{"guid": "cf2e9353-50fe-4006-a8ae-6e11401c45c5:3bf8f4c4-952b-4aeb-8ff6-5321ce351f81", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1322200518.1", "spisova_znacka": "2CoCsp/19/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoCsp/19/2024 z 13. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. novembra 2024, sp. zn. 2CoCsp/19/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1322200518.1", "identifikacne_cislo": "1322200518", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Jahnová", "sudca_id": 1468, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-jahnova-1468", "datum_vydania": "2024-11-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bf8f4c4-952b-4aeb-8ff6-5321ce351f81", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1322200518.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1322200518.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1322200518.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2CoCsp/19/2024\n1322200518\n13. 11. 2024\nJUDr. Ivana Jahnová\nECLI:SK:KSBA:2024:1322200518.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu\nJUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so\nsídlom Prievozská č. 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal,\ns.r.o. so sídlom Prievozská č. 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: H.\nA., nar. XX.XX.XXXX, hlásená k pobytu obec U., o zaplatenie 2.263,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-62Csp/10/2022-90, zo dňa 08.02.2024,\ntakto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. B3-62Csp/10/2022-90\n08.02.2024, p o t v r d z u j e.\nII.\n\nzo dňa\n\nŽalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B3-62Csp/10/2022-90, zo dňa 08.02.2024, žalobu zamietol\na zároveň žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Žalobou, doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava III ako vecne a miestne príslušnému\nsúdu dňa 04.02.2022, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.366,09 eur (úverovej\nistiny v sume 2.263,40 eur, riadneho úroku v sume 99,15 eur a úroku z omeškania v sume 3,54 eur)\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.263,40 eur odo dňa 10.11.2021 do\nzaplatenia titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobu odôvodnil vecne tým, že postupca W. U.,\nG..Y.. Y. Y. F. Q. Č.. X, U., Z.: XX XXX XXX na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa\n09.11.2021 postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanej, ktorá napriek písomnej výzve postupcu bola\nv čase postúpenia pohľadávky v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného\nzáväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca dňa 22.08.2016 uzatvoril so žalovanou\nzmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu a na základe,\nktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky, zastávajúc názor, že zmluva obsahuje všetky podstatné\nnáležitosti zmluvy o úvere. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju upozorňoval v\nlehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,\nneplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca\ns ohľadom na omeškanie žalovanej so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace podaním zo\ndňa 18.01.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Popri\npeňažnom nároku pozostávajúcom ku dňu postúpenia pohľadávky z istiny v sume 2.263,40 eur, riadneho\núroku v sume 99,15 eur a úroku z omeškania v sume 3,54 eur si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z\nomeškania, počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalobca zastával názor,\n\nže v danom prípade je zachovaná premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky, nakoľko s prihliadnutím\nna ust. § 1 písm. a) v spojení s ust. § 8 písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach v súvislosti\ns COVID 19 premlčacia doba v období od 27.03.2020 do 30.04.2020 a v období od 19.01.2021 do\n28.02.2021 neplynula, čo predstavuje predĺženie premlčacej doby o 76 dní, preto keď v spornom prípade\nmala premlčacia doba uplynúť najskôr dňa 20.12.2021, s ohľadom na spočívanie premlčacích dôb\nuplynula až dňa 06.03.2022. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne zmluvou o poskytnutí\nspotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou\nsú Obchodné podmienky pre poskytovanie bezúčelových spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby a\nVšeobecné poistné podmienky pre poistenie k spotrebiteľskému úveru - 2004/1 účinné od 01.01.2010,\nvýzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 19.12.2018, oznámením o vyhlásení splatnosti a výzvou\nna zaplatenie zo dňa 18.01.2019, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2021 s prílohou,\noznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.11.2021 a pokusom žalobcu o zmier zo dňa 07.12.2021.\n3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovenia § 53 ods. 9, § 54a, § 101, § 103, § 565,\n§ 879 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), § 1 písm. a), § 8 písm. a) zákona\nč. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej\nľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od\n27.03.2020 do 18.01.2021 (ďalej aj „zákon č. 62/2020 Z.z.“). Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom\nposudzovaného sporu je peňažná pohľadávka (majetkové právo) žalobcu vyplývajúca zo zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere, uzatvorenej na diaľku dňa 22.08.2016 medzi právnym predchodcom žalobcu\nako pôvodným veriteľom v hmotnoprávnom postavení dodávateľa a žalovanou ako spotrebiteľom, ktorý\nneplatil predpísané splátky úveru riadne a včas, pričom svoj dlh nesplnil ani po vyhlásení mimoriadnej\nsplatnosti úveru, kedy bol povinný zaplatiť veriteľovi celú pohľadávku naraz. Vzhľadom na to, že súdne\nkonanie začalo za účinnosti ustanovenia § 54a v spojení s prechodným ustanovením § 879 OZ, súd prvej\ninštancie sa zaoberal právnou otázkou prípadného premlčania žalobcom uplatneného nároku ex offo (z\núradnej povinnosti), ale včasnosť uplatneného peňažného nároku posudzoval aj z dôvodu žalovanou\nvznesenej námietky premlčania. Nakoľko veriteľ z dôvodu žalovanou porušenej platobnej disciplíny\nvyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a teda použil svoje zmluvne dojednané právo na zaplatenie celej\npohľadávky naraz, za aplikácie ust. § 103 veta druhá OZ plynie všeobecná trojročná premlčacia doba\nodo dňa zročnosti splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Veriteľ vyhlásil mimoriadnu\nsplatnosť úveru nesporne podaním zo dňa 18.01.2019, preto bolo zrejmé, že za splátku, pre ktorej\nnesplnenie sa stal zročným celý dlh, sa považuje neuhradená splátka, ktorej zročnosť nastala dňa\n20.09.2018, nakoľko až po viac ako trojmesačnom omeškaní s plnením tejto splátky (ust. § 53 ods. 9\nOZ), t.j. dňa 22.12.2018 mohol veriteľ prvý raz použiť svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\núveru a toto mohol použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (ust. § 565 veta\ndruhá Občianskeho zákonníka), t.j. najneskôr do 20.01.2019. Konštatujúc včas a účinne uplatnené\nprávo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenú splátku zročnú dňa 20.09.2018, keď\nzároveň upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru\nv lehote nie kratšej ako 15 dní (podaním zo dňa 19.12.2018), súd prvej inštancie však neustálil\nzačiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby k dátumu splatnosti uvedenej splátky tak, ako\nto vo všeobecnosti vyplýva z ust. § 103 vety druhej OZ, nakoľko v prípade spotrebiteľského sporu\nplatí osobitný právny režim, ktorý obmedzuje dodávateľa (veriteľa) v práve na vyhlásenie mimoriadnej\nsplatnosti úveru, pretože dodávateľ nemôže požadovať zaplatenie celej pohľadávky naraz skôr, než\nspotrebiteľ sa dostane do omeškania s plnením splátky viac ako tri mesiace a preto ani nemohol vykonať\nsvoje právo prvý raz v deň nasledujúci po dni splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným\ncelý dlh, ale až o tri mesiace neskôr. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že zákonná\npremlčacia doba začala veriteľovi plynúť až od 22.12.2018 a márne uplynula dňa 22.12.2021. Sám\nžalobca bez zreteľa na zákonné spočívanie premlčacej doby počas mimoriadnych opatrení v súvislosti\nso šírením choroby COVID-19 určil, že koniec premlčacej doby pripadol na dátum 20.12.2021 a teda\nbez prihliadnutia na inú mimoriadnu skutočnosť uznal, že vzhľadom na nesporný dátum doručenia\nžaloby na súd (04.02.2022) žalobca uplatnil svoje majetkové právo na súde oneskorene. Súd prvej\ninštancie uviedol, že žalobca odôvodňoval včasnosť uplatnenia ním žalovanej pohľadávky zákonom\nč. 62/2020 Z.z., keďže počas 76 dní (od 27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021)\npremlčacia doba spočívala - neplynula, a preto inak márne uplynutá premlčacia doba dňa 20.12.2021,\nresp. 22.12.2021 podľa názoru žalobcu uplynula až 06.03.2022. Podľa dôvodovej správy k § 1 a §\n8 zákona č. 62/2020 Z.z., navrhované opatrenie má za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že\npremlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 a následne v období od 19.01.2021\ndo 28.02.2021 plynúť, t.j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky\n\npodľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v\nznení neskorších predpisov, pričom predkladateľ má za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu,\naby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv\nv súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku\npremlčania alebo preklúzie. V posudzovanom prípade však podľa súdu prvej inštancie nespadal koniec\nvšeobecnej premlčacej doby do časového intervalu, kedy podľa zákona č. 62/2020 Z.z. premlčacie\ndoby neplynuli, t.j. žalobcovi neuplynula premlčacia doba v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 ani v\nčase od 19.01.2021 do 28.02.2021, teda v daných časových horizontoch nemusel nevyhnutne podať\nžalobu, aby uplatnil svoje majetkové právo voči žalovanej včas a preto sa na žalobcu nevzťahoval\nani dočasný inštitút neplynutia - spočívania lehôt, nakoľko žalobcovi nebránili žiadne mimoriadne\nopatrenia prijaté v súvislosti so šírením choroby COVID-19, aby uplatnil svoju pohľadávku zo zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere po dátume 28.02.2021, keďže zákonná trojročná premlčacia doba mu uplynula\naž dňa 29.12.2021, ergo takmer desať mesiacov po uplynutí obdobia, počas ktorého premlčacie doby\nv súkromnoprávnych vzťahoch ex lege neplynuli. Vzhľadom na uvedené vyznieva podľa názoru súdu\nprvej inštancie nelogicky úvaha žalobcu, na základe ktorej by sa premlčacia doba mala v prospech\nžalobcu o 76 dní predĺžiť, nakoľko ku dňu 22.12.2021 (ani po dobu desiatich mesiacov predtým),\nkedy uplynula žalobcovi zákonná premlčacia doba na uplatnenie jeho majetkového práva, nepožíval\nžalobca žiadnu zákonnú ochranu čo do spočívania hmotnoprávnych lehôt a teda nebránila mu žiadna\nmimoriadna situácia na území Slovenskej republiky v tom, aby najneskôr do 22.12.2021 žalobu na\nsúd podal, čo však neurobil. Z uvedeného dôvodu bolo zrejmé, že žalobca nebol vystavený obave,\nže z dôvodu pandémie a v jej súvislosti prijatých mimoriadnych opatrení, by bol stratil svoje právo\nz občianskoprávneho vzťahu v dôsledku premlčania, nakoľko zákonom vymedzená ochranná doba\n(27.03.2020 - 30.04.2020 a 19.01.2021 - 28.02.2021) nemala v posudzovanom spore žiadnu súvislosť\ns plynutím, resp. uplynutím premlčacej doby, počas ktorej mohol žalobca svoje majetkové právo na\nsúde uplatniť, preto súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že z dôvodu neplynutia lehôt\npre COVID-19 bol posledným dňom na uplatnenie jeho práva na súde až 06. marec 2022 (20.12.2021\n+ 76 dní spočívania lehoty) a dospel k záveru, že žalobcovi uplynula premlčacia doba na uplatnenie\nmajetkového práva z občianskoprávneho vzťahu márne dňa 22.12.2021 a svojej pohľadávky sa domáhal\nna súde oneskorene, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nemohol priznať žalobcovmu nároku procesný\núspech a žalobu z dôvodu premlčania uplatnenej pohľadávky spolu s príslušenstvom zamietol.\n4. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že hmotnoprávne námietky žalovanej, ktoré v súdnom konaní\nuplatnila v rámci svojej procesnej obrany, súd prvej inštancie považoval za vecne neopodstatnené\nz nasledovných dôvodov: Pokiaľ ide o spochybnenú platnosť Oznámenia o vyhlásení (mimoriadnej)\nsplatnosti pohľadávky zo dňa 18.01.2019 pre jeho neurčitosť z dôvodu nemožnosti určenia počiatku\nplynutia premlčacej doby, nakoľko veriteľ v uvedenom právnom úkone nešpecifikoval splátku, pre ktorú\nsa stala celá pohľadávka z úveru predčasne splatnou, súd prvej inštancie uviedol, že absencia daného\núdaju neeliminuje možnosť určiť splátku, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh naraz, nakoľko\nvzhľadom na zrejmý dátum oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, s použitím ust. §\n53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ je možné termín splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie veriteľ\nvyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, jednoznačne ustáliť a teda neuvedenie tejto splátky v samotnom\noznámení o predčasnej splatnosti pohľadávky nezakladá prekážku, ktorá by diskvalifikovala kohokoľvek\nv určení zročnosti splátky, od ktorej začína veriteľovi plynúť premlčacia doba na včasné uplatnenie\nsvojej peňažnej pohľadávky, preto absencia žalovanou namietanej splátky nečiní predmetné Oznámenie\nzo dňa 18.01.2019 neplatným právnym úkonom. Napokon súd je povinný určiť okamih splatnosti\nnesplnenej splátky, pre ktorú sa stal zročným celý dlh jednorazovo aj v prípade nemožnosti/neschopnosti\nžalovaného (spotrebiteľa) túto skutočnosť ustáliť, keďže prípadné premlčanie dodávateľom uplatnenej\npohľadávky vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu posudzuje súd z úradnej povinnosti - ex\noffo, t.j. aj bez žalovanou uplatnenej námietky premlčania. V posudzovanom spore pripadol termín\nsplatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal predčasne zročným celý úver na dátum 20.09.2018,\npričom žalovaná nenamietla nesplnenie tejto splátky tak voči pôvodnému veriteľovi, žalobcovi a ani v\nsúdnom konaní neargumentovala tým, že by splátku zročnú dňa 20.09.2018 riadne a včas uhradila, preto\nabsencia špecifikácie uvedenej splátky v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky,\nktorá je riadne určiteľná, nečiní daný právny úkon neplatným a zároveň je potrebné zhodne s tvrdením\nžalobcu konštatovať, že ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ exaktne vymedzuje podmienky pre použitie\npráva veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky naraz a neustanovuje povinnosti čo do obsahových\nnáležitostí Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky. So zreteľom na vyššie uvedené\npreto nemôže obstáť ani záver žalovanej, že z dôvodu neplatného predčasného zosplatnenia úveru\n\nnemôže byť platným ani postúpenie mimoriadne zosplatnenej pohľadávky na žalobcu a tento nie\nje aktívne vecne legitimovaným v spore. V súvislosti s námietkou žalovanej, že v zmysle úverovej\nzmluvy nemala možnosť odmietnuť poistenie úveru, považujúc túto skutočnosť za neprijateľnú zmluvnú\npodmienku, súd prvej inštancie uviedol, že do úvahy prichádzajúce zákonné ustanovenia pojednávajúce\no neprijateľných zmluvných podmienkach sú ust. § 53 ods. 4 písm. a), v) OZ, účinného v čase\nuzatvorenia posudzovanej spotrebiteľskej zmluvy. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení súd prvej\ninštancie mal nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že Všeobecné poistné podmienky pre poistenie k\npredmetnému spotrebiteľskému úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, typ\nkontrahentmi dojednaného poistenia a výška mesačného poistného vyplýva z prvej strany posudzovanej\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere a konkrétne práva a povinnosti zmluvných strán z poistnej zmluvy\nuzatvorenej medzi UNIQA poisťovňou, a.s. ako poistiteľom v zastúpení veriteľa a žalovanou ako\npoistníkom a súčasne poisteným sú upravené vo Všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú\nzároveň poistnou zmluvou, preto bolo zrejmé, že žalovaná pred uzavretím zmluvy mala možnosť\noboznámiť sa s ustanoveniami o poistení spotrebiteľského úveru pre prípad smrti, úplnej invalidity,\npracovnej neschopnosti a straty zamestnania, preukázateľne bola informovaná o úhrade poistného v\nsume 3,23 eur mesačne, nakoľko ide o základnú podmienku poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktorá\nbola upravená v čl. I Zmluvy a napokon nemožno uvažovať ani o absencii dohodnutého protiplnenia\nzo strany dodávateľa, nakoľko poistná udalosť v danom prípade na strane spotrebiteľa (žalovanej)\nnenastala, preto poistiteľovi v zastúpení veriteľa nevznikla povinnosť výplaty poistného plnenia. Na\nzáklade takto zistených skutočností súd prvej inštancie nevzhliadol neprijateľnosť zmluvnej podmienky\nupravujúcej poistenie spotrebiteľského úveru, pričom žalovanou namietaná skutočnosť, že nemohla\nzmluvné ustanovenia o poistení úveru odmietnuť a tým ovplyvniť ich obsah, nezakladá neprijateľnosť\nzmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 OZ, ale iba vylučuje možnosť kvalifikovania danej zmluvnej\npodmienky ako individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia podľa ust. § 53 ods. 2 OZ. Vzhľadom\nna uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že poistenie spotrebiteľského úveru prostredníctvom\npoistnej zmluvy ako obligatórneho právneho úkonu pre získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných\npodmienok, ktorú spotrebiteľ musí uzavrieť, nezakladá premisu neprijateľnej zmluvnej podmienky,\nktorá by spôsobovala neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úveru a tento záver podporuje aj legálna\ndefinícia celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, medzi ktoré patrí najmä\npoistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal\nspotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok (ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom v čase vzniku posudzovaného záväzkového vzťahu /ďalej len\n„zákon o spotrebiteľských úveroch“), nakoľko zákonodarca v prípade spotrebiteľských úverov počíta aj\ns obligatórnou povinnosťou uzatvorenia poistnej zmluvy ako doplnkovej služby súvisiacej so zmluvou o\nspotrebiteľskom úvere a táto sa premieta v celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom.\nZaoberajúc sa námietkou žalovanej, že pôvodný veriteľ nekonal v súlade s požiadavkou odbornej\nstarostlivosti pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver a bonitu žalovanej nepreveroval, keď\núdajný čistý mesačný príjem v sume 1.455,66 eur žalovaná v rozhodnom čase nedosahovala, súd\nprvej inštancie uviedol, že žalovaná síce protistranou deklarovanú a Osvedčením verifikovania bonity\na možnosti splácania úveru preukázanú výšku čistého príjmu dlžníka (žalovanej) v sume 1.455,66 eur\nsíce predloženou pracovnou zmluvou zo dňa 14.06.2013 spochybnila, ale nepreukázala skutočnosť,\nže v rozhodnom období (ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere) dosahovala pravidelný\npríjem v tak nízkej sume, ktorý by jej s ohľadom aj na iné úverové zaťaženie a náklady na základné\nživotné potreby neumožňoval splácať zmluvne dojednané splátky úveru v sume 50,51 eur mesačne, čím\nsúčasne nepreukázala ani ňou tvrdenú skutočnosť, že veriteľ nekonal pri posudzovaní jej schopnosti\nsplácať úver s odbornou starostlivosťou. Žalobca totiž naproti tomu v súlade s ust. § 7 ods. 1, 2 zákona o\nspotrebiteľských úveroch podľa súdu prvej inštancie preukázal, že bonitu žalovanej skúmal na základe\núdajov z bankového/úverového registra, keďže z ním doloženého Osvedčenia verifikovania bonity a\nmožnosti splácania úveru vyplynulo, že ku dňu poskytnutia bankového produktu (posudzovaného úveru)\nžalovanú nesporne zaťažovala splátka iného úveru v sume 509,52 eur, z interných zdrojov (výpisu z účtu\nžalovanej) zistil, že čistý príjem žalovanej v zmysle pravidelných kreditných obratov v bezprostredne\npredchádzajúcom období činil priemerne 1.455,66 eur mesačne, preto vzhľadom na vypočítanú výšku\nsplátky poskytovaného úveru v relatívne nízkej sume 50,51 eur mesačne veriteľ dospel k správnemu a\nrozumnému záveru, že žalovaná po zohľadnení už existujúceho jej úverového zaťaženia a nákladov na\nzákladné životné potreby v zmysle sumy životného minima, bude schopná predmetný spotrebiteľský úver\nv pravidelných splátkach splácať, čo napokon verifikovala nepriamo aj žalovaná svojím plnením od roku\n2016 do nesplnenej splátky v roku 2018, a preto je nepochybné, že právny predchodca žalobcu (banka)\n\nkonal pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver s odbornou starostlivosťou a nekonal v rozpore\nso žiadnym zákonným ustanovením, ak príjem žalovanej zisťoval zo svojich interných zdrojov na základe\nvýpisu žalovanej z bankového účtu a nežiadal od spotrebiteľa, aby oznámil výšku príjmu v zmysle jeho\npracovnej zmluvy, nakoľko z ustanovenia § 7 ods. 1. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva\npovinnosť veriteľa posudzovať príjem spotrebiteľa výlučne a len na základe Oznámenia o výške a zložení\nfunkčného platu spotrebiteľa alebo aktuálnej pracovnej zmluvy, keďže právo veriteľa využívať informácie\no spotrebiteľovi z príslušnej databázy nie je dotknuté ani v prípade, ak by si bol vyžiadal od spotrebiteľa\núplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver (ust. § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu).\nVzhľadom na to, že veriteľ konal pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver s\nodbornou starostlivosťou, mal právo vyžadovať od spotrebiteľa splatenie úveru jednorazovo, nehovoriac\no jeho práve požadovať príslušenstvo pohľadávky v podobe zmluvných úrokov a poplatkov, keďže bonitu\nžalovanej neposudzoval bez akýchkoľvek relevantných údajov o spotrebiteľovi, preto námietka žalovanej\nzaložená na citovaní ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá právna\nnorma upravuje podmienky, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,\nsa stala počas konania bezpredmetnou.\n5. Súd prvej inštancie odôvodnil, že so zreteľom na dikciu ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o\nspotrebiteľských úveroch je evidentné, že aj za predpokladu porušenia povinnosti veriteľa konať\nv súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver, nie je možné dospieť k právnemu záveru, že veriteľ konal v rozpore s dobrými\nmravmi a tým je zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná,\npretože zákonodarca ustanovil jasné právne konzekvencie v prípadoch nedodržania zásady odbornej\nstarostlivosti pri posudzovaní bonity - platobnej schopnosti spotrebiteľa a to v podobe neúročenia a\nnespoplatnenia úveru, prípadne straty zmluvného práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,\navšak nesankcionuje veriteľa neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre rozpor s dobrými\nmravmi. Súd prvej inštancie nepovažoval za správne tvrdenie žalovanej, že v zmluve o spotrebiteľskom\núvere chýba dátum konečnej splatnosti úveru, nakoľko podľa čl. I. Zmluvy je konečná splatnosť úveru\nurčená uplynutím 84 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, pričom termín splatnosti\nprvej predpísanej mesačnej splátky bol v zmysle článku III. bodu 4. Zmluvy stanovený k najbližšiemu\ntermínu splatnosti splátky po poskytnutí úveru, preto ak v zmysle Základných podmienok zmluvy\no spotrebiteľskom úvere si zmluvné strany dohodli dátum poskytnutia úveru okamihom uzatvorenia\nZmluvy (22.08.2016) a termín splatnosti splátky 20. dňa príslušného mesiaca, je zrejmé, že konečná\nsplatnosť úveru bola dojednaná 84 mesiacov od 20.09.2016. Na základe takto určito a zrozumiteľne\nstanovenej konečnej splatnosti úveru je potrebné skonštatovať, že posudzovaná zmluva neodporuje\nustanoveniu § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Napokon súd prvej inštancie\npoukázal na to, že aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázal\nžalobca, vyplýva, že v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatváraných podľa zákona č. 129/2010\nZ.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. apríla 2018 nie je potrebné uvádzať presný\ntermín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nakoľko náležitosti uvedené v ustanovení § 9\nods. 2 písm. f) citovaného zákona sú splnené, ak zmluva obsahuje dĺžku či dobu trvania zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere a údaje, z ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá\n(uznesenie NS SR z 30. novembra 2021, sp.zn. 2Cdo/69/20220 a uznesenie NS SR z 21. apríla 2022,\nsp.zn. 7Cdo/277/2021). Vzhľadom na koncipovanie konečnej splatnosti úveru v spojení s jednoznačne\nstanoveným termínom splatnosti prvej splátky a dátumom poskytnutia úveru v posudzovanej zmluve\nžalovanej muselo byť zrejmé, dokedy jej platobná povinnosť z úverovej zmluvy trvá a zároveň i za\npredpokladu odôvodnenosti tejto námietky žalovanej, nebolo podľa súdu prvej inštancie možné v prípade\nabsencie termínu konečnej splatnosti úveru vyvodiť právny záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky\na jej následnej neplatnosti, nakoľko v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských\núveroch sankciou veriteľa za nedodržanie taxatívne stanovených obsahových náležitostí zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere je neúročenie a nespoplatnenie ním poskytnutého úveru, preto aj právne závery,\nktoré žalovaná z údajnej absencie termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve vyvodila, nie sú\nsprávne. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú tiež námietku žalovanej týkajúcu sa poplatkov,\nktoré mali zakladať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa, nakoľko žalovaná si jednak riadne nesplnila svoju povinnosť tvrdenia, keď iba s odkazom\nna právnu vetu upravenú v ustanovení § 53 ods. 1 OZ označila zmluvné ustanovenia o poplatkoch za\nneprijateľné zmluvné podmienky, ale vecne neuviedla medzi akými merateľnými veličinami (plneniami)\n\nnastala značná nerovnováha v neprospech žalovanej ani neupriamila svoju pozornosť na konkrétnu\njej poplatkovú povinnosť, ktorá by mala vykazovať značnú neprimeranosť vo vzťahu k povinnostiam\nveriteľa. Zároveň za podrobenia obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere testu proporcionality, pokiaľ\nide o pomer veriteľom poskytnutého plnenia a poplatkov spojených s úverom, súd prvej inštancie zistil,\nže poplatok za úver bol dohodnutý v sume 58,- eur, poplatok za predčasné splatenie úveru do sumy\n10.000,- eur činil 0,- eur (žalovaná však úver predčasne nesplatila v žiadnej čiastke) a náklady spojené\ns vymáhaním pohľadávky v prípade omeškania splátky mali zodpovedať skutočným zúčtovaným\nnákladom. Vzhľadom na bankou poskytnutý úver v sume 2.900,- eur a vyššie špecifikované poplatky\nsúd prvej inštancie nemal žiadnu pochybnosť o tom, že žiadna nerovnováha v právach a povinnosti\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pokiaľ ide o výšku poplatkov, nevznikla, preto zmluvné\nustanovenia o poplatkoch nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ďalej súd prvej inštancie\nuviedol, že žalovaná vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. l) OZ nadobudla presvedčenie,\nže v zmluve zakotveným vyhlásením spotrebiteľa, že sa oboznámil s úverovými podmienkami, veriteľ\nprenáša na spotrebiteľa dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie však zastal názor, že ustanovenie\n§ 53 ods. 4 písm. l) OZ nemožno aplikovať na uvedené zmluvné vyhlásenie, nakoľko predmetným\nzmluvným ustanovením sa neukladá žalovanej ako spotrebiteľovi žiadna povinnosť niesť dôkazné\nbremeno tak, ako to ustanovuje citovaná právna norma, pričom vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil so\nzmluvnými podmienkami spotrebiteľského úveru preukazuje iba skutočnosť, že dlžník mal vedomosť o\npodmienkach, právach a povinnostiach, za ktorých návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere akceptoval, a\nteda nasvedčuje vážnej vôli spotrebiteľa úverovú zmluvu za stanovených podmienok uzavrieť a polemika\no neplatnosti tohto zmluvného vyhlásenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky vôbec neprichádza do\núvahy. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že je zavádzajúcim tvrdenie žalovanej, že posudzovaná\nzmluva o spotrebiteľskom úvere sa riadila výlučne Obchodným zákonníkom, nakoľko aj v samotnom\noznačení zmluvy sa deklaruje, že „zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické\nosoby je uzatvorená v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov\na príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov“..., preto\nžalovanej muselo byť zrejmé, že veriteľ konal pri uzatváraní a plnení predmetnej úverovej zmluvy nielen\npodľa obchodnoprávneho kódexu, v ktorom je zmluva o úvere ako zmluvný typ predstavujúci absolútny\nobchodnoprávny kontrakt explicitne upravená, ale mal na zreteli a zohľadnil aj príslušné ustanovenia\nosobitného právne predpisu - zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže vzhľadom na postavenie\nzmluvných strán (dodávateľ vs. spotrebiteľ) je použitie uvedeného zákona nevyhnutné a súčasne aj súd\nposudzoval hmotnoprávne námietky žalovanej podľa právnych noriem občianskoprávnych predpisov,\npreto námietka žalovanej týkajúca sa právneho režimu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je irelevantná\na nie je spôsobilá vecne oslabiť procesný nárok žalobcu. Napriek uvedeným dôvodom, pre ktoré súd\nprvej inštancie považoval žalovanou uplatnené prostriedky procesnej obrany za vecne neopodstatnené\nalebo bezpredmetné a konštatácii súdu prvej inštancie, že nárok žalobu je vecne a právne dôvodný,\nriadne preukázaný a uplatnený v správnej (medzi stranami nespornej) výške, vzhľadom na skutočnosť,\nže žalobca uplatnil svoj peňažný nárok na súde oneskorene (po uplynutí všeobecnej premlčacej doby),\nsúd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol postupom podľa\nust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe zásady pomeru úspechu sporových strán tak,\nže procesne úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).\n6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, a\nto z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalobca mal za to, že\nnemožno považovať uplatnený nárok za premlčaný, pretože dňa 25.03.2020 bol s účinnosťou od\n27.03.2020 prijatý zákon o mimoriadnych opatreniach, v zmysle ktorého lehoty v súkromnoprávnych\nvzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práva v období od účinnosti tohto zákona do 30.04.2020\nneplynú. Zároveň uviedol, že dňa 14.01.2021 bol schválený zákon č. 9/2021 Z.z. ktorým sa menia a\ndopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 s účinnosťou od\n19.01.2021. Argumentoval, že v zmysle ustanovení § 1 a § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. tak premlčacia doba\nneplynula v období od: a) 27.03.2020 do 30.04.2020, t.j. spolu 35 dní; b) 19.01.2021 do 28.02.2021, t.j.\nspolu 41 dní. Podľa názoru žalobcu, prijatím absurdného výkladu ustanovení zákona o mimoriadnych\nopatreniach, ktorý vo veci poskytol súd prvej inštancie, by bolo možné právne uzavrieť, že v rozpore s\núčelom zákona o mimoriadnych opatreniach ako aj vôľou zákonodarcu by sa neposkytla ochrana pred\nplynutím premlčacích lehôt všetkým subjektom súkromnoprávnych vzťahov, ktorým by mala premlčacia\n\ndoba uplynúť, ale len tým, ktorým by premlčacia doba mala uplynúť počas obdobia 27.03.2020 až\n30.04.2020, resp. 19.01.2021 až 28.02.2021. Žalobca uvedené pretavil do modelového prípadu ak subjektu súkromnoprávnych vzťahov mala uplynúť premlčacia lehota napr. dňa 01.05.2020, teda\nhneď nasledujúci deň po rozhodnom období, potom by podľa záverov okresného súdu premlčacia\ndoba mala naozaj uplynúť už 01.05.2020 a napriek jednoznačnému zneniu zákona o mimoriadnych\nopatreniach (a teda spočívaniu premlčacej doby z vôle zákonodarcu vo všetkých prípadoch) by súd na\nspočívanie premlčania ex lege bezdôvodne neprihliadal. Ak by však mala takémuto subjektu uplynúť\npremlčacia doba len o jeden deň skôr - 30.04.2020 - potom by už aj podľa záverov okresného súdu\ndošlo k spočívaniu premlčacej doby (v modelovom príklade o 35 dní) a nárok by sa tak nepremlčal\n30.04.2020, ale až 04.06.2020. Prijatím výkladu zákona o mimoriadnych opatreniach, aký prezentoval\nvo svojom napadnutom rozhodnutí okresný súd by podľa názoru žalobcu došlo k rozsiahlej diskriminácii\núčastníkov súkromnoprávnych vzťahov, ktorých by sa podľa názoru okresného súdu netýkala ochrana\npred šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 oproti tým, ktorým by mala premlčacia\ndoba uplynúť napr. dňa 30.04.2020 a u ktorých by aj podľa záverov okresného súdu došlo k spočívaniu\n(teda predĺženiu) premlčacej doby o príslušné kalendárne dni (v modelovom príklade o 35 dní, ak by\nkoniec premlčacej doby pripadol na 30.04.2020). S ohľadom na uvedené je podľa žalobcu zrejmé, že\nrozsudok súdu prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci - nakoľko odmietol\naplikovať vyššie uvedené ustanovenia zákona o mimoriadnych opatreniach. Ak by súd prvej inštancie\nuvedené ustanovenia správne aplikoval, musel by s ohľadom na spočívanie premlčacej doby v období\nod 27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021 dospieť k záveru o včasnom podaní žaloby\n(pred uplynutím premlčacej doby), nakoľko premlčacia doba začala plynúť od 20.12.2018 a žaloba bola\npodaná na súde dňa 04.02.2022 - t.j. s prihliadnutím k dobe spočívania premlčacej doby je zrejmé, že\nbola podaná včas, nakoľko aplikujúc vyššie uvedené ustanovenia by premlčacia doba uplynula až dňa\n06.03.2022 (20.12.2021 + 76 dní). Uvedený právny názor je podľa žalobcu zároveň v súlade s aktuálnou\nrozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít, z ktorej žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu\nv Trenčíne, sp.zn. 19CoCsp/28/2022 zo dňa 07.12.2022, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn.\n5CoCsp/23/2022 zo dňa 23.02.2023, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 13CoCsp/31/2022\nzo dňa 06.12.2022. Žalobca navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok v zmysle ust. § 388 CSP\nzmenil tak, že vyhovie žalobe a prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného\na odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil\nvec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrila.\n8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, §\n380 ods. 1 CSP, vo veci nariadil pojednávanie, postupoval podľa § 382 CSP a dospel k záveru, že nemá\nsplnené podmienky ani pre zmenu a ani pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v danej veci.\n9. Súd prvej inštancie správne s ohľadom na účastníkov a dobu uzavretia úverovej zmluvy posúdil\nprejednávaný právny vzťah podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v spojení\nso zákonom č. 40/1964 Zb. - Občianskym zákonníkom, ktorého použitie podmieňuje spotrebiteľské\npostavenie žalovanej ako úverového dlžníka a to bez ohľadu na to, že úverová zmluva ako absolútny\nobchodnoprávny vzťah je upravená zákonom č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník.\n10. Odvolací súd z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal zo zistení súdu prvej inštancie, podľa\nktorých bola dňa 22.08.2016 uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby\nč. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu, Tatra banka, a. s. poskytol žalovanej\nna účet spotrebiteľský úver vo výške 2.900,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver a úrok za\nposkytnutie úveru dojednaný v zmluve vo výške 11,40 % ročne splácať v mesačných splátkach po\n50,51 eur, splatných vždy k 20. dňu každého kalendárneho mesiaca, prvým mesiacom po poskytnutí\núveru. Žalovaná úverové splátky riadne neplatila. Listom zo dňa 19.12.2018 vyzval veriteľ žalovanú\nna zaplatenie omeškaných dlhov z úverových produktov s poučením, že v opačnom prípade pristúpi k\nvyhláseniu ich mimoriadnej splatnosti. Veriteľ úverový dlh žalovanej z označeného zmluvného vzťahu\nvyčíslený ku dňu 17.01.2019 výškou istiny 2.358,68 eur s príslušenstvom listom zo dňa 18.01.2019\nzosplatnil, vyhlásil jeho mimoriadnu splatnosť a žalovanú vyzval na jeho zaplatenie. Veriteľ Tatra banka,\na. s. postúpil úverovú pohľadávku vo výške 2.366,09 eur a príslušenstvo pohľadávky voči žalovanej\nzmluvou zo dňa 09.11.2021 žalobcovi.\n\n11. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z.z. lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych\nvzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo\nk zániku práva,\na) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (poznámka odvolacieho súdu: 27. marca 2020) do 30. apríla\n2020 neplynú,\nb) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po\nnadobudnutí účinnosti tohto zákona.\n12. Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. v znení zákona č. 9/2021 Z.z. lehoty ustanovené právnymi\npredpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím\nktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,\na) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (poznámka odvolacieho súdu: 19. januára 2021) do 28.\nfebruára 2021 neplynú,\nb) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní\npo nadobudnutí účinnosti tohto zákona.\n13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ak dlžnou splátkou, pre ktorú\nv okolnostiach tejto veci mal byť úver zosplatnený, bola neuhradená splátka za mesiac september\n2018 (splátka neuhradená v plnej výške, žalovaná splátku 50,51 eur zaplatila len vo výške 7,96 eur č.l. spisu 30), premlčacia doba by nezačala plynúť odo dňa splatnosti tejto splátky, ale pri zohľadnení\nosobitnej právnej úpravy podľa § 53 odsek 9 OZ až po následnom uplynutí troch mesiacov, teda odo\ndňa 22.12.2018 a márne by uplynula dňa 22.12.2021. Odvolacia námietka žalobcu, že vo vzťahu k\nuplynutiu premlčacej doby súd prvej inštancie nesprávne aplikoval zákon č. 62/2020 Z.z., pretože v\nzmysle § 1 a § 8 tohto zákona nezohľadnil jej predĺženie o 76 dní, nie je dôvodná. Zámerom zákona č.\n62/2020 Z.z. totiž nebolo, aby v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020, resp. od 19.01.2021 do 28.02.2021\nneplynuli všetky premlčacie lehoty. Zámerom bolo, aby neplynuli iba tie premlčacie lehoty, ktorých koniec\nby uplynul v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020, resp. od 19.01.2021 do 28.02.2021, a to z dôvodu\nprijatých opatrení pred ochorením COVID-19. Z dôvodovej správy k označenému zákonu je zrejmé, že\núčelom zákonodarcu bola ochrana osôb v období časovo definovaných v § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z.\no niektorých mimoriadnych opatreniach pred premlčaním alebo zánikom práv v dôsledku obmedzení\nsúvisiacich s ochorením COVID-19, ktoré by mohli zabrániť uplatňovaniu alebo bráneniu ich práv na\nsúde, z dôvodu vo verejnom záujme obmedzeného pohybu osôb. Odvolací súd zhodne so súdom prvej\ninštancie poukazuje na to, že citované ustanovenia upravujú spočívanie iba takých lehôt, ktoré by v\noznačenom časovom období uplynuli a po odpadnutí prekážky (zákonom definované časové obdobie),\nich plynutie pokračuje. Ustanovenia § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. nie je možné vykladať tak, že v\noznačenom časovom období neplynú (spočívajú) všetky premlčacie doby, ktoré plynuli počas obdobia\nvymedzeného v týchto ustanoveniach. Uvedené podporuje aj znenia ustanovenia § 1 zák. č. 62/2020\n„uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo zániku práva“ ako aj znenie § 1 písm. b/ zák. č. 62/2020\nZ.z., ktoré upravuje, že lehoty ktoré uplynuli po 12. marci do dňa účinnosti tohto zákona (t.j. ktoré by\nuplynuli medzi 12. marcom a 27. marcom 2020) sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí\núčinnosti tohto zákona. Na základe uvedeného potom nie je relevantná odvolacia argumentácia žalobcu,\nže v zákonom vymedzenom časovom období (od 27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do\n28.02.2021) sa zo zákona pozastavili všetky (paušálne) premlčacie lehoty, ktoré bežali počas trvania\nplatnosti a účinnosti zákona, pretože uvedená úprava sa vzťahuje len na tie prekluzívne a premlčacie\ndoby, ktoré by vo vymedzenom období uplynuli. Argumentácia žalobcu modelovým prípadom, podľa\nktorého by bol diskriminovaný nositeľ práva, ktorého premlčanie by malo uplynúť dňa 01.05.2020, oproti\nnositeľovi práva, ktorého premlčanie by malo uplynúť dňa 30.04.2020 nie je opodstatnená, pretože\ntento príklad je hraničným prípadom. Zmyslu predmetnej úpravy by nezodpovedal ani, z námietky\nžalobcu vyplývajúci záver, že by sa o príslušnú lehotu podľa § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. mala\npredĺžiť premlčacia doba, ktorá len začala plynúť v období od 27.03.2020 do 30.04.2020, respektíve od\n19.01.2021 do 28.02.2021. Žalobca preto nesprávne tvrdí, že premlčacia doba (36 mesiacov), ktorá v\ndanom prípade by mala uplynúť dňa 22.12.2021, teda mimo obdobia definovaného v ustanoveniach §\n1 a § 8 zákona č. 62/ 2020 Z.z. sa predĺžila o dobu 76 dní. Rozhodnutia inštančne rovnocenných súdov,\nna ktoré poukázal žalobca, nie sú pre iné, podobné prípady prejednávané odvolacími súdmi, záväzné.\n14. V okolnostiach tejto veci žaloba žalobcu neobstojí však už aj pre nedostatok aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu.\n\n15. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka\npostúpiť písomnou zmluvou inému.\n16.\nPodľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej\npríslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.\n17. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie\nodporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.\n18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a\npôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia\nzmluvy o postúpení pohľadávky (ďalej len „zákona č. 129/2010 Z.z.“), práva vyplývajúce zo zmluvy\no spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak\nprechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo\npostúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného\npredpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej\nbanky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského\núveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského\núveru.\n19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n20. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka sa musí právny úkon urobiť slobodne a vážne, určite a\nzrozumiteľne; inak je neplatný.\n21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa\nmá vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov\nod omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15\ndní na uplatnenie tohto práva.\n22. Súd je pri rozhodovaní o akejkoľvek žalobe, je vždy aj bez návrhu povinný skúmať aktívnu a\npasívnu vecnú legitimáciu strán sporu (žalobcu a žalovaného), a to aj vtedy, ak jej nedostatok v\nkonaní nikto nenamieta. To rovnako platí pre súd prvej inštancie a aj pre súd odvolací. Preskúmanie\nvecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. V danej veci žalobca svoju\nlegitimáciu v spore odvodzoval od postúpenia pohľadávky veriteľom Tatra banka, a. s. Postúpenie\npohľadávky znamená, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ.\nTáto zmena sa nedotýka práv ani povinnosti dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku a preto sa\nna platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nevyžaduje súhlas dlžníka. Ide o významnú zmenu v\nosobe veriteľa, pre ktorú Občiansky zákonník vyžaduje písomnú formu zmluvy o postúpení, pričom\nzároveň ustanovuje aj ktoré pohľadávky nie sú spôsobilé byť predmetom postúpenia. Osobitné predpisy\nmôžu upravovať podmienky postúpenia pohľadávok v špecifických prípadoch postúpenia pohľadávok\nodlišne, respektíve môžu upravovať aj špecifické podmienky, ktorých splnenie je potrebné pre platné\npostúpenie pohľadávky. V prípade postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru poskytnutého\nbankou upravuje špecifické podmienky postúpenia takejto pohľadávky zákon č. 129/2010 Z.z. vo vyššie\ncitovanom ustanovení § 17 odsek 1, ktoré v podstate zakazuje postúpenie pohľadávky zo zmluvy\no spotrebiteľskom úvere, ktorý nie je po konečnej splatnosti, resp. ak pohľadávka nie je predčasne\nsplatná v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže v prejednávanom spore ide o\nspotrebiteľskú zmluvu (zmluvu o spotrebiteľskom úvere), pre účel posúdenia platnosti postúpenia\nspornej pohľadávky bolo nevyhnutné skúmať splnenie zákonných podmienok vyhlásenia mimoriadnej\nsplatnosti úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka\nv spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca tvrdil, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru\nžalovanej realizoval jeho právny predchodca listom zo dňa 18.01.2019 po predchádzajúcom upozornení\nlistom zo dňa 19.12.2018. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že upozornenie\nveriteľa vo vzťahu ku spotrebiteľovi (v stanovenej lehote) na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho\nzákonníka je podmienkou pre výkon tohto práva. K vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru\n(pohľadávky) podľa § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka možno v spotrebiteľskom spore zo strany\nveriteľa pristúpiť v prípade, že v čase výkonu (uplatnenia) práva na vyhlásenie mimoriadnej (predčasnej)\n\nsplatnosti úveru (pohľadávky) je dlžník (spotrebiteľ) v omeškaní aspoň s jednou splátkou úveru dlhšie\nako tri mesiace, keď predtým veriteľ splnil svoju povinnosť a upozornil dlžníka (spotrebiteľa) na možnosť\nuplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka aspoň 15 dní pred skutočným uplatnením práva\nna vyhlásenie mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru, pričom toto právo veriteľa trvá až do splatnosti\nnajbližšie nasledujúcej splátky (v okamihu splatnosti tejto splátky, t.j. splatnosťou štvrtej splátky v prípade\nmesačných splátok právo veriteľa na vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru kvôli predchádzajúcej\nsplátke zaniká). Rozhodujúce je, či na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sú splnené zákonné\npodmienky (t.j. či má veriteľ na tento postup právo). Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka\nzakotvuje akúsi notifikačnú povinnosť (upozornenie) veriteľa smerom k spotrebiteľovi v omeškaní, že\nmôže pristúpiť k využitiu svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka na vyhlásenie predčasnej\nsplatnosti úveru v prípade kvalifikovaného omeškania dlžníka (spotrebiteľa), t.j. omeškania dlhšieho ako\ntri mesiace od splatnosti splátky. Z predloženej výzvy zo dňa 19.12.2018 (ani z oznámenia o vyhlásení\nmimoriadnej splatnosti zo dňa 18.01.2019) nevyplýva identifikácia splátky, s ktorou mali byť spojené\núčinky vzniku práva veriteľa na zosplatnenie pohľadávky. Listom zo dňa 19.12.2018 veriteľ vyzval\nžalovanú na úhradu záväzkov z 10 úverových resp. finančných produktov označených len interným\nidentifikačným číslom veriteľa, z ktorej výzvy zrozumiteľne nevyplýva, s akým právnym vzťahom má byť\nspojený vyčíslený omeškaný záväzok, ktorú splátku veriteľ eviduje už ako omeškanú, respektíve teda\ns ktorou splátkou, pri dodržaní zákonných podmienok podľa § 53 odsek 9 OZ (omeškanie 3 mesiace,\nlehota do najbližšej zročnej splátky) mieni využiť právo na zaplatenie celej pohľadávky pre omeškanie s\nplnením. Aj keď § 53 ods. 9, a ani § 565 Občianskeho zákonníka neustanovuje ako náležitosť výzvy na\nzaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru označenie splátky, pre ktorú veriteľ\nzosplatnil dlh, v okolnostiach tejto veci nie je možné neprihliadnuť na ustanovenia § 37 Občianskeho\nzákonníka o právnych úkonoch; teda, že právny úkon sa musí urobiť určite, inak je neplatný. Odvolací\nsúd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa\n26.06.2024, v ktorom v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok uviedol, „že účinnosť uplatnenia\npráva veriteľa podľa § 565 OZ je s poukazom na § 53 ods. 9 OZ podmienená tým, že veriteľ pred\nuplatnením práva požadovať splnenie celého dlhu upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na to,\nže toto právo využije; bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie uvedeného práva neúčinné. Z\ndruhej vety ustanovenia § 565 OZ vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej\ndlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, a to až po uplynutí troch\nmesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Ak zo strany veriteľa dôjde\nk vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný\núkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v\nlehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú\nmôže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na\nmožnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie\npoškodený.“ Na tento záver upozornil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa\n31.07.2024.\n23. Označenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva\nz požiadavky ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Takýto postup vylučuje dotváranie\nskutkového stavu spôsobom, aby bolo možné polemizovať, pre ktorú omeškanú splátku vyhlásil veriteľ\npredčasnú splatnosť úverového dlhu. Predmetná situácia nastala aj v danej veci, kedy žalobca za\nsplátku, pre ktorú mal byť úver zosplatnený, označil splátku zročnú dňa 20.12.2018 (podanie žalobcu\nzo dňa 01.06.2022 - č.l. spisu 36), vo vzťahu ku ktorej by ale neboli splnené podmienky zosplatnenia.\n24. Právnym následkom neurčitosti výzvy na zaplatenie zo dňa 19.12.2018 („výzvy pred mimoriadnou\nsplatnosťou“) je jej neplatnosť, ktorej následkom je neplatnosť zosplatnenia preskúmavaného úverového\ndlhu žalovanej podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.08.2016. Keďže termín konečnej splatnosti\núveru bol v septembri 2023, potom na žalobcu nebola zmluvou zo dňa 09.11.2021 postúpená splatná\núverová pohľadávka, čo je podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru\npodľa § 17 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a žalobca sa platne nestal veriteľom tejto pohľadávky.\nUvedené pre danú vec znamená, že na strane žalobcu pre dané konanie absentuje aktívna vecná\nlegitimácia.\n25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o\npostúpení pohľadávok (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky\nzahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo\n\nlen časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo\npobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť\npísomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez\nsúhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom\núvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na\nbývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže\nuplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky\nomeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých\nomeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke\nzahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej\nbanky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe\nvznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť\ninformáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky\na klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.\n26. Právny stav nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu by však v podmienkach tejto veci nastal\naj v prípade účinného zosplatnenia. Právna úprava v ustanovení § 92 odsek 8 zákon č. 483/2001 Z.z.\no bankách (v znení účinnom ku dňu pre platné postúpenie pohľadávky banky) totiž vyžaduje pre platné\npostúpenie pohľadávky ešte aj súčasné splnenie ďalších dvoch podmienok, ktorými sú osobitná písomná\nvýzva banky klientovi a relevantná doba omeškania dlžníka aj napriek písomnej výzve banky. Uvedené\npodmienky sú tiež zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle hmotného práva\na musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Stanovuje ich priamo zákon o bankách. Tento\nvýklad ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách zodpovedá judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorý v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24. apríla 2018 konštatoval, že ustanovenie §\n92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách upravuje tiež ochranu práv klienta v súvislosti s postúpením\npohľadávky. Postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný\nprávny úkon. Zhodný názor predniesol Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp.zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 16.\njúla 2018. S ohľadom na popísaný skutkový stav veci a výsledky dokazovania odvolací súd konštatuje,\nže v danom prípade nie je možné ako splnenú vyhodnotiť už prvú z dvoch kumulatívnych podmienok\npre platné postúpenie pohľadávky bankou a to, vyzvanie žalovaného, pred postúpením pohľadávky,\nna zaplatenie omeškaného dlhu v stave aktuálnom k postúpeniu pohľadávky, keď tejto požiadavke\nnezodpovedá k žalobe pripojená listina „oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie“ zo\ndňa 18.01.2019, ktoré právny predchodca žalobcu vystavil v spojení s vymáhaním omeškaného dlhu,\nrespektíve výkonom svojho práva podľa ustanovenia § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd\nSR v rozhodnutiach sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022 a sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022\nkonštatoval, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá „výlučnú a samostatnú písomnú\nvýzvu banky“, odlišnú od výzvy realizovanej podľa ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka či\noznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru; ktorá sa zároveň musí dostať do dispozičnej sféry\nadresáta. Pokiaľ sa žalobca dovolával ku v spore uplatnenej pohľadávky aktívnej vecnej legitimácie, bol\npovinný svoje postavenie nositeľa uplatneného práva preukázať aj voči týmto označeným podmienkam\nustanovenia § 92 odsek 8 zákona o bankách. Vo vzťahu k splneniu podmienok podľa § 92 odsek 8\nzákona o bankách žalobca v žalobe tvrdenie nepredniesol. Tým, že predmetný spor je vzhľadom na\nspotrebiteľské postavenie žalovanej sporom s ochranou slabšej strany, súd je povinný ex offo prihliadať\nna to, či podnikateľská zmluvná protistrana žalovanej, ako poskytovateľ plnenia splnila svoje zákonné\na procesné povinnosti, a či nenastali zákonné dôsledky ich porušenia. Bolo na žalobcovi, na jeho\nprocesnej aktivite a procesnej zodpovednosti za výsledok sporu a svoj úspech v spore, aby svoje právo\ndomáhať sa uplatneného nároku a aktívnu legitimáciu aj spoľahlivo v konaní preukázal, ktorú povinnosť\nsi žalobca riadne nesplnil, v dôsledku čoho by aj v prípade, že by predmetom postúpenia bol účinne\nplatne zosplatnený úverový dlh, nebolo by možné v tejto veci prijať právny záver o platnosti postúpenia\nuplatnenej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách na žalobcu.\n27. Preto zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nvo výroku ako vecne správny potvrdil (§ 387 odsek 1 CSP).\n28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení\ns § 262 odsek 1 CSP. Úspešnej žalovanej náhradu týchto trov odvolací súd nepriznal, pretože jej\nv odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Ak strane podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, je\nv súlade s článkom 17 základných zásad Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje procesnú\n\nekonómiu súdneho konania, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR, sp.zn. 7Cdo/14/2018).\n29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "62Csp/10/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "76ede869-1a83-4145-9c54-6253734a1e5f:e1bf08a3-5a12-477c-a9b4-0e568de0cf2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1", "spisova_znacka": "5Cdo/188/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31. 7. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 517, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121429314.1"}, {"guid": "f3cc89a9-3ec0-42db-a5b5-8d0c884498d2:64ad8edd-2cc8-4606-a225-4ad791f5ce09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5817203885.1", "spisova_znacka": "7Cdo/277/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/277/2021 z 21. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-21", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5817203885.1"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "77f06aa9-9f16-4d0f-973b-6b89bf7ba5f1:8ecbebde-1312-4179-9466-415c6de8e09f", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoCsp/23/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoCsp/23/2022 z 31. 8. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-08-31", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/77f06aa9-9f16-4d0f-973b-6b89bf7ba5f1:8ecbebde-1312-4179-9466-415c6de8e09f"}], "citovane_v": []}