{"guid": "d9333a93-42e2-49ea-85d6-88c353b6341b:b7a93faa-fa2c-457f-a646-9aeea7f33257", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1406203825.3", "spisova_znacka": "14Co/17/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/17/2024 z 22. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. októbra 2024, sp. zn. 14Co/17/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1406203825.3", "identifikacne_cislo": "1406203825", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2024-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7a93faa-fa2c-457f-a646-9aeea7f33257", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1406203825.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1406203825.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1406203825.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/17/2024\n1406203825\n22. 10. 2024\nJUDr. Darina Kriváňová\nECLI:SK:KSBA:2024:1406203825.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia\nsenátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová v právnej veci žalobkyne v 1. rade: C. E., X..\nXX.XX.XXXX, V. L. P. Č.. XXX/X, XXX XX L. - G., žalobkyne v 2. rade: F. - C. E., X.. XX.XX.XXXX, V.\nL. P. Č.. XXX/X, XXX XX L. - G., obidve zastúpené: Mgr. Martinom Dohňanským, advokát s. r. o., so\nsídlom Dobrovičova 16, 811 09 Bratislava, IČO: 52 780 091, proti žalovanej v 1. rade: A. H., K.. Y., X..\nXX.XX.XXXX, V. L. J. Č.. XXXX/XX, XXX XX L. - J., proti žalovanej v 2. rade: U. Y., X.. XX.XX.XXXX, V. L.\nP. XXX/X, XXX XX L. - G., obidve zastúpené: Advokátska kancelária Ficek & Partners, so sídlom Žilinská\n14, 811 05 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o zriadenie vecného\nbremena, o odvolaní žalobkýň v 1. a v 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného\nsúdu Bratislava IV č.k. 7C/42/2006-642 zo dňa 14.04.2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/42/2006-642, zo dňa 14.\napríla 2022, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. 7C/42/2006, p o t v r d z u j e .\nII. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 7C/42/2006-642 zo dňa 14.04.2022, teraz vedená na\nMestskom súde Bratislava IV 7C/42/2006 vo veci o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\na o zriadenie vecného bremena rozhodol tak, že\nI. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo C. E., X.. XX.XX.XXXX, F. - C. E., X.. XX.XX.XXXX C. A.\nH.A., K.. Y., X.. XX.XX.XXXX C. U. Y., K.. J., X.. XX.XX.XXXX, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v\nk.ú. Devín zapísaným Katastrálnym úradom v Bratislave, správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu,\npracovisko Bratislava IV na LV č. XXX:\n- parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2\n- parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2\n- parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 88 m2\n- parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 131 m2, tak, že\ndo podielového spoluvlastníctva C. E., X.. XX.XX.XXXX C. F. - C. E., X.. XX.XX.XXXX súd prikazuje\n- z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 229 m2 v novom stave parcelu č. XXXX/X - zastavaná plocha o\nvýmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 124 m2\n- z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 89 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o\nvýmere 98 m2, každá v 1/2-ici,\n\ndo podielového spoluvlastníctva A. H., K.. Y., X.. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/12 a U. Y.,\nK.. J., X.. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 5/12, súd prikazuje\n- z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 229 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o\nvýmere 14 m2,\n- z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 194 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o\nvýmere 107 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 79 m2,\nz pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 131 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha\no výmere 121 m2,\ntak ako je zaznačené v Geometrickom pláne na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/X - 5 a č. XXXX/X,\n2, č. 120/2005 vyhotovenom dňa 29.09.2005 Ing. Milicou Vaškovou, spolu so záznamom o podrobnom\nmeraní zmien č. 2756 v znaleckom posudku č. 1/2016 znalca z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie\ngeodézia A.. K. F., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.\nII. Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech žalovaných v 1. a 2. rade podľa znaleckého posudku č.\n1/2016 znalca A.. K. F., zapracované vo variante \"C\" znaleckého posudku č. 1/2016, spočívajúce v\npovinnosti žalobkýň v 1. a 2. rade strpieť právo prechodu žalovaných v 1. a 2. rade cez p. č. XXXX/\nXX, B. J.. Č.. XXXX/XX, F. J.. Č.. XXXX/XX (R.), Y. J. Ž. Y. X. C. X. K. R. J. Ž. Y. X. C. X. K. F. J.. Č..\nXXXX/XX (R.) B. J.. Č.. XXXX/XX C. F. J.. Č.. XXXX/XX (H. U.) B. J.. Č.. XXXX/XX C. B. Y. F. C. R. Y.\nJ. Ž.Ý. Y. X. C. X. K. Y. J. Ž. Y. X. C. X. K. R. Y. A. R. F. J.. Č.. XXXX/XX (R.) B. J.. Č.. XXXX/XX C.\nF. J.. Č.. XXXX/XX (H. U.) B. J.. Č.. XXXX/XX.\nIII. Súd žalobkyni v 1. a 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania.\nIV. Súd priznal nárok na náhradu trov konania štátu Slovenskej republike titulom znalečného\nvyplateného zo štátnych finančných prostriedkov voči stranám sporu.\n2. Žalobkyne v 1. a v 2. rade sa podanou žalobou domáhali proti pôvodne označeným žalovaným v\n1. a v 2. rade E. Y. (B. XX.XX.XXXX) C. U. Y., zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva\nnasledovne: \"Podielové spoluvlastníctvo C. E., X.. XX.XX.XXXX, F. - C. E., X.. XX.XX.XXXX C. E. Y.\nX.. XX.XX.XXXX s manželkou U. Y., K.. J., X.. XX.XX.XXXX, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.\nú. Devín zapísaným Katastrálnym úradom v Bratislave, správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu,\npracovisko Bratislava IV na LV č. XXX:\n- parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2\n- parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2\n- parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 88 m2\n- parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 131 m2, sa zrušuje.\nDo podielového spoluvlastníctva C. E., X.. X.X.XXXX C. F. - C. E., X.. XX.XX.XXXX súd prikazuje:\n- z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 229 m2 v novom stave parcelu č. XXXX/X - zastavaná plocha o\nvýmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 124 m2\n- z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 89 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o\nvýmere 98 m2, každá v 1/2-ici\n- do bezpodielového spoluvlastníctva manželov E. Y., X.. XX.XX.XXXX C. U. Y., K.. J., X.. XX.XX.XXXX\nsa prikazuje\n- z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 229 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o\nvýmere 14 m2\n- z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 194 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o\nvýmere 107 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 79 m2\n- z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 131 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o\nvýmere 121 m2, tak ako je zaznačené v geometrickom pláne na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/\nX - 5 a č. XXXX/X, 2, č. 120/2005 vyhotovenom dňa 29.9.2005 A.. H. Y., ktorý je nedielnou súčasťou\nrozsudku.\"\nŽalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. a 2. rade so žalovanými v 1. a 2. rade (E. Y. C. U. Y.) sú\npodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Devín, v obci Bratislava - MČ\nDevín zapísaných na LV č. XXX ,a to\n- parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2\n- parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2\n- parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 88 m2\n\n- parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 131 m2, v nasledovných spoluvlastníckych podieloch: Pôvodne\noznačení žalovaní v 1. a 2. rade v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sú vlastníkmi 1-ice\nnehnuteľnosti, žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v druhom rade 1-iny (žalobkyne v 1. a 2. rade nadobudli\nvlastníctvo k nehnuteľnostiam dedičským rozhodnutím č. G.-XX, G. zo dňa 25.10.1999, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 04.12.2004.)\nNa parc. č. XXXX/X sa nachádza stavba - rodinný dom\nso súp. č. 956, ktorý je zapísaný na LV č. XXX kat. územie Devín, v obci Bratislava - m.č. Devín,\nktorého vlastníkom je žalobkyňa v 1. a 2. rade každá v 1-ici. Strany sporu nehnuteľnosti užívajú\nspoločne, ale nevedia sa dohodnúť o hospodárení so spoločnou vecou, jej užívaní, ani na stavebných\núpravách, ktoré sú vzhľadom k tomu, že stavba na pozemkoch, ktoré sú v spoluvlastníctve, je v\nstave vyžadujúcom rekonštrukciu, nevyhnutné. Nehnuteľnosti sú reálne deliteľné a žalobkyne v 1. a 2.\nrade navrhli vysporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, že nehnuteľnosť sa reálne rozdelí, ako je\nzaznačené v geometrickom pláne na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/X-X C. Č.. XXXX/X, X C. Č..\nXXX/XXXX, Y. G. XX.X.XXXX A.. H. Y. tak, že:\na) z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 229m2 vzniknú v novom stave pozemky:\n1. parc. č. XXXX/X - zast. plocha o výmere 99 m2\n2. parc. č. XXXX/X - zast. plocha o výmere 124 m2\n3. parc. č. XXXX/X - zast. plocha o výmere 14 m2\nb) z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 194m2 vzniknú v novom stave pozemky:\n1. parc. č. XXXX/X - zast. plocha o výmere 107 m2\n2. parc. č. XXXX/X - zast. plocha o výmere 79 m2\nc) z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 88 m2 vznikne v novom stave pozemok\n1. parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 98m2 sa\nd) z pôvodnej parc. č. 1XXX/X o výmere 131m2 vznikne v novom stave pozemok\n1. parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 121m2\nŽalobkyne v 1. a 2. rade poukázali na § 142 ods. 1 Obč. zák. a žiadali, aby súd v nadväznosti na\nuvedené prihliadol na účelnosť využitia nehnuteľnosti a navrhli vyporiadanie reálnou deľbou na základe\npredloženého geometrického plánu.\n3. Žalovaní v 1. a 2. rade (označení v žalobe - E. Y. C. U. Y.) písomným podaním zo dňa 15.08.2006\n(označili ho ako \"vzájomný návrh k žalobe\", ale podľa §142 Obč. zák. návrh žalovaných na iný\nspôsob vyporiadania než aký požadujú žalobkyne nie je vzájomným návrhom, ale len súčasťou ich\nprocesnej obrany viď rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo1962/2002) sa k podanej žalobe vyjadrili s\ntým, že spôsob navrhnutý v žalobe nezohľadňuje reálne užívanie pozemkov ani hodnotu pozemkov,\nkeďže navrhovaným rozdelením nevzniknú dve časti rovnakej hodnoty. S bývalými spoluvlastníkmi\npredmetných nehnuteľností (H. C. E. J. - rodičmi žalovanej) sa žalovaní dohodli na užívaní spoločných\npozemkov a dostali do užívania pozemky parc. č. XXXX/X C. J.. Č.. XXXX/X, uvedený pozemok\n- záhradu zveľaďovali vysádzaním drevín, kríkov, navážaním rekultivačnej zeminy a vybudovaním\nskleníka a tu sa nachádza žumpa žalovaných. Pozemok s parc. č. XXXX/X bol v užívaní bývalých\nspoluvlastníkov a je v zanedbanom stave rozdelený asymetricky niekoľkými betónovými chodníkmi,\npôda je kamenistá. V navrhovanom vyporiadaní by tento pozemok mali nadobudnúť žalovaní v 1. a 2.\nrade (E. Y. C. U. Y.). Vzhľadom na dlhodobé užívanie záhrady, vynaloženú prácu a finančné prostriedky\nna jej zveľaďovanie nepokladali navrhované vyporiadanie pozemkov za prijateľné. Žalovaní v 1. a 2.\nrade (E. Y. C. U. Y.) si k užívanej záhrade vytvorili vzťah, predstavuje pre nich miesto oddychu aj\npre vek žalovaných v 1. a 2. rade, a nemožno spravodlivo očakávať, že si pozemok parc. č. XXXX/X,\nktorý by im mal pripadnúť a ktorý je ako záhrada nevyužiteľný, zveľadia obdobným spôsobom. Obaja\nžalovaní v 1. a 2. rade sú poberateľmi starobného dôchodku a tento je ich jediný príjem. Poukázali\nna skutočnosť, že žalobkyne v 1. a 2. rade v rodinnom dome nebývajú, chodievajú tam nepravidelne,\nnemajú k nehnuteľnostiam vybudovaný taký úzky vzťah ako žalovaní v 1. a 2. rade (E. Y. C. U. Y.),\nnepodieľajú sa ani na zveľaďovaní spoločných nehnuteľností. Pri rozdelení nehnuteľností by sa tak\nmalo prihliadnuť na evidentne bližší vzťah strán k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko rozdelenie\nnehnuteľností v prospech žalobcov v 1. a 2. rade by výraznejšou mierou zasiahlo do záujmu žalovaných\nv 1. a 2. rade a spôsobu ich života, ako by to bolo pri rozdelení v prospech žalovaných v1. a 2. rade. S\nbývalými vlastníkmi žalovaní v 1. a 2. rade (E. Y.U. C. U. Y.) užívali nehnuteľnosti spoločne na základe\nvzájomnej dohody a nemali s nimi žiadne konflikty. Žalobkyne v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiam dedením po zosnulom manželovi žalobkyne v 1. rade, vnukovi bývalých vlastníkov,\n\nktorý nadobudol vlastnícke právo k domu a nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy. Poukázali\nna § 139 ods. 1 Obč. zák. s tým, že konanie žalobkyne v 1. rade nasvedčuje tomu, že nerešpektuje\npráva žalovaných v 1. a 2. rade (E. Y. C. U. Y.) ako spoluvlastníkov nehnuteľností. Žalovaní v 1. a\n2. rade bývajú v tzv. dvojdome a majú vo vlastníctve dom vedený na LV č. XXX a tento má spoločnú\nstenu a časť strechy, spoločný rozvodový držiak je umiestnený po dohode s predchádzajúcimi vlastníkmi\ndomu na tej časti strechy, ktorá je vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade (22.06.2006 žalobkyňa v 1.\nrade odpojila prívod el. energie zo strešného rozvádzača do domovej rozvodnej skrine žalovaných v\n1. a 2. rade - žalovaní E. C. U. Y., podali oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu\n§ 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. v znení neskorších priestupkov). Namietali, že navrhované\nriešenie žalobkýň v 1. a 2. rade nerieši otázku inžinierskych sietí (potrubie, kanalizácie, vodovodu, prívod\nkáblovej televízie, telefónny kábel - tieto by sa ocitli na pozemku, ktorý žalobkyne navrhujú nadobudnúť\ndo ich vlastníctva bez vyriešenia oprávnenia žalovaných k uvedeným sieťam). Základným princípom\nvyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi obe strany je rozdelenie podľa toho, ktorú\nčasť nehnuteľnosti reálne užívajú a obhospodarujú (predložili grafické zobrazenie reálneho užívania\npozemkov) a s poukazom na § 142 ods. 1 Obč. zák. žiadali súd, aby prihliadol aj na účelné využitie veci\na navrhli, aby žalobkyne v 1. a 2. rade nadobudli do podielového spoluvlastníctva parc. č. XXXX/X a\nč. XXXX/X a žalovaní v 1. a 2. rade (E. Y. C. U. Y.) aby nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov pozemok parc. č. XXXX/X C. Č.. XXXX/X (celková rozloha pozemkov žalobkýň by bola 360m2\na žalovaných 282m2 a za tento rozdiel by žalovaní (E. Y. C. U. Y.) nepožadovali finančnú kompenzáciu.\nPoukázali na § 142 ods. 3 Obč. zák. a navrhli v záujme zabezpečenia prístupu žalobkýň v 1. a 2. rade\nk ich pozemku parc. č. XXXX/X zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu žalobkýň v 1. a\n2. rade cez pozemok parc. č. XXXX/X, ktorý by bol vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade (E. C. U.\nY.). V záujme zabezpečenia prístupu žalovaných v 1. a 2. rade k ich domu a pozemku navrhujú zriadiť\nvecné bremeno spočívajúce v práve prechodu žalovaných v 1. a 2. rade cez pozemok parc. č. XXXX/\nX, ktorý by bol vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade a povinnosti žalobkýň v 1. a 2. rad strpieť vedenie\ninžinierskych sietí cez ich pozemok, a to súčasných: potrubie, kanalizácie, vodovodu, prívod káblovej\ntelevízie, telefónny kábel, el. vedenie, prívod plynu. Týmto by zostalo zachované užívanie súčasného\nchodníka, ktorý sa nachádza na pozemkoch parc. č. XXXX/X C. Č.. XXXX/X vrátane inžinierskych sietí\npod jeho povrchom. Navrhované riešenie žalovaných v 1. a 2. rade rešpektuje súčasný dlhodobý stav\nužívania pozemkov, vynaložené náklady, energiu a čas na ich obhospodarovanie zo strany žalovaných,\nrešpektuje súčasnú podobu a rozlohu parciel a nie je potrebné vyhotovovať nový geometrický plán\na vytyčovať nové parcely, zachováva využitie súčasného chodníka cez nehnuteľnosti, kadiaľ vedú aj\ninžinierske siete. Navrhli alternatívne riešenie: Do vlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade aby pripadol\npozemok parc. č. XXXX/X o rozlohe 229 m2, do vlastníctva žalovaných by pripadli pozemky XXXX/X,\nXXXX/X, XXXX/X o celkovej rozlohe 413m2. V záujme zabezpečenia prístupu žalovaných k ich domu\na pozemku by sa v ich prospech zriadilo vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu žalovaných cez\npozemok parc. č. XXXX/X, ktorý by bol vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade ako aj povinnosť žalobkýň v\n1. a 2. rade strpieť vedenie inžinierskych sietí cez ich pozemok. Vzhľadom k tomu, že by žalovaní v 1. a\n2. rade (E. Y. C. U. Y.) získali pozemky o celkovej rozlohe 413m2, pričom veľkosť pozemkov pripadajúca\nna podielového spoluvlastníka v 1-ici je 321 m2 (čo je polovica z celkovej rozlohy nehnuteľnosti 642\nm2), za tento rozdiel - 92 m2 - by žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili žalobkyniam finančnú kompenzáciu za\npomoci ich dcéry (súčin čísla 92 a hodnoty 1m2 pozemku parc. č. XXXX/X určenú znaleckým posudkom).\nS poukazom na uvedené súd po výsluchoch strán sporu a vykonanej obhliadke nehnuteľnosti nariadil\nznalecké dokazovanie.\n4. Vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 7C/42/2006-524 zo dňa 11.04.2017 a\nžalobu zamietol s tým, že s poukazom na uvedené rešpektoval dispozičnú zásadu a svojím rozhodnutím\nproti vôli strán nezaložil stav, za ktorého by strany sporu na zrušení podielového spoluvlastníctva\nnemali vôbec záujem s poukazom na skutočnosť, že akékoľvek rozdelenie pre obidve strany sporu bez\nzváženia finančného dopadu na obidve strany, nie je absolútne korektné. Stany sporu nepredložili podľa\nust. § 209 CSP súkromný znalecký posudok a ani v zmysle CSP nenavrhli lehotu na jeho doloženie\n(§ 181 ods. 4 CSP) súkromného znaleckého posudku (§ 153, § 154 CSP - sudcovská a zákonná\nkoncentrácia - prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr\ndo vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí) týkajúci sa odborného posúdenia vykonateľnosti\na nákladovosti príslušných stavebných úprav v súvislosti s rozdelením a vznikom vecných bremien (v\ndanom prípade bolo potrebné skúmať a riešiť aj prístup k stavbám a to aj s ohľadom na zlý zdravotný\nstav žalovaných, príjazd sanitky, hasičov a pod. čo súvisí aj s následnými stavebnými úpravami prístupu\nk nehnuteľnosti - k vzniknutým parcelám a k rodinnému domu, pričom žalobkyne vyslovili obavu z\n\nbudúcich vzájomných vzťahov po vytvorení vecného bremena a reálnym rozdelením sa snažili vyriešiť\nuž aj tak zlé vzťahy spoluvlastníkov), príslušných stavebných úprav z hľadiska funkčnosti stavieb a\nich pripojenia vody a energií, a teda do vyhlásenia uznesenia ktorým bolo dokazovanie skončené\nstrany sporu neoznámili súdu, akú sumu s poukazom na uvedené sú ochotní vynaložiť na rozdelenie\n(sudcovská a zákonná koncentrácia podľa § 153 a nasl. CSP, pričom uvedené je odbornou otázkou,\nktorú nie je možné zodpovedať bez súčinnosti znalca). Síce platí, že nikoho zo spoluvlastníkov nemožno\nnútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, avšak na druhej strane v zmysle § 142 ods. 2 Obč. zák. z\ndôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo. Súd v danom prípade\nvzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré nepovažoval za predčasné či nepodložené a to už\njednak vzhľadom na dĺžku prebiehajúceho konania a dokazovanie vykonávané od roku 2006 do roku\n2017 a teda vzhliadol dôvody pre ktoré sa rozhodol nezrušiť a nevyporiadať podielové spoluvlastníctvo\nstrán sporu (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nakoľko v priebehu dokazovania (po dobu 11 rokov)\nzistil tieto vážne okolnosti na strane žalovaných v 1. a 2. rade a to najmä ich vysoký vek, vážny a zlý\nzdravotný stav ( žalovaný v 1. rade bol zdravotne ťažko postihnutý - preukaz FO ZŤP so sprievodcom\n*186550 - č.l.426 a mal vážne ochorenie, pohyboval sa pomocou barlí a vozíka), ako aj na ich zlú sociálnu\nsituáciu ( ich jediným zdrojom príjmu bol/je dôchodok, pričom súdnym znalcom uvedené v znaleckom\nposudku č. 1/2016 verzie B, C vyžadujú finančnú investíciu a s verziou A žalobkyne nesúhlasili), pričom\nžalovaní v 1. a 2. rade boli/sú odkázaní na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti a nemali inú možnosť\nako uspokojiť svoje bytové potreby. S ohľadom na vysoký vek žalovaných v 1. a 2. rade a dobu po ktorú\npredmetnú nehnuteľnosť užívajú sa u žalovaných v 1. a 2. rade vytvorila silná osobná citová väzba na\npredmetnú nehnuteľnosť. Z predložených listinných dôkazov a výpovedí strán sporu bolo preukázané,\nže u žalobkýň v 1. a 2. rade ide v prvom rade o vyriešenie vzájomných užívacích vzťahov (problémy\ns užívaním nehnuteľností, a vzniknuté problémy so stavebným konaním či susedské nezhody), pričom\notázka zániku spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností nemala pre žalobkyne v 1. a 2. rade prioritu\n(žalovaní v 1. a 2. rade v prípade, ak by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo, tak by súhlasili s verziou\nsúdneho znalca A, ale žalobkyne v 1. a 2. rade s verziou A nesúhlasili z dôvodu budúcich možných\nnezhôd, súhlasili iba s verziou B, C, pričom tieto znalcom opísané verzie vyžadujú investíciu nielen času,\nale aj nemalé množstvo finančných prostriedkov, ktoré ale žalovaní v 1. a 2. rade nemali - dokladovali\nmajetkové pomery, ich jediným príjmom bol/je dôchodok žalovaného v 1. rade 346,60,- eur a žalovaného\nv 2. rade 378,60,- eur - č.l. 429-448). Nakoľko žalobkyne v 1. a 2. rade si touto žalobou riešili ich\nsporné užívacie vzťahy (problémové vzťahy so žalovanými v 1. a 2. rade ohľadom nutnosti rekonštrukcie\ndomu vo vlastníctve žalobkýň, pričom sa nevedeli dohodnúť na spôsobe užívania a na hospodárení),\nsúd dospel k záveru, že teda nie je u nich otázka zániku spoluvlastníctva prioritou a s ohľadom na\nuvedené dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v opísaných skutočnostiach (rozsudok NS SR z\n25. januára 1998 sp.zn. 4Cdo137/97, R100/1999) dospel k záveru, že tieto sú takej povahy, že záujem\nžalovaných v 1. a 2. rade ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený (t.j. stav v akom sa nehnuteľnosť\nmomentálne nachádza) v porovnaní so záujmom žalobkýň v 1. a 2. rade zrušiť spoluvlastníctvo, sa\nsúdu ukázal v tomto prípade významnejší, prednejší, a preto žalobu zamietol. Dňa 05.05.2017 (č.l. 546)\ndoručili žalobkyne v 1. a 2. rade odvolanie proti rozsudku a žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok\ntak, že podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Devín, zapísaným na LV\nč. 1XX a to:\n- parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2\n- parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2\n- parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 88 m2\n- parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 131m2 , zruší a rozdelí ho medzi strany sporu v súlade s\ngeometrickým plánom, ktorý tvorí prílohu č. 5 (Variant \"C\") - neoddeliteľnú súčasť znaleckého posudku\nč. 1/2016 súdneho znalca A.. K. F., pričom nevyhnutné náklady s rozdelením predmetu podielového\nspoluvlastníctva zaviaže strany sporu hradiť rovnakým dielom.\n5. Pôvodne žalovaný v 1. rade: E. Y.U., B. G. XX.XX.XXXX. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV\nzo dňa 11.12.2018, sp. zn. XXD/XXX/XXXX, G. XX/XXXXM (právoplatného dňa 11.12.2018) vyplýva,\nže poverený notár schválil Dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva poručiteľa menom E. Y., X..\nXX.XX.XXXX, B.. XX.XX.XXXX, podľa ktorej spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sú\npredmetom tohto sporu, nadobudli:\n- A. H., K.. Y., X.. XX.XX.XXXX, dcéra poručiteľa a\n- U. Y., K.. J., X.. XX.XX.XXXX, manželka poručiteľa.\n\n6. Podľa § 63 ods. 1, 2 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,\nsúd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní\nsúd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi\nstrany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o\nktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.\n14Co/204/2017-568 zo dňa 10.12.2019, právoplatným dňa 24.01.2020, rozhodol o pokračovaní v konaní\ns IY. H., K.. Y., X.. XX.XX.XXXX, L. J. XX, L. (dcérou poručiteľa), ako so žalovanou v 1. rade, namiesto\npôvodného žalovaného v 1. rade: E. Y., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, v súlade s citovanými zákonnými\nustanoveniami rozhodol odvolací súd o tom, že ako so žalovanou v 1. rade pokračuje ďalej v konaní\ns dcérou poručiteľa, ktorá podľa výsledku dedičského konania nadobudla predmetné nehnuteľnosti v\n1/3-ine k podielu patriaceho do dedičstva. O pokračovaní v konaní s manželkou poručiteľa - U. Y., K..\nJ., X.. XX.XX.XXXX, ktorá podľa výsledku dedičského konania nadobudla predmetné nehnuteľnosti v\n2/3-inách k podielu patriaceho do dedičstva, nebolo potrebné rozhodnúť, lebo je už od začatia konania\nstranou sporu - žalovanou v 2. rade.\n7. Podľa LV č. XXX, okres Bratislava, obec BA - m.č. Devín, kat. úz.: Devín, je stav vlastníctva\nnasledovný:\nOkres: Bratislava IV, Obec: BA-m.č. DEVÍN, Katastrálne územie: Devín, Parcely registra \"C\" evidované\nna katastrálnej mape:\n- parc.č. XXXX/X, výmera 229m2, zastavaná plocha a nádvorie (právny vzťah k stavbe je evidovaný\nna LV č. XXX), spôsob využívania pozemku 15,\n- parc.č. XXXX/X, výmera 194m2, zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku 16,\n- parc.č. XXXX/X, výmera 88m2 záhrada, spôsob využívania pozemku 4,\n- parc.č. XXXX/X, výmera 131m2 záhrada, spôsob využívania pozemku 4,\n(15 - Pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, 4 - Pozemok\nprevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie,\nokrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny, 16 - Pozemok, na ktorom je postavená\nnebytová budova označená súpisným číslom, 1 - Pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, 5\n- Vlastník pozemku nie je vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku)\nVlastníci :\n1. Y. U., K. J., P. X, L., J. XXX XX, R.\n2. E. C., K. XX\n3. E. F. - C., K. XX\n4. H. A., K. Y., J. XX, L., J. XXXXX, R.\n8. Žalobkyne v 1. a 2. rade doručili súdu odvolanie (č.l. 546-548) proti rozsudku. Žalovaní v 1. a 2. rade\nsa k odvolaniu vyjadrili písomným podaním doručeným dňa 24.07.2017 (č.l. 552-553) s tým, že žiadali\nrozsudok ako vecne správny potvrdiť, rozdelenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nerieši ich\nsporné vzťahy so žalobkyňami a v prípade, ak by súd rozhodol o rozdelení a vyporiadaní, z finančných\ndôvodov by súhlasili s variantom \"A\" znaleckého posudku A.. F., poukázali na svoju zlú sociálnu situáciu.\nKrajský súd v Bratislave zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 7C/42/2006-524 zo dňa\n11.04.2017, uznesením č.k. 14Co/204/2017-571 zo dňa 31.08.2021, právoplatným dňa 11.10.2021 s\ntým, že podľa názoru odvolacieho súdu § 142 ods. 2 OZ je možné aplikovať výnimočne, ak reálne\nrozdelenie veci medzi spoluvlastníkov nie je možné, umožňuje súdu, z dôvodov hodných osobitného\nzreteľa, toto spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať ho prikázaním veci za náhradu alebo predajom\nvecí a rozdelením výťažku. V takom prípade môže súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva zamietnuť s tým dôsledkom, že bude naďalej prakticky a právne existovať. Občiansky\nzákonník v ust. § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného\nzreteľa. Keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne ani demonštratívne v zákone uvedené, je na\nsúde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť,\nčo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo\nspoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. Existencia týchto\ndôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia.\nLogicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo súd by žalobe vyhovel.\nDôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem\nžalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť\npodielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Z účelu ust. § 142 ods. 2 OZ slúžiaceho\n\nna ochranu toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými\nosobitného zreteľa sú okolnosti viac menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore\nvyznievajú buď na prospech žalovanému alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov\ntohto konania v neprospech žalobcov. Vo všeobecnosti na prospech žalovaných sú najmä jeho zdravotný\nstav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok\nmožnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej\nalebo materiálnej. V neprospech žalobcov môže byť napríklad to, že si v plnom rozsahu neujasnili\nprávne dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenej žalobe, alebo že im ide predovšetkým o vyriešenie\nsporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre nich prioritu, alebo tiež\nokolnosť, že po jej prikázaní do jej vlastníctva majú v úmysle ju predať. V prejednávanom spore správne\nnamietali žalobkyne v 1. a 2. rade vo svojom odvolaní, že žalovaní v 1. a 2. rade v súdnom konaní\nprejavili svoju vôľu a súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, keď k návrhu\nžalobkýň doručili súdu prvej inštancie dňa 15.08.2006 svoj protinávrh a aj v priebehu konania na súde\nprvej inštancie uvádzali, s ktorou variantou znaleckého posudku č. 1/2016 na zrušenie spoluvlastníctva\na rozdelenie sporných pozemkov by súhlasili. Sporná medzi stranami ostala len skutočnosť, že sa tieto\nstrany nevedeli zhodnúť na konkrétnej variante zrušenia a vyporadania ich podielového spoluvlastníctva.\nPreto súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak v zmysle § 142 ods. 2 OZ zamietol žalobu z\ndôvodov hodných osobitného zreteľa a nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo, obe strany\nsporu vyjadrili svoj súhlas so zrušením daného spoluvlastníctva. Dôvody hodné osobitného zreteľa, na\nzáklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby, by mali v predmetnom spore svoju\nrelevanciu v prípade, ak by žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu súdneho konania nevyjadrili svoju vôľu\nzrušiť podielové spoluvlastníctvo a vo vyjadrení zo dňa 15.08.2006 neuviedli, že by boli ochotní časť\nsporných pozemkov od žalobkýň odkúpiť s pomocou ich dcéry. Takéto vyjadrenia žalovaných preto jasne\nzakladajú ich vôľu zrušiť podielové spoluvlastníctvo a súd prvej inštancie mal podľa názoru odvolacieho\nsúdu postupovať v súlade s § 142 ods. 1 OZ. Čo sa týka reálnej deliteľnosti sporných nehnuteľností, tak\npodľa názoru odvolacieho súdu, aj túto otázku vyhodnotil súd prvej inštancie nesprávne, keď vyhodnotil\nnedeliteľnosť predmetných nehnuteľností na tom základe, že vzhľadom na neochotu z dôvodu zlých\nekonomických podmienok na strane žalobkýň v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí vzhľadom\nna túto skutočnosť, že nemajú dostatok finančných prostriedkov, požiadali aj súd o oslobodenie od\nplatenia súdnych poplatkov mal za dané, že nie sú ochotní a schopní hradiť náklady na rozdelenie veci\nvyslovené v znaleckom posudku č. 1/2016. Vzhľadom na skutočnosť, že znaleckým posudkom č. 1/2016\nboli vypracované tri varianty (A, B a C), v zmysle ktorých mohlo prísť k reálnemu rozdeleniu sporných\nnehnuteľností, bolo toto skonštatovanie o nedeliteľnosti nesprávne. Správne uviedli žalobkyne v 1. a\n2.rade v odvolaní, že súd prvej inštancie neskúmal, či strany sporu sú alebo nie sú ochotné vynaložiť\nfinančné prostriedky na náklady nevyhnutné na reálne rozdelenie nehnuteľností. Avšak už z vyššie\nuvedeného, zo súdneho spisu vyplýva, že obe strany v priebehu súdneho konania vyjadrili svoju vôľu\nzrušiť daný spoluvlastnícky vzťah a uhradiť potrebné náklady s tým spojené. V ďalšom konaní odvolací\nsúd, súd prvej inštancie zaviazal vykonať dokazovanie v dostatočnom rozsahu (na preukázanie vôle\nstrán sporu zrušiť podielové spoluvlastníctvo a ochoty vynaložiť finančné náklady na takéto zrušenie),\nzhodnotiť zistený skutkový stav veci a na základe právneho posúdenia veci znovu rozhodnúť.\n9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,\nktoré sú súčasťou súdneho spisu a to najmä: Žaloba doručená Okresnému súdu Bratislava IV dňa\n09.03.2006 č.l. 1-4, Výpis z LV č. XXX, č. XXX č.l. 5-6, Geometrický plán č.l. 7, Oznámenie hodnoty\nnehnuteľnosti + uznesenie OS BA IV sp. zn. G.-XX, G. XXX/XX z 25.10.1999 č.l. 12-14, Úhrada súdneho\npoplatku za žalobu 6.354,- Sk č.l. 16, Podanie označené ako: Vzájomný návrh žalovaných v 1. a 2.\nrade z 15.08.2006 č.l. 25-36, Nákres súčasného stavu užívania pozemkov, kúpna zmluva na rodinný\ndom, žiadosť o prešetrenie neoprávneného odpojenia prípojky el. energie z 27.06.2006, Potvrdenie OO\nPZ zo dňa 03.07.2006, Trestné oznámenie zo dňa 13.07.2006, Odpoveď na žiadosť zo 17.07.2006\nč.l. 37-44, Zápisnica o pojednávaní z 20.09.2006 (doručený vzájomný návrh žalovaných v 1. a 2.\nrade, právnemu zástupcovi žalobkýň v 1. a 2. rade) č.l. 46-47, Uznesenie č.k. 7C/42/2006-51 zo dňa\n15.12.2006 (predbežné opatrenie) č.l. 51-53, Vyjadrenie k protinávrhu žalovaných v 1. a 2. rade č.l.\n54-58, Uznesenie č.k. 7C/42/2006 - 60 zo dňa 09.01.2007 (predbežné opatrenie zamietnuté) č.l. 60-62,\nZápisnica o pojednávaní zo dňa 15.1.2007 (výsluch žalovaných v 1. a 2. rade) č.l. 63-64, List (založený\nžalovanými v 1 a 2 rade) č.l. 65-68, Záznam MČ Devín z 07.07.2006 + prezenčná listina č.l. 69-70,\nZaslanie záznamu (obhliadka stavby domu P. X) č.l. 71, Odpoveď ZSE zo dňa 17.07.2006 (riešenie\nproblému bolo navrhnuté vybudovanie samostatnej el. prípojky pre odb. miesto) č.l. 72, Zriadenie el.\nprípojky, list žalobkyne v 1 rade zo dňa 09.11.2006 č.l. 73, uznesenie č.k. 7C/42/2006-75 zo dňa\n\n30.01.2007 (nariadenie dokazovania - odhad hodnoty nehnuteľnosti), námietky zo dňa 12.02.2007\nč.l. 77-78, uznesenie č.k. 7C/42/2006-80 zo dňa 27.02.2007 (ustanovený znalec A.. Š. Š.) č.l. 80-81,\nZnalecký posudok č. 9/2007 A.. Š. + vyúčtovanie, odmena, geometrický plán č.l. 86-107, Uznesenie\nč.k. 7C/42/2006-108 zo dňa 01.02.2008 (súd priznal znalcovi A.. Š. znalečné 11.285,- SK č.l. 108-110,\nVyjadrenie k Znaleckému posudku č. 9/2007 zo dňa 27.02.2008 č.l. 111-113, vyjadrenie k Znaleckému\nposudku č. 9/2007 zo dňa 17.09.2008 č.l. 119 - 121, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 22.09.2008\n(súd vykonal výsluch znalca A.. Š.) č.l. 122-124, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 29.09.2011 (strany\nsporu sa pokúsili o uzavretie dohody tak, že žalovaní v 1 a 2 rade odkúpia od žalobkýň v 1 a 2 rade\nnehnuteľnosť ) č.l. 168-169, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 12.12.2011 (pojednávanie odročené na\nžiadosť PZ žalobkýň v 1 a 2 rade) č.l. 175-176, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 17.07.2013 (strany sporu\npožiadali poskytnutie lehoty do konca septembra 2013 na mimosúdne vyriešenie sporu ) č.l. 209-210,\noznámenie na výzvu súdu, že k dohode nedošlo zo dňa 28.02.2014 č.l. 222, Zápisnica o pojednávaní\nzo dňa 08.01.2015 (súd oboznámil doteraz vykonané dokazovanie č.l. 1-232, pokúsil sa o mimosúdnu\npokonávku, vykonal výsluch žalobkyne v 1. rade, výsluch žalovaného v 1. rade, žalovanej v 2. rade , súd\nnariadil obhliadku nehnuteľnosti č.l. 233-239, Zápisnica o obhliadke nehnuteľnosti, fotografické zábery\nč.l. 240-296, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.01.2015 (súd vykonal výsluch žalobkyne v 2. rade),\npokúsil sa o mimosúdnu pokonávku, pojednávanie odročené na termín dňa: 26.03.2015 č.l. 297-299,\nSúčasný stav užívania pozemkov č.l. 300, Podanie právneho zástupcu žalobkýň v 1. a 2. rade (doloženie\nlistinných dôkazov do súdneho spisu: žiadosť o vydanie stavebného povolenie zo dňa 18.11.2005,\núhrada 700,-Sk MÚ Devínska Nová Ves zo dňa 07.12.2005, rozhodnutie MČ BA - Devín č. D-XXXX-XX/\nXXX/pr/Mt (MČ vyzvala žiadateľku C. E., aby doplnila doklady o. i. súhlas spoluvlastníkov pozemku parc.\nč. XXXX/X podľa Z. Č.. XXX k prestavbe RD, konanie bolo prerušené, rozhodnutie MČ BA Devín zo dňa\n19.06.2006 č. D-2006-05/515/prer-2/Mt-stavebné konanie prestavba RD P. Č.. X na J. J.. Č.. XXXX/X\nv KÚ Devín stavebníčke C. E. bolo zastavené, Projekt pre stavebné povolenie prestavba RD Devín č.l.\n303-314, Uznesenie č.k. 7C/42/2006-345 zo dňa 10.08.2015 (nariadené znalecké dokazovanie znalcom\nA.. K. F.) č.l. 345-349, Podanie - návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov žalobkyňou v 1. rade\nzo dňa 11.9.2015 č.l. 352-372 (originál 373-386), uznesenie č.k. 7C/42/2006-387 zo dňa 16.11.2015\n(žalobkyni v 1. rade súd priznal čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 50%) č.l. 387-389,\nUznesenie č.k. 7C/42/2006-390 zo dňa 16.11.2015 (súd priznal žalobkyni v 1. rade oslobodenie od\nsúdnych poplatkov v plnom rozsahu) č.l. 390-392, Znalecký posudok č. 1/2016 (súdny znalec A.. F.\nnavrhol variant A, B, C riešenia predmetného sporu) č.l. 397-419, Vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade\nk Znaleckému posudku zo dňa 24.03.2016 (žalovaní v 1. a 2. rade súhlasili s navrhovaným variantom\nsúdneho znalca A) č.l. 422-426, Tlačivo pre zdokladovanie pomerov účastníka konania žalovanej v\n2. rade č.l. 429-438, Tlačivo pre zdokladovanie pomerov účastníka konania žalovaného v 1. rade č.l.\n439-448, Uznesenie č.k. 7C/42/2006-449 zo dňa 30.6.2016 (súd priznal znalcovi A.. F. znalečné 773,33,eur) l. č 449-455, e-mailové podanie PZ žalobkýň v 1 a 2 rade doručené súdu dňa 29.11.2016 (vyjadrenie\nžalobkýň k Znaleckému posudku zo dňa 28.11.2016) č.l. 475-477, Zápisnica o pojednávaní zo dňa\n01.12.2016 (súd doručil vyjadrenie žalobkýň a ústne čítaním oboznámil jeho obsah) č.l. 483-486, emailové podanie žalovaných v 1. a 2. rade (stanovisko k vyjadreniu žalobkýň v 1 a 2 rade, doručené súdu\ndňa 23.01.2017, žalovaní v 1. a 2. rade oznámili že variant A je pre nich najrealistickejší, s variantom\nB, C nesúhlasili a navrhli ďalší variant, a to odkúpenie podielu pozemkov žalobkýň v 1 a 2 rade s\ntým, že ich dcéra by predmetný podiel žalobkýň odkúpila za prijateľnú cenu, aby sa zamedzilo ďalším\nproblémom a súdnym pojednávaniam), prílohy: Vyjadrenie k znaleckému posudku č. 1/2016 znalca A..\nK. F. ( č.l. 498-500 ), Kúpna zmluva a dohoda o zriadení právo osobného užívania stavebného pozemku\nzo dňa 28.03.1967 č.l. 501-502 , geografická identifikácia parciel č.l. 503, správa o prvej odbornej\nprehliadke a skúške elektrického zariadenia č.l. 504-506 , Zápisnica o pojednávaní z 13.03.2017 ( súd\nurčil, ktoré dôkazy vykoná strany sporu nemali návrhy na doplnenie dokazovania a podľa § 182 CSP\nzhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci č.l. 518-521, Zápisnica o vyhlásení\nrozsudku zo dňa 11.04.2017 - súd žalobu zamietol č.l. 522-533, rozsudok č.k. 7C/42/2006-524 zo\ndňa 11.04.2017 - súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodov hodných osobitného\nzreteľa, vzhľadom na zlý zdravotný stav žalovaných v 1. a 2. rade a ich ekonomickú situáciu zo zváženým\nfinančného dopadu pre obidve strany, odvolanie voči rozsudku zo dňa 03.05.2018 žalobkýň v 1. a 2.\nrade č.l. 546-548 , Vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19.07.2017 - žalovaný v 1. a 2. rade súhlasili s\nrozhodnutím súdu prvej inštancie vzhľadom na ich zlý zdravotný stav a zlú ekonomickú situáciu strán\nsporu, žiadali rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť č.l. 552-553, uznesenie Krajského súdu Bratislava\nč.k. 14Co/204/2017-568 zo dňa 10.12.2019, právopl. dňa 24.01.2020 - odvolací súd pokračoval v konaní\ns A. H. ako žalovanou v 1. rade namiesto pôvodne žalovaného v 1.rade: Jozefa Vrabčeka, ktorý zomrel\ndňa 30.07.2018, Krajský súd Bratislava uznesením č.k. 14Co/204/2017-571 zo dňa 31.08.2021, právopl.\n\ndňa 11.10.2021 - zrušil vec a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, Zápisnica o pojednávaní\nzo dňa 17.03.2022 - výsluch právnych zástupcov strán sporu a strán sporu, oboznámenie dôkazov,\nzáverečné reči - č.l.625-637) a zistil nasledovný skutkový stav:\n10. Z obsahu listu vlastníctva č. XXX, okres Bratislava IV, obec : BA m.č. Devín, v čase rozhodnutia\nsúdu boli preukázaní vlastníci spornej nehnuteľnosti a to:\n1. Y. U., K. J., P. X, L., J. XXX XX, R.\n2. E. C., K. XX\n3. E. F. - C., K. XX\n4. H. A., K. Y., J. XX, L., J. XXXXX, R.\n11. Z listinných dôkazov mal súd za nesporne preukázané, že znaleckým posudkom č. 9/2007 znalca\nA.. Š. Š. z odboru geodézie a kartografie bol vypracovaný geometrický plán na reálne rozdelenie\npredmetných nehnuteľnosti podľa veľkosti podielov, aby na základe takto vypracovaného geometrického\nplánu bola možná realizácia zápisu vlastníctva vkladu do Katastra nehnuteľnosti. Znalec vyslovil že nie\nje možné reálne rozdelenie tak, aby rešpektoval umiestnenie objektov, osobitne priložil 3 vyhotovenia\ngeometrických plánov, ktoré po rozhodnutí budú slúžiť na vklad do Katastra nehnuteľnosti. K znaleckému\nposudku č. 9/2007 právny zástupca žalobkýň v 1. a 2. rade doručil dňa 27.2.2008 vyjadrenie a nestotožnil\nsa so záverom znalca a požiadal súd o preskúmanie inému znalcovi.\n12. Žalovaní v 1. a 2. rade sa dňa 18.09.2008 vyjadrili k znaleckému posudku s tým, že riešenie si\nvyžaduje zásah do doterajšieho spôsobu života, nezodpovedá žiadnemu z návrhov strán, kombinuje\nčasti návrhov oboch strán, alternatívne navrhli zrušiť podielové spoluvlastníctvo a do podielového\nspoluvlastníctva U. E., X.. XX.XX.XXXX C. F. - C. E., X.. XX.XX.XXXX, aby súd prikázal nasledovné\nnovovytvorené parcely:\n- Pozemok parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 99 m2\n- Pozemok parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 88 m2\n- Pozemok parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 43 m2\n- Pozemok parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 91 m2\nkaždá vlastníkom v 1.\nDo bezpodielového spoluvlastníctva manželov JS. Y., X.. XX.XX.XXXX C. U. Y. K.. J., X.. XX.XX.XXXX,\naby súd prikázal nasledovné novovytvorené parcely:\n- Pozemok parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 107 m2\n- Pozemok parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 30 m2\n- Pozemok parc. č. XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere 87 m2\n- Pozemok parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 97 m2.\nUvedené novovytvorené parcely sú takto vyznačené v geometrickom pláne č. XC/XX/XXXX tvoriacom\nprílohu znaleckého posudku č. 9/2007 vypracovaného znalcom A.. Š. Š., a boli vytvorené z pôvodných\nparciel č. XXXX/X (S. Y. XXXmX), Č.. XXXX/X (S. Y. XXX H.) , Č.. XXXX/X (S. Y.Ý. XX H.) C. Č.. XXXX/\nX (S. Y. XXX H.). V prospech oprávneného - vlastníka pozemku parc. č. XXXX/X zriadiť vecné bremeno\nspočívajúce v povinnosti povinného - vlastníka pozemku parc. č. XXXX/X strpieť vedenie inžinierských\nsietí - t.j. elektrickej prípojky a vedenia, plynovej prípojky a vedenia, vodovodu, kanalizačnej prípojky,\nrozvodu káblovej televízie a telefónneho káblu oprávneného cez pozemok parc. č. XXXX/X, ako aj strpieť\nprístup k týmto sieťam za účelom ich opráv a údržby.\n13. Súd vykonal obhliadku predmetných nehnuteľností a z obsahu Zápisnice o obhliadke nehnuteľností\nzo dňa 20.01.2015 okrem iného vyplýva, že ohliadka začala vstupom cez bránu. Z pravej strany je starší\ndom, súpis. č. IV 956/5. Z ľavej strany je vodovodný kohútik a kanalizačný poklop a garáž. Za garážou\nje zostatok z altánku, ktorý, ako navrhovateľka uvádza, bol užívaný ako prístrešok. Za ním nasleduje\npivnica so vstupnými dverami. Vedľa pivnice je záhradka oplotená múrom a pletivom s kovovými stĺpikmi.\nPred prístreškom a múrom záhradky je studňa, oproti dverám do domu žalobkýň. Dom žalobkýň siaha po\nčasť domu, kde je umiestnené druhé okno a za touto časťou nasleduje dom žalovaných, oproti ktorému\nje fóliovník, ktorý patrí žalovaným. Koncom fóliovníka pokračuje záhradka, o ktorú sa starajú žalovaní. Je\numiestnená oproti vstupným dverám domu žalovaných. Za záhradkou žalovaných je záhradka žalobkýň,\nna ktorej je umiestnená drevená šopa, ktorá patrí žalobkyniam. Záhradka je vyvýšená, opletená cca 1m\nvysoká múrom, na ktorom je oplotenie. Oproti tejto záhradke je cca 1m široký chodník. Vedľa neho\n\nje časť domu žalovaných a konča tohto domu, oproti záhradke žalobkýň je parcela (dvor, na ktorom je\numiestnené drevo na kúrenie, prikryté plachtou). Tento koniec domu žalovaných má okná dve, oproti\ndrevu na kúrenie a jedno okno oproti parcele žalobkýň, kde je umiestnená drevená šopa. A ďalšie dve\nokná na dome žalovaných sú taktiež otočené smerom do parcely, ktorú užívajú žalovaná ako záhradku\na na ktorom majú fóliovník (fotodokumentácia sa nachádza v súdnom spise na č.l. 244-296).\n14. S poukazom na uvedené dokazovanie súd t.j. po výsluchoch strán sporu a vykonanej obhliadke\nnehnuteľnosti, nariadil znalecké dokazovanie (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie\nje možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely,\nvýmera a čísla nových parciel a ak dôjde k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva geometrický plán\nsa stáva súčasťou rozsudku). Z obsahu znaleckého posudku č. 1/2016 znalca A.. K. F. z odboru geodézia\na kartografia, odvetvie geodézia, ktorý bol vypracovaný za účelom rozhodnutia o zrušení a vysporiadaní\npodielového spoluvlastníctva reálnou deľbou a zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu\na uloženia inžinierskych sietí vyplýva, že na reálnu deľbu predmetných nehnuteľností boli vypracované\ngeometrické plány A.. Š. C. A.. Y. XXXXXXXX-XXX/XXXX a sú súčasťou spisového materiálu. Dňa\n07.01.2016 znalec vykonal obhliadku nehnuteľností spojenú s geodetickým meraním. Pri rozdelení\npredmetných pozemkov boli rešpektované zásady reálnej deliteľnosti parciel a zásada rešpektovania\nminimálneho zásahu do súčasných vlastníckych práv žalobkýň v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 2. rade.\nVzhľadom na relatívne menšiu plochu nehnuteľností, priebeh inžinierskych sietí a morfológiu terénu, nie\nje možné vykonať delenie súčasne zohľadňujúce návrhy strán sporu. Priebeh podzemných inžinierskych\nsietí v navrhovanom geometrickom pláne situoval do ucelenej homogénnej časti pre vecné bremeno\nokrem kanalizácie, ktorej priebeh možno vyznačiť podľa povrchových znakov a spracoval varianty A,\nB, C:\nA/ Variant \"A\" - je návrh rozdelenia vychádzajúci z návrhu právneho zástupcu žalovaných v 1 a 2 rade\nz mája 2015, pričom je do neho zapracovaná zóna z realizovaných inžinierskych sietí (vyznačením\núzemia) riešená formou vecného bremena. Reálnym rozdelením znalec vytvoril parcely, pričom pre\nkaždú stranu príp. výmera v súčte 321 m2 pre žalobkyne v 1. a 2. rade a 321 m2 pre žalovaných v 1. a\n2. rade. Danými sú stavba rodinného domu žalobkýň v 1 2 rade p.č. XXXX/X o výmere 99 m2 a stavba\nrodinného domu žalovaných v 1 a2 rade p.č. XXXX/X o výmere 107 m2. Ostalo k prerozdeleniu 22 m2\npre žalobkyne v 1. a 2. rade 214 m2 pre žalovaných v 1 a2 rade, pričom požiadavky a limity prerozdelenia\nboli spomenuté. Žalovaním v 1. a 2. rade vznikne J.. J..Č.. XXXX/X S. Y. XXX H. (G.), J..Č.. XXXX/X S.\nY. XX H. (G.) C. J..M. Č.. XXXX/X S. Y. XXX H. (B.). Ž. Y. X. C. X. K. Y. J. J..Č.. XXXX/X S. Y. XX H. (G.),\nJ. J..Č.. XXXX/X S. Y.H. XX H. (B.), J. J..Č.. XXXX/XX S. Y. XX H. (G.), J.. Č.. XXXX/XX S. Y. XX H. (G.),\nJ. J..Č.. XXXX/XX S. Y. XmX (B. J.), J. J..Č. XXXX/XX S. Y. XmX (zastavaná plocha). Uvedené riešenie\nvšak vyžaduje kompromis žalobkýň v 1 2 rade znášať vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez\nsúkromný pozemok vrátane práva uloženia inžinierskych sietí na súkromnom pozemku.\nB/ Variant \"B\" - je návrh rozdelenia vychádzajúci z variantu A.. Š., pričom je do neho zapracovaná zóna\numiestnenia zrealizovaných inžinierskych sietí riešená formou vecného bremena a prístup k J..Č. XXXX/\nXX (R.) B. J..Č.. XXXX/XX F. J..Č.. XXXX/XX (H. U.) B. J..Č.. XXXX/XX a aj z verejnej komunikácie.\nReálnym rozdelením sú vytvorené parcely, pričom pre každú stranu príp. výmera v súčte 321 m2 pre\nžalobkyne v 1. a 2. rade a 321 m2 pre žalovaných v 1., 2 . rade.\nC/ Variant \"C\" - by mohol byť podľa znalca za určitých okolností vhodným kompromisom pre obidve\nstrany, vychádza z konceptu rozdelenia Ing. Vaškovej s rozdielom, že prístup má šírku 2,00m (rovnaká\nšírka je aj v súčasnom prístupe k domu žalovaných v 1. a 2. rade). Variant \"C\" zohľadňuje pripomienky\nžalobcov v 1. a 2. rade a aj žalovaných v 1. a 2. rade, t.j. pred domom žalovaných v 1. a 2. rade\nbude priestor 2,60m a 3,85m, žalobkyne v 1. a 2. rade budú mať záhradu prístupnú zo svojej parcely\nbez nutnosti využívať obecnú komunikáciu. Variant síce nerozdelí ideálne spoluvlastníctvo v presnom\nspoluvlastníckom podiele, no vzniknutý rozdiel predstavujúci 36m2 v prospech žalovaných v 1. a 2. rade\nje vynútene vytvorený za cenu rešpektovania požiadaviek žalobkýň v 1. a 2. rade. Žalovaný v 1. a 2.\nrade strácajú m2 v zdĺhavejšom prístupe (parcela prístupu od hl. komunikácie má výmeru 63 m2, čiže\nide len o relatívne výmerové zvýhodnenie), v nutnosti realizácii prístupu. Tento variant C však reflektuje\nzámer žalobkýň v 1., 2. rade a tiež prihliada na nevyhnutné požiadavky žalovaných v 1 a 2 rade. Vo\nvariante je zapracovaná zóna umiestnenia zrealizovaných inžinierskych sietí riešená formou vecného\nbremena prístup k p.č. 1XXX/XX (R.) B. J..Č.. XXXX/XX C. F. J..Č.. XXXX/XX (H. U.) B. J..Č.. XXXX/\nXX a aj z verejnej komunikácie. Znalec vyslovil záver: rozdelenie zohľadňujúce prerozdelenie výmery\n\nparciel pre strany sporu naráža na budúce investičné náklady spojené s projekčnými a stavebnými\nprácami vrátane zemných úprav pri variantoch B, C. Pri variantoch B, C vznikajú budúce projekčné\nstavebné práce finančne aj časovo z pohľadu znalca neodhadnuteľné. Po rozhodnutí súdu o definitívnej\nverzii geometrického plánu, bude následne tento geometrický plán 7C/42/20006 spolu so záznamom po\npodrobnom meraní zmien č. 2756 a spracovanými digitálnymi výkresmi pripravený a podaný v zmysle\nplatných predpisov na úradné overenie na Okresný úrad, Katastrálny odbor Bratislava IV a schválená\nverzia rozdelenia nehnuteľností z geometrického plánu bude definitívne vytýčená v teréne pre obidve\nstrany.\n15. Žalovaní v 1. a 2. rade (E. Y. C. U. Y.U.) písomným podaním doručeným súdu 31.03.2016 (č.l.\n422-424) vyslovili:\n- súhlas s navrhnutým variantom A s tým, že do Výkazu výmeru je potrebné doplniť v Poznámke č. 3\np.č. XXXX/XX pre vecné bremeno priznania práva prechodu a prejazdu;\n- s navrhovaným variantom B a C nesúhlasili vzhľadom na ich vek, zdravotný stav, žalovaný v 1. rade\nje fyzická osoba s ťažkým zdrav. postihnutým, osoba s obmedzenou schopnosťou pohybu a bolo by\npotrebné pre prístup do ich rodinného domu vybudovať rampu v zmysle vyhl. č. 532/2 Z. z. v znení\nneskorších predpisov a v zmysle tejto vyhlášky nebude postačovať navrhovaná plocha chodníka cca\n1,5 m. A týmto variantom by sa predĺžila prístupová cesta. Variant C nezohľadňuje reálnosť, finančnú a\ntechnickú náročnosť vybudovania prístupovej cesty prechodu a prejazdu.\n16. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa podaním doručeným súdu 29.11.2016 vyjadrili k znaleckému posudku\nč. 1/2016 s tým, že:\n- nesúhlasia s variantom A vzhľadom na doterajšie vzťahy medzi stranami sporu z dôvodu budúcich\nmožných nezhôd,\n- nesúhlasili s variantom B, keďže vstup na záhradu žalobkýň parc. č. XXXX/X by bol možný len z\ncestnej komunikácie,\n- s variantom C súhlasili, tento považovali za najlepšie riešenie pre strany sporu, vychádza z pôvodného\nkonceptu rozdelenia A.. Y. s tým rozdielom, že prístup k pozemku žalovaných by mal šírku 2 m. A pred\ndomom žalovaných by bol priestor 2,6 m a 3,85 m. Žalobkyne v 1. a 2. rade by mali záhradu prístupnú\nzo svojej parcely bez nutnosti využívať obecnú komunikáciu. Vznikol by rozdiel v prospech žalovaných\nv 1. a 2. rade vo veľkosti 64 m2 bez plochy zastavanej domami a rozdiel vo veľkosti 72 m2 s plochou\nzastavanou domami (a nie 36 m2 ako sa uvádza v znaleckom posudku A.. F.). Žalobkyne v 1. a 2. rade\nnevideli dôvod na zriadenie vecného bremena, práva prechodu cez p. č. 1XXX/XX , B. J.. Č.. XXXX/\nXX, F. J.. Č.. XXXX/XX (studňa) z dôvodu, že studňa bola historicky vždy v užívaní vlastníkov domu\nnachádzajúcom sa na p.č XXXX/X, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalobkýň v 1. a 2. rade. Žalovaní\nv 1. a 2. rade majú vlastný prívod vody. Zároveň žalobkyne nevideli dôvod ani na zriadenie vecného\nbremena práva prechodu cez parc. č. XXXXXX B. J.. Č.. XXXX/XX F. J.. Č.. XXXX/XX (merač energií)\nz dôvodu, že k predmetnému meraču je prístup z verejnej komunikácie.\n17. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z\nobčianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov\niných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\n18. Podľa ust. § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú\noprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.\n19. Podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú\nspoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo\ndohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.\n20. Podľa ust. § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu\nprehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.\n21. Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení\nspoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda\nmusí byť písomná.\n\n22. Podľa ust. § 141 ods. 2 Občianskeho zákonníka každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať\nostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení\nspoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.\n23. Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a\nvykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a\nna účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu\njednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť\na na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo\nspoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.\n24. Podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva\nrozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka\ninej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu\nosobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.\n25. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym\nporiadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n26. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na\nujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho\npráva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru\nustanovenú zákonom.\n27. Podľa čl. 20 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť\niba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o\nopatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku,\nmravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.\n28. Podľa ust. § 153 ods. 1, 2, 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a\nprostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie\nsú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na\nrýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,\nktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho\npojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo\nprostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.\n29. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov\nmusí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.\n30. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho\nspor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej\nustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude\nrozhodnutý spravodlivo.\n31. Podľa čl. 2 ods. 3 CSP, ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti\nprípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.\n32. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n33. Podľa ust. § 470 ods.21 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom\nprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v\nneprospech strany.\n\n34. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n35. Súd (§ 391 CSP) súc viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, skúmal poradie, v\nktorom bola daná možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania :\na/ reálne rozdelenie (prichádza do úvahy podľa výšky podielov v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti\npredmetu spoluvlastníctva a rozdelením musia vždy vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely\npredtým spoločnej veci - to znamená, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada ktorá sa prizná\npríslušnému spoluvlastníkovi)\nb/ prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom (toto prichádza do\núvahy, keď reálne rozdelenie nie je možné - čo sa žalovaní v 1. a 2. rade vzhľadom na zlú ekonomickú\nsituáciu strán sporu snažili riešiť cestou odkúpenia spoluvlastníckeho podielu žalobkýň a to za finančnej\npomoci ich dcéry v rámci mimosúdnych pokonávok)\nc/ predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov ( toto by prichádzalo do úvahy, ak by vec žiaden zo\nspoluvlastníkov nechcel, ale počas konania strany sporu prejavili vôľu vec naďalej vlastniť).\nPri záväznosti spôsobov vyporiadania, ich poradia a zásad (ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť,\nuvedenými v § 142 ods. 1 Obč. zák.) u každej z uvedených nehnuteľnosti zvlášť, bolo potrebné najskôr\nriešiť otázku reálnej deliteľnosti predmetných nehnuteľností (uvedené v bode 1-2 odôvodnenia).\n36. Súd úplne zistil skutkový stav (strany sporu po oboznámení dôkazov nové návrhy na doplnenie\ndokazovania nemali § 181 ods. 4 CSP) a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá\nby sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva v\nznaleckom posudku uvedenými troma spôsobmi A, B, C a dôsledne zvážil a porovnal situáciu, ktorá\nby pre žalobkyne v 1. a 2. rade vznikla vyhovením žalobe (dňa 17.03.2022 žalobkyne v 1. a 2. rade\nvyslovili súhlas do Zápisnice o pojednávaní pred súdom s tým, že budúce investičné náklady spojené\ns projekčnými a stavebnými prácami vrátane zemných úprav pri variante \"C\" uhradia, pričom zvážili\nfinančný dopad (viď vyjadrenie žalobkyne 1. a 2. rade cestou splnomocneného právneho zástupcu do\nZápisnice pred súdom dňa 17.03.2022 - č.l. 625-637), t.j. že \"akékoľvek náklady ktoré budú sprevádzať\nvariantu \"C\" pri zrušení spoluvlastníctva pozemkov, tieto budú znášať žalobkyne v 1. a 2. rade\". Súd\ntaktiež zvažoval a porovnal súčasnú situáciu so situáciou, ktorá by pre žalobkyne v 1. a 2. rade vznikla\nzrušením spoluvlastníctva návrhom podľa variantu \"A\" navrhnutým žalovanými v 1. a 2. rade.\n37. Dňa 17.03.2022 žalobkyne v 1. a v 2. rade C. E. C. F.na - C. E. vypovedali, že variant \"C\" podľa\nznaleckého posudku je najviac vyhovujúci, nesúhlasili, aby chodník viedol popod okná ich domu.\n38. Dňa 17.03.2022 žalovaná v 1. rade A. H.A. vypovedala, že vzhľadom na plynutie času sa situácia na\nstrane žalovaných zmenila, finančné prostriedky boli minuté na bezbarierový prístup (nebohý žalovaný\nv 1. rade sa pohyboval za pomoci invalidného vozíka). V súčasnosti je žalovaná v 1. rade invalidná\ndôchodkyňa a žalovaná v 2. rade starobná dôchodkyňa, žijú z dôchodkov, nemajú finančné prostriedky\na variant \"C\" by vyžadoval preloženie infraštruktúry, mal by sa vybudovať chodník a zotrvala aj so\nžalovanou v 2. rade na variante riešenia \"A\". Poukázala na vek žalovanej v 2. rade (82 rokov), na jej zlý\nzdravotný stav s tým, že si nevie predstaviť ako by rekonštrukcia prebiehala. Namietala, že pri variante\n\"C\" budú mať žalobkyne v 1. a 2. rade pozemok pod ich oknami, chodník, ktorý by sa mal vybudovať, by\nzasahoval až za vchod do domu, skončil by za vchodom do bytu (zhodne ako pri variante \"A\"). Žalovaná\nv 1. rade vyslovila nedôveru voči žalobkyniam v 1. a 2. rade a poukázala na zlé skúsenosti z minulosti,\nna zlé vzťahy.\n39. Právny zástupca žalobkýň v 1. a 2. rade v rámci pokusu o mimosúdnu pokonávku (§ 179\nCSP) prehlásil do Zápisnice pred súdom, že žalované v 1. a 2. rade nemusia pri variante \"C\"\nvynaložiť finančné prostriedky, žalobkyne v 1. a 2. rade potvrdili, že zabezpečia na vlastné náklady\nrekonštrukciu, postavenie chodníka, pričom žalovaným v 1. a 2. rade ostane navyše výmera 70m2 podľa\nGeometrického plánu č. 5 (č.l. 416-417) a znaleckého posudku č. 1/2016. Navrhla, že by žalované v\n1. a 2. rade mali zriadené vecné bremeno tak, aby mali prístup k prípojkám a v prípade závady aby\nmohlo dôjsť k ich oprave. Zotrvali na tom, že variant \"C\" znaleckého posudku č. 1/2016 zohľadňuje\npožiadavky oboch strán (znalec sa vyjadril, že tento variant je korektný pre obe strany, prihliada na účel\nvyužitia nehnuteľnosti a z týchto nehnuteľností vzniknú dve samostatné nehnuteľnosti a žalované v 1.\na 2. rade budú mať o 72m2 viac, čo bude práve cesta, ktorá povedie pozdĺž pozemku a žalobkyne v 1.\na 2. rade uhradia všetky náklady spojené s realizáciou variantu \"C\"). Žalobkyne v 1. a 2 rade žiadali,\n\naby súd rozhodol v súlade s variantom \"C\" a v prospech žalovaných v 1. a 2. rade budú zriadené vecné\nbremená tak ako navrhoval znalec. Čo sa týka namietaného umiestnenia chodníka, ten je zhodný ako pri\nvariante \"A\". V súdnom spise sa nachádza zmluva z roku 1967, na základe ktorej je studňa vo vlastníctve\nžalobkýň v 1. a 2. rade.\n40. Predmetné konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho\nzákonníka je iudicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom spoluvlastníka o\nspôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak (§ 216 ods. 2 CSP). Pri\nzrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť\nspoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1\nOZ) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení\ni prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu\nvyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych\npodielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená,\nže v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov,\nale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí\nvyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná\nnáhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby\nrozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol\nvo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia\npozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, a\núčelného technického spôsobu navrhovaného riešenia. Súd s prihliadnutím na ustálený skutkový stav\nžalobe vyhovel, podielové spoluvlastníctvo zrušil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (variant\n\"C\") tak, že do podielového spoluvlastníctva C. E., X.. XX.XX.XXXX C. F. - C. E., X.. XX.XX.XXXX súd\nprikázal:\n- z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 229 m2 v novom stave parcelu č. XXXX/X - zastavaná plocha o\nvýmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 124 m2\n- z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 89 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o\nvýmere 98 m2, každá v 1-ici,\ndo podielového spoluvlastníctva A. H., K.. Y., X.. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 1/12 a U. Y.,\nK.. J., X.. XX.XX.XXXX v spoluvlastníckom podiele 5/12, súd prikázal :\n- z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 229 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o\nvýmere 14 m2,\n- z pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 194 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o\nvýmere 107 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 79 m2,\nz pôvodnej parc. č. XXXX/X o výmere 131 m2 v novom stave parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha\no výmere 121 m2,\ntak ako je zaznačené v Geometrickom pláne na oddelenie pozemkov parc. č. XXXX/X-X a č. XXXX/X, X,\nČ.. XXX/XXXX vyhotovenom dňa 29.09.2005 A.. H. Y., spolu so záznamom o podrobnom meraní zmien\nč. 2756 v znaleckom posudku č. 1/2016 znalca z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie geodézia A..\nK. F., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.\n41. Podľa ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej\nveci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.\nPráva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo\npatria určitej osobe.\n42. Podľa ust. § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom\nnehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.\n43. Podľa ust. § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je\nna základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať\nprimerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady\nznášať podľa miery spoluužívania.\n44. Podľa ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na\nzáklade závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím\n\npríslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť\ntiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva\nzodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.\n45. Podľa ust. § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník\nnehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.\n46. Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom\npriľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka\nstavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý\npozemok.\n47. Podľa ust. § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného\norgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad\ndo katastra nehnuteľností.\n48. Podľa ust. § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremeno zanikne, ak nastanú také\ntrvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej\nnehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.\n49. Podľa ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi\nvecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú\nnáhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení,\nmôže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.\n50. Podľa ust. § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí\nurčitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.\n51. Súd môže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v dvoch prípadoch a to pri zrušení\na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci a to k novovzniknutej nehnuteľnosti v\nprospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Vecné bremená vznikajú:\n- písomnou zmluvou,\n- na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,\n- rozhodnutím príslušného orgánu,\n- zo zákona.\nPrávo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním). Na\nnadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.\n52. Vo všeobecnosti súd uvádza, že vecné bremená sú právne vzťahy, na základe ktorých vlastníkovi\nnehnuteľnosti vzniká povinnosť niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať v prospech niekoho\niného. Tieto povinnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. To znamená, že pri prevode\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa prevádza aj vecné bremeno, ktoré sa na nehnuteľnosť vzťahuje.\nVecné bremeno znamená, že vlastník nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom je v prospech niekoho\niného povinný napríklad: strpieť, napr. prechod cez svoj pozemok, tak ako to bolo v tomto prípade.\nPrávo zodpovedajúce vecnému bremenu môže vzniknúť len vo vzťahu k nehnuteľnej veci. Vlastník\nnehnuteľnosti je následne povinným subjektom z vecného bremena a oprávneným subjektom je ten,\nvoči komu sa vecné bremeno zriaďuje.\n53. V rámci právneho vzťahu vyplývajúceho z vecného bremena v čase tohto rozhodnutia súdu môžu\nbyť práva zodpovedajúce vecným bremenám dvojakého druhu, a to: spojené s vlastníctvom určitej\nnehnuteľnosti (in rem - každý vlastník tejto nehnuteľnosti je oprávneným z vecného bremena pri zmene\nvlastníctva tak na základe univerzálnej, ako aj singulárnej sukcesie a právo vyplývajúce z vecného\nbremena je tu nerozlučne späté s vlastníckym právom k nehnuteľnosti, prechádza s vlastníctvom veci na\nnadobúdateľa. To právo patriace určitej osobe (in personam - právo patrí fyzickej alebo právnickej osobe\nbez toho, aby táto osoba bola vlastnícky viazaná k určitej nehnuteľnosti, uvedené právo neprechádza\nna jej právneho nástupcu a zaniká najneskôr smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby).\n\n54. Strany sporu môžu po právoplatnosti rozsudku uzatvoriť v zmysle platných právnych predpisov\naj Dohodu o vzniku vecného bremena (súdu nový návrh po rozhodnutí odvolacieho súdu ohľadom\nzriadenia vecného bremena nepredniesli). V zmysle CSP, napriek tomu, že žiadne z riešení\nneobsahovalo komplexné riešenie geometrického plánu aj s inžinierskymi sieťami formou vecného\nbremena v prospech žalovaných v 1. a 2. rade (A.. Š. vo svojom posudku v prílohe \"technické\nzariadenia a objekty\" znázornil priebeh elektrického vedenia, vodovodnej prípojky a kanalizačné šachty,\nale A.. Y. inžinierske v GP 11909561-120/2005 nezohľadňovala, pričom náčrt žalovaného priložený v\nspise je podľa znalca nerealizovateľný a nevychádza z technických princípov), strany sporu nenavrhli\nsúdu vypracovanie nového Geometrického plánu (či znaleckého posudku) za účelom vyznačenia\nvecného bremena - práva prechodu, prejazdu cez spornú nehnuteľnosť, prístup k studni, kanalizačnej\nči vodovodnej prípojke. Znalec v prílohe č. 2 k znaleckému posudku č. 1/2016, okrem iného uviedol,\nže vzhľadom na relatívne menšiu plochu predmetných nehnuteľností, priebeh inžinierskych sietí a\nmorfológiu terénu nie je možné vykonať delenie súčasne zohľadňujúce návrhy strán sporu, priebeh\npodzemných inžinierskych sietí len na základe orientačného vyznačenia bez presného vyznačenia\nsprávcami sietí v teréne, okrem povrchových znakov Príloha č. 2, znalec v navrhovanom geometrickom\npláne situoval do ucelenej homogénnej časti pre vecné bremeno okrem kanalizácie, ktorej priebeh\nmožno vyznačiť podľa povrchových znakov. Ak je vecné bremeno zriaďované má byť vymedzené\ntak, aby nedochádzalo k ďalším sporom, a to nielen medzi stranami sporu, ale aj medzi všetkými\nneskoršími vlastníkmi dotknutých nehnuteľností (t.j. bez ohľadu na to, kto bude v budúcnosti vlastníkom\nnehnuteľnosti, na ktorej a tiež v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje). Na zriadenie vecného\nbremena, práva prechodu cez p. č. XXXX/XX, B. J.. Č.. XXXX/XX, F. J.. Č.. XXXX/XX (studňa) nebol\nsúdu po zrušení rozsudku odvolacím súdom predložený nový návrh strán sporu ako žiadajú aby súd\no vecnom bremene rozhodol, pričom žalobkyne v 1. a 2. rade zotrvali na tom, že predmetná studňa\nbola/je v užívaní vlastníkov domu nachádzajúcom sa na parc.č XXXX/X, pričom žalované v 1. a 2.\nrade majú vlastný prívod vody. Na zriadenie vecného bremena práva prechodu cez parc. č. XXXXXX B.\nJ.. Č.. XXXX/XX k parc. č. XXXX/XX (merač energií) súdu nebol predložený nový geometrický plán, a\npreto súd pri zriadení vecného bremena v prospech žalovaných v 1. a 2. rade vychádzal zo znaleckého\nposudku č. 1/2016 s tým, že k predmetnému meraču je možný prístup aj z verejnej komunikácie, tak\nako uviedol znalec v znaleckom posudku č. 1/2016 v bode 3.5. (č.l.404). Vo variante \"C\" je zapracovaná\nzóna umiestnenia zrealizovaných inžinierskych sietí riešená formou vecného bremena a prístup k p.č.\nXXXX/XX (R.) E. B. J..Č.. XXXX/XX C. F. J..Č.. XXXX/XX (H. U.) E. B. J..Č.. XXXX/XX a aj z verejnej\nkomunikácie. S poukazom na uvedené súd zriadil vecné bremeno v prospech žalovaných v 1. a 2. rade\npodľa znaleckého posudku č. 1/2016 znalca A.. K. F. a to vecné bremeno zapracované vo variante\n\"C\" znaleckého posudku spočívajúce v povinnosti žalobkýň v 1. a 2. rade strpieť zriadenie vecného\nbremena - práva prechodu cez p. č. XXXX/XX , B. J.. Č.. XXXX/XX, F. J.. Č.. XXXX/XX (studňa), t.j.\nprístup žalovaných v 1. a 2. rade:\n- k p.č. XXXX/XX (R.) B. J..Č.. XXXX/XX a\n- k p.č. XXXX/XX (H. U.) B. J..Č.. XXXX/XX a\n- z verejnej komunikácie a\n- strpieť vedenie inžinierskych sietí.\nSúd má za to, že po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vzhľadom na dôkaznú situáciu\nv toto konaní medzi stranami sporu môže dôjsť k vzniku vecného bremena aj dohodou.\n55. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n57. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n58. Citované ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku predpokladá rozhodovanie\nsúdu o trovách konania v dvoch fázach (v prvej fáze súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhoduje\no tom, komu sa priznáva nárok na náhradu trov konania, v druhej fáze po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí súd rozhodne o samotnej výške náhrady trov konania). Súčasťou základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania.\nUstanovenie § 257 CSP umožňuje súdu, aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného\n\nustanovenia nepriznal náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorému inak patrí ich náhrada. Dôvodom\nna použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré Civilný\nsporový poriadok neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú\núvahu súdu, treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že si uplatní svoje základné právo na súdnu\nochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že strana\nsporu bola úspešná, a to bez zreteľa na jej postavenie v konaní. Pri skúmaní, či existujú dôvody\nhodné osobitného zreteľa, súd prihliadol na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov,\nprocesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu (rozhodnutie súdu záviselo od objektívneho\nposúdenia veci súdnym znalcom s ohľadom na ekonomickú situáciu strán sporu). Súd v okolnostiach\ndanej veci dospel k záveru, že dôvody osobitného zreteľa skutočne a bezvýhradne v tomto prípade\nexistujú a to nielen vzhľadom na tento konkrétny prípad, nielen s ohľadom na vek, zdravotný stav\npôvodne žalovaných v 1. a 2. rade (v čase podania žaloby boli žalovaní v 1. a 2. rade starobní\ndôchodcovia s vážnymi zdravotnými problémami, pričom žalovaný v 1. rade E. Y. X.. XX.XX.XXXX,\nzomrel počas konania), ale aj vzhľadom na majetkové pomery v čase rozhodnutia súdu vo veci samej,\na to žalovanej v 1. rade ako dedičky po zomrelom E. Y. (invalidná dôchodkyňa vo veku 59 rokov, jej\nzdrojom príjmu je podľa lustrácie súdu v SP invalidný dôchodok), ako aj žalovanej v 2. rade (starobná\ndôchodkyňa vo veku 83 rokov, jediným jej zdrojom príjmu podľa lustrácie súdu v SP je starobný a vdovský\ndôchodok), a preto súd zhodnotiac skutkové okolnosti, v ktorých zistil dôvody hodné osobitného zreteľa\npre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni v 1. a 2. rade, týmto náhradu trov konania\nnepriznal.\n59. V predmetnom konaní vznikli trovy štátu nasledovne:\n- uznesením č.k. 7C/42/2006-75 z 30.01.2007 bol ustanovený znalec a zložené preddavky ( D14\npo.9/07 , žalobkyne 5000,-Sk, žalované 5000,-Sk),\n- uznesením č.k. 7C/42/2006-80 z 27.02.2007 bola zmena znalca A.. Š. Š. (Znalecký posudok č.\n9/2007č.l. 91 a priznané znalečné Fa č.l. 87-88 v sume 12.500,-Sk,\n- uznesením č.k. 7C/42/2006-108 z 01.02.2008 bolo priznané znalečné v sume 11285,-Sk a vyplatené\ntak, že 5000,-Sk z preddavku D14/pol.9/07 a suma 6285,-Sk zo štátnych rozpočtových prostriedkov,\n- uznesením č.k. 7C/42/2006-345 z 10.08.2015 bol ustanovený znalec A.. K. F. a preddavky žalobkyne\nv sume 500,-eur a žalované v sume 500,- eur neuhradili (uznesením č.k. 7C/42/2006-387 z 16.11.2015\na č.k. 7C/42/2006-390 z 16.11.2015 bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov). Za znalecký\nposudok č.1/2016 bola vystavená FA č.l. 315 na sumu 773,33,- eur,\n- uznesením č.k. 7C/42/2006-449 z 30.06.2016 bolo priznané znalečné A.. K. F. v sume 773,33,- eur\nzo štátnych rozpočtových prostriedkov.\n60. S poukazom na uvedené vzniknuté trovy štátu, súd priznal nárok na náhradu trov konania štátu\nSlovenskej republike titulom znalečného vyplateného zo štátnych finančných prostriedkov voči stranám\nsporu. Súčasná právna úprava neobsahuje ustanovenia o náhrade trov štátu, a preto neumožňuje štátu\nznášať trovy konania, preto túto povinnosť v plnom rozsahu znášajú sporové strany. O výške náhrady\ntrov štátu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n61. Proti rozsudku podali odvolanie žalobkyne v 1. a v 2. rade proti výroku II. a výroku III. V odvolaní\nžalobkyne uviedli, že vo výroku II. napádajú výlučne zriadenie vecného bremena v prospech žalovaných\n1. a 2. spočívajúce\na) v povinnosti žalobkýň 1. a 2. strpieť právo prechodu žalovaných 1. a 2. cez p.č. XXXX/XX, B. J..Č..\nXXXX/XX, F. J..Č.. XXXX/XX (studňa),\nb) v povinnosti žalobkýň 1. a 2. strpieť prístup žalovaných 1. a 2. k p.č. XXXX/XX (R.), B. J..Č.. XXXX/\nXX a,\nc) v povinnosti žalobkýň 1. a 2. strpieť vedenie inžinierskych sietí žalovaných 1. a 2 k p.č. XXXX/XX\n(R.), B. J..Č.. XXXX/XX C.,\nd) v povinnosti žalobkýň 1. a 2. strpieť prístup žalovaných 1. a 2 k p.č. XXXX/XX (H. U.),\nB. J..Č.. XXXX/XX.\nZriadenie zostávajúcich vecných bremien týmto odvolaním nenapádame. Vo výroku III. rozsudku\nnapádame nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni 1. a 2.\nK napadnutému výroku II.:\nOkresný súd v rozsudku uvádza, že napriek tomu, že žiadne z riešení neobsahovalo komplexné riešenie\ngeometrického plánu aj s inžinierskymi sieťami formou vecného bremena v prospech žalovaných 1. a 2.,\n\nstrany sporu nenavrhli vypracovanie nového geometrického plánu, či znaleckého posudku, za účelom\nvyznačenia vecného bremena - prístupu k studni (bod 53). Súd teda rozhodoval o zriadení vecných\nbremien podľa vlastnej úvahy, na základe technickej dokumentácie.\nA) Žalobkyne 1. a 2. predložili v konaní súdu zmluvu na základe ktorej je studňa v ich vlastníctve (bod 38\nrozsudku). V konaní bolo taktiež preukázané, že rodinné domy oboch sporových strán majú vodovodné\nprípojky. V tejto skutkovej a dôkaznej situácii (týkajúcej sa aj vzájomných vzťahov), súd rozhodol o\nvecnom bremene v prospech žalovaných 1. a 2., ktoré im má umožniť využívať studňu, ktorá je vo\nvýlučnom vlastníctve žalobkýň 1. a 2.. O tomto vecnom bremene rozhodol bez návrhu žalovaných 1.\na 2, bez akejkoľvek náhrady a najmä o ňom rozhodol opakovane. Podľa nášho názoru tu okresný súd\nzjavne pochybil.\nAd a) podľa nášho názoru nemožno v danej situácii zaťažiť nehnuteľnosť - stavbu - studňu žalobkýň 1 a\n2. bez reálnej potreby ju využívať zo strany žalovaných. Žalované 1. a 2. toto vecné bremeno nenavrhli,\nani nežiadali súd o využitie studne vo vlastníctve žalobkýň 1. a 2. a ani nepreukázali potrebu, takto\nobmedziť vlastníctvo tejto nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň 1. a 2. Žalovaní 1. a 2. majú na nimi\nvyužívanej časti záhrady vodovodnú prípojku, ktorú na účel zavlažovania používajú. Ide tu zo strany\nsúdu o rozhodnutie o vecnom bremene, ktoré teda prináša ďalšie sporné situácie, neželaný fyzický\nkontakt sporových strán, bez preukázanej a deklarovanej potreby ho zriaďovať.\nAd b) studňu nadobudli predchodcovia žalobkýň riadne kúpou a teda odplatne. Ani túto skutočnosť\npri zriaďovaní vecného bremena k studni súd nezohľadnil. Je otázne, či, ak by aj súd o náhrade kompenzácii za využívanie studne rozhodol, by nešiel proti potrebám a záujmom žalovaných 1. a 2.\nV tejto skutkovej situácii však išlo o nespravodlivé a neúčelné rozhodnutie súdu o vecnom bremene k\nstudni, ktorá patrí žalobkyniam a majú ju využívať žalované 1. a 2. bez akejkoľvek náhrady - kompenzácie\na preukázanej a opodstatnenej potreby.\nAd c) pri rozhodnutí o vecnom bremene k studni vo vlastníctve žalobkýň, súd niekoľkokrát „zaťažil\"\nžalobkyne 1. a 2. nakoľko neopodstatnene rozhodol o povinnosti žalobkýň 1. a 2.:\n1. strpieť právo prechodu žalovaných 1. a 2. cez p.č. XXXX/XX, B. J..Č.. XXXX/XX, F. J..Č.. XXXX/XX\n(studňa),\n2. strpieť prístup žalovaných 1. a 2 k p.č. XXXX/XX (R.), B. J..Č.. XXXX/XX a,\n3. strpieť vedenie inžinierskych sietí žalovaných 1. a 2 k p.č. XXXX/XX (R.), B. J..Č.. XXXX/XX.\nTáto konštrukcia vecného bremena je vzhľadom na predmetné konanie a jeho dôkaznú a\nskutkovú situáciu ako sme uviedli, absolútne nespravodlivá a prekračuje rozsah potrebného a\nžiaduceho obmedzenia vlastníckeho práva žalobkýň. Trojnásobne zaťažiť rôznou povinnosťou vlastníka\nnehnuteľnosti nemá žiadne opodstatnenie, najmä ak by prípadne sledovanému a žiaducemu účelu (čo\nvšak nie je tento prípad) postačuje zriadenie jednej z uvedených povinností. V prípade, ak by žalované\nprejavili záujem, mohol súd rozhodovať podľa nášho názoru v maximálnej možnej miere o zriadení\nvecného bremena v podobe povinnosti žalobkýň strpieť vedenie inžinierskych sietí žalovaných 1. a 2.\nk p.č. XXXX/XX (studňa) za kompenzáciu, aby tak v čo najmenšej miere obmedzil vlastnícke právo\nžalobkýň, a aby toto obmedzenie zohľadňovalo výlučné vlastníctvo studne žalobkyňami 1. a 2. v podobe\nkompenzácie. Uvedené riešenie by však mohlo vzhľadom na potreby a možnosti žalovaných v 1. a 2.\nrade byť pre nich aj tak neprijateľné a nepotrebné, nakoľko ako sme uviedli, ho v konaní nenavrhovali, ani\nnevyžadovali keďže majú vodovodnú prípojku, a bolo by s týmto riešením spojená povinnosť zdieľania\nnákladov za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň 1. a 2..\nB) Vecné bremeno žalobkýň 1. a 2. strpieť prístup žalovaných 1. a 2 k p.č. XXXX/XX (merač energií), z\np.č. XXXX/XX je podľa nášho názoru úplne zbytočné a nenapĺňa účel, ktorý priznáva vecnému bremenu\nako nevyhnutnému obmedzeniu vlastníka hmotné právo. Ak súd vychádzal z geometrického plánu A..\nF. a bol skutočne vedený princípom, že vecné bremeno sa má zriadiť len v nevyhnutnej miere a má\nreflektovať ozajstné potreby oprávnených z vecného bremena, ako aj princípom, že rozhodnutím o\nzrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva sa nemá založiť situácia, ktorá spôsobuje alebo\nmá potenciál založiť ďalšie občianske spory, nielen medzi stranami sporu, ale aj budúcimi vlastníkmi\nnehnuteľností (str. 22 bod 53. rozsudku), tak súd v tejto časti rozhodol podľa nášho názoru nesprávne.\nStrpieť prístup žalovaných 1. a 2. k p.č. XXXX/XX (H. U.), B. J..Č.. XXXX/12 je v tomto prípade,\nneúčelný a ide podľa nášho názoru o nespravodlivo zriadené obmedzenie nehnuteľnosti žalobkýň 1.\na 2., nakoľko je k meraču energií na p.č. XXXX/XX, riadny a bezproblémový prístup z ulice. Prístup\nz verejnej komunikácie súd spomína v tejto súvislosti aj v samotnom výroku, avšak žalobkyne 1. a 2.\nnemôžu strpieť prístup k meraču energií z verejnej komunikácie nakoľko im táto komunikácia vlastnícky\nnepatrí. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu zastávame názor, že v častiach vyššie označených\nsúdom zriadených vecných bremien (tri vecné bremená k studni vo výlučnom vlastníctve žalobkýň a\nvecné bremeno k meraču energií, ktoré žalobkyne 1. a 2. vybudovali na svoje náklady v plote z uličnej\n\nčasti, aby k nemu bol prístup z ulice - verejnej komunikácie) súd rozhodol nesprávne a nespravodlivo v\nneprospech žalobkýň v 1. a 2. rade, bez toho, aby bol týmito obmedzeniami vlastníčok splnený zákonný\npredpoklad. Preto navrhujeme, aby po preskúmaní našej argumentácie odvolací súd vecné bremená\nnapadnuté týmto podaním zriadené okresným súdom, vo svojom rozhodnutí zrušil ako neopodstatnené\na neúčelné. Súd neposúdil situáciu pri rozdelení a vysporiadaní tohto spoluvlastníctva komplexne,\nale vychádzal čisto iba z technického riešenia uvedeného v znaleckom posudku, čo však ako sme\nuviedli nepredchádza konfliktným situáciám medzi sporovými stranami a nepredchádza ani fyzickému\nstretávaniu sa sporových strán. To je zásadný problém, ktorý bol v konaní opísaný a ktorý je jedným z\nhlavných dôvodov tohto vysporiadania.\nK napadnutému výroku III.:\nNepriznanie náhrady trov konania považujeme za nespravodlivé, aj keď sa javí správne vzhľadom na\nsituáciu žalovaných 1. a 2. Žalobkyne 1. a 2. sa z žalovanými snažili dohodnúť pred podaním návrhu na\nsúd, aby sa predišlo niekoľkoročnému nákladnému súdnemu sporu. Náklady na vedenie súdneho sporu,\nktorému sa žalobkyne chceli vyhnúť však znášať museli a musia. Potreba vysporiadať spoluvlastníctvo\nbola v danom prípade, pre možnosť užívať nehnuteľnosti žalobkýň 1. a 2. existenčná, avšak žalovaným\n1. a 2. bolo vzhľadom na ich situáciu jasné, že môžu vysporiadanie spoluvlastníctva brzdiť, môžu\nrobiť obštrukcie, nakoľko ich súd nepostihne náhradou trov konania. To bolo aj zjednania žalovaných\nzjavné a v konečnom dôsledku je to vidieť aj na dĺžke konania. V ustanovení § 257 CSP je fixované\nmoderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich postup súdu pri posudzovaní\na rozhodovaní o náhrade trov konania. Zákonná úprava aplikácie moderačného ustanovenia podľa\ncitovaného ustanovenia predpokladá, že musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o\nvýnimočné okolnosti. Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považujú určité druhy konania alebo\nurčitá procesná situácia, ide teda o dôvod daný charakterom konania alebo charakterom procesnej\nsituácie. Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa tiež považujú sociálne aspekty. Tieto aspekty však\nnemožno sporovou stranou účelovo a takticky zneužívať vo svoj prospech. Naviac v tomto prípade, že\nžalobkyne 1. a 2. tiež nemôžu znášať náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sami nezavinili, chceli sa\ndohodnúť mimosúdne. Je tiež potrebné prihliadať aj na komplexné pomery žalobkýň 1. a 2., ktoré si\nmuseli platiť právnu pomoc v predmetnej veci, aby bolo možné zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva\nzrealizovať. Dovoľujeme si preto odvolací súd požiadať, aby pri revízií III. výrokovej časti napadnutého\nrozhodnutia okresného súdu zvážil aj pohľad a pozíciu žalobkýň 1. a 2. v tomto konaní a ich skutkovú\na ekonomickú situáciu. Naviac sa žalobkyne 1. a 2. zaviazali, že na svoje náklady vybudujú prístupovú\ncestu k nehnuteľnostiam žalovaných 1. a 2.\nZ uvedených dôvodov žalobkyne v 1. a v 2. rade navrhli odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n62. Proti rozsudku podali odvolanie žalované v 1. a v 2. rade a namietali odvolacie dôvody podľa § 365\nods. 1 písm. d), f), h), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že\nrozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalované namietali,\nže súd nesprávne vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán. V súvislosti s námietkou,\nže konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolateľky\ntvrdili, že výrok rozsudku nemá podklad v geometrickom pláne, ktorý by bol jeho súčasťou. Súd vo\nvýroku II., ktorým vyporiadava podielové spoluvlastníctvo rozdelením medzi sporové strany odkazuje\nna geometrický plán na oddelenie pozemkov parc. Č.. XXXX/X-X C. Č.. XXXX/X, X, Č.. XXX/XXXX\nvyhotovených dňa 29.09.2005 A.. H. Y.. Tento však nie je prílohou rozsudku. Druhý geometrický plán\nvyhotovený A.. K. F. dňa 22.01.2016, o ktorý súd opiera výrok rozhodnutia je súčasťou rozsudku,\nale tento nie je úradne overený. Táto skutočnosť zakladá pochybnosť, či je vôbec možné zmenu na\npodklade takéhoto geometrického plánu zapísať do katastra nehnuteľností, resp. či jeho zápis okresný\núrad katastrálny odbor po rozhodnutí súdu neodmietne vykonať. Poukázali na ustanovenie § 67 ods. 5\nkatastrálneho zákona a na uznesenie Krajského súdu Prešov sp.zn. 11Co/8/2006 a na ustálenú súdnu\nprax, podľa ktorej zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti nie je\nmožné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, výmera\na čísla nových parciel (Z IV, str. 487). Predmetné potom zakladá takú vadu konania, ktorá skutočne\nmôže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie je tak de facto listinou, ktorá nie je\nspôsobilá vyvolať zmenu zápisu v katastri.\n63. V súvislosti s námietkou nesprávneho a neúplne zisteného skutkového stavu odvolateľky tvrdili, že\nsúd pristúpil k takému rozdeleniu nehnuteľností, ktoré absolútne nezodpovedá miestnym pomerom.\n\n64. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutie v bode 39 uviedol, že s prihliadnutím na\nustálený skutkový stav žalobe vyhovel a podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal podľa variantu\n„C“. Uvedený variant však absolútne nezohľadňuje skutočné miestne pomery na vyporiadavaných\nnehnuteľnostiach. Pozemok nachádzajúci sa pred stavbou patriacou žalovaným by mal byť podľa\nnapadnutého rozhodnutia rozparcelovaný na menšie parcely, v dôsledkom čoho nebude využiteľný tak,\nako doteraz. Žalované stratia záhradu, v ktorej si žalovaná v 2. rade pestuje každý rok zeleninu, aby si ju\nnemusela nakupovať a ušetrili si čo to k dôchodku. Zároveň príde týmto k jeho znehodnoteniu, pozemok\nnie je neupravený a má výškové rozdiely. Jedná sa totiž o bývalý majer. Pokiaľ ide o vybudovanie\nprístupového chodníka, ktorý sa má podľa napadnutého rozhodnutia súdu zriadiť na novovzniknutej\nparcele č. XXXX/XX z verejnej komunikácie cez garáž, je potrebné zohľadniť technické možnosti jeho\nvyhotovenia, a to najmä z dôvodu veľkého výškového rozdielu pozemku oproti verejnej komunikácii. Ide\no výškový rozdiel 1,5 m. V prípade, že by sa pristúpilo k jeho stavbe, hrozilo by, že sa zosype, nakoľko na\nčasti miesta, kde by mal stáť stojí toho času pivnica. Navyše v prípade jeho stavby by bolo nevyhnutné\nzasiahnuť do garáže, ktorá stojí na hranici susedovho pozemku, t. j. na hranici s parcelou č. XXXX,\ndôsledkom čoho by prišlo k jej demolácií (viď obrázok č. 1, 2 a 3) a následným občiansko-právnym\nsporom, nakoľko do úpravy chodníka by nebolo možné zasiahnuť bez súhlasu suseda. Tieto fakty sú\ndôkazom toho, ako súd vôbec nezohľadnil miestne pomery. A to napriek tomu, že bola vykonaná aj\nobhliadka na mieste samom. Riešenie, ktoré stanovil súd je nelogické a nehospodárne. V prípade stavby\nchodníka by taktiež bolo potrebné vybudovať schodisko, nakoľko pozemok, na ktorom v súčasnosti\nstojí záhradka žalovaných je vyvýšený. Toto je však pre žalobkyňu v 2. rade vzhľadom na jej vysoký\nvek a zdravotný stav nepredstaviteľné. Žalované nie sú ani pripravené znášať náklady na vybudovanie\nchodníka, je to pre nich finančne náročné. Žalovaná v 1. rade je invalidnou dôchodkyňou a žalovaná v\n2. rade je starobnou dôchodkyňou. Vzhľadom na to, ich jediný zdroj príjmu je ich dôchodok. Toto súd\ntaktiež nezohľadnil. Pokiaľ ide o prísľuby žalobkýň a ich právneho zástupcu, že tieto sú údajne ochotné\nznášať náklady spojené s výstavbou chodníka, tieto žalobkyne považujú za právne irelevantné, keďže\nsa jedná len o obyčajné vyhlásenia v konaní na súde prvej inštancie, ktoré sa nijako nepremietli do\nzáväzku vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nepredstavujú nič iné, len planý prísľub a nie právny\nzáväzok. Uvedeným dôkazom však žalované nenavrhujú odvolaciemu súdu vykonávať nové dôkazy,\nnaopak iba poukazujú na miestne pomery, ktoré boli súdu už známe a ktoré súd prvej inštancie vôbec\nnezohľadnil. Ako už bolo uvedené, v tomto spore bola vykonaná aj miestna obhliadka, a preto by tento\nzistený skutkový stav už mal byť súčasťou súdneho spisu a mal z neho súd vychádzať.\n65. V súvislosti s uvedeným súd prvej inštancie pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva\ntakisto absolútne neprihliadol na poslednú výpoveď žalovanej v 1. rade zo dňa 17.03.2022 a s touto\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nevysporiadal. Táto súdu jasne uviedla, že zdravotný\nstav žalovanej v 2. rade je v súčasnosti tak zlý, že si nevie predstaviť ako by rekonštrukcia prebiehala.\nŽalovaná v 2. rade trpí okrem iného aj Parkinsonovou chorobou, má vrodenú srdečnú chorobu,\nhypertenziu a ďalšie závažné chronické choroby. Z dôvodu Parkinsona má zníženú mobilitu, je fyzicky\nťažko zdravotne postihnutá osoba (má preukaz ZŤP), chodí o paličke, potrebuje opatrovateľku a kľud.\nNavyše vo vyporiadavanej nehnuteľnosti žije žalovaná v 2. rade už 83 rokov. Prístupový chodník do\nrodinného domu žalovaných by sa takto extrémne predĺžil, čo vzhľadom na vek žalovanej v 2. rade,\njej zlý zdravotný stav, sociálnu situáciu, prístup sanitky, či hasičov, nie je akceptovateľné. Pôvodný\nchodník až po vstup do vchodu rodinného domu meria 20 m, nový chodník by meral cca 60 m,\npričom žalované budú nútené obchádzať celý pozemok žalobkýň. Zároveň bude veľmi sťažená úprava\nchodníka v zimnom období ako aj jeho opravy, nakoľko by mal stáť na hranici s pozemkom žalobkýň.\nVzhľadom na to žalovaným nie je zrejmé, ako súd mohol pristúpiť na takýto variant vyporiadania napriek\ntomu, že na vyporiadavanej nehnuteľnosti absolvoval obhliadku, a teda si musel byť vedomý všetkých\nkomplikácií, ktoré budú s takýmto spôsobom vyporiadania spojené. Uvedené však vôbec pri rozhodovaní\nnezohľadnil, pričom z odôvodnenia je zrejmé, že o tom, že sa jedná o nevodorovný skokovitý terén,\nvedel. V bode 12 odôvodnenia napadnutého rozsudku ešte aj uviedol, že „Záhradka je vyvýšená“. Prečo\nto však nezohľadnil?\n66. S poukazom na uvedené žalované majú za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných\ndôkazov (obhliadka na mieste) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Taktiež neprihliadol na\nto, že základným princípom vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi dve sporové\nstrany je rozdelenie podľa toho, ktorú časť nehnuteľnosti reálne užívajú a obhospodarujú. Žalované\nv súčasnosti obhospodarujú aj parcely, ktoré súd prvej inštancie výrokom napadnutého rozsudku\n\nprikázal do vlastníctva žalobkyniam. Všetky okná rodinného domu žalovaných (obývacia miestnosť,\nspálňa, kuchyňa, vstup do domu s prístreškom) smerujú do vnútra pozemkov súčasnej parcely XXXX/\nX (záhrada), ktorá by podľa variantu „C“ mala patriť žalobkyniam, t.j. hranica pozemkov by bola popri\noknách žalovaných menej ako 7m (cca 4m) v rozpore s Vyhláškou k Stavebnému zákonu. Zároveň by bol\ntýmto znížený komfort bývania žalovaných (hluk), nehovoriac o tom, že by dôsledkom tohto prichádzalo\nlen k ďalším občiansko-právnym sporom pri využívaní pozemkov žalobkyňami.\n67. Súčasne však súd nijako neodôvodnil prečo rozdelil pozemky tak ako ich rozdelil (podľa variantu „C“).\nVôbec sa nezaoberal inými variantami rozdelenia, pritom žalované s variantom „C nesúhlasili a tento\nod počiatku namietali. Podotýkame, že žalované sú tie, ktoré skutočne vyporiadavané nehnuteľnosti\nužívajú a sú odkázané na bývanie v nich. Na nehnuteľnostiach stojí ich rodinný dom. Žalobkyne naopak\nnehnuteľnosť stojacu na parcele č. 1088/1 de facto od momentu, kedy ju zdedili ani nevyužívajú (cca\n16 rokov) a nestarajú sa o ňu. Nehnuteľnosť je doslova zanedbaná a narúša aj statiku nehnuteľnosti\nžalovaných, s ktorými ma spoločnú stenu a strechu. Nehovoriac o tom, že nehnuteľnosť nemá ani\nelektrinu, ani vodu, ani plyn, či kúrenie.\nSúd vlastne svojím rozhodnutím vytvoril stav, kedy žalované, ktoré užívajú nehnuteľnosť na bývanie,\nako svoj dom, budú zásadným spôsobom obmedzené. Užívanie ich domu bude značne sťažené. Na\ndruhej strane žalované, nebudú v podstate obmedzené nijako a nebudú ani nútené vykonávať nejaké\nzásadné úpravy. Žalobkyne bývajú toho času podľa vedomosti žalovaných v obci Nová Dedinka v\nrodinnom dome. Trvalý pobyt si dali na adresu P.Í. zapísať medzi rokmi 2019-2022. Takéto rozhodnutie\nnemožno absolútne považovať za spravodlivé. Ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka nehovorí\nlen o rozdelení, ale o tzv. „dobrom a možnom“ rozdelení. Toto rozdelenie dobré a možné nie je. Práve\nslovné spojenie „dobre možne“ predstavuje akýsi korektív, ktorý umožňuje súdu nepostupovať striktne\nformálne a rozdeliť nehnuteľnosť za každých okolností, resp. prikazuje súdu ju rozdeliť tak, aby to bolo\naj vzhľadom na technické možnosti a miestne pomery možné.\n68. Žalované preto poukazujú najmä na to, že súd prvej inštancie nielenže nesprávne aplikoval právny\npredpis (§ 142 OZ) ale zároveň nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Jeho odôvodnenie vôbec\nnedáva odpoveď na to, prečo súd prvej inštancie rozdelil pozemky tak ako je uvedené vo výroku\nrozhodnutia. Vzhľadom na to odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavku ustanovenia\n§ 220 ods. 2 CSP. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu tak porušuje právo žalovaných na spravodlivý\nsúdny proces, a to najmä právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve súdom zvoleným spôsobom.\nV konečnom dôsledku im tak odníma možnosť konať pred súdom, pretože im upiera možnosť náležite\nskutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Z každého\nrozhodnutia musí byť zrejmé, aké právne a skutkové dôvody viedli súd k rozhodnutiu, ktoré je uvedené\nv jeho výroku. Inak nemožno hovoriť o zákonnom rozhodnutí. Rozhodnutie je už len z tohto titulu\nnepreskúmateľné, a teda aj nezákonné. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie tak došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, ktoré je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované\ntak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky.\nPodľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra\n1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) i\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004, sp.zn. I. ÚS 226/2003) sa za porušenie\npráva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia. Žalované aj vzhľadom na miestne pomery a náročnosť rozdelenia navrhovali\nžalobu zamietnuť, resp. boli pripravené vyporiadať nehnuteľnosť takým spôsobom, ktorý zodpovedá\nmiestnym pomerom. Je nemysliteľné, aby sa žalované zo svojho okna pozerali na pozemok, ktorý\npatrí žalobkyniam, nehovoriac o tom, že prístup k ich stavbe z verejnej komunikácie by viedol cez celú\nnehnuteľnosť, čo je o 40 metrov naviac ako tomu bolo doposiaľ. Takýto prístup je úplne nelogický,\nnakoľko chodník k stavbám, ktoré na vyporiadavaných nehnuteľnostiach stoja, už vybudovaný je. Prečo\nsúd nezriadil vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu práve cez tento už existujúci chodník\nv prospech žalovaných? Navyše situácia sa od roku 2006, kedy bol spor začatý, rapídne zmenila.\nŽalovaná v 2. rade dôsledku jej veku a zdravotného stavu v súčasnosti potrebuje bezbariérový prístup\nk svojmu obydliu. Žalované si ešte dovoľujú poukázať aj na to, že ony boli tie, kto zaviedol do\npozemkov inžinierske siete, vodovod a kanalizáciu. Počas mnohých rokov ich trvalého pobytu vo\nvyporiadavaných nehnuteľnostiach si zveľadili záhradu (parcela 1089/1), naviezli ornicu, vybudovali si\nskleník na pestovanie zeleniny a nasadili ovocné kríky a stromy. Nie je absolútne spravodlivé, aby teraz\ntakúto parcelu, ktorú užívali mnohé roky a o ktorú sa starali, súd bez náhrady prikázal žalobkyniam.\n\n69. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci žalované poukázali na rozhodnutie\nodvolacieho súdu zo dňa 31.08.2021, ktorý uznesením zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie v\nktorom odvolací súd nijako nezakázal posúdiť spor takým spôsobom akým urobil súd v predchádzajúcom\nrozhodnutí, ktorým žalobu zamietol v celom rozsahu. Poukázali na to, že skutočným dôvodom\nzrušenia predchádzajúceho rozhodnutia súd prvej inštancie bolo jeho nedostatočné odôvodnenie.\nZáver odvolacieho súdu, ktorý zo súhlasu žalovaných s nejakým variantom vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva vyvodil ich súhlas s jeho zrušením ešte nezakladá dôvod, aby súd žalobu nezamietol\nz dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd tiež konštatoval, že súd\nneskúmal či strany sporu sú ochotné vynaložiť finančné prostriedky na náklady nevyhnutné na reálne\nrozdelenie nehnuteľnosti. Toto súd neskúmal ani v novom rozhodnutí a vôbec neprihliadol na vyjadrenie\nžalovaných, že nie sú schopné financovať náklady na rozdelenie nehnuteľnosti spôsobom ako je\nuvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Súd sa uspokojil len s vyhláseniami žalobkýň o tom, že\ntieto sú ochotné znášať finančné náklady spojené s rozdelením vyporiadavaných nehnuteľností. Podľa\nnázoru žalovaných mal súd skúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré evidentne\nv prejednávanom spore existujú a s prihliadnutím na to, žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Podľa\nžalovaných, rozdelenie nehnuteľnosti spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku bude viesť len k ďalším\nsporom medzi sporovými stranami a situáciu vôbec nevyrieši. Poukázali na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 4Cdo/137/97. Žalované v podanom odvolaní ďalej uviedli, že ak odvolací súd zistí, že\nneexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa navrhujú, aby nariadil vo veci nové znalecké dokazovanie,\nktoré by zohľadňovalo ako miestne pomery na vyporiadavaných nehnuteľnostiach, tak aj pomery\nsamotných žalovaných a tiež funkčnosť a hospodárnosť rozdelenia. Nad rámec vyššie uvedeného\nžalované uvádzajú, že výrok rozsudku súdu absolútne nereflektuje na to, že majetok (studňa, skleník,\nprístrešok do domu s inžinierskymi sieťami, plynová prípojka, vodovodná prípojka s vodomerom a\nhlavným uzáverom vody,...) patriaci do vlastníctva žalovaných, podľa výroku napadnutého rozsudku\nzostal na parcele prikázanej do vlastníctva žalobkýň. Žalované majú vzhľadom na doterajšie skúsenosti\nso žalobkyňou v 1. rade obavy, že táto zničí tento ich majetok, nakoľko obdobná situácia v ich živote už\nnastala. Žalobkyňa v 1. rade zničila nástrešný držiak elektrickej prípojky žalovaných nachádzajúci sa na\nstreche stavby vo vlastníctve žalobkýň. Žalovaná v 2. rade vtedy ešte so svojím už nebohým manželom\n(pôvodne žalovaný v 1. rade) ostali bez prívodu elektrickej energie viac ako polroka. Z týchto dôvodov,\nnakoľko žalobkyne neustále vyvolávajú konflikty, sa žalované obávajú, že aj napriek vecnému bremenu,\nktoré súd napadnutým rozhodnutím zriadil v ich prospech, ich žalobkyne na tento pozemok nepustia.\nŽalované preto trvajú na tom, aby deliaca hranica medzi pozemkami žalobkýň a žalovaných viedla tak,\nže bude rešpektovať terajší stav užívania nehnuteľností žalovanými. Navyše všetok vyššie uvedený\nhnuteľný majetok vyhotovili, zaplatili a využívali žalovaná v 2. rade so svojím nebohým manželom\n(pôvodne žalovaný v 1. rade), vykopali studňu a zaplatili jej využitie. V súčasnosti sa studňa používa\nna úsporu pitnej vody, voda zo studne je pripojená na WC a kúpeľňu v rodinnom dome žalovaných, a\npreto k nej žalované musia mať prístup každý deň. Zároveň je táto úžitková voda zo studne používaná\nna polievanie záhrady, umývanie a pod., čo by sa za stavu založeného napadnutým rozsudkom súdu\nprvej inštancie značne skomplikovalo.\nŽalované súčasne odvolaciemu súdu uvádzajú, že ak by žalobkyniam malo prekážať zriadenie vecného\nbremena na už existujúcom chodníku z dôvodu ich práva na súkromie (nakoľko tento chodník vedie\npopod okná stavby patriacej žalobkyniam), žalované navrhujú, presunúť chodník cca o 2 metre a na\ntomto mieste zriadiť nový chodník spolu s ich právom prechodu. Domnievajú sa, že takáto investícia\nby nebola taká nákladná ako investícia spojená s vybudovaním nového chodníka v súlade s výrokom\nnapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.\n70. Žalované preto namietali, že súd vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie je tak\nnepreskúmateľné, pretože nedošlo k rešpektovaniu zásad uvedených v ustanovení § 142 Občianskeho\nzákonníka a § 220 ods. 2 CSP. Následkom uvedeného by mal odvolací súd takéto rozhodnutie v\nsúlade s § 390 CSP zmeniť nakoľko v predmetnej veci odvolací súd rozhodnutie už raz zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Preto navrhli, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie\na vo veci sám rozhodol tak, že žalobu zamietne z dôvodu, že nehnuteľnosť nie je deliteľná a pre\nnezrušenie spoluvlastníctva existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka alebo aby rozsudok zmenil tak, že podielové spoluvlastníctvo sporových strán zruší a\nvyporiada spôsobom podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri zohľadnení miestnych pomerov\nnajmä funkčnosť a hospodárnosť.\n\n71. K podaniu žalovaných sa vyjadrili žalobkyne v 1. a 2. rade podaním zo dňa 16.07.2023, ktoré\nrozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vo vyjadrení uviedli, že žalobkyne v 1. a 2. rade uvedený\nvariant „C“ zo znaleckého posudku A.. F., prevzatý rozhodnutím súdu prvej inštancie považujú za\nkompromisné riešenie. Námietka žalovaných, že variant „C“ absolútne nezohľadňuje skutočné miestne\npomery na vyporiadavaných nehnuteľnostiach je samozrejme závislé na uhle pohľadu. Ak majú žalované\ntak zásadné a podstatné výčitky k užívaniu danej lokality a pomerom, prečo potom nesúhlasili s\nmimosúdnou dohodou a boli pasívne, bez záujmu o vecné riešenia? Nenavrhli žiadnu alternatívu\nk návrhom strany žalobkýň. Argumentovať, že nám sa ubližuje a všetky riešenia sú nehospodárne\na nelogické, avšak nezapájať sa do snahy ich riešiť aktívne, prípadne mimosúdne je podľa nášho\nnázoru kontraproduktívne a účelové. Súhlasili s tým, že zákon vyžaduje, aby rozdelenie bolo dobre\nmožné. To znamená, že súd prihliada nielen na to, či je rozdelenie technicky možné, ale aj na to,\nči takémuto rozdeleniu nebránia iné objektívne alebo subjektívne skutočnosti na oboch sporových\nstranách. Žalobkyne súhlasia s riešením podľa geometrického plánu variant „C„ avšak rozhodnutie súdu\nsprístupniť studňu vo vlastníctve žalobkýň nemá logické opodstatnenie ani dôvod nakoľko žalované majú\nvlastný prístup k vode. Žalobkyne nesúhlasia s argumentáciou žalovaných, pozemok je v rovine, čoho\nsú dôkazom fotografie. Výškový rozdiel v rozsahu 20 cm je medzi verejnou komunikáciou a vstupom na\npozemok, čo je vyriešené hneď pri vstupe na pozemok miernym stúpajúcim vybetónovaným brehom.\nRovnako nie je pravda, ako tvrdí strana žalovaných, že pozemky sú udržiavané a upravené a že sa\nna pozemkoch nachádzajú kríky, stromy. Na dôkaz prikladáme fotodokumentáciu. Pozemky sú jedno\nveľké zanedbané smetisko, a kým sa podielové spoluvlastníctvo nevyrieši, bude to tam vyzerať ako\nna smetisku. Zároveň poukázali na tvrdenie žalovaných o zlom zdravotnom stave žalovanej v 2. rade,\nnakoľko je mobilná a o paličke sa nepohybuje, čo svedkovia susedia vedia potvrdiť. Z uvedených\ndôvodov žalobkyne tvrdili, že súd nesprávne právne posúdil vec a navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť\nna ďalšie konanie.\n72. K odvolaniu žalobkýň v 1. a v 2. rade sa podaním zo dňa 18.07.2023 vyjadrili žalované v 1. a v\n2. rade, ktoré vo vyjadrení tvrdili, že odvolanie žalobkýň neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti\nodvolania v zmysle § 363 Civilného sporového poriadku, a to konkrétne z akých dôvodov sa napadnuté\nrozhodnutie považuje za nesprávne teda odvolacie dôvody, čo je dôvodom na odmietnutie odvolania\npodľa § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku. Žalované považujú podané odvolanie žalobkýň za\núplne zmätočné a de facto popierajúce formálnu logiku veci, a to z nižšie uvedených dôvodov. Súčasne\nvšak uvádzajú, že taktiež podali voči týmto výrokom, ktoré odvolaním napadli aj žalobkyne odvolanie,\nale z iného dôvodu, a síce z dôvodu nadväznosti a závislosti týchto výrokov na výrok I. napadnutého\nrozsudku, s ktorým žalobkyne nemohli súhlasiť. V zmysle odvolania žalobkýň, ktoré rozhodnutie súdu\nprvej inštancie napadli čo do výroku II. (zriadenie vecného bremena v prospech žalovaných) čiastočne\na čo do výroku III. (o náhrade trov konania) v plnom rozsahu, mal súd rozhodovať o zriadení vecných\nbremien podľa vlastnej úvahy na základe technickej dokumentácie a súčasne nepriznaním náhrady\ntrov konania mal podľa tvrdení žalobkýň konať voči nim nespravodlivo. Úvodom si žalované dovoľujú\nuviesť, že nesúhlasia s argumentmi žalobkýň uvedenými v odvolaní aj napriek tomu, že predmetné\nrozhodnutie súdu prvej inštancie čo do výroku II. napadli aj ony. Toto rozhodnutie totiž nepovažujú za\nvecne správne v celom rozsahu, t.j. vo všetkých jeho výrokoch, ako uviedli v podanom odvolaní zo dňa\n29.04.2022. Žalované sa preto pridržiavajú svojich doterajších tvrdení v ňom uvedených, a síce, že súd\nvec nesprávne právne posúdil, pričom zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel aj k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K žalobkyniam uvedeným\ntvrdeniam v podanom odvolaní považujú žalované za potrebné uviesť nasledovné skutočnosti:\nK napadnutému výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie žalované si dovoľujú najprv uviesť na správnu\nmieru tvrdenie žalobkýň, že studňa je v ich vlastníctve. Uvedené tvrdenie je absolútne klamlivé.\nŽalobkyne iba využili samotné pochybenie súdu, ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode\n38. uviedol, že \"v súdnom spise sa nachádza zmluva z roku 1967, na základe ktorej je studňa vo\nvlastníctve žalobkýň 1. a 2. rade.\" Je zrejmé, že súd sa v tomto prípade evidentne pomýlil, nakoľko v\nsúdnom spise sa nachádza kúpna zmluva č. K. z roku 1967, na základe ktorej je studňa vo vlastníctve\nžalovaných a nie žalobkýň. Z tohto dôvodu aj tvrdenie žalobkýň v podanom odvolaní, že si studňu\nkúpili za odplatu, nie je vôbec pravdivé, čo je možné overiť priamo v súdnom spise prostredníctvom\npredložených dôkazov (kúpna zmluva). Nielenže je studňa vo vlastníctve žalovaných, ale tieto dokonca\nzabezpečili aj jej celkovú rekonštrukciu na vlastné náklady, pričom studňu nikdy nikomu nepredali. V\nčase kúpy nehnuteľnosti totiž nebol na ich nehnuteľnosti zavedený vodovod, a preto sa rozhodli kúpiť\nstudňu, aby mali potrebnú vodu na zabezpečenie svojich životných potrieb. Navyše nielen studňa, ale aj\nskleník, prístrešok do domu s inžinierskymi sieťami, plynová prípojka, vodovodná prípojka s vodomerom\n\na hlavným uzáverom vody, atď. patria do vlastníctva žalovaných. Tento majetok vyhotovili, zaplatili a\nvyužívali žalovaná v 2. rade so svojím nebohým manželom (pôvodne žalovaný v 1. rade), vykopali\nstudňu a zaplatili jej využitie. V súčasnosti sa studňa používa na úsporu pitnej vody, voda zo studne je\npripojená na WC a kúpeľňu v rodinnom dome žalovaných, a preto k nej žalované musia mať prístup\nkaždý deň. Zároveň je táto úžitková voda zo studne používaná na polievanie záhrady, umývanie a\npod., čo by sa za stavu založeného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie značne skomplikovalo.\nRovnako tak tvrdenie, že vodovodné prípojky majú rodinné domy oboch sporových strán je zavádzajúce.\nVodovodná prípojka totiž nie je samostatná ani pre jednu z nehnuteľností. Naopak, táto je spoločná a\nvyúsťuje do vodovodnej šachty, v ktorej sú len samostatné merače. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zriadiť\nvecné bremeno pre žalovaných aj pokiaľ ide o merače energií. Žalované nemajú zriadenú vodovodnú\nprípojku v záhrade ako tvrdia žalobkyne. Vodu na polievanie záhrady čerpajú priamo zo studne, pričom\nstudňu používajú od roku 1967 až doposiaľ. Ďalej nie je zrejmé, prečo žalobkyne namietajú zriadenie\nvecného bremena vedenia inžinierskych sietí. V opačnej situácii, a síce že tieto inžinierske siete by bolo\nmožné viesť iba cez pozemok žalovaných, by zrejme žalobkyne súhlasili s tým, aby vecné bremeno\nzriadené bolo. Pritom inžinierske siete sú vedené cez všetky parcely ako súčasť oboch nehnuteľností.\nOkrem týchto je cez nevedený aj vodovod a odpad z oboch nehnuteľností. Merač vody sa nachádza\nna parc. č. XXXX/XX (merač energií), zároveň je na tejto parcele aj hlavý uzáver vody, ku ktorému je\nnutný prístup žalovaných v prípade, ak by došlo k rozdeleniu pozemkov podľa napadnutého rozsudku\nsúdu prvej inštancie, a to najmä pre prípady, ak by došlo na nehnuteľnostiach k havárií alebo požiaru\na pod. Preto žalované nerozumejú, prečo žalobkyne rozsudok napádajú aj čo do tejto časti výroku II.,\nnakoľko nielenže je to nelogické, ale nie je to ani z hľadiska zabezpečenia budúcej bezpečnosti správne.\nPokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že súd rozhodol o zriadení vecného bremena bez návrhu žalovaných,\nčím mal podľa tvrdenia žalobkýň zjavne pochybiť, žalované poukazujú predovšetkým na to, že nielenže\nje takéto tvrdenie absolútne zavádzajúce, ale možnosť zriadiť vecné bremeno v prípade vyporiadania\npodielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti pripúšťa sám zákon, a to bez ohľadu na to, či\nto strana sporu navrhne alebo nie. V tomto prípade však žalované zriadenie vecného bremena fakticky\nnavrhli, nakoľko potom, čo bol spis odvolacím súdom opätovne vrátený súdu prvého stupňa na nové\nkonanie a rozhodnutie, sa jasne vyjadrili, že by súhlasili s rozdelením nehnuteľnosti v zmysle variantu\nA, v ktorom bolo zriadenie vecného bremena v ich prospech znalcom zahrnuté. Navyše je potrebné\npoukázať na § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len \"OZ\"), v ktorom je explicitne uvedené, za\nakých podmienok môže súd (aj bez návrhu) pristúpiť v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva k zriadeniu vecného bremena. Podľa ust. § 142 ods. 3 OZ: \"Pri zrušení a vyporiadaní\nspoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v\nprospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže\nbyť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.\" Z uvedeného je zrejmé, že\nsúd toto môže zriadiť aj bez návrhu sporových strán. O uvedenom výklade vo vzťahu k citovanému\nustanoveniu svedčí aj komentár k Občianskemu zákonníku (I. a II. zväzok), 1. vydanie, 2017 (ŠTEVČEK,\nDULAK, BAJÁNKOVÁ, FEČÍK, SEDLAČKO, TOMAŠOVIČ A KOL.), v ktorom sa uvádza: \"Je na úvahe\nsúdu, v akom rozsahu a či vôbec zriadi vecné bremeno, no je nutné zriaďovať so zreteľom na čo\nnajmenšie zaťaženie zaťaženej nehnuteľnosti. Na zriadenie vecného bremena v konaní o zrušenie\npodielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie sa nevyžaduje návrh účastníka konania. Súd pritom\nnebude postupovať správne, ak návrh účastníka konania na zriadenie vecného bremena odkáže na\nsamostatné konanie. Takisto v prípade, ak súd dospeje k záveru o neúčelnosti zriadenia vecného\nbremena, nemusí tento záver v rozhodnutí nijak zdôvodňovať, a pokiaľ vecné bremeno nezriadi,\npredpokladá sa, že zriadenie vecného bremena bolo neopodstatnené.\" Vzhľadom na vyššie uvedené\nnemožno konštatovať iné než to, že žalobkyne nechcú strpieť zriadenie vecného bremena na parc. č.\nXXXX/XX (studňa) v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti, a\npreto sa snažia uviesť súd do omylu. Dôvodom je predovšetkým fakt, že v prípade zriadenia vecných\nbremien by nehnuteľnosti žalobkýň klesli na hodnote, resp. dokonca možno by to viedlo až k tomu,\nže tieto by po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením, nevedeli vôbec predať. Preto sa\nsnažia odvolaním dosiahnuť zrušenie vecných bremien, ktoré súd prvej inštancie logicky a právom zriadil\nvzhľadom na rozdelenie nehnuteľností, ku ktorému v napadnutom rozsudku pristúpil. Žalované sa preto\nnestotožňujú s tvrdením žalobkýň, že konštrukcia vecných bremien zriadených napadnutým rozsudkom\nsúdu prvej inštancie, prekračuje rozsah potrebného a žiaduceho obmedzenia vlastníckeho práva\nžalobkýň. Uvedené tvrdenie popierajú v celom rozsahu. Každá z povinností (zriadenie vecných bremien),\nktorou súd zaťažil žalobkyne voči žalovaným, má osobitný charakter, každá vyjadruje iný typ konania,\nresp. nekonania žalobkýň. Preto tvrdenie žalobkýň, že sledovanému účelu by postačovalo zriadenie\njednej z uvedených povinností (vecných bremien) v prospech žalovaných, nie je ani správne, ani\n\nlogické, nakoľko sama logika veci hovorí, že zriadením vecného bremena spočívajúcom výlučne v práve\nprechodu cez parcelu, na ktorej stojí studňa, sa ešte nezakladá samo o sebe aj právo prístupu k nej.\nNehovoriac o tom, že strpenie vedenia inžinierskych sietí je diametrálne odlišné právo, ktoré nemožno\nsubsumovať ani pod povinnosť strpieť prechod cez pozemok, ani pod povinnosť strpieť prístup k studni.\nZ vyššie uvedených dôvodov by preto zriadenie vecných bremien rozsudkom súdu prvej inštancie bolo\nnamieste za predpokladu, že by odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok, dôsledkom čoho by žalované\nmali prístup k veciam patriacim do ich vlastníctva, avšak ktoré stoja na parcele, ktorú súd prvej inštancie\nprikázal do vlastníctva žalobkýň. Opačný postup súdu prvej inštancie, t.j. nezriadenie vecného bremena\nza stavu, akým súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal podielové spoluvlastníctvo,\nby bolo v rozpore so zákonom. Takýmto postupom by súd de facto zasiahol do vlastníckeho práva\nžalovaných. Pritom vyvlastniť majetok možno len za naplnenia zákonom ustanovených predpokladov,\nktoré v predmetnom prípade naplnené neboli v žiadnom ohľade.\nK napadnutému výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie: v predmetnom prípade, pokiaľ ide o výrok\no náhrade trov konania, ktorý znel v prospech žalovaných, v tomto smere sa žalované stotožňujú s\nargumentáciou súdu, aj keď tento podaným odvolaním samé napadli. Je evidentné, že bolo namieste\nnepriznať náhradu trov konania žalobkyniam, nakoľko cieľom žalobkýň bolo bezohľadne vyporiadať\npodielové spoluvlastníctvo rozdelením nehnuteľnosti nehladiac na okolnosti konkrétneho prípadu. Ak\nby mali skutočný záujem na spravodlivom usporiadaní vzťahov, tak by súdu navrhli aj možnosť\nodkúpenia nehnuteľnosti žalovaných, tak ako to urobili samotné žalované. S takýmto návrhom však\npočas celého konania neprišli. Navyše počas celého konania robili neustále obštrukcie, a preto spor\ntrvá už pomaly takmer 20 rokov (žaloba bola podaná v roku 2006). Ako to vyplýva aj z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, súd preveroval majetkovú situáciu žalovaných, skúmal\nnielen ich majetkové pomery, ale rovnako aj tie osobné, zárobkové, ako aj postoj sporových strán k\nsamotnému vyriešeniu veci. Žalované (ako aj pôvodný žalovaný 1.) počas celého konania spolupracovali\nna vyriešení tohto sporu, preto nie je dôvod na to, aby boli zaviazané na náhradu trov konania voči\nžalobkyniam. Žalované predmetný spor nezavinili, čo súd prvej inštancie správne právne posúdil. V\ntomto smere sa preto žalované stotožňujú s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorú tento uviedol v\nodôvodnení napadnutého rozsudku. S poukazom na uvedené je zrejmé, že tvrdenia a argumentácia\nžalobkýň prezentovaná v odvolaní je absolútne účelová, nekonzistentná a vykonštruovaná. Žalované si\nopätovne dovoľujú uviesť, že žalobkyne nikde v podanom odvolaní netvrdili, z akých dôvodov považujú\nnapadnuté rozhodnutie za nesprávne. Naopak žalované vo svojom odvolaní jasne, konkrétne a vecne\npomenovali odvolacie dôvody, ako aj to, akým spôsobom, resp. v akom konkrétnom pochybení (vade,\nskutočnosti), boli tieto súdom prvej inštancie naplnené. Vymedzením odvolacích dôvodov totiž odvolateľ\nvymedzuje konkrétny predmet, t.j. hĺbku odvolacieho prieskumu. Odvolací súd je pritom týmto viazaný,\na teda nemôže napadnutý rozsudok preskúmavať nad rozsah vymedzený odvolateľom. Žalované\ntrvajú na podanom odvolaní, ktorým napadli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a na\ntomto mieste naň odkazujú. Navyše nemožno neuviesť samú skutočnosť, že návrh žalobkýň, ktorý v\npetite odvolania predniesli, nie je v súlade s Civilným sporovým poriadkom, nakoľko v tomto štádiu\nkonania, je vo veci oprávnený rozhodovať už len odvolací súd. Tento v súlade s ust. § 390 CSP už\nnemôže vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, naopak musí vo veci sám\nrozhodnúť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyne navrhujú, aby odvolací súd odvolanie\nžalobkýň zo dňa 26.04.2022 odmietol z dôvodu, že nemá náležitosti podľa § 363 Civilného sporového\nporiadku a s poukazom na žalovanými podané odvolanie rozsudok Okresného súdu Bratislava IV., č.k.\n7C/42/2006-642 zo dňa 14. apríla 2022 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne eventuálne\naby rozsudok Okresného súdu Bratislava IV., č.k. 7C/42/2006-642 zo dňa 14. apríla 2022 zmenil tak,\nže podielové spoluvlastníctvo sporových strán zruší a vyporiada spôsobom podľa ust. § 142 ods.\n1 Občianskeho zákonníka zohľadňujúc však miestne pomery, najmä funkčnosť a hospodárnosť a\nžalovaným priznal nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n73. K vyjadreniu žalovaných v 1. a v 2. rade sa podaním zo dňa 19.08.2023 vyjadrili žalobkyne v 1. a v\n2. rade, ktoré uviedli, že nesúhlasia s názorom žalovaných, že je potrebné odvolanie odmietnuť, pretože\nodvolacie dôvody riadne uviedli.\n74. K vyjadreniu žalobkýň sa podaním zo dňa 21.09.2023 vyjadrili žalované v 1. a v 2. rade,\nktoré poukázali na doterajšie vyjadrenia k odvolaniu žalobkýň. Pokiaľ ide o vlastníctvo studne, táto\nbola zakúpená žalovanými v roku 1967 spoločne s rodinným domom, pričom kúpna zmluva, ktorá\nuvedené tvrdenie preukazuje, je súčasťou súdneho spisu. Studňa bola následne zrekonštruovaná\npôvodným žalovaným 1. neb. E. Y.. Rekonštrukcia sa týkala vybudovania betónovej šachty studne,\n\njej vyčistenia, vybudovania poklopu studne, osadenia ručného čerpadla, ktoré žalobkyňa 1. rozbila,\naby žalované studňu nemohli používať. V súčasnosti preto žalované používajú studňu manuálne alebo\nprostredníctvom čerpadla. Pritom náklady na rekonštrukciu studne znášali výlučne žalované, resp.\nžalovaná 1. spolu s jej nebohým manželom - pôvodným žalovaným 1.. Tvrdenie žalobkýň, že elektrickú,\nplynovú a vodovodnú prípojku vybudovali žalobkyne nie je pravdivé, nakoľko tieto v čase ich vybudovania\nešte neboli na svete. Tak ako žalované už uviedli, predmetné prípojky vybudovala spolu so svojim\nnebohým manželom žalovaná 2.. Pokiaľ ide o žalobkyňami zmienenú peňažnú náhradu za zriadenie\nvecných bremien, k takejto požiadavke žalované uvádzajú, že zaviazanie žalovaných na náhradu za\nzriadenie vecných bremien by nebolo v predmetnom spore spravodlivé, nakoľko prípojky, ktoré boli\nnapadnutým rozsudkom súdu rozdelením nehnuteľnosti de facto prikázané do vlastníctva žalobkýň, boli\npôvodne vo vlastníctve žalovaných, ktoré tieto vybudovali (žalovaná 2. s jej manželom - taktiež pôvodne\nžalovaným).\nVo zvyšku preto žalované zotrvávajú na svojej doterajšej argumentácii vo vyjadrení k odvolaniu, na ktorú\ntýmto odkazujú a navrhujú, aby súd rozhodol tak ako je uvedené v petite tohto podania.\n75. K tvrdeniam žalobkýň sa v podaní zo dňa 26.08.2023 si žalované dovoľujú uviesť, že nie je pravdou,\nže by súd prvej inštancie vyhotovoval počas obhliadky na mieste samom, ktorú v konaní na prvom stupni\nvykonal, nejaké fotografie vyporiadavaných nehnuteľností. Vyhotovil iba zápisnicu o obhliadke, ktorá je\nsúčasťou spisu. Rovnako tak ako už žalované uviedli, v odvolacej replike, vyporiadavaný pozemok nie je\nani rovný, ani vyspádovaný. O uvedenom svedčia fotografie, ktoré žalované prikladajú ako prílohu tohto\npodania, ktoré boli vyhotovené dňa 14.09.2023, a na ktorých je jasne vidieť výškový rozdiel pozemku od\nverejnej komunikácie a zároveň výškové rozdiely priamo na pozemku, t. j. jeho nerovný povrch. Preto\nv žiadnom smere nemožno tvrdiť, že povrch pozemku je prevažne rovný. Takéto tvrdenie žalobkýň je\nzavádzajúce a de facto klamlivé. Pokiaľ ide o prísľuby žalobkýň, že tieto sú údajne ochotné znášať\nnáklady spojené s výstavbou chodníka, tieto žalované ako už uviedli v podanom odvolaní považujú za\nprávne irelevantné, keďže ide len o obyčajné vyhlásenia v konaní na súde prvej inštancie a teraz už aj\nna odvolacom súde, ktoré sa nijako nepremietli do záväzku vo výrokovej časti napadnutého rozsudku\na nepredstavujú nič iné než planý prísľub žalobkýň a nie právny záväzok. Žalované preto navrhujú\nzriadiť vecné bremeno prechodu po súčasnom chodníku, ktorý taktiež vybudovali v roku 1967, a síce\nžalovaná 2. spolu s pôvodným žalovaným 1., potom čo zakúpili rodinný dom. Žalované si dovoľujú\nzopakovať, že na časti pozemku, na ktorej má byť vybudovaný nový chodník (ktorého vybudovanie sa\nnijako nepremietlo do výroku napadnutého rozsudku), sa nachádzajú vodovodné a elektrické prípojky,\nako aj hlavný uzáver vody, ktorý taktiež na vlastné náklady vybudovala žalovaná 2. spolu s pôvodným\nžalovaným 1., nehovoriac o tom, že treba prihliadať aj na technické možnosti jeho vybudovania, kedy\nvýškový rozdiel medzi verejnou komunikáciou a pozemkom je viac ako 1 meter. Tiež je na tomto\nmieste vybudovaná pivnica, ktorú využívali rodičia žalovanej 2., ktorí boli pôvodnými vlastníkmi tohto\npozemku, dôsledkom čoho hrozí, že by sa takýto chodník mohol zosypať. Zároveň je potrebné zohľadniť\ntú skutočnosť, že na celom pozemku je vybudované ochranné pásmo v súlade s ust. § 79 zákona\nč. 251/2012 Z.z. o energetike, čo komplikuje možnosť výstavby chodníka. V zmysle ust. § 79 ods. 5\ncitovaného zákona: \"Zriaďovať stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia možno iba po\npredchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa siete. Súhlas prevádzkovateľa siete na zriadenie stavby v\nochrannom pásme plynárenského zariadenia je dokladom pre územné konanie a stavebné konanie.\"\nNavyše spodnú hranicu pozemku lemuje rodinný dom suseda, ktorý nedal súhlas na odkrytie základov\njeho rodinného domu. Čo sa týka tvrdení o povodni v roku 2002, tieto sú absolútne v predmetnej veci\nirelevantné a s prejednávanou vecou nijako nesúvisia, preto sa k nim žalované nebudú viac vyjadrovať.\nZ vyššie uvedených dôvodov preto žalované zotrvávajú na svojich doterajších tvrdeniach a na podanom\nodvolaní a navrhujú, aby odvolací súd rozhodol v súlade s nižšie uvedeným petitom. Vzhľadom na\nuvedené žalované trvajú na podanom odvolaní a navrhli aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu\nzmietol, pretože nehnuteľnosť nie je deliteľná a pre nezrušenie a zachovanie spoluvlastníctva existujú\ndôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo aby rozsudok\nzmenil tak, že podielové spoluvlastníctvo zruší a vyporiada spôsobom podľa § 142 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka pri zohľadnení miestnych pomerov najmä funkčnosti a hospodárnosti.\n76. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) vec prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385\nods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,\nnevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolaní, ako aj celého obsahu spisu dospel k\nzáveru, že odvolania žalobkýň a žalovaných sú nedôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.10.2024\n\npodľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku\nboli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.\n77. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania,\na ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). Odvolateľky v podaných\nodvolaniach neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali\niné rozhodnutie odvolacieho súdu.\n78. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby\nz hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyne preukazovali\ndôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalované bránili proti žalobkyňami\nuplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných\nskutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové\nzistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti,\nktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán, z obsahu spisu vyplynuli počas konania\nnajavo, následne tieto, v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 CSP v spojení s § 191\nCSP) správne vyhodnotil, a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne\nprávne závery, ktoré aj správne vyložil a aj riadne vysvetlil v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z §\n220 ods. 2 CSP, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného\ndokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, dôkladne posúdil opodstatnenosť skutkovo\nvýznamných tvrdení strán sporu a relevantnosť ich právnych argumentov a dal potrebné odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné námietky strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Odvolania\nžalobkýň ani žalovaných nie sú z hľadiska nimi uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového\nvymedzenia spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Ako už uviedol odvolací\nsúd, žalobkyne ani žalované vo svojich odvolaniach neuviedli žiadne podstatné námietky a zásadné\nargumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. So\nzreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne\na v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto jeho záverom,\ntieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na neodkazuje. S poukazom na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožnil, rozsudok súdu prvej inštancie\nako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.\n79. Vecné bremená vo všeobecnosti obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného\ntak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným\nbremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n\nods. l OZ). Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na\nnadobúdateľa (§ 151n ods. 2 OZ). Toto právo môže prislúchať buď vlastníkovi určitej nehnuteľnosti\n(právo charakteru in rem) alebo určitej osobe (právo charakteru in personam). Zákon pri zrušení\na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva umožňuje aj zriadenie vecného bremena. Táto možnosť\nprichádza do úvahy len vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti v\nprípadoch, keď je pre dosiahnutie ideálneho vyporiadania spoluvlastníctva pri rozdeľovaní nehnuteľnosti\nnevyhnutné vyriešiť problémy, ako napríklad že stavba má spoločné vodovodné, elektrické či plynové\nprípojky alebo novovzniknutý pozemok nemá priamy prístup ku cestnej komunikácii a pod. Vecné\nbremeno by pritom malo obmedziť vlastníkov novovzniknutých nehnuteľností v rovnakom rozsahu a\npokiaľ to nie je dobre možné, mala by sa táto skutočnosť zohľadniť pri vyporiadaní.\n80. Argumentácia žalobkýň, v zmysle ktorej nesúhlasia so zriadením vecného bremena tak, ako to\nuvádza súd prvej inštancie vo výroku II. svojho rozsudku, nie je dôvodná. Tvrdenie, že súd prvej inštancie\nsvojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno, na základe ktorého sú žalobkyne povinné strpieť právo\nprechodu žalovaných cez p. č. XXXX/XX, J.. Č.. XXXX/XX F. J.. Č.. XXXX/XX (studňa); strpieť prístup\nžalovaných k p. č. XXXX/XX (R.) B. J.. Č.. XXXX/XX a strpieť vedenie inžinierskych sietí žalovaných k\np. č. XXXX/XX (R.) B. J.. Č.. XXXX/XX, trojnásobne zaťažuje žalobkyne rôznymi povinnosťami nemá\nsvoje opodstatnenie. Podľa názoru žalobkýň by žiaduci účel mohol byť docielený aj zriadením len\njednej z uvedených povinností. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že právo prechodu alebo právo\nprejazdu v sebe spravidla zahŕňa právo prechádzať cez cudzí pozemok pešo, vozidlom či motorovým\nvozidlom, to znamená, že v tomto konkrétnom prípade, kedy sú žalované odkázané na používanie\nstudne nachádzajúcej sa na cudzom pozemku, a to z dôvodu, že žalované studňu používajú na úsporu\npitnej vody, okrem toho majú vodu pripojenú aj na WC, kúpeľňu, musia k nej mať prístup denne, nestačí,\n\naby mali zabezpečené právo prechodu cez pozemok, na ktorom sa studňa nachádza, ale je potrebné\nvymedziť aj právo žalovaných na prístup k predmetnej studni tak, ako to urobil súd prvej inštancie.\nOhľadom námietky žalobkýň, že súd prvej inštancie rozhodol o zriadení vecného bremena bez návrhu\nžalovaných, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zriadenie vecného bremena pri vyporiadaní\npodielového spoluvlastníctva formou reálneho rozdelenia spoločnej veci je na úvahe súdu, teda súd\nprvej inštancie posúdil správne nutnosť zriadenia vecného bremena a jeho samotný rozsah, a to so\nzreteľom na čo najmenšie zaťaženie zaťažovanej nehnuteľnosti. Na zriadenie vecného bremena v\nkonaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie sa nevyžaduje návrh účastníka\nkonania (Občiansky zákonník (I. a II. zväzok), 1. vydanie, 2017, DUJAK, SEDLAČKO, BAJÁNKOVÁ,\nkol. autorov ŠTEVČEK, TOMAŠOVIČ, FEČÍK a kol.). Ďalej považuje odvolací súd za potrebné poukázať\naj na skutočnosť, že vodovodná prípojka je spoločná, žalované nemajú zriadenú vodovodnú prípojku v\nzáhrade, teda vodu na polievanie čerpajú priamo zo studne; aj táto skutočnosť odôvodňuje rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie o zriadení vecného bremena práva prístupu žalovaných k studni, pričom v tomto\nsmere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/629/2004:\n„Jestliže pro stavbu, která je obytným domem, před jejím rozdělením na dvě samostatné stavby existuje\njediná elektrická, vodovodní a plynovodní přípojka, je reálné rozdělení takové stavby možné jen za\npředpokladu řešení tohoto stavu podle § 142 odst. 3 ObčZ zřízením věcného břemene spočívající v právu\nvlastníka té stavby, k níž nejsou přípojky napojeny, užívat přípojky stavby rovněž reálným rozdělením\nvzniklé. Při úvaze o zřízení věcného břemene je třeba přihlížet i ke stavebně technickým podmínkám a\nk režimu vodovodních, elektrických a plynárenských přípojek.“\nŽalobkyne ďalej namietali aj skutočnosť, že im súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania voči\nžalovaným, pričom tvrdili, že sa snažili so žalovanými dohodnúť pred podaním návrhu na súd, aby sa\ntak mohlo predísť niekoľkoročnému nákladnému súdnemu sporu. Žalobkyne teda majú za to, že ony\nznášať náhradu trov konania nemôžu, nakoľko z ich strany bola prítomná snaha o mimosúdne riešenie\nveci, avšak žalovaným by mala byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyniam a to aj z\ndôvodu, že sa žalobkyne zaviazali na vlastné náklady vybudovať prístupovú cestu k nehnuteľnostiam\nžalovaných. V tejto súvislosti odvolací súdu uvádza, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy\nkonania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 255 CSP) a zásadou zodpovednosti za\nzavinenie (§ 256 ods. 1 CSP) Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu\ntrov konania (§ 257 CSP). Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov\nkonania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia\nvšetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu §\n257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ide o odchýlku zo\nzásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.\n1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej\nstrane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy\nnahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani\nexemplifikatívne a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým\nvytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V tomto prípade však odvolací súd zastáva názor, že\nsúd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 257 CSP, pričom prihliadol na osobné, zárobkové,\nmajetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade existujú dôvody osobitného zreteľa, jednak s\nohľadom na vek a zdravotný stav pôvodné žalovaných v 1. a 2. rade, ale aj vzhľadom na majetkové\npomery žalovanej v 1. a žalovanej v 2. rade, nakoľko zdrojom príjmu žalovanej v 1. rade je invalidný\ndôchodok a zdrojom príjmu žalovanej v 2. rade je starobný a vdovský dôchodok. Zo všetkých vyššie\nuvedených dôvodov potom odvolací súd v žalobkyňami napadnutej časti napadnuté rozhodnutie súdu\nprvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).\n81. Podľa názoru žalovaných prezentovanom v nimi podanom odvolaní, súd prvej inštancie opomenul\npri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadnuť na skutočné miestne pomery\nna vyporiadavaných nehnuteľnostiach. Odvolací súd v súvislosti s touto námietkou uvádza, že súd\nprvej inštancie pred vydaním samotného napadnutého rozhodnutia vykonal miestnu obhliadku, pričom\npoznatky zistené na tejto miestnej obhliadke boli pre súd prvej inštancie smerodajné pri rozhodovaní\no spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán. Predpokladom tohto spôsobu\nzrušenia spoluvlastníctva, t.j. reálneho rozdelenia veci, je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska)\na že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené - keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich\nvlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu\n(záujmu). Pri zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa zásad § 142 ods. 1 OZ sa\n\nmá súd vždy pokúsiť o prvý spôsob vyporiadania, a to rozdelenie spoločnej veci. Pri rozdelení stavieb\n(budov) je podmienkou, aby rozdelením vznikli samostatné veci, ktorých existencia bude v súlade\nso stavebnými predpismi (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/90/2018 zo dňa 14. apríla\n2021). Súd prvej inštancie vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v súlade so zákonnými požiadavkami\na preto považuje odvolací súd takúto námietku žalovaných za nedôvodnú. Za neopodstatnenú\npovažuje odvolací súd aj prejavenú obavu žalovaných ohľadom možného nerešpektovania ich práv\nvyplývajúcich z vecných bremien zriadených napadnutým rozhodnutím, nakoľko žalobkyne neustále\nvyvolávajú konflikty a vzhľadom na doterajšie skúsenosti so žalobkyňou v 1. rade sa obávajú, že\nby majetok patriaci do vlastníctva žalovaných, ktorý zostal na pozemkoch prikázaných do vlastníctva\nžalobkýň, mohol byť konaním žalobkyne v 1. rade zničený. Nakoľko však súd prvej inštancie musel pri\nrozhodovaní o rozdelení veci prihliadnuť najmä funkčnosť a využiteľnosť novovytvorených pozemkov,\ntoto riešenie bolo s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo, zo všetkých\nnajspravodlivejšie. Súd prvej inštancie naplnil požiadavku, v zmysle ktorej musí byť vecné bremeno v\nrozsudku vždy presne vymedzené. Obmedzenie práv vlastníka nehnuteľnosti musí byť presne vyjadrené\ntak, aby nemohlo byť sporné, ku ktorej časti nehnuteľnosti majú práva zodpovedajúce vecnému\nbremenu (napr. právo prechodu či prejazdu) ďalšie osoby. Rozhodnutia súdu podľa § 151o OZ sú\nrozhodnutiami konštitutívnymi a zápis do katastra sa vykoná záznamom. Žalobkyne teda budú zaviazané\nstrpieť vecné bremená zriadené rozhodnutím súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že veci nachádzajúce\nsa na pozemkoch (parcelách), ktoré boli pri vyporiadaní prikázané do vlastníctva žalobkýň, patria\nžalovaným, nie je v tomto spore podstatné, nakoľko predmetom zrušenia a vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva môžu byť len veci, ktoré tvoria spoluvlastníctvo účastníkov konania a nie tie, ktoré patria\ndo vlastníctva jedného z nich, hoci sa nachádzajú na spoločnom pozemku (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 2Cdo/53/2004 zo dňa 01. júla 2005).\n82. V podanom odvolaní žalované namietali aj skutočnosť, že súd prvej inštancie svoje prijaté závery\nnedostatočne odôvodnil. K tejto námietke odvolací súd poukazuje na to, že obsahom práva na\nspravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek\ndiskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a\nrozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav,\na po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie\nsú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a\npodstatu práva na spravodlivý proces. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné\na relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov\nsa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie\nvo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý\nargument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Do práva na spravodlivý proces nepatrí\nprávo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani\nprávo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa\ndožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/1997), resp. toho, aby\nsúdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu\n(II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003); porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Cdo/175/2013. Preto ani túto námietku nepovažoval odvolací súd v danom prípade za dôvodnú.\nZáverom teda odvolací súd poznamenáva, že nesúhlasí s námietkou žalovaných o nedostatočnom\nodôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu, napadnutý rozsudok\nobsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V rozsudku dal súd jasnú a\npresvedčivú odpoveď na podstatné otázky. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 a §\n191 ods. 1 CSP, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo.\n83. Berúc do úvahy dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, by odvolací súd\nposudzovaním ďalších odvolacích námietok žalobkýň a žalovaných, už len opakoval správnosť záverov\nsúdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou\núpravou. Žalobkyne a žalované len zopakovali skutočnosti, na ktoré poukazovali pred súdom prvej\ninštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva\nprvoinštančným súdom vydaný rozsudok. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj\nnadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré\n\nmajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však\nnevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia\nÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú\novplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n84. Nakoľko v odvolaniach žalobkyne a žalované neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom\nboli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolania nepovažoval odvolací súd za\ndôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a\npodľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.\n85. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli\nžiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene\npísomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho\nsúdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti\nPortugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod\nsp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).\n86. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s §\n255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd vyhodnotil podané odvolania žalobkýň a žalovaných\nako nedôvodné, tak potom žiadna zo sporových strán nemala v rámci odvolacieho konania úspech, a\npreto odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n87. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak\n\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435\nC.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/42/2006", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "36bd22d2-33e6-4b8e-818c-3c3853279c81:a22b0967-34c5-41dc-8641-de9f06b8925a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5108219326.1", "spisova_znacka": "3Cdo/90/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/90/2018 z 13. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5108219326.1"}, {"guid": "c68484a9-e017-49a3-8dcb-d3004f1a84be:4df39f28-b9a6-462e-8ffa-aff7d0c63672", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6217201231.1", "spisova_znacka": "14Co/204/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/204/2017 z 11. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-06-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6217201231.1"}], "citovane_v": []}