{"guid": "e9815508-3138-4800-b150-0d574c0edd61:0fa860da-c62a-423f-aa3a-b8ff8f67d69c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1315219610.1", "spisova_znacka": "2Co/123/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/123/2023 z 11. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. septembra 2024, sp. zn. 2Co/123/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1315219610.1", "identifikacne_cislo": "1315219610", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-309", "datum_vydania": "2024-09-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "nazov": "§ 391 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fa860da-c62a-423f-aa3a-b8ff8f67d69c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1315219610.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1315219610.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1315219610.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/123/2023\n1315219610\n11. 09. 2024\nJUDr. Michaela Králová\nECLI:SK:KSBA:2024:1315219610.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v sporovej veci žalobcu: KOMUNÁLNA\npoisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, proti\nžalovanej: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom: G. XX, X., o zaplatenie 1.245,97 eur s príslušenstvom, na\nodvolanie žalovanej voči rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. januára 2022, č.k.\n21C/584/2015-330, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. januára 2022, č.k.\n21C/584/2015-330 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Bývalý Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 21. januára 2022, č.k. 21C/584/2015-330\nrozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.245,97 eur spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 5,50 % ročne od 13.10.2013 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu voči žalovanej.\n2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou zo dňa 18.09.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal\nžalovanú na zaplatenie sumy 1.245,97 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % od\n13.10.2013 do zaplatenia. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh\npodľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) uviedol, že dňa 09.06.2013 došlo k\ndopravnej nehode, ktorú zavinila žalovaná ako vodička motorového vozidla. Žalovaná síce nebola\npoistníkom a zmluvnou stranou poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ale ako poistený zodpovedala za\nškodu, ktorú spôsobila prevádzkou poisteného motorového vozidla, aj keď nebola vlastníkom, resp.\nprevádzkovateľom motorového vozidla. Žalobca uviedol, že na preukázanie regresného nároku predložil\ndoklady od spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., ktorá vykonala šetrenie poistnej udalosti a poškodenému\nspoločnosti COLORCAR SERVIS spol. s r.o., IČO: 31 446 043, vyplatila z havarijného poistenia poistné\nplnenie v sume 1.080,- eur, na základe faktúry za opravu č. XXXXXXXXX, a podľa zdokumentovaného\nrozsahu poškodenia v zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla po odpočítaní dojednanej\nspoluúčasti v sume 165,- eur. Žalobca uviedol, že žalovaná v súvislosti s poistnou udalosťou porušila\nviacero povinností, ktoré jej ako účastníkovi dopravnej nehody ukladá zákon o cestnej premávke, čo\npodľa žalobcu bolo potvrdené aj rozkazom Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III zo dňa 23.07.2013,\nktorým bola uznaná vinnou zo spáchania priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) zákona č. 372/1990\nZb. Žalobca uviedol, že pokiaľ sa faktúry za opravu zdajú byť žalovanej privysoké, poukázal na to, že\ntlačivo o zázname o dopravnej nehode doručené žalobcovi dňa 18.06.2013 vypísala a podpísala iba\nžalovaná. Žalobca tvrdil, že vzhľadom na to, že žalovaná na mieste nehody nezotrvala, nemohla mať\nani vedomosti o rozsahu škody na poškodenom motorovom vozidle, pričom ako osoba bez odbornej\nspôsobilosti nemôže mať voľným okom schopnosť posúdiť aké poškodenia boli spôsobené a posúdiť\nvýšku nákladov, ktoré bolo potrebné vynaložiť na opravu poškodení. Následne žalobca vyplatil dňa\n\n02.09.2013 poškodenému z poistnej zmluvy a v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. poistné plnenie\nv sume 1.245,97 eur. S odkazom na § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. žalobca listom zo\ndňa 24.09.2013 požiadal žalovanú o náhradu vyplateného poistného plnenia v sume 1.245,97 eur, ktoré\nza ňu vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pričom žalovaná túto sumu\nžalobcovi neuhradila. Žalobca k povahe tohto nároku uviedol, že nárok vyplývajúci z § 12 zákona č.\n381/2001 Z.z. nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému, teda nejde o nárok odvodený\nod práva poškodeného, ale ide o osobitný (originárny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu\nzaloženého poistnou zmluvou. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku žalobca uviedol, že vzhľadom na\nto, že žalovaná porušila svoje povinnosti, pristúpil žalobca k uplatneniu nároku na náhradu poistného\nplnenia v plnej výške, čo mu umožňuje § 12 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. Žalobca zároveň zdôraznil,\nže uvedený nárok sa podľa § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. premlčí do troch rokov odo dňa\nvyplatenia poistného plnenia, a keďže poistné plnenie bolo vyplatené dňa 30.08.2013, predmetný nárok\nsa premlčí najskôr dňa 30.08.2016, pričom žaloba bola podaná dňa 18.09.2015, teda pred uplynutím\ndoby premlčania.\n3. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval najmä ustanovenie § 12 ods. 2 písm. f)\nzákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), a\nsúčasne poukázal na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozhodnutiach sp.zn. 12Co/403/2014\nalebo sp.zn. 12Co/2/2017 a uviedol, že sa nemohol stotožniť s argumentáciu žalovanej, že postihový\nnárok je odvodený od nároku zo zodpovednosti za škodu, keďže takýto argument žalovanej je v\nrozpore so zaužívanou rozhodovacou praxou súdov SR, na základe čoho žalobca ako poisťovateľ a\nsubjekt aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie takéhoto postihového nároku nie je povinný preukázať\nexistenciu predpokladov zodpovednosti za škodu, teda výšku škody, porušenie právnej povinnosti\na príčinnú súvislosť medzi nimi. Na základe uvedeného nebol podľa súdu prvej inštancie žalobca\nako poisťovateľ povinný preukazovať, že ním vyplatené poistné plnenie v sume 1.245,97 eur, ktorým\nnahrádzal škodu poškodenému, súhlasilo so skutočne spôsobenou škodou prevádzkovou motorového\nvozidla žalovanou, a to z dôvodu, že nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému a ktorého\nvýšku žalovaná v priebehu sporu spochybňovala a nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia\npodľa § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. predstavujú dva od seba nezávislé hmotnoprávne tituly. Keď pri\nnároku na náhradu škody musí aktívne vecne legitimovaný subjekt tvrdiť a preukázať existenciu škody,\nprotiprávneho konania a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním, pri nároku podľa\n§ 12 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. musí poisťovateľ tvrdiť a preukázať skutočnosť, že vyplatil\npoistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a následne jednu z ďalších\npodmienok upravených v ods. 1 písm. a) až h), prípade ods. 2 písm. a) až h) tohto zákona. V danom\nprípade žalobca ako poisťovateľ svoj nárok na náhradu poistného plnenia uplatnil v zmysle § 12 ods.\n2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., a teda v rámci hmotnoprávnych predpokladov súd prvej inštancie\nskúmal, či (1) žalobca ako poisťovateľ za žalovanú ako poisteného, ktorá nebola poistníkom žalobcu,\nvyplatil poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a či (2) žalovaná\nporušila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu (ktorá bola poistnou udalosťou) podľa osobitného predpisu\nt.j. zákona č. 8/2009 Z.z.\n4. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná dňa 09.06.2013 spôsobila dopravnú\nnehodu ako vodička motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalobcu. Preukázané bolo aj to, že\nžalovaná nezostala na mieste dopravnej nehody, a že predmetnú nehodu nenahlásila polícii, čo\nvyplývalo zo správy o výsledku objasňovania priestupku, ako aj rozkazu dopravného inšpektorátu zo\ndňa 23.07.2013, ktorým uznal žalovanú vinnú z porušenia povinností (§ 22 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 372/1990 Zb.), že ako vodička vozidla, ktorá sa zúčastnila dopravnej nehody nezotrvala na mieste\ndopravnej nehody až do príchodu policajta. V oboch listinných dôkazoch bolo konštatované, že žalovaná\ndopravnú nehodu neoznámila polícii, čím bolo vyvrátené tvrdenie žalovanej, že dopravnú nehodu polícii\noznámila. V tejto súvislosti žalovaná však neuviedla ani čas, kedy k oznámeniu nehody došlo, iba\ntvrdila, že nehodu oznámila p. W.. Z uvedeného tvrdenia však nebolo možné vyčítať, či nehodu oznámila\nvčas, prípade, či k tomuto oznámeniu nedošlo až potom ako napr. W. kontaktoval žalovanú za účelom\npodania dodatočného vysvetlenia, pričom samotný napr. W. vo svojej správe o výsledku objasňovania\npriestupku konštatoval, že žalovaná dopravnú nehodu neoznámila. Navyše žalovaná obsah a správnosť\nrozkazu dopravného inšpektorátu zo dňa 23.07.2013, kde bola uvedená skutočnosť konštatovaná,\nnenamietala a ani nepodala voči nemu žiadny opravný prostriedok. Na základe uvedeného bolo možné\nkonštatovať, že žalovaná ako účastník dopravnej nehody zo dňa 09.06.2013 porušila svoju povinnosť\n\ndanú zákonom č. 8/2009 Z.z., keď podľa § 66 ods. 1 písm. a) tohto zákona neohlásila dopravnú nehodu\npolicajtovi, čím podľa zákona č. 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. bol daný druhý hmotnoprávny\npredpoklad nároku žalobcu na náhradu poistného plnenia. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej\ninštancie zároveň preukázané, že žalobca dňa 30.08.2013 bankovým prevodom poukázal poškodenému\na poisťovni poškodeného poistné plnenie v celkovej sume 1.245,97 eur, a to všetko v zmysle výsledkov\nšetrenia poistnej udalosti, ktoré vykonala poisťovňa poškodeného, na základe čoho dňa 15.08.2013\npoisťovňa poškodeného si u žalobcu uplatnila právo na náhradu škody v sume 1.245,97 eur, ktorú\npoisťovňa poškodeného poukázala poškodenému dňa 02.07.2013. Na základe uvedeného mal súd prvej\ninštancie za to, že aj prvý hmotnoprávny predpoklad uplatneného nároku žalobcu podľa § 12 ods. 2 písm.\nf) zákona č. 381/2001 Z.z. bol daný. To, že tento nárok žalobcu ako poisťovateľa podľa § 12 zákona\nč. 381/2001 Z.z. nemá charakter nároku na náhradu škody má význam aj v tom, že sa naň neaplikujú\nustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie nároku zo zodpovednostného vzťahu\n(§ 106) a zároveň na naň nemožno aplikovať ani ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce\nmoderačné právo súdu na zníženie náhrady škody (§ 450). Vo vzťahu k namietanému premlčaniu\nuplatneného nároku žalobcom teda podľa § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. platí, že toto právo/\nnárok sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia. Keďže poistné plnenie bolo\nžalobcom vyplatené dňa 30.08.2013, posledný deň premlčacej doby by pripadol na deň 30.08.2016. V\ndanom prípade však žaloba bola podaná dňa 18.09.2015, teda ešte počas plynutia zákonom stanovenej\npremlčacej doby, a preto túto námietku žalovanej súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vo vzťahu k žalovanou\nnamietanej výške uplatneného nároku žalobcom na náhradu poistného plnenia súd prvej inštancie\npovažoval za potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 4Obdo 84/2018), podľa\nktorého súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. nemôže skúmať\na pri rozhodovaní o tomto nároku prihliadať na to, či výška nároku uplatneného poisťovateľom voči\npoistníkovi, resp. poistenému je v súlade so všeobecnou zásadou právnej proporcionality, prípadne, či\nsa neprieči zmyslu a účelu predmetného zákona, pretože jediným oprávneným subjektom, ktorý môže\nurčiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. aj pod hornú\nhranicu je výlučne poisťovateľ. To znamená, že s odkazom na povahu tohto nároku, keďže ho nemožno\nstotožňovať s nárokom na náhradu škody, a preto u neho nemôže súd uplatniť ani moderačné právo, súd\nvšeobecne nie je oprávnený v konaní o náhradu poistného plnenia podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z.z.\nznížiť výšku požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, pretože z uvedeného\nzákona a ani z iného právneho predpisu takéto oprávnenie súdu nevyplýva. Výška požadovanej náhrady\npoistného plnenia je výlučne limitovaná ustanovením § 12 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., keďže nemôže\npresahovať úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti, pričom osobou\noprávnenou na určenie výšky takéhoto plnenia je výlučne len poisťovateľ za predpokladu dodržania\nhornej hranice podľa § 12 ods. 3 tohto zákona. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie\nnámietky žalovanej týkajúce sa výšky uplatneného nároku žalobcu za bezdôvodné, a preto v tejto\nsúvislosti súd nevykonal ďalšie dokazovanie (napr. kontrolné znalecké dokazovanie ohľadom hodnoty\npoškodenia poškodeného vozidla), keďže by to na rozhodnutie súdu nemalo žiadny vplyv. Vzhľadom na\nvšetky vyššie uvedené skutočnosti považoval súd prvej inštancie žalobu žalobcu za plne dôvodnú, keďže\npreukázal všetky hmotnoprávne predpoklady vzniku ním uplatneného nároku na náhradu poistného\nplnenie podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., a to vyplatenie poistného plnenia v sume\n1.245,97 eur zo dňa 30.08.2013 poškodenému a poisťovni poškodeného, ako aj skutočnosť, že žalovaná\nporušila svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu polícii podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009\nZ.z., pričom na uvedený záver nemali vplyv ani námietky žalovanej týkajúce sa výšky škody vzniknutej\npoškodenému vozidlu, keďže nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia a nárok poškodeného na\nnáhradu škody predstavujú dva od seba nezávislé hmotnoprávne tituly, na základe čoho súd zaviazal\nžalovanú na zaplatenie sumy 1.245,97 eur. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi aj právo na\núroky z omeškania zo súdom priznanej sumy podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka\nv spojení s § 559 Občianskeho zákonníka, vo výške 5,50 % (t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššie\nako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s\nplnením priznaného peňažného dlhu), a to odo dňa 13.10.2013, t.j. deň, kedy sa žalovaná dostala do\nomeškania s platením predmetnej sumy v zmysle výzvy žalobcu zo dňa 24.09.2013, doručenej žalovanej\ndňa 27.09.2013, ktorou bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie predmetnej sumy v lehote 15 dní odo\ndňa doručenia tejto výzvy, teda do 12.10.2013. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania\nrozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako plne\núspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej\nvýške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP samostatným rozhodnutím,\nvydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.\n\n5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie v celom rozsahu spolu s návrhom na\nodpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. Návrh na odpustenie zmeškania lehoty žalovaná\nodôvodnila tým, že si nebola vedomá pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok ako ani jeho\ndoručenia do elektronickej schránky, a to až do dňa 05.04.2022. Uviedla, že súd prvej inštancie,\nprostredníctvom samotného konajúceho sudcu, z e-mailovej adresy H..V..sk poslal dňa 01.12.2021 email, že pojednávanie z toho dňa sa odročuje, a že „Nový termín pojednávania súd určuje na 06.04.2022\no 13:00 hod.“ Zároveň súd prvej inštancie vyzval žalovanú na potvrdenie daného termínu. Žalovaná\nna tento e-mail potvrdzujúco odpovedala, že termín berie na vedomie, a ďalej vec neriešila, pretože\nlogicky a aj legitímne očakávala, že pojednávanie v tejto veci bude 06.04.2022 tak, ako jej to osobne\noznámil konajúci sudca. Keďže žalovaná oznámený termín pojednávania dňa 06.04.2022 brala ako\nzáväzný, oznámený priamo sudcom a ňou následne potvrdený, neočakávala jeho zmenu a z tohto\ndôvodu nekontrolovala správy v elektronickej schránke. Neočakávala, že v tejto veci by jej mohlo byť\nešte čokoľvek doručené. Žalovaná si elektronickú schránku skontrolovala až dňa 05.04.2022, teda deň\npred pojednávaním a aj to až v nadväznosti na to, že v infocentre súdu, kde zisťovala, či sa zajtrajšie\npojednávanie uskutoční, jej povedali, že sa dňa 21.01.2022 uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo\naj rozhodnuté a rozsudok už má byť aj právoplatný. Apelovala na súd prvej inštancie so žiadosťou o\nvcítenie sa do jej pozície, ktorej samotný sudca oznámil termín pojednávania, a ktorá nemala dôvod\npochybovať o tom, že tento termín platí. Žalovaná poukázala tiež na to, že sa sama stará o tri deti\na popri všetkých súvisiacich „starostiach“ naozaj nepovažovala za potrebné „kontrolovať a overovať“\nvyjadrenie sudcu o termíne pojednávania a kontrolovať elektronickú schránku, do ktorej jej nemalo čo\niné byť doručené. Žalovaná sa teda o tom, že bolo vydané napadnuté rozhodnutie dozvedela až dňa\n05.04.2022, teda deň pred plánovaným a jej oznámeným a ňou potvrdeným termínom pojednávania, keď\nsama zisťovala, či sa pojednávanie riadne uskutoční. Navyše dala do pozornosti súdu prvej inštancie,\nže v čase, kedy mala zrejme plynúť „riadna“ lehota na podanie odvolania, bola práceneschopná (od\n28.02.2022 do 14.03.2022), o čom doložila príslušné potvrdenie, čo jej tiež bránilo v riadnom spôsobe\nživota a teda aj v iniciatívnom kontrolovaní elektronickej schránky, v ktorej navyše celkom pochopiteľne\nani neočakávala žiadnu poštu. Žalovaná jej odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvej inštancie nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a že rozhodnutie súdu vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná namietala, že v konaní nebolo preukázané, že si\nnesplnila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu. Naopak, bolo podľa jej názoru preukázané, že dopravnú\nnehodu ohlásila a nasledujúci deň po nej išla podať policajtovi potrebné vysvetlenia. Uviedla, že ak by\nnehodu neohlásila, zrejme by bola nevyhnutne vystavená pátraniu a bola by sankcionovaná nielen za\nodídenie z miesta nehody, ale aj za neohlásenie dopravnej nehody a bol by o tom jednoznačný záznam v\nspise. Žalovaná teda trvala na tom, že neporušila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, a teda nie je daný\nhmotnoprávny predpoklad vzniku nároku žalobcu podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona o PZP. Žalovaná\nďalej v jej odvolaní uviedla, že podľa jej názoru žalobca nesplnil ani druhý hmotnoprávny predpoklad na\nuplatnenie svojho nároku podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. Tvrdila, že ak teda má byť\nsplnená táto podmienka, muselo ísť o vyplatenie náhrady poistného plnenia z titulu škody. Súd by teda\nmal v tomto konaní skúmať, či išlo skutočne o náhradu plnenia z dôvodu (skutočnej) škody spôsobenej\npoisteným, pričom nemal by sa obmedziť len na to, že také niečo jednostranne deklaruje žalobca. Ak\nby to tak bolo, došli by sme k neudržateľnému stavu, že žalobca sám rozhoduje o oprávnenosti svojho\nnároku len tým, že niekomu poskytne akékoľvek plnenie a tvrdí, že išlo o náhradu poskytnutého plnenia z\ntitulu škody, napr. milión eur a potom bude v obdobnom konaní ako je toto tvrdiť, že veď predsa poskytol\nnáhradu plnenia z titulu škody a súd mu toto bez ďalšieho uzná. Takýto výklad nemôže byť podľa názoru\nžalovanej správny. Súd sa teda musí zaoberať tým, či boli dané predpoklady vzniku škody pred tým, ako\nskonštatuje existenciu nároku podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaná namietala,\nže súd prvej inštancie sa však námietkami o tom, že neboli splnené zákonné predpoklady vzniku škody,\na že nebola správne určená jej výška vôbec nezaoberal. Žalovaná teda trvala na tom, že v tomto konaní\nnebolo preukázané, že by suma, ktorú žalobca plnil a ktorej náhradu žiada predstavovala skutočne škodu\nv zmysle príslušných právnych predpisov v správne určenej výške, ktorá by mala ísť takto na ťarchu\nžalovanej. K tomu žalovaná dodala, že v konaní predložila znalecký posudok, ktorý konštatuje reálnu\nškodu v rozsahu cca 1/4 žalovanej sumy a namietala splnenie predpokladov vzniku jej zodpovednosti\nza škodu podľa relevantných právnych predpisov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania, v rozsahu 100 %.\n\n6. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.06.2022, č.k. 21C/584/2015-359 odpustil žalovanej\nzmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie. Svoje rozhodnutie odôvodnil\ntým, že boli v predmetnej veci splnené všetky zákonné podmienky na odpustenie zmeškania lehoty na\npodanie odvolania a zároveň dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade neprišlo k omeškaniu\nlehoty na podanie odvolania proti rozsudku vinou žalovanej, ale k omeškaniu lehoty došlo čiastočne aj v\ndôsledku pochybenia súdu prvej inštancie a v poslednom rade tiež v dôsledku skutočnosti, že žalovaná\nbola v čase plynutia lehoty na podanie odvolania proti rozsudku práceneschopná. Na základe uvedeného\nsúd prvej inštancie rozhodol tak, že odpustil zmeškanie lehoty na podanie odvolania, nakoľko zákonná\nlehota bola zmeškaná z ospravedlniteľného dôvodu na strane žalovanej.\n7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa nestotožnil s vyjadreniami žalovanej\nobsiahnutými v odvolaní a zároveň uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu\nprvej inštancie. Žalobca naďalej zastal názor, že jeho nárok na náhradu poistného plnenia voči žalovanej\nje oprávnený a plne preukázaný. S tvrdením žalovanej, že v konaní nebolo preukázané, že si žalovaná\nnesplnila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, žalobca nesúhlasil a uviedol, že zo správy o výsledku\nobjasňovania priestupku, ako aj z rozkazu dopravného inšpektorátu zo dňa 23.07.2013 jednoznačne\nvyplýva, že žalovaná po dopravnej nehode nezostala na mieste a predmetnú nehodu neohlásila, na\nzáklade danej skutočnosti bola žalovaná uznaná vinnou z porušenia povinnosti (§ 22 ods. 1 písm.\nb) zákona č. 372/1990 Zb.) Ak by sa žalovaná nedopustila priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 372/1990 Zb. (zotrvala na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta), z logiky veci\nje zrejmé, že by po príchode polície oznámila skutočnosti viažuce sa k objasneniu vzniku dopravnej\nnehody. K tvrdeniam žalovanej, že dopravnú nehodu „ohlásila“ nasledujúci deň podaním vysvetlenia\np. napr. W., žalobca zdôraznil, že v samotnej správe o výsledku objasňovania priestupku napr. W.\nkonštatoval, po vykonanom vyšetrovaní, že žalovaná dopravnú nehodu neoznámila. Konštatovanie\nžalovanej o splnení si povinnosti ohlásenia dopravnej nehody teda ostáva len v rovine tvrdení, ktoré\nnie sú dôkazné podložené. Vyjadrenia žalovanej, že výška škody nebola dostatočne zistená považoval\nžalobca jednak za nedôvodné, ale predovšetkým, vo vzťahu k uplatňovanému nároku, ktorým je\nnáhrada poistného plnenia podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. i za absolútne irelevantné. Podľa\nnázoru žalobcu, žalovaná nesprávne stotožňuje nárok na náhradu poistného plnenia od poisteného\ns nárokom zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodenému.\nPoukázal na to, že aj samotná rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky deklaruje, že sa jedná\no dva samostatné hmotnoprávne tituly. Nárok na náhradu poistného plnenia podľa § 12 zákona č.\n381/2001 Z.z. predstavuje tzv. regres/interný postih poisťovateľa voči poistenému, za ktorého poisťovateľ\nnahradil škodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti. Jedná sa o osobitné originálne\nprávo poisťovateľa proti poistenému, pri ktorom si poisťovateľ uplatňuje náhradu už vyplatených súm\npoškodenému. Pri nároku na náhradu poistného plnenia podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. (a konkrétne\nv predmetnom súdnom spore) je žalobca povinný preukázať skutočnosť, že vyplatil poškodenému\npoistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a zároveň porušenie\npovinnosti podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. (ohlásiť dopravnú nehodu). Žalobca v\nkonaní preukázal, že dňa 30.08.2013 vyplatil poistné plnenie vo výške 1.245,97 eur poškodenému poisťovni poškodeného z titulu náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného\nu žalobcu. Žalobca teda naďalej zastal názor, že preukázanie oboch hmotnoprávnych predpokladov\nk vzniku nároku boli zo strany žalobcu splnené a jeho uplatnený nárok treba považovať za dôvodný.\nŽalobca navrhol, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým\npriznal nárok žalobcu v celom rozsahu potvrdil.\n8. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že trvá na všetkých jej doterajších tvrdeniach. K\nohláseniu dopravnej nehody uviedla, že čo sa týka správy o objasnení priestupku, táto iba predbežne\nkonštatuje zistený skutkový stav ku dňu jej vyhotovenia, čo je spravidla pred začatím priestupkového\nkonania podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no priestupkoch“). Argumentovala, že správa o objasnení priestupku je však len akýsi predbežný záver,\nktorý je potrebné v rámci samotného konania o priestupku a rozhodovania o ňom verifikovať, a teda je\nmožné v rámci konania o priestupku ho vyvrátiť; nejde o rozhodnutie vo veci samej, a preto je ako dôkaz\nirelevantná. Z toho dôvodu nemožno vylúčiť, že žalovaná napriek údajom v správe nehodu ohlásila.\nNaopak, žalovaná zdôraznila, že danú nehodu riadne ohlásila príslušníkovi PZ pánovi W., ktorý tiež\nrobil obhliadku vozidla. Po ohlásení dopravnej nehody spomenutý príslušník PZ oznámil žalovanej, aby\nsa na druhý deň po nehode (t.j. dňa 10.06.2013) dostavila na výsluch, keďže dopravná nehoda sa\n\nstala počas víkendu, v nedeľu dňa 09.06.2023. Žalovaná sa na daný výsluch riadne dostavila a všetky\nskutočnosti uvedené vyššie sú preukázané v zápisnici z výsluchu založenej v spise, z ktorej je zrejmé,\nže žalovaná danú nehodu riadne ohlásila ešte v deň nehody. Ďalej žalovaná uviedla, že súd prvej\ninštancie skonštatoval, že neohlásenie dopravnej nehody je spomínané aj v rozkaze zo dňa 23.07.2013.\nŽalovaná pri uvedenom argumentovala tým, že spomínaným rozkazom bola uznaná za vinnú len z\npriestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. a) a g) zákona o priestupkoch, čiže za nezotrvanie na mieste\ndopravnej nehody ako účastníčka dopravnej nehody a za porušenie všeobecne záväzného právneho\npredpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.\nZ uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že príslušný správny orgán sa zaoberal otázkou porušenia\noznamovacej povinnosti, ale tú vyhodnotil tak, že žalovanú neuznal za toto porušenie vinnú a ani jej\nneuložil sankciu. Žalovaná teda trvala na svojom tvrdení, že si splnila všetky povinnosti, ktoré jej ukladajú\npríslušné právne predpisy a nehodu ohlásila aj polícii aj poisťovni. Navyše žalovaná poukázala na\nto, že tak ako uviedla aj v rámci výsluchu zo dňa 10.06.2023, na mieste nehody nezostala z dôvodu\nagresívneho správania druhého účastníka, z dôvodu strachu, že sa uchýli k násiliu. Následne žalovaná\nopätovne namietala aj zistenie výšky spôsobenej škody. Žalovaná trvala na jej návrhu na rozhodnutie\nodvolacieho súdu ako uviedla v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.\n9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že tvrdenia žalovanej považuje za účelové.\nK tvrdeniu žalovanej, že zotrvanie na mieste dopravnej nehody a oznámenie dopravnej nehody sú\ndve rozdielne veci, žalobca uviedol, že ak by aj žalovanou uvedená možnosť mohla byť pripustená,\ntak by mohla byť akceptovaná len v ojedinelých a dostatočne odôvodnených prípadoch, pričom\nžalobca prípad žalovanej za takýto nepovažuje. K údajnému agresívnemu správaniu druhého účastníka\ndopravnej nehody žalobca uviedol, že pri uvedenom tvrdení žalovanej ide len o jej obranu, ktorá nemá\noporu v zistených skutkových okolnostiach. Následne žalobca poukázal na skutočnosť, že v danom\nkonaní evidentne bola skúmaná aj výška vzniknutej škody, a to v zmysle predložených dokladov o\nškodovej udalosti. Čo sa týka otázky znaleckého dokazovania, žalobca sa plne pridržal jeho písomného\nstanoviska zo dňa 01.04.2020. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a odvolanie\nžalovanej zamietnuť.\n10. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že zotrváva na všetkých svojich\npredchádzajúcich vyjadreniach, ktoré v tejto veci urobila. K argumentácii žalobcu, že nezotrvala na\nmieste dopravnej nehody opätovne uviedla, že predmetnú dopravnú nehodu ohlásila príslušníkovi\nPZ, pánovi W., čo je potvrdené aj v zápisnici z výsluchu na polícii. Prípadné nezotrvanie na mieste\ndopravnej nehody nie je v tomto spore relevantné. Relevantné je iba to, že žalovaná ohlásila dopravnú\nnehodu. Pokiaľ ide o výšku vzniknutej škody žalovaná trvala na svojom názore, že uplatňovaná výška\nnáhrady poistného plnenia bola zistená nesprávna, pričom poukázala na svoje predošlé podania vo\nveci. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne\na žalovanej prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania, v\nrozsahu 100 %.\n11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\nžalovanej (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po\nprejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle\nustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\n12. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného\nod 01.07.2012 do 30.09.2013 t.j. v čase dopravnej nehody resp. škodovej udalosti) poisťovateľ má proti\npoistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za\nneho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť\ndopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.\n13. Podľa § 64 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(účinného od 01.05.2013 do 31.08.2013) dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa\nstane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej\na) sa usmrtí alebo zraní osoba,\n\nb) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,\nc) uniknú nebezpečné veci alebo\nd) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne\nhmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.\n14. Podľa § 125 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (účinný od 04.07.2013 do 31.07.2013)\nškodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur. Škodou väčšou sa rozumie suma\ndosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca\nnajmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej\npäťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci\na rozsahu činu.\n15. Podľa § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(účinného od 01.05.2013 do 31.08.2013) za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa\nodseku 3, ak\na) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,\nb) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol\npodrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo\nc) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.\n16. Podľa § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(účinného od 01.05.2013 do 31.08.2013) ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda\nv priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu.\nTakéto udalosti sú škodovou udalosťou.\n17. Podľa § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (účinného od 01.05.2013 do 31.08.2013) účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne\nzastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o\npoistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa\nosobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia,\naby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti\nspôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu\nbezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.\n18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom z jeho záverov vyplýva, že súd prvej\ninštancie posúdil hmotnoprávny predpoklad pre priznanie uvedeného nároku v zmysle § 12 ods. 2\npísm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o povinnom\nzmluvnom poistení“), podľa ktorého poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom nárok\nna náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej\nprevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného\npredpisu, ktorá je poistnou udalosťou. V danom prípade však súd prvej inštancie v rámci skutkového\nstavu riadne nezisťoval, či v danom prípade ide skutočne o dopravnú nehodu, alebo ide iba o škodovú\nudalosť. Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov jasne\nv § 64 definuje, ktoré predpoklady musia byť splnené na to, aby poistná udalosť bola posúdená buď\nako dopravná nehoda, alebo iba ako škodová udalosť. Inými slovami, na to, aby súd prvej inštancie\nmohol aplikovať ustanovenie § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. musí byť jasne preukázané,\nže išlo o dopravnú nehodu. Uvedený zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení odkazuje\nprostredníctvom poznámky k tomuto ustanoveniu na síce neplatný zákon č. 315/1996 Z.z., konkrétne na\n§ 51 ods. 3 tohto zákona, avšak tento zákon nahradil zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o cestnej premávke), ktorý v čase vyššie uvedenej\npoistnej udalosti platil v znení, ako je uvedený vyššie, tzn. jasne definoval vo svojom ustanovení § 64,\nčo je dopravnou nehodou. Ustanovenie § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke určuje, že dopravná\nnehoda je udalosť cestnej premávky, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej\nsa a) usmrtí alebo zraní osoba b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú\nnebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo\nna inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody podľa Trestného\nzákona (t.j. prevyšujúca sumu 3.990,- eur). V tomto prípade je zrejmé, že poistná udalosť, ktorá je\n\npredmetom tohto konania v zmysle ustanovenia § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke nespĺňa definíciu\ndopravnej nehody. Je však pravdou, že podľa § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke za dopravnú\nnehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa\n§ 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa\nodmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich použitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli\nna jej zavinení. Podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke ostatné udalosti v cestnej premávke, pri\nktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú\nza dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o\ncestnej premávke teda vyplýva, že ak má byť táto poistná udalosť kvalifikovaná ako dopravná nehoda\nmusela by byť podradená pod ustanovenie § 64 ods.2 písm. a) zákona o cestnej premávke, podľa\nktorého za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak nie je splnená niektorá\nz povinností podľa § 66 ods. 6. Citovaný § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke hovorí o tom, že\núčastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému\núčastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené\nna zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo\ninej návykovej látky a robiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej\npremávky. V danom prípade však z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie zameral\nsvoje dokazovanie na zistenie, čo sa reálne stalo tesne po poistnej udalosti, t.j., kedy žalovaná po zrážke\nvozidiel odišla, prečo odišla, či vypísala riadne tlačivo o poistnej udalosti na mieste, alebo dodatočne,\nči si zisťovala doklady od poškodeného, či ona poskytla doklady o poistení vozidla poškodenému, či\npoškodený vypísal príslušné tlačivá o poistnej udalosti priamo na mieste poistnej udalosti, respektíve,\nčo sa presne na mieste poistnej udalosti udialo a za akých okolností. Inými slovami, súd prvej inštancie\nprostredníctvom vykonaného dokazovania nezistil riadne skutkový stav veci, napriek tomu, že pre\naplikáciu ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, je\nzistenie týchto skutočností rozhodujúce. Inak povedané, z obsahu spisu nevyplýva, či v danom prípade\npoistnú udalosť je možné vyhodnotiť ako dopravnú nehodu, alebo iba ako škodovú udalosť. Naopak\nz obsahu spisu vyplýva, že žalovaná v rámci svojej procesnej obrany uviedla, že z miesta nehody\nodišla práve preto, že vodič druhého motorového vozidla sa správal agresívne a na žalovanú viackrát\nslovne zaútočil. Z tohto dôvodu mala teda obavy o svoje zdravie, ktoré viedli k jej rozhodnutiu opustiť\nmiesto dopravnej nehody. Toto všetko má byť uvedené aj v zápisnici o jej výsluchu k dopravnej\nnehode, ktorú však odvolací súd v súdnom spise nenašiel. Z uvedeného teda vyplýva, že na to, aby bolo\nmožné predmetnú poistnú udalosť charakterizovať ako dopravnú nehodu (nie iba ako škodovú udalosť,\npri ktorej sa nahlásenie polícii zo zákona nevyžaduje) bolo potrebné zisťovať konkrétne porušenia\npovinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke a s ohľadom na uvedené\nriadne preskúmať, čo konkrétne v zmysle citovaného ustanovená žalovaná porušila a to aj s ohľadom\nna osobitosti danej veci. Súd prvej inštancie v rámci výsluchu žalovanej sa na uvedené skutočnosti\nnezameral. Bez zistenia všetkých relevantných skutočností nie je možné jednoznačne ustáliť, či išlo o\ndopravnú nehodu alebo išlo o škodovú udalosť a teda, či vôbec bolo možné v danom prípade aplikovať\nustanovenie § 12 ods. 2 písm. f) zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.\n19. Odhliadnuc od vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. § 12 ods.\n2 písm. f/ priznáva poisťovateľovi, teda žalobcovi proti poistenému, ktorý nie je poistníkom nárok na\nnáhradu poistného plnenia, alebo jeho časti, ktoré zaňho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla, keď bola porušená povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu.\nAk by teda zo strany súdu prvej inštancie bolo nepochybne ustálené, že v danom prípade ide o\ndopravnú nehodu a nie o škodovú udalosť, citované zákonné ustanovenie (§ 12 ods. 2 písm. f/) zák.č.\n381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistená ukladá právo poisťovateľovi, aby si tento nárok uplatnil,\nnie je to jeho povinnosťou. Výška uplatneného nároku závisí na úvahe poisťovateľa, musí byť však\nbezpečne preukázaný zákonný dôvod, z ktorého si tento nárok poisťovateľ uplatňuje a súčasne musí\nbyť dostatočne odôvodnená výška požadovaného regresu. V danom prípade poisťovateľ sa rozhodol\nuplatniť od žalovanej regres v rozsahu 100 %, pretože žalovaná neohlásila dopravnú nehodu (škodovú\nudalosť) podľa osobitného predpisu a táto je poistnou udalosťou podľa uzatvorenej poistnej zmluvy. Z\ndôkazu predloženého žalobcom v rámci konania na súde prvej inštancie označeného ako „Pokyn č.\n59/06/A3/200200 k postupu pri uplatňovaní regresov (č.l. 89 - 92) vyplýva, že ak si poisťovňa uplatňuje\nregres z dôvodu nenahlásenia poistnej udalosti orgánom policajného zboru výška regresu je pohyblivá\nt.j. závisí od zavinenia škodcu a pohybuje sa v rozmedzí, t.j. od 10 % do 100 %, spravidla 30 % z\npoistného plnenia. V danom prípade žalobca podľa názoru odvolacieho súdu ani jasne nešpecifikoval,\nprečo si od žalovanej uplatňuje regres v celej výške t.j. vo výške 100 % z poistného plnenia, a\n\nprečo nepostupuje v zmysle svojich interných pokynov a postupov. S ohľadom na vyššie uvedené,\nako aj s ohľadom na tvrdenie súdu prvej inštancie, že „s odkazom na povahu tohto nároku, ktorý\nnemožno stotožňovať s nárokom na náhradu škody, a preto u neho nemôže súd uplatniť ani moderačné\nprávo, súd všeobecne nie je oprávnený v konaní o náhradu poistného plnenia podľa § 12 zákona č.\n381/2001 Z.z. znížiť výšku požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, pretože\nz uvedeného zákona a ani z iného právneho predpisu takéto oprávnenie súdu nevyplýva...“ odvolací\nsúd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky aplikovateľný\naj na prejednávaný prípad, podľa ktorého: „Ústavný súd sa nemôže stotožniť s argumentáciou, podľa\nktorej jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku\nv zmysle ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov je poisťovateľ, nie súd. Uvedený prístup jednoznačne naráža na garancie\ndoktrinálne zakotvené v namietaných referenčných normách. Taký výklad ustanovenia § 12 ods. 1\npísm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý by neumožňoval preskúmať správnosť postupu\npoisťovne, by nebol spravodlivý, pretože by bolo celkom na úvahe poisťovne, akú sumu uplatní, či\nzohľadní alebo nezohľadní napr. eventuálne spoluzavinenie, resp. iné relevantné okolnosti a dôvody\nhodné osobitného zreteľa. Ústavný súd k uvedenému dodáva, že je to práve otázka proporcionality, ktorú\nje potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu jednoznačne musí\nbyť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou účastníkov právneho vzťahu je dodržiavať\nzákonné a zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci zainteresovaní konať férovo. Pokiaľ mierne\noneskorenie nespôsobí žiaden negatívny následok a k danej situácii pristúpia dôvody hodné osobitného\nzreteľa (nevedomosť o škode, vážne zranenie manželky a jej následné onkologické ochorenie, akútne\nstarosti s tým spojené), nesmie ich súd opomenúť. Právo v sebe musí mať aj aspekt empatie, pričom\npriznávanie obdobných nárokov ako v posudzovanej veci môže často narážať na samu podstatu dobrých\nmravov.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 90/2021 z 30. novembra 2021). Na\nzáklade uvedeného možno uzavrieť, že súd prvej inštancie po riadnom zistení skutkového stavu veci,\nmusí preskúmať, či výška regresu uplatňovaného poisťovňou je proporcionálna k prípadnému porušeniu\npovinnosti zo strany žalovanej.\n20. S vyššie uvedeným názorom však úzko súvisí aj ďalšia námietka žalovanej vznesená v rámci\npodaného odvolania, a to, že výška uplatneného regresu nezohľadňuje reálne poškodenie motorového\nvozidla z tejto poistnej udalosti, a teda žalovaná má za to, že táto výška poskytnutého poistného plnenia\nbola nadhodnotená. K uvedeným zisteniam súd prvej inštancie nariadil aj znalecké dokazovanie, ktorého\nzávery žalovaná vyvrátila prostredníctvom jej súkromného znaleckého posudku. V odôvodnení rozsudku\nsúd prvej inštancie však k týmto rozporom uviedol, že výška požadovanej náhrady poistného plnenia\nje výlučne limitovaná ustanovením § 12 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., keďže nemôže presahovať\núhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti, pričom osobou oprávnenou\nna určenie výšky takéhoto plnenia je výlučne len poisťovateľ za predpokladu dodržania hornej hranice\npodľa § 12 ods. 3 tohto zákona. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie námietky žalovanej\ntýkajúce sa výšky uplatneného nároku žalobcu za bezdôvodné a preto v tejto súvislosti súd nevykonal\nďalšie dokazovanie (napr. kontrolné znalecké dokazovanie ohľadom hodnoty poškodenia poškodeného\nvozidla), keďže by to na rozhodnutie súdu nemalo žiadny vplyv. S týmito závermi súdu prvej inštancie\nsa odvolací súd rovnako nemôže stotožniť. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil\nznalecké dokazovanie za účelom zistenia poškodenia motorového vozidla a to nielen rozsahu tohto\npoškodenia, ale aj výšky opravy. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX nariadeného súdom prvej inštancie\nvypracovaného znalcom N.. T. J. vyplýva, že výška škody na poškodenom vozidle predstavuje sumu\n1.237,68 eur a rozsah poškodenia tohto motorového vozidla mohol vzniknúť podľa znalca touto poistnou\nudalosťou. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom N.. W. Š. predloženého\nžalovanou zas vyplýva, že výška škody na motorovom vozidle predstavuje sumu 371,80 eur, a pokiaľ ide\no rozsah poškodenia znalec uviedol, že niektoré poškodenia motorového vozidla museli byť na vozidlách\nuž pred poistnou udalosťou, a poškodený mohol byť iba ľavý roh stredovej vodorovnej časti zadného\nnárazníka, senzor cúvania vozidla Renault a plastový kryt predného nárazníka vozidla Volkswagen. Je\nteda zrejmé, že závery znaleckých posudkov sú protichodné a bez ohľadu na objednávateľa znaleckého\nposudku majú rovnakú dôkaznú silu. S poukazom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že\nzávery znalcov je potrebné podrobiť vzájomnej konfrontácii. Uvedené zistenia (rozsah poškodenia a\nvýška škody) sú dôležité preto, lebo regres, ktorý poisťovňa voči žalovanej uplatňuje sa odvíja od\nposkytnutého plnenia, t.j. od výšky škody, ktorú poisťovňa uhradila, avšak skutočne môže nastať situácia,\nže poisťovňa mohla plniť aj nad rámec poškodenia motorového vozidla, t.j. za opravu poškodenia\n\nmotorového vozidla, ktoré ale touto poistnou udalosťou nebolo spôsobené. Nebolo by potom spravodlivé\nod žalovanej požadovať úhradu takýchto nákladov poisťovne, ktoré s poistnou udalosťou nesúvisia,\npričom neštandardným sa javí aj to, že v tomto prípade je poškodený z dopravnej nehody a autorizovaný\nservis, ktorý vykonal opravu, tá istá právnická osoba. Na základe uvedeného je treba uzavrieť, že\nregresný nárok sa nemôže odvíjať od sumy vyplatenej poisťovňou (hoc označenou ako škoda), ale od\nskutočnej škody, ktorá na motorovom vozidle reálne poistnou udalosťou vznikla. Preto aj zistenie týchto\nskutočností je pre uplatnenie regresného nároku poisťovne významné. V prípade, že sa súdu prvej\ninštancie nepodarí daný rozpor medzi znaleckými posudkami odstrániť výsluchom znalcov, prípadne\nich konfrontáciou, bude potrebné zo strany súdu prvej inštancie postupovať podľa § 207 ods. 3 CSP\npodľa ktorého návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v\nobzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov\nsú v zrejmom rozpore. Odstránenie týchto rozporov však bude významné až vtedy, ak si súd prvej\ninštancie jasne ustáli, či ide v tejto veci o dopravnú nehodu, alebo ide o škodovú udalosť. Ak by totiž\nišlo iba o škodovú udalosť, tak vykonávanie dokazovania ohľadom výšky škody a rozsahu poškodenia\nmotorového vozidla možno považovať za nadbytočné. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že\nsúd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a z tohto dôvodu vec nesprávne právne posúdil.\nV dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, ako aj v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového\nstavu zo strany súdu prvej inštancie odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle\n§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a s odkazom na ustanovenie § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie.\n21. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je\npodľa § 391 ods. 2 CSP viazaný. Bude úlohou súdu prvej inštancie v prvom rade riadne zistiť, či v danom\nprípade ide o dopravnú nehodu, alebo ide o škodovú udalosť, v závislosti od týchto zistení je potrebné\nustáliť výšku škody a rozsah poškodenia motorového vozidla spôsobený poistnou udalosťou, a nakoniec\nv okolnostiach danej veci posúdiť výšku uplatneného regresu. V novom rozhodnutí nesmú absentovať\ndôvody rozhodnutia, rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti\nv zmysle § 220 CSP.\n22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinštančného tak i odvolacieho\nkonania (§ 396 ods. 3 CSP).\n23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv\nzačalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\n\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s\nochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. l CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. l prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej\nhlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,\nosobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred\ndiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. l CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/584/2015", "guid": "f2b4db03-c76a-420b-b483-8b63c6c7055c:9ce7ae82-145d-4955-b400-01bebb927e0b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e71e7f39-6d2c-4b51-b7bf-3e2cd33901ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.90.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.90.2021.1"}, {"guid": "824cddd7-d05e-4143-9e30-9329c57cb0c4:240edc35-164b-4fa1-ad33-48a34c18e03f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8114225185.1", "spisova_znacka": "12Co/2/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/2/2017 z 18. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-12-18", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8114225185.1"}, {"guid": "bde18b5e-e48e-45b7-8fd8-0def8860e381:c1db2b72-862c-4f3f-9426-a7994537e153", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6712208107.1", "spisova_znacka": "12Co/403/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/403/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6712208107.1"}], "citovane_v": []}