{"guid": "c2257fa1-84ec-46fc-b63e-5fc225201868:c6347b6f-45aa-48fd-9cd2-eed93cd91687", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1322204604.1", "spisova_znacka": "7CoPr/9/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/9/2024 z 16. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. decembra 2024, sp. zn. 7CoPr/9/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1322204604.1", "identifikacne_cislo": "1322204604", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2024-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6347b6f-45aa-48fd-9cd2-eed93cd91687", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1322204604.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1322204604.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1322204604.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoPr/9/2024\n1322204604\n16. 12. 2024\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2024:1322204604.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvalý pobyt Bratislava - Dúbravka, zast. JUDr. Alojz Baránik, advokát s.r.o., so sídlom Mateja Bela\n8, Bratislava, IČO: 46 940 561, proti žalovanému: GTH catering s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/B,\nBratislava, IČO: 35 728 434, zast. JUDr. Ivan Benčík, advokát, so sídlom Hlavná 63, Štefanová, o určenie\nneplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a zaplatenie nárokov, na odvolanie žalovaného\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 06.02.2024, č.k.B3-11Cpr/12/2022-86, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nII. Žalobkyni sa proti žalovanému náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené žalobkyni\ndňa 11.08.2022 je neplatné (výrok I.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.560,76 eur, spolu\ns úrokom s omeškania vo výške 5,50 % p.a zo sumy 264,33 eur od 13.08.2022 do zaplatenia, úrokom z\nomeškania 5,50 % p.a. zo sumy 183,99 eur od 13.09.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške\n6,25 % p.a. zo sumy 121,99 eur od 13.10.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 7 % p.a. zo\nsumy 420 eur od 13.11.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 7 % p.a. zo sumy 440 eur od\n13.12.2022 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 7,50 % p.a. zo sumy 440 eur od 13.01.2023\ndo zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 690,45 eur od 13.02.2023 do zaplatenia,\na to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a rozhodol, že žalobkyňa má nárok voči\nžalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 % ( výrok III.).\n2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 1 ods. 4, § 59 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b), § 70, § 77, § 109\nods. 3, § 116, § 134 ods. 1,2, 4, § 142 ods. 1,2,3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce ( ďalej len\n„Zákonník práce“), § 517 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky\nzákonník“) a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“). Vecne súd rozhodnutie odôvodnil tým, že\nv konaní nebolo sporné, že v období od 27.06.2022 do 12.07.2022 bola žalobkyňa práceneschopná\n( ďalej len „PN“), práceschopná bola odo dňa 13.07.2022, pričom podľa potvrdenia ošetrujúcej lekárky,\njej bola ukončená PN na jej žiadosť. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa sa dňa 13.07.2022,\nteda po ukončení PN dostavila na pracovisko. Sporný bol priebeh rozhovoru medzi žalobkyňou a\njej priamym nadriadeným dňa 13.07.2022 po jej príchode na pracovisko, ktorý sa uskutočnil bez\nsvedkov. Listom zo dňa 15.07.2022 sa žalobkyňa obrátila na žalovaného so žiadosťou o prideľovanie\npráce v súlade s pracovnou zmluvou. Nebolo sporné, že dňa 11.08.2022 žalovaný doručil žalobkyni\noznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 09.08.2022. Listom zo dňa 12.08.2022\n\nžalobkyňa vyjadrila nesúhlas so skončením pracovného pomeru, skončenie považovala za neplatné\na listom zo dňa 22.09.2022 žalobkyňa žalovanému oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní a\nžiadala aj náhradu mzdy. Žalovaný predmetný list prevzal dňa 23.09.2022 a reagoval listom zo dňa\n30.09.2022, v ktorom uviedol, že považuje pracovný pomer za platne skončený doručením okamžitého\nskončenia pracovného pomeru. Žalovaný v liste zo dňa 09.08.2022 dôvod okamžitého skončenia\ndostatočne skutkovo vymedzil tým, že žalobkyňa nenahlásila ukončenie PN, odmietla podpísať dohodu\no ukončení pracovného pomeru a od 14.07.2022 sa nedostavila do práce a nezdokladovala svoju\nneprítomnosť. Skutočnosť, že žalobkyňa po príchode do zamestnania dňa 13.07.2022 nenahlásila\nukončenie PN nepovažoval súd prvej inštancie za porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko začiatok a\nukončenie dočasnej práceneschopnosti oznamuje zamestnávateľovi ošetrujúci lekár elektronicky, nie\nzamestnanec. Tvrdenie žalovaného, že sa domnieval, že žalobkyňa pokračuje v práceneschopnosti,\nposúdil ako nedôvodné, nakoľko žalovaný musel mať vedomosť o ukončení PN, nakoľko ošetrujúca\nlekárka ukončenie dočasnej práceneschopnosti odosielala elektronicky a žalovaný ním disponoval.\nZa porušenie pracovnej disciplíny nepovažoval ani to, že žalobkyňa odmietla podpísať žalovaným\npredloženú dohodu o skončení pracovného pomeru, majúc za to, že dohoda je dvojstranný právny\núkon. Rovnako za porušenie pracovnej disciplíny nepovažoval ani odmietnutie prevzatia výpovede\nz pracovného pomeru. Pri vyhodnocovaní priebehu rozhovoru medzi žalobkyňou a jej priamym\nnadriadeným, pánom C. D., súd dôsledne vyhodnocoval rozdielne skutkové tvrdenia strán sporu a\npoukázal na to, že dňa 13.07.2022 kedy sa žalobkyňa dostavila do práce jej žalovaný okamžite predložil\nvopred pripravenú, vytlačenú dohodu o skončení pracovného pomeru a žiadal ju tento dokument\npodpísať. Uvedené súd prvej inštancie vyhodnotil, ako ukončenie pracovného pomeru, majúc za to,\nže žalovaný nemal záujem na ďalšom zamestnávaní žalobkyne. Nebolo sporné, že žalobkyňa sa z\nopatrnosti listom zo dňa 15.07.2022, čiže o dva dni, obrátila na žalovaného s tým, aby jej prideľoval\nprácu v zmysle pracovnej zmluvy, vyjadrila teda ochotu pracovať. Žalovaný napriek tomu, že výzvou\ndisponoval, nereagoval na ňu. Pričom k prideľovaniu práce v zmysle pracovnej zmluvy nedošlo ani v\nnasledujúcich dňoch, napriek tomu, že žalobkyňa sa ešte raz na pracovisko dostavila, i keď za účelom\nodovzdať pridelenú pracovnú pomôcku, avšak ani vtedy jej žalovaný prácu neprideľoval. Vzhliadnuc k\nuvedenému mal súd za to, že žalobkyňa nemala dôvod preukazovať dôvod jej neprítomnosti, nakoľko\nžalovaný mal vedomosť o ukončení dočasnej PN žalobkyne a mal vedomosť aj o pripravenosti žalobkyne\nprácu v zmysle pracovnej zmluvy vykonávať. Vzhliadnuc k uvedenému súd prvej inštancie nemal\nza preukázané také porušenie pracovných povinností žalobkyne, preto by odôvodňovali okamžité\nskončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, preto žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie\npracovného pomeru je neplatné. Nakoľko žalobkyňa netrvala na ďalšom zamestnávaní, pracovný pomer\nskončil uplynutím dojednanej doby, a to dňa 16.01.2023, v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Na\nzáklade uvedeného súd priznal žalobkyni náhradu mzdy v sume priemerného zárobku za dobu od\n23.09.2022 ( oznámenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na\nďalšom zamestnávaní) až do 16.01.2023, kedy na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú skončil\npracovný pomer. Pri určení priemerného zárobku súd vychádzal z rozhodného obdobia, t.j. 2. štvrťroka\n2022. V danom období žalobkyňa odpracovala celkom 240 hodín ( IV. : 21 dní x 4 hod. = 84 hod., V :\n22 dní x 4 hod. = 88 hod., VI : 17 dní x 4 hod. = 68 hod.). Hrubá mzda dosiahla sumu 1241,57 eur\n( IV : 440 eur, V : 440 eur, VI :361,57 eur). Priemerný hodinový zárobok bol v sume 5,173 eur (1.241,57\neur : 240 hod.), priemerný mesačný zárobok (priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku\nna jeden mesiac : 86,96 hod. - 5,1732 eur x 86,96 hod. = 449,86 eur. Súd priznal žalobkyni náhradu\nmzdy za obdobie od 23.09.2022 (kedy požiadala o ďalšie zamestnávanie) do skončenia pracovného\npomeru (dňa 06.01.2023), t.j. za obdobie 3 mesiacov a 24 dní celkom sume 1846,18 eur ( 449,86 x 3\neur + 24 x 4 x 5,173 eur). Žalobkyňa si uplatnila žalobou aj náhradu za prekážky v práci za obdobie od\n13.07.2022 (kedy bola naposledy v práci) do 11.08.2022 (kedy jej bolo doručené okamžité skončenie\npracovného pomeru). Nebolo sporné, že žalovaný neprideľoval žalobkyni prácu v zmysle pracovnej\nzmluvy od 13.07.2022 do 11.08.2022, kedy jej doručil okamžité skončenie pracovného pomeru, preto\nžalobkyni za toto obdobie patrí náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku. Žalobkyni by patril\npriemerný zárobok v sume 449,86 eur, nakoľko si však žalobkyňa uplatnila náhradu vo výške 447,33\neur, súd bol návrhom viazaný. Za opodstatnené mal súd priznať žalobkyni aj náhradu za nevyčerpanú\ndovolenku, a to v trvaní 23 dní. Vzhliadnuc k uvedenému ( avšak viazaný žalobným návrhom ) priznal\nžalobkyni celkom sumu vo výške 2560,76 eur ako i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa\nnasledujúceho po dohodnutej splatnosti mzdy, t.j. odo 13 - teho dňa v mesiaci, zo súm, ktoré by boli\nsplatné v danom výplatnom termíne. Výška základnej úrokovej sadzby ECB bola v rozhodnom období\n1,25 % (od 14.09.2022 do 1.11.2022), 2 % (od 02.11.2022 do 20.12.2022), 2,50 % (od 21.12.2022 do\n7.2.2023) a 3 % (od 08.02.2023 do zaplatenia).\n\n3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255, § 262 zákona č. 160/2015\nZ.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná\nstrane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalobkyňa bola v spore úspešná,\npriznal jej náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\nv zmysle ustanovenia § 262 CSP po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný dôvodiac naplnením odvolacích\ndôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), a h) CSP. Považoval za nepravdivý záver súdu prvej inštancie,\nže žalobkyňa bola pripravená vykonávať prácu. Mal za to, že v priebehu konania bolo vyvrátené tvrdenie\nžalobkyne, že jej údajne zamestnávateľ povedal, že jej už nebude prideľovať prácu, a to výsluchom\np. D., nadriadeného žalobkyne. Svoje tvrdenia žalobkyňa v konaní nepreukázala. Dôkazné bremeno\nzaťažuje toho účastníka, ktorý z existencie tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky.\nNamietal rozpor bodu 28 a 30 odôvodnenia rozhodnutia. V spore bolo preukázané, že cca o týždeň po\n13.07.2022 prišla žalobkyňa za účelom vrátenia pridelených osobných ochranných pomôcok, a to bez\nvýzvy, čo nesvedčí o tom, že by sa domáhala výkonu práce. Od 14.02.2022 bola žalobkyni vykazovaná\nabsencia. Následne celý týždeň od 18.07.–22.07. kedy si overoval trvania netrvanie PN žalobkyne. Od\n22.07. stále pretrvávala absencia až do 09.08.2022, kedy vyhotovil okamžité skončenie pracovného\npomeru, doručené žalobkyni 11.08.2022. Spochybnil relevanciu listu zo dňa 15.07.2022, ktorý bol\ndoručený do sídla spoločnosti dňa 19.07.2022. Mal za to, že žalobkyňa závažne porušila pracovnú\ndisciplínu, preto okamžité skončenie pracovného pomeru jej bolo dané platne. Nesúhlas s predbežným\nposúdením veci oznámeným súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.10.2023. Mal za to, že súd\nprvej inštancie sa neriadil ust. § 191 ods. 1, § 215, § 220 CSP. Oporu vo vykonanom dokazovaní\nnemal ani záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 31 odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie súdu\nprvej inštancie považoval za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne. Na základe uvedeného žiadal, aby\nodvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a priznal mu nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.\n6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods.\n1 CSP) vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) keďže sa nejednalo\no prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania\nsi nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 CSP a dospel k\nzáveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne.\n7. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že súd\nprvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobkyňou uplatneného nároku\na jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z\nvykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V\nodôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil\nsvoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal\ntvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré\nnie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových\nstrán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil\na aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako\naj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú\nverejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).\nKeďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne odvolací súd\npoukazuje a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami sa vyjadruje len k odvolacím\nnámietkam odvolateľa.\n8. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd\n\nkonštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové\nzistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd\nvzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré\nsúd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v\nhodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli\nnajavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo\nak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z\nustanovení § 192 a § 193 CSP.\n9. Jadrom odvolacej argumentácie odvolateľa bolo spochybňovanie skutkových záverov súdu prvej\ninštancie pri posudzovaní jedného z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to, že\nžalobkyňa sa od 14.07.2022 nedostavila do práce a neospravedlnila svoju neprítomnosť v práci. Na\nposúdenie uvedenej otázky bolo zásadným vyhodnotiť najmä okolnosti a priebeh rozhovoru medzi\nžalobkyňou a jej nadriadeným p. D., keďže tento rozhovor sa uskutočnil bez prítomnosti tretích osôb a\nskutkové tvrdenia strán boli sporné. Pričom súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní sporných skutkových\ntvrdení strán sporu vychádzal jednak z výsluchu strán ako i z listinných dôkazov ( okamžité skončenie\npracovného pomeru a list zo dňa 12.08.2022 spolu s doručenkou), pričom pravdivosť konkrétneho\ndôkazu vyhodnocoval najskôr izolovane a potom vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Tvrdenia\nžalobkyne o tom, že žalovaný jej už nemienil ďalej prideľovať prácu správne vyhodnocoval v kontexte\ns tým, že v daný deň (13.07.2022) sa žalobkyňa dostavila do práce už okolo 9.00 hod a skôr ako\nmala/mohla nastúpiť na pracovnú smenu (prezlečená v pracovnom odeve) jej p. D. predložil dohodu o\nskončení pracovného pomeru. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný jej už nemienil ďalej prideľovať prácu\npodporuje i skutočnosť, že v šatni sa v čase prítomnosti žalobkyne už nachádzali iné veci, čo žalovaný\nnevyvrátil, naopak potvrdil, že za žalobkyňu si počas trvania jej PN zabezpečil náhradu ( vyjadrenie\nzo dňa 10.01.2023). I keď svedok D. na pojednávaní dňa 09.01.2024 poprel, že by žalobkyni povedal,\nže jej nebude prideľovať prácu, jeho konanie svedčí o opaku, keďže predložil žalobkyni ihneď po\npríchode do práce dohodu o skončení pracovného pomeru, čo odôvodnil tým, že nebol spokojný s\njej pracovným výkonom a podľa vyjadrenia žalobkyne, keď túto nepodpísala oznámil jej, že výpoveď\njej príde poštou. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňa nemala záujem vykonávať prácu,\nlen formálne vyzývala žalovaného na prideľovanie práce, je potrebné zdôrazniť, že i keď následne\nprišla žalobkyňa po rozhovore dňa 13.07.2022 do práce a bola opätovne v kontakte s nadriadeným,\ntento netvrdil, že žalobkyni oznámil zmenu rozhodnutia (skončiť so žalobkyňou pracovný pomer), práve\nnaopak, prevzal od žalobkyne ochranné pomôcky, čo opätovne u žalobkyne navodzovalo deklarovanie\nuž dňa 13.07.2022 prejaveného zámeru žalovaného skončiť pracovný pomer so žalobkyňou. Samotný\nodvolateľ v odvolaní nelogicky argumentuje tým, že žalobkyňa sa nedomáhala práce a následne\nargumentuje tým, že žalobkyňa prišla do práce bez výzvy, sama na základe vlastného rozhodnutia,\naby vrátila pracovné pomôcky. Zohľadniac zhorauvedené, žalobkyňa mohla dôvodne predpokladať, že\nžalovaný s ňou mieni ukončil pracovný pomer jednostranne ( keďže nepodpísala dohodu o skončení\npracovného pomeru). Tento záver podporuje i skutočnosť, že žalovaný ani po tom ako získal vedomosť\no ukončení PN žalobkyne a bola mu doručená výzva žalobkyne zo dňa 15.07.2022, v ktorej žalobkyňa\ndeklarovala pripravenosť prácu v zmysle pracovnej zmluvy naďalej vykonávať, na uvedené nereagoval,\nprácu jej neprideľoval ani dňa 13.7.2022, ani vtedy, keď asi o týždeň prišla opäť na pracovisko. Vzhľadom\nk uvedenému mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci zobral do úvahy\nvšetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán vyplynuli, preto nie je možné\nsúdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, preto námietky odvolateľa vyhodnotil\nako nedôvodné.\n10. Vo vzťahu k ďalšiemu odvolateľom uvedenému odvolaciemu dôvodu, že rozsudok prvoinštančného\nsúdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že\nprávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu\npri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak\nsúd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale\ninterpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n\n11. Odvolateľ v podanom odvolaní len vo všeobecnej rovine namietal nesprávnosť právneho posúdenia\nsúdom prvej inštancie, bez toho, aby bližšie uviedol, v čom konkrétne malo spočívať nesprávne\nprávne posúdenie súdom prvej inštancie. Nebolo úlohou odvolacieho súdu vyhľadávať konkrétne vady\nrozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v\nprospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Napriek uvedenému však odvolací súd považoval\nza potrebné upriamiť pozornosť, na to, že na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68\nods. 1 písm. b/ Zákonníka práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca,\na to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným\nspôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer\nso zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje pracovné povinnosti, ak\ndosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzitu závažného porušenia\npracovnej disciplíny“. V uznesení z 29. apríla 2010 sp.zn. 5 Cdo 95/2009 najvyšší súd uviedol, že :\n„Iba porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b/\nZákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter tohto zákonného\nustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu,\naby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou\nsúdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade\nkladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto\núvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu\niba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak bola prijatá)“. Súd prvej inštancie\nposudzujúc žalovaným uvedené dôvody, ktorými odôvodňoval okamžité skončenie pracovného pomeru\nso žalobkyňou dospel k správnemu záveru, že nebolo preukázané porušenie pracovných povinností\nžalobkyne, preto neboli splnené podmienky na postup žalovaného podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b)\nZákonníka práce.\n12. Pokiaľ odvolateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené a\narbitrárne, tieto námietky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. V prejednávanom prípade obsah\nspisu nedáva podklad pre záver, že prvoinštačný súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by\nzaložil nepreskúmateľnosť, nepredvídateľnosť či arbitrárnosť (ktorú odvolateľ naznačuje) predmetného\nrozhodnutia napadnutého dovolaním. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové\na právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,\ndôsledkom čoho by bolo popretie zmyslu a podstaty práva na spravodlivý proces. Samotná skutočnosť,\nže odvolateľ so závermi vyjadrenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesúhlasí a nestotožňuje\nsa s nimi, nemôže sama k tvrdenej arbitrárnosti rozhodnutia, nakoľko do práva na spravodlivý proces\nnepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom\nvšeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS\n3/97 a II. ÚS 251/03).\n13. Ďalšími námietkami odvolateľa sa odvolací súd podrobne nezaoberal, keď tieto nie sú spôsobilé\nprivodiť iné právne hodnotenie stavu veci, ako k akým dospel súd prvej inštancie. I podľa už konštantnej\njudikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09\na podobne). Na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa preto odvolací súd nepovažoval za\npotrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n14. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách\nkonania pred súdom prvej inštancie), ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.\n\n15. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 a\n§ 396 ods. 1, 2 CSP. Nakoľko v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni vznik trov odvolacieho konania z\nobsahu spisu nevyplýval, odvolací súd v súlade s čl. 17 základných princípov CSP prihliadol na procesnú\nekonómiu a rozhodol tak, že žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.\n16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy\n(§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Cpr/12/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": []}