{"guid": "27e741f1-517c-4973-9337-eacccb2e9413:53037c7b-d939-4bb5-984b-ecd22778c697", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1210225400.2", "spisova_znacka": "7Co/84/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/84/2021 z 26. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2024, sp. zn. 7Co/84/2021, ECLI:SK:KSBA:2024:1210225400.2", "identifikacne_cislo": "1210225400", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/53037c7b-d939-4bb5-984b-ecd22778c697", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1210225400.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1210225400.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1210225400.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/84/2021\n1210225400\n26. 06. 2024\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2024:1210225400.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu\nJUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,\nbytom C. X, B., zastúpeného: Mgr. Andrea Ondriašová, advokátka, so sídlom Nám. Hraničiarov 18,\nBratislava proti žalovanej: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, G., zastúpenej: JUDr. Zlatica Višňovská,\nadvokátka, so sídlom Slowackého 28, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody,\nna odvolanie žalovanej proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.3.2021, č.k.\n17C/221/2010-363, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že žaloba sa zamieta.\nŽalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2869\neur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu\ntrov konania v pomere 32,73% (výrok II.) a v časti o zaplatenie 1 151,91 eur, v ktorej súd konanie zastavil,\npriznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100% (výrok III.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 38 ods. 2, § 42, § 420 ods. 1, 2, 3,\n§\n422 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne\ntým, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.11.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie\nsumy 5 526,79 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a sumy 4 388,46 eur z titulu náhrady škody z\ndôvodu neplatnosti právneho úkonu zavinenou žalovanou, ako aj plnením správcovi bytu z dôvodu,\nktorý dodatočne odpadol. Vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co/42/2007-157\nzo dňa 26.10.2009, ktorým bolo určené, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom ako kupujúcim\na žalovanou ako predávajúcou zo dňa 16.10.2003, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho\npodielu k nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. H., okres G. I. a to bytu č. 1,\n2 C. bytového domu so súp. č. XXXX, F. J. F. X, postavený na C. F. XXXX/X, je absolútne neplatná z\ndôvodu, že kúpnu zmluvu uzavrela žalovaná ako predávajúca v stave duševnej poruchy, ktorá ju robila\nna tento úkon právne nespôsobilou. Na základe uvedeného žalobca žiadal o vrátenie kúpnej ceny vo\nvýške 166 500 Sk (5 526,79 eur), ktorú zaplatil za prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti\ntitulom vydania bezdôvodného obohatenia a ďalších výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uzavretím\nkúpnej zmluvy, a to správneho poplatku 500 Sk (16,60 eur) za podanie návrhu na vklad vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľnosti, úhradu nedoplatkov voči správcovi bytu v celkovej výške 86 460\nSk\n(2 869,95 eur), ktoré vznikli žalobkyni v roku 2003 a úhradu trov konania v spore o neplatnosť\nkúpnej zmluvy vo výške 1 501,91 eur. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 14.3.2017,\nč.k. 17C/221/2010-287 konanie v časti o zaplatenie 1 151,91 eur nezastavil, žalovanej uložil povinnosť\n\nzaplatiť žalobcovi sumu 2 869 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a žalobcovi priznal voči žalovanej\nnárok na náhradu trov konania v pomere 28,93 eur k uplatnenej sume. Na odvolanie strán sporu rozhodol\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29.4.2020, č.k. 7Co/282/2017-338 tak, že rozsudok súdu\nprvej inštancie v časti o zaplatenie 1 151,91 eur zmenil tak, že konanie v tejto časti zastavil, v časti,\nv ktorej súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 1 151,91 eur zamietol, rozsudok zrušil, v časti\no zaplatenie 5 526,79 eur, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, rozsudok potvrdil a v časti, v\nktorej súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 869 eur a v časti o náhradu trov\nkonania rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po uvedenom rozhodnutí zostala predmetom\nkonania už iba žaloba v časti o zaplatenie 2 869 eur a trovy konania. Pri posudzovaní existencie\nzavinenia žalovanou súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní o\nneplatnosť kúpnej zmluvy D. K. L., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,\nz ktorého vyplynulo, že žalobkyňa uzavrela kúpnu zmluvu v stave duševnej choroby, ktorá ju robila\nna tento právny úkon nespôsobilou, teda nebola si vedomá následkov tohto právneho úkonu, nebola\nschopná posúdiť (predvídať - rozoznať) následky svojho konania, absentovala rozumová - intelektuálna\nstránka a zároveň svoje konanie nebola schopná ovládnuť, pričom kúpnu zmluvu neuzavrela v jasnom\nmedziobdobí, teda v čase kedy by jej duševná porucha nebola prítomná (duševnou poruchou trpela\nod detstva, ide o poruchu trvalú a neliečiteľnú). Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval,\nže žalovaná nemôže byť zodpovedná za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorá by z\nprávneho úkonu mohla vzniknúť a vzhľadom na to, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalovaná nemala\nustanoveného opatrovníka, je vylúčená aj zodpovednosť osoby, ktorá by bola povinná nad žalovanou\nvykonávať dohľad. Žalobca navrhol súdu, aby v prípade, ak by sa súd nestotožnil s právnym názorom\nžalobcu ako nároku na náhradu škody, nárok subsumoval pod skutkovú podstatu bezdôvodného\nobohatenia. Z obsahu spisu súd prvej inštancie zistil, že správca bytu na základe Sumárnej analýzy\nplatieb vyúčtoval nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu a poplatku do fondu opráv za obdobie\nod roku 2004 do roku 2005 v sume 14 919,50 Sk (495 eur). Žalobca uhradil na účet správcu dňa\n20.9.2005 sumu 10 006 Sk (332 eur) a toho istého dňa aj ďalšiu platbu vo výške 4 913 Sk (163 eur),\nspolu sumu 495 eur. Dňa 3.8.2007 vydal správca bytu potvrdenie, podľa ktorého bola od žalobcu prijatá\nsuma 71 541 Sk (2 374 eur) za poplatky a služby spojené s užívaním bytu. Spolu žalobca uhradil\nsprávcovi bytu sumu 2 869 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že vyslovením absolútnej neplatnosti\nkúpnej zmluvy sa táto zrušila ex tunc, preto platí, že ak žalobca aj plnil v čase, keď ešte súd nevyslovil\nneplatnosť kúpnej zmluvy, vyslovením absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa táto ruší ex tunc, ergo\nžalobca plnil za žalovanú, ktorá podľa práva mala plniť sama, keďže na absolútne neplatný právny úkon\nsa hľadí akoby ani nevznikol. V dôsledku uvedenej absolútnej neplatnosti právneho úkonu bola teda\njedine žalovaná ako výlučná vlastníčka bytu počas celého obdobia, za ktoré žalobca uhradil nedoplatky\nsprávcovi, povinná uvedené platby uhradiť. Výlučne žalovaná mala vždy odo dňa vzniku vlastníckeho\npráva k bytu, bez ohľadu na uzavretú kúpnu zmluvu zo dňa 18.10.2003, uhrádzať poplatky spojené\ns užívaním a vlastníctvom bytu správcovi. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe žalobcu v časti o\nzaplatenie sumy 2 869 eur a priznal mu nárok voči žalovanej z titulu bezdôvodného obohatenia podľa\n§ 454 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, že Sumárna analýza platieb ako i ďalšie\nplatby, ktoré realizoval žalobca, boli vypočítané na jeho spoluvlastnícky podiel k bytu vo veľkosti 1 a\nona sama svoj podiel z vyúčtovania správcovi riadne uhradila, pričom na pojednávaní dňa 22.3.2021\nnavrhovala, aby súd zistil u správcu bytového domu, ktoré platby za obdobie rokov 2004 až 2007\nrealizoval žalovaný a ktoré žalovaná, prvoinštančný súd uviedol, že žalovaná bola v konaní zastúpená\nadvokátkou, preto súd voči nej nemal poučovaciu povinnosť o jej procesných právach a povinnostiach;\nžalovaná vedela odo dňa podania žaloby, že žalobca si uplatňuje aj nárok na vrátenie uhradených\nnedoplatkov správcovi bytu, mala teda dostatok časového priestoru aby svoje tvrdenia preukázala a\nnešlo o taký dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohla do pojednávania súdu konaného dňa 22.3.2021\nzabezpečiť. Súd prvej inštancie konštatoval, že povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o\nurčité skutočnosti, ležia na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba\npriaznivé právne dôsledky, spravidla ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. V záujme\nzachovania zásady rýchlosti a hospodárnosti konania a ustanovenia § 215 ods. 1,2 C.s.p. vyvodil, že\nnemal dôvod zabezpečovať dôkaz, ktorý bez akýchkoľvek ťažkostí mohla súdu predložiť žalovaná.\nŽalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 9 915,25 eur (5 526,79 eur + 4 388,46 eur), z toho\nzastavené konanie bolo v časti o zaplatenie 1 151,91 eur, v ktorej časti súd rozhodol o trovách konania\nosobitne podľa § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že v tejto časti priznal žalovanej voči žalobcovi plnú náhradu trov\nkonania, keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie\n8 763 eur súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. podľa pomeru úspechu sporových\n\nstrán (8 763 eur uplatnená suma, úspešnosť žalobcu v časti 2 869 eur, neúspešnosť žalobcu v časti\n5 894,34 eur, 286 900 : 8 763 = 32,73 %).\n3. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaná namietala právnu kvalifikáciu posudzovaného nároku\nvykonanú súdom prvej inštancie, nakoľko mala za to, že platby žalobcu v prospech správcu bytu, ktoré\nžalobca vykonal v období od vkladu spoluvlastníckeho práva k podielu bytu po vyslovenie neplatnosti\nkúpnej zmluvy, nemožno kvalifikovať ako plnenie za toho, kto podľa práva mal plniť sám, nakoľko\nplatby realizoval žalobca v domnení, že ich v danom čase mal podľa práva plniť sám. V tejto súvislosti\npoukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR R 1/1979 a sp.zn. 21Cdo/16/2012. Uviedla, že ak\nžalobca plnil platby správcovi s vedomím, že ako spoluvlastník bol povinný tieto platby podľa práva\nuhrádzať sám, nemožno vyhodnotiť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej titulom\nplnenia za ňu, pričom zároveň absentuje vedomie žalobcu o tom, že poskytoval plnenie za žalovanú.\nPoukázala aj na právny názor vyslovený odvolacím súdom v tejto veci, ktorým sa súd prvej inštancie\npri rozhodovaní neriadil. Zároveň z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či plnenia\nžalobcu vyhodnotil súd prvej inštancie ako plnenia žalobcu spojené s užívaním a vlastníctvom bytu v\npomere jeho spoluvlastníckeho podielu alebo ako plnenia žalobcu spojené s užívaním a vlastníctvom\nbytu za žalovanú, ktoré mala podľa práva vykonať ako podielová spoluvlastníčka. Pokiaľ ide o platby\nžalobcu zo dňa 20.9.2005 (10 006 Sk a 4 913 Sk), ktorých podkladom je Sumárna analýza platieb za\nobdobie od 1.12.2004 do 31.8.2005, je zrejmé, že predstavovali nedoplatok žalobcu ako podielového\nspoluvlastníka bytu v jednej polovici, berúc do úvahy tvrdenia žalobcu ako aj žalovanej, že uhrádzali\nkaždý svoju polovicu nákladov súvisiacich s bytom. Pokiaľ ide o príjmový pokladničný doklad zo dňa\n3.8.2007 o zaplatení sumy 71 541 Sk, tento neobsahuje žiadny údaj, ktorého obdobia sa týka a\nnemožno z neho podľa názoru žalovanej preukázať, že by sa jednalo o vyrovnanie nedoplatkov za\nžalovanú. Podľa názoru žalovanej žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o špecifikáciu výšky\nbezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Nemožno preto paušálne, bez ďalšieho dokazovania,\nplatby zrealizované žalobcom v prospech správcu kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie na strane\nžalovanej, ktoré je povinná vydať žalobcovi. Odvolateľka tiež namietala, že súd prvej inštancie napriek\njej námietkam uplatneným v konaní, nevykonal navrhovaný dôkaz doložením správy od správcu bytu\nohľadom špecifikácie jednotlivých položiek uhradenej sumy. Zároveň uviedla, že žalobca je povinný\npreukázať nárok, ktorého sa domáha čo do právneho dôvodu aj čo do výšky, toto dôkazné bremeno\nspočíva na žalobcovi a nemožno ho preniesť na žalovanú. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100%.\n4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.\n5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.\n6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok\n(§ 380 ods.2\nC.s.p.).\n7. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa\n16.11.2010 domáhal voči žalovanej zaplatenia celkovej sumy 9 915,25 eur. Skutkovo odôvodnil žalobu\ntým, že kúpna zmluva zo dňa 16.10.2003, ktorú uzatvoril so žalovanou, bola rozsudkom Okresného\nsúdu Bratislava II zo dňa 6.4.2006, č.k. 20C/209/2005-71 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 26.10.2009, č.k. 10Co/42/2007-157 určená za neplatnú z dôvodu, že žalovaná\nuvedený právny úkon urobila v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou. Žalobca\nsa domáhal zaplatenia sumy 5 526,79 eur (166 500 Sk) titulom vydania bezdôvodného obohatenia\nvo výške kúpnej ceny, ktorú uhradil žalovanej na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Ďalej sa\ndomáhal zaplatenia sumy 16,60 eur titulom náhrady škody za zaplatený správny poplatok v konaní o\nvklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, sumy 2 869,95 eur titulom náhrady škody, event.\n\nvydania bezdôvodného obohatenia za úhrady spojené s užívaním a vlastníctvom bytu a sumy 1 501,91\neur titulom náhrady škody za trovy konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.\n8. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 14.3.2017, č.k. 17C/221/2010-287 v spojení\ns uznesením zo dňa 14.3.2017, č.k. 17C/221/2010-289 konanie v časti o zaplatenie 1 151,91 eur\nnezastavil, žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2 869 eur, vo zvyšnej časti žalobu\nzamietol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v pomere 28,93%. Uznesením priznal\nžalovanej právo na náhradu trov konania v pomere 71,07%.\n9. Na odvolanie sporových strán rozhodoval Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 29.4.2020,\nč.k. 7Co/282/2017-338, ktorým zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým nezastavil konanie\no zaplatenie 1 151,91 eur tak, že konanie v tejto časti zastavil, zrušil výrok, ktorým súd prvej inštancie\nkonanie o zaplatenie 1 151,91 eur zamietol, potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým\nžalobu o zaplatenie 5 526,79 eur zamietol, zrušil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil\nžalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 869 eur a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a uznesenie súdu prvej inštancie týkajúce sa trov konania zrušil. Predmetom sporu\ntak ostal nárok na zaplatenie sumy 2 869 eur. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vo\nvzťahu k tomuto nároku uviedol, že v § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná\nskutková podstata bezdôvodného obohatenia a v § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka zákon\nuvádza konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie nie je zrejmý jednak záver, pod akú skutkovú podstatu priradil nárok žalobcu na vydanie\nbezdôvodného obohatenia a tiež, na základe akých skutkových okolností dospel k záveru, že v danom\nprípade ide vôbec o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a nie o nárok na náhradu škody. V\nprejednávanej veci bolo vyriešenie uvedených otázok podstatné pre riadnu kvalifikáciu nároku žalobcu\na teda správne právne posúdenie veci v tejto časti. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že kúpna\nzmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou bola súdom právoplatne určená za neplatnú, z čoho\nžalobcovi vyplývalo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení z neplatného\nprávneho úkonu, pričom týmto plnením bola kúpna cena. Je zrejmé, že ďalšie prípadné nároky žalobcu\nsúvisiace s neplatnosťou kúpnej zmluvy však nemožno pod túto skutkovú podstatu bezdôvodného\nobohatenia podradiť. Úhrady žalobcu spojené s vlastníctvom bytu nemožno považovať za bezdôvodné\nobohatenie spočívajúce v plnení z neplatného právneho úkonu (tým je iba kúpna cena). Zároveň\nje potrebné konštatovať, že nejde ani o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže uvedená\nskutková podstata bezdôvodného obohatenia sa týka iba prípadov, keď v okamihu poskytnutia plnenia\nexistoval právny dôvod plnenia, ale ten dodatočne odpadol (v danom prípade má absolútna neplatnosť\nzmluvy účinky ex tunc). Do úvahy teda prichádza právna kvalifikácia nároku žalobcu ako nároku na\nnáhradu škody, ktorá mu vznikla dôsledkom neplatnosti právneho úkonu (v prípade plnení žalobcu\nspojených s užívaním a vlastníctvom bytu prislúchajúcich jeho vlastníckemu podielu na byte) alebo\nako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení za iného (v prípade plnení\nžalobcu spojených s užívaním a vlastníctvom bytu, ktoré vykonal za žalovanú). Bolo preto potrebné zo\nstrany súdu prvej inštancie riadne sa vysporiadať s tvrdeniami žalobcu a predloženými dôkazmi ako\naj argumentáciou žalovanej. Ak súd prvej inštancie bez ďalšieho posúdil nárok žalobcu ako nárok na\nvydanie bezdôvodného obohatenia bez toho, aby uviedol, ako vyhodnotil plnenia žalobcu spojené s\nužívaním a vlastníctvom bytu na základe vyššie uvedených kritérií, jeho rozhodnutie je v tejto časti\nnepreskúmateľné.\n10. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom opätovne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 2 869 eur; rozsudok je predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní.\n11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí\nobohatenie vydať.\n12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech\nzískaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho\ndôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n\n14. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu\nnezavinil.\n15. Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou,\nzodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky;\nspoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí\nškodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť\njeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.\n16. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením nároku žalobcu ako náhrady škody vykonaným súdom\nprvej inštancie a vyvodením jeho nedôvodnosti pre absenciu zavinenia zo strany žalovanej. Súd\nprvej inštancie preto správne posudzoval žalobcom uplatnený nárok aj z pohľadu jeho právneho\nsubsumovania pod nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa však nestotožnil\nso záverom prvoinštančného súdu, ktorý konštatoval, že žalobca plnil za žalovanú, ktorá mala podľa\npráva plniť sama, keďže žalobca plnil v čase, keď ešte súd nevyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy a\nvyslovením absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa táto ruší ex tunc, pričom jedine žalovaná bola\nako výlučná vlastníčka bytu povinná uvedené platby uhradiť. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom\nrozhodnutí ozrejmil, že v prejednávanej veci ide o nárok, ktorý nemôže byť kvalifikovaný ako nárok na\nvydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu, nakoľko nejde\no plnenie vyplývajúce z neplatnej zmluvy (takýmto plnením bola iba kúpna cena). Rovnako nemôže\nísť o bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, nakoľko v danom\nprípade právny dôvod plnenia neexistoval od samého začiatku, keďže absolútna neplatnosť kúpnej\nzmluvy má účinky ex tunc. Vo vzťahu k žalovanej by teda prichádzalo do úvahy posúdenie nároku ako\nnároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla dôsledkom neplatnosti právneho úkonu, a to v prípade plnení\nžalobcu spojených s užívaním a vlastníctvom bytu prislúchajúcich jeho vlastníckemu podielu na byte\n(ktorý bol však vyhodnotený ako nedôvodný) alebo ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia\nspočívajúceho v plnení za iného, a to v prípade plnení žalobcu spojených s užívaním a vlastníctvom\nbytu, ktoré vykonal za žalovanú.\n17. Podstatou vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka je, že ten, kto\nplnil inému, túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto bol na toto plnenie povinný, pričom medzi\nsubjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu, bolo zrejmé, že sa plní za iného. Na rozdiel od skutkových\npodstát zodpovednosti podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka má v prípade skutkovej podstaty\nbezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka právo požadovať vydanie predmetu\nbezdôvodného obohatenia ten, kto plnil za iného, od toho, za koho plnil, a nie od toho, komu plnil.\nV prejednávanej veci sa skutkové tvrdenia žalobcu v priebehu konania rôznili, keď žalobca tvrdil, že\nplnil správcovi dlh žalovanej z predchádzajúceho obdobia (keď ešte nebol spoluvlastníkom bytu) a\nneskôr tvrdil, že plnil správcovi úhrady spojené s užívaním bytu v domnení, že je spoluvlastníkom bytu.\nOdvolací súd berúc do úvahy solidárnosť záväzku spoluvlastníkov bytu voči správcovi (resp. ostatným\nvlastníkom bytov v bytovom dome) vyplývajúceho z užívania bytu, konštatuje, že by mohlo prísť k\nvzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej podľa § 454 Občianskeho zákonníka (plnením\nza iného) iba v prípade, ak by žalobca vedome plnil za žalovanú dlh, ktorý jej vznikol v období pred\nzavkladovaním žalobcovho podielového spoluvlastníctva k bytu (t.j. išlo by o výlučný dlh žalovanej). Ak\nsa však žalobcove skutkové tvrdenia v tomto ohľade (či plnil za žalovanú alebo za seba) rozchádzali\na zároveň z predložených dôkazov nebolo možné uvedené závery vyvodiť, nie je možné jeho nárok\nprávne posúdiť ako vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením za iného, a teda vyvodiť\nzodpovednosť žalovanej z takto získaného prospechu. Zo žalobcom predložených príkazov na úhradu\nvyplýva, že žalobca „doplatil“ polovicu predpísaných nákladov na byt (polovica nákladov bola priebežne\nhradená), čo zodpovedá jeho tvrdeniu (a aj tvrdeniu žalovanej), že po nadobudnutí spoluvlastníckeho\npodielu k bytu hradil polovicu nákladov s užívaním bytu spojených, t.j. nákladov pripadajúcich na jeho\nspoluvlastnícky podiel. Z uvedených tvrdení a dôkazov preto nemožno vyvodiť, že žalobca plnil záväzok\nžalovanej a v zásade ani nemohol plniť, keďže v čase plnenia bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako\nspoluvlastník a uhrádzal platby ako solidárny dlžník. Ani z príjmového pokladničného dokladu nemožno\nvyvodzovať záver, že plnil za žalovanú, keď z neho nie je zrejmé, za aké časové obdobie uhradené\nnáklady vznikli, ktorú skutočnosť žalovaná namietala. Bolo povinnosťou žalobcu predovšetkým skutkovo\ntvrdiť a špecifikovať, ktoré z úhrad vykonal za účelom splnenia (predchádzajúceho) záväzku žalovanej,\na toto svoje tvrdenie aj preukázať. Súd prvej inštancie nesprávne požadoval preukázanie uvedených\nskutočností od žalovanej. Iba v prípade preukázania uvedených skutočností žalobcom, t.j. zaplatenia\n\ndlhu žalovanej, by došlo k zániku dlhu žalovanej a zároveň k vzniku bezdôvodného obohatenia na\njej strane. Súd prvej inštancie tak nemohol nárok žalobcu právne posúdiť ako vydanie bezdôvodného\nobohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka iba všeobecným odkazom na skutočnosť, že žalobca\nplnil za žalovanú, ktorá mala podľa práva plniť sama z dôvodu, že jedine žalovaná bola ako výlučná\nvlastníčka bytu povinná uvedené platby uhradiť. Zároveň v prípade, ak by žalobca platil v domnení, že\nide o jeho dlh, mohlo by dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, ale\nnie na strane žalovanej, ale na strane toho, kto prevzal plnenie.\n18. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie\ntak, že žalobu žalobcu zamietol.\n19. O trovách konania (celkových) rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §\n262 ods. 1 a § 396 ods. 1, 2 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnej žalovanej voči neúspešnému\nžalobcovi, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2\nC.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá\nsúdny úradník.\n20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/221/2010", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}