{"guid": "aad77330-773e-4408-978b-03c5c8083af9:4f2823ba-d37b-4041-8759-145480ecae61", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1317217055.2", "spisova_znacka": "4CoCsp/32/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoCsp/32/2022 z 31. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. mája 2024, sp. zn. 4CoCsp/32/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1317217055.2", "identifikacne_cislo": "1317217055", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Kašajová", "sudca_id": 1149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-kasajova-1149", "datum_vydania": "2024-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f2823ba-d37b-4041-8759-145480ecae61", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1317217055.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1317217055.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1317217055.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoCsp/32/2022\n1317217055\n31. 05. 2024\nJUDr. Anna Kašajová\nECLI:SK:KSBA:2024:1317217055.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov\nMgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej st. v právnej veci žalobcu: Q. D., narodený\nXX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XA, J. W. F., zastúpený advokátskou kanceláriou ACCEPTUM, s.r.o.,\nso sídlom Záhradnícka 36, Bratislava, IČO: 36 863 459, proti žalovanému v 1. rade: KOOPERATIVA\npoisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,\nzastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava\na žalovanému v 2. rade: BNP Paribas Cardif Poisťovňa, a.s., so sídlom Bottova 2A, Bratislava,\nIČO: 36 534 978, zastúpený Mgr. Stanislavom Hutňanom, advokátom, so sídlom Kominárska 2,4,\nBratislava, o zaplatenie 15.700 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku\npôvodne Okresného súdu Bratislava III teraz Mestský súd Bratislava IV zo dňa 16. júla 2020 č. k.\n11Csp/55/2017-237 v spojení s opravným uznesením zo dňa 15. júna 2022 č. k. 11Csp/55/2017-277\ntakto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu\na na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n\nvraci\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a\nnerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.700 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od\n26.08.2016 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, žalobcovi priznal voči\nžalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnej výške a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne\na nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 942 eur.\n2. Vec právne posúdil podľa ust. § 788, § 795, § 797 ods. 1,2,3,4, § 517 Občianskeho zákona, § 164\nzákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve, § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.\n3. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 15.700 eur a to tak, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 15.227,56\neur s príslušenstvom a žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 472,42 eur s príslušenstvom,\nz titulu poistných zmlúv. Tvrdil, že so žalovaným 1/ uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej\npredmetom bolo havarijné poistenie EuroKasko motorového vozidla P. P., EČV: B. s určenou cenou\n57.080 eur a poistnú zmluvu XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie finančnej straty GAP s\ncenou vozidla 26.700 eur, bez spoluúčasti poisteného. Konštatoval, že zo zmluvy vyplýva, že hlavným\npoisťovateľom je žalovaný 1/ a spolupoisťovateľom je žalovaný 2/. Uviedol, že dňa 18.10.2015 došlo\nku škodovej udalosti tak, že v čase asi o 22,30 hod. žalobca nedobrzdil svoje motorové vozidlo a\nnarazil do pred ním stojaceho vozidla V. E.-X, EČV: A., v dôsledku čoho došlo ku poškodeniu oboch\nvozidiel. Žalobca poistnú udalosť nahlásil aj Krajskému riaditeľstvu PZ, ktoré oznámilo, že škodová\nudalosť nespĺňa podmienky dopravnej nehody, ale ide o škodovú udalosť. Žalovaný 1/ oznámil, že\nškodu na vozidle vyhlásil ako totálnu škodu a bude ju aj tak likvidovať, s odpočtom zvyškov vozidla,\n\nvšeobecnú hodnotu vozidla vypočítal na sumu 17.251,85 eur a hodnotu predajných zvyškov na sumu\n11.000 eur. Žalobca urgoval ukončenie šetrenia škodovej udalosti a jej vyplatenie, vrátane poistenia\nfinančnej straty GAP. Dňa 09.08.2016 žalovaný 1/ oznámil, že ukončil šetrenie a uzavrel škodovú udalosť\nbez náhrady škody, s odôvodnením, že nedošlo ku vzniku škodovej udalosti spôsobom, aký bol opísaný\nv oznámení o vzniku škodovej udalosti a na svojom stanovisku zotrval aj po následných urgenciách.\nŽalobcu kontaktoval vlastník druhého poškodeného vozidla, ktorému rovnako nevyplatili poistné plnenie,\ns rovnakým odôvodnením a uviedol, že si dal vypracovať znalecký posudok č. 8/2016 vo veci posúdenia\npríčinnej súvislosti poškodenia a výpočtu výšky škody pri danej škodovej udalosti, podľa ktorého bol\njednoznačne ustálený záver, že ku škodovej udalosti došlo spôsobom, aký bol opísaný v oznámení\no vzniku škodovej udalosti. Podľa žalobcu v dôsledku škodovej udalosti došlo ku totálnej škode, čím\nvznikol nárok na poistné plnenie predstavujúce sumu 26.700 eur. Od tejto sumy je potrebné odpočítať\nsumu predajných zvyškov vozidla, ktoré poisťovňa stanovila na 11.000 eur a preto požadovaná výška\npoistného plnenia je 15.700 eur. Uviedol, že žalovaný 1/ má povinnosť zaplatiť sumu krytú z havarijnej\npoistnej zmluvy v plnej výške 6.251,58 eur, pozostávajúcu z totálnej škody určenej na 17.251,58 eur,\nod ktorej sa odpočíta suma predajných zvyškov vozidla. Žalovaný 1/ a 2/ majú povinnosť zaplatiť aj\nsumu vo výške 9.448,42 eur v podiele žalovaný 1/ 95 %, t.j. 8.976 eur a žalovaný 2/ v podiele 5 %, t.j.\n472,42 eur. Skonštatoval, že poistná zmluva finančnej straty bola uzatvorená na hodnotu 26.700 eur,\nod tejto sumy je potrebné odpočítať sumu predajných zvyškov vozidla a sumu 6.251,58 eur, ktorá je\nkrytá z havarijnej poistnej zmluvy. Na základe týchto výpočtov žalobca vypočítal povinnosť žalovaného\n1/ zaplatiť mu 15.227,58 eur a žalovaného 2/ sumu 472,12 eur.\n4. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ poistnú zmluvu\nč. XXXXXXXXXX na havarijné poistenie motorových vozidiel - Euro Kasko a to podľa návrhu zmluvy\nzo dňa 17.07.2015, so začiatkom poistenia dňom 17.07.2015 na dobu neurčitú. Základné poistenie\npredstavovalo sumu 57.080 eur, spoluúčasť 5%, minimálne 66 eur. Nepovažoval za sporné, že žalobca\nuzatvoril so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie finančnej\nstraty - GAP, podľa návrhu zo dňa 27.07.2015. Hlavný poistiteľ bol žalovaný 1/ v rozsahu 95 % a\nspolupoistiteľ žalovaný 2/ v rozsahu 5 %. Poistná suma predstavovala 57.080 eur. Nepovažoval za\nspornú ani skutočnosť, že žalobca oznámil poistnú udalosť zo dňa 18.10.2015, ktorú popísal tak, že v\nčase asi o 22,30 hod. v Devínskej Novej Vsi na ulici Jána Jonáša neubrzdil svoje motorové vozidlo a\npred priechodom pre chodcov narazil do vozidla V. E.-X, EČV: A.. Žalovaný 1/ žalobcovi oznámil, že\nnáklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla a vyhlásil\nškodu za totálnu. Všeobecnú hodnotu vozidla stanovil na sumu 17.251,58 eur a hodnotu zvyškov vozidla\nna sumu 11.000 eur. Listom zo dňa 09.08.2016 žalovaný 1/ oznámil žalobcovi, že vykonaným šetrením\nbolo zistené, že ku vzniku škodovej udalosti nedošlo spôsobom aký bol opísaný v oznámení o vzniku\nškodovej udalosti a uzatvoril škodovú udalosť bez náhrady škody.\n5. Mal za preukázané, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako ju popisoval žalobca a ďalší účastník\nškodového deja. Túto skutočnosť podľa prvoinštančného súdu v spore preukázala jednak svedecká\nvýpoveď svedkyne R. M., ktorá ako svedok nárazu vozidiel potvrdila popisovaný priebeh škodového\ndeja a hlavne znalecké dokazovanie, v rámci ktorého znalec ustanovený súdom konštatoval, že\nku stretu motorových vozidiel mohlo dôjsť tak, ako vodiči popísali skutkové okolnosti, teda priebeh\nškodovej udalosti a znalkyňa po vykonaní analýzy priebehu škodovej udalosti uviedla, že poškodenia\nvozidiel navzájom korešpondujú. Nakoľko súd prvej inštancie považoval za preukázané, že ku poistnej\nudalosti došlo, mal za to, že vznikol žalobcovi nárok na poistné plnenie v zmysle uzatvorenej zmluvy.\nSkonštatoval, že výšku poistného plnenia žalovaný 1/, ani 2/ nespochybnili a mal za to, že povinnosťou\nžalovaných bolo poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Nebolo sporné, že došlo ku totálnej škode a\nžalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie predstavujúce podľa zmluvy sumu 26.700 eur, od ktorej sumy\nodpočítal sumu predajných zvyškov vozidla, ktoré žalovaný ocenil na 11.000 eur, preto poistné plnenie\npodľa súdu prvej inštancie predstavuje sumu 15.700 eur. Poukázal na § 164 zákona č. 39/2015 Z.z.\no poisťovníctve s tým, že podľa uzatvorenej zmluvy predstavoval podiel v spolupoistení 95 % žalovaný\n1/ a 5% žalovaný 2/. Skonštatoval, že v zmluve nebolo ustanovené, že má žalobca právo na celé\nplnenie iba voči hlavnému poisťovateľovi, preto zaviazal oboch žalovaných. Uviedol, že napriek tomu,\nže súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne, žalovaní sa podieľajú na poistnom plnení v podiele\nurčenom v zmluve a to žalovaný 1/ 95 % poistného plnenia a žalovaný 2/ 5 %.\n6. O príslušenstve pohľadávky rozhodol v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia\nvlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho\n\nzákonníka v znení neskorších predpisov, s tým, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych\nbodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania\ns plnením peňažného dlhu. Považoval za preukázané, že oznámenie o riešení škodovej udalosti a\nukončení šetrenia bolo datovené 09.08.2016, plnenie sa stalo splatným dňa 25.08.2016, preto zaviazal\nžalovaných na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške od 26.08.2016 do zaplatenia.\n7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 C.s.p a úspešnému žalobcovi priznal plnú\nnáhradu trov konania. Žalobca bol v spore od súdneho poplatku oslobodený v zmysle ustanovenia §\n4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v\nznení neskorších predpisov, preto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku za podanú\nžalobu vo výške 942 eur a to na účet súdu prvej inštancie.\n8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v\nzákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol rozsudok v celom rozsahu. Odvolanie podal z dôvodov, že\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - § 365\nods. 1 písm. f) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci - § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\n9. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 25 rozsudku a mal za to, že\nz jeho strany požadované poistné plnenie nebolo možné uskutočniť, čo v konaní pred súdom prvej\ninštancie niekoľkokrát deklaroval. Konštatoval, že vzhľadom na to, že predpokladom likvidácie škodovej\nudalosti z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy pre poistenie finančnej straty - GAP je primárne vznik nároku\nna poistné plnenie z Havarijného poistenia je podaná žaloba nedôvodná, žalovaný 2/ teda nemal ani inú\nmožnosť a v rozsahu 5 % plniť poistenie nemohol, pričom uvedená skutočnosť je potvrdená a vyplýva\nz ustanovenia bodu 16. Čl. 1 Všeobecných poistných podmienok GAP č. XXX zo dňa 01.05.2014,\npodľa ktorého je samotný vznik nároku na poistné plnenie podmienený plnením z havarijného poistenia.\nNamietal, že tieto skutočnosti súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil, navyše v celom\nnapadnutom rozsudku sa nevysporiadal s právnou argumentáciou žalovaného 2/ o jeho možnosti\nplniť až subsidiárne. Podľa žalovaného 2/ súd prvej inštancie arbitrárne tieto skutočnosti vo svojom\nrozhodnutí vôbec neuviedol a má za to, že sa týmito podstatnými ustanoveniami vôbec nezaoberal\nani ich nehodnotil. Namietal aj bod 23 rozsudku súdu prvej inštancie a dôvodil, že v konaní boli\npredložené ďalšie dva znalecké posudky, ktoré vôbec nekorešpondujú so závermi v znaleckom posudku\nvypracovaným J.. Z. P. a tieto negujú skutočnosti uvádzané žalobcom. Súd prvej inštancie podľa\nžalovaného 2/ v odôvodnení vôbec neuviedol, prečo považoval zvyšné dva znalecké posudky za\nneprijateľné, alebo prečo ich nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy len uviedol, že boli v konaní\npredložené, avšak bez akéhokoľvek právneho záveru, resp. bez zaujatia relevantného stanoviska a\nbez ich vzájomnej komparácie. Žalovaný 2/ mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo\ndostatočne preukázané a to ani s poukazom na znalecký posudok č. 58/2019 vypracovaný znalcom\nJ.. Z. P.Š., ktorý bol predložený v predmetnom konaní a z ktorého záverov vychádzal aj súd prvej\ninštancie pri svojom rozhodovaní, že k škodovej udalosti došlo tak, ako to uviedol žalobca. Konštatoval,\nže znalecký posudok č. 58/2019 obsahuje závery resp. záver v polohe spochybniteľných domnienok,\nkeď tento obsahuje spojenie „mohlo dôjsť“, čo podľa názoru žalovaného 2/ neznamená, že k tomu tak v\nskutočnosti došlo. Podľa žalovaného 2/ je nepochybné, že nie je dostatočne preukázaná skutočnosť, že\ntvrdenie žalobcu o vzniku celého škodového deja je pravdivé. Uviedol, že v konaní nebol predložený len\nznalecký posudok č. 58/2019, ale boli do konania predložené ďalšie dva znalecké posudky a to znalecký\nposudok č. 2/2016 zo dňa 19.01.2016 vypracovaný J.. K. K.Š., ako aj znalecký posudok č. 8/2016 zo\ndňa 22.06.2016 vypracovaný znalcom J.. Q. T.. Poukázal na znalecký posudok č. 58/2019, v ktorom\nznalkyňa na str. 14 uviedla prečo nie je možné považovať energetickú korešpondenciu poškodenia\npredmetných vozidiel za presnú a vychádzala len z ilustračnej simulácie . V znaleckom posudku č.\n2/2016 však znalec v závere skonštatoval, že z technického hľadiska poškodenie vozidiel nevzniklo\npri vzájomnom silovom pôsobením, popisovanom v priebehu nehody. Poškodenie vozidiel nevzniklo\npopisovaným vzájomným kontaktom a ani na mieste, kde bola udalosť zadokumentovaná. Znalec\nďalej uviedol, že najmä energetický rozsah poškodenia vozidiel vylučuje vzájomný kontakt popísaným\nspôsobom, nárazom nebrzdeného vozidla Audi rýchlosťou 60 až 80 kilometrov za hodinu spomaľujúceho\nvozidla Mazda v rýchlosti 10 kilometrov za hodinu. V tejto súvislosti s poukázal aj na znalecký posudok\nč. 8/2016 s tým, že ani uvedený znalecký posudok závery uvedené v znaleckom posudku č. 2/2016\nnevyvrátil, pričom skutočnosti v ňom uvedené ani nespochybnil. Žalovaný 2/ má preto za to, že s\npoukazom na závery súdu o preukázaní skutkového deja, tak ako to uviedol žalobca, toto nie je z\n\nvykonaného dokazovania dostatočne zrejmé a ani preukázané. Namietal, že súd prvej inštancie však\nv odôvodnení rozhodnutia znalecké posudky č. 8/2016 a 2/2016 úplne opomenul, nie je zrejmé akým\nspôsobom vyhodnotil tieto dva znalecké posudky a na základe akých právnych úvah k uvedenému\ndospel.\n10. Žalovaný 2/ ďalej považoval za značné pochybenie súdu prelomenie zásady iudex ne eat ultra petita\npartium teda, že súd nemôže ísť nad rámec návrhov strán sporu. Uviedol, že žalobca v žalobnom petite\nnavrhoval, aby súd vydal rozsudok v znení: „Žalovaní v I. a II. rade súd povinní zaplatiť žalobcovi sumu\nvo výške 15.700 EUR a to tak, že žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť sumu vo výške 15.227,58 EUR s\n5,00 %-ným ročným úrokom z omeškania od 26.08.2016 do zaplatenia a žalovaný v II. rade je povinný\nzaplatiť sumu vo výške 472,42 EUR s 5,00 %-ným ročným úrokom z omeškania od 26.08.2016 do\nzaplatenia a žalovaný v I. a II. rade súd povinní zaplatiť trovy konania na účet žalobcu “. Poukázal na\nvýrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý prvým výrokom rozhodol: „Žalovaný v I. rade a žalovaný\nv II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.700 EUR, spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 5 % p. a. od 26.08.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.“ Skonštatoval, že žalobca v žalobnom petite požadoval, aby súd zaviazal žalovaného\n1/ úhradou sumy 15.227,58 EUR a žalovaného 2/ úhradou sumy 472,42 EUR, pričom nie spoločne\nnerozdielne ako uviedol súd, ale každý podľa svojho pomeru.\nUviedol, že spoločne a nerozdielne znamená že žalovaní 1/ a 2/ majú povinnosť túto sumu splatiť\nspoločne, hneď bez rozdielu, pričom takto to žalobca v podanej žalobe neuvádzal. Mal za to, že\nani z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, na základe akých právnych úvah k\ntakémuto niečomu dospel. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 164 ods. 2 zákona č. 39/2015 Z.\nz. o poisťovníctve: „Hlavný spolupoisťovateľ spravuje spolupoistenie, najmä určuje všeobecné poistné\npodmienky a výšku poistného, prijíma poistné, prijíma od poisteného oznámenia o poistnej udalosti,\nvedie vyšetrovanie nevyhnutné na zistenie rozsahu povinnosti spolupoisťovateľov poskytnúť poistné\nplnenie a v tomto rozsahu koná hlavný spolupoisťovateľ v mene ostatných spolupoisťovateľov.“ Ďalej\npoukázal na bod 28. rozsudku a uviedol, že vedený záver súdu prvej inštancie je nesprávny a to s\nohľadom na dikciu § 164 ods. 2 zákona o poisťovníctve, nakoľko podľa zákona hlavný poisťovateľ žalovaný 1/, poskytuje poistné plnenie a koná v tomto rozsahu ako hlavný poisťovateľ v mene ostatných\nspolupoisťovateľov, t. j. aj v mene žalovaného 2/. Konštatoval, že súdu prvej inštancie z predložených\ndôkazov - najmä poistnej zmluvy - bolo známe, akým pomerom sa hlavný spolupoisťovateľ spolu so\nspolupoisťovateľom podieľa na prípadnom poistnom plnení, napriek tomu zaviazal žalovaného 1/ a\nžalovaného 2/ uhradiť poistné plnenie spoločne a nerozdielne a ani racionálne nezdôvodnil, na základe\nakých úvah prípadne právnych noriem dospel k uvedenému záveru. Navrhol rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanému 2/ priznať nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že považuje za mimoriadne zvláštny postup\nžalovaného 2/, ktorý podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie napriek tomu, že žalovaný 1/\nodvolanie voči rozsudku nepodal a po jeho doručení uhradil žalobcovi 95 % žalovanej pohľadávky, o čom\nbol žalovaný 2/ informovaný oboma zostávajúcimi sporovými stranami. Konštatoval, že v konaní riadne\npreukázal a osvedčil vznik nároku na plnenie z havarijného poistenia, ako aj z poistenia finančnej straty\nGAP. K argumentácii žalovaného 2/ a to údajnej absencii nároku na plnenie z poistenia finančnej straty\nGAP pred tým, ako došlo k plneniu z havarijného poistenia zdôraznil, že daný stav v žiadnom prípade\nnezavinil žalobca, ale ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, zavinil ho žalovaný 1/. Konštatoval, že si\nu žalovaného 1/ riadne a včas uplatnil nárok na vyplatenie poistného plnenia z oboch poistení, pričom\nžalovaný 1/ svojvoľne odmietol poskytnúť poistné plnenie, preto žalobca nemal žiadnu inú možnosť, ako\nuplatniť svoj oprávnený nárok súdnou cestou. Má za to, že s prihliadnutím na plynutie lehôt by nebolo zo\nstrany žalobcu opatrné, ak by ako žalovaného označil len žalovaného 1/ a vo vzťahu k nároku na plnenie\nz poistenia finančnej straty GAP voči žalovanému 2/ čakal na skončenie takého konania. Uviedol, že\nvzhľadom na znenie poistnej zmluvy mohol komunikovať výlučne so žalovaným 1/ a voči nemu si mohol\n(a musel) uplatňovať všetky svoje nároky z uzavretých poistných zmlúv. Je toho názoru, že nemôže byť\nna ťarchu žalobcu - spotrebiteľa, ak kvôli vzájomne na prvý pohľad nekoordinovanému postupu oboch\nžalovaných malo dôjsť k údajnému predčasnému podaniu žaloby voči žalovanému 2/. Tento argument\nodvolateľa podľa názoru žalobcu neobstojí a žalobca postupoval pri uplatnení svojich nárokov v súlade\ns obsahom poistných zmlúv. Žalobca si u žalovaného 1/ riadne uplatnil nárok na vyplatenie poistného\nplnenia z oboch poistení, pričom žalovaný 1/ svojvoľne odmietol poskytnúť poistné plnenie, preto\nžalobca nemal žiadnu inú možnosť, ako uplatniť svoj oprávnený nárok súdnou cestou. Konštatoval, že\n\ns prihliadnutím na úhradu 95 % žalovanej pohľadávky žalovaným 1/ po doručení rozsudku, v súčasnosti\nuž neexistuje ani žalovaným 2/ uvádzaná údajná prekážka plnenia nároku z titulu poistenia finančnej\nstraty GAP aj zo strany žalovaného 2/, takže splneniu pohľadávky zo strany odvolateľa nič nebráni. K\nargumentácii vo vzťahu k záverom súdu týkajúcim sa preukázania okolnosti vzniku škodovej udalosti\na jej priebehu zdôraznil, že žalovanému 2/ boli doručené všetky tri znalecké posudky obsiahnuté v\nsúdnom spise, ako aj vyjadrenia sporových strán a ďalšie dôkazy. Pred skončením dokazovania sa\nžalovaný 2/ k obsahu znaleckých posudkov vôbec nevyjadril a jeho argumenty obsiahnuté v časti\nIV. odvolania by tak podľa žalobcu nemali byť vzaté do úvahy. Z opatrnosti považoval za potrebné\nuviesť, že priebehu konania žalobca uviedol, že akýkoľvek znalecký posudok k okolnostiam vzniku\nškodovej udalosti a jej priebehu môže trpieť nedostatkom objektívnych východiskových dát spôsobeným\nabsenciou meraní a zadokumentovania relevantných stôp na mieste škodovej udalosti. Má za to,\nže pokiaľ obsah jednotlivých znaleckých posudkov je v tejto časti relativizovateľný, bolo nevyhnutné\nokolnosti vzniku škodovej udalosti a jej priebeh preukázať inými dôkaznými prostriedkami - v danom\nprípade výsluchom žalobcu, výsluchom vodiča poškodeného vozidla p. T. E., ako aj výsluchom svedka\nškodovej udalosti pani R. M.. Tieto výsluchy boli počas konania vykonané a ani jeden zo žalovaných\nnepredložil žiadny argument, ktorými by tvrdenia svedkov boli spochybnené či vyvrátené. Žalovaný\n2/ žiadnemu zo svedkov nepoložil ani jednu otázku, preto podľa žalobcu sú závery o nesprávnosti\nvyhodnotenia skutkového stavu konajúcim súdom v rozsudku sú zo strany žalovaného 2/ oneskoreným\npokusom spochybniť konkrétne skutočnosti bez existencie konkrétnych dôvodov, pre ktoré by závery\nobsiahnuté v rozsudku mali byť nesprávne. K namietanému nesprávnemu postupu súdu prvej inštancie ,\nktorý podľa žalovaného 2/ rozhodol nad rámec petitu uvedeného v žalobnom návrhu poukázal na §\n164 ods. 2 zákona o poisťovníctve a je toho názoru, že postup súdu prvej inštancie sa v tomto smere\ndá pochopiť práve s odkazom na ustanovenie § 164 ods. 2 zákona o poisťovníctve. Konštatoval, že v\nnedávnej minulosti mali obaja žalovaní spoločný produkt poistenia finančnej straty GAP nastavený v\ntejto súvislosti veľmi neprehľadne, nebol daný žiadny pomer, akým si má poistený uplatniť svoje nároky\nvo vzťahu k obom poisťovniam, preto vznikali neprehľadné situácie a viacerí poistení boli vystavení\ndo nevďačnej pozície, kedy sa domáhali svojich nárokov komplikovaným spôsobom, na etapy, zdĺhavo\na so zvýšenými nákladmi. Podľa žalobcu súd pravdepodobne túto pochybnú prax pozná a práve s\nprihliadnutím na citované ustanovenia zákona o poisťovníctve, doterajšiu prax oboch žalovaných a aj ich\npomerne pasívny prístup k predmetnému konaniu zvolil aj túto cestu ochrany práv spotrebiteľa (žalobcu)\npri rozhodovaní o jeho nároku voči obom žalovaným. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdiť.\n12. Žalovaný 2/ v odvolacej replike uviedol, že aj naďalej trvá na dôvodnosti podaného odvolania, ako\naj na odvolacích dôvodoch. Konštatoval, že aj samotný žalobca pripúšťa v predmetnom vyjadrení, že\nako žalovaného označil v žalobe žalovaného 2/ len z právnej opatrnosti. Nesúhlasil s názorom žalobcu,\nže sa k obsahu znaleckých posudkov nevyjadril a preto argumenty obsiahnuté v časti IV. odvolania by\nnemali byť podľa jeho názoru vzaté odvolacím súdom do úvahy. Skonštatoval, že žalobca nevyhodnotil\nskutočnosť, že závery z posledného znaleckého posudku relevantne spochybnil aj žalovaný 1/, s\nktorého výhradami sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal, resp. tieto\núplne ignoroval. K prezentovaným tvrdeniam žalobcu týkajúcich sa výsluchov svedkov R. M. a T. E.,\npoukázal na to, že v konaní boli predložené ďalšie dva znalecké posudky, ktoré vôbec nekorešpondujú so\nzávermi v znaleckom posudku vypracovaným J.. Z. P.. Zdôraznil, že tieto nepreukazujú skutočnosti, ktoré\nuvádza žalobca, a rovnako tak svedecké výpovede. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný 2/ považuje\nargumentáciu ohľadom „nepoloženia otázok“ za vyvrátenú v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca sa\nsnaží navodiť dojem, akoby bol žalovaný 2/ v súdnom konaní úplne bol pasívny s čím nesúhlasí\ns tým, že vznesené výhrady k opomenutiu zohľadnenia zvyšných dvoch znaleckých posudkov boli\nuvedené v podanom odvolaní, nakoľko má za to, že tieto budú súdom riadne reflektované, pričom\nale súd prvej inštancie arbitrárne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ich vôbec neuviedol, v čom\nich mal považovať za neprijateľné resp. prečo ich nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy. Uvedené\nvýhrady považuje za dôvodné, ak znalecký posudok č. 58/2019 obsahuje závery resp. záver v polohe\nspochybniteľných domnienok, keď tento obsahuje spojenie eventuality „mohlo dôjsť“, pričom uvedené\nbolo spochybnené žalovaným 1/ z titulu hlavného poisťovateľa aj dňa 30.06.2020 pred záverečnou\nrečou. Opätovne zdôraznil, že súd prvej inštancie nemôže ísť nad rámec návrhov strán sporu, čo je\npodľa žalovaného 2/ popieraním práva na spravodlivý proces. Má za to, že preukázal, že obaja žalovaní\nnemôžu byť povinní plniť spoločne a nerozdielne, nakoľko je to nielen v rozpore s uzavretými zmluvami\nmedzi žalovanými, ale aj v rozpore s uzatvorenou zmluvou medzi žalovaným 1/ a žalobcom, rovnako tak\n\naj v rozpore so žalobným petitom. Skonštatoval, že žalobca si je vedomý tejto skutočnosti, keď podanou\nžalobou v petite žiadal žalované strany plniť v rozsahu podľa zmluvného dojednania.\n13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 378\nods. 1, § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec\nvrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n14. Po preskúmaní spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné a\nnapadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, pretože prvoinštančný súd rozhodol ultra petitum a nedostatočne\nzdôvodnil svoje rozhodnutie. Žalovaný 2/ v odvolaní namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie\nnebolo dostatočne preukázané, že k škodovej udalosti došlo tak, ako tvrdil žalobca. Namietal, že\nsúd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal len zo záverov znaleckého posudku č. 58/2019\nvypracovaného znalkyňou J.. Z. P., pričom v konaní boli predložené ďalšie dva znalecké posudky,\nznalecký posudok č. 2/2016 zo dňa 19.01.2016 vypracovaný J.. K. K. a znalecký posudok č. 8/2016 zo\ndňa 22.06.2016 vypracovaný znalcom J.. Q. T., ktoré vôbec nekorešpondujú so závermi v znaleckom\nposudku vypracovaným J.. Z. P., a ktoré negujú skutočnosti uvádzané žalobcom. Namietal, že súd prvej\ninštancie v odôvodnení vôbec neuviedol, prečo považoval zvyšné dva znalecké posudky za neprijateľné,\nalebo prečo ich nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy resp. v odôvodnení rozhodnutia znalecké\nposudky č. 8/2016 a 2/2016 úplne opomenul, nie je zrejmé, akým spôsobom tieto dva znalecké posudky\nvyhodnotil a na základe akých právnych úvah dospel k záveru, že k škodovej udalosti došlo tak, ako\ntvrdil žalobca.\n15. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,\naké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci\nvyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil\npodstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a\nktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal\nďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.\nSúd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n16. Citované ustanovenie je procesnou garanciou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo\nna spravodlivé súdne konanie totiž v sebe zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nlebo len dodržaním tohto čiastkového oprávnenia môže byť v konečnom dôsledku naplnené právo\nna spravodlivý súdny proces ako celok. Za rozhodnutie napĺňajúce toto právo možno pokladať potom\niba súdne rozhodnutie obsahovo zodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku\nustanovením § 220 ods. 2 CSP. K otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí existuje rozsiahla\njudikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá v\nkonečnom dôsledku nadväzuje na východiská definované Európskym súdom pre ľudské práva v\nrozhodnutiach týkajúcich sa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jej\nspoločným menovateľom je v zásade jednoduchá téza: strana sporu (resp. účastník) má v rámci práva na\nspravodlivý súdny proces právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatneným právom a obranou proti takému uplatneniu (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2\nCdo 170/2005, rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 119/03, rozhodnutie ESĽP vo veci Garcia Ruiz proti\nŠpanielsku z 21.01.1999, prípadne Ruiz Torija proti Španielsku z 09. 12.1994, atď.).\n17. Základným atribútom odôvodnenia každého súdneho rozhodnutia je právne posúdenie veci\na presvedčivosť odôvodnenia. Súdne rozhodnutie nerešpektujúce zásady uvedené v citovaných\nustanoveniach o zákonných náležitostiach odôvodnenia je nepreskúmateľné. Nedostatok zákonného\nobsahu súdneho rozhodnutia sa prejavuje v jeho nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti\ndôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, keď nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom\nodôvodnení správny. V rozpore s korektným a ústavne konformným výkladom ust. 220 ods. 2 CSP je\núplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia.\n18. Odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie z pohľadu preskúmateľnosti úvah vedúcich k\nrozhodnutiu práve spôsobom zvoleným prvoinštančným súdom (a možnosti buď akceptovania takýchto\núvah alebo naopak ich odmietnutia) možno označiť za vnútorne nekonzistentné a nepresvedčivé,\n\nnakoľko súd prvej inštancie samotné dôvody svojho rozhodnutia v súvislosti s preukázaním škodovej\nudalosti zhrnul len v bode 23 rozsudku, z ktorého však nie je možné jednoznačne posúdiť ako sa\nvysporiadal s dôvodnosťou resp. nedôvodnosťou žaloby vzhľadom na žalovanými 1/ a 2/ namietanú jej\nnedôvodnosť a takéto všeobecné závery súdu prvej inštancie nie je možné akceptovať. V danej veci\nje nepochybné, že žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na havarijné\npoistenie motorových vozidiel - Euro Kasko, so začiatkom poistenia dňom 17.07.2015 na dobu neurčitú.\nZákladné poistenie predstavovalo sumu 57.080 eur, spoluúčasť 5 % , minimálne 66 eur. Žalobca uzatvoril\nso žalovaným 1/ a žalovaným 2/ poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie finančnej straty - GAP,\npodľa návrhu zo dňa 27.07.2015. Hlavný poistiteľ bol žalovaný 1/ v rozsahu 95 % a spolupoistiteľ\nžalovaný 2/ v rozsahu 5 %. Poistná suma predstavovala 57.080 eur. Dňa 18.10.2015 došlo ku škodovej\nudalosti, ktorú žalobca popísal tak, že v čase asi o 22,30 hod. v Devínskej Novej Vsi na ulici Jána\nJonáša neubrzdil svoje motorové vozidlo a pred priechodom pre chodcov narazil do vozidla V. E.-X,\nEČV: A.. Žalovaný 1/ žalobcovi oznámil, že náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie\nekonomickej opraviteľnosti vozidla a vyhlásil škodu za totálnu. Všeobecnú hodnotu vozidla stanovil na\nsumu 17.251,58 eur a hodnotu zvyškov vozidla na sumu 11.000 eur. Listom zo dňa 09.08.2016 žalovaný\n1/ oznámil žalobcovi, že vykonaným šetrením bolo zistené, že ku vzniku škodovej udalosti nedošlo\nspôsobom aký bol opísaný v oznámení o vzniku škodovej udalosti a uzatvoril škodovú udalosť bez\nnáhrady škody. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako ju\npopisoval žalobca a ďalší účastník škodového deja a nakoľko považoval za preukázané, že k poistnej\nudalosti došlo, mal za to, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie v zmysle uzatvorenej zmluvy.\n19. Platná procesná úprava medzi odvolacie dôvody zaraďuje aj námietky, týkajúce sa vád v skutkových\nzisteniach prvoinštančného súdu (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP - súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam); v tomto prípade ide o nesprávny postup\nsúdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom súd zobral do úvahy skutočnosti,\nktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané; odvolacia\nnámietka v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, podľa ktorej rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, zahŕňa hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje\nmylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový\nstav nemožno použiť.\n20. Odvolací súd skutkové okolnosti vzniku poistného vzťahu nepovažoval za sporné; sporným bolo\nči k škodovej udalosti došlo spôsobom ako uviedol žalobca. Za účelom zodpovedania tejto otázky\nboli v konaní predložené znalecké posudky č. 58/2019 vypracovaný znalkyňou J.. Z. P., znalecký\nposudok č. 2/2016 zo dňa 19.01.2016 vypracovaný J.. K. K. a znalecký posudok č. 8/2016 zo dňa\n22.06.2016 vypracovaný znalcom J.. Q. T.. Odvolacia argumentácia žalovaného 2/ spočívala v tvrdení,\nže súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal len zo záverov znaleckého posudku č. 58/2019\nvypracovaného znalkyňou J.. Z. P., a na ďalšie dva znalecké posudky ktoré negujú skutočnosti uvádzané\nžalobcom vôbec neprihliadol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol prečo ich nebral do úvahy.\nOdvolací súd sa stotožnil s touto odvolacou námietkou žalovaného 2/ a konštatuje, že z odôvodnenia\nrozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé a súdom vysvetlené na základe akých právnych úvah\nvychádzal len zo záverov znaleckého posudku č. 58/2019 a ako sa vysporiadal so znaleckými posudkami\nč. 2/2016 a č. 8/2016, ktoré nekorešpondujú so závermi v znaleckom posudku vypracovanom J.. Z. P.\nresp. prečo ich vôbec nebral do úvahy.\n21. Odvolací súd sa stotožnil aj s odvolacou námietkou žalovaného 2/, že súd prvej inštancie pochybil\na porušil zásadu iudex ne eat ultra petita partium teda, že súd nemôže ísť nad rámec návrhov strán\nsporu. Zo žaloby je nepochybné, že žalobca v žalobnom petite navrhoval, aby súd vydal rozsudok v\nnasledovnom znení: „Žalovaní v I. a II. rade súd povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.700 EUR\na to tak, že žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť sumu vo výške 15.227,58 EUR s 5,00 %-ným ročným\núrokom z omeškania od 26.08.2016 do zaplatenia a žalovaný v II. rade je povinný zaplatiť sumu vo\nvýške 472,42 EUR s 5,00 %-ným ročným úrokom z omeškania od 26.08.2016 do zaplatenia a žalovaní\nv I. a II. rade súd povinní zaplatiť trovy konania na účet žalobcu .“ Súd prvej inštancie rozhodol v bode\nI. napadnutého rozsudku: „Žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne\nzaplatiť žalobcovi sumu 15.700 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. od 26.08.2016\ndo zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Je potrebné zdôrazniť, že\nsúd je návrhom žalobcu, obsiahnutým v tzv. petite alebo žalobe viazaný. Platí zásada iudex ne eat ultra\npetit, ktorá znamená, že súd nemôže prisúdiť viac, ako sa požaduje petitom. Súd prvej inštancie na\n\nrozdiel od žalobcom navrhovaného petitu, aby zaviazal žalovaného 1/ úhradou sumy 15.227,58 EUR\na žalovaného 2/ úhradou sumy 472,42 EUR, rozhodol v rozpore s návrhom žalobcu tak, že zaviazal\nžalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 15.700 EUR spolu s úrokom z\nomeškania 5 % p.a. od 26.8.2016 do zaplatenia, pričom nezdôvodnil, na základe akých úvah prípadne\nprávnych noriem dospel k uvedenému záveru.\n22.\nNa základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil\npodľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení v spojení s § 391 ods. 1 CSP keď súd prvej inštancie\njednak nesprávnym procesným postupom resp. nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia\nv tomto smere odňal stranám sporu právo na spravodlivý proces vzhľadom na ich nemožnosť náležite\nsa brániť proti vysloveným argumentom, pričom v rámci zásady zachovania dvojinštančnosti súdneho\nkonania tieto nedostatky nemožno napraviť súdom odvolacím. Úlohou súdu prvej inštancie bude v\nďalšom konaní v prvom rade vysporiadať sa s predloženými znaleckými posudkami, ich závery\nvzájomne vyhodnotiť, náležite sa vysporiadať sa so všetkými argumentami prednesenými sporovými\nstranami a po vykonanom dokazovaní opätovne posúdiť, či k škodovej udalosti došlo spôsobom ako\nuviedol žalobca. V prípade ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že žaloba je dôvodná rozhodnúť\nv zmysle navrhovaného petitu a všetky prijaté závery v novom rozhodnutí riadne odôvodniť tak, aby\nspĺňalo požiadavku § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie musí byť zrozumiteľné, presvedčivé a konzistentné, a jeho právne závery jednoznačné, aby\nnaň mohli sporové strany v prípadnom odvolaní reagovať a právne voči nemu argumentovať, a aby bolo\nv odvolacom konaní preskúmateľné.\n23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 3 CSP) v novom\nrozhodnutí vo veci.\n24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch\nuvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň\npodania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie\n\nje podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde\n(§ 427 ods. 1,2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna\nzastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred\ndiskrimináciou\nalebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Csp/55/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}], "citovane_v": []}