{"guid": "85e75e75-9f14-4701-b9f7-b86e8f72fa2c:b19cd4de-5c37-4fd7-8eb8-f0a00fbb3e57", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1220203394.1", "spisova_znacka": "7Cob/182/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/182/2023 z 18. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. júna 2024, sp. zn. 7Cob/182/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1220203394.1", "identifikacne_cislo": "1220203394", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Vlastimil Pavlikovský", "sudca_id": 4, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vlastimil-pavlikovsky-4", "datum_vydania": "2024-06-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1", "nazov": "§ 389 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b19cd4de-5c37-4fd7-8eb8-f0a00fbb3e57", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1220203394.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1220203394.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1220203394.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Cob/182/2023\n1220203394\n18. 06. 2024\nJUDr. Vlastimil Pavlikovský\nECLI:SK:KSBA:2024:1220203394.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov\nsenátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu: BLUE STAR, s.r.o., so\nsídlom Pri starom letisku 2/A, 831 07 Bratislava, IČO: 35 698 705, zastúpený: Mgr. Jiří Kučera, advokát,\nso sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A,\n821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14,\n811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 83.004,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/64/2020-613 zo dňa 04.05.2023, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/64/2020-613 zo dňa\n04.05.2023 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 26Cb/64/2020-613 zo dňa\n04.05.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.\n1.1. Súd prvej inštancie posúdil vec po právnej stránke z ustanovení § 1 písm. a), § 3 ods. 1, 2, 3, 4, §\n5 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových\npriestorov (ďalej aj „zákon č. 116/1990 Zb.“), § 373, § 374 ods. 1, § 378, § 379, § 380 zákona č. 513/1991\nZ. z. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“) a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“).\n1.2. Uviedol, že dňa 26.02.2014 bola medzi žalovaným ako nájomcom na strane jednej a žalobcom ako\npodnájomcom na strane druhej uzatvorená zmluva o podnájme nebytových priestorov č. 107/2014/1\n(ďalej aj „zmluva o podnájme 1“), na základe ktorej prenechal žalovaný žalobcovi do dočasného užívania\nnebytový priestor o veľkosti 102,45 m2, nachádzajúci sa v nehnuteľnosti - stavbe so súpisným číslom\nXXXX, postavenej na pozemku parcele registra „C“ č. XXX/XX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX,\nvedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres Bratislava III, obec Bratislava\n- mestská časť Rača, katastrálne územie A., a to na účely prevádzkovania hazardných hier, výherných\nprístrojov a pohostinskej činnosti. Dňa 28.07.2014 bola medzi žalovaným ako nájomcom na strane\njednej a žalobcom ako podnájomcom na strane druhej uzatvorená zmluva o podnájme nebytových\npriestorov č. 107/2014/2 (ďalej aj „zmluva o podnájme 2“), na základe ktorej prenechal žalovaný\nžalobcovi do dočasného užívania nebytový priestor o veľkosti 130,55 m2 na účely prevádzkovania\npohostinskej činnosti. S účinnosťou odo dňa 01.07.2015 do práv a povinností podnájomcu zo zmluvy\no podnájme 2 vstúpila spoločnosť BLUE STAR GROUP, s.r.o., ktorá zanikla a bola vymazaná z\nobchodného registra na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 30Nre/99/2020 zo dňa\n25.06.2020 a rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 7Nre/221/2020 v dôsledku zlúčenia so\nžalobcom. Žalobca sa teda stal právnym nástupcom predmetnej spoločnosti. Žalovaný bol oprávnený\nprenechať žalobcovi predmetné nebytové priestory do užívania na základe nájomnej zmluvy, ktorú\nuzatvoril dňa 01.01.2015 ako nájomca so spoločnosťou BILLA REALITY SLOVENSKO, spol. s r.o., ako\nprenajímateľom. Predmetom tejto zmluvy bol nájom nehnuteľnosti - stavby súp. č. XXXX. Prenajímateľ\n\ndoručil žalovanému čiastočnú výpoveď nájomnej zmluvy s ohľadom na užívanie stavby dňa 04.05.2018,\npričom nájomný vzťah zanikol po uplynutí výpovednej lehoty ku dňu 30.06.2018. O tom, že dôjde k\nzániku nájomného vzťahu informoval žalovaný žalobcu dňa 07.05.2018. Žalovaný taktiež vyzval žalobcu,\nako aj spoločnosť BLUE STAR GROUP, s.r.o., aby mu predmety podnájmu vrátili v stave, v akom ich\nprevzali s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, a to ku dňu skončenia zmlúv o podnájme. Žalobca, ako\naj spoločnosť BLUE STAR GROUP, s.r.o. odovzdali žalovanému nebytové priestory tvoriace predmet\npodnájmu dňa 09.07.2018.\n1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že nie je sporné, že žalobca, resp. jeho právny predchodca\n- spoločnosť BLUE STAR GROUP, s.r.o., odovzdali predmety podnájmu pred uplynutím dohodnutej\ndoby podnájmu, ktorá mala v prípade zmluvy o podnájme 1 uplynúť dňa 01.03.2019 a v prípade\nzmluvy o podnájme 2 dňa 01.08.2019. Práve z ukončenia podnájmu pred uplynutím dohodnutej doby\npodľa súdu prvej inštancie vyvodzoval žalobca svoje nároky na náhradu škody. Poukázal na to, že\nžalobca svoj nárok odvodzoval práve od skutočnosti, že k ukončeniu podnájmov došlo pred uplynutím\ndojednanej doby podnájmu. Dôvodom zániku podnájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným,\nresp. spoločnosťou BLUE STAR GROUP, s.r.o., bol zánik nájomného vzťahu žalovaného k predmetným\nnebytovým priestorom. Žalovaný bol nájomcom týchto nebytových priestorov na základe zmluvy o nájme\nuzatvorenej medzi ním a spoločnosťou BILLA REALITY SLOVENSKO, spol. s r.o. Medzi žalobcom\na žalovaným nebolo sporné, že spoločnosť BILLA REALITY SLOVENSKO, spol. s r. o. pristúpila k\nrekonštrukcii stavby so súpisným číslom XXXX, v ktorej sa nebytové priestory nachádzali. Na túto\nrekonštrukciu bolo vydané aj stavebné povolenie č.j. 5591/1010/2018/UPSP-LU zo dňa 11.04.2018,\nktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04.2018. S ohľadom na skutočnosť, že v súlade s § 76 ods.\n1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom konaní (stavebný zákon) nebolo možné\npočas realizácie rekonštrukcie stavbu so súpisným číslom XXXX užívať, spoločnosť BILLA REALITY,\ns.r.o. vypovedala žalovanému v súlade s § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. nájomnú zmluvu,\npričom nájomný vzťah žalovaného k predmetným nebytovým priestorom zanikol uplynutím výpovednej\nlehoty, t.j. dňa 30.06.2018.\n1.4. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na to, že podnájomný vzťah je vzťahom odvodeným\nod nájomného vzťahu a je od tohto hlavného nájomného vzťahu závislý čo do svojho vzniku a čo do\nsvojho trvania. Táto akcesorická povaha podnájmu sa prejavuje v tom, že ak zanikne hlavný nájomný\nvzťah, zaniká aj vzťah od neho odvodený, t.j. podnájomný vzťah. Tento následok platí bez ohľadu na\nto, či podnájom bol dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú. Keďže aj podnájom dohodnutý na dobu\nneurčitú môže trvať maximálne po dobu trvania nájmu, teda len v určitom časovom úseku vymedzenom\ntrvaním hlavného nájmu. K zániku podnájmu dohodnutého na základe zmluvy o podnájme 2 preto podľa\nsúdu prvej inštancie došlo v dôsledku zániku hlavného nájomného vzťahu. Uviedol, že zánik podnájmu\npred uplynutím dohodnutej doby podnájmu nebol dôsledkom takého úkonu žalovaného, ktorý by bol v\nrozpore s právnymi predpismi alebo v rozpore s dojednanými zmluvnými ustanoveniami. Je podľa neho\nzrejmé, že žalobca nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu na strane žalovaného ako esenciálnej\npodmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu.\n1.5. Súd prvej inštancie uviedol, že pri svojom rozhodovaní nemohol opomenúť ani skutočnosť, na\nktorú vo svojich podaniach a vyjadreniach upozorňovala aj žalovaná strana, že zmluva o podnájme\n1 bola uzatvorená za účelom prevádzkovania hazardných hier, prevádzkovanie výherných prístrojov,\npohostinskú činnosť. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že nebytové priestory tvoriace\npredmet podnájmu, boli v čase uzatvorenia podnájomnej zmluvy 1 skolaudované na iný účel, než\nbol účel vymedzený v zmluve. Zmena účelu užívania týchto priestorov na herňu bola povolená až\nrozhodnutím mestskej časti Bratislava - Rača ako stavebného úradu, č.j. 10737/725/2014/UPSP- LU zo\ndňa 15.07.2014. Z uvedeného podľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že v čase dojednania\nsamotnej zmluvy o podnájme 1, bol jej účel dojednaný v rozpore so stavebným určením nebytových\npriestorov, čo podľa súdu prvej inštancie „spôsobuje v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení\ns ust. § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.“... (?)\n1.6. Ďalej súd prvej inštancie posudzoval, či nárok žalobcu na náhradu škody nemôže byť daný vo\nvzťahu ku škode, ktorú mal utrpieť pri nebytových priestoroch, ktoré mal v podnájme na základe zmluvy\no podnájme 1, kedy by protiprávnym úkonom žalovaného bolo práve dojednanie podnájomnej zmluvy\nna účel, ktorý by bol v rozpore so stavebným určením nebytových priestorov. Súd prvej inštancie však\ndospel k záveru, že existencia protiprávneho úkonu je síce základným predpokladom vzniku nároku na\nnáhradu škody, nie však jediným. Žalobca by aj v tomto prípade musel preukázať vznik samotnej škody,\nako aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného. Na to, aby bol\nžalobca úspešný v konaní aspoň pokiaľ by išlo o nároky viazané na užívanie nebytových priestorov, ktoré\nužíval na základe zmluvy o podnájme 1, musel by podľa súdu prvej inštancie preukázať, že škoda mu\n\nvznikla práve v dôsledku neplatnosti tejto zmluvy. Žalobca by tak musel dokázať, že škoda by nevznikla v\nprípade, ak by bola zmluva uzatvorená platne (napr. tak, že by bol v nej uvedený účel podnájmu v súlade\ns ich stavebnotechnickým určením a tento by bol zmenený až následne po povolení zmeny užívania\nnájmu stavebným úradom).\n1.7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca si v rámci nároku na náhradu škody uplatnil pomernú\nčasť nákladov na rekonštrukciu nebytových priestorov, ako aj ušlý zisk, ktorý by dosiahol on, resp.\nspoločnosť BLUE STAR GROUP, s.r.o. K tomu uviedol, že aj v prípade, ak by zmluva o podnájme 1 bola\ndojednaná platne, podnájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným by sa skončil rovnako ako v prípade\nzmluvy o podnájme 2, ktorá platná skutočne bola. Za uvedených okolností nie je možné podľa súdu\nprvej inštancie považovať za preukázanú existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním\nžalovaného - dojednaním účelu podnájmu nebytových priestorov v rozpore s ich určením a vznikom\nžalobcom tvrdenej škody. Ani v tomto prípade neboli podľa súdu prvej inštancie naplnené podmienky\npre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu.\n2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že mu súd\nprvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a v\nsúvislosti s tým vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žiadal napadnutý rozsudok\nzrušiť a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie a priznať mu nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n2.1. Namietal, že v dôsledku absencie riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, prišlo k porušeniu\njeho práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa žalobcu nevyplýva,\no aké vykonané dôkazy sa skutkové závery súdu prvej inštancie o tom, že prenajaté priestory sú\nnebytovými priestormi v súlade so stavebným zákonom a § 1 písm. a) z.č. 116/1990 Zb., a že ako\nnebytové priestory boli prenajaté v rozpore s účelom vymedzeným kolaudačným rozhodnutím, opiera.\nPoukázal na to, že súd prvej inštancie postavil svoje rozhodnutie na právnom posúdení skutočnosti, že\nprenajaté priestory sú nebytovými priestormi, avšak na preukázanie tohto záveru súd prvej inštancie\nneurobil žiadne skutkové zistenia, ktoré by mali oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie\npodľa žalobcu nevykonával žiadne dokazovanie na preukázanie stavebným úradom vymedzeného\núčelu užívania prenajatých priestorov v dobe uzatvorenia podnájomných zmlúv a nedisponoval v tomto\nsmere žiadnymi skutkovými zisteniami, z ktorých by v odôvodnení napadnutého rozsudku vychádzal\na sprostredkoval na ne nadväzujúce právne kvalifikačné závery, obsahujúce preskúmateľnú právnu\nargumentáciu súdu prvej inštancie. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadom účelu užívania\nprenajatých priestorov v momente, keď sa stali predmetom podnájmu, podľa žalobcu úplne absentujú, čo\nmalo podľa neho za následok arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Takéto zistenia súdu prvej inštancie\nnemôžu byť nahradené dohodou strán obsiahnutou v podnájomných zmluvách o tom, že predmetom\nnájmu sú nebytové priestory.\n2.2. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu podmienok vzniku nároku\nžalobcu na náhradu škody, keď dospel k záveru, že absentuje protiprávny úkon v príčinnej súvislosti,\ns ktorým vznikla žalobcovi požadovaná škoda. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, keď\nuzavrel, že k zániku podnájmu dohodnutého na základe zmluvy o podnájme prišlo v dôsledku zániku\nhlavného nájomného vzťahu, teda zánik podnájmu pred uplynutím dohodnutej doby podnájmu nebol\ndôsledkom protiprávneho úkonu žalovaného, ktorý by bol v rozpore s právnymi predpismi alebo v rozpore\ns dojednanými zmluvnými ustanoveniami. Žalobca poukázal na to, že strany sporu uzatvorili podnájomné\nzmluvy, pričom v oboch zmluvách sa dohodli na určitej dobe podnájmu. Podnájom zazmluvnených\npriestorov mal trvať konkrétne dohodnutú dobu. Doba nájmu mala v súlade s podnájomnými zmluvami\nuplynúť dňa 01.03.2019, resp. dňa 01.08.2019 (článok 11 ods. 2.1 podnájomných zmlúv). To znamená,\nže žalovaný sa v zmluve zaviazal prenechať žalobcovi do podnájmu uvedené priestory práve po\ndohodnutú dobu nájmu. Ak bol podnájom prenajatých priestorov ukončený skôr, stalo sa tak podľa\nžalobcu v rozpore so zmluvnými dojednaniami a v rozpore so záujmami a vôľou žalobcu a v tejto\nsúvislosti nie je možné dospieť k inému záveru len k tomu, že žalovaný porušil obe zmluvy o podnájme,\na to práve v ich ustanovení článku 11 ods. 2.\n2.3. Žalovaný podľa žalobcu porušil zmluvnú povinnosť prevzatú v podnájomných zmluvách, a to\npovinnosť umožniť žalobcovi užívať po dohodnutú dobu prenajaté priestory, pričom je irelevantný dôvod,\npre ktorý žalovaný zmluvnú povinnosť porušil. Hodnotenie dôvodu zániku oprávnenia žalovaného užívať\nprenajaté priestory ako objektívneho, je vo vzťahu ku vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu\nspôsobenú porušením jeho povinnosti bez významu. Zodpovednosť za škodu je v obchodnoprávnych\n\nvzťahoch založená na objektívnom princípe a nie je potrebné zisťovať a preukazovať zavinenie povinnej\nosoby. V uvedenom kontexte je potom podľa žalobcu obrana žalovaného, ktorú v plnom rozsahu prevzal\nsúd prvej inštancie, spočívajúca v tvrdení absencie porušenia povinnosti prevzatej podnájomnými\nzmluvami žalovaným, neúčinná a odporuje právnej úprave zodpovedností za škodu obsiahnutej v\nObchodnom zákonníku.\n2.4. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný viazal dobu trvania podnájomných zmlúv len ku\nkonkrétnemu dátumu a žiadnym spôsobom právne neošetril v podnájomných zmluvách skutočnosť,\nže jeho pozícia prenajímateľa vo vzťahu ku žalobcovi, môže zaniknúť zánikom nájomnej zmluvy\njej výpoveďou. Žalobca nemal pri uzatvorení podnájomných zmlúv možnosť posúdiť právnu pozíciu\nžalovaného v rámci ním uzatvorených nájomných zmlúv s vlastníkom prenajatých priestorov. Je podľa\nneho zrejmé, že žalovaný uzatvoril nájomné zmluvy s obsahom, ktorý umožňoval ich ukončenie\npred dobou, ktorú následne v podnájomných zmluvách, uzatvorených so žalobcom, dohodol ako\ndobu, po ktorú je povinný zabezpečiť žalobcovi nerušené užívanie nebytových priestorov. Žalovaný\nsa teda v podnájomných zmluvách dohodol so žalobcom nad rozsah svojej dohody, ktorú mal\ns vlastníkom nebytových priestorov, keď dojednal podnájom na dobu určitú bez toho, aby toto\nobdobie trvania podnájomných zmlúv mal právnymi prostriedkami ošetrené v rámci dojednaní\nnájomných zmlúv uzatvorených s vlastníkom stavby. Žalovaný teda zjavne postupoval v rozpore s\n§ 415 Občianskym zákonníkom, ktorý ukladá každému povinnosť postupovať tak, aby vzhľadom ku\nkonkrétnym okolnostiam nedochádzalo ku vzniku škody. Ani s aplikáciou tohto zákonného ustanovenia\nv posudzovanej veci sa súd prvej inštancie podľa žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že prenajaté priestory nie sú\nnebytovými priestormi, je účelové, špekulatívne a predstavuje neprípustnú novotu v odvolacom konaní.\nŽalovaný má za to, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec nerozporoval kvalifikáciu\nprenajatých priestorov ako nebytových priestorov. Práve naopak, sám vo svojich vyjadreniach odkazoval\nna zákon č. 116/1990 Zb.\n3.1. Podľa žalovaného nebol splnený ani jeden predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorými sú\nporušenie povinnosti na strane žalovaného, vznik skutočnej škody a ušlého zisku na strane žalobcu\na príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalovaný žiadnu svoju povinnosť\nneporušil a ani sa nedopustil protiprávneho úkonu, ako to správne vyhodnotil súd prvej inštancie v bode\n46 napadnutého rozsudku. Zmluvy o podnájme boli ukončené zo zákona (ex lege), a to objektívnou\nprávnou skutočnosťou - akcesorickou povahou zmlúv o podnájme.\n3.2. Žalovaný poukázal na to, že prenajímateľ sa rozhodol vykonať rekonštrukciu stavby. Žalovaný súdu\npreukázal vyjadrením odborne spôsobilej osoby, spoločnosti Neo Domus, s.r.o., zo dňa 25.02.2022, že\nrekonštrukcia stavby bola nevyhnutná a mala za cieľ chrániť životy a zdravie ľudí. Krok prenajímateľa\nvypovedať nájomný vzťah a ukončiť užívanie stavby bol podľa žalovaného logický a v súlade so\nzákonom (keďže podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona nebolo možné stavbu počas rekonštrukcie\nužívať, a to až do momentu nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia) ako aj všeobecnou\nprevenčnou povinnosťou predchádzať škodám na životoch a zdraví ľudí. Podľa názoru žalovaného\nnebol splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti na jeho strane. O\nporušení povinnosti možno podľa neho hovoriť v prípade, že by urobil úkon, resp. konal v rozpore so\nsvojimi povinnosťami alebo opomenul niečo vykonať, na čo bol povinný. Zodpovednosť založená na\nobjektívnom princípe podľa žalovaného znamená, že je právne irelevantné, či protiprávny úkon alebo\nopomenutie povinného konania vykonal škodca úmyselne, z nedbanlivosti alebo z akýchkoľvek dôvodov.\n3.3. Podľa žalovaného absentuje aj ďalší základný predpoklad pre zodpovednosť za škodu, a to príčinná\nsúvislosť medzi údajným porušením povinnosti a vznikom škody. Príčinná súvislosť musí byť nielen\ntvrdená, ale musí byť aj vierohodne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce\nsa príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného, v danom prípade žalobcu. Medzi údajným porušením\npovinnosti žalovaným a vynaložením nákladov na rekonštrukciu prenajatých priestorov zo strany žalobcu\nnie je daný priamy a bezprostredný vzťah. Náklady žalobcu totiž vznikli na začiatku podnájomných\nvzťahov, t. j. ešte pred údajným porušením povinnosti žalovaným. Žalobcom vyčíslené náklady mali byť\nvynaložené z toho dôvodu, že žalobca si prenajímané priestory prispôsoboval na ním požadovaný účel\nčinnosti, ktorú chcel v priestoroch vykonávať. Tieto náklady neboli vynakladané v dôsledku údajného\n(neexistujúceho) protiprávneho úkonu žalovaného.\n3.4. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal ani tretí predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu,\na to výšku škody. Žalobcom uplatňovaná údajná skutočná škoda nebola podľa žalovaného preukázaná\nrelevantnými podkladmi, ako napríklad zmluvami o dielo, faktúrami, účtovnými dokladmi o úhradách.\n\nŽalobca v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že by takéto náklady v skutočnosti musel\nznášať.\n3.5. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.\n4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§\n379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že\nodvolanie žalobcu je dôvodné a že odvolaním napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.\n5. Žalobca v odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a písm. h) CSP\na namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za rešpektovania\nzásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia § 380 CSP sa odvolací súd zaoberal\nžalobcom uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní.\n6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n7. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáha náhrady škody z dôvodu porušenia povinnosti\nžalovaného vyplývajúcej z predčasného ukončenia podnájmu zo zmluvy o podnájme nebytových\npriestorov č. 107/2014/1 zo dňa 26.02.2014 v znení neskorších dodatkov a zmluvy o podnájme\nnebytových priestorov č. 107/2014/2 zo dňa 28.07.2014 v znení neskorších dodatkov, pričom poukazuje\nna ním vykonané stavebné úpravy v predmetných nebytových priestoroch za účelom, aby ich mohol\nv súlade s platnými právnymi predpismi na účely herne a kaviarne, teda na účely svojho podnikania\nvyužívať. Tieto vyčíslil spolu sumou 110.850,- €, z čoho si uplatňuje pomernú časť nákladov vo výške\n83.804,- €. Uviedol, že vzhľadom na akcesorickú povahu podnájomného vzťahu sa riadil zákonom\na v záujme všeobecnej prevenčnej povinnosti predmetné nebytové priestory v stanovenom termíne\nodovzdal žalovanému. Svoj nárok na náhradu škody vyvodzoval z nedodržania čl. 2.1 zmluvy o\npodnájme 1 a zmluvy o podnájme 2, v čom videl porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného.\n8. Podnájomný vzťah je vzťahom akcesorickým, t.j. odvodený od hlavného vzťahu založeného\nzmluvou o nájme uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom. Akcesorickým právnym vzťahom\nsa vo všeobecnosti rozumie vedľajší právny vzťah, ktorý je existenčne spätý s právnym vzťahom\nhlavným. Logickým dôsledkom tohto špecifika je skutočnosť, že rozsah práv a povinností podnájomcu\nje determinovaný a nesmie prekročiť rozsah práv a povinností, ktoré vyplývajú z nájomnej zmluvy pre\nnájomcu. Z akcesority podnájomného vzťahu vyplýva, že dĺžka podnájmu musí byť v súlade s trvaním\ndoby nájmu nájomcu. Zánik podnájmu je závislý od zániku nájmu a zaniká najneskôr s nájmom.\n9. Uzavretím zmluvy o podnájme medzi nájomcom a podnájomcom nevzniká právny vzťah medzi\nprenajímateľom a podnájomcom, ale výlučne medzi účastníkmi podnájomnej zmluvy. De iure tak existujú\npopri sebe dva právne vzťahy, a to vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom (hlavný nájomný vzťah) a\nvzťah medzi nájomcom a podnájomcom (odvodený-podnájomný vzťah). Pre obsah podnájomnej zmluvy\nplatí zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám. Táto zásada vymedzuje právom\ndovolený rozsah obsahu podnájomnej zmluvy, ktorý vyplýva z akcesority a odvodenosti podnájomného\nvzťahu. Nájomca je preto v rámci kontrakčného procesu s podnájomcom limitovaný pri dojednaní práv\na povinností v podnájomnej zmluve v rozsahu hlavnej, t.j. nájomnej zmluvy.\n10. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že podnájomný vzťah je vzťahom odvodeným od\nnájomného vzťahu a je od tohto hlavného nájomného vzťahu závislý čo do svojho vzniku a čo do\nsvojho trvania. Táto akcesorická povaha podnájmu sa prejavuje v tom, že ak zanikne hlavný nájomný\nvzťah, zaniká aj vzťah od neho odvodený, t.j. podnájomný vzťah. Tento následok platí bez ohľadu\nna to, či podnájom bol dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú. Keďže aj podnájom dohodnutý na\ndobu neurčitú môže trvať maximálne po dobu trvania nájmu, teda len v určitom časovom úseku\nvymedzenom trvaním hlavného nájmu. Avšak pokiaľ uviedol, že zánik podnájmu pred uplynutím\ndohodnutej doby podnájmu nebol dôsledkom takého úkonu žalovaného, ktorý by bol v rozpore aj s\ndojednanými zmluvnými ustanoveniami, neuviedol, na základe čoho dospel k tomuto záveru, keď k\nukončeniu podnájmu nedošlo v dobe uvedenej v čl. 2.1 zmluvy o podnájme 1 a zmluvy o podnájme 2,\n\na práve z čoho vyvodzoval žalobca porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného. S týmto sa bude musieť\nsúd prvej inštancie náležite vysporiadať, a to aj v súvislosti s vyššie uvedeným. Vôbec sa totiž nezaoberal\ns podstatou žalobného nároku žalobcu, uplatňujúceho si voči žalovanému náhradu škody, spočívajúcom\nv predčasnom ukončení podnájmu zo strany žalovaného, ktorý mal trvať do 01.03.2019 v zmysle čl.\nII bod 2.1 zmluvy a z čoho žalobca vyvodzoval aj vzniknutú mu škodu ako pomernú časť nákladov,\nvložených ním na rekonštrukciu predmetných nebytových priestorov.\n11. Právna úprava náhrady škody v Obchodnom zákonníku je koncipovaná ako dôsledok porušenia\npovinnosti zo záväzkového vzťahu (§ 373). Ide o škodu z porušenia záväzkovej povinnosti, t.j. o\nporušenie povinnosti z obchodnoprávnej zmluvy alebo z obchodného záväzkového vzťahu, ktorý vznikol\nna základe jednostranného právneho úkonu. Náhrada škody z porušenia záväzkovej povinnosti je\nviazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Obchodný zákonník neobsahuje\nosobitnú úpravu náhrady škody z porušenia mimozáväzkových povinností ustanovených Obchodným\nzákonníkom. Ustanovenie § 757 Obchodného zákonníka však rozširuje použitie právnej zodpovednosti\naj na tieto prípady.\n12. Obchodný zákonník vymedzuje ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu naplnenie\nnasledujúcich predpokladov: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť (kauzálny nexus)\nmedzi vznikom škody a protiprávnym úkonom. Existenciu týchto predpokladov je povinný preukázať\npoškodený, teda žalobca. Právna úprava náhrady škody v Obchodnom zákonníku je na rozdiel od\núpravy v Občianskom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie.\nNa vznik povinnosti nahradiť škodu sa preto nevyžaduje zavinenie povinnej osoby. Aj pri objektívnej\nzodpovednosti za škodu je potrebné pre preukázanie jej existencie preukázať existenciu protiprávneho\núkonu. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti za škodu je\nporušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči dobrým mravom. Toto protiprávne správanie\nje právnou skutočnosťou, teda protiprávnym úkonom. Protiprávny úkon zahŕňa tak zavinené protiprávne\nsprávanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie. Z hľadiska § 373\nObchodného zákonníka je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany, alebo\nnie, nakoľko pri objektívnej zodpovednosti za škodu je otázka zavinenia bezvýznamná.\n13. Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska Obchodného zákonníka to\nznamená, že pôjde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu (§ 373), ako aj porušenie\npovinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku.\n14. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vyvodzuje protiprávnosť,\nnakoľko v bode 56 napadnutého rozsudku nie je jasné, z čoho podľa neho zánik podnájmu nebol\nv rozpore s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred uplynutím dohodnutej doby podnájmu. Je\nlen zrejmé, že nebol v rozpore s právnymi predpismi, nakoľko išlo o akcesorický vzťah zmluvy o\npodnájme uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k nájomnej zmluve uzavretej medzi žalovaným a\nBILLA REALITY SLOVENSKO, spol. s r. o. Preto keď došlo k zániku nájmu u žalovaného, nemohol\npokračovať podnájomný vzťah žalobcu.\n15. Pri nároku na náhradu škody je potrebné sa tiež náležite vysporiadať so všetkými jeho predpokladmi,\na to okrem otázky porušenia právnej povinnosti, vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi nimi. Čo\nsa týka žalobcom uvádzanej mu škody, je potrebné sa vysporiadať s tým, či mu škoda mohla vzniknúť, či\nvykonanou rekonštrukciou došlo k zhodnoteniu priestorov, alebo išlo len o úpravy pre účely podnikania\nžalobcu vykonané v jeho záujme.\n16. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že napadnutý rozsudok je v bode 36 nedopísaný a\nnepreskúmateľným je tiež v bodoch 47, 48 a nasl. Nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vyvodil\nprotiprávny úkon žalovaného pri uzatvorení podnájomnej zmluvy uzavretej so žalobcom, keď uviedol,\nže v čase dojednania uzavretej zmluvy o podnájme bol účel dojednaný v rozpore so stavebným určením\nnebytových priestorov, pričom rozhodnutie stavebného úradu je zo dňa 15.07.2014, čiže až po uzavretí\npodnájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 26.02.2024, z čoho by skôr vyplývalo, že došlo k zmene\núčelu užívania oproti tomu, ako bol dohodnutý účel podnájmu v zmluve. V závere bodu 47 napadnutého\nrozsudku súd prvej inštancie uvádza len právne ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka v spojení\ns § 3 ods. 2 zákona č. 116/1992 Zb., avšak bez jeho záveru, čo malo tento rozpor spôsobiť a bez\nakéhokoľvek bližšieho vysvetlenia, v čom vidí absolútnu neplatnosť. Navyše pokiaľ by išlo o absolútne\n\nneplatný úkon pri uzavretí zmluvy o podnájme 1, nemohol by byť takto nulitný neexistujúci úkon ani\npredčasne ukončený a s neplatnosťou zmluvy by boli spojené iné nároky.\n17. Napadnutý rozsudok je tak v odôvodnení vnútorne protirečivý a nepreskúmateľný vo vzťahu k určeniu\nprotiprávnosti a absolútnej neplatnosti, na ktorú poukazuje ustanovením, čo je v rozpore s § 220 ods.\n2 CSP.\n18. Ako vyplýva z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, jedným zo základných\nprincípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom,\nktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný\nprincíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a\nhospodárska funkcia zmluvy (sp. zn. I. ÚS 625/03). Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie\nzásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci\nk neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v\nrozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (I. ÚS 242/07, I. ÚS\n243/07, IV. ÚS 340/2012). Primát autonómie vôle zmluvných strán je primárnym dôvodom preferencie\nčiastočnej neplatnosti zmluvy.\n19. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na\nspravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi\na dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).\nPovinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (III. ÚS 107/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd Slovenskej republiky\nuviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže\nbyť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach\nstabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné\ndôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať\ntak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS\n107/07). Ústavný súd Slovenskej republiky tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd\njasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07).\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).\n20. Odvolací súd poukazuje na to, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj\nprávo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na\nspravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05). Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,\nna ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak\nskutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07).\n21. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu platí, že judikatúra\nsíce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303\n- B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd\nvyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30).\n\n22. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1\npísm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom\nďalšom konaní sa bude riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a svoje rozhodnutie\naj náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP a presvedčivo odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne aj o\ntrovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).\n23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428\nCSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/64/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b66be32f-3c33-4d4f-a222-d927d4c6e29e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b66be32f-3c33-4d4f-a222-d927d4c6e29e"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}