{"guid": "89f75948-2e2c-47c2-9c0e-362dc9012233:60f9245a-af71-40d0-bf24-a5e1aa79c115", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1222205948.2", "spisova_znacka": "4Cob/55/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/55/2024 z 4. 7. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 4. júla 2024, sp. zn. 4Cob/55/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1222205948.2", "identifikacne_cislo": "1222205948", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2024-07-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia", "Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60f9245a-af71-40d0-bf24-a5e1aa79c115", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1222205948.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1222205948.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1222205948.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Cob/55/2024\n1222205948\n04. 07. 2024\nJUDr. Tatiana Pastieriková\nECLI:SK:KSBA:2024:1222205948.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek\nsenátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Blanky Malichovej v právnej veci žalobcu: Weis & Partners s.r.o.,\nPriemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, zast. Lacko & Partners s.r.o., Miletičova 46,\n821 08 Bratislava, IČO: 55 028 845, proti žalovanému 1/: CENTRAL BUILDING investičná, s.r.o.,\nMierové námestie 11, 903 01 Senec, IČO: 44 699 794, žalovanému 2/: BENZINOL SLOVAKIA s. r. o.,\nMliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820 704, o zaplatenie 687,96 eur s príslušenstvom a o\nnariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského\nsúdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/196/2022-151 zo dňa 19. októbra 2023, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/196/2022-151 zo dňa\n19. októbra 2023 potvrdzuje.\nŽalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh žalobcu na nariadenie\nzabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zo dňa 20.09.2023 zamietol.\nRozhodol tak s poukazom na §§ 324 ods. 1, 2, 3, 325 ods. 1, 2 písm. c/ a d/, 326 ods. 1, 2, 327, 328 ods.\n1, § 329 ods. 1, 2, § 343 ods. 1, 2, 3, § 344 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).\nV odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2022 sa žalobca\ndomáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 687,96 eur s príslušenstvom titulom úrokov z omeškania a\npaušálnej náhrady nákladov.\nZároveň žalobca podaním z 20.09.2023 navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie voči\nžalovaným, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach žalovaných na\nzabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní a súčasne neodkladné opatrenie, ktorým\nby súd zakázal žalovaným previesť vlastnícke právo, či akokoľvek zaťažiť právom žalovaných, či tretej\nosoby špecifikované nehnuteľnosti žalovaných.\nNávrh na nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tvrdením, že\nžalovaní doposiaľ neuhradili žalobcovu splatnú pohľadávku v zmysle dohody o pristúpení k záväzku.\nZ lustrácie žalovaného 1/ vykonanej žalobcom prostredníctvom platenej časti portálu Epi monitoring\ndňa 13.09.2023 vyplýva, že žalovaný 1/ je vlastnený cyperskými obchodnými spoločnosťami a dlh\nžalovaného 1/ na daniach predstavuje sumu 47.545,10 eur. Žalovaný 1/ naposledy uložil individuálnu\núčtovnú závierku do zbierky listín Obchodného registra za rok 2019. Vzhľadom na uvedené je\ndaný dôvod na zrušenie žalovaného 1/ ex offo a zároveň nie je možné vykonať finančnú analýzu\nžalovaného 1/ za účelom určenia jeho ekonomickej situácie. Z výpisov z listov vlastníctva vyplýva,\nže všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 1/ sú zabezpečené záložným právom tretej osoby.\n\nVoči žalovanému 1/ je vedené exekučné konanie na peňažný nárok oprávneného Mesto Senec. O\nfinančných problémoch žalovaného 2/ pojednávajú viaceré články ktorých adresu žalobca uviedol v\nzozname príloh návrhu. Z lustrácie žalovaného 2/ vykonanej žalobcom prostredníctvom platenej časti\nportálu Epi monitoring dňa 13.09.2023 vyplýva, že žalovaný 2/ je vlastnený cyperskými obchodnými\nspoločnosťami a dlh žalovaného 2/ na daniach predstavuje sumu 3.151.016,96 eur. Celková zadlženosť\nmajetku žalovaného je odhadovaná na 85,55 %. Na hnuteľný majetok žalovaného 2/ boli zriadené\nviaceré záložné práva. Voči žalovanému 2/ sú vedené viaceré exekučné a súdne konania. Z výpisov\nz listov vlastníctva vyplýva, že všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 2/ sú zabezpečené\nzáložným právom tretej osoby. Postupom času sa zvyšuje dôvodná obava žalobcu o vymožiteľnosti\njeho pohľadávky voči žalovaným v dôsledku pribúdania nových záložných práv na majetok žalovaných,\nv dôsledku narastania celkového dlhu žalovaného 2/ voči Slovenskej republike na dani a poistnom\nvoči zdravotným poisťovniam, ako aj v dôsledku množstva súdnych a exekučných konaní. Pre stratu\nvymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovaným stačí, ak sa exekvovateľný majetok žalovaných\nzmenšuje v dôsledku pribúdania záložných práv. Žalobca získa na základe uznesenia súdu o nariadení\nzabezpečovacieho opatrenia postavenie záložného veriteľa. Z omeškania žalovaných s úhradou ich\nsplatných záväzkov voči viacerým subjektom je možné vyvodzovať aj úpadok žalovaných. Žalobca mal\nza to, že z návrhu jednoznačne vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ vznikol právny vzťah na\nzáklade Zmluvy o poskytovaní právnych služieb a že došlo k uznaniu dlhu žalovaného 1/ voči žalobcovi\nčo do dôvodu a výšky v zmysle dohody zo dňa 06.12.2019 a že v zmysle predmetnej dohody zároveň\ndošlo aj k pristúpeniu žalovaného 2/ k záväzku žalovaného 1/ voči žalobcovi popri žalovanom 1/. Zásah\ndo práv žalovaných nariadením zabezpečovacieho opatrenia je dostatočne primeraný nároku žalobcu\nna zabezpečenie jeho splatnej pohľadávky. Zriadením záložného práva žalovaní neprídu o vlastnícke\nprávo k predmetu zabezpečenia. Čím viac zabezpečení bude v čase výkonu pohľadávky žalobcu\nzriadených na majetok žalovaných, tým menšiu hodnotu bude mať predmetný majetok a tým menšia\nbude pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nnemôže samo osebe zabezpečiť vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu voči žalovaným, keďže zriadenie\nzáložného práva súdom nebráni dlžníkovi nakladať so zálohom takým spôsobom, ktorý veriteľovi sťaží,\nči dokonca zmarí výkon záložného práva. Úlohou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia je\nteda preventívne zabrániť úkonom žalovaných, ktoré môžu sťažiť či úplne zmariť speňaženie zálohu.\nŽalovaní už s najväčšou pravdepodobnosťou nevykonávajú žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by bolo\nmožné očakávať nárast ich majetku. Práve naopak, žalovaní už pravdepodobne ukončili všetky svoje\npodnikateľské aktivity. Nie je teda predpoklad, že by žalovaní svojou činnosťou do budúcna zvyšovali\nhodnotu ich majetku. Práve naopak, hodnota ich majetku sa môže do budúcna ešte znižovať, ak by\nžalovaní začali vykonávať úkony smerujúce k zmareniu uspokojenia pohľadávok ich veriteľov.\nSúd dospel k záveru, že v predmetnej veci žalobca podaným návrhom zákonné predpoklady na\nnariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal ich nariadení\nz dôvodu obavy, že výkon rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený. Žalovaní pohľadávku žalobcu,\nktorá je predmetom konania vo veci samej neuznávajú a zdôrazňujú, že k žiadnemu omeškaniu so\nzaplatením pohľadávky žalobcu nedošlo, že všetky faktúry uvedené v žalobe boli riadne uhradené. Na\nzáklade uvedeného súd konštatoval, že v danom štádiu konania nie je osvedčená pohľadávka žalobcu,\nktorú si v tomto konaní uplatňuje a na zabezpečenie ktorej požaduje, aby súd nariadil zabezpečovacie/\nneodkladné opatrenie. Súd bude existenciu pohľadávky žalobcu, ktorú žalovaní spochybňujú skúmať v\nrámci konania vo veci samej, keďže v konaní o nariadenie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia\nvykonanie dokazovania nie je možné. Súd považoval za potrebné uviesť, že inštitút zabezpečovacieho/\nneodkladného opatrenia je výnimočným prostriedkom súdnej ochrany, súd preto na jeho nariadenie\nvyžaduje naplnenie zákonných predpokladov, konkrétne existenciu bezodkladnej potreby úpravy\npomerov medzi sporovými stranami alebo dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žiadny z\nuvedených predpokladov nie je podľa názoru súdu naplnený, pretože žalobca nijako neosvedčil, že sa\nžalovaní zbavujú svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej\nhodnoty, ani že skutočne vyvíjajú činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov\nmedzi žalobcom a žalovanými a ktorá by spôsobovala žalobcovi vznik škody značného rozsahu. Žalobca\nlen na úrovni pravdepodobnosti tvrdí, že žalovaní nevykonávajú žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by\nbolo možné očakávať nárast ich majetku, resp. že ukončili svoju podnikateľskú činnosť. Internetové\nčlánky a Epi monitoring žalovaných o vývoji ziskov relevantne a hodnoverne neosvedčujú skutočné\nmajetkové pomery žalovaných. Rovnako údaje o dlhoch žalovaných na daniach a v Sociálnej poisťovni,\nči plomby a vecné bremená na listoch vlastníctva nie sú dôkazom o tom, že by žalovaní neboli schopní v\nrámci prípadnej exekúcie na ich majetok uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorá je neprimerane nízka v\n\npomere k obmedzeniu ich práv a oprávnených záujmov, ku ktorým by došlo nariadením požadovaného\nzabezpečovacieho a neodkladného opatrenia.\nVzhľadom na vyššie uvedené bol súd toho názoru, že v danom prípade žalobca nepreukázal splnenie\nzákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho, a ani neodkladného opatrenia, preto návrh\nna ich nariadenie zamietol.\nO trovách konania o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia súd rozhodne v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).\n2. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákon nej lehote odvolanie žalobca podľa ustanovení § 355 ods. 2,\nv spojení s ustanovením § 357 písm. d) CSP.\nUviedol, že v konaní riadne preukázal existenciu pohľadávky voči žalovanému. Žalovaní síce\npohľadávku žalobcu rozporujú, avšak doterajšie popieranie pohľadávky žalobcu z dôvodu, že tento\nzáväzok žalovaného už zanikol jeho splnením, a to bez predloženia akéhokoľvek dôkazu o jeho\nriadnom a včasnom splnení, nemôže mať žiaden vplyv na konanie, keďže žalobca do konania\npredložil dostatočné dôkazy na preukázanie existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Vzhľadom\nna dôkazy predložené žalobcom nie je dôvod pochybovať o existencii pohľadávky žalobcu voči\nžalovanému, keďže žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o splnení svojho záväzku voči žalobcovi a\npohľadávku rozporuje bez akéhokoľvek dôkazu na rozdiel od žalobcu, ktorý predložil dostatočné dôkazy\npreukazujúce existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Je na žalovanom, aby preukázal nie\nlen riadnu, ale aj včasnú úhradu pohľadávky žalobcu, ak žalobcom riadne preukázanú pohľadávku\nžalobcu rozporuje. V zmysle teórie negatívneho dôkazu sa negatívne skutočnosti nepreukazujú. Práve\nnaopak, dokazujú sa pozitívne skutočnosti. Žalobca v konaní riadne preukázal aj ohrozenie exekúcie\njeho pohľadávky voči žalovanému, keď k návrhu pripojil dôkazy osvedčujúce zlú ekonomickú situáciu\nžalovaného v podobe internetových článkov, výstupov z portálu Epi monitoring týkajúcich sa žalovaného,\nako aj v podobe údajov o dlhoch žalovaného, existencii zabezpečení dlhov žalovaného, či porušovania\npovinností žalovaného nie len vo vzťahu voči žalobcovi. Podstata návrhu žalobcu spočíva v existencii\nzáväzku žalovaného a z obavy žalobcu, že žalovaný nebude mať dostatok majetku, čím by bola\nohrozená vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu a samotný výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej. Ak\nby pritom žalovaný mohol uhradiť svoj dlh voči žalobcovi, či ostatné svoje splatné dlhy voči ďalším\nsubjektom, ktoré sa pohybujú v miliónoch eur, už by tak urobil. Vzhľadom na existenciu množstva\nsplatných dlhov žalovaného, nie len voči žalobcovi či iným súkromnoprávnym subjektom, ale aj dlhov na\ndaniach a poistnom, je jediným logickým záverom, že žalovaný nedisponuje dostatočnými finančnými\nprostriedkami na úhradu svojich dlhov. Z návrhu je podľa žalobcu celkom zjavné, že žalovaný nemá\nmajetok na úhradu svojich dlhov, a to nie len voči žalobcovi, ale ani voči iným subjektom, resp. že nehodlá\nrozpredať svoj nehnuteľný majetok za účelom dobrovoľnej úhrady svojich dlhov, ani nehodlá dobrovoľne\nplniť svoje záväzky. Bez nariadenia neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia sa tak môže stať, že\nv čase, keď konanie vo veci samej dôjde do štádia výkonu pohľadávky, nebude už z čoho pohľadávku\nžalobcu vymáhať.\nŽalovaný však nielenže svoje záväzky voči žalobcovi nechce dobrovoľne splniť, ale pohľadávku žalobcu\nrozporuje napriek tomu, že vzhľadom na dôkazy je tento dlh celkom zjavne daný. Nie je preto dôvodné\nočakávať, že žalovaný dobrovoľne uhradí dlh voči žalobcovi ani v prípade neúspechu v súdnom konaní\nz prostriedkov získaných z prípadného predaja nehnuteľností v jeho vlastníctve či z iných vlastných\nprostriedkov, ale práve naopak, v prípade predaja nehnuteľností v jeho vlastníctve nie len že svoj dlh voči\nžalobcovi dobrovoľne neuhradí, ale už ani nebude možné úhradu dlhu zabezpečiť. Prostriedky z predaja\nnehnuteľností môžu smerovať na účet, ktorý nepatrí žalovanému, a ktorý nie je možné zabezpečiť bez\nprávneho vzťahu žalobcu k jeho disponentovi a bez vedomosti žalobcu o existencii takéhoto účtu a\no prijatí úhrady kúpnej ceny z predaja nehnuteľností žalovaného na takýto účet. Ak by aj žalovaný\nprijal kúpnu cenu za svoje nehnuteľnosti na vlastný účet, tieto finančné prostriedky budú blokované v\nprospech iných veriteľov žalovaného, v prospech ktorých boli doposiaľ vydané exekučné príkazy na\nblokáciu prostriedkov na účtoch žalovaného.\nZ konania žalovaného je teda zrejmé, že jeho jediným cieľom je naťahovať čas, kým sa stane pohľadávka\nžalobcu nevymáhateľnou, k čomu súd svojím rozhodnutím napomáha. Preto ak sa v dôsledku ani len\nčiastočného vyhovenia žalobcovmu návrhu stane pohľadávka žalobcu nevymožiteľnou, žalobca si bude\nuplatňovať nárok na náhradu škody postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z..\nOhľadom proporcionality návrhu je potrebné uviesť, že súd nie je viazaný ani formuláciou návrhu,\nani rozsahom navrhovaného neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia. Súd mohol a mal nariadiť\nzabezpečovacie a neodkladné opatrenie aj voči len jednej (napr. tej najmenej hodnotnej) z navrhovaných\nnehnuteľností žalovaného, mohol nariadiť hoci len neodkladné opatrenie alebo len zabezpečovacie\nopatrenie, mohol určiť, že v prípade neúspechu žalobcu v konaní vo veci samej zanikne v časti\n\nneúspechu žalobcu aj súdom nariadené zabezpečovacie opatrenie, a mohol sa s návrhom žalobcu\nvysporiadať množstvom ďalších spôsobov. Namiesto toho návrh žalobcu zamietol bez akéhokoľvek\nskúmania vlastných možností rozhodnutia o ňom takým spôsobom, aby žalobcovi poskytol relevantnú\nochranu jeho práv a právom chránených záujmov bez toho, aby neprimerane zasiahol do práv a právom\nchránených záujmov žalovaného. Žalobcovi však nie je zrejmé, ako vôbec môže zabezpečenie jeho\npohľadávky ovplyvniť žalovaného vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a na množstvo iných dlhov\nžalovaného a ich zabezpečení.\nNa majetku žalovaného viaznu viaceré záložné práva a súd v konaní o návrhu neskúmal, v akej\nmiere tieto záložné práva zaťažujú majetok žalovaného, teda akým majetkom žalovaný v skutočnosti\ndisponuje. Žalobcovi nie je zrejmé, aké ďalšie dôkazy mal do konania predložiť, aby preukázal zlú\nfinančnú situáciu žalovaného a ohrozenie exekúcie svojej pohľadávky voči žalovanému.\nZ lustrácie žalovaného vykonanej žalobcom prostredníctvom platenej časti portálu Epi monitoring dňa\n13.9.2023 vyplýva, že žalovaný je vlastnený cyperskými obchodnými spoločnosťami, a že žalovaný\ndlhuje na poistnom voči Sociálnej poisťovni sumu vo výške 487.594,54 eur, na poistnom voči spoločnosti\nUnion zdravotná poisťovňa, a.s. dlhuje sumu vo výške 24.532,36 eur, na poistnom voči spoločnosti\nVšeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. dlhuje sumu vo výške 107.757,96 eur a voči Slovenskej republike\ndlhuje na daniach sumu vo výške 3.151.016,96 eur. V nadväznosti na uvedené Finančná správa\nSlovenskej republiky určila žalovanému index daňovej spoľahlivosti „menej spoľahlivý“. V zmysle strany\n9 priloženého výstupu z platenej časti portálu Epi monitoring je celková zadlženosť majetku žalovaného\nodhadovaná na 85,55 %. V zmysle strán 14 až 16 priloženého výstupu z platenej časti portálu Epi\nmonitoring boli na hnuteľný majetok žalovaného zriadené viaceré záložné práva v sumách pohybujúcich\nsa v miliónoch eur. V zmysle strán 17 a 18 priloženého výstupu z platenej časti portálu Epi monitoring\nsú voči žalovanému vedené viaceré súdne a exekučné konania. Z výpisov z listov vlastníctva týkajúcich\nsa nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalovaného vyplýva, že všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve\nžalovaného sú zabezpečené záložným právom tretej osoby.\nBez nariadenia neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia sa tak môže stať, že v čase, keď konanie\nvo veci samej dôjde do štádia výkonu pohľadávky, nebude už z čoho pohľadávku žalobcu vymáhať.\nO tom, že žalovaný nevykonáva žiadnu činnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné očakávať nárast\njeho majetku, resp. že ukončil svoju podnikateľskú činnosť, žalobca predložil do konania viacero\ninternetových článkov a vyplýva to aj z ďalších dôkazov predložených žalobcom, ktoré preukazujú zlú\nekonomickú situáciu žalovaného. Účtovné závierky žalovaného sú verejne dostupné a súd mohol a\nmal skúmať pomery žalovaného aj prostredníctvom verejne dostupných účtovných závierok, ak podľa\nneho podklady predložené žalobcom neosvedčujú zlú ekonomickú situáciu žalovaného. Žalovaný z\nekonomického pohľadu už iba dožíva a jediným cieľom jeho nezmyselnej obrany bez dôkazov je\nnaťahovať čas, kým nedôjde k predaju jeho majetku a k jeho zániku pre nedostatok majetku na vykonanie\nkonkurzu.\nK strate vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému môže dôjsť aj v dôsledku úkonov\nnevykonaných zo strany žalovaného. Žalovaný sa nemusí zbavovať svojho majetku. Pre stratu\nvymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému stačí, že sa exekvovateľný majetok žalovaného\nzmenšuje napríklad v dôsledku postupného pribúdania záložných práv na jeho majetok, ako je tomu aj v\nprípade žalobcu. Je zrejmé, že ak dôjde k výkonu predmetných záložných práv tretích osôb, môže bez\nzriadenia súdneho či exekučného záložného práva v prospech žalobcu dôjsť k strate vymáhateľnosti\npohľadávky žalobcu voči žalovanému. Ak by žalobca čakal s návrhom na zriadenie záložného práva\naž do exekučného konania, poradie záložného práva žalobcu by už nemuselo byť dostačujúce pre\nuspokojenie jeho pohľadávky voči žalovanému.\nVyššie uvedeným došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1\npísm. h) zákona č. 160/2015 Z.z., keďže napadnuté rozhodnutie Mestského súdu Bratislava III ako\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie v\nnapadnutom rozhodnutí nesprávne usúdil, (i) že žalobca neosvedčil zákonné predpoklady na nariadenie\nneodkladného či zabezpečovacieho opatrenia pre obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, teda že\nneosvedčil existenciu svojho nároku, resp. ohrozenie jeho exekúcie napriek tomu, že dôkazy predložené\nžalobcom celkom zjavne preukazujú existenciu jeho pohľadávky, ako aj ohrozenie jej exekúcie, a\n(ii) že navrhované neodkladné a zabezpečovacie opatrenie je neproporcionálne bez toho, aby sa\nzaoberal otázkou, či môže vyhovieť návrhu žalobcu aspoň v jeho časti, teda spôsobom, ktorý by menej\nzasahoval do práv žalovaného. V predmetnom smere navyše súd opomenul, že navrhované neodkladné\na zabezpečovacie opatrenie má iba dočasný charakter a má trvať iba do uspokojenia žalobcovej\npohľadávky.\n\nVyššie uvedeným došlo k naplneniu aj odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 160/2015 Z.z., pričom iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, spočíva v skutočnosti, že Mestský súd Bratislava III sa v konaní opomenul dostatočným\nspôsobom vysporiadať s otázkou, či žalobca dostatočne osvedčil svoju pohľadávku, či žalovaný ešte má\nmožnosť zvrátiť svoj neúspech v konaní vo veci samej, ak by do konania predložil relevantné dôkazy,\nči súd môže takéto dôkazy vzhľadom na štádium konania ešte prijať bez porušenia rovnosti zbraní\nstrán sporu, na koho strane leží dôkazné bremeno pri preukazovaní riadnej a včasnej úhrady dlhu, či\nskutočnosti tvrdené žalobcom a dôkazy predložené žalobcom odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie\njeho pohľadávky voči žalovanému, prečo žalovaný neuhrádza svoje splatné dlhy, prečo existuje také\nmnožstvo zabezpečení pohľadávok voči žalovanému, či vôbec môže zabezpečenie pohľadávky žalobcu\nvýraznejším spôsobom ovplyvniť žalovaného vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu a množstvo\nexistujúcich zabezpečení pohľadávok iných subjektov voči žalovanému, či nie je dôvodné vyhlásiť na\nmajetok žalovaného konkurz, či je dôvodné očakávať nárast hodnoty majetku žalovaného, či by sa\nžalobca mohol uspokojiť z kúpnej ceny za nehnuteľnosti žalovaného napriek tomu, že tieto by boli aj\nv prípade ich prijatia na účet žalovaného pravdepodobne blokované v dôsledku iných exekúcií, či v\ndôsledku iných exekúcií nie je dôvodné očakávať, že prípadná odplata za prevod vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam žalovaného by smerovala na iný než účet žalovaného v banke, prečo žalovaný\nneplní svoje záväzky riadne a včas, ak disponuj e dostatočnými prostriedkami na ich splnenie, ale\nnamiesto toho zbytočne navyšuje svoje záväzky voči žalobcovi a ďalším subjektom o príslušenstvo\nči o trovy konaní, prečo žalovaný bezúspešne rozporuje celkom zjavne danú pohľadávku žalobcu,\nv akej miere záložné práva iných subjektov zaťažujú majetok žalovaného, teda akým majetkom\nžalovaný v skutočnosti disponuje, koľko z aktuálnych dlhov žalovaného je zahrnutých v údajoch ku dňu\n31.12.2022 a koľko z nich vzniklo v roku 2023 do rozhodovania súdu o návrhu žalobcu, či žalovaný\nešte vykonáva činnosť, v dôsledku ktorej by bolo možné očakávať nárast jeho majetku, či môže dôjsť\nk strate vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému aj v dôsledku úkonov nevykonaných zo\nstrany žalovaného, či sa žalovaný musí zbavovať svojho majetku, aby bolo možné považovať exekúciu\npohľadávky žalobcu za ohrozenú, či môže súd nariadiť neodkladné, resp. zabezpečovacie opatrenie\naj predtým, než dôjde zo strany žalovaného k úkonom, ktorým má navrhované neodkladné opatrenie\nzabrániť, resp. dôsledkom ktorých má zabrániť navrhované zabezpečovacie opatrenie, či s odkazom\nna ustanovenie § 61q ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. by žalobca mal ako uspokojiť svoju pohľadávku\nvoči žalovanému aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia záložného práva na\nmajetok žalovaného aj napriek tomu, že majetok žalovaného je zaťažený už skoršími záložnými právami\niných veriteľov žalovaného, keďže podľa predmetného ustanovenia je možné viesť exekúciu na záloh\niba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí, či z omeškania\nžalovaného s úhradou jeho splatných záväzkov voči viacerým subjektom nie je možné vyvodzovať\núpadok žalovaného, ak vychádzame z predpokladu, že za bežného chodu vecí si dlžník svoje peňažné\ndlhy plní riadne a včas, ak mu v tom nebráni nedostatok jeho majetku, ako aj keď vychádzame z definície\núpadku v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný\nalebo predlžený, či vzhľadom na predložené dôkazy nie je dôvodné mať pochybnosti o schopnosti\nžalovaného v rámci prípadnej exekúcie na jeho majetok uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, prípadne či\nsúd môže vyhovieť návrhu žalobcu aspoň v jeho časti, teda spôsobom, ktorý by menej zasahoval do\npráv žalovaného. Súd však predmetné skutočnosti v konaní dostatočne nepreveroval a bez toho, aby\nsa nad predmetnými skutočnosťami dostatočne zamyslel, vyhodnotil, že nie je daná potreba nariadenia\nneodkladného ani zabezpečovacieho opatrenia, teda že žalobcovu pohľadávku bude možné uspokojiť\naj bez nariadenia neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia napriek aktuálnej situácii žalovaného,\nktorú súd taktiež nevyhodnotil dostatočným spôsobom, v dôsledku čoho sa napadnuté uznesenie stáva\naj nedostatočne odôvodneným, arbitrárnym, a tým aj nezákonným.\nVzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie v rámci autoremedúry podľa\nustanovenia § 376 zákona č. 160/2015 Z.z. napadnuté uznesenie zrušil a vo veci ďalej konal a rozhodol\ntak, že nariadi žalobcom navrhované neodkladné a zabezpečovacieho opatrenie. V prípade, ak súd\nprvej inštancie nevyhovie predmetnému návrhu, žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté\nuznesenie súdu prvej inštancie zrušil, a aby vo veci nariadil žalobcom navrhované neodkladné a\nzabezpečovacieho opatrenie. V prípade, ak odvolací súd nevyhovie predmetnému návrhu, žalobca\nodvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, a aby vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodovanie. Žalobca zároveň v každom prípade navrhol, aby mu\nsúd priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu\n100%, k rukám právneho zástupcu žalobcu.\n\n3. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu a po\npreskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi\nv zmysle § 379 a § 380 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru,\nže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP) a s poukazom na\nustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.\n4. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh\nnariadiť neodkladné opatrenie.\n5. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\n6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť\npomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo\nvykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby\npodľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy\npomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich\ndôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého\nneodkladného opatrenia sa žalobca domáha.\n9. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.\n10. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú\nsplnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n12. Podľa § 343 ods. 1 zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach\nalebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je\nobava, že exekúcia bude ohrozená.\nPodľa ods. 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo\nvzniká zápisom do príslušného registra.\nPodľa ods. 3 výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná\nsúdnym rozhodnutím.\n13. Podľa § 344 ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n14. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n16. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie vo veci.\n17. Odvolací súd poukazuje na to, že zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného\nsporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť\nsvoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom,\n\nako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. CSP v ustanovení § 344 zakotvuje,\nže ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda\nžalobca zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť\na existenciu svojho nároku voči odporcovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude\nzmarená. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného\nveriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v\nexekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Pri\nzabezpečovacom opatrení ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach\nalebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je\nobava, že exekúcia bude ohrozená.\nNeodkladné opatrenie je prostriedkom, ktorým možno poskytnúť okamžitú ochranu porušeným alebo\nohrozeným právam v tých prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,\nže exekúcia bude ohrozená.\nZásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia\nzákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti\nodôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť\na trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva.\nPred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej\nochrany, či:\n- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,\n- žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu\nz ohrozenia exekúcie,\n- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca\ndomáha,\n- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,\n- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad\nnevyhnutný rozsah,\n- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\nNeodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody\nči inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práva oprávnených záujmov, prípadne\nhrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu\nochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.\nNeodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho\nnenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom\nna nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje,\nak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí\nsúd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné,\naby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých\ndôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).\nPri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená\nskutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení\nneodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje\nďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený,\na teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou\núpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.\nZnamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť\ninak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného\nopatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami,\nči zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom\nchránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).\n18. V prebiehajúcom súdnom konaní sa žalobca žalobou doručenou súdu dňa 07.12.2022 domáhal\nod žalovaných zaplatenia sumy 687,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo\nsumy 507,96 eur od 18.4.2017 do zaplatenia, zo sumy 180,- eur od 30.6.2017 do zaplatenia, právnym\ntitulom neuhradenia odmeny za poskytnuté právne služby a paušálnej náhrady nákladov spojených s\nuplatňovaním pohľadávky v zmysle dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 6.12.2019.\nŽalobca podaním z 20.09.2023 navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie a neodkladné opatrenie\nvoči žalovaným, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnosti žalovaných na\n\nzabezpečenie pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní a súčasne neodkladné opatrenie, ktorým\nby súd zakázal žalovaným previesť vlastnícke právo, či akokoľvek zaťažiť právom žalovaných, či tretej\nosoby, špecifikované nehnuteľnosti žalovaných.\nNapadnutým uznesením súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zo dňa\n20.09.2023 zamietol z dôvodu, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok\npre nariadenie zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia.\n19. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci súdom. Z priložených\nlistinných dôkazov nemal odvolací súd dostatočne osvedčené splnenie zákonných podmienok, ktoré\nby odôvodňovali nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, a to jednak čo\ndo osvedčenia pohľadávky žalobcu a ani nevyhnutnosti úpravy vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nvo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/.\n20. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 1997, sp.\nzn. 5 Obo 144/97 (zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998), v zmysle\nktorého: „Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi\nskutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie\nodporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia\npostihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“\nŽalobca síce poukázal na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaných jednak lustráciou cez portál\nEPI a jednak článkami v médiách, no nijakým spôsobom neopísal žiadne konanie žalovaných,\nktoré priamo nasvedčovalo zbavovania sa ich majetku. Civilný sporový poriadok v ustanovení §\n344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne\npreukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči odporcovi a taktiež existenciu predpokladu,\nže budúca exekúcia bude zmarená. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím\nnahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotné tvrdenia\nžalobcu, ktorými odôvodňoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčujú naliehavosť\npotreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala\nobava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neposkytol súdu také dôkazy, ktoré by jednoznačne\nosvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Odvolací súd\nje toho názoru, že žalobca nepreukázal, že sa žalovaní zbavujú svojho majetku jeho predajom za\nnízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty, a preto s poukazom na vyššie uvedené\nskutočnosti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.\n21. K posúdeniu primeranosti zásahu do majetkových práv žalovaného 1/, odvolací súd uvádza, že\nv posudzovanom prípade sa javí nepomer medzi majetkom žalovaného 1/ a pohľadávkou žalobcu,\npričom žalobca v návrhu na zriadenie sudcovského záložného práva neuviedol hodnotu majetku, ktorý\nžiada zabezpečiť zo strany súdu. Pri skúmaní nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je potrebné sa\ndostatočne venovať posúdeniu esenciálnych náležitostí pre nariadenie zabezpečovacieho nariadenia,\nt. j. skúmať princíp efektívnosti.\nZriadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení v posudzovanom prípade nevedie k\nsplneniu jeho účelu.\nOdvolací súd nevie ohodnotiť výšku nehnuteľností, na ktoré žalobca žiada zriadiť záložné právo,\nnapriek tomu sa hodnota nehnuteľností javí mnohonásobne vyššia, ako pohľadávka žalobcu\nuplatnená vo výške 687,96 eur. Žalobca relevantným spôsobom neosvedčil naplnenie základných\nzákonných podmienok pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože hodnoverne neosvedčil\nhrozbu nepriaznivej finančnej situácie žalovaných. Odvolací súd dodáva, že táto hrozba musí byť v čo\nnajvyššej miere objektivizovaná a nie je možné, aby bola založená len na subjektívnom vnímaní žalobcu.\nZlá finančná situácia žalovaných, tak ako ju opísal žalobca, je len v rovine domnienok, ktoré nemôžu byť\nrelevantným a dostatočne hodnoverným preukázaním pre potvrdenie skutočnosti, že žalovaní nebudú\nschopní v rámci prípadnej exekúcie uhradiť žalobcovi žalovanú sumu.\n22. Argumenty žalobcu ohľadom obchodnej činnosti žalovaných, ich exekúciách a celkovo zlej\nfinančnej situácii na základe lustrácie EPI nie je možné vyhodnotiť ako dostatočné pre nariadenie\nzabezpečovacieho, ako aj neodkladného opatrenia.\nOdvolací súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania súdu o nariadení zabezpečovacieho a\nneodkladného opatrenia nebolo ešte rozhodnuté vo veci samej, a preto súd neviedol dokazovanie.\n\n23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne\nsprávne, preto napadnuté uznesenie súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade nepriznal nárok\nna náhradu odvolacích trov, pretože im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.\n25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/196/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}