{"guid": "040d1f8a-f5af-4427-9b44-969e60580f41:2a065153-9671-41b4-9e19-7fa67d7b80da", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1217204102.2", "spisova_znacka": "7Co/152/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/152/2020 z 31. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. júla 2024, sp. zn. 7Co/152/2020, ECLI:SK:KSBA:2024:1217204102.2", "identifikacne_cislo": "1217204102", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2024-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a065153-9671-41b4-9e19-7fa67d7b80da", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1217204102.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1217204102.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1217204102.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/152/2020\n1217204102\n31. 07. 2024\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2024:1217204102.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.\nXX.X.XXXX, bytom C. XX, D. E., zastúpený opatrovníčkou F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D. E.\na 2/ F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D. E., obaja zastúpený: JUDr. Peter Bilkovič, advokát, so\nsídlom Strojnícka 8, Bratislava proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861,\nso sídlom Pažítková 4, Bratislava o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku bývalého\nOkresného súdu Bratislava II zo dňa 8.9.2020, č.k. 58C/15/2017-482, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. potvrdzuje.\nVo výroku II. sa rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žaloba žalobkyne 2/ sa zamieta.\nŽalobcovi 1/ sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nŽalovanej sa proti žalobkyni 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu\n2 013,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 013,58 eur odo dňa 15.2.2017\ndo zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), povinnosť zaplatiť žalobkyni\n2/ sumu 3 772,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3 772,24 eur odo\ndňa 15.2.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a vyslovil, že\nžalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil 420 ods. 1, 2, § 442 ods. 3, § 449 ods. 1, 3 a § 517\nods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že vo\nvzťahu k žalobcovi 1/ odvodil jeho aktívnu vecnú legitimáciu zo statusu poškodeného vyplývajúceho z\ntrestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.3.2008, č.k. 1T/23/2008-577, z ktorého dôvodu\nmu prináleží uplatňovať si nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 a 2 a § 442 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka a vo vzťahu k žalobkyni 2/ odvodil jej aktívnu vecnú legitimáciu z § 449 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka (náklady liečenia sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil) v spojitosti s § 40 ods. 3 zákona č.\n447/2008 Z.z., podľa ktorého je žalobkyňa 2/ oprávnená na príjem príspevku na opatrovanie žalobcu 1/\na ktorý skutočne takýto príspevok podľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, aj poberá. Z uvedeného\nvyvodil, že pokiaľ je žalobkyňa 2/ oprávnená na príjem peňažného príspevku na opatrovanie, ktorého\núčelom je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch\n\nsebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať\nv prirodzenom domácom prostredí, t.j. nahrádzať stratu na zárobku osobe starajúcej sa o opatrovaného\n(žalobca 1/) v oblasti sociálneho a spoločenského života, tak je žalobkyňa 2/ taktiež oprávnená domáhať\nsa žalobou náhrady škody t.j. straty na zárobku žalobkyne 2/ starajúcej sa o opatrovaného (žalobca 1/)\nv oblasti poskytovania zdravotnej ošetrovateľskej služby. Konštatoval, že právna úprava v tejto oblasti\nna Slovensku absentuje (čo potvrdila i komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím), pričom v\ntakomto prípade je na súde, aby tam, kde nie je právna úprava na daný spor, právo dotvoril podľa čl. 4\nzákladných princípov Civilného sporového poriadku a v spojitosti s uznesením Ústavného súdu SR zo\ndňa 16.10.2018, sp. zn. III. ÚS/388/2018.\n3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že mal za preukázané, že k trvalému poškodeniu zdravia žalobcu\n1/ došlo v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti zamestnancov žalovaného, ktoré im vyplývali\nz ich povolania, a to na základe právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I. zo\ndňa 7.3.2008, č.k. 1T/23/2008, ktorým súd uznal zamestnancov žalovaného za vinných zo spáchania\ntrestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.;\nžalovaný nespochybňoval základ uplatneného nároku. Prvoinštančný súd uzavrel, že nebola sporná\nzodpovednosť žalovaného za zdravotný stav žalobcu 1/, rovnako nebol sporný jeho zdravotný stav ako\ntaký. Sporným bola existencia a výška nároku na náhradu škody, ktorú si v tomto konaní žalobcovia\nuplatnili. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný síce poprel všetky nároky uplatnené žalobcami, avšak\nneuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, z dôvodu ktorého mal súd prvej\ninštancie za to, že takéto popretie skutkových tvrdení je neúčinné a teda ani výška škody požadovaná\nžalobcami nie je sporná. Aj napriek uvedenému sa podrobne zaoberal jednotlivými nárokmi žalobcov.\nZdôraznil, že žalobcovia používajú vo všetkých konaniach tunajšieho súdu (8C/227/2010 a 13C/36/2015,\ns ktorými sa súd oboznámil) zhodnú metodiku kvantifikácie nárokov, naopak obrana žalovaného v\njednotlivých konaniach nie je konzistentná.\n4. Vo vzťahu k nároku na náhradu nákladov na zdravotný materiál ako sú hygienické potreby, plienky,\nkuchynské utierky, obrúsky, detské obrúsky, toaletný papier, čistiaca pena, osviežovač vzduchu, tenká\npodložka s absorbčným jadrom, vatové tyčinky, mydlo, leukoplast, kompresné pančuchy, bandáž\nzápästia, pruban obväz, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia tento nárok podrobne zdôvodnili\na svoje tvrdenia podložili listinnými dokladmi v podobe pokladničných dokladov založených do súdneho\nspisu, preto nevzhliadol dôvod k nepriznaniu nákladov na zdravotný materiál v sume 336,60 eur aj\nvzhľadom ku konaniu žalovaného, ktorý síce namietal kúpu týchto položiek, avšak neuviedol také vlastné\ntvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ktoré by vyvrátili tvrdenia žalobcov s tým, že náklady\nna zdravotný materiál vynaložil žalobca 1/ (ktoré uhradila žalobkyňa 2/ z príjmu žalobcu 1/), ktorému\nsúd prvej inštancie ich náhradu aj priznal.\n5. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o náklady na prevádzku motorového vozidla zahrňujúce\npovinné zmluvné poistenie, STK, EK a pohonné látky v sume 331 eur, po odpočítaní kompenzácie štátu\nvo výške 860,10 eur, ktorého režim využívania bol práve kontrolovaný príslušným orgánom sociálnych\nvecí, táto skutočnosť vylučuje svojvoľné využívanie motorového vozidla nad rámec predmetného\nprávneho nároku. Nároky uplatnené žalobcom 1/ obsahujú len náklady v súvislosti s obslužnými a\nzdravotnými činnosťami potrebnými pri starostlivosti o žalobcu 1/ zo strany žalobkyne 2/. Z dôvodu\n24-hodinovej domácej starostlivosti (kedy uvedené prístroje nie sú spôsobilé transportu) a zhoršeného\nzdravotného stavu, žalobca 1/ mesačne a pravidelne podstupuje výmenu trachostomickej kanyly (26\nkrát), skutočnosť ktorú deklaruje lekárska správa z ORL ambulancie Ružinovská poliklinika a 3x na\nCentrálnom príjme UN Bratislava, dňa 6.5.2015 mal na Gastroenterologickej ambulancii výmenu PEGu resp. jeho vonkajších súčastí z dôvodu opotrebovania. Okrem iného ide aj o rehabilitácie, pravidelné\nmesačné predpisovanie potrebných chronických alebo akútnych liekov, plienok a hygienických potrieb\nvšeobecným obvodným lekárom a následne zaobstaranie liekov a potrieb v lekárni, čo je vždy\nna objednávku, lekárske predpisy od gastroenterológa (strava do PEG - strava pre gastrostómiu),\ndoporučenky od neurológa, poukazy od dermatológa, t.j. v uvedenom období je nevyhnutné objednať\na doviezť množstvo materiálov na prevádzku prístrojov (kanyly, podložky pod kanylu, remienky na\nupevnenie kanyly, podložky pod PEG, trojdňové odsávacie sety, jednorazové odsávacie katétre, viaceré\nfiltre, viaceré hadice, umelé nosy, rukavice, spojovacie krky, roztoky na preplach, dezinfekčné roztoky,\nsaturačné prstové snímače), a taktiež materiál z bežných obchodov (prírodná voda na pitný režim Fatra,\npapierové utierky a mokré utierky a ostatný hygienický materiál). Ako dôkaz žalobcovia predložili súdu\npokladničné doklady z výdajní zdravotného materiálu a lekární. Za žalované obdobie je to 33 ciest,\n\npričom jedna cesta tam a späť z bydliska žalobcov je cca 50 km, na ktorú je potrebné vynaložiť značné\nfinančné prostriedky pozostávajúce z úhrady za pohonné látky, povinné zmluvné poistenie za obdobie\nod 1.11.-31.12.2014 vo výške 23 eur, za obdobie od 1.1.2015-31.12.2015 vo výške 138 eur, za obdobie\nod 1.1.2016 do 31.12.2016 vo výške 138 eur a povinné STK a EK zo dňa 16.2.2016 vo výške 52\neur. Výška požadovaných nákladov ako nárok na náhradu škody tak činí sumu 331 eur za obdobie 26\nmesiacov, čo predstavuje sumu 5,50 eur mesačne na pohonné látky (pri spotrebe automobilu podľa\ntechnického preukazu v meste 10,21 l/ 100 km), pričom niet rozumného dôvodu spochybňovať výpočet\nuplatneného nároku, pokiaľ žalovaný obdobný nárok v predchádzajúcom konaní uznal. Pokiaľ ide o\nnámietku žalovaného o využívaní motorového vozidla na iné účely ako v súvislosti so starostlivosťou\no žalobcu 1/, súd uvádza, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálne\nneexistenciu určitej skutočnosti. Náklady na prevádzku motorového vozidla tak vynaložil žalobca 1/,\nktorý je i jeho vlastníkom (a ktoré uhradila žalobkyňa 2/ z príjmu žalobcu 1/), ktorému súd prvej inštancie\nich náhradu aj priznal.\n6. Náklady na doplatky za lieky a dietetické potraviny žalovaný napadol tým, že nie je možné pri\nvšetkých zakúpených liekoch a potravinách jednoznačne vyvodiť záver, že ide o lieky a potraviny určené\npre starostlivosť o žalobcu 1/ a že boli na tento účel naozaj použité. Prvoinštančný súd konštatoval,\nže je nesporné, že strany majú k dispozícii zdravotnú dokumentáciu žalobcu 1/, ktorá je naopak\nbohatým prameňom dôkazov, že uvedené lieky sú súčasťou liečby žalobcu 1/, pričom žalobcovia doložili\npokladničné bloky z rozhodného obdobia s tým, že pokladničné bloky neobsahujú meno a priezvisko\nkupujúceho resp. platiteľa a žalobcovia tak nemajú inú možnosť ako tieto nároky preukázať. Tieto nároky\nžalobcovia písomne deklarovali, skutočnosť ktorú možno navyše považovať za čestné vyhlásenie o\nexistencii a výške nárokov uplatnených žalobou. Spôsob zvolenej obrany žalovaného preto súd prvej\ninštancie považoval vzhľadom na okolnosti za nepochopiteľne účelový a neúčinný, znova aj v kontexte s\nbezproblémovým plnením za predchádzajúce a nasledujúce obdobie. K nároku na náhradu nákladov na\nlieky žalobcovia uviedli, že keby žalobca 1/ vedel používať ruky (keby nebol slepý a hluchý), tak si hmyz\nako 21-ročný odoženie sám, ale keďže nevie používať ani jednu končatinu (má kvadruplégiu a vážne\nmozgové a duševné poruchy, je slepý a hluchý), tak ho občas nejaký hmyz poštípe, i keď mu žalobkyňa\n2/ zabezpečila moskytiéru proti hmyzu, ktorú mimo iného žalovaný taktiež namieta ako nepodstatnú\npomôcku pre dané zdravotné postihnutie. Ďalšie lieky ako je Ibalgin, Brufen a Paralen žalobca 1/ užíva\nz dôvodu kolikových bolesti obličiek (napr. správa DK AIM z 14.2.2013, kde je uvedené už v úvode,\nže trpí na nefroiázu, oxalátové kamene, dokonca aj postúpil z tohto dôvodu operáciu). Na ochorenie\nobličiek a na rozpúšťanie obličkových kameňov užíva žalobca 1/ aj liek Milurit - na vyplavovanie piesku,\ntiež minerálnu vodu Fatra, ktorú takisto žalovaný namieta. Žalobcovia pri tomto poukázali na citovanú\nlekársku správu, v závere pri pokynoch pre PEG (voperovaná sonda v žalúdku) sondovaná strava\n200-300 ml medzi dávkami podávať Fatru. U žalobcu 1/ je to 5 x denne, čo predstavuje 1,5 1 na\ndeň. Rovnako tak žalobcovia zdôvodnili i potrebu nákupu ďalších dietetických potravín ako sú krupičná\nkaša, či ryžový nápoj, ktorá vďaka svojej konzistencii sú spôsobilé prejsť do žalúdka žalobcu 1/ cez\nPEG trubičku, tak aby sa neupchávala. Súd prvej inštancie vzhľadom k uvedenému nemal pochýb o\noprávnenosti žalobcami uplatnených nákladov podložených pokladničnými dokladmi vo výške 590,13\neur. Pokladničné doklady (ako sa vyjadril aj odvolací súd), sú postačujúce, pričom dopisovanie rukou do\nniektorých listín je logické pre účely špecifikácie uplatnených nárokov. Uvedené náklady na doplatky za\nlieky a dietetické potraviny tak vynaložil žalobca 1/ (a ktoré uhradila žalobkyňa 2/ z príjmu žalobcu 1/),\nktorému súd prvej inštancie ich náhradu aj priznal.\n7. K nákladom spojeným s vyšším odberom elektrickej energie žalovaný namietal, že žalujúca strana\nnepreukázala aká časť nákladov uvedených vo faktúrach za odber elektrickej energie je spôsobená\nprevádzkou prístrojov, na ktoré sa žalujúca strana odvoláva a fotodokumentácia prístrojov, ktorú žalujúca\nstrana predložila, nič nepreukazuje. Prvoinštančný súd uviedol, že z podstaty zdravotného stavu žalobcu\n1/ je nepochybné a nesporné, že pre jeho život sú nevyhnutné prístroje, ktoré potrebujú elektrickú\nenergiu a teda, že spotreba elektrickej energie je v domácnosti žalobcov touto situáciou dlhodobo\ndeterminovaná. Nie je tomu inak ani v období rozhodnom pre nároky uplatnené v tomto konaní. Medzi\nstranami v minulosti a ani teraz nebol právny základ tohto nároku sporný. K rozhodnutiu o určení\njeho výšky súd dospel úvahou, z dôvodu, že jeho exaktné zisťovanie by bolo spojené s nepomernými\nťažkosťami, resp. nemožné. Podstatou úvahy súdu bolo, či uplatnený nárok zodpovedá zvýšenej\nspotrebe v domácnosti žalobcov v súvislosti s účelnými nákladmi spojenými s liečením žalobcu 1/. Je\nnepochybné, že zvýšené náklady spojené s vyšším odberom elektrickej energie sú spôsobené 24hodinovou prevádzkou prístrojov ako sú domáca pľúcna ventilácia Carat II (prevádzka), domáca pľúcna\n\nventilácia Carat II (nabíjanie), pulzor Nellcor, výrobník kyslíka A. G., odsávačka Fleam Port A suction,\nelektrická posteľ (motor 1 a motor 2), walkboy inhalátor Pari, zdvihák pozemný, pracovné osvetlenie,\nel. antidekubitný matrac s kompresorom, ktoré musia byť neustále v prevádzke po tom, čo bol žalobca\n1/ prevezený do domácej starostlivosti (od 14.2.2013 po hospitalizácii, pri ktorej bola u neho z dôvodu\nrespiračného zlyhania vykonaná tracheotómia a agastrostómia percutanea a už nebol schopný školskej\ndochádzky ako predtým). Zvýšené náklady na prevádzku uvedených prístrojov za uvedené obdobie (26\nmesiacov) boli vo výške 469,56 eur pri kWh 0,144 Eur (4.10.2014 - 1.10.2015) a 0,141 eur (2.10.2015 3.10.2016). Žalobcovia ako dôkaz predložili fotodokumentáciu technických štítkov prístrojov a zmluvy o\nzapožičaní ďalších - nových prístrojov. V tejto súvislosti prvoinštančný súd považoval za potrebné uviesť,\nže za predošlé obdobie žalovaný túto položku dobrovoľne splnil a preto priznal žalobcovi 1/ nárok na\nzaplatenie sumy 469,56 eur (za 26 mesiacov), nakoľko tieto náklady vynaložil žalobca 1/, ktoré uhradila\nžalobkyňa 2/ z príjmu žalobcu 1/.\n8. Náklady na kopírovanie, poštovné a overovanie listín vo výške 9,79 eur mal súd prvej inštancie za\npreukázané listinnými dôkazmi, keď už len poštové služby (doporučený list právnemu zástupcovi) vo\nvýške 1,15 eur na liste 3/2015, kopírovacie služby na doklade 3/2015 a 10/2015 spolu vo výške 2,76 eur\na overovanie listín v sume 4,64 eur, ktoré žalujúca strana vynaložila ako nevyhnutný náklad v súvislosti s\nuplatňovaním si nároku na náhradu škody ich predložením či už žalovanému a/alebo súdu, považoval za\nakceptovateľný nadväzujúc na značné množstvo predložených listinných dôkazov, ktoré musel žalobca\n1/ vyhotoviť cestou žalobkyne 2/, keďže je jeho opatrovníkom. Preto súd nárok žalobcu 1/ vo výške 9,79\neur priznal.\n9. Čo sa týka nákladov na zdravotné poplatky, hospitalizácie a odbremeňovaciu službu vo výške 60 eur,\nsúd prvej inštancie tento nárok žalobcovi 1/ priznal, pričom vychádzal zo zmluvy o poskytovaní sociálnej\nslužby neverejným poskytovateľom, na základe ktorej sa poskytovateľ zaväzuje v rámci odľahčovacej\nslužby poskytovať prijímateľovi sebaobslužné úkony, pri ktorých je fyzická osoba odkázaná na pomoc\ninej fyzickej osoby (hygiena, stravovanie a dodržiavanie pitného režimu, vyprázdňovanie močového\nmechúra a hrubého čreva, obliekanie, vyzliekanie) v časovom rozsahu 2 hodiny. Zmluva bola uzatvorená\nna dobu určitú odo dňa 6.5.2016 do 6.6.2016 za úhradu vo výške 42 eur. Rovnako tak žalobca 1/\npreukázal listinnými dokladmi doplatky za lieky a hospitalizácie vo výške 18 eur. Uvedené náklady na\ndoplatky za lieky a dietetické potraviny tak vynaložil žalobca 1/ (ktoré uhradila žalobkyňa 2/ z príjmu\nžalobcu 1/), ktorému súd prvej inštancie ich náhradu aj priznal.\n10. Žalobca 1/ do nákladov na pomôcky a prístroje pre invalidov vo výške 216,50 eur zaradil kuchynský\nmixér s dopravou, elektrickú zubnú kefku, či moskytiéru (baldachýn). Všetky položky žalobcovia\npodrobne zdôvodnili a špecifikovali, v podaní doručenom súdu dňa 24.5.2018 a svoje tvrdenia podložili\nlistinnými dokladmi v podobe pokladničných dokladov založených do súdneho spisu. Súd prvej inštancie\nvzhľadom k uvedenému nemal pochýb o oprávnenosti žalobcom 1/ uplatnených nákladov podložených\npokladničnými dokladmi vo výške 216,50 eur, ktoré tento vynaložil (uhradila žalobkyňa 2/ z príjmu\nžalobcu 1/).\n11. Vzhľadom na to, že žalobkyňa 2/ vykonáva celodennú starostlivosť o žalobcu 1/, nemá možnosť\nriadne sa zamestnať, a preto si rovnako uplatňovala nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla pri strate na\nzárobku. Výšku tohto nároku vyčíslila ako rozdiel medzi ročným príjmom z roku 1994 a kompenzačnými\ndávkami štátu, ktoré poberala v dôsledku celodennej starostlivosti o zdravotne ťažko postihnutého syna\n(žalobca 1/), pričom kompenzácie štátu predstavovali 5.099,69 eur. Žalobkyňa 2/ v podaní doručenom\nsúdu dňa 24.5.2018 (ako i dňa 10.2.2020), uviedla podrobný výpočet toho, akým spôsobom dospela k\npožadovanej náhrade, pričom uplatnená náhrada za stratu na zárobku predstavuje sumu 3.772,24 eur.\nV tejto súvislosti súd prvej inštancie vzal na zreteľ, že odmena za zdravotnú starostlivosť poskytovanú\nvo forme ošetrovateľských úkonov žalobcovi 1/ zo strany žalobkyne 2/ nie je v právnom poriadku\nSlovenskej republiky právne upravená, pokiaľ ide o osobu blízku, ktorá sa stará o osobu s ťažkým\nzdravotným postihnutím. Navyše, pre potreby poberania opatrovateľského príspevku je pre Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny žalobkyňa 2/ aktívne legitimovaná na podanie takej žiadosti o príspevok ako aj\nna prijímanie takého príspevku. Súd prvej inštancie tak vyhodnotil aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne 2/\nna uplatnenie si nároku na odmenu za výkon ošetrovateľskej starostlivosti (nad rámec zabezpečovania\nkaždodennej pomoci fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri\núkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom\ndomácom prostredí, ktoré úkony sú pokryté opatrovateľským príspevkom), ktorú žalobkyňa 2/ veľmi\n\npodrobne popísala. Na podporu svojho tvrdenia žalobca 2/ predložila nález Ústavného súdu Českej\nrepubliky zo dňa 24.8.2015, sp.zn. I. ÚS/870/2014. Pokiaľ odvolací súd poukazoval na rozhodovaciu\nčinnosť českých súdov, príkladmo rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/1088/2015, súd\nprvej inštancie uviedol, že uvedené rozhodnutie bolo prelomené nálezom Ústavného súdu ČR zo dňa\n12.4.2016, sp.zn. I. ÚS/2224/15, v ktorom tento vyslovil, že aktívna vecná legitimácia na uplatnenie\nnárokov na náhradu nákladov spojených s liečením patrí opatrovateľom, teda žalobkyni 2/. Súd prvej\ninštancie vyslovil názor, že náklady, ktoré boli vynaložené pre zachovanie zdravotného stavu žalobcu\n1/ je nevyhnutné nahradiť osobám, ktoré ich vynaložili, čo je v tomto prípade žalobkyňa 2/. Rodič\n(žalobkyňa 2/) ako osoba blízka (žalobcovi 1/) je oprávnená požadovať za osobnú starostlivosť nielen v\noblasti, ktorú pokrýva opatrovateľský príspevok, ale aj v oblasti 24 hodinových ošetrovateľských úkonov,\nnáhradu v rozsahu čiastky, ktorú by poškodená osoba (žalobca 1/) zaplatila za odbornú opatrovateľskú\nslužbu. V tejto súvislosti žalobkyňa 2/ uviedla, že ošetrovanie takéhoto pacienta v zariadení na tom\nurčenom (H. B. v Banskej Bystrici a Univerzitná nemocnica Trnava) je v náklade cca 260 eur za deň,\nktorú zdravotná poisťovňa prepláca. Oproti tomu tak nárok na náhradu škody vyčíslený žalobkyňou\n2/ vo výške 3 772,24 eur za 24 mesiacov vyznieva spravodlivo, nakoľko ak súd vezme do úvahy\nkompenzácie štátu (5.099,69 eur ) spolu s nárokom žalobkyne 2/ (3 772,24 eur), ktoré spolu činia\nsumu vo výške 8 871,93 eur za 24 mesiacov, pričom na jeden mesiac pripadá sumu 369,66 eur,\navšak predmetné zariadenie požaduje len za jeden deň odplatu vo výške cca 260 eur, ktoré navyše\nprepláca zdravotná poisťovňa podľa vyjadrenia žalobkyne 2/, nie je dôvod takýto nárok nepriznať i\nžalobkyni 2/. Nie je žiadúce, aby bolo na blízke osoby (žalobkyňa 2/) prenesené bremeno dôsledkov\nujmy na zdraví poškodeného (žalobca 1/) v neúmernom rozsahu a škodca tak bol celkom oslobodený od\npovinnosti nahradiť náklady starostlivosti o poškodeného. V opačnom prípade by sa takéto blízke osoby\ns poskytovaním zdravotných ošetrovateľských úkonov starali o poškodeného bez nároku na náhradu,\nčo by bolo pre nich neprimeraným bremenom. Účelom starostlivosti o žalobcu 1/ zo strany žalobkyne 2/\nje nielen zlepšenie zdravotného stavu žalobcu 1/, ale i stabilita zdravia poškodeného, ktoré s ohľadom\nna poskytovanie starostlivosti nie je zhoršovaný. Preto súd prvej inštancie vzal do úvahy i zachovanie\nzdravotného stavu žalobcu 1/, za ktoré v rámci starostlivosti zodpovedá primárne žalobkyňa 2/ výkonom\nošetrovateľských úkonov a to 24 hodín denne, za čo tomuto prináleží náhrada nákladov o starostlivosť\no žalobcu 1/, ktorý nie je schopný sa o seba postarať sám. Na základe uvedeného súd prvej inštancie\npriznal žalobkyni 2/ nárok na náhradu za stratu na zárobku vo výške uplatnenej v žalobe. Poukázal na\nto, že žalovaný za minulé obdobie tieto náklady žalobkyne 2/ dobrovoľne uhradil.\n12. Vo vzťahu k uplatneným nárok prvoinštančný súd poukázal na to, že žalovaný nároky žalobcov\nuž plnil aj minulosti za odlišné obdobie, naposledy v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.\n13C/36/2015 za obdobie od roku 2012 do roku 2014, v ktorom došlo k dobrovoľnej úhrade náhrady\nškody (a následne k späťvzatiu žaloby v tejto časti). Za obdobie od roku 2010 do roku 2012 boli obdobné\nnáklady uplatnené na súde aj v konaní 8C/227/2010. Inter alia súd prvej inštancie nemal za preukázané\na ani žalovaný netvrdil, že uplatnením si nároku na náhradu škody zo strany žalobcov dochádza alebo\nby mohlo dochádzať k neprimeranému alebo právo zneužívajúcemu spôsobu nadobudnutia finančných\nprostriedkov (majetkovému prospechu) obohatením sa na úkor žalovaného a zneužívajúc zdravotný\nstav a sociálnu situáciu žalobcu 1/, keďže všetky tvrdenia žalobcov sú podopreté relevantnými dôkazmi\nv podobe lekárskych správ, iných listín, či pokladničných dokladov. Súd prvej inštancie vzhľadom na\nuvedené, procesnú obranu žalovaného v tomto konaní vyhodnotil ako nekvalifikovanú a nepreukázanú.\n13. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd prvej inštancie podľa\n§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Žalobcovia\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 26.1.2017 vyzvali žalovaného na zaplatenie\nuvedenej škody do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Podľa vyjadrenia žalovaného na pojednávaní\nkonanom dňa 20.3.2018, žalovanému bola predmetná výzva doručená dňa 30.1.2017. Keďže lehota\nuvedená vo výzve uplynula dňa 14.2.2017, žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlžnej sumy\nnajskôr dňa 15.2.2017. Výška úrokov z omeškania bola ku dňu 15.2.2017 stanovená na 5,00% ročne.\nZ uvedeného dôvodu súd prvej inštancie priznal žalujúcej strane úrok z omeškania vo výške 5% ročne\ntak ako je uvedené vo výroku I. a II. tohto rozsudku.\n14. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcom ako úspešnej strane priznal nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške trov konania bude\nrozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.\n\n15. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.,\nt.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že\nsúd prvej inštancie sa nezaoberal jeho podstatnou argumentáciou v konaní uvedenou v záverečnej\nreči, resp. argumentáciou uplatnenou po zrušení veci odvolacím súdom. Uviedol, že prvoinštančný súd\nnijakým spôsobom právne neozrejmil, prečo ak pri jednotlivých nárokoch (napr. nákladoch na prevádzku\nmotorového vozidla alebo nároku na náhradu straty na zárobku) zohľadnil kompenzácie od štátu,\npríjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (tiež kompenzácia od štátu) pri rozhodovaní\nnezohľadnil. Súd prvej inštancie si bez relevantných dôkazov iba osvojil tvrdenia žalobcov, že žalobou\nsa uplatňujú iba nároky v rozsahu, v akom ich nekompenzuje štát. Mal za to, že súd prvej inštancie\nmal pri posudzovaní nárokov zohľadniť aj príjem žalobcu 1/ ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným\npostihnutím, t.j. invalidný dôchodok. Uviedol, že účelom invalidného dôchodku ako dôchodkovej dávky\nje zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku\ndlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca; zákon pri tom nerozlišuje, či dlhodobo nepriaznivý\nstav bol zavinený poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo nie. Namietal, že súd prvej inštancie\nsa napriek jeho námietkam nezaoberal a nijakým spôsobom nežiadal preukázať, že uplatnené nároky\nnaozaj vznikajú nad rámec príjmu žalobcu 1/. Z dokazovania podľa jeho názoru nie je zrejmé, čo je\nz príjmu žalobcu 1/ hradené v domácnosti, resp. aké náklady vôbec vznikajú v domácnosti. Mal za\nto, že príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím za uplatňované obdobie 24 mesiacov\npostačoval na úhradu všetkých nárokov uplatnených v žalobe (priemerný mesačný príjem osoby s\nťažkým zdravotným postihnutím bol v roku 2014 vo výške 313,27 eur, v roku 2015 vo výške 317,84\neur). Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.11.2019, sp.zn.\n8Co/262/2018-410, ktorý v obdobnej veci dospel k záveru, že stratu na zárobku žalobkyne 2/ nemožno\npovažovať za náklady liečenia vynaloženého žalobkyňou 2/, na náhradu ktorých by jej vznikol nárok\nv zmysle § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že\n„V prejednávanej veci si však žalobkyňa 2/ neuplatnila náhradu za osobnú starostlivosť o žalobcu 1/\nv rozsahu nákladov, ktoré by žalobca 1/ vynaložil za odbornú opatrovateľskú službu, ale uplatnila si\nvzhľadom na nemožnosť zamestnať sa pre výkon celodennej starostlivosti o žalobcu 1/ rozdiel medzi jej\nzárobkom dosahovaným v roku 1994 a poberanými kompenzačnými dávkami štátu, t. j. vzniknutú stratu\nna zárobku, ktorá však nepredstavuje náklady ňou vynaložené na liečenie žalobcu 1/ v zmysle § 449 ods.\n3 Občianskeho zákonníka. Okrem toho závery Ústavního soudu ČR, na ktoré poukázala žalobkyňa,\nboli revidované nálezom sp.zn. I.ÚS 2224/15 zo dňa 12.04.2016, na ktorý poukázal ÚS ČR vo svojom\nrozhodnutí sp.zn. 25Cdo 786/2016 zo dňa 30.09.2016,\nv ktorom zhrnul, že ak potrebnú\nosobnú starostlivosť o poškodeného poskytne tretia osoba, nemôže požadovať odmenu za vykonané\nčinnosti, pretože ju zákon nepriznáva, a ak vzhľadom na nesebestačnosť poškodenej osoby ide o taký\nrozsah celkovej výpomoci zo strany blízkej osoby, ktorý presahuje bežnú a štandardnú úroveň rodinnej\nspolupráce, patrí nárok na náhradu priamo poškodenému bez ohľadu na to, či vypomáhajúcich členov\nrodiny nejako honoroval“. Žalovaný zdôraznil, že krajský súd v uvedenom rozhodnutí jasne poukázal\nna nedostatok aktívnej vecnej legitimácie pre priznanie nároku žalobkyni 2/. Napadnutý rozsudok je tak\nv rozpore so stanoviskom uvedeným v rozhodnutí sp.zn. 8Co/262/2018, preto ho žalovaný považoval\nza nesprávny. Odvolaním napadnutý rozsudok zároveň považoval za nespĺňajúci kritériá stanovené v\n§ 220 ods. 2 C.s.p. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak,\nže žalobu zamietne.\n16. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili podaním zo dňa 26.10.2020, v ktorom uviedli,\nže odstránili všetky rozpory vyslovené v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu a doložili dôkazy, s\nktorými sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nezohľadnení\npríjmu žalobcu 1/, uviedli, že sociálnu dávku dostáva každý občan, ak splnil zákonné predpoklady na\njej priznanie a táto slúži na pokrytie bežných potrieb života občana. Uviedli, že u žalobcov sa nejedná\no bežný prípad, ale o náklady, ktoré sú finančne a časovo náročné, v príčinnej súvislosti s liečbou\na opaterou žalobcu 1/. Zo samotnej žaloby a celej veci je podľa názoru žalovaných zrejmé, že si\nuplatnili nároky, ktoré vznikli jednoznačne v súvislosti s liečením žalobcu výlučne podľa § 449 ods.\n1 a 3 Občianskeho zákonníka. Poukázali na to, že u žalobcu 1/ ide o komplexné ťažké poškodenie\nzdravia s dlhodobým nepriaznivým stavom, vyžadujúce náročnú a mimoriadnu starostlivosť; žalobca\n1/ je v celej svojej existencii závislý na tretej osobe, čo predstavuje nielen opatrovateľskú, ale aj\nošetrovateľskú starostlivosť, ktorú zabezpečuje žalobkyňa 2/. Uviedli, že rozhodnutím ÚPSVaR je matka\nurčená ako opatrovateľka ťažko zdravotne postihnutého syna a je jej vyplácaný peňažný príspevok\nza opatrovanie, nakoľko sa stará o pacienta vyžadujúceho zdravotné úkony, t.j. ošetrovateľské úkony,\n\nvýhody plynúce pre opatrovateľov zo sociálneho zákona č. 447/2008 Z.z. nemôže čerpať. Ozrejmili,\nže sociálny systém v Slovenskej republike kompenzuje iba sociálne dôsledky zdravotného postihnutia,\nnie zdravotné dôsledky a ani zdravotné úkony, preto využitie sociálnych služieb, čiže opatrovateľských\nagentúr neprichádza do úvahy, nakoľko nejde o opatrovanie ako to má na mysli citovaný zákon,\npreto žalobkyňa 2/ nemohla uvedené uplatniť, t.j. požadovať sumu účtovanú nemocnicou, resp.\nkvalifikovaným ošetrovateľom. Podľa ich názoru bol preukázaný rozsah úkonov zahŕňajúci tak\nošetrovateľské (zdravotnícke) úkony, na ktoré bola žalobkyňa 2/ zaškolená, ako aj opatrovateľské\núkony, ktoré práce a úkony majú celkom isto nejakú hodnotu, pričom rozsah starostlivosti vyplýva\nz rozpisu úkonov opatrovania a ošetrovania ako aj zo znaleckého posudku. Poukázali na to, že\nústavné zdravotné zariadenie dlhodobej intenzívnej starostlivosti o ventilovaných pacientov vzniklo až\nv roku 2014 v Banskej Bystrici s tým, že pre celé Slovensko existuje len 20 lôžok a starostlivosť\npreplácajú zdravotné poisťovne v sume 260 – 265 eur na lôžko a deň. Podotkli, že domácu laickú\nošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť zdravotná poisťovňa nijako nekompenzuje a nezabezpečuje ani\nposkytnutie a prefinancovanie na danú problematiku odborne vzdelaných ošetrovateľov z agentúry\nna určitý čas, teda zdravotný systém dlhodobo prenáša liečebnú starostlivosť do domácnosti do\nstarostlivosti blízkych rodinných príslušníkov. Uviedli, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni 2/ sumu\n3 772,24 eur titulom celkom výnimočnej starostlivosti a opatrovania žalobcu 1/, ktorú vyčíslila ako\nstratu na zárobku, pričom sa však jednoznačne jedná o nárok podľa § 449 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka. V súvislosti s argumentáciou žalovaného ohľadom aplikovania českej judikatúry uviedli, že\nobdobná súdna prax na Slovensku neexistuje a českú judikatúru nemožno brať ako absolútnu, nakoľko\nv Českej republike došlo v roku 2006 k zmene sociálneho systému a v roku 2012 k prijatiu nového\nObčianskeho zákonníka. Napriek uvedenému poukázali na nález ÚS ČR zo dňa 12.4.2016, sp.zn.\nI. ÚS 2224/2015, nález ÚS ČR zo dňa 24.8.2015, sp.zn. I. ÚS ČR 870/2014, nález ÚS ČR zo dňa\n15.5.2018, sp.zn. III. ÚS 610/2018, rozsudok NS ČR zo dňa 24.10.2006, sp.zn. 2127/2006, nález ÚS\nČR zo dňa 12.4.2016, sp.zn. I. ÚS ČR 224/2015. Mali za to, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou\nuplatneného nároku, ale len jeho výškou. Upriamili pozornosť na to, že opatrovanie je priznané pre\nstupeň odkázanosti V. a VI. a ide o fakultatívnu dávku, ktorá je v základnej výške rovnaká pre všetkých\nbez rozdielu náročnosti opatrovania a potreby hodín opatrovania; jedinou podmienkou je odkázanosť\nna 8 a viac hodín denne. V Českej republike zdravotne postihnutý, či zdravotne znevýhodnený je\nosobne poberateľom príspevku na starostlivosť a ten je vo výške, ktorá zohľadňuje jeho zdravotný stav\na náročnosť opatrovateľských úkonov v 4 kategóriách náročnosti, pričom sám zdravotne znevýhodnený\nrozhoduje, kto bude starostlivosť vykonávať a v domácnosti majú vyškolený zdravotný personál z\nagentúry ošetrovateľskej starostlivosti plne hradený poisťovňou na každý deň v rozmedzí 3 až 6 hodín.\nMali za to, že či by už hodnota vykonaných úkonov žalobkyne 2/ bola odvoditeľná od hodnoty práce\nodborného ošetrovateľa, cudzieho opatrovateľa, či od platby poisťovne na lôžko a deň v odbornom\nústave, pri odpočítaní príspevku za opatrovanie, ktorý má slúžiť ako náhrada príjmu, v konečnom\ndôsledku to opätovne aj právne naznačuje, že týmto sa vyčísli reálna strata príjmu opatrovateľa.\nPoukázali na konanie pred Okresným súdom Bratislava V, sp.zn. 11C/164/2008, v ktorom im bol priznaný\nnárok na základe uznania nároku žalovaným a na konanie pred Okresným súdom Bratislava II, sp.zn.\n13C/36/2015, v ktorom žalovaný uhradil nárok dobrovoľne. Zdôraznili, že žalobkyňa 2/ si nárokuje len\nzlomok hodnoty svojej a nie v hodnote cudzej vykonanej práce. Poukázali aj na vyjadrenie komisárky pre\nosoby so zdravotným postihnutím zo dňa 13.3.2020, ktorá konštatovala, že prejednávaný prípad spadá\ndo porušenia základných práv žalobcov na ľudskú dôstojnosť a súkromný život. Na základe uvedeného\nžiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.\n17. Žalovaný reagoval podaním zo dňa 5.11.2020, v ktorom poukázal na to, že v odvolaní sa stotožnil\ns právnym záverom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v rozhodnutí sp.zn. 8Co/262/2018. Vo\nvzťahu k vyjadreniu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím uviedol, že v tomto nie je nijakým\nspôsobom konštatované pochybenie resp. zodpovednosť za uvedené porušenie práv žalobcov zo strany\nžalovaného, ale porušenie práv žalobcov spočíva v absentujúcej právnej úprave legislatívy týkajúcej sa\nzdravotníckej odľahčovacej služby.\n18. Žalobcovia v podaní zo dňa 19.11.2020 uviedli, že v súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v\nBratislave, sp.zn. 8Co/262/2018 bolo podané dovolanie, v ktorom napádajú jeho nesprávnosť. Pokiaľ ide\no zodpovednosť žalovaného za následné škody na zdraví, táto vyplýva zo skutkového stavu a právneho\nzákladu a žalovaný ju nikdy doposiaľ nepoprel.\n\n19. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel\nk záveru, že odvolanie je v časti dôvodné.\n20. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali\nnáhrady škody na zdraví na tom základe, že u žalobcu 1/ došlo k trvalému poškodeniu zdravia v\npríčinnej súvislosti s porušením povinnosti zamestnancov žalovaného, ktoré im vyplývali z ich povolania,\na to na základe právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 7.3.2008, č.k.\n1T/23/2008, ktorým súd uznal zamestnancov žalovaného za vinných zo spáchania trestného činu\nublíženia na zdraví podľa\n§ 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., s tým, že\nžalovaný nespochybňoval základ uplatneného nároku. Žalobou uplatnený nárok predstavoval náklady\nna zdravotný materiál, náklady na prevádzku motorového vozidla, náklady na doplatky za lieky a\ndietetické potraviny, náklady spojené s vyšším odberom elektrickej energie, náklady na kopírovanie,\npoštovné, overovanie listín, náklady na zdravotné poplatky a hospitalizácie, odbremeňovaciu službu,\nnáklady na pomôcky a prístroje pre invalidov (vo vzťahu k žalobcovi 1/) a náhradu za stratu na zárobku,\nktorá vznikla opatrovníkovi žalobcu 1/ (vo vzťahu k žalobkyni 2/).\n21. Súd prvej inštancie (bývalý Okresný súd Bratislava II) v poradí prvým rozsudkom zo dňa 29.5.2018,\nč.k. 58C/15/2017-213 vo veci rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1/ sumu\n5 785,82 eur k rukám jeho opatrovníčky žalobkyne 2/, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne\nzo sumy 5 785,82 eur odo dňa 15.2.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku,\nvo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu.\n22. Odvolací súd na odvolanie žalovaného rozhodol uznesením zo dňa 30.9.2019, sp.zn. 7Co/252/2018,\nktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na\nďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že v prípade nároku na náhradu škody\nna zdraví je potrebné ozrejmiť si a ustáliť, aký konkrétny nárok sa uplatňuje, a v závislosti od\ntohto záveru vyvodiť, komu tento nárok prináleží, t.j. kto je aktívne legitimovaným subjektom na jeho\nuplatnenie. Konštatoval, že z príslušnej zákonnej úpravy je zrejmé, že odškodnenie bolestného a\nsťaženia spoločenského uplatnenia, rovnako tak náhrada za stratu na zárobku a na dôchodku podľa\n§ 447 a § 447a Občianskeho zákonníka jednoznačne prináleží poškodenému. Pokiaľ ide o náklady\nliečenia, tieto sa uhrádzajú tomu, kto ich vynaložil. V prejednávanej veci bolo preto v prvom rade\npotrebné ustáliť, aké nároky boli žalobou uplatnené a kým, a komu sa uhrádzajú; tiež bolo nutné odstrániť\nurčitú nejasnosť žalobného petitu, spočívajúcu vo formulovaní uloženia povinnosti (žalobcovi 1/ alebo\nžalobkyni 2/) a v tomto smere s určitosťou zistiť vôľu a zámer žalobcov. Ďalej uviedol, že z obsahu\nsúdneho spisu a z priebehu sporu je vo vzťahu k uplatňovanému nároku doposiaľ zrejmé, že ide\no náklady liečenia, náklady spojené s uplatnením si pohľadávky a náklady označené ako „strata na\nzárobku“. Pokiaľ ide o posledný z uvedených nárokov, odvolací súd poukázal na aktuálnu judikatúru\nNajvyššieho súdu ČR, ktorú v dôsledku absencie slovenskej judikatúry v tejto oblasti je možné podporne\nvyužiť (sp.zn. 25Cdo/786/2016, 25Cdo/1088/2015, 25Cdo/1250/2016). Odvolací súd sa vyjadril aj k\nniektorým námietkam žalovaného a uviedol, že vo všeobecnosti je nutné vo vzťahu k preukazovaniu\nnároku pokladničnými dokladmi a pod. vysloviť záver, že takéto dôkazy sú postačujúce, ak zo všetkých\nďalších okolností vyplýva, kto bol platiteľom týchto nákladov. Taktiež upriamil pozornosť na tzv. negatívnu\ndôkaznú teóriu, v zmysle ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu\nneexistenciu určitej skutočnosti (napríklad v prípade námietky využívania motorového vozidla na iné\núčely ako v súvislosti so starostlivosťou o žalobcu 1/). Konštatoval, že z obsahu súdneho spisu\ndoposiaľ nevyplynulo, že listinné dôkazy predložené žalobcami by boli nečitateľné takým spôsobom,\nže by sa k nim žalovaný nemal možnosť vyjadriť, keďže ide o opakujúce sa položky (liekov a\nzdravotného materiálu), ktoré sa dajú z pokladničných blokov jednoducho identifikovať aj pri prípadnom\nchýbajúcom začiatočnom písmene a podobne. Dopisovanie rukou do niektorých listín sa odvolaciemu\nsúdu javilo ako logické pre účely špecifikácie uplatnených nárokov. Zároveň uviedol, že znalecký\nposudok znaleckej spoločnosti Forensic, na ktorý sa odvolávali žalobcovia vo svojom vyjadrení, a\nktorý mal popisovať súčasný zdravotný stav žalobcu 1/ a zrejme aj dôvodnosť užívania liečiv, ktorých\npreplatenie žalobcovia žiadajú, sa v súdnom spise nenachádzal. Rovnako sa v spise nenachádzali\ndoklady ohľadom používaného motorového vozidla, z ktorých by bolo jasné, aké kompenzácie s\n\nním súvisia, na ktorú skutočnosť sa odvolávali žalobcovia vo svojom vyjadrení, rovnako tak listiny\npreukazujúce výšku zárobku žalobkyne 2/ v roku 1994, z ktorej má vychádzať nárok uplatnený vo výške\n3 772,24 eur. Odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom\nprejednaní veci ustáliť aký konkrétny nárok je žalobou uplatnený a kým a v závislosti od uvedeného\nzistenia vyvodiť a jasne ustáliť aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k týmto nárokom, a to v intenciách\nprávneho názoru vysloveného odvolacím súdom.\n23. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n24. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou\nosobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za\nškodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych\npredpisov nie je tým dotknutá.\n25. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený\npožiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.\n26. Podľa § 449 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady\nspojené s liečením. Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.\n27. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že zodpovednosť žalovaného za poškodenie zdravia\nžalobcu 1/ nebola v konaní sporná. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z nesporných tvrdení\nsporových strán v nadväznosti na právoplatný trestný rozkaz, ktorým boli zamestnanci žalovaného\nuznaní za vinných zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví žalobcu 1/. Spornou otázkou v konaní\nbola existencia a výška škody. Žalovaným uplatnené odvolacie námietky smerovali k nezohľadneniu\npríjmu žalobcu 1/ vo vzťahu k nároku priznanému žalobcovi 1/ a k posúdeniu straty na zárobku\nžalobkyne 2/ ako nároku podľa § 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka.\n28. Pokiaľ ide o námietku nezohľadnenia príjmu žalobcu 1/, odvolací súd dáva do pozornosti, že\nsúd prvej inštancie pri uplatňovanej náhrade nákladov na prevádzku motorového vozidla odpočítal\nkompenzácie štátu vo výške 860,10 eur. V danom prípade išlo o peňažný príspevok na kompenzáciu\nzvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vyplácaný\nžalobcovi 1/ Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Predmetný peňažný príspevok slúži na zmiernenie\ndôsledkov pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej\nosoby, a to na pohonné látky slúžiace na prevádzku osobného motorového vozidla, ktorým sa prepravuje\nosoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Z uvedeného je zrejmé, že ide o účelovo viazanú kompenzáciu\nštátu osobám zdravotne postihnutým, t.j. kompenzuje sa konkrétny typ zvýšených výdavkov spojených\nso zdravotným postihnutím. Je preto logické (a súd prvej inštancie správne postupoval), ak sa takáto\nkompenzáciu odpočíta od uplatňovaného nároku na náhradu nákladov na prevádzku motorového\nvozidla. Uvedený typ kompenzácie (peňažného príspevku) však nemožno zamieňať s účelom vyplácania\ninvalidného dôchodku, ktorý je dávkou dôchodkového poistenia a jeho účelom je zabezpečiť poistencovi\npríjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého\nzdravotného stavu poistenca. V prípade invalidného dôchodku teda nejde o účelovo viazaný príspevok\na nekompenzujú sa ním konkrétne zvýšené výdavky osoby so zdravotným postihnutím (na ktorý účel\nslúžia iné sociálne dávky a príspevky), ale zabezpečuje sa jej príjem, ak táto osoba nemôže vykonávať\nzárobkovú činnosť v dôsledku svojho nepriaznivého zdravotného stavu, a to bez ohľadu na jej prípadné\nzvýšené náklady v niektorej z oblastí života. So zreteľom na uvedené potom nemožno príjem žalobcu 1/\nv podobe invalidného dôchodku zohľadniť pri náhrade škody na zdraví a náhradu o tento príjem znížiť.\nSúd prvej inštancie v tomto ohľade správne postupoval, ak priznal žalobcovi 1/ uplatnenú náhradu bez\njej zníženia o príjem z invalidného dôchodku žalobcu 1/.\n29. Vo vzťahu k nároku žalobkyne 2/ odvolací súd poukazuje na to, že už vo svojom zrušujúcom\nuznesení konštatoval, že odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, rovnako tak\nnáhrada za stratu na zárobku a na dôchodku podľa § 447 a § 447a Občianskeho zákonníka jednoznačne\nprináleží poškodenému a pokiaľ ide o náklady liečenia, tieto sa uhrádzajú tomu, kto ich vynaložil. Pokiaľ\nsi teda žalobkyňa 2/ uplatnila nárok na náhradu straty na zárobku, je nutné konštatovať, že takýto nárok\nv súvislosti so starostlivosťou o poškodeného jej z hmotného práva nevyplýva, keďže zákon priznáva\n\nnárok na náhradu straty na zárobku iba poškodenému. Ak by súd pripustil, že podľa obsahu ide o\nnárok v zmysle § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musel by skúmať aktívnu vecnú legitimáciu na\nuplatnenie daného nároku. Odvolací súd vo svojom v poradí prvom rozhodnutí uviedol, že vo vzťahu\nk uplatnenému nároku označenému ako strata na zárobku je možné v dôsledku absencie slovenskej\njudikatúry v tejto oblasti podporne využiť judikatúru Najvyššieho súdu ČR (sp.zn. 25Cdo/786/2016,\n25Cdo/1088/2015, 25Cdo/1250/2016). Je potrebné podotknúť, že odvolací súd sa v dôsledku nejasnosti\nžalobného petitu, spočívajúcej vo formulovaní uloženia povinnosti (žalobcovi 1/ alebo žalobkyni 2/)\nnevyjadroval k aktívnej legitimácii vo vzťahu k tomuto nároku. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu\nČR, na ktoré odkázal, sa okrem vymedzenia rozsahu náhrady nákladov na liečenie, riešila aj otázka\naktívnej vecnej legitimácie pri uplatňovaní tohto nároku. Česká judikatúra (aj prostredníctvom uvedených\nrozhodnutí) dospela k záveru, že pod náklady na liečenie je potrebné podradiť nielen výdavky, ktoré nie\nsú hradené z prostriedkov verejného zdravotného poistenia a ktoré sú spojené s vlastným liečebným\nprocesom, ale aj obdobné náklady vynaložené v dobe, keď už samotné liečenie skončilo, avšak\nniektoré potiaže pretrvávajú a vznikajú v súvislosti s nimi ďalšie výdavky. Ustanovenie § 449 ods. 1\nObčianskeho zákonníka je preto potrebné vykladať širšie tak, že zakladá nárok na náhradu nákladov na\nliečenie, ktorých účelom je v prvom rade obnovenie zdravia alebo aspoň zlepšenie zdravotného stavu\npoškodeného po škodovej udalosti, ďalej tiež udržanie viac či menej stabilizovaného zdravotného stavu\naj v situácii, keď sa ďalšie zlepšenie nepredpokladá, a v tejto súvislosti tiež nárok na skutočne vynaložené\nnáklady na zabezpečenie pomoci pri základných životných úkonoch poškodeného či zabezpečení chodu\njeho domácnosti, ktoré poškodený vzhľadom k trvalým následkom poškodenia zdravia už nemôže sám\nvykonávať. V otázke aktívnej vecnej legitimácie sa právny názor v českej judikatúre menil, keď pôvodne\nÚstavný súd ČR v náleze zo dňa 24.8.2015, sp.zn. I. ÚS 870/14 vyslovil, že nárok na náhradu nákladov\nna liečenie (v rozsahu nákladov na zachovanie zdravotného stavu alebo starostlivosti o poškodeného)\nprináleží osobám, ktoré ich vynaložili, a teda osoby poskytujúce starostlivosť o poškodeného majú\nprávo domáhať sa voči osobe, ktorá vyvolala škodu poškodeného týchto nákladov, a to z titulu § 449\nods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedený záver bol však revidovaný nálezom zo dňa 12.4.2016, sp.zn.\nI. ÚS 2224/15, v ktorom ústavný súd uviedol, že nemôže dospieť k záveru, že nepriznanie aktívnej\nvecnej legitimácie osobám poskytujúcim starostlivosť vedie bez ďalšieho k porušeniu ich základných\npráv. Jediný výklad, ktorý by takýto záver pri existencii skorších nálezov ústavného súdu umožňoval,\nby bol ten, že ústavný poriadok a práva z neho vyplývajúce vyžadujú, aby aktívne legitimované osoby\nboli zároveň osoby poškodené i osoby starajúce sa o ne. Takáto požiadavka však z ničoho nevyplýva,\npretože nič nebráni tomu, aby sa poškodený (buď sám, alebo prostredníctvom opatrovníka) svojho\nnároku domohol, a rovnako nič nebráni tomu, aby následne došlo k akémukoľvek vysporiadaniu medzi\npoškodenými a osobami, ktoré sa o neho starajú. Ústavný súd tak vyšiel z doterajšej judikatúry\nnajvyššieho súdu, ktorá aktívnu legitimáciu k uplatneniu nároku na náhradu nákladov na liečenie v\nširšom slova zmysle nepriznávala osobám, ktoré sa o poškodeného osobne starajú, ale samotnému\npoškodenému, ak rozsah činnosti osôb blízkych prevyšuje mieru únosnú pre bežnú ľudskú a rodinnú\nsolidaritu a vymyká sa bežnej rodinnej spolupráci a prirodzenej bezplatnej starostlivosti.\n30. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcov obsiahnutou v predmetnej judikatúre českých\nsúdov v otázke rozsahu nákladov na liečenie a považuje ju za aplikovateľnú aj v podmienkach\nrozhodovania slovenských súdov. Odvolaciemu súdu sa javí definovanie nákladov na liečenie v širšom\nzmysle za akceptovateľné a legitímne. Nárok na náhradu nákladov spočívajúcich v osobnej starostlivosti\no poškodeného pri jeho základných životných úkonoch, v starostlivosti o udržanie jeho zdravotného\nstavu ako aj starostlivosť o jeho domácnosť možno považovať za nárok na náhradu nákladov na liečenie,\nhoci ho žalobcovia označili termínom „strata na zárobku“. V otázke aktívnej vecnej legitimácie sa však\nodvolací súd priklonil k právnemu záveru, že aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie tohto\nnároku je poškodený (hoci v rámci českej judikatúry bol záver vyslovený v náleze Ústavného súdu ČR zo\ndňa 12.4.2016, sp.zn. I. ÚS 2224/15 opätovne „modifikovaný“ v rozhodnutí Ústavného súdu ČR zo dňa\n15.5.2018, sp.zn. III. ÚS 610/18). Odvolací súd zastáva názor, že osoba tým, že sa starala a ošetrovala\npoškodeného, náklady sama nevynaložila a teda ide o náklady, ktoré vznikli priamo poškodenému. Ten\nsa môže domáhať svojho nároku buď osobne alebo prostredníctvom ustanoveného opatrovníka (ktorý\nzároveň môže vykonať voľbu osoby, ktorá bude realizovať starostlivosť v prípade, ak túto voľbu nemôže\nvykonať sám poškodený). Uvedený záver podľa názoru odvolacieho súdu je v súlade s princípom právnej\nistoty a zabraňuje možným sporom o „voľbe“ opatrovateľa a prípadným sporom o to, kto starostlivosť\nskutočne vykonáva, komu náhrada patrí a v akom rozsahu. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací\nsúd dospel k záveru, že na strane žalobkyne 2/ absentuje aktívna vecná legitimácia na uplatnenie\npredmetného nároku, čo je samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby.\n\n31. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387 ods. 1\nC.s.p. potvrdil a vo výroku II. podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu žalobkyne 2/ zamietol.\n32. O trovách konania (celkových) rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262\nods. 1 a § 396 ods. 1, 2 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi 1/ voči neúspešnému\nžalovanému, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.\n2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá\nsúdny úradník. Úspešnému žalovanému voči žalobkyni 2/ odvolací súd náhradu trov konania nepriznal,\nnakoľko z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane žalovaného nevyplýval, preto odvolací\nsúd v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, prihliadol na procesnú\nekonómiu a rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhrada trov konania voči žalobkyni 2/ nepriznal.\n33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "58C/15/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ac0e83b3-3c25-4401-ad11-9428e6e194a4:d7193bb2-9064-491e-949e-81008b7b1027", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1210226371.2", "spisova_znacka": "8Co/262/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/262/2018 z 25. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-11-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1210226371.2"}], "citovane_v": []}