{"guid": "4eab1e12-e153-4e77-99de-44fe09042f02:9f749816-8ef8-4c6b-931e-6f2d21634c9a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1223201405.1", "spisova_znacka": "14CoCsp/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14CoCsp/8/2024 z 25. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2024, sp. zn. 14CoCsp/8/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1223201405.1", "identifikacne_cislo": "1223201405", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2024-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f749816-8ef8-4c6b-931e-6f2d21634c9a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1223201405.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1223201405.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1223201405.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14CoCsp/8/2024\n1223201405\n25. 06. 2024\nJUDr. Darina Kriváňová\nECLI:SK:KSBA:2024:1223201405.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia\nsenátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,\nso sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom\nPrievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. P. X/XX, O., o zaplatenie\n7.676,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k.\nB2-32Csp/16/2023-275 zo dňa 9.10.2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k.\nzo dňa 9.10.2023 v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.\n\nB2-32Csp/16/2023-275\n\nII. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B2-32Csp/16/2023-275 zo dňa 9.10.2023 zaviazal\nžalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.605,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne\nzo sumy 1.605,82 eur od 27.03.2020 až do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.676,76 eur\ns\npríslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.950,38 eur od\n13.10.2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Slovenská sporiteľňa,\na.s.) poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne nesplácal. Uviedol, že na základe zmluvy\no postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2020 uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka medzi\npostupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, a žalobcom postúpil\npostupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Poukázal na to, že žalovaný bol v čase postúpenia\npohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti\nsvojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Ďalej uviedol,\nže postupca uzatvoril so žalovaným v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri\nfinančných službách na diaľku dňa 26.3.2014 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné\nobchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, pričom k samotnému uzatvoreniu zmluvy došlo\nelektronicky prostredníctvom služby Internetbanking pomocou tzv. bezpečnostného predmetu (GRID\nkartou, SMS kľúčom, alebo elektronickým osobným kľúčom), a to priamo cez kanál Internetbanking-u\nalebo prostredníctvom nahrávaných čítacích hlášok (v prípade, ak sa zmluva uzatvára prostredníctvom\ntelefónneho rozhovoru). Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky.\nPodmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky\npri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných\n\nobchodných podmienkach. Zmluva podľa názoru žalobcu obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky\npodstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a podľa zákona\nč. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, resp. podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam\npostupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote\nnie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil\nv stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť,\nže žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom bol\nsúčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie,\nmimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a ust. § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka k 2.3.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na\núhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 7.676,76\neur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.950,38 eur, z riadneho úroku vo výške 1.438,94 eur, z úroku\nz omeškania vo výške 254,12 eur a z poplatkov vo výške 33,32 eur, a to v súlade s prílohou k zmluve\no postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v\npredmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu\npostúpenia pohľadávky. Dňa 9.12.2020 uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o uznaní záväzku a o\núhrade pohľadávky v splátkach. Žalovaný napriek tomu po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne\núhrady. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie celej postúpenej pohľadávky, t.j. istiny\nvo výške 5.950,38 eur, riadneho úroku vo výške 1.438,94 eur, úroku z omeškania vo výške 254,12 eur\na poplatkov vo výške 33,32 eur. Takisto si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517\nods. 2 Občianskeho zákonníka, a to počnúc dňom 13.10.2020, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti\npostúpenia pohľadávky.\n3. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 10.5.2023. Spolu so žalobou bola\nžalovanému doručená výzva, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce\nskutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a aby označil dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe napriek tomu písomne nevyjadril. Žalovaný na pojednávaní dňa\n9.10.2023 uviedol, že žalovaná suma súhlasí. Žalovaný však nemá dostatok finančných prostriedkov na\nto, aby ju v celom rozsahu naraz uhradil. Zarába len minimálnu mzdu, pracuje v reštauračnom zariadení.\nPristal by na platenie splátok, rád by sa tak dohodol so žalobcom. Je pravdou, že so žalobcom uzatvoril\ndohodu o uznaní dlhu a úhrade pohľadávky v splátkach a že na základe tejto dohody neuhradil žiadne\nsplátky. Túto dohodu uzatvoril práve v čase, keď bola pandémia covidu, reštaurácia bola zatvorená a\non nemal dostatočné príjmy na úhradu splátok. Žalovaný takisto potvrdil, že mu zo strany banky bola\ndoručená výzva zo dňa 30.1.2020, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 3.3.2020,\nvýzva zo dňa 4.5.2020 a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2020.\n4. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d), g), h), i), § 11 ods. 1 písm.\nd), § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre\nspotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej\núverovej zmluvy; § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov; § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1, ods. 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 497, § 502 ods. 1, § 504 Obchodného zákonníka.\n5. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd prvej\ninštancie k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný len čiastočne.\nPrávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku\nčoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a\nto vrátane zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V konaní bolo nesporné, že právny\npredchodca žalobcu (banka Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa\n26.3.2014 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej banka poskytla žalovanému spotrebiteľský úver\n(spotrebný úver na čokoľvek) vo výške 8.500,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver v 120 mesačných\nsplátkach vo výške 127,62 eur (splatných vždy 19. deň v mesiaci), spolu vo výške 15.325,27 eur.\nÚroková sadzba bola dohodnutá vo výške 11,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)\nbola v zmluve uvedená vo výške 13,72 % a priemerná hodnota RPMN bola v zmluve uvedená vo\nvýške 9,19 %. Splatnosť prvej splátky bola dňa 19.5.2014 a termín konečnej splatnosti úveru bol dňa\n19.4.2024. Podľa základných podmienok úveru - všeobecných údajov k úveru banka požadovala od\nžalovaného rozšírený súbor poistenia, pričom poplatok za poistenie bol vo výške 4,32 eur mesačne\n\na bol splatný v termíne splátok úveru. Predmetnú zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 26.03.2014\nsúd prvej inštancie vyhodnotil ako zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka\na súčasne ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Z tohto dôvodu\nsúd prvej inštancie skúmal, či táto zmluva obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti v zmysle\n§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom dospel k záveru, že v zmluve je uvedená nesprávne\nročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto\nv zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.\nZ potvrdenia o uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere totiž vyplýva, že bankou bolo vyžadované\npoistenie - rozšírený súbor poistenia, za ktoré žalovaný platil mesačne poplatok vo výške 4,32 eur.\nV takom prípade však mali byť náklady tohto poistného zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa\nspojených so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. do celkových\nnákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to\nnajmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby\nzískal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Na to, aby žalovaný získal\nspotrebiteľský úver (za ponúkaných podmienok), musel uzatvoriť zmluvu o doplnkovej službe - poistení\nschopnosti splácať úver. Náklady na poistné preto mali byť zahrnuté do celkových nákladov a teda aj\ndo ročnej percentuálnej miery nákladov. Celková čiastka k zaplateniu preto nebola vo výške 15.325,27\neur (t.j. 127,62 eur x 120), ale vo výške 15.832,80 eur [(127,62 eur + 4,32 eur) x 120]. Skutočná\nročná percentuálna miera nákladov tak nebola vo výške 13,72 %, ale vo výške 14,65 %. V zmluve o\nspotrebiteľskom úvere bola teda nesprávne uvedená RPMN\nv neprospech žalovaného\nako spotrebiteľa, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského\núveru. Keďže žalovaný zaplatil v rámci úverového vzťahu sumu spolu vo výške 6.894,18 eur, zostáva\nmu zaplatiť sumu 1.605,82 eur (8.500,- eur - 6.894,18 eur). Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý\núver riadne a včas neplnil, keď napriek výzve banky zo dňa 30.1.2020 bol v omeškaní so zaplatením\nviac ako troch mesačných splátok úveru. Banka preto oznámením zo dňa 3.3.2020 vyhlásila mimoriadnu\nsplatnosť úveru ku dňu 2.3.2020 a zároveň vyzvala žalovaného na zaplatenie celej pohľadávky vo výške\n7.037,37 eur do 15 dní. Banka postupovala pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s §\n53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Právo banky vyhlásiť\nmimoriadnu splatnosť úveru bolo dohodnuté v bode 8. obchodných podmienok banky pre poskytovanie\núverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom. Vyhlásením mimoriadnej\nsplatnosti úveru žalovaný stratil právo zaplatiť predmetný úver v dohodnutých splátkach, t.j. vznikla mu\npovinnosť zaplatiť celý dlh (celú nesplatenú časť úveru) naraz. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal\notázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Na základe predložených listinných dôkazov mal\npreukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0742/2020/CE zo dňa 12.10.2020 vrátane\njej prílohy (identifikácie postúpenej pohľadávky) došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky zo Slovenskej\nsporiteľne, a.s. na žalobcu. Postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo žalovanému oznámené (pôvodným\nveriteľom) písomným oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2020, pričom žalovaný v konaní\nani nespochybňoval platnosť postúpenia, resp. aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Postúpenie\npohľadávky bankou bolo vykonané v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a takisto\nv súlade s § 17 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. (žalobca má udelené\npovolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu od 5.8.2016). Na základe\nuvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný.\nS ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie istiny\núveru vo výške 1.605,82 eur (8.500,- eur - 6.894,18 eur) a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nSúd teda zamietol žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 4.344,56 eur (5.950,38 eur - 1.605,82\neur). Súd žalobu zamietol takisto v časti o zaplatenie riadnych (zmluvných) úrokov vo výške 1.438,94\neur a v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 33,32 eur, keďže poskytnutý spotrebiteľský úver sa\npovažuje za bezúročný a bez poplatkov. Uplynutím lehoty 15 dní od doručenia oznámenia o vyhlásení\nmimoriadnej splatnosti žalovanému (t.j. dňom 27.3.2020), sa žalovaný dostal do omeškania s plnením\n(celého) peňažného dlhu. Súd prvej inštancie preto v súlade s § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho\nzákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. zaviazal žalovaného\naj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.605,82 eur od 27.3.2020 až do\nzaplatenia. Z doplnenia žaloby doručeného súdu dňa 24.4.2023 totiž vyplýva, že žalobca si uplatnil\nnárok na zaplatenie úrokov z omeškania po zosplatnení úveru odo dňa 24.3.2020. Vo zvyšnej časti\nuplatnených úrokov z omeškania po zosplatnení úveru súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej\ninštancie žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 63,60 eur (úroky z\nomeškania pred zosplatnením úveru), pretože žalobca v tejto časti neuniesol svoju základnú procesnú\npovinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní tohto nároku, vyplývajúcu mu\n\nz čl. 8 C.s.p. a z § 132 ods. 1 a 2 C.s.p.. Žalobca totiž neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by\nnepochybne vyplývalo, že mu vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v požadovanej výške.\nŽalobca vo svojej žalobe neuviedol, z akej sumy a za aké obdobie si vyčíslil tieto úroky z omeškania. V\npodaní doručenom súdu dňa 24.4.2023 žalobca síce predložil výpočet týchto úrokov z omeškania, tento\nvýpočet však nie je dostatočne určitý. Úrok z omeškania je počítaný aj zo zmluvného (riadneho) úroku\na pravdepodobne aj z dlžných poplatkov, na zaplatenie ktorých žalobca nemá nárok, keďže poskytnutý\nspotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navyše, žalobca pri výpočte úroku z\nomeškania vychádzal z toho, že rok má 360 dní, čo je pri kogentnej právnej úprave zákonných úrokov z\nomeškania neprípustné (navyše v spotrebiteľskom vzťahu). Z uvedených dôvodov súd nemohol ustáliť,\nči si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie týchto úrokov z omeškania v súlade so zákonom. Súd prvej\ninštancie preto žalobu v tejto časti zamietol. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby - zaslania predžalobnej\nvýzvy - vo výške 299,83 eur. Súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol najmä z dôvodu, že\nžalobca nepreukázal vykonanie tohto úkonu, keďže žiadnu predžalobnú výzvu (či pokus o zmier) v tomto\nkonaní nepredložil. Žalobca tak v tejto časti uplatneného nároku neuniesol svoje dôkazné bremeno. Ani\nv prípade predloženia tejto predžalobnej výzvy by však súd prvej inštancie žalobe v tejto časti nevyhovel,\nkeďže žalobca si touto predžalobnou výzvou (pravdepodobne) uplatnil nárok, ktorý bol vo väčšej časti\nsúdom vyhodnotený ako nedôvodný (pozri vyššie). Išlo by teda o neúčelne vynaložené náklady spojené\ns uplatnením pohľadávky. Žalovaný na pojednávaní požiadal o to, aby mu súd umožnil zaplatiť dlžnú\nsumu\nv primeraných mesačných splátkach. Túto svoju žiadosť odôvodnil svojou finančnou\nsituáciou. Súd prvej inštancie žiadosti žalovaného o zaplatenie dlžnej sumy v mesačných splátkach\nnevyhovel, keďže žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoju zlú finančnú situáciu. Žalovaný je\nriadne zamestnaný, preto jeho argumentácia o strate príjmov z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19\nv súčasnosti už neobstojí. Žalovanému pritom nič nebráni\nv tom, aby sa so žalobcom dohodol na\nsplácaní v splátkach mimosúdne, resp. aby o platenie v splátkach požiadal v prípadnom exekučnom\nkonaní. O tom, že platenie v splátkach by nebolo rozumným usporiadaním vzťahov medzi sporovými\nstranami, svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný dňa 9.12.2020 podpísal so žalobcom dohodu o uznaní\ndlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach, no žalovaný napriek tomu doposiaľ neuhradil ani jednu splátku\ntohto svojho dlhu (aj keď je dlhodobo zamestnaný). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd\nprvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol\nv konaní\núspešný v časti o zaplatenie sumy 1.605,82 eur, žalovaný bol v konaní úspešný\nv zamietnutej časti\no zaplatenie sumy 4.344,56 eur. Žalovaný teda mal v konaní väčší úspech ako žalobca, keďže mu však\nžiadne trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie mu ich náhradu nepriznal.\n6. Nad rámec už uvedeného považoval súd prvej inštancie za potrebné vyjadriť sa\nk písomnému\npodaniu žalobcu doručenému súdu dňa 5.10.2023 (ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní), ku\nktorému uviedol, že súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti\nžalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.6.2019 sp.zn. I. ÚS 246/2019). Nebol preto\ndaný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C.s.p., teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia,\nkeďže takýto postup by bol\nv rozpore s princípom rovnosti zbraní. Navyše, súd žalobu zamietol\nnajmä z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní (t.j. z dôvodu neunesenia\ndôkazného bremena), nie z dôvodu neuvedenia rozhodujúcich skutkových tvrdení. Takisto nebol daný\ndôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 C.s.p., keďže nedostatok spočívajúci\nv neunesení dôkazného bremena nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale\njej zamietnutie. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C.s.p.,\nsúd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že\nžalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní, a nie z dôvodu,\nže zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je\nzjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu\nžalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v\nneprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť\nžaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo\nuskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na\nspravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck,\n2016, s. 512).\n\n7. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietajúceho výroku a nadväzujúceho výroku o náhrade trov\nkonania, podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok\nv napadnutom\nrozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie a zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania, ktorých priznania sa v rámci\nodvolacieho konania domáha. Podané odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí s právnym posúdením\nsúdu vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo\ndňa XX.X.XXXX. Žalobca uvádza, že v súlade s uzavretou Zmluvou (resp. potvrdením o uzatvorení\nzmluvy o splátkovom úvere), Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s.\na Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie Úverov a Povolených\nprečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (ďalej len „POP“), ktoré sú neoddeliteľnou\nsúčasťou Zmluvy, predstavujú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom sumu vo výške\n15.325,27 eur, t.j. sumu, ktorá je uvedená v zmluve (resp. v potvrdení o uzatvorení zmluvy o splátkovom\núvere) ako celkové náklady žalovaného spojené s úverom. Žalobca s tvrdením súdu, že poistenie bolo\nobligatórne pri uzatvorení zmluvy, samozrejme súhlasí, avšak v žiadnom prípade nemôže súhlasiť so\nzáverom súdu, že celková čiastka spojená s úverom spolu s RPMN je v zmluve uvedená nesprávne,\nnakoľko súd nezobral v úvahu, že poistné už bolo súčasťou splátky vo výške 127,62 eur a ak ho preto\nsúd opätovne započítal do celkových nákladov, potom poistné vo výške 4,32 eur mesačne započítal do\ncelkových nákladov spojených s úverom duplicitne (raz ako súčasť splátky vo výške 127,62 eur a raz\nsamostatne). V zmluve je uvedená mesačná splátka vo výške 127,62 eur, pričom\nz výpisu z úveru,\nktorý bol riadne priložený k žalobe bezpochyby vyplýva, že súčasťou tejto sumy bolo aj poistenie úveru\nvo výške 4,32 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené je výška celkovej čiastky spojenej s úverom, pri\nstriktnom výpočte počtu splátok (120) x výška splátok (127,62 eur, ktorá v sebe už zahŕňa aj poplatok\nza poistenie vo výške 4,32 eur) v sume 15.314,40 eur. V zmluve, resp. v potvrdení o uzatvorení\nzmluvy o splátkovom úvere je uvedená celková čiastka spojená s úverom vo výške 15.325,27 eur, čo\npredstavuje rozdiel s vypočítanou celkovou čiastkou spojenou s úverom v zmysle vyššie uvedeného\nvýpočtu sumu vo výške 10,87 eur, ktorý vznikol v dôsledku výšky poslednej splátky v súlade s vyššie\ncitovaným ust. čl. 5.5.3. POP. Žalovaný mal úver splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 127,62 eur\n(splátka zahŕňajúca aj poistné vo výške 4,32 eur), pričom v zmysle čl. 5.3.3. POP mala posledná splátka\npredstavovať zostatok pohľadávky postupcu. V zmysle uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný mal\nzaplatiť 119 mesačných splátok po 127,62 eur a 120. splátku - ako poslednú splátku vo výške 138,49\neur. Žalovaný tak bol pri riadnom a včasnom splácaní úveru v zmysle dojednaných splátok podľa zmluvy\npovinný uhradiť postupcovi titulom poskytnutého úveru sumu v celkovej výške 15.325,27 eur, nakoľko\nposledná splátka úveru bola v súlade s čl. 5.3.3. POP vo výške 138,49 eur. Vzhľadom na to, že v zmluve\nuvedená celková čiastka spojená s úverom je uvedená správne, potom je bezpochyby zrejmé, že aj\nRPMN vo výške 13,72 % je v Zmluve uvedená taktiež správne. Prihliadnuc k obsahu zmluvy žalobca\nzastáva názor, že uvedená zmluva spĺňa všetky náležitosti uvádzané v ustanovení § 9 ods. 2 zákona\nč. 129/2010 Z.z.. Žalobca sa z uvedených dôvodov nestotožňuje s právnym záverom súdu ohľadom\nbezúročnosti a bez poplatkovosti úveru poskytnutého na základe zmluvy. Žalobca podporne poukazuje aj\nna to, že v obdobnej veci rozhodoval Súdny dvor Európskej únie, ktorý vo svojom rozhodnutí z 9.11.2016\nvo veci C 42/15 judikoval, že porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy\nsankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak takáto sankcia je primeraná len pri\ntakom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho\nzáväzku. V prejednávanom prípade podľa názoru žalobcu postupca uviedol v zmluve všetky náležitosti,\nktoré zákon č. 129/2010 Z.z. platný a účinný v čase jej uzavretia vyžadoval. Sankcia bezúročnosti a bez\npoplatkovosti úveru je preto pre žalobcu v absolútnej možnej miere nepochopiteľná a najmä v rozpore\nso zákonom, a preto súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu vec nesprávne právne posúdil, ak dospel\nk záveru o opaku. Žalobca sa nestotožňuje ani s právnym posúdením súdu, v zmysle ktorého súd\nčiastočne zamietol uplatňovaný úrok z omeškania. Súd sa prostredníctvom odôvodnenia napádaného\nrozhodnutia vyjadril k dôvodom zamietnutia úroku z omeškania vo výške 63,60 eur a síce, že má za\nto, že: „žalobca v tejto časti neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce\nskutočnosti o dôvodnosti a trvaní tohto nároku,“ s čím sa však žalobca\nv žiadnom\nprípade nestotožňuje. Žalobca si v žalobe uplatnil vyčíslený úrok z omeškania vo výške 254,12 eur,\nktorý pozostáva z vyčísleného úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 63,60 eur a z vyčísleného\núroku z omeškania vo výške 190,52 eur, t.j. úrok z omeškania po zosplatnení pohľadávky. Žalobca\nprostredníctvom vyjadrenia doručeného súdu dňa 24.4.2023 zaslal k predmetnému vyčísleniu úroku z\nomeškania aj podrobnú špecifikáciu a jeho výpočet, z ktorého jasne vyplýva výška uplatňovaného úroku\nz omeškania. Žalobcovi vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, prečo predmetná špecifikácia sa súdu zdala\nbyť nedostatočná. Je zrejmé, že žalobca bol v omeškaní s uhrádzaním svojho dlhu aj pred zosplatnením,\n\nza čo si žalobca uplatňuje postúpený vyčíslený úrok z omeškania vo výške 63,60 eur, a takisto, že\nžalovaný bol v omeškaní aj po zosplatnení úveru, nakoľko svoj dlh riadne a včas postupcovi neuhradil, za\nčo si žalobca uplatňuje úrok z omeškania po zosplatnení vo výške 190,52 eur, ktorý bol na žalobcu takisto\nriadne postúpený. Ďalej si žalobca v žalobe uplatnil úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 5.950,38 eur\nod 13.10.2020 (dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky) do zaplatenia. Je zrejmé,\nže v čase postúpenia pohľadávky bol žalovaný v omeškaní (na čo bol upozornený viacerými výzvami\nzo strany pôvodného veriteľa) a zmena v osobe veriteľa, ktorá nastala z titulu postúpenia pohľadávky\nna uvedené nemala vplyv, keďže zmenou v osobe veriteľa sa práva a povinnosti zmluvného záväzku\nnezmenili. Postúpením pohľadávky prešlo právo na plnenie (vrátane úroku z omeškania) a s ním spojené\npráva na nového veriteľa (žalobcu). Vzhľadom na vyššie uvedené námietky žalobcu, a teda, že úver nie\nje možné považovať za bezúročný a bez poplatkov má žalobca za to, že má nárok aj na úrok z omeškania\nvo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.950,38 eur od 13.10.2020 a nie len na priznaný úrok z omeškania\nvo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.605,82 eur od 27.3.2020 do zaplatenia. Žalobca ďalej namietal, že\nnemôže nechať bez povšimnutia skutočnosť, že v závere svojho odôvodnenia, konkrétne v bode 35.\nsúd uviedol, že: „žalobu zamietol najmä z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v\nkonaní (t.j.\nz dôvodu neunesenia dôkazného bremena), nie z dôvodu neuvedenia rozhodujúcich\nskutkových tvrdení.“ Žalobca uvedené tvrdenie súdu považuje za zmätočné, nakoľko súd na žiadnom\nmieste (okrem bodu 35. odôvodnenia rozhodnutia) neuvádza, že by žalobca v konaní nepreukázal\nsvoju aktívnu vecnú legitimáciu. Veď predsa, ak by tomu tak bolo, potom nie je žalobcovi zrejmé, z\nakého dôvodu by súd žalobe v časti vyhovel, ak by aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nepovažoval za\nriadne preukázanú. Predmetný bod odôvodnenia a celé rozhodnutie súdu je potom z vyššie uvedených\ndôvodov nekonzistentné, zmätočné a vzájomne si protirečiace.\n8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, napriek jeho riadnemu doručeniu, nevyjadril.\n9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), vec prejednal, bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.\n1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,\nnevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolania, ako aj celého obsahu spisu, dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a rozsudok v odvolaním napadnutom rozsahu je potrebné\npotvrdiť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.6.2024 podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3\nC.s.p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, resp. ich právni zástupcovia,\nupovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok\nsúdu prvej inštancie považuje odvolací súd za vecne a právne správny, a preto ho potvrdil (§ 387 ods.\nl, ods. 2 C.s.p.).\n10. Rozsudok súdu prvej inštancie, v žalobcom odvolaním napadnutej zamietajúcej časti, je vecne a\nprávne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387\nods. l, ods. 2 C.s.p.). Odvolateľ v podanom odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne,\nprávne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací\nsúd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný\nrozsahom a dôvodmi odvolania.\n11. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby\nz hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval\ndôvodnosť svojej žaloby, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných\nskutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové\nzistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán, z obsahu spisu, vyplynuli počas konania\nnajavo, následne tieto, v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191\nC.s.p.), správne vyhodnotil, a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne\nprávne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, ktoré aj správne vyložil a aj\nriadne vysvetlil v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p., a to nielen s poukazom\nna rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s poukazom na\nprijaté právne závery, dôkladne posúdil opodstatnenosť skutkovo významných tvrdení strán sporu a\nrelevantnosť ich právnych argumentov a dal potrebné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\nnámietky súvisiace s predmetom konania. Odvolanie žalobcu nie je z hľadiska ním uplatňovaných\n\nodvolacích dôvodov a jeho obsahového vymedzenia, spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu\nprvej inštancie.\n12. Ako už uviedol odvolací súd, žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné námietky\na zásadné argumenty, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd prvej\ninštancie poukázal na všetky významné skutočnosti vyplývajúce\nz vykonaného dokazovania\nobjasňujúce skutkový a právny základ veci, a preto jeho rozhodnutie možno považovať za presvedčivé.\nSo zreteľom na uvedené, odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za\nsprávne a preto sa stotožňuje\ns dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto jeho záverom,\ntieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie\nv odvolaním napadnutej časti, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p..\n13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu súdu prvej inštancie v časti, v\nktorej zamietol nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, z dôvodu určenia súdom prvej inštancie, že\núver poskytnutý žalovanému ako spotrebiteľovi zo strany žalobcu je vzhľadom na nesplnenie zákonných\nnáležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov.\n14. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že závery súdu prvej inštancie sú v tomto ohľade nesprávne\na poukázal na svoj výklad, v zmysle ktorého v zmluve uvedená mesačná splátka vo výške 127,62 eur,\nktorou žalovaný splácal poskytnutý úver, pokrýva aj poistenie úveru vo výške 4,32 eur mesačne, preto\nje aj výpočet a výška RPMN sú v zmluve uvedené správne.\n15. S predmetnou námietkou žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje, z predlžených výpisov z úveru\nžalovaného vyplýva, že mesačne mu okrem sumy 127,62 eur označenej ako „splátka“ z účtu odchádzala\naj suma vo výške 4,32 eur označená ako „poplatok za poistenie úveru“ (č. l. 41 a nasl.), preto aj odvolací\nsúd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v takomto prípade mala byť aj táto čiastka - 4,32\neur mesačne, zarátaná do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, a preto aj zahrnutá do\nvýpočtu RPMN. V takom prípade však mali byť náklady tohto poistného zahrnuté do celkových nákladov\nspotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. do\ncelkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere,\na to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby,\naby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Na to, aby žalovaný\nzískal spotrebiteľský úver (za ponúkaných podmienok), musel uzatvoriť zmluvu o doplnkovej službe poistení schopnosti splácať úver. Náklady na poistné preto mali byť zahrnuté do celkových nákladov\na teda aj do ročnej percentuálnej miery nákladov. Celková čiastka k zaplateniu preto nebola vo výške\n15.325,27 eur (t.j. 127,62 eur x 120), ale vo výške 15.832,80 eur [(127,62 eur + 4,32 eur) x 120]. Skutočná\nročná percentuálna miera nákladov tak nebola vo výške 13,72 %, ale vo výške 14,65 %. V zmluve o\nspotrebiteľskom úvere bola teda nesprávne uvedená RPMN\nv neprospech žalovaného ako\nspotrebiteľa, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru.\n16. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak súd prvej inštancie postupoval vecne a právne správne, keď\npredmetný spotrebiteľský úver vyhlásil za bezúročný a bez poplatkov, a žalovaného zaviazal na\nzaplatenie nesplatenej časti žalobcom poskytnutej istiny a vo zvyšnej časti (v časti žalobcom uplatnených\núrokov a poplatkov) žalobu zamietol.\n17. Na základe vyššie uvedeného neobstojí ani ďalšia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie\nnesprávne priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne z priznanej sumy, t.j. 1.605,82\neur, keď mu mal priznať nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.950,38 eur\n(z celej žalobcom uplatnenej žalovanej sumy). Nakoľko súd prvej inštancie správne dospel k záveru,\nže predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, správne potom priznal\nžalobcovi nárok na tzv. zákonné úroky z omeškania z priznanej sumy, t.j. 1.605,82 eur vo výške 5,00 %\nročne od 27.3.2020 až do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení\ns § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..\n18. Taktiež odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne\nzamietol žalobu v časti vyčísleného úroku z omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 63,60 eur, keď\npodľa názoru žalobcu si tento svoj nárok náležite zdôvodnil a vyčíslil v podaní zo dňa 24.4.2023. Taktiež\n\nžalobca namieta, že si uplatnil aj vyčíslený úrok z omeškania po zosplatnení pohľadávky vo výške\n190,52 eur, ktorý tiež súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu nedôvodne zamietol. Odvolací súd sa\naj v tejto otázke stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v tejto časti neuniesol svoju\nzákladnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní tohto nároku,\nvyplývajúcu mu z čl. 8 C.s.p. a z § 132 ods. 1 a 2 C.s.p.. Žalobca totiž neuviedol také skutkové tvrdenia, z\nktorých by nepochybne vyplývalo, že mu vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v požadovanej\nvýške. Žalobca vo svojej žalobe neuviedol, z akej sumy a za aké obdobie si vyčíslil tieto úroky z\nomeškania. V podaní doručenom súdu dňa 24.4.2023 žalobca síce predložil výpočet týchto úrokov z\nomeškania, tento výpočet však nie je dostatočne určitý. Úrok z omeškania je počítaný aj zo zmluvného\n(riadneho) úroku a pravdepodobne aj z dlžných poplatkov, na zaplatenie ktorých žalobca nemá nárok,\nkeďže poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov\nsúd prvej inštancie správne uzavrel, že nemohol ustáliť, či si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie týchto\núrokov z omeškania v súlade so zákonom a preto aj v tejto časti žalobu zamietol.\n19. Čo sa týka námietky žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti ustálenia aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu je zmätočné, tak k tejto námietke odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie ustálil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v bode\n28. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V časti odôvodnenia (bod 34. a 35.) napadnutého rozsudku,\nktoré žalobca namieta ako zmätočné a nekonzistentné, súd prvej inštancie len nad rámec daného\nrozhodnutia poukazoval na výklad niektorých ustanovení, judikatúru a právnu literatúru, z ktorej citoval\naj časť týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, avšak nie s poukazom na prejednávaný\nspor. Navyše odvolací súd uvádza, že ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemá\naktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom spore, viedlo by to logicky k zamietnutiu žaloby ako celku, v\npredmetnom prípade však súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na zaplatenie poskytnutej istiny\nako aj úrokov z omeškania, preto aj túto námietku žalobcu považuje odvolací súd za nedôvodnú.\n20. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom\nrozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil\nv súlade s ust. § 195 C.s.p. a\ndospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387\nods. 2 C.s.p. poukazuje. Súd prvej inštancie\nv odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom\nuviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval\nprávne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto\nzároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 C.s.p. zdôvodnil.\n21. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie v žalobcom\nnapadnutej časti ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti,\nktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený súdom prvej inštancie, odvolanie\nnepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.\npotvrdil a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.\n22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli\nžiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene\npísomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho\nsúdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti\nPortugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod\nsp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n23. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1,\nv spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu\nvznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p..\n24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\n\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435\nC.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32Csp/16/2023", "guid": "0e76de81-ba7b-4ed1-9f86-3c489f2ed278:92b97a8a-1251-4321-a96a-7749132edeaf", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ac8da5d-80cd-4e07-a5b4-e873ec10a3de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1"}, {"guid": "0e76de81-ba7b-4ed1-9f86-3c489f2ed278:92b97a8a-1251-4321-a96a-7749132edeaf", "ecli": null, "spisova_znacka": "32Csp/16/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 32Csp/16/2023 z 11. 12. 2023", "sud": "Okresný súd Malacky", "datum_vydania": "2023-12-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0e76de81-ba7b-4ed1-9f86-3c489f2ed278:92b97a8a-1251-4321-a96a-7749132edeaf"}], "citovane_v": []}