{"guid": "c4d1be5d-6a99-4ddc-9555-ec7d190e1846:7b288bde-2966-4eab-9ce3-31f95732fedf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1324201841.1", "spisova_znacka": "1Cob/32/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/32/2024 z 31. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. mája 2024, sp. zn. 1Cob/32/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1324201841.1", "identifikacne_cislo": "1324201841", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Marková", "sudca_id": 1396, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-markova-1396", "datum_vydania": "2024-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "4Obdo/2/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "e9c57fdc-8fe3-487f-8918-3491c0688403:30bd53b3-a8c0-470d-94b8-ce9da3cf1ad1", "datum": "2025-02-20", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b288bde-2966-4eab-9ce3-31f95732fedf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1324201841.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1324201841.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1324201841.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/32/2024\n1324201841\n31. 05. 2024\nJUDr. Viera Marková\nECLI:SK:KSBA:2024:1324201841.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek\nsenátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: SYSTEM PLUS, s.r.o., so\nsídlom Púpavova 48, 841 04 Bratislava, IČO: 31 385 702, právne zastúpeného: Mgr. Petra Toldyová,\nadvokát, so sídlom Banskobystrická 4, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 035 268,\nproti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., o návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho a neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobu proti uzneseniu Mestského súdu\nBratislava III č. k. 81Cb/24/2024 - 61 zo dňa 18.03.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 81Cb/24/2024 - 61 zo dňa\n18.03.2024 p o t v r d z u j e.\nII. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zamietol návrh\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia s poukazom na § 324 ods. 1, ods.\n3, § 325 ods. 1, § 343 ods. 1 a § 344 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej\nlen „CSP“) a výrokom II. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 262\nods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa\n28.02.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd v prospech žalobcu zriadil záložné právo\nk nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného vo veľkosti podielu 1/1 z celku k\nstavbe so súpisným číslom XXX ako rodinný dom postavený na parcele reg. „C“ č. XXXX, druh\npozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 366 m2 a k nasledovným pozemkom parcely reg.\n„C“ č. XXXX, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 366 m2, č. XXXX, druh pozemku\nZastavaná plocha a nádvorie, o výmere 48 m2 a č. XXXX, druh pozemku Záhrada, o výmere 945\nm2 ako aj k pozemku parcely reg. „E“ č. XXX/X, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, o\nvýmere 140 m2, spoločne zapísané na LV č. XXX v k. ú. E. a k nehnuteľnosti v bezpodielovom\nspoluvlastníctve žalovaného vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/48 z celku na pozemku parcely\nreg. „E“ č. XXX/XXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 580 m2, zapísaného na LV č. XXXX v\nk. ú. E. (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalobca zároveň žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť do\n30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej, alternatívne, aby súd nariadil\nneodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, a to\nvrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu\nvecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, a to až do právoplatného\nskončenia konania vo veci samej s tým, že by súd zároveň uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní odo\ndňa právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci samej. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho/\n\nneodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný bol konateľom a jediným spoločníkom\nspoločnosti ELEE spol. s r.o., následne po zmene právnej formy ELEE v.o.s., ktorá bola ku dňu\n15.08.2023 vymazaná z Obchodného registra SR bez právneho nástupcu. Žalobca mal voči uvedenej\nspoločnosti pohľadávku, ktorej uspokojenia sa domáhal v rámci exekučného konania, ktoré bolo\nzastavené z dôvodu zániku spoločnosti ELEE v.o.s. bez právneho nástupcu. Žalobca uviedol, že\nžalovaný porušil povinnosť ako konateľ spoločnosti ELEE v.o.s., nakoľko nepodal včas návrh na\nvyhlásenie konkurzu, keď zistil platobnú neschopnosť spoločnosti, čím žalobcovi vznikla škoda v\ncelkovej výške 78.178,93 eur. Žalobca vyjadril svoju obavu, že v prípade, ak podá proti žalovanému\nžalobu o zaplatenie uvedenej škody, žalovaný by po doručení žaloby mohol nehnuteľnosti, ktoré vlastní,\npreviesť na tretiu osobu alebo tieto zaťažiť. Žalobca zároveň vyjadril dôvodnú obavu zo zmarenia\nprípadnej exekúcie voči žalovanému, a to s ohľadom na doterajšie konanie žalovaného, kedy došlo\nk zmareniu uspokojenia nároku žalobcu v exekučnom konaní vedenom na majetok spoločnosti ELEE\nv.o.s.. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca mal súdom judikovanú pohľadávku voči spoločnosti\nELEE, spol. s r.o., následne po zmene právnej formy, ELEE v.o.s., ktorá bola vymáhaná v exekučnom\nkonaní vedenom na exekútorskom úrade F. G. G. H. pod sp. zn. 405EX 131/20. Uvedené exekučné\nkonanie bolo zastavené z dôvodu, že spoločnosť ELEE v.o.s. bola ku dňu 15.08.2023 vymazaná z OR\nSR bez právneho nástupcu. Súd prvej inštancie mal ďalej za osvedčené, že žalovaný bol konateľom\na spoločníkom spoločnosti ELEE spol. s r.o. od 13.06.1996 do 11.04.2023 ako aj to, že žalovaný je\nbezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX a na LV č. XXXX v k. ú. E..\n3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzoval pri rozhodovaní o návrhu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia zákonné predpoklady pre jeho nariadenie a mal za osvedčené,\nže na nehnuteľnosti je možné zriadiť záložné právo, t.j. tieto nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom\nzáložného práva. Žalobca osvedčil aj existenciu pohľadávky, t.j. skutočnosť, že voči žalovanému\neviduje pohľadávku (súd skúma len existenciu pohľadávky ako takú, nie je oprávnenosť, či dôvodnosť,\npretože uvedené je predmetom konania vo veci samej). Súd prvej inštancie sa následne zaoberal aj\nexistenciou obavy zo zmarenia budúcej exekúcie a túto nemal za osvedčenú. Žalobca pri osvedčení\nobavy zo zmarenia budúcej exekúcie argumentoval správaním sa žalovaného v rámci exekučného\nkonania, ktoré bolo vedené na majetok spoločnosti ELEE v.o.s. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť\nžalobcu na to, že sa jednalo o exekúciu vedenú na majetok obchodnej spoločnosti a nie na majetok\nžalovaného ako majetok vo vlastnícke fyzickej osoby, preto akékoľvek procesné postupy vykonané v\nrámci exekúcie, boli konaním spoločnosti ELEE v.o.s. a nie konaním žalovaného ako fyzickej osoby.\nSpôsob správania sa obchodnej spoločnosti v rámci exekúcie nedeterminuje automaticky správanie\njej, toho času, už bývalého spoločníka a konateľa v prípade ak bude vedená exekúcie na majetok v\njeho vlastníctve. Spoločnosť ELEE v.o.s. bola z OR SR vymazaná ex offo, čo znamená, že spoločnosť\nnaplnila také zákonné znaky, s ktorými zákon spája výmaz spoločnosti z OR SR. Pri takomto type\nvýmazu príslušný registrový súd koná z úradnej povinnosti, preto nie je možné tvrdiť, že spoločnosť\nELEE v.o.s. výmazom z obchodného registra zmarila exekúciu vedenú na jej majetok. To, že nakoniec\nnedošlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu v rámci exekučného konania, je dôsledok ex offo výmazu.\nNaviac žalovaný prestal byť spoločníkom a konateľom spoločnosti ku dňu 11.04.2023, tzn. v čase, kedy\ndošlo k výmazu spoločnosti ELEE v.o.s. z obchodného registra (dňa 15.08.2023), už žalovaný nebol\nspoločníkom a konateľom tejto spoločnosti, preto ani tvrdenie žalobcu o tom, že samotný žalovaný\nmal zmariť exekúciu vedenú na majetok spoločnosti ELEE v.o.s., nie je súladné so skutkovým stavom.\nObava žalobcu z možného znemožnenia výkonu exekúcie zo strany žalovaného je preto založená len na\ndomnienke žalobcu, t.j. nebola kvalifikovane osvedčená. Súd prvej inštancie ďalej nemal zo skutkových\ntvrdení žalobcu za osvedčené, že by žalovaný vykonával faktické alebo právne úkony, ktorými by sa\nsvojho majetku zbavoval, či inak sťažoval a maril výkon budúcej (potenciálnej) exekúcie. Splnenie tejto\npodmienky je však jednou z obligatórnych podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\nNakoľko nebolo osvedčené, že by žalovaný svoj majetok ponúkal na predaj, predal, disponoval s týmto\nmajetkom iným spôsobom, či ho zaťažoval s tým následkom, že by malo dôjsť k zníženiu hodnoty\njeho majetku, neboli splnené podmienky, za ktorých by sa dalo konštatovať, že existuje reálna hrozba\nzmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že primeranosť\nzásahu v danom prípade nemôže posúdiť, nakoľko žalobca nepredložil súdu žiadne listiny, prípadne\nneosvedčil iné skutočnosti, z ktorých by súd mohol posúdiť, či navrhovaný rozsahu záložného práva\na samotná hodnota nehnuteľností, ktoré majú byť záložným právom zaťažené, sú úmerné vo vzťahu\nk výške pohľadávky. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil žalobcom tvrdené skutočnosti tak, že tento\nneosvedčil obavu zo zmarenia, či sťaženia budúcej exekúcie ako ani primeranosť navrhovaného zásahu,\n\nt.j. navrhovaného rozsahu záložného práva k výške tvrdenej pohľadávky, a preto návrh na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia zamietol.\n4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že nakoľko vyhodnotil, že nariadiť\nzabezpečovacie opatrenie nie je možné, zaoberal sa návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného\nopatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno\ndosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť. Účelom\nzabezpečovacieho opatrenia je práve to, aby na ten majetok, na ktorý je možné zriadiť záložné právo v\nprípade, ak ide o peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi, bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa,\na to namiesto toho, aby sa zakázalo týmto majetkom žalovanému ako jeho vlastníkovi disponovať.\nPodmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je\nvydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné situácie, keď žalobca\nnebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na\nnepeňažné plnenie a pod.) alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu\nobavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri návrhoch podaných pred začatím konania alebo po jeho skončení\nje rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá\nprocesná ochrana. Vzhľadom na to, že sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia z\ndôvodu jeho obavy z ohrozenia exekúcie, t.j. účelu, ktorý možno po naplnení zákonných podmienok\ndosiahnuť zriadením zabezpečovacieho opatrenia, súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladné\nopatrenie v tomto prípade nie je možné nariadiť, a to s poukazom na kogentný charakter § 324 ods. 3\nCSP. Súd prvej inštancie preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.\n5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nv zákonnej lehote elektronicky s autorizáciou, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie\nzrušil alebo zmenil tak, že vo veci vydá zabezpečovacie alebo neodkladné opatrenie v zmysle\npodaného návrhu žalobcu. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil tým, že predložil súdu dôkazy, ktoré\npreukazovali skutočnosti, že žalovaný pôvodnú exekúciu vedenú na obchodnú spoločnosť, ktorej bol\nkonateľom a spoločníkom zmaril tým, že v zrýchlenom konaní previedol svoju historickú nehnuteľnosť\nz majetku spoločnosti a neposkytoval súdnej exekútorke žiadnu súčinnosť a zatajoval majetok (motorové\nvozidlá), čím došlo k zastaveniu exekúcie. S odôvodnením súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožnil\na rozhodnutie považuje za nesprávne. Súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť okolnostiam,\npre ktoré došlo k výmazu žalovaného z OR SR a akým spôsobom dochádzalo k postupnému zbavovaniu\nsa majetku. Podľa žalobcu nie je možné čakať na situáciu, že žalovaný bude svoje nehnuteľnosti\nponúkať na predaj alebo ich zaťažovať. V prípade, ak už by na jeho nehnuteľnosť bolo vyznačené\nvkladové konanie, nebolo by možné dožadovať sa úspešne zriadenia záložného práva zo strany súdu.\nŽalobca predložil súdu tiež správu o priebehu exekúcie, z ktorej je zrejmé, že obchodná spoločnosť mala\nmajetok, avšak potom, ako žalobca udelil súdnemu exekútorovi súhlas so zriadením záložného práva na\nnehnuteľnosť, spoločnosť podala zrýchlený návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech tretej osoby\na k zmene vlastníctva došlo skôr ako katastrálny odbor rozhodol o zriadení exekučného záložného práva.\nSpoločnosť vlastnila tiež viaceré vozidlá, ktoré napriek výzvam leasingových spoločností neprepísala\ndo vlastníctva spoločnosti. Išlo podľa žalobcu o účelové konanie, aby vozidla nemohli byť speňažené\nv rámci exekúcie. Žalobca podal na obchodnú spoločnosť tiež trestné oznámenie, pričom žalovaný sa\ndostavil na výsluch pred vyšetrovateľom, kde uviedol, že majú šesť vozidiel, pričom v prípade piatich\nsplácajú leasing. Tvrdenia žalovaného však boli nepravdivé, keďže leasing bol už dávno splatený.\nŽalovaný zároveň napriek platobnej neschopnosti spoločnosti nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu.\nObchodnú spoločnosť s ručením obmedzeným neskôr žalovaný zmenil na verejnú obchodnú spoločnosť\na svoj obchodný podiel previedol za sumu 1,- eur na americkú spoločnosť, v ktorej bol jediným konateľom\na spoločníkom, preto sa žalobca nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v čase\nvýmazu obchodnej spoločnosti už nebol jej konateľom a spoločníkom. Žalovaný tak porušil ustanovenia\nExekučného poriadku, keď previedol bez súhlasu súdneho exekútora nehnuteľnosť a svoj obchodný\npodiel a ešte k tomu obe za odplatu bez primeraného protiplnenia. Žalobca v podanom odvolaní ďalej\nuviedol, že viaceré súdy vydávajú zabezpečovacie opatrenia aj bez toho, aby bolo preukázané, či\nžalovaný svoju nehnuteľnosť predáva alebo zaťažuje a má za to, že v tomto konaní došlo k rozdielnemu\nrozhodnutiu ako je zvyčajná súdna prax, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na právnu istotu. Žalobca\nsa domnieva, že žalovaný sa bude rovnako správať aj pri žalobcovej budúcej exekúcii a svoje obavy\npovažuje za oprávnené. V neposlednom rade má žalobca za to, že zriadením zabezpečovacieho alebo\nneodkladného opatrenia bude mať žalovaný motiváciu a záujem v súdnom konaní ako aj v exekučnom\nkonaní poskytovať riadnu súčinnosť a nevytvárať prieťahy ako v predchádzajúcom súdnom a exekučnom\n\nkonaní. Žalovaný od roku 2005, kedy bola splatná faktúra, konal preukázateľne tak, aby nemusel\nžalobcovi nič vyplatiť. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že žalovaný sa bude správať rovnako,\nako sa správal ako jediný konateľ a spoločník obchodnej spoločnosti a preto považuje za potrebné\nzriadiť záložné právo za účelom zabezpečenia svojho nároku pred zaťažením alebo prevedením na\ntretiu osobu. Žalobca nevie podať žalobu vo veci samej bez obavy, že nedôjde k reálnemu vymoženiu\njeho nároku.\n6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, a to napriek tomu, že mu dňa 10.05.2024 bola doručená\nvýzva na vyjadrenie spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho\nopatrenia s prílohami, uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie žalobcu.\n7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania\na odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej\ninštancie je vecne správne.\n8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh\nnariadiť neodkladné opatrenie.\n9. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\n10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby\nnenakladala s určitými vecami alebo právami.\n12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,\nniečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n14. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.\n15. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti\nalebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia\npokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.\n16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú\nsplnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez\nvýsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti\nuzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia.\n18. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n19. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n\n20. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.\nZáložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.\n21. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka\nprávoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.\n22. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n25. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s napadnutým uznesením\nsúdu prvej inštancie a s odvolaním žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa\nv napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami\nvýznamnými vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho, ako aj neodkladného\nopatrenia a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia.\n26. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných\nmajetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej\npohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže\nnastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.\n27. Podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia Civilný sporový poriadok vymedzuje v § 343\nods. 1 CSP, pričom tieto sú nasledovné:\na) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh a z toho vyplývajúce uplatňovanie dispozičnej\nzásady v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,\nb) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty dlžníka,\nc) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať\npeňažnú pohľadávku,\nd) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.\n28. Tieto podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sú kumulatívne, čo znamená, že ak čo i\nlen jedna z nich nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť\na návrh na jeho nariadenie musí byť zamietnutý (§ 344 v spojení s § 328 ods. 1 CSP). Zo zásady\nhospodárnosti (čl. 17 CSP) súčasne v tejto súvislosti vyplýva, že ak súd dospeje k záveru, že čo i len\njedna z týchto podmienok nie je splnená, je nehospodárne sa zaoberať tým, či sú splnené ostatné,\npretože ani ak by boli, nemohlo by to už viesť k inému rozhodnutiu.\n29. Zároveň je s ohľadom na ustanovenie § 326 CSP nevyhnutné, aby návrh na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia popri náležitostiach žaloby podľa § 132 obsahoval:\na) opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo\nobavu, že exekúcia bude ohrozená,\nb) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má\nposkytnúť ochrana,\nc) musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia (v danom prípade zabezpečovacieho\nopatrenia) sa navrhovateľ domáha.\n30. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie prijal správny záver,\nže žalobca v podanom návrhu neosvedčil obavu zo zmarenia budúcej exekúcie, t.j. že zaplatenie\njeho pohľadávky bude v prípade exekúcie ohrozené, keď neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje majetku\npredajom, ani že by tento ponúkal na predaj, či ho inak zaťažoval s tým následkom, že by malo dôjsť\n\nk zníženiu hodnoty jeho majetku. Odvolací súd uvádza, že žalobca neosvedčil naliehavosť potreby\nupraviť vzájomné pomery medzi stranami sporu, keď z obsahu návrhu žalobcu nevyplýva, že by\nzáväzok žalobcu bol ohrozený konaním žalovaného. Len samotné neuhradenie pohľadávky žalovaným\na správanie sa iného subjektu (obchodnej spoločnosti ELEE v.o.s.) nemôžu byť dôvodom pre nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia. Žalobca neosvedčil svoju obavu, že exekúcia bude ohrozená reálnym\nkonaním žalovaného. Žalobca ani netvrdil, že by zo strany žalovaného existoval reálny úkon, ktorý\nby smeroval k zbavovaniu sa majetku žalovaným, a to spôsobom, ktorý by minimálne osvedčoval\ndôvodnosť obavy žalobcu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu\nk naplneniu zákonom vyžadovanej kumulatívnej podmienky osvedčenia obavy z ohrozenia budúcej\nexekúcie sa vyžaduje, aby šlo o reálnu obavu, keď úkony dlžníka dopadajú na majetkovú sféru dlžníka\nv tom zmysle, že jeho majetok sa znižuje. Žalobca však takéto správanie sa dlžníka neosvedčil\na poukazoval len na to, že žalovaný bol v minulosti konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti,\npričom exekúcia vedená na majetok danej obchodnej spoločnosti bola neúspešná pre správanie\nsa obchodnej spoločnosti ako povinného, ktorá vyústila do zastavenia exekúcie a nevymoženia\njudikovanej pohľadávky žalobcu ako oprávneného v danej exekúcii. Domnienky žalobcu, že žalovaný\nsa bude správať obdobne ako sa správala obchodná spoločnosť ELEE v.o.s., ktorej bol konateľom\na spoločníkom, nepostačujú pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže sa musí jednať o reálne\nkonanie priamo žalovaného, nie iného subjektu, ktoré má byť spôsobilé vyvolať obavy z ohrozenia\nexekúcie. Skutočnosti ohľadne exekúcie vedenej na majetok obchodnej spoločnosti ELEE v.o.s. podľa\nodvolacieho súdu nesvedčia o reálnom znižovaní majetkových hodnôt žalovaného. V danom prípade\ntak odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie uvádza, že nie je splnená podmienka\nexistencie obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobca v podanom odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie\nnesprávne vyhodnotil, že žalovaný už nebol konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti ELEE\nv.o.s. v čase jej výmazu, keď podľa žalobcu žalovaný previedol svoj obchodný podiel na svoju americkú\nspoločnosť, v ktorej bol rovnako konateľom a spoločníkom. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza,\nže ani uvedená skutočnosť nezakladá osvedčenie potreby upraviť vzájomné pomery, nakoľko ako už\nbolo uvedené, pre osvedčenie obavy je nevyhnutné, aby sa jednalo priamo o konanie žalovaného vo\nvzťahu k jeho majetku. Výmaz iného subjektu, prevod majetku iného subjektu a ani zmena v riadiacich\nštruktúrach iného subjektu (obchodnej spoločnosti) nepredstavuje také konanie, ktoré by osvedčovalo\nsnahu o zbavovanie sa majetku žalovaného, znižovanie jeho hodnoty, či iné jeho zaťaženie. Nad rámec\nuvedeného odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, na\nzáklade ktorých by bolo vôbec možné posúdiť, či ním navrhovaný zásah do práv žalovaného je v súlade\nso zásadou primeranosti. Záver súdu prvej inštancie o nemožnosti posúdenia proporcionality rozsahu\nzáložného práva vo vzťahu k výške pohľadávky žalobcu je tak správny a dôvodný.\n31. Žalobca svojím odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie ako celok, teda jeho odvolanie\nsmerovalo nielen voči zamietnutiu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale aj voči\nzamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom odvolanie vo vzťahu k obom\nzamietnutým návrhom odôvodňoval žalobca rovnakými skutkovými okolnosťami.\n32. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na to, že žalobca sa\ndomáhal nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu jeho obavy z ohrozenia exekúcie, t.j. účelu, ktorý\nmožno po naplnení zákonných podmienok dosiahnuť zriadením zabezpečovacieho opatrenia, nebolo\nmožné nariadiť žalobcom požadované neodkladné opatrenie, a to s poukazom na kogentný charakter\n§ 324 ods. 3 CSP. Súd prvej inštancie preto správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy\nv ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to\nak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákon inými\nslovami prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje\nvyužitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to: a/ potreba bezodkladnej úpravy pomerov a b/ obava\nz ohrozenia výkonu exekúcie. V každom prípade je však v zmysle § 324 ods. 3 CSP nariadenie\nneodkladného opatrenia podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím\nopatrením podľa § 343 CSP, teda vždy je potrebné splniť tiež podmienku subsidiarity neodkladného\nopatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť\na pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že\nostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Splnenie uvedenej\npodmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej\n\npovinnosti. Primárne tak musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje a následne\ntento vyhodnotiť vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Je potrebné uviesť, že\nzabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových\nhodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude\nohrozená. Ak sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania,\nbude naň nadväzovať konanie vo veci smej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej\npohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho\npovažovať za splnenú iba vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené\n(napr. ak dlžník nie je vlastníkom veci).\n33. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie správne skúmal splnenie\npodmienky podľa § 324 ods. 3 CSP a zaoberal sa skúmaním, či žalobcom sledovaný účel nemožno\ndosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Ako je zrejmé z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,\nžalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje jediný cieľ, a to aby nehnuteľný majetok,\nvo vzťahu ku ktorému žiada nariadiť neodkladné opatrenie, zostal vo vlastníctve žalovaného, aby tak\nnedošlo k zmareniu možnosti uspokojiť žalobcu, ktorý má voči žalovanému pohľadávku. Žalovaný je\nvlastníkom nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia,\nčo v konaní nebolo sporné a uvedené zároveň vyplýva z predložených LV č. XXX a LV č. XXXX\nv k. ú. E.. Sám žalobca v návrhu uvádza, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia je zabrániť\nžalovanému zaťažiť majetok žalovaného, alebo tento previesť na tretiu osobu. V tejto súvislosti je\nodvolací súd nútený v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatovať, že z účelu, ktorý žalobca\nprezentuje a svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje, je jednoznačne zrejmé,\nže tento je možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, keďže v dôsledku zriadenia\nzáložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného, by bola zabezpečená peňažná pohľadávka\nžalobcu a bolo by zároveň sťažené speňaženie takéhoto majetku žalovaného. V danom prípade tak\nzabezpečovacie opatrenie malo jednoznačne prednosť, keďže bolo možné zabezpečiť účel sledovaný\nžalobcom aj zriadením záložného práva na nehnuteľnom majetku žalovaného. Bolo v záujme vlastného\nprocesného úspechu žalobcu osvedčiť, že nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia, ale že iba nariadením neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť ním sledovaný účel.\nUvedené skutočnosti žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil a z návrhu žalobcu je zrejmé, že sa\ndomáhal nariadenia neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia na základe rovnakých\nskutkových okolností, teda bez ohľadu na jednotlivé špecifiká týchto inštitútov s cieľom akýmkoľvek\nspôsobom obmedziť žalovaného. Napokon odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní\nprezentoval zároveň aj iný účel nariadenia opatrenia (či už neodkladného alebo zabezpečovacieho),\nkeď oproti pôvodnému návrhu uviedol, že nariadením zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia\nbude mať žalovaný motiváciu poskytovať súdom súčinnosť a nevytvárať prieťahy. Uvedené tvrdenie\nžalobcu je potrebné primárne vnímať ako neprípustnú novotu v odvolacom konaní, avšak takto\nprezentovaný účel nariadenia neodkladného opatrenia by nebol spôsobilým účelom ani v prípade, ak\nby ho žalobca uvádzal už v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože účelom\nnariadenia neodkladného opatrenia nie je odstrániť prieťahy v konaní, ani zlepšiť súčinnosť strán sporu.\n34. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že žalobca nielen v návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, ale ani v podanom odvolaní,\nneuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé\nrozhodnutie a neboli naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody. Odvolací súd uvádza, že v konaní sa\nsúd prvej inštancie nedopustil žiadnej vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú\nby musel odvolací súd prihliadať. Obsah odvolania žalobcu preto nebol spôsobilý spochybniť správnosť\nzáverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v\nňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by\nspochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Súd\nprvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol,\nnakoľko v konaní neboli zo strany žalobcu osvedčené základné predpoklady pre jeho nariadenie,\nkeďže nebola splnená podmienka odsvedčenia existencie reálnej hrozby zmarenia, či sťaženia budúcej\nexekúcie. Rovnako správne súd prvej inštancie zamietol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,\nnakoľko ak účel sledovaný žalobcom bolo možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia,\npotom súd prvej inštancie správne konštatoval splnenie podmienok pre zamietnutie návrhu žalobcu na\nnariadenie neodkladného opatrenia, pretože ak nie je splnená čo i len jedna z podmienok pre nariadenie\nneodkladného opatrenia, nie je možné takému návrhu vyhovieť.\n\n35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných\nustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho\ndôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej\ninštancie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 potvrdil.\n36. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n38. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému\nvzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konania\nžiadne trovy konania nevznikli, odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018, podľa\nktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli,\nje v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,\nže sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva).\n39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "4Obdo/2/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "e9c57fdc-8fe3-487f-8918-3491c0688403:30bd53b3-a8c0-470d-94b8-ce9da3cf1ad1", "datum": "2025-02-20", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "81Cb/24/2024", "guid": "a8646778-f5f7-4e57-a838-476a9ba26afa:c393dfa0-5519-4b3a-b2ff-512897a7d561", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}