{"guid": "735fdefe-4a9c-4ed4-8054-5d19edb7bfdb:b647af7a-b303-4e1c-bbbb-cea1b8db8e16", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1316220382.2", "spisova_znacka": "15CoCsp/27/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15CoCsp/27/2023 z 26. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2024, sp. zn. 15CoCsp/27/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1316220382.2", "identifikacne_cislo": "1316220382", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Walterová", "sudca_id": 666, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-walterova-666", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107", "nazov": "§ 107 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-107"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-107"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b647af7a-b303-4e1c-bbbb-cea1b8db8e16", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1316220382.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1316220382.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1316220382.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15CoCsp/27/2023\n1316220382\n26. 06. 2024\nJUDr. Silvia Walterová\nECLI:SK:KSBA:2024:1316220382.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: C. C. O. Q. J. V. ,\nR.Ý. A. XX.X.XXXX, T. D. I., H. Č.. XXXX/X, zastúpený spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska\nkancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Trnava, Hlavná č. 31, za ktorú koná JUDr. Tomáš Pavlovič, proti\nžalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Bratislava, Pribinova č. 25, zastúpený\nspoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, Bratislava,\nKubániho č. 16, za ktorú koná JUDr. Andrea Cviková, o zaplatenie sumy 2.000,48 € s príslušenstvom, na\nodvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava\nIII) zo dňa 21. apríla 2023, č.k. B3-15 Csp 53/2016-196, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 21. apríla\n2023, č.k. B3-15 Csp 53/2016-196,\n- vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,48 € do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e ;\n- vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 % úrok z omeškania ročne zo\nsumy 2.000,48 € od 12.12.2016 až do zaplatenia, m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi\n5 % úrok z omeškania zo sumy 2.000,48 € od 14.3.2017 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku a vo zvyšku úroku z omeškania žalobu z a m i e t a ;\n- vo výroku II., ktorým priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, m e n í tak, že žalobcovi\np r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvého a tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.4.2023, č.k. B3-15 Csp 53/2016-196\n(v\nporadí druhom), I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,48 € spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.000,48 € od 12.12.2016 až do zaplatenia do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku; II. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia\nrozsudku vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho pôvodného zástupcu žalobou podanou dňa\n22.12.2016 žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 2.000,48 € na základe\ntoho, že žalovaný pravidelne mesačne odo dňa 15.8.2012 prijímal od neho plnenie vo výške 80,37 €,\nčím sa jeho majetok zvýšil celkovo\no sumu 4.179,24 €. Žalovanému dobrovoľne\nplnil záväzok odo dňa 15.8.2012 až do dnešného dňa pravidelnými mesačnými splátkami vo výške\n80,37 €, čím sa jeho majetok znížil o sumu vo výške 4.179,24 € a každý deň mesiaca nasledujúceho\nodo dňa 15.8.2012 vrátane, sa plnením z jeho strany a prijatím plnenia zo strany žalovaného vo výške\n80,37 € majetok žalovaného postupne zvyšoval, celkovo o sumu 4.179,24 € a jeho majetok postupne\nznižoval celkovo\no sumu 4.179,24 €. Obohatenie žalovaného, ktoré predstavuje\n\nrozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou žalovaným, t. j. sumou úveru 1.500,- €, revolvingu\nvo výške 678,76 € a sumou 4.179,24 €, ktorú zaplatil, t. j. sumu 2.000,48, je získané prijímaním\nmesačného plnenia bez právneho dôvodu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka s tým, že právnym\nzákladom získania tohto bezdôvodného obohatenia žalovaným je zmluva o revolvingovom úvere č.\nXXXXXXXXXX, zo dňa 13.7. 2012, uzatvorená medzi stranami sporu (č.l. 4 spisu).\n2. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový\nstav. Dňa 13.7.2012 uzavrel žalobca zo žalovaným zmluvu\no revolvingovom úvere na\nzáklade žiadosti žalobcu (č.l. 8, 9 spisu). Zmluva je označená ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového\núveru/Zmluva o revolvingovom úvere“, č. zmluvy\nXXXX XXXXXX (č.l. 8 spisu). V zmysle\nbodu 5. uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi (dlžníkovi) revolvingový úver vo výške 1.500,- €,\nmesačná splátka (vrátane úrokov) bola vo výške 80,37 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť,\nteda úver + úroky za celú dobu čerpania úveru bola vo výške 3.375,54 €, predpokladaná RPMN za\núver vo výške 70,01 % ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver vo\nvýške 46,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 790,84 €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú\nmusí dlžník zaplatiť, t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu bola vo výške\n1.928,88\n€, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 63,32 %, ročná úroková sadzba\nrevolvingu vo výške 76,21 %. V bode 6. zmluvy označenej: „Údaje\no schválenom\nrevolvingovom úvere v eur“, údaje uvedené v bode 5. uvedenej zmluvy súhlasia. V bode 13. zmluvy\nje uvedené: „Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými\nstranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu\no revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou\nsúčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú,\nže si Žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej\nobsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy“ (č.l. 9 spisu).\nPrílohou zmluvy je listina označená ako „PROFI CREDIT Profireal Group“ „Zmluvné dojednania Zmluvy\no revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.“ (č.l. 10, 11 spisu). Uvedená príloha\nobsahuje nasledovné základné ustanovenia označených tučným písmom: „1. Základné ustanovenia. 2.\nUzatvorenie Zmluvy o RU a čerpanie úveru. 3. Celková výška úveru, RPMN. 4: Revolving. 5. Úroky za\nposkytnutie a revolvingu. 6. Zabezpečenie úveru. 7. Prílohy. 8. Práva povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka\n1, Spoludlžníka 2.\n9. Neuskutočnenie revolvingu - výpoveď. 10. Započítanie. 11.\nČestné prehlásenie Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2. 12. Súhlas subjektu. 13. Porušenie zmluvy\no RU. 14. Sankcie. 15. Oznámenie a doručovanie. 16. Súhlas so spracovaním údajov. 17. Predčasné\nsplatenie úveru. 18. Záverečné ustanovenia. Verzia platná 01.01. 2011.“ Z obsahu tejto prílohy, resp. jej\nuvedených základných ustanovení je zrejmé, že boli právnym základom vedúcim k uzavretiu uvedenej\nzmluvy, resp. ich detailné poznanie, resp. pochopenie klientom, v tomto prípade teda žalobcom. Malé\npísmeno v prílohe má výšku 1 mm a veľké 2 mm. Listom označeným ako „Vec: Úverová zmluva predsporová výzva“ zo dňa 28.11. 2016, vyzval vtedajší zástupca žalobcu žalovaného, „v prípade, ak\nnevyhovie uvedenej žiadosti do 14 dní od doručenia tejto predsporovej výzvy, sme pripravení podať v\nmene klienta v súvislosti so Zmluvou návrh na príslušný súd“ (č.l. 12 spisu). Lehota 14 dní uplynula\ndňa 12.12. 2016, počítajú ju od vyhotovenia uvedeného listu, nie od doručenia, doklad o doručení sa\nv spise nenachádza, nie je zrejmé či to bolo posielané napríklad elektronicky. Zástupca žalovaného so\nžalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť s tým, že počas celého konania tvrdil, že žaloba žalobcu nie je\nprávne dôvodná, ale nie skutkovo nedôvodná, teda že by žalobca uvedenú sumu nezaplatil a žalovaný\nju neprijal od žalobcu, a to v zmysle „Zmluvy o revolvingovom úvere,“ ako plnenie žalovaného.\n3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 3\nods. 1, §\n34, § 37 ods. 1, § 39, § 43, § 43a, § 43c ods. 1, § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dôvodiac\nnedôvodnosťou žaloby. Poukázal na skutočnosť, že text uvedených zmluvných dojednaní zmluvy o\nrevolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., je napísaný tak malým písmom,\nže znemožňoval žalobcovi ako dlžníkovi riadne sa oboznámiť so všetkými právnymi skutočnosťami\nuvedenými v uvedených „Zmluvných dojednaniach.“ Aby sa s nimi mohol riadne oboznámiť a vôbec\nich pochopiť a následne uzavrieť uvedenú zmluvu, musel ich s mimoriadnou obtiažnosťou vôbec čo\nlen prečítať. Je zrejmé, že text „Zmluvné dojednania,“ nebol pri koncipovaní žaloby zmenšený, pretože\nv bode 13. uvedenej „Zmluvy“ je uvedené, že „Zmluvné dojednania sú na zadnej strane Žiadosti/\nZmluvy/. Aj keď z bodu 13. uvedenej „Zmluvy“ vyplýva, že žalobca „porozumel“ uvedeným „zmluvným\ndojednaniam,“ ktoré sú samé osebe právne náročné, tak objektívne im nemohol porozumieť, pritom boli\npráve pre ich obsah uvedený v bode 11., ako obsah tvoriaci základné ustanovenia pre uzavretie uvedenej\n„Zmluvy,“ právne zásadné. Uviedol, že samozrejme, že uzavretie zmlúv je v zásade samozrejmé, resp.\n\nprirodzené, avšak žalovaný uzavretím uvedenej „Zmluvy“ uvedeným spôsobom, konal v rozpore s\ndobrými mravmi, z dôvodu ktorého sa takto uzavretá uvedená „Zmluva“ prieči dobrým mravom, čo ju\nrobí neplatnou. Záverom uviedol, že zástupca žalovaného nenamietal počas celého konania skutkovú\nnedôvodnosť žaloby, teda že by žalobca žalovanú sumu nezaplatil a žalovaný ju neprijal od žalobcu ako\nplnenie v zmysle uvedenej „Zmluvy o revolvingovom úvere,“ ako plnenie žalovaného.\n3.2. Úrok z omeškania právne odôvodnil ustanovením § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonník s tým,\nže vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky\nč. 87/1995\nZ.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a priznal žalobcovi aj úroky z\nomeškania odo dňa 12.12.2016, pričom aj keby bola uvedená „Predsporová výzva“ doručená neskôr,\ntak dňa 12.12.2016 žalovaný už v omeškaní s plnením peňažného dlhu bol. Podľa internetovej stránky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky - „Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania,“\nresp. „Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy,“ bola sadzba\nzákonných úrokov z omeškania v dobe od 16.3.2016 do 31.12.2016 vo výške 5 %.\n3.2. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil právne ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p. a\nplne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov\nkonania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,\nktoré vydá úradník.\n4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365\nods.\n1 písm. b/, f/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Vytkol súdu prvej inštancie,\nže napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, zmätočné a vnútorne rozporné, keď napríklad v bode\n31. odôvodnenia sa konštatuje, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná nedôvodnosť žaloby a\nnásledne, že žalobe bolo vyhovené. Rovnako v bode 15. odôvodnenia, v ktorom prvoinštančný súd\nuviedol, že lehota\n14 dní uplynula dňa 12.12.2016, počítaná bola od vyhotovenia listu (poznámka\npredžalobnej výzvy), teda nie od jej doručenia a doklad o doručení sa v spise nenachádza a oproti\ntomu\nv bode 41., že žalovaný dňa 12.12.2016 už v omeškaní s plnením peňažného dlhu\nbol.\nV prejednávanej veci tak došlo podľa jeho názoru postupom a rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 365 písm. b/ C.s.p., ktorá vada\nspočíva\nv rozpornom a v niektorých častiach až nezrozumiteľnom odôvodnení\nrozsudku v podstatných otázkach, od ktorých záviselo rozhodnutie veci. V dôsledku toho je rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako celok nespresvedčivý a táto skutočnosť je sama osebe dôvodom na jeho\nzrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy,\nkeď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie\nsúdu (porovnateľne aj závery vyplývajúce zo stanoviska Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 3.12.2015, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného\nvysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu\ndôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť\nuplatneného nároku, ako aj vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa pravidlám\nlogického uvažovania. Ďalej uviedol, že vadou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku je zaťažená\naj tá jeho časť,\nv ktorej súd prvej inštancie uviedol, že uzavretie zmluvy má predstavovať\nkonanie v rozpore\ns dobrými mravmi. Súd prvej inštancie pritom pojem „dobré mravy“\nv konkrétnostiach prejednávanej veci vôbec nevysvetlil, takže preskúmať, či došlo k rozporu s dobrými\nmravmi\ns dôsledkom v podobe neplatnosti právneho úkonu a či úvaha súdu je správnou,\nje na základe rozsudku nemožné. Občiansky zákonník, ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré\nmravy. Právna teória a tiež prax stotožňujú dobré mravy so všeobecne uznávanými a historicky\noverenými základnými, spoločenskými, kultúrnymi a etickými normami správania, ako sú napríklad\nslušnosť, poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie\nrovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Konkrétny obsah pojmu „dobrých mravov“ však musí\nurčiť a ustáliť súd vo vzťahu k prejednávanej veci, to sa v tejto veci nestalo a záver o neplatnosti\nzmluvy pre rozpor s dobrými mravmi je arbitrárnym. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku taktiež\nuviedol skutkové zistenia a závery, ktoré nemajú oporu v dokazovaní, ako napríklad záver o tom,\nže žalobca nemohol objektívne porozumieť zmluvným dojednaniam, toto nebolo nikde tvrdené a ani\npreukázané. Rovnako tak záver súdu prvej inštancie o vzniku jeho omeškania. V tejto súvislosti dal\ndo pozornosti ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove\n\nsp.zn.\n3 Co 113/2011. V konaní nebolo preukázané, že sa dostal do omeškania dňa 12.12.2016,\nprvoinštančný súd uviedol v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že doručenie daného listu\nnebolo preukázané, ale napriek tomu uviedol, že omeškanie vzniklo od 12.12.2016. Odvolaciemu súdu\nnavrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, eventuálne napadnuté\nrozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne správny, riadne\nodôvodnený, pričom súd prvej inštancie všetky rozhodujúce skutkové okolnosti a právne argumenty\ndostatočným spôsobom vyhodnotil a napadnuté rozhodnutie presvedčivým spôsobom odôvodnil. Má za\nto, že prvoinštančný súd všetky dôkazy a argumenty správne vyhodnotil jednotlivo a aj v ich vzájomných\nsúvislostiach. Z týchto dôvodov považuje odvolanie žalovaného za neodôvodnené, keď v ňom žalovaný\nneuviedol žiadne nové skutočnosti, pričom s tvrdeniami, ktoré sú predmetom odvolania sa súd prvého\nstupňa (správne prvej inštancie, poznámka odvolacieho súdu) vysporiadal. S tvrdeniami žalovaného\nnesúhlasí a považuje ich za nesprávne. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie v celom rozsahu potvrdiť; žiadal náhradu trov odvolacieho konania.\n6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.\n7. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n[§\n379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej\nlen C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre\njeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný\nzáujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.\nRozsudok verejne vyhlásil dňa 26. júna 2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu\na ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385\nods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť\nžalobcovi zaplatiť sumu 2.000,48 €, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.).\n8. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie\nvecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným\ndokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho\nrozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré\nby odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\n9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a\nvec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani\nv štádiu odvolacieho konania. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná\nv ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel\nodvolací súd prihliadať.\n10. Rozsudkom zo dňa 25.1.2019, č.k. 15 Csp 53/2016-131, v poradí prvom, súd prvej inštancie I.\nžalobu zamietol, II. žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Na odvolanie žalobcu proti\ntomuto rozsudku Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, uznesením zo dňa 31.5.2021, č.k. 15 CoCsp\n18/2020-170, rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.1.2019, č.k. 15 Csp 53/2016-131,\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uvedeného uznesenia\nodvolací súd okrem iného konštatoval, že po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel\nk záveru, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože z jeho odôvodnenia nie je možné zistiť,\nakými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, absentuje i náležité zhodnotenie skutkového stavu\npodľa zákonného ustanovenia, ktoré použil, z dôvodu ktorého nie je možné posúdiť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia a je dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie s odkazom na ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa\nv\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil iba na stručné konštatovanie, že výkon práva žalobcu\nuplatňovaním práv spotrebiteľa v tridsiatich veciach, je už za hranicou zneužívania práva, že sa žalobca\ndlhodobo a opakovane zadlžoval uzatváraním zmlúv u žalovaného\n(i ďalších spoločností)\na zneužívaním práva spotrebiteľa ako slabej strany vo vzťahu\nk žalovanému\nsa dostal do pozície silnej strany, ako aj, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby štát poskytoval ochranu\nžalobcovi iba preto, že je spotrebiteľ, ktorý sa môže bezmedzne zadlžovať s tým, že predpokladá ochranu\nštátu, ale vôbec sa nezaoberal tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe o absencii zákonných náležitostí\nzmluvy o úvere, neprimeranosti výšky úrokovej sadzby, nesprávnym určením RPMN, absenciou výšky\n\nsplátok istiny, úrokov, poplatkov, ako aj neurčením doby trvania zmluvy, termínu konečnej splatnosti,\nani uvedením adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti a neplatnosťou dojednania revolvingu\na dohody o poskytovaní služieb. Ďalej poukázal na to, že aby súd mohol rozhodnúť o veci samej, musí\nnajskôr zistiť skutkový stav, tento zistí predovšetkým prostredníctvom vykonávaných dôkazov (§ 215 ods.\n1 C.s.p.) a následne cez ich hodnotenie podľa svojej úvahy, a to jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti\n(§ 191 ods. 1 C.s.p.). Uviedol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal ani s\nnámietkou žalobcu o neprimeranej výške úrokovej sadzby, ktorá bola v predmetnej zmluve uvedená vo\nvýške 70,01 %, z dôvodu ktorého považuje zmluvu za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi\npodľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd dodal, že uvedený úrok výrazne prekračuje priemerné\núrokové miery úverov, ktoré zverejňuje na svojich webových stránkach Národná banka Slovenska, tak\nako správne konštatoval žalobca vo svojom odvolaní. Odvolací súd považoval argumentáciu žalobcu\nuvedenú v odvolaní o nesprávne určenej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v zmluve o\núvere za dôvodnú, pretože zo zmluvy nie je zrejmý výpočet RPMN, pričom údaj o RPMN je údajom,\nktorý zabezpečuje spotrebiteľom ľahšiu orientáciu pri výbere úverových produktov, nakoľko tento údaj\nby mal zohľadňovať celkovú mieru nákladov, ktoré musí spotrebiteľ vynaložiť na úver po zohľadnení\nvšetkých poplatkov, úrokov a iných nákladov, preto je výška RPMN jedným z najdôležitejších údajov,\nktoré umožňujú spotrebiteľom zorientovať sa pri výbere úverového produktu. Neuvedenie správnej výšky\nRPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké právne účinky, ako keby výška RPMN nebola v\nzmluve uvedená vôbec. Zo všetkých uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil\nmu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1\nC.s.p.) s tým, že jeho povinnosťou bude opätovne posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.000,48\n€ s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia\ns prihliadnutím na skutočnosť,\nže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Civilného\nsporového poriadku upravujúce spory s ochranou slabšej strany sporu, t. j. riadne zistiť skutkový stav\nveci (185 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p.), dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p.,\nrozhodnúť v súlade\ns ustanovením § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a zo\nzisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s\nvyššie uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. V novom rozhodnutí\nrozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania\nvzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl. C.s.p.). Odvolací\nsúd dal do pozornosti prvoinštančnému súdu, že vo výroku II. napadnutého rozsudku pochybil, keď\nnesprávne uviedol, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania namiesto priznania nároku na\nnáhradu trov konania, pretože podľa ustanovení Civilného sporového poriadku sa najskôr rozhoduje o\nnároku na náhradu trov konania a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí sa rozhoduje\no výške náhrady trov konania, o ktorej rozhoduje súdny úradník samostatným uznesením.\n11. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol, pričom sa iba\nčiastočne riadil právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v uznesení zo dňa 31.5.2021, č.k.\n15 CoCsp 18/2020-170, keď dospel k správnemu záveru o vyhovení žalobe v časti istiny. Odvolací\nsúd súhlasí s odvolacou námietkou žalovaného o zmätočnosti a vnútornej rozpornosti napadnutého\nrozsudku, pretože aj napriek pokynu odvolacieho súdu uvedeného vo vyššie uvedenom uznesení sa\nprvoinštančný súd dôsledne neriadil ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. a rozhodnutie znova riadne\nneodôvodnil, ale odvolací súd druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie nezrušil a nevrátil mu vec na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, aj s poukazom na ustanovenie § 390 C.s.p., keďže ho považuje za vecne\nsprávne v časti priznania istiny žalobcovi.\n12. V danej veci žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalobcom ako dlžníkom dňa 13.7.2012 zmluvu o\nrevolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške\n1.500,- €; splatnosť úveru (počet splátok)/splatnosť - deň v mesiaci bola uvedená 42/15, mesačná\nsplátka (vrátane úrokov) vo výške 80,37 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3.375,54\n€, RPMN za úver vo výške 69,49 %, ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za\núver vo výške 46,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 750,84 €, celková čiastka pri revolvingu,\nktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1.928,88 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu\nvo výške 60,49 %, ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov\nz omeškania vo výške 9 % (č.l. 8 spisu). Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa zákona\nč. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, účinný v\nčase uzavretia zmluvy, sa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie\npeňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej\n\nplatby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalovaný ako právnická\nosoba poskytol v rámci svojho podnikania, predmetu činnosti, úver žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorá\nnekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné\ntento vzťah posúdiť ako spotrebiteľský a v takom prípade je potrebné skúmať ex offo zmluvné podmienky,\naby žalobca ako spotrebiteľ nebol zaväzovaný na nedovolené plnenie.\n13. Odvolací súd má za to, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 70,01 % v predmetnej spotrebiteľskej\nzmluve, je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko tento úrok výrazne prekračuje\npriemerné úrokové miery úverov, ktoré zverejňuje na svojich webových stránkach Národná banka\nSlovenska. Podľa údajov o priemerných úrokových mierach pri spotrebiteľských a ostatných úveroch od\n1 do 5 rokov (dostupné na webových stránkach Národnej banky Slovenska) bola výška úrokov za mesiac\njúl 2012 stanovená vo výške 11,98 %, ako správne žalobca uviedol vo svojej žalobe. V predmetnej\nspotrebiteľskej zmluve je uvedená ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 %, preto sa považuje\npredmetná zmluva za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\nvýkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu\nzasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu\ndobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky\nzákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, pretože dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ako aj\npreto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o\npravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a\npresadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých\netických\na kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť\nnamierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. Zákaz konať\nv rozpore s dobrými mravmi je obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa\nustanovenia § 4 ods. 8 citovaného zákona účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, predávajúci\nnesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto\nzákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami,\na\nktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji\nvýrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní\ndobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť\nzmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických,\nvšeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované\naj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi\nzásadami demokratickej spoločnosti. Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa\nposkytujú za odmenu, pričom touto odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje\nodmenu za poskytnutý úver. V tomto prípade úrok z úveru dohodnutý medzi stranami bol vo výške\n70,01% ročne, teda niekoľkonásobne viac ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných pri\nobdobných úveroch v danom období. Z tohto dôvodu dojednanie v zmluve o úvere o takto vysokom\nzmluvnom úroku považuje odvolací súd, ako už uviedol, pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné podľa\nustanovení § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti\no neplatný právny\núkon, pričom ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada ex offo. Doterajšia judikatúra súdov\nnespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti\nv prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda\nnie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej\nklauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, preto odporujúcou dobrým mravom je\ntaká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä\ns prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo\npôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu\nmieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako v tomto prípade,\na to skoro šesťnásobne oproti priemeru bánk.\n14. K žalobcom namietanej absencii RPMN z dôvodu jej nesprávneho určenia odvolací súd\ndôvodí, že v predmetnej zmluve je uvedená hodnota priemernej výšky RPMN 46,52 %. Podľa\núdajov o novoposkytovaných spotrebiteľských úveroch veriteľmi poskytovaných Ministerstvom financií\nSlovenskej republiky (dostupné na internetovom portáli tohto ministerstva) bola výška RPMN za 2.\nštvrťrok 2012 stanovená pre ostatné spotrebiteľské úvery do výšky 1.500,- €, pri zmluvnej splatnosti od\n1 do 5 rokov, na výšku 45,60 %., t. j. bola uvedená v nesprávnej výške a v neprospech spotrebiteľa.\n\nNeuvedenie správnej výšky RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké právne účinky, ako\nkeby výška RPMN nebola\nv zmluve uvedená vôbec. Z uvedeného dôvodu sa predmetný poskytnutý\nspotrebiteľský úver musí považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy.\n15. V zmluve je uvedená splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 42/15, pričom v nej\nabsentuje údaj, kedy bol úver skutočne poskytnutý, takže uvedené znenie konečnej splatnosti úveru nie\nje naplnením zákonnej náležitosti uvedenej v ustanovení § 9\nods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010\nZ.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Odvolací súd poukazuje na to, že konečná splatnosť úveru\nmusí byť stanovená presným časovým údajom, (deň, mesiac a rok, v ktorý nastane konečná splatnosť\núveru), aby mal spotrebiteľ predstavu\no presnom časovom období, dokedy bude úver\nsplácať a tým si aj vybrať najvhodnejší úverový produkt z viacerých na trhu ponúkaných produktov. Tento\npovinný údaj (náležitosť) nemožno nahrádzať údajom o počte splátok a dátume ich splatnosti, ktorý je\nv tomto prípade nejasný\na nezrozumiteľný. Z tohto dôvodu sa preto považuje poskytnutý\nspotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona.\nOdvolací súd dodáva, že aj keď v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 13.7.2012 (tento\ndôkaz predložil žalovaný, č.l. 42 spisu) je uvedený dátum splatnosti poslednej splátky dňa 15.1.2016,\nžalovaný nepreukázal doručenie tohto oznámenia žalobcovi.\n16. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, keď nesprávne uvedenie RPMN, ako aj neuvedenie\npresného termínu konečnej splatnosti úveru spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského\núveru, odvolací súd sa už ďalšími absenciami zákonných náležitostí predmetnej zmluvy (absencia\ntrvania zmluvy, adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti), ako aj neplatnosťou dojednania\nrevolvingu, ktoré žalobca tvrdil v žalobe, nezaoberal.\n17. K argumentácii žalobcu v žalobe o absencii výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, odvolací\npoukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad uznesenie zo dňa\n10.12.2020, sp.zn. 1 Cdo 28/2019; uznesenie zo dňa 10.12.2020, sp.zn.1 Cdo 166/2019), v ktorých\nbolo vyslovené, že ustanovenie § 9 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré upravuje výšku, počet a\ntermíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať\nk jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely\njeho splatenia, je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere\nobsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ\npredmetné ustanovenie citovaného zákona hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a\niných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým len spresňuje, čo splátka úveru\nzahrňuje. Neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine,\núrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie\nv súhrne k splátke,\nktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd vyhodnotil uvedenú\nargumentáciu žalobcu ako nedôvodnú.\n18. Žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka,\nk čomu odvolací súd dôvodí, že žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo\nposkytovanie pôžičiek a úverov (deň zápisu 24.7.2000), takže jeho povinnosťou bolo poznať a\ndodržiavať právne predpisy, vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Ak žalovaný obchádzal zákon\no spotrebiteľských úveroch tým, že ním predložená úverová zmluva nemala zákonom stanovené\nnáležitosti, toto jeho konanie sa dá vyhodnotiť ako úmyselné konanie, zamerané na získanie\nbezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na\nrozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.5.2019, sp.zn. 19 Co 149/2018. Žalobca tvrdil, že\nsubjektívna premlčacia doba mu začala plynúť od 14.12.2016, kedy jeho právny zástupca prevzal\njeho zastúpenie vo veci a informoval ho, že predmetná zmluva nie je v súlade s právnou úpravou a\npredložil plnomocenstvo zo dňa 2.12.2016 (č.l. 16 spisu). Žaloba bola podaná na súd dňa 22.12.2016,\nt. j. počas plynutia subjektívnej premlčacej doby. Zákonná formulácia plynutia premlčacej doby na\nvydanie bezdôvodného obohatenia je koncipovaná tak, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť\naž odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor\nobohatil. Pri samotných úhradách spotrebiteľ plní titulom uzavretej zmluvy a vzhľadom na obvyklé\nprávne vedomie vôbec si nie je vedomý toho, že prijatím jeho platieb dochádza na strane dodávateľa k\nvzniku bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd z uvedených dôvodov považoval tvrdenie žalovaného\n\nvo vyjadrení zo dňa 16.3.2017 (č.l. 34 spisu) o tom, že nedošlo v danom prípade k úmyselnému\nbezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu za nedôvodné.\n19. Žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 2.000,48 €, ktorú sumu žalovaný nenamietal, titulom\nvydania bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný od neho prijal plnenie bez právneho dôvodu.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považuje poskytnutý úver z dôvodu nesprávne\nuvedenej RPMN, absencie konečnej splatnosti úveru za bezúročný a bez poplatkov, z dôvodu ktorého\nsúd prvej inštancie uložil správne žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu (výrok I.\nnapadnutého rozsudku).\n20. Odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalovaného ohľadom jeho omeškania za dôvodnú a\nzmenil napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 388 C.s.p. bez nariadenia pojednávania,\nkeďže nebolo jeho nariadenie potrebné (dôvody uvedené v bode 7. odôvodnenia tohto rozhodnutia),\npretože išlo iba o vec právneho posúdenia vo výroku I. v časti priznania úroku z omeškania vo výške\n5 % zo sumy 2.000,48 € odo dňa 12.12.2016 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť tento úrok z\nomeškania až odo dňa 14.3.2017, t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, nakoľko\nžalobca nepreukázal doručenie predsporovej výzvy zo dňa 28.11.2016 žalovanému, ako správne\nnamietal žalovaný v odvolaní a vo zvyšku tohto nároku (od 12.12.2016 do 13.3.2017) žalobu zamietol.\n21. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365 ods.\n1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia\ndôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov\njednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia\n§ 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,\na to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania\nnajavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska\npravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo\nvýnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192,\n§ 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje\nnajmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd\nmá povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej\npožiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie síce zistil skutkový stav veci,\naplikoval naň správny právny predpis, ale svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, ale nakoľko konanie\nna súde prvej inštancie a odvolacom súde tvorí jeden celok, odvolací súd predmetným rozsudkom\nodôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie doplnil.\n22. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci odvolací súd\npovažuje právne posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie istiny za správne.\n23. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t. j. aj do výroku II. o náhrade\ntrov konania, ale svoje odvolanie v tomto rozsahu vôbec neodôvodnil, pričom žalobca odvolanie nepodal.\nOdvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, teda aj odvolací súd je\nviazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.). Aj napriek uvedenému, keď súd prvej inštancie\nsíce správne aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods.\n1 C.s.p., ale nesprávne priznal žalobcovi náhradu trov konania, namiesto priznania nároku na náhradu\ntrov konania (odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení v bode 16. upozornil prvoinštančný súd na\nnesprávnu formuláciu tohto výroku), odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo\nvýroku II. o náhrade trov konania podľa § 388 C.s.p tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. Odvolací súd opätovne dodáva, že rozhodovanie o náhrade trov konanie má\ndve samostatné fázy; prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd\nbez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu\n\nprvej inštancie, ktorý rozhoduje o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnosti\nskončenia veci.\n24. Súd prvej inštancie aj napriek pokynu odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 31.5.2021, č.k. 15\nCoCsp 18/2020-170, ktorým zrušil prvé rozhodnutie prvoinštančného súdu v danej veci, nerozhodol v\nnapadnutom rozsudku o prvých trovách odvolacieho konania, z dôvodu ktorého odvolací súd o týchto\ntrovách rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. l v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi,\nktorý bol v prvom odvolacom konaní úspešný (jeho prvému odvolaniu bolo vyhovené), priznal nárok na\nnáhradu trov prvého odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O náhrade trov tohto odvolacieho konania\nrozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi,\nktorý mal v tomto odvolacom konaní úspech (odvolaniu žalovaného vyhovené nebolo), priznal nárok\nna náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške\nnáhrady trov prvého a tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n25. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n26. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393\nods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\n\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Csp/53/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "2b3cc4c2-394e-4ee0-97b3-f7359efc07f4:b208c732-e605-4a54-b237-dfea5d490d0c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8220201403.1", "spisova_znacka": "15CoCsp/18/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 15CoCsp/18/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8220201403.1"}, {"guid": "b09f1224-8135-4ab1-9582-57b7ad609f53:e8dd56ab-05e7-48ef-9864-8d4b5e491a0d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8118202041.1", "spisova_znacka": "19Co/149/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/149/2018 z 29. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8118202041.1"}, {"guid": "0d79734a-66d3-4366-9eec-1e2a63ff36d5:4ee77ca9-ab82-49df-9dbc-e9431344054d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8510201837.1", "spisova_znacka": "3Co/113/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/113/2011 z 3. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-04-03", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8510201837.1"}, {"guid": "3614a0eb-a308-4d1d-9210-13c1885219dd:2281b68d-1931-4524-afcd-8c2199cea17c", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Csp/53/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15Csp/53/2016 z 22. 11. 2016", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2016-11-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3614a0eb-a308-4d1d-9210-13c1885219dd:2281b68d-1931-4524-afcd-8c2199cea17c"}], "citovane_v": []}