{"guid": "bc4cc594-7899-4f05-a296-0b016e28109b:e339b8e7-29c9-45f1-87ec-c840e926564e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1217219913.2", "spisova_znacka": "3Co/119/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/119/2022 z 30. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2024, sp. zn. 3Co/119/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1217219913.2", "identifikacne_cislo": "1217219913", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "nazov": "§ 151 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e339b8e7-29c9-45f1-87ec-c840e926564e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1217219913.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1217219913.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1217219913.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/119/2022\n1217219913\n30. 05. 2024\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2024:1217219913.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov\nMgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: 1./. C. E., W.. XX.XX.XXXX, F.\nQ. XXA, F., X./. Y. F., W.. XX.XX.XXXX, F. Š. X, F., X./. U. F., W.. XX.XX.XXXX, F. Q.I. XXB, F., X./. K..\nK. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. XXA, F., X./. K.. F. V., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. XXA, F., X./. K.. E. V., W..\nXX.XX.XXXX, F. Q. XXB, F., X./. C. L., W.. XX.XX.XXXX, F. I. X, F., X./. K.. R. Š., W.. XX.XX.XXXX, M.\nF. I. X, F., všetci zast. E. V. R. L..C..I.., K.: XX XXX XXX, V. X, V., proti Ž.: K.. E. N., W.. XX.XX.XXXX, F.\nR. X, F., A.. R.. Y. H., T.., E. L. L. Š. W.Y.. X, F., o zriadenie vecného bremena, na odvolanie žalobcov 1./\naž 8./ proti rozsudku býv. Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.01.2022, č. k. 29C/6/2017-738, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1./ až 8./\nvoči žalovanej domáhali zriadenia vecného bremena „in rem“ spočívajúceho v práve prechodu peši\na prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami všetkého druhu v akomkoľvek čase po\nspevnenej ploche v časti nachádzajúcej sa na časti pozemku - parcela registra \"Z.\", parc. č. XXXX/X, o\nvýmere 30 m2 - záhrady a na časti pozemku - parcela registra \"Z., parc. č. XXXX/X, o výmere 30 m2 záhrady, vedené na LV č. XXXX Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, katastrálne územie U..\n2. Svoje rozhodnutie s odkazom na § 151o ods. 1 a 3 zák. č. 40/1964 ZB. Občiansky zákonník v znení\núčinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“) a vykonané dokazovanie odôvodnil tým, že prístup žalobcov\n1./ až 8./ k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, aj keď len peší, je dostačujúci a spĺňa možnosť prístupu\nvlastníka k stavbe bez potreby zriadenia nevyhnutnej cesty, predstavujúcej obmedzenie vlastníckeho\npráva žalovanej. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná nadobudla parcely č. XXXX/X a\nč. XXXX/X v kat. úz. U. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2017, ani to, že cez tieto parcely, resp. ich\nčasti dlhodobo (podľa vyjadrení sporových strán aj viac ako 15 rokov) viedla cesta, komunikácia, ktorá\nnadväzovala na I. G., ktorá sa končí pri nehnuteľnosti (dome a pozemku) žalovanej, a ktorú využívajú\naj žalobcovia. Povrch I. G. je asfaltový a ďalej za pozemkom žalovanej pokračuje prašná, čiastočne\nspevnená komunikácia. Za nepodstatné označil v spore zaradenie tejto komunikácie do určitej kategórie\npodľa jej parametrov, resp. požiadaviek na kvalitu príslušných noriem, či podľa zák. č. 135/1961 Zb. o\npozemných komunikáciách. Za podstatné považoval posúdenie dôvodnosti obmedzenia vlastníckeho\npráva žalovanej v prospech žalobcov, ale aj iných osôb, zriadením vecného bremena spočívajúceho\nv práve prechodu peši a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami po spevnenej ploche\nv časti nachádzajúcej sa na sporných parcelách vo vlastníctve žalovanej. V teoreticko- právnej rovine\npoukázal na to, že na zriadenie práva nevyhnutnej cesty podľa § 151o ods. 3 OZ musia byť splnené tri\npodmienky. Za prvú označil stav, kedy vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku,\nktorým sa nerozumie len pozemok bezprostredne susediaci s pozemkom vlastníka, ale aj všetky (t. j.\naj vzdialenejšie) pozemky, ktoré sú potrebné na zriadenie cesty, ako je tomu v danom prípade s tým,\n\nže žiaden z vlastníkov stavieb nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Uviedol, že spornú komunikáciu\nnadväzujúcu na I. G. tvorí niekoľko pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve viacerých vlastníkov. Žaloba však\nsmeruje len voči žalovanej z dôvodu problematického prechodu cez časti pozemkov, ktoré nadobudla v\nroku 2017. Rozširujúcim výkladom ust. § 151o ods. 3 OZ tak vyhodnotil za splnenú podmienku priľahlého\npozemku. Za druhú podmienku označil skutočnosť, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť\ninak. V súvislosti s jej posúdením poukázal na to, že v jednom prípade stavebný úrad vydal stavebné\npovolenie, v ktorom konštatoval, že novostavba je dopravne napojená na komunikáciu Ostružinová ulica\na tiež, že počas výstavby bude stavba prístupná aj pre stavebné mechanizmy a nákladné automobily\nz I. G.. V inom prípade konštatoval, že novostavba je dopravne napojená na komunikáciu Q. G. ako\ni na komunikáciu I. G.. V oboch prípadoch ide o právoplatné rozhodnutia, v jednom bolo vydané aj\nkolaudačné rozhodnutie. Žalobcovia 1./ až 8./ v priebehu konania preukazovali aj nemožnosť prístupu\nk nehnuteľnostiam z Q. G.. Vyplýva to z viacerých predložených fotografií, ale aj z geometrického\nzamerania č. 34/2020 a 32/2020, ktoré vypracoval K.. J.. Šírka prístupovej cesty je uvedená 1,45 m, resp.\npribližne 2,30 m, pričom ide o Q. G.. V tejto súvislosti však zdôraznil, že ust. § 151o ods. 3 Občianskeho\nzákonníka nedefinuje kvalitu, parametre nevyhnutnej cesty a neurčuje ani, že prístup k stavbe musí\nbyť osobným, či nákladným automobilom alebo či postačuje aj peší prístup. Zo stavebných povolení\nvyvodil, že stavebný úrad pracuje s „bežným“ prístupom k stavbe, napríklad aj cez Q. G. a prístupom,\nnapojením pre stavebné mechanizmy a nákladné automobily pre účely výstavby. Aj v súlade s obsahom\nstavebných povolení mal tak za to, že prístup, aj keď len peší, je dostačujúci a spĺňa možnosť prístupu\nvlastníka k stavbe bez potreby zriadenia nevyhnutnej cesty, čím by došlo k obmedzeniu vlastníckeho\npráva inej osoby, v tomto prípade žalovanej. Za tretiu zákonnú podmienku označil neexistenciu okolností,\nktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Zriadenie nevyhnutnej cesty totiž predstavuje vážny zásah do práv\nvlastníka pozemku, a preto je vždy treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá\nby vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Vlastník pozemku musí byť obmedzený čo\nnajmenej. Poukázal na návrh žalovanej riešiť situáciu zriadením vecného bremena v rozsahu 1 m2, k\nčomu predložila aj geometrický plán a s takýmto obmedzením vlastníckeho práva (rozšírením cesty)\npracuje aj K.. H. v predloženej technickej správe. K vzniku navrhovaného vecného bremena zmluvou\nuzavretou medzi sporovými stranami však bez ohľadu na prebiehajúce súdne konanie nedošlo, keď\nžalobcovia 1./ až 8./ so zriadením vecného bremena v takomto rozsahu nesúhlasili, pokladali ho za\nnepostačujúce vychádzajúc z technickej správy K.. F.. Jej technická správa by však podľa názoru súdu\npredstavovala až príliš veľký zásah do vlastníckeho práva žalovanej. Bol totiž toho názoru, že v prípade\nnevyhnutnej cesty nie je potrebné a účelné, aby takto vzniknutá cesta spĺňala všetky príslušné STN\nnormy a nespĺňa ich (zrejme) ani teraz, a preto nie je vôbec potrebné, aby ich spĺňala na úkor obmedzenia\nvlastníckeho práva žalovanej. Za účelné v danom prípade nepovažoval ani zriadenie vecného bremena\nv rozsahu 1 m2, nakoľko dopravnú situáciu v lokalite, v zákrute pri pozemku žalovanej by to nijako\nneriešilo a navyše by pravdepodobne vyvolalo ďalšie spory. Vyplynulo to aj zo simulovaného prejazdu\nmotorového vozidla o dĺžke 7 m pri obhliadke, pričom bolo zistené, že je rezerva 110 cm a to v prípade\nvyznačeného obmedzenia v navrhovanom rozsahu, pričom značky, kolíky, sa však za bežnej premávky\nna ceste nenachádzajú. Za posledný argument na podporu prijatého záveru prvoinštančný súd označil\nrozhodnutie stavebného úradu zo dňa 27.07.2021 na stavbu \"Rodinný dom\", s miestom stavby I. G., v\nktorom stavebný úrad konštatoval v časti \"IV. Dopravné napojenie a statická doprava\", že novostavba\nbude dopravne napojená (prechod a prejazd) na I. G.. V odôvodnení uviedol, že stavebníčka preukázala\niné právo podľa § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona k vymenovaným pozemkom, vecné bremeno\nin rem spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemky v prospech každodobého vlastníka\npozemku registra C KN parc. č. XXXX/X, na ktorom má byť postavený dom. Konkrétne sú uvedené\npozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X E. XXXX/X, pričom z obsahu súdneho\nspisu vyplýva, že v prípade pozemkov č. XXXX/X E. Č.. XXXX/X sa jedná o pozemky vo vlastníctve\npôvodného žalobcu v 6. rade, susediace so spornými pozemkami vo vlastníctve žalovanej (XXXX/X\nE. XXXX/X). Z uvedeného mal za to, že komunikácia nadväzujúca na Ostružinovú ulicu sa posunula\nsmerom k pozemkom pôvodného žalobcu v 6. rade, čo rieši dopravnú situáciu v danej lokalite, presnejšie\nv problematickej zákrute, oveľa lepšie, vhodnejšie a bezpečnejšie, ako by to bolo v prípade zriedenia\nvecného bremena v rozsahu 1 m2 v neprospech žalovanej. Z ničoho nevyplýva, že by táto „nová cesta\"\nbola prístupná len pre stavebníčku, ktorá to deklarovala v stavebnom konaní, t. j. cesta je prístupná\naj pre žalobcov v tomto konaní. Nakoniec tiež dodal, že v konaní nevystupujú na strane žalobcov\nvšetci obyvatelia I., Č. Q. G., a preto v prípade úspechu žalobcov v tomto konaní, by zriadené vecné\nbremeno slúžilo bezpochyby aj iným osobám ako len žalobcom. V neposlednom rade tiež poukázal\nna to, že citované ustanovenie § 151o Občianskeho zákonníka rieši výnimočnú situáciu v prípade, ak\nvlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nie je možné\n\nzabezpečiť inak. V takom prípade môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech\nvlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.\nV danom prípade sa však\npodľa súdu nejedná o výnimočnú situáciu, ale o systémové, riadené, povoľovanie stavieb príslušným\nstavebným úradom, ktorý má vedomosť o dopravnej situácii v danej lokalite. V každom predloženom\nstavebnom povolení je súčasťou odôvodnenia rozbor riešenia danej veci, ktorá je však v riešení, nie je\nvyriešená. Podstatou právnej úpravy však bezpochyby je, aby sa vlastník stavby vedel bez problémov\ndostať k svojej stavbe. V prvom rade je to však úlohou stavebného úradu, keďže zásah súdu, napríklad\nrozhodnutím súdu o zriadení vecného bremena, má byť bezpochyby len výnimočný. V súlade s § 335\nods. 2 CSP rozhodol aj o zrušení neodkladného opatrenia, ktoré bolo vo veci nariadené uznesením\nzo dňa 09.01.2018, č. k. 29C/6/2017-44 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n25.10.2018, č. k. 3Co/275/2018-239. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcom nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.\n3. Proti uvedenému rozsudku v celom rozsahu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1./ až\n8./, ktorí z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP žiadali napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie, alternatívne ho zrušiť\na vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Za nezákonné označili argumenty\nprvoinštančného súdu o nedefinovaní kvality a parametrov nevyhnutnej cesty ust. § 151o ods. 3 OZ, o\nneurčení toho, či prístup k stavbe musí byť zabezpečený osobným či nákladným motorovým vozidlom\nalebo či postačuje aj prístup peší, a tiež, že zo stavebných povolení je zrejmé, že stavebný úrad\npracoval s „bežným“ prístupom k stavbe, napr. aj cez Q. G. a prístupom pre stavebné mechanizmy a\nnákladné automobily pre účely výstavby. Uviedli, že kvalita a parametre nevyhnutnej cesty vyplývajú\nz ustálenej rozhodovacej praxe a judikatúry, ktorá tvorí akési „vodítko“ na výklad ust. § 151o ods. 3\nOZ. S odkazom na právne závery vyslovené v rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo/2667/2004 uviedli,\nže aj keď nie je vylúčené zriadenie vecného bremena aj len vo forme práva prechodu peši, malo\nby sa jednať iba o prípad výnimočný, kedy s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam vzhľadom na\nporovnanie miery obmedzenia vlastníckeho práva vlastníka zaťaženého pozemku v dôsledku zriadenia\nvecného bremena na jednej strane a miery obmedzenia vlastníka stavby v dôsledku neexistencie\ntakéhoto vecného bremena na strane druhej, ho je možné považovať za dostačujúce. Prvoinštančný súd\nvšak na uvedenú judikatúru neprihliadol, v dôsledku čoho nezohľadnil a neskúmal rozhodné skutkové\nokolnosti daného prípadu. Medzi ne označil zistenie vzdialenosti jednotlivých nehnuteľností žalobcov\nod miest, najďalej po ktoré by sa k ich nehnuteľnostiam dostali z I. E. Q. G. vozidlá nevyhnutné\npre ich riadne obhospodarovanie. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že tieto vzdialenosti\nsú pre všetkých žalobcov značné (presahujúce v jednotlivých prípadoch dokonca aj vzdialenosť 100\nm), a teda nemožno ich považovať za obvyklé a už vôbec nie krátke, resp. symbolické. Rovnako za\npotrebné považovali skúmať, aký spôsob prístupu k nehnuteľnostiam jednotlivých žalobcov je potrebné\npre riadne obhospodarovanie nehnuteľností tak, aby bol naplnený verejný záujem, ktorého súčasťou\nje v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe a judikatúry aj zabezpečenie možnosti riadneho užívania\nstavieb ich vlastníkmi. NS ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo/2977/2009 v súvislosti so zriadením práva\nnevyhnutnej cesty vyslovil aj požiadavku prihliadať na to, že „ve veřejném záujmu je i zajištení řádného\nužívaní staveb jejich vlastníky“. Z argumentácie žalobcov pritom jednoznačne vyplývalo, že na riadne\nobhospodarovanie ich nehnuteľností je potrebné okrem iného zabezpečovať aj odvoz a likvidáciu\nodpadu (odvoz komunálneho odpadu, vyťahovanie žúmp), ktoré je a môže byť realizované iba veľkými\nmotorovými vozidlami, vysoko presahujúcimi šírkou a dĺžkou parametre vozidla, ohľadne ktorého sa\nrealizoval simulovaný prejazd vozidla o dĺžke 7 m. Prvoinštančný súd tiež nezisťoval, aký spôsob a za\nakým účelom je potrebné zabezpečiť na to, aby nebol ohrozený verejný záujem spočívajúci v tom, aby\nnedošlo k ohrozeniu života a zdravia osôb a k ohrozeniu okolitého majetku. Žalobcovia totiž v konaní\nargumentovali aj nemožnosťou prístupu vozidiel hasičskej a záchrannej služby k svojim nehnuteľnostiam\n(ktorých parametre sú taktiež vysoko presahujúce parametre vozidla, ohľadne ktorého sa uskutočnil\nsimulovaný prejazd). Aj napriek tomu, že umožnenie prístupu vozidiel hasičskej a záchrannej služby\nsamo o sebe nie je dôvodom na zriadenie práva prechodu v zmysle § 151o ods. 3 OZ, nakoľko tieto\nvozidlá majú v nevyhnutných prípadoch zaistený prejazd cez cudzie pozemky priamo na základe zákona,\naj uvedené je však podľa žalobcov potrebné vnímať v kontexte skutkového stavu veci. Z vykonaného\ndokazovania je totiž nepochybné, že v predmetnej štvrti je hustá zástavba, pozemky oddelené plotmi a\nprístup k nehnuteľnostiam žalobcov je množný iba cez predmetný sporný úsek a potom už len od Q. G.\ncez priechod na niektorých miestach široký iba cca 1 m. Nezriadením žalobcami požadovaného vecného\nbremena hrozí riziko znemožnenia prejazdu cez sporný pozemok žalovanou, na základe čoho v prípade\n\npotreby využitia pomoci vozidiel hasičskej a záchrannej služby nebude možné sa technicky týmito\nvozidlami dostať k nehnuteľnostiam žalobcov a súčasne v dôsledku hustej a členitej zástavby bude\npriam nemožné realizovať pre tieto vozidlá prejazd cez iné pozemky na základe zákona, čím existuje\nriziko ohrozenia života, zdravia a vzniku škôd na majetku (napr. v dôsledku neskorého poskytnutia\nprvej pomoci, v dôsledku výrazne obmedzených možností uhasiť prípadný požiar a pod.), čo zaiste nie\nje v súlade s verejným záujmom. Rovnako tak nezriadením vecného bremena bude podľa žalobcov\nznemožnené aj riadne obhospodarovanie ich nehnuteľností, čím tiež môže byť ohrozený verejný záujem\n(nedostatočný odvoz odpadu a žúmp, vznik havarijného stavu v dôsledku nemožnosti vykonať určité\nstavebné práce a pod.). Opätovne v tejto súvislosti zdôraznili, že je potrebné zobrať do úvahy, že vo\nverejnom záujme je aj zaistenie riadneho užívania stavieb vlastníkmi, pričom sa nejedná len o záujem\nna tom, aby vlastnícke právo vlastníka stavby mohlo byť vykonávané, ale aj o verejný záujem na riadnej\núdržbe stavby a na minimalizácii účinkov neužívania a neudržovania stavby na okolie (rozhodnutie NS\nČR sp. zn. 22Cdo/2977/2009). Tým, že súd prvej inštancie neskúmal a nezohľadnil uvedené rozhodné\nskutkové okolnosti v otázke, aký prístup k nehnuteľnostiam žalobcov v danom konkrétom prípade\nje potrebný, zákonite dospel aj k neúplnému a tým aj nesprávne zisteného skutkovému stavu. Za\nnezákonný označili aj argument súdu, že stavebný úrad v danom prípade pracuje s „bežným“ prístupom\nk stavbe. Z judikatúry, na ktorú poukazovali totiž vyplýva, že spôsob prístupu k stavbe pri zriadení\nvecného bremena v podobe tzv. práva nevyhnutnej cesty podľa § 151o ods. 3 OZ sa určí podľa určitých\nrozhodných skutkových okolností, na ktoré poukázali, a ktoré prvoinštančný súd neskúmal. Záver súdu\no tom, že sa jedná o „bežný“ prístup k stavbám žalobcov, je tak podľa žalobcov nielen nesprávny, ale\naj nepreskúmateľný. Žalobcovia 1./ až 8./ boli tiež toho názoru, že ani viacnásobné vydanie stavebného\npovolenia s odôvodnením, že k nehnuteľnostiam žalobcov je zabezpečený riadny prístup, nie je pre účely\nzriadenia vecného bremena v podobe tzv. práva nevyhnutnej cesty v zmysle § 151o os. 3 OZ relevantné.\nUvedené vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/2977/2009, v zmysle ktorého ani to, že žalobca\nsám zavinil, že k jeho stavbe nie je riadny prístup, nemôže vylúčiť možnosť zriadenia práva nevyhnutnej\ncesty. Zavinenie žalobcu tak v zmysle uvedeného rozhodnutia môže zahŕňať aj zriadenie stavby na\nzáklade stavebného povolenia. Aj tento záver prvoinštančného súdu je preto nesprávny. Zhrnúc uvedené\nžalobcovia 1./ až 8./ označili závery súdu prvej inštancie vyslovené v ods. 11. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku za nesprávne, vychádzajúce z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, v\nrozpore s ustálenou súdnou praxou a judikatúrou a do určitej miery aj nepreskúmateľné.\n4. V súvislosti s hodnotením ďalšej zákonnej podmienky, a to neexistencie okolností vylučujúcich\nzriadenie práva cesty žalobcovia 1./ až 8./ namietali, že súd pri vyvodzovaní záveru o neúčelnosti\nzriadenia vecného bremena pracoval iba s obmedzením vlastníckeho práva žalovanej o výmere 1\nm2. Žalobcovia sa však žalobou domáhali zriadenia vecného bremena na ploche o rozlohe 60 m2.\nNevysporiadal sa tak s celým rozsahom žalovaného nároku, ale iba s jeho nepatrnou časťou o výmere\n1 m2. Nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že zriadenie vecného bremena o výmere 1 m2\nbol návrh žalovanej, je zrejmé, že prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal s nárokom žalobcov\na už len z toho dôvodu je jeho záver o neúčelnosti zriadenia vecného bremena nepreskúmateľný.\nPrvoinštančnému súdu vytkli, že neuskutočnil riadne porovnanie výhody, ktorú cesta poskytuje, s\nujmou, ktorá by vznikla žalovanej zriadením žalobcami požadovaného vecného bremena. V tomto\nsmere vôbec neskúmal a neprihliadol na žalobcami uvádzané skutočnosti, a to že žalovaná v roku\n2017 sporné parcely dodatočne odkúpila, pričom cez ne dlhodobo (aj viac ako 15 rokov) viedla cesta,\nkomunikácia, užívaná žalobcami. Tieto skutočnosti boli pritom v konaní nespornými a jedná sa o\nvýznamné okolnosti, ktoré dávajú vytušiť, že odkúpenie predmetných sporných parciel bolo iba účelové\ns cieľom znemožniť osobám (vrátane žalobcov) využívať dlhé roky využívanú komunikáciu. Je tiež\nnesporné, že predmetné pozemky sa nachádzajú až za oplotením dvora žalovanej, pričom táto ich\nnijako nevyužíva okrem umiestnenia rôznych prekážok na nich za účelom znemožnenia prejazdu po\nnich (čo je logický následok toho, že boli až dodatočne a účelovo žalovanou prikúpené).\nAj\nv tomto kontexte je podľa žalobcov potrebné hodnotiť aj prípadnú ujmu žalovanej, ktorá by jej nastala\nv dôsledku zriadenia žalobcami požadovaného vecného bremena. Na základe uvedeného podľa nich\nprípadnú ujmu žalovanej v dôsledku zriadenia vecného bremena nemožno v žiadnom prípade hodnotiť\nako výrazný zásah do jej vlastníckeho práva, čo prvoinštančný súd nezohľadnil a neskúmal, čím v\notázke určenia prípadnej ujmy žalovanej zriadením požadovaného vecného bremena zákonite dospel\nk neúplnému a tým aj nesprávne zistenému skutkovému stavu. Aj pre účely porovnania výhody a ujmy\nostali nepreskúmané žalobcami v úvode odvolania uvádzané skutočnosti. Záver o neúčelnosti zriadenia\nvecného bremena odôvodnený neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva žalovanej je tak podľa\nžalobcov rovnako záverom vychádzajúcim z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, a\n\nteda nesprávnym a zároveň nepreskúmateľným. Za ničím nepodložený, hypotetický a nepreskúmateľný\nzáver označili aj záver súdu prvej inštancie o tom, že zriadenie vecného bremena žalovanej o výmere\n1 m2 by pravdepodobne vyvolalo ďalšie spory. Práve naopak žalobcovia majú za to, že k vzniku\nsporov prispeje práve situácia, kedy žalobcovia nebudú mať zabezpečený nimi požadovaný prístup\nk ich nehnuteľnostiam, ktorý jediný umožní riadne obhospodarovanie ich nehnuteľností a zabezpečí\nďalší verejný záujem v podobe ochrany života, zdravia a okolitého majetku, s čím sa prvoinštančný\nsúd nevysporiadal. Žalobcovia 1./ až 8./ súhlasia s tým, že nevyhnutná cesta nemusí mať parametre\nSTN, avšak to, či sa zriadi a aké bude mať parametre závisí od rozhodných skutkových okolností,\nktoré je potrebné skúmať v zmysle ustálenej súdnej praxe, čo súd neurobil. Neobstojí pritom ani\nargument o simulovanom prejazde motorového vozidla o dĺžke 7 metrov, nakoľko bolo potrebné skúmať,\nči nie je potrebné zabezpečiť parametre nevyhnutnej cesty, ktorá by zabezpečila aj prejazd väčších\nvozidiel (napr. v záujme riadneho obhospodarovania stavieb žalobcov, zachovania bezpečnosti atď.).\nZávery, ku ktorým dospel, tak žalobcovia 1./ až 8./ označili za nesprávne vychádzajúce z nedostatočne\na nesprávne zisteného skutkového stavu, v rozpore s ustálenou súdnou praxou a judikatúrou a\ntiež aj nepreskúmateľné. Za neodôvodnený označili aj záver prvoinštančného súdu o posunutí cesty\nsmerom k pozemkom žalobcu 6./ prezentovaný v ods. 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tento\nnepreskúmateľný záver nevyplýva a ani nie je možné ho vyvodiť zo súdom uvedených skutočností.\nNakoniec nie je ani zrejmé, aké parametre by mala mať takáto posunutá cesta, a či sú postačujúce pre\nriadny prístup žalobcov k ich nehnuteľnostiam, ktorým by bolo zabezpečené riadne obhospodarovanie\nnehnuteľností žalobcov ako i ďalší verejný záujem v zmysle ustálenej súdnej praxe. Pokiaľ vyslovil\nnázor, že táto cesta je prístupná aj pre žalobcov, tak títo namietali, že akýkoľvek subjekt nad rámec\noprávnených subjektov, ak by fakticky využíval právo zodpovedajúce vecnému bremenu, dopúšťal\nby sa svojvoľného protiprávneho konania na úkor vlastníka nehnuteľností. Už len z toho dôvodu\npreto nemôže obstáť argument prvoinštančného súdu spočívajúci vo využívaní protiprávneho stavu.\nPodľa nich je v materiálnom právnom štáte, za aký sa v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR náš štát\npovažuje, takáto argumentácia súdu neprípustná. Naviac takýto argument by podľa nich spôsobil ďalšie\nsúdne spory. V nadväznosti na uvedené konštatovanie prvoinštančného súdu, že žalobcovia majú\nzabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam a nie je potrebné zriaďovať vecné bremeno, je nesprávne\na protizákonné, naopak na základe žalobcami uvedeného sa objektívne javí, že sú dané dôvody na\nvyhovenie žalobnému návrhu. Neodôvodneným ostal nakoniec aj záver súdu, že v danom prípade sa\nnejedná o výnimočnú situáciu, ktorá je predpokladaná pre zriadenie vecného bremena. Argumentácia\nsúdu v tomto smere pôsobí aj zmätočne, keď súd na jednej strane uvádza, že sa jedná o systémové\na riadené povoľovanie stavieb príslušným stavebným úradom majúcimi vedomosť o dopravnej situácii\nv danej lokalite (čím je daný dojem, že k stavbe je zabezpečený potrebný prístup), na druhej strane\nuvádza, že súčasťou odôvodnenia stavebného povolenia je aj rozbor riešenia danej situácie, ktorá je\nvšak iba v riešení a nie je vyriešená (čím je otázka zabezpečenia prístupu k stavbe v rámci stavebného\nkonania vlastne relativizovaná). Opätovne zdôraznili, že pre účely zriadenia práva nevyhnutnej cesty\nv zmysle § 151o ods. 3 OZ nie je rozhodné, ako sa s prístupom k stavbe vysporiadal stavebný úrad\nv stavebnom povolení a akékoľvek poukazy prvoinštančného súdu sú v tomto smere irelevantné,\nnesprávne a nezákonné. Súd prvej inštancie ani žiadnym spôsobom nevysvetlil, čím vo svojich záveroch\nrozumel „dostať sa k svojej stavbe“.\n5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.\nZdôraznila, že v konaní predložila geometrické zameranie, ako aj projekt dopravy, z ktorých jednoznačne\nvyplýva riadny prechod a prejazd bez toho, aby bolo potrebné obmedzovať jej vlastnícke právo. Dokonca\npreukázala, že pri obmedzení jej vlastníckeho práva o 1 m2 by „cesta“ spĺňala všetky normy STN pre\nriadnu komunikáciu, čím však sporná cesta nie je. Zistenie skutkového stavu bolo dovŕšené aj súdom\nvykonanou obhliadkou. Prvoinštančný súd podľa nej starostlivo skúmal zistenia uvádzané stranami\nsporu a tie, ktoré vyplynuli z priebehu konania vykonaným dokazovaním, a ktoré nepochybne existovali v\nčase vyhlásenia rozsudku. Odvolatelia podľa nej neuviedli podstatné, rozhodujúce a konkrétne skutkové\nani právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie súdu. Skutočnosti, ktoré namietajú v\npodanom odvolaní naviac nenamietali v konaní pred súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k stranami\npredloženým projektom dopravy uviedla, že tieto vychádzajú z rovnakej šírky jazdného pruhu, a to 3\nmetre, pričom počítajú s odstupmi 0,5 metra. Významný rozdiel je však v smerovom oblúku, kde projekt\nžalobcov bol bezdôvodne vyhotovený tak, aby boli čo najviac zabrané pozemky vo vlastníctve žalovanej,\nčo je pre ňu neprijateľné, keďže aj predchádzajúca zaužívaná cesta zasahovala do pozemku parc. č.\nXXXX/X, iba v minimálne, pričom pôvodná cesta nespĺňala žiadne normy a užívala sa v šírke maximálne\n2,7 metra. Vo vyjadrení zo dňa 16.01.2020 žalovaná uviedla, že polomer obruby na vnútornej strane\n\nsmerového oblúka je v zákrute lepší v jej návrhu (9 metrov) ako u žalobcov (8 metrov). Pre jednoduchší\na plynulejší prechod vozidiel je pritom lepší čo najväčší polomer obruby smerového oblúka, a preto je\nnelogické, aby bola zákruta lomená v horšom polomere, ak je možný väčší polomer obruby, ako sa\nuvádza v projekte predloženom žalovanou. Za nepreukázané v ďalšom označila tvrdenie protistrany o\ntom, že cesta, ktorú užívali, viedla cez pozemky žalovanej v rozsahu v akom žalujú zriadenie vecného\nbremena a zo žalovanou predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že používaná časť cesty je mimo jej\npozemkov, dokonca prejazdu nebráni ani zaparkované auto či zložený stavebný materiál. Zo zápisnice\no obhliadke zo dňa 16.06.2021 vyplýva, že prejazdu dodávky so šírkou 2 metre a dĺžkou 7 metrov\nbola v najužšej časti zákruty nameraná rezerva 110 cm bez toho, aby bolo zasiahnuté do pozemkov\nžalovanej, na ktorej pozemku parkovalo osobné motorové vozidlo. Širšiu cestu pre developerské\naktivity potrebuje najmä žalobca 6./, z čoho je vidieť, že navrhovaná komunikácia (rozšírená oproti\npôvodne zaužívanej ceste) je iba na úkor žalovanej. Ak širšiu cestu potrebujú žalobcovia, majú na\nto k dispozícii parcely č. XXXX/X, XXXX/X, ktoré sú predmetom developerského projektu pôvodného\nžalobcu 6./ na parc. č. XXXX E. XXXX (oproti pozemkom žalovanej). Pôvodný žalobca pozemky\nparc. č. XXXX/X E. Č.. XXXX/X previedol na spriaznené osoby (Y. C. E. Y. V.- projektantka, ktorá\npripravovala developerský projekt žalobcu 6./, kde vlastnia byty žalobcovia v 4. až 6. rade). Oba\npozemky boli v priebehu konania prevedené darovacou zmluvou na tieto osoby a jedná sa o pozemky,\nna ktoré poukazoval aj prvoinštančný súd. Uvedené podľa nej vylučuje, aby cesta viedla cez jej\npozemky a nie cez pozemky, ktoré vlastnil pôvodný žalobca 6./, ktoré v priebehu konania daroval\nspriazneným osobám, a ktoré v plnom rozsahu užívajú aj žalobcovia, ktorí sú účastníkmi stavebného\nkonania a bolo im doručené aj rozhodnutie stavebného úradu, voči ktorému sa neodvolali. Vyslovila\npresvedčenie, že pokiaľ žalobcovia neoznačili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, musia niesť s tým\nspojené nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového\nstavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Žalobcovia totiž nepreukázali skutočnosti, ktorými\nodôvodňovali žalované právo a naopak žalovaná v konaní preukázala, že nie je dôvod na navrhované\nobmedzenie jej vlastníckeho práva. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti odôvodnenou tým, že\nprvoinštančný súd sa nevysporiadal s celým rozsahom žalobcami požadovaného nároku uviedla, že\nsúd prvej inštancie riadne vysvetlil z akých dôvodov považuje nárok za nedôvodný a neúčelný a naviac\nodôvodnil aj to, prečo nepovažuje za potrebné a účelné aj obmedzenie žalovanej v jej vlastníckom práve\no výmere 1 m2. Žalobcovia vychádzajú z hypotetických záverov o tom, že nadobudnutie vlastníctva\nžalovanou k sporným pozemkom bolo účelové, čo nijako nepreukázali. Dostatočným spôsobom bol\nodôvodnený aj záver súdu o tom, že v danom prípade sa nejedná o výnimočnú situáciu. Pokiaľ\nžalobcovia namietali, že nie je zrejmé, aké parametre by mala mať cesta, ktorú v súčasnosti reálne\nužívajú bez obmedzovania vlastníckeho práva žalovanej, tak uvedené je nepravdivé a zavádzajúce\ntvrdenie, nakoľko z geodetického zamerania a vytýčených bodov na obhliadke, ako aj z projektu dopravy\nK.. H. sú zrejmé parametre cesty, pričom ku geodetickému bodu na hranici pozemku žalovanej bola\nnameraná rezerva 110 cm pri prejazde vozidlom o dĺžke 7 m. Záverom pripomenula, že konajúci súd\nnemusí dať odpoveď na všetky stranami nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých stranami uvádzaných detailov sporu. Zhrnúc uvedené, podľa žalovanej z odôvodnenia\nrozhodnutia presne, určite a zrozumiteľne vyplývajú skutkové zistenia a vo väzbe na to, ako aj v logickej\nnadväznosti súd vyhodnotil dôkazy, keď dospel k záveru, že pre prechod a prejazd k stavbám žalobcov\nnie je potrebné žiadne obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej a nejde o výnimočnú situáciu, ktorá by\nodôvodňovala zriadenie vecného bremena podľa § 151o OZ.\n6. Žalobcovia 1./ až 8./ v odvolacej replike žalovanej vytkli, že v prevažnej väčšine svoju argumentáciu\nobmedzila iba na všeobecné hodnotenia a konštatácie o správnosti a zákonnosti napadnutého rozsudku,\nčo však predstavuje len jej subjektívne hodnotenia očakávateľné vzhľadom k tomu, že napadnutý\nrozsudok je v jej prospech. Nevyvrátila však žiaden z argumentov žalobcov prezentovaných v odvolaní,\nba dokonca s podstatnou väčšinou ich argumentácie sa vôbec nevysporiadala. Za nepravdivé a\nvágne označili jej konštatovanie, že žalobcovia namietané skutočnosti neuvádzali v konaním pred\nsúdom prvej inštancie. Rovnako ako prvoinštančný súd sa žalovaná úplne opomenula vysporiadať\ns podstatnými skutočnosťami, s ktorými sa pre účely hodnotenia dostatočnosti prechodu a prejazdu\nv danom konkrétnom prípade, aj vzhľadom na ustálenú súdnu prax a judikatúru, bolo potrebné\nvysporiadať. Preto aj skutočnosť, že pri simulovanom prejazde motorového vozidla o dĺžke 7 metrov\nexistovala rezerva 110 cm, nie je potvrdením toho, že prejazdové podmienky sú v danom prípade\npostačujúce a spĺňajúce kritériá, ktoré na nich kladie okrem iného aj ustálená rozhodovacia prax a\njudikatúra. Žalovaná subjektívne hodnotí projekt predložený do konania žalobcami, vyhotovený H.. K.. F.,\n\nako bezdôvodne vyhotovený, aby boli čo najviac zabrané pozemky žalovanej. Takýto subjektívny názor\nžalovanej označili za absurdný, keď žalobcovia takýto cieľ nikdy nemali, ich cieľom bolo zabezpečenie\nprechodu a prejazdu k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, aby tento prechod a prejazd spĺňal kvalitatívne\nkritériá, ktoré vzhľadom na danú situáciu a okolnosti s ohľadnom na ustálenú súdnu prax majú spĺňať. To,\nže právo prechodu a prejazdu je nevyhnutné realizovať aj cez sporné parcely vo vlastníctve žalovanej,\nje prirodzeným dôsledkom miestnych skutkových pomerov, a nie akejsi žalovanou vyfabulovanej vôle\nžalobcov „čo najviac zabrať jej pozemky“. Žalovaná účelovo navodzuje mylný dojem o lepšej výhodnosti\njej návrhu oproti návrhu žalobcov, a to poukazovaním na jednu skutočnosť vytrhnutú z kontextu (polomer\nobruby na vnútornej strane smerového oblúka). Z vykonaného dokazovania je však nepochybné, že\nnávrh žalovanej celkovo nedosahuje kvalitatívne parametre ich návrhu. Navyše žalovaná operuje s\npoužívaním parciel C KN č. XXXX/X E. XXXX/X, ktoré sú vo vlastníctve inej osoby. Na jednej strane tak\nodmieta, aby mali žalobcovia právo prechodu a prejazdu na parcelách v jej vlastníctve, zároveň však\npožaduje, aby na prechod a prejazd využívali parcely vo vlastníctve inej osoby. Takýto prístup nemožno\nhodnotiť inak ako účelový. Uvedené je potrebné vnímať v kontexte ďalších skutkových okolností, ktoré\nv konaní vyšli najavo, a na ktoré poukazovali žalobcovia v odvolaní- t. j. že žalovaná v roku 2017\npredmetné sporné parcely dodatočne odkúpila, pričom cez ne dlhodobo (aj viac ako 15 rokov) viedla\ncesta, komunikácia užívaná aj žalobcami, a že predmetné parcely sa nachádzajú až za oplotením dvora\nžalovanej, pričom táto ich nijako nepoužíva okrem umiestnenia rôznych prekážok na nich za účelom\nznemožnenia prejazdu po nich (čo je logický následok toho, že boli až dodatočne a účelovo žalovanou\nprikúpené). Celý tento kontext je podľa žalobcov potvrdením toho, že žalovaná sporné parcely v roku\n2017 odkúpila iba účelovo s cieľom znemožniť osobám (vrátane žalobcov) využívať dlhé roky využívanú\nkomunikáciu. Opätovne zdôraznili, že svojvoľné faktické využívanie prechodu a prejazdu cez parcely\nC KN č. XXXXX/X E. XXXX/X, je protiprávnym konaním na úkor vlastníka týchto parciel. Tvrdeniami o\nprevode parciel č. XXXX/X E. XXXX/X darovacou zmluvou pod\nV-18512/2018 žalovaná mylne\nnavodzuje nepravdivý dojem o prepojenosti žalobcov a koordinovanosti a účelovosti ich postupu. Jedná\nsa však o účelové, ničím nepodložené tvrdenia a domnienky žalovanej, ktoré sú z meritórneho hľadiska\nvzhľadom na predmet sporu naviac bezvýznamné. Každý zo žalobcov je samostatným subjektom práva\na v súlade s § 151o ods. 3 OZ sa domáha toho, aby mal zabezpečený riadny a zákonný prístup k svojej\nnehnuteľnosti spĺňajúci kvalitatívne požiadavky, ktoré na takýto prístup stanovuje aj ustálená súdna prax\na judikatúra. Úlohou súdu tak má byť zistenie, či prístup žalobcov k ich stavbám, spĺňajúci kvalitatívne\npožiadavky v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe a judikatúry, nemožno zabezpečiť inak ako s využitím\nparciel žalovanej, pričom v tejto súvislosti ako dôvod nezriadenia vecného bremena nemôže obstáť\nargument, že je možné svojvoľne prechádzať a jazdiť cez iné pozemky, ktoré sú vo vlastníctve tretích\nosôb.\n7. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na tom, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že cestu, ktorú\nužívali na prechod a prejazd a užívajú ju aj v súčasnosti, by viedla cez pozemky žalovanej v rozsahu,\nv akom žalujú zriadenie vecného bremena. Uvedené nakoniec vyplynulo aj z vykonanej obhliadky dňa\n16.06.2021 a predloženej fotodokumentácie. Za nepravdivé označila tvrdenia žalobcov o účelovosti\njej konania, keď odkúpila v roku 2017 sporné pozemky. Uviedla, že v rodinnom dome susediacom s\ndotknutými pozemkami žije už 16 rokov a kúpila ho od pani Y. a v roku 2017 dotknuté pozemky odkúpila\nod jej dedičov. Doplnila, že na pozemkoch parc. č. XXXX/X E. XXXX/X, cez ktoré vedie sčasti prístup\nžalobcov k nehnuteľnostiam, mali pôvodne podľa projektu pôvodného žalobcu 6./ stáť parkovacie miesta,\na práve preto žiadal pôvodný žalobca 6./ zriadiť vecné bremeno k pozemkom žalovanej, ktorá naviac\nzistila, že pôvodný žalobca 6./ sa znova stal vlastníkom týchto pozemkov a zriadil vecné bremeno\nspočívajúce v práve prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov pozemku C KN parc. č. XXXX/X, XXXX/\nXX, bytu č. X mezanín vo vchode Q. XXB, L.. Č.. XXXXX na pozemku parc. č. XXXX/X, pozemku C\nKN parc. č. XXXX/X, bytu č. X prízemie vo vchode Q. XXN na pozemku parc. č. XXXX/XX a bytu č. Xpodkrovie vo vchode Q. XXX na pozemku parc. č. XXXX/XX. Uvedené tak preukazuje, že pozemky parc.\nč. XXXX/X, XXXX/X využívajú iba za účelom prechodu a prejazdu v prospech vlastníkov nehnuteľností\nv stavbe so súp. č. XXXXX, kde sa nachádzajú byty žalobcov v 4. až 6. rade a nie je preto potrebné\nžiadnym spôsobom obmedzovať vlastníctvo žalovanej. Je preto podľa nej vylúčené, aby komunikácia,\nktorú chcú využívať žalobcovia, viedla cez pozemky vo vlastníctve žalovanej a nie cez pozemky, ktoré\nvlastnil pôvodný žalobca 6./, a ktoré v priebehu konania previedol na spriaznené osoby a následne späť\nodkúpil a zriadil v prospech vlastníkov bytov v stavbe so súp. č. XXXXX, kde vlastnia byty aj žalobcovia\nv 4./ až 7./ rade, vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu. Cestu cez pozemky parc. č.\nXXXX/X E. XXXX/X žalobcovia po celý čas užívajú a tento prístup je deklarovaný stavebným úradom aj\nv právoplatnom stavebnom povolení, k nehnuteľnosti, ktorá je susediacou nehnuteľnosťou žalobcov.\n\n8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcov 1./ až 8./ bez nariadenia pojednávania (§\n385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že ich odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu prvej\ninštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval dôvodnosť žalobcami 1./ až 8./ navrhovaného\nzriadenia vecného bremena in rem v podobe práva prechodu peši a prejazdu osobnými a nákladnými\nmotorovými vozidlami všetkého druhu a v akomkoľvek čase po spevnenej ploche nachádzajúcej sa na\nčasti pozemku s parc. č. XXXX/X o výmere 30 m2- záhrady a parc. č. XXXX/XX o výmere 30 m2- záhrady,\npodľa LV č. XXXX katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava vo vlastníctve žalovanej. Jedná sa\no v právnej teórii označené právo nevyhnutnej cesty upravené v pomerne stručnom ust. § 151o ods.\n3 OZ. Správne z predmetného ustanovenia prvoinštančný súd identifikoval tri zákonné podmienky pre\núspešnosť podanej žaloby, a to (i) skutočnosť, že vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku,\n(ii) nemožnosť zabezpečiť prístup vlastníka k stavbe inak, (iii) neexistenciu okolností vylučujúcich\nzriadenie práva cesty na základe rozhodnutia súdu. Vo vzťahu k prvej zákonnej podmienke osvojac si\nextenzívny výklad súdnej praxe konštatoval, že ju považuje za splnenú, keď žiaden zo žalobcov 1./ až\n8./ nie je vlastníkom žiadneho z pozemkov tvoriacich spornú komunikáciu nadväzujúcu na Ostružinovú\nulicu. K otázke možnosti iného prístupu žalobcov k stavbám v ich vlastníctve (podmienka (ii)) s odkazom\nna predložené stavebné povolenia vyhodnotil, že aj len peší prístup k stavbám žalobcov 1./ až 8./ z\nHrušovskej ulice je dostatočný a spĺňa možnosť ich prístupu bez potreby zriadenia nevyhnutnej cesty\nsúdom. Nakoniec za nesplnenú z viacerých dôvodov vyhodnotil aj podmienku (iii), keď bol toho názoru,\nže navrhované vecné bremeno predstavuje až príliš veľký zásah do vlastníckeho práva žalovanej, s\npoukazom na rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 27.07.2021 sa komunikácia nadväzujúca na I. G.\nposunula smerom k pozemkom pôvodného žalobcu 6./, čo rieši dopravnú situáciu v danej lokalite lepšie\na nevyplýva, že by bola prístupnou len pre stavebníčku a nakoniec dodal, že navrhované zriadenie\nvecného bremena by v prípade úspechu žalobcov slúžilo aj iným osobám. Záverom podporne uviedol, že\nsa nejedná ani o žiadnu výnimočnú situáciu, ale o systémové, riadené povoľovanie stavieb príslušným\nstavebným úradom, ktorý má vedomosť o dopravnej situácii v danej lokalite. Žalobcovia 1./ až 8./ v\nodvolaní namietajú nesprávne a nepreskúmateľné skutkové a právne závery vyslovené k podmienkam\n(ii) a (iii) majúc za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil a neskúmal všetky skutkové okolnosti prípadu\nrozhodné pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty stanovené ustálenou rozhodovacou praxou, čo ho\npriviedlo k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, neuskutočnil riadne porovnanie výhody zo\nzriadenia vecného bremena a ujmy, ktorá by zriadením vecného bremena vznikla žalovanej, v dôsledku\nčoho označili za nepreskúmateľný aj záver prvoinštančného súdu o neprimeranosti navrhovaného\nzásahu do vlastníckeho práva žalovanej, s čím sa odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov v celom\nrozsahu stotožňuje.\nK otázke možnosti zabezpečenia iného prístupu k stavbám vo vlastníctve žalobcov 1./ a 8./ odvolací\nsúd uvádza:\n10. Zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve nevyhnutnej cesty podľa § 151o ods. 3 OZ\nje vylúčené v prípadoch, kedy prístup vlastníka k stavbe možno zabezpečiť inak. Súdna prax sa vo\nsvojej rozhodovacej činnosti zaoberala viacerými prípadmi, v ktorých vymedzila materiálne poňatie\ntejto podmienky. Zriadenie vecného bremena vylúčila v prípadoch, kedy je možné vecné bremeno v\nprospech vlastníka stavby zriadiť písomnou zmluvou či faktickým vybudovaním prístupu k stavbe z\nverejnej komunikácie. Zriadenie vecného bremena v podobe práva prechodu a prejazdu cez priľahlý\npozemok však nebude vylúčené, ak zabezpečenie prístupu síce bude technicky možné, avšak náklady\nna jeho zriadenie budú také vysoké, že ich vynaloženie nebude možné od vlastníka stavby spravodlivo\npožadovať a prevýšia ujmu, ktorá by vznikla zriadením vecného bremena vlastníkovi pozemku. Podľa\nzáverov prezentovaných v rozhodnutí R 32/2006 (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/1897/2004) za\nnesplnenú možno považovať predmetnú podmienku, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť\nako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť odpredá alebo mu umožní zriadiť\nvecné bremeno zmluvou za obvyklú cenu. NS ČR v rozhodnutiach sp. zn. 22Cdo/3903/2008 či sp. zn.\n22Cdo/2854/2010 uviedol, že vo všeobecnosti možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak\nby vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby\ncestu trpel.\n\n11. V posudzovanej veci nebolo medzi stranami sporné, že prístup k nehnuteľnostiam žalobcov 1./ až\n8./ vedie cez Q. G., E. E. I. G.. Žalobcovia 1./ až 8./ sa žalobou domáhali zriadenia prechodu peši, ako aj\nprejazdu osobnými i nákladnými motorovými vozidlami všetkého druhu v akomkoľvek čase. Namietali, že\ntakýto prístup Q. G. neposkytuje, nakoľko ako to vyplýva z predložených fotografií, ako i geometrického\nzamerania č. 34/2020 a č. 32/2020 vypracovaného K.. J., šírka komunikácie na Q.Š. G. sa pohybuje v\nrozmedzí 1,45 - 2,30 metra, v dôsledku čoho nie je cez túto komunikáciu možný prejazd motorovými\nvozidlami. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutočnosti, že samotný stavebný úrad konštatoval v\nstavebných povoleniach v danej lokalite pre niektoré nehnuteľnosti dopravné napojenie aj z Ostružinovej\nulice a pre niektoré nehnuteľnosti z Q. G., a že pracoval tak s bežným prístupom k stavbe, ako aj\ns napojením na stavebné mechanizmy a nákladné automobily, a že zákon nedefinuje parametre a\nkvalitu cesty, konštatoval, že peší prístup cez Q. G. je dostatočný. Pre účely posúdenia dostatočnosti\nprístupu k stavbe z Q. G., ako správne namietajú žalobcovia 1./ až 8./, však bolo potrebné posúdiť\nviaceré skutočnosti, ktoré z napadnutého rozhodnutia nie sú zrejmé, či a ako boli prvoinštančným súdom\npri rozhodovaní zohľadnené. Predovšetkým bolo zo strany prvoinštančného súdu potrebné posúdiť,\naký prístup možno považovať za obvyklý a potrebný pre účely riadneho obhospodarovania dotknutých\nnehnuteľností žalobcov 1./ až 8./. Samotná skutočnosť, že žalobcovia 1./ až 8./ majú nejaký iný ako\npožadovaný prístup k stavbám sama o sebe neznamená, že tento je dostatočný obvyklému účelu, ku\nktorému majú stavby vo vlastníctve žalobcov 1./ až 8./ slúžiť. Pre záver o tom, že existujúci prístup k\nstavbám žalobcov 1./ až 8./ je pre účely ich užívania a so zreteľom na okolnosti prípadu dostatočný,\nbolo potrebné posúdiť aj vzdialenosti stavieb vo vlastníctve každého zo žalobcov 1./ až 8./ od miesta,\npo ktoré by sa najviac k stavbám dostali z Q. G. E. A. I. G. bez zriadenia vecného bremena a ich\ndostatočnosť/ nedostatočnosť pre účely riadneho a v súlade aj s verejným záujmom realizovaného\nobhospodarovania nehnuteľností, nakoľko súdna prax dospela k záveru, že zriadenie práva nevyhnutnej\ncesty sama o sebe vylučuje len krátka- niekoľkometrová vzdialenosť, ktorej prekonanie by s prihliadnutím\nna účel užívania stavieb žalobcov nebolo potrebné uprednostniť pred obmedzením vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam žalovanej (rozsudok NS ČR zo dňa 23.07.2005, sp. zn. 22Cdo/2667/2004). Žalobcovia\nuž v konaní pred prvoinštančným súdom namietali aj potrebu zabezpečenia prístupu k nehnuteľnostiam\naj nákladnými motorovými vozidlami presahujúcimi dĺžku nákladného motorového vozidla použitého pri\nobhliadke nehnuteľnosti na simulovaný prejazd (t. j. nad 7 metrov), a to konkrétne na zabezpečenie\nodvozu odpadu, vyťahovanie žúmp, pre potreby príjazdu motorových vozidiel zložiek záchranného\nsystému. Boli si pritom vedomí toho, že prejazd zložiek záchranného integrovaného systému nie je\nsám o sebe dôvodom pre zriadenie vecného bremena, nakoľko tento majú zabezpečený zo zákona\nv záujme ochrany života, zdravia a majetku, avšak poukazovali na to, že možnosť prístupu týchto\nmotorových vozidiel je nevyhnutné hodnotiť v kontexte konkrétnych okolností prípadu a s prihliadnutím\nna verejný účel, nakoľko v dôsledku hustej členitej zástavby rodinnými domami s oplotením by v\nprípade technického znemožnenia prejazdu pozemkami, na ktorých navrhovali zriadiť vecné bremeno,\nbol fakticky znemožnený prístup týchto vozidiel k ich nehnuteľnostiam, čo nie je v súlade nielen\nso súkromným záujmom žalobcov 1./ až 8./, ale ohrozuje to aj verejné záujmy na ochrane života,\nzdravia a majetku. Pokiaľ aj súd prvej inštancie argumentoval rezervou 110 cm pri simulovanom\nprejazde motorového vozidla s dĺžkou 7 metrov po spornej komunikácii, tak je potrebné uviesť, že\nžalobcovia v konaní namietali potrebu prejazdu aj motorovými vozidlami s dĺžkou 9 metrov. Naviac je\npotrebné poukázať na to, že pri simulovanom prejazde bola komunikácia vyznačená podľa žalovanou\nnavrhovaného vecného premena v rozsahu 1 m2 zasahujúceho do pozemkov v jej vlastníctve a prejazd\nbol uskutočňovaný za dobrých poveternostných podmienok v letnom období. Prvoinštančný súd sa\ns uvedenými a pre rozhodnutie vo veci podstatnými skutočnosťami v napadnutom rozsudku vôbec\nnezaoberal a náležite neodôvodnil názor o dostatočnosti pešieho prístupu k stavbám slúžiacim pre\nzabezpečenie potrieb trvalého bývania žalobcov. Odpoveď, že zákon nepredpisuje kvalitu cesty, a že\nstavebný úrad pracoval aj s bežným prístupom cez Q. G. sa v intenciách už uvedeného objektívne\njaví ako nedostatočná. Napokon sa odvolací súd stotožňuje aj s argumentáciou odvolateľov, v ktorej\nnamietali, že bežný prístup, s ktorým pracoval stavebný úrad, je pre účely rozhodnutia o žalovanom\nnároku irelevantný.\nK neexistencii okolností vylučujúcich zriadenie práva nevyhnutnej cesty odvolací súd uvádza:\n12. Autoritatívne zriadenie nevyhnutnej cesty konštitutívnym súdnym rozhodnutím predstavuje vážny\nzásah do ústavne chráneného vlastníckeho práva, a preto je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka\npriľahlého pozemku bolo obmedzené čo najmenej. Za týmto účelom je súd v konaní o zriadenie vecného\nbremena podľa § 151o ods. 3 OZ povinný vždy porovnávať výhody, ktoré cesta poskytne vlastníkovi\n\nstavby s ujmou, ktorá by vlastníkovi zaťaženého pozemku vznikla zriadením vecného bremena (viď\nnapr. rozsudok NS ČR sp. zn. 2411/2008, zo dňa 27.02.2018, sp. zn. 22Cdo/5917/2017), na čo v\nteoretickej rovine v ods. 12. napadnutého rozsudku poukázal aj súd prvej inštancie. Zohľadniť je\npotrebné najmä výmeru časti pozemku, ktorý má slúžiť ako nevyhnutná cesta, spôsob jeho užívania,\nako aj spôsob užívania stavby, ku ktorej má nevyhnutná cesta prístup zabezpečovať a mieru rušenia\nvlastníka. Pohodlie oprávneného pri užívaní cesty nie je hlavným kritériom, avšak pri existencii viac\npribližne rovnocenných variant by nemala byť zvolená tá, ktorá umožňuje užívať cestu len s väčšími\nobtiažnosťami. Nakoľko zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty po protiľahlom\npozemku ku stavbe predstavuje určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi vlastníkom stavby, ku ktorej\nnie je zabezpečený prístup, a vlastníkom priľahlého pozemku, nemôže súd bez ďalšieho zamietnuť\nžalobu vlastníka stavby o zriadenie vecného bremena iba preto, že navrhovaný zásah sa mu javí ako\nneprimeraný (rozsudok NS ČR zo dňa 11.07.2007, sp. zn. 22Cdo/1075/2006). V záujme minimalizácie\nobmedzenia vlastníka zaťaženého pozemku preto súd môže zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce\nprávu cesty v rozsahu objektívne zabezpečujúcom riadne užívanie stavby, aj keď nepôjde o užívanie\nkomfortné- napr. podľa okolností prípadu nemusí mať vlastník stavby zabezpečený príjazd k domu\nautom za účelom garážovania, ak by to neprimerane obmedzilo vlastníka (Števček, M., Dulak, A.,\nBajánková, S., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. Praha:\nC. H. Beck, 2019, str. 1395). Súdna prax tak v závislostí od okolností konkrétneho prípadu pripúšťa aj\nzriadenie vecného bremena spočívajúceho len v práve pešieho prechodu, aj keď je potrebné súhlasiť\ns odvolateľmi, že sa jedná o skôr výnimočné prípady (viď rozhodnutie NS ČR zo dňa 23.06.2005,\nsp. zn. 22Cdo/2667/2004, zo dňa 24.04.2018, sp. zn. 22Cdo/4690/2017, zo dňa 13.08.2014, sp. zn.\n22Cdo/2304/2012). Najčastejšie dôvodom pre zriadenie vecného bremena v takomto obmedzenom\nrozsahu budú situácie, keď vlastník stavby má zabezpečený príjazd motorovým vozidlom k hranici\nzaťaženého pozemku, od ktorého ku vchodu do domu je len krátka niekoľkometrová vzdialenosť\nnevybočujúca z obvyklej vzdialenosti od miesta príjazdu (rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdo/2667/2004).\nSamotná skutočnosť, že prístup k stavbe je možný len cez cudzí pozemok, sama o sebe nezakladá\nprávo na zriadenie nevyhnutnej cesty pre vlastníka stavby. Nemenej dôležitý je ďalší záver súdnej praxe,\nv zmysle ktorého zriadeniu vecného bremena nebráni skutočnosť, ak niekto vedome kúpi stavbu bez\nzabezpečeného prístupu či sám zaviní, že k jeho stavbe nie je riadny prístup, keďže zabezpečovanie\nvyužívania stavieb je tak vo všeobecnom záujme, ako aj v záujme vlastníkov susedných nehnuteľností\n(napr. rozhodnutie ÚS ČR zo dňa 12.01.2022, sp. zn. II. ÚS 1587/2020). Na druhej strane dostatočným\ndôvodom pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty nie je nutnosť umožniť vjazd motorovým vozidlám\nrýchlej záchrannej služby, hasičom či polícii, keďže uvedené zložky integrovaného záchranného systému\nmajú v nevyhnutných prípadoch zabezpečený prejazd cez cudzie pozemky zo zákona (napr. rozsudok\nNS ČR sp. zn. 22Cdo/2977/2009).\n13. Odvolací súd je toho názoru, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa dostatočne\nnevenoval ani komparácii výhod navrhovaného vecného bremena a ujmy, ktorá by jeho zriadením\nvznikla žalovanej. Uskutočnenie testu proporcionality nie je možné vyabstrahovať zo stručného záveru\nsúdu, že navrhované vecné bremeno predstavuje príliš veľký zásah do vlastníckeho práva žalovanej.\nŽalobcovia 1./ až 8./ však nedôvodne namietajú, že súd prvej inštancie sa v tomto smere zaoberal\nlen žalovanou navrhovaným vecným bremeno o rozsahu 1 m2, keď je zrejmé, že sa vyjadroval aj k\nvecnému bremenu v nimi navrhovanom rozsahu, avšak v nedostatočnom rozsahu. Prvoinštančný súd\nv praktickej rovine vôbec nevysvetlil úvahy, ktorého ho viedli k tomuto záveru, neuviedol aké benefity\ns prihliadnutím na nielen súkromný záujem žalobcov, ale aj verejný záujem by prinieslo zriadenie\nnevyhnutnej cesty v požadovanom rozsahu a aké konkrétne obmedzenie by to znamenalo pre žalovanú,\na to aj s prihliadnutím na účel a využitie pozemku, na ktorom by malo byť zriadené vecné bremeno,\nzo strany žalovanej pred začatím súdneho konania aj s prihliadnutím na okolnosti jeho nadobudnutia\nžalovanou. Žalobcovia 1./ až 8./ pritom dávali do pozornosti prvoinštančného súdu, že pozemok, na\nktorom žiadajú vo svoj prospech zriadiť vecné bremeno, žalovaná nadobudla až dodatočne v roku 2017\ns vedomím, že dlhoročne cez tieto pozemky viedla cesta užívaná aj žalobcami (čo považoval súd prvej\ninštancie za nesporné) a nachádza sa za oplotením dvora žalovanej a táto ho využíva ako priestor\nna odparkovanie motorového vozidla či odloženie stavebného materiálu. Rovnako správne žalobcovia\npritom správne dôvodia tým, že sa jedná o významné skutkové okolnosti, s ktorými je nevyhnutné sa\nrelevantne vysporiadať.\n14. Nezrozumiteľne v spojitosti s meritórnymi závermi vyznieva aj názor prvoinštančného súdu o\nposunutí cesty smerom k pozemkom pôvodného žalobcu 6./ s odkazom na existenciu vecného bremena\n\nna ťarchu pozemkov parc. č. XXXX/X E. XXXX/X v prospech vlastníka pozemku pac. č. XXX/X\nkonštatovanú v rozhodnutí stavebného úradu zo dňa 27.07.2021. Pokiaľ sa snažil súd prvej inštancie\nnaznačiť, že prístup k stavbám žalobcov z I. G. existuje aj cez parcely č. XXXX/X E. XXXX/X je\nnutné uviesť, že uvedené pozemky sú vo vlastníctve tretej fyzickej osoby a nie žalobcov 1./ až 8./, a\npreto je bez ďalšieho nenáležité zo strany prvoinštančného súdu odvolávať sa na takýto prístup, ku\nktorému žalobcovia 1./ až 8./ nemajú žiaden právny titul, a to bez ohľadu na žalovanou zdôrazňovanú\nskutočnosť, že sa jedná o pozemky vo vlastníctve developera realizujúceho stavebnú činnosť v danej\nlokalite, od ktorého nadobudli žalobcovia rodinné domy. Odvolací súd je zhodne so žalobcami 1./ až\n8./ tiež toho názoru, že na ich ťarchu nemožno v zmysle súdnej praxe pripísať skutočnosti týkajúce sa\nproblematického prístupu k ich rodinným domom, predovšetkým nie tie, na ktoré poukazoval súd prvej\ninštancie v ods. 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď konštatoval, že sa nejedná o žiadnu\nvýnimočnú situáciu, ale o systémové, riadené povoľovanie stavieb príslušným stavebným úradom.\nRovnako v neprospech žalobcov 1./ až 8./ nemožno vykladať ani súdom prvej inštancie načrtnutú\nhypotetickú možnosť protiprávneho konania zo strany tretích osôb (ostatných obyvateľov Q. E. I. G.), na\nprospech ktorým by mohlo slúžiť zriadené vecné bremeno. Každý zo žalobcov 1./ až 8./ je oprávnený\naj samostatne sa domáhať navrhovaného zriadenia vecného bremena v prospech vytvorenia prístupu\nk stavbe v ich vlastníctve v záujme jej riadneho užívania a ich úspech v konaní vzhľadom na to,\nže sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo, nie je podmienený tým, či aj ostatní vlastníci domov v\ndotknutej lokalite s obmedzeným prístupom k nehnuteľnostiam sa budú domáhať zriadenia vecného\nbremena, a pokiaľ budú neoprávnene participovať na prípadnom úspechu žalobcov v konaní, môže\nsa žalovaná domáhať voči rušiteľom ochrany svojho vlastníckeho práva. Skutočnosť, že nie všetci\nobyvatelia predmetných ulíc sa domáhajú zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu\na prejazdu cez pozemky žalovanej, tak možno označiť rovnako za irelevantnú pre meritórne posúdenie\nveci.\n15. V kontexte už uvedeného je zrejmé, že odvolací súd sa musí stotožniť aj s poslednou odvolacou\nnámietkou, v ktorej žalobcovia 1./ až 8./ argumentovali, že závery, ku ktorým súd prvej inštancie dospel,\nvychádzajú z nedostatočného a nepreskúmateľného posúdenia všetkých okolností rozhodných pre\nzriadenie práva nevyhnutnej cesty stanovených rozhodovacou praxou súdov. Súd prvej inštancie v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia nedal odpoveď na všetky žalobcami 1./ až 8./ v konaní nastolené\npodstatné otázky, ktorých zodpovedanie má nepochybný význam pre konečné rozhodnutie, nie je z\nneho zrejmý jeho postoj k zásadným skutočnostiam, ktoré je podľa záverov súdnej praxe potrebné\nposudzovať pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ, v dôsledku čoho\nho nemožno hodnotiť ako súladné s požiadavkami kladenými ust. § 220 ods. 2 CSP a rozhodovacou\npraxou vyšších súdnych autorít (napr. ÚS SR sp. zn. I. ÚS 241/07, II. ÚS 410/2006, ESĽP vo veci García\nRuiz c. Španielsku z 21. 1. 1999, vo veci Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998, Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06). Zistený nedostatok riadneho a\nvyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zakladá aj žalobcami namietané porušenie\npráva na spravodlivé súdne konanie a odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolací\nsúd sa nestotožnil s odvolacou obranou žalovanej, v ktorej namietala, že žalobcovia 1./ až 8./ namietajú\nniektoré skutočnosti prvýkrát až v odvolaní, a ktorá nemá oporu v obsahu súdneho spisu, z ktorého\nvyplýva, že na rozhodné skutočnosti, ktoré ostali prvoinštančným súdom opomenuté, upozorňovali už\nv priebehu prvoinštančného konania. So žalovanou nemožno súhlasiť ani v názore, že ňou predložené\ngeometrické zameranie a projekt dopravy jednoznačne vylučuje potrebu zriadenia vecného bremena.\nV konaní boli oboma stranami predložené technické správy a geodetické zamerania, ktorých závery sa\nznačne rozchádzali, a ku ktorým sa súd prvej inštancie nijako nevyjadril.\n16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §\n389 ods. 1 písm. b) CSP v celom rozsahu, t. j. vrátane súvisiaceho výroku II., ktorým bolo podľa\n§ 335 ods. 1 CSP zrušené počas konania nariadené neodkladné opatrenie, zrušil a vec mu podľa\n§ 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie v súlade s\nvyššie uvedeným posúdiť všetky skutkové a právne okolnosti rozhodné nielen z pohľadu zákona, ale\naj ustálených záverov súdnej praxe a závery, ku ktorým dospeje aj riadne a v súlade s § 220 ods. 2\nCSP odôvodniť. Prvoinštančný súd so zreteľom na naznačené východiská vrátane zohľadnenia spôsobu\nužívania dotknutých nehnuteľností a na to nadväzujúceho nielen súkromného, ale aj verejného záujmu,\nopätovne posúdi dostatočnosť prístupu žalobcov 1./ až 8./ k stavbám v ich vlastníctve z Q. G., vrátane\nvyhodnotenia potreby zabezpečenia prístupu aj prostredníctvom motorových vozidiel presahujúcich 7\nmetrov za účelom žalobcami tvrdeného riadneho obhospodarovania stavieb a tiež prístupu zložiek\n\nintegrovaného záchranného systému vzhľadom na miestne pomery v danej lokalite. Ak zotrvá na\nnázore, že pri zohľadnení všetkých rozhodných skutočností je dostatočný peší prístup z Q. G., svoje\núvahy riadne vysvetlí so zreteľom na žalobcami namietané skutočnosti. Pre posúdenie primeranosti\nnavrhovaného vecného bremena riadne porovná výhody, ktoré by zriadené vecné bremeno prinieslo\nžalobcom 1./ až 8./ s ujmou, ktorá vznikne zásahom do vlastníckeho práva žalovanej, s prihliadnutím\nna účel využitia pozemku, na ktorom má byť zriadené vecné bremeno a okolnosti jeho nadobudnutia\nžalovanou.\n17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 CSP v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému\nsubjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie\nznovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,\nv akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29C/6/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "2a86aebf-8e7b-43fa-a8eb-8cff49da3e77", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:0018201655.1", "spisova_znacka": "3Co/275/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/275/2018 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:0018201655.1"}], "citovane_v": []}