{"guid": "63b0e41a-6408-4b9c-8fd1-cf5a792d69b5:b065a1f7-9e59-4dcd-b319-486fe238049a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1219204780.1", "spisova_znacka": "8CoPr/13/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/13/2023 z 24. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2024, sp. zn. 8CoPr/13/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1219204780.1", "identifikacne_cislo": "1219204780", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Monika Holická", "sudca_id": 1156, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-holicka-1156", "datum_vydania": "2024-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. e) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b065a1f7-9e59-4dcd-b319-486fe238049a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1219204780.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1219204780.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1219204780.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8CoPr/13/2023\n1219204780\n24. 09. 2024\nJUDr. Monika Holická\nECLI:SK:KSBA:2024:1219204780.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov\nsenátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Jany Vlčkovej, v spore žalobcu: Ing. P. N., A.. XX.XX.XXXX, W.\nU..Š. XXXX/X, N., zast. JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom, s miestom výkonu advokácie Horná\n35, Banská Bystrica proti žalovanému: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva\nobrany SR, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava, IČO: 30845572, o zaplatenie 17.160,- eur s\npríslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11. marca\n2022, č. k. 12Cpr/17/2019 -222, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou\ndomáhal náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 17 160 eur s príslušenstvom,\nna základe lekárskeho posudku P.. U. C. v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, za nezákonné rozhodnutie, ktorým je personálny rozkaz\nvydaný voči jeho osobe ako príslušníkovi ozbrojených síl (profesionálnemu vojakovi) v súvislosti s jeho\nukončením misie mimo územia SR vo vojenskej operácii OSN UNFICYP na Cypre, čomu predchádzala\njeho sociálna a fyzická izolácia, v dôsledku ktorej nadobudol depresívnu poruchu ťažkého stupňa F32.2,\npostraumatická stresová porucha F43.1. Vykonaným dokazovaním zistil, že Personálnym rozkazom\nriaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. 1 922 zo dňa 04.03.2015 bol žalobca odvolaný\nod 16.03.2015 z funkcie vedúci starší dôstojník z miesta výkonu štátnej služby Zvolen, od 17.03.2015\nvyslaný na plnenie úloh mimo územia SR vo vojenskej operácie OSN UNFICYP na Cypre a tým istým\ndňom ustanovený na funkciu vedúci starší dôstojník, miesto výkonu štátnej služby Cyprus. Personálnym\nrozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. 8 687 zo 14.09.2015 bol žalobca od\n16.09.2015 odvolaný z funkcie vedúci starší dôstojník, k tomu istému dňu bolo ukončené jeho vyslanie\nna plnenie úloh mimo územia SR vo vojenskej operácii OSN UNFICYP na Cypre a dňom 17.09.2005\nbolo zmenené miesto výkonu jeho štátnej služby z doterajšieho miesta výkonu služby vojenskej operácie\nna Cypre do miesta výkonu štátnej služby Zvolen a tým istým dňom bol ustanovený do funkcie vedúci\nstarší dôstojník. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 21S/158/2015 zo dňa 16.03.2016 Personálny\nrozkaz č. 8 687 zo dňa 14.09.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že po preskúmaní\nadministratívneho spisu dospel k záveru, že dôkazy síce boli zabezpečené, ale neboli vyhodnotené,\nt. j. že nebolo preukázané porušenie pracovných povinností žalobcom. Výzvou zo dňa 26.10.2018\nžalobca vyzval Ministerstvo obrany SR Bratislava na náhradu škody spôsobenej nesprávnym správnym\nrozhodnutím v sume 17 160 eur v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\n\npri výkone verejnej moci. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 1 písm. a), § 2 písm. a), § 3 ods.\n1 písm. a), § 4 ods. 1 písm. d), zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a podľa § 1 ods. 1, 2, 3, § 4 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej\nslužbe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a dospel k záveru, že žaloba\nžalobcu je nedôvodná. Za základné východisko pre posúdenie právneho nároku žalobcu považoval\nzodpovedanie otázky, či boli splnené zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, za ktorú\nzodpovedá štát a teda či nezákonnosť rozhodnutia, z ktorého žalobca odvodzuje uplatnený nárok na\nnáhradu škody, bolo rozhodovaním orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Rozhodovacia prax\nsúdov chápe verejnú moc ako moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov,\nči už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach a povinnostiach rozhoduje orgán\nverejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu\nnezávisí od vôle subjektu voči ktorému rozhodnutie smeruje. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým\nprostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môže\nvykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie, či iný subjekt koná ako orgán\nverejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a\ntieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, čím môže štát do týchto práv a povinností zasahovať.\nOrgánom v právnom slova zmysle je právnická osoba, vykonávajúca svoju činnosť ako povinnosť\nalebo kompetenciu a je zriadená k trvalému alebo opakujúcemu sa výkonu činnosti (I. ÚS/191/92).\nVerejná moc je považovaná za širší pojem ako moc štátna; zahŕňa štátnu moc vykonávanú štátnymi\norgánmi (prostredníctvom orgánov zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci) a tiež orgánmi od štátu\nodlišnými (orgánmi územnej samosprávy, verejnoprávnymi inštitúciami, orgánmi záujmovej samosprávy,\nfyzickými alebo právnickými osobami), ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Vykonávanie štátnej\nmoci zabezpečuje štát prostredníctvom svojho osobitného aparátu štátnych orgánov; štátny orgán je\nzložkou štátneho aparátu, ktorá plní konkrétne funkcie štátu, koná v mene štátu a od ostatných častí\norganizácií štátu sa odlišuje pôsobnosťou, právomocou a štátnomocenským charakterom svojej činnosti\n(viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/172/2018 zo dňa 28. 01. 2020). Podmienkou\naplikácie zákona č. 514/2003 Z. z. teda je, že štát prostredníctvom svojich orgánov vystupuje ako nositeľ\nverejnej moci pri jej uplatňovaní. Štát uplatňuje autoritatívne prejavy vôle v organizovanej spoločnosti\nsmerujúce k stanoveniu pravidla určitého správania a vynucovania jeho zachovávania, výkonom\nzvrchovanej štátnej moci prostredníctvom orgánov štátnej správy v tej oblasti štátnej správy, ktorá patrí\ndo pôsobnosti toho - ktorého orgánu štátnej správy; výkonnú moc realizovanú formou štátnej správy\nštát vykonáva prostredníctvom personálneho substrátu (štátnymi zamestnancami), ktorým disponuje a\nktorí plnia úlohy štátneho orgánu pri výkone štátnej správy; výkonnú moc štátu ako prejav zvrchovanej\nštátnej moci, orgán štátnej správy vykonáva týmito zamestnancami, nie voči nim. Právne vzťahy štátu\na jeho zamestnancov upravujú osobitné právne predpisy odlišné od tých, ktoré upravujú pôsobnosť a\nkompetencie orgánov štátnej správy pri výkone štátnej správy (viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave\n16Co/172/2018 zo dňa 28. 01. 2020). O výkon verejnej moci a o úradný postup orgánov verejnej moci\nv zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nejde tiež vtedy, keď určitý orgán (i keď vykazujúci inak znaky\norgánu verejnej moci) ako zamestnávateľ posudzuje opodstatnenosť niektorého nároku uplatneného\nvoči nemu jeho zamestnancom v ich vzájomnom právnom vzťahu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3Cdo/78/2018 zo dňa 28. 03. 2019). Povaha služobného pomeru profesionálneho vojaka má\nverejnoprávny charakter, ktorý nie je daný vrchnostenským postavením štátu ako vykonávateľa štátnej\n(výkonnej) moci voči svojim zamestnancom, ale vyplýva z osobitnej povahy zamestnávateľa, ktorým je\nštát ako primárny nositeľ verejnej moci. Vzhľadom na uvedené sa súd prvej inštancie stotožnil s právnym\nnázorom žalovaného v tom smere, že o výkon verejnej moci nepôjde v prípadoch, keď štát vystupuje\nako zamestnávateľ, vtedy prichádza do úvahy len všeobecná zodpovednosť spôsobená porušením\nprávnej povinnosti. V uvedenom prípade teda právny vzťah medzi stranami sporu nemal charakter\nštátnozamestnaneckého pomeru. Inak povedané v prípade nároku žalobcu na náhradu škody v dobe\njeho výkonu štátnej služby ako profesionálneho vojaka voči žalovanému ako služobnému úradu pre\nštátnu službu profesionálnych vojakov nejde o zodpovednostný vzťah verejnoprávnej povahy pri výkone\nverejnej moci, na ktoré by bolo možné použiť ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. V predmetnej veci\nriaditeľ Personálneho úradu Ozbrojených síl SR Personálnym rozkazom č. 8687 a po jeho zrušení\nv rámci správneho súdnictva Personálnym rozkazom č. 8 687 ukončil vyslanie žalobcu na plnenie\núloh mimo územia Slovenskej republiky. V tomto prípade podľa názoru súdu nejde o výkon verejnej\nmoci, ale o rozhodnutie služobného úradu. Riaditeľ nevystupoval v pozícii vykonávateľa zvrchovanej\nštátnej moci v oblasti štátnej správy, ale konal v pozícii služobného úradu a žalobca vystupoval ako\nprofesionálny vojak, ktorý štátnu službu vykonával v služobnom pomere. Súd prvej inštancie dospel k\nzáveru, že rozhodovanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka nie je výkonom verejnej\n\nmoci orgánom verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z., čo v plnej miere vylučuje možnosť jeho\naplikácie (viď rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. 06. 2018, sp. zn. 9CoPr/10/2018). Pri\nrozhodovaní o právach a povinnostiach profesionálneho vojaka služobný úrad neplní úlohy ozbrojených\nsíl vyplývajúce zo zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky. Veci týkajúce\nsa služobného pomeru profesionálneho vojaka, pri ktorých nadriadený rozhoduje o jeho právach\na povinnostiach personálnym rozkazom, sú veci služobnej, nie vrchnostenskej (štátnomocenskej)\nnadriadenosti a podriadenosti. Pretože v spore nebol preukázaný základný predpoklad na vzniku\nzodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, pretože rozhodovanie vo\nveciach služobných pomerov príslušníkov ozbrojených síl nie je výkonom orgánov verejnej moci, súd\nprvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, z dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b), d) a e) C.s.p., nakoľko mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie\nna nové prejednanie a rozhodnutie. Uviedol, že Okresný súd vykonal dňa 11.03.2022 pojednávanie,\nktorého sa zúčastnili žalobca, jeho právny zástupca a splnomocnený zástupca žalovanej strany. Po\nvyjadreniach strán sporu sudkyňa uviedla predbežné právne posúdenie veci pri ktorom iba zopakovala\nustanovenia zákona, podľa ktorých bol žalobcom zdôvodnený právny nárok. Sudkyňa zdôraznila, že\nspornou je predovšetkým otázka pasívnej vecnej legitimácie, ktorú je súd povinný skúmať zo zákona.\nNásledne súd vyhlásil dokazovanie za skončené a rozhodol vyššie uvedeným rozsudkom. Žalobca\nnamieta nesprávny procesný postup súdu, keď v rámci vyslovenia predbežného právneho posúdenia\nveci v podstate súd žiadne právne posúdenie veci neuviedol a za spornú v konaní pokladal pasívnu\nvecnú legitimáciu žalovaného, ktorú ale v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nespomenul. Súd\nv písomnom odôvodnení rozsudku uviedol a v plnom rozsahu sa stotožnil s právnou argumentáciou\nžalovaného, vysvetlil na rozdiel od ústneho zdôvodnenia rozsudku, čo považuje za verejnú moc a z\nakého dôvodu nemožno rozhodnutie žalovaného, ktoré vydal príslušný personálny úrad považovať za\nvýkon verejnej moci, pretože sa v skutočnosti jedná o vzťah štátneho zamestnanca - profesionálneho\nvojaka a služobného úradu pri výkone štátnej služby v služobnom pomere. Podľa právneho názoru súdu\nnebol preukázaný základný predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím napriek tomu, že v ústnom vyhlásení rozsudku a jeho zdôvodnení, súd zamietol žalobný\nnávrh z dôvodu absencie hmotnoprávnej podmienky konania, ktorou bol nedostatok pasívnej legitimácie\nžalovaného. Podľa názoru súdu vyslovený po vyhlásení rozsudku, žalovaný nebol nositeľom hmotného\npráva, ktorá musí byť zo zákona splnená a túto musí súd skúmať z úradnej moci. Na strane druhej\npísomné odôvodnenie rozsudku je v diametrálnom rozpore s ústnym odôvodnením predneseným po\nvyhlásení rozsudku. Uvedený nedostatok žalobca považuje za inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci a súčasne uvedené pochybenie v časti napĺňa aj odvolací dôvod, keď súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd zmätočným predbežným posúdením\nveci a nesprávnym posúdením pasívnej vecnej legitimácie, žalobu zamietol a súčasne uviedol absolútne\niný dôvod zamietnutia žaloby ako je uvedený v písomnom vyhotovení rozsudku. Žalobca namieta\nuvedenú skupinu procesných vád, ktoré mali za následok porušenie práva na spravodlivý proces.\nPredpokladom vydania správneho a spravodlivého rozsudku musí byť rešpektovanie procesných\npostupov a zachovávanie procesných pravidiel v súdnom konaní. Žalobca v predmetnom odvolaní\npovažuje za prioritné posúdiť zákonnosť postupu súdu pri vydávaní napadnutého rozsudku. Následnou\notázkou potom zostáva aplikácia zákonných ustanovení na hmotne právne podmienky uplatneného\nnároku. Vyššie uvedeným nesprávnym procesným postupom súdu neboli vykonané dôkazy, ktoré vo\nvyjadreniach navrhoval žalobca a súd nerozhodol ani o písomných návrhoch uvedených v replike zo\ndňa 22.6.2020.\n3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že so všetkými tvrdeniami žalobcu, ako aj\nargumentmi, ktorými žalobca odôvodňoval svoj žalobný návrh, sa súd prvej inštancie pri svojom\nrozhodovaní zaoberal a s týmito tvrdeniami sa v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal.\nZ odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a\núvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Pri hodnotení\nskutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie\n\npredmetnú právnu vec náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Súd bol vo\nsvojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je\nkonzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti žaloby žalobcu. Rozsudok je\npresvedčivý, premisy zvolené v ňom, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís súd\nprvej inštancie dospel, sú prijateľné, racionálne a aj spravodlivé.\n4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných\nodvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné.\n5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby,\nktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 17.160,- eur s príslušenstvom; titulom náhrady škody,\nktorá mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím (personálnym rozkazom); z hľadiska všetkých\nrelevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby\na prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Správne\nzameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z\nhľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci; keď v nadväznosti na skutkové tvrdenia strán sporu\nskúmal, či je daná zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z,\nktorá mala vzniknúť žalobcovi na podklade nezákonného rozhodnutia - personálneho rozkazu č. 8678\nzo dňa 14.09.2015, pričom vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov\na z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov\n(čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.) vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom,\nz ktorých vyvodil aj správne právne závery. Na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zákona o štátnej službe profesionálnych\nvojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktoré aj správne vyložil. Svoje závery, pre ktoré žalobu\nzamietol, nakoľko mal za preukázané, že zodpovednosť žalovaného, ako orgánu verejnej moci za škodu\nnie je daná, keďže rozhodovanie vo veciach služobných pomerov príslušníkov ozbrojených síl nie je\nvýkonom orgánov verejnej moci, aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2\nC.s.p. odôvodnil; svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce\nskutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery;\ndôkladne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie\nveci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán. Odvolanie\nžalobcu nie je z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), d) a e) C.s.p,\na ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie.\n6. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu v rámci vyslovenia predbežného\nprávneho posúdenia veci, spočívajúci v uvedení nesprávneho predbežného právneho posúdenia,\nkeď súd uviedol, že za spornú považoval otázku pasívnej vecnej legitimácie žalobcu, avšak v\nrámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia túto nijako nespomenul. K uvedenej námietke odvolací\nsúd v prvom rade uvádza, že aj v prípade, ak by súd prvej inštancie rozhodol v \"rozpore\" s\nvlastným predbežným právnym posúdením, nejednalo by sa o také procesné pochybenie, ktoré by\nsamo o sebe mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by ním boli porušené\nprocesné práva žalobcu v takej intenzite, že by došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý\nproces. Súd prvej inštancie je aj napriek predbežnému právnemu posúdeniu oprávnený pri rozhodnutí\nsporu aplikovať odlišný právny predpis bez toho, aby o tom oboznámil strany a dal im možnosť\nreagovať na nové predbežné právne posúdenie. Predbežné právne posúdenie súd totiž podáva\nešte pred vykonaním dokazovania, v dôsledku ktorého sa môžu podstatne zmeniť okolnosti sporu.\nAk strany nesúhlasia s konečným právnym posúdením, majú právo namietať nesprávne právne\nposúdenie osobitným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP <https://www.aspi.sk/\nproducts/lawText/7/294858/1/ASPI%253A/160/2015%20Z.z.%2523P365.1.h>, ktorý však odvolateľ v\nrámci podaného odolania neuplatnil a nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie\nnenamietal. Odvolací súd ďalej uvádza, že v prípade, ak odvolateľ argumentuje nesprávnym procesným\npostupom pri predbežnom právnom posúdení, je v rámci takejto odvolacej argumentácie povinný uviesť,\nčo by urobil inak, ak by riadne predbežné právne posúdenie súd poskytol. Nemôže takouto vadou\nargumentovať bez ďalšieho, ale vždy v kontexte pre neho negatívneho dôsledku, teda v spojení s tým,\nčo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súdom nevykonal a mohol vykonať. Odvolateľ však\n\nv rámci podaného odvolania žiadnu takúto argumentáciu neuviedol a preto odvolací súd nepovažoval\ntúto odvolaciu námietku za dôvodnú.\n7. Žalobca ďalej namietal zjavný rozpor ústneho a písomného odôvodnenia rozsudku, keď súd v rámci\nústneho odôvodnenia uviedol, že žalobu zamieta z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie,\navšak v písomnom odôvodnení sa otázkou legitimácie žalovaného vôbec nezaoberal. Ústne vyhlásené\nodôvodnenie rozsudku nemusí byť vždy totožné s odôvodnením v písomnom vyhotovení, neznamená\nto, že súd sa môže v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku ľubovoľne odchýliť od odôvodnenia\nuvedeného ústne po vyhlásení. Ústavne súladný výklad § 219 ods. 4 C. s. p. vedie k záveru, že od\nsúdu možno legitímne očakávať zhodu ústneho odôvodnenia a písomného odôvodnenia v kľúčových\naspektoch prejednávanej veci, t. j. podstata stanoviska súdu k zásadným argumentom strany, prípadne\nzákonné ustanovenia, ktoré boli základom pre rozhodnutie vo veci samej, by mali byť zhodné v\nústnom odôvodnení a písomnom odôvodnení (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 58/2018).\nOdvolací súd uvádza, že ani túto odvolaciu námietku nepovažoval za dôvodnú. Zo zvukového záznamu\nz pojednávania konaného dňa 11.03.2022, teda pojednávania na ktorom bol napadnutý rozsudok\nvyhlásený je zrejmé, že súd v rámci ústneho odôvodnenia síce uviedol, že žalobu zamieta z dôvodu\nnedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, avšak uviedol aj to, že dôvodom zamietnutia žaloby\nbola aj tá skutočnosť, že rozhodovanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl\nnie je výkonom orgánu verejnej moci, čím následne argumentoval aj v rámci písomného zdôvodnenia\nrozsudku. Tvrdenie odvolateľa o zjavnom rozpore ústneho a písomného odôvodnenia rozsudku odvolací\nsúd nepovažoval za správne, nakoľko ústne ako aj písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku\npovažoval odvolací súd za zhodné v kľúčových aspektoch prejedávanej veci, tak ako to vyžaduje vyššie\nuvedený nález Ústavného súdu SR. K uvedenej námietke odvolací súd okrajovo uvádza, že žaloba bola\nzamietnutá z dôvodu, že žalovaný ako orgán verejnej moci nezodpovedá za škodu, ktorá mala vzniknúť\nžalobcovi nezákonným rozhodnutí štátu, z čoho logicky vyplýva aj to, že žalovaný v tomto spore fakticky\nnedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou.\n8.\nK\nodvolacej\nnámietke\ntýkajúcej\nsa\nnevykonania\nvšetkých\nžalobcom\nnavrhnutých\ndôkazov\nodvolací\nsúd\nuvádza,\nže\nvýznam\ndôkazov\n<https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3759530/1/2?rem=D%C3%B4sledky\n%20nevykonania%20navrhovan%C3%A9ho%20d%C3%B4kazu%20z%20h%C4%BEadiska%20pr\n%C3%ADpustnosti%20dovolania> a potrebnosť ich vykonania <https://www.aspi.sk/products/\nlawText/4/3759530/1/2?rem=D%C3%B4sledky%20nevykonania%20navrhovan%C3%A9ho%20d\n%C3%B4kazu%20z%20h%C4%BEadiska%20pr%C3%ADpustnosti%20dovolania>\nsú\notázky,\nktorých\nposúdenie\nje\nzásadne\nv\nprávomoci\ntoho\norgánu,\nktorý\nrozhoduje\no\nmerite\nnávrhu.\nSúd\ntak\nnie\nje\npovinný\nvykonať\nvšetky\nnavrhnuté\ndôkazy <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3759530/1/2?rem=D%C3%B4sledky%20nevykonania\n%20navrhovan%C3%A9ho%20d%C3%B4kazu%20z%20h%C4%BEadiska%20pr%C3%ADpustnosti\n%20dovolania> stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy <https://www.aspi.sk/products/\nlawText/4/3759530/1/2?rem=D%C3%B4sledky%20nevykonania%20navrhovan%C3%A9ho%20d\n%C3%B4kazu%20z%20h%C4%BEadiska%20pr%C3%ADpustnosti%20dovolania> na preukázanie\nskutočností,\nktoré\nz\nhľadiska\n<https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3759530/1/2?rem=D\n%C3%B4sledky%20nevykonania%20navrhovan%C3%A9ho%20d%C3%B4kazu%20z%20h\n%C4%BEadiska%20pr%C3%ADpustnosti%20dovolania> hmotného práva nie sú významné a\ndôkazy <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3759530/1/2?rem=D%C3%B4sledky%20nevykonania\n%20navrhovan%C3%A9ho%20d%C3%B4kazu%20z%20h%C4%BEadiska%20pr%C3%ADpustnosti\n%20dovolania> nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným\nspôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového\nstavu je spôsobilým odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných\nskutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý\ndôkaz, <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3759530/1/2?rem=D%C3%B4sledky%20nevykonania\n%20navrhovan%C3%A9ho%20d%C3%B4kazu%20z%20h%C4%BEadiska%20pr%C3%ADpustnosti\n%20dovolania> schopný preukázať právne významnú skutočnosť. Odvolací súd uvádza, že súd prvej\ninštancie síce pochybil, ak v rámci odôvodnenia rozsudku neuviedol, prečo nevykonal žalobcom\nnavrhnuté dôkazy (výsluchy svedkov), avšak predmetné pochybenie odvolací sú nepovažoval za\nspôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie a to najmä vzhľadom na skutočnosť,\nže žalobcom navrhnuté výsluchy svedkov odvolací súd nepovažoval za relevantné dôkazy, ktorých\nvykonanie by bolo potrebné pre náležité zistenie rozhodných skutočností. Nie každý nesprávny procesný\n\npostup má za následok porušenie práva na spravodlivý proces. O porušenie práva na spravodlivý\nproces pôjde vtedy, ak nesprávnym postupom súdu boli porušené práva sporovej strany v takej intenzite,\nktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Nevyhnutnosťou je ale\nposúdiť také pochybenie súdu v kontexte celého konania. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu,\nže žalovaný nezodpovedá za škodu; ktorá mala vzniknúť žalobcovi nezákonným rozhodnutím, za\nktoré žalobca považoval personálny rozkaz; pretože rozhodovanie vo veciach služobných pomerov\npríslušníkov ozbrojených síl nie je výkonom verejnej moci, ktoré závery súdu žalobca v odvolaní ani\nnenamietal, pričom výsluch navrhnutých svedkov by na správnosti týchto záverov podľa odvolacieho\nsúdu nič nezmenil a teda vykonanie takýchto dôkazov považoval vzhľadom na zistený skutkový stav\nveci za nadbytočné.\n9. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody,\nktorými namietal výlučne procesný postup súdu prvej inštancie v konaní, neboli podložené takými\nrelevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov,\nna ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, potvrdil ako vecne správny podľa § 387\nods. 1 C.s.p.\n10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu však žalovanému v\nodvolacom konaní nevznikla žiadna poplatková povinnosť a ani žiadne trovy právneho zastúpenia, je\npreto v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo\ntak, že sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára\n2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR).\n11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\n\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Cpr/17/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a682ad57-da0a-4255-946e-2237ebd6262f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.58.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 58/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 58/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.58.2018.1"}, {"guid": "776ed5c0-56d5-4c01-a6c3-e6233a211fad:8c5e9105-06a1-4eea-aa86-5849a66a447d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1107222333.2", "spisova_znacka": "3Cdo/78/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/78/2018 z 27. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1107222333.2"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "243ff8e5-c170-411b-9220-d517125585a2:6ddd8ed1-d419-4a2b-a00c-3fc11f317bb8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1312213347.5", "spisova_znacka": "9CoPr/10/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoPr/10/2018 z 10. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1312213347.5"}, {"guid": "791cceac-9e19-4acb-a1f3-cbd16be9033f:7545ddf9-d1a1-4ecc-8a8b-48d97142dcb6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1517216488.1", "spisova_znacka": "16Co/172/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/172/2018 z 27. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1517216488.1"}, {"guid": "e86badaf-e426-4062-91d5-11784b11eade:a2ac2a5b-d1f1-48ed-a77d-fe928f44c755", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cpr/17/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 12Cpr/17/2019 z 24. 2. 2020", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2020-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e86badaf-e426-4062-91d5-11784b11eade:a2ac2a5b-d1f1-48ed-a77d-fe928f44c755"}], "citovane_v": []}