{"guid": "7a82c5d5-64b3-43ac-86de-8690defd0734:ae63cb7a-e187-46d8-89f9-9d1ff909f878", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1314227586.2", "spisova_znacka": "7Co/21/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/21/2024 z 25. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2024, sp. zn. 7Co/21/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1314227586.2", "identifikacne_cislo": "1314227586", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2024-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae63cb7a-e187-46d8-89f9-9d1ff909f878", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1314227586.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1314227586.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1314227586.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/21/2024\n1314227586\n25. 09. 2024\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2024:1314227586.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX,\nbytom C. X, D., zastúpenej: JUDr. Andrej Kučera, advokát, so sídlom SNP 6, Hlohovec a Mgr. Miroslav\nTokarčík, advokát, so sídlom Študentská 17, Trnava proti žalovaným: 1/ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom\nF. X, D., zastúpeným: KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 977 272, so sídlom Záhradnícka\n27, Bratislava a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so\nsídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpeným: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská\n55, Bratislava o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobkyne a žalovaného 2/ proti rozsudku\nbývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.8.2021, č.k. 7C/354/2014-300 a na odvolanie\nžalobkyne proti dopĺňaciemu rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4.10.2022, č.k.\n7C/354/2014-380, takto\nrozhodol:\nRozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.8.2021, č.k. 7C/354/2014-300 sa vo\nvýroku I. mení tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni sumu 25 000 eur do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia\npovinnosť plnenia druhého žalovaného a vo výroku II. sa mení tak, že žalobkyňa má proti žalovaným\n1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu\ntohto plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného.\nDopĺňací rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4.10.2022, č.k. 7C/354/2014-380 sa potvrdzuje.\nŽalobkyňa a žalovaný 2/ nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1.\nNapadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.11.2023, č.k.\nB3-7C/354/2014-423) súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť\nžalobkyni sumu 25 000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobkyni priznal náhradu\ntrov konania v rozsahu 100% (výrok II.).\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 15, § 415, § 420 ods. 1,\n§ 420a ods. 1, § 442 ods. 1, § 444, § 449 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej\nlen „Občiansky zákonník“), čl. 19 ods. 1 Ústavy SR a vecne tým, že žalobkyňa sa domáhala ochrany\nosobnosti formou zaplatenia náhrady za svoju nemajetkovú ujmu v súvislosti s dopravnou nehodou, pri\nktorej došlo k úmrtiu jej syna. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/, odkázal na judikát\nNajvyššieho súdu SR, R61/2018, v ktorom bola riešená pasívna vecná legitimácia poisťovne, a v ktorom\nnajvyšší súd jasne vyslovil, že škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení\nje aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obetí dopravnej\n\nnehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Na základe vykonaného dokazovania mal súd\nprvej inštancie preukázané, že v danom prípade je za smrť syna žalobkyne zodpovedný žalovaný\n1/, ktorý bol aj právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 7.10.2014,\nsp.zn. 3T/174/2014, pričom poškodená žalobkyňa bola odkázaná s nárokom na náhradu škody v\nobčianskom súdnom konaní. Prvoinštančný súd konštatoval, že zodpovednostný vzťah vrátane príčinnej\nsúvislosti medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou mal preukázaný záverom rozsudku v trestnom\nkonaní. Uviedol, že v prípade smrti blízkej osoby alebo iného neoprávneného zásahu podľa ustanovenia\n§ 11 Občianskeho zákonníka nie je možné vrátenie veci do pôvodného stavu a jediným možným\nzadosťučinením je satisfakcia v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú možnosť pripúšťa\naj § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak by nebolo postačujúce zadosťučinenie\npodľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej\nvážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,\npričom súd prihliada na závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k zásahu do práva došlo. Súd prvej\ninštancie poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných veciach (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo\ndňa 30.10.2019, sp. zn. 10Co/58/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.1.2019, sp. zn.\n9Co/246/2018, rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 5Co/130/2019, rozsudok Krajského súdu\nv Žiline, sp. zn. 7Co/61/2018). V prejednávanej veci súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade\nžalobkyne išlo o jediné dieťa, ktoré vychovávala sama s pomocou svojej rodiny od jeho veku 8 mesiacov,\nkedy rodinu opustil jej manžel a otec G.. Smrťou svojho syna stratila jediný zmysel života, radosť a nádej,\nže v jeho budúcej rodine nájde svoje uplatnenie aj v starobe, ktorú bude mať s kým zdieľať a bude sa mať\nkto o ňu postarať v prípade choroby alebo staroby. Rozmer jeho tragického odchodu spočíva aj v tom, že\nbol jediným dieťaťom aj v širšej rodine, keďže ani súrodenci žalobkyne deti nemajú, čo dosvedčil aj brat\nžalobkyne H. B.. Preto je strata syna žalobkyne a synovca jej brata a sestry traumatizujúca aj s presahom\nna širšiu rodinu a príbuzných. Prvoinštančný súd uviedol, že je nesporné, že smrťou syna žalobkyne\ndošlo k pretrhnutiu rodinných a citovo hlbokých väzieb a tento stav je definitívny a nenapraviteľný, keď\nstratou syna dochádza u žalobkyne k strate možnosti ďalšej realizácie rodinného života a pozostalá\nmatka zostala ochudobnená o citový vzťah k svojmu rodinnému príslušníkovi. Zároveň uviedol, že\nžalobkyni ako dotknutej osobe nevzniká procesná povinnosť preukazovať existenciu difamačných\nnásledkov neoprávneného zásahu. Konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo\nsplnenie všetkých troch predpokladov zodpovednosti žalovaného 1/ za neoprávnený zásah do práva na\nochranu osobnosti, a to neoprávnený zásah do chráneného všeobecného osobnostného práva fyzickej\nosoby, spôsobilý objektívne porušiť alebo ohroziť jej osobnosť - smrť syna žalobkyne pri dopravnej\nnehode spôsobenej pod vplyvom alkoholu, ujma fyzickej osoby - smrť syna žalobkyne, príčinná súvislosť\nmedzi neoprávneným zásahom a ujmou. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že v dôsledku\nprotiprávneho konania žalovaného 1/ došlo smrťou G. k zásahu do osobnostných práv žalobkyne\nspočívajúcich v jej práve na kvalitný rodinný život, preto priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v\nsume 25 000 eur. Zohľadnil pritom mladý vek zosnulého, skutočnosť, že bol jediným dieťaťom žalobkyne\na jediným dieťaťom v jej širšej rodine, skutočnosť, že v prípade, ak by k skutku nedošlo, mohla nájsť\nžalobkyňa oporu a útechu v starobe a zmysel svojej existencie v jeho budúcej rodine, vo vnúčatách,\no ktoré by sa určite bola starala s láskou ako o svojho syna a pomáhala by mu s ich výchovou. Na\ndruhej strane súd prvej inštancie vzal do úvahy aj námietky oboch žalovaných, že G. už pri ceste zo\nSenca do Boldogu sám požíval alkohol a videl, že alkohol požíval aj žalovaný 1/, a napriek tomu si\ndobrovoľne sadol do auta, ktoré žalovaný 1/ riadil. Na ihrisku v Boldogu, kde celá skupina pokračovala\nv pití alkoholu, si potom unavený ľahol do auta žalovaného 1/, kedy si musel byť vedomý, že toto auto\nbude do Senca riadiť znovu žalovaný 1/ pod vplyvom alkoholu. Prvoinštančný súd preto zohľadnil pri\nurčení výšky náhrady nemajetkovej ujmy aj tento záver, plynúci z výsledkov dokazovania výpoveďami\nžalovaného 1/ a účastníčky nehody E. I. vyplývajúci z trestného spisu. Zároveň prihliadol aj na správanie\nškodcu (žalovaného 1/), ktorý sa žalobkyni ospravedlnil, síce nie osobnou formou, ktorú by preferovala,\nale písomne a v rámci trestných pojednávaní opakovane, ponúkol jej finančné odškodnenie, ktoré však\nneakceptovala. Konštatoval, že žalovanému 1/ nie je možné uprieť snahu, ktorú vynaložil na zmiernenie\nnásledkov škody. Súd prvej inštancie zaviazal oboch žalovaných 1/ a 2/ zaplatením náhrady škody\nspoločne a nerozdielne. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a trovy konania priznal v spore úspešnej\nžalobkyni podľa § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. s\ntým, že určenie výšky plnenia záviselo od úvahy súdu.\n\n3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.\nd), f) a h) C.s.p., t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté\nrozhodnutie považoval za nesprávne a nezohľadňujúce rozhodujúce skutočnosti pre konanie, keď sa\nkonajúci súd nedokázal vysporiadať so zásadnou spoluvinou nebohého, dopadom udalosti do sféry\nžalovaného 1/ a meniacimi sa tvrdeniami žalobkyne. Namietal, že výrok rozsudku nekorešponduje\nuplatnenému nároku, keď medzi žalovanými nie je daná solidarita, nakoľko nárok voči každému zo\nžalovaných sa uplatňoval na základe iného právneho predpisu. Naďalej zotrval na stanovisku, že nie\nje vecne pasívne legitimovaným subjektom v predmetnom konaní. Podľa jeho názoru priznaná výška\nnáhrady nemajetkovej ujmy nezohľadňuje okolnosti nehody, spoluzavinenie nebohého a dopad do\nsféry vodiča, ako aj zaužívanú súdnu prax. Mal za to, že konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal\ns jeho argumentáciou o zohľadnení kritérií rozhodujúcich pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch, a to kritérií na strane žalobcov (intenzita vzťahu žalobcu so zomrelým, vek zomrelého\na pozostalých, morálne zadosťučinenie) a na strane vodiča (postoj vodiča - ľútosť, náhrada škody,\nospravedlnenie, dopad udalosti do sféry pôvodcu, majetkové pomery vodiča a nie poisťovateľa\nči prevádzkovateľa vozidla). Uviedol, že vždy je potrebné skúmať a vychádzať z majetkových a\nspoločenských pomerov žalovaného 1/. Pokiaľ ide o účasť nebohého na následku, uviedol, že z\nvýsledkov vyšetrovania a trestného konania v kontexte výpovedí svedkov J. I. a E. I. vyplynulo, že všetky\nosoby vo vozidle boli počas jazdy pripútané bezpečnostným pásom, s výnimkou G. B., syna žalobkyne,\npričom je nesporné, že žalovaný 1/ zavinil dopravnú nehodu, ktorá mala tragický následok. Na druhej\nstrane je podľa názoru odvolateľa potrebné uviesť, že k tragickému následku prispelo aj správanie\nsamotného nebohého, a to prinajmenšom tým, že nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Ďalšou\nzásadnou skutočnosťou je, že sa nachádzal v predmetnom vozidle a absolvoval osudnú jazdu napriek\ntomu, že sám bol pod vplyvom alkoholu a mal vedomosť o tom, že vodič vozidla je tiež pod vplyvom\nalkoholu. Preto bol odvolateľ toho názoru, že miera zavinenia poškodeného pri vzniku škody je rovnako\nvážna, ak nie vyššia ako miera žalovaného 1/ a je potrebné túto pre spravodlivé rozhodnutie posudzovať\na zohľadniť. Konštatoval, že základným účelom náhrady nemajetkovej ujmy je kompenzácia zásahu\ndo osobnostnej sféry, pričom je nepochybné, že došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne,\nnajmä práva na rodinný život. Zdôraznil, že nie je možné zamieňať náhradu nemajetkovej ujmy za\nkompenzáciu nákladov na pokrytie majetkových potrieb, resp. pokrytie nasledujúcich aktivít a nákladov\nžalobkyne. Odvolateľ poukázal na to, že žalovaný 1/ vykonal trest, skutok oľutoval a opakovane sa\nospravedlnil, pričom výška uplatňovanej a aj priznanej sumy je pre neho likvidačná. Zdôraznil, že pre\npriznanie náhrad sú rozhodujúce majetkové pomery žalovaného 1/ ako osoby, ktorá do práv zasiahla\na nie pomery na strane poisťovateľa. Poukázal na to, že žalovaný 1/ mal záujem sa so žalobkyňou\ndohodnúť, avšak návrhy súm zo strany žalobkyne boli pre neho likvidačné, a dokonca boli omnoho\nvyššie ako je zaužívaná súdna prax pri priznávaní náhrad nemajetkovej ujmy. Mal za to, že z výpovedi\nžalobkyne možno indikovať, že jediným zadosťučinením je pre ňu finančné plnenie, čo v konečnom\ndôsledku neguje inštitút náhrady nemajetkovej ujmy, pre ktorý je podstatné aj morálne zadosťučinenie,\nči samotné prejednanie veci, ospravedlnenie sa žalovaného 1/. Odvolateľ ďalej uviedol, že žalobkyňa\nmenila zásadné skutočnosti pre konanie, kedy až počas konania pod ťarchou argumentácie žalovaných\nzačala preukazovať údajné psychické problémy, ktoré preukazovala dôkaznými prostriedkami z obdobia,\nktoré bolo časovo značne oddialené od skutočnosti rozhodujúcej pre zásah do osobnostných práv.\nRovnako na pojednávaní uviedla, že už u nej nie je predpoklad na rodinný život, čo je však v priamom\nrozpore s tvrdeniami v žalobe a odôvodnením výšky uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy, „ktorú\nchcela použiť na starostlivosť o dieťa s obdobným osudom.“ S poukazom na uvedené považoval\nodvolateľ vyjadrenia žalobkyne v konaní za účelové. Poukázal na to, že v konaní si uplatňovala\nnáhradu nemajetkovej ujmy žalobkyňa a nie ostatní rodinní príslušníci nebohého, pričom výpoveď\nbrata žalobkyne vyvolávala dojem, že vo vzťahu k nároku sa vyjadrujú aj oni a tieto vyjadrenia\npocitu ich straty je dôvodom uplatnenej výšky žalobkyňou. Odvolateľ považoval výrok rozsudku za\nnesprávny z dôvodu, že vzhľadom na uplatňovanie dvoch nárokov voči dvom subjektom cez dva\nsamostatné právne predpisy, nie je možné zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne na náhradu\nnemajetkovej ujmy, resp. škody. Za inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci považoval odvolateľ nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Podľa jeho názoru sa\nsúd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s argumentáciou žalovaného\n2/, nevyhodnotil správne vykonané dokazovanie a nesprávne právne vec posúdil. Zastával názor,\nže prvoinštančný súd v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané,\nktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení\n\ndôkazov riadil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto považoval za nepreskúmateľné. Poukázal\nna to, že vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej\njudikatúry vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo\nzaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy\nSR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe uvedeného\nžiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a\nprizná žalovanému 2/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania (aj odvolacieho) v rozsahu 100%,\nalternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a\npriznal žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.\n4. Proti rozsudku v rozsahu výroku I. podala odvolanie aj žalobkyňa z dôvodov, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa sa stotožnila s úvahou súdu\no priznaní nemajetkovej ujmy, avšak priznanú sumu 25 000 eur považovala za neprimeranú vzhľadom\nk intenzite, povahe a spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty\nosobnosti a k trvaniu a rozsahu vzniknutej nemajetkovej ujmy. Uviedla, že nerozumie postupu súdu, ktorý\nprihliadol aj na námietky žalovaných a zohľadnil, že zomr. G. sám požíval alkohol a videl ako alkohol\npožíva aj žalovaný 1/a napriek tomu si s ním sadol do jedného motorového vozidla, ktoré riadil žalovaný\n1/. Poukázala na to, že dopravná nehoda sa nestala pri ceste do Boldogu, kedy by sa dalo pripustiť, že\nG. si do určitej miery vzhľadom na svoj stav uvedomoval čo robí, a že tak robí dobrovoľne, berúc do\núvahy riziko, ale až pri ceste späť do Senca, kedy G. nemal absolútne žiadnu možnosť voľby, čo bolo\npreukázané v konaní výsluchom svedkov, ako aj samotným žalovaným 1/. Tiež nesúhlasila so záverom\nsúdu, že G., keď si ľahol unavený do auta žalovaného, si musel byť vedomý, že pri spiatočnej ceste\ndo Senca bude znovu riadiť žalovaný 1/ pod vplyvom alkoholu, nakoľko takéto závery z dokazovania\nnevyplynuli. Všetci, vrátane žalovaného 1/, uviedli, že G. v aute spal a nikto ho predtým, ako sa rozhodli\nodísť späť do Senca, nezobudil a ani sa o to nesnažil. Skutočnosť, že išiel autom do Boldogu, ktoré\nriadil opitý žalovaný 1/ podľa jej názoru v žiadnom prípade neznamená, že by s ním šiel aj naspäť\na súd takýto záver bez ďalšieho nemôže urobiť. Súčasne sa podľa názoru žalobkyne dá dôvodne\ndomnievať, že ak by ho bol ktokoľvek zobudil, riadne by si sadol a pripútal by sa, keďže tak urobili\nvšetci aj pred jazdou smerom do Boldogu. Okrem toho poukázala na povinnosť vodiča dohliadnuť a\nubezpečiť sa, aby bol každý pasažier v čase začatia jazdy pripútaný bezpečnostným pásom, ak ním\nje auto vybavené. Namietala, že súd prvej inštancie na jednej strane vylúčil akékoľvek spoluzavinenie\nzomr. G. na jeho smrti a konaní, ktoré mu predchádzalo, na strane druhej nedôvodne na tieto skutočnosti\nprihliadol. Nesúhlasila s postupom prvoinštančného súdu, ktorý zohľadnil správanie žalovaného 1/, keď\nsamotné ospravedlnenie žalovaného 1/ písomnou formou považovala vzhľadom na okolnosti prípadu\nako aj závery výsluchu svedka E. I. C., psychológa a terapeuta žalobkyne, za nepostačujúce a z pohľadu\nžalovaného 1/ alibistické. Žalovanému 1/ podľa jej názoru nič nebránilo, aby sa jej osobne ospravedlnil\na mohol tak urobiť aj v sprievode svojho obhajcu, alebo inej blízkej osoby, ktorá by mu bola oporou.\nOkrem toho považovala písomné ospravedlnenie pozostalým za spôsobenie smrti ich blízkej osoby za\nľudské a morálne minimum od každého človeka a nie skutočnosť, na ktorú by sa malo prihliadať ako na\nosobitnú skutočnosť, ktorá v tomto prípade odôvodňuje priznanie nižšej nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide\no finančné odškodnenie, ktoré mal žalovaný 1/ ponúknuť žalobkyni, tak to malo len podobu formálneho\nprejavu bez naplnenia skutočného obsahu. Mala za to, že ide o alibistické tvrdenie, ktoré žalovaný 1/\nnikdy reálne nenaplnil, ani len čiastočne. Uviedla, že pri prípadnej nesúčinnosti žalobkyne mohol plnenie\nposlať na účet právneho zástupcu, prípadne poštovou poukážkou, alebo vinkulovať v banke v prospech\nžalobkyne, prípadne zložiť na účet súdu. Na uvedené podľa jej názoru súd nemôže v žiadnom prípade\nprihliadať. Poukázala na to, že žalovaným 1/ prezentovaná snaha a prísľub odškodniť žalobkyňu bol\njedným z liberačných dôvodov, na ktoré súd prihliadal v trestnom konaní pri ukladaní trestu žalovanému\n1/, ktorý mu aj z tohto dôvodu mimoriadne znížil, dokonca mu priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36\npísm. k) Trestného zákona, nevedno z akého dôvodu, pretože sa nijak nepričinil o odstránenie škodlivých\nnásledkov svojho konania a nezaplatil spôsobenú škodu. Jediný koho mohol žalovaný odškodniť je\nmožno poisťovňa Dôvera, ktorá si uplatnila 9 304,23 eur v trestnom konaní a v prípade, ak aj žalovaný 1/\nplnil poisťovni, žalobkyňa nevidela žiaden dôvod, aby neplnil jej v lehote 8 rokov, čo i len čiastočne. Na\npodklade uvedeného mala za to, že neexistujú žiadne súdom tvrdené okolnosti na strane žalovaného\n1/, na ktoré by mal alebo mohol prihliadať pri priznávaní výšky nemajetkovej ujmy, a ktoré by znižovali\ntúto výšku, naopak, žalobkyňa bola názoru, že práve žalovaný 1/ svojim postojom a konaním resp.\nnekonaním v tomto spore výrazne prispel k celkovej dĺžke konania a týmto výrazne zasiahol a súčasne\nstále zasahuje do osobnostných práv žalobkyne. Tieto skutočnosti neboli súdom prvej inštancie žiadnym\n\nspôsobom reflektované. Žalobkyňa uviedla, že celková dĺžka konania a predlžovanie sporu prehlbujú\njej traumu a negatívnym spôsobom vplývajú aj na jej zdravotný stav, ktorý ďalej degraduje. Tvrdila, že\nkonaním žalovaného 1/ došlo k strate jej práva na rodinný život a prišla o podstatnú časť života, jednak\ndĺžky života a jednak kvality. Žalobkyňa ďalej namietala, že z argumentácie súdu prvej inštancie nie je\nzrejmé, prečo na porovnanie výšky priznanej náhrady vybral práve v odôvodnení uvedené rozsudky, keď\nžalobkyňa predložila príkladmo minimálne sedem rozhodnutí, ktoré by sa mohli aplikovať aj na prípad\nžalobkyne a súdy v nich priznali ďaleko vyššie odškodnenie ako v rozhodnutiach, ktoré uviedol súd prvej\ninštancie. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie neprihliadol na špecifiká tohto prípadu, najmä na\nsilný vzťah medzi žalobkyňou a jej nebohým synom, na skutočnosť, že žalobkyňa prišla o celú rodinu a\nostala sama, kým v prípadoch uvedených v napadnutom rozhodnutí išlo o úmrtie jedného člena rodiny.\nNa podklade uvedeného žalobkyňa žiadala, aby jej súd priznal nemajetkovú náhradu v peniazoch za\nzásah do jej osobnostných práv, a to v sume, ktorú požadovala vo svojej žalobe alebo aspoň sume,\nktorá sa bude tejto približovať. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nčasti zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie alebo, aby sám rozhodol tak, že návrhu\nžalobkyne vyhovie a prizná jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n5. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril v podaní zo dňa 15.12.2021, v ktorom uviedol, že\npriznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy nezohľadňuje okolnosti nehody, spoluzavinenie nebohého\na dopad do sféry vodiča, ako aj zaužívanú súdnu prax, keďže je neprimerane vysoká. Nesúhlasil\ns tvrdeniami žalobkyne o „nechcenom“ vezení sa v motorovom vozidle a považoval vyjadrenia o\nmyšlienkovom postupe nebohého G. za rozporuplné. Mal za to, že takáto argumentácia je len na základe\ndohadov, predpokladov a potláča do úzadia zásadné fakty, a to jazdu v opitosti so šoférom pod vplyvom\nalkoholu a spanie v motorovom vozidle, kde muselo byť každej aj priemerne zmýšľajúcej osobe jasné,\nže s týmto vozidlom sa môže jazdiť, navyše za situácie, kedy bolo zrejmé, že nebolo zabezpečené\nžiadne ubytovanie a ani veci na trávenie noci. Zopakoval kritériá, ktoré je potrebné pri rozhodovaní\no náhrade nemajetkovej ujmy skúmať, a to na strane žalobcov ako aj žalovaných a zdôraznil, že je\npotrebné skúmať a vychádzať z majetkových a spoločenských pomerov žalovaného 1/. Poukázal na to,\nže k tragickému následku prispelo aj správanie samotného nebohého, a to prinajmenšom tým, že nebol\npripútaný bezpečnostným pásom a ďalšou zásadnou skutočnosťou je, že sa nachádzal v predmetnom\nvozidle a absolvoval osudnú jazdu napriek tomu, že sám bol pod vplyvom alkoholu a mal vedomosť o\ntom, že vodič vozidla je tiež pod vplyvom alkoholu. Bol toho názoru, že miera zavinenia poškodeného pri\nvzniku škody je rovnako vážna, ak nie vyššia ako miera žalovaného 1/ a je potrebné túto pre spravodlivé\nrozhodnutie posudzovať a zohľadniť. Uviedol, že základným účelom náhrady nemajetkovej ujmy je\nkompenzácia zásahu do osobnostnej sféry, pričom je nepochybné, že došlo k zásahu do osobnostných\npráv žalobkyne, najmä práva na rodinný život. Považoval však za nevyhnutné zdôrazniť, že nie je\nmožné zamieňať náhradu nemajetkovej ujmy za kompenzáciu nákladov na pokrytie majetkových potrieb,\nresp. pokrytie nasledujúcich aktivít a nákladov žalobkyne. Zopakoval, že žalovaný 1/ vykonal trest,\nskutok oľutoval a opakovane sa ospravedlnil s tým, že výška uplatňovanej a aj priznanej sumy je\npre neho likvidačná, pričom v trestnom konaní prejavil snahu poskytnúť zadosťučinenie žalobkyni,\nktorá ale o to nestála. Žalobkyňa opakovane odmietala plnenia a nechcela sa so žalovaným 1/\ndohodnúť na žiadnom odškodnení. Vyjadrenia k vytváraniu vinkulácie alebo úschov považoval za\nabsurdné pri takomto osobnostnom nároku a podľa jeho názoru sú dôkazom toho, že žalobkyňa celú\nsituáciu pravdepodobne vníma ako možnosť získania majetkového prospechu. Mal za to, že z výpovedi\nžalobkyne možno indikovať, že jediným zadosťučinením je pre ňu finančné plnenie, čo v konečnom\ndôsledku neguje inštitút náhrady nemajetkovej ujmy, pre ktorý je podstatné aj morálne zadosťučinenie, či\nsamotné prejednanie veci a ospravedlnenie sa žalovaného 1/. Poukázal na to, že žalobkyňa opakovane\nmenila zásadné skutočnosti pre konanie, a až počas konania pod ťarchou argumentácie žalovaných\nzačala preukazovať údajné psychické problémy, a to z obdobia, ktoré bolo časovo značne oddialené od\nskutočnosti rozhodujúcej pre zásah do osobnostných práv. Rovnako na pojednávaní uviedla, že už u nej\nnie je predpoklad na rodinný život, čo je však v priamom rozpore s tvrdeniami v žalobe a odôvodnením\nvýšky uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy, „ktorú chcela použiť na starostlivosť o dieťa s obdobným\nosudom.“ S poukazom na uvedené považoval vyjadrenia žalobkyne v konaní za účelové. Na základe\nuvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu\nzamietne, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie.\n6. Súd prvej inštancie vydal dopĺňací rozsudok zo dňa 4.10.2022. V odôvodnení rozhodnutia okrem\niného uviedol, že rozsudkom priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume 25 000 eur, v\n\nzostávajúcej časti jej žalobu týkajúcu sa uplatneného nároku na zaplatenie 75 000 eur zamietol, keďže\nsi žalobou uplatnila nárok na zaplatenie 100 000 eur. O tejto časti žaloby však opomenul rozhodnúť\n(výrokom) v pôvodnom rozsudku zo dňa 26.8.2022, preto o zamietnutí rozhodol dopĺňacím rozsudkom.\n7.\nProti dopĺňaciemu rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, v ktorom zopakovala svoju\nargumentáciu uplatnenú v odvolaní proti rozsudku a doplnila, že sa stotožňuje s úvahou súdu o priznaní\nnemajetkovej ujmy a odôvodnení priznania samotnej nemajetkovej ujmy, ktorá slúži na zmiernenie\nnásledkov súvisiacich s neoprávneným zásahom do nemajetkových práv žalobkyne. Sumu 25 000\neur, ktorú súd priznal ako nemajetkovú ujmu žalobkyne, resp. sumu vo výške 75 000 eur, ktorú\nv zostávajúcej časti žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy zamietol, považovala za neprimeranú\nvzhľadom k intenzite, povahe a spôsobu neoprávneného zásahu a k charakteru a rozsahu zasiahnutej\nhodnoty osobnosti, k trvaniu a rozsahu vzniknutej nemajetkovej ujmy. Poukázala na to, že samotné\nospravedlnenie je jednou z foriem nároku, ktorého sa môže poškodený domáhať, čo je v rozpore\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého podľa ustáleného právneho názoru je\nzásah do osobnostných práv a následne ujma, najmä na živote natoľko traumatizujúca, že morálna\nsatisfakcia určite nebude postačujúca. V tomto smere preto považovala za nepochopiteľný postoj\nsúdu prvej inštancie ku konaniu žalovaného 1/, ktorý sa ospravedlnil žalobkyni len písomnou formou\n(neosobne, neautenticky), keď prihliadol na túto skutočnosť ako na okolnosť odôvodňujúcu zníženie\nnemajetkovej ujmy a zároveň uviedol, že morálna satisfakcia je nepostačujúca, a teda nemôže mať\nvplyv na určenie výšky nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o rozhodovaciu činnosť iných súdov, mala za\nto, že bolo potrebné zo strany súdu prvej inštancie uviesť aspoň jedno rozhodnutie Krajského súdu v\nBratislave ako súdu odvolacieho, inak ide o veľmi selektívny a účelový výber. Namietala, že v prípade\nrozhodnutí uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, nejde o podobné ani obdobné rozhodnutia,\npretože pri všetkých rozhodnutiach ide o úmrtie manžela alebo rodiča poškodených (žalobcov) a nie\ndieťaťa ako v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie mal podľa názoru žalobkyne pri určení výšky\nnáhrady posudzovať intenzitu vzťahu žalobcu so zomrelým, vek zomrelého a pozostalých, morálne\nzadosťučinenie na strane vodiča (osoby, ktorá do práv zasiahla), kedy je potrebné zohľadniť ľútosť,\nnáhradu škody, ospravedlnenie, dopad udalosti do sféry pôvodcu, majetkové pomery vodiča. Mala\nza to, že prvoinštančný súd uvedené kritériá pri rozhodovaní nezohľadnil. Žalobkyňa ďalej uviedla,\nže pri krytí, resp. uhrádzaní škody z povinného zmluvného poistenia toto nemôže mať žiaden vplyv\nna určenie výšky nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti polemizovala o náhrade škody v hypotetickej\nsituácii, kedy by došlo ku škode na motorovom vozidle vo výške 100 000 eur v porovnaní s náhradou\nnemajetkovej ujmy v súvislosti s usmrtením jej syna vo výške 25 000 eur. Podľa jej názoru je priznaná\nvýška nemajetkovej ujmy v peniazoch neprimeraná spôsobenému zásahu do jej osobnostných práv\na na výšku priznanej výšky mali vplyv skutočnosti, ktoré neboli preukázané v konaní pred súdom a\nsúd prvej inštancie prihliadal na skutočnosti tvrdené žalovaným 1/, ktoré nemajú oporu vo vykonanom\ndokazovaní a žalovaný 1/ ich ani nijak inak nepreukázal. Na základe uvedeného dospela k záveru, že\nvýrok dopĺňacieho rozsudku je nesprávny. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo, aby sám rozhodol tak,\nže návrhu žalobkyne vyhovie a prizná jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n8. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobkyne proti dopĺňaciemu rozsudku vyjadril podaním zo dňa 2.3.2023, v\nktorom zopakoval svoju argumentáciu uplatnenú v odvolaní proti rozsudku a doplnil, že sa nestotožňuje\ns argumentáciou žalobkyne, ktorú považuje za účelovú. Podľa jeho názoru sa žalobkyňa snaží vo\nsvojom odvolaní vytvoriť viacero verzií situácie, tak aby do úzadia ustúpili rozhodujúce skutočnosti, s\nktorými sa konajúci súd vysporiadal. Tvrdil, že žalobkyňa vo svojom odvolaní uvádza aj nepravdivé\nskutočnosti, najmä o majetkových pomeroch a dopadoch do citovej sféry žalovaného 1/, ktoré nemali byť\npredmetom dokazovania, hoci tieto zásadné otázky boli predmetom výsluchu žalovaného 1/. Zdôraznil,\nže súdy jednoznačne považujú aj odsúdenie pôvodcu zásahu za formu satisfakcie, ktorá sa musí prejaviť\nna priznanej nemajetkovej ujme, resp. jej nepriznaní ako doplnku poskytnutej satisfakcie. Skutočnosť\nakéhosi trestania zo strany pozostalých a teda ich vnímanie trestu a vytrpenej ujmy pôvodcu zásahu ako\nnedostatočnej, nemôže byť podkladom pre náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá ako inštitút má nahrádzať\niné nehmotné statky. V tejto súvislosti odkázal na závery rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa\n28.6.2017, sp.zn. 25Co/441/2016. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne\nodmietol.\n9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378\nods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o\n\nprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si\nnevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ a žalobkyne\nnie sú podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie\nv rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia\nopodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods.\n1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom\nrozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).\n10. Odvolací súd, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.),\nprihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej\ninštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). K doplneniu dôvodov\nrozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme vysporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd\nuvádza nasledovné.\n11. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo,\naby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na\nzdraví a nákladov pri usmrtení.\n12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.\nPoškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný\ntento nárok preukázať.\n13. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä\nživota a zdravia, občianskej cti á ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej\npovahy.\n14. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo sa domáhať, aby sa upustilo od\nneoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov\na aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.\n15. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v\nspoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n16. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím\nna závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\n17. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy od žalovaných 1/\na 2/ titulom neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti, ktorý jej bol spôsobený zavineným\nkonaním žalovaného 1/ ako vinníka dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 6.6.2013, a v dôsledku ktorej\ndošlo k usmrteniu G. B., syna žalobkyne. V konaní zároveň bolo nesporné, že žalovaný 2/ bol v čase\nškodovej udalosti (dopravnej nehody) poisťovateľom vozidla, ktoré viedol vinník dopravnej nehody a\nktorým bola spôsobená dopravná nehoda podľa zákona č. 381/2001 Z. z.\n18. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého je potrebné pojem škody\nvykladať extenzívne tak, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej\nzodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých. Žalobkyňa si tak nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy mohla uplatniť priamo voči osobe, ktorá zasiahla do jej osobnostných práv, ale v\nzmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. aj voči žalovanému 2/ ako poisťovateľovi vozidla,\nktorým bola spôsobená škoda. Otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ nebola predmetom\nkonkrétnych odvolacích námietok, preto odvolací súd v tomto smere iba odkazuje na ustálenú judikatúru\n(uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 11.10.2016, č.k. III. ÚS 666/2016-36, rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 31.7.2017, sp.zn. 6MCdo/1/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.02.2018,\nsp. zn. 6Cdo 143/2017).\n19. Odvolací súd vo vzťahu k uplatnenému nároku konštatuje, že právo na rešpektovanie súkromného\na rodinného života je základným právom podľa článku 19 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb.\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd v znení protokolov (ďalej len ako „Dohovor“), ako aj podľa článku 10 ods. 2\n\nústavného zákona č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len ako\n„Listina“). Súčasťou osobnostných práv fyzickej osoby je aj právo na súkromný a rodinný život, ktoré\nzahŕňa taktiež právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s blízkymi osobami. Pod právnu úpravu ochrany\nosobnosti fyzickej osoby, ktorá je v slovenskom právnom poriadku obsiahnutá v Občianskom zákonníku\nspadá aj právo na ochranu súkromia, ktoré sa v najširšom zmysle týka aj života v rodine, manželských,\npartnerských alebo priateľských či iných obdobných vzťahov. Súčasťou súkromného života jednotlivca je\nnepochybne aj rodinný život, zahŕňajúci právo fyzickej osoby na spolužitie s blízkymi príbuznými, najmä\ns deťmi, rodičmi, prarodičmi, či súrodencami. Rešpektovanie súkromného života musí preto zahŕňať do\nurčitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, aby tak\nbolo možné okrem iného rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť jednotlivca. Protiprávne narušenie týchto\nrodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby\n(viď. obdobne uznesenie NS SR z 18.02.2010, sp. zn. 3Cdo 137/2008 a nález Ústavného súdu ČR sp.\nzn. I. ÚS 2844/14 zo dňa 22.12.2015).\n20. Základnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku zodpovednosti a sankcií podľa Občianskeho\nzákonníka za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby podľa ust. § 13 Občianskeho\nzákonníka je existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu\nv príčinnej súvislosti medzi takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou. Zásah do emocionálnej sféry\nfyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby,\nzakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ust. Občianskeho zákonníka. V prípade, ak by\nsa nezdalo morálne zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník v ust. § 13 ods. 2\npriznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu\npeňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 265/2009). Základom\npre priznanie a určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú zákonom ustanovené dve\nkritéria, z ktorých musia súdy vychádzať, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti,\nza ktorých k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby došlo. Špecifiká\nkaždého jednotlivého prípadu nepovedú k zneužívaniu tohto právneho prostriedku na neprípustné\nobohacovanie, a súčasne nebude na pôvodcu neoprávneného zásahu pôsobiť likvidačne, zohľadňujúc\npritom verejný záujem. Maximálna čiastka, ktorú môže súd priznať je pritom ohraničená len výškou\nžalobcom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu\n(rozsudok NS SR, sp. zn. 4Cdo/139/2011).\n21. Na podklade vykonaného dokazovania možno jednoznačne vyvodiť, že smrťou syna žalobkyne\npri dopravnej nehode bolo zasiahnuté do práv na ochranu osobnosti žalobkyne (práva na súkromie\na rodinný život) ako najbližšieho rodinného príslušníka, v dôsledku čoho bola narušená celistvosť\njej rodiny. Žalobkyňa stratila možnosť viesť so svojim synom súkromný a rodinný život a je od jeho\nsmrti ochudobnená o túto sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov,\no stratu radostí s ním prežívaných; protiprávnym konaním vinníka dopravnej nehody tak prišlo k\nnezvratnej deštrukcii týchto medziľudských (rodinných) väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného\nživota žalobkyne, a tým k zásahu do jej osobnostných práv. Takto vzniknutá trauma je zo života\nžalobkyne za daných okolností prakticky neodstrániteľná. Smrť ako absolútna a nenahraditeľná strata\npredstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na ochranu osobnosti, pričom spôsobuje ťažké\npsychické rozpoloženie a v prípade fungujúcej rodiny má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať\nsa so stratou blízkeho človeka napriek plynutiu času. Je preto nepochybné, že morálne zadosťučinenie\n(vrátane odsúdenia vinníka dopravnej nehody v trestnom konaní) za daných okolností nie je postačujúce,\na je teda prípustné priznať žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa v ust. § 13 ods. 2\nObčianskeho zákonníka.\n22. K výške peňažnej náhrady odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že táto je predmetom voľnej\núvahy súdu, keďže zákon nestanovuje ani rámcové čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy.\nVodiacimi parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je\nrozhodujúcim kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie. Na druhej\nstrane pri zachovaní proporcionality, výška peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného\nobohatenia a pôsobiť na škodcu likvidačne. Rozhodujúcim je preto zvažovanie individuálnych okolností\nprípadu.\n23. Odvolací súd sa nestotožnil s postupom súdu prvej inštancie, na základe ktorého pri určení\nvýšky náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol na konanie zomrelého G., ktorý si ľahol do vozidla, kedy\n\nsi musel byť vedomý, že uvedené vozidlo bude viesť žalovaný 1/, ktorý bol pod vplyvom alkoholu.\nZohľadneniu takéhoto konania by totiž muselo predchádzať vyvodenie zodpovednosti zomrelého Lukáša\nna vzniku škody (ujmy). Záver, že zomrelý G. svojim konaním prispel k vzniku škody tým, že nasadol\ndo motorového vozidla, ktoré viedla osoba pod vplyvom návykovej látky, však nevplýva z vykonaného\ndokazovania a súd prvej inštancie takýto záver ani nevyslovil. Zo svedeckých výpovedí v trestnom\nkonaní a z výpovede žalovaného 1/ totiž nemožno vyvodiť, že zomrelý G. mal pred jazdou, v rámci\nktorej nastala dopravná nehoda, vedomosť o tom, že vodič, ktorý spôsobil dopravnú nehodu a škodovú\nudalosť, bol pod vplyvom návykovej látky. Bolo nesporné, že motorové vozidlo riadil žalovaný 1/ na\nceste zo Senca do Boldogu pod vplyvom alkoholu, s čím bol zomrelý G. uzrozumený, avšak pred jazdou\nz Boldogu do Senca si do vozidla išiel oddýchnuť a následne v ňom zaspal, pričom vo vozidle spal\naj na začiatku a počas jazdy. Uvedené skutočnosti boli v konaní nesporné a jednoznačne potvrdené\nvýpoveďami svedkov v trestnom konaní ako aj výpoveďou žalovaného 1/. Zo žiadnych skutkových\nokolností nemožno vyvodiť záver, že zomrelý G. porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť a nastúpil do\nvozidla, ktoré viedla osoba pod vplyvom návykovej látky (resp. sa nechal odviezť vozidlom s vodičom\npod vplyvom návykovej látky), keďže pred jazdou, počas ktorej nastala dopravná nehoda, spal, teda\nnemohol si byť vedomý toho, kto vozidlo riadi (ani len toho, že vozidlo bolo uvedené do pohybu). Na\nzáklade uvedeného potom v danom smere nemožno vyvodiť ani jeho spoluzavinenie na vzniku škody.\nSúd prvej inštancie tak následne nemohol prihliadať na ním popísané správanie zomrelého pri určení\nvýšky náhrady nemajetkovej ujmy. Tvrdenia žalovaného 2/ o tom, či zomrelý G. mohol alebo nemohol\nvedieť, kto bude riadiť vozidlo na ceste z Boldogu do Senca, sú iba hypotetickými konštrukciami, ktoré\nv konaní neboli preukázané. Rovnako nemožno pričítať zomrelému G., že nebol vo vozidle pripútaný\nbezpečnostným pásom, keďže bolo jednoznačne preukázané, že v čase uvedenia vozidla do pohybu\na počas jazdy spal, teda ani nemal možnosť sa rozhodnúť, či tak učiní alebo nie. Preto pokiaľ ide o\nporušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o cestnej premávke spočívajúcej v použití bezpečnostného\npásu, je nutné vyvodiť rovnaký záver, teda, že vo vzťahu k zomrelému G. nie je možné vyvodiť porušenie\npovinnosti a spoluzavinenie na vzniku škody.\n24. Odvolacie námietky žalobkyne ako aj žalovaného 2/ vo vzťahu k neopodstatnenosti priznanej výšky\nnáhrady však odvolací súd napriek vyššie uvedenému vyhodnotil ako nedôvodné. Pri určovaní výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné brať do úvahy hlavne závažnosť vzniknutej ujmy\na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\n25. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy mal z vykonaného\ndokazovania preukázanú značnú citovú väzbu žalobkyne voči jej zosnulému synovi ako aj skutočnosť,\nže jeho smrť trvalo negatívne poznamenala život žalobkyne, z čoho vyvodil, že ide o nenávratnú ujmu\na traumu pre pozostalého rodiča (žalobkyne). Odvolací súd poznamenáva, že vzťah rodičov s deťmi\nje charakterizovaný starostlivosťou a vzájomnou pomocou, úzka citová väzba medzi rodičmi a deťmi\nnezaniká ani z dôvodu, že deti opustia rodičovský dom a založia si vlastnú rodinu. Práve okolnosť,\nže k strate syna došlo v čase, kedy žalobkyňa oprávnene očakávala ďalší rozvoj vzťahov v rámci\nprípadnej budúcej synovej rodiny, a s tým spojené aj jej uplatnenie, podčiarkuje vzniknutú traumu na\nstrane žalobkyne a predstavuje okolnosť, na ktorú je potrebné prihliadnuť pri určení výšky náhrady.\nSúd prvej inštancie správne zohľadnil aj skutočnosť, že zomrelý G. bol jediným dieťaťom žalobkyne,\no ktorého sa sama starala od jeho útleho detstva a zároveň bol jediným dieťaťom aj v širšej rodine s\ntým, že opora a pomoc v starobe boli zo strany žalobkyne prirodzene predpokladané (aj vzhľadom na jej\ndobrý vzťah so synom). Vo vzťahu k okolnostiam na strane žalovaného 1/ odvolací súd konštatuje, že\nsúd prvej inštancie správne prihliadol na správanie žalovaného 1/, ktorý svoj čin oľutoval, žalobkyni sa\nospravedlnil a ponúkol jej finančné odškodnenie. Odvolací súd pri určení výšky náhrady nepovažoval za\npodstatné akú formu ospravedlnenia považovala žalobkyňa za adekvátnu, pričom vykonanie žalobkyňou\npreferovaného spôsobu satisfakcie ani nemožno od žalovaného 1/ vyžadovať (naviac, žalovaný 1/\nv konaní vysvetlil okolnosti, pre ktoré sa rozhodol osobný kontakt so žalobkyňou nerealizovať). Ani\nskutočnosť, že žalovaný 1/ nevyplatil žalobkyni náhradu v priebehu konania, hoci deklaroval ochotu\nvyplatiť odškodnenie, nie je dôvodom pre priznanie vyššej náhrady žalobkyni, ktorá ponúkanú sumu\nnáhrady neakceptovala. Konanie žalovaného 1/, ktorý za danej situácie ponechal určenie výšky náhrady\nna rozhodnutí súdu, nemožno hodnotiť ako formálne a alibistické. Okrem toho, žalovaný 1/ bol oprávnený\nobrátiť sa (a aj odkázať žalobkyňu) na žalovaného 1/ s vyplatením nároku titulom plnenia z povinného\nzmluvného poistenia poisteného motorového vozidla.\n\n26. Pokiaľ žalovaný 2/ argumentoval pomermi na strane žalovaného 1/, pre ktorého má byť výška\npriznanej náhrady likvidačná, odvolací súd konštatuje, že uvedené námietky nemôžu byť relevantné\npre zníženie náhrady uloženej žalovanému 2/. Ak žalovaný 1/ sám v priebehu konania navrhol uhradiť\nžalobkyni sumu 35 000 eur a proti prisudzujúcemu výroku napadnutého rozsudku ani nepodal odvolanie,\nnemôže sa žalovaný 2/ brániť argumentom o likvidačnej výške priznanej náhrady vzhľadom na finančné\npomery žalovaného 1/, teda skutočnosťami, ktoré existujú na strane žalovaného 1/.\n27. Na zdôraznenie správnosti záveru súdu ohľadne výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy\ns prihliadnutím na požiadavku spravodlivosti a komparácie náhrad prisúdených v iných prípadoch,\nodvolací súd dopĺňa príkladmo, že:\n- rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 5.9.2012, sp.zn. 12C/71/2009 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 13.11.2013, sp.zn. 24C/479/2012 súd priznal otcovi náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 25 000 eur v súvislosti so smrťou syna pri dopravnej nehode (zohľadňujúc\nporušenie pravidiel cestnej premávky zo strany zomrelého),\n- rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 29.1.2013, sp.zn. 7C/256/2011 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.10.2013, sp.zn. 8Co/264/2013 súd priznal rodičom\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 x 10 000 eur v súvislosti so smrťou syna pri dopravnej nehode\n(v čase nehody manžel a otec detí),\n- rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2.2.2011, sp.zn. 18C/276/2008 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 20.2.2013, sp.zn. 4Co/470/2011 súd priznal rodičom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 49 790,88 eur (spolu obom žalobcom) v súvislosti so smrťou dcéry pri\nnehode (náraz kameňa do čelného skla vozidla),\n- rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 2.12.2009, sp.zn. 7C/59/2008 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.3.2010, sp.zn. 9Co/61/2010 súd priznal rodičom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 2 x 17 000 eur v súvislosti so smrťou dcéry pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.4.2010, sp. zn. 37C/178/2009, v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave zo dňa 16.3.2011, sp. zn. 11Co/90/2010 súd priznal rodičom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 2 x 15 000 eur v súvislosti so smrťou dcéry pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 24.5.2011, sp.zn.13C/87/2006 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.11.2012, sp.zn. 14Co/339/2011 súd priznal\nrodičom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8 600 eur (spolu obom rodičom) v súvislosti so smrťou\nsyna pri dopravnej nehode (zohľadňujúc protiprávne konanie zomrelého),\n- rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 7.10.2011, sp.zn.6C/117/2010 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 6Co/11/2012 súd priznal rodičom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 2 x 8 300 eur v súvislosti so smrťou syna pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 16.8.2007, sp. zn. 13C/87/2006 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2008, sp. zn. 14Co/332/2007 súd priznal\nrodičom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 x 6 638,78 eur v súvislosti so smrťou syna pri dopravnej\nnehode (zohľadňujúc protiprávne konanie zomrelého),\n- rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.2.2009, sp.zn. 11C/79/2008 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 20.1.2011, sp.zn. 9Co/181/2009, 9Co/182/2009 súd priznal rodičom\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 979,08 eur + 3 319,39 eur v súvislosti so smrťou syna pri\ndopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 23.10.2014, sp. zn. 20C/117/2014 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 31.3.2016, sp. zn. 7Co/376/2015 súd priznal matke náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 40 000 eur v súvislosti so smrťou syna pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 21.2.2014, sp.zn. 5C/38/2012 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.5.2015, sp. zn. 20Co/183/2014 priznal rodičom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 2 x 15 000 eur v súvislosti so smrťou syna pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 18.10.2016, sp. zn. 10C/56/2014 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.8.2017, sp. zn. 8Co/165/2017 súd priznal rodičom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 2 x 15 000 eur v súvislosti so smrťou syna pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 17. 5. 2013, sp.zn. 17C/19/2011 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 26.6.2014, sp.zn. 12Co/89/2013 súd priznal rodičom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 2 x 10 000 eur v súvislosti so smrťou syna pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 11.5. 2017, sp. zn. 13C/63/2012 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove z 11.10.2017, sp. zn. 2Co/110/2017 súd priznal matke náhradu nemajetkovej\n\nujmy vo výške 5 000 eur v súvislosti so smrťou dvoch synov pri dopravnej nehode (vinník dopravnej\nnehody bol zároveň otcom zomrelých detí),\n- rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 6.3.2020, č.k. 10C/115/2013-261 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 29.9.2021, sp.zn. 7Co/130/2020 súd priznal rodičom náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 2 x 16 500 eur v súvislosti so smrťou syna pri dopravnej nehode,\n- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.10.2020, č.k. 20C/37/2016-245 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.9.2022, č.k. 7Co/60/2021 súd priznal matke náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur v súvislosti so smrťou dcéry pri dopravnej nehode.\n28. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že priznané náhrady nemajetkovej ujmy\npozostalých príbuzných sa v prípade rodičov pohybujú od cca 5 000 eur do cca 40.000 eur.\n29. Podľa nálezu ÚS SR sp. zn. III. ÚS 288/2017: „Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia\nvšeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom\nrovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah\npriamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady.“ Odvolací súd tak má za\nto, že v danom prípade je priznaná výška nemajetkovej ujmy pre žalobkyňu v sume 25 000 eur\nprimeraná. Takouto výškou dôjde k naplneniu požiadavky primeranosti a proporcionálnej náhrady\nstrádania žalobkyne. Odvolací súd má na rozdiel od žalobkyne a žalovaného 2/ za to, že priznaná\nnáhrada nemajetkovej ujmy vo výške určenej súdom prvej inštancie zohľadňuje osobitosti daného\nprípadu (vychádzajúc z jednotlivých vyššie uvedených kritérií) a nevybočuje z rámca priznaných náhrad\nv porovnateľných prípadoch. Prisúdená náhrada tak nie je zjavne neprimeraná okolnostiam prípadu,\nzohľadňujúc životnú úroveň v krajine a nepredstavuje ani prostriedok neprípustného obohacovania,\nprípadne likvidácie. Výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je spôsobilá kompenzovať vzniknutú\nujmu v zmysle jej zmiernenia na spravodlivom a slušnom základe (zdôvodnená konkrétnymi\nvýchodiskami a závermi).\n30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalobkyňa ani žalovaný 2/ v odvolaní neuviedli\ntaké tvrdenia a argumenty, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé zmeniť závery, ku ktorým dospel\nsúd prvej inštancie v súvislosti s výškou priznanej náhrady 25 000 eur v napadnutom rozsudku ako aj\ndopĺňacom rozsudku, v ktorom zamietol žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie 75 000 eur.\n31. Napriek uvedenému odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie\nzo dňa 26.8.2021, č.k. 7C/354/2014-300 (a prisvedčil tak argumentácii žalovaného 2/) z dôvodu, že\nv danej veci nárok žalobkyne voči jednotlivým žalovaným vychádza z rôznych právnych titulov, preto\nneprichádza do úvahy, aby súd zaviazal žalovaných na solidárne splnenie povinnosti. Zodpovednosť\nžalovaného 1/ je totiž daná podľa § 13 Občianskeho zákonníka a zodpovednosť žalovaného je daná\npodľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., a teda v prejednávanej veci nejde u žalovaných o spoločný záväzok\n(solidaritu) podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd z uvedeného dôvodu zmenil\nnapadnutý rozsudok iba za účelom formálnej nápravy jeho výroku týkajúceho sa uloženia povinnosti\nžalovaným (výrok I.) tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni sumu 25 000 eur do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto\nplnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného. Z rovnakých dôvodov bolo potrebné zmeniť aj výrok\no trovách konania (výrok II.) tak, že žalobkyňa má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov\nkonania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia\ndruhého žalovaného. Uvedená zmena napadnutého rozhodnutia však nemá vplyv na vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia, rovnako nemá vplyv na úspech odvolateľov v konaní pre účely rozhodovania\no trovách konania (samotná zmena spôsobu zaviazania žalovaných pri nezmenenej výške náhrady\nnepredstavuje úspech strany sporu v odvolacom konaní, ktorý by mohol byť vyhodnotený určitým\npomerom).\n32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262\nods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. a v odvolacom konaní nepriznal odvolateľom právo na náhradu trov\nodvolacieho konania, nakoľko žalobkyňa ani žalovaný 2/ neboli v odvolacom konaní úspešní.\n33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/354/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "ffd2c57d-6b93-4a16-8f64-8e5c1e7c9212:f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 30. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-30", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1"}, {"guid": "d7ded7b5-e0f5-4501-86b7-45b6e0192a32:984d7c9e-c578-43e0-8493-06d22cd9755b", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/60/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/60/2021 z 25. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-08-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d7ded7b5-e0f5-4501-86b7-45b6e0192a32:984d7c9e-c578-43e0-8493-06d22cd9755b"}, {"guid": "a9937d7b-7586-45f6-b6b4-64925b280226:eca54218-fc13-403a-9bec-727506c67826", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/130/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/130/2020 z 29. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a9937d7b-7586-45f6-b6b4-64925b280226:eca54218-fc13-403a-9bec-727506c67826"}, {"guid": "f32a4a80-a086-4571-a757-7501ff3bbd84:9d10b96e-124e-43ca-a67c-a9fcee1cef71", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/58/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/58/2019 z 30. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-10-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f32a4a80-a086-4571-a757-7501ff3bbd84:9d10b96e-124e-43ca-a67c-a9fcee1cef71"}, {"guid": "704480df-63fe-49c4-97e8-b62b5463caaa:f4acd137-2ab4-4226-826e-d971b8d77f65", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5717200281.2", "spisova_znacka": "5Co/130/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/130/2019 z 28. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-10-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5717200281.2"}, {"guid": "fb5112d2-c95e-4d5e-a262-3c5d5898b133:f40db4fb-d740-47a0-8c74-28e67bcd8b5b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2217211009.1", "spisova_znacka": "9Co/246/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/246/2018 z 27. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-05-27", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2217211009.1"}, {"guid": "cf465f42-6319-48f6-811b-86940f00396e:67474920-67f0-4c6a-bd37-dff3fe0dd33b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8614200260.2", "spisova_znacka": "8Co/165/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/165/2017 z 16. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-12-16", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8614200260.2"}, {"guid": "f3bb9d8b-95a9-4aaa-9b5a-ac71ca2e0f96:11d4bd8c-c9e2-456a-8ecc-c4e6f29aa099", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1113225109.3", "spisova_znacka": "7Co/61/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/61/2018 z 28. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113225109.3"}, {"guid": "90ed3f5b-09bf-45b9-b2c7-dd4676dec4b3:a2a2acaf-ad98-4216-9886-fcaf206cef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Co/441/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/441/2016 z 28. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-06-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/90ed3f5b-09bf-45b9-b2c7-dd4676dec4b3:a2a2acaf-ad98-4216-9886-fcaf206cef03"}, {"guid": "f380f1f6-59aa-4fca-a921-dc9a6d114424:ec48e1b4-d662-4b23-8c08-98df66ad94f4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7714212199.1", "spisova_znacka": "2Co/110/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/110/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7714212199.1"}, {"guid": "83e3f6a7-2fb0-4e94-97fe-73a203ba9a89:4e796bbf-f92e-48e7-a1da-261194d11c8c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8714210419.1", "spisova_znacka": "7Co/376/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/376/2015 z 30. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8714210419.1"}, {"guid": "15a21c1d-f51c-497f-b84a-1e9518075823:32978015-a348-4702-a919-62975262ff6d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8812201096.1", "spisova_znacka": "20Co/183/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/183/2014 z 25. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-05-25", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8812201096.1"}, {"guid": "c54af9cb-4de4-422e-85d7-bc8716fe1ef8:8fb57ac2-bcd2-4e33-9459-9b537fdaa8c5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8711201537.2", "spisova_znacka": "12Co/89/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/89/2013 z 25. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-06-25", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8711201537.2"}, {"guid": "520ebb65-fa79-454b-ad6e-3953264b19a9:cce98e25-9a02-4c64-97b0-10cb81f369c6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5611210995.3", "spisova_znacka": "8Co/264/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/264/2013 z 27. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-27", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5611210995.3"}, {"guid": "4a5ac6b3-c973-46f6-803f-69cdf8c98f99:8ea6a9f9-8d16-4a54-81c6-138bc4204e86", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1208224326.1", "spisova_znacka": "4Co/470/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/470/2011 z 19. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-02-19", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1208224326.1"}, {"guid": "136d8e0e-f1f8-4b28-ad65-cd6517ff44a2:81a5eedb-32f8-48f8-9573-a5c9ba948486", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6406203800.5", "spisova_znacka": "14Co/339/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/339/2011 z 19. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-11-19", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6406203800.5"}, {"guid": "c9c58158-7c11-4434-b323-9514ba99b27f:a3a3de1a-88c0-4cff-a170-ac7887bee036", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4211212078.1", "spisova_znacka": "6Co/11/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/11/2012 z 28. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-02-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211212078.1"}], "citovane_v": [{"guid": "1e47a324-a9fe-4322-9f77-cc72d9ce24ec:013fb32c-4467-44c8-9c20-6ff8ee77dce5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8124200426.1", "spisova_znacka": "2Cdo/55/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/55/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8124200426.1"}, {"guid": "243c1993-6205-41e5-977b-93ba6cd53688:c81951f6-ecbf-497a-87c3-b894bb0b4cf6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1624200213.1", "spisova_znacka": "7Co/102/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/102/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1624200213.1"}, {"guid": "c6fb6255-2e05-4ae6-ad36-ef123ffdbcc1:fc1ab00b-5965-4164-aa8b-78a9dd4e4c5d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8124200426.1", "spisova_znacka": "3Co/41/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/41/2024 z 3. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-12-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8124200426.1"}]}