redmi Note 7, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou s telefónnym
číslom XXXX XXX XXX.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanej
K. E., nar. XX. XX. XXXX v D., W. republika, trvale bytom
U. XXX/XX, E.,
ukladá
podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trest prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. Xiaomi
Redmi Note 8 Pro, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM s telefónnym
číslom XXXX XXX XXX.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Mestský súd Bratislava I pod sp.zn. 14T/46/2024 zo dňa 11.09.2024 uznal
obžalovaných H. E., B. E. a K. E. zo spáchania zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k §
221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona a § 139 písm. e) Trestného zákona, a to obžalovaného H. E. v bodoch 1) až 8), obžalovanú B.
E. v bodoch 2), 3), 4), 6) a 8) a obžalovanú K. E. v bodoch 3), 5) a 7) na tom skutkovom základe, že
1) doposiaľ neznáma páchateľka dňa 21.11.2023 v čase približne od 11.58 hodine opakovane telefonicky
z telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXXX kontaktovala poškodenú R. G. na jej mobilné telefónne číslo
XXXX XXX XXX, ktorá sa v tom čase nachádzala v mieste svojho bydliska a ktorej sa klamlivo
predstavila, že je právnička, pričom jej uviedla nepravdivé informácie a to, že jej syn s manželkou mal
autonehodu, pričom v druhom vozidle mala byť mamička s malým chlapčekom, synovi hrozí väzenie
3-10 rokov s tým, že neznáma páchateľka vystupujúca ako právnička sa ponúkla, že sa vie s mamičkou
malého chlapčeka dohodnúť na finančnom odškodnení a je potrebné zložiť nejakú zálohu a poškodená
jej uviedla, že má v banke asi 10.000,- eur, pričom poškodenú prostredníctvom telefónu inštruovala,
aby peniaze vybrala, čo poškodená urobila v pobočke banky UniCredit Bank a. s. na Krížnej ulici v
Bratislave, následne na základe telefonickej komunikácie s neznámou páchateľkou uvedené peniaze
vložila do kabelky a túto uložila do kríkov na C. ulici č. XX v Bratislave, pričom na uvedenú adresu
po predchádzajúcej dohode s doposiaľ nestotožneným spolupáchateľom prišiel obvinený H. E., ktorý
z kríkov vytiahol kabelku s finančnou hotovosťou, ktorú tam položila poškodená, odviezol sa na Dlhé
diely v Bratislave, kde z kabelky vytiahol obálku s peniazmi a kabelku zahodil a následne po vzájomnej
dohode s doposiaľ nestotožneným spolupáchateľom mu túto finančnú hotovosť odovzdal v ten istý deň
na parkovisku pred Hotelom 21 v Trnávke v Ružinove a z odovzdanej sumy si ponechal 10%, čím
obvinený H. E. spolu s doposiaľ neznámymi páchateľmi spôsobili poškodenej R. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt B. XX, R. škodu vo výške 10.000,- eur,
2) doposiaľ neznámy páchateľ dňa 22.11.2023 v čase od 15.22 hod. opakovane kontaktoval z
telefónneho čísla + XXXXXXXXXXXXX poškodenú K. D. najskôr na jej telefónne číslo XX/XXXXXXXX
a následne opakovane na jej telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktorý sa jej klamlivo predstavil ako lekár
a uviedol jej nepravdivé informácie a to že jej syn mal dopravnú nehodu, pri ktorej bolo zranené dieťa
a ak poškodená poskytne peniaze, nebude syn trestne stíhaný, následne zisťoval finančné možnosti
poškodenej, ktorá mala doma uloženú hotovosť vo výške 700,- eur, túto vzala a presunula sa do pobočky

banky Slovenskej sporiteľne v obchodnom centre Mlynské Nivy, kde vybrala ďalších 8.000,- eur, do
obálky k hotovosti z banky vložila hotovosť, ktorú mala pri sebe vo výške 600,- eur, pričom 100,- eur si
ponechala a túto obálku podľa pokynu volajúceho ponechala na betónovom kvádri na začiatku odbočky
z ulice Mlynské Nivy na ulicu Bottova v Bratislave, pričom na uvedené miesto sa po vzájomnej dohode
s doposiaľ nestotožneným spolupáchateľom dostavila obvinená B. E., ktorá uvedené peniaze zobrala,
následne sa vrátila na adresu N. XX, R., kde tieto peniaze odovzdala obvinenému H. E., ktorý ich
následne v ten deň odovzdal na Zlatých Pieskoch v Bratislave doposiaľ nestotožnenej osobe a z tejto
sumy si obvinený H. E. ponechal 10%, čím obvinení H. E. a B. E. spolu s doposiaľ neznámymi páchateľmi
spôsobili poškodenej K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XX, R. škodu vo výške 8.600,- eur,
3) doposiaľ neznáma páchateľka v čase od 10.49 hod. dňa 05.12.2023 opakovane telefonicky
kontaktovala z telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX poškodenú H. K. na jej telefónne číslo XX/
XXXXXXXX a ktorej sa klamlivo predstavila, že je policajtka a uviedla jej nepravdivé informácie a to, že
jej dcéra sa zrazila s autom, v ktorom boli matka s dieťaťom, ktoré je v ťažkom stave a keby neprežilo,
dcéra pôjde na 10 rokov do väzenia a prepojila ju na osobu klamlivo vystupujúcu ako právnička, ktorá
nepravdivo uviedla, že sa zaoberá týmito prípadmi a aby nemusela ísť dcéra do väzenia, musí zaplatiť
poškodenej rodine 150.000,- eur, vypýtala si od poškodenej jej mobilné telefónne číslo a ďalej prebiehala
komunikácia na telefónnom čísle XXXX XXX XXX, pričom poškodenú inštruovala, aby išla vybrať
peniaze z banky, ktoré poškodená vybrala v pobočke VÚB banky na Kamennom námestí v Bratislave
a následne podľa inštrukcie neznámej páchateľky položila peniaze vo výške 10.000,- eur v obálke pod
auto pred nákupným centrom Tesco na Kamennom námestí 1/A, Bratislava, pričom na uvedené miesto
sa po vzájomnej dohode s doposiaľ nestotožneným spolupáchateľom dostavili obvinené B. E. a K.
E., pričom obvinená B. E. zobrala obálku s peniazmi počas toho, ako obvinená K. E. dávala pozor a
sledovala okolie, následne obvinené prišli na adresu N. XX v R., po čom obvinený H. E. zavolal doposiaľ
nestotožnenému spolupáchateľovi, že už majú peniaze, na čo sa tento spolupáchateľ dostavil na adresu
N. XX v R., kde si peniaze prevzal, čím obvinení H. E., B. E. a K. E. spolu s doposiaľ neznámymi
páchateľmi spôsobili poškodenej H. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. XXXX/XX, R. škodu vo výške
10.000,- eur,
4) doposiaľ neznáma páchateľka dňa 08.12.2023 v čase od 15.16 hod. opakovane telefonicky
kontaktovala z telefónnych čísel XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX poškodenú G. G. na jej telefónne
číslo XX/XXXXXXXX v mieste jej bydliska v obci Most pri Bratislave, pričom sa poškodenej klamlivo
predstavila ako lekárka a uviedla jej nepravdivé informácie, že dcéra poškodenej zavinila autonehodu pri
ktorej sa zranilo dieťa a potrebuje peniaze na jeho operáciu, pričom následne jej odovzdala ďalšiu osobu,
ktorá plakala a v poškodenej vzbudila predstavu, že jej volá dcéra, ktorá ju prosila o pomoc a peniaze,
teda aby pripravila všetky peniaze, ktoré doma má a tieto odovzdala lekárke, ktorá si pre peniaze
príde, na čo poškodená do obálky vložila finančné prostriedky vo výške 18.000,- eur v 100,- eurových
bankovkách, pričom na základe inštrukcií od doposiaľ neznámeho spolupáchateľa sa po vzájomnej
dohode do obce Most pri Bratislave dostavil obvinený H. E. spolu s obvinenou B. E. na motorovom
vozidle značky Mercedes Benz E, čiernej farby, EČ: F. XXX W., ktoré šoféroval obvinený H. E., kde
obvinená B. E. vydávajúca sa za lekárku a sediaca na zadnom sedadle vo vozidle prevzala v čase
okolo 16.30 hod. od poškodenej G. G. finančnú hotovosť vo výške 18.000,- eur, túto následne odovzdala
obvinenému H. E., pričom spolu odišli v ten istý deň do mesta Šaľa, kde sa stretli s doposiaľ neznámym
spolupáchateľom, ktorému po odrátaní odmeny vo výške 10% obvinený H. E. odovzdal zvyšnú hotovosť,
čím obvinení H. E. a B. E. spolu s doposiaľ neznámymi páchateľmi spôsobili poškodenej G. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt XX. augusta XXX/XX, G. pri R. škodu vo výške 18.000,- eur,
5) doposiaľ neznáma páchateľka dňa 11.12.2023 v čase od 16.23 hodine opakovane telefonicky
kontaktovala z telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXXX poškodenú K. I. na jej telefónne číslo XXXX XXX
XXX, pričom sa jej klamlivo predstavila ako právnička, ktorá vyšetruje dopravnú nehodu jej dcéry, kde
bolo zranené dieťa a jej dcéra potrebuje odškodniť matku toho dieťaťa, inak to bude musieť ísť na súd a
jej dcéra by mohla skončiť v base a spýtala sa poškodenej, koľko má doma peňazí, na čo jej poškodená
odpovedala, že má 10.000,- eur v nominálnej hodnote 200,- eur a následne ju neznáma páchateľka
v telefóne vyzvala, aby jej nadiktovala sériové čísla bankoviek a s poškodenou sa dohodla, že tieto
peniaze odovzdá pani U. v Stupave pri E. sporiteľni, na čo poškodená za ďalej trvajúceho hovoru a opisu
kadiaľ ide a čo robí, odišla na určené miesto, pričom ako sa nachádzala na parkovisku pred herňou
Monaco na adrese T. XX v E. jej osoba v telefóne povedala, že k nej príde mladá žena, pričom počas toho
obvinený H. E. dostal inštrukcie od doposiaľ nestotožnenej osoby, že má ísť do mesta Stupava a počas

jazdy telefón odovzdal obvinenej K. E., ktorá ho následne navigovala a dohodla spôsob odovzdania
peňazí, kde s ním vo vozidle bola aj obvinená K. E. spolu s C. N., pričom do Stupavy prišli na motorovom
vozidle značky Mercedes Benz E, čiernej farby, EČ: F. XXX W., ktoré šoféroval obvinený H. E., pričom
zaparkoval svoje vozidlo na parkovisku pred herňou Monaco oproti obchodu BILLA v Stupave, kde z
vozidla vystúpila obvinená K. E., podľa inštrukcií podišla k poškodenej K. I. a predstavila sa jej ako pani
U., od ktorej prevzala obálku s hotovosťou, a vrátila sa naspäť do vozidla k obvinenému H. E. a spolu
odišli na Zlaté Piesky, kde finančnú hotovosť odovzdali doposiaľ nestotožnenému spolupáchateľovi,
pričom z odovzdanej sumy si obvinení H. E. a K. E. ponechali každý po 1.000,- eur, čím obvinení H. E. a
K. E. spolu s doposiaľ neznámymi páchateľmi spôsobili poškodenej K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
G. XXXX/X, Stupava škodu vo výške 10.400,- eur,
6) doposiaľ neznámy páchateľ dňa 12.12.2023 v čase od 13.39 hodine opakovane telefonicky
kontaktoval z telefónnych čísel +XXXXXXXXXXXXX a +XXXXXXXXXXXXX poškodenú L. R. na
telefónne číslo XXXX XXX XXX patriace poškodenej a na telefónne číslo XXXX XXX XXX patriace
manželovi poškodenej L. R. a taktiež na telefónne číslo XX/XXXXXXXX na adrese ich trvalého pobytu
a klamlivo sa jej predstavil ako policajt a uviedol jej nepravdivé informácie, že jej syn mal nehodu a jeho
vinou je ťažko zranené cudzie dieťa a následne jej neznámy páchateľ predstieral, že telefón odovzdal
synovi poškodenej, ale ten sa z dôvodu, že má zranené ústa nemôže s ňou poriadne rozprávať a preto
do telefónu len plakal a vravel, že to všetko ľutuje, následne sa v telefóne ozval opäť neznámy páchateľ
vydávajúci sa za policajta a uviedol, že ich syn spáchal ťažký trestný čin s vysokou sadzbou a keď to
zranené dieťa zomrie, tak môže ich syn dostať trest až 25 rokov v base a nakoľko je polícia v kontakte
s poškodenými, tak on vie že sa s nimi dá dohodnúť aj mimosúdne a to tak, že sa im dajú nejaké
peniaze, pričom požadujú sumu 40.000,- eur, na čo poškodená uviedla, že má doma len 3.000,- eur a
neznámy páchateľ jej povedal, že musí ísť do banky a tam má vybrať 9.500,- eur, na čo sa poškodená
L. R. spolu so svojím manželom presunula do obchodného centra EUROVEA, kde v ČSOB banke z
účtu č. E XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného jej meno vybrala sumu vo výške 9.500,- eur a
následne poškodená telefonicky komunikovala s neznámym páchateľom, ktorý jej uviedol, aby išla k
modrému mostu, v blízkosti Slovenského národného divadla a tam položila peniaze na zelenú trávu,
pričom poškodená spolu so svojím manželom uvedenú finančnú čiastku vo výške 9.500,- eur a 3.000,eur dňa 12.12.2023 v čase okolo 16.00 hod. odniesli na dohodnuté miesto a položili na zelenú trávu,
pričom obvinený H. E. sa na základe inštrukcií na svojom motorovom vozidle značky Mercedes Benz E,
čiernej farby, EČ: F. XXX W., ktoré šoféroval presunul spolu s obvinenou B. E. na G. Nivy, kde následne
obvinená B. E. vystúpila z vozidla a podľa inštrukcií doposiaľ neznámeho spolupáchateľa išla prevziať
peniaze, pričom obvinenému H. E. spomenula nejaký modrý most, na čo obvinený H. E. s vozidlom
odišiel a pre peniaze išla obvinená B. E., ktorá peniaze prevzala a potom ju pri Slovnafte obvinený H.
E. počkal, kde mu obvinená B. E. nasadla do jeho vozidla a spoločne odišli do Šale, kde odovzdali
peniaze doposiaľ nestotožnenej osobe a z uvedenej sumy si ponechali 10%, čím obvinení H. E. a B.
E. spolu s doposiaľ neznámymi páchateľmi spoločným konaním spôsobili poškodenej D.. L. R., V.., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. údolie XX, Bratislava škodu vo výške 12.500,- eur,
7) doposiaľ neznáma páchateľka dňa 14.12.2023 v čase od 09.53 hodine opakovane telefonicky
kontaktovala z telefónneho čísla XXXX XXX XXX poškodenej A. W. na jej telefónne číslo XXXX XXX
XXX, pričom sa jej klamlivo predstavila ako doktorka R. z L., a uviedla jej nepravdivé informácie a to,
že volá z dôvodu, že dcéra poškodenej spôsobila vážnu dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k vážnemu
poraneniu malého dieťaťa a zranení sú aj jeho rodičia a požadujú peniaze, aby sa to za účasti notára
mimosúdne vyrovnalo, následne dala k telefónu osobu vydávajúcu sa za dcéru poškodenej, tá sa
opýtala, že koľko má doma peňazí, na čo poškodená uviedla, že má doma nejakú hotovosť, ktorú
telefonicky prepočítala, teda 50.000,- eur, následne táto osoba vystupujúca ako doktorka R. poškodenú
inštruovala, aby nikomu nevolala, neskladala telefón a tieto peniaze dala do nejakej tašky a nechala ich
na bráničke, čo aj poškodená vykonala, peniaze v igelitke zavesila na kľučku brány pred jej rodinný dom
a podľa inštrukcií sa vrátila do domu, zamkla dvere a pozerala na bránu, kde asi po desiatich minútach
podľa inštrukcií od doposiaľ neznámeho spolupáchateľa prišla k bráničke obvinená K. E., ktorú na miesto
priviezol na svojom motorovom vozidle značky Mercedes Benz E, čiernej farby, EČ: F. XXX W. obvinený
H. E., pričom obvinená K. E. následne tašku s finančnou hotovosťou zobrala, nasadla k obvinenému H.
E. a spolu odišli do B. pri N., kde peniaze odovzdali doposiaľ nestotožnenému spolupáchateľovi, pričom
zo sumy 50.000,- eur si obvinený H. E. ponechal 3.000,- eur, čím obvinení H. E. a K. E. spolu s doposiaľ
neznámymi páchateľmi spôsobili poškodenej A. W., nar. X.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XXXX/XX, R. - Q.
R. škodu vo výške 50.000,- eur,

8) doposiaľ neznáma páchateľka dňa 22.11.2023 v čase od 09.58 hodine telefonicky kontaktovala z
telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX poškodeného A. R. na jeho telefónne číslo XX/XXXXXXXX, ktorý
sa v tom čase nachádzal v mieste trvalého bydliska na adrese L. 6, E. C. a žiadala od neho číslo
jeho mobilného telefónu, na čo jej nadiktoval svoje telefónne číslo XXXX XXX XXX a hovor ukončili,
kde vzápätí mu volala tá istá osoba z telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX na jeho mobilný telefón a
uviedla mu nepravdivé informácie a to, že niekto v jeho mene presúva z jeho bankového účtu peniaze
do rôznych krajín a povedala mu, aby si vzal taxík a išiel do Bratislavy, konkrétne do obchodného
centra AVION a aby zo svojho bankového účtu vybral hotovosť vo výške 10.000,- eur, pričom poškodený
postupoval podľa jej inštrukcií a po tom, čo ho taxík priviezol pred obchodné centrum AVION vošiel do
pobočky Slovenskej sporiteľne, kde zo svojho bankového účtu vybral požadovanú hotovosť vo výške
10.000,- eur a následne tieto peniaze podľa inštrukcií v čase okolo 10.30 hod. na parkovisku pred
firmou ARUBA odovzdal obvinenej B. E., ktorú neďaleko čakal obvinený H. E., pričom po prevzatí
peňazí sa spoločne taxíkom presunuli do Senca na Slnečné jazerá, kde peniaze odovzdali doposiaľ
nestotožnenému spolupáchateľovi, ktorý ich potom odviezol na Trnavské mýto v Bratislave, kde sa
obvinený H. E. pred obchodným centrom CENTRAL stretol opäť s poškodeným A. R., ktorý mu podľa
inštrukcií povedal, aby tieto peniaze odovzdal mužovi, čo aj urobil a tieto peniaze vo výške 5.000,eur si prevzal obvinený H. E., ktorý následne odišiel do Vrakune, kde tieto peniaze odovzdal doposiaľ
nestotožnenému spolupáchateľovi, pričom si ponechal 10 % zo sumy, a počas toho poškodenému
neznáma žena do telefónu povedala, že tieto peniaze mu toho istého dňa do 16-tej hodiny osobne
prinesie domov, k čomu však už nedošlo, čím obvinení H. E. a B. E. spolu s doposiaľ neznámymi
páchateľmi spôsobili poškodenému A. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt L. XXX/X, E. C. škodu vo výške
15.000,- eur,
čím obvinení H. E., B. E., K. E. a doposiaľ nestotožnení spolupáchatelia spôsobili svojím spoločným
konaním všetkým poškodeným celkovú škodu vo výške 134.500,- eur, pričom obvinený H. E. sa svojím
konaním podieľal na celej výške škody, obvinená B. E. sa svojím konaním podieľala z celkovej výšky
škody na škode vo výške 64.100,- eur a obvinená K. E. sa svojím konaním podieľala z celkovej výšky
škody na škode vo výške 70.400,- eur.
Súd prvého stupňa obžalovanému H. E. podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2
Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods.
2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa
§ 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu uložil trest prepadnutia veci - mobilných telefónov značky
Samsung Galaxy S21, Samsung Galaxy S10 a peňažnej hotovosti 710,- Eur. Obžalovanej B. E. súd
prvého stupňa podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil
trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
súd uložil obžalovanej trest prepadnutia veci - mobilného telefónu značky Redmi Note 7. Obžalovanej
K. E. bol podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený
trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, pre výkon ktorého bola podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona jej bol uložený trest prepadnutia veci mobilného telefónu Redmi Note Pro 8. Súd
prvého stupňa podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného H. E. k náhrade škody vo
výške 10.000€ poškodenej R. G., obžalovaných H. E. a B. E. k spoločnej a nerozdielnej náhrade škody
vo výške 8.600 K. D., vo výške 18.000€ G. G., vo výške 12.500€ L. R. a vo výške 15.000€ A. R., ktorého
podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaných H. E. a K. E. k spoločnej a nerozdielnej
náhrade škody vo výške 10.400€ K. I., vo výške 50.000€ A. W., a obžalovaných H. E., B. E. a K. E. k
spoločnej a nerozdielnej náhrade škody vo výške 10.000€ poškodenej H. K..
Proti výroku o treste podali všetci traja obžalovaní ihneď po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré odôvodnil
ich spoločný obhajca podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.09.2024 a obžalované B. E. a K.
E. odôvodnili odvolanie aj vlastnými podaniami.
Obhajca v odôvodnení odvolania, ktoré doručil odvolaciemu súdu dňa 03.12.2024, namieta, že
prvostupňový súd pri posúdení otázky primeranosti uložených trestov vykonal dokazovanie len v rozsahu
prečítania listín, ktorými boli len výpisy z evidencie priestupkov a odpisy z registra trestov. Takýto rozsah

vykonaného dokazovania v súvislosti s posudzovaním primeranosti uložených trestov nezodpovedá
kvalitatívnym požiadavkám dokazovania vo vzťahu k primeranosti trestu vyplývajúcim z ustanovenia
§ 34 ods. 4 Trestného zákona. Súd pri posudzovaní výšky uložených trestov nepostupoval v súlade
so zásadami ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona a zároveň nezohľadnil zásady a princípy
vyplývajúce zo zákona č. 40/2024 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Novela Trestného zákona
bola prijatá zákonodarcom najmä za účelom humanizácie trestov s ohľadom na princípy právneho
štátu (spravodlivé a primerané trestanie trestných činov), priklonenia sa k filozofii restoratívnej justície,
vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom
odňatia slobody, celkového presadzovania alternatívnych trestov a podpory probačnej služby. Cieľom
restoratívnej justície je obnova začlenenia do bezpečných komunít (kde bol spáchaný trestný čin)
poškodených a páchateľov, ktorí chcú vyriešiť svoje konflikty. V rámci dosiahnutia cieľov restoratívnej
justície novela Trestného zákona vo vzťahu k majetkovým trestným činom kladie dôraz najmä na
odstránenie, resp. nahradenie škody spôsobenej trestným činom. V tejto súvislosti obhajoba opakovane
poukazuje na skutočnosť, že v priebehu trestného konania obžalovaní priznali zodpovednosť za
spáchané skutky a zároveň viackrát preukázali úprimnú snahu o náhradu škody, ktorú svojím konaním
spôsobili poškodeným, avšak z objektívnych dôvodov (najmä z dôvodu výkonu väzby) je náhrada škody
za aktuálnych podmienok nemožná. V nadväznosti na uvedené má obhajoba za to, že tresty, ktoré
boli obžalovaným uložené napadnutými výrokmi nereflektujú požiadavky a ciele restoratívnej justície,
práve naopak, ich svojou výškou popierajú. Obhajoba cituje Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS
1/2021, podľa ktorého „Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa
nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov
páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho
trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť
prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát
a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť
spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať
za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest". Vzhľadom na vyššie uvedené má obhajoba
za to, že tresty odňatia slobody uložené napadnutým rozsudkom sú neprimerané a z toho dôvodu
navrhla, aby odvolací súd napadaný rozsudok vo výrokoch o treste zrušil a po zohľadnení argumentácie
obhajoby v tejto časti sám rozhodol.
Obžalovaná B. E. vzhliada neprimeranosť trestu poukazom na novelu Trestného zákona, ktorá zmiernila
tresty, a argumentáciou, že učinila vyhlásenie o vine. Jej čin nemohol byť premyslený a ľahostajný,
ako uvádzal prokurátor, a súčasne aj premysleným činom viacerých ľudí, ktorí sa na ňom podieľali. V
tomto vidí obžalovaná rozpor. Prokurátor pripúšťa, že obžalovaní boli drogovo závislí, ako aj to, že pod
vplyvom drog človek koná inak. Nikto sa s touto otázkou nevysporiadal. V ďalšej časti odôvodnenia
svojho odvolania obžalovaná namieta nevysporiadanie sa s viacerými nejasnosťami už v prípravnom
konaní a nerešpektovanie prezumpcie neviny. Riadiaca hlava je na slobode a obžalovaná ako poslíček
nie je. Jej účasť na trestnej činnosti bola minimálna. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tým,
že v prípravnom konaní bolo obžalovanej zaistené vozidlo zn. BMW X6 za účelom náhrady škody.
Toto vozidlo bolo ohodnotené na 9.000€. Uvedené malo byť zohľadnené ako poľahčujúca okolnosť.
Obžalovaná poukazuje na to, že poškodení neboli pri skutkoch dostatočne opatrní a nedodržali
primeranú obozretnosť. Obžalovaná nespáchala trestný čin v skúšobnej dobe, pretože podmienka jej
bola zrušená. V doplňujúcom podaní uviedla, že skutky spáchala preto, že potrebovala peniaze na drogy.
Nebolo jej umožnené vypovedať.
Totožné skutočnosti uviedla vo svojom odôvodnení odvolania aj obžalovaná K. E.. Tiež zdôrazňuje, že
vyhlásila vinu na hlavnom pojednávaní a svoje konanie oľutovala, že prokurátor si pri opise trestnej
činnosti protirečí, že neboli skutky dobre objasnené v prípravnom konaní, že bola pod psychickým
nátlakom, že hlavné postavy nie sú trestne stíhané, a že jej rola pri skutkoch bola pomocná, že poškodení
nedodržali potrebnú mieru opatrnosti. V ďalšom podaní okrem zopakovania uvedeného obžalovaná
konštatuje, že ako ťažko zdravotne postihnutá osoba nechápala dopad činov na jej osobu z dôvodu
drogovej závislosti, a preto žiada miernejší trest. Po smrti matky je na tom psychicky zle. Hoci bola
viac ráz trestaná, vie sa živiť aj legálne, pred vzatím do väzby pracovala ako upratovačka v OC Avion.
Organizátorom celej činnosti je D. R., ktorý je na slobode.

Prokurátor využil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniam obžalovaných, ktoré mu boli v súlade s §
314 Trestného poriadku doručované, a to podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.10.2024.
Prokurátor zvýrazňuje okolnosti spáchania trestného činu tým, že cituje z uznesenia Krajského súdu v
Bratislave, sp.zn. 3Tos/81/2024 zo dňa 11.07.2024, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „skutky spočívajú
v premyslenej opakovanej koordinovanej spolupráci viacerých osôb zameranej na zneužitie zraniteľnosti
osôb vyššieho veku s cieľom majetkového prospechu, a s prejavom ľahostajnosti k prežívaniu týchto
osôb nielen pri predostrení vymysleného príbehu skľučujúceho charakteru, ale aj pri zistení bezdôvodnej
straty finančných prostriedkov v nemalej výške. Účasť na takejto spolupráci vyžaduje určitú osobnostnú
predispozíciu v zmysle nedostatku vyšších citov a neúcte k veku a k vlastníckemu právu.“ Vo
svojej podstate ide o trestnú činnosť závažného charakteru, kde obeťami tejto trestnej činnosti sú tí
najzraniteľnejší členovia spoločnosti, ku ktorým by sme mali prejavovať rešpekt a úctu. Obžalovaní
však bezcharakterným spôsobom za účelom nielen vlastného obohatenia, ale aj obohatenia ďalších
doposiaľ nestotožnených osôb poškodených pripravili v mnohých prípadoch o ich celoživotné úspory.
V tejto súvislosti sa prokurátor stotožňuje so závermi samosudcu o vyhodnotení závažného spôsobu
páchania žalovanej trestnej činnosti, ako aj k jeho následkom, ktoré predstavujú citeľnú finančnú ujmu
na majetku poškodených. Súd správne vyhodnotil aj skutočnosti týkajúce sa osôb obžalovaných a
dospel k správnemu záveru, že tieto vypovedajú o ich sklonoch k páchaniu takmer výlučne majetkovej
trestnej činnosti, a o spôsobe ich života, ktorý charakterizuje tá skutočnosť, že obžalovaní nerešpektujú
právny poriadok. V osobách obžalovaných prokurátor nevzhliadol žiadnu takú skutočnosť, ktorá by
charakterizovala osobnosť obžalovaných v pozitívnom smere. Na základe vykonaného dokazovania
má prokurátor zato, že súd uložil obžalovaným H. E., B. E. a K. E. tresty odňatia slobody v súlade s
ustanovením § 33a Trestného zákona a § 34 Trestného zákona. S odôvodnením samosudcu, z akého
dôvodu ukladal tresty v hornej polovici trestnej sadzby, sa prokurátor v plnom rozsahu stotožňuje.
Obžalované K. E. a B. E. vo svojom písomnom odvolaní poukázali na skutočnosť, že orgány činné v
trestnom konaní pristúpili k vykonanému dokazovaniu laxne, obe obžalované chceli v prípravnom konaní
vypovedať a preukázať, že na spáchanej trestnej činnosti sa mala podieľať osoba D. R., pričom im to
nebolo umožnené a koordinátor tejto trestnej činnosti je na slobode. Podľa ich vyjadrenia, obžalované
mali byť v pozícii len akýchsi pomocníkov, pričom týmto spôsobom si zabezpečovali finančné prostriedky
na kúpu omamných a psychotropných látok. K uvedeným tvrdeniam je potrebné uviesť, že nie je pravdou,
že by sa obžalované v prípravnom konaní domáhali vypočutia, obžalované v prípravnom konaní boli
viackrát vypočuté, pričom vo všetkých prípadoch využili svoje zákonné právo a k veci odmietli vypovedať.
Obžalované v procesnom postavení obvinených nevypovedali o účasti ďalších osôb na spáchanej
trestnej činnosti, ani nepredložili žiadne návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere. Obžaloba bola
podaná na obžalovaných H. E., B. E. a K. E., pretože skutkové okolnosti zabezpečené v prípravnom
konaní umožňovali ich postavenie pred súd v zmysle ustanovenia § 234 ods. 1 Trestného poriadku.
Rovnako je potrebné uviesť, že nie je možné zľahčovať postavenie obžalovaných pri páchaní tohto druhu
trestnej činnosti a to v tom smere, že boli len akýmisi pomocníkmi s minimálnou účasťou na spáchanej
trestnej činnosti, pretože bez ich účasti by nebolo došlo k dokonaniu trestného činu. Pri tomto druhu
trestnej činnosti je charakteristická koordinovanosť páchateľov, z ktorých každý plní svoje úlohy (tzv.
navolávači, ktorí poškodeným predstierajú nepravdivé skutočnosti a vylákavajú finančné prostriedky, a
osoby, ktoré od poškodených prevezmú finančné prostriedky). Irelevantné sú tvrdenia obžalovaných B.
E. a K. E. o tom, že túto trestnú činnosť páchali z dôvodu ich závislosti na omamných a psychotropných
látkach. Táto skutočnosť nemá vplyv na prípadné vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti, ale skôr
svedčí o povahe obžalovaných - zabezpečiť si omamné a psychotropné látky akýmkoľvek spôsobom,
hoc aj trestnou činnosťou spáchanou na osobách vyššieho veku. Odvolávanie obžalovanej K. E. na
jej psychický stav rovnako neobstojí, pretože vykonaným znaleckým dokazovaním bolo preukázaná
simulácia jej poruchy, u obžalovanej znalkyňa vylúčila závažné duševné ochorenie aj exogénneho
charakteru a rovnako znalkyňa nezistila duševnú poruchu. K tvrdeniam B. E. ohľadne zaistených vecí
prokurátor uvádza, že vo vzťahu k osobnému motorovému vozidla R. S xN H.: X EČ: I. XXX GZ, ktoré
je vo vlastníctve obžalovanej B. E., bol v prípravnom konaní zvolený postup podľa § 50 ods. 1 písm.
a), ods. 2, ods. 4 Trestného poriadku, t.j. majetok vo vlastníctve obžalovanej bol zaistený pre účely
náhrady škody. Veci zaistené pri domovej prehliadke, u ktorých nebol preukázaný súvis so spáchanou
trestnou činnosťou, boli vrátené obžalovaným a vo vzťahu k ostatným veciam zaisteným pri domovej
prehliadke bol uložený trest prepadnutia veci, keďže tieto veci boli použité na spáchanie trestného činu
alebo boli výnosom z trestnej činnosti, alternatívne tieto veci slúžia ako vecný dôkaz a z uvedeného
dôvodu neboli obžalovaným vrátené. Pokiaľ obžalovaná B. E. v závere svojho odvolania argumentuje,
že jej bola zrušená podmienka, k uvedenému je potrebné uviesť, že skutok, pre ktorý bola právoplatne
odsúdená trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 1T/47/2023 zo dňa 02.11.2023, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2023, je naďalej trestným činom aj po novele Trestného zákona a
vzhľadom k tomu, že posudzovanú trestnú činnosť mala spáchať po právoplatnosti uvedeného trestného
rozkazu, samosudca postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovanej uložil samostatný trest. Na
základe vyššie uvádzaných skutočností prokurátor navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaných
postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, aj ako bolo
napadnutým rozsudok porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods.
1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20231001.html> alebo <https://www.slovlex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20231001.html>, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku
1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší
vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť odvolania
podaného oprávnenými osobami, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú vecne neopodstatnené,
súd prvého stupňa sa však dopustil drobných zákonných pochybení pri treste prepadnutia veci, keď
o výnose z trestnej činnosti rozhodol podľa nesprávneho ustanovenia zákona, a tiež u všetkých troch
obžalovaných opomenul vysloviť, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Keďže ide o nesprávne
použitie ustanovenia Trestného zákona, mohlo by toto pochybenie zodpovedať dovolaciemu dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, a preto ho odvolací súd korigoval aj bez explicitnej
odvolacej námietky.
Odvolací súd po predložení veci nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo konania, ktoré
mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, preto nariadil vo
veci verejné zasadnutie.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obhajca v plnom rozsahu sa pridržiaval písomných dôvodov
odvolania. Uložené tresty považoval za neprimerane prísne a neodzrkadľujúce úmysel zákonodarcu
vyjadrený novelou Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. Najmä v prípade obžalovaného H. E. je trest
neprimeraný so zreteľom na to, že obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu, a že je možné
použiť aj miernejšie opatrenia, ktoré by boli vhodné z pohľadu možnosti náhrady škody, keďže
počas uväznenia obžalovaný nemôže byť riadne zárobkovo činný. V jeho prípade by na nápravu i
ochranu spoločnosti postačoval podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom a uložením
primeraných povinností smerujúcich k náhrade škody. Obžalovaný učinil sebareflexiu, rovnako ako
ostatné dve obžalované, vďaka čomu hlavné pojednávanie prebehlo na jeden raz, čím aj prejavili účinnú
snahu po náprave. Obdobná argumentácia ako pri obžalovanom H. E. platí aj vo vzťahu k B. E. a K.
E., ktoré síce už boli odsúdené za trestný čin, avšak jednalo sa o iný druh trestnej činnosti, a to drobné
krádeže, pričom podstatným faktorom, ktorý viedol k spáchaniu trestného činu, bola u oboch drogová
závislosť. Súd prvého stupňa mechanicky prevzal návrh prokurátora bez toho, aby jasne zvážil všetky
okolnosti na strane obžalovaných, a to aj tie, ktoré svedčia v ich prospech, ako je vyhlásenie viny. Hoci
sa jedná o trestnú činnosť spáchanú na viacerých osobách vyššieho veku a táto vec citlivá i z dôvodu jej
medializácie, aj tu platí, že tresty majú byť individualizované, čomu ukladanie trestov pri hornej hranici
trestnej sadzby u všetkých troch obžalovaných nezodpovedá. Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval
§ 38 ods. 1 Trestného zákona, pretože v neprospech obžalovaných hodnotil to, čo tvorí zákonný znak
skutkovej podstaty trestného činu. Obhajca navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil
obžalovaným miernejšie tresty. Obžalovaným K. E. a B. E. navrhol popri zmiernení nepodmienečných

trestov uložiť ochranný dohľad a prípadne aj ochranné protitoxikomanické liečenie či už ústavné alebo
ambulantné, čo je nástrojom eliminácie rizikových faktorov a prostriedkom k dosiahnutiu nápravy.
Zástupca krajskej prokuratúry napadnutý rozsudok považoval za správny a zákonný vo všetkých jeho
výrokoch a navrhol, aby odvolací súd odvolania zamietol.
Obžalovaný H. E. v konečnom návrhu uviedol, že by sa chcel ospravedlniť poškodeným, na slobode sa
zamestná a nespácha žiadny trestný čin, bude žiť riadny život. Obžalovaná B. E. sa v konečnom návrhu
pripojila k prednesu svojho obhajcu. Obžalovaná K. E. sa tiež pripojila k jeho prednesu a dodala, že
uvádzala, že hlavným páchateľom bol D. R., ktorý jej dával 20-30 €, aby si mohla kúpiť pervitín. Je jej to
ľúto a keď bude zamestnaná, ešte nevie, kde bude zaradená, kde ju dajú, chce to splácať poškodeným.
Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II
podal dňa 10.06.2024 na H. E., B. E. a K. E. obžalobu, a to na H. E. pre obzvlášť závažný zločin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c), písm. d), ods. 4 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j) a § 139 písm. e) Trestného zákona a na obžalované B. E. a K. E.
pre zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c), písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) a § 139 písm. e) Trestného zákona na vyššie citovanom
skutkovom základe.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2024 prokurátor modifikoval obžalobu z dôvodu
nadobudnutia účinnosti novely Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. tak, že konanie obžalovaných uvedené
v obžalobe právne kvalifikuje u všetkých troch obžalovaných ako zločin podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. j) Trestného zákona a § 139 písm. e) Trestného zákona.
Následne všetci traja obžalovaní, každý osobitne, učinili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, že sú vinní, a následne každý z nich kladne zodpovedal na otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa
podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie všetkých troch obžalovaných o vine prijal s tým, že
dokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a k
výroku o náhrade škody.
Obžalovaných súd prvého stupňa na základe ich vyhlásenia o vine uznal vinnými v zmysle modifikovanej
obžaloby, tzn. na podklade § 2 ods. 1 Trestného zákona uznal ich vinu nie podľa zákona účinného v
čase skutku, ale podľa Trestného zákona v znení novely č. 40/2024 Z.z., pretože toto neskoršie znenie
Trestného zákona je pre obžalovaných priaznivejšie. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe
podľa obžaloby došlo po vyhlásení viny a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o vine
nemohol byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť, a ani nebola
odvolaním napadnutá. Výhrady obžalovaných B. E. a K. E. uvedené v odvolaniach, smerujúce proti
nedostatočne zistenému skutkovému stavu v prípravnom konaní, odvolací súd vecne nepreskúmaval,
pretože tieto námietky presahujú rámec revízie výroku o treste.
Súd prvého stupňa k výrokom o treste vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu umožňujúcom
spravodlivé rozhodnutie, k osobám obžalovaných a k možnostiam ich nápravy zistil všetky relevantné
skutočnosti. Ani v odvolacom konaní nevyvstala potreba výsluchu obžalovaných, ktorý navrhovala
obhajoba, pretože z tohto návrhu ani z prednesov jednotlivých obžalovaných nevyplynuli žiadne
skutočnosti, ktoré by už neboli v spisovom materiáli zachytené, a ktoré by bolo potrebné podrobnejšie
dokazovať.
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že na obžalovaného H. E. sa hľadí, akoby
nebol odsúdený. K posúdeniu možností jeho nápravy je však relevantné, že už bol odsúdený za trestný
čin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, v skúšobnej dobe sa osvedčil. Konštatovanie tejto
relevancie vyplýva z ustálenej súdnej praxe Ústavného súdu SR (napr. viď I. ÚS 140/2011), že fikcia
sa vzťahuje len na odsúdenie za trestný čin, nie na jeho spáchanie pri posudzovaní osoby páchateľa.
Podvodného konania sa obžalovaný dopustil aj v priestupkovej forme, keď v roku 2019 predal vozidlo
so stočenými kilometrami.

Obžalovaná B. E. má 20 záznamov v registri trestov, z toho minimálne 14 za majetkovú trestnú činnosť,
ostatné odsúdenia sú cudzozemské a týkajú sa najmä rešpektovania uložených sankcií a určených
pravidiel, ale aj krádeží a neoprávneného použitia platobnej karty. Minimálne 10 krát jej bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý vykonala. Naposledy bola trestným rozkazom Mestského
súdu Bratislava I sp.zn. 1T/47/2023 zo dňa 02.11.2023 uznaná vinnou z drobnej krádeže, za čo jej bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu plynúcu
od 30.11.2023 do 30.11.2026. Z toho rezultuje, že skutky v bodoch 3), 4) a 6) obžalovaná spáchala
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Tiež sa v minulosti dopustila priestupku proti majetku krádeže tovaru.
Obžalovaná K. E. má v registri trestov 10 záznamov, z toho 7 za trestné činy krádeže, 2 za trestné
činy neoprávneného používania platobného prostriedku a jeden za trestný čin zanedbania povinnej
výživy. Opakovane vykonala nepodmienečné tresty odňatia slobody. Okresným súdom Bratislava I pod
sp.zn. 10T/29/2020 bola dňa 09.12.2020 právoplatne odsúdená k trestu odňatia slobody vo výmere 3
roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, a to od
10.12.2020 do 10.12.2025, teda aj u nej došlo k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti počas skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia. Po právoplatnosti uvedeného rozsudku bolo 2 razy vo vzťahu k
nemu upustené od uloženia súhrnného trestu, a teda nedošlo k zrušeniu výroku o uložení uvedeného
podmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 33a ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na
povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,
že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo
odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri
inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Posudzujúc tieto skutočnosti ku každému z obžalovaných jednotlivo a vo vzťahu k jednotlivým skutkom,
ktoré spáchali, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri určovaní druhu trestov a
ich výmer postupoval v súlade s citovanými zákonnými kritériami ukladania sankcií a trestov, tresty
správne diferencoval, a teda ich individualizoval, keď prihliadal nielen na možnosti nápravy jednotlivých
obžalovaných, ale aj na ich podiel na celkovom následku, pričom u všetkých troch zohľadnil poľahčujúcu
okolnosť priznania a verbalizácie ľútosti. U všetkých troch obžalovaných súd ukladal trest odňatia
slobody v trestnej sadzbe uvedenej v § 221 ods. 3 Trestného zákona, ktorá je 2 až 8 rokov.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že hoci novela Trestného zákona
znížila trestnú sadzbu tak, že z pohľadu trestnej sadzby bolo možné ukladať obžalovaným podmienečný
trest, jedná sa však o iba jednu z viacerých zákonných podmienok určených pre podmienečný odklad
výkon trestu. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona možno podmienečne odložiť trest odňatia
slobody do výmery 3, prípadne 4 roky, avšak len za predpokladu, že sa nejedná o trest za trestný čin
spáchaný v skúšobnej dobe. Teda zo zákona je vylúčené ukladanie podmienečného trestu obžalovaným
B. E. a K. E., ale najpodstatnejšie je v tomto smere to, že u žiadneho z obžalovaných nemožno
vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, mať dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Z tejto citácie zákona vyplýva, že
podmienečný trest možno uložiť tam, kde z okolností skutku nevyplýva vysoká závažnosť konania, a
súčasne sa musí jednať o osoby s priaznivou prognózou resocializácie. Okolnosti spáchania žalovanej
trestnej činnosti sú také, že viacerí páchatelia, vrátane obžalovaných, sa vopred pripravili na to, že si
vytypujú zraniteľné a ovplyvniteľné obete, pred ktorými predostrú v skutočnosti neexistujúcu a pre obete
skľučujúcu situáciu, v dôsledku ktorej budú poškodení vmanipulovaní do toho, aby páchateľom odovzdali
často svoje celoživotné úspory. Takéto koordinované konanie, kedy bolo cieľom, aby poškodení uverili,
že ich najbližší vážne zranili dieťa, ktoré asi zomrie, a že pôjdu na dlhé roky do väzenia (body 1) až
7), ale aj že niekto práve odčerpáva peniaze z ich účtu do cudzích štátov (bod 8)), je vysoko neetické,
bezcitné a zavrhnutiahodné, najmä ak smerovalo k tomu, aby poškodení učinili majetkovú dispozíciu a
dali páchateľom nemalé peňažné prostriedky. Opakovaná participácia na takomto konaní predpokladá
určitú negatívnu a hlboko zakorenenú osobnostnú výbavu páchateľa v zmysle nedostatku vyšších citov,
zištnosti a ľahostajnosti k dopadom svojho konania na prežívanie iných. Obžalovaní takto opakovane
konali s uzrozumením, že nespôsobia poškodeným iba materiálnu škodu, ktorá bola primárnym cieľom,
ale aj viacnásobnú emocionálnu ujmu spočívajúcu v prežití extrémne záťažovej situácie vyplývajúcej z
toho, že ich deti vážne ublížili dieťaťu, ako aj strachu z toho, že ich deti budú vystavení trestnému konaniu
a trestu. Obžalovaní boli pritom ľahostajní k tomu, že bolo otázkou krátkeho času, kedy poškodení
odhalia, že naleteli klamstvu, a pri konfrontácii so svojimi príbuznými budú vystavení zahanbeniu.
Nie je zanedbateľné ani to, že finančné čiastky, o ktoré poškodení konaním obžalovaných prišli, boli
takého rozsahu, že mali význam z hľadiska kvality ich každodenného života, ktorá sa iste v dôsledku
straty z hľadiska bežného komfortu zníži. Tieto okolnosti skutkov vylučujú uloženie podmienečného a aj
mierneho nepodmienečného trestu odňatia slobody všetkým trom obžalovaným.
K argumentácii obhajoby týkajúcej sa zmiernenia sankcií v dôsledku novely Trestného zákona č. 40/2024
Z.z. odvolací súd uvádza, že aj po novelizácii Trestného zákona je povinnosťou súdu hodnotiť spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Práve dôsledné hodnotenie týchto faktorov
viedlo prvého stupňa k tomu, že obžalovaným uložil primerané a spravodlivé tresty odňatia slobody.
Súd prvého stupňa pritom zobral do úvahy aj poľahčujúcu okolnosť priznania obžalovaných k trestnému
činu, hoci ho učinili až na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd konštatuje, že novela Trestného zákona
logicky nemohla mať žiaden dopad na to, aké následky pociťovali a pociťujú poškodení, pretože táto
okolnosť vyplýva výlučne z konania páchateľa. Vážnosť následku je pritom jedným z dominantných
kritérií trestania. Nemožno súhlasiť ani s námietkou obhajoby, že súd prvého stupňa porušil ustanovenie
§ 38 ods. 1 Trestného zákona, keď vek poškodených hodnotil v neprospech obžalovaných dva razy,
a to ako znak skutkovej podstaty a aj ako priťažujúcu okolnosť. Je pravdou, že súd prvého stupňa sa
otázke veku poškodených v odôvodnení svojho rozhodnutia venuje, avšak nie v takom kontexte, ako
uvádza obhajoba, ale v takom zmysle, že osobou vyššieho veku je podľa § 127 ods. 3 Trestného zákona
osoba staršia ako 60 rokov. Poškodení pritom v 7 z 8 skutkov svojím vekom prevyšovali túto hranicu
o viac ako 10 rokov, v 4 skutkoch dokonca o 20 rokov, čo zvyšuje závažnosť konania obžalovaných
preto, že osoby s takýmto vekom (na rozdiel od 61 ročnej osoby) sú vzhľadom na prirodzené organické
zmeny mozgu spôsobené vekom spravidla úplne bezbranné voči takej manipulácii, akej ich obžalovaní
spoločným konaním s ďalšími osobami vystavili.
Súd prvého stupňa individuálne vyhodnotil mieru, akou sa jednotliví obžalovaní podieľali na materiálnom
následku trestného činu, čo komparoval s možnosťami ich nápravy hodnotenými na základe ich
kriminálnej histórie. Odvolací súd po revízii záverov súdu prvého stupňa vylúčil, že by diferenciácia
trestov súdom prvého stupňa nemala racionálne opodstatnenie, a tiež vzhľadom na vyššie rozvedené
úvahy zistil, že uložené tresty nie sú neprimerane prísne a zodpovedajú citovaným zákonným kritériám.
Reagujúc ešte na odvolacie námietky obžalovaných B. E. a K. E. o tom, že miera ich účasti na skutku bola
nevýznamná, odvolací súd konštatuje, že všetky články konania, ktoré smerovalo k škode poškodených,
boli rovnako významné z hľadiska vzniku následku, pretože bez ktoréhokoľvek z nich by daný následok
nenastal. Jednotliví či už ustálení alebo doposiaľ nezistení páchatelia si museli byť vedomí samotnej
podstaty tohto činu, pretože na jeho úspešnú realizáciu bola nevyhnutná vzájomná koordinácia. U
týchto obžalovaných užívanie drog nijako závažnosť ich konania neznižuje, ale skôr poukazuje na
nepriaznivejšie možnosti nápravy.

Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvého stupňa opodstatnene uložil obžalovanému H. E. trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pretože sa podieľal na následku v rozsahu 134.500€ vo vzťahu k 8
poškodeným. Nejedná sa o prvé podvodné konanie, ktorého sa dopustil, ale o recidívu, pričom miernejšie
prostriedky nápravy uňho zlyhali. Predchádzajúca trestná činnosť, priestupok i okolnosti skutkov, za
ktoré sa ukladá trest, svedčia o nepriaznivých možnostiach nápravy, a preto je na mieste prihliadajúc na
jeho priznanie uložiť mu trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby.
Obžalované B. E. a K. E. sú vyslovene kriminálne závadové osoby s mnohými záznamami v registri
trestov. Obžalovaná B. E. sa podieľala na škode v rozsahu 64.100€ a skutok spáchala na 5 osobách,
obžalovaná K. E. v rozsahu 70.400€ a na 3 osobách. Súd prvého stupňa správne uvažoval, keď
dospel k záveru o rovnakom spôsobe potrestania týchto dvoch obžalovaných, so zreteľom na následky
ich časti zavinenia i na možnosti ich nápravy. Súčasne bolo na mieste potrestať ich prísnejšie ako
obžalovaného H. E., a to pre ich početné prechádzajúce odsúdenia a spáchanie trestného činu v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Požiadavkám ochrany spoločnosti, generálnej prevencie
i morálneho odsúdenia zodpovedá uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov každej z
obžalovaným. Vzhľadom na priznanie k trestnému činu sa jedná o trest 2 roky pod hornou hranicou
trestnej sadzby.
Na základe týchto skutočností odvolací súd prevzal do svojho rozhodnutia tresty odňatia slobody v takej
výmere, ako boli obžalovaným uložené napadnutým rozsudkom.
Obžalovaný H. E. nebol vo výkone trestu odňatia slobody, preto ho odvolací súd podľa§ 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalované B.
E. a K. E. v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu boli vo výkone
trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, čomu podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona
zodpovedá ich zaradenie do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol aj v časti trestov prepadnutia veci, avšak vzhľadom na
vyššie konkretizované formálne pochybenia bolo potrebné rozsudok korigovať. Odvolací súd zároveň
pri všetkých troch obžalovaných doplnil chýbajúci výrok, že podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa
vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Výrok o náhrade škody nebol odvolaním napadnutý, a preto ho odvolací súd nepreskúmaval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.