{"guid": "35148dc7-ea05-4ddd-afc2-d846b5bab229:c92a15ea-2d2c-4a39-8381-1248ce74c916", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1318201679.1", "spisova_znacka": "9Co/96/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/96/2022 z 30. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2024, sp. zn. 9Co/96/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1318201679.1", "identifikacne_cislo": "1318201679", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Magdaléna Floreková", "sudca_id": 160, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-magdalena-florekova-160", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c92a15ea-2d2c-4a39-8381-1248ce74c916", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1318201679.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1318201679.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1318201679.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Co/96/2022\n1318201679\n30. 05. 2024\nJUDr. Magdaléna Floreková\nECLI:SK:KSBA:2024:1318201679.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov\nsenátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : O.. R. J., B.., nar.\nXX. X. XXXX, bytom Ď. X, T., zastúpený : JUDr. Beata Kováčová, advokát, Drieňová 1087/37, Bratislava,\nproti žalovanému : O.. E. D., nar. X. XX. XXXX, bytom C. XX, T., zastúpený: Mgr. Monika Brunová,\nadvokát, Račianska 153, Bratislava, o zaplatenie 834,82 € s prísluš., na odvolanie žalovaného proti\nrozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 8. 2. 2022 č.k. 61C/36/2018 - 469, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania\np o t v r d z u j e.\nVo zvyšnej časti odvolanie žalovaného o d m i e t a.\nŽalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi 834,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 1,.\n2. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 21. 2. 2017 do zaplatenia, vo výške 5\n% ročne zo sumy 59,63 € od 21. 3. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 18. 4.\n2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 24. 5. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 %\nročne zo sumy 59,63 € od 20. 6. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 25. 7.\n2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 22. 8. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 %\nročne zo sumy 59,63 € od 22. 9. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 21. 10.\n2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 21. 11. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 %\nročne zo sumy 59,63 € od 19. 12. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 16. 1.\n2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 19. 2. 2018 do zaplatenia, všetko do 3\ndní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej\ninštancie tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2/ V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca žalobou podanou na tamojší\nsúd dňa 07.03.2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia 834,82 € spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 5 % ročne zo sumy 59,63 eur od 19.01.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63\n€ od 21.02.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 21.03.2017 do zaplatenia, vo\nvýške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 18.04.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63\n€ od 24.05.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 20.06.2017 do zaplatenia, vo\nvýške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 25.07.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63\n€ od 22.08.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 22.09.2017 do zaplatenia, vo\nvýške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 21.10.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63\n€ od 21.11.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 19.12.2017 do zaplatenia, vo\n\nvýške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 16.01.2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 €\nod 19.01.2018 do zaplatenia a spolu s trovami konania.\n3/ Žalobca žalobu odôvodnil tým, že mu žalovaný dlhuje za obdobie od 01.01.2017 vrátane do\n28.02.2018 vrátane čiastku 834,82 € za skladovanie vecí v skladovacom kontajneri nachádzajúcom sa\nv T. na C. XX na parcele CKN č. XXXXX/XXX v k.ú. S.. Náklady na skladovanie sú fakturované mesačne\nnasledovne:\nrok 2017\n- číslo faktúry XXXXXXXX z 31.01.2017 splatná 18.01.2017 v sume 59,63 €\n- číslo faktúry XXXXXXXX z 06.02.2017 splatná 20.02.2017 v sume 59,63 €\n- číslo faktúry XXXXXXXX z 06.03.2017 splatná 20.03.2017 v sume 59,63 €\n- číslo faktúry XXXXXXXX z 03.04.2017 splatná 17.04.2017 v sume 59,63 €\n- číslo faktúry XXXXXXXX z 09.05.2017 splatná 23.05.2017 v sume 59,63 €\n- číslo faktúry XXXXXXXX z 05.06.2017 splatná 19.06.2017 v sume 59,63 €\n- číslo faktúry XXXXXXXX z 10.07.2017 splatná 24.07.2017 v sume 59,63 €\n- číslo faktúry XXXXXXXX z 07.08.2017 splatná 21.08.2017 v sume 59,63 €\n- číslo faktúry XXXXXXXX z 07.09.2017 splatná 21.09.2017 v sume 59,63 €\n- číslo faktúry XXXXXXXX z 06.10.2017 splatná 20.10.2017 v sume 59,63 €\n- číslo faktúry XXXXXXXX z 06.11.2017 splatná 20.11.2017 v sume 59,63 €\n- číslo faktúry XXXXXXXX z 04.12.2017 splatná 08.12.2017 v sume 59,63 €\nrok 2018\n- číslo faktúry XXXXXXXX z 01.01.2018 splatná 15.01.2018 v sume 59,63 €\n- číslo faktúry XXXXXXXX z 04.02.2018 splatná 18.02.2018 v sume 59,63 €.\n4/ Žalovanému bol okrem uvedených faktúr zaslaný list zo dňa 06.02.2017 označený ako „Vyžiadanie\nsúhlasu s vyprataním“. Žalobca v uvedenom liste vyzýva žalovaného, aby si veci vyzdvihol zo\nskladového kontajnera do 28.02.2017. Poukázal na to, že žalovaný opustil v roku 2005 nebytové\npriestory žalobcu a svoje veci, o ktoré už nemal záujem ponechal u žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný\no veci nemal záujem potvrdzuje tá skutočnosť, že tento stav trvá už 13 rokov. Žalovaný na výzvy\nnereagoval. Žalovanému boli uvedené faktúry doručované doporučene poštou. Žalovaný ich v odbernej\nlehote neprevzal. Žalovaný sa k uskladneným veciam hlási titulom vlastníckeho práva. Hnuteľné veci\nuskladnené v skladovom kontajneri ponechal v nebytových priestoroch žalobcu. So žalobcom nemal\na nemá žiadnu dohodu o ponechaní si vecí v priestoroch v jeho vlastníctve. Žalovaný bol viackrát\nvyzývaný na odnesenie si vecí. Na pojednávaní konanom dňa 15.11.2016 v konaní sp. zn. 14C/371/1997\nvedenom na Okresnom súde Bratislava II žalovaný vyhlasoval, že o uložené veci má záujem. Z\niniciatívy žalovaného sa konala dňa 03.05.2017 obhliadka vecí uložených v kontajneri. Žalovaný\npísomne potvrdil, že si veci odnesie. Termín na odnesenie si vecí navrhovaný žalobcom v zápise z\nobhliadky však prečiarkol. Právny zástupca žalovaného ho nabádal na odnesenie si vecí. Nespornosť\nnároku žalovaného je zrejmá aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 14C/371/1997 zo dňa\n23.02.2018. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Žalobca si uplatnil tiež nárok na úhradu zákonného\núroku z omeškania v zmysle § 517 Obč. zák. Poukázal na to, že nespornosť nároku je zrejmá z viacerých\nsúdnych konaní vedených na Okresnom súde Bratislava II (12C/78/2010, 9C/35/1999, 14C/371/1997).\nV uvedených konaniach bolo preukázané, že žalovaný nebol nájomcom žalobcu a nikdy mu nevzniklo\nprávo ponechávať si svoje veci u žalobcu. Žalobca označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to faktúry\n01 - 12/2017, 01, 02/2018 s podacími lístkami, list žalobcu zo 06.02.2017 (podaný listom spolu s faktúrou\nza 02/2017, záznam z obhliadky vecí zo dňa 03.05.2017, stanovisko žalobcu vo veci 14C/371/1997 z\n03.01.2018, podanie žalobcu v konaní 14C/371/1997 na Okresnom súde Bratislava II zo dňa 03.01.2018,\nrozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 14C/371/1997 zo dňa 23.02.2018, rozsudok Okresného\nsúdu Bratislava II sp. zn. 12C/78/2010 zo dňa 23.09.2012, rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.\nzn. 9C/35/1999 zo dňa 31.10.2016.\n5/ Súd dňa 26.03.2018 vydal platobný rozkaz č.k. 61C/36/2018-72, ktorý bol uznesením č.k.\n61C/36/2018-285 zo dňa 14.09.2018 zrušený v dôsledku podaného odporu (§ 267 ods. 3 CSP).\nŽalovaný v podanom odpore zo dňa 03.05.2018 najmä uviedol, že súd platobným rozkazom rozhodol\nna základe nedostatočne zisteného stavu veci a rozhodnutím ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu, ktorá\nnezodpovedá platným právnym predpisom a nezohľadňuje skutočnosť, že žalobca nezákonne vypratal\nich byt na C. XX v T. a nábytok a zariadenie bytu svojvoľne uložil do kontajnera. Výstavba objektu na\nC. XX bola povolená dňa 20.07.1975. Kolaudácia bola 29.12.1977 rozhodnutím 328/3567/1977/k-66.\nNezachovala sa projektová dokumentácia, ale z viacerých dokumentov je zrejmé, že na prízemí stavby\nbol vybudovaný byt. Potvrdzuje to aj pokolaudačná správa. Zo všeobecného technického popisu objektu\n\nz 18.06.1976 vyplýva - „na prízemí v pravej časti vstupu je umiestnená kotolňa a byt domovníka. Byt\ndomovníka je prístupný aj z haly a tiež má svoj samostatný vstup vonkajší.“ Východisková správa o\nrevízii elektriny zo 04.08.1977 uvádza - „v rozvádzači RE sú ističe pre domovnícky byt a el. sporák.“ V\nroku 1989 mu bol vtedajším zamestnávateľom pridelený tento služobný byt v objekte. Na základe tohto\nboli ObNV Bratislava III vyškrtnutí z miestneho zoznamu uchádzačov o byt. Proces pridelenia bytu a jeho\nvhodnosť pre rodinu s malým dieťaťom preskúmal v roku 1990 bytový odbor Národného výboru Hl. mesta\nSSR Bratislavy, pričom skonštatoval, že sú užívateľmi vlastného primeraného bytu. Neskôr v zmysle\nzákona SNR č. 189/1992 Zb. o úpravách niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými\nnáhradami sa zo služobného bytu stal byt obecný. V objekte si v tom čase prenajímalo nebytové priestory\nviacero podnikateľov. Dňa 24.09.1993 Magistrát hl. m. SR prenajal celý objekt na Drieňovej 37, v tom\nčase spravovaný Prevádzkarňou ObNV Bratislava II, vtedajšiemu poslancovi mestského zastupiteľstva\n(žalobcovi), ktorého v článku 5 ods. 6 nájomnej zmluvy č. 7-93-0-120-3 uzavretej dňa 24.09.1993 medzi\nHlavným mestom SR Bratislava ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, predmetom ktorej bolo\nprenechanie nehnuteľnosti na C. XX, okrem ich obydlia zaviazal uzavrieť zmluvy so všetkými nájomníkmi\nnebytových priestorov. Toto bolo potvrdené aj v zápisnici z odovzdania a prevzatia objektu, pričom nebol\nzrejmý vzťah žalobcu k nim ako nájomníkom obecného bytu v tomto objekte. Dňa 18.10.1994 požiadali o\nkúpu bytu. Žiadosť napriek ust. § 16 ods. 1 s poukázaním aj na ust. § 24 zákona NR SR č. 182/1993 Zb.\nbola Hlavným mestom SR ignorovaná. Neskôr sa však dozvedel, že dňa 20.10.1994, dva dni po podaní\njeho žiadosti, bol celý dvojpodlažný objekt s 650 m2 zastavanej plochy predaný za 1,9 mil. Sk žalobcovi\nbez výberového konania. V znaleckom posudku, ktorý je súčasťou kúpnej zmluvy je uvedený byt aj s jeho\nrozmermi. Magistrát Hl. mesta SR Bratislava vždy evidoval ich byt medzi bytmi vo svojej správe a ešte v\nroku 1995 im vystavil výpočtový list. Byt je evidovaný aj v zozname bytov vedenom v centrálnej evidencii\nobyvateľstva SR. Žalobca im od roku 1993 bránil byt riadne užívať. Odstavil im najprv teplú vodu, neskôr\nplyn, teplo aj studenú vodu. Dňa 17.02.2007 im boli zamrežované vchodové dvere a nemohli ani len\nvstúpiť do bytu, pričom bolo zabránené využívať všetko zariadenie (chladnička, pračka, nábytok, veci\nosobnej potreby). Napriek okamžitému ohláseniu na OR PZ Bratislava Ružinov č.k. DU:379/Ru-2007\nzo 17.02.2007 nebola do dnešného dňa zjednaná náprava. Policajný orgán vec uložil s odôvodnením,\nže vec je predmetom občiansko-právneho sporu, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava II. Na\nOkresnom súde Bratislava II sa vedie pod č. 14C/371/1997 konanie o privolenie súdu s výpoveďou z\nnájmu bytu. V tomto konaní nebolo do dnešného dňa rozhodnuté o povinnosti vypratať byt na C. XX.\nKonaním žalobcu je im tak porušované ústavou zaručené právo na ochranu obydlia a súkromia. Keďže\nv nábytku a zariadení bytu mali uloženú prevažnú časť celoživotných úspor samozrejme mu záleží na\ntom, aby sa nepoškodili nevhodným skladovaním a manipuláciou. Preto reagoval na informáciu, že byt\nbol, aj keď nezákonne, vyprataný a prejavil záujem veci si z kontajnera odviezť napriek tomu, že súd\nešte nerozhodol o privolení vypovedať nájom bytu, ani o poskytnutí bytovej náhrady tak, ako to pôvodne\npožadoval žalobca. V objekte stále platia za elektromer, ktorý je osadený pre meranie spotreby v byte.\nŽalobca mohol umiestniť ich veci dočasne do týchto priestorov a nie do kontajnera. Nikdy nesúhlasil,\naby bol byt protizákonne vyprataný a veci uložené do kontajnera. Na ich uloženie vzhľadom na uvedené\nstále nemá k dispozícii vhodné priestory, kam by sa dalo také množstvo nábytku a zariadení uložiť.\nKeďže žalobca svojím konaním a neplnením si povinností spojených s užívaním bytu zapríčinil, že z\nbytu I. kategórie sa stal byt IV. kategórie, od roku 2007 im zabránil do neho vôbec vstúpiť, v roku 2015\nim svojvoľne a protizákonne premiestnil zariadenie bytu a nábytok do kontajnera je jeho požiadavka\nza platenie akejkoľvek sumy za nešpecifikovanú poskytovanú službu nezákonná, nedôvodná a je aj\nv rozpore s dobrými mravmi. Nikdy nesúhlasili, aby žalobca vypratal nábytok a zariadenie bytu do\nkontajnera. Žalobca s ním nikdy neuzavrel zmluvu o skladovaní v kontajneri, preto neexistuje právny\ndôvod na to, aby žalobcovi platil akýkoľvek úrok z omeškania a súdne trovy ani trovy jeho právneho\nzastupovania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol.\n6/ Žalovaný ako dôkazy označil: všeobecný technický popis objektu z 18.06.1976, východiskovú\nsprávu o revízii elektriny zo 04.08.1977, potvrdenie rozhodnutia NV HM SSR Bratislava zo 16.07.1990,\nnájomná zmluva k objektu z 24.09.1993, zápis z odovzdania a prevzatia projektovej a technickej\ndokumentácie ako aj fyzického odovzdania a prevzatia bývalej prevádzkarne ObNV Bratislava II v\nareáli na C. K.. XX zo dňa 09.11.1993, znalecký posudok p. Váňu 6/1994 z 27.06.1994, výpočtový list\nMagistrátu zo 04.01.19995, potvrdenie o pobyte z 13.07.2007, zápisnica o podaní oznámenia OO PZ\nRužinov o zamrežovaní bytu zo 17.02.2007, návrh na privolenie vypovedať nájom bytu 14C/371/1997\nz 08.10.1997, faktúra za elektrinu pre byt z februára 2017.\n7/ Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a\npredloženými v konaní oboma stranami sporu, oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v tejto\n\nveci. Obhliadku hnuteľných vecí a výsluch bývalej manželky I. D. ani výsluch žalobcu či oboznámenie\nspisov Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 10C/78/2010 a 14C/371/1997 najmä vzhľadom na listinné\ndôkazy ako aj nesporné skutkové tvrdenia strán sporu súd ako nadbytočné nevykonal. Obhliadka (ktorú\nnavrhol žalovaný) vecí žalovaného v kontajneri žalobcu by fakticky len potvrdzovala dôvodnosť základu\nnároku žalobcu. Výsluchy a vykonanie obhliadky hnuteľných vecí žalovaného v kontajneri žalobcu\nvzhľadom na nespornosť skutkových tvrdení strán o tom, že sa dotknuté veci nachádzajú v predmetnom\nkontajneri, by bolo nehospodárne a nadbytočné. Považoval za postačujúce vykonanie dokazovania\nlistinami tvoriacimi obsah súdneho spisu v tomto sporovom konaní. Žalovaný na pojednávaní tiež žiadal\nodročiť pojednávanie, žiadal aby súd počkal na rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn. 14C/371/1997\nna odvolacom súde, avšak aj uvedené súd vzhľadom na písomné štádium konania a stranami uplatnené\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany považoval s ohľadom na predmet tohto\nsporu za nedôvodné a vec prejednal a vo veci aj rozhodol.\n8/ Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca si listom zo dňa 06.02.2017\nvyžiadal súhlas od žalovaného na vypratanie. Z listu vyplýva nasledovné : Od novembra 2014 sú Vaše\nstaré a nepotrebné veci, ktoré ste zanechali po Vašom odsťahovaní sa v roku 2005 v našom objekte,\nuložené v kontajneri na našom parkovisku na C. XX, T.. Viackrát sme Vás písomne, osobne, aj na\npojednávaniach pred súdom vyzývali, aby si Vaše veci odviezli. Na toto ste nereagovali. Preto od apríla\n2015 Vám fakturujeme sumu 59,63 € za Vami odložené veci na našom parkovisku. Do dnešného\ndňa ste žiadnu faktúru neuhradili, poštu v tejto veci a faktúry nepreberáte a o veci nejavíte žiaden\nzáujem. Vzhľadom k tomu, že dve parkovacie miesta, ktoré sú zapratané Vašimi vecami, potrebujeme\npre naše využitie a svojím počínaním bránite užívaniu nášho majetku, vyzývame Vás, aby ste si Vaše\nveci odviezli do 28.02.2017. Pokiaľ na tento list, výzvu nezareagujete, respektíve si poštu nepreberiete\nalebo neodveziete veci do daného termínu, budeme to považovať za súhlas s tým, aby sme veci\ndali na zlikvidovanie a odpratanie z nášho parkoviska. Predmetný list zaslal žalovanému doporučene\ndňa 13.02.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením\n„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.\n9/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 31.01.2017 fakturoval žalovanému cenu\n59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac január 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene\ndňa 18.01.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením\n„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.\n10/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 20.02.2017 fakturoval žalovanému cenu\n59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac február 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene\ndňa 13.02.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením\n„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.\n11/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 20.03.2017 fakturoval žalovanému cenu\n59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac marec 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene\ndňa 07.03.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením\n„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.\n12/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 17.04.2017 fakturoval žalovanému cenu\n59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac apríl 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene\ndňa 05.04.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením\n„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.\n13/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 23.05.2017 fakturoval žalovanému cenu\n59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac máj 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene\ndňa 10.05.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením\n„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.\n14/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 19.06.2017 fakturoval žalovanému cenu\n59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac jún 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene\ndňa 06.06.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením\n„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.\n15/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXX splatnej dňa 24.07.2017 fakturoval žalovanému cenu\n59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac júl 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene dňa\n11.07.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného.\n16/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 21.08.2017 fakturoval žalovanému cenu\n59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac august 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene\nna adresu trvalého pobytu žalovaného.\n\n17/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 21.09.2017 fakturoval žalovanému\ncenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac september 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému\ndoporučene na adresu trvalého pobytu žalovaného.\n18/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 20.10.2017 fakturoval žalovanému cenu\n59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac október 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene\nna adresu trvalého pobytu žalovaného.\n19/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 20.11.2017 fakturoval žalovanému\ncenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac november 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému\ndoporučene na adresu trvalého pobytu žalovaného.\n20/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 18.12.2017 fakturoval žalovanému\ncenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac december 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému\ndoporučene na adresu trvalého pobytu žalovaného.\n21/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 18.12.2017 fakturoval žalovanému cenu\n59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac december 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému dňa\n04.12.2017 doporučene na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s\noznačením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.\n22/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 15.01.2018 fakturoval žalovanému cenu\n59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac január 2018. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene\nna adresu trvalého pobytu žalovaného.\n23/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 18.02.2018 fakturoval žalovanému cenu\n59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac február 2018. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému dňa\n06.02.2018 doporučene na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s\noznačením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.\n24/ Z písomného záznamu z obhliadky vecí z 03.05.2017 súd zistil, že za prítomnosti O.. R. J., B.., O..\nE. D., D.. O.. Q. B., JUDr. Dany Podhradskej právnej zástupkyne žalobcu, a svedkov O.. R. J., H., E.. a\nS. C. bol spísaný a podpísaný záznam uvedenými prítomnými osobami v nasledovnom znení : 1. D.. O..\nQ. B. uviedol, že O.. E. D. nie je dnes pripravený na prevzatie vecí. 2. Dolu podpísaní O.. E. D. a jeho\nprávny zástupca sa nedostavili za účelom prevzatia a odnesenia vecí z kontajnera, ktoré zanechali v\nbudove C. XX potom, ako ju v septembri 2005 opustili, ale vyjadrili požiadavku len na obhliadku vecí v\nkontajneri, kde sú uložené. 3. I. D. sa nedostavila. 4. O.. E. D. a D.. O.. Q. B. zhodne prehlasujú, že O.. D.\na I. D. si veci odnesú do 15.5.2017. (pozn. súdu predmetný dátum 15.5.2017 je na listine prečiarknutý)\n5. Kontajner je voľne prístupný, avšak pri odnose vecí alebo odvoze vecí sú O.. E. D. alebo I. D. povinní\nvždy aspoň 2 dni vopred oznámiť odnos vecí O.. R. J., B.., alebo O.. R. J., H.. E.. (+XXXXXXXXXXXX)\ntak, aby bol zabezpečený prístup auta na odvoz a zároveň nebolo obmedzené zásobovanie prevádzok\nv budove, parkovanie vozidiel nájomníkov a vjazdu vozidiel Policajného zboru na parkovisko, kde je\nkontajner uložený.\n25/ Z písomnosti označenej ako „Záznam z obhliadky vecí. Prepis záznamu z obhliadky vecí v kontajneri\na dohovor o odnesení vecí zo dňa 3.5.2017, C. XX.“ súd zistil, že obhliadky sa zúčastnili JUDr. Dana\nPodhradská (právna zástupkyňa žalobcu), O.. R. J., B.., JUDr. Ing. Tomáš Caban (právny zástupca\nžalovaného), svedkovia, asistencia: E. A., S. C.. Z uvedeného vyplýva, že strany riešili možný termín a\nspôsob odvozu vecí (sťahovanie) zo skladovacieho kontajnera žalobcu, respektíve aj likvidáciu vecí ako\naj prenájom a fakturáciu za prenájom. Žalovaný okrem iného uviedol, že veci si odnesie.\n26/ Z neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 14C/371/1997-964 zo dňa 23.02.2018\nsúd zistil, že súd rozhodol tak, že najmä žalovanému a jeho bývalej manželke uložil povinnosť prevziať\nod žalobcu kľúče od kontajnera umiestneného pri budove na C. XX v T. na parcele CKN č. XXXXX/\nXXX v k.ú. S. a odniesť si z kontajnera vo výroku rozsudku vymenované hnuteľné veci, ktoré sú ich\nvlastníctvom.\n27/ Z verejne dostupného výpisu z katastra nehnuteľností súd prvej inštancie zistil, že žalobca je\nvlastníkom pozemku (v podiele 1/1) parcely registra \"C\" evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo\nXXXXX/XXX vo výmere 283 m2, druh pozemku: ostatná plocha, zapísanom na liste vlastníctva číslo\nXXXX v katastrálnom území S.. Z obsahu listiny zo dňa 28.04.2017 vo veci vedenej na Okresnom súde\nBratislava II súd zistil, že dotknutý kontajner sa nachádza na uvedenom pozemku na parkovisku na C.\nK. XX v T..\n28/ Z písomností tvoriacich obsah súdneho spisu a z verejne dostupného výpisu z katastra nehnuteľností\nsúd zistil, že žalobca je vlastníkom budovy (v podiele 1/1) súpisné číslo XXXX postavenej na parcele\nregistra \"C\" evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo XXXXX/XX, druh stavby 20, popis stavby H.\nP., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX v kat. území S., nachádzajúcej sa na C. K. číslo XX v T..\n\n29/ Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 25.10.2011 oznámil žalovanému nasledovné : V budove\nmôjho klienta O.. R. J., B.. na C. XX, s.č. XXXX v T. zneprístupňujete priestory na prízemí budovy\no rozlohe 85,75 m2. Priestory ste síce ešte v roku 2005 opustili a O.. R.S. J., B.. ste neoznámili\nmiesto svojho pobytu a ani ste priestory neodovzdali. Na rôznych súdnych konaniach tvrdíte, že ste\nsi vo Vami zaprataných priestoroch budovy ponechali veci (citujeme: chladnička, práčka, nábytok,\nveci osobnej potreby). V budove budú prebiehať rekonštrukčné práce elektrorozvodov, ktoré vyžadujú\nvstup odborných pracovníkov. Z tohto dôvodu Vás žiadame, aby ste si Vaše veci, pokiaľ ste si nejaké\nv priestoroch tejto budovy na prízemí ponechali, bezodkladne zabezpečili tak, aby nemohlo prísť\nk ich poškodeniu, zničeniu alebo strate. Informáciu o nutnosti zabezpečenia vecí proti poškodeniu,\nzničeniu alebo ich strate oznámte prosím aj pani I. D.. Adresa ani zamestnávateľ pani I. D. nám nie je\nznámy, a preto jej sami nemôžeme dať túto správu. Predmetný list zaslal žalovanému na adresu jeho\nzamestnania.\n30/ Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 16.01.2012 oznámil žalovanému nasledovné : Ako sme\nVám už oznámili listom zo dňa 25.10.2011 na MH SR, ktorý bol prevzatý splnomocnencom 26.10.2011,\nv budove je nutné vykonať práce na elektrorozvodoch, ktoré vyžadujú vstup odborných pracovníkov\ndo časti Vami zapratávaného priestoru v budove môjho klienta O.. R. J., B.. na C. XX, s.č. XXXX v\nT.. Na základe prevzatia listu máme za to, že ste o tomto informovaný. Priestory o rozlohe 85,75 m2\nste síce ešte v roku 2005 opustili ale Ing. R.Í. J., B.. ste neoznámili miesto svojho pobytu a ani ste\npriestory neodovzdali. Na rôznych súdnych konaniach tvrdíte, že ste si vo Vami zaprataných priestoroch\nbudovy ponechali veci (citujeme: chladnička, práčka, nábytok, veci osobnej potreby). Opätovne, napriek\ndoručenému listu Vás informujeme o týchto skutočnostiach a zároveň Vás žiadame, aby ste si Vaše\nveci, pokiaľ ste si nejaké v priestoroch tejto budovy na prízemí ponechali, bezodkladne zabezpečili tak,\naby nemohlo prísť k ich poškodeniu, zničeniu alebo strate. Informáciu o nutnosti zabezpečenia vecí proti\npoškodeniu, zničeniu alebo ich strate oznámte prosím aj pani I. D.. Adresa ani zamestnávateľ pani I.\nD. nám nie je známy, a preto jej sami nemôžeme dať túto správu. Predmetný list zaslal žalovanému\ndoporučene dňa 17.01.2012 na adresu trvalého pobytu žalovaného.\n31/ Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12.04.2012 oznámil žalovanému nasledovné : Listami zo\ndňa 25.10.2011 a 16.01.2012 som Vám oznámila, že v budove na C. XX, s.č. XXXX v T. v priestoroch na\nprízemí o rozlohe 85,75 m2 sa začnú vykonávať práce na elektrorozvodoch. Vykonávanie týchto prác\nvyžaduje vstup odborných pracovníkov do časti Vami zapratávaného priestoru v budove môjho klienta\nO.. R. J., B... Oba vyššie uvedené listy Vám boli doručené. Zahájenie prác je určené na deň 07.05.2021\no 07.00 hod. Opätovne Vás teda žiadam, aby ste si Vaše veci, pokiaľ ste si nejaké v priestoroch tejto\nbudovy na prízemí ponechali, bezodkladne zabezpečili tak, aby nemohlo prísť k ich poškodeniu, zničeniu\nalebo strate. Prosíme o informáciu o nutnosti zabezpečenia vecí proti poškodeniu, zničeniu alebo ich\nstrate oznámili aj pani I. D.. Adresa ani zamestnávateľ pani I. D. nám nie je známy, a preto jej sami\nnemôžeme dať túto správu. Predmetný list zaslal žalovanému doporučene dňa 12.04.2012 na adresu\ntrvalého pobytu žalovaného.\n32/ Listom zo dňa 25.03.2014 žalobca a jeho právna zástupkyňa vyzvali žalobcu na úhradu 976,16\n€ a na uvoľnenie priestorov v budove na C. XX v T. na základe rozsudku č.k. 12C/78/2010-683 zo\ndňa 29.03.2012 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/334/2012-731 zo dňa\n17.12.2013. Na vypratanie priestorov a odovzdanie vyzvali do 04.04.2014 do 17.00 hod na C. XX v T..\nPredmetný list zaslali žalovanému doporučene dňa 25.03.2014 na adresu trvalého pobytu žalovaného.\nZásielka sa vrátila s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.\n33/ Listom zo dňa 10.07.2014 zn. 072014 právny zástupca žalobcu opätovne vyzval žalovaného a I. D.\nna vypratanie priestorov na C.Z. XX v T. do 30.07.2014.\n34/ Listom zo dňa 21.01.2015 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného a I. D., aby si veci odniesli\nnajneskôr do 31.03.2015 s tým, že im oznámil, že po márnom uplynutí tohto termínu im žalobca začne\núčtovať skladné. Priestory na C. XX v T. v roku 2005 opustili, ale ich veci nevypratali. Nakoľko sa\nv uvedených priestoroch vykonáva rekonštrukcia a veci nevypratali a neodniesli, žalobca veci, ktoré\nponechali v jeho budove uložil do nového kontajnera, ktorý je umiestnený na pozemku žalobcu pri\nbudove na C. XX v T.. Predmetný list zaslal žalovanému doporučene dňa 22.01.2015 žalovanému aj I. D..\n35/ Aj z iných písomností založených v spise, najmä z listín zo súdneho konania vedeného na Okresnom\nsúde Bratislava II sp. zn. 14C/371/1997 súd zistil, že žalovaný aj I. D. opätovne prejavili záujem o\nprevzatie vecí, k čomu napokon nedošlo, napriek tomu, že vypratanie bolo podmienené obhliadkou vecí\numiestnených v kontajneri, ktorá sa aj uskutočnila.\n36/ Zo stanoviska znalkyne Ing. arch. Dagmar Jurovatej zo 14.12.2015 v konaní vedenom pod sp.\nzn. 7C/1/2012 súd zistil, že predmetný priestor (pozn. súdu na prízemí budovy na C. XX v T.) bol\nsúčasťou nebytovej prevádzkovej budovy, nebol ako byt skolaudovaný a ani nebol takto vedený v\n\nkatastri nehnuteľností, to znamená, že bol užívaný v rozpore s jeho účelom a právnym stavom. Podľa\njej odborného názoru nebol vhodný na bývanie z viacerých hľadísk.\n37/ Z faktúry číslo XXXXXXXX zo dňa 10.11.2014 súd zistil, že žalobca za cenu 2.772 € vrátane DPH\nkúpil skladový kontejner.\n38/ Z písomnosti poplatky - miestna daň za vyhradené parkovanie súd zistil, že v zmysle Všeobecne\nzáväzného nariadenia mestskej časti T. - S. č. 26/2012 o miestnych daniach na území mestskej časti\nBratislava - S. je od 01.01.2013 je stanovená len jedna sadzba dane za vyhradené parkovanie vo výške\n0,16 eur za 1m2 pričom ročná výška dane za vyhradené parkovanie je v sume 642,40 eur za jedno\nparkovacie miesto.\n39/ Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/139/2019-1509 zo dňa 11.12.2019 najmä vyplýva,\nže odvolací súd konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že predmetné priestory žalovaní opustili v\nroku 2005. Tým podľa názoru odvolacieho súdu konkludentne - zhodným prejavom vôle zanikol právny\nvzťah medzi stranami, na základe ktorého žalovaní užívali predmetné priestory. V dôsledku toho vznikla\nžalovaným povinnosť predmetné priestory vypratať. Keďže tak neurobili a v predmetných priestoroch\nnechali svoje veci, najmä nábytok, na úkor žalobcu sa v žalovanom období (01.12.2008 - 01.12.2010)\nbezdôvodne obohatili. Z odôvodnenia rozsudku tiež vyplýva, že žalovaní sa z priestorov odsťahovali už v\nroku 2005 a preto nebol žiadny dôvod na to, aby mali v týchto priestoroch uskladnené svoje veci ešte aj v\nžalovanom období (01.12.2008-30.11.2010) teda ešte po troch rokoch po tom, ako predmetné priestory\nopustili. Inými slovami, žalovaní mali dostatočný časový priestor na to, aby svoje veci nachádzajúce sa\nv predmetných priestoroch vypratali, a aby tak neobmedzovali žalobcu ako vlastníka celej nehnuteľnosti\nvrátane priestorov, ktoré v minulosti užívali žalovaní.\n40/ Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec právne posúdil podľa čl. 5 CSP, §\n151 ods. 1, ods. 2 CSP, ďalej podľa ust. § 3 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, ods. 2, § 123,\n§ 126 ods. 1, § 511 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2, § 454, § 456, § 458 ods. 1, ods. 2, ods. 3, §\n121 ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., tiež čl. 20 Ústavy SR. Dospel k záveru, že žaloba žalobcu\nje dôvodná (s výnimkou sumy 0,35 € predstavujúcich úroky z omeškania za niekoľko dní nad rámec dní\nod splatnosti dvoch vystavených faktúr).\n41/ Sporným bol samotný nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia v\ndôsledku toho, že žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca nemá nárok na zaplatenie tejto sumy z toho\ndôvodu, že predmetné hnuteľné veci sa nachádzajú v skladovacom kontajneri žalobcu neoprávnene.\nŽalovaný v konaní tvrdil, že žalobca nemal právo dotknuté hnuteľné veci žalovaného uskladniť do\nkontajnera. Žalovaný poukázal na prebiehajúce súdne konania najmä na konanie vedené na Okresnom\nsúde Bratislava II pod sp. zn. 14C/371/1997.\n42/ Nesporným v konaní bolo, že žalobca je vlastníkom skladovacieho kontajnera nachádzajúceho sa\nna parcele registra \"C\" číslo XXXXX/XXX v kat. úz. S. zaberajúceho dve parkovacie miesta rovnako\nvo vlastníctve žalobcu, v ktorom sú umiestnené hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného a jeho bývalej\nmanželky. Súd považoval za nesporné to, že žalobca na prelome rokov 2014/2015 na svoje náklady\numiestnil hnuteľné veci žalovaného a jeho bývalej manželky do skladovacieho kontajnera vo svojom\nvlastníctve. Napokon nielen súdy v iných súdnych konaniach strán sporu ale dokonca aj samotný\nžalovaný v tomto spore v písomnom vyjadrení uviedol, že v roku 2015 došlo k zániku právneho\nvzťahu medzi stranami vo vzťahu k priestorom, ktoré žalovaný s jeho rodinou predtým užíval, keď\nuviedol, že ich vzťah k obydliu, nech už po právnej stránke bolo obydlie bytom alebo nebytovým\npriestorom, zanikol, keďže žalobca v roku 2015 obydlie fyzicky zbúral a na jeho mieste postavil verejné\ntoalety. Toto tvrdenie o zániku právneho vzťahu k dotknutým priestorom v roku 2015 žalovaný v\nkonaní zopakoval. Žalovaný zároveň poukázal na to, že ak by mali vedomosť o tom, že v roku 2015\nfyzicky ich obydlie svojvoľne zničí, čím zasiahne do ich práv a spôsobí jednostranný (a protiprávny)\nzánik ich nájomného vzťahu k obydliu, nemali by žiaden dobrý dôvod ponechať v obydlí v roku 2007\nakékoľvek svoje osobné veci alebo tieto by vysťahovali. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal\nna rozpornosť tvrdení a obrany žalovaného. Na jednej strane poukazoval na to, že mu na dotknutých\nveciach (nábytku - napríklad postele, sedačky, bytovom zariadení - napríklad chladnička, mraznička\na predmetoch osobnej povahy - napríklad oblečenie, zaváraniny, rádio) záleží, že o ne má enormný\nzáujem, na strane druhej si ich doposiaľ, ani po tak dlhej dobe fyzicky neodniesol. Poukázal pritom na\nto, že premiestnenie týchto vecí do kontajnera žalobcom nemôže požívať právnu ochranu a z takéhoto\nprotiprávneho postupu žalobcu nesmie vyplývať žiadne jeho právo na úhradu nákladov, ktoré sám sebe\nspôsobil a spôsobuje. Z týchto vyjadrení žalovaného však nepochybne vyplýva vnútorný rozpor a zrejmá\núčelovosť konania žalovaného, keď na jednej strane žalovaný uviedol, že veci by si vzal (čo podmieňoval\nvedomosťou o možnom zániku deklarovaného právneho vzťahu), čím by zamedzil vzniku akýchkoľvek\nnákladov na uskladnenie predmetných vecí a naopak tvrdil, že za tento stav nesie zodpovednosť\n\na následky má znášať žalobca. Súd sa s touto argumentáciou žalovaného nestotožnil. Napokon aj\nz vykonaného dokazovania (nielen zo samotných tvrdení strán) vyplynulo, že žalobca opakovane aj\nprostredníctvom právneho zástupcu, vyzýval žalovaného na vypratanie dotknutých priestorov ako aj\nodnesenie si jeho vecí zo skladovacieho kontajnera žalobcu. Naopak, veci žalovaného sú uskladnené\nv kontajneri od 11/2014, pričom žalobca začal žalovanému spoplatňovať fakturovaním sumy 59,63 €\nmesačne uskladnenie vecí až od 04/2015, keďže žalovaný na výzvy žalobcu na odvoz vecí nereagoval\na veci neodniesol, aj keď o ne javil záujem a tento navonok aj prezentoval. Žalovaný bol dokonca\nna spoplatnenie aj vopred písomne upozornený. Súd mal za preukázané, že žalobca opakovane\nžalovaného vyzval na to, aby si veci odviezol, dokonca bol aj upozornený na to, že žalobca bude v\ndotknutých priestoroch vykonávať rekonštrukčné práce (listom ešte v roku 2011) a tiež bol žalovaný\noboznámený aj s tým, že mu žalobca bude fakturovať sumu 59,63 € mesačne. Súd mal teda na\nzáklade vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca opätovne (aj písomne) vyzýval žalovaného\na jeho bývalú manželku na prevzatie ich hnuteľných vecí. Za týmto účelom došlo dokonca aj k ich\nstretnutiu za účelom obhliadky predmetných vecí uskladnených v skladovacom kontajneri žalobcu.\nNeopodstatnenému ponechávaniu vecí žalovaného v skladovacom kontajneri žalobcu nemôže brániť\nani tá skutočnosť, že žalovaný si podľa jeho vyjadrenia nemá kam veci umiestniť, že nemá k dispozícii\nvhodné priestory kam by sa také množstvo nábytku a zariadení dalo uložiť. Súd najmä poukazuje na\njednu podstatnú skutočnosť. Žalovaný v tomto spore uvádzal skutočnosti so sporom nesúvisiace, pričom\nvšak účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu napríklad vo vzťahu výške požadovaného plnenia. Súd\npoukazuje na to, že predmetom tohto sporu nebol spor o nájomné (alebo zníženie či ustálenie výšky\nnájomného za užívanie priestorov žalovaným a jeho rodiny vo vlastníctve žalobcu či už bytových alebo\nnebytových) ani spor o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných priestorov v objekte\nna C. ulici číslo XX v T..\n43/ Čo sa týka tvrdení žalovaného o tom, že zo strany žalobcu došlo k vyprataniu priestorov v objekte na\nC. ulici číslo XX v T. svojvoľne, a že k zničeniu obydlia došlo svojvoľne, súd poukazuje na to, že samotný\nžalovaný poukázal na to, že táto otázka sa rieši v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde\nBratislava II pod spisovou značkou 14C/371/1997 (aktuálne na odvolacom súde). Nič však uvedená\nskutočnosť nemení na tom, že opätovne aj samotný žalovaný opakovane konštatoval, že právny vzťah\nžalovaného k dotknutým (nech už bol akýkoľvek) zanikol najneskôr v roku 2015 v dôsledku zániku\ndaných priestorov. Tento spor sa však týka obdobia 01/2017 až 02/2018. Preto súd najmä poukazuje\nna to, že síce strany v konaní uviedli množstvo skutočností a vyjadrení vo vzťahu k iným súdnym\nkonaniam, tento spor sa ale netýka ani určenia nájomného či bezdôvodného obohatenia na strane\nžalovaného za užívanie priestorov žalobcu v objekte na C. ulici č. XX v T.. Rovnako nadbytočné boli\ntvrdenia vo vzťahu k tomu, či žalobca mohol alebo nemohol vzhľadom na stav dotknutých priestorov\nich ďalej prenajímať (či už žalovanému alebo tretím osobám). Samotný žalovaný ale poukazom na\nznalecké dokazovanie v inom spore vlastne rozporoval vlastné tvrdenia (aj keď s predmetom tohto\nsúdneho konania to zásadne nesúvisí), a to že ...priestory by boli nevhodné nielen na bývanie ale aj ako\nkancelárske alebo skladové priestory a teda na trhu s realitami neprenajateľné na akýkoľvek účel. Za\nakceptácie tohto tvrdenia žalovaného s jeho odkazom na vyjadrenie súdnej znalkyne Ing. arch. Jurovatej\nzo dňa 14.12.2015 v inom súdnom konaní vlastne nastáva absurdná situácia, kedy žalovaný sám, zjavne\nneuvedomujúc si v kontexte tohto sporu, že týmto (dokonca poukazujúc na odborné tvrdenie znalca)\npodporuje konanie žalobcu, ktorý uskladnil jeho hnuteľné veci v skladovacom kontajneri a nezapríčinil\ntak ich prípadné znehodnotenie. Naopak možno konštatovať, že žalobca ich znehodnoteniu mohol týmto\nkonaním práve zabrániť. Rovnako si žalovaný vyjadrením, že požadovať od nás úhradu za užívanie\ntýchto priestorov je tak v rozpore s dobrými mravmi... respektíve vyjadrením, že ...z vyššie uvedených\ndôvodov mám za to, že žalobca nie je oprávnený požadovať ani nájomné ani ušlý zisk za užívanie\nnebytových priestorov“ neuvedomil, že predmetom tohto sporu nie sú peňažné nároky uplatňované alebo\nsúvisiace s užívaním bytu / nebytového priestoru v objekte na C. XX v T.. V tomto súvise žalovaný\npoukazoval aj na už vznesenú námietku premlčania. Súd poukazuje na to, že aj keď sa táto námietka\npremlčania nevzťahuje na predmet tohto sporu, ani v prípade ak by tomu tak bolo, táto by nebola\ndôvodná s ohľadom na splatnosť jednotlivých faktúr v roku 2017 a v roku 2018 pričom žaloba bola\npodaná na súd dňa 07.03.2018 a teda nárok uplatňovaný v tomto konaní jednoznačne premlčaný nie je.\n44/ Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného, že žalobca nemá nárok na\nzaplatenie žalovanej sumy, pretože žalovaný so žalobcom neuzatvoril zmluvu o skladovaní, a preto\nneexistuje právny dôvod na to, aby zaplatil žalobcovi akýkoľvek úrok z omeškania a trovy konania.\nPodstatou tohto sporu je práve situácia, že žalovaný s jeho bývalou manželkou majú veci uskladnené\nv skladovacom kontajneri žalobcu bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom žalobcovi za takéto\nuskladnenie vznikli a naďalej vznikajú náklady, a teda na strane žalovaného (a jeho bývalej manželky,\n\nkeďže ide o veci, ktoré sú ich spoločné) vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sú povinní vydať žalobcovi,\nna úkor ktorého toto bezdôvodné obohatenie vzniká, pričom sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo\nbezdôvodným obohatením a ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo\nvýkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia\nvydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. V tejto súvislosti súd\npoukazuje na to, že žalobca opakovane žalovaného a jeho bývalú manželku vyzýval na to, aby si\ndotknuté veci prevzali a odniesli, pričom tak ako to vyplynulo z konania, žalovaný si bol vedomý toho,\nže právny vzťah k dotknutým priestorom (ako sám uviedol, nech už bol akýkoľvek) najneskôr v roku\n2015 zanikol. Preto jeho pasivitu (napriek vyhláseniam o záujme a vzťahu k predmetným hnuteľným\nveciam a o tom, že v nábytku a zariadení mali uloženú prevažnú časť celoživotných úspor a samozrejme\nmu záleží na tom, aby sa veci nepoškodili nevhodným skladovaním a manipuláciou, preto reagoval na\ninformáciu, že byt bol aj keď nezákonne vyprataný a prejavil záujem veci si z kontajnera odviezť) a\nbezdôvodné ponechávanie vecí u žalobcu nemožno hodnotiť inak ako účelové a rozporné s dobrými\nmravmi. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mohol umiestniť ich veci dočasne do iných priestorov v\nobjekte na C. ul. XX v T. a nie do kontajnera. Sám teda pripustil a uvedomoval si, že do vyriešenia\nsúdneho sporu vedenom už od roku 1997 bolo potrebné a vhodné riešiť stav predmetných vecí. Z\nvyjadrení v spore však nevyplýva, že by v tomto ohľade žalovaný navrhoval akékoľvek riešenie (či už\nmimosúdne alebo súdne).\n45/ Súd ďalej poukázal na to, že samotný žalovaný v konaní predložil rozsudok Krajského súdu v\nBratislave č.k. 6Co/139/2019-1509 zo dňa 11.12.2019 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že záver súdu\nprvej inštancie, že priestory, ktoré žalovaní užívali, neboli po právnej stránke bytom, je správny a\nvychádza z konštantnej judikatúry. V súvislosti s rozsiahlou argumentáciou žalovaného v tomto súdnom\nkonaní, avšak ohľadom skutočností podstatných pre iné súdne konania, teda súd poukazuje na to, že\nargumentácia žalovaného týkajúca sa práv k jeho „obydliu“ bola a je predmetom iných súdnych konaní,\nnapokon ustálená dokonca v jeho neprospech. Odvolací súd dokonca poukázal na to, že v konaní\nbolo preukázané, že predmetné priestory žalovaní (pozn. súdu žalovaný a jeho bývalá manželka s\ndeťmi) opustili v roku 2005. Tým podľa názoru odvolacieho súdu konkludentne - zhodným prejavom vôle\nstrán zanikol právny vzťah medzi stranami, na základe ktorého žalovaní užívali predmetné priestory.\nV dôsledku toho vznikla žalovaným povinnosť predmetné priestory vypratať. Keďže tak neurobili\na v predmetných priestoroch nechali svoje veci, najmä nábytok, na úkor žalobcu sa v žalovanom\nobdobí bezdôvodne obohatili. Opätovne však súd poukazuje na to, že predmetom tohto sporu bolo\nobdobie 01/2017 až 02/2018, teda časové obdobie po zániku právneho vzťahu strán vzťahujúceho\nsa k dotknutým priestorom, ktoré žalovaný s rodinou užíval. Zánik právneho vzťahu k dotknutým\npriestorom bol v konaní medzi stranami absolútne nesporný. Spor v konaní vedený na tunajšom súde\npod sp. zn. 61C/36/2018 sa týkal peňažného nároku žalobcu na zaplatenie nákladov za uskladnenie\nvecí žalovaného a jeho bývalej manželky, voči ktorej si svoj nárok žalobca uplatnil v samostatnom\nkonaní, keďže žalobca ako veriteľ (nakoľko to vyplýva z povahy plnenia) mohol požadovať plnenie od\nktoréhokoľvek z viacerých dlžníkov. O to viac, ak ide o bývalých manželov vychádzajúc z toho, že ich\npodiely na dlhu sú vo vzájomnom pomere rovnaké (§ 511 OZ).\n46/ Žalobca sa teda v tomto súdnom konaní domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej čiastky\nvo výške istiny 834,82 € s príslušenstvom za obdobie od 01.01.2017 do 28.02.2018 za skladovanie\nhnuteľných vecí žalovaného v skladovacom kontajneri vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcom sa na\nC. ulici číslo XX v T. na parcele č. XXXXX/XXX v kat. úz. S.. Náklady na skladovanie žalobca\nfakturoval žalovanému mesačne vystavením faktúr vo výške 59,63 €/mesiac a tieto riadne zasielal\nžalovanému. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy si žalobca uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia,\nkeďže veci žalovaného sú v dotknutom kontajneri uskladnené bez právneho dôvodu žalovaný si ich\nnapriek opakovaným výzvam dlhodobo odmieta prevziať, pričom žalovaný za uskladnenie vecí neplatí\nžalobcovi žiadnu odplatu. Predmetom tohto sporu bol nepochybne nárok na zaplatenie peňažnej sumy\ntitulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v konaní síce argumentoval, že žalovaný nebol oprávnený\ndotknuté hnuteľné veci uskladniť v skladovacom kontajneri, a preto žalobca nemá nárok na zaplatenie\nžalovanej sumy. Súd však poukazuje na to, že samotné strany poukázali v konaní na iné súdne konania,\nv ktorých súdy vykonali dokazovanie vo vzťahu k dotknutým námietkam žalovaného. Súd tiež poukazuje\nna to, že aj pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nemá právo na plnenie za uskladnenie jeho vecí v\nskladovacom kontajneri, bol by povinný na plnenie za ponechanie a skladovanie vecí v priestoroch, z\nktorých tieto veci žalobca vypratal. Bolo však nesporné, že k žiadnemu plneniu zo strany žalovaného vo\nvzťahu žalobcovi za uskladnenie vecí žalovaného nedochádza a už aj z logického uvažovania veci je\nnutné konštatovať, že uskladnenie hnuteľných vecí v skladovacom kontajneri oproti uskladneniu vecí v\nnebytových priestoroch využiteľných pre jeho vlastníka na iné účely, sa javí byť menej nákladnejšie a za\n\nnevyhovujúceho stavu priestorov v rozhodnom období, na ktorý poukazoval sám žalovaný, aj vhodnejšie.\nNesporným bolo pritom, že žalovaný má o veci aj po toľkých rokoch stále záujem, avšak vzhľadom na\ncharakter týchto vecí je možné konštatovať, že zo strany žalovaného môže ísť len o účelový záujem,\nčím sú „umelo“ nielen udržiavané ale aj množiace sa súdne spory, a že napokon aj tak bude vlastne\nnutná likvidácia predmetných vecí z dôvodu ich neupotrebiteľnosti. Pokiaľ ponechal žalovaný a jeho\nbývalá manželka v priestoroch žalobcu ich hnuteľné veci, ktoré zamedzovali žalobcovi ako vlastníkovi\ndotknutých priestorov užívanie týchto priestorov, žalobca bol plne oprávnený veci uskladniť na náklady\nžalovaného a jeho bývalej manželky aj spôsobom akým to realizoval a teda v skladovacom kontajneri.\n47/ Súd mal teda za preukázané, že žalobca je vlastníkom priestorov, v ktorých žalovaný s jeho bývalou\nmanželkou ponechali svoje hnuteľné veci, o ktoré, vychádzajúc z ich správania, napriek deklarovanému\nzáujmu, skutočný záujem vôbec nejavia a podľa názoru súdu zneužívajúc svoje vlastnícke právo\nk dotknutým hnuteľným veciam bránia výkonu vlastníckeho práva žalobcu. Predmetom tohto sporu\nnapokon (ako na to už súd poukázal) nebola ale otázka užívacích práv k priestorom, v ktorom\nžalovaný zanechal hnuteľné veci. Otázka vlastníckeho práva žalobcu bola nesporná a otázka práva\nužívania dotknutých priestorov bola riešená v iných súdnych konaniach, čo potvrdil samotný žalovaný.\nPredmetom tohto sporu bol peňažný nárok žalobcu za uskladnenie hnuteľných vecí žalovaného v\nskladovacom kontajneri žalobcu. Súd poukazuje na vnútornú rozpornosť tvrdení žalovaného o tom, že\nmá záujem o predmetné veci, pričom reálny záujem o ne evidentne nemá. Vychádzajúc z nesporných\nskutkových tvrdení ide navyše o staré niekoľkoročné a pravdepodobne už aj vzhľadom na odstup času\nnefunkčné spotrebiče do domácnosti alebo nábytok, ktorých hodnota a ďalšia reálna využiteľnosť je viac\nako otázna. Konanie žalovaného tak vykazuje nepochybne minimálne rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ\nby žalovaný mal reálny vzťah k daným veciam a záujem na ich ďalšom využití, bez ohľadu na výsledok\niných súdnych konaní riešiacich dôvodnosť či oprávnenosť konania strán a právneho vzťahu (užívací\ntitul) žalovaného a jeho bývalej manželky k dotknutým priestorom, ktorých vlastníkom je žalobca, tak\nžalovaný by si veci odniesol a zabránil ich možnému znehodnoteniu v dôsledku plynutia času. Pokiaľ\nišlo o výbavu domácnosti je viac ako nepochopiteľné, keď žalovaný tvrdí, že mu na veciach záleží,\nže tieto veci naďalej nevyužíva vo svojej aktuálnej domácnosti. Jeho postoj sa potom javí účelový.\nBez ohľadu na výsledok súdneho konania, predmetom ktorého je vypratanie priestorov, predmetom\ntohto sporu je odplata za uskladnenie hnuteľných vecí žalovaného a jeho bývalej manželky v kontajneri\nžalobcu, čo v spore nebolo vôbec sporné. Nebolo sporné, že žalovaný bez právneho dôvodu ponecháva\n(a to dlhodobo a napriek výzvam žalobcu, aby si veci žalovaný odniesol) hnuteľné veci uskladnené u\nžalobcu, na jeho náklady. Rovnako nebola sporná výška mesačných nákladov a celkovej žalovanej istiny\ns príslušenstvom.\n48/ Žalobca v tomto spore riadne preukázal, že žalovanému za obdobie od 01/2017 do 02/2018 (14\nkalendárnych mesiacov) vystavil faktúry na zaplatenie nákladov spojených s uskladnením vecí v jeho\nkontajneri, ktorých suma zodpovedá sume, ktorú vynakladá za uskladnenie v celkovej sume 834,82\n€. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na nespornosť tejto výšky peňažného nároku žalobcu (keďže\nžalovaný v tomto smere účinne respektíve žiadnym spôsobom nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu) súd\nvyhovel žalovanej istine a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie peňažnej sumy za uvedené obdobie\nod 01/2017 do 02/2018 v celkovej výške 834,82 € (á 59,63 €/mesačne x 14 mesiacov). Pokiaľ ide o\npríslušenstvo pohľadávky, súd s poukazom na vyššie uvedené priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie\nzákonných úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne (§ 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 nariadenia č.\n87/1995 Z.z.) vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej jednotlivej faktúry. V tejto súvislosti\nsúd v nepatrnej časti žalobu zamietol, keď žalobca, zrejme nedopatrením, v žalobe uviedol (v rozpore\ns listinnými dôkazmi) nesprávne dátumy splatnosti, a to faktúry číslo XXXXXXXX, keď namiesto dňa\nnasledujúceho po dátume splatnosti na faktúre 31.01.2017 t.j. namiesto dňom 01.02.2017, požadoval\núrok z omeškania od 19.01.2017 (t.j. deň po dátume dodania 18.01.2017) a faktúry číslo XXXXXXXX,\nkeď namiesto dňa nasledujúceho po dátume splatnosti na faktúre 18.02.2018 t.j. dňom 19.02.2018,\npožadoval úrok z omeškania od 19.01.2018 (t.j. zjavne došlo k nesprávnosti označenia kalendárneho\nmesiaca). Rozdiel žalobou uplatnenej sumy príslušenstva a zamietnutej časti príslušenstva predstavuje\nku dňu vyhlásenia rozsudku (08.02.2022) sumu vo výške 0,35 € (úroky z omeškania od 19.01.2017\npredstavujú sumu 15,08 €, od 19.01.2018 sumu 12,10 eur a od 01.02.2017 sumu 14,98 € a od\n19.02.2018 sumu 11,85 € čo predstavuje rozdiel v priznanej respektíve nepriznanej sume 0,35 € /v časti\nnesprávne požadovaných úrokov z omeškania vo výške celkom 27,18 € a v správnej výške 26,83 €/).\n49/ Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel a rozhodol\ntak, ako je uvedené vo výrokovej časti (výrok I. a II.) tohto rozsudku. Súd najmä vyhovel žalobnému\nnávrhu vo výške žalovanej istiny v celom rozsahu, keďže žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval\nvýšku uplatneného plnenia, ktoré navyše žalobca výpočtom riadne odôvodnil a aj preukázal. V konaní\n\nžalovaný uvádzal skutkové tvrdenia týkajúce sa oprávnenosti respektíve neoprávnenosti umiestnenia\nhnuteľných vecí do kontajnera žalobcu, avšak skutočnosť, že tieto hnuteľné veci sa nachádzajú a sú\nuskladnené v kontajneri vo vlastníctve a na náklady žalobcu bolo v konaní nesporné. Čo sa týka časti\npríslušenstva uplatneného žalobou, súd žalobe nevyhovel iba v nepatrnej v časti príslušenstva, keď\nzamietol časť, keďže v žalobnom návrhu boli nesprávne uvedené dátumy splatnosti jednotlivých faktúr.\n50/ Rozhodnutie o náhrade trov konania oprel súd prvej inštancie o ust. § 255 ods. 1, ods. 2,\n§\n262 ods. 1, ods. 2 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi v podstate v plnom rozsahu priznal aj\nnárok na plnú náhradu trov konania. Neúspech žalobcu v časti príslušenstva predstavoval absolútne\nzanedbateľnú čiastku vo výške 0,35 €, ktorá nemohla mať vplyv na pomer žalobcovho úspechu vo veci.\n51/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, jeho odvolanie smerovalo proti\nvšetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, keď odvolanie podal z dôvodu, že rozsudok súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ďalej, že\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa\n§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP, ako aj z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.\n52/ Žalovaný poukazoval na to, že v súčasnosti prebieha medzi stranami sporu viacero súdnych konaní,\nktorých spoločným menovateľom je spor ohľadom nájomného vzťahu k objektu, ktorý sa nachádza na\nC. ul. č. XX v T., súp. č. XXXX, medzi bývalým prenajímateľom, ktorý je momentálne v procesnom\npostavení žalobcu a bývalým nájomcom, tu v postavení žalovaného. Jedným z týchto konaní je aj\nkonanie, ktorého výsledok je relevantný pre toto konanie (sp. zn. 61C/36/2018), vedené na Okresnom\nsúde Bratislava II pod sp. zn. 14C/371/1997 (pôvodne konanie o privolenie súdu s výpoveďou nájmu\nbytu, momentálne o prevzatie kľúčov od kontajnera a o odnesenie vecí z kontajnera), ktoré nie je\ndo dnešného dňa právoplatne skončené. Súd prvej inštancie mal o tejto skutočnosti vedomosť, čo\nje zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Je zrejmé, že konajúci súd tak mal vyčkať na\nprávoplatné skončenie uvedeného konania vedeného pod sp. zn. 14C/371/1997, konkrétne na písomné\nvypracovanie rozsudku odvolacieho Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 16Co/83/2020 (ktorý\nrozhodoval o odvolaní vo veci vedenej pod sp. zn. 14C/371/1997). Krajský súd v Bratislave vo veci sp.\nzn. 16Co/83/2020 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 14C/371/1997 (bývalého Okresného\nsúdu Bratislava II), a to tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Okrem iného sa Krajský\nsúd v Bratislave vo svojom rozhodnutí vysporiadal aj s otázkou, či bolo alebo nebolo vypratanie vecí\nžalovaného a jeho bývalej manželky I. D. z bytu do kontajnera ospravedlniteľná a nevyhnutná svojpomoc\nžalobcu. Uviedol v ňom, že vypratanie vecí z bytu do kontajnera bola neospravedlniteľná a protiprávna\na nie nevyhnutná svojpomoc žalobcu, a preto jeho svojvôľa nemôže požívať právnu a súdnu ochranu.\nPotom postup súdu prvej inštancie v prebiehajúcom spore sp. zn. 61C/36/2018 nebol procesne správny,\nkeď súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalovaného o prerušení konania do času, kým bude mať\nmožnosť oboznámiť sa s obsahom rozsudku odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 16Co/83/2020; keď jeho\nzávery sú dôležité pre účely tohto konania.\n53/ Postup žalobcu, ktorý svojvoľne a protiprávne vypratal byt žalovaného a jeho bývalej manželky a\nich veci umiestnil do skladového kontajnera, nepožíva právnu ochranu. Navyše platí právna zásada,\nže z bezprávia resp. z protiprávneho konania nevzniká právo, čo znamená, že žalobcovi v dôsledku\njeho protiprávneho konania nemohlo vzniknúť voči žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej sumy\ntitulom bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáha v prejednávanej právnej veci. Svoj právny názor\nžalovaný podporil poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 346/08, podľa ktorého „...v\nzávere dôvodov tohto rozhodnutia dovolací súd poukazuje na to, že v našom práve sa uplatňuje stará\nzásada „Ius ex iniuria non orfitur“ (právo nevzniká z bezprávia), teda na právnom úkone, ktorý nepožíva\nprávnu ochranu, nemožno zakladať iné práva.“\n54/ Žalovaný zdôraznil, že žiadny súd neuložil jemu ani jeho bývalej manželke povinnosť vypratať byt\nprávoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Žalobca nebol oprávnený svojpomocne vypratať priestory\nbytu a uložiť veci žalovaného a jeho bývalej manželky do skladovacieho kontajnera. Právne správnym\nprávnym prostriedkom ochrany je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, aj keď tento druh ochrany je v\npraxi nezriedka veľmi zdĺhavý. V prípade žalobcu ide o zrejmý príklad neoprávnenej svojpomoci, a\nto hneď z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom je už naznačená ofenzívna (útočná) povaha konania\nžalobcu a s tým súvisiaca absencia hrozby bezprostredného zásahu, nakoľko stricto sensu v tomto\nprípade hrozba bezprostredného zásahu do subjektívneho práva už pominula a zmenila sa v trvajúci\n(pokojný) protiprávny stav. Svoj názor oprel žalovaný tiež o rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n22Cdo/1853/2000, sp. zn. 28Cdo/3432/2007, sp. zn. 25Cdo/815/2008. Žalovaný navrhoval odvolaciemu\nsúdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu\na žalovanému prizná plnú náhradu trov celého konania.\n\n55/ Na odvolanie žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhoval odvolaciemu súdu\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie\nžalovaného označil za nedôvodné, s tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom rozsudku\naj s jeho obsiahlym a podrobným odôvodnením. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav,\ntento subsumoval pod správnu právnu normu a vyvodil správne právne závery. Žalovaný vo svojich\nvyjadreniach deklaruje svoje vlastnícke právo k veciam uloženým v kontajneri. Napriek tomu účelovo a\núplne bezdôvodne ponecháva veci u žalobcu už 17 rokov. Jeho konanie je rozporné s dobrými mravmi.\nI napriek prísľubu, ktorý dali pri obhliadke vecí v skladovom kontajneri dňa 3. 5. 2017 že si veci odnesú,\ntieto doposiaľ neodniesli.\n56/ Podľa žalobcu rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v právnej veci sp. zn. 16Co/83/2020 pre\nrozhodnutie v danej veci nie je podstatné. V súčasnosti nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať\nznášanie pasivity zo strany žalovaného, spočívajúceho v nezáujme o svoj majetok a odnesenie si vecí zo\nskladového kontajnera. Naopak, prenesením vecí žalovaného do kontajnera žalobcu žalobca ochraňuje\nmajetok žalovaného pred poškodením, zničením a znehodnotením už 17 rokov, pričom žalovaný za\nuskladnenie a ochranu vecí pred poškodením nehradí žiadnu odplatu.\n57/ Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/68/2020,\nprávoplatné dňa 30. 12. 2021, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica,\nktorý zaviazal p. D. na zaplatenie sumy 1132,97 € žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia.\nOdvolací súd sa stotožnil v plnom rozsahu s úsudkom okresného súdu, že žalobca postupoval v súlade\ns § 6 Obč. zák. a primeraným spôsobom zásah do svojho vlastníckeho práva a jeho ochrany odvrátil.\nŽalobca si podľa názoru odvolacieho súdu počínal obozretne, prevenčne a k vyprataniu pristupoval\nzodpovedne, keď žalovanej (tam p. D.) vopred oznámil, že plánuje premiestniť hnuteľné veci vlastnícky\npatriace bývalým manželom D. do kontajnera, pričom im poskytol dostatočne dlhú lehotu na odnesenie\nvecí. Pri premiestnení veci žalobca tieto zdokumentoval, o čom predložil súdu fotografie.\n58/ Tvrdenia vlastníkov vecí, že o ne majú záujem, že v týchto veciach majú uloženú prevažnú\nčasť celoživotných úspor a že im záleží na tom, aby sa veci nepoškodili nevhodným skladovaním a\nmanipuláciou, vyznievajú rozporne s ich správaním, keď od r. 2005, kedy priestory opustili, do r. 2022,\nt.j. 17 rokov, si predmetné veci neodniesli.\n59/ Žalovaný tvrdí, že spoločným menovateľom veľkého počtu prebiehajúcich súdnych konaní, je\nspor ohľadom nájomného vzťahu. Žalobca v tejto súvislosti upozornil, že mal súd v konaní sp. zn.\n6Co/139/2019 za preukázané, že žalovaný s rodinou opustili priestory ešte v r. 2005. Podľa názoru súdu\ntak zhodným prejavom vôle strán zanikol nájomný vzťah medzi stranami, na základe ktorého žalovaný\nužíval priestory vo vlastníctve žalobcu. Žalobca so žalovaným nikdy nemal uzatvorenú nájomnú zmluvu.\nKrajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 16Co/83/2020 ustálil, že žalovaný užíval nebytové\npriestory protiprávne, cit. : „vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaní predmetné nebytové priestory v\nobjekte nepretržite užívali na bývanie od 11. 12. 1989 a osobne (fyzicky) ich prestali užívať najskôr v\nr. 2005, t.j. protiprávny stav užívania nebytových priestorov zo strany žalovaných 1 a 2 trval minimálne\n15 rokov...“\n60/ Žalobca vo vyjadrení poukázal na niekoľko súdnych sporov, ktoré strany spolu v minulosti viedli :\n61/ Žalobca O.. E. D. sa na Okresnom súde Bratislava II domáhal určenia neplatnosti výpovede nájmu\nbytu, Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 14C/64/2002 - 388 zo dňa 27. 3. 2015 žalobu zamietol\nz dôvodu neexistencie bytu; Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 14Co/113/2016 - 408 zo dňa 31.\n5. 2015 žiadosť žalobcu o zmenu odôvodnenia rozsudku zamietol; rozsudok je právoplatný dňom 2.\n7. 2015;\n62/ Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 7C/1/2012 - 1276 zo dňa 18. 10. 2017 uložil žalovaným\nmanželom D. zaplatiť žalobcovi sumu 5.297,35 € s prísluš., titulom neoprávneného obohatenia. Krajský\nsúd v Bratislave rozsudkom Co/139/2019 - 1509 zo dňa 11. 12. 2019 rozsudok Okresného súdu\nBratislava II potvrdil. Žalovaný O.. D. sumu s príslušenstvom, 9.665,08 € uhradil.\n63/ Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 58C/136/2009 - 672 zo dňa 8. 3. 2017 uložil povinnosť\nžalovaným O.. D. a I. D. zaplatiť žalobcovi sumu 10.534,68 € s prísluš., titulom neoprávneného\nobohatenia. Za neplatenie úhrad za užívanie priestoru, ktorý prehlasovali za „byt“ v budove na C. K..\nXX v T.; žalovaní sa odvolali.\n64/ Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 14C/174/2014 - 470 zo dňa 19. 6. 2019 uložil povinnosť\nžalovaným O.. D. a I. D. povinnosť zaplatiť sumu 6.451,20 € s prísluš., titulom neoprávneného\nobohatenia za neplatenie úhrad za užívanie priestoru, ktorý prehlasovali za „byt“ v budove na C. K.. XX\nv T.; žalovaní sa odvolali.\n65/ Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 18C/298/1999 - 684 zo dňa 17. 1. 2018 uložil žalovaným\nO.. D. a I. D. povinnosť zaplatiť dlžné nájomné, sumu 770,63 € s prísluš., žalovaní sa odvolali.\n\n66/ O.. D. sa v postavení žalobcu na Okresnom súde Bratislava II v konaní č.k. 9C/35/1999\nvoči žalovanému Ing. Sirotkovi domáhal uloženia povinnosti inštalovania samostatného plynomeru,\nzateplenia bytu, inštalovania plynového kotla pre samostatné vykurovanie a ohrev teplej úžitkovej\nvody, obnovenia dodávok plynu.... v podstate prerobiť priestor na byt na náklady majiteľa Okresný súd\nBratislava II rozsudkom zo dňa 31. 10. 2016 č.k. 9C/35/1999 - 532 žalobu zamietol. Krajský súd\nv Bratislave uznesením zo dňa 29. 11. 2019 č.k. 6Co/134/2017 - 682 rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil; rozsudok je právoplatný dňom 29. 1. 2020.\n67/ Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 14C/371/1997 zo dňa 23. 2. 2018 uložil žalovaným\npovinnosť prevziať kľúče od kontajnera a odniesť si veci. Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu\nzamietol, z dôvodov, že v konaní 16Co/83/2020 posúdil otázku využitia svojpomoci inak ako Krajský\nsúd v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15Co/68/2020. Krajský súd v Bratislave sa však stotožnil so závermi,\nže žalovaní užívali nebytové priestory neoprávnene. Žalobca podal dovolanie.\n68/ Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 60C/2/2017 zo dňa 26. 6. 2019 uložil povinnosť O.. D.\nzaplatiť žalobcovi sumu 1.252,23 € s prísluš., za skladovanie vecí v kontajneri. Žalovaný sa odvolal.\n69/ Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn. 9C/14/2018 uložil žalovanej I. D. povinnosť zaplatiť\nsumu 954,08 € s prísluš., za skladovanie vecí v kontajneri; žalovaná sa odvolala.\n70/ Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 17C/19/2017 uložil žalovanej I. D. povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 1.132,97 € s prísluš., za skladovanie vecí v kontajneri. Krajský súd Banská Bystrica\nrozsudok potvrdil svojím rozsudkom sp. zn. 15Co/68/2020, právoplatným dňa 30. 12. 2021.\n71/ Žalobca dodal, že vo všetkých vyššie uvedených súdnych konaniach žalovaní O.. D. a I. D.\npredkladali rovnaké dôkazy a dôvody. Žalovaný sa k veciam, ktoré sú u žalobcu, hlási titulom\nvlastníckeho práva. Právo vlastniť vec zahŕňa aj povinnosť starať sa o vec. Podľa čl. 20 ods. 3 veta prvá\nÚstavy SR vlastníctvo zaväzuje, a teda zaväzuje aj vlastníka starať sa o predmet svojho vlastníctva.\n72/ Žalobca si v zmysle § 415 Obč. zák. splnil svoju prevenčnú povinnosť, keď žalovanému oznámil\nprípravu rekonštrukcie budovy a opakovane ho vyzýval, aby si svoje veci zabezpečil. S rekonštrukciou\nžalobca postupoval tak, že žalovaní mali dostatočný časový priestor veci odniesť. Preto keď žalobca\nveci žalovaných umiestnil do nového skladovacieho kontajnera, konal už nad rámec svojej prevenčnej\npovinnosti predchádzať škodám.\n73/ Poukazovanie na byt považuje žalobca za vyvolávanie súcitu. Bol to práve žalovaný aj so svojou už\nbývalou manželkou, ktorí svojím konaní trvale už 26 rokov znepríjemňujú a stresujú život celej rodine\nžalobcu. Odmietli všetky snahy žalobcu na usporiadanie ich vzťahov k bývaniu, hoci na to žalobca nebol\npovinný. Odmietli aj možnosť pridelenia riadneho bytu.\n74/ Žalovaný podal písomnú odvolaciu repliku, v ktorej zotrval na svojej dovtedajšej argumentácii.\nOpakovane poukazoval predovšetkým na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n16Co/83/2020, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol.\nSvojpomoc žalobcu nenapĺňala zákonné podmienky, a išlo teda o svojpomoc nedovolenú - protiprávnu.\nUvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sa v danom rozhodnutí zároveň vysporiadal s otázkou,\nči bolo alebo nebolo vypratanie vecí žalovaného a jeho bývalej manželky z bytu do kontajnera\nospravedlniteľná a nevyhnutná svojpomoc žalobcu, keď uviedol, že toto konanie žalobcu bolo\nneospravedlniteľné a protiprávne a nie nevyhnutné. Žalovaný zopakoval, že z protiprávneho konania\nnemôže následne vzniknúť právo. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/83/2020 1172 zo dňa 22. 3. 2022 tiež vyplýva, že „v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších\nsúdnych autorít platí, že ak bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka\nhmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako\nprejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/44/2010,\npublikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. 40/2013).“\n75/ Žalovaný tiež namietal, že vo vzťahu k svojmu majetku postupuje aktívne, o čom svedčí aj súpis\nsúdnych konaní, na ktoré vo svojom vyjadrení poukazoval sám žalobca. Žalovaný dodal, že v r. 2010 bolo\njeho manželstvo s I. D. rozvedené, čím zaniklo aj ich BSM. Za účelom zistenia, ktorý z bývalých manželov\nnadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré žalobca nezákonne vypratal do kontajnera,\nnavrhol žalovaný vykonanie dôkazu výsluchom bývalej manželky, ktorý ale súd prvej inštancie nevykonal\na tak rozhodol bez riadneho zistenia skutkového stavu a bez toho, aby ustálil, ktorému z manželov\npredmetné veci patria. Súd prvej inštancie sa tak nezaoberal otázkou vecnej pasívnej legitimácie.\nŽalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol; zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n76/ V odvolacej duplike žalobca zhrnul svoje dovtedajšie vyjadrenia k vyjadreniam žalovaného. Poukázal\nna to, že žalovaný sa so svojou rodinou nasťahoval do priestorov budovy na C. ul. v T. protiprávne, keď\n\ndaný priestor nie je a ani nikdy nebol bytom - túto otázku už prejudikoval súd. Priestor v budove nebol\nnikdy kolaudovaný a ani žiadnym relevantným rozhodnutím stavebného úradu určený ako byt. Priestory,\nktoré užíval žalovaný aj s rodinou nie sú bytom a ak by aj bytom boli, tak neboli nikdy riadne pridelené\nžalovanému podľa vtedy platných právnych predpisov (rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn.\n12C/78/2010 zo dňa 29. 3. 2012, potvrdené Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 14Co/334/2012 - 731\nzo dňa 17. 12. 2013; právoplatné dňa 28. 2. 2014). Budova na C. XX v T. bola nie je bytovým domom\na žiadny priestor v nej nikdy nebol kolaudovaný ako byt; samotná budova bola postavená v rámci tzv.\n„Akcie Z“ ako bývalé Obvodné a kultúrne stredisko (ObKAS), kolaudovaná a registrovaná ako občianska\nvybavenosť „P. H.“. Budova slúžila ako administratívna budova drobnej prevádzkárne ObNV Bratislava\n2. Mestské zastupiteľstvo hl. m. SR Bratislavy a Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - S.\nrozhodlo o likvidácii tejto drobnej prevádzkarne a odpredaji jej majetku. V rokoch 1991 - 1994 prebiehala\njej likvidácia, postupne sa odpredali jednotlivé prevádzky ako stolárska dielňa, predajňa stavebnín,\nzásobná záhrada, stavebné stredisko a pod. O budovu na C. XX v T. 4 roky nikto neprejavil záujem a\nHl. mesto SR Bratislava v rámci likvidácie v októbri 1994 ju odpredalo ako posledný zvyšok majetku\nterajšiemu vlastníkovi O.. R. J., B.., a likvidácia Prevádzkarne bola ukončená. Žalobca od r. 1993 v\nbudove realizoval projekt „Zo zamestnania do podnikania“ pre začínajúce podnikateľky, rizikové skupiny\na ženy po MD, podporovaný MOP Ženeva. V uvedenom roku mal objekt prenajatý. Rekvalifikačné kurzy,\nspolupráca s úradmi práce a sociálnych vecí pokračujú doteraz.\n77/ O.. E. D. s rodinou sa nasťahovali do objektu v bližšie neurčený čas v rokoch 1990 - 1991, kedy\nuž bol objekt v likvidácii. Svoje konanie opierali o doklady, ktoré boli v procese šetrenia označené\nsúdmi, prokuratúrou, kontrolnými orgánmi ako aj orgánmi samosprávy za nevierohodné, dodatočne\nvyrobené, irelevantné, nulitné. Následne sa O.. D. pod titulom vykonštruovaného predkupného práva na\nbyt s odvolávkou na zák. č. 182/1993 Z.z. domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy medzi Hl. m. SR\nBratislava a O.. J., a aby súd určil Hl. m. SR Bratislava povinnosť predať údajný „byt“, súvisiaci pozemok\nresp. budovu, jemu. O.. D. tak urobil v čase, kedy uplynuli od predaja budovy 3 roky a kedy žalobca\nzrealizoval kompletné opravy strechy, kanalizácie, prívodu vody, plynu, kotolne. Jeho žaloba pod sp. zn.\n12C/78/2010 bola Okresným súdom Bratislava II zamietnutá v spojení s rozhodnutím Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 14Co/334/2012.\n78/ Žalobca vo vyjadrení zdôraznil, že užívaný priestor nikdy nebol rodine D. relevantnými orgánmi\nako byt riadne pridelený. O.. D. tvrdil, že mu v rovnaký čas dve organizácie pridelili ten istý byt v\ntej istej budove a že s treťou organizáciou mal zároveň uzatvorený nájomný vzťah. Prevádzkareň\nObNV Bratislava II mala rodine prideliť byt v decembri 1989; postup Prevádzkarne ObNV Bratislava\nII prešetrila Obvodný prokuratúra Bratislava 2 a označila tento postup ako nezákonný. Prevádzkáreň\nObNV Bratislava II nemala právnu subjektivitu, navyše bola v likvidácii, čo vyplýva jednak zo zápisu\nv obchodnom registri a tiež z Hospodárskej zmluvy zo dňa 30. 11. 1990. Od r. 1996 O.. D. začal\npreukazovať pridelenie „bytu“ Revolučným odborovým hnutím SZM jemu, ako zamestnancovi SZM.\n„Pridelenie bytu“ prešetril Útvar hl. kontrolóra MČ Bratislava Ružinov a konštatoval, že pridelenie nespĺňa\nviaceré náležitosti a je potrebné overiť jeho pravosť. SUZ SZM nebol nikdy vlastníkom budovy a ani\nnemal žiadne právo prideľovať byty, tobôž v cudzej budove. Žalovaný predložil „zápis“ čl. schôdze\nROH SZM „o poradovníku“ na byt z 12. 12. 1989 a zápis o odovzdaní bytu prešetroval Útvar hl.\nkontrolóra MČ Bratislava Ružinov, ktorý vyhodnotil zápis o odovzdaní bytu ako nevierohodný, dodatočne\nvyrobený, s potrebou overiť jeho pravosť. Členská schôdza ROH SZM nemala dispozičné právo k\nžiadnemu priestoru v budove, právo prideľovať byty, v tom čase ROH SZM funkčne neexistovalo. O.. D.\nnásledne vo vyjadreniach tvrdil, že mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na priestor s Hl. m. SR Bratislavou.\nTakéto tvrdenie Hl. mesto SR Bratislava poprelo. Nájomnú zmluvu O.. D. s Hl. mestom SR Bratislavou\nuzatvorenú nemal, ani v čase nasťahovania a ani potom.\n79/ Žalobca ďalej uviedol, že sa na základe tvrdení O.. D. o existencii bytu po kúpe bytov v dobrej\nviere snažil usporiadať vzájomné vzťahy, keď v nasledujúcom období buď žalobca, alebo jeho právni\nzástupcovia či tiež Útvar hl. kontrolóra MČ Bratislava Ružinov minimálne 7 x ponúkli žalovanému\nnájomné zmluvy, avšak žalovaný pod rôznymi zámienkami všetky návrhy odmietol. D. nikdy nemali\nzáujem riešiť svoju bytovú situáciu, odmietali akékoľvek im prospešné riešenie, len aby živili nimi\nvykonštruovaný problém, s cieľom postaviť žalobcu ako majiteľa do zlého svetla a podporovať ich úsilie\no zrušenie kúpnej zmluvy žalobcu. Tento zaslepený postoj viedol napokon k tomu, že žalovaný odmietol\naj nadštandardné riešenie, možnosť pridelenia im bytu cestou bytovej komisie Magistrátom hl. m. SR\nBratislavy. Medzi žalobcom ako majiteľom budovy a manželmi D. nájomný vzťah nevznikol, žalobca toto\ntvrdenie žalovaného rozhodne popiera.\n80/ O.. D. sa absurdne žalobou na Okresnom súde Bratislava II voči žalobcovi domáhal aj toho, aby súd\nžalobcovi (tam v postavení žalovaného) uložil povinnosť prerobiť pre neho predmetný nebytový priestor\n\nkompletne na byt (inštalovať samostatný plynový kotol, samostatný ohrev vody, samostatné kúrenie,\nsamostatný plynomer, vodomer, zatepliť „byt“ a pod. Súd túto žalobu O.. D. zamietol. Žalovaný s rodinou\nnikdy neplatili predpísané úhrady, platili nimi vymyslené menšie čiastky alebo neplatili žiadne. O.. D.\nviaceré platby posielal na rôzne cudzie účty, z ktorých si ich potom vyberal. Napr. niektoré platby za\nnájomné posielal O.. D. Magistrátu, ktorý mu ich vracal späť, resp. ho neskôr vyzval, aby tieto platby\nposielal vlastníkovi budovy, t.j. O.. J.; O.. D. napriek tomu platby posielal naďalej Magistrátu, ktorý ich\npotom ukladal do depozitu, z ktorého si ich O.. D. následne vyzdvihol. Tiež tvrdil, že niektoré platby\nposielal na údajný účet Prevádzkárne, v čase, kedy už táto bola zlikvidovaná. Tento účet sa kontrolórovi\nMČ Ružinov nepodarilo identifikovať, vlastníka nevedeli zistiť; doklad, ktorý O.. D. založil do spisu sp.\nzn. 18C/75/2015 nemá dátum a je potrebné overiť jeho pravosť. Ani po opustení priestoru v r. 2005\ndo súčasnosti žalovaný O.. D. ani I. D. neplatia za skladovanie nimi zanechaných vecí v opustenom\npriestore, „byte“ v r. 2005 - 2014 (9 rokov) alebo v kontajneri od 2014 - 2022 (8 rokov), doteraz - celkom\n17 rokov.\n81/ V septembri 2005 manželia D. priestor bez udania dôvodu opustili a neoznámili miesto pobytu.\nPriestor navštevovali občas, odniesli si odtiaľ veci, avšak nie všetky - zanechali v ňom niekoľko\nkusov starého nábytku, spotrebičov a starých nepotrebných vecí. Priestor naďalej zapratávali, bránili\nmajiteľovi v užívaní jeho majetku ako aj prevedení potrebných opráv a údržby až do r. 2014. Od\nr. 1993 znemožňovali vykonanie revízií vybraných zariadení a ohrozovali bezpečnosť v budove.\nNesprístupňovali miestnosť s 2 ks rozvodných skríň s poistkami, elektromermi a elektroinštaláciou, 2\nskrinku s 3 hlavnými poistkami pre budovu a 1 uzatvárací kohút vody. O.. J. bol nútený sa obracať aj\nna pomoc, asistenciu policajného zboru. Poruchy nebolo možné odstrániť operatívne, pretože žalovaný\npriestor zamkol a žalobcu doň nepustil. O.. J. musel otvorenie obidvoch vchodov do priestoru riešiť\nsúdnou cestou - predbežným opatrením a pre obštrukcie manželov D. napokon priestory sprístupnil až\nexekútor JUDr. Noskovič výkonom súdneho rozhodnutia (v r. 2008 kotolne a v r. 2011 bočného vstupu\ndo priestoru elektro rozvádzačov budovy). Žalobca zdôraznil, že sa snažil veci riešiť zásadne cestou\nsúdov SR.\n82/ Po tom, ako sa právoplatne skončilo konanie o žalobe O.. D. a I. D., ktorým sa domáhal určenia\nneplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Hl. m. SR Bratislavou a O.. J. (vedené na Okresnom\nsúde Bratislava II pod sp. zn. 12C/78/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n14Co/334/2012, právoplatné dňa 20. 3. 2014 ) tak, že žaloba bola zamietnutá, O.. J. opakovane vyzval\nbývalých manželov D. na odovzdanie a vypratanie priestoru, na ktorú výzvu nereagovali.\n83/ Žalobca O.. J. následne požiadal o stavebné povolenie k rekonštrukcii priestoru, nakoľko zistil stupeň\ndevastácie daného priestoru, keďže do r. 2014 nemal relevantné informácie o jeho stave. Pri súdnej\nobhliadke v r. 2014 (Okresný súd Bratislava II sp. zn. 7C/1/2012 ) bolo zistené značné poškodenie\nstien, rozvodov, zatečenie a celkové zdevastovanie priestoru (aj hlodavcami). Žalobca vzhľadom na\nzdevastovaný stav priestorov tiesnený časom, stavebnými prácami a obštrukciami žalovaných pristúpil\ndňa 24. 11. 2014 k svojpomoci a priestor komisionálne vypratal a veci umiestnil do zakúpeného\nkontajnera. Pri vypratávaní urobil fotodokumentáciu za účasti svedkov. Žalovaný ako aj jeho bývalá\nmanželka opakovane ústne aj písomne na pojednávaniach vedených na Okresnom súde Bratislava\nII prisľúbili, že si veci z kontajnera odnesú. O.. D. vykonal ohliadku kontajnera za prítomnosti jeho\nprávneho zástupcu dňa 3. 5. 2017 a prehlásil, že si veci odnesie do konca júna 2017. I. D. potvrdila,\nže si veci odnesie dňa 20. 2. 2015. Podľa názoru žalobcu rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 16Co/83/2020 nie je podstatný pre predmetné súdne konanie, keď v danom rozhodnutí Krajský súd\nv Bratislave nijako neurčil oprávnenosť žalovaných ponechávať veci v ich vlastníctve či už v priestore\nbudovy alebo v skladovacom kontajneri vo vlastníctve žalobcu. Z predmetného rozhodnutia neplynie\npovinnosť žalobcu opatrovať a chrániť vlastníctvo žalovaného. Súdne konanie vedené na Okresnom\nsúde Bratislava II žalobcom voči manželom D. pod sp. zn. 14C/371/1997 začal žalobca vychádzajúc z\nprávneho stavu, ktorý sa v priebehu konania ukázal ako nesprávny, a teda, že v danom prípade nešlo o\nbyt, preto žalobný návrh dňa 6. 2. 2007 zmenil tak, že žalovaní 1, 2 sú povinní vypratať sa z priestorov\nv budove súp. č. XXXX na C. XX v T. (ktoré priestory v petite ďalej bližšie špecifikoval), ktorú zmenu\nžalobného petitu súd pripustil. Na základe ďalšej zmeny žalobného petitu (po tom, ako O.. J. dňa 24.\n11. 2014 vstúpil do priestorov a veci tam nachádzajúce premiestnil do kontajnera, pripustil súd prvej\ninštancie ďalšiu zmenu petitu, o ktorej aj rozhodol, a síce uložil žalovaným povinnosť prevziať kľúče od\nkontajnera a odniesť si veci. Avšak rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/83/2020 spôsobil\nzmätočnú situáciu.\n84/ Veci vo vlastníctve žalovaného a jeho bývalej manželky sú v skladovacom kontajneri umiestnené\nuž 8 rokov, k veciam ako svojmu vlastníctvu sa žalovaný stále hlási, avšak o odnesenie vecí neprejavil\nzáujem ani po niekoľkonásobných výzvach. Od r. 2005 manželia D. opustili priestor budovy, odniesli si\n\nvšetky potrebné veci a zanechali tam len veci staré. Odvtedy uplynulo 17 rokov. Žalovaný si vyžiadal\nohliadku vecí v kontajneri a prisľúbil ich odnesenie v júni 2017, za uskladnenie vecí nič neplatia a dohody\no odnesení vecí nikto neplní. Takýmto konaním obmedzujú žalobcu vo výkone jeho vlastníckych práv.\n85/ Ďalšie podania strany sporu neučinili.\n86/ Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, podľa §\n379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného nie je dôvodné (keď sčasti je nutné ho odmietnuť).\n87/ Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov\nnesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore\ns dobrými mravmi.\n88/ Podľa § 511 ods. 1 a 2 Obč. zák., ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené\nalebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému\nveriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek\nz nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. (2) Ak právnym predpisom alebo\nrozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých\ndlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá\njeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im\npríležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa\npodielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.\n89/ Podľa § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.\nBezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením\nz neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový\nprospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n90/ V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom skladovacieho kontajnera\nnachádzajúceho sa na parcele registra „C\" číslo XXXXX/XXX v kat. úz. S., ktorý zaberá dve parkovacie\nmiesta rovnako vo vlastníctve žalobcu; v kontajneri sú umiestnené hnuteľné veci vo vlastníctve\nžalovaného a jeho bývalej manželky. Hnuteľné veci patriace žalovanému a jeho bývalej manželke I. D.\numiestnil žalobca do kontajnera na prelome rokov 2014/2015 na svoje náklady. Stalo sa tak po tom, ako\nbývalí manželia D. opustili priestory v budove na C. XX v T., vlastnícky patriacej žalobcovi, ešte v r. 2005,\npričom si odniesli aj svoje veci, s výnimkou niektorých vecí, ktoré s odstupom cca 9 - 10 rokov žalobca\npremiestnil do spomínaného kontajnera. Žalovaný (aj s bývalou manželkou) teda po opustení priestorov\nv budove na C. K.. XX v T. tieto celkom nevypratali, pričom na mnohé opakujúce sa výzvy žalobcu,\naby si aj zvyšné veci prevzali a odniesli, a teda priestor bezo zvyšku vypratali, buď nereagovali vôbec,\nalebo len vyhýbavo. V každom prípade po dobu niekoľkých rokov reálne neprejavili skutočný záujem o\nhnuteľné veci, ktoré v priestore na C. K.. ponechali, hoci v rozpore so svojím správaním prehlasovali, že\no veci, ktoré sú ich vlastníctvom, majú záujem a chcú si ich prevziať.\n91/ Vzhľadom na dobu, počas ktorej žalovaný (rovnako tak aj jeho bývalá manželka) síce verbálne\nprejavovali záujem o dané hnuteľné veci, ktorá prevýšila jedno desaťročie, aj odvolací súd vníma konanie\nžalovaného ako nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale majúce znaky šikanózneho výkonu práva. Šikana\nje taký výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť iného. Žalovaný si je vedomý skutočnosti,\nže kontajner umiestnený na parkovisku vo vlastníctve žalobcu (kde zaberá 2 parkovacie miesta)\nznemožňuje žalobcovi využívať dané 2 parkovacie miesta na účel, na ktorý sú určené, čím zasahuje\nneoprávnene do vlastníckeho práva žalobcu. Konanie, ktoré je šikanózne, je vlastne zneužívaním práva;\nzákon (Občiansky zákonník) ho síce nesankcionuje, v každom prípade je však v rozpore s dobrými\nmravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.). Vzhľadom na dĺžku obdobia, pretrvávajúceho stavu, kedy žalovaný\nopakovane sľubuje, že si veci z kontajnera prevezme, ide podľa odvolacieho súdu z jeho strany o\núčelové konanie, v snahe odložiť konečné riešenie sporu. To za situácie, kedy už bolo súdmi právoplatne\nrozhodnuté, že priestory, do ktorých sa žalovaný s rodinou v r. 1990 nasťahoval nikdy neboli bytom, nikdy\nnedošlo k ich prideleniu žalovanému v súlade s platným právom a na ktoré nemal uzavretú nájomnú\nzmluvu ani ako na nebytové priestory.\n92/ Veci žalovaného (a jeho bývalej manželky) sú uskladnené v kontajneri od mesiaca novembra 2014.\nŽalobca začal žalovanému účtovať fakturovaním sumy 59,63 € za mesiac uskladnenie vecí až od\nmesiaca apríla 2015 (keďže žalovaný na výzvy žalobcu na odvoz vecí nereagoval a veci neodniesol).\nPredmetom tohto konania je ale plnenie týkajúce sa obdobia od januára 2017 do februára 2018;\ncelkom vo výške 834,82 €. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy žalobcovi patrí titulom bezdôvodného\nobohatenia, nakoľko veci žalovaného sú v dotknutom kontajneri uskladnené bez právneho dôvodu.\nŽalobca v konaní preukázal, že žalovanému za obdobie od 01/2017 do 02/2018 (t.j. celkom 14\nkalendárnych mesiacov) vystavil faktúry na zaplatenie nákladov spojených s uskladnením vecí v jeho\n\nkontajneri, ktorých suma zodpovedá sume, ktorú vynakladá za uskladnenie v celkovej sume 834,82\n€. Nakoľko žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa fakturovanej výšky nákladov za\nuskladnenie vecí žalovaného, teda ich výška nebola v konaní sporná, súd prvej inštancie žalobe žalobcu\nsprávne vyhovel (59,63 €/mesačne x 14 mesiacov). Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, súd prvej\ninštancie správne priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,00\n% ročne (§ 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.) vždy odo dňa nasledujúceho po dni\nsplatnosti každej jednotlivej faktúry, keďže žalovaný sa splnením dostal do omeškania.\n93/ Odvolací súd nevyhodnotil postup žalobcu, ktorý pristúpil k vyprataniu priestorov v budove na C.\nul. XX v T. v r. 2014 ako neprimeranú svojpomoc. Žalobca k premiestneniu vecí žalovaného pristúpil\ns odstupom deviatich rokov po tom, ako žalovaný a jeho rodina opustili tieto priestory ešte v r. 2005.\nPočas uvedených deviatich rokov žalobca opakovane avšak márne vyzýval žalovaného, aby si odniesol\naj zvyšné veci, o ktoré žalovaný reálny záujem nejavil. Pokiaľ by mal žalovaný skutočný záujem o svoje\nveci (tak ako to verbálne tvrdil), správal by sa inak. Odvolací súd považuje za významné, že žalobca veci\npremiestnil tak, aby tieto boli zabezpečené proti krádeži, poškodeniu, zničeniu, t.j. zjavne nebol vedený\nzlým úmyslom poškodiť žalovaného. Aj k účtovaniu nákladov za skladovanie žalobcových vecí pristúpil\nžalobca až od apríla 2015; žalobcovi, ktorému žalovaný naopak dlhé roky zasahuje do pokojného výkonu\njeho vlastníckeho práva, tak nijako nemožno vytknúť nedostatok trpezlivosti pri riešení vzniknutého\nstavu.\n94/ Odvolací súd rovnako nevyhodnotil postup súdu prvej inštancie, ktorý dané konanie na návrh\nžalovaného neprerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na bývalom Okresnom súde Bratislava\nII pod sp. zn. 14C/371/1997 v spojení s odvolacím konaním vedenom na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. 16Co/83/2020, keď súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania zistený\nskutkový stav v dostatočnom rozsahu a vzhľadom na predmet konania (vydanie peňažného plnenia\ntitulom bezdôvodného obohatenia), ktorý bol odlišný od predmetu konania sp. zn. 14C/371/1997 (o\nprevzatie kľúčov od kontajnera a odnesenie vecí z kontajnera) mu nič nebránilo o žalobe žalobcu\nrozhodnúť.\n95/ Pokiaľ ide o žalovaným namietaný nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, založený na argumente,\nže uskladnené veci nie sú len jeho vlastníctvom, ale aj jeho bývalej manželky, odvolací súd k uvedenej\nnámietke poznamenáva, že predmetné hnuteľné veci patrili do BSM bývalých manželov, obaja bývalí\nmanželia sa k nim vlastnícky hlásia. Ide teda o spoločné veci, pričom záväzok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia vo vzťahu k spoločným veciam je v zmysle § 145 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 511 ods. 1\na ods. 2 Obč. zák. solidárnym. Je preto daná vecná pasívna legitimácia žalovaného v danom spore.\n96/ Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov ako vecne správny\npotvrdil, a to vo vyhovujúcom výroku vo veci samej a tiež vo výroku o náhrade trov prvoinštančného\nkonania (§ 378 ods. 1, 2 CSP). Vo vzťahu k zamietajúcemu výroku (ktorý žalovaný rovnako napadol\n(keďže napadol rozsudok v „celom rozsahu“) odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol podľa § 386\npísm. b/ CSP, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (a to z dôvodu, že zamietajúcim výrokom\nrozsudku nebolo rozhodnuté v neprospech žalovaného, ale naopak v jeho prospech, pričom osobou\noprávnenou podať odvolanie je v prvom rade ten, v neprospech koho bolo rozhodnuté).\n97/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s\n§\n255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Žalobca dosiahol v odvolacom konaní v podstate plný úspech; v časti,\nv ktorej bolo odvolanie žalovaného odmietnuté (a ktoré sa týkalo v podstate plnenia v zanedbateľnej\nvýške) je nutné odmietnutie odvolania po procesnej stránke považovať za neúspech v konaní; náhrada\nnároku na trovy odvolacieho konania tak aj tu prináleží tej strane, ktorá odvolanie nepodala, v danom\nprípade teda žalobcovi, z ktorého dôvodu mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100 %.\n98/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0\n(§\n3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\n\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "61C/36/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eafb0c67-eeb5-4068-9ac1-c517ceb97d1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 346/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 346/08 z 15. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-15", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eafb0c67-eeb5-4068-9ac1-c517ceb97d1a"}, {"guid": "9c660976-dfe2-4477-bd5e-a3ac61a9f00e:ee3b5701-fdb8-4107-818f-d786ff6ccd15", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/83/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/83/2020 z 22. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-02-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9c660976-dfe2-4477-bd5e-a3ac61a9f00e:ee3b5701-fdb8-4107-818f-d786ff6ccd15"}, {"guid": "ffb40356-43e3-4325-8fd1-021a62b54d02:75e2bc25-a440-4ed5-af6f-a8e1ab9eb896", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/68/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/68/2020 z 1. 12. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-12-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ffb40356-43e3-4325-8fd1-021a62b54d02:75e2bc25-a440-4ed5-af6f-a8e1ab9eb896"}, {"guid": "57e7b8f7-e02e-41de-9899-506e167690f9:7fbbbe21-2da1-4b0d-9eb5-78bbb3a96053", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4317212259.1", "spisova_znacka": "6Co/139/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/139/2019 z 26. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-09-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4317212259.1"}, {"guid": "83b0810e-4f8e-44bd-919d-df4d1c589dc9:8c935215-3723-4c85-b1de-8d7278f5a1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/134/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/134/2017 z 14. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-02-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/83b0810e-4f8e-44bd-919d-df4d1c589dc9:8c935215-3723-4c85-b1de-8d7278f5a1d1"}, {"guid": "dd2b5c2c-ef8d-4f97-ae48-015ed30de95f:b17bd304-90f0-4cd7-8f55-1535a619b16b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1202898296.1", "spisova_znacka": "14Co/113/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/113/2016 z 30. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1202898296.1"}], "citovane_v": []}