{"guid": "8ec9c388-1232-4aca-ba33-ee9d50dc07a7:b57eebae-70d1-4b8c-9b8d-9bdc04b19516", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1317206836.2", "spisova_znacka": "2Co/67/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/67/2024 z 9. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. októbra 2024, sp. zn. 2Co/67/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1317206836.2", "identifikacne_cislo": "1317206836", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Jahnová", "sudca_id": 1468, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-jahnova-1468", "datum_vydania": "2024-10-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b57eebae-70d1-4b8c-9b8d-9bdc04b19516", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1317206836.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1317206836.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1317206836.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/67/2024\n1317206836\n09. 10. 2024\nJUDr. Ivana Jahnová\nECLI:SK:KSBA:2024:1317206836.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v spore žalobkyne: Slovenská kancelária\npoisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej JUDr. Jánom\nMišurom, PhD., advokátom so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, proti žalovaným: X/ V.Q. Č., G..\nXX.XX.XXXX, bytom O. XX, I., zastúpený AKPO s.r.o. so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 55741452,\n2/ Š. A., G.. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s. r. o.,\nso sídlom Hlavná 949/53, Galanta, IČO: 47 252 987, o zaplatenie 4.334,42 eur s príslušenstvom, o\nodvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III, č.k. 44C/63/2017-214,\nzo dňa 15. júla 2020, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava III, č.k. 44C/63/2017-214 zo dňa 15. júla\n2020, v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe proti žalovanému 1/ vyhovené p o t v r d z u j e.\nII. Žalobkyňa má proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v\nrozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Bývalý Okresný súd Bratislava III (aktuálne je vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV, sp.zn.\nB3-44C/63/2017) rozsudkom zo dňa 15. júla 2020, č.k. 44C/63/2017-214 uložil žalovaným 1/, 2 spoločne\na nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.334,42 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.12.2016\ndo zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných\nzaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobkyni súd prvej inštancie\npriznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že plnením\njedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.\n2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 21.03.2016 došlo na Brečtanovej ul.\nv Bratislave k dopravnej nehode, a to tak, že vodič - žalovaný 2/ pri cúvaní s motorovým vozidlom\nzn. Y. Y., EČV A.-XXX V., držiteľom ktorého bol v tom čase žalovaný 1/, narazil do zaparkovaného\nmotorového vozidla zn. E. S., EČV K.-XXX J., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola K. M.\n(poškodená). Dopravnú nehodu zavinil žalovaný 2/. Motorové vozidlo žalovaného 1/ nebolo v čase\nnehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla. Žalobkyňa preto škodu uhradila poškodenej v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z.\no povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\n(ďalej aj zákon č. 381/2001 Z.z.) z poistného garančného fondu ako poistné plnenie za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla, a to dňa 08.11.2016 vo výške 4.334,42 eur. Škoda pozostávala z\nnákladov na opravu vozidla poškodenej a z nákladov na nájom náhradného vozidla. Z tohto skutkového\n\nstavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je opodstatnená. Dôvodil tým, že žalobca ako\npoisťovateľ si uplatnil postihové právo voči žalovanému 1/, ktorý zodpovedá za škodu podľa § 427\na nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj Občiansky zákonník alebo OZ)\nako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolenú osobitnou povahou prevádzky motorového\nvozidla a voči žalovanému 2/, ktorý zodpovedá za škodu ako vodič podľa § 420 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Spornými skutočnosťami, na ktoré strany\nnavrhli dokazovanie, boli otázky, či žalovaný 2/ spôsobil škodu ako osoba vo vzťahu závislosti podľa\nustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a súčasne či bola spôsobená škoda pri činnosti osoby,\nktorá vodiča použila na plnenie svojich úloh. Sporným zostalo i to, s prihliadnutím na tvrdenia žalovaného\n1/ o použití jeho motorového vozidla žalovaným 2/ bez jeho vedomia, resp. proti jeho vôli, či vôbec,\nresp. o aký druh nedbanlivosti u žalovaného 1/ došlo. Podľa judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 4Cdo/54/2009) poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok §\n12 ods. 2 písm. a) až h) zákona č. 381/2001 Z.z. nielen proti osobe, ktorá uzavrela s poisťovateľom\nzmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon v citovanom\nustanovení teda priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje\npoistenie zodpovednosti, než je poistník. Poistením podľa tohto zákona nie je len prevádzateľ a ďalšie\nosoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce\nza škodu za podmienok ustanovených v § 420 Občianskeho zákonníka, ktorou môže byť, napríklad\naj vodič vozidla. Citované ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa podľa súdu prvej\ninštancie vzťahuje na prípady, keď konkrétnu činnosť, pri ktorej vznikla škoda, nevykonáva právnická\nalebo fyzická osoba (podnikateľ) sama, ale prostredníctvom iných osôb, ktoré zamestnáva alebo ktorých\nprácu na svoju činnosť využíva. Osoba použitá na činnosť neuskutočňuje prácu vo vlastnom mene\na na vlastné riziko, ale pre právnickú (fyzickú) osobu podľa jej pokynov či príkazov. Podstatné je, či\nkonaniu toho, kto škodu spôsobil nechýbal miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh podnikateľa\nv rámci jeho činnosti, teda či nešlo o konanie, ktorým škodca sledoval svoj vlastný záujem. Priama\nzodpovednosť toho, kto škodu spôsobil nastáva len v prípade, že jeho konanie, ktorým bola škoda\nspôsobená, nespadá do rámca činnosti podnikateľa, pre ktorého prácu vykonal (tzv. exces). Súd prvej\ninštancie v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/1855/2012. Podľa\nsúdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalovaného 2/ (vodiča),\nže spôsobil škodu ako zamestnanec resp. brigádnik žalovaného 1/, resp. prevádzkovateľa pizzerie P. A..P..U.., keď z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný 2/ vykonával odborný výcvik na pracovisku\nO. L. až od 22.03.2016 do 06.05.2016, teda nie v čase dopravnej nehody. Výsluchy strán sporu a\nnavrhnutých svedkov nepreukázali, že by žalovaný 2/ vykonával na základe pokynov právnickej alebo\nfyzickej osoby, s ktorou by bol v pracovnom alebo obdobnom pomere činnosť - rozvoz pizze. Žalovaný 1/\na svedok V. O. zhodne uviedli, že žalovaný 2/ vykonával odbornú prax len v rozsahu práce na prevádzke\na obsluhu ľudí. Výpoveď svedka B. E., ktorý nevedel, aké vozidlo malo byť používané žalovaným 2/ na\nrozvoz, nebol pri dopravnej nehode, sa súdu javila ako účelová. Vykonaným dokazovaním tak nebolo\npreukázané, že by žalovaný 2/ použil motorové vozidlo žalovaného 1/ bez jeho vedomia, resp. proti jeho\nvôli. Žalovaný 2/ tvrdil, že vozidlo mu dal svedok V. O., ten tvrdil, že nemal čas dohliadať na všetko.\nPokiaľ by však aj k prípadnému zneužitiu došlo, súd prvej inštancie sa zaoberal posúdením, či žalovaný\n1/ takéto zneužitie umožnil svojou nedbanlivosťou. Z výsluchov strán sporu a svedka V. O. súd prvej\ninštancie zistil, že predmetné vozidlo bolo zaparkované vo dvore podniku pizzerie, na rozvoz pizze\nsa nepoužívalo, kľúče od neho sa nachádzali v pizzerii za barom v uzamykateľnej zásuvke, ku ktorej\nmali prístup viaceré osoby. Za tejto situácie, keď žalovaný 1/ bol na dovolenke, pričom ako štatutár\nprevádzkovateľa - pizzerie ponechal kľúče v dispozícii zamestnancov, umožnil svojou nedbanlivosťou\nprípadné zneužitie vozidla, ku ktorému navyše si nesplnil zákonnú povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné\npoistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil,\nže vozidlo sa na rozvoz pizze nepoužívalo, nebol dôvod ponechávať kľúče od neho (navyše v čase\njeho dovolenky) prístupné v prevádzke podniku, a teda vzhľadom na okolnosti a na svoje postavenie\nvedieť mal a mohol, že spôsob jeho zabezpečenia, ktorý zvolil, nie je dostačujúci a umožňujúci zneužitie\ndopravného prostriedku. Preto žalovaný 1/ zodpovedá za škodu ako prevádzateľ motorového vozidla\nspoločne so žalovaným 2/ ako vodičom, keď takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou\numožnil. S poukazom na vyslovené závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaným 1/ a 2/ uložil\npovinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.334,42 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. O nároku na\nnáhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj CSP) a žalobkyni ako úspešnej v spore priznal nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu.\n\n3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 1/ a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe proti\nnemu vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej\ninštancie žalobe proti žalovanému 1/ vyhovel, zmenil tak, že žalobu proti žalovanému 1/ zamietne alebo\naby ho v tomto rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že\nvozidlo zn. Y. Y., ktorým bola spôsobená škoda, bolo jeho súkromným vozidlom. Zamestnanci pizzerie L.\nmali výslovne zakázané toto vozidlo používať. Kľúče od vozidla boli v uzamykateľnej zásuvke za barom,\ndo ktorej mal prístup len kuchár alebo vedúci zmeny. Nikdy počas existencie prevádzky Pizza L. sa\nnestalo, že by zo strany zamestnancov alebo študentov na odbornej praxi došlo k použitiu akéhokoľvek\nvozidla proti vôli vedúceho zmeny, prevádzkara alebo konateľa spoločnosti P., A.. A. P.. U.., Žalovaný\n1/ preto nemal žiadny dôvod nejakým iným ako dovtedajším spôsobom zabezpečovať kľúče od jeho\nsúkromného vozidla zn. Y. Y. spoliehajúc sa na bežný chod veci a zdravý rozum zamestnancov, že\nbudú rešpektovať jeho pokyn vozidlo nepoužívať. Z toho je podľa žalovaného 1/ zrejmé, že žalovaný 2/\npredmetné vozidlo žalovaného 1/ použil proti vôli žalovaného 1/ a v priamom rozpore s jeho pokynmi.\nNaviac, v čase nehody žalovaný 2/ nebol v žiadnom pracovnoprávnom, zmluvnom, ani v inom právnom\nvzťahu so žalovaným 1/, a preto neexistoval žiaden objektívny dôvod na základe ktorého by žalovaný\n1/ mohol žalovanému 2/ umožniť použiť predmetné motorové vozidlo v čase nehody. Ďalej žalovaný\n1/ v odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil a rozhodol\nsvojvoľne bez rešpektovania judikatúry.\n4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.\nArgumentovala, že žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ vozidla zodpovedá za škodu v zmysle § 427 OZ\na je osobou, proti ktorej má žalobca právo postihu. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že\nžalovaný 2/ si bez vedomia a dovolenia žalovaného 1/ „požičal“ vozidlo žalovaného 1/ mimo výkonu\nsvojej odbornej praxe. Žalobkyňa poukázala na to, že sa jedná o pozitívne tvrdenie žalovaného 1/,\nku ktorému nesie bremeno dôkazu žalovaný 1/ a nikto iný, a ktoré žalovaný 1/ v konaní pred súdom\nprvej inštancie neuniesol. Zastáva názor, že žalovaný 1/ si nielen vo svojich vyjadreniach, ale aj v\npodanom odvolaní protirečí. Žalovaný 1/ na jednej strane tvrdí, že vozidlo používal výlučne na súkromné\núčely, a na strane druhej kľúče od vozidla ponechával medzi svojimi zamestnancami v prevádzke\nPizzería L. v uzamykateľnom „šuplíku“ medzi viacerými kľúčmi od iných vozidiel slúžiacich na rozvoz\npizze. Svedok O. potvrdil, že kľúče s dokladmi od motorových vozidiel aj s peniazmi boli v jednom\nveľkom šuplíku za barom, teda boli voľne prístupné. Žalobkyňa argumentuje, že ak žalovaný 1/ v\nkonaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že žalovaný 2/ použil jeho vozidlo proti jeho vôli a bez jeho\nvedomia, tak uvedené náležitým spôsobom nepreukázal a zastáva názor, že údajné ústne vyhlásenie\nžalovaného 1/, že zakázal zamestnancom používať jeho vozidlo, ho nezbavuje zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou vozidla ako prevádzkovateľa vozidla. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo\npodľa žalobkyne preukázané, že žalovaný 1/ svojou nedbanlivosťou umožnil žalovanému 2/ použitie\njeho vozidla, pretože kľúče od vlastného vozidla, ktoré nebolo používané na rozvoz pizze ako tvrdil\nžalovaný 1/, zostali nezabezpečené v prevádzke pizzerie (v šuplíku za barom). Ak vozidlo, ktorého\nprevádzkou bola spôsobená škoda, neslúžilo na pracovné účely (rozvoz pizze), tak kľúče od takéhoto\nvozidla nemali čo robiť medzi kľúčmi od vozidiel slúžiacich k rozvozu pizze, a preto nie je namieste\nzo strany žalovaného 1/ zastierať takéto svoje konanie s poukazovaním na spoliehanie sa na bežný\nchod vecí v pizzerii. Žalobkyňa považuje za absurdné tvrdenie žalovaného 1/, že ona má dokazovať a\npreukazovať, že žalovaný 2/ mal použiť motorové vozidlo žalovaného 1/ s jeho vedomím a v súlade s\njeho vôľou. Občiansky zákonník v druhej vete § 430 ods. 1 konštruuje zodpovednosť prevádzkovateľa\nmotorového vozidla na báze vyvrátiteľnej právnej domnienky, ktorá zakladá solidárnu zodpovednosť\nprevádzkovateľa a vodiča. Vyvrátenie tejto zákonnej právnej domnienky je na prevádzkovateľovi, t.j.\nžalovanom 1/. Žalobkyňa poprela tvrdenia žalovaného 1/, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne\nposúdil.\n5. Krajský súd v Bratislava ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 26. mája 2021, č.k. 6Co/52/2021-270\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe proti žalovanému 1/ vyhovené,\nzmenil tak, že žalobu proti žalovanému 1/ zamietol. Žalovanému 1/ proti žalobkyni priznal nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd bol na rozdiel od súdu prvej inštancie toho\nnázoru, že žalovaný 1/ nezavinil zneužitie svojho motorového vozidla, a to ani vo forme nevedomej\nnedbanlivosti. Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci totiž nič nenasvedčovalo tomu, že by v rámci\nbežnej činnosti pizzerie, ktorú prevádzkovala spoločnosť, v ktorej je žalovaný 1/ jedným zo spoločníkov,\nexistovalo riziko zneužitia predmetného vozidla žalovaným 2/, keď navyše žalovaný 2/ nebol v čase\nvzniku škody v žiadnom právnom (pracovnoprávnom, zmluvnom) vzťahu k podniku Pizza L.. Okrem\n\ntoho, predmetné vozidlo vlastníkom ktorého je žalovaný 1/ (teda nie podnik Pizza L.), bolo odstavené na\ndvore a nepoužívalo sa na rozvoz pizze, keďže podľa žalovaného 1/ bolo opakovane „buchnuté“. Kľúč\nod vozidla sa nachádzal v uzamykateľnej zásuvke, do ktorej mal podľa pokynu žalovaného 1/ prístup iba\nkuchár alebo vedúci zmeny. Nikdy počas existencie podniku nedošlo k zneužitiu akéhokoľvek vozidla zo\nstrany zamestnancov alebo študentov vykonávajúcich prax. Žalovaný 1/ preto podľa názoru odvolacieho\nsúdu nemal dôvod, aby počas svojej neprítomnosti v uvedenom podniku zabezpečoval predmetné\nmotorové vozidlo nejakým dôkladnejším spôsobom, napr. vzatím kľúčov od neho so sebou pri odchode\nz podniku. Keďže v žiadnom právnom predpise nie je stanovená povinnosť prevádzateľovi motorového\nvozidla ako majú byť kľúče od vozidla zabezpečené, treba vychádzať z požiadavky rozumného prístupu\nk zabezpečeniu kľúčov od vozidla. Vzhľadom na vyššie popísané okolnosti bol odvolací súd toho názoru,\nže žalovaný 1/ zabezpečil kľúče od predmetného vozidla primeraným spôsobom. Odvolací súd teda\nuzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ nedbanlivostne zavinil zneužitie vozidla,\nresp. jeho použitie žalovaným 2/ a preto nemožno urobiť záver, že by za škodu zodpovedal v zmysle\n§ 430 ods. 1 druhá veta OZ spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/. Z týchto dôvodov odvolací súd\nv zmysle § 388 CSP zmenil odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobu\nproti žalovanému 1/ zamietol. Odvolací súd dodal, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom\nprvej inštancie, ktorý však po právnej stránke posúdil odlišne. Preto odvolací súd nemusel dopĺňať,\nprípadne opakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie,\nktorým bola žalovanému 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.334,42 eur s príslušenstvom, nebol\nnapadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi\nžalobkyňou a žalovaným 1/ odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a\núspešnému žalovanému 1/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie (ďalej aj „dovolateľka“).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo potrebné zrušiť.\nPodľa dovolacieho súdu z odôvodnenia odvolacieho súdu nevyplýva na základe akých skutkových\nokolností, inak bez vykonaných, resp. zopakovaných prípadne doplnených dôkazov pred odvolacím\nsúdom dospel k odlišným skutkovým záverom ako súd prvej inštancie (ak v príslušnej časti žalobu\nvoči žalovanému 1/ na rozdiel od súdu prvej inštancie zamietol). Uviedol, že len nepodložené úvahy\nodvolacieho súdu o tom, žalovaný 1/ zabezpečil kľúče od vozidla primeraným spôsobom, čím nemalo\nbyť preukázané, že nedbanlivostne zavinil zneužitie vozidla, resp. jeho použitie žalovaným 2/, a\npreto nemohol zodpovedať v zmysle § 430 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka spoločne a\nnerozdielne so žalovaným 2/, bez zohľadnenia relevantných konkrétnych skutkových okolností danej\nveci, ktoré vyšli najavo z vykonaného dokazovania výlučne súdom prvej inštancie, nenapĺňajú náležitosti\nodôvodnenia rozhodnutia vyplývajúce z § 220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 3 CSP. Napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu neobsahuje ani postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v\nporovnaní so súdom prvej inštancie k odlišným záverom v otázke charakteru nároku žalobkyne (či\nide o postihové právo, alebo o nárok na náhradu škody) a z čoho vyvodil aplikovateľnosť právnej\nnormy § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka na zodpovednosť žalovaného 2/ ako vodiča, ktorý mal\nvozidlo použiť bez vedomia jeho vlastníka a prevádzkovateľa, ktorým bol žalovaný 1/ a spôsobiť ním\ndopravnú nehodu. V odôvodnení napadnutého rozsudku zároveň úplne absentuje náležité zhodnotenie\nzisteného skutkového stavu podľa § 427 ods. 2 v spojení s § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré\njediné súd na prejednávanú vec aplikoval. Odvolací súd sa pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia\npotom dostatočne neriadil ustanovením § 393 ods. 2 CSP a zrozumiteľným spôsobom neozrejmil\nspôsob, akým dospel k svojím záverom. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového\nstavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy; dovolací súd je v zmysle § 442\nCSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení\nnespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho\nzisťovania. Dovolací súd síce nehodnotí dôkazy vykonané doposiaľ v konaní súdmi nižšej inštancie,\navšak skúmajúc, či postupom odvolacieho súdu mohlo dôjsť k popretiu práva na spravodlivý proces,\nmusí posúdiť, či napadnuté rozhodnutie dáva jasné a logické odpovede na sporné otázky a či z jeho\nobsahu je zrejmá úvaha súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, prijatí konečných skutkových záverov\na ich právnom posúdení vo svetle platnej právnej úpravy. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôraznil i to,\nže možnosť zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie je vlastnosťou apelačného opravného systému,\nvrátane systému neúplnej apelácie, na ktorom je založené odvolacie konanie v sporovom konaní (§\n388 CSP). Odôvodnil, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom.\n\nPodmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám zopakuje\nv potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od\nskutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci\n(pozri sp.zn. 5Cdo/131/2009, 5Cdo/68/2011, 7Cdo/110/2018).\n7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 379 a § 378 ods. l CSP v rozsahu a\nz dôvodov podaného odvolania na odvolacom pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie a dospel\nk záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné.\n8. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie, pričom\npre danú vec považoval za rozhodujúce, že žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla vo výlučnom\nvlastníctve žalovaného 1/ spôsobil dňa 21.03.2016 dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené cudzie\nmotorové vozidlo. Keďže žalovaný 1/ nemal svoje vozidlo povinne zmluvne poistené, poskytla žalobkyňa\nv súlade s ustanovením § 24 odsek 2, písmeno b/ zákona č. 381/2001 Z.z. vlastníkovi poškodeného\nvozidla náhradné plnenie z garančného fondu vo výške 4.334,42 eur.\n9. Podľa § 24 odsek 2, písmeno b/ zákona č. 381/2001 Z.z. v znení ku dňu 21.03.2016 poskytuje\nkancelária z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.\n10. Podľa § 24 odsek 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení ku dňu 21.03.2016 má kancelária má právo\nproti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho\nplnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku\n2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie\npoisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).\n11. Predmetom žalobkyňou uplatneného nároku je jej tzv. postihové právo v zmysle § 24 ods. 7 veta\nprvá v spojení s § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu\nprvej inštancie, že označené ustanovenie je potrebné vykladať tak, že žalobkyňa má právo postihu proti\nkaždému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila, nie teda voči tomu kto nesplnil povinnosť poistiť\nsvoje motorové vozidlo. Z označených ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že žalobkyňa má\nprávo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá\nna základe zavinenia, teda aj proti vodičovi, ako aj proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka\no zodpovednosti za škodu (podporne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 190/2014, z\n24.06.2015, aj sp.zn. 4 Cdo 134/2009 z 31.08.2010). Prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá za\nškodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vodič motorového\nvozidla zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ spôsobil škodu zavineným\nporušením právnej povinnosti, ak nejde o prípad uvedený v § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n12. Aj keď súd prvej inštancie rozhodol o veci jedným výrokom a žalobkyňou uplatnenú povinnosť uložil\nžalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne (solidárne), rozhodoval v danom spore o dvoch samostatných\nnárokoch s odlišným skutkovým základom. Žalovaní 1/ a 2/ nie sú vo vzťahu zodpovednosti v postavení\nnerozlučných spoločníkov, ale každý z nich koná sám za seba (podporne rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 6Cdo/544/2015, sp.zn. 4Cdo/203/2005). Žalovaný 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie\nodvolanie nepodal, preto nebol rozsudok v tomto rozsahu odvolacím súdom preskúmaný a rozsudok\nsúdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ nadobudol právoplatnosť.\n13. Podľa § 427 odsek 1 Občianskeho zákonníka zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce\ndopravu za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.\n14. Podľa § 430 odsek 1 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije\ndopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s\nním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.\n15. Zodpovednosť podľa § 427 odsek 1 OZ je zodpovednosťou objektívnou. Subjektom objektívnej\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zásadne prevádzateľ\ndopravného prostriedku, a to aj vtedy, ak v okamihu vzniku škody sám vozidlo neriadil. Súd prvej\n\ninštancie správne právne argumentoval, že len v prípade, kedy bol dopravný prostriedok použitý\nbez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa, zodpovedá za škodu ten, kto týmto spôsobom dopravný\nprostriedok použil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nie je zrozumiteľne dôkazne\nzrejmý jeho skutkový záver o tom, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ použil motorové\nvozidlo žalovaného 1/ bez jeho vedomia, respektíve proti jeho vôli (bod 39 odôvodnenia rozsudku\nsúdu prvej inštancie). O použitie dopravného prostriedku bez vedomia prevádzateľa ide v prípade,\nkeď prevádzateľ nevedel o použití vôbec alebo nevedel o tom, že dopravný prostriedok sa použije za\nokolností, ktoré vo svojich dispozičných pokynoch nepredpokladal. O použitie dopravného prostriedku\nproti vôli prevádzateľa ide vtedy, keď prevádzateľ použitie dopravného prostriedku výslovne zakázal.\nSúd prvej inštancie argumentoval, že žalovaný 2/ v spore tvrdil, že mu motorové vozidlo dal svedok V. O.,\nktorý vypovedal, že nemal čas dohliadať na všetko. Proti tomuto tvrdeniu stálo tvrdenie žalovaného 1/ o\ntom, že V. O.Á. nedal súhlas k tomu, aby žalovaný 2/ predmetným vozidlom mohol rozvážať objednanú\npizzu, podporené svedeckým výsluchom V.Q. O., podľa ktorého predmetné vozidlo používal výlučne\nžalovaný 1/ pre účely zásobovania alebo súkromné účely, a to navyše v spojení s tvrdením o tom, že\nžalovaný 1/ bol dňa 21.03.2016 na dovolenke, teda v podniku pizzerie, ktorú prevádzkuje spoločnosť, v\nktorej je žalovaný 1/ jedným zo spoločníkov a konateľov, sa žalovaný 1/ nezdržiaval. Za takéhoto stavu,\naj keď podľa svedka V. O.Á. mal v čase neprítomnosti žalovaného 1/ v prevádzke pizzerie na starosti\njej chod, záver o tom, že by žalovaný 2/ použil predmetné vozidlo so súhlasom, respektíve s vedomím\nžalovaného 1/, nemá presvedčivú oporu vo výsledkoch dokazovania. Súkromné vozidlo žalovaného 1/\nbolo síce zaparkované v priestore, kde podnik pizzerie parkuje aj svoje prevádzkové vozidlá, avšak z\nvýpovede svedka V. O. nevyplynulo, že by žalovaný 1/ V. O.C. svoje súkromné vozidlo odovzdal do\ndispozície, minimálne pre účely, pre ktoré vozidlo v spojení s chodom prevádzky pizzerie užíval sám\nžalovaný 1/.\n16. Zásada, že prevádzateľ nezodpovedá za škodu spôsobenú dopravným prostriedkom, keď bol\ndopravný prostriedok použitý bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli je čiastočne prelomená v prospech\nspoločnej a nerozdielnej zodpovednosti pôvodcu škody a prevádzateľa v prípadoch, keď prevádzateľ\nzneužitie svojho dopravného prostriedku umožnil svojou nedbanlivosťou (§ 430 odsek 1, veta druhá\nOZ). Podľa ustálenej judikatúry dôkazné bremeno v spore leží v súvislosti s určitými skutočnosťami na\ntej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.\nIde o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. To pre danú vec znamená, že pri\nskutkovom závere o tom, že dopravný prostriedok vo vlastníctve žalovaného 1/ bol žalovaným 2/ použitý\nbez vedomia žalovaného 1/, kde dôkazné bremeno spočívalo na žalovanom 1/, povinnosť preukázať,\nže prevádzateľ zneužitie dopravného prostriedku umožnil svojou nedbanlivosťou spočívala na žalobcovi\n(podporne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/313/2013 zo dňa 14.04.2016). Vzhľadom na\nto, že ustanovenie § 430 ods. 1, druhá veta OZ výslovne porušenie povinnosti na strane prevádzateľa\nnevyžaduje, potom podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá prevádzateľ spoločne a nerozdielne\ns pôvodcom škody aj vtedy, ak zneužitie dopravného prostriedku svojou nedbanlivosťou umožnil\niným spôsobom ako porušením právnej povinnosti (podporne pre totožnosť právnej úpravy, rozsudok\nNajvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 2157/2004, zo dňa 26.01.2006 /rovnaká právna úprava ako v SR/).\nPojem nedbanlivosti nie je v Občianskom zákonníku bližšie definovaný. Zavinenie znamená psychický\nvzťah škodcu k vlastnému porušeniu. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel\nalebo ako vedomá alebo nevedomá nedbalosť. Pri nedbanlivosti chýba vôľový prvok - vôľa škodcu ku\nškodlivému výsledku nesmeruje. Pri nevedomej nedbanlivosti škodca nevie, že môže spôsobiť určitý\nnásledok, hoci by to vzhľadom k okolnostiam a k svojim osobným pomerom vedieť mal a mohol.\n17. V posudzovanej veci sa vzhľadom na skutkové zistenia odvolací súd stotožňuje so záverom\nsúdu prvej inštancie, ktorý vyslovil pre prípad zneužitia vozidla žalovaného 1/, že žalovaný 1/\nzneužitie dopravného prostriedku zavinil. Z hľadiska ustanovenia § 430 ods. 1, vety druhej,\nObčianskeho zákonníka pre naplnenie podmienky nedbanlivosti postačuje nedbanlivosť nevedomá,\nktorá v podmienkach danej veci predstavuje psychický vzťah prevádzateľa k zákonom predvídanému\nnásledku, ktorým je možnosť zneužitia jeho dopravného prostriedku, a ktorá je charakteristická tým,\nže prevádzateľ nechcel, aby dopravný prostriedok bol zneužitý, a ani nevedel, že spôsob jeho\nzabezpečenia, ktorý zvolil, nie je dostačujúci a umožňuje zneužitie dopravného prostriedku v čase jeho\nneprítomnosti, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje postavenie a osobné pomery vedieť mal a\nmohol. V preskúmavanej veci je podstatné to, že žalovaný 1/ kľúče od svojho súkromného vozidla\nnemal vo svojej súkromnej dispozícii, vo svojom súkromnom priestore, respektíve, že ich neuložil tak,\naby neboli prístupné. Z výpovede samotného žalovaného 1/ potvrdenej svedeckou výpoveďou V. O.\n\nje zrejmé, že kľúče od súkromného vozidla žalovaného 1/ boli umiestnené spolu s kľúčmi od vozidiel\nvo vlastníctve obchodnej spoločnosti, ktorá prevádzkuje podnik pizzerie, a ktoré sa používali na rozvoz\npizze, v spoločnej zásuvke. Hoci žalovaný 1/ tvrdil, že jeho súkromné vozidlo sa nemalo používať na\nrozvoz pizze a že jeho zamestnanci si toho boli vedomí, tým ale, že tieto kľúče zmiešal s kľúčmi od\nvozidiel, ktoré sa na rozvoz pizze používali, vyvolal stav použitia jeho vlastného súkromného vozidla\nv určitom okamihu na jazdu. Žalovaný 1/ vypovedal, že žalovaný 2/ chodil do podniku za svedkom V.\nO., ktorého výpoveďou nebolo spoľahlivo spochybnené tvrdenie žalovaného 2/, že bol dňa 21.03.2016\nnasadený ako vodič na rozvoz pizze, a že teda konal v záujme pizzerie. V prospech tvrdenia žalovaného\n2/ nakoniec svedčia aj časové súvislosti, keď rovnaké tvrdenie predniesol aj dňa 13.04.2016 (č. l.\nspisu 82) na dopravnom inšpektoráte v súvislosti so šetrením dopravnej nehody, kedy o postihovom\npráve žalobkyne nemal ešte vedomosť (žalobkyňa žalovaných 1/ a 2/ na plnenie vyzvala listom zo dňa\n10.11.2016 - č. l. spisu 39-42). Škode bolo možné predísť oddelením kľúčov od súkromného vozidla\nžalovaného 1/ od kľúčov podnikových vozidiel do súkromného priestoru žalovaného 1/ oddeleného od\npriestorov prevádzky pizzerie. Za takéhoto stavu nie je možné v prospech žalovaného 1/ konštatovať,\nže ako prevádzateľ vozidla urobil všetko pre to, aby nedošlo k použitiu vozidla, respektíve, že situáciu\nnemohol ovplyvniť. Preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyni vzniklo\nproti žalovanému 1/ postihové právo. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním žalovaného 1/\nnapadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odsek 1 ako výrok vecne správny\npotvrdil.\n18. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že odchodom JUDr. Martina Murgaša do starobného\ndôchodku, a teda zmenou v zložení senátu 6Co, ktorý pôvodne rozhodoval o odvolaní žalovaného\n1/, bola v súvislosti s pravidlami rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave pre rok 2024 pridelená\npredmetná vec na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 1/ po zrušení skoršieho rozhodnutia senátu 6Co v\ntejto veci dovolacím súdom, senátu 2Co. Senát 2Co bol pri svojom rozhodovaní o odvolaní žalovaného 1/\nviazaný právnym názorom dovolacieho súdu ale nebol viazaný právnym názorom vysloveným skorším\nrozhodnutím senátu 6Co o odvolaní žalovaného 1/ v tejto veci.\n19. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ odvolací súd\nrozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému\n1/ nárok na náhradu odvolacieho a dovolacieho (§ 453 odsek 3 CSP) konania v plnom rozsahu.\n20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "44C/63/2017", "guid": "4c4a7e11-fb2c-49d1-beec-df2a4d2c8d72:72759afd-ebd9-40ec-b70b-4dd8d09b80f8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "da75bb4c-1491-4243-a7fd-5b7bc42ac2e0:78fedfeb-2626-43be-95cf-eb30d4321e5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/52/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/52/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/da75bb4c-1491-4243-a7fd-5b7bc42ac2e0:78fedfeb-2626-43be-95cf-eb30d4321e5b"}], "citovane_v": []}