{"guid": "e7e2cb9a-be9a-4334-b92f-3610409c710d:6ac0653a-6806-4bba-b0e6-751fe70c7dc3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1319206966.1", "spisova_znacka": "16CoPr/12/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoPr/12/2023 z 27. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. septembra 2024, sp. zn. 16CoPr/12/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1319206966.1", "identifikacne_cislo": "1319206966", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2024-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-1", "nazov": "§ 60 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-60.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-60", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ac0653a-6806-4bba-b0e6-751fe70c7dc3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1319206966.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1319206966.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1319206966.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16CoPr/12/2023\n1319206966\n27. 09. 2024\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2024:1319206966.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.\nRomana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: B. T., V.. X.X.XXXX, T. XXXX/XX, P.,\nzastúpenému: advokátska kancelária AKPF s. r. o., Dúbravská cesta 2, Bratislava, IČO: 55 032 800, proti\nžalovanému: BOARD INVEST a. s., Tomášikova 26, Bratislava, IČO: 35 919 451, zastúpeného: LAW\nFIRM s. r. o., Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 867 209, o určenie neplatnosti skončenia pracovného\npomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k.\n21Cpr/18/2019-175, zo dňa 31.1.2023, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcu v celom rozsahu zamietol; žalovanému priznal\nproti žalobcovi náhradu trov konania v pomere úspechu 100 % s tým, že o výške náhrady trov\nkonania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol,\nže žalobou doručenou súdu 9.12.2019, doplnenou podaním doručeným 24.1.2020, sa žalobca voči\nžalovanému domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou zo dňa 9.10.2019\na určenia, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá, ako i zaviazania žalovaného na\nnáhradu mzdy špecifikovanej v podaní zo dňa 24.1.2020 na tom skutkovom základe, že 12.12.2012\nuzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu dohodnutú na neurčito s tým, že pracovný pomer vznikol\n1.1.2013 na dohodnutú prácu pre žalovaného ako pomocný a manipulačný robotník v službách. Dňa\n9.10.2019 bola na pravidelnej pracovnej porade žalobcovi pridelená práca jeho nadriadeným S.. J. Q.\n(ďalej aj ako „nadriadený“) vyčistiť dlhší čas upchatú záchodovú misu. Po pracovnej porade požiadal\nžalobca nadriadeného o pracovné pomôcky, pomocou ktorých by pridelenú prácu splnil. Nadriadený\npracovné pomôcky žalobcovi neposkytol a povedal, že si prácu zrealizuje sám. Žalobca tak do skončenia\npracovnej doby vykonával druhú uloženú mu úlohu - zametanie lístia a vyškrabávanie buriny z chodníka.\nDňa 10.10.2019 bolo žalobcovi na pravidelnej pracovnej porade nadriadeným oznámené, že má opustiť\npracovisko, čo žalobca urobil. Dňa 11.10.2019 bol telefonicky kontaktovaný J. Z., aby sa dostavil do\npráce. Po príchode žalobcu na pracovisko mu nadriadeným bola predložená na podpis Dohoda o\nskončení pracovného pomeru zo dňa 9.10.2019, ktorú odmietal podpísať, žiadal nadriadeného, aby si\ndohodu vzal domov a poradil sa s rodičmi, keďže je zdravotne postihnutou osobou, na čo nadriadený\nzamkol dvere kancelárie a zastrašoval ho, že ho z kancelárie nepustí, kým dohodu nepodpíše. Keďže\nžalobca je ťažko zdravotne postihnutý, nedokázal vyvíjanému nátlaku zo strany nadriadeného odporovať\na Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal. Následne 17.10.2019 žalovanému oznámil, že\nDohodu o skončení pracovného pomeru považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Namietal,\nže ako ťažko zdravotne postihnutá osoba nie je schopný v rýchlosti a pod nátlakom porozumieť obsahu\npísomností a potrebuje sa o niektorých úkonoch s niekým poradiť, príp. vysvetliť obsah písomností.\n\nRovnako aj Dohodu o skončení pracovného pomeru si chcel najskôr prečítať a poprosiť rodičov\no vysvetlenie jej obsahu a následne ju prípadne podpísať. Nadriadený si bol vedomý zdravotného\npostihnutia žalobcu, ale napriek tomu na jeho žiadosť, aby sa mohol s rodičmi poradiť, nereagoval a\nžalobcu pod vyhrážkami, že ho nepustí z uzamknutej miestnosti, kým dohodu nepodpíše, dostal do\ntakého strachu a úzkosti, že v jeho dôsledku ho donútil predmetnú dohodu podpísať. Vôľa žalobcu\npri podpise dohody nebola slobodná. Žalobca nemal v úmysle skončiť pracovný pomer so žalovaným,\nbol k podpisu dohody donútený pod psychickým nátlakom nadriadeného, ktorý využil jeho zdravotný\nhendikep.\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nposúdiac spor po právnej stránke podľa § 37 ods. 1, § 39, Občianskeho zákonníka, § 18, § 47 ods. 1\npísm. b), § 59 ods. 1, § 60 ods. 1, § 77 Zákonníka práce ozrejmil, že ak právny úkon trpí vadami vôle\nalebo prejavu vôle, je absolútne neplatný. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho\nsprávania, tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a nenahraditeľnú náležitosť právneho úkonu. Prejav vôle\nje odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Právny úkon\nnie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka\nalebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže\nbyť priame fyzické donútenie alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho\núčastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna (protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie\ntakej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Právny úkon nie je urobený\nvážne, ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku\njeho prejavu nastali. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na\nzáklade zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného\npomeru k určitému dňu. Proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru možno posudzovať\npodľa ustanovení § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh na uzatvorenie dohody o skončení\npracovného pomeru je jednostranný adresovaný právny úkon a má smerovať ku skončeniu pracovného\npomeru k určitému dňu. Obsah dohody o skončení pracovného pomeru nemusí byť na tej istej listine.\nMôže ísť o písomný návrh a jeho písomné prijatie. Nedodržanie písomnej formy dohody o skončení\npracovného pomeru nespôsobuje jej neplatnosť (§ 242 ods. 2 Zákonníka práce, správne má byť § 17\nods. 2 Zákonníka práce). Pokiaľ prejav vôle v tomto dvojstrannom právnom úkone bez ohľadu na jeho\nformu nie je formulovaný výslovne, ale iným spôsobom, nesmie vzbudzovať pochybnosti o tom, čo chceli\núčastníci prejaviť.\n3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané a medzi stranami nebolo ani\nsporné, že 12.12.2012 bola medzi stranami uzavretá Pracovná zmluva na dobu neurčitú od 1.1.2013\ns dohodnutým druhom práce žalobcu: pomocný a manipulačný robotník v službách. Rovnako nebolo\nsporné, že 10.11.2019 bola podpísaná žalobcom i žalovaným v zastúpení jeho konateľom S.. Q. Dohoda\no skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného ku dňu 9.10.2019. Predmetom prejednávanej veci\nje posúdenie neplatnosti predmetnej Dohody o skončení pracovného pomeru, ktorý mal byť skončený\nk 9.10.2019 s nárokom na náhradu mzdy, a ktorú spochybňoval žalobca z dôvodu, že nebola z jeho\nstrany uzavretá slobodne a vážne.\n4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že k prijatiu návrhu na uzavretie\nDohody o skončení pracovného pomeru na návrh žalovaného (S.. Q.) došlo zo strany žalobcu\ndobrovoľne potom, čo v deň 9.10.2019 bolo vytýkané žalobcovi neplnenie si pracovných povinností.\nŽalobca nebol v zamestnaní u žalovaného spokojný, čo mal súd prvej inštancie preukázané výpoveďou\nsamotného žalobcu ako i svedka T. a mal záujem ukončiť u žalovaného pracovný pomer, ktorú vôľu\nveľakrát prezentoval navonok. Podľa vyjadrenia žalobcu, tento v deň podpisu Dohody o skončení\npracovného pomeru 9.10.2019 (resp. 10.10.2019) mal jasnú vedomosť, čo podpisuje a chápal aj obsah\npredmetnej dohody. Nikto mu v kancelárii S.. Q. nebránil telefonicky osloviť rodičov, aby mu poradili, resp.\nsa s nimi poradil o podpísaní predmetnej dohody, sám žalobca potvrdil, že nechcel rodičov zaťažovať,\nlebo mama je chúlostivá. Preto bez nátlaku fyzického S.. Q. predmetnú dohodu dňa 10.10.2019 podpísal.\nSúd neuveril žalobcovi, že Dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal pod psychickým nátlakom\nžalovaného, že pokiaľ dohodu nepodpíše, tak ho konateľ žalovaného nepustí z kancelárie. Žalobca\nuviedol, že celý proces podpisovania prebehol cca počas 15 minút, čo pri objektívnom vyhodnotení\ntvrdených námietok žalobcom je veľmi krátka doba na to, aby bol nútený dohodu podpísať s nesúhlasom\nžalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že aj následné konanie žalobcu nasvedčuje tomu, že jeho vôľa a\nvedomosť ukončiť pracovný pomer u žalovaného boli jasné, s týmto bol žalobca uzrozumený, v dôsledku\n\nčoho sa dňa 11.10.2019 nedostavil do práce, ale išiel si hľadať nové zamestnanie. Súd prvej inštancie\nžalobu považoval za výsostne účelovú z dôvodu, že žalobcovi sa po ukončení pracovného pomeru so\nžalovaným nepodarilo nájsť inú vhodnú prácu, jeho schopnosť zamestnať je obmedzená a ako uvádzali\nv podaní aj jeho rodičia, zostáva mu do dôchodku 5 rokov. Navyše skutočnosť, že 11.10.2019 podpísal\nžalobca ďalší exemplár Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 9.10.2019 s podpisom svedka\nZ. svedčí podľa súdu prvej inštancie o tom, že žalobca vedel, čo podpisuje duplicitne, navyše, ako\nsám uviedol, aj rodičom po podpise dohody oznámil skončenie pracovného pomeru, na čo mu matka\npovedala, že čo sa dá robiť. Celé konanie ohľadne podania žaloby na súd považoval za špekulatívne\nz dôvodu, že žalobca po ukončení pracovného pomeru následne zistil, že sa nemôže inde zamestnať\n(úrad práce mu nenašiel vhodné zamestnanie) a je blízky dôchodkovému veku, čo však neznamená,\nže predmetnú Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 9.10.2019 nepodpísal slobodne a\nvážne v súlade s § 37, § 39 Občianskeho zákonníka. Vo veci považoval za potrebné tiež uviesť, že i\nnásledné konanie žalobcu po podpise Dohody o skončení pracovného pomeru ako - dostavovanie sa\nna pracovisko za účelom prevzatia výstupných dokumentov svedčia o tom, že žalobca vedel, že jeho\npracovný pomer u žalovaného na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 9.10.2019\nbol ukončený. Úmysel a vôľa žalobcu ukončiť pracovný pomeru u žalovaného mal súd preukázaný\ni výpoveďou svedka T., navyše keď po dennej pravidelnej rannej porade 9.10.2019 bolo žalobcovi\nvytýkané neplnenie si pracovných povinností, z ktorého dôvodu jeho vôľa bola ukončiť pracovný pomer\nu žalovaného, predtým viackrát prezentovaná, a jeho následné konanie, keď si 11.10.2019 išiel hľadať\nnovú prácu s vedomím, že nie je zamestnancom žalovaného. Súd prvej inštancie aj s prihliadnutím\nna výpoveď žalobcu, že matke oznámil skončenie pracovného pomeru telefonicky, mal preukázané,\nže žalobca vedel, čo podpisoval a bol s tým uzrozumený. Skutočnosť, že rodičia následne nesúhlasili\ns týmto konaním žalobcu, nemá právny význam, nakoľko žalobca nie je obmedzený ani zbavený\nsvojprávnosti.\n5. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.\n1, § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému ako plne úspešnej procesnej strane priznal proti žalobcovi,\nktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania v plnej výške s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.\no výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n6. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože\nsú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré\nneboli uplatnené a z dôvodu že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť alebo\nnapadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím\nskutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka\nnesprávneho posúdenia ukončenia pracovného pomeru súdom prvej inštancie, nakoľko dohoda o\nskončení pracovného pomeru je neplatná, pretože bola podpísaná pod nátlakom a právny úkon nebol\nurobený slobodne a vážne v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka; predmetná dohoda bola\nantidatovaná a žalobcovi nebola vydaná ani kópia predmetnej dohody (čím porušil žalovaný § 60 ods.\n3 Zákonníka práce).\n7. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec bez celkového zhodnotenia\nkontextu všetkých skutočností a rozhodol vo veci čisto formalisticky. Žalobca je od narodenia ťažko\nzdravotne postihnutý, duševne zaostalý, s uznanou invaliditou na 72 %, má diagnostikovanú detskú\nmozgovú obrnu, z toho vyplývajúcu epilepsiu a pedes aquanovari. Z týchto dôvodov nie je schopný\nbezchybne vnímať a porozumieť náročnejším otázkam bežného života. Keďže s ochorením, ktorým\ntrpí žalobca sú spojené poruchy vnímania, poruchy pozornosti, poruchy reči, zníženie intelektu a\nmentálna retardácia, žalobca nie je schopný relevantne posúdiť význam a dopad zložitejších úkonov. V\nodôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal so skutočnosťou do akej\nmiery je žalobca schopný pochopiť význam dopadu uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru\nv dôsledku jeho zdravotného postihnutia. Zároveň súd prvej inštancie vôbec neposudzoval žalobcovu\ndiagnózu v kontexte predmetnej situácie pri podpise predmetnej dohody. Napríklad ako zvláda žalobca v\ndôsledku jeho diagnózy stresové situácie, či je schopný samostatne čeliť tlaku a pod. Súd prvej inštancie\npritom autenticky zažil výpoveď žalobcu, pri ktorej bolo zrejmé, že žalobca sa ťažko koncentruje na\nsvoj prednes a na formulovanie myšlienok a počas pojednávania 17.5.2022 takmer odpadol, musel\n\nsi v pojednávacej miestnosti ľahnúť a oddýchnuť si. Za týmto účelom súd prvej inštancie aj prerušil\npojednávanie. Žalobca ako zamestnanec je slabšou stranou v civilnom konaní v zmysle Civilného\nsporového poriadku. Táto právna úprava je odôvodnená legitímnou potrebou zvýšenej miery ingerencie\norgánu ochrany práva za účelom toho, aby žalobca mal možnosť na férový súboj so žalovaným v\nspore o nároky vyplývajúce z individuálnych pracovnoprávnych vzťahov. Avšak v tomto prípade nie je\nžalobca „obyčajným“ zamestnancom. Žalobca ako zamestnanec je ešte o to viac zraniteľnejší, pretože\nje zdravotne postihnutý. Na túto skutočnosť mal prihliadať súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní tvrdení\nžalobcu a celého kontextu sporu. Taktiež žalobca dodáva, že spôsob vypočúvania žalobcu nebol\nprispôsobený potrebám mentálne zaostalej osoby.\n8. Poukázal na § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že je neplatný právny úkon\nosoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Právne úkony\nmôžu byť neplatné už z toho dôvodu, že boli urobené v duševnej poruche aj bez toho, aby bolo treba, aby\ntáto osoba bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. V tomto prípade ide o obmedzenie spôsobilosti\nna právne úkony, ktoré trvá po obmedzený čas v prípade, ak osoba vykoná úkon v stave, kedy nie je\nschopná posúdiť následky svojho konania alebo ovládať svoje konanie. Skutočnosť, či osoba konala v\nstave duševnej poruchy, sa skúma vždy pri každom posudzovanom úkone (alebo navzájom súvisiacich\nsúboroch úkonov). Čas preskúmania duševnej poruchy sa musí viazať na čas vykonania právneho\núkonu. Súd prvej inštancie počas konania neskúmal platnosť dohody o skončení pracovného pomeru v\nkontexte uvedeného ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n9. Aj napriek tomu, že Zákonník práce neposkytuje špecifickú ochranu zamestnancom so zdravotným\npostihnutím pri skončení pracovného pomeru dohodou, má žalobca za to, že vzhľadom na osobu žalobcu\na okolnosti na základe, ktorých bola predmetná dohoda podpísaná, by mali byť tieto skutočnosti pri\nposudzovaní platnosti predmetnej dohody brané do úvahy. Trval na tom, že dohoda nebola podpísaná\nslobodne, pretože nemal možnosť a dostatok času z dôvodu jeho hendikepu (bez právneho povedomia,\ns nízkym vzdelaním) si ju prečítať a uvedomiť si jej právne následky. K podpisu žalobcu došlo z úzkosti\na strachu vyvolanom nadriadeným tým, že žalobcu nepustí z kancelárie bez toho, aby dohodu podpísal\na odmietol mu umožniť poradiť sa o skončení pracovného pomeru s blízkymi osobami. Zároveň žalobca\nzotrváva aj na tom, že dohoda nebola podpísaná vážne. Žalobca nemal úmysel, dôvod, vôľu pracovný\npomeru u žalovaného skončiť. Do vzniku starobného dôchodku mu chýba 7 rokov a s ohľadom na jeho\nzdravotné postihnutie je minimálna šanca opätovne sa zamestnať. Okrem vyššie uvedeného do úvahy\npripadá aj posúdenie platnosti predmetnej dohody z hľadiska možnej aplikácie § 38 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka. Žalovaný si bol vedomý toho, že žalobca má zdravotné postihnutie, a že toto zdravotné\npostihnutie spôsobuje žalobcovi obmedzenie po fyzickej a aj psychickej stránke. Dňa 15.11.2022 sa\nS.. Q. snažil spochybniť výpoveď svedka T., pričom S.. Q. uviedol, že vypočúvaný svedok má 70 %\nobmedzenie po fyzickej a psychickej stránke, tak ako aj žalobca. To znamená, že S.. Q. vedel, že žalobca\nje osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony aj keď to nie je dané súdnym rozhodnutím.\nAkékoľvek úkony, ktoré sa týkali trvania pracovného pomeru mali byť prispôsobené skutočnosti, že\nžalobca je fyzicky a psychicky postihnutý.\n10. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovi nikto nebránil v kancelárii S.. Q. telefonicky kontaktovať\njeho rodičov za účelom porady ohľadom podpisu predmetnej dohody. K predmetnej úvahe súdu prvej\ninštancie žalobca dodáva, že vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie si porada s jeho rodičmi ohľadom\npodpisu predmetnej dohody vyžadovala dlhší časový rámec a pokojné prostredie, keďže v danej situácii\nbol žalobca pod výrazným stresom. Okrem toho, možnosť telefonátu mu objektívne ani nemusela\nnapadnúť, keďže bol pod tlakom a triezvo neuvažoval. Súd prvej inštancie konštatoval, že neuveril\nžalobcovi, že dohodu o skončení pracovného pomeru podpísal pod psychickým nátlakom žalovaného,\nže pokiaľ dohodu nepodpíše, tak ho konateľ žalovaného nepustí z kancelárie. Žalobca uviedol, že celý\nproces podpisovania prebehol cca počas 15 minút, čo pri objektívnom vyhodnotení tvrdených námietok\nžalobcom je veľmi krátka doba na to, aby bol nútený dohodu podpísať s nesúhlasom žalobcu. Žalobca\nsa s týmto tvrdením súdu prvej inštancie nestotožňuje, a to z toho dôvodu, že aj naďalej trvá na tom, že\npsychický nátlak zo strany žalovaného bol naňho pri podpise dohody vyvinutý. Žalobca je toho názoru,\nže nátlak sa nedá odhadnúť, tým že proces podpisovania dohody trval 15 minút. Pre konanie, ktoré sa\noznačuje ako nátlak je irelevantné jeho časové trvanie.\n11. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie tvrdil, že žalobcovi boli dané viaceré písomné napomenutia\nz dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ktoré však žalobcovi neboli doručené, teda nemá o nich\n\nvedomosť. Uvedené tvrdenie žalovaného naznačuje, že žalovaný nebol spokojný so žalobcom ako\nzamestnancom a pravdepodobne s ním chcel ukončiť pracovný pomer. Zrejme táto skutočnosť bola\nhlavným motívom, aby bola podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru so žalobcom. Nakoľko\ndohoda o skončení pracovného pomeru neposkytuje žiadne podmienky ochrany zamestnancom so\nzdravotným postihnutím, nekladie žiadne obmedzenia ani jednej zo strán. Žalobca sa domnieva, že\nžalovaný využil jeho zdravotné postihnutie a pod nátlakom ho donútil podpísať predmetnú dohodu, aby\ns ním nemusel skončiť pracovný pomer inak, napríklad výpoveďou, keďže na tento dôvod skončenia\npracovného pomeru nemal dostatočné zákonné dôvody. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil tieto\ntvrdenia žalobcu a nevysporiadal sa s nimi ani v odôvodnení rozsudku .\n12. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal v odôvodnení rozsudku ani s tvrdením žalobcu\nohľadom antidatovania dohody. Poukázal na výpoveď S.. Q. na pojednávaní 20.9.2022, ktorý uviedol\nohľadom diania v deň 9.10.2019, že: „Potom sme sa dohodli, že ja pripravím dohodu o ukončení\npracovného pomeru do nasledujúceho dňa.“ Z uvedeného je jednoznačné, že nemohlo dôjsť k podpisu\ndohody 9.10.2019. Týmto rozporom sa však súd prvej inštancie nezaoberal. Žalobca trvá na tom, že\ndohoda o skončení pracovného pomeru bola podpísaná 11.10.2019 pod tlakom zo strany žalovaného.\n13. Nedostatok predmetného rozsudku videl aj v tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový\nstav, keď nevypočul pána R. Z., ktorý mal byť prítomný pri podpise predmetnej dohody. Výsluch\npredmetného svedka navrhoval dokonca žalovaný, avšak z dôvodu nemožnosti jeho vyhľadania od\ntejto požiadavky upustil. Nakoľko predmetné konanie je sporom s ochranou slabšej strany platí §\n319 Civilného sporového poriadku, z ktorého vyplýva, že je irelevantné či bol dôkaz zamestnancom\nnavrhnutý, súd má možnosť taký dôkaz obstarať alebo zabezpečiť aj bez návrhu. V spore s ochranou\nslabšej strany je typický príklon k vyšetrovaciemu princípu. V zmysle tohto princípu sa súd nebude v\nplnej miere spoliehať na splnenie si dôkaznej povinnosti zamestnanca. Súd prvej inštancie sa vôbec\nnevysporiadal s tým, prečo nevykonal výsluch pána Z. na základe návrhu žalovaného alebo z vlastnej\niniciatívy, keďže v zmysle § 319 Civilného sporového poriadku súd takúto možnosť má.\n14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdiť, pričom uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že bola medzi nimi uzatvorená podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru. Trval na tom, že dohoda o skončení pracovného\npomeru bola vypracovaná na žiadosť samého žalobcu, ktorý bol so svojou prácou (resp. jemu\nprideľovanou prácou) dlhodobo nespokojný, čo v konaní bolo preukázané tak výpoveďou samotného\nžalobcu ako i svedka T..\n15. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že dohoda o skončení pracovného pomeru je neplatná, pretože\nbola podpísaná pod nátlakom a právny úkon nebol urobený slobodne a vážne v zmysle § 37 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Nikdy žiaden nátlak na žalobcu ani žiadneho iného zamestnanca nevyvíjal, čo\nvo svojej výpovedi potvrdil i svedok T.. Žalobca neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie tohto svojho\ntvrdenia a ani nemohol, nakoľko k žiadnemu nátlaku nikdy nedošlo. S procesom samotného uzatvorenia\ndohody o skončení pracovného pomeru sa súd prvej inštancie dostatočne a správne vysporiadal v\nodseku 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.\n16. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní ďalej tvrdí, že súd prvej inštancie počas konania neskúmal\nplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, pričom poukazuje na zdravotné postihnutie žalobcu, zdôraznil, že žalobca v žalobe ani\npočas konania na súde prvej inštancie netvrdil (rovnako ako nikto iný zúčastnený na konaní), že by\nmal byť duševne chorý, resp. že k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru malo dôjsť v\nduševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. Ide o tvrdenie nové a podľa\nžalovaného účelové. To, že je žalobca zdravotne postihnutou osobou ešte neznamená, že je duševne\nchorý a že nerozumel úkonu, ktorý robí. V samotnom konaní bol dvakrát vypočutý, všetkým položeným\notázkam rozumel a tieto i zodpovedal. Bol názoru, že dohoda o skončení pracovného pomeru rozhodne\nnepredstavuje natoľko náročný právny dokument, ktorému by žalobca nebol schopný porozumieť.\nNakoniec žalobca počas celého konania ako dôvod neplatnosti tvrdil iba to, že mal byť na neho údajne\nvyvíjaný nátlak, nie že by nerozumel samotnému obsahu úkonu. Z uvedeného dôvodu nemal súd prvej\ninštancie najmenší dôvod v tomto smere nariadiť znalecké dokazovanie, v ktorom by sa riešila otázka, či\nv čase podpisu dohody o skončení pracovného pomeru konal v duševnej poruche (prípadne mal „jasnú\nchvíľku“), keďže toto je znaleckou otázkou, o ktorej súd bez znaleckého dokazovania rozhodnúť nemôže,\n\nnakoľko o tejto nemá odbornú znalosť. Bol názoru, že v predmetnej veci súd prvej inštancie vykonal\nrozsiahle dokazovanie postačujúce na rozhodnutie vo veci samej, pričom na základe vykonaného\ndokazovania úplne zistil skutkový stav veci, o ktorom vecne správne rozhodol.\n17. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach uvedených v jeho písomných\npodaniach a v odvolaní. Zopakoval, že nemal dôvod ani vôľu ukončiť pracovný pomer u žalovaného.\nS ohľadom na vek (do dovŕšenia veku na poberanie starobného dôchodku mu chýba 7 rokov) a jeho\nzdravotné postihnutie, je šanca na jeho opätovné zamestnanie minimálna. Z uvedených dôvodov právny\núkon nebol vykonaný vážne. Vzhľadom na existenciu zdravotného postihnutia a duševnej zaostalosti\ntu jednoznačne existujú predpoklady na to, aby súd skúmal platnosť dohody v kontexte § 38 ods.\n2 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že súd prvej inštancie nemal ani\nnajmenší dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania, v ktorom by sa riešila otázka, či v čase podpisu\ndohody o skončení pracovného pomeru konal v duševnej poruche. Žalobca je duševne zaostalý, čo\nje potvrdené aj lekárskym posudkom zo dňa 15.1.2015 vypracovaným na účely dôchodkovej dávky\npriznanej Sociálnou poisťovňou. V predmetnom lekárskom posudku bola žalobcovi diagnostikovaná\nľahká duševná zaostalosť kód MKCH-10 F 70 (ľahká mentálna retardácia). IQ u ľahko mentálne\nretardovaných ľudí predstavuje IQ od 50 do 69 a tento stav v dospelosti zodpovedá v dospelosti\nmentálnemu veku od 9 do 12 rokov. Predmetný lekársky posudok bol súdu prvej inštancie doručený\n24.1.2020 a žalovaný mal možnosť sa s ním oboznámiť. Nejde o nové a účelové tvrdenia ako tvrdí\nžalovaný. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, do akej miery je žalobca\nschopný pochopiť význam a dopad uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru v dôsledku\njeho zdravotného postihnutia. Zároveň súd prvej inštancie vôbec neposudzoval žalobcovu diagnózu v\nkontexte predmetnej situácie pri podpise predmetnej dohody. Napríklad ako zvláda žalobca v dôsledku\njeho diagnózy stresové situácie, či je schopný samostatne čeliť tlaku a pod.. Žalovaný mal vedomosť o\nzdravotnom postihnutí žalobcu, čo preukazuje aj jeho vyjadrenie na pojednávaní 15.11.2022, kedy S..\nQ. prirovnal svedka T. v kontexte obmedzenia po fyzickej a psychickej stránke k žalobcovi.\n18. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval, že žalobca neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie svojho\ntvrdenia o vyvíjaní údajného nátlaku, a ani nemohol, nakoľko k žiadnemu nátlaku nikdy nedošlo. Žalobca\nv žalobe ani počas konania na súde prvej inštancie netvrdil (rovnako ako nikto iný zúčastnený na konaní),\nže by mal byť duševne chorý, resp. že k podpisu dohody o skončení pracovného pomeru malo dôjsť\nv duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. Ide o tvrdenie nové a podľa\nžalovaného účelové. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že u žalobcu bola diagnostikovaná ľahká\nduševná zaostalosť (a dôkaz o tom - lekársky posudok - bol súdu prvej inštancie predložený). Uvedené\ntotiž neznamená, že nerozumel úkonu, ktorý robí. V samotnom konaní bol dvakrát vypočutý, všetkým\npoloženým otázkam rozumel a tieto i zodpovedal. Na pojednávaní konanom 31. januára 2023 dokonca\nuviedol, cit.: „Ja som vedel, že idem podpisovať Dohodu o skončení PP.“. Žalobca počas celého konania\nako dôvod neplatnosti tvrdil iba to, že mal byť na neho údajne vyvíjaný nátlak, nie že by nerozumel\nsamotnému obsahu úkonu. Z uvedeného dôvodu nemal súd prvej inštancie najmenší dôvod v tomto\nsmere nariadiť znalecké dokazovanie, v ktorom by sa riešila otázka, či bol v čase podpisu dohody o\nskončení pracovného pomeru konal v duševnej poruche (prípadne mal „jasnú chvíľku“), keďže toto je\nznaleckou otázkou, o ktorej súd bez znaleckého dokazovania rozhodnúť nemôže.\n19. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario\nC. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie\na nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p.\npotvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.9.2024 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).\n20. Podľa § 60 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce účinného k 10.10.2019 (ďalej len Zákonník práve“) ak sa\nzamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí\ndohodnutým dňom.\nDohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode\nmusia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa\npracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) <https://www.slovlex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20240801?ucinnost=10.10.2019>.\n\n21. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný\norgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,\nprávny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý\nsa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon\nalebo osobitný predpis.\n22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a\nzrozumiteľne; inak je neplatný.\n23. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v\nodôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú\nargumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k\nzamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie\nrelevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovaného prednesených na jeho obranu.\nZhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie\ndospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti\npodanej žaloby.\n24. Súd prvej inštancie totižto v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav,\nopísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky\nvykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a\nz ktorých vyvodil právne závery; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť,\nani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil prečo považoval\nžalobu za dôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne\nneodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého\nrozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46\nods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie\npodľa predstáv žalovaného (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 165/2011).\n25. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam, čo možno podradiť pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)\nC. s. p. odvolací súd pripomína, že riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom\nkonaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa\nsúd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo\nsa malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali\npo konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo\nvypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou\n(faktickou) je pravdivosť, či nepravdivosť tvrdení procesných strán.\n26. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu\nnezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). To znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných\ndôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda\núsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich\nbude považovať za dokázané. Až súhrn týchto skutočností vytvára zistený skutkový stav. Predmetom\nodvolacieho prieskumu nie je potom vlastné „hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože\nnemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem tej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie\nvykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore\ns obsahom spisu. Odvolací súd preto iba posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia\nhodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami\nlogického myslenia, a to vo väzbe na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom ktorom dôkaznom prostriedku sú rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý\ndôkaz, či určitú množinu dôkazných prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne\nodôvodneného hodnotenia) iný dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov.\n\n27. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že žiadne\ntakéto pochybenie v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, resp. z obsahu spisu\nnezaznamenal. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne uviedol,\nže k prijatiu návrhu žalovaného na uzavretie dohody došlo zo strany žalobcu dobrovoľne potom, čo\nmu bolo v práci vytýkané neplnenie pracovných povinností, žalobca nebol v zamestnaní u žalovaného\nspokojný, vôľu skončiť pracovný pomer veľakrát prezentoval aj navonok, dohodu o skončení pracovného\npomeru podpísal 10.10.2019 bez fyzického nátlaku S.. Q.; podľa vyjadrenia samotného žalobcu, tento v\ndeň podpisu dohody o skončení pracovného pomeru mal jasnú vedomosť o tom, čo podpisuje a chápal\naj obsah predmetnej dohody; sám tiež potvrdil, že nikto mu v kancelárii S.. Q. nebránil telefonicky osloviť\nrodičov, aby mu poradili, resp. sa s nimi poradil o podpísaní dohody; vo svojej výpovedi potvrdil, že\nrodičov nechcel zaťažovať, lebo mama je chúlostivá. Aj následné konanie žalobcu svedčalo o tom,\nže jeho vôľa a vedomosť ukončiť u žalobcu pracovný pomer boli jasné a s týmto bol uzrozumený, v\ndôsledku čoho sa 11.10.2019 nedostavil do práce, ale išiel si hľadať nové zamestnanie; o skutočnosti,\nže žalobca vedel čo podpisuje, svedčí aj to, že 11.10.2019 duplicitne podpísal ďalší exemplár dohody o\nskončení pracovného pomeru (s podpisom svedka Z.). Ak na základe takto zisteného skutkového stavu\ndospel súd prvej inštancie k záveru, že dohoda bola žalobcom uzavretá slobodne a vážne, nemožno\njeho úsudku a záverom, ktoré vyvodil z vykonaného dokazovania, vyčítať žiadne pochybenia. Súd\nprvej inštancie správne tiež uviedol, že nedostatok vážnosti, či vôle posudzovaného právneho úkonu\nnespôsobuje tá skutočnosť, že žalobca po ukončení pracovného pomeru zistil, že sa nemôže zamestnať\n(úrad práce mu nenašiel iné vhodné zamestnanie) a je blízky dôchodkovému veku. Na existenciu vážnej\nvôle totižto možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol právny úkon urobený, najmä\nz toho, či bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosť, že subjekt prejavujúci\nvôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s týmto prejavom spája. Pokiaľ žalobca namietal,\nže pri vyhodnocovaní tvrdení žalobcu a celého kontextu sporu mal súd prvej inštancie prihliadnuť na\ntú skutočnosť, že žalobca je zdravotne postihnutý zamestnanec a spôsob jeho vypočúvania nebol\nprispôsobený potrebám mentálne postihnutej osoby, odvolací súd uvádza, že nie je zrejmé, ako inak,\ns ohľadom na postavenie žalobcu, mal súd prvej inštancie vyhodnotiť jeho vlastné vyjadrenia, ktoré v\npodanom odvolaní ani nespochybňoval. Rovnako nie je zrejmé, v čom konkrétne mal spočívať nesprávny\nspôsob vypočúvania žalobcu súdom prvej inštancie, resp. ako mali byť úkony, ktoré sa týkali trvania\npracovného pomeru prispôsobené skutočnosti, že žalobca je zdravotne postihnutý.\n28. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní zotrvával na tom, že dohoda bola podpísaná 11.10.2019,\nodvolací súd uvádza, že ide o tvrdenie žalobcu, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V\ntejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď žalobcu, v ktorej potvrdil, že podpisovanie dohody\nprebiehalo počas viacerých dní, že s S.. Q. sa dohodli, že mu písomne vystaví dohodu, že na druhý\ndeň prišiel dohodu o skončení pracovného pomeru podpísať, že vedel, že ide podpisovať dohodu o\nskončení pracovného pomeru; žalobca tiež sám uviedol, že v jeden deň podpísal dohodu v jednom\nexemplári, avšak na druhý deň ho Ing. Q. zastihol na ceste, keď si hľadal nové miesto, aby sa dostavil\nk nemu, kde mu dal podpísať dohodu, na ktorej bol podpis S.. Q. D. Y.. Z., ktorú dohodu znovu podpísal\n(č. l. 172). Je teda správny skutkový záver súdu prvej inštancie, že dohoda o skončení pracovného\npomeru bola uzavretá 10.10.2019 a duplicitne podpísaná 11.10.2019. Ak žalobca poukazoval na to, že\npri podpisovaní dohody čelil tlaku, nemal možnosť a dostatok času z dôvodu svojho hendikepu dohodu\nsi prečítať a uvedomiť si jej právne následky, odvolací súd uvádza, že práve s ohľadom na časový sled\nudalostí, je zrejmé, že žalobca mal nielenže dostatok času zvážiť, či dohodu o skončení pracovného\npomeru podpíše, nakoľko táto mu bola S.. Q. predložená až na „druhý deň“ (10.10.2019), potom ako sa\ndohodli, že S.. Q. dohodu pripraví, ale mal dostatok času informovať o tom aj svojich rodičov. Podpísanie\ndohody pod tlakom, ktorý mal byť vyvolaný S.. Q. tým, že mu hrozil, že kým dohodu nepodpíše,\nnepustí ho z kancelárie, žalobca nepreukázal. Naviac, pokiaľ by žalobca mal akékoľvek výhrady k\npostupu žalovaného pri ukončení pracovného pomeru, alebo by s ukončením pracovného pomeru\nnesúhlasil, zrejme by si 11.10.2019 nehľadal nové zamestnanie, resp. svoj nesúhlas, či nespokojnosť\ns ukončením pracovného pomeru by nejakým spôsobom vyjadril, keď dohodu o skončení pracovného\npomeru podpisoval aj 11.10.2019 (kedy ju podpísal aj svedok Z.) „pre potreby žalovaného“ duplicitne.\nExistenciu takýchto skutočností však žalobca v konaní netvrdil.\n29. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal v odôvodnení napadnutého\nrozsudku s tým, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola antidatovaná a k podpisu dohody\nnemohlo dôjsť 9.10.2019, nakoľko z výpovede S.. Q. ohľadom diania 9.10.2019 vyplýva, že sa so\nžalobcom dohodli, že pripraví dohodu o skončení pracovného pomeru do nasledujúceho dňa, odvolací\n\nsúd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že medzi stranami\nnebolo sporné (vyplýva to z výpovede S.,. Q. a tiež žalobcu, pozn. odvolacieho súdu), že medzi žalobcom\na žalovaným v zastúpení konateľom S.. Q. bola uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru\n10.10.2019. Súd prvej inštancie teda nevychádzal z toho, že k uzavretiu dohody (jej podpísaniu) došlo\n9.10.2019 tak, ako je uvedené v jej písomnom vyhotovení. K uvedenému odvolací súd súčasne dodáva,\nže podľa § 60 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na\nskončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Pre uzavretie zmluvy\nstačí, ak prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, dôjde osobe, ktorej je určený (§ 43a ods. 2\nObčianskeho zákonníka); zmluva je uzatvorená okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy\nnadobúda účinnosť (§ 44 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka); včasné prijatie návrhu nadobúda\núčinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (§ 43c ods. 2 veta\nprvá Občianskeho zákonníka). Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec\nuzatvárajú písomne, avšak absenciu písomnej formy Zákonník práce nesankcionuje neplatnosťou (§ 17\nods. 2 Zákonníka práce). Dohodu o skončení pracovného pomeru možno platne uzavrieť ústne alebo\naj konkludentne. Judikatúra radí medzi podstatné obsahové náležitosti dohody o skončení pracovného\npomeru minimálne vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a určenie dňa,\nkedy pracovný pomer zaniká (R 27/1960). Neuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru nemá\nvplyv na platnosť dohody o skončení pracovného pomeru. Na platnosť uzavretej dohody nemá vplyv\nani tá skutočnosť, že na písomnom vyhotovení je uvedený dátum 9.10.2019; podstatné je, že v\nkonaní bolo preukázané, že žalobca a žalovaný 10.10.2019 zhodne prejavili vôľu ukončiť pracovný\npomer, pričom z obsahu uzavretej dohody súčasne vyplýva, že pracovný pomer končí uplynutím dňa\n9.10.2019. Skončenie pracovného pomeru uzavretím dohody 10.10.2019 potvrdzuje aj tá skutočnosť,\nže žalobca si už na druhý deň (11.10.2019) hľadal novú prácu. Pokiaľ ide o dátum uzavretia samotnej\ndohody, odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu z 26.2.1999, sp. zn. 5 Cdo\n78/1998, v ktorom najvyšší súd okrem iného uviedol, že: ,,Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru je\ndvojstranný právny úkon, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Vzhľadom na to, že obidvaja\núčastníci pracovného pomeru chcú ukončiť pracovný pomer a ich vôľa je zhodná, nekladie im právna\núprava žiadne závažnejšie prekážky formálne ani vecné pre jej uzavretie. Dohodou je teda možné\nrozviazať pracovný pomer kedykoľvek a bez akéhokoľvek obmedzenia. Najdôležitejšou obsahovou\nnáležitosťou dohody o rozviazaní pracovného pomeru (okrem vyjadrenia vôle obidvoch účastníkov\nrozviazať pracovný pomer touto formou) je určenie okamihu, kedy má pracovný pomer skončiť tak, aby\nnevznikali žiadne pochybnosti o dni, kedy pracovný pomer má skončiť. V našej právnej teórii i praxi\nsa prijal názor, že práva sa strácajú až na konci posledného dňa lehoty (doby), teda o 24.00 hod..\nAk preto účastníci konania dňa 2.7.1996 jednoznačne formulovali vôľu ukončiť pracovný pomer dňom\n1.7.1996, nastala podľa názoru dovolacieho súdu jednoduchá právna situácia, a to že uvedeným dňom\nbol rozviazaný pracovný pomer medzi účastníkmi tohto pracovnoprávneho vzťahu.“ Najvyšší súd tak vo\nsvojom rozhodnutí jednoznačne konštatoval, že dohodu o rozviazaní pracovného pomeru zamestnanca\nso zamestnávateľom ku dňu bezprostredne predchádzajúcemu uzavretiu dohody, nemožno považovať\nbez ďalšieho za neplatne uzavretú pre rozpor so zákonom. Námietka žalobcu, že žalobcovi nebola\nvydaná ani kópia predmetnej dohody je bez právnej relevancie, nakoľko porušenie § 60 ods. 3 Zákonníka\npráce nezakladá neplatnosť uzavretej dohody. Toto tvrdenie žalobcu v odvolaní odvolací súd súčasne\npovažuje za nepravdivé, nakoľko je v rozpore s výpoveďou žalobcu, v ktorej uviedol, že keď mu dával\nS.. Q. podpísať dohodu, na ktorej bol podpis S.. Q. a svedka Y.. Z. v deň, kedy ho zastihol na ceste, keď\nsi hľadal nové miesto, aby sa dostavil k nemu (11.10.2019, pozn. odvolacieho súdu) spýtal sa ho, na\nčo to má ešte raz podpísať, keď on už dohodu má.\n30. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď nevypočul\nR. Z.D., ktorý mal byť prítomný pri podpise dohody, ani sa nevyysporiadal s tým, prečo nevykonal\njeho výsluch na základe návrhu žalovaného alebo z vlastnej iniciatívy podľa § 319 C. s. p., odvolací\nsúd predovšetkým uvádza, že súdna prax je jednotná v názore, že k procesným právam strany sporu\nnepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná\nstrana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Právomoc konať o veci, ktorej sa\nnávrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú\npotrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03); súd rozhodne, ktoré\nz navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 C. s. p.). Pokiaľ ide o dôkazy vykonávané súdom podľa\n§ 319 C. s. p. k tomuto odvolací súd uvádza, že zo znenia § 319 C. s. p. vyplýva, že ustanovenie\n§ 319 C. s. p. umožňuje súdu vykonať ex offo aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to\nnevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz;\n\nna tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.\nSúd môže považovať vykonanie dôkazného prostriedku za nevyhnutné vtedy, ak je to potrebné na\npreukázanie skutočností tvrdených zamestnancom, ale tiež vtedy, ak je to potrebné na vyvrátenie\nskutočností preukázaných zamestnávateľom. Tento odklon však vychádza z pozície zamestnanca ako\nslabšej strany vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý preto môže mať dôkaznú núdzu, najmä čo sa\ntýka jeho možností získania rôznych dokumentov, ktoré sú v dispozičnej sfére zamestnávateľa ako\nprotistrany v spore, a tento zo strategických dôvodov nemusí mať v záujme predkladať dôkazy, ktoré\nby mohli byť použité v jeho neprospech. Uvedený vyšetrovací princíp v sporoch s ochranou slabšej\nstrany, bol do Civilného sporového poriadku zakotvený teda predovšetkým v tej súvislosti, že slabšia\nstrana v mnohých prípadoch nemá objektívnu možnosť prístupu k dôkazným prostriedkom a nedisponuje\ndostatkom informácií, na základe ktorých by mohla bez pochybností preukázať svoje tvrdenia, ktorými sa\ndomáha ochrany svojich práv a právnom chránených záujmov v súdnom konaní. Uvedené ale nemožno\nvykladať tak, že súd je povinný aktívne vyhľadávať dôkazy až dovtedy, kým sa mu nepodarí preukázať\ndôvodnosť obrany slabšej strany (resp. jej žaloby, pokiaľ by bola v postavení žalujúceho subjektu) a\nrozhodnúť v jej prospech, alebo aby slabšia strana v spore celkom rezignovala vo svojej dôkaznej\npovinnosti a vedenie všetkého dokazovania vo svoj prospech ponechala na súd. Aj pri zdôraznení\npostavenia zamestnanca ako slabšej strany v spore, zároveň treba mať na zreteli, že súd vyvíja zvýšenú\naktivitu súvisiacu s obstarávaním dôkazných prostriedkov až v prípade, keď je to nevyhnutné pre\nrozhodnutie vo veci samej (pričom rozhodnutie vo veci samej zároveň neznamená aj rozhodnutie v\nprospech slabšej strany). Takáto iniciatíva súdu zároveň logicky nepripadá do úvahy ani tam, kde súd\nzamieta žalobu z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia (absencie tvrdení a skutočností relevantných\npre posúdenie dôvodnosti žalovaného nároku a splnenie podmienok pre jeho priznanie), keďže dôkazy\nslúžia na preukazovanie skutočností tvrdených stranou a nie na ich dotváranie či dopĺňanie súdom.\nŽalobca naviac v odvolaní uvádza, že žalovaný upustil od návrhu na vykonanie výsluchu svedka R.\nZ. z dôvodu nemožnosti jeho vyhľadania. Ak teda žalovaný nevedel vyhľadať navrhovaného svedka\na nemal o ňom žiadne informácie (ako vyplýva z obsahu spisu), odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako\nmal informácie potrebné k identifikácii tohto svedka ako aj adresu, z ktorej mal byť predvolaný, získať\nsúd prvej inštancie. Z odvolania napokon nie je zrejmé ani to, v čom konkrétne nevykonanie výsluchu\nsvedkom R. Z. malo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, teda aké konkrétne skutočnosti\nmali byť výsluchom tohto svedka v prospech žalobcu preukázané. Odvolací súd preto (aj) tento žalobcom\nuplatnený odvolací dôvod považoval za neopodstatnený.\n31. Napokon k námietke žalobcu, že súd prvej inštancie neskúmal platnosť dohody o skončení\npracovného pomeru podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že žalobca v\npodanej žalobe ani v priebehu konania na súde prvej inštancie netvrdil ani nepreukazoval existenciu\nžiadnych okolností, ktoré by zakladali neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru podľa 38 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, t. j. netvrdil ani nepreukazoval, že žalobca v čase uzavretia dohody o skončení\npracovného pomeru konal v duševnej poruche, ktorá ho na tento úkon robí neschopným. Ak žalobca mal\nza to, že súd prvej inštancie mal platnosť dohody o skončení pracovného pomeru skúmať podľa § 38 ods.\n2 Občianskeho zákonníka, bolo jeho povinnosťou (naviac, ak bol od počiatku zastúpený advokátom), už\nna súde prvej inštancie tvrdiť a preukazovať existenciu skutočností zakladajúcich neplatnosť uzavretej\ndohody podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. A pretože žalobca ohľadom týchto skutočností na\nsúde prvej inštancie nič netvrdil ani nepreukazoval, súd prvej inštancie nemal žiadnu povinnosť sa so\nskutočnosti žalobcom netvrdenými vysporiadať; uvedené preto nezakladá žiadnu vadu nedostatočne\nzisteného skutkového stavu ani vadu nesprávneho právneho posúdenia veci.\n32. Skutočnosťami uvádzanými žalobcom (až) v odvolacom konaní (konkrétne až v odvolacej replike),\na síce že žalobcovi je diagnostikovaná ľahká duševná zaostalosť, čo predstavuje IQ od 50 do 69 a tento\nstav v dospelosti zodpovedá mentálnemu veku od 9 do 12 rokov (majúcimi povahu skutkových tvrdení),\nktoré majú zakladať absolútnu neplatnosť uzavretej dohody podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka,\nsa nezaoberal ani odvolací súd, pretože v danom prípade ide o uplatnenie novôt v odvolacom konaní. V\nzmysle § 366 písm. d) C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré\nneboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ\nbez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo na uvedenie prípadných\nnovôt je podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej\nobrany, ktoré neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť na súde prvej inštancie bez\nsvojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže prihliadnuť; na\ndiskvalifikáciu novoty postačí opomenutie jej uvedenia a zavinenie z nedbanlivosti. Žalobca v podanom\n\nodvolaní nekonkretizoval dôvod uplatnenia novoty v odvolacom konaní podľa § 366 C. s. p. a tiež\nneuviedol žiadnu skutočnosť, pre ktorú tieto prostriedky procesného útoku nemohol použiť v doterajšom\npriebehu konania bez svojej viny.\n33. A keďže žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by\npreukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní\nnepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé\nprivodiť zmenu napadnutého rozsudku; ďalšie odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil\nv ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.\n34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech.\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Cpr/18/2019", "guid": "f0988a07-3ae8-48e0-8aa7-13cb2dec70cc:1d4e2d14-7017-4864-af06-aa35c5435b3b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "f0988a07-3ae8-48e0-8aa7-13cb2dec70cc:1d4e2d14-7017-4864-af06-aa35c5435b3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Cpr/18/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 21Cpr/18/2019 z 14. 9. 2020", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2020-09-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f0988a07-3ae8-48e0-8aa7-13cb2dec70cc:1d4e2d14-7017-4864-af06-aa35c5435b3b"}], "citovane_v": []}