{"guid": "90a5ffd9-2172-4918-8233-7cdfc6bfab83:1c7a46ef-7830-4694-9691-2c72002dc286", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1220205206.2", "spisova_znacka": "15Co/141/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/141/2023 z 31. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 31. júla 2024, sp. zn. 15Co/141/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1220205206.2", "identifikacne_cislo": "1220205206", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Mészárosová", "sudca_id": 1356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-meszarosova-1356", "datum_vydania": "2024-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c7a46ef-7830-4694-9691-2c72002dc286", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1220205206.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1220205206.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1220205206.2/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/141/2023\n1220205206\n31. 07. 2024\nJUDr. Eva Mészárosová\nECLI:SK:KSBA:2024:1220205206.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členiek\nsenátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: C.. E. N. F. Ö. G. G.\nW. D. X. Á. , O. Y. X.X.XXXX, Z. V. V., Š. Č.. XX, zastúpená procesnou opatrovníčkou: Beata Hovanová,\nnarodená dňa 24.5.1973, trvale bytom Bratislava, Šulekova č. 44, zastúpená spoločnosťou: Advokátska\nkancelária JUDr. Vladimír Ivančo, s.r.o., IČO: 55 192 734, Bratislava, Na križovatkách č. 78, za ktorú\nkoná JUDr. Vladimír Ivančo, proti žalovanému: E. E. É. T. W. G. Q. , O. Y.R. XX.XX.XXXX, Z. V. V., F.\nČ.. XXXX/XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Marta Urbánková, Bratislava, Šafárikovo námestie č. 2, o\nzaplatenie sumy 246.400,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 21. apríla 2023, č. k. 7 C 81/2020-448, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava II) zo dňa 21. apríla 2023,\nč. k. 7 C 81/2020-448, p o t v r d z u j e .\nII. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.4.2023, č. k. 7 C 81/2020-448, vo výroku I. zaviazal\nžalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 246.400,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5\n% ročne z tejto sumy od 7.11.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nVo výroku II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo výroku III. zamietol\nnávrh žalovaného na zrušenie časti zabezpečovacieho opatrenia.\n2. Po právnej stránke súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 38 ods. 2, §\n451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 458 ods. 1, ods. 2, § 489, § 460,\n§ 481 ods. 1, § 517 ods.\n1, ods. 2, § 563, § 628 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal\nza preukázané, že žalobkyňa ako univerzálna dedička zo závetu ku dňu smrti poručiteľky nadobudla\ndedičstvo (vrátane pohľadávky voči žalovanému vo výške 246.000,- €), a to po poručiteľke U. I.,\nnarodenej dňa XX.XX.XXXX, zosnulej dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „poručiteľka“). Tieto skutočnosti\nvyplývajú\nz uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 46 D 359/2019-235, zo dňa\n17.2.2020 (právoplatné a vykonateľné dňa 17.2.2020) a z uznesenia Okresného súd Bratislava II č.\nk.\n51 D 366/2020-92, zo dňa 22.9.2020 (právoplatné a vykonateľné dňa 22.9.2020). Uviedol, že\nmedzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v čase pred smrťou poručiteľky previedol z účtu poručiteľky\nvedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. celkom sumu 246.400,- €, a to dvoma platobnými príkazmi na\nprevod finančných prostriedkov (prvý bol realizovaný dňa 17.5.2019 na prevod sumy 140.000,- € a\ndruhý dňa 20.5.2019 na prevod sumy 106.400,- €). Následne dal žalovaný príkaz k zrušeniu účtu\nporučiteľky. Uvedené finančné prostriedky nechal previesť na svoj účet na základe splnomocnenia\nzo dňa 15.5.2019, ktoré podpísala poručiteľka v nemocnici, pričom jej podpis bol overený notárskou\n\nkoncipientkou. Z obsahu splnomocnenia okrem iného vyplýva oprávnenie udelené žalovanému na\ndispozíciu s účtom poručiteľky, disponovanie s finančnými prostriedkami na účte a na jeho zrušenie.\nĎalej nebolo medzi stranami sporné ani to, že v súvislosti s prevodom týchto finančných prostriedkov\nje vedené trestné konanie, v ktorom došlo k podaniu obžaloby na žalovaného. Súd prvej inštancie\ndôvodil, že na základe vykonaného dokazovania žalovaný ničím nepreukázal a ani netvrdil, že príkaz na\nprevod finančných prostriedkov z účtu poručiteľky na svoj účet vykonala (zadala) poručiteľka. Samotná\nskutočnosť, že poručiteľka splnomocnila žalovaného na dispozíciu s jej účtom plnomocenstvom zo dňa\n15.5.2019 nepreukazuje, že mu finančné prostriedky na tomto účte darovala, teda žalovaný nepreukázal\nreálne uzavretie darovacej zmluvy medzi ním a poručiteľkou. Mal tiež za to, že ničím nepreukázal ani\ntvrdenie, že vôľou poručiteľky, ktorú prezentovala ešte pred hospitalizáciou bolo, aby predmetné finančné\nprostriedky dostala jej rodina. Tomuto tvrdeniu súd prvej inštancie neuveril aj z dôvodu, že aj z tvrdení\nsamotného žalovaného o údajnej snahe poručiteľky spísať nový závet je zrejmé, že poručiteľka ani pri\nnávšteve notára nezmenila svoju vôľu, nezmenila svoj existujúci závet a neurobila tak ani do svojej\nhospitalizácie. Z vykonaného dokazovania, najmä zo záverov odborného vyjadrenia č. 43/2020, zo dňa\n18.8.2020, vypracovaného znalkyňou MUDr. W. U. v trestnom konaní vyplýva, že v čase overovania\npodpisu dňa 15.5.2019 poručiteľka trpela duševnou poruchou - vaskulárnou demenciou, pri ktorej\nsi nebola schopná uvedomiť význam, dosah a následky tohto právneho úkonu, nebola schopná sa\nvyznať v situácii, rozpoznať podstatné od nepodstatného, jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli\nvymiznuté. Z uvedeného vyplýva nespôsobilosť poručiteľky na akýkoľvek právny úkon, čo žalovaný\nničím relevantne nevyvrátil a čo naopak potvrdil aj vypočutý svedok MUDr. U., ktorý rovnako potvrdil, že\nporučiteľka bola prijatá do nemocnice vo vážnom telesnom stave so zhoršenými srdcovými problémami,\nsrdečné zlyhávanie, dekompenzácia, zadržiavanie tekutín a vykazovala znaky zhoršených rozumových\nfunkcií, t. j. dementný syndróm s atakmi delíria počas hospitalizácie, ktoré sa prejavujú zmätočnosťou,\ninkoherentným myslením a môžu trvať rôzny časový interval. Pokiaľ ide o priebeh hospitalizácie došlo\nk zlepšeniu fyzického stavu pacientky\ns pretrvávajúcim dementným syndrómom,\nmala byť preložená na doliečovacie oddelenie, avšak predtým došlo k náhlemu zhoršeniu jej fyzického\nstavu a bola premiestnená na JIS. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že poručiteľka nebola v\nčase podpísania plnomocenstva zo dňa 15.5.2019 schopná si uvedomiť význam, dosah a následky tohto\nprávneho úkonu, nebola schopná sa vyznať v situácii, rozpoznať podstatné od nepodstatného, nakoľko\njej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli vymiznuté, preto považuje toto plnomocenstvo za neplatný\nprávny úkon s poukazom na § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na tejto skutočnosti nič nemení ani\nnámietka žalovaného, že poručiteľka v tom čase nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Pre\núplnosť súd prvej inštancie k overovaniu podpisu poručiteľky notárskou koncipientkou uviedol, že hoci\nide o úradnú osobu, táto nemá odborné medicínske znalosti, spôsobilosť poručiteľky nekonzultovala\nani u ošetrujúcich lekárov, pričom mala vychádzať len z neverbálnych prejavov poručiteľky. Žalovaný\nteda\nv spore ničím relevantne nevyvrátil tvrdenia žalobkyne, že by na prevod\nfinančných prostriedkov z účtu poručiteľky na svoj účet mal akýkoľvek právny titul a že splnomocnenie\nzo dňa 15.5.2019 bolo neplatným právnym úkonom. Nakoľko súd prvej inštancie mal za preukázané,\nže žalobkyňa je univerzálnou závetnou dedičkou poručiteľky, t. j. všetkého jej majetku, práv, záväzkov a\npohľadávok a tým, že bez právneho dôvodu previedol žalovanú sumu z majetku poručiteľky na svoj účet\nbez právneho dôvodu, tak sa na úkor žalobkyne\nv tomto rozsahu bezdôvodne obohatil. Žalobkyni\npriznal popri istine aj nárok na príslušenstvo pohľadávky, t. j. na úrok z omeškania zo sumy 246.400,€ vo výške 5 % ročne od 7.11.2020 až do zaplatenia; počiatok omeškania určil dňom nasledujúcim po\ndni doručenia žaloby žalovanému v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, pričom za účinnú výzvu na\nsplnenie dlhu považoval doručenie žaloby žalovanému dňa 6.11.2020. Námietky žalovaného týkajúce\nsa prípadnej nespôsobilosti žalobkyne považoval za neopodstatnené, nakoľko žalobkyňa nie je a nebola\nani v čase podania žaloby obmedzená v svojej spôsobilosti na právne úkony a navyše má v konaní\nsúdom ustanoveného procesného opatrovníka.\n3. Výrok II. o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods.\n1, ods. 2 C.s.p. tak, že nakoľko mala žalobkyňa v konaní plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu\ntrov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania\nrozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Výrok III. (ktorým zamietol návrh žalovaného na zrušenie časti zabezpečovacieho opatrenia)\nsúd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 334, § 344 C.s.p. a uviedol, že uznesením\nč. k. 7 C 81/2020-195, zo dňa 21.3.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 4 Co 62/2021-221, zo dňa 31.5.2021, zriadil v prospech žalobkyne záložné právo, resp. k\n\nspoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia jej\npeňažnej pohľadávky. Dôvodil, že žalovaný sa návrhom zo dňa 22.2.2022 domáhal zrušenia časti\nzabezpečovacieho opatrenia k spoluvlastníckym podielom žalovaného k nehnuteľnostiam na liste\nvlastníctva č. XXXX., v katastrálnom území P. V., kde podielovým spoluvlastníkom v podiele 5/12 je aj\nK. E., brat žalovaného. Návrh odôvodnil tým, že realitná kancelária O.K. REAL, s.r.o. na jeho žiadosť\nvykonala obhliadku nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve a potvrdila ich trhovú hodnotu v celkovej\nhodnote 650.000,- €. Predmetná suma tak značne prevyšuje žalovanú sumu\na\nz tohto dôvodu nie je dôvod zasahovať do majetkových práv nezainteresovanej osoby (majúc na\nmysli brata žalovaného - poznámka odvolacieho súdu). Poukázal na skutočnosť, že obava ohrozenia\nexekúcie je nedôvodná, nakoľko uvedené nehnuteľnosti značne prevyšujú žalovanú sumu a týka sa aj\nnezainteresovanej osoby, ktorá so svojou nehnuteľnosťou nemôže disponovať. K návrhu na čiastočné\nzrušenie zabezpečovacieho nariadenia sa vyjadrila žalobkyňa v podaní zo dňa 14.12.2022, pričom\nzdôraznila, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočne preukázala existenciu\ndôvodnej obavy, že exekúcia jej pohľadávky (v prípade úspechu vo veci samej) bude ohrozená, čo\npreukazovala výpismi\nz bankového účtu žalovaného, z ktorých vyplýva, že v\nobdobí od 17.5.2019 do 7.12.2020 žalovaný zo svojho účtu previedol na iný (neznámy) účet takmer\nvšetky finančné prostriedky (vo výške 242.533,11 €). Uvedené výbery vykonal napriek tomu, že mal\nvedomosť\no prebiehajúcom súdnom konaní, ako aj o prebiehajúcom trestnom\nkonaní a reálne vykonal úkony, ktoré mali dopad na jeho majetok, a to či už kvantitatívny dopad\n(zmenšenie jeho majetku) alebo kvalitatívny dopad (zmena štruktúry a likvidity jeho majetku). Dôvodila,\nže má za to, že tak ako v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, tak aj dnes existuje dôvodná\nobava, že exekúcia (vymožiteľnosť jej pohľadávky) bude ohrozená. Žalovaný sa po zmocnení finančných\nprostriedkov začal týchto postupne zbavovať spôsobom, ktorý objektívne znemožňuje tretím stranám\nzistiť, kde sa nachádzajú a zastávala názor, že rozhodujúce skutkové okolnosti sa nezmenili. Súd\nprvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie časti zabezpečovacieho\nopatrenia odôvodnil tým, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodpadli. Poukázal na to, že žalobe\nžalobkyne vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy vrátane príslušenstva, ako aj\nna náhradu trov konania. Záložné právo bolo zriadené na základe právoplatného rozhodnutia súdu na\nnehnuteľnosti žalovaného, resp. k spoluvlastníckym podielom žalovaného k nehnuteľnostiam a nie k\nnehnuteľnostiam, resp. k spoluvlastníckym podielom iného subjektu. Nijako teda neobmedzuje iné osoby\nv práve disponovať s ich vlastníctvom. Pokiaľ ide o hodnotu zabezpečených nehnuteľností vo vzťahu k\nzabezpečenej pohľadávke táto vyplýva iba\nz odhadu realitnej kancelárie, z ktorého nie\nje možné zistiť, z akých skutočností tento odhad ich hodnoty vychádza.\n5. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac, že konanie má\ninú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.),\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365\nods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Uviedol, že s názorom súdu prvej inštancie sa nestotožňuje.\nŽalovaný bol vo veľmi úzkom kontakte s poručiteľkou, staral sa o ňu, nakupoval jej všetky potrebné\nveci, vybavoval jej poštu. Neustále opakovala, že chce zrušiť testament a o takýchto jej výrokoch\nmal vedomosť aj notár JUDr. V., ktorému sa poručiteľka opakovane sťažovala aj na žalobkyňu, že\nsa\no ňu nestará tak dôkladne, ako by ona potrebovala. Z., že poručiteľka finančné prostriedky\nchcela darovať svojej pokrvnej rodine, ktorým je žalovaný, resp. jeho mama, ktorá bola sesternicou\nporučiteľky a mali dobrý vzťah. Poručiteľka sa žalobkyne bála, nakoľko ju manipulovala, strážila a o\nvšetkých jej krokoch chcela mať vedomosť, žalobkyňa alebo aj jej dcéra vypínali poručiteľke domáci\ntelefón. Báli sa, že poručiteľka zruší testament, resp. určí nového dediča. Tento krok poručiteľka aj\nchcela urobiť, návštevu notára však odkladala zo strachu zo žalobkyne. Ďalej uviedol, že žalobkyňa na\nneho podala trestné oznámenie, aj napriek tomu, že nikdy nebol trestne stíhaný, je teraz obžalovaný\nza obzvlášť závažný zločin podvodu, za čo mu hrozí odňatie slobody na 10 až 15 rokov. Následne\ncitujúc niektoré tvrdenia svedka, notára JUDr. V. vypovedajúcom v trestnom konaní, skonštatoval, že\naj z jeho výpovede vyplýva, že aj tento svedok mal pocit, že žalobkyňa poručiteľkou manipulovala z\ndôvodu vidiny veľkého majetku. Uviedol tiež, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že „skutočnosti\ndoteraz zistené v trestnom konaní potvrdzujú, že žalovaný si finančné prostriedky poručiteľky prisvojil\nlen na základe splnomocnenia, bez akéhokoľvek právneho titulu, pričom na vylákanie splnomocnenia\nžalovaný zneužil nepriaznivý zdravotný stav poručiteľky krátko pred jej smrťou. Žalovaný sa predtým\nopakovane neúspešne pokúšal presvedčiť poručiteľku, aby zmenila závet v jeho prospech. Ona mu\nvšak odmietla odkázať svoj majetok. Poručiteľka finančné prostriedky žalovanému nikdy nedarovala.“ V\n\ntejto súvislosti poukázal na výpovede svedkov v trestnom konaní, ktoré v žiadnom prípade tieto tvrdenia\nnepotvrdzujú a pripomenul zásadu prezumpcie neviny. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie vo\nsvojom rozhodnutí vychádzal jedine z tvrdení žalobkyne, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a\njeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie tiež vytkol,\nže v odôvodnení napadnutého rozsudku len opisuje výpovede a tvrdenia sporových strán, pričom však\nžiadnym spôsobom svoje rozhodnutie neodôvodňuje. Nesúhlasil s tvrdením súdu ohľadne svedka MUDr.\nU. s tým, že to bol práve žalovaný, ktorý tohto svedka navrhol za účelom vyjadrenia sa k zdravotnému\nstavu poručiteľky, k jej rozlišovacej schopnosti ohľadom svojich úkonov. Svedok U. vo výpovedi uviedol,\nže poručiteľka bola prijatá na kliniku vo vážnom a v zanedbanom stave. Rozlišovacia schopnosť u takej\npacientky sa mení, niekedy spolupracovala, niekedy nie. Vyjadrovala sa stroho a vždy vedela povedať\nkoho chce vidieť, koho nie, resp. odmietnuť nejaké vyšetrenie. „Bola taká svojská dáma.“ Poukázal\nna to, že nikde, ani v znaleckom posudku MUDr. U. nie je uvedené, že rozlišovacia schopnosť takejto\npacientky je nemenná. P. mala absolútne jasno v tom, prečo požiadala žalovaného o zabezpečenia\nnotára za účelom podpísania plnomocenstiev. Pritom dobre vedela, že finančné prostriedky z účtu\nneprepadnú štátu a že ich mala na základe závetu zdediť žalobkyňa, avšak tento fakt si nechcela\npripustiť, preto navrhla, aby žalovaný „zachránil“ čo sa dá a nech dostane aspoň finančné prostriedky\njej rodina, keď už nehnuteľnosti a značné finančné prostriedky dostala žalobkyňa. Taktiež vyjadril\nnesúhlas\ns tvrdením žalobkyne, podľa ktorého pri osvedčovaní podpisu poručiteľky na\nsplnomocnení došlo k porušeniu povinnosti notárskej koncipientky. Poručiteľka pri podpisovaní plných\nmocí bola pri vedomí a zorientovala sa v čase a priestore. Notárska koncipientka JUDr. B. konzultovala\nsamotné podpisovanie s notárom, keď poručiteľke vypadlo pero, opätovne jej prečítala plné moci s tým,\nže keď nechce nemusí podpisovať, avšak poručiteľka pero neodhodila a podpísala. Išlo o jej poslednú\nslobodnú vôľu. Poručiteľka mu povedala, aby išiel do banky, vedela sa orientovať, vedela čo chce, čo\nvyvodil z toho, že dva-tri dni pred smrťou ho požiadala, aby jej zabezpečil farára. Vôbec sa nezakladá na\npravde, že ju mal presvedčiť, aby podpísala plné moci, resp. aby zmenila závet. Uviedol, že skutočnosť,\nže ho žalobkyňa žaluje, ako aj to, že na neho podala trestné oznámenie, je v rozpore s dobrými mravmi.\nPoručiteľka by podľa jeho názoru nikdy nežiadala vrátenie finančných prostriedkov, podpísanie plných\nmocí bolo jej poslednou vôľou, ktorú prejavila v čase, keď už nemala strach a tušila, že z nemocnice sa\nnevráti domov. Ohľadne nespôsobilosti žalobkyne poukázal na obsah znaleckého posudku č. 34/2022\nvypracovaného MUDr. Y. U. v trestnom konaní, v ktorom má žalobkyňa postavenie poškodenej a z\nktorého vyplýva, že žalobkyňa nie je schopná chápať zmysel trestného konania, nie je v dostatočnej\nmiere schopná chápať zmysel súdneho konania a v potrebnej miere porozumieť jednotlivým právnym\núkonom. V priebehu rokov 2019 a 2020 u nej konštatovali ošetrujúci lekári podozrenie na počínajúcu\ndemenciu. Plynutím času sa jej zdravotný stav zhoršil natoľko, že jej dňa 9.9.2021 bola diagnostikovaná\ndemencia a zahájená liečba. Z uvedeného teda má vyplývať, že v čase podania žaloby, ako aj v čase\npodania trestného oznámenia žalobkyňa nemohla byť v dostatočnej miere schopná chápať zmysel\nsvojho konania a v potrebnej miere porozumieť jednotlivým právnym úkonom. Ďalej namietol, že v tomto\nprípade sudca nerozhodoval objektívne. Nesúhlasil ani s výrokom III., ktorým súd prvej inštancie zamietol\njeho návrh na zrušenie časti zabezpečovacieho opatrenia a uviedol, že návrh na zúženie predmetu\nzabezpečovacieho opatrenia bol podaný na podnet jeho brata. Pridržiavajúc sa doterajších písomných,\nči ústnych prejavov uviedol, že podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie dôsledne nevysporiadal so\nvšetkými podstatnými argumentmi a námietkami zo strany žalovaného, ktoré mohli mať podstatný vplyv\nna objektívne rozhodnutie vo veci. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nzmeniť a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť Mestskému\nsúdu Bratislava IV na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu.\n6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, v plnom rozsahu sa stotožňujúc so závermi súdu\nprvej inštancie a považujúc napadnutý rozsudok za správny, spravodlivý\na\nzákonný konštatovala, že z obsahu odvolania žalovaného nie je zrejmé, ktoré žalovaným tvrdené\npochybenia súdu prvej inštancie napĺňajú odvolacie dôvody; žalovaný v ňom neurobil nič iné len to, že\nzopakoval svoje ničím nepodložené tvrdenia, ktoré uvádzal už pred súdom prvej inštancie. Žalovanému\nbol poskytnutý viac ako dostatočný priestor na to, aby svoje tvrdenia v rámci konania na súde prvej\ninštancie riadne preukázal, napriek tomu tak neurobil. Uvedené preukazuje skutočnosť, že súd prvej\ninštancie neprihliadal na opakované návrhy žalobkyne na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania,\naj napriek tomu, že boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jej uplatnenie. V prospech žalovaného\nbolo dokonca opakovane odročené pojednávanie za účelom zabezpečenia a vypočutia svedka MUDr.\nP. U., ktorého kvôli opakovaným pochybeniam/nedôslednosti na strane žalovaného nebolo možné\n\nvypočuť. O. je preto pravda, že by súd prvej inštancie postupoval nespravodlivo alebo v rozpore so\nzásadou kontradiktórnosti konania, resp. inými zásadami civilného sporového konania, ako vo svojom\nodvolaní zjavne účelovo podsúva žalovaný. K tvrdeniu žalovaného o tom, že poručiteľka chcela zrušiť\nzávet a darovať finančné prostriedky rodine žalovaného, nakoľko mala mať strach zo žalobkyne, ktorá\nporučiteľkou mala manipulovať a kontrolovať, pričom tieto vedomosti mal mať aj JUDr. V., žalobkyňa\nuviedla, že ide o nepravdivé tvrdenia. Zo zápisnice o výsluchu L.. V. zo dňa 6.5.2022, ktorú predložil\nžalovaný spolu s odvolaním, takéto tvrdenie nevyplýva. S odkazom na stranu 7 zápisnice o výsluchu\nmenovaného citovala odpoveď svedka na otázku obhajcu žalovaného: „O jej dcére (dcére žalobkyne\n- poznámka odvolacieho súdu) nič neviem, ani ju myslím nespomínala. Nespomínam si, že by takýto\nzávet mala, viem len že stále rozmýšľala komu tie majetky, spomínala E. aj p. N., ale komu ich konkrétne\nchcela dať, to neviem.“\nO zrušení závetu hovoril len obhajca žalovaného v trestnom konaní a nie\nmenovaný svedok. Tiež teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že poručiteľka mala byť rozhodnutá\nodkázať alebo darovať svoj majetok žalovanému, resp. jeho rodine. V súvislosti s výpoveďou JUDr. V.\nv trestnom konaní uviedla, že nejde o nestranného svedka, nakoľko to bola práve jeho zamestnankyňa\n- notárska koncipientka JUDr. M. B., ktorá overovala podpis poručiteľky na splnomocnení zo dňa\n15.5.2019 v čase, kedy podľa zistení súdu bola poručiteľka nespôsobilá na právne úkony z dôvodu, že\ntrpela duševnou poruchou. Vzhľadom na jeho pomer k veci je preto možné mať dôvodné pochybnosti\no jeho nestrannosti\na nezaujatosti. Pri otázke nejakého nátlaku vyvíjaného\nna poručiteľku svedok uviedol, že:\n„S odstupom času to hodnotím, že žiadny fyzický\nči psychický tlak by som tam nevidel, ale určité chovanie p. N. voči p. I. bolo také, akoby ju niekam\nsmerovala, p. N. stále sledovala čo sa deje, čo p. I. robí, boli minimálne možnosti byť osamote s p. I..\nPani N. bola teda skoro na všetkých konzultáciách s p. I.. Ona jej dôverovala a brala si ju tam ako svoju\nporadkyňu.“ Je zrejmé, že žalobkyňa na poručiteľku žiaden nátlak nevyvíjala, naopak jej dôverovala.\nAj keby žalovaný preukázal, že mu poručiteľka chcela odkázať alebo darovať finančné prostriedky,\nmusel by zároveň preukázať, že došlo k platnému darovaniu alebo odkázaniu finančných prostriedkov.\nV tomto smere však žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz, t. j. žalovaný v konaní žiadnym\nspôsobom nepreukázal, že by finančné prostriedky od poručiteľky nadobudol platným darovaním alebo\nna základe iného platného právneho titulu. Absencia akéhokoľvek platného právneho titulu je primárnym\ndôvodom, prečo žalovaný nemal nárok prisvojiť si finančné prostriedky poručiteľky na úkor žalobkyne,\nako univerzálnej závetnej dedičky. K spôsobilosti poručiteľky udeliť splnomocnenie zo dňa 15.5.2019 a\nsúvisiacou otázkou neplatnosti tohto právneho úkonu žalobkyňa uviedla, že súd vychádzal zo záveru\nodborného vyjadrenia MUDr. W. U., pričom žalovaný sa spôsobilosť poručiteľky pokúsil preukázať\nsvedeckou výpoveďou MUDr. U., prednostu geriatrickej kliniky\nv Podunajských\nBiskupiciach, kde bola poručiteľka hospitalizovaná. Svedok pritom vypovedal, že nebol jej ošetrujúcim\nlekárom, podrobnosti o jej zdravotnom stave si bezprostredne nepamätal a informácie k jej zdravotnému\nstavu získal tak, že si pred pojednávaním prečítal tieto informácie z jej zdravotnej dokumentácie. K\nrozpoznávacím schopnostiam pacientov trpiacich demenciou sa vyjadroval v zásade len všeobecne a\njeho vyjadrenia, že poručiteľka niekedy spolupracovala a niekedy nie, vyjadrovala sa stroho, nemožno\npovažovať za odborné posúdenie jej rozpoznávacích schopností. Žalobkyňa zdôraznila, že menovaný\nsvedok nie je psychiater a je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že MUDr. U. nebol ošetrujúcim\nlekárom poručiteľky a jej zdravotný stav mohol bezprostredne navnímať len počas pravidelných vizít\n(dvakrát do týždňa), svedok si jej zdravotný stav bezprostredne nepamätal, osobne sa nezúčastnil pri\npsychiatrickom vyšetrení poručiteľky a keďže poručiteľka bola z jeho oddelenia prevezená viac ako dva\ntýždne pred podpisom splnomocnenia objektívne nemohol navnímať progresiu a stav poručiteľky v čase\npodpisu splnomocnenia. Preto podľa názoru žalobkyne postupoval súd prvej inštancie správne, keď\nduševný stav poručiteľky v čase podpisu poručiteľky na predmetnom splnomocnení posúdil na základe\nodborného vyjadrenia MUDr. W. U. vyhotoveného osobitne za účelom posúdenia zdravotného stavu\nporučiteľky ku dňu podpisu splnomocnenia. Súd prvej inštancie sa podľa žalobkyne vyčerpávajúcim\nspôsobom vysporiadal aj s otázkou neobmedzenia poručiteľky v spôsobilosti na právne úkony v čase\npodpisu splnomocnenia. Na potvrdenie správnosti tohto záveru dodala, že Občiansky zákonník obsahuje\nosobitnú úpravu neplatnosti právneho úkonu, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne\núkony a neplatný je aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny\núkon neschopnou (§ 38 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného jednoznačne vyplýva,\nže súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozsudku k správnemu záveru, že splnomocnenie, ktoré\nporučiteľka udelila žalovanému dňa 15.5.2019 na disponovanie s finančnými prostriedkami je neplatným\nprávnym úkonom, keďže ho poručiteľka vykonala v stave duševnej poruchy, ktorá ju robila na tento úkon\nneschopnou. Opakovane zdôraznila, že aj keby toto splnomocnenie bolo platné, primárnym dôvodom\npre priznanie nároku žalobkyne proti žalovanému v tomto konaní na vydanie bezdôvodného obohatenia\n\nje skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu platného právneho titulu na to,\naby si mohol prisvojiť finančné prostriedky poručiteľky na úkor žalobkyne ako univerzálnej závetnej\ndedičky po poručiteľke. Žalobkyňa tiež zásadne odmietla tvrdenie žalovaného o tom, že konala v rozpore\ns dobrými mravmi, keď voči nemu podala civilnú žalobu alebo trestné oznámenie. Poukázala na to, že\nžalovaný po prevode finančných prostriedkov poručiteľky na svoj účet od mája 2019 do decembra 2020\npostupne viac ako deväťdesiatimi výbermi z bankomatu a výbermi hotovosti z účtu väčšinu finančných\nprostriedkov v sume 141.500.- € vybral zo svojho účtu a použil neznámym spôsobom. Sumu 100.000,- €\npreviedol na neznámy účet. V dôsledku toho ku dňu 7.12.2020 zostala na jeho účte z celkovej pôvodnej\nsumy finančných prostriedkov poručiteľky len suma 3.921,99 €. Toto svoje konanie žalovaný žiadnym\nspôsobom nevysvetlil, a to ani v civilnom konaní, ani\nv trestnom konaní. Zdôraznila pritom, že\norgány činné v trestnom konaní po nezávislom vyšetrovaní všetkých skutočností predmetného prípadu\nnielenže začali trestné stíhanie\na vzniesli obvinenie voči žalovanému, ale\nv predmetnej trestnej veci prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II dňa 5.10.2022 podal na súd\nobžalobu proti žalovanému pre obzvlášť závažný zločin podvodu. Je teda zrejmé, že žalobkyňa nekoná\nv rozpore s dobrými mravmi, keď v civilnom konaní zákonným spôsobom uplatňuje svoj legitímny\nnárok voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia a platí to aj v prípade podania trestného\noznámenia. Tieto tvrdenia žalovaného považuje za ničím nepodložené, ktoré rovnako ako ostatné\ndôvody uvedené v odvolaní žalovaného, nepreukazujú nesprávnosť napadnutého rozsudku. K tvrdeniu\nžalovaného, že nemá spôsobilosť byť účastníkom predmetného súdneho konania žalobkyňa uviedla,\nže žalovaný účelovo citoval len vybrané časti znaleckého posudku MUDr. Y. U., pričom chcel navodiť\ndojem, že nemala procesnú spôsobilosť na podanie žaloby v roku 2020 a poukázala na závery tohto\nposudku uvedené na stranách 19. a 20. Práve závery tohto znaleckého posudku viedli k tomu, že dňa\n7.7.2022 podali na súd podnet na ustanovenie procesného opatrovníka žalobkyni. Súd prvej inštancie,\nvychádzajúc zo záverov znaleckého posudku MUDr. Y. U., konštatoval, že má dôvodné pochybnosti\no procesnej spôsobilosti žalobkyne samostatne konať v tomto konaní, preto dospel k záveru, že je\npotrebné žalobkyni ustanoviť procesného opatrovníka v súlade s ustanovením § 69 C.s.p., z čoho je\nzrejmé, že súd postupoval plne v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku.\nZo znaleckého posudku zároveň nevyplýva, že by už v čase podania žaloby v roku 2020 nemala\nprocesnú spôsobilosť na podanie žaloby. Konštatovala, že aj v tejto časti je odvolanie žalovaného\nnedôvodné. K tvrdeniu žalovaného o nesprávne zistenom skutkovom stave, keď súd prvej inštancie\nmal vychádzať jedine z jej tvrdení, žalobkyňa uviedla, že kľúčovými skutkovými zisteniami súdu prvej\ninštancie je nepochybne zistenie, že žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že by mu\nporučiteľka finančné prostriedky darovala, resp. že by mal iný platný právny titul k tomu, aby si mohol\nprisvojiť finančné prostriedky poručiteľky na úkor žalobkyne ako univerzálnej závetnej dedičky, ako\naj zistenie, že v čase, kedy poručiteľka podpísala splnomocnenie zo dňa 15.5.2019 trpela duševnou\nporuchou, ktorá ju robila nespôsobilou (neschopnou) na podpis splnomocnenia, preto je splnomocnenie\nneplatným právnym úkonom v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dôvodila, že tieto podstatné\nskutkové zistenia boli v súdnom konaní riadne preukázané a žalovaný nepredložil žiaden dôkaz,\nktorým by spochybnil správnosť uvedených skutkových záverov. Zdôraznila, že aj keby predmetné\nsplnomocnenie bolo platné, žalovaný nepreukázal darovanie finančných prostriedkov, ani iný platný\nprávny titul, ktorý by ho oprávňoval si peniaze poručiteľky prisvojiť a zároveň, že žalobkyňa na podporu\nvšetkých svojich argumentov predložila všetky potrebné dôkazy a tiež riadne odôvodnila aj potrebu\nnariadenia zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného. Argument žalovaného opäť považuje\nza zjavne účelový a nepravdivý. V reakcii k návrhu žalovaného na zúženie rozsahu zabezpečovacieho\nopatrenia poukázala na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní nespochybňuje dôvodnosť nariadeného\nzabezpečovacieho opatrenia, ale namieta jeho rozsah keď tvrdí, že predmetom zabezpečovacieho\nopatrenia by nemali byť spoluvlastnícke podiely žalovaného\nk nehnuteľnostiam, ktoré sú\nv podielovom spoluvlastníctve žalovaného a jeho brata K. E.. Žalobkyňa zastáva názor, že súd prvej\ninštancie sa s predmetným návrhom žalovaného dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal v bode 52.\nnapadnutého rozsudku, s ktorými závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolaciemu súdu navrhla\nnapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej voči žalovanému\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n7. Ďalšie vyjadrenia sporové strany nepodali.\n8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§ 379, § 380\nods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre\njeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný\n\nzáujem; § 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.\nRozsudok verejne vyhlásil dňa\n31. júla 2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli\nstrany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, ods. 2, ods. 3\nC.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku v tomto výroku ako správnymi, rozsudok odvolacieho\nsúdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací\nsúd ale považuje za potrebné uviesť nasledovné.\n9. V prejednávanej veci sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala splnenia povinnosti - zaplatenia sumy\n246.400,- € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúcim pre posúdenie\nvecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným\ndokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku.\nOdvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by\nodôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\n10. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam\na vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a právnom posúdení sa nič\nnezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením\n§ 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení\n§ 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací\nsúd prihliadať.\n11. Odvolací súd sa stotožnil v plnom rozsahu so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie\nuvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorého v prejednávanej veci bolo preukázané,\nže žalobkyňa je univerzálnou závetnou dedičkou poručiteľky, t. j. všetkého jej majetku, práv, záväzkov\na pohľadávok a tým, že žalovaný previedol žalovanú sumu z majetku poručiteľky na svoj účet bez\nprávneho dôvodu, tak sa na úkor žalobkyne v tomto rozsahu bezdôvodne obohatil. Popri istine ho\nzároveň správne zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne od 7.11.2020\n(odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému) až do zaplatenia.\n12. Obranu žalovaný založil na tvrdeniach, jednak, že poručiteľka finančné prostriedky chcela darovať\nsvojej pokrvnej rodine, teda jemu, resp. jeho mame, ako aj tvrdením, že poručiteľka mala absolútne\njasno v tom, prečo ho požiadala o zabezpečenia notára za účelom podpísania plnomocenstiev a pri ich\nuzatváraní bola pri vedomí, orientovaná v čase a priestore, išlo tak o jej poslednú slobodnú vôľu. Tvrdil,\nže zmeniť, resp. zrušiť testament mala strach, nakoľko žalobkyňa ju strážila a kontrolovala. Tvrdil tiež, že\nak ho žalobkyňa žaluje o vydanie bezdôvodného obohatenia a podala na neho trestné oznámenie, je jej\nkonanie v rozpore s dobrými mravmi a platnosť týchto úkonov spochybňoval z dôvodu jej nespôsobilosti.\nS týmito tvrdeniami sa podľa názoru odvolacieho súdu nemožno stotožniť a prihliadnuť na ne ako na\núčinné odvolacie námietky. Odvolací súd tak zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za to, že\nžalovaný svoje podstatné skutkové tvrdenia nijako nepreukázal, naopak žalobkyňa v konaní preukázala,\nže sa stala univerzálnou dedičkou majetku po poručiteľke U. I. predložením dedičských rozhodnutí. Súd\nprvej inštancie tiež správne posúdil splnomocnenie zo dňa 15.5.2019, ako neplatný právny úkon osoby\nkonajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou v zmysle ustanovenia\n§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže z odborného vyjadrenia\nč. 43/2020,\nzo dňa 18.8.2020, vypracovaného v trestnom konaní MUDr. W. U. vyplýva, že v čase overovania\npodpisu dňa 15.5.2019 U. I. trpela duševnou poruchou - vaskulárnou demenciou, v dôsledku ktorej\nboli jej ovládacie\na rozpoznávacie schopnosti vymiznuté. Žalovaný\ntvrdenie, že poručiteľka mala úmysel odkázať všetok svoj majetok svojej rodine (jemu, prípadne jeho\nmatke) nijako nepreukázal (tento úmysel nepotvrdili ani výpovede svedkov MUDr. U. a JUDr. F. V.)\na tvrdenie, že sporné splnomocnenie predstavovalo poslednú vôľu poručiteľky, zostalo len v rovine\nnepreukázaných domnienok žalovaného. Odvolací súd má zhodne s názorom žalobkyne za to, že\npodanie žaloby, resp. trestného oznámenia nemôže predstavovať konanie v rozpore s dobrými mravmi,\nkeď si v civilnom konaní zákonným spôsobom uplatnila svoj legitímny nárok voči žalovanému na vydanie\nbezdôvodného obohatenia a rovnako tak aj v prípade podania trestného oznámenia, kedy orgány činné\nv trestnom konaní na základe uznesenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Odbor\nkriminálnej polície\nč. ČVS:KRP-65/2-VYS-BA-2020Ga, zo dňa 17.9.2020, začali\ntrestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu. Rovnako tak je bez právnej a skutkovej\nrelevancie aj ostatná námietka žalovaného spochybňujúca dôvodnosť žaloby žalobkyne z dôvodu jej\nnepriaznivého duševného stavu, keďže jej bola v roku 2019 - 2020 diagnostikovaná ľahká kognitívna\nporucha (organický psychosyndróm), to znamená, že mala v tom čase znížené ovládacie schopnosti\n\na od roku 2021 do súčasnosti sú u nej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti takmer vymiznuté.\nSúd prvej inštancie opäť správne považoval túto námietku za neopodstatnenú (bod 46. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku), keďže žalovaný spochybnil „len“ procesnú spôsobilosť žalobkyne, ktorá bola\nv konaní pred súdom prvej inštancie odstránená ustanovením procesnej opatrovníčky (§ 69 C.s.p.),\npričom nespôsobilosť žalobkyne na právne úkony v čase podania žaloby (i trestného oznámenia) nebola\npreukázaná tak, ako to vyplýva nielen zo záverov znaleckého posudku MUDr. Y. U., ale aj zo skutočnosti,\nže žalobkyňa nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony.\n13. V súvislosti s odvolaním žalovaného proti výroku III., ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho\nnávrh na zrušenie časti zabezpečovacieho opatrenia, bola podstatná odvolacia námietka založená na\ntom, že návrh na zúženie predmetu zabezpečovacieho opatrenia žalovaný podal na podnet svojho\nbrata a nie s úmyslom nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam v podielovom\nspoluvlastníctve žalovaného a jeho brata K. E.. Stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie\nodvolací súd dospel k záveru, že návrh žalovaného je nedôvodný, nakoľko z dikcie ustanovenia §\n334 C.s.p. vyplýva jediný možný dôvod zrušenia neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia,\nktorým je prípad, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný v odvolaní namieta\nrozsah nariadeného zabezpečovacieho opatrenia (a netvrdí a nepreukazuje, že dôvody, pre ktoré\nbolo nariadené odpadli), odvolací súd považuje aj v tomto smere odvolaciu námietku žalovaného\nza neopodstatnenú. Súd prvej inštancie s odkazom na uvedené zákonné ustanovenie dospel k\nsprávnym právnym záverom, z ktorých vyplýva, že dôvody, pre ktoré bolo predmetné zabezpečovacie\nopatrenie zrušené, neodpadli (žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené) a navyše správne dôvodí, že\nzáložné právo bolo právoplatným rozhodnutím súdu zriadené na nehnuteľnosti žalovaného, resp. k\njeho spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam a nie k nehnuteľnostiam, resp. k spoluvlastníckym\npodielom iného subjektu, preto nemôžu žiadnym spôsobom obmedzovať vo vlastníckom práve iné osoby\nspoluvlastniace predmetné nehnuteľnosti. Odvolací súd sa aj s týmto záverom súdu prvej inštancie\nstotožnil a s ohľadom na nedôvodnosť v tejto súvislosti žalovaným podanej odvolacej námietky, rozsudok\nsúdu prvej inštancie čo do výroku III., potvrdil.\n14. Na základe všetkých uvedených skutočností odvolací súd považoval odvolací dôvod žalovaného\npodľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, za nedôvodnú (žalovaný pri tomto odvolacom dôvode ani bližšie nešpecifikoval\ntzv. inú vadu konania). Odvolací súd sa tak plne stotožnil zo závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný\nžiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobkyne, že by na prevod finančných prostriedkov\nz účtu poručiteľky na svoj účet mal akýkoľvek právny titul a že splnomocnenie zo dňa 15.5.2019\nbolo neplatným právnym úkonom, pričom univerzálnou závetnou dedičkou poručiteľky je žalobkyňa a\ntým, že žalovaný bez právneho dôvodu previedol žalovanú sumu z majetku poručiteľky na svoj účet\nbez právneho dôvodu, tak sa na úkor žalobkyne v tomto rozsahu bezdôvodne obohatil a napadnuté\nrozhodnutie považuje za vecne a právne správne.\n15. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd\ndodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na\nzáklade starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,\naby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa\nsvojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo\nprihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov\nsúd\nv zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti\nten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných\nprípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192,\n§ 193,\n§ 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä\nprostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Okolnosti\nnamietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za\nnásledok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou\núvahou prvoinštančného súdu.\nV tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do\npráva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu\npred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany\nsporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.\n\n16. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových\nzistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.\nNesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného\nodôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne\nposúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l,\n§ 255 ods.\n1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n18. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo\nveci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393\nods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\n\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435\nC.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/81/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "5aa1da9f-307c-4cae-b458-2bf7a85cfa30:b3550f4d-ef93-4d14-96b2-cc35536c9fda", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6122497915.2", "spisova_znacka": "46Ek/3245/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/3245/2022 z 23. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6122497915.2"}, {"guid": "107694eb-dad8-41b5-a789-c53338623979:86ae0d6c-4a36-4a2f-937a-12926fd8f436", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6122469941.2", "spisova_znacka": "59Ek/3113/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/3113/2022 z 24. 2. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6122469941.2"}, {"guid": "e2153986-9b3a-4888-a1e2-08cbde53168c:7c32716a-78c3-4a1a-8ddb-b105baaf58cb", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124401680.4", "spisova_znacka": "7Ek/2253/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2253/2024 z 17. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124401680.4"}, {"guid": "fc56d523-c310-4273-b829-872314920d21:c65dbdd2-0ce3-44b6-8da5-3db5c5b6beb2", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6123209829.5", "spisova_znacka": "11C/2/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11C/2/2023 z 15. 8. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6123209829.5"}]}