{"guid": "018ab9cc-2e7f-4c31-a809-f369d5a9efaa:23cb480b-e4b6-449a-a0d0-c31b01c175a1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1321010445.3", "spisova_znacka": "4To/123/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/123/2023 z 22. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. augusta 2024, sp. zn. 4To/123/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1321010445.3", "identifikacne_cislo": "1321010445", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Michal Kačáni", "sudca_id": 1391, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-michal-kacani-1391", "datum_vydania": "2024-08-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-320.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 320 ods. 1 písm. a) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-320.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-320"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-320"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23cb480b-e4b6-449a-a0d0-c31b01c175a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1321010445.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1321010445.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1321010445.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4To/123/2023\n1321010445\n22. 08. 2024\nMgr. Michal Kačáni\nECLI:SK:KSBA:2024:1321010445.3\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr.\nZuzany Molnárovej a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného A. S. pre prečin sprenevery\npodľa § 213 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.\nzn. 46T/73/2021 z 10. februára 2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. augusta 2024 takto\nrozhodol:\nPodľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn.\n46T/73/2021 z 10.02.2023 v celom rozsahu a súd\npostupuje\ntrestnú vec vedenú proti obžalovanému\nA. S., nar. XX.XX.XXXX v S. C., trvale bytom M. XXXX/XXX, S. C.,\ntrestne stíhanému pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom\nskutkovom základe, že\npo tom, čo dňa 17.04.2020 v čase asi o 10:30 hod. v K., v sídle firmy svojho zamestnávateľa - A. spol.\ns r.o., K., M. cesta XX, P.: XX XXX XXX, podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru u uvedeného\nzamestnávateľa, po presne nezistenom ústnom spore s pracovníkmi zamestnávateľa neodovzdal\nzamestnávateľovi jemu zverené veci, a to notebook HP S. 640 G3, výrobné číslo CG7472WHN\nv hodnote podľa odborného vyjadrenia 559,19 eur a mobilný telefón Samsung Galaxy Xcover 4,\nIMEI: 354070095362674 v hodnote podľa odborného vyjadrenia 89,10 eur, čím spôsobil poškodenej\nspoločnosti A., spol. s r. o. celkovú škodu vo výške 648,- eur,\nOkresnému úradu Senec,\nnakoľko nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal okresný úrad prejednať ako priestupok.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného A. S. vinným zo spáchania\nprečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti\ntohto uznesenia a podľa § 213 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 6\nmesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený\ns určením skúšobnej doby 2 rokov. Súčasne mu podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť nahradiť\npoškodenej spoločnosti A., s.r.o., škodu vo výške 648,- eur.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil písomným\npodaním urobeným prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine a tým aj\nproti výroku o treste a výroku o náhrade škody.\nV dôvodoch odvolania obžalovaný primárne namietal nepreskúmateľnosť a zmätočnosť napadnutého\nrozsudku, pretože jeho odôvodnenie neobsahuje prakticky nič okrem stručného konštatovania\n„preukázaného zavinenia obžalovaného“. Ďalej uviedol, že od začiatku konania popiera spáchanie\ntrestného činu sprenevery, keďže zamestnávateľ nevykonal dostatočnú inventúru predmetov, ktoré mal\nu seba na základe hmotnej zodpovednosti zverené a bez riadneho súpisu prostredníctvom preberacieho\na odovzdávajúceho protokolu odmietol vydať veci, ktoré sú predmetom obžaloby. V deň skutku pritom\nbola využitá zo strany zamestnávateľa jeho nevedomosť o skutočnom dôvode predvolania do sídla\nspoločnosti. Bol zavolaný za účelom výmeny vozidla, ale v skutočnosti mu chceli v čase pandémie\ndať výpoveď. V daný deň bola zamestnávateľom využitá absolútna nepripravenosť zamestnanca a\njeho šok zo skončenia pracovného pomeru, a to v situácii, keď bol zavolaný do Senca za účelom\nvýmeny služobného vozidla, t. j. pod falošnou zámienkou. Cieľom zamestnávateľa bez akýchkoľvek\npochybností bolo presvedčiť zamestnanca k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru bez\nvýslovného uvedenia dôvodu pod hrozbou výpovede, pretože v skutočnosti k žiadnej organizačnej\nzmene u žalovaného nedošlo. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal aj na prebiehajúce konanie na\nOkresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 60Cpr/18/2020 vo veci ním podanej žaloby o neplatnosť\nskončenia pracovného pomeru. Obžalovaný argumentoval tiež tým, že jeho správanie zodpovedalo\nsituácii spočívajúcej v prekvapivom rozviazaní pracovného sporu, ktoré sa neuskutočnilo štandardným\nspôsobom, pričom mu ani neboli vystavené preberacie protokoly, ktoré jednoznačne požadoval.\nOdmietol odovzdať veci, ktoré mu boli zverené a za ktoré niesol hmotnú zodpovednosť, a to výlučne z\ndôvodu, že zamestnávateľ mu nechcel vystaviť riadne preberacie a odovzdávacie protokoly. Z hľadiska\nsubjektívnej stránky nikdy nemal v úmysle tieto veci si ponechať, chcel ich mať vo svojej držbe len\ndo vyriešenia situácie. Zamestnávateľ pritom reagoval neadekvátne, keď ihneď zapojil do veci orgány\nčinné v trestnom konaní a nevyužil zákonné civilné prostriedky. Počítač a mobilný telefón nemohol\nzamestnávateľovi odovzdať, najmä z dôvodu, že požadovaný počítač mal doma v Považskej Bystrici.\nSvedčí o tom i skutočnosť, že počítač sa nenachádza v súpise vydaných vecí po jeho zadržaní s\nmotorovým vozidlom pri vjazde do Považskej Bystrice. Ďalším dôvodom jeho odmietavého postoja\nbolo to, že z počítača si chcel stiahnuť osobné a niektoré pracovné údaje, ktoré sa týkali jeho osoby.\nZástupcovia zamestnávateľa odmietali dodatočne prísť za ním do miesta výkonu práce v zmysle zmluvy,\nčo dokumentuje i výpoveď svedka B. S.. Na druhej strane mobil i počítač na diaľku zablokovali, takže sa\npre neho stali neupotrebiteľnými. Z celej veci je badať zneužívanie orgánov činných v trestnom konaní\na za uvedených okolností došlo k porušeniu zásady ultima ratio. Ďalej obžalovaný poukázal na svoje\nvyjadrenie v rámci výsluchu svojej osoby podľa § 196 ods. 2 Tr. por., kde okrem iného uviedol, že\nim chcel odovzdať aj náradie, ale ani na ten mu nechceli vystaviť preberací protokol. Taktiež požiadal\nS., že počítač odovzdá o deň alebo dva, že počítač má doma a potrebuje si z neho vytiahnuť svoje\nosobné údaje, ako sú výplatné pásky, zostatok dovolenky, záznamy z vyhodnotenia ako jedného z\nnajlepších zamestnancov, mailovú komunikáciu a všetky potrebné veci pre potreby súdu, na ktorý\npodá žalobu o neplatnosť výpovede. To mu ale znemožnili a odpojili ho zo serveru. Vyvíjali na neho\nnátlak, aby im nechal veci, ktoré má prebraté vo veľkej hodnote bez náležitého preberacieho protokolu.\nTieto vyjadrenia samé osebe mali byť dôvodom na to, aby vo veci nebolo začaté trestné stíhanie.\nV tejto súvislosti obžalovaný dodal, že na vyvodenie trestnej zodpovednosti za prečin sprenevery\npodľa § 213 Tr. zák. sa vyžaduje, aby si páchateľ zverené veci „prisvojil“, teda aby úmyselne odňal\nveci z dispozície vlastníka, bez jeho súhlasu a s úmyslom nakladať s nimi ako s vlastnými (§ 130\nods. 4 Tr. zák.). Prisvojením sa rozumie také konanie, ktorým páchateľ cielene a vedome spôsobil\nvlastníkovi veci škodu tak, že si vec trvalo ponechá. Takéto dôkazy však neboli vo veci prokurátorom\npredložené. Aj svedkovia Ing. A. N., B. S. a Z. C. potvrdili v uvedenom rozsahu výpoveď obžalovaného\nlen s tým rozdielom, že ju iným spôsobom vyhodnocovali. Z vyššie uvedeného vyplýva len tvrdenie\nprokurátora v skutkovej vete obžaloby, že obžalovaný neodovzdal zamestnávateľovi jemu zverené\nveci, a to počítač a mobilný telefón, pričom prokurátor netvrdí a žiadnym dôkazom nepreukazuje, že\nobžalovaný si vec prisvojil. Podľa názoru obžalovaného tak v skutkovej vete, ako i v celom dokazovaní\nchýba preukázané úmyselné a cielené poškodzovanie majetku zamestnávateľa ako obligatórny znak\nskutkovej podstaty prečinu sprenevery. Obžalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že si počítač a mobil vzal\npre konkrétne dôvody s tým, že ich vráti a vydá oproti písomnému súpisu zo strany zamestnávateľa.\nTúto skutočnosť potvrdil i B. S. vo výpovedi z 18.05.2020, keď okrem iného uviedol, že v telefonickom\nhovore s obžalovaným im tento povedal, že ak chcú počítač a mobil, majú prísť k nemu domov, avšak\n\noni vzhľadom na skúsenosti s ním nemali záujem o akýkoľvek osobný kontakt s ním, takže toto odmietli.\nSvedok B. S. pritom ani večer dňa 17.04.2020, keď prišiel na políciu do Považskej Bystrice, nemal\npreberacie protokoly, podal len trestné oznámenie a uviedol, že následne všetky veci preberie od\nzamestnanca A. S.. Obžalovaný poukázal na postup zamestnávateľa, ktorý možno vyhodnotiť vo vzťahu\nk svojmu zamestnancovi ako špekulatívny, vykonaný v zlom úmysle pod falošnou zámienkou. Dňa\n17.04.2020 totiž išiel k svojmu zamestnávateľovi na výmenu auta, ale skutočným dôvodom bolo zo strany\nzamestnávateľa zabezpečenie jeho účasti, aby s ním mohol byť rozviazaný pracovný pomer. Všetko\nsa udialo v dobe pandémie korona vírusu. Nebol pripravený na túto situáciu a reagoval v strese. Ďalej\nuviedol, že miestom výkonu jeho práce podľa pracovnej zmluvy je Považská Bystrica a v tento deň, teda\ncelý deň 17.4.2020 až do 24:00 hod. bol stále zamestnancom spoločnosti A., spol. s r.o., a teda aj z tohto\ndôvodu sa po objektívnej stránke nemohol dopustiť trestného činu sprenevery, tak ako mu je kladené za\nvinu. Z výziev zamestnávateľa a jeho mailových odpovedí je zrejmé, že opakovane žiadal o doručenie\npreberacích protokolov zverených pracovných prostriedkov, t. j. motorového vozidla, náhradných dielov,\nnáradia, ktoré odovzdal. Napriek týmto výzvam mu ich zamestnávateľ ani osobne, ani poštou, či\nmailom nikdy nedoručil. V nadväznosti na uvedené skutočnosti mal súd vyhodnotiť materiálny korektív\nspáchaného prečinu, čo však neurobil. Poškodený ako zamestnávateľ nevyužil riadne rozviazanie\npracovného pomeru, napr. doručením výpovede s plynutím výpovednej lehoty, ale pritlačil zamestnanca\nna rozviazanie pracovného pomeru dohodou, o ktorej tvrdil, že je pre neho výhodnejšia, čo však\nnie je pravda a vyplýva to i z pracovno-právneho konania vedeného pod sp. zn. 60Cpr/18/2020, z\nktorého vyplýva, že organizačná zmena v danom čase u poškodeného zamestnávateľa neexistovala,\nk zrušeniu pracovnej pozície žalobcu nedošlo, a teda nemohol sa stať v jej dôsledku nadbytočným, čo\nznamená, že neboli naplnené predpoklady pre použitie dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka\npráce pre skončenie pracovného pomeru so žalobcom. So zamestnancom tak nemohla byť platne\nuzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien, inak povedané hrozba\nvýpoveďou zo strany zamestnávateľa predstavovala bezprávnu vyhrážku, keď dôvod výpovede nebol\ndaný a predstavovala psychický donucovací prostriedok prelamujúci vôľu žalobcu a nútiaceho ho urobiť\núkon, ktorý si neželá, nenavrhoval ho a inak by ho ani neurobil. Vo svetle uvedených skutočností\nobrana obžalovaného spočívajúca v odmietnutí vydať niektoré jemu zverené veci neprekročila nepatrnú\nzávažnosť konania. Spravodlivosť musí stáť nad zákonom, inak by rigidné presadzovanie právnych\nnoriem bez poznania toho, čo je spravodlivé, mohlo spôsobiť viac škody ako úžitku. V tomto smere\nobžalovaný poukázal na zásadu ultima ratio, ktorá v danom prípade nebola dodržaná. Orgány činné\nv trestnom konaní sa vôbec nezaoberali tým, či tento súkromnoprávny spor medzi obžalovaným a\npoškodeným možno riešiť prostriedkami iných právnych odvetví a na túto skutočnosť v predmetnej veci\nvôbec neprihliadali. S poukazom na uvedené skutkové a právne okolnosti tak jeho konanie nenapĺňa\nznaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. a preto navrhoval, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a v zmysle § 285 písm. b/ Tr. por. ho spod obžaloby oslobodil.\nKrajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov\nrozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného je dôvodné, aj keď primárne z iných dôvodov,\nnež uvádza v podanom odvolaní.\nPodľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi, ak mal tak\nurobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2.\nPodľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný\nskutok by mal iný orgán prejednaf ako priestupok.\nPodľa § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por., aj na neverejnom zasadnutí môže odvolací súd urobiť rozhodnutie\npodľa § 320 ods. 1, ak je zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.\nV posudzovanej veci bola primárnym dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu tá\nskutočnosť, že dňa 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým bol novelizovaný\nTrestný zákon a ktorým došlo k zmene (zvýšeniu) škody malej v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák., a to na\nsumu 700,- eur.\n\nPodľa § 2 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď\nbol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré\nzákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.\nTrestný zákon účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu je pre obžalovaného priaznivejší, nakoľko\ntrestnú zodpovednosť za spáchanie trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. je možné\nvyvodzovať až od spôsobenia škody prevyšujúcej 700,- eur. Keďže obžalovaný mal spôsobiť škodu\nvo výške 648,- eur, teda v nižšej sume ako je suma 700,- eur, nejde o trestnoprávnu problematiku,\nkeďže nebol naplnený formálny znak v podobe spôsobenia Trestným zákonom (účinným od 06.08.2024)\npredpokladaného následku ako súčasti objektívnej stránky stíhaného trestného činu, avšak skutok by\nmohol byť posúdený ako priestupok proti majetku.\nKrajský súd však považuje za potrebné konštatovať, že rozhodnúť o postúpení veci podľa § 280 ods. 2\nTrestného zákona mal už súd prvého stupňa, i keď z iného dôvodu, než pre ktorý bola vec postúpená\ntýmto uznesením, keďže v čase jeho rozhodnutia bol zmienený formálny znak trestného činu sprenevery\npodľa § 213 ods. 1 Tr. zák. naplnený. Týmto dôvodom mala byť nepatrná závažnosť činu v zmysle\núpravy materiálneho korektívu obsiahnutej v § 10 ods. 2 Tr. zák., ako na to správne poukázal obžalovaný\nv podanom odvolaní. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ ide o otázku viny, je\npotrebné dôsledne sa vysporiadať aj so závažnosťou prečinu cez kritéria obsiahnuté v § 10 ods. 2 Tr.\nzák. a v odôvodnení rozsudku presvedčivo rozviesť úvahy o tom, na základe čoho mal súd Trestným\nzákonom požadovaný stupeň závažnosti za naplnený. V danom prípade však súd prvého stupňa takto\nnepostupoval, hoci vzhľadom na všetky skutočnosti vyplývajúce z vykonaných dôkazov, na podklade\nktorých bolo možné posúdiť spôsob spáchania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin\nspáchaný, mieru zavinenia a pohnútku, bolo možné reálne učiniť záver, že obžalovaným spáchaný čin\nnedosahuje takú závažnosť, pre ktorú by bolo nevyhnutné vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť.\nOpätovne je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. upravuje materiálny znak pri\nprečinoch, ktorý sa uplatňuje ako tzv. materiálny korektív k formálnym znakom prečinu. To znamená,\nže súd je povinný popri formálnych znakoch prečinu vždy skúmať aj to, či je naplnený aj Trestným\nzákonom požadovaný konkrétny stupeň závažnosti prečinu. Pre takéto posúdenie sú určujúce kritéria\ntaxatívne upravené v § 10 ods. 2 Tr. zák., z ktorých je súd povinný vychádzať pri hodnotení konkrétnej\nzávažnosti činu, pričom je potrebné rešpektovať požiadavku, že skutočnosti predpokladané v § 10\nodsek 2 Tr. zák. je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby sa niektorej pripisoval väčší či\nmenší význam (jednej na úkor druhej). Dokazovanie okolností preukazujúcich mieru (stupeň) závažnosti\nprečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. je pri prečine obligatórne (Uznesenie Vyššieho vojenského súdu\nv Trenčíne z 03.03.2008, sp. zn. 4To/2/2008, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2008 pod č. 23), pričom aj dovolací súd môže pri posudzovaní\ndôvodu dovolania uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku hodnotiť i potrebnú (vyššiu\nnež nepatrnú) závažnosť prečinu (§ 10 ods. 2 Trestného zákona) a opierať sa pritom o dôkazy, ktoré\nboli v súdnom konaní vykonané; nesmie však skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku\n(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.04.2014, sp. zn. 2 Tdo 17/2014 publikované\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2014 pod č. 121).\nV posudzovanej veci bolo možné nepatrnú závažnosť spáchaného činu vyvodzovať v podstate zo\nvšetkých tých skutočností, ktoré v odôvodnení podaného odvolania prezentoval obžalovaný a ktoré\nuvádzal aj v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, pričom tieto neboli vykonaným dokazovaním\nnijako zásadne spochybnené. Z dokazovania na hlavnom pojednávaní v konaní pred prvostupňovým\nsúdom (napr. z výpovedí svedkov B. S., Z. C., ale aj P.. A. N.) totiž vyplynulo, že obžalovanému ako\ndôvod, pre ktorý sa mal dostaviť k svojmu zamestnávateľovi, bolo prezentované odovzdanie, resp.\nvýmena vozidla a nie ukončenie pracovného pomeru, hoci práve to bolo primárnym a vopred daným\nzámerom zamestnávateľa. Obžalovaný tak bol na uvedené stretnutie zjavne vylákaný pod falošnou\nzámienkou. Rovnako nebolo žiadnym dôkazom vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že k odovzdaniu\nalebo vráteniu zverených vecí (notebook a mobilný telefón) z jeho strany nedošlo hlavne v dôsledku\nneochoty poškodeného vystaviť mu preberacie protokoly. Ďalej možno poukázať aj na vyjadrenie svedka\nB. S., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, teda aj ohľadne\ntoho, že im obžalovaný uviedol, aby si prišli po uvedené veci k nemu domov, čo však oni odmietli.\nTaktiež je potrebné sa zmieniť o tom, že ak podľa svedka B. S. mal mať obžalovaný notebook v\nuvedený deň 17.04.2020 v čase príchodu k zamestnávateľovi pri sebe a tento mal následne v ten istý\ndeň aj osobne vidieť u obžalovaného na polícii v Považskej Bystrici, nie je zrejmé, prečo nedošlo k\nvydaniu (odňatiu) aj tejto veci, ak v daný deň obžalovaný orgánom činným v trestnom konaní vydal\n\nosobné motorové vozidlo patriace poškodenej spoločnosti, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva,\nže obžalovaný mal byť príslušníkmi PZ zastavený skôr, ako sa dostal na miesto trvalého pobytu,\nkde by mohol tieto veci zanechať. V tento deň pritom bolo začaté trestné stíhanie nielen pre prečin\nneoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.,\nale aj pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pričom v skutkovej vete\nuznesenia o začatí trestného stíhania sa uvádza aj neodovzdanie zvereného notebooku. Za týchto\nokolností by teda bolo možné predpokladať, že k vydaniu notebooku obžalovaným, alebo jeho odňatiu\nzo strany orgánov činných v trestnom konaní by nepochybne došlo, ak by ho mal obžalovaný v danom\nčase pri sebe. Táto okolnosť (ale aj ďalšie) vyvoláva dôvodné pochybnosti minimálne o niektorých\ntvrdeniach zo strany (nielen) menovaného svedka, čo v spojení s ostatnými, predovšetkým listinnými\ndôkazmi (napr. doložená emailová komunikácia), neumožňovalo vyhodnotiť vyjadrenia obžalovaného\nako účelové a jeho obranu vykonanými dôkazmi za vyvrátenú, čo v konečnom dôsledku malo význam\naj pre posudzovanie závažnosti spáchaného činu. S prihliadnutím na uvedené okolnosti, ako aj so\nzreteľom na výšku škody, ktorá mala byť činom spôsobená a skutočnosť, že poškodený okamžite riešil\nvec podaním trestného oznámenia bez toho, aby vôbec zvažoval akékoľvek uplatnenie iných právnych\nmechanizmov na ochranu svojich práv a k týmto nepristúpil ani následne, a teda úplne rezignoval\nna riešenie právneho vzťahu primárne súkromnoprávnej povahy využitím mimotrestných právnych\nprostriedkov, bolo možné považovať uplatnenie princípu ultima ratio prostredníctvom materiálneho\nkorektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. za plne opodstatnené. Ďalšie skutočnosti odôvodňujúce postup\nv intenciách zmieneného ustanovenia krajský súd nepovažuje za potrebné bližšie rozvádzať, keďže\nzásadným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku a rozhodnutie o postúpení veci podľa § 320\nods. 1 písm. a/ Tr. por. je nenaplnenie formálnych znakov trestného činu sprenevery podľa § 213 ods.\n1 Tr. zák. v znení účinnom od 06.08.2024.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto\nuznesenia.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "46T/73/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}