{"guid": "6997d940-830d-44a0-9ecc-575b69f0e312:48836b98-a69f-494d-84a3-79a2c874994c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1213216154.2", "spisova_znacka": "16Co/169/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/169/2020 z 18. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. júna 2024, sp. zn. 16Co/169/2020, ECLI:SK:KSBA:2024:1213216154.2", "identifikacne_cislo": "1213216154", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Majerský", "sudca_id": 723, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-majersky-723", "datum_vydania": "2024-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/48836b98-a69f-494d-84a3-79a2c874994c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1213216154.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1213216154.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1213216154.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/169/2020\n1213216154\n18. 06. 2024\nJUDr. Roman Majerský\nECLI:SK:KSBA:2024:1213216154.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň\nJUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu:\nERS Holding, spol. s. r. o., Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 35 702 982, zastúpeného: Advokátska\nkancelária DE IURE s. r. o., Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 55 792 031, proti žalovanej: Slovenská\nrepublika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151\n866, o náhradu škody, na odvolania žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.\nk. 17C/2/2019-218, zo dňa 25.5.2020, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vo zvyšku žalobu zamietajúcom výroku p\no t v r d z u j e a v napadnutom vyhovujúcom výroku mení tak, že žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu žaloby jej\nrozšírením o nasledovný výrok: Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9\n% ročne zo sumy 11.518,18 eura od 22.2.2010 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku (výrok I.); žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.958,18 eura spolu s 9 % ročným\núrokom z omeškania zo sumy 9.958,18 eura od 11.5.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku (výrok II.); vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.) a žalobcovi priznal voči\nžalovanej nárok na náhradu trov konania v pomere 73 % (výrok IV.).\n2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 28.5.2013, domáhal náhrady\nškody vo výške 11.518,18 eura titulom nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť vrátením\nmotorového vozidla, vydaného poverenému príslušníkovi Policajného zboru ako veci dôležitej pre\ntrestné konanie, inej osobe ako žalobcovi. Žalobca dňa 19.3.2007 uzavrel s osobou vystupujúcou pod\nmenom A. H. ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového\nvozidla značky K. K., rok výroby 2002, číslo karosérie H.: X., Y.: R.. V kúpnej zmluve sa zmluvné\nstrany dohodli na kúpnej cene 300.000 Sk (9.958,18 eura), ktorú žalobca zaplatil predávajúcemu\nv hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu motorového\nvozidla poveril žalobca svojho zamestnanca zabezpečením vykonania opravy. Po posúdení technického\nstavu vozidla v servise Autoservis Sojka v Kvetoslavove bola na motorovom vozidle vymenená\nprevodovka, za ktorej výmenu bola žalobcovi vystavená faktúra na sumu 1.560 eur. V čase, keď sa\nmotorové vozidlo nachádzalo v autoservise, došlo k jeho zaisteniu a odňatiu povereným príslušníkom\nPolicajného zboru v Šamoríne. Následným metalografickým skúmaním bolo zistené, že ide o osobné\nmotorové vozidlo značky K. K., Š. G., G.: K.-XXXXXU, H.: X., rok výroby 2001, ktoré bolo dňa\n2.9.2006 odcudzené. Následne uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave\n\nII, Oddelenie skráteného vyšetrovania Trnávka, zo dňa 11.5.2010, ČVS: ORP-4121/4-OSV-B2/2006,\nbolo motorové vozidlo vrátené H. U., ktorý bol splnomocnený Büro Für Schadenermittlung, Franz &\nBernhard Mader, Perschling, Grunnersdorf 6, ktorú splnomocnil majiteľ vozidla Generali Versicherung\nAG, Regionaldirektion Niederosterreich, Dr. Karl.-Renner-Prom. 37-41, St. Polten, na zastupovanie vo\nvšetkých právnych úkonoch týkajúcich sa odcudzených a medzičasom zaistených vozidiel na území\nSlovenskej republiky. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 17.5.2010 sťažnosť, ktorou žiadal aspoň\no vrátenie novo namontovanej prevodovky, čím by sa mu z časti vrátili vynaložené náklady. Okresná\nprokuratúra Bratislava II uznesením zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 2 Pv 1400/06, sťažnosť žalobcu zamietla\nako nedôvodnú. V dôsledku uvedeného postupu orgánov činných v trestnom konaní sa žalobca cítil\nbyť poškodený na svojich právach poukazujúc na § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého\nsi strany môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 sa\nspravuje Obchodným zákonníkom. Podľa článku VI. kúpnej zmluvy práva a povinnosti zmluvných strán\nv zmluve bližšie neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ostatných\nplatných právnych predpisov Slovenskej republiky. Medzi zmluvnými stranami kúpnej zmluvy došlo k\nzaloženiu obchodnoprávneho vzťahu, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobca\nnadobudol vlastnícke právo k predmetnému osobnému motorovému vozidlu dobromyseľne a v dobrej\nviere, že ho nadobúda od vlastníka. V zmysle § 446 Obchodného zákonníka nadobúda kupujúci\nvlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase,\nkeď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani\noprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Vzhľadom nato, že zo žiadneho predloženého\ndokladu pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 19.3.2007 nevyplývalo, že predávajúci nie je vlastníkom\npredávaného motorového vozidla, žalobca na základe kúpnej zmluvy v zmysle § 446 Obchodného\nzákonníka, nadobudol vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu. Žalobca mal za to, že jeho\nvlastníctvo bolo potvrdené aj Krajským dopravným inšpektorátom Krajského riaditeľstva Policajného\nzboru, ktorý dňa 20.3.2007 vykonal evidenčný úkon - zmenu vlastníka motorového vozidla, ktorým sa\nstal žalobca. V uvedený deň bola vykonaná kontrola výrobných čísiel podvozku, ktorá pozostávala z\nporovnania údajov v dokladoch vozidla s údajmi priamo na vozidle. Zaevidovanie vozidla pri kontrole\nidentifikačných znakov je deklaratórnym úkonom, ktorý potvrdil vlastníctvo žalobcu k vozidlu a jeho\nnásledne popretie je vážnym zásahom do právnej istoty. Na podklade vzniknutej situácie sa žalobca\nsnažil uplatniť svoje práva v súlade so zákonom č. 514/2003\nZ. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov\n(ďalej tiež „zákon o zodpovednosti za škodu“) a dňa 21.2.2012 zaslal Ministerstvu vnútra SR žiadosť\no predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom\norgánov činných v trestnom konaní. Dňa 19.6.2012 bola žalobcovi doručená odpoveď na žiadosť v ktorej\nMinisterstvo vnútra SR konštatovalo, že žiadosti o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci\nnie je možné vyhovieť.\nS uvedeným názorom Ministerstva vnútra SR sa nestotožnil a aplikujúc § 3 zákona o zodpovednosti za\nškodu dospel k záveru, že odňatím motorového vozidla príslušníkom Policajného zboru bolo popreté\njeho vlastnícke právo, ktoré nadobudol dobromyseľne a neakceptovaním nároku na demontovanie\nprevodovky vážne zasiahnuté ústavné právo žalobcu vlastniť majetok za súčasného popretia princípu\nprávnej istoty. Žalobca mal za to, že mu vznikla škoda vo výške 11.518,18 eura pozostávajúca z kúpnej\nceny vozidla podľa článku III. bod. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 19.3.2007, ktorá bola medzi zmluvnými\nstranami dohodnutá vo výške 9.958,18 eura a sumy vynaloženej na opravu prevodovky podľa faktúry\nč. 862009 splatnej dňa 3.11.2009 vo výške 1.560 eur; ktorá škoda vznikla nesprávnym úradným\npostupom orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sa vôbec nezaoberali otázkou vlastníctva žalobcu\nk motorovému vozidlu.\n3. Pripomenul, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 17C/123/2013-71, zo dňa 29.4.2014,\nbola žaloba zamietnutá. Na podklade odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.\n5Co/561/2014-125, zo dňa 26.7.2017, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Na dovolanie žalobcu\nNajvyšší súd SR uznesením zo dňa 26.9.2018, č. k. 5Cdo/15/2018-164, zrušil rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 26.7.2017, č. k. 5Co/561/2014-125, a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie\nkonanie. V odôvodnení dovolací súd uviedol, že z § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom\nzbore (ďalej tiež „zákon o Policajnom zbore“) vyplýva, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru\nBratislava II, Oddelenie skráteného vyšetrovania Trnávka, postupovalo vo veci ČVS: ORP-4121/4OSV-B2/2006 pri vydaní osobného motorového vozidla značky K. K., Š. G., G.: „. X.-XXXXXU, H.: X.,\nH. U. v rozpore s postupom vyplývajúcim z § 21 ods. 9 zákona o Policajnom zbore, keď neuložilo\npredmetné motorové vozidlo do úschovy, nevyzvalo žalobcu a Generali Versicherung AG, aby si v lehote\n\n60 dní od doručenia písomného oznámenia o uložení predmetného motorového vozidla do úschovy\nuplatnili vlastnícke alebo iné právo k zaistenému motorovému vozidlu, ale na základe neúplných a\nnedostatočných zistení, vychádzajúc len z interpretácie obsahu sťažnosti žalobcu proti uzneseniu zo\ndňa 11.5.2010, ČVS: ORP-4121/4-OSV-B2/2006, vydanému Okresným riaditeľstvom Policajného zboru\nv Bratislave II, Oddelenie skráteného vyšetrovania Trnávka, vydalo predmetné motorové vozidlo osobe\nsplnomocnenej splnomocnencom Generali Versicherung AG, na jeho prevzatie - H. U.. Krajský súd\nv Bratislave viazaný právnym názorom dovolacieho súdu uznesením č. k. 7Co/293/2018-171, zo dňa\n31.1.2019, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; v\nodôvodnení uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci, a to vo vyvodení absencie nesprávneho úradného postupu policajného orgánu, od ktorého žalobca\nodvíja svoj nárok na náhradu škody. Odvolací súd s ohľadom na povahu nároku uplatňovaného žalobou\n(nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci) konštatoval, že zodpovednosť štátu\nza škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa\nnemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými\nje nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom\na vznikom škody. Súdu prvej inštancie uložil, aby posúdil zodpovednosť žalovanej z hľadiska splnenia\nďalších podmienok, a to vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a\nvznikom škody, ktoré v konaní a rozhodnutí neskúmal, neposudzoval a nevykonal v tejto súvislosti\nnavrhované dôkazy, a to vo vzťahu ku konštatovanému nesprávnemu úradnému postupu a aby vo veci\nopätovne rozhodol.\n4. Súd prvej inštancie v súlade s § 139, § 142 C. s. p. pripustil zmenu žaloby rozšírením petitu o povinnosť\nžalovanej nahradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.518,18 eura od 22.2.2010\naž do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n5. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie mal\nvykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi žalobcom ako kupujúcim a osobou vystupujúcou ako\nA. H. ako predávajúcim bola dňa 19.3.2007 uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bolo osobné\nmotorové vozidlo značky K. K., A. H. XXXX, H.: X., Y.: R.. Pri uzavretí kúpnej zmluvy žalobca vyplatil\npredávajúcemu v hotovosti zmluvne dohodnutú kúpnu cenu motorového vozidla 300.000 Sk (9.958,18\neura). Predmetné vozidlo na základe kúpnej zmluvy bolo zapísané v evidencii motorových vozidiel na\nžalobcu. Ďalej bolo preukázané, že dňa 2.9.2006 bolo vyhlásené pátranie po vozidle značky K. K., Š.\nG., G.: „. X.-XXXXXU,\nH.: X., rok výroby 2001, ktoré bolo odcudzené poškodenému G. B., že zápisnicou o vydaní veci bolo\nvozidlo značky K. K., A. H. XXXX, H.: X., Y.: R., odovzdané Obvodnému oddeleniu Šamorín, vozidlo\nbolo podrobené metalografickému skúmaniu, na základe ktorého bolo zistené, že ide o vozidlo značky\nK. K., Š. G., G.: „. X.-XXXXXU,\nH.: X., ktoré bolo dňa 2.9.2006 odcudzené G. B..\nZ výpovede A. H. v trestnom konaní vyplynulo, že sporné vozidlo nevlastnil, kúpnu zmluvu o predaji\npredmetného vozidla so žalobcom nikdy neuzavrel, poprel pravosť svojho podpisu na kúpnej zmluve,\nuviedol že svoj občiansky preukaz stratil. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v\nBratislave II, Oddelenie skráteného vyšetrovania Trnávka, zo dňa 11.5.2010, ČVS: ORP-4121/4-OSVB2/2006, bolo motorové vozidlo vrátené H. U. na základe plných mocí ako osobe splnomocnenej na\nprevzatie motorového vozidla za vlastníka tohto vozidla poisťovňu Generali Versicherung AG, ktorá\npoškodenému G. B.B. vyplatila poistné plnenie vo výške 18.750 eur z dôvodu odcudzenia vozidla,\npričom podľa orgánov činných v trestnom konaní o vlastníctve poisťovne Generali Versicherung AG k\nuvedenému motorovému vozidlu neboli pochybnosti.\n6. Súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu dospel k záveru,\nže žalobcom namietaný postup policajného orgánu, spočívajúci v tom, že policajný orgán nepostupoval\nv súlade s § 21 ods. 9 zákona o Policajnom zbore, keď predmetné motorové vozidlo neuložil do úschovy,\nnevyzval žalobcu a poisťovňu Generali Versicherung AG, aby si v lehote 60 dní od doručenia písomného\noznámenia o uložení predmetného motorového vozidla do úschovy uplatnili vlastnícke právo alebo iné\nprávo k zaistenému motorovému vozidlu v civilnom konaní, ale vydal predmetné motorové vozidlo H.\nU. ako osobe splnomocnenej na prevzatie motorového vozidla za poisťovňu Generali Versicherung AG;\nje nutné považovať za nesprávny úradný postup. Nesprávnym úradným postupom je totiž porušenie\npovinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez\n\nsplnenia zákonných podmienok. Za nesprávny úradný postup možno považovať aj opomenutie urobiť\núkon a tiež iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.\n7. Súd prvej inštancie mal zato, že policajný orgán bol v danom prípade povinný postupovať v súlade\ns § 21 ods. 9 zákona o Policajnom zbore, teda uložiť predmetné motorové vozidlo do úschovy z\ndôvodu že vlastníctvo k vozidlu bolo sporné a vyvolávajúce pochybnosti o práve k veci v zmysle\nuvedeného zákonného ustanovenia nastávajú spravidla vtedy, keď si právo k zaistenej veci uplatňuje\nďalšia osoba, prípadne viac osôb. V takomto prípade treba vec uložiť do úschovy a tým zabrániť, aby sa\ns vecou až do objasnenia práva k nej disponovalo. Policajný orgán pochybnosti o práve neodstraňuje\nsamostatným dokazovaním zameraným len na túto otázku; takáto právomoc mu nepatrí. Konštatovanie\npolicajného orgánu v odôvodnení uznesenia o vrátení motorového vozidla zo dňa 11.5.2010, ČVS:\nORP-4121/4-OSV-B2/2006, že motorové vozidlo bolo vrátené H. U. ako splnomocnencovi na prevzatie\nmotorového vozidla za poisťovňu Generali Versicherung AG, nakoľko vlastníctvo poisťovne Generali\nVersicherung AG k predmetnému motorovému vozidlu je nepochybné, nebolo správne. Z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že v čase vrátenia motorového vozidla H. U. policajnému orgánu bolo známe, že\nk motorovému vozidlu si uplatňovali vlastnícke právo dvaja vlastníci a to žalobca, ktorému bolo motorové\nvozidlo zaistené, bol zapísaný ako vlastník vozidla v evidencii motorových vozidiel, zaplatil správny\npoplatok za účelom jeho zápisu ako vlastníka vozidla v evidencii motorových vozidiel, disponoval kúpnou\nzmluvou zo dňa 19.3.2007, na základe ktorej sa mal stať vlastníkom motorového vozidla, keď vlastnícke\nprávo mal nadobudnúť ako dobromyseľný vlastník podľa § 446 Obchodného zákonníka, ako aj poisťovňa\nGenerali Versicherung AG, ktorá sa mala stať vlastníkom motorového vozidla na základe poistného\nplnenia, ktoré vyplatila pôvodnému vlastníkovi vozidla G. B., ktorému bolo vozidlo odcudzené.\n8. Policajný orgán vrátením motorového vozidla na základe uznesenia zo dňa 11.5.2010, ČVS:\nORP-4121/4-OSV-B2/2006, vydaným v rozpore s § 21 ods. 9 zákona o Policajnom zbore, ktorým\nnad rámec právomoci potvrdil vlastníctvo poisťovne Generali Versicherung AG k motorovému vozidlu,\nteda postupoval nesprávne, pričom v dôsledku nesprávneho úradného postupu vznikla žalobcovi\nškoda. Konštatoval, že v právnom systéme Slovenskej republiky rozhodujú o právach, povinnostiach\na oprávnených záujmoch osôb v spojitosti s vlastníckym právom výlučne súdy v občianskoprávnom\nkonaní. Aj v danom prípade jediný, kto bol oprávnený rozhodnúť o spornom vlastníckom práve k\nmotorovému vozidlu bol súd v konaní o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu.\n9. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej\nzodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na kumulatívnom splnení troch podmienok,\nin concreto nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným\npostupom a vznikom škody. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že v danom prípade boli kumulatívne\nsplnené všetky tri podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom. Nesprávnym úradným postupom štátu bolo neuloženie motorového vozidla policajným\norgánom do úschovy napriek pochybnostiam o vlastníckom práve k motorovému vozidlu, následne\nvrátením motorového vozidla poisťovni Generali Versicherung AG, o ktorej vlastníctve k motorovému\nvozidlu boli pochybnosti vznikla žalobcovi škoda vo výške kúpnej ceny motorového vozidla, pričom\npríčinná súvislosť medzi vznikom škody žalobcovi a nesprávnym úradným postupom je daná tým, že\nak by policajný orgán postupoval správne a uložil vec do úschovy, vozidlo by žalobcovi nebolo odňaté,\nnebolo by zasiahnuté do jeho ústavou garantovaného vlastníckeho práva a škoda by mu nevznikla,\nnakoľko do času určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu by sa zabránilo, aby sa s vozidlom\naž do objasnenia práva k nemu disponovalo, pričom v prípade úspešnosti žalobcu v spore o určenie\nvlastníckeho práva k vozidlu by mu bolo vozidlo vrátené.\n10. Po ustálení, že sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci, bolo nutné určiť výšku vzniknutej škody; zákon o zodpovednosti za škodu pojem škody\nnedefinuje, a preto tento pojem treba vykladať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko\nzákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a\nustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu (§ 25 ods. 1\nzákona o zodpovednosti za škodu). Škodu je vo všeobecnosti potrebné chápať ako ujmu, ktorá nastala\nv majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a napraviteľná poskytnutím\nmajetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu\npoškodenému sa uhrádza skutočná škoda a to, čo mu ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je v zásade\nujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie či iné znehodnotenie majetkového stavu\n\npoškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba\nvynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené).\n11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že majetkový stav žalobcu bol znížený o kúpnu cenu motorového\nvozidla vo výške 9.958,18 eura dohodnutej v článku III. bod. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 19.3.2007,\npričom porovnal túto cenu s trhovou cenou motorového vozidla a dospel k záveru, že kúpna cena je\nnižšia ako trhová cena, a preto je dôvodné priznať žalobcovi náhradu škody v plnej výške kúpnej ceny\nmotorového vozidla. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca kúpnu cenu motorového\nvozidla uhradil v deň podpisu kúpnej zmluvy, a to spôsobom zodpovedajúcim jeho podnikateľskej praxi,\nkeď finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny za motorové vozidlo vo výške 300.000 Sk (9.958,18\neura), boli účtovníčkou žalobcu odovzdané zamestnancovi žalobcu F., ktorý kúpnopredajnú zmluvu\nsprostredkoval a ktorý ich mal odovzdať predávajúcemu; F. sa však dopustil voči žalobcovi podvodného\nkonania, keď kúpnopredajnú zmluvu sfalšoval a finančné prostriedky si ponechal. O podvodnom konaní\nF. nemal žalobca vedomosť, finančné prostriedky mu odovzdal za účelom úhrady kúpnej ceny, o čom\nsvedčí účel, na ktorý bol vystavený pokladničný doklad. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou\nžalovanej, že pokladničný doklad náležite nepreukazuje, že finančné prostriedky boli predávajúcemu\nodovzdané, keď na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že spôsob vystavovania\npokladničných dokladov bez podpisu prijímateľa bol bežnou praxou žalobcu, ktorý finančné prostriedky\nodovzdával povereným zamestnancom, ktorí ďalej s hotovosťou nakladali, tak ako tomu bolo v danom\nprípade, keď finančné prostriedky boli účtovníčkou žalobcu odovzdané F. za účelom úhrady kúpnej ceny\nmotorového vozidla.\n12. V časti, ktorej sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 1.560 eur ako sumy vynaloženej na\nopravu prevodovky motorového vozidla podľa faktúry č. 862009 splatnej dňa 3.11.2009; súd prvej\ninštancie považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko z obsahu spisu nemal preukázanú úhradu faktúry\nč. 862009.\n13. Pre komplexnosť právnej argumentácie súd prvej inštancie k námietke žalovanej uviedol, že postup\npríslušníka Policajného zboru, ktorý uznesením zo dňa 11.5.2010,\nČVS: ORP-4121/4-OSV-B2/2006, vrátil motorové vozidlo poisťovni Generali Versicherung AG\nprostredníctvom splnomocnenej osoby na prevzatie motorového vozidla odobril dozorujúci prokurátor\nOkresnej prokuratúry Bratislava II, ktorý uznesením zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 2 Pv 1400/06, sťažnosť\nžalobcu proti uvedenému uzneseniu zamietol ako nedôvodnú z čoho vyplýva, že postup príslušníka\nPolicajného zboru bol správny, je nedôvodná, rovnako aj námietka, že nie je v právomoci súdu\nposudzovať, či došlo k porušeniu povinnosti orgánu činného v trestnom konaní v zmysle zákona o\nzodpovednosti za škodu. Poukazujúc na § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu, v zmysle ktorého\nak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov\nodo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho\nnárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej\nčasti na súde; uviedol, že žalobca žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody\ndoručenej Ministerstvu vnútra SR dňa 21.2.2012, domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody, po\ndoručení odpovede Ministerstva vnútra SR, v zmysle ktorej žiadosti žalobcu nebolo možné vyhovieť,\nsa žalobca v súlade s § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu domáhal uspokojenia nároku na\nnáhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde. Z citovaného ustanovenia teda\nexplicitne vyplýva právomoc súdu rozhodovať o nezákonnom postupe aj orgánov činných v trestnom\nkonaní.\n14. Na uvedenom základe za použitia § 3 ods. 1, ods. 2, § 9 ods. 1, § 5 ods. 2, § 17 ods. 1, § 21 ods.\n9 zákona č. 514/2003 Z. z., § 517 ods. Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenie vlády SR č.\n87/1995 Z. z.; súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, pričom žalovaná sa dostala do omeškania\ns plnením náhrady škody dňa 11.05.2020, t. j. okamihom vydania motorového vozidla splnomocnencovi\nGenerali Versicherung AG.\n15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 2 C. s. p. a\nžalobcovi priznal voči žalovanej pomerný nárok na náhradu trov konania, keď vychádzal z uplatnenej\nnáhrady škody vo výške 11.518,18 eura, v ktorej bol žalobca úspešný v časti 9.958,18 eura (87 %) a v\nčasti 1.560 eur mala úspech žalovaná (14 %); čistý úspech žalobcu v konaní teda predstavuje 73 %.\n\n16. Proti rozsudku vo zvyšku žalobu zamietajúcej časti a v závislom výroku o trovách konania\npodal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobe\nv celom rozsahu vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho\nodvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnil sa s nepriznaním náhrady škody v časti 1.560\neur. Ozrejmil, že skutočnú škodu možno vymedziť, ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch,\nktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti, v zničení, v strate, zmenšení,\nznížení či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové\nhodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Doterajšia judikatúra vymedzuje skutočnú\nškodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku\nškodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné\nvynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalobca preukázal, že je nesporné splnenie\nkumulatívnych podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom. Nesprávnym úradným postupom štátu bolo neuloženie motorového vozidla policajným\norgánom do úschovy napriek pochybnostiam o vlastníckom práve k motorovému vozidlu, následne\nvrátením motorového vozidla poisťovni Generali Versicherung AG, o ktorej vlastníctve k motorovému\nvozidlu boli pochybnosti vznikla žalobcovi škoda vo výške kúpnej ceny motorového vozidla, pričom\npríčinná súvislosť medzi vznikom škody žalobcovi a nesprávnym úradným postupom je daná tým, že\nak by policajný orgán postupoval správne a uložil vec do úschovy, vozidlo by žalobcovi nebolo odňaté,\nnebolo by zasiahnuté do jeho ústavou garantovaného vlastníckeho práva a škoda by mu nevznikla,\nnakoľko do času určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu by sa zabránilo, aby sa s vozidlom\naž do objasnenia práva k nemu disponovalo, pričom v prípade úspešnosti žalobcu v spore o určenie\nvlastníckeho práva k vozidlu by mu bolo vozidlo vrátené. Túto skutočnosť aj potvrdil súd prvej inštancie\nv odseku 32 odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca namietal, že suma o ktorú sa znížil majetkový stav\npoškodeného je a musí sa približovať k cene za motorové vozidlo značky K. K., A. H. XXXX, H.: X., Y.:\nR. tak, aby v čase odobratia motorového vozidla boli splnené znaky naturálnej reštitúcie, t. j náhrada\nškody primeranej hodnoty, za ktorú si môže zakúpiť obdobné motorové vozidlo, vec, ktorú stratil tým, že,\nneboli splnené povinnosti uloženej nezákonným rozhodnutím policajného orgánu - štátu, čo predstavuje\nškodu v obvyklej cene - skutočnej škody k obnoveniu vlastníckeho práva na získanie takého istého\nrespektíve obdobne získanie motorového vozidla, ktoré je toho istého druhu a približne rovnakého\nveku, opotrebeniu a to dostupné na voľnom trhu. Predošlý stav veci vychádza z naturálnej reštitúcií\na to hodnota motorového vozidla v čase vzniku škody. Skutočnou škodou sa rozumie napríklad podľa\nObčianskeho zákonníka ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná\nvšeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,\npredovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť\nreparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie\nvšak viac. V čase vzniku náhrady škody spôsobená žalovanou a uplatnená u žalovanej a následne na\nsúde nebola možná náhrada reparáciou v naturálnej reštitúcií za vec, ktorá mu bola odobratá policajnými\norgánmi, nakoľko vozidlo svojvoľne policajné orgány odovzdali v rozpore s\n§ 21 ods. 9 veta prvá zákona č. 171/1993 Z. z. tretej osobe. Jedinou reparačnou náhradou bola možná\npožiadavka ekvivalentom a to náhrada škody v peniazoch, za primeranú cenu, aby si vedel za primeranú\ncenu zadovážiť obdobnú vec a alebo finančnú kompenzáciu za obdobnú vec (náhrada škody). V konaní\npreukázal cenu veci v hodnote kúpnej ceny veci 9.958,18 eura a opravnej (vmontovanej) časti veci, aby\nbola vec funkčná a to o cenu za montovanie novej prevodovky v sume 1.560 eur čo predstavuje výšku\nspolu hodnoty veci 11.518,18 eura.\nZ logiky vyplýva, že motorové vozidlo bez prevodovky je nefunkčnou vecou a nepoužiteľnou na jej účel\nvyužitia a preto cena veci sa nedá deliť, alebo ponižovať ak ide o vec, ktorá má plniť svoj účel. Motorové\nvozidlo bez prevodovky je nefunkčnou vecou na jej využitie. Zdôraznil, že policajné orgány na výzvy\nžalobcu mu nevrátili novo vmontovanú prevodovku ani motorové vozidlo a ani ich nedali do úschovy.\nPreukázal, že ak by chcel získať naturálnou reštitúciou obdobné motorové vozidlo, tak takú istú vec\nby musel kúpiť a vynaložiť vyššiu cenu, ako požadoval náhradu škody od žalovanej. Na voľnom trhu\nobdobné motorové vozidlo, vec toho istého druhu a v tom istom primeranom veku a opotrebovanosti sa\npohybovala od 16.000 eur do 20.000 eur. Túto skutočnosť preukázal aj súdu prvej inštancie cenovými\nponukami obdobných motorových vozidiel uvádzaných na portáli R.. Taktiež aj z logiky vyplýva, že cena\nvozidla, ktoré mu bolo odobraté policajným orgánom bola na trhu vyššia, ako samotná uplatňovaná\nnáhrada škody a to vyplývajúc aj z odôvodnenia napadaného rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie\nuviedol napríklad v odseku 11, že „Uvedeným konaním neznámy páchateľ spôsobil poškodenému G. B.\nškodu v celkovej výške 727.700,- SK, t. j. po prepočte menovým kurzom 24.155,21 EUR“ alebo v odseku\n\n14, že listom zo dňa 3.4.2009 prehlásila poisťovňa Generali Versicherung AG, že majiteľovi motorového\nvozidla G. B. plnila z poistnej zmluvy za odcudzené vozidlo sumu 18.750 eur, zároveň poisťovňa Generali\nVersicherung AG prehlásila, že je majiteľom vozidla, a že si k vozidlu neuplatňuje vlastnícke práva\nžiadny tretí subjekt. Uvedeným je preukázané, že cena predmetného vozidla pre jeho nahradenie iným\nmotorovým vozidlom toho istého druhu a veku a opotrebovania je vyššia ako si uplatňoval náhradu škody\nod žalovanej.\nZ uvedeného potom ani neexistoval právny dôvod na nepriznanie práva na náhradu škody v plnej\nuplatňovanej výške 11.518,18 eura, ktorá je a bola primeranou výškou náhrady škody a zároveň aj\nnižšou výškou k skutočnej cene k možnej naturálnej reštitúcií veci. Odôvodnenie súdu prvej inštancie je\nnesprávnym právnym posúdením k uplatňovanej výške škody žalobcom na svojvoľné zníženie náhrady\nškody o 1.560 eur, nakoľko pri náhrade škody sa neposudzuje úhrada faktúry za novú prevodovku,\nale jej hodnota. To znamená, že prevodovka sa stala súčasťou motorového vozidla a výška skutočnej\nškody vyplýva v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,\nt. j. peniazmi a to napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak\nnedochádza k naturálnej reštitúcii a to v hodnote, ktorá sa by sa vynaložila na hodnotu, ako keby došlo\nk naturálnej reštitúcii, t. j má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Nesprávne\nprávne posúdenie súdom prvej inštancie je dané v nesprávnom posúdení skutočnej náhrady škody za\nmotorové vozidlo, ktoré treba posudzovať ako hodnotu motorového vozidla a nie rozoberať čiastkové\nhodnoty motorového vozidla len preto, že nepredložil úhradu faktúry č. 862009 splatnej dňa 3.11.2009\nv sume 1.560 eur a preukázal len úhradu ceny motorového vozidla na základe kúpnej zmluvy zo dňa\n19.3.2007. Bol názoru, že súd prvej inštancie výšku škody nehodnotil ako hodnotu vozidla v celku,\nale nesprávne delil motorové vozidlo na dva celky asi len preto, že v rámci náhrady škody sa žalobca\nsnažil preukázať aj primeranosť náhrady škody nadobúdacími dokladmi k motorovému vozidlu (kúpna\nzmluva a faktúra za výmenu prevodovky) čím preukazoval skutočnú hodnotu motorového vozidla, ktorú\nnadobudol do vlastníctva. V dobrej viere a v súlade s dobrými mravmi tak žiadal náhradu primeranej\nškody od žalovanej, pritom mohol požadovať naturálnu reštitúciu nahradením motorového vozidla toho\nistého druhu a rovnako vekovo amortizovaného za iné vozidlo, ktoré by musel zakúpiť. So zreteľom na\nnesprávne čiastočné zamietnutie žaloby považoval za nesprávne tiež rozhodnutie o trovách konania;\nmal zato, že vzhľadom na plný úspech v spore, by mal mať plný nárok na náhradu trov konania.\n17. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že v ním napadnutej zamietajúcej časti je\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, a preto tiež správne rozhodol o pomernom nároku na\nnáhradu trov konania.\n18. Žalobca v odvolacej replike zotrval na argumentoch svojho odvolania.\n19. Proti rozsudku vo vyhovujúcej časti a v závislom výroku o trovách konania podala žalovaná\nodvolanie a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť.\nPodstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.)\nbola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\na že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom\nna skutočnosť, že prvoinštančný súd bol viazaný právnym názorom odvolacieho, ako aj dovolacieho\nsúdu; odvolacie dôvody uplatnila k druhej a tretej podmienke zodpovednosti štátu za škodu, ktorých\nnaplnenie prvoinštančný súd skúmal. V súvislosti s druhou podmienkou zodpovednosti za škodu, teda\nvznikom škody prvoinštančný súd v odseku 34 odôvodnenia rozsudku uviedol: „súd dospel k záveru,\nže majetkový stav žalobcu bol znížený o kúpu motorového vozidla vo výške 9.958,18 Eur dohodnutej\nv článku III. bod 1. kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.2007, pričom súd porovnal túto cenu s trhovou cenou\nmotorového vozidla a dospel k záveru, že kúpna cena je nižšia ako trhová cena a preto je dôvodné\npriznať žalobcovi náhradu škody v plnej výške kúpnej ceny motorového vozidla.“ Žalovaná nesúhlasila\ns touto argumentáciou, nakoľko prvoinštančný súd bližšie nedefinoval, s čím porovnával kúpnu cenu\nosobného motorového vozidla s trhovou cenou. Domnievala sa, že ju porovnával na základe dôkazného\nprostriedku predloženého žalobcom na pojednávaní dňa 28.10.2019, t. j. štyrmi inzerátmi motorových\nvozidiel z internetovej stránky R..sk. Z uvedených inzerátov vyplýva, že cena je uvedená len pri troch\nvozidlách, pričom uvedené vozidlá sú vyrobené v roku 2009, 2013 a 2015. Osobné motorové vozidlo,\nz ktorého kúpnej ceny si žalobca odvodzoval nárok na náhradu škody vo výške 9.958,18 eura bolo\nvyrobené v roku 2001. Rozdielnosť uvedených druhov vozidiel je možné zistiť porovnaním fotografií\nvozidiel v inzerátoch a fotografiou zaisteného osobného motorového vozidla, od ktorého si žalobca\n\nodvodzuje nárok. Motorové vozidlá vyrobené v roku 2001 a 2013 sa už len vzhľadom na časový odstup\nlíšia výbavou, použitými materiálmi, či technológiami, aj keď ide o rovnakú továrenskú značku, prípadne\ntyp vozidla. Prvoinštančný súd sa v rozhodnutí nevysporiadal s jej námietkou, že ak by aj žalobca\npreukázal, že v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 19.3.2007 uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim\na A. H.. ako predávajúcim bola kúpna cena za osobné motorové vozidlo 9.958,18 eura (300.000 Sk),\ntáto suma nemôže byť výškou škody, resp. nemožno tvrdiť, že došlo k zníženiu majetku žalobcu o\nsumu 9.958,18 eura. Osobné motorové vozidlo bolo zaistené dňa 16.10.2009 v obci Kvetoslavov. Z\nuvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 9.958,18 eura,\nteda náhradu škody v plnej výške kúpnej ceny osobného motorového vozidla, pričom žalobca osobné\nmotorové vozidlo využíval odo dňa 19.3.2007. Uvedené vyplýva z čl. IV. bod. 1 kúpnej zmluvy, podľa\nktorého, cit.: „kupujúci preberá motorové vozidlo uvedené v čl. I pri podpise tejto zmluvy.“ Od kúpnej ceny\nteda nebolo odpočítané prípadné poškodenie osobného motorového vozidla, amortizácia a iné, počas\nobdobia, kedy žalobca osobným motorovým vozidlom disponoval. Žalobca v konaní preukazoval nárok\nna náhradu škody vo výške 9.958,18 eura kúpnou zmluvou, pokladničným dokladom a na pojednávaní\ndňa 25.5.2020 výpoveďou svedkyne B.. E. R.. Prvoinštančný súd v odseku 34 odôvodnenia rozsudku\nuviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca kúpnu cenu motorového vozidla\nuhradil v deň podpisu kúpnej zmluvy, a to spôsobom zodpovedajúcim jeho podnikateľskej praxi, keď\nfinančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny za motorové vozidlo vo výške 300.000 Sk, t. j. po prepočte\nmenovým kurzom 9.958,18 eura, boli účtovníčkou žalobcu odovzdané zamestnancovi žalobcu F., ktorý\nkúpnopredajnú zmluvu sprostredkoval a ktorý ich mal odovzdať predávajúcemu, avšak F. sa dopustil\nvoči žalobcovi podvodného konania, keď kúpnopredajnú zmluvu sfalšoval a finančné prostriedky si\nponechal. O podvodnom konaní F. žalobca nemal vedomosť, finančné prostriedky mu odovzdal za\núčelom úhrady kúpnej ceny, o čom svedčí účel, na ktorý bol vystavený pokladničný doklad. Žalovaná sa\nani v tomto prípade nestotožnila s argumentáciou provinštančného súdu, nakoľko: (i) pokladničný doklad\nneobsahuje zákonom predpísané náležitosti, (ii) na pokladničnom doklade je uvedená skutočnosť,\nže finančné prostriedky vo výške 300.000 Sk (9.958,18 eura) boli vyplatené, cit.: „A. H....“, pričom\nv konaní bolo preukázané, že A. H.. neboli na základe pokladničného dokladu odovzdané žiadne\nfinančné prostriedky, (iii) z výpovede A. H.. v trestnom konaní zároveň vyplýva, že kúpnu zmluvu so\nžalobcom nikdy neuzavrel, a ani osobné motorové vozidlo nevlastnil, (iv) na pokladničnom doklade\nje uvedená skutočnosť, že ho vyhotovila „R., (v) na pojednávaní dňa 25.5.2020, súd prvej inštancie\npristúpil k výsluchu svedkyne B.. E. R., ktorá uviedla „bol mi predložený výdavkový pokladničný doklad\nz 19.03.2007 na sumu 300.000 Sk, z obsahu ktorého zisťujem, že tento doklad som nevypisovala ja...“,\n(vi) zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.10.2019 vyplýva, že žalobca uviedol „predpokladám, Ž. D.. B..\nR. ako ekonómka účtovníčka vybrala sumu 300 tisíc Sk z pokladne na môj pokyn a peniaze odovzdala\nF..“., (vii) zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.5.2020 však vyplýva, že B.. R. si na skutočnosť že\nby dňa 19.3.2007 vyberala, prípadne mala v rukách sumu 300.000 Sk nepamätá, a nepamätá si ani\nže by predmetné peniaze odovzdávala p. F., (viii) z výsluchu svedkyne na pojednávaní dňa 25.5.2020\ntak namiesto objasnenia skutkových okolností a jednoznačnému preukázaniu škody vyplýva presný\nopak, ktorý spochybňuje žalobcov nárok. Pochybnosti neodstránil ani prvoinštančný súd, ktorý odseku\n34 odôvodnenia rozsudku uviedol „finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny za motorové vozidlo vo\nvýške 300.000 Sk, t. j. po prepočte menovým kurzom 9.958,18 Eur, boli účtovníčkou žalobcu odovzdané\nzamestnancovi žalobcu p. F., ktorý kúpnopredajnú zmluvu sprostredkoval a ktorý ich mal odovzdať\npredávajúcemu, p. F. sa však dopustil voči žalobcovi podvodného konania, keď kúpnopredajnú zmluvu\nsfalšoval a finančné prostriedky si ponechal. O podvodnom konaní p. F. žalobca nemal vedomosť,\nfinančné prostriedky mu odovzdal za účelom úhrady kúpnej ceny, o čom svedčí účel, na ktorý bol\nvystavený pokladničný doklad.“ Z uvedeného by vyplývalo, že (i) finančné prostriedky boli žalobcom\nodovzdané F., U. A. H.., (ii) ak F. mal sfalšovať kúpnopredajnú zmluvu a finančné prostriedky si nechať,\nako sa žalobca stal vlastníkom osobného motorového vozidla, komu uhradil kúpnu cenu a v akej výške za\nosobné motorové vozidlo, z ktorého nevydania si uplatňuje svoj nárok na náhradu škody v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z. z. V konaní zároveň nebola preukázaná listinným, prípadne iným dôkazom skutočnosť,\nže osobné motorové vozidlo bolo riadne účtovne zaevidované v majetku žalobcu, akým spôsobom boli\núčtovne zaevidované finančné prostriedky v sume 300.000 Sk (9.958,18 eura), keďže z už aj tak spornej\nvýpovede svedkyne vyplynula skutočnosť, že peniaze v hotovosti mal žalobca väčšinou v nižšej sume na\npohonné hmoty, prípadne poštovné. V konaní nebol predložený dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť,\nže z bankového účtu žalobcu bol uskutočnený hotovostný výber vo výške 300.000 Sk.\n20. V súvislosti s treťou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu, teda príčinnou súvislosťou medzi\nnesprávnym úradným postupom a vznikom škody; žalovaná uviedla, že príčinná súvislosť je jednou\n\nzo základných zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pri neexistencii ktorej nie\nje možné žalobe na náhradu škodu vyhovieť. Vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi\nnesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a vznikom škody sa v právnej teórii\noznačuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva\ndruhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom,\nresp. nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná\nskutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,\nide o skutkovú otázku. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a\nakou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku\nzodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú\nje požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a\nkonkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej\nsúvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie\nje rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha\npri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím\nvyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.\nZodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti\nje totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza\nnásledku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;\nnestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či\nv komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s\nktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Otázka priamej príčinnej súvislosti sa musí riešiť konkrétne\nv každom jednotlivom prípade zhodnotením všetkých vzájomných okolností. Ide teda o objasnenie\npríčin, ktoré viedli k určitému výsledku a starostlivé zváženie všetkých okolností. Prvoinštančný súd\nsa pri odôvodnení príčinnej súvislosti medzi žalobcovým nárokom na náhradu škody obmedzil na\nkonštatovanie, že (i) „nesprávnym úradným postupom bolo neuloženie motorového vozidla policajným\norgánom do úschovy napriek pochybnostiam o vlastníckom práve k motorovému vozidlu, následne\nvrátením motorového vozidla poisťovni Generali Versicherung AG“, (ii) „pričom príčinná súvislosť medzi\nvznikom škody žalobcovi a nesprávnym úradným postupom je daná tým, že ak by policajný orgán\npostupoval správne a uložil vec do úschovy, vozidlo by žalobcovi nebolo odňaté, nebolo by zasiahnuté\ndo jeho Ústavou garantovaného vlastníckeho práva a škoda by mu nevznikla, nakoľko do času určenia\nvlastníckeho práva k motorovému vozidlu by sa zabránilo, aby sa s vozidlom až do objasnenia práva\nk nemu disponovalo, pričom v prípade úspešnosti žalobcu v spore o určenie vlastníckeho práva\nk vozidlu by mu bolo vozidlo vrátené.“ Žalovaná sa opätovne nestotožnila s touto argumentáciou\nprvoinštančného súdu, ani s odôvodnením príčinnej súvislosti v tejto právnej veci nakoľko: (i) ak teda\nsúd prvej inštancie konštatoval, že nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci spočíva v neuložení\nosobného motorového vozidla do úschovy napriek pochybnostiam o vlastníckom práve k nemu, a jeho\nvydaní tretej osobe; nie je jasné, z akého dôvodu, resp. kde prvoinštančný súd videl príčinnú súvislosť\ns nesprávnym úradným postupom a kúpnou cenou vo výške 9.958,18 eura, ktorú „mal“ žalobca zaplatiť\nza osobné motorové vozidlo, (ii) z rozsudku prvoinštančného súdu nie je zrejmá príčinná súvislosť so\nškodou vo výške 9.958,18 eura, ktorá mala byť zaplatená žalobcom dňa 19.3.2007, keďže žalobca\nosobné motorové vozidlo užíval temer dva (2) a pol roka do zaistenia osobného motorového vozidla,\npredmetné motorové vozidlo podliehalo opotrebovaniu a amortizácii, (iii) orgán verejnej moci osobné\nmotorové vozidlo nezničil, osobné motorové vozidlo v čase jeho vydania tretej osobe existovalo, (iv)\nžalobca sa mohol domáhať určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva k osobnému motorovému\nvozidlu voči tomu subjektu, ktorému bolo osobné motorové vozidlo vydané, teda voči poisťovni Generali\nVersicherung AG, (v) žalobca v konaní nepreukázal, že by sa voči poisťovni Generali Versicherung AG\ndomáhal určenia vlastníckeho práva k osobnému motorovému vozidlu, (vi) ak by bol žalobca v konaní\no určenie vlastníckeho práva úspešný, existovala by príčinná súvislosť nesprávneho úradného postupu\nv tomto konaní, ale nie so škodou v podobe „kúpnej ceny“, ale nákladov, ktoré by žalobcovi vznikli,\nnapr. náklady spojené s konaním o určenie vlastníckeho práva, prípadne iné náklady s tým spojené,\n(vii) ak by žalobca v konaní o určenie vlastníckeho práva nebol úspešný, nebol by ani jeho nárok na\nnáhradu škody v tejto právnej veci úspešný, nakoľko by nebol vlastníkom vozidla, (viii) nestotožnila\ns argumentáciou prvoinštančného súdu, že škoda by mu nevznikla, nakoľko uvedené konštatovanie\nprvoinštančného súdu je hypotetické, (ix) príčinná súvislosť medzi neuložením osobného motorového\nvozidla do úschovy a povinnosťou žalovanej uhradiť žalobcovi „kúpnu cenu“ za osobné motorové vozidlo\nnemôže existovať, (x) žalobca mal aj po vydaní osobného motorového vozidla iné právne prostriedky,\nktorými sa mohol domáhať nielen vlastníctva osobného motorového vozidla, ale aj ďalším nakladaním\n\ns ním, a až náklady spojené s takýmto uplatnením žalobcovho práva by boli v príčinnej súvislosti s\nnesprávnym úradným postupom, (xi) žalobca nepreukázal, že by sa akýmkoľvek spôsobom o osobné\nmotorové vozidlo ďalej právne zaujímal, (xii) žalobca podal síce proti uzneseniu Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru, oddelenie skráteného vyšetrovania Trnávka, ČVS: ORP-4121/4-OSV-B2/2006, zo\ndňa 11.5.2010 podal sťažnosť, ale tá sa týkala len prevodovky, teda žalobcovho nároku na náhradu\nškody vo výške 1.560 eur, uplatnenej v tomto konaní; prvoinštančný súd tak zaviazal žalovanú zaplatiť\nžalobcovi sumu 9.958,18 eura (kúpna cena), bez relevantného odôvodnenia príčinnej súvislosti, čím sa\nrozsudok prvoinštančného súdu v napadnutom vyhovujúcom výroku stáva nepreskúmateľný.\n21. Žalovaná ďalej namietala, že žalobca sa úrokov z omeškania domáhal až návrhom na zmenu žaloby,\nktorú súd prvej inštancie pripustil výrokom I. napadnutého rozsudku, a nakoľko úrok z omeškania nebol\npredmetom predbežného prerokovania nároku je tento nárok premlčaný s tým, že sa ani nedostala\ndo omeškania, pretože až prvoinštančný súd zaviazal žalovanú na náhradu škody žalobcovi. Ak by\nsa odvolací súd nestotožnil s jej argumentáciou, poukázala na skutočnosť, že aj keby prvoinštančný\nsúd chcel priznať žalobcovi úrok z omeškania, tak začiatok plynutia omeškania nemožno odvodzovať\nodo dňa 22.2.2010, teda odo dňa vydania osobného motorového vozidla tretej osobe. Lehota, ktorou\nmohlo začať plynúť omeškanie žalovanej, by najskôr mohla začať doručením odpovede žalobcovi o\nnevyhovení jeho nároku vyplývajúceho zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z.\n22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s dôvodmi vedúcimi k čiastočnému vyhoveniu žalobe.\nŽalovaná v odôvodnení odvolania uvádza, že v konaní došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, avšak v odvolaní neuvádza konkrétne procesné pochybenia súdu v\nsúdnom konaní, preto takýto odvolací dôvod žalovaného nemôže obstáť. Žalovaná ďalej ako dôvod\nodvolania uvádza, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, avšak nešpecifikuje na základe akých dôkazov a aké dôkazy má namysli, ktoré\nby mali viesť predmetné rozhodnutie k nesprávnym skutkovým zisteniam vo veci samej. Potom ani\ntakýto odvolací dôvod žalovanej nemôže zakladať odvolací dôvod k meritórnemu rozhodnutiu súdu\nprvej inštancie, ako odvolací dôvod. Žalovaná tiež ako dôvod uviedla, že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pripomenul právny názor vyjadrený v\nuznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/15/2018 a zdôraznil, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací\nsúd je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR tak, ako je uvedené vyššie, a preto súd prvej\ninštancie rozhodol správne ak uviedol vo svojom odôvodnení rozhodnutia tak, že sa odvolal na názor\nodvolacieho súdu vyjadreného v uznesení zo dňa 31.1.2019, č. k. 7Co/293/2018-171. V danom konaní\nbolo na súde prvej inštancie preukázané, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť. Zdôraznil, že\nžalovaná nepreukázala v doterajšom konaní a ani v odvolaní, že škodu na jeho majetku nezavinila.\nZ právnej doktríny vyplýva, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.\nZodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Konaním žalovanej nebola ani snaha,\naby motorové vozidlo zaistené policajným orgánom mu bolo vrátené alebo policajný orgán vozidlo\ndal do úschovy. Takýmto nezákonným konaním policajný orgán postupoval v rozpore so zákonom a\nnechránil jeho práva a právom chránené záujmy k určeniu vlastníctva, ktoré nadobudol dobromyseľne\nna základe kúpnej zmluvy podpísanej predávajúcim A. H. na notárskom úrade, vrátane odovzdania\nkúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve, pričom došlo aj prevzatiu motorového vozidla a následne aj k\nzmene zápisu vlastníka motorového vozidla na Krajskom dopravnom inšpektoráte Bratislava na žalobcu.\nPríčinná súvislosť medzi vznikom škody, ktorá vznikla žalobcovi odobratím veci policajným orgánom\na vydaním veci tretej osobe, je nesprávnym úradným postupom daná tým, že ak by policajný orgán\npostupoval správne v súlade s právnou povinnosťou žalovaného, ktorú mu určuje § 21 ods. 9 zákona\nč. 171/1993 Z. z a uložil by motorové vozidlo do úschovy, kde následne nevyzval žalobcu a Generali\nVersicherung AG, aby si v lehote 60 dní od doručenia písomného oznámenia o uložení predmetného\nmotorového vozidla do úschovy uplatnili vlastnícke alebo iné právo k zaistenému motorovému vozidlu,\nale na základe neúplných a nedostatočných zistení, vychádzajúc len z interpretácie obsahu sťažnosti,\nktorú podal žalobca proti uzneseniu vydanému Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava II, Oddelenie\nskráteného vyšetrovania Bratislava - Trnávka ČVS: ORP-4121/4-OSV-B2/2006, dňa 11.5.2010, vydalo\npredmetné motorové vozidlo osobe splnomocnenej splnomocnencom Generali Versicherung AG a tým\nvznikla žalobcovi škoda zmenšením majetku o predmetné motorové vozidlo. Túto skutočnosť potvrdil\naj Najvyšší sud SR v uznesení sp. zn. 5Cdo/15/2018, zo dňa 26.9.2018. Výška škody vyplývajúca v\nzmenšení majetku žalobcu, bola preukázaná tak skutočnou škodou, výškou škody, ako aj uplatnením\n\nškody zo dňa 6.12.2012 u žalovanej, všetko v súlade s § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z., kde žiadal\nnáhradu škody vo výške 11.518,17 eura (suma pozostávajúca z kúpnej ceny vozidla v sume 9.958 eura\na zo sumy 1.560 eur; nová vmontovaná prevodovka do vozidla) v čase kedy toto motorové vozidlo bolo\nodobraté na účely trestného konania z Autoservisu Sojka v Kvetoslavove 16.10.2009.\nV konaní preukázal cenu veci v hodnote kúpnej ceny veci 9.958,18 eur a vmontovanej časti veci, aby\nbola vec funkčná a to o cenu za v montovanie novej prevodovky v sume 1.560 eur čo predstavuje výšku\nspolu hodnoty veci 11.518,18 eura. Z logiky vyplýva, že motorové vozidlo bez prevodovky je nefunkčnou\nvecou a nepoužiteľnou na jej účel využitia, a preto cena veci sa nedá deliť alebo ponižovať ak ide o\nvec, ktorá má plniť svoj účel. V konaní preukázal, že ak by chcel získať naturálnou reštitúciou obdobné\nmotorové vozidlo, tak na kúpu tej istej veci by musel vynaložiť vyššiu cenu, ako požadoval náhradu\nškody. Na voľnom trhu obdobné motorové vozidlo, toho istého druhu, v tom istom primeranom veku a\nopotrebovanosti sa pohybovalo od 16.000 do 20.000 eur; čo preukázal cenovými ponukami obdobných\nmotorových vozidiel na portáli R.. Žalovaná poukazuje, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie chýba\npresne definovanie s čím porovnával súd prvej inštancie kúpnu cenu osobného motorového vozidla s\ntrhovou cenou. Žalobca zdôraznil, že v spise sa nachádza viacero dôkazov, založených žalobcom a aj\nžalovanou (spisu z trestného konania) z ktorých je jednoznačne preukázané, že trhová hodnota je vyššia,\nako bola požadovaná skutočná škoda, ktorá je v zásade ujmou, ktorá znamená zmenšenie, zničenie,\nstratu, zníženie či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou\nudalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého\nstavu. V danej veci žalovaná nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval opak skutkového stavu,\nkde by náhrada škody uplatňovaná žalobcom bola vyššia ako je trhová cena motorového vozidla,\na preto namietanie žalovanej, že v rozhodnutí chýba presne definovanie s čím porovnal súd prvej\ninštancie kúpnu cenu osobného motorového vozidla s trhovou cenou je neopodstatnené, nakoľko v\nkontradiktórnom konaní by museli byť predložené procesnou obranou žalovanej a to dôkazom opaku,\nna ktoré poukázal a založil žalobca, čo sa nestalo. Súd prvej inštancie tak nemusel posudzovať dôkazy\no trhovej cene k uplatňovanej výške škody, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, ak mohol\nvyhodnocovať len dôkazy predložené žalobcom o trhovej cene z obdobných motorových vozidiel toho\nistého druhu, ktoré založil. Potom je logické, že súd prvej inštancie vychádzal pri porovnaní trhovej\nceny k uplatňovanej náhrade škody z dôkazov založených žalobcom. Žalovaná v odvolaní poukazuje,\nže od prevzatia motorového vozidla a priznanej kúpnej ceny za vozidlo súdom ako náhrady škody\nvyužíval žalobca motorové vozidlo od 19.3.2007 do zaistenia motorového vozidla v autoservise v obci\nKvetoslavov dňa 16.10.2009. Z logiky vyplýva, že ak motorové vozidlo bolo zaistené privolaním polície\nžalobcom, tak predmetné motorové vozidlo bolo v autoservise kvôli tomu, že bolo nefunkčné, lebo\nmalo vadnú prevodovku, takže tvrdenie, že celú dobu užíval žalobca motorové vozidlo nie je založené\nna skutkovom stave. Taktiež treba zdôrazniť, že amortizácia vozidla sa neposudzuje k osobnému\nvozidlu kto koľko užíval vec, ale k veku a prípadne najazdeným kilometrom, preto aj posudzovanie\namortizácie sa posudzuje k veku vozidla k trhovej hodnote za ktoré sa motorové vozidlo zadováži\n(predať, kúpiť) v danom čase, kde v konaní bolo preukázané, že v čase zaistenia motorového vozidla\ndňa 16.10.2009 malo 7 rokov a trhová hodnota približne 7 ročných motorových vozidiel sa pohybovala\na pohybuje cca od 16.000 do 20.000 eur. Ak by žalovaná konala v súlade so zákonom, tak by žalobca\nnapr. mohol predmetné vozidlo predať za obdobnú cenu, avšak žalobca stratil túto potencionálnu\nmožnosť len z dôvodu nezákonného konania žalovanej. Práve preto aj hodnota náhrady škody sa\nmá počítať k takej primeranej hodnote motorového vozidla ako je určená trhová hodnota v danom\nčase, nakoľko slovenská ekonomika sa riadi trhovou ekonomikou a žalobca ak by chcel zadovážiť si\nobdobné motorové vozidlo toho istého druhu by musel vynaložiť väčšiu sumu na zakúpenie obdobného\nmotorového vozidla, ako sám žiadal náhradu škody od žalovanej. Žalovaná poukazovala aj na odsek\n34 odôvodnenia rozhodnutia, s ktorým sa nestotožnil ani žalobca; reagoval na tvrdenia žalovanej, ktoré\nnie sú opodstatnené a to najmä kde poukazuje na svoju nesprávnu a protichodnú argumentáciu v\nsamotnom odvolaní a to: pokladničný doklad neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, je scestnou\nargumentáciou, nakoľko výdavkový pokladničný doklad je interný doklad žalobcu a nie doklad o úhrade\nkúpnej ceny motorového vozidla. Prevzatie kúpnej ceny predávajúcim, ktorý je fyzickou osobou a nie\npodnikateľom nevystavuje pokladničné doklady a prevzatie kúpnej ceny za motorové vozidlo predávajúci\nA.B.V. H. potvrdil notárskym overeným podpisom priamo na kúpnej zmluve dňa 19.3.2017, čl. III.\nbod 3 Zmluvy vrátane odovzdania motorového vozidla (aj preto žalobca nerozumie, kde súd prvej\ninštancie vzal také presvedčenie, že uviedol v odôvodnení v odseku 34 rozsudku: „F. sa však dopustil\nvoči žalobcovi podvodného konania, keď kúpnopredajnú zmluvu sfalšoval a finančné prostriedky si\nponechal.“ Žalobca mal zato, že preukázal kúpnu zmluvu zo dňa 19.3.2007, kde je osvedčený podpis\nA. H., A.. Č. XXXXXX/XXXX, za predávajúceho, ktorý podpísal Kúpno-predajnú zmluvu pred notárom.\n\nV rámci notárskej činnosti patrí legalizácia k tradičným notárskym úkonom a v rámci systematiky\nnotárskej činnosti sa radí k osvedčovaniu právne významných skutočností, čo vyplýva už zo samotného\npomenovania tohto úkonu (ide o osvedčovanie) a tiež z § 56 Notárskeho poriadku, kde sú príkladom\nvymenované osvedčovacie úkony notára (tzv. verifikačná notárska činnosť). Legalizáciou notár alebo\nním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti,\nlistinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Osvedčenie pravosti\npodpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky, ktorá je verejnou listinou (podľa § 3 ods. 2\nNotárskeho poriadku je verejnou listinou len osvedčovacia doložka pri legalizácii, nie je ňou aj samotná\nlistina, na ktorej sa pravosť podpisu účastníka osvedčuje). Základnými pojmami, ktoré je potrebné na\núčely legalizácie bližšie vysvetliť sú pojmy podpis a listina. Čo treba rozumieť pod pojmom podpis\nnedefinuje žiadny právny predpis. V § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa pre platnosť právneho\núkonu vyžaduje podpis konajúcej osoby. Legalizáciu možno vykonať dvoma spôsobmi: účastník listinu\npred notárom vlastnoručne podpíše alebo účastník pred notárom vyhlási, že podpis na listine uznáva\nza vlastný. Ak notár vykoná legalizáciu tak, že účastník pred ním listinu vlastnoručne podpíše, dáva to\nvyššiu právnu istotu právnemu úkonu, na ktorom sa osvedčenie pravosti podpisu vykonáva, keďže v\ntomto prípade, notár ako orgán verejnej moci navyše garantuje taký dôležitý údaj pre stabilitu právnych\nvzťahov, akým je presné určenie času uskutočnenia právneho úkonu.) Žalobca z uvedeného dôvodu\nzdôraznil, že potom uvedené tvrdenia žalovanej v písmene sú nesprávne a nedôvodné. Žalobca nevedel\nposúdiť, či A. H.B. trpí schizofréniou alebo klamal pred orgánmi OČTK. Na to je práve žalovaná, aby\npreukázala a objasnila skutočnosti v trestnom konaní respektíve policajné orgány a ak došlo k spáchaniu\ntrestného činu, tak mal byť postavený pred súd, ktorý by rozhodol o jeho vine alebo nevine. Z trestného\nspisu nie je zrejmé skúmanie z forenzných dôkazov, že A. H. nebol osobou, ktorá bola na Notárskom\núrade C.. N. A. podpisovať kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 19.3.2007. Uspokojiť sa orgánmi OČTK\nlen tým, že A. H. povedal vo výpovedi pred OČTK, že predmetné motorové vozidlo nevlastnil a na\nzmluve nie je uvedený jeho podpis je nedostačujúce k dôkazom s overeným podpisom na Zmluve\nzo dňa 19.3.2007 a k dôkazu, že krajský dopravný inšpektorát vykonal zápis vlastníckych práv z A.\nH. na žalobcu. Tieto skutočnosti len preukazujú, že policajné orgány sú v danej veci nedôsledné\na nekonajú v záujme spravodlivosti a nestrannosti. Zdôraznil, že aj keby OČTK konalo pre zistenie\npáchateľa podvodu alebo aj krádeže motorového vozidla, nezakladá to právnu skutočnosť, že policajné\norgány nemali konať v súlade so zákonom aj pri zaistení motorového vozidla a postupovať v súlade\ns v súlade s § 21 ods. 9 zákona o Policajnom zbore, keď predmetné motorové vozidlo neuložili do\núschovy, nevyzvali žalobcu a poisťovňu Generali Versicherung AG, aby si v lehote 60 dní od doručenia\npísomného oznámenia o uložení predmetného motorového vozidla do úschovy uplatnili vlastnícke právo\nalebo iné právo k zaistenému motorovému vozidlu v civilnom konaní, ale vydal motorové vozidlo H.\nU. ako osobe splnomocnenej na prevzatie motorového vozidla za poisťovňu Generali Versicherung\nAG, je nutné považovať za nesprávny úradný postup. Ďalej bolo preukázané, že svedkyňa B.. R.,\nako ekonómka účtovníčka potvrdila, že: interný výdavkový pokladničný doklad vypisovala zaučovaná\nosoba v spoločnosti žalobcu, pani N., kde bola prítomná aj svedkyňa; výdavkový pokladničný doklad bol\nzaložený v účtovníctve spolu s faktúrou alebo zmluvou na základe ktorých sa platilo sumu 300.000 Sk a\ndošlo k zaúčtovaniu predmetných dokladov v účtovníctve žalobcu; na otázku odkiaľ by firma mala takúto\nveľkú hotovosť svedkyňa odpovedala, že firma (žalobca) prenajímala priestory kancelárie a niekedy\nsa stalo, že nám nájomca priniesol nájomné v hotovosti, mali sme aj nájomcu, ktorý mal prenajatú\nkuchyňu pretože zabezpečoval stravu pre letisko, tento platí vysoké nájomné, táto hotovosť sa potom\nbuď odniesla do banky alebo sa aj ponechala v trezore; taktiež svedkyňa si pamätá, že žalobca Audi\nkúpil nakoľko išlo o iný druha auta aké sa bežne vo firme nachádzali. Z uvedeného je preukázané, že\nžalobca kúpil predmetné vozidlo, mal na to finančné zdroje z podnikateľskej činnosti - nájmov a mal\naj zväčša hotovosť a pri prijatej platbe nájmu od klientov vrátane väčšej hotovosti. Z uvedeného je\npreukázané, že žalovaná sa tvrdenia v odvolaní snaží spochybniť len účelovými vytrhnutými úryvkami\nz celého kontextu výpovede svedkyne. Žalobca zdôraznil, že nenavrhoval svedkyňu, ale si ju vyžiadal\nsám súd prvej inštancie, pritom jej výpoveď na súde zo dňa 25.5.2020 na odstup 13 rokov, dokázala\npomerne slušne objasniť zvyklosti u žalobcu a pamätala si aj na kúpu motorového vozidla, avšak už\ndetailne podrobnosti si nemohla ani za 13 rokov pamätať. Výpoveď svedkyne len preukázala, že žalobca\nmával vyššiu hotovosť z nájmov, vozidlo Audi A6 kúpil a aj výdavok - kúpna cena a nákup majetku\n(motorové vozidlo) na základe kúpnej zmluvy bolo zaevidované v účtovníctve žalobcu. Na základe\nuvedeného je preukázané, že v súvislosti s nárokom na náhradu škody za motorové vozidlo Audi A6\nje opodstatnené, nakoľko je preukázané, že žalobca bol legálnym a dobromyseľným nadobúdateľom\nmotorového vozidla, respektíve sa stal vlastníkom motorového vozidla Audi A6, taktiež je preukázané,\nže mal legálne finančné prostriedky z podnikateľskej činnosti na kúpu motorového vozidla, ktoré dostával\n\nod svojich klientov aj v hotovosti a aj išlo o väčšie sumy, ktoré použil na kúpu motorového vozidla. Z\nkúpnej zmluvy overenej notárom je preukázané, že predávajúci pri kúpnej zmluve a prevzatí motorového\nvozidla aj zaplatil kúpnu cenu, čo potvrdil predávajúci podpisom na kúpnej zmluve. Taktiež treba aj\ndodať, že aj Krajský dopravný inšpektorát Bratislava na základe predložených dokladov (zmluvy), zapísal\nžalobcu ako vlastníka motorového vozidla. Z uvedeného potom aj vyplýva, že súd prvej inštancie na\nmalé nezrovnalosti vec správne posúdil a to najmä nároku na náhradu škody z nesprávneho úradného\npostupu žalovaného. Tieto malé nezrovnalosti, najmä nepriznanie plnej výšky uplatňovanej náhrady\nškody a pomeru priznania náhrady trov konanie vo veci samej, zakladali odvolací dôvod pre odvolanie\nžalobcu a nie žalovanej, nakoľko žalovaná aj vo svojom odvolaní netvrdí nič iné, ako tvrdila pred súdom\nprvej inštancie, ktorý na všetky tvrdenia žalovanej v odôvodnení napadaného rozsudku dal jednoznačnú\nodpoveď. Žalobca ďalej poukázal na právnu skutočnosť, že ak orgán štátnej správy koná v rozpore so\nzákonom, tak ide o bezprostrednú a priamu príčinu porušenia zákona, kde policajný orgán je povinný v\nsúlade s Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vždy konať tak, aby zo strany orgánov štátnej správy zákon porušený\nnebol. Ak žalovaná, ako štátny orgán (policajné orgány) prestane chrániť práva a právom chránené\nzáujmy fyzických a právnických osôb a konajú svojvoľne v rozpore so zákonom; v tomto prípade s §\n21 ods. 9 zákona o Policajnom zbore a to, ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe,\nktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží\nzaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí,\naby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné\nprávo na zaistenú vec na príslušnom súde; tak v takom prípade ide o priamu a bezprostrednú príčinu\nk porušeniu práv žalobcu z nesprávneho úradného postupu, keď žalovaná nedala zaistené motorové\nvozidlo Audi A6 do úschovy a ani písomne nevyzvala žalobcu respektíve ani neodporučila žalobcovi,\naby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnil vlastnícke právo alebo\niné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Žalovaná pritom z vlastnej činnosti vedela, musela\nvedieť z evidencie motorových vozidiel, že vlastníkom motorového vozidla Audi A6 je žalobca a taktiež,\nže sám žalobca zavolal políciu, keď mu chceli odcudziť tretie osoby predmetné motorové vozidlo z\nautoservisu v Kvetoslavove. Žalovaná nielen, že nedala predmetné vozidlo do úschovy, ale svojvoľne v\nrozpore so zákonom a garantovanou ochranou vlastníckych práv vydala v rozpore so zákonom motorové\nvozidlo tretej osobe. Vydaním motorového vozidla žalovanou v rozpore so zákonom tretej osobe došlo\nk porušeniu práv žalobcu vlastniť majetok. Dodal, že o vlastníctve veci nemôže rozhodovať svojvoľne\nžalovaná (policajný orgán), ale v právnom a demokratickom štáte len nezávislé súdy v civilnom konaní.\nZaistením veci žalovanou, následne jej vydanie bez rozhodnutia súdu je doslovne nezákonný zásah do\nvlastníckych práv žalobcu v rozpore s Čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, nakoľko došlo zo strany žalovanej k\ntrvalému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu bez primeranej náhrady. Žalovaná tak porušila celý rad\nprávnych predpisov SR, najmä Ústavou garantované práva vlastniť majetok a zákon o policajnom zbore,\nčo je bezprostrednou a priamou príčinou vzniku škody na zmenšení majetku žalobcu a stratu motorového\nvozidla, ktorú zapríčinila žalovaná z nesprávneho úradného postupu. Považoval za zarážajúce, ak\nžalovaná ako orgán štátnej správy koná nezákonne a túto skutočnosť potvrdil aj Najvyšší súd SR, že\nz jej strany došlo k porušeniu konkrétne § 21 ods. 9 zákona o Policajnom zbore a zákon porušený\nžalovanou bol tak súdy nižšej inštancie sú povinné konať v súlade s právnym názorom dovolacieho\nsúdu. Žalovaná sa snaží v odvolaní presvedčiť, že súd prvej inštancie mal tiež porušovať zákon a\nnekonať v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR. Mal zato, že tak ako sú súdy nižšej inštancie viazané\nprávnym názorom dovolacieho súdu, tak aj strany sporu, sú viazané názorom súdnej autority, a že\npo vydaní uznesenia Najvyššieho súdu SR, žalovaná na súde prvej inštancie nepreukázala žiadnym\ndôkazom, že konala v súlade so zákonom a nespôsobila žalobcovi škodu. Podotkol, že v zásadách\ncivilného sporového poriadku platí, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v\nrovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem\nprípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať\nprirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Žalovaná nepredložila žiadny dôkaz pri opakovanom\nkonaní na súde prvej inštancie, ktorý by presvedčil v rámci procesnej obrany, že by konala v súlade so\nzákonom a nespôsobila svojím ne/konaním škodu žalobcovi. Z uvedeného dôvodu si žalovaná vlastnou\npasivitou zapríčinila rozhodnutie vo veci samej, tak ako je uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie a\nodvolacie dôvody žalovanou nie sú takého právneho významu, ktoré by mali zmeniť rozhodnutie súdu\nprvej inštancie okrem tých odvolacích dôvodov, ktoré si uplatnil vo veci samej žalobca. Zdôraznil, že úrok\nz omeškania má povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku. Úroky z\nomeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je\ndlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za\nnásledok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami\n\na povinnosťami. Omeškaním teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to taká, že\npodľa trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to,\nči dlžník omeškanie zavinil alebo nie. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 11.5.2010 výška úrokov z\nomeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej\nbanky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Nakoľko sa žalovaná dostala do\nomeškania s plnením náhrady škody, žalobca má právo na zákonný úrok z omeškania vo výške 9 %\nročne zo sumy vo výške náhrady škody odo dňa 11.5.2020, t. j. odo dňa vzniku škody žalobcovi vydaním\nmotorového vozidla Generali Versicherung AG splnomocnenej osobe na prevzatie motorového vozidla,\nnakoľko v tomto čase žalobca definitívne stratil svojvoľným nezákonným vydaním veci žalovanou, stratu\nmotorového vozidla zapríčinenú žalovanou.\n23. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak\ndokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 C. s. p.). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom\nrozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 C. s. p.).\n24. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal\nrozsudok v napadnutých častiach, vychádzajúc z § 384 ods. 1 C. s. p. prejednal odvolania žalobcu a\nžalovanej podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na pojednávaní konanom dňa 18.6.2024, na ktorom v potrebnom\nrozsahu zopakoval dokazovanie listinami za súčasného splnenia podmienok podľa § 204 C. s. p. veta\nza bodkočiarkou a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vo zvyšku žalobu\nzamietajúcom výroku je potrebné ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1 C. s. p.) a v napadnutom\nvyhovujúcom výroku je potrebné zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na\njeho zrušenie (§ 388 C. s. p.).\n25. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody vo výške 11.518,18 eura titulom nesprávneho\núradného postupu spočívajúceho v postupe vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorý na podklade\nuznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II, Oddelenie skráteného vyšetrovania\nTrnávka, zo dňa 11.5.2010, ČVS: ORP-4121/4-OSV-B2/2006, motorové vozidlo Audi A6, A. H. XXXX,\nČ. L. H.: X., Y.: R. (ďalej aj ako „osobné motorové vozidlo“), vydal H. U. splnomocnenému Büro Für\nSchadenermittlung, Franz & Bernhard Mader, Perschling, Grunnersdorf 6, ktorú splnomocnil majiteľ\nvozidla Generali Versicherung AG, Regionaldirektion Niederosterreich, Dr. Karl.-Renner-Prom. 37-41,\nSt. Polten, napriek tomu, že vlastníkom osobného motorového vozidla, hoci aj ako dobromyseľný\nnadobúdateľ od nevlastníka, bol žalobca.\n26. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených\ntýmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,\npri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.\n27. Podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ak si na zaistenú vec uplatňuje\nprávo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je\nnepochybné. Pri pochybnostiach útvar Policajného zboru zaistenú vec uloží do úschovy a písomne to\noznámi osobe, ktorej bola vec zaistená a osobe, ktorá si na ňu uplatňuje právo, pričom v písomnom\noznámení im odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili právo\nv civilnom procese. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec v civilnom procese, je povinná v lehote\npodľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na\nktorom súde si toto právo uplatnila. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa druhej vety nárok\nneuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá\nministerstvu do správy. Na možnosť postupu podľa predchádzajúcej vety musí útvar Policajného zboru\nosobu upozorniť.\n28. Vykonaným dokazovaním odvolací súd zistil, že žalobca ako kupujúci a A. H. ako predávajúci,\nuzavreli dňa 19.3.2007 Kúpnu zmluvu podľa Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bol predaj\nosobného motorového vozidla K. K., A. H.A. XXXX, Č. L. H.: X., Y.: R., za kúpnu cenu 300.000 Sk (9.958\neur), ktorá bola predávajúcemu vyplatená kupujúcim pri podpise kúpnej zmluvy. V trestnom konaní\nzačatom uznesením povereného policajta Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR v Dunajskej\nStrede, Obvodné oddelenie PZ, ČVS: ORP-1060/OO-DS-2009, zo dňa 8.10.2009, podľa § 199 ods.\n\n1 Trestného poriadku vo veci prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa\n§ 217 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona; bolo Y. E. dňa 16.10.2009 osobné motorové vozidlo\nvydané poverenému príslušníkovi Policajného zboru a dňa 11.8.2010 bolo osobné motorové vozidlo\nvydané H. W., ktorý bol splnomocnený CEBIA, s.r.o., Türkova 1001, Praha, Česká republika, k prevzatiu\nodcudzeného motorového vozidla.\n29. So zreteľom na záväzný právny názor (§ 455 C. s. p.) Najvyššieho súdu SR vyjadrený v uznesení\nzo dňa 26.9.2018, sp. zn. 5Cdo/15/2018, že postup Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II, Oddelenie\nskráteného vyšetrovania Bratislava - Trnávka, ktoré vo veci ČVS: ORP4121/4-OSV-B2/2006 pri vydaní\nosobného motorového vozidla splnomocnenej osobe na jeho vydanie, postupovalo v rozpore s postupom\nvyplývajúcim\nz § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z., keď neuložilo osobné motorové vozidlo do úschovy,\nnevyzvalo žalobcu a Generali Versicherung AG, aby si v lehote 60 dní od doručenia písomného\noznámenia o uložení predmetného motorového vozidla do úschovy uplatnili vlastnícke alebo iné právo k\nzaistenému motorovému vozidlu, ale na základe neúplných a nedostatočných zistení, vychádzajúc len z\ninterpretácie obsahu sťažnosti, ktorú podal žalobca proti uzneseniu vydanému Okresným riaditeľstvom\nPZ Bratislava II, Oddelenie skráteného vyšetrovania Bratislava - Trnávka ČVS: ORP4121/4-OSVB2/2006, zo dňa 11.5.2010, vydalo osobné motorové vozidlo osobe splnomocnenej splnomocnencom\nspoločnosti Generali Versicherung AG; je nesprávnym úradným postupom [§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č.\n514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci], bolo v konaní potrebné posúdiť\nsplnenie ostatných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a\nto existenciu škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.\n30. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi\nnesprávnym úradným postupom a škodou zákon nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom\noznačuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva\ndruhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a\nškodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu\nnenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku. Právnym\nposúdením je vymedzenie, ako má byť zisťovaná príčinná súvislosť medzi ujmou (ako následkom) a\nskutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný\nvýznam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná.\nPráve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu\n(ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť\n31. V rozhodnutí sp. zn. 1Cz/59/1990, z 27. septembra 1990, Najvyšší súd Českej republiky, ktoré bolo\npublikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 21/1992 vyslovil, že „pokiaľ k vzniku\nškody viedlo viac príčin, je treba sa zaoberať tým, či a do akej miery bolo bezprostrednou príčinou\nškody práve zavinenie protiprávneho konania škodcu. V tom rozsahu potom prichádza v úvahu jeho\nzodpovednosť za škodu. Hľadisko časovej súvislosti medzí porušením právnych povinností škodcu a\nskutkovou udalosťou, z ktorej vznikla škoda, nie je samo o sebe rozhodujúca; vecná súvislosť príčiny a\nnásledku je rozhodujúca, zatiaľ čo časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti.“\n32. Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 24. februára 2011, sp. zn. 3Cdo/313/2009 skonštatoval, že o\nvzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je\nnezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná\nsúvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii\nnezákonného rozhodnutia nevznikla, musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku\nškody. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a konkrétnou\nškodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v\nkonkrétnom prípade, je či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou, pretože súd\ntak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny\nzáver je samozrejme závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť,\nzodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z príčin,\nktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú.\n33. V rozhodnutí z 31. januára 2012, sp. zn. 6MCdo/11/2010, Najvyšší súd SR vyslovil, že „Príčinná\nsúvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa,\n\naby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli\nv logickom slede (nexus spojenie, súvislosť, sled), teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik\nškody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či\nokolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná\nsúvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych\nsúvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého\nby škodný následok nevznikol. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a\nkonkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne\nokolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti\nje právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou\n(ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu\nmá preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je\npožadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym\nkonaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa\nzisťuje príčinná súvislosť. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna\nkauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež\nrozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého\nškodlivého následku (konkurenčná kauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či\nnovou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu.“\n34. V rozhodnutí z 30. apríla 2011, sp. zn. 6Cdo/103/2011, Najvyšší súd SR vyslovil, že „Vyžaduje sa, aby\nnezákonné rozhodnutie a vznik škody boli v logickom slede (nexus spojenie, súvislosť, sled), teda aby\nnezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí\niba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť\ntreba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo\nvšeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím môže byť len také nezákonné rozhodnutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol.\nZákladom je úvaha (test conditio sine qua non), či by škodlivý následok nastal bez nezákonného\nrozhodnutia. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola.“\n35. Napokon v rozhodnutí z 20. februára 2012, sp. zn. 7Cdo/27/2011 Najvyšší súd SR uviedol, že\n„o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je\nnezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je preukázané, že\nnebyť nezákonného rozhodnutia, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,\nzodpovednosť za škodu nevzniká, príčinou škody môže byť len tá skutočnosť, že bez nej by škodný\nnásledok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa\nna nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú.“\n36. Z citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (Čl. 2 ods. 2 Základných\nprincípov C. s. p.) vyplýva jednotná a dlhodobá interpretácia príčinnej súvislosti, ktorá sa zhodne\nustálila, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba\nsprostredkovaný. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká,\npríčinou škody môže byť len tá skutočnosť, že bez nej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí\nísť o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého\nodškodnenie ide, ale musí ísť o príčinu podstatnú. V postupnom slede javov je každá príčina niečím\nvyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.\nZodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti\nje totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza\nnásledku a vyvoláva ho.\n37. Pokiaľ si žalobca v spore uplatnil náhradu škody spočívajúcu v hodnote motorového vozidla,\nako peňažného ekvivalentu vlastníckeho práva, ktorého mal byť ako dobromyseľný nadobúdateľ\nhoci aj od nevlastníka A. H. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka,\npozbavený v dôsledku nesprávneho úradného postupu príslušníka Policajného zboru; absentuje medzi\nuplatnenou škodou a nesprávnym úradným postupom príčinná súvislosť. Z hľadiska skutkového bolo\ntotiž zistené, že predmetné osobné motorové vozidlo bolo dňa 11.8.2010 vydané H. W., bez toho, aby\nboli žalobca a Generali Versicherung AG vyzvaní v lehote 60 dní od doručenia písomného oznámenia\no uložení predmetného osobného motorového vozidla do úschovy uplatniť si vlastnícke alebo iné\n\nprávo k zaistenému motorovému vozidlu na súde. Ak by nedošlo k neprávnemu úradnému postupu,\nboli by teda žalobca a Generali Versicherung AG vyzvaní uplatniť si vlastnícke právo k zaistenému\nosobnému motorovému vozidlu na súde; od výsledku tohto súdneho sporu by potom záviselo komu\nmá byť Políciou SR zaistené osobné motorové vozidlo vydané. Vydanie motorového vozidla Generali\nVersicherung AG v dôsledku nesprávneho úradného preto postupu nie je k uplatnenej škode vo vzťahu\npríčiny a následku, nakoľko až výsledok súdneho sporu mohol zodpovedať otázku kto je vlastníkom\npredmetného osobného motorového vozidla. Odhliadnuc od konštatovaného nesprávneho úradného\npostupu žalovanej mal žalobca možnosť nezávisle od postupu príslušníka Policajného zboru SR si\nsúdnou cestou priamo proti Generali Versicherung AG uplatniť nárok na vydanie motorového vozidla,\nresp. bezdôvodného obohatenia, čo však doposiaľ neurobil, a aj v dôsledku subsidiárnej povahy\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nemožno jeho pasivitu prenášať na štát\ntitulom objektívnej zodpovednosti\n(m. m. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. mája 2020, sp. zn. 6Cdo/184/2018).\n38. Na uvedenom základe, po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie žalobcu a žalovanej v ich\nodvolaniach, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vo zvyšku žalobu zamietajúcom\nvýroku podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vo výroku vecne správny, avšak z iných dôvodov, potvrdil a v\nnapadnutom vyhovujúcom výroku podľa § 388 C. s. p. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho\npotvrdenie, ani na jeho zrušenie a žalobu zamietol z dôvodu, že v posudzovanej veci nebol naplnený\npredpoklad príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou škodou ako jeden\nz kumulatívnych predpokladov na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.\n39. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania rozhodol\nodvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1,\n§ 256 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu\ntrov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.\n40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/2/2019", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "17ff8e01-28d9-4f14-9a5b-83dfdedda79c:ffb1e1e0-ecc6-43a0-8ce0-2eadb18f6d1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7211208395.3", "spisova_znacka": "6Cdo/184/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2018 z 27. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7211208395.3"}, {"guid": "56032ed9-b6c6-496a-804c-80964768d112:c360d979-12b1-44c0-883c-e20a0a426c91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1", "spisova_znacka": "6MCdo/11/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/11/2010 z 30. 1. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-01-30", "citacie_n": 452, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1"}, {"guid": "b7de40d8-22c9-42ed-a1bb-0d2f77ac9eaf:b29f9e75-50c5-403d-95e2-75258e335826", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5816200602.2", "spisova_znacka": "7Co/293/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/293/2018 z 26. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-02-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5816200602.2"}, {"guid": "a0667076-f26b-4fc9-a60a-28afb57a1b29:c07e58b9-f10b-4fdc-a536-7f7c65cb52b0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7613205994.1", "spisova_znacka": "5Co/561/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/561/2014 z 21. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7613205994.1"}], "citovane_v": []}