{"guid": "936fea43-7dc2-4bf9-b164-914f84c76a6a:94aff6df-714b-4762-a843-fd31c5fd3510", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1316202122.2", "spisova_znacka": "8Co/94/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/94/2023 z 28. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2024, sp. zn. 8Co/94/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1316202122.2", "identifikacne_cislo": "1316202122", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2024-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "7Cdo/33/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "75ef4a84-094c-4223-980c-26c0fd6a1fa9:93c04843-d208-4f75-9620-633fd8d199bf", "datum": "2025-11-26", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "nazov": "§ 126 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c", "nazov": "§ 135c OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-135c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/94aff6df-714b-4762-a843-fd31c5fd3510", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1316202122.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1316202122.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1316202122.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/94/2023\n1316202122\n28. 05. 2024\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2024:1316202122.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Evy Mészárosovej v spore žalobkyne: B. V., O.. XX.XX.XXXX, V. Ž. Č.. X,\nV., zastúpenej spoločnosťou: PETKOV & Co s. r. o. so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava - mestská časť\nStaré Mesto, IČO: 50 430 742, proti žalovaným: X/ E. U., O.. XX.XX.XXXX, V. M.M. Č.. XXXXX/X, V., X/\nC.. R. U., O.. XX.XX.XXXX, V. M.Á. Č.. XXXXX/X, V., X/ R. U., O.. XX.XX.XXXX, V. M. Č.. XXXXX/X, V.,\nzastúpeným spoločnosťou: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o. so sídlom Mickiewiczova\nč. 2, Bratislava, IČO: 35 951 087, o zriadenie vecného bremena a o vzájomnej žalobe na odstránenie\nstavby, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 6. septembra 2022,\nč.k. 14C/28/2016 - 542, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku\n\npotvrdzuje.\n\nVo výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o vzájomnej žalobe tak, že stavbu so súpisným číslom\nXXXX, druh stavby: chata, vrátane jej príslušenstva, zapísanú na liste vlastníctva LV č. XXXX, vedenom\npre katastrálne územie Vajnory, nachádzajúcu sa na pozemku parcely registra \"N. Č.. XXXX/XX, druh\npozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2, zapísanom na liste vlastníctva LV č. XXXX,\nvedenom pre katastrálne územie Vajnory, prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a\n2/ za náhradu vo výške 30.500 eur, napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalobkyňa je povinná na vlastné\nnáklady odstrániť stavbu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: chata, vrátane jej príslušenstva,\nzapísanú na liste vlastníctva LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie Vajnory, nachádzajúcu sa\nna pozemku parcely registra \"N. Č.. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere\n41 m2, zapísanom na liste vlastníctva LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie Vajnory, a to do\n90 dní od právoplatnosti rozsudku.\nŽalovaní 1/, 2/ a 3/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne na zriadenie vecného\nbremena a o vzájomnej žalobe žalovaných rozhodol tak, že stavbu so súpisným číslom XXXX, druh\nstavby: chata, vrátane jej príslušenstva, zapísanú na liste vlastníctva LV č. XXXX, vedenom pre\nkatastrálne územie Vajnory, nachádzajúcu sa na pozemku parcely registra \"N. Č.. XXXX/XX, druh\npozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2, zapísanom na liste vlastníctva LV č. XXXX,\nvedenom pre katastrálne územie Vajnory, prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/\na 2/, ktorí sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu v sume 30.500,- € a to do\n30 (tridsiatich) dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 1/ - 3/ priznal voči žalobkyni nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu.\n\n2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobkyňa sa v tomto spore domáhala, pôvodne proti P. D.,\nO.. XX.XX.XXXX ako právnemu predchodcovi žalovaných 1/, 2/, U. D., O.. XX.XX.XXXX R. Y. M., O..\nXX.XX.XXXX ako právnym predchodcom žalovaného 3/ a tiež U. M., O.. XX.XX.XXXX (voči ktorému súd\nkonanie právoplatne zastavil) zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve stavby na pozemku\nM. E.. \". F. P.. Č.. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2 (vtedajším vlastníkom parcely\nč. XXXX/XX V. P. D., O.. XX.XX.XXXX) za náhradu vo výške stanovenej dokazovaním v prospech\nvlastníka nehnuteľnosti - stavby zapísanej na LV č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie Vajnory,\nobec Bratislava - m. č. Vajnory, okres Bratislava III, chata so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku M.\nE.. \". F. P.. Č.. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2 a zriadenia vecného bremena\nspočívajúceho v práve užívania a v práve prechodu pešo a prejazdu osobnými motorovými vozidlami\na nákladnými motorovými vozidlami na pozemkoch M. E.. \"., K. na G. Č.. XXXX, katastrálne územie\nVajnory, obec Bratislava - m. č. Vajnory, okres Bratislava III, parc. č. XXXX/XXX - záhrady o výmere 53\nm2, parc. č. XXXX/XXX - záhrady o výmere 11 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o\nvýmere 7 m2 a parc. č. XXXX/XXX - záhrady o výmere 17 m2, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne\núzemie Vajnory, obec Bratislava - m. č. Vajnory, okres Bratislava III, parc. č. XXXX/XX - záhrady o\nvýmere 47 m2 a parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, a to za náhradu vo\nvýške stanovenej dokazovaním v prospech vlastníka nehnuteľnosti - stavby zapísanej na LV č. XXXX,\nvedeného pre katastrálne územie Vajnory, obec Bratislava - m. č. Vajnory, okres Bratislava III, chata\nso súp. č. XXXX, postavenej na pozemku M. E.. \". F. P.. Č.. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o\nvýmere 41 m2. Vzájomnou žalobou zo dňa 15.11.2016 sa domáhal právny predchodca žalovaných 1/,\n2/ - P. D. uloženia povinnosti žalobkyni odstrániť na vlastné náklady chatu so súpisným číslom XXXX,\npostavenú na jeho pozemku a uviesť pozemok do pôvodného stavu do 30 dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku titulom práva domáhať sa odstránenia stavby v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nVzhľadom na zmenu subjektov na strane žalovaných v priebehu súdneho konania, keď P. D. ako\nžalovaný 1/ na základe scudzovacieho právneho úkonu stratil svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore\na jeho právni nástupcovia (E. R. R. U. ako žalovaní 1/ a 2/) vstúpili do súdneho konania ako pasívne\nvecne legitimovaný subjekt v časti majetkového práva týkajúceho sa vzájomného usporiadania vzťahov\nk dotknutým pozemkom (práv z vecného bremena vs. práva na odstránenie stavby).\n3. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že podľa listov vlastníctva č. XXXX\nR. Č.. XXXX pre katastrálne územie Vajnory, žalobkyňa nadobudla výlučné vlastnícke právo k stavbe chate so súpisným číslom XXXX titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností správny\norgán povolil dňa 31.05.2006 pod č. X. XXXX/XX s údajom, že ide o dočasnú stavbu do 15.04.2012 a\nstavba sa nachádzala na pozemku parcely registra \"N. Č.. XXXX/XX o výmere 41 m2, druh pozemku:\nzastavané plochy a nádvoria, ktorý nesporne nepatril do vlastníctva žalobkyne a jeho vlastníkom bol\nprávny predchodca P. D. (pôvodne žalovaného 1/), od 29.05.2012 sa stal výlučným vlastníkom pozemku\nprávny predchodca žalovaných 1/, 2/ (P. D.) a následne od 25.02.2022 náleží spoluvlastnícke právo\n(bezpodielové spoluvlastníctvo) k pozemku žalovaným 1/, 2/. Zároveň bolo medzi procesnými stranami\nnesporné a príslušnými listami vlastníctva (LV č. XXXX, č. XXXX) preukázané, že žalobkyňa nevlastnila\nani pozemky priľahlé k pozemku, na ktorom sa nachádza stavba - chata so súpisným číslom XXXX,\nnakoľko tieto boli vo výlučnom vlastníctve právneho predchodcu žalovaných 1/, 2/ (parc. č. XXXX/\nXXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX R. Č.. XXXX/XXX) a v podielovom spoluvlastníctve právnych\npredchodcov žalovaného 3/ (parc. č. XXXX/XX R. Č.. XXXX/XXX). Zmluvou zo dňa 15.04.1982 Základná\norganizácia (ďalej ako \"ZO\") č. 3-18 Družstevník Vajnory Slovenského zväzu záhradkárov (ďalej ako\n\"SZZ\") ako osoba oprávnená na individuálne záhradkárčenie využívať parc. č. XXXX/XX R. XX v kat.\núz. Vajnory s výmerou 203 m2 na podklade zmluvy s JRD Vajnory z 15.04.1982, odovzdala pozemok\nv záhradkárskej osade \"Vajnorský báger\" parc. č. XXXX/XX a XX do dočasného užívania podľa §\n397 Občianskeho zákonníka a uznesenia výboru ZO pani B. T., bytom D. Č.. XX, X. s tým, že pri\nplnení všetkých povinností vyplývajúcich pre člena z užívania pozemku, ZO nebude požadovať, aby\nsa užívanie skončilo skôr ako o 30 rokov od uzavretia tejto zmluvy. B. T. ako užívateľka sa zaviazala\nplatiť pre ZO za každý m2 sumu 0,10 Kčs, splatnú každý rok vždy k 01.04. bežného roka vopred\na bola povinná byť členom ZO SOZZ Družstevník Vajnory, pričom stratou členstva v ZO právo na\nužívanie zaniká. Zo zmluvy o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie v záhradkárskej osade SOOZ\nzo dňa 15.04.1982 vyplýva, že ZO SZZ č. 3-8 Družstevník Vajnory na svojom zasadnutí dňa 16. mája\n2006 schválila žiadosť B. T., ktorá zo zdravotných dôvodov odovzdala pozemok - parcela č. XXXX/\nXX R. XX X. M.. Ú.. X. s výmerou 203 m2 na dočasné užívanie žalobkyni. Mestská časť Bratislava\n- Vajnory ako príslušný stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby rozhodnutím číslo:\nOS-593/2008-MŠ-SP zo dňa 25.05.2009 dodatočne žalobkyni povolila \"prestavbu záhradnej chaty\"\n\nako stavbu dočasnú do 15.04.2012 na pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorý je geometrickým plánom\nč. XX/XXXX zo dňa 28.04.2009 vytvorený z pozemku parc. č. XXXX/XX a z časti pozemku parc. č.\nXXXX/XX X. M.. Ú.. X. v lokalite X. L.Á.. Stavebný úrad vo svojom rozhodnutí neurčil podmienky na\ndokončenie stavby, keďže stavba už bola zrealizovaná a dokončená, preto s konaním o dodatočnom\npovolení stavby spojil i kolaudačné konanie a týmto rozhodnutím povolil užívanie stavby (záhradnej\nchaty) na povolený účel ako stavby dočasnej do 15.04.2012. Podľa odôvodnenia uvedeného rozhodnutia\nstavebného úradu, vzťah k pozemku parc. č. XXXX/XX R. Č.. XXXX/XX preukázala stavebníčka zmluvou\no dočasnom užívaní pozemku v záhradkárskej osade SOZZ Družstevník Vajnory. Žiadosťou zo dňa\n06.03.2012 žalobkyňa požiadala Mestskú časť Brastislava - Vajnory (stavebný úrad) o povolenie trvalého\nužívania stavby postavenej na parcele č. XXXX/XX R. Č.. XXXX/XX X. M.. Ú.. X. z dôvodu, že po\nzániku záhradkárskej osady 15.04.2012 mieni odkúpiť pozemky pod touto stavbou. Mestská časť\nBratislava - Vajnory odpoveďou zo dňa 20.03.2012 oznámila žalobkyni, že stavebný úrad jej žiadosti\nvyhovie v prípade, ak v lehote do 15.04.2012 predloží doklady o vzťahu k pozemkom, na ktorých sa\nstavba nachádza, prípadne preukáže, že vo veci koná. Z potvrdenia republikového výboru Slovenského\nzväzu záhradkárov zo dňa 25.01.2013 a 21.09.2017 vyplýva, že ZO SZZ č. 3-18 Družstevník Vajnory\nbola v zmysle platných stanov SZZ zrušená a vyradená dňa 25.01.2013 z centrálnej evidencie ZO\nSZZ na RV SZZ v Bratislave pod číslom: 483/2013. Oznámením číslo: OS-406/2014-Du-výz. zo dňa\n14.07.2014 Mestská časť Bratislava - Vajnory ako príslušný stavebný úrad oznámila účastníkom a\ndotknutým orgánom začatie konania o odstránení nepovolenej stavby (chaty súp. č. XXXX) resp. o jej\ndodatočnom povolení podľa § 88 ods. 1 písm. d) a § 88a stavebného zákona s tým, že ku dňu 14.07.2014\nneeviduje žiadosť stavebníka (žalobkyne) o dodatočné stavebné povolenie predmetnej stavby spolu\ns požadovanými dokladmi, na základe ktorých by mohol stavebný úrad posúdiť, že jej povolenie na\nďalšie užívanie nie je v rozpore s verejným záujmom, cieľmi a zámermi územného plánovania a\nosobitnými predpismi. Vo svojom oznámení stavebný úrad zdôraznil, že nakoľko užívanie stavby bolo\npre stavebníka a vlastníka stavby (žalobkyňu) povolené do 15.04.2012, žalobkyňa užíva stavbu bez\nprávoplatného stavebného a užívacieho povolenia. Stavebný úrad súčasne vyzval žalobkyňu, aby v\nlehote 60 dní predložila doklady preukazujúce, že má vlastnícke alebo iné právo k pozemku, na ktorom\nje stavba umiestnená, že je vlastníkom stavby i pozemkov, ktoré zabezpečujú prístup k stavbe alebo, že\nmá k týmto pozemkom iné právo (§ 58 ods. 2 stavebného zákona). Rozhodnutím číslo: OS-406/2014Du-rozh. zo dňa 14.07.2014 Mestská časť Bratislava - Vajnory ako príslušný stavebný úrad prerušila\nsprávne konanie o odstránení nepovolenej stavby resp. o jej dodatočnom povolení na dobu 60 dní\nodo dňa doručenia výzvy č.: OS-406/2014-Du-výz. zo dňa 14.07.2014, stanovenej na predloženie\ndokladov k dodatočnému povoleniu stavby s upozornením, že po uplynutí lehoty stanovenej vlastníkovi\nstavby na predloženie žiadosti a dokladov k dodatočnému povoleniu stavby bude stavebný úrad v\nkonaní pokračovať z vlastného podnetu. Po uplynutí stavebným úradom stanovenej 60 dňovej lehoty\nna preukázanie vlastníckeho alebo iného práva žalobkyne k pozemku, na ktorom sa nachádza chata\nsúp. č. XXXX ako aj k priľahlým pozemkom, ktorá lehota musela žalobkyni po dátume 30.09.2014\nnepochybne márne uplynúť, príslušný stavebný úrad evidentne z vlastného podnetu v ním avizovanom\nkonaní nepokračoval, odstránenie stavby nenariadil, nakoľko rozhodnutím číslo: OS-360/2016/SUC\nzo dňa 16.03.2016, vzhľadom na žalobkyňou podanú žalobu zo dňa 08.02.2016, opätovne prerušil\nkonanie na dodatočné povolenie stavby do doby právoplatného skončenia súdneho konania sp. zn.\n14C/28/2016 s tým, že P. D. ako výlučný vlastník pozemku parc. č. XXXX/XX nesúhlasil s dodatočným\npovolením stavby záhradnej chaty žalobkyne postavenej na jeho pozemku. Poukázal tiež na to, že\nprávny predchodca žalovaných 1/, 2/ - P. D. nadobudol nehnuteľnosti - pozemky parc. č. XXXX/XX o\nvýmere 41 m2, druh pozemku: zastavaná plocha, parc. č. XXXX/XXX o výmere 8 m2, druh pozemku:\nzáhrada a parc. č. XXXX/XXX o výmere 11 m2, druh pozemku: záhrada - do výlučného vlastníctva na\nzáklade kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2012 za kúpnu cenu 6.300,- €. Podľa znaleckého posudku č. XXX/\nXXXX, vyhotoveného na objednávku žalobkyne, znalec C.. U. V. stanovil všeobecnú hodnotu záhradnej\nchaty súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX v kat. úz. Vajnory na sumu 54.459,13 €, dreváreň, sklad náradia\na záhradný nábytok ohodnotil sumou 1.747,73 €, ploty v hodnote 2.308,76 €, vonkajšie úpravy v hodnote\n4.479,13 €, iné stavby (žumpa, krb) v hodnote 2.031,11 €, t. j. všeobecná hodnota stavby a príslušenstva\npredstavovala celkom sumu 67.321,77 € (zaokrúhlene 67.300,- €). Znalec zároveň určil všeobecnú\nhodnotu práva stavby, prechodu, prejazdu a užívania záhrady na sumu 94,- €/m2. Podľa znaleckého\nposudku č. XXX/XXXX, vyhotoveného na objednávku právneho predchodcu žalovaných, znalec C.. D.\nF. stanovil všeobecnú hodnotu chaty v sume 23.208,68 €, dreváreň, sklad náradia a záhradný nábytok\nohodnotil v sume 2.408,80 €, ploty v sume 1.500,86 €, narážanú studňu v sume 1.142,56 € a vonkajšie\núpravy v sume 2.250,20 €, ergo všeobecnú hodnotu stavby a príslušenstva určil v celkovej sume\n30.511,11 € (zaokrúhlene 30.500,- €). Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného na žiadosť\n\nOkresného súdu Bratislava III znalkyňou C.. C. N., vyplýva všeobecná hodnota chaty súp. č. XXXX\nvrátane príslušenstva v celkovej sume 88.433,02 € - zaokrúhlene 88.400,- € (chata v hodnote 65.232,25\n€, dreváreň a sklad v hodnote 2.563,30 €, plot v hodnote 2.555,83 €, narážaná studňa v hodnote 2.460,94\n€ a vonkajšie úpravy v hodnote celkom 15.620,69 €).\n4. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa ust. § 3 ods. 1, § 126 ods.\n1, § 135c ods. 1 až 3, § 151o ods. 1, 3, § 663 Občianskeho zákonníka, podľa § 397 Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom od 01.07.1969 do 31.12.1982 (v čase uzatvorenia zmluvy o odovzdaní\npozemku na dočasné užívanie v záhradkárskej osade SOOZ), ako aj § 1 ods. 1 písm. a), § 2 ods.\n2 a § 3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a\nvyporiadaní vlastníctva k nim v znení účinnom od 01.11.2004 do 30.04.2008 (v období, keď žalobkyňa\nvstúpila do pozície užívateľky pozemkov v záhradkárskej osade ako členka ZO SZZ), no tiež podľa\n§ 88 ods. 1 písm. d), § 88a ods. 1, 2 a § 139 ods. 1 Stavebného zákona v znení účinnom ku dňu\n15.04.2012, kedy uplynul čas trvania stavby a pominul účel, a dospel k záveru, že podanej žalobe\no zriadenie vecného bremena nie je možné vyhovieť a o vzájomnej žalobe je na mieste rozhodnúť\ntak, že predmetná stavba bude za náhradu prikázaná do vlastníctva žalovaných. Poukázal na to, že\nžalobkyňa primárne odvodzovala svoj nárok na zriadenie vecného bremena k dotknutým pozemkom\nod ustanovení § 151o ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a až následne v priebehu súdneho konania v\nreplike zo dňa 07.01.2019 začala odôvodňovať svoj nárok právne ustanovením § 135c Občianskeho\nzákonníka. Predpokladom vzniku vecných bremien na základe rozhodnutia súdu podľa ust. § 151o\nods. 3 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku\na preto vzniknutú nekomfortnú situáciu vlastníka stavby, ktorý právne nedisponuje právom prechodu,\ncesty či príjazdu k svojej stavbe, keďže pozemky bezprostredne priľahlé k pozemku, na ktorom sa\nnachádza jeho stavba, nevlastní, je možné riešiť zriadením práva cesty vlastníka stavby cez priľahlý\npozemok. Zjavným účelom uvedenej právnej normy je zabezpečenie oprávneného prístupu vlastníka k\nlegálne postavenej stavbe (na základe stavebného a kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného\núradu), ktorá stojí na pozemku vlastnícky patriacom vlastníkovi stavby. Z hľadiska účelu plynúceho z\ncitovaného ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že vlastník stavby sa môže\nna súde domáhať zriadenia vecného bremena, ktorému zodpovedá právo cesty cez priľahlý pozemok\nv prípade, že vlastnícke právo k priľahlému pozemku nemá a teda absencia jeho vlastníckeho práva\nsa týka výlučne pozemku, ktorý je k stavbe priľahlým. Právna norma tak implicitne prezumuje, že\nvlastník stavby je zároveň vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba postavená, ergo pamätá na prípady\nvlastníkov stavieb, ktorí si postavili stavbu na vlastnom (nie cudzom) pozemku, keďže zmyslom uvedenej\nprávnej úpravy je len zabezpečenie legálneho prístupu k stavbe jej vlastníka za premisy, že ide o\nvlastnícky rovnocenné dotknuté subjekty (vlastník pozemku, na ktorom stojí jeho stavba verzus vlastník\npriľahlého pozemku) a nerieši spôsob vysporiadania vzťahov medzi vlastníkom priľahlého pozemku a\nneoprávneným stavebníkom, ktorý si zriadil stavbu na cudzom pozemku. Vzhľadom na uvedené, keď\nžalobkyňa nikdy nevlastnila pozemok, na ktorom si v roku 2006 postavila stavbu - murovanú chatu\n(pozemok bol nesporne vo vlastníctve právneho predchodcu P. D.), nie je právne a ani morálne súladným\npostup žalobkyne ako nevlastníka pod stavbou sa nachádzajúceho pozemku, ktorým mienila docieliť\nprístup a príjazd k stavbe na úkor vlastníkov priľahlých pozemkov (žalovaných), a preto nárok žalobkyne\nna zriadenie vecného bremena s poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka\nnie je vecne dôvodný, nakoľko uvedená právna norma sa na posudzovaný spor nevzťahuje. Navyše\nsama žalobkyňa v žalobe deklarovala, že stavebnému úradu nepreukázala ani existenciu tzv. \"iných\npráv\" k pozemku, na ktorom je stavba postavená v zmysle ust. § 139 ods. 1 Stavebného zákona a\nsvoj nárok na zriadenie vecného bremena na základe rozhodnutia súdu spôsobom podľa ust. § 151o\nods. 1, 3 Občianskeho zákonníka odôvodnila iba svojím záujmom o trvalé užívanie stavby za účelom\nindividuálnej rekreácie, pričom samotný záujem nie je právne spôsobilým faktorom na konvalidovanie\nneexistujúceho vlastníckeho a nepreukázaného iného práva k pozemkom, ku ktorým žalobkyňa sa\ndomáhala zriadenia vecných bremien. Pokiaľ ide o obsah požadovaných vecných bremien (právo stavby,\nprávo prechodu, prejazdu a užívania), žalovaní podľa súdu prvej inštancie správne okrem nesplnenia\npredpokladov na vznik vecného bremena namietli, že z ustanovenia § 151o ods. 3 nevyplýva možnosť\nzriadenia práva stavby, ale výlučne len možnosť zriadenia práva cesty a preto je zrejmé, že vecné\nbremeno spočívajúce v práve stavby nemá v zákonnej dispozícii ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho\nzákonníka absolútne žiadnu oporu. Vychádzajúc z ustanovenia § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho\nzákonníka, ktorého dikciou žalobkyňa následne odôvodňovala svoj nárok na zriadenie vecného bremena\nk pozemkom vo vlastníctve žalovaných, konštatoval, že na rozdiel od ustanovenia § 151o ods. 3,\nuvedená právna úprava rieši neoprávnený zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, spôsobený\n\nkonaním vlastníka stavby, ktorý neoprávnene zriadil stavbu na cudzom pozemku a preto určitý,\nzákonom stanovený spôsob usporiadania pomerov medzi dotknutými účastníkmi je výsledkom konania\n- právneho sporu iniciovaného na podnet (návrh) stavebníkom obmedzeného vlastníka pozemku\na logicky primárny spôsob usporiadania právnych vzťahov znie na odstránenie stavby na náklady\nneoprávneného stavebníka (vlastníka stavby), subsidiárne za predpokladu, že odstránenie stavby by\nnebolo účelné, súd prikáže stavbu za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku (s jeho súhlasom),\nprípadne usporiada pomery inak, napríklad i zriadením vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na\nvýkon vlastníckeho práva k stavbe, avšak je nutné mať na zreteli, že ust. § 135c ustanovuje\nporadie resp. prioritu jednotlivých spôsobov usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a\nneoprávneným stavebníkom od najradikálnejšieho spôsobu v podobe odstránenia neoprávnenej stavby,\ncez prikázanie stavby vlastníkovi pozemku, ak je odstránenie stavby neúčelné až po iný spôsob (najmä\nzriadenie vecného bremena). Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka teda poskytuje právnu\nochranu najmä vlastníkovi pozemku voči neoprávnenému stavebníkovi a preto keď rozhodnutie súdu\no odstránení stavby sa viaže explicitne na návrh vlastníka pozemku, z logiky veci spočívajúcej na\ndispozičnom princípe vlastníka stavby ako obmedzeného vlastníka a systematiky právnej normy (právo\nna odstránenie stavby je zaradené v odseku 1 a právo na usporiadanie pomerov iným spôsobom je\nzaradené v odseku 3) vyplýva, že neoprávnený stavebník za účelom dosiahnutia svojho prospechu\nv podobe zriadenia vecného bremena, ktorému zodpovedá jeho právo stavby a právo prechodu i\nprejazdu, nemôže obchádzať hlavný racionálny zmysel sledovaný ustanovením § 135c, ktorým je\nochrana oprávneného vlastníka pozemku pred neoprávneným stavebníkom. Vzhľadom na uvedené\nprávo domáhať sa určitého usporiadania pomerov podľa ust. § 135c prislúcha práve vlastníkovi pozemku\n(žalovaným 1/, 2/) ako aktívne vecne legitimovaným subjektom najmä na podanie návrhu na odstránenie\nneoprávnenej stavby, prípadne za predpokladu nenaplnenia účelu sledovaného odstránením stavby\na nesúhlasu vlastníka pozemku s prikázaním stavby do jeho vlastníctva zákonodarca vytvoril širší\nrámec pre usporiadanie vzťahov dotknutých subjektov aj inak, t. j. i zriadením vecného bremena podľa\nust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak súd rozhodne o takomto spôsobe usporiadania\npomerov na základe návrhu podaného vlastníkom pozemku podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, ktorý upravuje základnú skutkovú podstatu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby,\npreto návrh žalobkyne na zriadenie vecného bremena v jej prospech ako osoby neoprávnenej na\nvýstavbu chaty nemôže požívať právnu ochranu a procesný úspech, ak vlastník pozemku žiada\nneoprávnenú stavbu zo svojho pozemku odstrániť a vecné dôvody k jej odstráneniu náležite preukáže.\nV súvislosti s rozsahom výstavby nehnuteľnosti poukázal na to, že stavba - chata so súp. č.\nXXXX, ktorú žalobkyňa dňa 31.05.2006 nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, pôvodne nemala\ncharakter murovanej chaty, išlo o malú drevenú záhradnú chatku a až žalobkyňa po jej kúpe iniciovala\nvýstavbu murovanej dvojpodlažnej chaty, ktorú postavila na pozemku žalovaných 1/, 2/ (predtým\nP. D. a jeho právneho predchodcu) o výmere 41 m2, t. j. stavba zaberá prakticky celú parcelu\nvlastnícky patriacu inému subjektu. Nestotožnil sa s právnou argumentáciou žalobkyne, že ust. §\n126 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno na posudzovaný spor uplatniť, nakoľko vyššie citované\nustanovenie poskytuje právnu ochranu vlastníkovi veci voči osobe, ktorá do jeho vlastníckeho práva\nneoprávnene zasahuje, preto keď hypotéza ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka pre určitý\nspôsob usporiadania pomerov predpokladá neoprávneného zriaďovateľa stavby na cudzom pozemku a\nsamotná žalobkyňa žiada usporiadať pomery podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka, čím potvrdzuje\nsvoje neoprávnené konanie na cudzom pozemku a naplnenie dikcie zákonnej hypotézy, je zrejmá\nzjavná súvislosť medzi uvedenými právnymi normami, ktoré spoločne sledujú ochranu oprávneného\nvlastníka veci a preto sa vzájomne nevylučujú, neodporujú si a teda je možné aplikovať v danom\nspore obe zákonné ustanovenia. V posudzovanom spore bola sporná dobromyseľnosť žalobkyne,\npričom posúdenie správania žalobkyne z hľadiska jej dobre vôle pri výstavbe chaty a záujme stavbu\ndodatočne zlegalizovať, ako aj existencia/neexistencia právneho titulu k pozemkom, ku ktorým sa\ndomáha práva stavby a prechodu, predstavovali rozhodujúce skutočnosti pri posudzovaní vzájomného\nnávrhu žalovaných 1/, 2/ na odstránenie stavby a záver o dôvodnosti tohto vzájomného návrhu priamo\neliminoval opodstatnenosť a vhodnosť návrhu na zriadenie vecného bremena v prospech výkonu\nvlastníckeho práva žalobkyne ako spravodlivého usporiadania pomerov, preto žalobe žalobkyne na\nzriadenie vecného bremena v zmysle nižšie opísaných vecných dôvodov nevyhovel. Medzi stranami\nbolo nesporné, že príslušný stavebný úrad dňa 25.05.2009 v konaní o dodatočnom povolení stavby\npovolil \"prestavbu záhradnej chaty\" ako stavby dočasnej do 15.04.2012 a rovnako užívanie stavby\nna povolený účel obmedzil dátumom 15.04.2012. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa po kúpe\nchaty v roku 2006, ktorá podľa vyjadrenia právneho zástupcu na pojednávaní predstavovala drevenú\nšopku - sklad, iniciovala prestavbu tejto chatky výstavbou novej murovanej dvojpodlažnej stavby na\n\nparcele č. XXXX/XX o výmere 41 m2 bez toho, aby disponovala stavebným povolením alebo iným\nrozhodnutím o prípustnosti stavby. V konaní bolo tiež nesporné, že žalobkyňa nedisponovala iným\n(novším) právnym titulom k pozemkom v záhradkárskej osade než zmluvou o odovzdaní pozemku na\ndočasné užívanie pozemku v záhradkárskej osade SOZZ Družstevník Vajnory zo dňa 15.04.1982, na\nzáklade ktorej stavebný úrad dňa 25.05.2009 dodatočne povolil záhradnú chatu spolu s jej užívaním a\nteda po dátume 15.04.2012, kedy žalobkyňa užívala murovanú chatu bez právoplatného stavebného\na kolaudačného povolenia, na odpoveď stavebného úradu zo dňa 20.03.2012 ani následne v roku\n2014 - v správnom konaní o odstránenie stavby, resp. o dodatočné povolenie stavby nevedela v\nstanovenej lehote predložiť doklady preukazujúce jej vlastnícke alebo iné právo k pozemku, na ktorom\nje stavba umiestnená ani vlastnícke alebo iné právo k stavbe a pozemkom, ktoré zabezpečujú prístup k\nstavbe. Žalobkyňa nemôže ospravedlňovať svoju nečinnosť voči stavebnému úradu údajným zákonným\nnájomným vzťahom, o ktorom si po roku a pól (16.09.2013) od písomnej odpovede stavebného úradu\nnechala vypracovať právne stanovisko, nakoľko jednak bola povinná svoj právny vzťah k pozemkom\npreukázať do 15.04.2012 (do uplynutia doby, na ktorú bola stavba dodatočne povolená), zároveň\nprávne stanovisko zo dňa 16.09.2013 nie je dôkazom preukazujúcim právny titul vo forme právneho\núkonu - zmluvy, rozhodnutia alebo iného právneho aktu štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy,\nkeďže predstavuje iba právnu argumentáciu, na základe ktorej príslušný stavebný úrad nemal dôvod\npredĺžiť dobu trvania stavby a jej účelu, resp. povoliť stavbu ako trvalú stavbu na účel trvalého\nužívania a napokon žalobkyňou stavebnému úradu poskytnuté právne stanovisko, vzhľadom na dátum\njeho vypracovania je bezpredmetným argumentom, keďže ku dňu 25.01.2013 bola zrušená Základná\norganizácia Slovenského zväzu záhradkárov č. 3 -18 Družstevník Vajnory a podľa zmluvy o odovzdaní\npozemku na dočasné užívanie v záhradkárskej osade SOZZ zo dňa 15.04.1982, existencia práva na\nužívanie pozemku bola viazaná na členstvo v Základnej organizácii SOZZ Družstevník Vajnory, preto\njeho zrušením a vyradením z centrálnej evidencie Základnej organizácie SZZ žalobkyňa nemohla byť\nďalej členkou Základnej organizácie a ani legitímnou užívateľkou pozemkov v záhradkárskej osade.\nStratou postavenia žalobkyne ako užívateľky podľa legálnej definície v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona\nč. 64/1997 Z. z. nie je logicky možné na žalobkyňu aplikovať ani zákonný nájomný vzťah podľa ust. §\n3 ods. 1 cit. zákona, nakoľko zanikol pomer medzi vlastníkom pozemku a žalobkyňou ako užívateľom,\npričom nie je správna námietka žalobkyne, že podstatnou je skutočnosť, že záhradkárska osada\nexistovala v čase vzniku nájomného vzťahu, nakoľko podľa ust. § 217 ods. 1 C.s.p. rozhodujúcim\npre rozsudok je stav v čase jeho vyhlásenia, preto ak žalobkyňa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo\nveci samej nemala žiadny právny titul k pozemkom, ku ktorým sa domáhala zriadenia práva stavby a\npráva prechodu, t.j. nepreukázala existenciu kúpnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve, dohody\no budúcej zmluve o vecnom bremene, aktuálnej nájomnej zmluvy alebo koncesnej zmluvy, z ktorých\nvyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu (ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona), dospel k\nzáveru, že žalobkyňa od 16.04.2012 až do roku 2017, kedy sa z nehnuteľnosti nesporne odsťahovala,\nužívala svoju stavbu a pozemky žalovaných bez právneho dôvodu, nakoľko právne účinky zmluvy\no dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 15.04.1982 zanikli a zároveň po uplynutí takmer trojročnej\ndoby, na ktorú bola stavba dodatočne povolená, nadobudla stavba opäť charakter čiernej stavby a\nvlastníkovi pozemku (P. D. a následne žalovaným 1/, 2/) vzniklo právo na odstránenie stavby na náklady\nžalobkyne. Žalobkyňa v konaní ostentatívne argumentovala právnym titulom k užívaniu pozemkov\nvo forme zmluvy o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie v záhradkárskej osade SOOZ zo dňa\n15.04.1982, na základe ktorej v spojení so žiadosťou schválenou dňa 16.05.2006 síce bola oprávnená\nužívať pozemok v záhradkárskej osade po svojej predchodkyni - P. T., pričom je potrebné mať na zreteli,\nže táto zmluva bola stavebnému úradu známa, keďže podľa odôvodnenia rozhodnutia č. OS-593/2008MŠ-SP zo dňa 25.05.2009 práve uvedená zmluva predstavovala dôvod, z ktorého stavebný úrad\nstavbu žalobkyni dodatočne dočasne povolil, avšak žalobkyňa opomínala zánik podmienok zmluvy,\npodľa ktorých pozemky v záhradkárskej osade (parc. č. XXXX/XX R. P.. Č.. XXXX/XX) jej odovzdala\nZákladná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov iba do dočasného užívania podľa ust. § 397\nObčianskeho zákonníka a trvanie jej užívacieho práva k pozemkom bolo podmienené jej členstvom\nv Základnej organizácii SOOZ Družstevník Vajnory, ktoré dňom 25.01.2013 nepochybne zaniklo a\nvzhľadom na uplynutie 30 rokov od uzatvorenia zmluvy Základnej organizácii dňa 15.04.2012 vzniklo\nprávo požadovať, aby sa užívanie pozemkov skončilo, pričom dočasného trvania svojho užívacieho\npráva k pozemkom, limitovaného dátumom 15.04.2012 si bola vedomá i sama žalobkyňa, keďže\nsvoju žiadosť o povolenie trvalého užívania stavby zo dňa 06.03.2012 podala na stavebný úrad s\nodôvodnením, že \"po zániku záhradkárskej osady 15.04.2012\" mieni pozemky pod stavbou odkúpiť.\nZ uvedeného zámeru žalobkyne je zrejmé, že už v čase podania svojej administratívnej žiadosti zo\ndňa 06.03.2012 žalobkyňa bola uzrozumená aj so zánikom jej nájomného vzťahu, ktorý účinnosťou\n\nzákona č. 64/1997 Z. z. (22.02.1997) vznikol na základe zmluvy o odovzdaní pozemku na dočasné\nužívanie v záhradkárskej osade SOOZ zo dňa 15.04.1982 medzi vlastníkmi pozemkov a právnou\npredchodkyňou žalobkyne (P. T.) ako užívateľkou pozemkov v zriadenej záhradkárskej osade, keďže\npani T. nemala s vlastníkmi pozemkov uzatvorenú nájomnú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka\na teda pozemky skutočne užívala pani T. a následne od 16.05.2006 i žalobkyňa ako jej právna\nnástupkyňa titulom zo zákona vzniknutého nájomného vzťahu (§ 3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z.),\navšak žalobkyňa prehliada právne podstatnú skutočnosť, že existencia zákonného nájomného vzťahu\nje viazaná na právne postavenie užívateľa podľa podmienok vyžadovaných ustanovením § 2 ods. 2\nzákona č. 64/1997 (členstvo v záhradkárskej organizácii, zmluva medzi užívateľom a záhradkárskou\norganizáciou). Žalobkyni totiž zaniklo užívacie právo k pozemkom z dôvodu jednak uplynutia času,\npo ktorý podľa bodu II. Zmluvy nemohla Základná organizácia požadovať, aby sa užívanie pozemkov\nskončilo. Po uplynutí 30 rokov od uzavretia žalobkyňou deklarovanej zmluvy (dňa 15.04.2012) totiž\nprávo užívania pozemkov v záhradkárskej osade žalobkyni skončilo a uvedený okamih sa zhoduje\ni s momentom uplynutia doby, na ktorú stavebný úrad dodatočne stavbu povolil. Ďalším dôvodom\nzániku užívacieho práva žalobkyne je strata jej členstva v Základnej organizácii SOZZ Družstevník\nVajnory v dôsledku zrušenia uvedenej organizácie dňom 25.01.2013 (bod IV. v spojení s bodom\nVII. Zmluvy) a stratou členstva v záhradkárskej organizácii spôsobený zánik zákonného nájomného\nvzťahu medzi žalobkyňou a vlastníkom pozemku, nakoľko táto prestala spĺňať definičné znaky užívateľa\npozemkov v záhradkárskej osade a preto nebola ďalej legitimovaná k trvaniu jej nájomného vzťahu\ns vlastníkom/vlastníkmi dotknutých pozemkov. Na základe takto zistených skutočností neobstojí ani\nargumentácia žalobkyne týkajúca sa zákonného nájomného vzťahu a preto súd dospel k záveru, že\nžalobkyni neprináleží žiadny právny titul (právny dôvod), na základe ktorého by bola oprávnená užívať\npozemky, ku ktorým sa domáhala zriadenia vecných bremien v podobe práva prechodu, prejazdu,\nužívania, ba dokonca práva stavby. Absencia akéhokoľvek právneho titulu k predmetným pozemkom\nnachádzajúcim sa v niekdajšej záhradkárskej osade, keďže po dátume 15.04.2012 a definitívne po\n25.01.2013 žalobkyňa nemala ani len užívacie právo k pozemkom, nehovoriac o nesporne absentujúcom\nvlastníckom alebo inom práve vyžadovanom ustanovením § 139 ods. 1 Stavebného zákona, preukazuje\nskutočnosť, že chata žalobkyne na pozemku žalovaných 1/, 2/ je stavbou neoprávnenou a na základe\ntohto zákonného predpokladu je splnená hypotéza pre usporiadanie pomerov niektorým z ust. §\n135c ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplývajúcich spôsobov. V tejto súvislosti tiež zdôraznil, že\nžalobkyňa nesprávne zvoleným procedurálnym postupom dňa 06.03.2012 žiadala stavebný úrad o\npovolenie trvalého užívania stavby s tým, že mieni odkúpiť pozemky pod stavbou, nakoľko tak mala\nučiniť predtým, t. j. do 15.04.2012 (počas troch rokov od dodatočného povolenia dočasnej stavby)\nmala a mohla vyriešiť kúpu pozemku pod stavbou a až následne na základe vlastníckeho práva k\npozemku pod stavbou mohla legitímne požiadať stavebný úrad o povolenie trvalého užívania stavby.\nV opačnom prípade zmieňovaný zámer kúpy pozemkov nepredstavuje dôvod, ale účelovosť konania\nžalobkyne, keď z nepráva žiada stavebník prostredníctvom stavebného úradu vytvoriť právo stavby,\nprávo prechodu a prejazdu, čím neoprávnene v rozpore s ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nzasahuje do vlastníckeho práva vlastníkov pozemkov (žalovaných). Dobromyseľnosť žalobkyne k\nprávu stavby nepreukazuje ani zmluva o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 15.04.1982, do ktorého\nzmluvného vzťahu vstúpila dňa 16.05.2006, pretože zo zmluvy plynúce právo žalobkyne (záhradkárky)\nužívať pozemky v záhradkárskej osade nie je objektívne spôsobilé vzbudiť u užívateľa presvedčenie,\nže súčasne mu patrí aj právo stavby v podobe murovanej chaty, preto keď žalobkyňa po kúpe\nchaty (po 31.05.2006), ktorá fyzicky predstavovala drevenú šopu, svojvoľne iniciovala výstavbu\nposchodovej chaty, nemohla konať v dobrej viere, že na cudzom pozemku, ktorý síce je oprávnená v\nrozhodnom čase (po 16.05.2006) užívať, môže bez stavebného povolenia stavať. Žalobkyňa tak podľa\nprvoinštančného súdu v čase výstavby chaty mohla byť dobromyseľná iba k právu užívať pozemky v\nzáhradkárskej osade, hoci i v tomto smere je pochybnou dobrá viera žalobkyne čo do uzrozumenia\ns nájomným vzťahom, keďže na rozdiel od svojej právnej predchodkyne (pani T.) žiadnu peňažnú\nodplatu vlastníkom pozemkov neplatila; dobromyseľnou v súvislosti s právom stavby však jednoznačne\nnebola. Žalobkyňa musela od počiatku (v roku 2006) vedieť, že ak namiesto malej záhradnej chatky\nchce postaviť murovanú dvojpodlažnú stavbu - obytný dom so sedlovou strechou, ktorou zastavia\ncelú parcelu vlastníka pozemku, vyžaduje sa k výstavbe stavebné povolenie a následne kolaudačné\nrozhodnutie (rozhodnutie o povolení užívania stavby), ale napriek tomu si svojvoľne postavila stavbu\nbez stavebného povolenia, čo preukazuje až dodatočne vydané stavebné povolenie a kolaudačné\nrozhodnutie po troch rokoch od postavenia chaty, v ktorom stavebný úrad konštatoval, že stavba je už\nzrealizovaná a dokončená. Žalobkyňa aj po dodatočnom povolení stavby preukázateľne (podľa obsahu\nadministratívneho rozhodnutia zo dňa 25.05.2009) vedela, že príslušný stavebný úrad nepovolil stavbu\n\nnatrvalo a taktiež účel jej užívania povolil iba dočasne a to konkrétne do 15.04.2012, preto nemohla\nsa dobromyseľne a bez podniknutia ďalších právnych krokov za účelom získania iného právneho titulu\nnež zmluvy o odovzdaní pozemkov do dočasného užívania zo dňa 15.04.1982 domnievať, že stavebný\núrad po uplynutí takmer troch rokov od dodatočného povolenia stavby zmení svoje rozhodnutie a\npovolí stavbu natrvalo, keď svoje rozhodnutie číslo: OS-593/2008-MŠ-sp zo dňa 25.05.2009 odôvodnil\npráve zmluvou o dočasnom užívaní pozemku v záhradkárskej osade SOZZ Družstevník Vajnory zo\ndňa 15.04.1982. Z uvedených skutočností je nad akúkoľvek pochybnosť evidentné, že žalobkyňa v\nroku 2006 vedome postavila stavbu na cudzom pozemku ako čiernu stavbu, t. j. bez stavebného\npovolenia, stavba mala charakter dodatočne povolenej stavby v období 25.05.2009 - 15.04.2012 a\nod 16.04.2012 opätovne vykazuje znaky čiernej stavby, nakoľko príslušný stavebný úrad doposiaľ (v\naktuálne prerušenom konaní o odstránenie stavby resp. o dodatočné povolenie stavby) stavbu nepovolil\nči už ako dočasnú stavbu s určitou dobou jej trvania a užívania alebo ako stavbu trvalú. 36. Z vyššie\nuvedených dôvodov nie je dôvodná námietka žalobkyne o jej dobromyseľnosti, ktorú zakladala na\nzmluve o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 15.04.1982, nakoľko uvedená zmluva nemohla vzbudiť\nu žalobkyni presvedčenie o práve stavby bez toho, aby najskôr požiadala príslušný stavebný úrad o\npovolenie stavby s určením podmienok jej výstavby a kolaudačné rozhodnutie. Samotný právny titul\nviažuci sa na právo užívať pozemok pod stavbou totiž ešte neoprávňuje stavebníka zriadiť stavbu na\ncudzom pozemku bez predchádzajúceho stavebného povolenia; uvedená skutočnosť nevyplýva ani z\nobsahu zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 15.04.1982, preto dobromyseľnosť žalobkyne\nbolo potrebné posudzovať z hľadiska administratívneho konania súvisiaceho s výstavbou nehnuteľnosti,\npričom v konaní bola nepochybne preukázaná skutočnosť, že úmyselným obchádzaním správneho\nkonania žalobkyňa zodpovedá za výstavbu \"čiernej\" - administratívnoprávne nepovolenej stavby a preto\nnemožno dospieť k záveru, že pri výstavbe chaty konala v dobrej viere, že je na zriadenie stavby\noprávnená; práve naopak, žalobkyňa si počínala nedobromyseľne, bez primeraných a racionálnych\ndôvodov vzhľadom k rozsahu a druhu stavby nelogicky argumentovala tak v súdnom ako aj správnom\nkonaní zámienkou, že na základe zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov bola presvedčená o svojom\npráve stavby, avšak neohlásenie plánovanej stavby stavebnému úradu a jej svojvoľné postavenie\nv konaní žiadnym spôsobom nevysvetlila. Vzhľadom na nedostatok dobromyseľnosti žalobkyne pri\nvýstavbe chaty prvoinštančný súd nemohol prisvedčiť jej názoru, že práve dobromyseľnosť by mohla\npredstavovať okolnosť, pre ktorú by nemal upraviť pomery strán spôsobom odstránenia stavby v\nzmysle vzájomného návrhu právneho predchodcu žalovaných 1/, 2/ a tento vzájomný nárok protistrany\nneoslabila ani argumentom o ujme na sociálnom statuse, keď tvrdila, že predmetná chata je jej jedinou\nnehnuteľnosťou a starobný dôchodok predstavuje jediný príjem žalobkyne, nakoľko v priebehu súdneho\nkonania na základe nesporného tvrdenia právneho zástupcu žalovaných vyplynulo, že žalobkyňa už\ndlhodobo býva u svojej sestry, teda nie je bytostne a existenčne odkázaná výlučne na bývanie vo svojej\nchate. Navyše sama žalobkyňa vo svojej žalobe deklarovala, že má záujem o dodatočné povolenie\nstavby, pričom účelom jej užívania má byť individuálna rekreácia a teda i oficiálne prezentovaný zámer\nžalobkyne spočíval iba v rekreačnom (sezónnom) využití stavby (chaty), preto sa javí ako účelové\njej tvrdenie, ktorým sa snažila vzbudiť dojem, že chata predstavuje obydlie žalobkyne a následkom\nodstránenia stavby by sa mala ocitnúť na ulici. Vo svetle preukázanej nedobromyseľnosti žalobkyne\nv súvislosti s nepovolenou výstavbou chaty je však tiež nutné si uvedomiť, že sú neopodstatnené a\nbezpredmetné námietky žalobkyne týkajúce sa jej ujmy na sociálnom statuse a hospodárskej straty v\nprípade odstránenia stavby, keď mohla a mala si byť vedomá logického právneho následku vyvodeného\nz \"čiernej\" stavby, ktorým je nepochybne odstránenie nepovolenej stavby a s týmito potenciálnymi\nkonzekvenciami mala byť žalobkyňa uzrozumená. Odhliadnuc od uvedeného záveru, nie je podľa\nsúdu prvej inštancie správny ani žalobkyňou vyčíslený nepomer medzi hodnotou pozemkov právneho\npredchodcu žalovaných 1/, 2/ (6.300 eur) a hodnotou chaty žalobkyne (67.300 eur), nakoľko zhodne\ns prostriedkami procesnej obrany žalovaných zastáva názor, že žalobkyňa zavádzajúco vychádzala z\nrozdielnych časových a cenových aspektov ohodnotenia nehnuteľností, keď hodnotu pozemkov P. D.\n(bez ohľadu na celkovú výmeru pozemkov žalovaných) určila podľa kúpnej ceny dojednanej v kúpnej\nzmluve z roku 2012 a naproti tomu hodnotu svojej administratívne nepovolenej chaty stanovila podľa\nsvojho súkromného znaleckého posudku č. XXX/XXXX a nie podľa nadobúdacej ceny, za ktorú ešte v\nroku 2006 záhradnú chatku v úplne inom stave (zodpovedajúcom skladu na náradie) kúpila. Vzhľadom\nna uvedené nie je možné konštatovať, že hospodárska strata žalobkyne (hoc spôsobená jej zavinením)\nby predstavovala 61.000 eur (67.300 - 6.300 eur). Ak by žalobkyňa uplatnila v súvislosti s hodnotou\nsvojej chaty rovnaké kritérium ako k pozemkom právneho predchodcu žalovaných 1/, 2/ a teda by\nvychádzala z nadobúdacej - kúpnej ceny, za ktorú dňa 31.05.2006 chatu v podobe záhradnej drevenej\nchatky nadobudla (čo však neurobila) rozdiel medzi hodnotami uvedených nehnuteľností by buď vôbec\n\nnenastal alebo by bol nepatrný, prípadne by hospodársku stratu vykazovali žalovaní. So zreteľom\nna nedobromyseľnosť žalobkyne nevzhliadol dôvod, pre ktorý by nemal nároku žalovaných 1/, 2/ na\nodstránenie neoprávnenej a nepovolenej stavby vyhovieť a zároveň nemal preukázané skutočnosti, za\nktorých by malo byť odstránenie stavby neúčelné, nakoľko odstránením stavby môžu žalovaní 1/, 2/\nplne realizovať svoje vlastnícke právo k stavbou zastavanému pozemku ako absolútne vecné právo\npôsobiace voči každému (erga omnes), ktorého obsahom je i právo vec (nehnuteľnosť) užívať, pričom\nchata žalobkyne svojou rozlohou prakticky zaberá celú parcelu č. XXXX/XX o výmere 41 m2, t. j. od\n16.04.2012 žalobkyňa protiprávne znemožňuje akékoľvek využívanie pozemku pôvodne patriacemu\nprávnemu predchodcovi žalovaných 1/, 2/ (P. D.), ktorý v čase zodpovedajúcom obdobiu, kedy uplynula\ndoba trvania a užívania dočasne povolenej stavby, dotknuté nehnuteľnosti nadobudol v domnienke, že\nstavba bude odstránená, keďže na liste vlastníctva LV č. XXXX pre M.. Ú.. X. je evidovaný údaj o tom,\nže chata so súp. č. XXXX je iba stavbou dočasnou do 15.04.2012, no napriek tejto administratívne\nzaznamenanej objektívnej skutočnosti nemohol svoj pozemok užívať z dôvodu doposiaľ na ňom stojacej\nstavby žalobkyne. Účelnosť odstránenia stavby je zároveň daná i vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, nakoľko\ntíto sú nesporne vlastníkmi dvoch rekreačných chát nachádzajúcich sa na susednej parcele číslo XXXX/\nXX, ktorá je súčasťou jednej záhrady a to vrátane pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania,\npreto existencia ďalšej stavby (chaty žalobkyne) v tej istej záhrade je pre nich nadbytočná a teda\nžalovaní 1/, 2/ dotknuté nehnuteľnosti zjavne nekupovali pre svoj záujem o chatu žalobkyne, ktorá\nnaviac vzhľadom na jej nevyhovujúci technický stav, dlhodobé neužívanie a neobhospodarovanie nie\nje zhodnotením pozemku žalovaných 1/, 2/, ale naopak predstavuje pre nich finančnú príťaž, keďže\nstavba vyžaduje zásadnú rekonštrukciu, opravy a tento zanedbaný stav nehnuteľnosti je zrejmý i z\nfotodokumentácie stavby a jej okolia. Na základe uvedených skutočností považoval súd prvej inštancie\nvzájomný návrh žalovaných 1/, 2/ na odstránenie neoprávnenej a nepovolenej stavby žalobkyne za\nvecne i právne dôvodný a zároveň účelný spôsob usporiadania pomerov. Neúčelnosť vzhliadol práve v\nnávrhu žalobkyne na zriadenie vecných bremien, ktorým majú zodpovedať práva v prospech stavebníka,\nnakoľko celková výmera pozemkov žalovaných, ktoré by mali byť v nevyhnutnom rozsahu zaťažené\nvecným bremenom (právom prechodu, prejazdu i právom stavby), nie je dostatočne veľkorysá na\nto, aby zostávajúce - nezaťažené časti pozemkov zostali pre žalovaných hospodársky využiteľné.\nNavyše úprava vzájomných pomerov spôsobom zriadenia vecných bremien v prospech stavebníka\nje neúčelná aj z dôvodu nemajetnosti a sociálnej núdze žalobkyne, ktorým statusom táto operovala,\nobhajujúc dôvody pre neodstránenie stavby, keďže v zmysle ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka\nsúd môže zriadiť vecné bremeno iba za náhradu a s prihliadnutím na nepriaznivú finančnú situáciu\nžalobkyne, ktoré hraničí podľa jej vlastných tvrdení z bezdomovectvom, by bola iba ťažko predstaviteľná\nvykonateľnosť a vymožiteľnosť žalovaným priznanej peňažnej náhrady. Žalobkyni (vlastníkovi stavby)\nvšak nenariadil povinnosť na svoje náklady odstrániť stavbu súp. č. XXXX iba a výhradne len z dôvodu,\nže žalovaní 1/, 2/ (vlastníci pozemku) v zmysle alternatívneho petitu vzájomného návrhu súhlasili s\nprikázaním stavby do ich vlastníctva, čím nastala nespornosť v spôsobe usporiadania vzájomných\npomerov strán, nakoľko žalobkyňa túto alternatívu riešenia majetkových vzťahov neodmietla a spornou\ntak zostala iba výška peňažnej náhrady, ktorú vlastník pozemku podľa ust. § 135c ods. 2 Občianskeho\nzákonníka je povinný zaplatiť vlastníkovi stavby. Pri určení výšky náhrady za prikázanie stavby do\nvlastníctva vlastníka pozemku zohľadnil najmä mieru zavinenia stavebníka v súvislosti s neoprávneným\nvznikom stavby a mal za to, že od žalovaných 1/, 2/ nemožno spravodlivo požadovať vyššiu peňažnú\nnáhradu, než ktorú sumu (30.500,- €) v zmysle znaleckého posudku č. XXX/XXXX sami navrhli,\nnakoľko ujmu žalovaných spočívajúcu v neoprávnenom zásahu do ich vlastníckeho práva k pozemkom\nspôsobila svojím zavinením žalobkyňa, keď vedome bez administratívnych povolení zriadila stavbu na\nich pozemku, resp. pozemku právnych predchodcov žalovaných 1/, 2/ a preto by nebolo žiaduce a\nvhodné, aby si žalobkyňa kládla podmienky na vyplatenie relutárnej náhrady. Vzhľadom na potrebu\nkompenzovať ujmu žalovaných 1/, 2/, ktorú utŕžili nežiadanou stavbou na svojom pozemku a náležitým\ni opodstatneným riešením pomerov dotknutých subjektov by bolo odstránenie neoprávnenej čiernej\nstavby, kedy by žalobkyňa neinkasovala žiadnu náhradu, nepovažoval za správne uložiť žalovaným 1/,\n2/ povinnosť náhrady v žalobkyňou požadovanej sume 67.300 eur podľa znaleckého posudku č. XXX/\nXXXX a optikou rozsahu ujmy spôsobenej žalovaným, keď žalobkyňa zastavala prakticky celú rozlohu\njedného z ich pozemkov parc. č. XXXX/XX o výmere 41 m2 a pri procese výstavby chaty jednoznačne\ndobromyseľnou nebola, zaviazal žalovaných 1/, 2/ k spoločnej a nerozdielnej náhrade v sume 30.500\neur. V záujme do úvahy prichádzajúcej možnej mimosúdnej dohody procesných strán nariadil znalecké\ndokazovanie za účelom ocenenia chaty - stavby súp. č. XXXX vrátane jej príslušenstva - vonkajších\núprav, avšak vzhľadom na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vyplývajúcu zo znaleckého posudku\nč. XX/XXXX, ktorá činí 88.400 eur, je zrejmé, že ku kompromisu ohľadom výšky peňažnej náhrady\n\nmedzi stranami nemohlo dôjsť, a preto priznal žalobkyni náhradu v najnižšej znaleckým posudkom\npreukázanej sume tak, ako navrhovali ukrátení vlastníci pozemku - žalovaní 1/, 2/. Z vyššie uvedených\ndôvodov, keď žalobkyňa nepreukázala aktuálny právny titul k pozemkom vo vlastníctve žalovaných a\nstavbu zriadila na cudzom pozemku nedobromyseľne - svojvoľne bez stavebného povolenia, pričom\nplatnosť dodatočne vydaného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia s vedomím žalobkyne\nuplynula a teda užívaním neoprávnenej čiernej stavby od 16.04.2012 zasahovala do vlastníckeho práva\nžalovaných bez právneho dôvodu, potom žalobu na zriadenie vecného bremena v prospech výkonu\nvlastníckeho práva žalobkyne ako neoprávneného vlastníka stavby zamietol a simultánne vyhovel\nalternatívnemu návrhu vzájomnej žaloby žalovaných 1/, 2/ na prikázanie stavby do ich vlastníctva za\nnáhradu zodpovedajúcu žalovanými navrhnutej a znaleckým posudkom podloženej sume z dôvodu, že\ns prihliadnutím na zavinenie a nedobromyseľnosť žalobkyne pri výstavbe chaty dospel k záveru, že\nv posudzovanom spore boli splnené podmienky na odstránenie stavby žalobkyne a takýto v zmysle\nust. § 135c Občianskeho zákonníka najprísnejší postih vlastníka stavby by bol účelným spôsobom\npre usporiadanie pomerov strán a v prípade rozhodnutia súdu o odstránení stavby neprináležala by\nžalobkyni žiadna peňažná náhrada, preto súdom priznaná peňažná náhrada za prikázanie stavby do\nbezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 1/, 2/ (vzhľadom na ich súhlas s takýmto usporiadaním\npomerov) predstavuje pre žalobkyňu viac ako výhodnú a najmä nezaslúženú kompenzáciu hospodárskej\nstraty. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok\nna náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne po nadobudnutí\nprávoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\n5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla\nnapadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to s poukazom na\nskutočnosť, že sú naplnené odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p.\nUviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne nesprávny a nezákonný. Poukázala na to, že súd\nprvej inštancie jej žalobu o zriadenie vecného bremena primárne zamietol z dôvodu údajnej absencie\naktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, avšak tento právny záver súdu je nesprávny, nakoľko je (a bola)\naktívne vecne legitimovanou osobou na podanie svojej žaloby na zriadenie vecného bremena podľa\n§ 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Jej aktívna vecná legitimácia vyplýva zo skutočnosti, že je\nvlastníčkou predmetnej stavby chaty so súp. č. XXXX a domáha sa proti vlastníkom pozemku, na\nktorom je chata postavená, s poukazom na ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, usporiadania\nvzťahov inak ako odstránením stavby, konkrétne zriadenia vecného bremena. V tejto súvislosti dala do\npozornosti vo vzťahu k otázke svojej aktívnej vecnej legitimácie aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR,\nvydané pod sp. zn. 22 Cdo 1090/2000 (publikované ako judikát R 32/2002), podľa ktorého na žalobu o\nusporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby podľa § 135c ods. 3 Obč. zák. je\nvecne legitimovaný i vlastník neoprávnenej stavby. Ďalej žalobkyňa v odvolaní namieta, že napadnutý\nrozsudok je arbitrárny, pretože súd neposudzoval vec zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré boli vo\nveci aplikovateľné. V konaní sa totiž vôbec nezaoberal jednou z alternatív usporiadania vzťahu medzi\nňou a žalovanými, a síce prikázaním pozemkov pod danou stavbou jej a s tým spojeným zriadením\nvecného bremena k priľahlým pozemkom (ktoré susedia s pozemkom, ktorý je stavbou zastavaný),\npričom súd podľa svojej úvahy môže vzťahy medzi účastníkmi usporiadať aj inak, než žalobca navrhuje\nv žalobe. Poukázala tiež na to, že súd nesprávne právne posúdil \"prioritu\" poradia usporiadania vzťahov\nmedzi stranami podľa § 135c OZ. Také poradie, k akému vo svojich právnych záveroch dospel súd\nprvej inštancie, je rozporné najmä s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, vychádza z nesprávnej interpretácie\ndaného ustanovenia a keďže súd nazeral na vec de facto i de iure \"z nesprávneho konca\", dopustil\nsa svojvôle pri hodnotení zásadných skutočností, ktoré svedčili neexistencii dôvodov na odstránenie\nstavby. Zdôraznila, že užívala predmetné pozemky a začala s výstavbou neoprávnenej stavby v roku\n2006. Predchádzajúci vlastníci pozemku (predchodcovia P. D.), voči výstavbe stavby nikdy nenamietali.\nA to ani voči stavbe zriadenej p. T. (predchádzajúcou užívateľkou pozemkov, právnou predchodkyňou\nžalobkyne) ani voči výstavbe započatej v roku 2006. Súd sa nadbytočne v rozsudku zaoberal zánikom\nZákladnej organizácie SOZZ družstevník v roku 2013 a uplynutím doby dočasného užívania podľa\nzmluvy z roku 1982. Ak totiž v roku 1997 vznikol nájomný zákonný nájomný vzťah k pozemkom (k čomu\nsúd správne dospel), medzi p. T. a právnymi predchodcami pána D. (a v čase vzniku tohto nájomného\nvzťahu bola p. T. členkou SOZZ Družstevník), nájomný vzťah sa od momentu svojho vzniku riadil\npodmienkami zákona (ide o zákonný nájomný vzťah), a nie podmienkami zmluvy z roku 1982 (zákonné\npodmienky zmluvu nahradili). To, že SOZZ Družstevník v roku 2013 zanikol, je právne irelevantné,\npretože on v nájomnom vzťahu medzi p. T. a následne ňou ako jej právnou nástupkyňou nemal\npostavenie zmluvnej strany. Nájomný vzťah bol medzi užívateľom pozemku a vlastníkom pozemku, bez\n\nohľadu na dovtedy uzatvorené dohody o pridelení pozemkov do dočasného užívania, bez ohľadu na\ndobu v nich uvedenú a bez ohľadu na následnú (ne)existenciu SOZZ Družstevník. Právne významná je\nvýlučne skutočnosť, že SOZZ Družstevník existoval v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 64/1997\nZ. z. - čo splnené bolo. Keďže vstúpila do užívania pozemkov v roku 2006, pričom na pozemkoch už\nbola zriadená stavba (pôvodná chatka, ktorú žalobkyňa následne rozšírila a \"pôvodnú\" využívala ako\nšopku), za ktorú riadne zaplatila a nadobudla ju do svojho vlastníctva, tak zároveň táto skutočnosť u\nnej zakladá dobromyseľnosť (nadobudla presvedčenie, že na pozemku môže stavať, ak tak urobila\njej právna predchodkyňa, SOZZ Družstevník na zasadnutí schválil žiadosť p. T. a povolil jej užívanie\npozemkov). Ako právne nevzdelaná osoba vzhľadom na všetky tieto skutočnosti konala dobromyseľne,\na samotná skutočnosť, že stavebný úrad sa nestotožnil s jej právnym stanoviskom, nie je dôvodom jej\nnedobromyseľnosti. Stavebnému úradu vecne argumentovala, z akých dôvodov považuje jeho postup\nza nesprávny, voči právnej predchodkyni konala poctivo (za pôvodnú stavbu zaplatila) a rovnako\npoctivo postupovala a v komunikácii so SOZZ Družstevník (ktorý schválil, že pozemky môže ako\nnástupca p. T. užívať). Nekonala nepoctivo ani voči stavebnému úradu - v konaní bolo preukázané,\nže sa snažila o získanie stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia (čiže jej úmysel bol vždy\npoctivý). Samotný fakt, že nevedela predložiť listiny požadované správnymi orgánmi, nedobromyseľnosť\nnezakladá. Zároveň - právni predchodcovia P. D. vo vzťahu k jej výstavbe nikdy nenamietali (to začal\naž P. D. svojou žalobou z novembra 2016). Svoju dobromyseľnosť preukázala aj listom z marca 2012,\nkde uviedla, že mieni pozemky odkúpiť. Tie však na základe zmluvy z apríla 2012 odkúpil P. D..\nZdôraznila, že v právnom štáte platí prezumpcia dobromyseľného konania, a to aj v pochybnostiach. Jej\ndobromyseľnosť preukazujú aj predložené listiny, a preto i za stavu pochybností o jej dobromyseľnosti\nžalobkyne (ktorý stav ale nesvedčí o jej nedobromyseľnosti - nečestnosti), musí platiť, že na ňu mal\nsúd hľadieť ako na dobromyseľného stavebníka. P. D. (predchodca žalovaných 1/ a 2/) nadobudol\npozemok zastavaný stavbou až vkladom vlastníckeho práva ku dňu 29.05.2012, a to na základe zmluvy\nzo dňa 24.04.2012, od svojich právnych predchodcov, ktorí voči výstavbe ani voči postavenej stavbe\nnikdy nenamietali. P. D. (i žalovaní 1/ a 2/) v čase nadobudnutia zastavaného pozemku vedeli, že sa\nna ňom nachádza jej stavba. V tejto súvislosti odkázala aj na závery C. I. v jeho komentári, podľa\nktorých v prípade, že vlastník pozemku od začiatku o neoprávnenej stavbe vedel a bez vážneho\ndôvodu sa na stavebnom úrade alebo súde nedomáhal zastavenia stavebných prác, a bráni sa až\npo dokončení stavby, je potrebné zvážiť, či jeho konanie nie je šikanovaním a či by rozhodnutie o\nodstránení stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade vzájomnej žaloby o odstránenie stavby\nide podľa žalobkyne výlučne o prejav šikanózneho výkonu práva a cieľom vzájomnej žaloby je výlučne\nvyvinutie nadmerného tlaku na ňu, v dôsledku pretrvávania súčasnej situácie, v ktorej jej hrozí strata\nvlastníctva jedinej nehnuteľnosti, ktorú vlastní, a v ktorej si v roku 2006 (6 rokov pred tým, než pozemky,\nna ktorých stavba stojí, nadobudol) zriadila svoje obydlie, čo žalovaní v konaní nerozporovali. Hoci súd\ntiež nedôvodne v napádanom rozsudku uvádza, že býva u sestry a teda nie je odkázaná na stavbu, jej\nprávny zástupca počas pojednávaní zdôrazňoval, že stavba je aj v súčasnosti jej obydlím, a skutočnosť,\nže túto dočasne opustila a býva u svojej sestry v chate bez vody a elektriky, je len dôsledkom konania\nP. D., ktoré započal v roku 2017, narušením pokojného stavu, čo bolo súdu známe z jeho úradnej\nčinnosti (z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia), keď mala v dôsledku konania P.\nD. strach a prežívala pre to neúnosný stres. Ďalej poukázala na to, že jej hospodárska strata (strata\nobydlia bez adekvátnej náhrady zaň) je nepomerne vyššia, ako by bola hospodárska strata na strane\nžalovaných (v prípade, že by prišli o časť pozemku zastavaného stavbou a ich právo by bolo obmedzené\nvecným bremenom). Súd hospodársku stratu strán sporu umenšil pri svojom posudzovaní iba čo do\nčíselného vyjadrenia súm hodnoty domu a pozemkov bez relevantného vysporiadania s ňou. V danom\nprípade pritom hospodársku stratu treba vnímať v širšom kontexte súvisiacom s okolnosťami toho\nprípadu. V konaní predložila znalecký posudok, v ktorom bola stanovená hodnota náhrady za zriadenie\nvecného bremena a z opatrnosti elektronickým podaním zo dňa 15.01.2020 opätovne navrhla znalecké\ndokazovanie za účelom určenia náhrady za zriadenie vecného bremena. V rozsahu prevyšujúcom vyššie\nuvedené skutočnosti (či ide o právny vzťah, pre ktorý je kogentne ustanovený určitý spôsob vyrovnania\nvzťahu) v tomto druhu sporu je už smerovanie dokazovania ponechané súdu, čo vyplýva z existencie\n\"vyššej\" potreby konštitutívneho usporiadania vzťahov medzi stranami tak, aby toto bolo spravodlivé a\nsúladné vo svetle osobitných kogentných zákonných kritérií, z ktorých má súd vychádzať, bez ohľadu\nna to, čo v spore strany navrhujú (či už v rovine tvrdení alebo dôkaznej iniciatívy). Dokazovanie za\núčelom určenia primeraného obmedzenia však súd nevykonal a nevykonal ani ňou navrhovanú miestnu\nobhliadku a ocenenie pozemkov za účelom stanovenia primeranej náhrady za zriadenie vecného\nbremena. Súdom priznaná peňažná náhrada za stratu jej vlastníckeho práva k stavbe vo výške 30.500\neura je nespravodlivá, neprimerane nízka a súdom stanovená na základe nerelevantnej skutočnosti. Súd\n\nzároveň túto sumu (30.500 eur) určil ako výšku náhrady na základe tej skutočnosti, že žalovaní s ňou\nsúhlasili. Vlastník pozemku, ktorý súhlasí s prikázaním stavby do svojho vlastníctva, však nemá právo\nurčovať si výšku náhrady. A takáto výška náhrady nemôže byť pre súd smerodajná. Súdu má ísť totiž\nprimárne o spravodlivé usporiadanie vzťahov (čl. 2 ods. 2 C.s.p.). Podmienka výšky náhrady, uplatnená\nzo strany žalovaných je z povahy veci nemožná, a preto sa na ňu neprihliada. Uvedené vyplýva práve z\npovahy tohto sporu, keď o veci rozhoduje súd konštitutívnym rozhodnutím, ktorým sám (bez ohľadu na\nto, čoho sa domáhali strany) mal stanoviť výšku náhrady. Vyslovila presvedčenie, že ak súd nechcel (z\nakýchkoľvek právnych alebo skutkových dôvodov) vyhovieť jej žalobe o zriadenie vecného bremena, mal\nnepochybne danú možnosť, aby rozhodol spôsobom podľa § 135c ods. 2 OZ, a aby uprednostnil tento\nspôsob vysporiadania vzťahov pred odstránením stavby (§ 135c ods. 1 OZ), ktoré je najzávažnejším\na výlučne krajným riešením (uplatniteľným len vtedy, ak iné \"miernejšie\" riešenia neprichádzajú do\núvahy), slúžiacim na vysporiadanie vzájomných vzťahov medzi stranami sporu, pričom na podmienku o\nvýške náhrady, kladenú zo strany žalovaných nemal prihliadnuť, a mal usporiadať vzťahy spravodlivo,\nvyvážene, proporčne a mal jej priznať primeranú náhradu za stratu jej nehnuteľnosti a obydlia, a nie\nnáhradu neprimerane nízku, ktorú neprimeranosť jasne preukazujú dva znalecké posudky, ktoré sú\nobsahom súdneho spisu. S poukazom na uvedené žiadala odvolaniu vyhovieť.\n6. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie aj žalovaní, ktorí ho žiadali zmeniť\ntak, že súd žalobkyni nariadi odstránenie stavby. Odvolanie odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že súd prvej inštancie\nv odôvodnení svojho rozsudku na základe výsledkov rozsiahleho a riadne vykonaného dokazovania\nsprávne skonštatoval, že je splnená hypotéza pre usporiadanie pomerov podľa §135c ods. 1 OZ a\nnásledne uviedol, že so zreteľom na nedobromyseľnú žalobkyňu nevzhliadol dôvod, pre ktorý by nemal\nnároku žalovaných 1/, 2/ na odstránenie neoprávnenej a nepovolenej stavby vyhovieť a zároveň nemal\npreukázané skutočnosti, za ktorých by malo byť odstránenie stavby neúčelné. V rozpore s uvedenými\nzávermi však súd prvej inštancie nerozhodol o odstránení stavby podľa §135c ods. 1 OZ napriek\nkonštatovaniu o splnení zákonných predpokladov pre odstránenie stavby. Zdôraznili, že v konaní síce\npripúšťajú možnosť prikázania stavby do ich vlastníctva, avšak iba ak by bola vyvrátená ich argumentácia\no účelnosti odstránenia stavby, ako to uviedli aj vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.08.2020,\nktorým rozšírili svoju vzájomnú žalobu o odstránenie stavby o eventuálny petit výlučne z dôvodu obavy\nz postupu súdu podľa ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa predbežného\nnázoru súdu vysloveného na pojednávaní 01.06.2020 treba spor posúdiť podľa § 126 ods. 1 a §135c OZ.\nNamietali, že v rozpore so zákonnými podmienkami (predpokladmi) podľa §135c ods. 2 Občianskeho\nzákonníka súd rozhodol o prikázaní stavby do ich vlastníctva ako vlastníkov pozemku. Žalobkyni\n(vlastníkovi stavby) nenariadil povinnosť na svoje náklady odstrániť stavbu súp. č. XXXX iba a výhradne\nlen z dôvodu, že ako vlastníci pozemku v zmysle alternatívneho petitu vzájomného návrhu súhlasili\ns prikázaním stavby do ich vlastníctva. Vo svojom záverečnom zhrnutí zo dňa 19.05.2022 v bode\n2 však vyslovene poukázali na zákonom stanovené poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov\nmedzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku: 1. odstránenie stavby, 2. prikázanie stavby\nvlastníkovi pozemku, 3. zriadenie vecného bremena, pričom z doslovného znenia §135c ods. 2 OZ jasne\nvyplývajú dve zákonné podmienky ktorých súčasné splnenie je potrebné pre postup súdu podľa tohto\nustanovenia (prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku), a to že: 1. odstránenie\nstavby nie je účelné a súčasne 2. vlastník pozemku s tým súhlasí. Súd tak v rozpore s jeho vlastným\nskutkovým a právnym záverom o dôvodnosti a účelnosti odstránenia stavby, a napriek nesplneniu prvej\nzákonnej podmienky podľa §135c ods. 2 OZ (neúčelnosti odstránenia stavby), rozhodol o prikázaní\nstavby za náhradu v zmysle §135c ods. 2 OZ, teda rozhodol o prikázaní stavby bez naplnenia oboch\nzákonných podmienok podľa citovaného zákonného ustanovenia. Žiadali preto odvolaniu vyhovieť.\n7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaných v\nodvolaní žalobkyne i žalovaných podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\n§ 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné,\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v zamietajúcej časti vecne správny, avšak pokiaľ ide o\nvzájomnú žalobu, ktorou sa žalovaní domáhajú odstránenia stavby žalobkyne, súd prvej inštancie\nvychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a v tejto časti nezostáva iné, než prvoinštančný\nrozsudok zmeniť.\n8. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že preskúmavanej veci súd prvej\ninštancie v spore riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom\n\nna zistenie skutočností významných pre rozhodnutie o žalobe i vzájomnej žalobe, ktoré aj správne\nvyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam významným pre rozhodnutie v danom spore.\nPrvoinštančný súd správne vychádzal z toho, že žalobkyňa nadobudla výlučné vlastnícke právo k stavbe\nchaty so súpisným číslom XXXX titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností správny\norgán povolil dňa 31.05.2006 pod č. X. XXXX/XX s údajom, že ide o dočasnú stavbu do 15.04.2012\na stavba sa nachádzala na pozemku parcely registra \"N. Č.. XXXX/XX, ktorý nepatril do vlastníctva\nžalobkyne a jeho vlastníkom bol právny predchodca P. D. (pôvodne žalovaný 1/), od 29.05.2012 sa stal\nvýlučným vlastníkom pozemku právny predchodca žalovaných 1/, 2/ (P. D.) a následne od 25.02.2022\nsú bezpodielovými spoluvlastníkmi žalovaní 1/ a 2/. V spore je tiež významná skutočnosť, že zmluvou zo\ndňa 15.04.1982 Základná organizácia (ďalej ako \"ZO\") č. 3-18 Družstevník Vajnory Slovenského zväzu\nzáhradkárov (ďalej ako \"SZZ\") ako osoba oprávnená na individuálne záhradkárčenie využívať parc. č.\nXXXX/XX R. XX v kat. úz. X. s výmerou 203 m2 na podklade zmluvy s JRD Vajnory z 15.04.1982,\nodovzdala pozemok v záhradkárskej osade \"X. V. P.. Č.. XXXX/XX R. XX do dočasného užívania podľa\n§ 397 Občianskeho zákonníka a uznesenia výboru ZO právnej predchodkyni žalobkyne B. T. s tým, že\npri plnení všetkých povinností vyplývajúcich pre člena z užívania pozemku, ZO nebude požadovať, aby\nsa užívanie skončilo skôr ako o 30 rokov od uzavretia tejto zmluvy. B. T. ako užívateľka sa zaviazala\nplatiť pre ZO za každý m2 sumu 0,10 Kčs, splatnú každý rok vždy k 01.04. bežného roka vopred a bola\npovinná byť členom ZO SOZZ Družstevník Vajnory, pričom stratou členstva v ZO právo na užívanie\nzanikalo. Zo zmluvy o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie v záhradkárskej osade SOOZ zo dňa\n15.04.1982 vyplýva, že ZO SZZ č. 3-8 Družstevník Vajnory na svojom zasadnutí dňa 16. mája 2006\nschválila žiadosť B. T., ktorá zo zdravotných dôvodov odovzdala pozemok - parcela č. XXXX/XX R. XX\nX. M.. Ú.. X. s výmerou 203 m2 na dočasné užívanie žalobkyni. Mestská časť Bratislava - Vajnory ako\npríslušný stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby rozhodnutím číslo: OS-593/2008-MŠSP zo dňa 25.05.2009 dodatočne žalobkyni povolila \"prestavbu záhradnej chaty\" ako stavbu dočasnú\ndo 15.04.2012 na pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorý je geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa\n28.04.2009 vytvorený z pozemku parc. č. XXXX/XX R. z časti pozemku parc. č. XXXX/XX X. M.. Ú..\nX. v lokalite X. L.Á.. Stavebný úrad vo svojom rozhodnutí neurčil podmienky na dokončenie stavby,\nkeďže stavba už bola zrealizovaná a dokončená, preto s konaním o dodatočnom povolení stavby spojil\ni kolaudačné konanie a týmto rozhodnutím povolil užívanie stavby (záhradnej chaty) na povolený účel\nako stavby dočasnej do 15.04.2012. Podľa odôvodnenia uvedeného rozhodnutia stavebného úradu,\nvzťah k pozemku parc. č. XXXX/XX R. Č.. XXXX/XX preukázala stavebníčka zmluvou o dočasnom\nužívaní pozemku v záhradkárskej osade SOZZ Družstevník Vajnory. Žiadosťou zo dňa 06.03.2012\nžalobkyňa požiadala Mestskú časť Bratislava - Vajnory (stavebný úrad) o povolenie trvalého užívania\nstavby postavenej na parcele č. XXXX/XX R. Č.. XXXX/XX X. M.. Ú.. X. z dôvodu, že po zániku\nzáhradkárskej osady 15.04.2012 mieni odkúpiť pozemky pod touto stavbou. Mestská časť Bratislava Vajnory však dňa 20.03.2012 oznámila žalobkyni, že stavebný úrad jej žiadosti vyhovie iba v prípade,\nak v lehote do 15.04.2012 predloží doklady o vzťahu k pozemkom, na ktorých sa stavba nachádza,\nprípadne preukáže, že vo veci koná. Z potvrdenia republikového výboru Slovenského zväzu záhradkárov\nzo dňa 25.01.2013 a 21.09.2017 vyplýva, že ZO SZZ č. 3-18 Družstevník Vajnory bola v zmysle platných\nstanov SZZ zrušená a vyradená dňa 25.01.2013 z centrálnej evidencie ZO SZZ na RV SZZ v Bratislave\npod číslom: XXX/XXXX. Oznámením číslo: OS-406/2014-Du-výz. zo dňa 14.07.2014 Mestská časť\nBratislava - Vajnory ako príslušný stavebný úrad oznámila účastníkom a dotknutým orgánom začatie\nkonania o odstránení nepovolenej stavby (chaty súp. č. XXXX) resp. o jej dodatočnom povolení podľa\n§ 88 ods. 1 písm. d) a § 88a stavebného zákona s tým, že ku dňu 14.07.2014 neeviduje žiadosť\nstavebníka (žalobkyne) o dodatočné stavebné povolenie predmetnej stavby spolu s požadovanými\ndokladmi, na základe ktorých by mohol stavebný úrad posúdiť, že jej povolenie na ďalšie užívanie nie\nje v rozpore s verejným záujmom, cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi.\nVo svojom oznámení stavebný úrad zdôraznil, že nakoľko užívanie stavby bolo pre stavebníka a\nvlastníka stavby (žalobkyňu) povolené do 15.04.2012, žalobkyňa užíva stavbu bez právoplatného\nstavebného a užívacieho povolenia. Stavebný úrad súčasne vyzval žalobkyňu, aby v lehote 60 dní\npredložila doklady preukazujúce, že má vlastnícke alebo iné právo k pozemku, na ktorom je stavba\numiestnená, že je vlastníkom stavby i pozemkov, ktoré zabezpečujú prístup k stavbe alebo, že má\nk týmto pozemkom iné právo (§ 58 ods. 2 stavebného zákona). Rozhodnutím číslo: OS-406/2014Du-rozh. zo dňa 14.07.2014 Mestská časť Bratislava - Vajnory ako príslušný stavebný úrad prerušila\nsprávne konanie o odstránení nepovolenej stavby resp. o jej dodatočnom povolení na dobu 60 dní\nodo dňa doručenia výzvy č.: OS-406/2014-Du-výz. zo dňa 14.07.2014, stanovenej na predloženie\ndokladov k dodatočnému povoleniu stavby s upozornením, že po uplynutí lehoty stanovenej vlastníkovi\nstavby na predloženie žiadosti a dokladov k dodatočnému povoleniu stavby bude stavebný úrad v\n\nkonaní pokračovať z vlastného podnetu. Po uplynutí stavebným úradom stanovenej 60 dňovej lehoty na\npreukázanie vlastníckeho alebo iného práva žalobkyne k pozemku, na ktorom sa nachádza chata súp.\nč. XXXX ako aj k priľahlým pozemkom, príslušný stavebný úrad z vlastného podnetu v ním avizovanom\nkonaní nepokračoval a odstránenie stavby nenariadil, nakoľko rozhodnutím číslo: OS-360/2016/SUC zo\ndňa 16.03.2016, vzhľadom na žalobkyňou podanú žalobu zo dňa 08.02.2016, opätovne prerušil konanie\nna dodatočné povolenie stavby do doby právoplatného skončenia tohto konania, nakoľko P. D. ako v tom\nčase výlučný vlastník pozemku parc. č. XXXX/XX nesúhlasil s dodatočným povolením stavby záhradnej\nchaty žalobkyne postavenej na jeho pozemku. Z takto ustáleného skutkového stavu veci vychádzal\naj odvolací súd, keď neboli splnené zákonom stanovené podmienky na doplnenie alebo zopakovanie\ndokazovania odvolacím súdom, a naviac ani sporové strany vo svojich odvolaniach nevzniesli v tomto\nsmere žiadne námietky.\n9. Na základe takto dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci súd prvej inštancie správne\nvychádzal z toho, že v predmetnej veci je na mieste aplikácia ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, avšak tiež ust. § 151o ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka upravujúceho zriadenie vecného\nbremena v prospech vlastníka stavby na zabezpečenie jeho prístupu k stavbe, pričom vysporiadanie\nneoprávnenej stavby sa vo všeobecnosti riadi ustanoveniami § 135c Občianskeho zákonníka.\n10. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena k priľahlým pozemkom žalovaných v prospech žalobkyne\nako vlastníčky stavby chaty v súlade s ust. § 151o ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, je nesporné, že\nžalobkyňa by mohla byť v tejto časti úspešná iba ak by definitívne došlo k zachovaniu jej vlastníctva\nk danej stavbe na predmetnom pozemku a zároveň k zmene charakteru stavby z dočasnej stavby na\nstavbu trvalú. V opačnom prípade by totiž zriadenie vecného bremena v zmysle citovaného ustanovenia\nbolo v rozpore s jeho účelom a zmyslom, ktorým je zabezpečenie trvalého prístupu vlastníkovi (trvalej,\nresp. nie iba dočasnej) stavby cez priľahlé pozemky. Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nzachovanie vlastníctva žalobkyne k stavbe chaty pri jej súčasnej zmene na trvalú stavbu žalobkyne, je\nvylúčené, z tohto hľadiska treba za správny považovať aj jeho záver, že podanej žalobe o trvalé zriadenie\nvecného bremena k priľahlým pozemkom žalovaných nebolo možné vyhovieť.\n11. Vo vzťahu k stavbe chaty žalobkyne však odvolací súd dospel k záveru, že hoci prvoinštančný\nsúd vyššie citované ustanovenia (najmä ust. § 135c Občianskeho zákonníka) vo všeobecnosti správne\ninterpretoval, nesprávne ich aplikoval na skutkový stav veci, keď vychádzal z toho, že v danom prípade\ntreba vzniknutú situáciu (stavbu žalobkyne na pozemku žalovaných) vyriešiť usporiadaním pomerov\nmedzi stranami podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka.\n12. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho\nvlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju\nneprávom zadržuje.\n13. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to\nnemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady\ntoho, kto stavbu zriadil. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do\nvlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery\nmedzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno,\nktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.\n14. Ak je na cudzom pozemku postavená stavba a vlastník pozemku s jej umiestnením nesúhlasí,\nnepochybne dochádza ku konfliktu ich vlastníckych práv. Ak sa zúčastnené strany nevedia na vyriešení\ntohto konfliktu dohodnúť, právny poriadok im poskytuje v tomto smere viaceré právne prostriedky.\nIch využitie však závisí predovšetkým od charakteru stavby na cudzom pozemku. Usporiadanie\npomerov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pritom nevyhnutne nemusí vždy riadiť iba\nustanovením § 135c Občianskeho zákonníka, ako by sa to mohlo na prvý pohľad javiť. Možnosť aplikácie\nustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka totiž závisí od toho, či ide o neoprávnenú stavbu, ktorá\nmusí vykazovať určité zákonné znaky. Okrem toho, že musí ísť o stavbu, ktorá sa nachádza na cudzom\npozemku (je s ním pevne spojená), musí ísť súčasne o stavbu, ktorá bola na danom pozemku zriadená\nv čase, keď vlastník stavby k tomuto pozemku nemal žiadne hmotnoprávne oprávnenie. Aj v zmysle\nustálenej judikatúry sa za neoprávnenú stavbu v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka\npovažuje iba taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny\n\ntitul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je\nkaždý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby (porov. rozsudok Najvyššieho súdu\nSR z 23. apríla 2014, sp. zn. 6 MCdo 44/2012). Súčasne však ustálená súdna prax dospela k záveru,\nže vlastník pozemku sa môže domáhať ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho\nvyprataním bez ohľadu na to, či sa nachádza na pozemku nehnuteľná stavba, vec patriaca osobe,\nproti ktorej žaloba smeruje. Žaloba o vypratanie pozemku je jednou z vlastníckych žalôb, ktoré majú\nsamostatný skutkový základ, podľa toho, akým spôsobom žalovaný zasahuje do vlastníckeho práva.\nŽalobou na vypratanie pozemku sa nemožno domáhať vypratania stavby, ktorá je nehnuteľnou vecou.\nPreto vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej vlastníkom je niekto iný sa môže\n(pokiaľ nejde o neoprávnenú stavbu podľa § 135c Občianskeho zákonníka) domáhať ochrany svojho\nvlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobou o odstránenie stavby (porov.\nrozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2009, sp. zn. 4 Cdo 105/2008).\n15. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov potom bolo v danej veci, ktorej predmetom bolo\nusporiadanie vzťahov medzi žalobkyňou, ako vlastníčkou stavby chaty (ktorá sa v tejto časti žalobou\ndomáha zriadenia vecného bremena práva stavby k pozemku žalovaných) a žalovanými (ako vlastníkmi\npozemku, na ktorom je chata postavená, ktorí sa vzájomnou žalobou domáhajú odstránenia stavby)\nkľúčové, či predmetná stavby chaty žalobkyne má z hľadiska už uvedených zákonným znakov charakter\nneoprávnenej stavby, ako ju má na mysli ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka.\n16. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, v súlade s argumentáciou žalovaných v ich\nvzájomnej žalobe, dospel k záveru, že predmetná stavba chaty žalobkyne nie je neoprávnenou stavbou\nv zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Zo skutočností zistených vykonaným dokazovaním totiž\nvyplýva, že ide o oprávnene zriadenú dočasnú stavbu, pretože stavbu možno považovať za neoprávnenú\nv súlade s predmetným ustanovením len v prípade, ak stavebníkovi počas jej zriaďovania nesvedčalo\nv tomto smere žiadne právo, t. j. nemal na to občianskoprávne oprávnenie (porovnaj tiež v: Števček,\nM., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015,s. 948). Pôvodná chata však bola právnou predchodkyňou\nžalobkyne zhotovená (zriadená) v čase, kedy táto (ako tvrdí aj žalobkyňa) disponovala oprávnením\nna užívanie predmetného pozemku i na zriadenie danej stavby, pričom takýmto občianskoprávnym\noprávnením disponovala aj žalobkyňa v čase zásadnej prestavby chaty (fakticky ukončenej už v roku\n2008, kedy žalobkyňa požiadala o dodatočné stavebné povolenie na prestavbu). Práva žalobkyne k\ndanému pozemku, na ktorom je chata postavená, však potom dňom 15.04.2012 zanikli, ako správne\nkonštatoval aj súd prvej inštancie (a tento záver nikto v odvolaní nenamietol), čo však už nič nemôže\nzmeniť na tom, že k zriadeniu tejto stavby došlo oprávnene.\n17. V nadväznosti na uvedené, keďže v prípade stavby žalobkyne nejde o neoprávnenú stavbu v\nzmysle § 135c Občianskeho zákonníka, avšak o oprávnenú stavbu dočasného charakteru, pretože\nprávo žalobkyne užívať pozemok na ktorom je stavba postavená, zaniklo až dňom 15.04.2012, sa\nžiada poukázať na to, že ak stavebník zriadi oprávnene stavbu na pozemku, ktorý je oprávnený\nužívať len dočasne, je povinný odstrániť stavbu po uplynutí dojednanej doby (porov. Rc 72/2000).\nPo skončení doby dočasného užívania stráca vlastník stavby právo mať naďalej na tomto pozemku\ndočasne umiestnenú stavbu a neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku a je\npovinný stavbu odstrániť. Ak ide o stavbu na cudzom pozemku na základe práva, ktoré je časovo\nobmedzené alebo môže byť kedykoľvek vypovedané, môže sa vlastník pozemku po zániku práva\nvlastníka stavby mať stavbu na cudzom pozemku domáhať jej odstránenia (porov. primerane aj v\nrozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.1.2009, sp. zn. 11Cdo/1120/2006). Vlastníkovi stavby,\nktorého obligačné právo mať na pozemku umiestnenú stavbu zaniklo v dôsledku časového obmedzenia\ntohto práva, neprislúcha námietka proti žalobe vlastníka pozemku, že má právo mať stavbu na pozemku.\nV prípade, že stavebník umiestni stavbu na cudzom pozemku na základe nájomného práva k pozemku,\nktoré môžu strany vypovedať, ide o osobitný prípad dočasného užívania pozemku. Ak zanikne nájomné\nprávo, zanikne tiež občianskoprávne oprávnenie mať stavbu na cudzom pozemku a vlastník sa môže\ndomáhať odstránenia stavby žalobou (rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22/Cdo/1997/2000,\nsp. zn. 22Cdo/2284/2009 a sp. zn. 22Cdo/234/2011). Ak sa v takomto prípade vlastník pozemku\ndomáha v konaní pred súdom odstránenia stavby, zriadenie časovo neobmedzeného vecného bremena\nneprichádza do úvahy, nakoľko analogická aplikácia ust. § 135c Občianskeho zákonníka na iné, než\nneoprávnené stavby nie je prípustná (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 162/2007,\n\nuverejnený v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, C. H. Beck, pod poradovým\nč. C 7489, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 1654/2009, uverejnené v Souboru\ncivilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, pod poradovým č. C 8615). Pre úplnosť možno\nv tejto súvislosti poukázať aj na to, že okrem citovaných rozhodnutí a jednotného názoru dostupnej\nodbornej literatúry k zhodnému záveru dospel aj tunajší odvolací súd v rozsudku zo dňa 27.2.2024 vo\nveci sp. zn. 16Co/10/2023, no tiež Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 21.7.2022 vo veci sp. zn.\n17Co/46/2021 a aj ďalšie odvolacie súdy naprieč územím Slovenskej republiky.\n18. Z uvedených dôvodov, keď daná stavba nespĺňa všetky znaky neoprávnenej stavby v zmysle ust.\n§ 135c Občianskeho zákonníka, teda dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru,\nže predmetné ustanovenie na daný prípad nie je možné aplikovať. To má potom zásadný význam z\nhľadiska limitov súdu a spôsobu rozhodnutia o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáha usporiadania práv\nk pozemku pod jej stavbou zriadením vecného bremena i rozhodovaní o podanej vzájomnej žalobe\nžalovaných na odstránenie stavby. Ak totiž ide o odstránenie stavby v režime ustanovenia § 126 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, súd nie je oprávnený usporiadať vzťahy medzi vlastníkom stavby a vlastníkom\npozemku niektorým zo spôsobom (demonštratívne) uvedených v ust. § 135c Občianskeho zákonníka\na v takomto prípade buď žalobe o odstránenie stavby vyhovie alebo žalobu ako nedôvodnú zamietne.\nNepochybne však nie je oprávnený zriadiť vecné bremeno k pozemku v prospech vlastníka stavby.\nZ uvedeného dôvodu, keď žalobkyňa sa (okrem zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 1, 3\nObčianskeho zákonníka) domáha zriadenia vecného bremena za účelom definitívneho vysporiadania jej\npráv k pozemku žalovaných, z titulu jej postavenia vlastníčky stavby (chaty), ktorá nie je neoprávnenou\nstavbou v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka, neprichádza do úvahy iné, než zamietnutie jej\nžaloby z tohto dôvodu.\n19. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o prikázaní stavby žalobkyne do vlastníctva žalovaných\nza náhradu poukazuje odvolací súd na to, že okrem toho, že žalovaní v odvolaní opodstatnene v\nsúlade s obsahom spisu namietajú, že nevyslovili nepodmienený a bezvýhradný súhlas s prikázaním\nstavby žalobkyne do ich vlastníctva za primeranú náhradu, na vydanie takéhoto rozhodnutia neboli\nsplnené predpoklady aj dôvodov už uvedených vyššie, keď takýto spôsob usporiadania vzťahov medzi\nvlastníkom pozemku a vlastníkom stavby je súd oprávnený zvoliť iba v režime usporiadania podľa §\n135c Občianskeho zákonníka, ktoré však v tomto prípade s poukazom na už vyslovené právne závery\naplikovať nemožno. Pokiaľ potom súd prvej inštancie v spore, v zhode a argumentáciou žalobkyne,\npoužil ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že ide o lex specialis k ustanoveniu\n§ 126 Občianskeho zákonníka, avšak obe ustanovenia treba v tomto prípade použiť súčasne, vychádzal\nz nesprávneho právneho posúdenia veci; správne mal totiž vzniknutú situáciu vyhodnotiť ako zásah\nžalobkyne (počnúc dňom 16.04.2012) do vlastníckeho práva žalovaných len v zmysle ust. § 126 ods.\n1 Občianskeho zákonníka.\n20. Pokiaľ ide o opodstatnenosť vzájomnej žaloby žalovaných o odstránenie predmetnej stavby z ich\npozemku a uvedenie pozemku do pôvodného stavu v súlade s ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nodvolací súd na základe dostatočne a správne ustáleného skutkového stavu veci dospel k záveru, že\nnezostáva iná možnosť, než vzájomnej žalobe vyhovieť. Ako už totiž bolo uvedené, ak bola na cudzom\npozemku na základe práva, ktoré je časovo obmedzené alebo môže byť kedykoľvek vypovedané,\nzriadená stavba, môže sa vlastník pozemku po zániku práva vlastníka stavby mať stavbu na cudzom\npozemku domáhať jej odstránenia, pretože umiestnením stavby na pozemku tretej osoby proti jej vôli\ndochádza k zásahu do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorému právo na ochranu pred takýmto\nzásahom priznáva ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n21. Pokiaľ žalobkyňa v konaní v nadväznosti na podanú vzájomnú žalobu žalovaných poukazovala\nna to, že odstránenie stavby by bolo v tomto prípade v rozpore so dobrými mravmi, odvolací súd\nsa s jej argumentáciou nestotožnil. Hoci odstránenie stavby je bezpochyby vždy mimoriadne prísnym\nnásledkom zásahu do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, pričom je nepochybné aj to, že dôsledkom\nodstránenia stavby žalobkyne bude aj nemalá finančná ujma na jej strane, z vykonaného dokazovania\nvyplýva, že žalobkyňa už pri nadobudnutí stavby od jej právnej predchodkyne, no rovnako v čase\nuskutočnenia zásadnej prestavby chaty musela mať a aj mala vedomosť o tom, že práva k pozemku,\nna ktorom je chata postavená sú iba dočasné, a teda dobrovoľne na seba prevzala riziko, že po zániku\noprávnenia užívať predmetný pozemok, jej vznikne povinnosť stavbu odstrániť, s čím sú pochopiteľne\nspojené aj nemalé finančné náklady. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť ani tú skutočnosť, že stavbu\n\nžalobkyne kvalifikoval ako dočasnú stavbu (do 15.4.2012) aj stavebný úrad, na ktorom sa žalobkyňa,\nzatiaľ bezúspešne, pokúša o zmenu kvalifikácie stavby na stavbu trvalú, pričom stavebný úrad dokonca\nzačal aj konanie o odstránenie danej stavby, ktoré však bolo napokon prerušené až do skončenia tohto\nkonania. Za tohto stavu potom nemožno prisvedčiť argumentácii žalobkyne neprimeranou tvrdosťou\nnásledkov, ktoré by ju v prípade núteného odstránenia stavby postihli, v porovnaní s následkami\nžalovaných v prípade neodstránenia stavby. Z hľadiska aplikácie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka\nvo vzťahu k povinnosti žalobkyne odstrániť danú stavbu je však významné najmä posúdenie otázky, či\nza konanie v rozpore s dobrými mravmi možno považovať správanie žalovaných, ktorí sa odstránenia\npredmetnej stavby domáhajú. V tomto smere však na základe skutočností ustálených súdom prvej\ninštancie nemožno dospieť k záveru, že by správanie žalovaných takéto atribúty spĺňalo. Samotná\nskutočnosť, že žalovaní sa domáhajú odstránenia stavby žalobkyne z ich pozemku napriek tomu, že\nsú vlastníkmi ďalších nehnuteľností, a teda daný pozemok nevyhnutne nepotrebujú, nepochybne za\nkonanie v rozpore s dobrými mravmi považovať nemožno. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobkyňa zdôrazňuje,\nže predmetná chata predstavuje jej obydlie, na rozhodnutie žalobkyne považovať chatu za svoje obydlie\nnemajú žalovaní žiaden vplyv, pričom aj v tejto súvislosti je nevyhnutné mať na zreteli vedomosť\nžalobkyne o dočasnosti stavby chaty. Ak sa žalobkyňa rozhodla považovať túto dočasnú stavbu za\nsvoje obydlie, dobrovoľne sa rozhodla prevziať na seba aj riziko straty obydlia po zániku jej užívacích\npráv k pozemku, a následky takéhoto rozhodnutia žalobkyne nemožno prenášať na žalovaných, ktorý\nsa vzájomnou žalobou o odstránenie stavby domáhajú len ochrany svojho vlastníckeho práva, do\nktorého žalobkyňa po 16.04.2012 neoprávnene zasahuje. Uplatnenie práva na ochranu vlastníctva\nžalovanými nemožno považovať za rozporné s dobrými mravmi ani so zreteľom na argumentáciu\nžalobkyne, že nakoľko vstúpila do užívania pozemkov v roku 2006, pričom na pozemkoch už bola\nzriadená stavba (pôvodná chatka, ktorú žalobkyňa následne rozšírila a \"pôvodnú\" využívala ako\nšopku), za ktorú riadne zaplatila a nadobudla ju do svojho vlastníctva, bola pri zriadení danej stavby\ndobromyseľná, keď nadobudla presvedčenie, že na pozemku môže stavať, ak tak urobila jej právna\npredchodkyňa, pričom SOZZ Družstevník na zasadnutí schválil žiadosť p. T. a povolil jej užívanie\npozemkov. Okrem toho, že skutočnosť o oprávnenom zriadení danej stavby, vychádzajúcom z práva\ndaný pozemok užívať, nie je sporná, totiž samotná oprávnenosť zriadenia stavby, jej zásadnej úpravy\n(hoci bez stavebného povolenia) ani poctivosť jej nadobudnutia žalobkyňou, nepochybne nemôže\nzaložiť rozpor konania žalovaných s dobrými mravmi. Správanie žalovaných, ktorí žiadajú odstránenie\ndanej stavby nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi ani v kontexte skutočnosti,\nže nikto z predchádzajúcich vlastníkov pozemku (predchodcovia P. D.), proti stavbe zriadenej p.\nT. (predchádzajúcou užívateľkou pozemkov, právnou predchodkyňou žalobkyne) ani voči výstavbe\nzapočatej v roku 2006 nemal žiadne námietky. Po dobu trvania užívacieho práva právnej predchodkyne\nžalobkyne i samotnej žalobkyne totiž oprávnené námietky ani vzniesť nemohli, keď neoprávneným\nzásahom do vlastníckeho práva k pozemku sa umiestnenie stavby na pozemku stalo až po 16.4.2012.\nPokiaľ ide o dobromyseľnosť žalobkyne v súvislosti so zriadením a prestavbou chaty, táto okolnosť môže\nmať význam predovšetkým v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby. Stavba predmetnej chaty je\nvšak oprávnenou dočasnou stavbou (takto ju kvalifikoval aj stavebný úrad v súvislosti s dodatočnou\nlegalizáciou žalobkyňou uskutočnenej zásadnej prestavby) žalobkyne, ktorej zaniklo časovo ohraničené\noprávnenie mať ju na danom pozemku umiestnenú (postavenú) a v takomto prípade je dobromyseľnosť\nžalobkyne bez právneho významu. Žalobkyňa však v tejto súvislosti neopodstatnene argumentuje aj\ntým, že v prípade vzájomnej žaloby o odstránenie stavby ide výlučne o prejav šikanózneho výkonu\npráva žalovanými, keď cieľom vzájomnej žaloby je len vyvinutie nadmerného tlaku na ňu, v dôsledku\npretrvávania súčasnej situácie, v ktorej jej hrozí strata vlastníctva jedinej nehnuteľnosti, ktorú vlastní,\na v ktorej si v roku 2006 (6 rokov pred tým, než pozemky, na ktorých stavba stojí, nadobudol) zriadila\nsvoje obydlie, a to len v dôsledku konania P. D., ktoré započal v roku 2017, odvolací súd poukazuje\nna to, že správanie právneho predchodcu žalovaných P. D., nemožno pričítať terajším žalovaným 1/\na 2/. Tí predmetný pozemok nadobudli v roku 2022, teda v čase, kedy už stavba bola na danom\npozemku nielen zriadená, avšak už aj zásadne prestavaná, avšak zároveň v čase, kedy už žalobkyňa\nnedisponovala oprávnením na užívanie daného pozemku, teda ani na umiestnenie stavby na ňom, a\npreto bez ďalšieho požiadavka žalovaných na odstránenie stavby z ich pozemku, pri absencii iných\nokolností, ktoré by mohli preukazovať opak, nemôže predstavovať správanie zakladajúce aplikáciu ust.\n§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v danej veci. Na základe uvedeného potom možno zhrnúť, že\nskutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním neposkytuje dostatočný skutkový základ pre prijatie\nzáveru, že podanie vzájomnej žaloby žalovaných o odstránenie stavby žalobkyne, je (ako výkon ich\nsubjektívneho práva) správaním žalovaných v rozpore s dobrými mravmi, pričom naviac neboli zistené\nani ďalšie mimoriadne skutkové okolnosti na strane žalobkyne, ktoré by umožňovali s poukazom na\n\nnevyhnutnosť rešpektovania niektorého z elementárnych právnych princípov či zásad pristúpiť k takému\nbezprecedentnému kroku, akým by bolo zamietnutie vzájomnej žaloby o odstránenie stavby žalobkyne\nza stavu, keď sú inak na uloženie povinnosti stavbu odstrániť splnené všetky podmienky.\n22. Nedôvodná je tiež argumentácia žalobkyne v odvolaní, v rámci ktorej namieta, že súdu prvej\ninštancie sa vôbec nezaoberal možnosťou prikázania pozemku pod stavbou do jej vlastníctva, ako aj\nto, že jej hospodárska strata (strata obydlia bez adekvátnej náhrady zaň) je nepomerne vyššia, ako\nby bola hospodárska strata na strane žalovaných (v prípade, že by prišli o časť pozemku zastavaného\nstavbou a ich právo by bolo obmedzené vecným bremenom), čo súd vôbec nezohľadnil a hospodársku\nstratu nezohľadnil v širšom kontexte súvisiacom s okolnosťami tohto prípadu. Vzhľadom na vylúčenie\naplikácie ust. § 135c Občianskeho zákonníka v danej veci totiž uvedené nemá význam pre rozhodnutie\nv spore. Z totožných dôvodov žalobkyňa v odvolaní neopodstatnene súdu prvej inštancie vytýka aj to, že\nnapriek jej návrhu nevykonal miestnu obhliadku ani znalecké dokazovanie na ocenenie pozemkov za\núčelom stanovenia primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena. Nakoľko aplikácia ustanovenia\n§ 135c Občianskeho zákonníka v tomto spore (z dôvodov už uvedených vyššie) podľa odvolacieho súdu\nneprichádza do úvahy, aj všetky ďalšie námietky žalobkyne smerujúce k nesprávnemu posúdeniu kritérií\npre vhodnosť zvoleného spôsobu usporiadania vzťahov súdom podľa citovaného ustanovenia, nemajú\nrelevanciu, a je preto zároveň nadbytočné a nehospodárne sa nimi v odvolacom konaní podrobne\nzaoberať.\n23. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že, ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaní sa v tomto\nspore odstránenia stavby domáhali vzájomnou žalobou podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka\ns odôvodnením, že žalobkyňa umiestnením jej stavby na ich pozemku neoprávnene zasahuje do ich\nvlastníckeho práva, keď jej oprávnenie na užívanie daného pozemku zaniklo dňa 15.4.2012. Súd prvej\ninštancie v rámci právneho posúdenia veci dospel k záveru, že daný spor, otázku splnenia predpokladov\npre zriadenie vecného bremena žalobkyne a zároveň aj návrh žalovaných na odstránenie stavby je\npotrebné posúdiť aj podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka a usporiadať právne vzťahy\nmedzi stranami na tomto základe, pretože ust. § 135c Občianskeho zákonníka predstavuje špeciálnu\núpravu pre odstránenie neoprávnenej stavby, a teda ho treba aplikovať súčasne s ustanovením\n§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže odvolací súd dospel (na základe skutkového stavu\nustáleného súdom prvej inštancie) k záveru, že daná stavba nie je neoprávnenou stavbu, zvažoval v\nodvolacom konaní aj to, či nie je na mieste aplikácia ust. § 382 C.s.p., teda či nejde o prípad, kedy\nje potrebné aplikovať ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré doposiaľ nebolo\naplikované. Dospel však k záveru, že použitie citovaného ustanovenia v tomto prípade nie je na mieste,\npretože ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, o ktoré opiera v rozhodujúcej miere svoje\nrozhodnutie odvolací súd, súd prvej inštancie v spore aplikoval tiež, avšak naviac, otázka použitia\ndaného ustanovenia bola v priebehu konania na súde prvej inštancie predmetom sporu (žalovaní práve\nna jeho základe žiadali stavbu žalobkyne odstrániť s poukazom na existenciu neoprávneného zásahu\ndo ich vlastníctva), súd na pojednávaní (01.06.2020) oboznámil strany s tým, podľa jeho predbežného\nprávneho názoru treba spor posúdiť podľa § 135c Občianskeho zákonníka a zároveň podľa § 126 ods.\n1 Občianskeho zákonníka, teda obe strany sporu mali dostatočný priestor a možnosť sa k jeho výkladu\ni aplikácii v tomto spore vyjadriť, pričom žalobkyňa toto právo aj využila, keď okrem iného už aj vo\nvyjadrení k vzájomnej žalobe (s odkazom na závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n22Cdo/1090/2000) argumentovala tým, že ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka je špeciálnou\nprávnou úpravou, ktorú je potrebné v danej veci použiť; a tento jej (podľa odvolacieho súdu nesprávny)\nprávny názor si osvojil aj súd prvej inštancie.\n24. S poukazom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom,\navšak pokiaľ ide o rozhodnutie o vzájomnej žalobe žalovaných na odstránenie stavby chaty žalobkyne,\nnesprávne vec právne posúdil a na základe takéhoto nesprávneho posúdenia rozhodol podľa § 135c\nObčianskeho zákonníka o prikázaní danej stavby do vlastníctva žalovaných (naviac bez toho, aby\ns tým bez výhrad súhlasili) za náhradu vo výške 30.500 eur, hoci na to neboli splnené zákonom\nstanovené hmotnoprávne podmienky, a odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na preukázané\nskutočnosti tu neprichádza do úvahy odopretie ochrany vlastníckemu právu žalovaných k dotknutému\npozemku, a jediným riešením je odstránenie stavby žalobkyne, rozsudok súdu prvej inštancie podľa §\n388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pre úplnosť odvolací súd vo vzťahu k\nurčenej lehote na plnenie poukazuje na to, že vzhľadom na mimoriadnu technickú náročnosť a viaceré\nstavebno-právne úkony, ktoré sú s odstránením stavby spojené, dospel k záveru, že nebolo možné\n\npovažovať za dostatočnú štandardnú lehotu na plnenie v dĺžke troch dní, avšak napríklad ani lehotu\n30 dní, v rámci ktorej by podľa presvedčenia odvolacieho súdu žalobkyňa objektívne nemala možnosť\nstihnúť stavbu odstrániť. Preto žalobkyni určil lehotu na plnenie v dĺžke 90 dní, ktorá podľa odvolacieho\nsúdu na jednej strane vytvorí žalobkyni náležitý priestor na vykonanie všetkých stavebno-právnych\núkonov pred samotným odstránením stavby, ako aj dostatočný priestor na zabezpečenie následnej\ntechnickej realizácie splnenia povinnosti, avšak na strane druhej nepredstavuje taký časový rámec,\nktorého rešpektovanie by vzhľadom na stavebno-právnu a technickú náročnosť odstránenia stavby,\nnebolo možné od žalovaných spravodlivo požadovať.\n25. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1,2 C.s.p. v\nspojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"stav": {"sz": "7Cdo/33/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "75ef4a84-094c-4223-980c-26c0fd6a1fa9:93c04843-d208-4f75-9620-633fd8d199bf", "datum": "2025-11-26", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/28/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "cfd69fd4-03d7-4a30-b464-7126aae735d3:73e38cf3-831d-48fc-ac59-3b881525f176", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5106229707.3", "spisova_znacka": "6MCdo/44/2012", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/44/2012 z 22. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-22", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5106229707.3"}, {"guid": "23b03d2c-ef73-4490-961b-b1121d74e10e:99ed3f31-8fff-47a1-a6c2-b93fae451261", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/46/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/46/2021 z 21. 7. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-07-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/23b03d2c-ef73-4490-961b-b1121d74e10e:99ed3f31-8fff-47a1-a6c2-b93fae451261"}], "citovane_v": []}