{"guid": "a7e796db-5048-4e2e-a9c4-5680180ddb46:20c7419a-9a55-4701-b174-2bc9191a6a22", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1314215521.2", "spisova_znacka": "3Cob/236/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/236/2022 z 12. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. júna 2024, sp. zn. 3Cob/236/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1314215521.2", "identifikacne_cislo": "1314215521", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Šašinková", "sudca_id": 1251, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-sasinkova-1251", "datum_vydania": "2024-06-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/20c7419a-9a55-4701-b174-2bc9191a6a22", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1314215521.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1314215521.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1314215521.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/236/2022\n1314215521\n12. 06. 2024\nJUDr. Marta Šašinková\nECLI:SK:KSBA:2024:1314215521.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov\nsenátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu SPP-distribúcia, a.s.,\nPlátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 35 910 739, proti žalovanému W.\nN., Z. M., právne zast. advokátska kancelária PATENT IURIST s. r. o., Dostojevského rad 5, 811 09\nBratislava, IČO: 36 724 467, o zaplatenie 15.254,05 EUR s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/243/2014-367 zo dňa 15.11.2021, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/243/2014-367 zo dňa\n15.11.2021 v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol m e n í tak, že žalovaný\nje povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.854,05 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne\nzo sumy 6.854,05 EUR od 1.9.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/243/2014-367 zo dňa\n15.11.2021 v napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 81,66% m e n í tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov\nprvoinštančného konania nepriznáva.\nIII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom /v poradí druhým/ súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu zamietol,\ndruhým výrokom konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 8.400,-EUR vrátane príslušenstva zastavil,\na tretím výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 81,66 %.\n2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v poradí prvým rozsudkom sp.zn. 26Cb/243/2014-232\nzo dňa 10.10.2016, v znení opravného uznesenia sp.zn. 26Cb/243/2014-245 zo dňa 22.11.2016\nuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.540,-EUR spolu s 8,75 % p.a. úrokom z omeškania\nod 1.9.2012 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol ako neopodstatnenú. Predmetom sporu bol\nnárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 16.794,05,- EUR, titulom náhrady škody spôsobenej\nneoprávneným odberom zemného plynu. Dňa 25.7.2012 došlo k demontáži plynomeru zamestnancami\nžalobcu a na plynomeri bol uvedený stav spotreby 14.955 m3 za obdobie od 1.7.2011 do 25.7.2012 s\ntým, že k ukončeniu zmluvného vzťahu so Slovenským plynárenským priemyslom a.s. a odberateľom\ndošlo dňa 13.1.2012. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej\nmanipulácii bolo potvrdené znaleckým posudkom č. 152/PL-2012 zo dňa 8.8.2012 vypracovaný znalcom\nIng. Petrom Leškom. Charakter neoprávneného odberu plynu je upravený Zákonom o energetike č.\n656/2005 Z.z. § 59 ods. 1 písm. d) a jej výšku určil spôsobom stanoveným vo vyhláške č. 155/2005\nZ.z., keďže nebolo možné reálne a vierohodne preukázať resp. určiť množstvo odobratého plynu podľa\n\nstavu identifikovaného na určenom meradle. Žalovaný namietal neobjektívnosť - neprimeranosť výpočtu\nnáhrady škody, na koľko plyn používal minimálne vzhľadom na predmet podnikania-čalúnnictvo, a\npreto nebolo potrebné vykurovať celý objekt. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k\nnázoru, že povinnosť nahradiť spôsobenú škodu možno považovať za celkom legitímnu, avšak aj medzi\nuplatneným nárokom podľa vykonávacieho predpisu musí byť proporcionalita. Podporne súd poukázal\nna Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.ÚS 202/06; I.ÚS 668/15; IV.ÚS 133/08. Súd priznal\nžalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.540,-EUR spolu s príslušenstvom a vo zvyšku súd žalobu\nzamietol. Krajský súd v Bratislave ako odvolací rozsudkom sp.zn. 3Cob/239/2017-272 zo dňa 13.6.2018\nrozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 4Obdo/59/2020 zo dňa 29.1.2021 predmetné\nrozsudky zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení v bode 21. uviedol:\n„Dovolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu, o ktorej sa obidva súdy\nodklonili, ohľadne vyslovenej objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu a odber s meradlom, na ktorom\nbolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z odôvodnenia bod 22. „ .. taktiež obidva\nsúdy síce citovaným všeobecné záväzné predpisy platné v Slovenskej republike, no napriek tomu\npri rozhodovaní o uplatnení nároku si svojvoľne osvojili rozhodovaciu prax Ústavného súdu Českej\nrepubliky bez toho, aby uviedli odkaz na relevantnú právnu normu, ktorá umožňuje odklon od všeobecne\nzáväzného predpisu, alebo či bol v konaní zistený nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky a uvedenou\nplatnú právnu normu v inkriminovanom čase.\n4. Súd prvej inštancie po zrušujúcom uznesení NS SR nariadil vo veci pojednávanie. Žalobca\nvzal žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 8.400,-EUR spolu s príslušenstvom späť. Dôvodom\nspäťvzatia bol dôsledok obchodného rozhodnutia žalobcu reagujúc aj na rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky. Žalobca trval na žalobe v časti zaplatenia istiny vo výške 6.854,05,-EUR spolu s\npríslušenstvom. Uplatnený nárok zodpovedá prevádzke spotrebiča počas jednosmennej osemhodinovej\nprevádzky. Žalovaný nárok žalobcu považoval za neoprávnený. Poukázal na Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky III.ÚS 114/2020-81 zo dňa 9.3.2021 s tým, že súdom už priznaný nárok rozsudkom\ntunajšieho súdu zo dňa 10.10.2016 /vo výške 1.540,-EUR/ považuje za primeraný a zodpovedá\npriemernej spotrebe za rozhodné obdobie. Žalovaný namietal, že nedošlo k naplneniu skutkových\npodstát v súlade zo zákonom o energetike. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove\nsp.zn.22Co/121/2019 zo dňa 29.09.2020, podľa ktorého si žalobca nesplnil prevenčnú povinnosť, keďže\nžalobca nevykonal demontáž meradla ku dňu ukončenia zmluvy ani v nasledujúcich dňoch a umožnil\nodberateľovi odoberať plyn na uvedenom odbernom mieste bez platnej zmluvy, čím došlo k porušeniu\nprevenčnej povinnosti predchádzať vzniku škody v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka.\n5. Podľa žalobcu, pokiaľ ide o argumentáciu nesplnenia prevenčnej povinnosti, žalobca nemá zákonné\noprávnenie vstupovať do nehnuteľnosti za účelom demontáže plynomeru. Pokiaľ meradlo nie je\nprístupné, tak ako tomu bolo aj v prípade odberného miesta žalovaného, nemôže žalobca bez toho,\naby ich do nehnuteľnosti odberateľ pustil vstúpiť a plynomer demontovať. Zároveň platí, že došlo k\nodstúpeniu od zmluvy o dodávke plynu medzi dodávateľom plynu a jeho odberateľom, automaticky to\nneznamená, že dochádza k ďalšiemu odberu po ukončení tejto zmluvy. Žalobca teda nevie, či odberateľ\nrešpektuje odstúpenie od tejto zmluvy a plyn neodoberá alebo odstúpenie od zmluvy nerešpektuje\na plyn odoberá neoprávnene. Túto skutočnosť žalobca zistí až vtedy, keď mu je umožnení prístup k\nsamotnému meradlu. Späťvzatie žaloby v časti 8.400,-EUR spolu s príslušenstvom bolo dôsledkom\nobchodného rozhodnutia, reagujúc aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky. Napriek\ntomu, že žalobca s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky\nnestotožňuje, Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí nekonštatoval nesúlad všeobecne záväzného\nprávneho predpisu, konkrétne Vyhlášky č. 155/2005 Z.z. s Ústavou, žalobca toto rozhodnutie prijal a v\npodstatnom rozsahu zmoderoval výšku ním uplatňovaného nároku na náhradu škody, tak že súčasná\nsuma 6.854,05 EUR predstavuje nárok, ktorý by zodpovedal prevádzke spotrebiča počas jednozmennej\nosemhodinovej prevádzky. Ústavný súd SR v rozhodnutí vyzdvihuje nielen reparačnú ale aj preventívnu\nfunkciu náhrady škody. Ak by sa akýkoľvek odberateľ zemného plynu dostal do situácie, že mu raz bude\nzistená skutočnosť, že plyn odoberá neoprávnene a mal by v takomto prípade zaplatiť len za spotrebu\nplynu, ktorá vyplýva z jeho predchádzajúcich spotrieb na odbernom mieste. Nič nebude odberateľov\nodrádzať od toho, aby plyn neoprávnene odoberali, pretože platí, že zaplatí len priemer ktorý mal v\nminulosti. Týmto prístupom je absolútne popretá preventívna funkcia náhrady škody. Žalobca poukázal\nna rozhodnutie NS SR vo veci sp.zn. 4Cdo/106/2020 z 29.júna 2021, vydané po predmetnom Náleze\n\nÚstavného súdu SR, ktorý naďalej potvrdil oprávnenosť žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu\nškody spôsobenej neoprávneným odberom a jednoznačne povedal, že tento je daný vrátane toho akým\nspôsobom škoda vzniká a rovnako sa NSSR pridržal doterajšej rozhodovacej praxe, kedy nie je potrebné\nskúmať a preukazovať, či v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie,\nzároveň meradlo meralo alebo nemeralo správne. Žalovaný odoberal plyn na základe dvoch skutkových\npodstát zadefinovaných v zákone o energetike bez platne uzatvorenej zmluvy a meradlo na ktorom bolo\nporušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.\n6. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS/114/2020-81 zo dňa 9.3.2021.Z\nnálezu o.i. vyplýva, že \"aby vôbec došlo k vzniku objektívnej zodpovednosti, treba naplniť tri základné\npredpoklady: musí dôjsť k existencii neoprávneného odberu plynu, musí vzniknúť škoda na strane\nPDS a musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody.\nPreukazovanie týchto skutočností zaťažuje PDS, pričom zároveň musí mať odberateľ možnosť tieto\nskutočnosti vyvracať (najmä preukazovať, že k neoprávnenému odberu nedošlo), resp. preukazovať\nalebo podieľať sa na zisťovaní toho, k akej skutočnej škode došlo. Podľa názoru ústavného súdu\nnemožno len mechanicky aplikovať zákon, a preto treba zistenie neoprávneného odberu podrobiť\npovinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán a záver o tom, že došlo k poškodeniu zabezpečenia\nproti neoprávnenej manipulácii podložiť presvedčivými dôkazmi\". V bodoch 54., 55., 56. odôvodnenia\nústavný súd uviedol, že \"pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným odberom plynu platí, že sa\nnahrádza v prvom rade skutočná škoda (§ 82 ods. 2 zákona o energetike); škoda určená prepočtom\npodľa osobitného predpisu (vyhlášky č. 449/2012 Z. z.) sa použije len v prípade, ak nemožno vyčísliť\nvzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (§ 82 ods. 3 zákona o energetike),\nčo musí všeobecný súd náležite preskúmať a odôvodniť\". \"Pokiaľ je možné na základe preukázaného\ndôkazného stavu skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je na mieste aplikovať § 82 ods.\n3 a 4 zákona o energetike o náhradnom spôsobe určenia výšky škody (či už podľa vyhlášky alebo\npodľa typového diagramu dodávky), ktorých aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti\nvyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov\".\" Z logiky veci\npotom vyplýva, že aj náhradný spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade len\nskutočne vzniknutej škody. Preto aj v prípadoch určovania výšky škody podľa vyhlášky treba preukázať\nrozhodujúce okolnosti, z ktorých bude vyplývať predpokladaná škoda.\n7. Z vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu vyplýva, že je potrebné pri zisťovaní neoprávneného\nodberu podrobiť povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti i zisťovanie troch základných predpokladov\nzodpovednosti za škodu. Podľa ústavného súdu \"škoda určená prepočtom podľa osobitného predpisu\n(vyhlášky č. 449/2012 Z.z. sa použije len v prípade, ak nemožno vyčísliť vzniknutú škodu na základe\nobjektívnych a spoľahlivých podkladov (§ 82 ods. 3 zákona o energetike), čo musí všeobecný súd\nnáležite preskúmať a odôvodniť\". Súd musí preto vyhodnotiť tvrdenie žalovaných o predpokladanej\nspotrebe a posúdiť predložené dôkazy o spotrebe za predchádzajúce obdobie, a posúdi, či je možné\nna základe dôkazov určiť výšku škody tak, aby nebola neúmerná skutočnosti. Inštitút náhrady škody\nnie je totiž sankčným prostriedkom, ale má plniť kompenzačnú a preventívnu funkciu. Výpočet podľa\nvyhlášky č. 449/2012 Z.z. prichádza do úvahy len vtedy, ak nemožno vyčísliť vzniknutú škodu na základe\nobjektívnych a spoľahlivých podkladov.\n8. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný porušil ustanovenie § 59 ods. 1 písmeno a) a d) zákona č.\n656/2004 Z.z., - neoprávnený odber plynu, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii, uvedené mal súd preukázané znaleckým posudkom č. 152/PL-2012 zo dňa 8.8.2012\nvypracovaný znalcom Ing. Petrom Leškom a zároveň došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu bez platne\nuzatvorenej zmluvy. K ukončeniu zmluvného vzťahu s SPP došlo dňa 13.1.2021 a dňa 25.7.2012 došlo\nk demontáži plynomeru.\n9. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu škody v sume 1.540,-EUR spolu\ns príslušenstvom (rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 26Cb/243/2014-232 zo dňa 10.10.2016, výrok\nnenapadnutý odvolaním-právoplatný). Priznaná suma zodpovedá spotrebe za predchádzajúce obdobie\nrokov 2008-2011, pričom pri výpočte náhrady škody vychádzal z histórii predchádzajúcej spotreby. K\nnámietke dovolacieho súdu, že súdy neuviedli relevantnú právnu normu, ktorá umožňuje odklon od\nvšeobecne záväzného predpisu, konajúci súd poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV.\nÚS 137/2018 zo 14. februára 2018 a vyššie citovaný nález. Ustávaný súd v bode 55 uviedol: ...Pri\nposudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady\n\nškody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť akousi nadkompenzáciou\npoškodeného, či dokonca sankciou neoprávneného odberateľa za neoprávnený odber (podobne nález\nÚstavného súdu Českej republiky č.k. I. ÚS 668/15 z 11. augusta 2015 a č.k. Pl. ÚS 29/13 z 1. apríla\n2014). Podľa bodu 56. ...K jej stanoveniu by mali všeobecné súdy pristupovať na základe spravodlivého\nuváženia a vždy prihliadať na okolnosti prípadu. K určeniu čo najobjektívnejšej skutočnej škody im\nmôžu slúžiť napríklad údaje o histórii predchádzajúcej spotreby na danom mieste, znalecké posudky,\npoznatky z prípadného trestného konania alebo informácie o spotrebičoch na odbernom mieste. Zároveň\nod vypočítanej výšky škody je nutné odpočítať prípadné platby (napr. vo forme záloh), ktoré uhrádzal\nodberateľ v období neoprávneného odberu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 33 Cdo\n3287/2009 z 15. decembra 2011). Bez doplňujúceho zisťovania skutočne spôsobenej škody by bol\nodberateľ neprimerane zaťažený, čo by bolo v rozpore s jeho právom na ochranu majetku. V bode 58.,\n59., 60. Ústavný súd uviedol: Ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku\nzodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti\nsubjektívnej podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu, či už vo forme úmyslu, alebo\nnedbanlivosti. Ústavný súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona nezbavujú PDS povinnosti\npreukázať, že mu vznikla skutočná škoda (v zmysle už uvedeného). Samotný vznik škody tiež nie je\nmožné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať\niba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých\npodkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody\npreukázaný. Bod 60.: V prejednávanom prípade všeobecné súdy nezisťovali, či k nejakej škode došlo,\nani sa dostatočne nevysporiadali s otázkou, či by sa prípadná výška škody nedala zistiť na základe\nobjektívnych a spoľahlivých podkladov, a vôbec sa nezaoberali možnosťou moderácie výšky škody\nči spoluzavinením poškodeného (PDS) a „uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je\nzaložené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu“.\nAk by sa nahrádzala fiktívna škoda vypočítaná podľa vzorca bez ohľadu na skutkové okolnosti, došlo by\nk vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom PDS na náhrade skutočnej škody\na ochrane distribučnej siete a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, ktorý by sa\ntak stal už zásahom neprimeraným.\n10. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo svojom v poradí prvom rozsudku zo dňa 10.10.2016\nvychádzal z uvedených princípov a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 1.540,-EUR s príslušenstvom.\nŽalobca v konaní nepreukázal oprávnenosť na zaplatenie istiny vo výške 6.854,05.,-EUR s\npríslušenstvom, preto súd nárok v tejto časti zamietol. Vzhľadom na dispozičné právo žalobcu súd\nkonanie v časti zaplatenia istiny vo výške 8.400,-EUR v súlade s § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil.\n11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods.2 C.s.p. v spojení s § 256 ods.1\nC.s.p.. Žalobca požadoval zaplatenie 16.794,05,-EUR (100%), žalobcovi bol priznaný nárok na 1.540,EUR (9,17%). Úspešný bol žalovaný v rozsahu 90,83%. Vzhľadom na zavinenie zastavenia konania a\npomer úspechu a neúspechu súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,66%\n(90,83-9,17).\n12. Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol a výroku, ktorým súd priznal žalovanému voči\nžalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 81,66 % podal odvolanie žalobca podľa ust. §\n365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil\nnajmä s poukazom na argumentáciu vyplývajúcu z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvo veci III.ÚS 114/2020 z 9.marca 2021 (ďalej ako „Rozhodnutie ÚS\"). Rozhodnutie ÚS sa však\nvzťahuje na skutkové okolnosti konkrétneho, Ústavným súdom SR posudzovaného prípadu (pozri,\nnejedná sa o rozhodnutie, ktorým by sa Ústavný súd vyjadroval k súladu právneho predpisu s Ústavou\nSlovenskej republiky), žalobca ho vzhľadom na protichodnú argumentáciu v ňom obsiahnutú, považuje\nza vnútorne rozporné a navyše ani Ústavný súd SR závery vyplývajúce z Rozhodnutia ÚS neaplikoval\nv ďalšom, skutkovo obdobnom prípade (pozri rozhodnutie II.ÚS 319/2021). V prípade Rozhodnutia ÚS\nbol žalovaným subjektom spotrebiteľ, no žalovaný takéto postavenie nemá. V Rozhodnutí ÚS Ústavný\nsúd SR úplne ignoroval doterajšiu a už rozsiahlu prax Najvyššieho súdu SR (ďalej ako „NS SR“),\nv ktorej sa NS SR vysporiadal tak s otázkou samotného vzniku škody, ako aj určovania jej výšky\n(pozri napr. rozhodnutia 3Obdo 51/2017, 5Obdo 32/2018, 5Obdo 76/2019, 4Cdo 181/2020 a iné).\nZ rozhodovacej praxe NS SR pritom vyplýva, že výšku skutočne spôsobenej škody nie je možné v\nprípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo meradlom, na ktorom bolo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zistiť, skutočnou škodou nie sú údaje o predošlých ani\n\nnásledných spotrebách zemného plynu na odbernom mieste a výšku skutočne spôsobenej škody\nnie je možné zistiť ani znaleckým dokazovaním, nakoľko na to, aby vedel znalec presne odobraté\nmnožstvo plynu a teda následne výšku skutočne spôsobenej škody určiť, musel by byť na odbernom\nmieste nepretržite prítomný počas celého obdobia neoprávneného odberu plynu a merať množstvo\nodoberaného plynu, čo je nemožné.\n13. Odhliadnuc od argumentácie, v zmysle ktorej by sa podľa Rozhodnutia ÚS mala skúmať aj\nfunkčnosť meradla, t.j. toho, či meradlo správne alebo nesprávne zaznamenávalo odoberané množstvo\nplynu (pozn. čo je opäť v rozpore s ustálenou judikatúrou NSSR), majú sa podľa Rozhodnutia ÚS\nzohľadňovať aj prijaté platby (vo forme záloh) a tieto sa majú od vypočítanej výšky škody odpočítať.\nVyššie uvedené podľa žalobcu opäť vyjadruje neznalosť pravidiel fungovania trhu s plynom, keďže\nodberatelia zemného plynu neplatia zálohové platby žalobcovi, ako prevádzkovateľovi siete, ku ktorej\nje ich odberné plynové zariadenie pripojené, ale svojmu dodávateľovi plynu, s ktorým majú uzavretú\nzmluvu o dodávke zemného plynu. Od vypočítanej škody spôsobenej žalobcovi ako prevádzkovateľovi\ndistribučnej siete teda v žiadnom prípade nie je možné odpočítavať zálohy uhrádzané odberateľom\nplynu inému subjektu-dodávateľovi zemného plynu. Objektívnymi a spoľahlivými údajmi, ktoré sa musia\nzohľadňovať pri výpočte škody podľa ustanovení príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu,\nsú údaje o type, počte a hodinovej spotrebe plynových spotrebičov nachádzajúcich sa v mieste odberu\nplynu, ktoré údaje boli zistené na odbernom mieste, riadne zdokumentované a medzi stranami sporu\ntieto neboli sporné. Podľa Rozhodnutia ÚS má na základe „fiktívneho výpočtu“ dochádzať k zisteniu\nteoretického maximálneho množstva odobratého plynu, čo pre odberateľa nie je vôbec priaznivé. V\ntejto súvislosti žalobca uviedol, že výpočet podľa metodiky stanovenej všeobecne záväzným právnym\npredpisom nie je „fiktívny výpočet“ a hoci tento v minulostí pri podnikateľských subjektoch, akým je aj\nžalovaný, predpokladal nepretržitú prevádzku plynových spotrebičov, Ústavný súd SR nekonštatoval\nnesúlad takejto právnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň je potrebné zohľadňovať tú\nskutočnosť, že v prípade žalovaného nešlo o odberateľa plynu odoberajúceho zemný plyn na základe\nplatnej zmluvy a v súlade s jej ustanoveniami, ale o odberateľa neoprávneného, odoberajúceho plyn\nspôsobom, ktorý je považovaný za protiprávny. Poskytovať zvýšenú ochranu takémuto odberateľovi (v\npodobe požiadavky na to, aby bol výpočet pre neoprávneného odberateľa „priaznivý\"), nie je namieste.\nV prípade ak by sa aj pri „neoprávnených odberateľoch“ malo množstvo nimi odobratého plynu určovať\ns poukazom na ich predošlé spotreby, absolútne sa stráca rozdiel medzi takýmto odberateľom a\nodberateľom, ktorý si riadne plní svoje zákonné a zmluvné povinnosti a jeho spotreba je v určitých\nprípadoch (pozn. nie však pri neoprávnenom odbere), na základe predošlých spotrieb určovaná.\n14. Prísnosť právnej úpravy, vyplývajúcej z ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu,\nzohľadnil aj sám žalobca, keď ním uplatňovaný legitímny nárok vo výške určenej záväznou metodikou\nstanovenou príslušnou vyhláškou, dobrovoľne zmoderoval a po späťvzatí časti žaloby v sume 8.400,EUR s príslušenstvom, sa v konaní na súde prvej inštancie domáhal voči žalovanému už len zaplatenia\nsumy 6.854,05,-EUR s príslušenstvom, t.j. 40,81% legitímneho nároku žalobcu. Napriek tomu súd\nprvej inštancie žalobu zamietol. Na akúkoľvek ďalšiu moderáciu nároku žalobcu zo strany súdu, pritom\ns poukazom na skutočnosť, že žalovaný odoberal plyn nielen meradlom, na ktorom bolo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ale tento aj vedome odoberal bez platne uzavretej zmluvy\no jeho dodávke /pozn. prevzal odstúpenie od zmluvy zaslané mu jeho dodávateľom plynu a napriek\ntomu v odbere zemného plynu pokračoval/, neexistoval dôvod a názor, podľa ktorého nárok žalobcu vo\nvýške presahujúcej sumu 1.540,- EUR nie je dôvodný, preto nemožno akceptovať. Žalobca navrhol,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi\nsumu 6.854,05,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 6.854,05,-EUR od\n1.9.2012 do zaplatenia a zároveň rozhodol o trovách konania a to podľa pomeru úspechu strán v konaní.\n15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozsudok za zákonný a spravodlivý. Podľa\nžalovaného bolo v priebehu konania preukázané, že plynomery boli v spoločnej miestnosti, ku ktorej mal\nprístup každý jeden z vlastníkov priestorov, resp. subjektov odoberajúcich plyn v danom objekte. Pokiaľ\nžalobca ukončil zmluvný vzťah so žalovaným, bol povinný vykonať aj príslušné technické opatrenia,\nktoré by viedli aj k praktickému ukončeniu odberu na danom mieste. Tvrdenia o nemožnosti prístupu do\ntechnickej miestnosti, kde sú plynomery je fabuláciou; je ukážkou toho, ako žalobca premyslene vytvára\npodmienky k tomu, aby si mohol uplatňovať čo najvyššie sankcie voči spotrebiteľom, zákazníkom SPP.\nNič nebránilo žalobcovi, aby sa dostavil na odberné miesto a požiadal ktoréhokoľvek z iných majiteľov, či\nodberateľov o umožnenie prístupu, resp. písomne vyzvať žalovaného na okamžité umožnenie prístupu.\n\nNaopak, žalobca si premyslene vytvoril situácia, ktorá mu umožní ťažiť z legislatívy, resp. zneužívať\nnezmyselné vysoké sankcie. Už skôr aplikované Rozhodnutia Ústavného súdu ČR bola reakciou na\ntakéto a obdobné praktiky dodávateľov plynu a elektriny, ktorí svojím konaním a prístupom dostávali do\nstavu existenčnej núdze stovky a tisíce odberateľov. Bol to práve Ústavný súd ČR a následne aj Ústavný\nsúd SR, ktorý poukazujú na zjavnú nezmyselnosť „výpalníckych“ praktík a mechanizmov vytvorených\nregulačným úradom a pôvodne monopolnými dodávateľmi médií, kedy spotrebiteľ, odberateľ v podstate\nnemá možnosť ochrany voči jednostranne nastavenému, nezmyselne prísnemu legislatívnemu rámcu,\nkde jediný postihnuteľný a zodpovedný je odberateľ.\n16. Žalovaný zdôraznil, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že mu bola v príčinnej súvislosti s údajným\nneoprávneným odberom zo strany žalovaného spôsobená akákoľvek škoda, nepreukázal, že reálne\nna jeho strane škoda vznikla. Zo strany žalobcu neboli v danom prípade vykonané opatrenia, ktoré by\nmohli jemu vzniknutú škodu zmierniť. Prvýkrát sa pokúsil vykonať demontáž plynomeru žalovaného dňa\n31.1.2012 a druhý pokus o vykonanie demontáže plynomeru sa uskutočnil až dňa 25.7.2012, t. j. takmer\n1/2 roka potom. Žalobca mohol a mal prípadný vznik škody na jeho strane minimálne z dôvodu údajného\nneoprávneného odboru podľa § 59 ods.1 písm. a) energetického zákona predpokladať, jeho správanie\nnezodpovedá požiadavke primeraných opatrení potrebných na zmiernenie škody. Z vyššie uvedených\ndôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolanie v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné a aby potvrdil\nrozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia za\npodané vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.\n17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že subjektom, ktorý ukončil zmluvu\no dodávke plynu so žalovaným, nebol žalobca, ale dodávateľ zemného plynu žalovaného (pozri,\nžalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete, ku ktorej bolo odberné plynové zariadenie žalovaného\npripojené a zmluvy o dodávke plynu s odberateľmi neuzatvára), žalobca v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava III pod sp. zn. 26Cb/243/2014, nie je dodávateľ plynu, ale prevádzkovateľ distribučnej\nsiete. Samotná skutočnosť, že dôjde k ukončeniu zmluvy o dodávke zemného plynu ešte automaticky\nneznamená, že sa plyn po ukončení zmluvy naďalej odoberá. Na povinnosť umožniť prístup k meradlu,\nžalovaného upozornil v listine obsahujúcej odstúpenie od zmluvy už dodávateľ plynu žalovaného\na aj sám žalobca žalovaného písomne vyzval na umožnenie demontáže meradla. Napriek týmto\nskutočnostiam však žalovaný demontáž meradla umožnil až v mesiaci júl 2012. Domáhať sa umožnenia\nprístupu k meradlu žalovaného od iných subjektov, ktoré povinnosť umožniť prístup k „cudziemu“\nmeradlu nemajú, nie je možné rozumne očakávať. Povinnosť umožniť prístup k meradlu žalovaného mal\nv tomto prípade odberateľ, ktorým bol žalovaný a nie iné subjekty, ktoré nehnuteľnosť užívali.\n18. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.\n19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len C.s.p.) nariadil vo veci pojednávanie na termín 12.6.2024 v zmysle ust. 385 ods.1\nC.s.p., na ktorom v súlade s § 384 ods. 1 C.s.p. zopakoval dokazovanie prednesom sporových strán,\noboznámením obsahu listín uvedených v zápisnici z pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu\nprvej inštancie je potrebné zmeniť a odvolaniu žalobcu vyhovieť.\n20. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení ,ak nie sú splnené\npodmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n21. Podľa § 390 písm. a/ b/ C.s.p., odvolací súd sám rozhodne vo veci ak rozhodnutie súdu prvej\ninštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie\na odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.\n22. Podľa § 455 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.\n23. Poverený zástupca žalobcu na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol, že sa v plnom rozsahu\npridržiava písomne podanej žaloby. Dal do pozornosti odvolaciemu súdu uznesenie Ústavného súdu\nč.k. I ÚS 457/2021-17 zo dňa 30.11.2021, ktoré reaguje na rozhodnutie NS SR č.k. 3Obdo 49/2018 zo\ndňa 13.6.2019, z ktorého okrem iného vyplýva, že výšku skutočnej škody nie je možné určiť inak ako\n\npríslušnou vyhláškou a nie je možné určiť výšku škody ani znaleckým posudkom. V ostatnom poverený\nzástupca žalobcu odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu.\n24. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení. Tiež\ndal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu č.k. III. ÚS 114/2020, kde Ústavný súd o.i. uviedol,\nže je potrebné skonštatovať, že škoda vôbec vznikla. Opätovne uviedol, že žalovaný dlhodobo kúril\ndrevom a plynový kotol mal ako rezervu, súd prvej inštancie vo svojom pôvodnom rozhodnutí vychádzal\nz dlhodobej spotreby. V ostatom odkázal na vyjadrenie k odvolaniu.\n25. Podľa ust. § 59 ods.1 písm. a), d) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (účinného od 1. januára\n2005 do 1. septembra 2012) neoprávneným odberom plynu je odber plynu bez uzavretej zmluvy alebo\nv rozpore s uzavretou zmluvou; aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii. V zmysle § 59 ods.2 tohto zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odberal\nplyn, je povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla. Podľa § 59 ods.3 tohto zákona spôsob výpočtu škody\nneoprávneným odberom plynu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. V\nzmysle § 1 ods. 3 vyhlášky č. 155/2005 Z.z., ktorá je týmto „všeobecne záväzným právnym predpisom“,\nplatí, že ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, účtuje sa odo dňa\nposledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu.\n26. Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobca si pôvodnou žalobou uplatňoval voči žalovanému\nnáhradu škody z dôvodu, že žalovaný na odbernom mieste Šafárikova 10, Senec neoprávnene\nodoberal zemný plyn v období od 1.7.2011 do 25.7.2012 meradlom, na ktorom bolo pracovníkmi\nžalobcu dňa 25.7.2012 zistené porušenie overovacej značky na počítadle /porušenie zabezpečenia proti\nneoprávnenej manipulácii/, čo je v zmysle ust. § 59 ods.1 písm. d/ vtedy platného zákona č. 656/2004\nZ.z. o energetike považované za neoprávnený odber. V období od 13.1.2012 do 25.7.2012 išlo naviac\no odber bez zmluvy, nakoľko dňa 13.1.2012 došlo zo strany dodávateľa zemného plynu /nie žalobcu/ k\nodstúpeniu od zmluvy o dodávke plynu , čo sa taktiež v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/ zák. o energetike\npovažuje za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo žalobcom\npreukázané znaleckým posudkom č. 152/PL-2012 zo dňa 8.8.2012 vypracovaným znalcom Ing. Petrom\nLeškom. Nakoľko vzhľadom na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nie je možné\nurčiť množstvo odobratého plynu podľa stavu indikovaného na určenom meradle , stav spotreby sa v\nsúlade s vtedy platným zákonom o energetike určí spôsobom /metodikou/ určenou vo vyhláške MH SR\nč. 155/2005 Z.z.. V tomto prípade sa obdobie odoberania plynu počíta od posledného odpočtu meradla\npredchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia meradla až do dňa odhalenia poškodenia meradla, t.j. od.\n1.7.2011 do 25.7.2012. Na základe uvedeného si žalobca v konaní uplatňoval náhradu škody vo výške\n16.794,05 EUR s prísl..\n27. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.540,EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 1.9.2012 do zaplatenia, vo zvyšku\nžalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,66%. Priznaná suma\nzodpovedá spotrebe za predchádzajúce obdobie rokov 2008-2011.Spotreba plynu predstavovala za\nobdobie od 19.7.2007 do 18.7.2011 (4 roky) 7.700 m3. Pri priemernej spotrebe za rok to predstavuje\n1.925 m3 v cene 0,8000 EUR /cena plynu júl/ t.j. 1540,-EUR. V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie\nsp.zn. 26Cb/243/2014-232 zo dňa 10.10.2016 právoplatný.\n28. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/239/2017-272 zo dňa 13.6.2018 a\nrozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/243/2014-232 zo dňa 10.10.2016 v znení opravného\nuznesenia č.k. 26Cb/243/2014-245 zo dňa 22.11.2016 v napadnutej zamietajúcej časti dovolacím\nsúdom, ostala predmetom konania suma 15.254,05 EUR. Žalobca zobral späť žalobu v časti 8.400,EUR, predmetom konania ostala suma 6.854,05 EUR s prísl..\n29. Najvyšší súd SR ako dovolací v zrušujúcom uznesení č. k. 4Obdo/59/2020-335 o.i. uviedol, že\noba súdy /okresný aj krajský/ zhodne konštatovali, že sa jednalo o odber plynu meraný meradlom,\nna ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a uplatnený nárok žalobcu na\nnáhradu škody kvalifikovali ako legitímny v zmysle vykonávacieho predpisu. Zároveň však znížili jeho\nvýšku aplikujúc zásadu proporcionality resp. zásadu primeranosti a vychádzali z priemernej spotreby\nplynu odberateľom za predchádzajúce obdobie rokov 2008-2011 ako aj s poukazom na skutočnosť, že\nv konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného /zavinenie odberateľa/ ako aj to, že by s\n\nplombou na meradle manipuloval. Zdôraznil tiež, že vzhľadom na osobitnú povahu nároku súdy nie sú\noprávnené v konaní znížiť požadovanú výšku škody, ak bola stanovená v súlade s právnou normou /keď\nabsentuje reálny-objektívny údaj o neoprávnenom odbere, ktoré by mohol prevádzkovateľ distribučnej\nsiete získať len z meradla, ktoré malo overenie a spĺňalo požiadavky vyplývajúce z osobitného predpisu/,\nktorá neobsahuje iné kritéria pre jej zníženie a ani zo žiadneho iného právneho predpisu možného\naplikovať v danom prípade takéto oprávnenie súdu nevyplýva.\n30. Najvyšší súd SR zároveň poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu, od ktorej\nsa obidva súdy odklonili, ohľadne vyslovenej objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu a odber s\nmeradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. NS SR zdôraznil,\nže v spornom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, t.j. nie je rozhodujúce či priamo odberateľ\nalebo tretia osoba poškodila plombu na meradle. Odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal\nplyn meradlom, na ktorom jednoznačne bolo zistené porušenie overovacej značky na počítadle. Z\nuvedených vykonávacích predpisov /vyhlášky/ nesporne vyplýva, že ak nemožno presne určiť dobu\ntrvania neoprávneného odberu plynu bez ohľadu na zavinenie odberateľa, odber plynu sa určuje\nod posledného dňa odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu. Súdy preto bez\nakéhokoľvek zákonného zmocnenia nemajú možnosť dotvárať právnu normu resp. vytvárať si vlastné\npravidlá pri určení výšky škody a predpokladov na jej náhradu.\n31. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti ako aj odôvodnenie zrušujúceho uznesenia\ndovolacieho súdu /a jeho právny názor/, ktorým sú tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd\nviazané /§ 455 C.s.p./ a v nadväznosti na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu SR, odvolací\nsúd uvádza, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie prezentovaným v napadnutom\nrozhodnutí, že žalobca v konaní nepreukázal oprávnenosť svojho nároku na zaplatenie istiny vo\nvýške 6.854,05,- EUR s prísl. a preto nárok v tejto časti zamietol. Súd prvej inštancie síce správne\nustálil v bode 10. napadnutého rozhodnutia, že žalovaný porušil ustanovenie § 59 ods.1 písm. a)\na d) zákona č. 656/2004 Z.z.,- neoprávnený odber plynu na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii, uvedené mal preukázané znaleckým posudkom č.152/PL-2012 zo dňa\n8.8.2012 vypracovaný znalcom Ing. Petrom Leškom a zároveň došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu\nbez platne uzatvorenej zmluvy. Avšak odvolací súd nesúhlasí s priznaním nároku na náhradu škody\nžalobcovi len v sume 1.540,-EUR spolu s príslušenstvom zo strany súdu prvej inštancie (rozsudok súdu\nprvej inštancie sp.zn.26Cb/243/2014-232 zo dňa 10.10.2016, ktorý pri výpočte náhrady škody vychádzal\nz histórii predchádzajúcej spotreby, a nie z vyhlášky č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob\nvýpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Podľa odvolacieho súdu má žalobca nárok\nna zaplatenie aj zvyšnej žalovanej sumy vo výške 6.854,05,-EUR s prísl..\n32. Odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 457/2021-17 zo\ndňa 30.11.2021 a II.ÚS 207/2021-10 zo dňa 21.4.2021, na ktoré poukazoval vo svojom vyjadrení aj\nžalobca, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje. Uvedené rozhodnutia\nsa už prikláňajú k rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR. Z rozhodnutí je potrebné zdôrazniť, že\nskutočne vzniknutou škodou podľa § 59 ods.2 zákona o energetike, ktorú je oprávnený vymáhať\nprevádzkovateľ distribučnej siete /PDS/,je hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu\na tiež náklady ním vynaložené v súvislosti s neoprávneným odberom, ktoré by mu inak nevznikli.\nZároveň pre určenie výšky takto vzniknutej škody je podľa § 59 ods. 2 zákona o energetike nevyhnutné\npoznať presné množstvo odobratého plynu, ktoré je však možné určiť len určeným meradlom s platným\noverením bez porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Taktiež pre určenie skutočného\nmnožstva neoprávnene odobratého plynu nie je možné za objektívny a spoľahlivý podklad vzniknutej\nškody považovať údaj o spotrebe za predchádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie, pretože ten\nnepreukazuje množstvo skutočne neoprávnene odobratého plynu za rozhodné obdobie. V § 59 ods.\n2 zákona o energetike je zakotvená povinnosť odberateľa plynu nahradiť skutočne vzniknutú škodu,\nktorá má zohľadňovať množstvo skutočne odobratého plynu počas doby neoprávneného odberu.\nPokiaľ prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý bol neoprávneným odberom plynu priamo poškodený,\nnemá objektívne možnosť zistiť množstvo skutočne odobratého plynu, tak ani znalecký posudok\nnemôže predstavovať objektívny a spoľahlivý podklad na vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, ako\nto predpokladá § 59 ods. 3 zák. o energetike, pretože v takom prípade ani znalec nemôže určiť\nmnožstvo skutočne odobratého plynu. Preto je potrebné na účel vyčíslenia vzniknutej škody použiť\nvýpočet upravený v osobitnom právnom predpise, t.j. vo vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej\n\nrepubliky č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným\nodberom plynu. Uvedený postup však súd prvej inštancie neakceptoval a návrh žalobcu zamietol.\n33. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pri výpočte náhrady škody nebolo možné vychádzať z histórie\npredchádzajúcej spotreby, ale z vyhlášky č. 155/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody\nspôsobenej neoprávneným odberom plynu. Žalobca teda postupoval správne, keď výšku škody, ktorá\nmu vznikla zo strany žalovaného odberom plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii /neoprávnený odber/, určil výpočtom podľa vyhlášky č. 155/2005 Z.z..\nNa zdôraznenie odvolací súd uvádza, že porušením overovacej značky na meradle zaniká platnosť\núradného overenia meradla /zák. č. 142/202 Z.z. o metrológii/, preto údaj o spotrebe, ktoré takéto\nporušené meradlo indikuje nie je možné použiť na fakturáciu, či určenie množstva plynu odobraté\nžalovaným. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\na zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.854,05 EUR s príslušným úrokom z omeškania od 1.9\n2012 /výzva žalobcu na náhradu škody/, do zaplatenia.\n34. K rozhodnutiu Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 114/2020-81 zo dňa 9. 3. 2021, na ktoré odkazoval\nsúd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí je potrebné uviesť, že ústavný súd tu nekonštatoval nesúlad\nvšeobecne záväzného právneho predpisu /vyhlášky/ s Ústavou SR a s vyjadrenia žalobcu vyplýva,\nže tento prísnosť právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu\nzohľadnil aj sám, keď ním uplatňovaný nárok vo výške určenej záväznou metodikou stanovenou\npríslušnou vyhláškou, dobrovoľne zmoderoval a po späťvzatí časti žaloby v sume 8.400,- EUR s\npríslušenstvom, sa domáhal voči žalovanému už len zaplatenia sumy 6.854,05 EUR s príslušenstvom,\nt.j. 40,81% legitímneho nároku žalobcu.\n35. K rozhodnutiu Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 137/2018 zo dňa 14. 2. 2018, na ktoré tiež odkazoval\nsúd prvej inštancie a uviedol v bode 8. napadnutého rozhodnutia, že „k určeniu čo najobjektívnejšej\nskutočnej škody môžu slúžiť napríklad údaje o histórii predchádzajúcej spotreby na danom mieste,\nznalecké posudky, poznatky z prípadného trestného konania alebo informácie o spotrebičoch na\nodbernom mieste“, je potrebné uviesť, že presné množstvo odobratého plynu, je možné určiť len\nurčeným meradlom s platným overením bez porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.\nV prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému došlo meradlom, na ktorom bolo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je možné zistiť skutočnú škodu ani z údajov o\npredošlých spotrebách plynu ani znaleckým dokazovaním. V prejednávanej veci poškodením overovacej\nznačky na meradle zanikla platnosť úradného overenia meradla a z uvedeného dôvodu už nebolo možné\nvychádzať z histórie predchádzajúcej spotreby ani z prípadného znaleckého posudku. V ostatnom\nodvolací súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu č.k. I.ÚS 457/2021-17 zo dňa 30.11.2021.\n36. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd v súlade s § 388 C.s.p. zmenil napadnutý\nrozsudok tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n37. Z dôvodu, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalobcovi aj zvyšnú časť\nuplatneného nároku, v súlade s § 388 C.s.p. zmenil aj súvisiaci výrok III. napadnutého rozsudku v časti\nnároku na náhradu trov konania a to v súlade s § 255 ods. 1 ods. 2, § 256 ods. 1 a 262 ods. 1,\nC.s.p. tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Žalobca v\nkonaní požadoval zaplatenie istiny 16.794,05 EUR /100%/, súdom priznaná suma žalobcovi predstavuje\nčiastku 8.394,05 EUR /1.540,-EUR+6.854,05,-EUR/, čo predstavuje 49,98 % úspech žalobcu. Žalovaný\nbol úspešný v rozsahu 50,02 % /100%-49,98%/ Pri odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu\nžalobcu /50,02%-49,98%= 0,04 %/ vyšiel nepatrný rozdiel v prospech žalovaného 0,04 %. Z uvedeného\ndôvodu odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania\nnepriznal /§ 255 ods. 2 C.s.p./.\n38. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396\nods. 1, § 453 ods. 1 , ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, CSP tak, že v odvolacom a dovolacom\nkonaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom\nrozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá\nsúdny úradník.\n\n39. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/243/2014", "guid": "036a3049-67a0-4c65-b9cf-d1ce51d797d6:59ac75f8-8cf7-41b3-8961-8f7bf5e76794", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e5104c3e-c4c6-4485-b3b3-864ee5d9a9ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.457.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 457/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.457.2021.1"}, {"guid": "ussr:5c24aa7e-29b1-476f-9d17-a072119422db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.319.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 319/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 319/2021 z 16. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-16", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.319.2021.1"}, {"guid": "ussr:5bf87dbc-e28a-477f-bf4f-93650b24fdb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.207.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 207/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.207.2021.1"}, {"guid": "ussr:3875e94d-bcfb-4c22-8bd7-a1f598a04abd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2020.1"}, {"guid": "ussr:3cc12bfc-76d2-4957-a92d-d328016d1d72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.137.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 137/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2018 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.137.2018.1"}, {"guid": "ussr:451e46f3-de61-4959-8805-56229e763c9f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 133/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 133/08 z 17. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-17", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:451e46f3-de61-4959-8805-56229e763c9f"}, {"guid": "ussr:92fd351a-35b2-4d2d-a3e6-f91810ec1a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 202/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 202/06 z 4. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-04", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:92fd351a-35b2-4d2d-a3e6-f91810ec1a3a"}, {"guid": "98cabb84-c57e-4425-8449-d6c76579c899:1be8801d-1181-451d-96a2-2553703c11f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1", "spisova_znacka": "3Obdo/49/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/49/2018 z 12. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4212207781.1"}, {"guid": "2f3bcea6-0ded-47ce-8b44-16f865e17a03:8b2bf114-4e9a-4cbe-bbcc-88b4f749d5ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4615207101.1", "spisova_znacka": "3Obdo/51/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4615207101.1"}], "citovane_v": []}