{"guid": "ed72f9b1-2e45-4896-ad26-829a9478576f:b7c728e7-feca-4228-bcd8-b0dc391e042c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1319203533.1", "spisova_znacka": "4Co/46/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/46/2024 z 31. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. mája 2024, sp. zn. 4Co/46/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1319203533.1", "identifikacne_cislo": "1319203533", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2024-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-1", "nazov": "§ 324 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-3", "nazov": "§ 324 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2", "nazov": "§ 325 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-324", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7c728e7-feca-4228-bcd8-b0dc391e042c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1319203533.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1319203533.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1319203533.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/46/2024\n1319203533\n31. 05. 2024\nJUDr. Valéria Kleinová, st.\nECLI:SK:KSBA:2024:1319203533.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a členov\nsenátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: L.. S. N.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom N., Š. X/C, štátny občan SR, zast.: JUDr. Róbert Bockanič, advokát, AK v\nBratislave, Seberíniho 1, IČO: 31 805 922, proti žalovanému: Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o.,\nso sídlom Bratislava, Elektrárenská 1, IČO: 45 668 914, zast.: BRICHTA & PARTNERS s.r.o., AK v\nBratislave, Grösslingova 6-8, IČO: 35 740 809, o zaplatenie 10.000 Eur s príslušenstvom, o návrhu\nžalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 28. augusta 2023 č.k. B3-44C/66/2019-141 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu\nďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n\nv r a c i a na\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému - Slnečná elektráreň Lazany - blok 2\ns.r.o., so sídlom Bratislava, Elektrárenská 1, IČO: 45 668 914 povinnosť zložiť do úschovy Mestského\nsúdu Bratislava IV peňažnú sumu vo výške 15.873,42 Eur, do troch dní od doručenia tohto uznesenia,\na to až do právoplatného skončenia konania vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn.\nB3-44C/66/2019.\n2. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 21.06.2019, doručenou súdu\ndňa 25.06.2019, domáhal voči žalovanému zaplatenia 10.000 Eur istiny s príslušenstvom, a to titulom\nzmlúv o pôžičke. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.07.2015 došlo medzi žalobcom a žalovaným k\nuzatvoreniu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle, ktorej je žalobca\nv postavení veriteľa a žalovaný dlžníka. Predmetom zmluvy bola pôžička finančných prostriedkov vo\nvýške 5.000 Eur, ktoré mali byť žalovanému poskytnuté bezhotovostným prevodom na jeho bankový\núčet v deň podpísania zmluvy o pôžičke oboma zmluvnými stranami. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú\npôžičku vrátiť spolu s ročnou úrokovou sadzbou 5% ročne z celkovej sumy pôžičky do 31.12.2016, a to\nprevodom na účet veriteľa uvedený v zmluve. V súlade so zmluvou žalobca dňa 23.07.2015 poskytol\npôžičku v dojednanej výške 5.000 Eur, ktorú odovzdal konateľovi dlžníka W. F. v hotovosti, a ten následne\ndňa 23.07.2015 uvedenú sumu previedol bezhotovostným prevodom v prospech bankového účtu dlžníka\ns poznámkou, že ide o pôžičku veriteľa L.. S. N.. Dňa 10.03.2016 došlo medzi žalobcom a žalovaným k\nuzatvoreniu zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je žalobca v\npostavení veriteľa a žalovaný dlžníka. Predmetom zmluvy bola pôžička finančných prostriedkov vo výške\n5.000 Eur, ktoré mali byť žalovanému poskytnuté bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet v\ndeň podpísania zmluvy o pôžičke oboma zmluvnými stranami. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku\nvrátiť spolu s ročnou úrokovou sadzbou 5% ročne z celkovej sumy pôžičky do 31.12.2016, a to prevodom\nna účet veriteľa uvedený v zmluve. V súlade so zmluvou o pôžičke poskytol žalobca pôžičku žalovanému\nv dojednanej výške 5.000 Eur bezhotovostným prevodom v prospech bankového účtu žalovaného. Ku\ndňu 30.11.2016 vykonal žalovaný inventarizáciu záväzkov a pohľadávok vo vzťahu k žalobcovi, o ktorej\n\nspísali dokument, v ktorom navzájom potvrdili výšku a rozsah nesplatených záväzkov ku dňu 30.11.2016\nvo výške 10.000 Eur a deň splatnosti jednotlivých pôžičiek na deň 31.12.2016. Žalovaný zároveň potvrdil\ndojednanie a úroku za poskytnutie pôžičky. Žalovaný nevrátil žalobcovi v deň splatnosti požičanú sumu,\na to ani v čiastočnom rozsahu a ani dojednaný úrok z tejto sumy. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu\npredložil: zmluvu o pôžičke zo dňa 23.07.2015, výpis z obchodného registra spoločnosti žalovaného,\nzmluvu o pôžičke zo dňa 10.03.2016, potvrdenie o bezhotovostnom prevode zo dňa 23.07.2015 a zo\ndňa 10.03.2016, inventarizáciu záväzkov a pohľadávok ku dňu 30.11.2016, predžalobnú výzvu zo dňa\n17.04.2018.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznával a žiadal žalobu\nv celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. V danom prípade mal za\nnepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah, ktorý predstavuje príkaznú zmluvu,\nobsahom ktorej bol záväzok žalobcu vykonávať činnosti, ktoré súvisia so zdrojom a ktoré budú spočívať\nnajmä v príprave technických podkladov, zmluvných podkladov, nahlasovanie zmluvných hodnôt a\nposkytovanie dát pre URSO, ako aj pre zmluvných partnerov, ktorým v danom prípade bola aj SSE,\naby tak spoločnosť žalovaného splnila podmienky na vznik nároku na plnenie v súlade so zákonom o\npodpore, t.j. obsahom záväzku žalobcu bola aj povinnosť oznámiť SSE do 15. augusta 2014 uplatnenie\npodpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore na rok 2015 vrátane predpokladaného množstva\ndodanej elektriny na rok 2015. Žalovaný je presvedčený, že žalobca si nesplnil povinnosť oznámiť, resp.\nzabezpečiť oznámenie v mene našej spoločnosti do dňa 15. augusta 2014 uplatnenia podpory podľa §\n3 ods. 1 písm. b/ a c/ na rok 2015, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015 a\nzásielka zrejme obsahovala len faktúry zo zmluvného vzťahu za rok 2014. V prípade, ak by si žalobca\ntúto svoju povinnosť splnil, vznikol žalovanému nárok na poskytnutie podpory podľa zákona o podpore,\nnakoľko všetky ostatné náležitosti boli splnené. Tým, že konaním (opomenutím) žalobcu nedošlo k\nsplneniu formálnej podmienky podľa Zákona o podpore a poskytnutiu podpory spoločnosti žalovaného,\nna ktorú by inak mal právny nárok, vznikla žalovanému škoda. Listom zo dňa 28.7.2017 došlo zo strany\nspoločnosti žalovaného k jednostrannému zápočtu vzájomných pohľadávok so žalobcom a to vo výške\n10.812,32 Eur, t. j. k zápočtu zvyšnej nesplatenej časti pôžičky a príslušenstva, ktorá je predmetom tohto\nsúdneho konania a škody, ktorá bola žalovanému spôsobená žalobcom z dôvodu nesplnenia si jeho\npovinností (samozrejme vo výške v ktorej sa vzájomne kryjú), čím došlo k zániku pohľadávky žalobcu,\nktorú mal voči žalovanému. Žiaden iný záväzok voči žalobcovi neeviduje a preto považuje predmetnú\nžalobu za nedôvodnú.\nZároveň žalovaný žiadal o prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania prebiehajúceho\nna Okresnom súde Bratislava II sp.zn. 10C/54/2017 (v závere uviedol sp.zn. 10Cb 54/2017) o zaplatenie\n219.162,80 Eur s prísl., kde je podstatou náhrada škody, ktorá žalovanému mala vzniknúť nesplnením\nsi povinnosti žalobcu, pričom v danom konaní sa súd musí vysporiadať s prejudiciálnou otázkou, a to, či\nsi žalobca svoje povinnosti splnil riadne a včas - najmä povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zákona\no podpore (splnenie povinnosti oznámiť Stredoslovenskej energetike - Distribúcia, a.s. do 15. augusta\n2014 uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ na rok 2015, vrátane predpokladaného množstva\ndodanej elektriny na rok 2015) a či zodpovedá za takto vzniknutú škodu.\n4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný nijakým hodnoverným tvrdením, resp. dôkazom\nnespochybnil reálnosť jeho splatnej pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Popiera dôvodnosť nároku,\nktorého sa žalovaný domáha v konaní sp.zn. 10C/54/2017, nepovažujúc ho za reálny a daný a popiera\njeho existenciu. Uplatnený nárok vníma ako účelovú snahu žalovaného o finančné poškodenie jeho\nzáujmov. Žiadosť žalovaného možno preto vnímať iba ako snahu o odklonenie pozornosti od samotného\npredmetu sporu a nesúhlasil\n5. Uznesením č.k. 44C/71/2022-81 zo dňa 09.10.2020, právoplatným dňa 20.11.2020, na návrh\nžalovaného súd prvej inštancie prerušil konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn.\n44C 66/2019 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Bratislave II pod\nsp.zn. 16C 54/2017. Opravným uznesením Mestský súd Bratislava IV, ako právny nástupca Okresného\nsúdu Bratislava III pre civilné konania, v zmysle ust. § 224 v spojení s § 234 ods. 2 CSP opravil\nuznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 44C/66/2019- 81 zo dňa 09.10.2020 uvedením správnej\nspisovej značky konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 10C/54/2017,\ndo právoplatného skončenia ktorého potrvá prerušenie konania.\n\n6. Žalobca podaním zo dňa 03.08.2023, doručeným Mestskému súdu Bratislava III dňa 08.08.2023,\nktorý následne podanie doručil Mestskému súdu Bratislava IV dňa 21.08.2023, navrhol, aby súd nariadil\nneodkladné opatrenie v znení:\nObchodná spoločnosť Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., so sídlom Bratislava, Elektrárenská 1,\nIČO: 45 668 914, je povinná zložiť do úschovy Mestského súdu Bratislava III peňažnú sumu vo výške\n15.873,42 Eur, do troch dní od doručenia tohto uznesenia.\nNávrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 31.03.2023 sa uskutočnilo\nvalné zhromaždenie obchodnej spoločnosti žalovaného, ktorého spoločníkom je aj žalobca, na ktorom\nnebol žalobca osobne prítomný, nakoľko sa ho z osobných dôvodov nemohol zúčastniť. Pozvánka na\nvalné zhromaždenie s deklarovaným programom navyše nevzbudzovala dojem, že na predmetnom\nvalnom zhromaždení budú prejednávať také skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť právne postavenie\nžalobcu, a to najmä pokiaľ ide o ohrozenie vymožiteľnosti poskytnutých pôžičiek vo výške 10.000 Eur\nistiny s prísl. Dňa 02.05.2023 bola žalobcovi doručená zápisnica z predmetného valného zhromaždenia,\nz ktorej zistil, že na valnom zhromaždení boli preberané skutočnosti a prijaté také rozhodnutia,\nktoré môžu zásadným spôsobom zlepšiť jeho právne postavenie. Na valnom zhromaždení spoločnosť\nžalovaného rozhodla o ukončení prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch a predaji majetku\nslúžiaceho na ich prevádzkovanie. Táto skutočnosť musela byť konateľovi žalovaného známa už\nv čase, keď spisoval a zasielal pozvánky na valné zhromaždenie. Vyplýva to zo skutočnosti, že\nzápisnica z valného zhromaždenia odkazuje na znalecký posudok vypracovaný dňa 29.03.2023.\nNa prvej strane znaleckého posudku je uvedený dátum jeho vydania 15.02.2023. V pozvánke je\ndatovaná dňa 14.03.2023. Žalobca má dôvodnú obavu, že v dôsledku rozpredaja majetku žalovaného,\nktorý tvorí práve najmä majetok určený na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch bude\nznemožnené, aby sa domáhal svojho práva na zaplatenie žalovanej sumy. V uznesení z valného\nzhromaždenia sa uvádza, že takto získané prostriedky majú byť použité na úhradu ich pohľadávok,\npričom vôbec nie je zrejmé, či sú tieto pohľadávky pôvodné, splatné, vymáhané. Zdôraznil, že jediným\npodnikateľským zámerom žalovaného je výroba a predaj elektrickej energie zo solárnej energie. Predaj\nvýrobnej technológie, teda majetku určeného na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne (prevod práv\na povinností z leasingu vzťahujúci sa majetok určený na prevádzkovanie elektrárne) podľa žalobcu\nspôsobí, že dôjde k strate základného a reálneho výrobného prostriedku na získanie príjmu pre\nžalovaného. Ukončenie prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne potvrdil vo svojom liste zaslanom\nžalobcovi aj konateľ žalovaného. Žalobcovi nebolo oznámené, že by si žalovaný vytvoril zo získaných\nfinančných prostriedkov rezervu pre prípad, že by žalobe žalobcu o zaplatenie 10.000 Eur istiny s\nprísl. bolo vyhovené. Mal za to, že žalobou uplatnený nárok dostatočne osvedčil, keď žalovaný vo\nsvojej procesnej obrane nikdy nespochybnil skutočnosť, že mu poskytol postupne pôžičku v celkovej\nsume 10.000 Eur. Procesná obrana žalovaného spočíva iba poukazom na domnelú škodu, ktorú mal\nžalobca žalovanému spôsobiť, avšak vzhľadom na vyššie uvedené možno o relevantnosti tejto procesnej\nobrany dôvodne pochybovať. Možno dôvodne predpokladať, že žalovaný v dôsledku predaja uvedeného\nmajetku disponuje finančnými prostriedkami, ktorými by v súčasnosti bol schopný uspokojiť žalobou\nuplatnený nárok vrátane príslušenstva. V dôsledku ukončenia prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne\nv Lazanoch a predaja majetku slúžiaceho na prevádzkovanie došlo k odpadnutiu hospodárskeho účelu\nexistencie žalovaného. Podľa žalobcu jediný v súčasnosti možným prostriedkom na ochranu jeho\nprávneho postavenia je, aby súd uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy žalovanú sumu vrátane\npríslušenstva od 01.01.2017 až do súčasnosti. Príslušenstvo žalovanej sumy žalobca vyčíslil na sumu\n5.273,42 Eur.\nŽalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listinné dôkazy: pozvánku\nna riadne valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného denne 14.03.2023, zápisnicu z konania riadneho\nvalného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 31.03.2023, znalecký posudok číslo 6/2023 zo\ndňa 29.03.2023, odpoveď na žiadosť zo dňa 17.07.2023, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.\n10C/54/2017-292 do dňa 21.06.2022, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 16C/54/2017-243 do\ndňa 09.06.2021.\n7. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II č k. 10C/54/2017-292 do dňa 21.06.2022 súd prvej inštancie\nzistil, že ide o žalobu žalobcu Slnečná elektráreň a Lazany - blok 2 s.r.o. IČO: 45 668 914 so sídlom v\nBratislave, Elektrárenská 1, proti žalovanému L.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Š. X/C o zaplatenie\n219.162,80 Eur s prísl. Súd žalobu zamietol a v časti návrh na prerušenie konania zo dňa 09.01.2020\nzastavil. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozsudok doposiaľ\nnenadobudol právoplatnosť.\n\nZo zápisnice z konania riadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 31.03.2023 v\nspojení so znaleckým posudkom č. 6/2023 zo dňa 29.03.2023 zistil, že žalovaný Uznesením č. 4 schválil\nzmenu obchodnej politiky spoločnosti vo forme ukončenia prevádzkovania fotovoltaickej elektrárne\nžalovaným a predaj majetku určeného na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne tretej osobe za\nkúpnu cenu vo výške najmenej 650.729 Eur bez DPH, ako bola určená znaleckým posudkom znaleckej\norganizácie Inštitút monitoringu a analýz s.r.o. č. 6/2023. Získané prostriedky budú primárne použité na\núhradu záväzkov spoločnosti voči poskytovateľovi financovania (Tatra - leasing s.r.o.).\nPodľa listu konateľa žalovaného žalobcovi zo dňa 17.07.2023 táto zmena obchodnej politiky vychádza\nz trhových podmienok a podnikania v oblasti výroby a predaja elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré\nspoločnosť žalovaného nepovažovala z dlhodobého hľadiska za priaznivú berúc do úvahy úverové\nzaťaženie spoločnosti a riziká z toho plynúce.\n8. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2\npísm. b/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 657, § 658 ods.\n1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).\n9. Konštatoval, že neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo\nohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej\núpravy vzťahov medzi stranami sporu. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nje nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné\nskutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná\nochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy resp. že vykonanie\nexekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené.\n10. Uviedol, že Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, t.j. vyžaduje sa reálne odovzdanie veci dlžníkovi.\nPrávnym dôvodom pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci, napríklad peňazí. Nie je predpísaná\npísomná forma. Na vznik pôžičky je potrebná dohoda strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky.\nV predmetnej veci mal za osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, keď žalovaný\nvo vyjadrení k žalobe nespochybnil existenciu zmluvného vzťahu zo zmluvy o pôžičke medzi žalobcom\nako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, nesporoval prevzatie peňažných prostriedkov od žalobcu na\nzáklade zmlúv o pôžičke z 23.07.2015 a 10.03.2016 v celkovej výške 10.000 Eur a nespochybňoval\nani príslušenstvo pohľadávky žalobcu. Žalovaný vo svojej obrane poukazoval na skutočnosť, že listom\nzo dňa 28.07.2017 došlo zo strany spoločnosti žalovaného k jednostrannému zápočtu vzájomných\npohľadávok so žalobcom a to vo výške 10.812,32 Eur, t.j. k zápočtu zvyšnej nesplatenej časti pôžičky\na príslušenstva, ktorá je predmetom tohto súdneho konania a škody, ktorá mala byť žalovanému\nspôsobená žalobcom z dôvodu nesplnenia si jeho povinností (vo výške v ktorej sa vzájomne kryjú), čím\ndošlo k zániku pohľadávky žalobcu, ktorú mal voči žalovanému.\nVyslovil, že otázka zániku záväzku žalovaného voči žalobcovi započítaním bude predmetom\ndokazovania v tomto konaní po právoplatnom skončení konania sp.zn. 10C/54/2017, ktoré je vedené\nmedzi stranami sporu o náhradu škody.\n11. Pokiaľ ide o preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu ku schopnosti\nžalovaného uspokojiť žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 10.000 Eur s príslušenstvom súd\nprvej inštancie mal za to, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi preukázal skutočnosť, že žalovaný\nukončuje podnikateľskú činnosť, s následným predajom technológie tretej osobe, ktorá bola zdrojom\njeho príjmu, pričom je úverovo zaťažený, a preto považoval za potrebné poskytnúť žalobcovi predbežnú\nochranu vo forme nariadeného neodkladného opatrenia. Obava z ohrozenia exekúcie, je tak daná podľa\nneho objektívne existujúcim stavom právnej neistoty v právnom postavení žalobcu vzniknutého úkonmi\nžalovaného, ktoré vyvolávajú presvedčenie, že žalobcovi hrozí, že v prípade úspechu s uplatnenou\npohľadávkou voči žalovanému sa žalobca nebude môcť efektívne domáhať jej uspokojenia exekúciou.\nObava žalobcu vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný má v úmysle scudziť majetok prevodom na tretie\nosoby, pričom sám žalovaný konštatoval, že získané prostriedky budú primárne použité na úhradu\nzáväzkov spoločnosti voči poskytovateľovi financovania.\nV zmysle cit. ust. § 324 ods. 3 CSP sa zaoberal aj aj posúdením, či sledovaný účel nemožno\ndosiahnuť zabezpečovacím opatrením a skonštatoval, že v tomto smere zabezpečovacie opatrenie\nsúd môže nariadiť iba vtedy, ak to navrhne žalobca a môže slúžiť iba na zabezpečenie peňažnej\npohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súdom nariadené zabezpečovacie\nopatrenie vznikne až zápisom do príslušného registra, v ktorom sa toto obmedzenie nakladať s\n\nmajetkom žalovaného vyznačí. V tomto konaní žalobca nenavrhol nariadiť zabezpečovacie opatrenie,\nale neodkladné opatrenie. Zároveň mal za to, že zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd uložil\nžalovanému povinnosť zložiť do súdnej úschovy peňažnú sumu, nemožno nariadiť, pretože takéto\nuznesenie súdu o vydaní zabezpečovacieho opatrenia na peňažné prostriedky by neposkytlo žalobcovi\npredbežnú ochranu, nakoľko zabezpečovacie opatrenie súdu vo forme sudcovského záložného práva\nby nebolo možné zapísať do príslušného registra. a teda by nemohlo vzniknúť. Bol toho názoru, že v\ndanom prípade nariadenie neodkladného opatrenia v znení, ako to žiadal žalobca, je dôvodné, v plnom\nrozsahu sa stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými v návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, a mal tiež za to, že žalobca v tejto súvislosti dostatočne preukázal opravu, že\nexekúcia môže byť ohrozená, čo odôvodňuje nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu v priebehu\nsúdneho konania, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, t.j. konania o zaplatenie\n10.000 Eur istiny s príslušenstvom. Vo vzťahu k zloženiu peňažných prostriedkov vo forme zloženia do\nsúdnej úschovy, ustanovenie § 122 ods. 1 Vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom\nporiadku pre súdy odkazuje na § 325 ods. 2 písm. b/ CSP, podľa ktorého súd prijíma predmet do\nsúdnej úschovy na základe neodkladného opatrenia. Na základe neodkladného opatrenia súd prijíma\ndo úschovy peňažnú sumu určenú v rozhodnutí súdu a postupuje pritom podľa ustanovení § 121 - § 125\nSpravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy, ktoré podrobne upravujú postup súdu. Táto súdna\núschova nie je solučnou úschovou podľa § 568 Občianskeho zákonníka, na ktorú je oprávnený výlučne\nnotár podľa § 68a zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Súdna úschova na základe\nneodkladného opatrenia má vždy dočasný (v tomto prípade do právoplatného skončenia tohto konania)\na zabezpečovací charakter a realizuje sa na súde prvej inštancie, ktorý rozhodol o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácii citovaných zákonných\nustanovení mal za preukázané osvedčenie uplatnenej pohľadávky žalobcu, ako aj obavu žalobcu z\nohrozenia budúcej exekúcie, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nV rozhodnutí nariadil žalovanému povinnosť zložiť peňažnú sumu do úschovy Mestského súdu\nBratislava IV, a nie ako požadoval žalobca - Mestského súdu Bratislava III, nakoľko v zmysle zák. č.\n150/2022 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov - čl.\nVIII ustanovenie § 18n ods. 2 písm. d/, podľa ktorého zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov\nneskorších predpisov sa mení tak, že od 1.júna 2023 prechádza výkon súdnictva v ostatných veciach\nOkresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu Bratislava III, Okresného\nsúdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV.\n12. Nakoľko rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného počas konania vo\nveci samej, uviedol, že o trovách konania podľa § 262 ods. 1 CSP bude rozhodnuté v rozhodnutí vo\nveci samej.\n13. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že pri vydaní\nrozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, súdom zistený skutkový stav neobstojí a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Súd prvej inštancie podľa neho predovšetkým nesprávne posúdil splnenie náležitostí\na podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP, nesprávne posúdil\npredložené tvrdenia a dôkazy a vydal nesprávne rozhodnutie, ktoré nespĺňa teoreticko-právne náležitosti\nsúdneho rozhodnutia. Navyše o návrhu rozhodol iný súd, než na ktorý žalobca návrh podal a contra\npetitum návrhu. Z opatrnosti a pre úplnosť popieral skutkové tvrdenia a nároky žalobcu uvedené v\nnávrhu a jeho prílohách, okrem tých, ktoré sú ďalej v texte odvolania alebo iných podaniach v konaní\nna súde medzi stranami výslovne uznané a uplatnený návrh žalobcu mal za neopodstatnený a navrhol\nho zamietnuť.\nUviedol, že podmienkami na nariadenia neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku\nje predovšetkým potreba bezodkladne, naliehavo a nevyhnutne upraviť pomery sporových strán\nalebo obava z reálneho ohrozenia exekúcie, hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania jeho\nnároku žalobcom, možnosť objektívne dosiahnuť požadovanú ochranu nariadením neodkladného\nopatrenia a posúdenie, že nedochádza k porušeniu princípu proporcionality (t.j. že právne účinky\nneodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimerane a nad nevyhnutný rozsah). Posúdenie\ntýchto podmienok súdom musí byť objektívne preskúmateľné na základe odôvodnenia rozhodnutia.\nObligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle § 326 Civilného\nsporového poriadku opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,\nktorému sa má poskytnúť ochrana. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného\n\nopatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov\nzisťuje relevantné skutočnosti. Nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného dokazovania (a tým\nsa od neho osvedčovanie odlišuje), všetky skutočnosti ale súd musí individuálne posúdiť z hľadiska, či\nspĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti, a teda ich možno považovať za osvedčené, pričom osvedčená\nskutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti musí javiť ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobná (obdobne\nnapr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 147/2011 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp.zn. 6Cdo 5/2012). Procesu osvedčenia podliehajú všetky zákonné podmienky vyžadované na\nnariadenie neodkladného opatrenia (najmä dôvodnosť a trvanie nároku a potreba neodkladnej úpravy\npomerov) a súd musí uviesť, na akom základe ich považoval za osvedčené. Hodnovernosť osvedčenia\ndôvodnosti a trvania meritórneho nároku je nevyhnutným predpokladom nariadenia neodkladného\nopatrenia. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku a z dostupných skutkových\ntvrdení, listinných dôkazov a argumentácie strán sa musí návrh vo veci samej javiť ako dôvodný, t.j.\nmiera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vo veci samej musí byť vyššia než pravdepodobnosť jej\nzamietnutia (obdobne Števček M. a kol. Civilný sporový poriadok, komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, s.\n1107). Uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobcom podaný po začatí a ako\nsúčasť konania o zaplatenie 10.000 Eur s príslušenstvom, ktoré je vedené na základe žaloby zo dňa\n25.6.2019. V konaní každá zo strán podala písomné vyjadrenia. Žalobou uplatnený nárok na zaplatenie\n10.000 Eur s príslušenstvom žalovaný výslovne v konaní poprel, pričom jeho ďalšia procesná obrana je\nzaložená primárne na zániku tohto nároku započítaním vzájomných pohľadávok pred začatím konania.\nVo veci sa ešte neuskutočnilo predbežné prejednanie sporu ani pojednávanie, nezačalo sa dokazovanie,\nsúd neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, nerozhodol čiastočným ani medzitýmnym\nrozsudkom. Konanie je aktuálne navyše prerušené na základe uznesenia č.k. 44C/66/2016-81 v\nspojení s opravným uznesením č.k. B3-44C/66/2016-139 do právoplatného skončenia konania sp.zn.\n10C/54/2017, vedeného pôvodne na Okresnom súde Bratislava II. Za týchto okolností podľa neho nárok\nžalobcu vo veci samej je potrebné považovať za sporný, miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe\nsúdom je ešte neznáma, súd sa nijako (ani predbežne) nevyjadril k otázke zániku žalobcom uplatnenej\npohľadávky započítaním, naopak aj v rozhodnutí výslovne uviedol, že to ešte bude predmetom\ndokazovania po skončení prerušenia konania. Žalobca svoj návrh adresoval na Mestský súd Bratislava\nIII, pričom v návrhu výslovne požadoval o vydanie neodkladného opatrenia v znení, že žalovaný je\npovinný zložiť do úschovy Mestského súdu Bratislava III peňažnú sumu 15.873,42 Eur, a to do 3 dní\nod doručenia tohto uznesenia. Aj keď súd nie je petitom návrhu bezpodmienečne viazaný, nemôže\nžalovanému uložiť niečo, čo žalobca zjavne nepožadoval (zloženie peňazí na účet Mestského súdu\nBratislava IV) a odstraňovať sám formálne nedostatky podania žalobcu.\nBol toho názoru, že súd prvej inštancie vydaním rozhodnutia prejudikoval výsledok konania vo veci\nsamej bez toho, aby nárok žalobcu meritórne posúdil a svoje posúdenie riadne odôvodnil a žalovaného\nvydaním rozhodnutia postavil do pozície, keď bol zaviazaný do úschovy súdu zložiť celú žalovanú (a\nstále spornú) istinu, úrok z omeškania ako aj náhradu časti trov konania (súdny poplatok). Žalovaný teda\nbol zbavený možnosti používať pre potreby svojho podnikania prakticky celú sumu, ktorá je predmetom\nkonania bez toho, aby bolo vo veci samej akokoľvek rozhodnuté. Neodkladné opatrenie má byť pritom\nprostriedkom iba na dočasnú úpravu právnych (nie faktických) pomerov strán konania, ktorá je na\nzáklade preukázaných okolností potrebná, pritom ale súd významným spôsobom zasiahol do faktických\npomerov žalovaného tým, že ho zbavil možnosti užívať svoj majetok. Odôvodnenie existencie hrozby\nzmarenia budúcej exekúcie v konaní uplatneného nároku pritom súd vidí len v tom, že žalovaný predáva\nsvoj majetok a získané prostriedky použije na úhradu záväzkov voči poskytovateľovi financovania,\nnezaoberal sa vôbec tým, koľko finančných prostriedkov žalovanému zostane, ako ich bude používať\na či týmto spôsobom v skutočnosti nedošlo k zlepšeniu pozície žalobcu vo vzťahu k možnej budúcej\nexekúcii. Žalobcovi bol rozhodnutím pre účely neodkladného opatrenia už vopred priznaný nárok na\nnáhradu časti trov konania vo výške 600 Eur, ktorý mu bezpochyby ešte nevznikol, keďže súd ešte\nnerozhodol v konaní ani o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ani o výške náhrady\ntrov konania (§ 262 ods. 2CSP). Zo znenia § 262 ods. 1 CSP vyplýva, že výrok rozhodnutia súdu o\nnároku na náhradu trov konania má konštitutívny charakter (viď rovnako aj Števček M. a kol. Civilný\nsporový poriadok, komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, s. 868), pred momentom právoplatnosti tohto\nrozhodnutia takýto nárok na náhradu trov neexistuje. Zatiaľ neexistujúca pohľadávka nemôže byť z\npovahy veci ešte predmetom exekúcie, a preto nie je možné takúto pohľadávku „zabezpečiť“ vo forme\nnariadenia neodkladného opatrenia zaväzujúceho jednu zo strán konania zložiť sumu budúcich trov\nkonania. V rozhodnutí navyše absentuje akékoľvek odôvodnenie výšky sumy, ktorú súd nariadil zložiť\ndo úschovy nad rámec istiny 10.000 Eur, t.j. ako bolo určené príslušenstvo uplatnenej pohľadávky\na ďalšia suma (trovy konania). Žalobca v návrhu tvrdí, že ukončením prevádzkovania fotovoltaickej\n\nelektrárne nemá žalovaný iný príjem, čím je ohrození vrátenie žalobcom poskytnutých pôžičiek. Ako\nje celkom zrejmé zo zapísaného predmetu podnikania žalovaného, tento je držiteľom oprávnenia na\n13 rôznych predmetov podnikania, výroba a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v\nsolárnych zariadeniach je len jedným z nich, ktoré mimochodom získal až 3 roky po svojom založení.\nBolo strategickým podnikateľským rozhodnutím žalovaného, vykonaným v súlade s právnymi a internými\ndokumentmi na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, zmeniť obchodnú politiku spoločnosti tak,\nže ukončila svoje prevádzkovanie fotovoltickej elektrárne v Lazanoch, pristúpila k predaju súvisiaceho\nmajetku za obvyklú cenu a vyporiadaniu súvisiacich finančných vzťahov, so zámerom nájsť nové,\nperspektívnejšie obchodné príležitosti. Žalobca ako spoločník žalovaného mal vytvorenú možnosť sa\nna tomto strategickom rozhodnutí podieľať, vypočuť si argumenty konateľa spoločnosti, predniesť svoje\nstanovisko a vyjadriť svoj názor hlasovaním na valnom zhromaždení (podľa § 122 ods. 1 Obchodného\nzákonníka spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na\nvalnom zhromaždení), nič z toho ale z vlastného rozhodnutia nevykonal a valného zhromaždenia sa\nnezúčastnil. Valné zhromaždenia žalovaného nerozhodlo o jeho zrušení, žalovaný ďalej existuje, a teda\ntvrdenia o zániku predmetu podnikania sú špekulatívne, nepodložené a predčasné. Ako je aj žalobcovi\nveľmi dobre známe a uvádza to aj v návrhu, technológia určená na prevádzku fotovoltickej elektrárne\nv Lazanoch bola financovaná prostredníctvom leasingu poskytovaného spoločnosťou Tatra-Leasing,\ns.r.o. Súčasťou akéhokoľvek disponovania s právami týkajúcimi sa tohto majetku preto muselo byť\nprimárne vyporiadanie vzťahov s leasingovou spoločnosťou, bez jej súhlasu nebol žalovaný oprávnený\ns právami týkajúcimi sa tohto majetku nakladať. Žalovaný teda musel vyporiadať vzťahy s leasingovou\nspoločnosťou, pričom to bolo aj v záujme žalobcu, nakoľko ako zabezpečenie slúžil aj jeho majetok\n(obchodný podiel v žalovanom). Konštatoval, že imanentnou vlastnosťou každého súdneho rozhodnutia\nukladajúceho povinnosť niečo plniť je jeho vykonateľnosť. Len rozhodnutie, ktoré disponuje vlastnosťou\nvykonateľnosti, je spôsobilým exekučným titulom a podkladom na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie,\nktoré je exekučným titulom, tvorí materiálny predpoklad nariadenia výkonu rozhodnutia. Na to, aby\nrozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti. Vykonateľnosť ako\nvlastnosť exekučného titulu má zložku formálnu, prejavujúcu sa ako existencia doložky vykonateľnosti\n(tzv. exequatur) a\nmateriálnu, ktorá predstavuje súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúci\nbezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej povinnosti (viď rovnako aj Števček M. a\nkol. Civilný sporový poriadok, komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, s. 844 a nasl.). Pri súdom vydanom\nrozhodnutí podľa neho materiálna vykonateľnosť absentuje a z tohto dôvodu rozhodnutie, ako bolo\nvydané, podľa žalovaného neobstojí, pretože napriek tomu, že ide o rozhodnutie na plnenie, nie je\nspôsobilé byť exekučným titulom, a teda mu chýba účel a podstata. Z rozhodnutia nie je zrejmé, kto by\nmal byť oprávnený subjekt (a potenciálny oprávnený v exekučnom konaní), podľa jeho názoru to nie je\nžalobca, pretože jemu sa nič podľa výroku rozhodnutia a ani z povahy veci plniť nemá a nie je to ani súd,\nnakoľko sa celkom zrejme nejedná o súdnu pohľadávku definovanú v § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001\nZ.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov, ktorej správcom by bol\nsúd alebo Justičná pokladnica, a tieto by mali zákonné oprávnenie pohľadávku vymáhať. Neexistuje\nteda žiadny subjekt, ktorý by bol oprávnený podať návrh na výkon exekúcie vo vzťahu k rozhodnutiu a\npožadovať jeho splnenie v exekučnom konaní. Ak teda súd vydal rozhodnutie na plnenie, ktorému chýba\nmateriálna vykonateľnosť, postupoval v rozpore s Civilným sporovým poriadkom a takéto rozhodnutie\nbez ohľadu na ďalšie okolnosti neobstojí a je potrebné ho zrušiť.\nVzhľadom na favorizovanie procesnej pozície žalobcu v konaní o neodkladných opatreniach je\nmimoriadne významné, aby súd pred vydaním rozhodnutia vyhodnotil, či požadované obmedzenie\nžalovaného nie je v hrubom nepomere k právu, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana tak, aby\nžalovaný nebol obmedzený nad adekvátny rozsah. Narušenie proporcionality v tomto smere nevyhnutne\nzakladá vecnú nesprávnosť neodkladného opatrenia z hľadiska absencie účelnosti (obdobne viď\nŠtevček M. a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1118). Rozhodnutie\na vydanie neodkladného opatrenia na základe návrhu podľa žalovaného výrazne narušilo princíp\nproporcionality práv žalobcu a žalovaného a že neexistuje potreba naliehavo a nevyhnutne upraviť\npomery sporových strán na Slovensku, resp. obava z ohrozenia exekúcie, ktoré by odôvodňovali potrebu\nnariadenia neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie podľa rozhodnutia predstavuje neprimerané\nobmedzenie bežného podnikania žalovaného vo forme odčerpania inak disponibilných finančných\nprostriedkov v nezanedbateľnej výške na relatívne dlhý čas konania vo veci samej, v dôsledku čoho\nvznikne žalovanému škoda spočívajúca v tom, že tieto prostriedky nebude môcť použiť na podnikanie s\ncieľom dosahovania zisku. Navyše finančné prostriedky, ktorých zloženie do úschovy súd žalovanému\nrozhodnutím prikázal, nie je v prípade neúspechu žalovaného v konaní vo veci samej (čo je nateraz len\n\nšpekulácia) možné reálne použiť na úhradu nároku, ktorý by bol právoplatným rozsudkom vo veci samej\nžalobcovi priznaný, nakoľko žiadne ustanovenia právnych predpisov neumožňujú súdu zložené peniaze\ns úschovy zaslať priamo žalobcovi ani neupravujú postup, ako a kedy by boli vrátené žalovanému.\nKonania o úschovách na súdoch sa spravujú štvrtou časťou, druhou hlavou, druhým oddielom vyhlášky\nMS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,\nŠpeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Tento právny predpis neumožňuje\nsúdu vydať predmet úschovy inej osobe ako zložiteľovi, a teda použiť zložené peniaze priamo na\nsplnenie povinnosti uloženej rozsudkom na plnenie. Výsledkom vydania právoplatného a vykonateľného\nrozhodnutia vo veci samej by teda bolo, že žalovaný by musel nárok žalobcu splniť z nejakých iných\nprostriedkov v lehote podľa § 232 ods. 3 CSP (štandardne 3 dni), inak by sa vystavoval riziku exekučného\nkonania a bol by absolútne neprimerane zaťažený tým, že na účely splnenia povinností uložených\nmu súdom vo vzťahu k sporu so žalobcom musí alokovať dvojnásobnú výšku finančných prostriedkov,\naká je vôbec predmetom vzneseného nároku žalobcu. Takýmto postupom by podľa žalovaného bolo\nzasiahnuté do jeho ústavného práva vlastniť majetok a nakladať s ním. Súd musí v konaní o nariadení\nneodkladného opatrenia vždy dodržať princíp proporcionality a poskytnúť ochranu ústavných pravidiel aj\ntomu, proti komu návrh smeruje, a teda zabezpečiť primeranosť obmedzení na strane žalovaného voči\nohrozenému či porušenému právu žalobcu. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd nejakým\nspôsobom pri rozhodovaní zohľadnil práva žalovaného, ale naopak ho zaťažil povinnosťou alokovať\nsumu rovnajúcu sa súčtu istiny nerozhodnutého sporu a jej príslušenstvu do neúročenej úschovy súdu,\nkde sa znehodnocujú infláciou (ktorá je v konaní vo veci samej pre žalobcu (čiastočne) kompenzovaná\núrokmi z omeškania), nemôže s nimi nijako nakladať, neexistuje presný rámec, kedy mu budú vrátené a\nnemôžu byť priamo použité ani na úhradu možného budúceho judikovaného nároku žalobcu. Prevodom\npráv k technológii fotovoltickej elektrárne nedošlo k situácii objektívne vyvolávajúcej obavu zo zmarenia\nmožnej budúcej exekúcie pohľadávky žalobcu. Ak by aj žalobca bol v konaní úspešný a žalovaný by\nprávoplatné súdne rozhodnutie dobrovoľne nesplnil (čo je iba špekulácia) a následne by žalobca podal\nnávrh na vykonanie exekúcie, spôsobilo by to zrejme tzv. cross default žalovaného s následkom, že\nby leasingová spoločnosť požadovala okamžité splatenie celej svojej pohľadávky voči žalovanému,\nžalovaný by nemal prostriedky na jej okamžitú úhradu, čo by viedlo k odobratiu predmetu leasingu a\njeho predajom leasingovou spoločnosťou a k začatiu realizácie záložného práva k majetku žalovaného\na jeho následnému predaju, pričom je dôvodné predpokladať, že suma získaných prostriedkov pri takto\nrealizovanom nútenom predaji by bola nižšia. Situácia žalobcu a pravdepodobnosť úspešnej exekúcie\nby teda bola horšia, ako je v súčasnosti. Za takýchto okolností potom ale nebola splnená podmienka na\nnariadenie neodkladného opatrenia spočívajúca v obave z reálneho ohrozenia exekúcie.\nZ dôvodov uvedených vyššie označil žalovaný napadnuté rozhodnutie je vadné a nesprávne, súd prvej\ninštancie podľa neho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil, a teda\nrozhodnutie nie je možné v časti napadnutého výroku potvrdiť ako vecne správne. Vzhľadom na to,\nže zmyslom konania o neodkladnom opatrení je poskytnutie rýchlej a efektívnej regulácie dotknutých\nprávnych vzťahov, mal za to, že zrušenie rozhodnutia ako nesprávneho a vrátenie veci súdu prvej\ninštancie by tento cieľ nesplnilo a z časového hľadiska by zaťažilo strany a konanie. V záujme poskytnutia\nefektívnej súdnej ochrany preto navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.\n14. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval uznesenie o nariadení\nneodkladného opatrenia za dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné a správne po faktickej ako aj právnej\nstránke. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym\nskutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Vo veci boli splnené procesné podmienky a\nzistený skutkový stav obstojí. Podľa názoru žalobcu nedošlo v konaní pred súdom prvej inštancie k\nžiadnej vade, ktorá by mala zakladať dôvod na zrušenie či zmenu uznesenia o nariadení neodkladného\nopatrenia. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalovaného uvedenými v bode 5.-7. jeho odvolania a tieto\npovažoval za neopodstatnené. Žalovaný v bode 11. svojho odvolania poukazuje na to, že vo veci\nsamej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej\nsumy v konaní vo veci samej poprel, pričom jeho ďalšia procesná obrana je založená primárne na\nzániku tohto nároku započítaním vzájomných pohľadávok pre začatím konania. V nadväznosti na to\nžalovaný vyvodzuje záver, že nárok žalobcu vo veci samej je potrebné stále považovať za sporný,\npričom miera pravdepodobnosti konečného úspechu žalobcu v spore je ešte neznáma. Následne v\nbode 13. svojho odvolania žalovaný implikuje, že neodkladné opatrenie so žalobcom navrhovaným\nobsahom by malo byť vydané až vtedy, keď je vo veci samej vydané právoplatné rozhodnutie súdu. K\ntomuto žalobca poukázal na to, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia nie je právoplatné\n\nrozhodnutie súdu vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné\nopatrenia nie len po skončení konania, ale aj v priebehu konania, či dokonca pred jeho začatím. Ak\nje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v priebehu konania (tak, ako to je v tomto\nprípade), tak z povahy veci vyplýva, že nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana je sporný. Spornosť\nnároku však nemožno vnímať na ujmu subjektu, ktorý sa domáha jeho ochrany. Samotný zákon\npredpokladá a počíta s tým, že neodkladným opatrením sa poskytne ochrana aj nároku, ktorý je stále\npredmetom sporu. Žalobca nemôže byť znevýhodňovaný len preto, že sa domáha ochrany nároku,\nktorý je ešte sporný. Sám žalovaný v odvolaní poukázal na to, že miera pravdepodobnosti vyhovenia\nžalobe musí byť vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Žalobca bol toho názoru, že ním žalobou\nuplatnený nárok je dostatočne osvedčený a zjavne dôvodný. Žalovaný vo svojej procesnej obrane v\ndoterajšom konaní nikdy nespochybnil skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanému postupne pôžičku\nv celkovej sume 10.000 Eur. Procesná obrana žalovaného spočíva iba v poukaze na domnelú škodu,\nktorú mal žalobca žalovanému spôsobiť, avšak o relevantnosti tejto procesnej obrany možno dôvodne\npochybovať. Ako potvrdzuje sám žalovaný, tak jeho procesná obrana je postavaná výlučne na tom,\nže žalobcom uplatnený nárok mal zaniknúť v dôsledku započítania vzájomných pohľadávok žalobcu\na žalovaného pred začatím konania. Žalovaný uskutočnil jednostranný zápočet pohľadávky žalobcu\nso svojou domnelou pohľadávkou na náhradu škody voči žalobcovi, ktorá mala vzniknúť v dôsledku\nporušenia povinností žalobcu, resp. v dôsledku nesplnenia jeho povinností ako konateľa žalovaného.\nŽiadny iný právne relevantný argument a prostriedok procesnej obrany žalovaný v konaní neuviedol. K\nuvedeným zisteniam dospel aj súd prvej inštancie. Žalobca konštantne a dlhodobo odmieta procesnú\nobranu žalovaného, ktorou žalovaný odôvodňuje svoj odmietavý postoj k žalobcom uplatnenému\nnároku. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie v tomto smere správne vyhodnotil skutkové a práve\nokolnosti a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia správne vyhovel. Na margo procesnej obrany\nžalovaného, že uplatnená pohľadávka žalobcu v celkom rozsahu zanikla, žalobca opätovne poukázal\nna rozsudok Okresného súd Bratislava II zo dňa 21.06.2022 vo veci 10C/54/2017, ktorým rozsudkom\nzamietol žalobu obchodnej spoločnosti Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o. o zaplatenie 219.162,80\nEur voči L.. S. N., prostredníctvom ktorej sa žalovaný domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť údajne\nspôsobená konaním L.. S. N.. Nárok, ktorého uspokojenia sa domáha žalobou vo veci samej, teda\nnemohol zaniknúť v dôsledku započítania údajnej pohľadávky na náhradu škody, ktorú mal žalovaný voči\nžalobcovi. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (doposiaľ síce neprávoplatným) bolo rozhodnuté,\nže L.. S. N. žiadnu škodu žalovanému nespôsobil. Argumentácia žalovaného o údajom zániku žalovanej\npohľadávky žalobcu je teda zjavne úplne bezpredmetná a nerelevantná. Ak teda žalovaný v konaní\nnikdy nerozporoval žalobcom tvrdené (a preukázané) okolnosti dojednania a poskytnutia pôžičky a\nžalovaného jediný relevantný prostriedok procesnej obrany bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava\nII hodnoverne spochybnený, potom má dôvodne za to, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe\nvo veci samej je preukázateľne vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Práve toho sa dovoláva\nvo svojom odvolaní žalovaný. Z uvedených okolností podľa názoru žalobcu vyplýva, že tomu tak\nv tomto prípade nepochybne je. Z povahy veci nie je možné presne percentuálne vyčísliť mieru\npravdepodobnosti úspechu jednej alebo druhej strany v spore vo veci samej. To však nie je úlohou\nani súdu ani žiadnej zo strán sporu. Tvrdenie žalovaného, že miera pravdepodobnosti konečného\núspechu žalobcu v spore je neznáma, považoval žalobca za účelovo mätúce. Zdôraznil, že nepodal\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia krátko po začatí konania vo veci samej, ako ani za\nstavu, kedy by bol vo veci vydaný rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým by bol jeho žalobný nárok\nzamietnutý. Odmietal tvrdenie žalovaného, že by nariadené neodkladné opatrenie zo strany súdu prvej\ninštancie negovalo ústavné právo žalovaného na súdnu ochranu, a to v dôsledku toho, že nárok vo veci\nsamej je sporný. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné\nopatrenia nie len po skončení konania, ale aj v priebehu konania, či dokonca pred jeho začatím. Je teda\nzrejmé, že poskytnúť možno ochranu aj nároku spornému. Ochrana nároku, ktorý je ešte sporný, formou\nneodkladného opatrenia je teda realizáciou ústavného práva žalobcu na súdnu ochranu. Nestotožnil\nsa preto s názorom, že je ním negované ústavné právo žalovaného na súdnu ochranu. Mal za to,\nže hodnoverne osvedčil existenciu a trvanie žalobou uplatneného nároku, a to v plnom rozsahu. Na\nzáklade toho, v kontexte procesnej obrany žalovaného, možno podľa neho dôvodne predpokladať, že\nžalobcovi bude priznaná okrem žalobou uplatneného nároku aj náhrada trov konania vo výške 100%.\nTrovami konania je v tomto prípade okrem iného aj zaplatený súdny poplatok. Súdny poplatok bol\nžalobcom zaplatený, a je preto dôvodné, že požadoval, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného\nzložiť do úschovy súdu aj sumu zodpovedajúcu zaplatenému súdnemu poplatku, ktorý nárok považuje\nza dôvodný. Súd prvej inštancie vyhovením návrhu aj v tomto rozsahu postupoval v súlade so zákonom.\nJe pravdou, že žalovaný má vo výpise v obchodnom registri zapísaných viacero predmetov podnikania,\n\navšak v tejto veci je podľa neho potrebné prihliadať na reálne vykonávanie podnikateľskej činnosti, a nie\nna formálnu stránku veci. Oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti bez reálneho a faktického\nvykonávania takejto činnosti je bezpredmetné v kontexte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\nPodstata ekonomickej činnosti žalovaného bola naviazaná na výrobu elektrickej energie. Jediným\npodnikateľským zámerom žalovaného je výroba a predaj elektrickej energie zo solárnej energie. Predaj\nvýrobnej technológie, teda majetku určeného na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne (resp. prevod\npráv a povinností z leasingu vzťahujúci sa majetok určený na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne)\nspôsobil, že došlo k strate základného materiálneho výrobného prostriedku na získanie príjmu pre\nžalovaného. Žalovaný nepreukázal ani to, že by mal príjem z inej činnosti, ako bola výroba a predaj\nelektrickej energie zo solárnej energie. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, uvedenou v\nbode 17.-19. odvolania, kde žalovaný namieta absenciu materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Uviedol,\nže neodkladné opatrenie s výrokom formulovaným súdom prvej inštancie predpokladá aj ustanovenie\n§ 325 ods. 2 písm. b/ CSP. Neodkladné opatrenie v znení uznesenia o nariadení neodkladného\nopatrenia je teda možné považovať za štandardné a predvídané aj zákonom. Nestotožnil sa tiež s\nnamietaním absencie proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia žalovaným a mal za to,\nže ním navrhované a v nadväznosti na to súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie je\nadekvátne, a to vzhľadom na žalobcom tvrdené a osvedčené skutkové okolnosti a skutočnosti. Návrhom\nna nariadenie neodkladného opatrenia sa nedomáhal toho, aby žalovaný zložil do úschovy aj trovy\nprávneho zastúpenia, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti so súdnou cestou uplatneným nárokom, a\nktorých náhrada mu bola rozhodnutím súdu prvej inštancie taktiež priznaná. Žalobca sa teda zjavne\nnesnažil maximalizovať sumu, ktorú by mal žalovaný zložiť do úschovy súdu. Jeho cieľom bolo dosiahnuť\nochranu svojho nároku v primeranej miere. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nepovažoval žalobca\nodvolanie žalovaného za dôvodné. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s jeho prílohami k správnym skutkovým zisteniam\na súčasne vec správne právne posúdil, v konaní boli splnené procesné podmienky a súdom zistení\nskutkový stav vo veci obstojí. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ani konanie zo strany súdu\nprvej inštancie, ktoré vydaniu tohto uznesenia predchádzalo nie sú postihnuté nijakou vadou, dôsledkom\nktorej by malo byť zrušenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Považoval uznesenie o\nnariadení neodkladného oparenia v celkom jeho rozsahu za vecne správne, a preto ho žiadal potvrdiť.\n15. Žalovaný vo svojom vyjadrení nesúhlasil s argumentami, uvedenými žalobcom v jeho vyjadrení.\nZ opatrnosti a pre úplnosť popieral skutkové tvrdenia žalobcu uvedené vo vyjadrení, okrem tých,\nktoré sú ďalej v texte tohto vyjadrenia alebo iných podaniach v konaní na súde medzi stranami\nvýslovne uznané. Popieral, že by nárok žalobcu na zaplatenie 10.000 Eur s príslušenstvom, uplatnený\nv konaní, bol nesporným (žalobca v článku II tretí odsek vyjadrenia túto spornosť výslovne uznáva).\nPodrobné posudzovanie oprávnenosti tohto nároku nie je predmetom tohto konania o nariadenie\nneodkladného opatrenia, ale minimálne procesná obrana žalovaného, založená na zániku tohto nároku\nzapočítaním vzájomných pohľadávok pred začatím konania, činí tento nárok iste sporným. Žalobca\nnie je znevýhodňovaný tým, že jeho pohľadávka je sporná, rovnako ale nemôže byť znevýhodňovaný\nžalovaný, ktorého práva a oprávnené záujmy musia byť v každom štádiu civilného sporového konania\ntiež zohľadňované, vrátane jeho procesnej obrany uplatnenej v konaní. Tvrdenie žalobcu, že možno\ndôvodne pochybovať o relevantnosti procesnej obrany žalovaného a že túto obranu „konštantne a\ndlhodobo odmieta“, je len subjektívny názor jednej strany konania, keďže môže existovať množstvo\nhmotno- aj procesnoprávnych dôvodov, pre ktoré žalobca v konaní nebude úspešný. Súd prvej inštancie\nsa ale s pravdepodobnosťou žalobcovho úspechu v konaní ako podmienkou nariadenia neodkladného\nopatrenia v rozhodnutí nevysporiadal. V zásade s každým súdnym konaním o zaplatenie peňažnej\npohľadávky je spojená poplatková povinnosť voči súdu a nepopiera, že si ju žalobca splnil\n(v\nskutočnosti o tom nemá žiadnu vedomosť). To nič nemení na tom, že podľa § 2 ods. 1. písm. a) zákona\nSNR č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení\n(ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“) je poplatníkom za návrh žalobca a zaplatil ho príslušnému\nsúdu, zo zákona o súdnych poplatkoch nevyplýva možnosť preniesť túto povinnosť na žalovaného.\nV prípade úspechu v konaní (o ktorom je predčasné hovoriť), súd podľa § 255 CSP prizná strane\nnárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, prípadne môže náhradu trov aj\nnepriznať. Nárok na zaplatenie súdneho poplatku voči žalovanému môže žalobcovi vzniknúť len ako\nsúčasť nároku na náhradu trov konania (viď § 251 CSP), o tomto nároku nebolo ešte rozhodnuté, a\nteda nepochybne ešte žalobcovi nevznikol, právoplatné rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov\nkonania má konštitutívny charakter. Opätovne popieral, že prevodom práv a povinností z leasingovej\nzmluvy žalovaným a ukončením prevádzkovania konkrétnej fotovoltickej elektrárne v Lazanoch došlo de\nfacto k zániku predmetu podnikania žalovaného a jeho jediného podnikateľského zámeru. Žalovaný je\n\nobchodná spoločnosť založená na dobu neurčitú, ukončenie vykonávania jednej podnikateľskej činnosti\nna základe platného rozhodnutia na to príslušného orgánu spoločnosti nemá pre existenciu spoločnosti\nbez ďalšieho ďalšie následky. Z výpisu z obchodného registra žalovaného nevyplýva skutočnosť, že\nby jeho jediným alebo hlavným podnikateľským zámerom bola výroba a predaj elektrickej energie\nzo solárnej energie a žalobca neosvedčil, že by to malo byť inak. Žalovaný v tomto štádiu konania\nnemôže dokazovať skutočnosti týkajúce sa svojej aktuálnej činnosti, resp. zdroja príjmu, keďže podľa\n§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase\nvydania uznesenia súdu prvej inštancie - teda rozhodnutia. Vo vzťahu k argumentácii o nedostatku\nmateriálnej vykonateľnosti rozhodnutia žalobca vo vyjadrení iba uvádza, že s ňou nesúhlasí a že takéto\nneodkladné opatrenie predpokladá § 325 ods. 2 písm. c/ CSP. Zo skutočnosti, že Civilný sporový\nporiadok vo všeobecnosti ako príklad neodkladného opatrenia uvádza zloženie peňazí do úschovy\nna súde nemožno vyvodiť záver, že konkrétne rozhodnutie je správne. Rozhodnutie, ako bolo podľa\nnávrhu žalobcu vydané, nie je spôsobilé byť exekučným titulom, keď nemá „oprávneného“ a teda ako\ntaké neobstojí. Súdy konajú a rozhodujú ako súčasť prísne formálne regulovaného procesu a nemôžu\nvydávať rozhodnutia, ktorým chýba účel. Neodkladné opatrenie má svoje ústavné a zákonné limity\na z ústavného hľadiska je nutné vychádzať z toho, že zloženie peňažnej čiastky v značnej výške\n(takmer 16.000 Eur) je zásahom do ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalovaného, ktorého\nsúčasťou je dispozícia s vlastným majetkom a ktoré sa pripúšťa iba v nevyhnutnej miere. Súd pri\nnariaďovaní neodkladného opatrenia ako opatrenia z povahy veci výnimočnej povahy musí aj vlastnícke\nprávo žalovaného rešpektovať. Žalobca síce vo vyjadrení píše, že jeho cieľom v tomto konaní bolo len\ndosiahnuť ochranu svojho nároku v primeranej miere, v skutočnosti to tak ale nebolo a žalovaný bol\nnútený zložiť do úschovy sumu vlastných prostriedkov vo výške, ako keby bola celá pohľadávka žalobcu\noprávnená a žalovaný už bol v konaní v celom rozsahu neúspešný. Žalobca tiež ohľadne primeranosti\nuvádza (bod V. vyjadrenia), že mu rozhodnutím súdu prvej inštancie bol priznaný nárok na náhradu\ntrov právneho zastúpenia a on sa nedomáhal ich zloženia do úschovy súdu a teda sa zjavne „nesnažil\nmaximalizovať sumu“ - toto tvrdenie ale nemá žiadny základ, nakoľko žiadne rozhodnutie vo veci samej\no náhrade trov v konaní vydané nebolo. Rozhodnutie a vydanie neodkladného opatrenia na základe\nnávrhu výrazne narušilo princíp proporcionality práv žalobcu a žalovaného. Nad rámec skôr v odvolaní\nuvedených argumentov zdôraznil tiež skutočnosť, že priamo podľa § 324 ods. 3 CSP je nariadenie\nneodkladného opatrenia podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím\nopatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť, a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho\nnariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nmožné, samotný návrh zamietne. Splnenie uvedenej podmienky má súd skúmať pri rozhodovaní o\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti, a to na základe individuálnych\nokolností prípadu, ktoré je samozrejme povinný špecifikovať a osvedčiť žalobca v návrhu. Vzhľadom\nna skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na\ndosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením a vyžaduje sa aktívna súčinnosť žalobcu.\nBez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov žalobcom nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť\nkonkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka,\nna ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ musí\npreto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie\nsledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené, inak by súd jeho návrh, ktorým sa bude\ndomáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie\npeňažnej pohľadávky, s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 324\nCivilného sporového poriadku mal zamietnuť. Žalobca sa v návrhu s otázkou (ne)možnosti nariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia vôbec nezaoberal a ani tento inštitút nespomenul, napriek tomu súd v\nbode 27 odôvodnenia rozhodnutia skonštatoval, že „zabezpečovacie opatrenie, ktorým by súd uložil\nžalovanému povinnosť zložiť do súdnej úschovy peňažnú sumu, nemožno nariadiť“ a „žalobca nenavrhol\nnariadiť zabezpečovacie opatrenie“ a neodkladné opatrenie v rozpore s podmienkami CSP vydal.\nŽalobca pritom v návrhu dokonca výslovne uviedol (článok VII, tretí odsek), že je dôvodný predpoklad,\nže žalovaný disponuje finančnými prostriedkami v dôsledku predaja majetku, pričom sa domáha\nzabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky z dôvodu obavy, že exekúcia bude zmarená - viď podmienky\nuvedené v § 343 ods. 1CSP, ktoré stanovujú, podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Za\ntýchto okolností súd prvej inštancie podľa žalovaného postupoval nesprávne, ak tento formulovanému\na osvedčenému návrhu vyhovel a rozhodnutím neodkladné opatrenie vydal. S poukazom na dôvody\nuvedené v jeho odvolaní, ako aj v tomto vyjadrení, žalovaný navrhol napadnuté uznesenie súdu\n\nprvej inštancie zmeniť a návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať\nžalovanému nárok na náhradu trov konania.\n16. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že pri rozhodovaní o nariadení\nneodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad formálnym postupom pri dokazovaní a\nzisťovaní skutkových okolností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Zmyslom\nnariadenia neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu, teda nie s konečnou\nplatnosťou. Ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto žiada o nariadenie neodkladného opatrenia,\nako aj tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Je však potrebné\nkonštatovať, že ochrana toho, proti komu navrhované neodkladné opatrenie smeruje, nemôže dosiahnuť\ntakú intenzitu, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie\nneodkladného opatrenia žiada. Neodkladné opatrenia je dočasným opatrením a je prostriedkom, ktorý\nzabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Samotný nárok, ktorému\nsa má poskytnúť ochrana nemusí byť preukázaný nepochybne. Žalobca mal za to, že pokiaľ ide o\nhodnoverné osvedčenie nároku, pri ktorom sa posudzuje miera pravdepodobnosti úspešnosti žalobcu\nv konaní o žalobe vo veci samej, táto pravdepodobnosť je v tomto konaní vyššia než pravdepodobnosť\nzamietnutia žaloby. Bol toho názoru, že v tomto konaní osvedčil, že poskytol žalovanému peňažné\npôžičky v celkovej sume 10.000 Eur, pričom túto skutočnosť žalovaný v konaní vôbec nerozporoval.\nŽalovaný nerozporoval ani skutočnosť, že poskytnuté peňažné pôžičky žalobcovi nevrátil. Vo vzťahu\nk otázke potreby naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov strán sporu konštatoval, že táto potreba\nspočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol medzi stranami sporu\npriestor na konanie, ktoré by mohlo vytvoriť nezvratný stav, prípadne priestor pre také konanie, ktoré by\nmohlo viesť k neodstrániteľným následkom.\nV tomto konaní sa žalobca domáha vydania neodkladného opatrenia na ochranu svojho práva, keď\nako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičky, a to z dôvodu obavy ohrozenia vymožiteľnosti\npredmetnej, už splatnej pohľadávky, a to pre predaj majetku žalovaného primárne slúžiaceho na výkon\njeho podnikateľskej činnosti v oblasti výroby a dodávky elektriny z obnoviteľných zdrojov, ako aj pre\nskutočnosť, že žalovaný uspokojil pohľadávku voči Tatra-Leasing s.r.o. hoci dlh z tejto pohľadávky nebol\nsplatný. Zo zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 31.03.2023 vyplýva, že žalovaný\n(pravdepodobný nositeľ hmotnoprávnej povinnosti) zrealizoval právne a aj faktické úkony, ktoré smerujú\nk sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúceho vymoženia pohľadávky žalobcu, ktorá je predmetom\nsporu vo veci samej. Žalovaný scudzil svoj majetok - slnečnú elektráreň v Lazanoch v prospech\ntretej osoby, pričom takto získané peňažné prostriedky použil primárne na splatenie dlhu voči TatraLeasing s.r.o. hoci dlh z tejto pohľadávky nebol splatný. Tým je daná dôvodná obava, resp. hrozba\nnedostatku finančných prostriedkov na strane žalovaného. Z pohľadu žalobcu je dôvodom na nariadenie\nneodkladného opatrenia už aj samotná hrozba vykonania takýchto úkonov.\nŽalobca mal za to, že navrhovaným neodkladným opatrením (tak ako ho nariadil aj súd prvej\ninštancie) možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, čo napĺňa princíp efektívnosti\nneodkladného opatrenia. Súčasne s tým právne účinky navrhovaného neodkladného opatrenia\nneobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže v konaní bolo\nosvedčené, že s finančnými prostriedkami získanými z predaja svojho majetku žalovaný disponuje\nbez ďalšieho a inú činnosť na vytváranie možnosti tvoriť zisky alebo vytváranie nových hodnôt, z\nktorých by bol predpoklad uhradiť pohľadávku žalobcu v prípade jeho úspechu v konaní, žalovaný\nnevykonáva. Tým je naplnený princíp proporcionality neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného\nmal žalobca za to, že existuje dôvodná hrozba, resp. obava, že žalovaný môže kvantitatívne zmenšiť\nalebo kvalitatívne zmeniť svoj majetok, čo môže ovplyvniť a zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. V\ndôsledku toho navrhované neodkladné opatrenie nebude mať za následok reálne znemožnenie ochrany\noprávnených záujmov žalovaného, resp. žalovanému nevznikne ani neprimeraná ujma. Z pohľadu\nžalobcu nedôjde navrhovaným neodkladným opatrením ani k zásahu do vlastníckeho práva žalovaného\nnad nevyhnutnú mieru. V tomto prípade je nepochybne splnené, že môže dôjsť k obmedzeniu v\nnakladaní len vo vzťahu veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom strany\nsporu. Nestotožnil sa s názorom žalovaného o neprimeranom zásahu do jeho vlastníckeho práva. Súd\nprvej inštancie sa podľa názoru žalobcu dostatočným spôsobom vysporiadal aj s okolnosťou možnosti,\nresp. nemožnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Poukázal na prvý odsek bodu VII. návrhu na\nnariadenie neodkladného opatrenia, kde uviedol: „Pokiaľ ide o samotnú podstatu rozhodnutia valného\nzhromaždenia, spočívajúcu v predaji majetku určeného na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne, tak\nmožno dôvodne usudzovať, že dôsledkom (a potenciálne aj cieľom) uvedeného postupu je docielenie\nstavu, kedy obchodná spoločnosť Slnečná elektráreň Lazany - blok 2 s.r.o., t.j. žalovaný bude nemajetný\n\na nebude schopný vrátiť žalobcovi poskytnuté pôžičky a ich príslušenstvo.“ Z uvedenej formulácie podľa\nnázoru žalobcu implicitne jasne vyplýva, že majetok slúžiaci na prevádzkovanie fotovoltaickej elektrárne\nv Lazanoch je jediným majetkom žalovaného, po ktorého predaji nebude žalovaný disponovať žiadnym\niným majetkom. Práve z uvedeného dôvodu použil žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia pojem „nemajetný“. Ak by žalovaný disponoval ešte iným majetkom, o ktorom by mal\nžalobca vedomosť, tak by použitie výrazu „nemajetný“ nebolo adekvátne. Nakoľko žalovaný teda v\ndôsledku odpredaja fotovoltaickej elektrárne v Lazanoch nedisponuje iným majetkom, predovšetkým\nteda nehnuteľným, tak nemožno uvažovať o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca nemá\nvedomosť o existencii iného majetku, vo vzťahu ku ktorému by bolo možné nariadiť zabezpečovacie\nopatrenie. Zároveň nie je možné od žalobcu požadovať, aby preukázal neexistenciu niečoho, čo má\ntrvalý charakter a je potrebné rešpektovať negatívnu dôkaznú teóriu. Žalobca síce nie výslovne, avšak\nzrozumiteľne uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okolnosti, pre ktoré nie je možné\nv tomto konaní uvažovať o možnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za účelom poskytnutia\nochrany jeho nároku vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nepovažoval žalobca\nodvolanie žalovaného, ako aj jeho následné vyjadrenie za dôvodné. Súd prvej inštancie dospel podľa\nneho na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s jeho prílohami k správnym\nskutkovým zisteniam a súčasne vec správne právne posúdil, v konaní boli splnené procesné podmienky\na súdom zistení skutkový stav vo veci obstojí. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ani\nkonanie zo strany súdu prvej inštancie, ktoré vydaniu tohto uznesenia predchádzalo nie sú postihnuté\nnijakou vadou, dôsledkom ktorej by malo byť zrušenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.\nUznesenie o nariadení neodkladného oparenia v celkom jeho rozsahu považoval za vecne správne, a\npreto ho žiadal potvrdiť.\n17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§\n379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a\ndospel k záveru, že je daný dôvod pre zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n18. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas\nkonania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.\nPodľa § 324 ods.\n3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť\nzabezpečovacím opatrením.\nPodľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť\npomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\nPodľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila\npeňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.\nPodľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby\npodľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy\npomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich\ndôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého\nneodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\nK návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva § 326 ods. 2 CSP.\n19. Uloženie povinnosti strane sporu, aby zložila peňažnú sumu do úschovy súdu neodkladným\nopatrením v zmysle § 325 ods. 2 písm. b/ CSP, je úschovou odlišnou od notárskej úschovy. Nejde o tzv.\nsolučnú úschovu (s účinkom splnenia záväzku), akou je notárska úschova v zmysle ust. § 68a zákona\nč. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti.\nKonanie vo veciach notárskych úschov upravuje zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok\n(ďalej aj „CMP“) v ustanoveniach § 333 až § 358. Iné úschovy, než notárske, sú upravené v ust. § 359\nCMP. Medzi prípady ustanovené osobitným predpisom v zmysle cit. ust. § 359 CMP patrí aj prijatie do\núschovy súdu v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. b/, § 342 ods. 1, § 348, prípadne aj § 347 CSP.\nV týchto osobitných prípadoch sa úprava Civilného mimosporového poriadku o notárskych úschovách (§\n333 až § 358) použije len vtedy, ak postup nie je ustanovený osobitným predpisom (Civilným sporovým\nporiadkom). V nadväznosti na prijatie Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového\nporiadku sa zmenila aj vyhláška č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy.\nDruhá hlava štvrtej časti tejto vyhlášky upravuje konanie o úschovách, pričom rozlišuje tri druhy úschov:\na/ notárske úschovy poľa § 333 až § 359 CMP, ktoré upravuje v prvom oddiely (§ 118 až § 120), b/\núschovy súdu v civilnom sporovom konaní a v trestnom konaní (napr. § 325 ods. 2 písm. b/ CSP, § 342\nods. 1 CSP), ktoré upravuje v druhom oddiely ako „Iné úschovy“ (121 až § 125), c/ úschovy u súdneho\n\nkomisára v konaní o dedičstve, ktoré upravuje v treťom oddiely (§ 126 až § 128). V zmysle ust. § 121\nvyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy na úschovy v trestnom\nkonaní a v občianskom súdnom konaní, s výnimkou úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve,\nsa použijú ustanovenia tohto oddielu. V zmysle ust. § 122 ods. 1 cit. vyhlášky súd prijme predmet do\núschovy na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu (odkaz na § 325 ods. 2 písm. b/\nCSP, § 342 ods. 1, § 348 CSP).\nRozhodnutia podľa osobitného predpisu, ktorým súd prijíma predmet do úschovy, ja aj neodkladné\nopatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. b/ CSP. Na základe takéhoto rozhodnutia súd prijíma do úschovy\npeňažnú sumu alebo vec, určené v rozhodnutí súdu, pričom pri úschove postupuje podľa ustanovení §§\n121až 125 Spravovacieho poriadku, ktoré podrobne upravujú postup súdu. Nejde o solučnú úschovu v\nzmysle § 568 Občianskeho zákonníka, na ktorú je oprávnený výlučne notár v zmysle § 68a zákona č.\n323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti.\nÚschova na základe neodkladného opatrenia má vždy dočasný a zabezpečovací charakter, pričom sa\nrealizuje na súde prvej inštancie, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol.\n20. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania je osvedčenie dôvodnosti a\ntrvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov\nalebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne\nhroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu\ndôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.\nSúd prvej inštancie sa týmto neradil a svoje rozhodnutie založil len na tvrdení žalobcu, že žalovaný\nukončuje podnikateľskú činnosť, s následným predajom technológie tretej osobe, ktorá bola zdrojom\njeho príjmu, pričom je úverovo zaťažený, a preto považoval za potrebné poskytnúť žalobcovi predbežnú\nochranu vo forme nariadeného neodkladného opatrenia. Obavu z ohrozenia exekúcie mal tak za\ndanú objektívne existujúcim stavom právnej neistoty v právnom postavení žalobcu vzniknutého úkonmi\nžalovaného, ktoré vyvolávajú presvedčenie, že žalobcovi hrozí, že v prípade úspechu s uplatnenou\npohľadávkou voči žalovanému sa žalobca nebude môcť efektívne domáhať jej uspokojenia exekúciou.\nObavu žalobcu mal za vyplývajúcu zo skutočnosti, že žalovaný má v úmysle scudziť majetok prevodom\nna tretie osoby, pričom sám žalovaný konštatoval, že získané prostriedky budú primárne použité na\núhradu záväzkov spoločnosti voči poskytovateľovi financovania, bez toho ako sa tým zmení postavenie\nžalovaného. Takéto odôvodnenie existencie hrozby zmarenia prípadnej budúcej existencie je bez\nďalšieho nedostatočné, teda bez toho, či žalovaný má aj iné podnikateľské aktivity, finančné a majetkové\nmožnosti.\nŽalovaný vo svojom odvolaní namietal aj žalobcovi rozhodnutím pre účely neodkladného opatrenia už\nvopred priznaný nárok na náhradu časti trov konania vo výške 600 Eur, ktorý mu bezpochyby ešte\nnevznikol, keďže súd ešte nerozhodol v konaní ani o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1\nCSP), ani o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie ich priznanie žalobcovi\nneodkladným opatrením ničím neodôvodnil a absentuje aj celkové odôvodnenie sumy, ktorú uložil\nzložiť svojim rozhodnutím do úschovy súdu, keď v odôvodnení uviedol len ako žalobcom osvedčený\nnárok na sumu 10 000 eur s príslušenstvom, ktoré príslušenstvo vyčíslil žalobca v návrhu n nariadenie\nneodkladného opatrenia vo výške 5 273,42 Eur, teda ide o rozpor medzi výrokom a odôvodnením\nrozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné a vychádzajúce len z prevzatia\ntvrdenia žalobcu, netvoriace tak podklad pre preskúmanie odvolacím súdom. Navyše v konaní o\nnariadení neodkladného opatrenia súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ale vysporiadava sa len\ns potrebou jeho nariadenia pre prípad úpravy pomerov strán sporu alebo ohrozenia prípadnej budúcej\nexekúcie.\n21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389\nods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP),\nv ktorom sa bude riadiť právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 391 ods. 2 CSP),\nvýsledky vykonaného dokazovania aj náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP vyhodnotí tak, aby jeho\nrozhodnutie bolo presvedčivé.\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nToto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419\nCSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu\nna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu\nod doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 2 CSP nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,\nak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "44C/66/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "c7a6586e-c232-4f13-a3cb-692e9da6b978:0052034c-420d-4166-a596-04a173223705", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Cb/54/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10Cb/54/2017 z 23. 5. 2017", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2017-05-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c7a6586e-c232-4f13-a3cb-692e9da6b978:0052034c-420d-4166-a596-04a173223705"}], "citovane_v": []}