{"guid": "f00a1ea2-9107-4a6a-a3a8-c41858a61a3d:488caa7f-3172-419a-8714-c992ddf04b1c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1415202441.2", "spisova_znacka": "3Co/142/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/142/2022 z 27. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. júna 2024, sp. zn. 3Co/142/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1415202441.2", "identifikacne_cislo": "1415202441", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2024-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/488caa7f-3172-419a-8714-c992ddf04b1c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1415202441.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1415202441.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1415202441.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/142/2022\n1415202441\n27. 06. 2024\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2024:1415202441.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov\nMgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: J. J., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. I.. X.\nČ.. XX, U., zast. J. &. K. - A. Y..N..K.., IČO: XX XXX XXX, advokátskou kanceláriou so sídlom ul. X. Č..\nXX, U., proti žalovanej: J.. X. M., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. I.. S. Č.. XX, U., zast. H.. M. N., advokátkou so\nsídlom H. Č.. X, U., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej\nproti rozsudku býv. Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 01.03.2022, č. k. 7C/94/2015-593, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že z vecí patriacich do\nbezpodielového spoluvlastníctva strán sporu prikazuje\ndo výlučného vlastníctva žalobcu:\n- pozemok v kat. úz. U., obec U., okres Y., parc. č. XXXX/X, parcela reg. „O.“, druh pozemku ostatné\nplochy o výmere 682 m2, zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Senec katastrálnym odborom, na LV č. XXXX,\n- neskolaudovaný rodinný dom bez súpisného čísla v kat. úz. U., obec U., okres Y., postavený na\nzáklade stavebného povolenia vydaného obcou U. pod j. č. Y.-XXX-XXXURPS-Z. v obci U., na pozemku\nregistra „O.“ parc. č. XXXX/X zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Senec katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, cena špecifikovaného pozemku a neskolaudovaného rodinného\ndomu stanovená znaleckým posudkom č. 88/2016 vo všeobecnej hodnote nehnuteľností celkom v sume\n235.000 eur,\n- zostatok na účte vedenom vo T., G..Y.., IČO: XX XXX XXX, J. Q. X, U., č. účtu: Y. XXXX XXXX XXX\nXXXX XXXX ku dňu 24.02.2012 vo výške 2.735,86 eura,\n- zostatok na účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., IČO: XX XXX XXX, W. XX, U., č. ú.: Y. XXXX\nXXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 24.02.2012 vo výške 104,64 eura,\ndo výlučného vlastníctva žalovanej:\n- 1-izbový byt č. XX na X. poschodí, č. vchodu XX, na ul. S. Č.. XX T. U., v bytovom dome so súpisným\nčíslom XXXX, vrátane spoluvlastníckych podielov o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a\nzariadeniach domu a podielu na pozemkoch registra „O.“ parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, v kat. úz.\nD.U., obec U. D., okres U. Z., zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava katastrálnym odborom na LV č. XXXX, cena stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX vo všeobecnej\nhodnote nehnuteľnosti na sumu 68.800 eur.\nII. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu sumu 39.677,21 eura, a to v lehote 60\ndní od právoplatnosti rozsudku.\nIII. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové\nspoluvlastníctvo strán sporu (ďalej len „BSM“) tak, že z vecí patriacich do zaniknutého BSM\n- do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nasledovné nehnuteľnosti:\n- pozemok v okrese Y., v obci U.X., kat. úz. U. parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 682 m2,\nzapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Senec - katastrálnym odborom, na LV\nč. XXXX, pre kat. úz. U. a\n- neskolaudovaný rodinný dom bez súpisného čísla, postavený na základe stavebného povolenia\nvydaného obcou U. pod j. č. Y.-XXX-XXXURPS-Z. v obci U., na pozemku registra \"O.\" KN parc. č.\nXXXX/X a parcely registra \"O.\" KN parc. č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, okres Y., obec U., cena\nstanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX T. celkom v sume 235.000 eur (výrok I.),\n- do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nasledovnú nehnuteľnosť:\n- 1-izbový byt na ul. S. Č.. XX T. U., v okrese U. Z., v U. -m. č. D., nachádzajúci sa vo vchode S.\nČ.. XX, na X. poschodí, bytového domu súpisné číslo XXXX, vrátane spoluvlastníckych podielov o\nveľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a\npozemkoch registra \"O.\" KN parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, kat. úz. D., obec U. D., okres U. Z.,\nzapísaný na LV č. XXXX, cena stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX na sumu 68.800 eur (výrok\nII.)\na žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III).\n2. V odôvodnení poukázal na to, že strany sporu v priebehu konania dospeli k dohode ohľadom\nvyporiadania hnuteľných vecí patriacich do BSM a tieto nežiadali súdom vyporiadať. V poradí prvým\nrozsudkom BSM sporových strán vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal všetky\nnehnuteľné veci za súčasného uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanej finančné vyrovnanie v\nsume 68.000 eur, a to do\n4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Na odvolanie žalovanej\nuznesením zo dňa 29.01.2021, č. k. 3Co/333/2018-454 odvolací súd zrušil predmetný rozsudok, a to\nnajmä z dôvodu, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nebol jasný výpočet sumy, ktorú súd uložil\nvyplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu žalovanej na spoločne nadobudnutých nehnuteľnostiach a\nv nadväznosti na to nebola preskúmateľnou ani skutočnosť, ako súd pri výpočte zohľadnil výdavky\nžalobcu na byt v dome na S. I. Č.. XX T. U. po rozvode manželstva účastníkov konania a ostatné\nskutočnosti uvádzané v odôvodnení jeho rozhodnutia. Prvoinštančnému súdu tiež vytkol, že pokiaľ\nprihliadal na splatenie úveru žalobcom v R. Y. Y. G..Y.., z ktorého bol postavený dom v U., vyporiadal\nmajetok v rozsahu väčšom ako navrhovali strany sporu. Podľa odvolacieho súdu nebolo zrejmé ako v\ntejto súvislosti súd hodnotil skutočnosť, že tento úver bol splatený z výnosu z bytu na S. I., ktorý patrí\ndo vyporiadavanej masy majetku. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie pri\nvyporiadaní zohľadnil aj sumu 2.000 eur, ktorú mal žalobca požičať žalovanej zo svojho oddeleného\nmajetku dňa 26.7.2011, t. j. ešte pred rozvodom manželstva, pričom žiadne skutkové zistenia k tomuto\nzapočítaniu neuviedol. Konštatoval, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní postupoval v súlade s\nustanovením § 149 ods. 1 v spojení s § 150 OZ a rešpektoval dispozíciu strán sporu s predmetom\nkonania. Vychádzal pritom v zmysle ustanovenia § 150 OZ z určenia podielov sporových strán na\nspoločnom majetku a rozsahu a ocenenia majetku. Zdôraznil, že pre určenie, ktoré konkrétne veci majú\nbyť každému z bývalých manželov pridelené zákon výslovne neustanovuje žiadne hľadiská, určujúcim\nje zásadne účelné využitie vecí tak, aby pokiaľ možno nebolo treba vyrovnávať podiely peniazmi. V\nodôvodnených prípadoch možno prikázať vec do vlastníctva jedného z bývalých manželov, ak sa o jej\nzískanie alebo udržanie prevažnou mierou zaslúžil, a to aj napriek tomu, že sa tým zvýši suma, ktorú\nbude treba na vyporiadanie BSM (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.5.2004 sp.\nzn. 22Cdo 1054/2004); takto môže súd postupovať i v prípade, ak to strany sporu zhodne navrhnú.\nV danom prípade súd prvej inštancie k rozhodnutiu prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva\nžalobcu v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo tak urobil za stavu, keď žalovaná mala záujem o\nbyt v dome na S. I. Č.. XX T. U.. Za situácie, ak medzi stranami nebolo sporné, že byt má hodnotu\n\n68.800 eur a žalobcovi bola uložená povinnosť vyplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu 68.000 eur,\nprikázaním tohto bytu do výlučného vlastníctva žalovanej by obidvom účastníkom konania ostal majetok\nrovnakej hodnoty a finančné vyrovnanie podielov by bolo minimálne. Podľa zistení súdu o nadobudnutie\nbytu sa zaslúžil predovšetkým žalobca tým, že ho zaplatil peniazmi, ktoré dostal ako dar od rodičov, v\nodôvodnení rozhodnutia však súd neuviedol, že toto bolo dôvodom pre rozhodnutie prikázať predmetný\nbyt do výlučného vlastníctva žalobcu a ako pri tom zohľadnil všetky ďalšie okolnosti významné pre\nvyporiadanie. Správne však postupoval súd prvej inštancie, ak pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal\nzo zhodných tvrdení strán sporu, a to pokiaľ išlo o vyporiadavané nehnuteľnosti a ich hodnotu ku dňu\nzániku spoluvlastníctva určenú znaleckými posudkami. Z ďalšieho odôvodnenia napadnutého rozsudku,\nvšak nepovažoval za zrejmý výpočet sumy, ktorú uložil žalobcovi vyplatiť žalovanej na vyrovnanie jej\npodielu na majetku a odôvodnenie tak nezodpovedá požiadavkám stanoveným v § 220 ods. 2 CSP,\npodľa ktorého je treba v odôvodnení uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých súd svoje\nrozhodnutie založil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie nie je výpočet finančného vyrovnania,\nnie je možné z neho zistiť, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal súd pri zisťovaní súm, ktoré\nzohľadňoval a ani ako sa vysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou najmä žalovanej, ktorou\nspochybňovala žalobcom uvádzané vklady z jeho výlučného majetku do majetku tvoriaceho ich BSM a\nani to, ako a prečo pri vyporiadaní súd zohľadnil záväzky z úveru, ktorý bol zabezpečený bytom na S.\nI., keď mal vychádzať z vymedzenia predmetu konania sporovými stranami. Dodal, že pri vyporiadaní\nBSM sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa\nmanželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. Súd prvej inštancie v\ndanej veci nezistil dôvody pre prelomenie zásady rovnosti (parity) pri vyporiadavaní majetku, ktorý patril\ndo BSM. Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú účastníkom sporového\nsúdneho konania, je potrebné na vyrovnanie uložiť tomu, komu zostanú veci vyššej hodnoty ako je jeho\npodiel na majetku, uložiť povinnosť vyrovnať sa a výpočet vyrovnania musí byť uvedený v odôvodnení\nrozsudku. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota\nvecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu\nmedzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty majetku\nkaždému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu. Podiel\nna aktívach je potrebné zvýšiť v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky vynaloženej\nna jeho osobný majetok, ktorú nemusí nahradiť do spoločného majetku a pod., alebo znížiť jeho podiel\nv rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo\nzo svojho zaplatil na spoločný dlh (napr. v podobe zaplatenia zostatku úveru) atď. Rozdiel medzi takto\nstanovenými podielmi u každého z bývalých manželov a podielom, ktorý každému z nich patrí, musí\nbyť rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov (uznesenie NS SR zo dňa 30.1.2013 sp. zn.\n6Cdo 128/2012).\n3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že nehnuteľnosť - rodinný dom na N. I. XX T. U. S., zapísaný v katastri nehnuteľností na katastrálnom úrade v U., Správa katastra pre hl. m. Bratislavu\nna LV č. XXXX nadobudol žalobca ako kupujúci od predávajúcich: G. J. G. P. J., a to pred uzatvorením\nmanželstva so žalovanou na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.1993 (č. l. 49) za kúpnu cenu 9.288,99\neura (279.840 Sk), ktorá bola vyplatená pred podpisom tejto zmluvy, čo zmluvné strany potvrdili svojim\npodpisom (vklad povolený pod č. T.-XXXX/XX dňa 29.10.1993). Medzi stranami nebolo sporné, že\nmanželstvo uzatvorili dňa 30.10.1993 na N. A. Ú. T. U. S. (zapísané v knihe manželstiev matričného\nobvodu U. Z., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX). Z obsahu\nkolaudačného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia\nč. T..XXX/XXX/XX/Y/X/Ko\nzo dňa 11.04.1994 (č. l. 51) vydaného na meno stavebníka- žalobcu vyplýva, že sa povoľuje užívanie\nprístavby \"U. F.\" k rodinnému domu, ktorá bola zrealizovaná na pozemku parc. č. XX kat. úz. S. v obvode\nU. Z., N. XX. Z obsahu Kúpnej zmluvy (č. l. 52) uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a K. J.\nako kupujúcim zistil, že predmetná nehnuteľnosť bola žalobcom predaná za 64.728,14 eura (1.950.000\nSk), pričom v konaní bolo preukázané, že časť tejto sumy vo výške 41.492,40 eura (1.250.000 Sk) bola\npoužitá na kúpu bytu na ul. S. Č.. XX T. U. (kúpna zmluva zo dňa 19.04.2004 s kupujúcou Z. X., nar.\n01.09.1965 - č. l. 56-58) a suma 1.659,70 eura (50.000 Sk) bola použitá na rekonštrukciu tohto bytu,\nktorý je predmetom vyporiadania BSM v tomto konaní (kúpna zmluva zo dňa 05.03.2004, výpis z účtu č.\nXXXXXXXXXX/XXXX k 31.03.2004 a k 30.04.2004, kúpna zmluva zo dňa 19.04.2004 v znení dodatku č.\n1 zo dňa 19.04.2004). Z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a manželmi - kupujúcimi R.\nX. G. P. X. z 15.07.1998 vyplynulo, že žalovaná počas manželstva predala 1-izbový byt č. X vo vchode\nč. XX, na X. poschodí bytového domu na Y. I.. XX T. U., patriaci do jej výlučného vlastníctva (kúpna\nzmluva zo dňa 15.07.1998) za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 100 Sk. Podľa listinného dôkazu (č. l. 75)\n\noznačeného ako Súhlas k dohode o vzájomnej výmene bytov z 08.09.1998 č. j. K.- XXXX/XX-XXX bol\nudelený súhlas v zmysle\n§ 715 zák. č. 509/1991 Zb. s dohodou o vzájomnej výmene bytov, ktorá\nsa uskutočnila tak, že žalovaná a členovia domácnosti v počte 3 budú užívať obecný X-izbový byt č. XX\nna\nX. poschodí X.. G. XX T. U.. Na realizáciu zámeny museli doplatiť 300.000 Sk (časť peňazí\n55.000 Sk + 180.000 Sk bola uhradená z daru rodičov žalobcu - č. l. 76 vklad SLSP a.s., 24.09.1998 a\nč. l. 77 - vklad 15.07.1998). Predmetný byt predali manželia na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho\npráva k bytu zo dňa 09.06.2009 Z.. U. U. a G. U. - kupujúcim, za kúpnu cenu 106.220,54 eura (č. l.\n83- 87). Z obsahu Kúpnej zmluvy č. 2810-36-3 zo dňa 28.12.2007 prvoinštančný súd zistil, že žalobca\nodpredal W. R. G..Y.., X. X, U., Z.: XX XXX XXX, pozemky nadobudnuté v dedičskom konaní (č.l. 6768) za cenu 38.859,66 eura (1.170.686 Sk). Stavebným povolením stavby „Rodinný dom“ v zlúčenom\núzemnom a stavebnom konaní zo dňa 19.05.2009 č. j. Y.-XXX-XXXURSP-Z. K. U., ako stavebný úrad,\nrozhodla, že stavba „N. D. - Q., O. I., U.“, na pozemku parc. č. XXXX/X, kat. úz. U. sa povoľuje ako stavba\nna trvalé bývanie (dvojpodlažný rodinný dom na bývanie, nepodpivničený). Z obsahu pripojeného spisu\nOkresného súdu Bratislava IV sp. zn. 25P/180/2011, a to najmä z obsahu rozsudku Okresného súdu\nBratislava IV č. k. 25P/180/2011-34 zo dňa 08.02.2012 vyplynulo, že strany sporu ako manželia ukončili\nspolužitie v máji 2011 a žalobca sa odsťahoval zo spoločného domu, následne bolo manželstvo strán\nsporu rozvedené rozsudkom č. k. 25P/180/2011-34 zo dňa 08.02.2012, právoplatným dňa 24.02.2012 s\ntým, že maloleté deti J.Č.: J., nar. X.X.XXXX a S., nar. X.X.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti\nmatke. Medzi žalobcom a žalovanou k vyporiadaniu majetku patriaceho do BSM dohodou nedošlo\n(dohodli sa na vyporiadaní hnuteľných vecí a túto časť masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nnespravili predmetom tohto súdneho sporu) a počas plynutia trojročnej lehoty bola dňa 20.02.2015 na\nOkresný súd Bratislava IV žalobcom podaná žaloba na vyporiadanie BSM. Podľa potvrdenia T. G..Y..\nbol stav na účte č.: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu rozvodu manželstva (24.02.2012) vo\nvýške 2.785,86 eura (č. l. 60 - 63, č. l. 150 - 226) a stav na účte Y. G..Y.., č. ú.: Y. XXXX XXXX XXXX\nXXXX XXXX ku dňu rozvodu manželstva 24.02.2012 bol v sume 1.000 eur (č. l. 54, č. l. 227). V ďalšom\nkonštatoval, že žalobkyňou uvádzaný údajný dlh žalobcu voči jeho rodičom vo výške 600.000 Sk a jeho\núdajné splácanie počas trvania manželstva nebolo žalovanou preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi\na rovnako ani tvrdenie, že tento mal byť splatený z prostriedkov patriacich do BSM.\nZ\nvykonaného dokazovania výsluchom žalobcu okrem iného prvoinštančný súd zistil, že začiatkom roka\n1993 po dohode s mamou, ktorá bola vlastníčkou domu na ul. N. XX, začal žalobca uskutočňovať\nrekonštrukciu a prestavbu tohto domu na základe projektovej dokumentácie vyhotovenej na jar v roku\n1993 (rodinný dom bol vtedy vo vlastníctve matky, tento z vlastných prostriedkov žalobca zrekonštruoval\na prestaval na biliardovú herňu, prestavba a všetky stavebné práce boli ukončené v októbri 1993).\nVlastné finančné zdroje na kúpu a prestavbu rodinného domu a herne mal z podnikania (podniká od roku\n1991, pričom väčšinu finančných prostriedkov mal z podnikania z rokov 1991 - 1993, časť finančných\nprostriedkov obdržal ako dar od svojich rodičov na prestavbu herne vo výške niekoľko 100.000 Sk v roku\n1993). Žalobca podnikal v danom období so spoločníkmi, mali združenie a všetci boli fyzické osoby\ns vlastným IČO na základe Zmluvy o združení. Vzhľadom k tomu, že dňa 30.10.1993 vstupoval do\nmanželstva, kúpnopredajnou zmluvou deň pred manželstvom kúpil od matky, ako doterajšej vlastníčky,\npôvodný rodinný dom bez inžinierskych sietí, a teda predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.1993 bol\npôvodný dom v stave zo začiatku roku 1993 a tak bol aj ocenený znalcom. Prístavbu realizoval v priebehu\nroku 1993 ako stavebník žalobca, za svoje prostriedky, a preto prístavba (biliardová herňa ) nebola\npredmetom kúpnej zmluvy, aj keď tá k 29.10.1993 už bola postavená. Na vysvetlenie, prečo mu rodinný\ndom, do ktorého žalobca investoval darované finančné prostriedky, rodičia predali, žalobca uviedol, že\ntak urobili na odporúčanie právneho zástupcu, ktorý mu vysvetlil, že by to bolo vhodné pred vstupom\ndo manželstva. Potvrdil, že žalovaná počas doby, keď tam pracovala, mala vyplácanú mzdu „k rukám“\na peniaze boli použité na chod domácnosti, žalobca bol výlučným majiteľom sporožírového účtu, na\ntento účet chodila manželkina výplata, nakoľko si manželka nezriadila vlastný účet, manželia nemali\nspoločný účet, o platby sa staral žalobca a všetky platby realizoval z jeho účtu, aj za spoločný byt na\nul. X.. G. XX T. U., pričom na tento účet si nechala žalovaná poukazovať svoju výplatu, aby sa mohla\npodieľať na platbách za byt. Starostlivosť o platenie všetkých platieb bola vždy žalobcovou starosťou.\nManželkine výplaty chodili na účet preto, že boli zriadené inkasá na odchádzajúce platby za spoločnú\ndomácnosť. Žalobcovi nechodili žiadne pravidelné platby, ako živnostník mal podnikateľský účet, na\nosobný účet si prevádzal peniaze v prípade, že tam mal nedostatok finančných prostriedkov, prevody\nboli nepravidelné. K finančným prostriedkom rodičov žalobca uviedol, že rodičia žalobcu v 90.- tych\nrokoch boli vo vyššom veku a v horšom zdravotnom stave, svoje finančné prostriedky mali na viacerých\núčtoch vo viacerých bankách a spravovali ich sami, avšak prostredníctvom žalobcu a brata žalobcu,\nboli spolumajitelia týchto účtov alebo mali dispozičné práva k nim, z vôle rodičov a s ich vedomím, s\n\ntýmito peniazmi nakladali. Uvedenými prostriedkami žalobca nenakladal sám ako tvrdí žalovaná, ale k\nniektorým účtom mal dispozičné právo žalobca a k niektorým jeho brat, pretože taká bola vôľa ich rodičov,\naby mali vedomosť o finančných prostriedkoch. Boli na termínovanom vklade a bolo treba tieto finančné\nprostriedky spravovať a chodiť opakovane do bánk, s vedomím rodičov a na ich pokyn s uvedenými\nprostriedkami mohli žalobca a jeho brat nakladať (aj po ich smrti). K tvrdeniu žalovanej, že „údajne\npočas manželstva splácali rodičom žalobcu pôžičku na stavbu uvedenej biliardovej herne“ uviedol, že po\nuzavretí manželstva sa uvedená biliardová herňa zariaďovala interiérom, nábytkom, biliardovými stolmi\nv hodnote 200.000 Sk a ďalším inventárom potrebným pre prevádzkovanie biliardovej herne. Potvrdil,\nže je pravdou, že rodičom počas manželstva splácali pôžičku poskytnutú na zariadenie herne z výnosu\nherne, ktorú prevádzkoval žalobca so svojimi spoločníkmi a uvedenú pôžičku splatil v priebehu rokov\n1994 - 1997. K tvrdeniu žalovanej, že „uvedená stavba rodinného domu, teda herne, bola kolaudovaná\ndňa 11.04.1994 uviedol, že ku kolaudácii nemohol pristúpiť asi 4 mesiace z dôvodu sťažnosti susedy,\nktorá namietala okná smerujúce do jej záhrady z prístavby ešte pred uzavretím manželstva v 1993, a\naby sa táto vec nenaťahovala ďalej, okná zrušil, zamuroval a mohol teda skolaudovať prístavbu až dňa\n11.04.1994 pričom 3 dni na to, dňa 14.04.1994, bola otvorená do plnej prevádzky, z čoho je zrejmé,\nže po uzavretí manželstva v priebehu niekoľkých mesiacov bola táto herňa zariaďovaná interiérom,\npričom už 31.12.1993 so žalovanou v objekte strávili Silvester s priateľmi, ako vo funkčnej prevádzke,\naj keď neskolaudovanej (t. j. nie je teda pravdou tvrdenie právneho zástupcu žalovanej, že by manželia\npočas manželstva kupovali stavbu alebo prestavbu herne a pravdou zostáva, že poskytnú pôžičku od\nrodičov bezprostredne po uzavretí manželstva splatili z výnosu prevádzky herne, pretože pôžička bola\npoužitá na zariadenie jej prevádzky). K nadobudnutiu bytu na ul. X. G. XX T. U. žalobca uviedol, že\nv júli 1998 bola uzatvorená Zmluva o zámene bytov, keďže však byt na X.. G. XX T. U. bol byt vo\nvlastníctve mesta, bol potrebný súhlas primátora k uskutočneniu zámeny bytov. Primátor p. X. podpísal\ndokument až v septembri 1998 a po doručení tejto listiny dňa 24.09.1998 vybral žalobca z účtu otca\nfinančné prostriedky v hodnote 5.974,91 eura (180.000 Sk), ktorými doplatil zvyšnú čiastku za doplatok\npri výmene bytov, pričom zálohu za doplatok tohto bytu vyplácal v júli 1998, keď z účtu otca vyberal sumu\n1.825,67 eura (55.000 Sk) dňa 15.07.1998. Zo spoločných prostriedkov manželov išlo na doplatok pri\nvýmene bytu 697,07 eura (21.000 Sk), ktoré dokladoval výpisom z účtu žalobcu, predložil bankový výpis\nz októbra 1998, z ktorého vyplýva, že z finančných prostriedkov vyplatených zo stavebného sporenia\nbola uhradená záloha za plastové okná v byte na\nX.. G. XX T. U. sume 2 x 45.000\nSk (č.l. 499), čím žalobca dokazoval, že byt sa už v októbri 1998 prerábal a zariaďoval a až v ďalšom\nkalendárnom roku 1999 mu švagor Z.. B. poukázal na jeho účet 100.000 Sk (č. l. 500) dňa 01.02.1999,\nsumu 50.000 Sk (č. l. 501) dňa 16.06.1999, sumu 20.000 Sk dňa 9.8.1999 (č. l. 502) a táto suma v\ncelkovej výške 179.000 Sk bola použitá na zariaďovanie a rekonštrukciu bytu na ulici X.. G. XX v U.\na vyvracia tvrdenie žalovanej, že jej sestra J. B. poskytla 300.000 Sk na kúpu bytu na ul. X.. G. XX\nT. U. (tieto peniaze, ktoré mali byť na kúpu bytu použité, boli vyplatené až pol roka od kúpy bytu, a\npreto všetky financie od Z.. W. B. a jeho manželky boli použité na zariadenie bytu, pretože sa žalobca\nmusel pri výmene bytu preukázať finančnými prostriedkami, a to získanými z darov od jeho rodičov).\nŽalobca tiež vo výpovedi prehlásil, že vyplatil sumu 135.000 Sk Z.. W. B., ktorá bola použitá na úhradu\nvysporiadania 1/5 pozemku žalovanej (dôkaz na č.l. 503), ktorá si tento pozemok vysporiadala so\nsvojimi súrodencami a rodičmi (táto suma bola poskytnutá dňa 11.02.2004 zo spoločných prostriedkov\nmasy BSM a bola použitá na vysporiadanie výlučného majetku žalovanej). Dňa 14.12.2001 manželia\nzo spoločných prostriedkov masy BSM poskytli otcovi žalovanej sumu 289.000 Sk ako kompenzáciu na\nkúpu chaty pre brata žalovanej a tieto finančné prostriedky pri rozdeľovaní masy BSM nezohľadňovali\n(žalovaná vyplácanie prostriedkov pre svojho brata popiera). Žalobca doložil bankové výpisy zo dňa\n07.04.2005 (tri dni po smrti jeho otca) na sumu 161.988 Sk (č. l. 504) s tým, že sa jedná o prostriedky,\nktoré žalobcovi jeho otec počas života poskytol a splnomocnil ho nakladať s týmito prostriedkami, ktoré\nboli na jeho účte a zároveň žalobca bol oprávnený nakladať aj s finančnými prostriedkami po jeho matke\nG. J. vo výške 300.000 Sk (č.l. 505), ktoré dňa 07.08.2007 vložil na účet žalobcu (so žalovanou nikdy\nnevlastnili spoločný bankový účet a keby žalovaná bola niekedy dostala akúkoľvek sumu ako dar, či už\nod vlastných rodičov alebo rodičov žalobcu, mohla ich tak dostať nejakou darovacou zmluvou, ale nie\nje žalobcovi známe, že by dostala darom akékoľvek peniaze či od svojich alebo rodičov žalobcu). K\npožičaniu sumy 20.000 eur od sestry žalobcu, ktorá mala byť použitá na kúpu pozemku v U., žalobca\nuviedol, že mu jeho sestra J.N. W. poskytla pôžičku 20.000 eur na kúpu pozemku v U., pričom uvedenú\npôžičku sestre vrátil v roku 2011 zo svojich vlastných finančných prostriedkov, ktoré nadobudol dňa\n21.02.2011 predajom zdedených pozemkov prostredníctvom kúpnopredajnej zmluvy so spoločnosťou\nU. (W. R., G..Y..) vo výške 32.034 eur (založil výpis z účtu Y. G..Y.. na sumu 32.034 eur - č.l. 507). Doplnil,\n\nže so sestrou bola ústna dohoda a o tejto pôžičke žalovaná vedela, nakoľko v opačnom prípade by\nnebol schopný kúpiť pozemok v U., keďže byt na ul. X.. G. ešte stále vlastnili.\n4. Z výpovede žalovanej J.. X. M. mal prvoinštančný súd za preukázané, že dom v G. má popisné\nčíslo XXX a žalobkyňa je zapísaná ako vlastníčka. Keď kupovali daný pozemok s manželom ( LV č.\nXXXX, LV č. XXX č. l. XXX - XXX), nevedeli o skutočnosti, že je tam zapísaný dom, ktorý tam 30 rokov\nnestojí (fotografický záber - č. l. 558), a teda neexistuje a je to zrúcanina zachytená na fotografiách. Po\nkúpe dostali z katastra nehnuteľností výpis s ťarchou, s tým, že dom je majetkom pôvodného vlastníka\n(na výpise z LV č. XXXX z 28.04.2018 je par. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria, na výpise z LV\nč. XXX je uvedené parcelné číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo XXX, opis\nstavby - rodinný dom, na vlastníkov: S.Ž. J. X/X G. S. T. X/X). Žalobca sa so žalovanou pokúsil dohodnúť\nna kolaudácii rodinného domu v U. na jar 2021. K tvrdeniam ohľadom financovania a realizácie prestavby\nrodinného domu na N. žalovaná uviedla, že nesúhlasí s tým, že stavbu financoval žalobca z peňazí, ktoré\nnadobudol z podnikania v rokoch 1991 - 1993. Z týchto peňazí si v roku 1992 zakúpil nové auto Š. A. P.,\nnajluxusnejší model v plnej výbave, ktorý bol vyrobený v limitovanej edícií 2000 kusov a suma bola zaň v\ntom čase 233.000 Sk (predložila výtlačky z internetu na potvrdenie ceny vozidla - č. l. 568-569) a trvala na\ntom, že finančné prostriedky na toto auto žalobca nemal v plnej výške, keď cca 50.000 Sk mu požičal otec\nžalobcu, ktoré mu musel vrátiť. Rozporovala aj tvrdenie žalobcu, že predmetná stavba bola realizovaná\nv apríli až septembri 1993, keď táto bola realizovaná až po vydaní stavebného povolenia 30.07.1993\na až vtedy sa začali terénne búracie práce na vyčistenie pozemku (predložila fotografie, na ktorých je\ntehotná a bol to mesiac august - č. l. 561). Dňa 06.09.1993 podala sťažnosť suseda, že sa na zadnej\nstrane murujú okenné otvory, zadná strana sa začala murovať a kvôli sťažnosti bola stavba pozastavená\ndo konca septembra a prebehol štátny stavebný dozor, ktorý zistil podľa stavebnej dokumentácie, že\nsa nejedná o okenné otvory, ale jedná sa o celistvú murovanú stenu so sklobetónových tvaroviek.\nNajnákladnejšie stavebné práce ako sú hydroizolácie, vodoinštalácie, potery, múrovky, podlahy, priečky,\nkovové podpery, strechy, kovové schodisko do podkrovia, zábradlia, zateplenie strechy, podhľad strechy,\nsadrokartón v podkroví, prietokové ohrievače, dva sklady, obklady, dlažba, vykurovacie telesá sa riešili\nv čase až po svadbe. Otec žalovanej dodal rezivo na strechu, robil pokládku, asfalt šindľa, zastrešil\nterasu, robil tiež stoly a lavice. Zariadenie biliardového klubu, čo bolo menej finančne náročné, tak to\nuž sa delilo na tretiny aj so žalobcovými spoločníkmi\n(od stolára vyrobený barový pult,\nstoly, tri staršie vyradené chladničky, 8 stolov, 16 stoličiek a 16 kresiel). Jedine čo bolo kúpené boli\nnové biliardové stoly. Na svadbe dostali finančné dary vo výške 50.000 Sk, z čoho si odfinancovali kúpu\nkuchynskej linky, kobercov, stola vo výške 20.000 Sk, ostatné sa použilo na spolufinancovanie stavby.\nStavbu financoval žalobca spoločne priebežne zarobenými peniazmi z práce a ostatné si požičiaval\nod jeho otca P. J., ktoré sa vracali po svadbe. Prvé roky po svadbe manželia podľa žalovanej žili\nveľmi nekomfortne z nedostatku finančných prostriedkov kvôli splácaniu pôžičky, ktorá bola vo výške\n500.000 Sk - 600.000 Sk. Nemali ani peniaze na kúpu nových topánok pre narodené dieťa, žalovaná\npopri materskej dovolenke spracovávala pre tento biliardový klub účtovníctvo, upratovala tam, pracovala\ntam ako barmanka, keď potrebovala zastúpiť ich zamestnankyňu. Zarobené peniaze boli vyúčtované\nžalobcovi ako pri vyúčtovaní spoločníkov čo mali príjem a výdaje, tie peniaze boli použité na splácanie\npôžičiek. Evidenciu o dlhu si viedol otec žalobcu ako aj žalobca vo svojich diároch. Jediný finančný dar\nod rodičov žalobcu dostali, čo si pamätala žalovaná 20.000 Sk pre dcéru J. na detskú izbu, lebo ako starí\nrodičia prispeli na detskú izbu aj ostatným vnúčatám. K tvrdenie žalobcu o pôžičke 20.000 eur od sestry\nžalobcu, J. W., uviedla, že tieto peniaze použili na kúpu pozemku v U., čo nerozporovala, a prisľúbili ich\nnavrátenie hneď po predaji 4 - izbového bytu, nakoľko žalobcova sestra je invalidná dôchodkyňa liečená\nna schizofréniu, toho času s maloletým synom. Spoločný bankový účet v Y. G..Y.. mali preto, že žalobca\nžalovanej poskytol číslo účtu, zriadil jej dispozičné právo k tomuto účtu a tam jej chodili všetky jej mzdy.\nRodičia žalobcu požičiavali peniaze nielen im, ale aj ostatným trom deťom.\nK finančným\nprostriedkom od W. B. žalovaná uviedla, že peniaze poskytnuté od neho žalobca nespochybnil. Žalovaná\nso sestrou si podelili „ako dedičstvo“ dva byty:\n1- izbový a 3-izbový s tým, že sestra\nžalovanej si ponechá 3-izbový byt, žalovaná použije\n1- izbový byt na výmenu adekvátne veľkého\nbytu k tomu 3-izbovému a doplatok jej poskytne naň polovicu, čiže budú mať rovnaké bytové jednotky.\nŽalovaná našla inzerát na výmenu\n4 -izbového bytu, ktorý bol rozlohou o 6 m2 väčší ako mala\nsestra za doplatok 600.000 Sk a na to jej mala sestra poskytnúť 300.000 Sk s tým, že tiež boli mladá\nrodina, nemali také úspory a keďže mali túto ponuku výmeny bytu, žalobca sa ponúkol, že požiadajú\njeho otca o pôžičku. Navrhla, aby súd prikázal do vlastníctva žalovanej jednu nehnuteľnosť, a to\n1izbový byt, ktorý potrebuje na bývanie aj s maloletou dcérou S.. Považovala za nesporné, že vniesla do\nmanželstva polovicu 1+3 izbového bytu po jej rodičoch, ako jej dedičstvo, ktorým zabezpečila bývanie\n\npre rodinu (v 1-izbovom byte na S. T. U. má aj s dcérami trvalý pobyt a kúpu tohto bytu považuje za\nvyrovnanie investícií). Doteraz celý čas býva aj s maloletou dcérou (okrem 1,5 mesiaca po nariadení\npredbežného opatrenia), s obidvoma dcérami má stále pekný vzťah, staršia dcéra sa vydala, majú 1,5\n- ročnú vnučku. K fotografiám založeným v spise sa vyjadrila nasledovne: č. l. 562 - je to jar 1994, kedy\nsa na zábere vešala tabuľa s názvom prevádzky pred kolaudáciou.\n5. Pokiaľ sa týka hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností, súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckých\nposudkov Z.. J. Y. č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, ktorá všeobecnú hodnotu jednoizbového bytu na S. XX\nT. U., vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a\npodielu na pozemkoch určila v sume 68.800 eur a všeobecnú hodnotu neskolaudovaného rodinného\ndomu postaveného na parcele č. XXXX/X v obci U. určila sumou 235.000 eur.\n6. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 143, § 144, § 145 ods. 1, § 149,\n§ 150\nzák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“). V právnoteoretickej rovine poukázal na to, že BSM je spoločenstvo vlastníckych práv oboch manželov k veciam,\nktoré ako manželia nadobudli počas trvania ich manželstva, pričom manželia nemajú kvantitatívne\nurčený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci, t. j. platí zásada rovnosti manželov v tomto\nspoločenstve vlastníckych práv. BSM nezaniká zrušením spoločnej domácnosti manželov, t. j. nezaniká\nz dôvodu, že manželia žijú oddelene, ako sa mylne domnievala žalovaná a žalobca ako manžel opustil\nspoločnú domácnosť pred rozvodom manželstva. BSM zaniká zo zákona zánikom manželstva, t. j.\ndňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Platí zásada, že každý z manželov je oprávnený\npožadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť,\nčo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Súd pritom prihliada predovšetkým\nna potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil\no nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. V predmetnej veci konštatoval, že BSM žalobcu a\nžalovanej zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.02.2012, č. k.\n25P/180/2011-34, t. j. dňa 24.02.2012. Do BSM sporové strany nadobudli označený jednoizbový byt na\nS. I. XX T. U. v hodnote 68.800 eur, pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 682 m2 v katastrálnom území\nU. a neskolaudovaný rodinný dom bez súpisného čísla postavený na základe stavebného povolenia\nvydaného obcou U. pod j. č. Y.-XXX-XXXURPS-Z. na parcele č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX\nspolu v hodnote 235.000 eur. O vyporiadaní hnuteľných vecí sa sporové strany dohodli (viď zápisnica\no pojednávaní z 28.01.2016- č. l. 105-108 a vyjadrenie žalovanej z 19.07.2016) a dohoda sa týkala aj\nZmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX uzatvorená s R. Y. Y. G..Y.. (ku dňu zániku BSM bol\nzostatok úveru vo výške 18.647,21 eura a úver bol uhrádzaný z prostriedkov z prenájmu bytu na S. I. T.\nU.). Sporové strany okrem toho nežiadali súdom vyporiadať ani osobné motorové vozidlá.\n7. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že 4 - izbový byt na ul. X.. G. č. XX v U. manželia\npočas trvania manželstva nadobudli z časti za finančné prostriedky od rodičov žalobcu (t.j. vo výške\n55.000 Sk a vo výške 180.000 Sk - finančné prostriedky boli poskytnuté na osobný účet žalobcu ako dar\nod rodičov, keďže na realizáciu zámeny museli doplatiť celkom 300.000 Sk), pričom žiadnym dokladom\nnebolo preukázané vrátenie týchto prostriedkov rodičom z prostriedkov patriacich do BSM počas trvania\nmanželstva tak, ako to tvrdila žalovaná. Finančné prostriedky od sestry žalovanej (žalovaná uviedla,\nže boli kompenzáciou medzi sestrami) vo výške 300.000 Sk (9958,18 eura) boli poukázané v troch\nsplátkach, a to až po zaplatení kúpnej ceny za 4-izbový byt na ul. X.. G. T. U., čím mal súd za preukázané,\nže neboli použité na kúpu uvedeného bytu, ale boli použité na vybavenie domácnosti, a preto na túto\nsumu neprihliadol pri zohľadňovaní miery pričinenia sa k nadobudnutiu majetku patriaceho do BSM (t.\nj. platba 300.000 Sk od sestry žalovanej bola poskytovaná vo viacerých splátkach a to po tom, ako\nmanželia nadobudli byt v S. a súd dospel k záveru, že tieto prostriedky s poukazom na predložené\nlistinné dôkazy nemohli byť použité na kúpu bytu a boli v rámci rodiny spotrebované). Zo Súhlasu k\ndohode o vzájomnej výmene bytov z 08.09.1998 č.j. OSB- 1692/98-580 (č. l. 75) mal za preukázané,\nže bol udelený súhlas v zmysle § 715 zák. č. 509/1991 Zb. s dohodou o vzájomnej výmene bytov ktorá\nsa uskutočnila tak, že žalovaná a členovia domácnosti v počte 3 budú užívať obecný\n4\n- izbový byt č. b. XX na X. poschodí X.. G. XX v U. a na realizáciu zámeny museli doplatiť 300.000\nSk (časť peňazí 55.000 Sk + 180.000 Sk bola uhradená z daru rodičov žalobcu - č. l. 76 vklad Y.\nG..Y.. 24.09.1998 a č. l. 77 - vklad 15.07.1998). Predmetný byt predali manželia na základe Zmluvy o\nprevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 09.06.2009 Z.. U. U. G. G. U. ako kupujúcim, a to za kúpnu\ncenu 106.220,54 eura (č. l. 83- 87). Súd mal týmto za preukázané, že došlo k postúpeniu v tom čase\nužívacieho práva na 4 - izbový byt, za sumu 300.000 Sk a následne bolo preukázané, že manželia\n\nodkúpili byt od Hlavného mesta SR Bratislavy za cca 50.000 Sk. Následne došlo k predaju uvedeného\nbytu na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 09.06.2009 za kúpnu cenu\n106.220,54 eura (z týchto prostriedkov pre realitnú kanceláriu z tejto ceny bola uhradená provízia 2.250\neur) a výnos z predaja bytu bol použitý na výstavbu rodinného domu v U.. Do BSM bola nadobudnutá\naj nehnuteľnosť v okrese Y., v obci U., kat. úz. U.Á. parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 682 m2,\nzapísaná na LV č. XXXX, pre kat. úz. U., za ktorú bola zaplatená dohodnutá kúpna cena 76.000 eur z\nvýlučných prostriedkov žalobcu získaných z predaja zdedených pozemkov na základe kúpnej zmluvy\nz 28.12.2007, čo súd zohľadnil v konečnom vyporiadaní BSM (kúpna zmluva z 28.12.2007 uzatvorená\nmedzi spoločnosťou W. R., G..Y.. ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim za zdedené pozemky\nspolu za kúpnu cenu 1.170.686 Sk t. j. 38.859,66 eura), ďalej suma 161.918,82 Sk, t. j. 5.374,72 eura\nz dedičstva po otcovi žalobcu P. J. a suma 340.000 Sk, t. j. 11.285,93 eura od matky žalobcu G. J.Č. a\nna kúpu požičala finančné prostriedky sestra žalobcu v sume 20.000 eur (výpis z účtu Y. XXXX XXXX\nXXXX XXXX XXXX, z účtu Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX k 31.08.2007 a potvrdenie o vklade na\nbankový účet zo 17.08.2007) a celkové náklady na výstavbu domu dosahovali 150.000 eur (výnos z\npredaja bytu na ul. X.. G. T. U. bol použitý na výstavbu rodinného domu v U. a výnos z predaja garáže\nna ul.\nX.. G. T. U. bol 10.000 eur). Otec žalovanej vyrobil bránu a príspevok otca žalovanej bol\nohodnotený na 1.000 eur. Z predaja pozemkov zdedených žalobcom do výstavby rodinného domu bolo\npoužitých z finančných prostriedkov, ktoré nepatrili do BSM, suma vo výške 19.032 eur. Prvoinštančný\nsúd tiež zohľadnil výnos z predaja zdedených nehnuteľností žalobcom do spoločných vecí, poukázanie\nfinančných prostriedkov z prostriedkov BSM pre brata žalovanej v sume 280.000 Sk (9.294,30 eura),\npoužitie finančných prostriedkov 130.000 Sk (4.315,21 eura) z prostriedkov BSM na výplatu hodnoty\npozemku, ktorý patrí do výlučného vlastníctva žalovanej, použitie finančných prostriedkov vo výlučnom\nvlastníctve žalobcu na kúpu pozemku v U. a tiež skutočnosť, že finančné prostriedky od sestry žalovanej\n(žalovaná uviedla že boli kompenzáciou medzi sestrami) vo výške 300.000 Sk (9.958,18 eura) boli\npoukázané až po zaplatení kúpnej ceny za 4-izbový byt na ul. X.. G. T. U. a teda dospel k záveru, že\nneboli použité na kúpu uvedeného bytu, ale na vybavenie domácnosti a boli spotrebované.\n8. Pokiaľ sa týka nehnuteľnosti - rodinného domu na N. I. T. U. - S., prvoinštančný súd mal za preukázané,\nže na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.1993 uvedenú nehnuteľnosť nadobudol žalobca pred\nuzatvorením manželstva so žalovanou (manželstvo uzatvorili dňa 30.10.1993), a preto súd nevykonal\ndokazovanie smerujúce k ustáleniu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia, ani k\nspôsobu platby kúpnej ceny stanovenej s ohľadom na príbuzenský vzťah - rodič a syn, s ohľadom\nna vykonané investície žalobcu v mesiaci apríl - október v roku 1993, kúpna cena bola uhradená\nku dňu uzatvorenia zmluvy podľa obsahu kúpnej zmluvy, pričom uvedené skutočnosti vyhodnotil ako\nprávne irelevantné pre spôsob vyporiadania BSM (žalobca odkúpil nehnuteľnosť od svojej matky pred\nuzatvorením manželstva). Výnos z predaja predmetného rodinného domu bol 64.728,14 eura (1.950.000\nSk) a časť tejto sumy 41.492,40 eura (1.250.000 Sk) bola použitá na kúpu bytu na ul. S. T. U. a suma\n50.000 Sk na rekonštrukciu tohto bytu, ktorý je predmetom vyporiadania BSM v tomto konaní (kúpna\nzmluva z 05.03.2004, výpis z účtu č.: XXXXXXXXXX/XXXX k 31.03.2004 a k 30.04.2004, kúpna zmluva\nzo dňa 19.04.2004 v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.04.2004). S poukazom na uvedené 1-izbový byt na ul.\nS. I. Č.. XX T. U., v bytovom dome so súp. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných\nčastiach a zariadeniach domu a podielu na pozemkoch registra \"O.\" KN parc. č. XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, kat. úz. D., obec U. D., okres U. Z., zapísaný na LV č. XXXX, bol v roku 2004 zakúpený z výnosu\npredaja rodinného domu na N. I.. XX T. U., a preto súd, nakoľko strany sporu tento byt zahrnuli do masy\nBSM, prihliadol na mieru pričinenia sa žalobcu o nadobudnutie tohto bytu a prostriedky vo výlučnom\nvlastníctve žalobcu investované na jeho kúpu. Prvoinštančný súd zohľadnil vnos v sume 4.315,21 eura\n(130.000 Sk) s tým, že tento bol použitý na výplatu hodnoty pozemku patriaceho do výlučného vlastníctva\nžalovanej.\n9. V ďalšom prvoinštančný súd poukázal na to, že zaniknuté BSM môže vyporiadať len na základe\nzákonných zásad uvedených v § 150 OZ. V danom prípade postupoval na základe zásady parity, t. j.\npodiely oboch manželov sú rovnaké, pričom každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu\nuhradilo to, čo zo svojho oddeleného (výlučného) majetku vynaložil na spoločný majetok a zároveň\nje povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (výlučný)\nmajetok, prihliadal pri vysporiadaní aj na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o\nnadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Podiely oboch manželov sú zásadne rovnaké, podiely môže\nsúd určiť inak s prihliadnutím na ust. § 150 OZ, okolnosť oddeleného hospodárenia, aj keď trvajúca dlhší\nčas, nemusí viesť k záveru o potrebe určenia rozdielnych podielov na spoločnom majetku účastníkov.\n\nBol toho názoru, že žalovaná ku dňu rozhodnutia vo veci samej nepreukázala ňou tvrdené údajne\n„opomenuté príjmy manželov“, ich výšku a investíciu do masy BSM, ktorá je predmetom vyporiadania\nv tomto konaní (súd vychádzal z listinných dôkazov založených v súdnom spise, pričom žalovaná na\noporu svojich tvrdení relevantné dôkazy súdu nepredložila, neuniesla bremeno svojho tvrdenia). Berúc\nna vedomie, že majetok má byť rozdelený tak, aby nemuselo prísť k vyplácaniu vyporiadavacieho podielu\na s ohľadom zásadu, že pri určení majetku, ktorý bude prikázaný účastníkom sa má prihliadať na záujmy\nmaloletých detí, vzal prvoinštančný súd do úvahy skutočnosť, že žalovaná má v starostlivosti maloleté\ndieťa pochádzajúce z manželstva strán sporu, spolu s dieťaťom má trvalý pobyt na S. I. Č.. XX T. U. a\no byt prejavila záujem, pričom zohľadnil skutočnosť, že žalovaná vniesla do manželstva byt (užívacie\nprávo k bytu). Vzhľadom na to, že žalovaná prejavila v prvoinštančnom aj v odvolacom konaní záujem o\nbyt v dome na S. I. Č.. XX v U., súd s ohľadom na zistený skutkový stav (dňa 08.02.2022 bola predložená\nna pojednávaní mapa z Geodézie, kde pri 3D forme je dom zobrazený, že je postavený na pozemku XX/\nX, ide o dom suseda so súpisným č. taktiež XXX, na ktorý sa žalobca odvolával), rozhodol o prikázaní\ntohto bytu do jej výlučného vlastníctva. Zohľadnil listinnými dôkazmi preukázané tvrdenie žalovanej na\npojednávaní konanom dňa 08.02.2022 a to, že v obci G. nemá žalovaná zabezpečené bývanie (viď\ndoložená mapa, pozemok, ktorý je vyznačený nie je zastavaný, fotografia na č.l. 557 - 558). Žalovaná\nv konaní preukázala, že nemá kde inde bývať ako v nehnuteľnostiach, ktoré sú masou vyporiadaného\nBSM, a preto rozhodol tak, aby mala žalovaná a aj maloletá dcéra strán sporu zabezpečené bývanie.\nPoukázal tiež na to, že žalobca dňa 08.02.2022 ponúkol žalovanej, že v prípade, ak by boli všetky\nspoločné nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva, je pripravený žalovanej uhradiť sumu\nvo výške 100.000 eur (skutočnosť, že týmito prostriedkami reálne disponuje preukázal predloženým\nvýpisom z účtov).\n10. V konaní mal tiež za preukázané, že dom na N. I. Č.. XX T. U. - S. nadobudol žalobca do výlučného\nvlastníctva pred uzatvorením manželstva so žalovanou (počas trvania manželstva do domu umiestnili\nzariadenie pre potreby podnikateľskej činnosti, ktoré bolo počas trvania manželstva predané, čo nemá\nvplyv na masu BSM) a výnos z predaja domu vo výlučnom vlastníctve žalobcu dosiahol sumu 64.728,14\neura (1.950.000 Sk) a časť z tejto sumy vo výške 1.250.000 Sk (41.492,40 eura) bola použitá na kúpu\n1-izbového bytu na S. XX T. U. (výšku kúpnej ceny uhradil žalobca z prostriedkov v jeho výlučnom\nvlastníctve) a na rekonštrukciu tohto bytu bolo použitých 50.000 Sk z výnosu predaja domu, žalobca\nplatil aj náklady na tento byt, splátky úveru. Kúpnu sumu za pozemok v U. uhradil žalobca z prostriedkov\nv jeho výlučnom vlastníctve (použil na kúpu pozemku v U. celú sumu z predaja zdedeného pozemku\nspoločnosti W. R., G..Y.. dňa 28.12.2007 vo výške 38.859,66 eura, ďalej sumu 5.374,72 eura z dedičstva\npo otcovi P. J., sumu vo výške 11.285,93 eura z peňazí od matky G. J. a peniaze získané pôžičkou\nod sestry J. W. N.. J. v sume 20.000 eur). Na výstavbu rodinného domu v U. použili manželia aj výnos\nz predaja 4-izbového bytu na ul. X. G. XX v U. - D. na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho\npráva k bytu zo dňa 9.6.2009 vo výške 106.220,54 eura (z tejto sumy bola uhradená provízia realitnej\nkancelárie vo výške 2.250 eur) a na výstavbe spoločného domu v kat. úz. U. sa podieľal žalobca z\nprostriedkov v jeho vlastníctve vo výške 19.032 eur (v súčasnosti ide o rozostavanú stavbu, dom nie\nje skolaudovaný a nie je zapísaný v katastri nehnuteľností). Listinnými dôkazmi bolo tiež preukázané,\nže otec žalobcu daroval žalobcovi peniaze, aby mohli byť použité pri zámene bytov a zrealizovaní\nzámeny, sestra žalovanej s manželom vyplatili sporovým stranám v 3 splátkach sumu 300.000 Sk, ktoré\nboli použité spoločne sporovými stranami na kúpu zariadenia do domácnosti (spotrebované finančné\nprostriedky). Pre brata žalovanej žalobca vyplatil z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu sumu\n280.000 Sk (žalobca ich odovzdal otcovi žalovanej a jej brata) a tieto prostriedky boli použité na kúpu\nchaty v S. na bývanie pre brata žalovanej. Z prostriedkov patriacich do BSM na výplatu hodnoty\npozemku, ktorý patrí do výlučného vlastníctva žalovanej, bolo vyplatených 130.000 Sk (4.315,21 eura),\nlistinným dôkazom bolo preukázané, že žalobca uhradil túto sumu manželovi sestry žalovanej Z.. W. B..\nPeniaze po matke žalobcu v sume 300.000 Sk (14.6.2007) prvoinštančný súd nezaradil do masy BSM\n(matka žalobcu zomrela X.XX.XXXX, otec žalobcu zomrel X.X.XXXX) a teda ide o peniaze získané po\nsmrti rodičov a nepatria do BSM. Listinným dôkazom (Potvrdením o prijatí peňazí zo dňa 11.2.2004)\nbola preukázaná skutočnosť, že súčasťou dohody žalovanej s jej súrodencami bolo, že za byt v dome\nna Y. I. Č.. XX T. U. vyplatí bratovi 280.000 Sk z peňazí patriacich do ich BSM. Výnos z predaja bytu v\ndome na ul. X.. G. Č.. XX T. U. v sume 106.220,54 eura bol použitý na výstavbu rodinného domu v U..\nŽalobca preukázal, že prostriedky na kúpu stavebného pozemku v hodnote 76.000 eura získal z predaja\nzdedených pozemkov (38.859,66 eura), z dedičstva po otcovi (5.374,72 eura), od matky (11.285,93\neura) a z pôžičky od sestry (20.000 eur), teda z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve, z predaja\nzdedených pozemkov použil sumu 19.032 eur použitých na výstavbu rodinného domu v U..\n\n11. Vyčíslenú hodnotu nehnuteľností patriacich do BSM určil sumou 303.800 eur (68.800 eur + 235.000\neur). Žalobcu súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanej finančné vyrovnanie z hodnoty majetku\npatriaceho do BSM, pričom pri vyporiadaní zohľadnil všetky v odôvodnení rozsudku už opísané okolnosti\nnadobudnutia predmetných nehnuteľností, mieru pričinenia žalobcu a žalovanej o ich nadobudnutie a\nudržanie, priame výdavky žalobcu :\na) na byt na S. Č.. XX T. U. vo výške 31.093,03 eura,\nb) 5.000 eur na kompletnú rekonštrukciu bytu,\nc) splatenie úveru v R. G..Y.. 19.835,20 eura,\nd) výdavky žalovanej s bytom na ul. S. Č.. XX T. U. 1581,20 eura (správa 1.227 eur + 354,20 eura\nsplátka úveru jún 2015),\ne) úhradu za dom v U. - elektrina marec - apríl 2012 v sume 64,28 eura,\nf) pôžičku žalobcu z výlučných prostriedkov žalovanej z 26.07.2011 v sume 2.000 eur,\ng) príjmy z nájmu bytu na S. XX T. U. 19.400 eur,\nh) výnos z predaja zdedených vecí žalobcom do spoločných vecí, poukázanie finančných prostriedkov\nz prostriedkov BSM pre brata žalovanej v sume 280.000 Sk (9.294,30 eura),\ni) použitie finančných prostriedkov 130.000 Sk (4.315,21 eura) z prostriedkov BSM na výplatu hodnoty\npozemku, ktorý patrí do výlučného vlastníctva žalovanej, použitie finančných prostriedkov vo výlučnom\nvlastníctve žalobcu na kúpu pozemku v U.,\nj) zohľadnil skutočnosť, že finančné prostriedky od sestry žalovanej (žalovaná uviedla že boli\nkompenzáciou medzi sestrami) vo výške 300.000 Sk (9.958,18 eura) boli poukázané až po zaplatení\nkúpnej ceny za 4 - izbový byt na ul. X.. G. T. U. a teda neboli použité na kúpu uvedeného bytu, ale\nna vybavenie domácnosti (výpočet: 303.800 eur : 2 = 151.900 eur), (151.900 eur - 31.093,03 eura 5.000 eur - 19.835,20 eura - 1581,20 eura - 64,28 eura - 2.000 eur - 9.294,30 eura - 4315,21 eura 9.958,18 eura).\nSúd zohľadnil skutočnosť, že kúpna cena za pozemok v U. bola zaplatená z prostriedkov patriacich do\nvýlučného vlastníctva žalobcu v sume 75.520,31 eura (z predaja zdedeného pozemku spoločnosti W.\nR. dňa 28.12.2007 vo výške 38.859,66 eura, suma 5.374,72 eura z dedičstva po otcovi P. J., 11.285,93\neura z peňazí od matky G. J., z pôžičky od sestry J. W. N.. J. suma 20.000 eur, žalobca z vlastných\nprostriedkov prispel na samotnú výstavbu rodinného domu sumou vo výške 19.032 eura). Z prostriedkov\npatriacich do BSM bolo použitých na výplatu hodnoty pozemku v S., ktorý patrí do výlučného vlastníctva\nžalovanej 130.000 Sk (4.315,21 eura), pre brata žalovanej žalobca vyplatil z prostriedkov vo výlučnom\nvlastníctve žalobcu sumu 280.000 Sk (9.294,30 eura).\n12. Záverom k námietkam žalovanej dodal, že nebolo sporné, že žalovaná bola pred uzavretím\nmanželstva vlastníčkou bytu v dome na Y. I.. Č.. XX T. U., ktorý poskytla ako časť protihodnoty pri výmene\ntohto bytu za byt v dome na ul. X.. G. Č.. XX v U., ktorý manželia spolu získali do užívania a neskôr\naj do BSM, pričom súd nezohľadnil kúpnu cenu, ktorú žalobca podľa dôkazov zaplatil za nadobudnutie\nbytu v S. do vyporiadania a zároveň žalovanej vklad vo výške 100 Sk (kúpna cena), nakoľko žiadnym\niným listinným dôkazom nebola súdu preukázaná žalovanou na započítanie hodnota tohto bytu, ktorý\nbol v danom čase vo vlastníctve žalovanej (v čase uzavretia zmluvy nebolo možné predávať obecné\nbyty), t. j. byt žalovanej na Y. I. Č.. XX T. U. sa teda nemenil za byt v dome na ulici X.. G. Č.. XX T.\nU., nakoľko ho žalovaná ho predala za 100 Sk a bolo postúpené užívacie právo k bytu v dome na ulici\nX.. G. Č.. XX v U. a tento byt následne ako manželia kúpili od mesta (cca za kúpnu cenu 50.000 Sk). K\nďalšej námietke žalovanej, že pokiaľ by rodičia žalobcu boli peniaze žalobcovi poskytli v takých sumách\nako uviedol žalobca (súd mal tieto za preukázané listinnými dôkazmi - viď odôvodnenie rozsudku),\nv konaní nijako nebolo preukázané, že by ich rodičia žalobcu darovali aj inej osobe (žalovanej) ako\ndar. Žiadnym dôkazom nebolo vyvrátené toto tvrdenie (neboli predložené dôkazy, že by nešlo o dar\nod rodičov žalobcu, ani z dôkazov- výpisy, nebolo preukázané, že šlo o darovanie vybratých peňazí\nv prospech rodiny žalobcu a žalovanej). Bolo preukázané, že žalobca peniaze z účtu rodičov vybral\n(dňa 15.7.1998 sumu 55.000 Sk, dňa 24.9.1998 sumu 180.000 Sk, dňa 14.6.2006 sumu 300.000 Sk\na dňa 16.8.2007 sumu 86.500 Sk), čo by bez ich súhlasu a bez dispozičného práva urobiť nemohol.\nManželia nevlastnili spoločný účet bankový účet (čo nebolo sporné) a keby žalovaná dostala nejakú\nsumu ako dar, mohla tieto finančné prostriedky dostať darom, ale nebolo do dňa rozhodnutia súdu\npreukázané, že by žalovaná akékoľvek peniaze či od svojich alebo rodičov žalobcu darom obdržala\n(č. l. 505). Uviedol, že podľa § 150 druhej vety OZ pri vyporiadaní BSM je každý zo spoluvlastníkov\noprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Počas trvania\nmanželstva dochádza bežne k majetkovým presunom z oddeleného (výlučného) majetku manželov do\n\nich spoločného majetku i naopak. Právna úprava nevylučuje ani presun majetku v rámci oddeleného\n(výlučného) majetku manželov. Refundačný nárok jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo\nk vynaloženiu takto oddeleného (výlučného) majetku na majetok spoločný, aj keď tento nárok možno\nuplatniť až po zániku BSM. Pri posudzovaní otázky refundácie (peňažných alebo vecných nákladov)\nje potrebné zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na spoločný majetok, ktorý je\npredmetom vyporiadania (t. j. počíta sa s jeho rozdelením - prikázaním). Predmetom vyporiadania, ktoré\nspočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť totiž len ten majetok, ktorý existuje ku\ndňu zániku BSM ako spoločný (viď R 104/67). Byt v dome na ulici X.. G. Č.. XX T. U., do ktorého\nmali manželia investovať vlastné peňažné prostriedky, resp. byt v dome na Y. I.. Y.. Č.. XX v U., boli\npredané počas trvania manželstva, peňažné prostriedky z predaja bytu v dome na ul. X. G. boli použité\nna výstavbu rodinného domu v U.Á., čo medzi stranami nebolo sporné. Z uvedeného dôvodu právne\nposúdenie uplatneného nároku na náhradu investícií manželov zo svojho výlučného vlastníctva na\nzískanie bytu v dome na ulici\nX.. G. Č.. XX T. U. pri vyporiadaní BSM sporových\nstrán nebolo podľa odvolacieho súdu správne a nebolo potrebné sa ďalej zaoberať ani námietkami\nžalovanej ku skutkovým zisteniam o investíciách do tohto bytu. Tvrdenie žalovanej, že sestra žalovanej\ndala sumu 300.000 Sk ako kompenzáciu dohodnutú s rodičmi pri delení 2 bytov patriacich rodičom,\nnebolo do dňa rozhodnutia vo veci samej žalovanou preukázané z časového hľadiska žiadnym dôkazom\n(k nadobudnutiu bytu v dome na ul. X.. G. Č.. XX T. U. bolo potrebné doplatiť 300.000 Sk, tieto peniaze\npreviedli jeho rodičia na jeho účet v banke, čo podľa neho preukazuje, že išlo o dar výlučne žalobcovi,\nnebola súdu predložená darovacia zmluva či iný dôkaz preukazujúci vôľu rodičov žalobcu darovať\nfinančné prostriedky niekomu inému ako vlastnému synovi a to aj ponechať po smrti v rámci dedičského\nkonania ako dedičstvo), a preto mal súd za to, že 300.000 Sk, ktoré žalovaná dostala od sestry, bolo\nspotrebovaných v prospech rodiny (použitých na zariadenie domácnosti). Strany sa teda domáhali\nzohľadnenia vlastných peňažných a vecných investícii vložených do spoločného majetku, ktorý ku dňu\nzániku BSM už do neho nepatril. Takejto refundačnej požiadavke v zmysle ustanovenia § 150 OZ nebolo\nmožné vyhovieť preto, že tomu bránila skutočnosť, že tieto investície sa neprejavili vo vysporiadavanom\nmajetku, keďže byt v dome na ul. X.. G. Y.. Č.. XX v U. nebol predmetom vyporiadania. Peňažné\nprostriedky získané jeho predajom nemožno považovať za oddelený (výlučný) majetok niektorého z\nmanželov. Súd môže totiž vyporiadať iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť BSM ku dňu\njeho zániku (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18.11.2014, sp. zn. 7Cdo/288/2013). Na druhej strane\ntvrdenia žalobcu o vklade do spoločného majetku boli preukázané listinnými dôkazmi\n(sú\nsúčasťou súdneho spisu) a aj keď boli predmetné nehnuteľnosti nadobudnuté do BSM, táto skutočnosť\nnie je dôkazom, že by rodičia žalobcu peniaze nedarovali synovi, ale aj neveste (žalovanej), aj keď ich\nrodina v tom čase riadne fungovala. Žalovaná nepreukázala, že by peniaze boli darom pre ňu a ich\nspoločné deti. Čo sa týka ďalšej námietky žalovanej ohľadom investícii žalobcu do akcií Zentivy počas\nmanželstva, nebolo žalovanou preukázané, že by sa jednalo o investície z masy BSM a ani ich rozsah.\nŽalobca listinnými dôkazmi preukázal nadobudnutie rodinného domu na N.Á. I. T. U. do svojho výlučného\nvlastníctva pred uzavretím manželstva a tento predal za 64.728,14 eura (1.950.000 Sk) s tým, že časť\nvo výške 41.492,40 eura (1.250.000 Sk), žalobca použil na kúpu bytu v dome na S. I. Č.. XX T. U.. K\notázke postupu súdu a porušenia práva strán sporu na spravodlivý proces tak, že by súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, prvoinštančný súd uviedol, že je naplnený iba vtedy, ak\nnesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv dosiahne určitú intenzitu.\nObsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť\nkaždému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť\nsúdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové\na právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí\nprávo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani\nprávo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne\nsa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/1997), resp. toho,\naby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana\nsporu\n(II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003); porovnaj aj rozhodnutie NS SR sp. zn.\n1Cdo/175/2013.\nV súvislosti s ostatnými námietkami a tvrdeniami strán sporu poukázal na\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej vyplýva, že právo na spravodlivé súdne konanie\n\nsíce zahŕňa aj právo na určitú kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ale to však neznamená, že\nna každý argument je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie\nje preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (m. m. Georgidias v. Grécko z 29.5.1997,\nRecueil III/1997). Obdobne ESĽP v rozsudku Ruiz Torija v. Španielsko z 9.12.1994, Annuaire, č. 303B uviedol, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý\nargument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z\nhľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (viď. nález Ústavného súdu SR z\n5.12.2018, sp. zn. II. ÚS 695/2017). O nároku na náhradu trov (prvoinštančného aj odvolacieho) konania\nrozhodol podľa § 262 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania dôvodiac\ntým, že podiely oboch strán na vyporiadanie BSM sú rovnaké a v konaní nemožno vyvodiť plný úspech\nžalobcu ani žalovanej v spore. Zohľadňujúc aj neschopnosť oboch strán dospieť k dohode o vyporiadaní\nBSM označil rozhodnutie o nepriznaní práva na náhradu trov konania žiadnej zo strán za spravodlivé. O\npoplatkovej povinnosti berúc do úvahy zákonnú úpravu týkajúcu sa rozhodovania o súdnych poplatkoch\n(§ 14 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb.) nerozhodoval s tým, že o tejto rozhodne následne vyšší súdny úradník.\n13. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote žalovaná, ktorá z odvolacích dôvodov\nuvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP nepresvedčivé a vecne nesprávne rozhodnutie súdu\nprvej inštancie navrhla zmeniť tak, že pri identickom rozdelení nehnuteľností patriacich do BSM medzi\nsporové strany súd žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu sumu 83.100 eur,\na to do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Úvodom poukázala na to, že hodnota vyporiadavacieho\npodielu žalovanej z BSM podľa rozdelenia nehnuteľností súdom prvej inštancie je o 83.100 eur nižšia ako\nhodnota žalobcu. Ako dôvod vyporiadania zaniknutého BSM bez povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej\nfinančné vyrovnanie z hodnoty majetku patriaceho do BSM súd prvej inštancie uviedol, že prihliadol\nna mieru pričinenia žalobcu a žalovanej o nadobudnutie a udržanie a priame výdavky žalobcu, ktoré\nzhrnul v ods. 59. a 60. odôvodnenia s uvedením výpočtu. Poukázala na to, že už v zrušujúcom\nuznesení zo dňa 29.01.2021, sp. zn. 3Co/333/2018 odvolací súd prvoinštančnému súdu vytkol, že nie\nje zrejmé, ako vypočítal sumu, ktorú uložil žalobcovi vyplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu na\nmajetku a odôvodnenie v tomto smere označil za nezodpovedajúce požiadavkám uvedeným v 220\nods. 2 CSP. Naviac mu vytkol, že z odôvodnenia nie je možné zistiť, z ktorých vykonaných dôkazov\nvychádzal pri zisťovaní súm, ktoré zohľadňoval a ani ako sa vysporiadal so skutkovými a právnymi\nargumentami najmä žalovanej, ktorými spochybňovala žalobcom uvádzané vklady z jeho výlučného\nmajetku do majetku tvoriaceho ich BSM a ani to, ako a prečo pri vyporiadaní zohľadnil aj záväzky\nz úveru, ktorý bol zabezpečený bytom na S. I., keď mal vychádzať z vymedzenia predmetu konania\nsporovými stranami, že týmto sú výlučne nehnuteľnosti nadobudnuté nimi počas manželstva. Odvolací\nsúd tiež pripomenul zásadu rovnosti podielov a skonštatoval, že súd prvej inštancie vo veci nezistil\ndôvody na jej prelomenie pri vyporiadavaní majetku. Žalovaná bola toho názoru, že súd prvej inštancie sa\ndôsledne neriadil názormi odvolacieho súdu vyslovenými v zrušujúcom uznesení, čím porušil povinnosť\ninštančnej viazanosti právneho názoru (§ 391 CSP) a napadnutý rozsudok trpí inou vadou, ktorá mohla\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvoinštančnému súdu vytkla, že sa nevysporiadal s\nrelevantnými skutočnosťami, ktoré vo vzťahu k prejednávanej veci žalovaná uvádzala, nedal odpovede\nna základné otázky a výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia. Z rozhodnutia ani je\npodľa nej zrejmý myšlienkový postup hodnotenia dôkazov a závery súdu sú nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti. Pri opätovnom prejednaní veci prvoinštančný súd\nneodstránil nesprávnosť vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nevyhodnotil hodnovernosť predkladaných\ndôkazov a v opísaných prípadoch neaplikoval právne normy, resp. ich aplikoval nesprávne. Rozhodnutie\npreto označila za arbitrárne, nepreskúmateľné, nerešpektujúce zákaz svojvôle do takej miery, že došlo\naj k porušenia práva na spravodlivý súdny proces. Poukázala na to, že dôkazné bremeno k preukázaniu\nprelomenia zásady parity (rovnosti) zaťažuje žalobcu, nakoľko z existencie týchto skutočností žalobca\nvyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, nakoľko podľa jeho tvrdení sa nemá pri vyporiadaní\nmajetku uplatňovať zásada rovnosti, keďže požaduje, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný\nmajetok, ktorý je predmetom vyporiadania. Prvoinštančný súd uviedol, že disparita vznikla z dôvodu\npriamych výdavkov žalobcu, ktoré súhrnne uviedol v ods. 59. a 60. odôvodnenia, z ktorých nevyplýva z\nakého dôvodu (na základe akých dôkazov mal za preukázané), že uvedené sumy majú byť pripočítané\nako priame výdavky žalobcu (resp. jeho výlučný majetok) vynaložené na majetok patriaci do BSM.\nNamietala, že z odôvodnenia nie je zrejmý dôvod, pre ktorý má byť ako priamy výdavok žalobcu na\nbyt na S. I. zohľadnená suma 31.093,03 eura. Predmetný byt strany sporu nadobudli do BSM na\nzáklade kúpnej zmluvy zo dňa 19.04.2004 za cenu 16.596,96 eura v znení dodatku č. 1 za kúpnu cenu\n1.250.000 Sk (41.492,40 eura). Žalovaná v konaní namietala, že nadobudnutie predmetného bytu nie je\n\nvýlučným prínosom žalobcu, a že z predložených dôkazov nevyplýva jeho nárok požadovať refundáciu\nvo výške hodnoty celej nehnuteľnosti. Žalobca tvrdil, že byt získal z výnosu z predaja nehnuteľnosti\nna N. I., ktorú nadobudol na základe kúpnej zmluvy od rodičov pred sobášom a tento rodinný dom\nešte pred sobášom do októbra 1993 zrekonštruoval a prestaval na prevádzkovú stavbu „biliardová\nherňa“ výlučne z vlastných finančných zdrojov. Na preukázanie svojich tvrdení predložil kolaudačné\nrozhodnutie zo dňa 11.04.1994, ktorým sa povolilo užívanie prístavy „biliardová herňa“ k rodinnému\ndomu, ďalej rozhodnutie na povolenie zmeny stavby pred dokončením zo dňa 11.02.1994, kúpnu\nzmluvu zo dňa 29.10.1993 a kúpnu zmluvu zo dňa 05.03.2004, ktorou previedol vlastnícke právo k\ntejto nehnuteľnosti na kupujúceho J.. K.. Žalovaná však poprela, že by rodinný dom žalobcu, ktorý\nzískal deň pred sobášom, bol zrekonštruovaný a časť novej stavby postavená, a to dokonca výlučne\nzo zdrojov žalobcu (našetrených z predchádzajúceho podnikania a z darov od rodičov). Žalobcom\npredložené dôkazy podľa nej ani nenasvedčujú tomu, že stavba bola zrealizovaná ešte pred uzatvorením\nmanželstva od apríla do októbra 1993. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.10.1993 medzi žalobcom\na jeho rodičmi vyplýva, že predmetom prevodu bol rodinný dom, pozemok, oplotenie na parc. č. XX\no výmere 176 m2 s hodnotou určenou znalcom Z.. Ľ. E. v znaleckom posudku zo dňa 17.10.1993 na\nsumu 279.840 Sk (9.288,99 eura). Z kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2004 však vyplýva, že predmetom\nprevodu už bola prevádzková stavba- biliardová herňa so súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XX/\nX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, novo zapísané na geometrickom pláne ako dom\nso súp. č. XXXX na parc. č. XX/X o výmere 127 m2- zastavaná plocha a novovzniknutá parcela\nč. XX/X o výmere 49 m2, zastavaná plocha. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetom prevodu bolo\naj technologické vybavenie biliardovej herne. Z uvedeného je zrejmé, že nehnuteľnosť ohodnotená\nznalcom Z.. O. na sumu 1.936.000 Sk mala sedemnásobne vyššiu hodnotu ako cena určená znaleckým\nposudkom Z.. E. zo dňa 17.10.1993 a predmetom prevodu nebol pôvodný rodinný dom na N. I., ktorý\nnadobudol žalobca deň pred sobášom, ale už prevádzková stavba-biliardová herňa. Z kolaudačného\nrozhodnutia zo dňa 11.04.1994, ktorým sa povolilo užívanie stavby biliardová herňa, vyplývajú pritom dve\nzákladné informácie, ktoré poukazujú na nepravdivosť tvrdenia žalobcu a preukazujú tvrdenia žalovanej,\na to že stavebné povolenie bolo vydané až dňa 30.07.1993, t. j. stavba nemohla byť realizovaná od\napríla 1993, kedy by bola realizovaná ako stavba bez stavebného povolenia, a teda stavebný úrad\nby nevydával stavebné povolenie, ale dodatočné stavebné povolenie podľa § 88 ods. 1 písm. a) v\ntom čase platného stavebného zákona a podľa miestneho šetrenia v kolaudačnom konaní, ktoré bolo\nstavebným úradom vykonané dňa 07.04.1994, boli zistené nedorobky stavby (bolo potrebné dokončiť\nvydláždenie schodiska a terasy protišmykovou dlažbou), t. j. prestavba bola ešte v čase kolaudačného\nkonania stále v realizačnom procese. Žalobca v súvislosti s prestavbou rodinného domu a stavbou\nbiliardovej herne tvrdil, že finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti a realizáciu prestavby mal jednak\nz našetrených peňazí, nakoľko od roku 1991 - 1993 podnikal, a že jeho rodičia mu ešte pred svadbou\ndarovali na opravu a rekonštrukciu stavby finančné prostriedky a zároveň, že prevádzková stavba bola\nrealizovaná ešte pred manželstvom. Poskytnutie daru, našetrené peniaze z podnikateľskej činnosti,\nrealizáciu prestavby pred svadbou v apríli až októbri 1993 však žalobca nepreukázal, aj keď mohol,\nkeďže tvrdil, že prestavbu realizovala stavebná spoločnosť a mohol predložiť faktúru, znalecký posudok\nZ.. E.. Zároveň presvedčivo podľa žalovanej nevysvetlil dôvod žiadosti o kolaudáciu až vo februári 1994,\nkeď podľa jeho tvrdenia mala byť stavba dokončená už v októbri 1993. Žalovaná realizáciu prestavby\nv žalobcom vymedzenom období poprela a tvrdila, že táto sa začala realizovať až po nadobudnutí\nprávoplatnosti stavebného povolenia (po 30.07.1993). V auguste 1993 sa na pozemku začali realizovať\nnajprv terénne úpravy a búracie práce, čo preukazovala žalovaná fotografiami, na ktorých je možné\nrozpoznať, že ide o letné mesiace, a posledná fotografia s ukončením stavby je zo zimného mesiaca (na\nstromoch nie sú listy) a pod. Predložené fotografie, ktorými sa prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku\nvôbec nezaoberal a ako dôkaz nehodnotil, pričom ani neuviedol z akého dôvodu na ne neprihliadol,\nzachytávajú okrem iného aj to, že prestavba rodinného domu na biliardovú herňu bola v rozsahu, ktorý\nzmenil charakter stavby a účel jej užívania, ako to vyplýva z predmetu prevodu v kúpnych zmluvách.\nŽalovaná uviedla, že prevažná časť stavby, vytiahnutie stien, strecha, schody, terasa a technologické\nvybavenie stavby sa realizovali až po uzavretí manželstva. Tvrdila tiež, že prestavba bola realizovaná\nsíce z časti finančných prostriedkov od rodičov žalobcu, ale tieto boli poskytnuté ako pôžička, ktorá bola\nposkytovaná priebežne podľa potreby vykonávania stavebných prác a táto pôžička v súhrne cca 500.000\naž 600.000 Sk sa následne splácala stranami sporu počas manželstva. Pôžičky si žalobca aj jeho otec\npísomne zaznamenávali, pričom žalovaná bola o dlžných sumách a splátkach žalobcom informovaná.\nZároveň pomoc na stavbe poskytol aj jej otec, ktorý dodal rezivo na stavbu, robil pokládku asfaltového\nšindľa, zastrešil terasu nad žumpou so zváranou konštrukciou. Žalovaná pracovala až do odchodu na\nmaterskú dovolenku (do konca roku 1993) a jej príjem sa konzumoval na stavebnú činnosť. Počas\n\nmaterskej dovolenky pracovala v biliardovej herni „Roxy“, čo potvrdil aj žalobca a nebola jej vyplácaná\nmzda alebo iná finančná odmena, ale jej práca bola vyjadrená ako nákladová položka, ktorú žalobca\nposkytol do združenia podnikateľov, ktorí spoločne prevádzkovali biliardovú herňu, a táto práca žalovanej\nsa premietla na podiele na zisku žalobcu na podnikaní v prevádzke. Zo zisku žalobca splácal aj dlh\notcovi. Zdôraznila, že počas celého konania žalovaná konzistentne tvrdila, že po svadbe strany sporu žili\nveľmi skromne, a to aj napriek príjmom z podnikania. Ak by nemuseli splácať dlh, t. j. investície do stavby\nz darovaných peňazí poskytnutých pred uzatvorením manželstva a z našetrených peňazí žalobcu ako\nžalobca tvrdí, nemuseli by bývať u rodičov a pýtať si napr. od rodičov žalovanej peniaze na topánky pre\ndieťa. Zisk z podnikania po spustení biliardovej herne prevažne slúžil na pokrytie splátok z poskytnutej\npôžičky a dokonca na financovanie prestavby bola použitá aj časť svadobného daru. Prvé spoločné\nbývanie strany získali až 5 rokov po svadbe, a to nadobudnutím bytu, resp. najprv práva nájmu k bytu\nna ul. X.. G. XX dňa 15.07.1998, a to na základe zámennej zmluvy. Zamieňaný byt bol na Y. I. XX, ktorý\nzískala žalovaná darom od rodičov. Na uvedenú argumentáciu žalovanej prvoinštančný súd nereagoval,\nnevysporiadal sa s ňou, v rozsudku neuviedol, z akého dôvodu nezohľadnil ňou predložené fotografie a\nlen nekriticky prevzal tvrdenie žalobcu o prestavbe biliardovej herne v čase apríl až október 1993 z jeho\nvlastných zdrojov, resp. darovaných žalobcovými rodičmi, a to napriek tomu, že tvrdenie žalobcu nie je\nv súlade s elementárnou logikou, a to v celom jeho kontexte, keďže podľa jeho tvrdenia pred sobášom\nzrekonštruoval nehnuteľnosť rodičov, a to z jeho výlučných zdrojov a následne túto zrekonštruovanú\nbudovu od rodičov odkúpil za kúpnu cenu stavenú v znaleckom posudku z 17.10.1993. Nepravdivosť\ntvrdenia žalobcu a účelovosť podpisu kúpnej zmluvy potvrdzuje aj vysvetlenie žalobcu, že tak urobil na\nradu právnika. Z dôkazov predložených samotným žalobcom je podľa žalovanej zrejmé, že investície\npočas manželstva do nehnuteľnosti (z BSM do výlučného vlastníctva žalobcu) sa prejavili v zhodnotení\nnehnuteľnosti, ktorá sa predávala za kúpnu cenu 64.728,14 eura. Rozdiel medzi predajnou kúpnou\ncenou 1.950.000 Sk (64.728,14 eura) a zaobstáravacou kúpnou cenou 279.840 Sk (9.288,99 eura) je vo\nvýške 1.670.160 Sk (55.469,15 eura). Refundáciu vynaložených nákladov zo spoločných prostriedkov\ndo výlučného vlastníctva žalobcu si žalovaná priamo v konaní o vyporiadaní BSM neuplatňuje, nakoľko\nprevádzková stavba biliardová herňa na N. I. nie je predmetom vyporiadania BSM, ale faktom ostáva, že\npreukázateľným „vnosom“ žalobcu do manželstva je rodinný dom pred prestavbou a súd prvej inštancie\nmal na uvedené skutočnosti prihliadnuť v súvislosti s refundačným nárokom žalobcu a jeho výškou.\nVýnos z predaja nehnuteľnosti na Rajtákovej ulici bol použitý na kúpu bytu na S. I. XX, ktorý sporové\nstrany nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.04.2004 do BSM za cenu 500.000 Sk (16.596,96\neura) v znení dodatku č. 1 za kúpnu cenu 1.250.000 Sk (41.492,40 eura). V tejto súvislosti žalovaná už\nv konaní pred prvoinštančným súdom namietala, že dodatok nepodpísala, a preto je tento právny úkon\nv rozpore s § 145 ods. 1 OZ, pričom žalobca námietku premlčania voči namietaniu relatívnej neplatnosti\ndodatku podľa § 40a OZ nevzniesol a ani nevysvetlil, z akého dôvodu dodatok podpísal sám. S uvedenou\nneplatnosťou sa rovnako prvoinštančný súd vôbec nezaoberal. Žalovaná tiež poukázala na to, že v čase\nkúpy tejto nehnuteľnosti žalovaný vybral z účtu v SLSP hotovosť vo výške 1.270.000 Sk (42.156,28 eura)\ndňa 19.07.2004, čo preukazoval predloženou prvou stranou z výpisu z apríla 2004. Uvedeným výberom\nvšak podľa žalovanej nie je jednoznačne preukázané, že tieto finančné prostriedky slúžili na vyplatenie\nkúpnej ceny za byt, nakoľko v tom čase žalovaný vykonával rizikové finančné investície, čo žalovaná\npreukázala. K neprehľadnosti nakladania s finančnými prostriedkami svedčí aj to, že v apríli 2004 na\nvýpise z účtu, ktorého žalobca predložil len prvú stranu, je uvedený počiatočný stav 1.874.322,32\nSk a konečný stav 61.379,32 Sk, čo znamená, že v apríli 2004 došlo k ďalším výberom finančných\nprostriedkov nad rámec kúpnej ceny za byt na Landauovej ulici, a to v výške 586.855 Sk, t. j. 19.480,02\neura. Zo žalobcom predložených dôkazov tak jednoznačne vyplýva, že do spoločného majetku vynaložil\nzo svojho výlučného majetku rodinný dom v hodnote 9.288.99 eura, ktorý bol následne v prevažnej časti\nzhodnotený prestavbou realizovanou počas manželstva, resp. za pôžičku splácanú počas manželstva, a\nto na prevádzkovú stavbu- biliardová herňa, ktorá bola predaná za kúpnu cenu 1.950.000 Sk (64.728,14\neura). Podľa názoru žalovanej z vykonaného dokazovania nie je možné uzavrieť, že žalobca uniesol\ndôkazné bremeno prelomenia zásady rovnosti podielov vyporiadania, ktoré by odôvodňovalo jeho právo\nna uplatnenie refundácie vo výške zodpovedajúcej celej hodnote nehnuteľnosti na S. I., resp. ako uvádza\nsúd vo výške 31.093,03 eura. Zdôvodnenie a prepočet tejto sumy v napadnutom rozsudku absentuje a\nako uviedla žalovaná, žalobca preukázal len hodnotu investície vo výške 9.288,99 eura.\n14. V súvislosti s ďalším priamym výdavkom žalobcu zohľadneným prvoinštančným súdom vo výške\n5.000 eur na kompletnú rekonštrukciu bytu žalovaná uviedla, že v spise nie je uvedený dôkaz o tejto\nrekonštrukcii a nie je ani zrejmé, kedy sa mala realizovať (počas manželstva alebo po rozvode?) a ako\nsúd dospel k tejto sume a to, či v skutočnosti bola len z výlučných zdrojov žalobcu. Žalobca sumu, ktorú\n\nuvádzal na rekonštrukciu, žiadnymi dôkazmi nepreukázal. K vyporiadaniu splatenia úveru v R., a.s. vo\nvýške 19.835,20 eura sa žalovaná vyjadrila, že tento bol splatený z nájmu bytu na S. XX, ktorý patril do\nBSM. Uvedené vyplýva aj zo žalobcom predloženého výpisu z februára 2011. Nájom, resp. časť nájmu\nžalobca žalovanej nepoukazoval a ani do dnešných dní nepoukazuje. Nie je zrejmé, z akého dôvodu do\npriameho výdavku žalobcu súd uviedol aj príjmy z nájmu tohto bytu v sume 19.400 eur, a to odhliadnuc\nod toho, že strany nenavrhli širšie vyporiadanie splatenia tohto úveru po rozvode a/ alebo vyporiadanie\npríjmov z nájmu. Nové dokazovanie súd v tomto smere nevykonal, nakoľko pre absenciu takéhoto návrhu\nna to nemal dôvod. Tieto skutočnosti už boli prvoinštančnému súdu odvolacím súdom vytknuté. Nie\nje preto zrejmé z akého dôvodu prvoinštančný súd opätovne zahrnul do vyporiadania BSM splatenie\npôžičky v R., G..Y.. do priamych výdavkov žalobcu s dôsledkom, že zvýšil vyrovnávací podiel žalobcu\na už vôbec nie, keď úver bol splatný príjmom z nájmu vyporiadavanej nehnuteľnosti. Za zmätočné a\nneudržateľné považuje žalovaná zahrnutie do priamych výdavkov žalobcu výdavky žalovanej s bytom\nna S. I. XX v sume 1.581,20 eura, ako aj úhradu za dom v U. v sume 64,28 eura a tieto sumy\nsú odpočítané v záverečnom výpočte v prospech žalobcu a zvyšujú hodnotu jeho vyporiadavacieho\npodielu. K pôžičke žalobcu z vlastných zdrojov vo výške 2.000 eur odvolací súd tiež vytkol absenciu\nskutkových tvrdení. Táto pôžička a jej preukazovanie neboli predmetom druhého prejednania pred\nsúdom a žalobcom nebolo preukázané poskytnutie pôžičky žalovanej z vlastných zdrojov, jedná sa\nlen o jeho tvrdenie. K uvedenému dodala, že tieto peniaze jej žalobca poskytol po tom, ako odišiel zo\nspoločnej domácnosti, a to ešte počas trvania manželstva, nakoľko v máji 2011 jej zneprístupnil účet,\nna ktorý jej bola poukazovaná mzda, t. j. žalovaná zostala bez peňazí a žalobca ešte neplatil výživné na\nmaloleté deti, takže jej „kompenzačne“ poslal túto sumu na výdavky spojené s domácnosťou a deťmi.\nPokiaľ sa týka položky “výnos z predaja zdedených vecí žalobcom do spoločných vecí“, poukázanie\nfinančných prostriedkov pre brata žalovanej v sume 280.000 Sk (9.294,30 eura), prvoinštančný súd\nnevykonal skutkové zistenia, napriek tomu, že mu to odvolací súd v zrušujúcom uznesení vytkol. V\ntejto súvislosti odvolací súd poukázal aj na hodnotenie dôkazov z hľadiska ich závažnosti a pravdivosti\na v nadväznosti na poukázal aj na potrebu hodnotenia tvrdenia žalobcu o tom, že on z vlastných\nzdrojov poskytol švagrovi W. B. sumu 4.315,21 eura (130.000 Sk) a tiež vytkol, že prvoinštančný súd\nsa nezaoberal námietkou žalovanej proti zohľadneniu tejto sumy, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala\nbyť vyplatená jej bratovi z peňazí v BSM. Dôkaz, na ktorý v tejto súvislosti súd poukázal (potvrdenie o\nprijatí peňazí zo dňa 11.02.2004), nie je potvrdením prevzatia finančných prostriedkov v sume 280.000\nSk jej bratom, ale ide o potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov švagrom vo výške 4.315,21 eura\n(130.000 Sk). Žalovaná pritom poprela, že by boli nejaké finančné prostriedky z BSM poskytnuté pre\njej brata. Bratovi na chatu prispel jej otec sumou 280.000 Sk, nie žalobca, ktorý túto informáciu pri\nvypriadavaní BSM len využil podobne ako v súvislosti s pôžičkou 2.000 eur žalovanej. Prvoinštančný\nsúd sa podľa pokynov odvolacieho súdu nezaoberal ani s hodnotením pravdivosti tvrdenia žalobcu o\npoužití finančných prostriedkov vo výške 4.315,21 eura z prostriedkov BSM na výplatu hodnoty pozemku\nvo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovanej tiež nie je zrejmé, že ak súd tvrdí, že táto suma mala\nbyť švagrovi poskytnutá z BSM, z akého dôvodu je započítaná v prospech žalobcu celá a nie v 1. Už\nvôbec nie je zrejmé z akého dôvodu súd v tejto súvislosti poukazuje na použitie finančných prostriedkov\nvo výlučnom vlastníctve žalobcu na kúpu pozemku v U.X.. Žalovaná za prejav nesústredenosti a\nzmätočnosti rozhodnutia považuje pričítanie k príjmu žalobcu sumu (z jeho vlastných zdrojov), ktorú jej\nposkytla sestra vo výške 300.000 Sk (9.925,18 eura) na kúpu bytu na ul. X.. G.. Dokonca aj o túto sumu\nsúd znížil vyrovnávací podiel žalovanej. Okrem toho v rozsudku absentuje aj akékoľvek zrozumiteľné\na udržateľné zdôvodnenie jednotlivých položiek a výpočet je nezrozumiteľný a zmätočný. Z výpočtu\nuvedeného v ods. 59. nie je ani zrejmé, či je konečný, keď v ods. 60 je uvedené, že kúpna cena za\npozemok v U.X. bola zaplatená z prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalobcu v sume\n75.520,31 eura, avšak súčet položiek pod touto sumou predstavuje hodnotu spolu 107.661,82 eura a\njednotlivé položky sú duplicitne uvedené (napr. suma 4.315,21 eura a 9.294,30 eura). Prvoinštančný súd\nsa ďalej nevysporiadal ani s argumentáciou žalovanej, ktorá poprela, že by kúpna cena za pozemok v\nU. bola zaplatená z prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalovaná v tejto súvislosti\nuviedla, že strany sporu dlho šetrili finančné prostriedky na kúpu pozemku za účelom výstavby rodinného\ndomu, používali jeden účet vedený v Y., G..Y.. na meno žalobcu, ktorý bol spoločným a jediným účtom,\nna ktorý žalovaná poukazovala aj svoj mesačný príjem. Je zrejmé, že finančné prostriedky na bežnom\núčte sa zmiešavali a používali na bežnú prevádzku a vedenie domácnosti, na dovolenky a zariadenie\nbytu. Nakoľko finančné prostriedky z predaja zdedeného pozemku boli poukázané na „spoločný účet“\nv Y. Y., G..Y.., č.ú. XXXXXXXX/XXXX, a to dva roky pred kúpou pozemku, tieto neboli oddelené a za\npredpokladu, že ich žalobca nepoužil na niečo iné, sa zmiešali s ostatnými príjmami, ako aj mzdou\nžalovanej alebo nepravidelnými príjmami poukazovanými žalobcom. Z časového hľadiska je logické, že\n\nsa peňažné prostriedky nadobudnuté z predaja minuli skôr, a to na bežné potreby rodiny, dovolenky\na pod. a v priebehu ďalších dvoch rokov sa kumulovali následne príjmy, či už pravidelné mesačné\npríjmy žalovanej alebo príjmy žalobcu. Žalobca v konaní predkladal výpisy z účtov tendenčne a nie\nje možné sledovať pohyb finančných prostriedkov na nich. Nakoľko sa jednalo o „spoločný účet“, aj\nkeď na meno žalobcu, s účtom disponovali obe strany sporu, na tento účet bola poukazovaná aj mzda\nžalovanej a finančné prostriedky z účtu boli používané na bežné vedenie domácnosti a potreby rodiny,\na nie je zrejmé, na základe akých myšlienkových postupov súd dospel k záveru, že žalobca preukázal\n„oddelenú kumuláciu príjmov z oddeleného majetku žalobcu za účelom kúpy pozemku v U.“. Priebežné\nnakladanie finančnými prostriedkami preukazuje aj výpis z účtu z augusta 2007, kde počiatočný stav\nje 60.681 Sk, a teda nižší ako finančné prostriedky, ktoré sa mali na ňom kumulovať z daru alebo\ndedičstva po otcovi vo výške 161.918,82 Sk od roku 2005 za účelom kúpy pozemku. Odvolací súd\npritom v zrušujúcom uznesení okrem iného vytkol aj to, že súd prvej inštancie neuviedol, na základe\nčoho dospel k záveru, že peniaze boli darom výlučne pre žalovaného, ak v konaní bolo preukázané\niba to, že peniaze z účtu rodičov vybral žalobca a nie dôvod, pre ktorý tak urobil a následne ani to,\nna čo tieto prostriedky použil. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal s jej procesnou obranou v spore,\nv zmysle ktorej namietala, že z vykonaných dôkazov nevyplynulo darovanie vybratých peňazí výlučne\nžalobcovi, ani to, že ide o dedičstvo po rodičoch. Rozhodujúci je pritom v zmysle judikatúry úmysel darcu\nv tom zmysle, či chcel darovať vec len jednému z manželov alebo obom. Na tento úmysel možno vo\nväčšine prípadov usudzovať z okolností, za ktorých k darovaniu došlo a nestačí pritom iba posudzovanie\npovahy predmetu daru, či slúži potrebám celej rodiny alebo len jednému z manželov, ale vždy treba\nvychádzať z úmyslu darcu. Aj napriek názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd uviedol, že tvrdenia\nžalobcu o vnosoch do spoločného majetku boli preukázané práve výpismi z účtu, aj keď boli predmetné\nnehnuteľnosti nadobudnuté do BSM. Podľa názoru súdu nie je dôkaz, že by rodičia žalobcu peniaze\nnedarovali synovi, ale aj neveste, aj keď ich rodina v tom čase riadne fungovala. V rozpore s právnym\nnázorom odvolacieho súdu tak prvoinštančný súd prezumoval darovanie finančných prostriedkov v\nprospech žalobcu a zaťažil žalovanú dôkaznou povinnosťou preukázať, že finančné prostriedky neboli\ndarované výlučne žalobcovi. V prvom rade žalovaná zdôraznila, že v konaní ani nikdy netvrdila, že\nnejaký finančný dar od rodičov žalobcu rodine alebo priamo žalobcovi bol poskytnutý, práve naopak,\nakýkoľvek dar od rodičov žalobcu, ktorý by mal byť použitý na nadobudnutie nehnuteľnosti vylúčila.\nUvedené platí aj k údajnému daru od matky žalobcu v sume 300.000 Sk, keď žalobcom predložené\ndôkazy preukazujú len výber z účtu matky dňa 14.06.2007 a vklad zrealizovaný na účet žalobcu v Y.\ndňa 07.08.2007, t. j. o dva mesiace neskôr a vo výške 340.000 Sk. Zároveň platí, že nakoľko nedošlo k\nodovzdaniu a prevzatiu súm pri darovaní, v zmysle § 628 ods. 2 OZ je pre darovanie potrebná zmluva\nv písomnej forme, a to pod následkom neplatnosti darovacej zmluvy. Prvoinštančný súd bol pritom\naj bez návrhu povinný vyrovnať sa s absolútnou neplatnosťou darovacej zmluvy. Vzhľadom k tomu,\nže k výberu peňažných prostriedkov z účtu otca žalobcu došlo až po jeho smrti, otec ani nemohol\nspraviť konkludentný prejav vôle, na ktorý sa žalobca odvoláva. Je možné sa preto domnievať, že tieto\npeňažné prostriedky mali byť už predmetom dedičstva, čo nakoniec uzavrel aj prvoinštančný súd, ale\nneuviedol, z akých dôkazov pritom vychádzal. Podľa výpisu z účtu z roku 2007 je však zrejmé, že tieto\npeniaze boli evidentne skonzumované ešte pred kúpou pozemku v U.. Žalovaná má tak za to, že súd\nprvej inštancie právny vzťah medzi žalobcom a jeho rodičmi v súvislosti s výbermi peňazí subsumoval\npod nesprávnu právnu normu (§ 628 OZ). Dodala, že nakladanie s peniazmi z účtu rodičov sa mohlo\nposudzovať aj ako plnenie na základe príkaznej zmluvy. Pokiaľ sa týka pôžičky od sestry vo výške\n20.000 eura žalovaná namietala, že žalobca nepreukázal poskytnutie pôžičky v tejto výške a vôbec nie\nvýlučne len v jeho prospech a ani to, že by pôžičku od sestry splatil až v roku 2011 z predaja vlastnej\nnehnuteľnosti. Dôkaz, ktorý žalobca v tejto súvislosti predložil (výpis z účtu z februára 2011), preukazuje\nlen vklad na účet žalobcu vo výške 32.034 eura spoločnosťou U., G..Y.., ale nie poskytnutie a splatenie\npôžičky vo výške 20.000 eur. Žalovaná vo výsluchu dňa 08.02.2022 potvrdila, že im bola poskytnutá\nkrátkodobá pôžička od sestry žalobcu za účelom nakumulovania finančných prostriedkov za účelom\nvyplatenia kúpnej ceny za pozemok v U. a k jej poskytnutiu došlo bezprostredne pred kúpou pozemku\nv roku 2009 a túto pôžičku vrátili sestre žalobcu po nadobudnutí finančných prostriedkov z predaja bytu\nna G. I.. v roku 2009. Žalovaná vo výpovedi tiež zdôraznila, že nakoľko sestra žalobcu bola invalidná\ndôchodkyňa, záujem na vrátení pôžičky bol prednostný, ako uviedla „nevedela by sa pozrieť do zrkadla“.\nZáverom zhrnula, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je logické, konzistentné, je rozporné, súd\nsa v ňom nevysporiadal so záväznosťou právneho názoru odvolacieho súdu, absentujú v ňom jasné a\nzrozumiteľné odpovede na právne a skutkovo relevantné rozhodujúce otázky súvisiace s predmetom\nkonania.\n\n15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdiť. Rozhodnutie označil za vecne správne, spravodlivé, zohľadňujúce transformáciu\nmajetku vo výlučnom vlastníctve žalobcu, investície žalobcu prostriedkami v jeho výlučnom vlastníctve\ndo veci patriacej do BSM, ako aj mieru pričinenia sa o nadobudnutie a udržanie nehnuteľností patriacich\ndo BSM. Žalovaná v odvolaní do veľkej miery opakuje svoje tvrdenia, ktoré relevantne nepreukázala,\nalebo sú naopak v rozpore s listinnými dôkazmi, alebo ktoré nemajú oporu v právnej úprave. Bol tiež\ntoho názoru, že prvoinštančný súd sa riadil názorom odvolacieho súdu. Za nesprávne označil to, že\nžalovaná ani v odvolaní nerozlišuje na jednej strane medzi zásadami vyporiadania BSM a výnimkami\nzo zásady, že podiely každého z manželov na majetku patriacom do BSM sú v zásade rovnaké, pokiaľ\nnebudú preukázané skutočnosti uvedené v § 150 OZ a na strane druhej medzi právom každého z\nmanželov na to, aby boli v zmysle § 150 OZ pri vyporiadaní BSM zohľadnené investície každého z\nbývalých manželov prostriedkami vo výlučnom vlastníctve do veci patriacej do BSM (refundačný nárok).\nNedôvodne sa tak domáha toho, aby súd neprihliadol na investície žalobcu z prostriedkov v jeho\nvýlučnom vlastníctve do vecí z masy BSM. Opodstatnenosť aplikácie refundačného nároku nakoniec\nvyplýva aj z uznesenia odvolacieho súdu (ods. 25.). V zrušujúcom uznesení bolo podľa žalobcu prakticky\nvytýkané nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a požiadavka na doplnenie dokazovania v zmysle ods.\n30. a 31. uznesenia, ktoré sa malo vzťahovať iba na vybrané finančné transakcie medzi žalobcom a\njeho rodičmi, nie na samotnú podstatu nadobúdania nehnuteľností a transformácie majetku patriaceho\ndo výlučného vlastníctva žalobcu na nehnuteľnosti patriace do BSM a ani nie na refundačný nárok.\nVytýkané nedostatky súd prvej inštancie odstránil. Naopak odvolací súd považoval za preukázané, že\nžalobca investoval do vecí patriacich do masy BSM peniaze získané z predaja pozemkov spoločnosti the\nR. vo výške 38.859,70 eura (ods. 31. uznesenia). Viaceré významné tvrdenia žalobcu pritom žalovaná\nani nepoprela, niektoré jej tvrdenia sú aj v rozpore s jej predchádzajúcimi vyjadreniami a dôkazné\nprostriedky produkoval predovšetkým žalobca. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia poukázal\nna právne závery vyslovené v uznesení ÚS SR sp. zn. III. ÚS 115/03, v zmysle ktorých všeobecný\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom konania. Súd prvej inštancie\nv napadnutom rozhodnutí správne ustálil masu BSM v súlade s podanou žalobou, vyjadreniami a\nprednesmi sporových strán. Správne vzal na zreteľ aj investovanie peňazí z výnosu predaja vecí vo\nvýlučnom vlastníctve žalobcu do spoločných vecí, osobitne do kúpy bytu na S. I., tiež peniaze žalobcu\ninvestované do kúpy pozemku v U., ďalej správne sa vysporiadal aj so skutočnosťou, že peniaze od\nsestry žalovanej vo výške 300.000 Sk boli poukázané až po zaplatení kúpnej ceny za byt na ul. X..\nG., a teda neboli použité na kúpu tohto bytu do BSM, ale na vybavenie domácnosti, skutočnosť, že\nbežné príjmy sporových strán boli použité na bežné potreby rodiny a na úspory, ktoré sa premietli do\nstavebného sporenia a následného poskytnutia úveru, ktorý bol po rozvode manželstva splatený v sume\n19.835,20 eura výlučne žalobcom, skutočnosť, že rodičia žalobcu mu poskytli dar a peniaze od nich\ndostal aj ako dedičstvo, poukázanie peňazí pre brata žalovanej v sume 9.294,30 eura z prostriedkov\nBSM a tiež použitie sumy 4.315,21 eura z prostriedkov BSM na výplatu hodnoty pozemku vo výlučnom\nvlastníctve žalovanej. Vykonané dokazovanie podľa žalobcu jednoznačne preukázalo, že dom na N. I.\nT. S. nadobudol žalobca do svojho výlučného vlastníctva pred uzatvorením manželstva so žalovanou.\nHodnota nehnuteľnosti v čase jej nadobudnutia žalobcom ani spôsob platby kúpnej ceny nie sú právne\nrelevantné pre nadobudnutie vlastníctva žalobcu a ani pre účely tohto konania. Uviedol, že pri stanovení\nkúpnej ceny sa prihliadalo na príbuzenský vzťah medzi žalobcom a jeho rodičmi a investície vložené\nžalobcom. Postup, ktorý opísal žalobca vo svojom výsluchu, a teda snahu previesť nehnuteľnosť do jeho\nvlastníctva pred sobášom označil za celkom bežný a tvrdenie žalovanej o absencii elementárnej logiky\noznačil za zjavne neopodstatnené a nezohľadňujúce úmysel strán a realitu. V konaní bolo preukázané,\nže dom bol pri predaji rodičmi žalobcovi stavebne dokončený a prestavaný na biliardovú herňu.\nSamotná žalovaná v odvolaní priznáva, že stavebné úpravy začal žalobca realizovať pred uzatvorením\nmanželstva. Iba v dôsledku predlžovania konania pre námietku vlastníka susednej nehnuteľnosti došlo\nku kolaudácii v apríli 1994. Samotná fotodokumentácia, ktorú v konaní predložila, žalovaná nijako\nneopísala a ani z nej nie je zrejmé, akej stavby sa týka, a kedy boli fotografie zaznamenané. Podľa\nžalobcu tento dôkaz nemá žiadnu dôkaznú hodnotu. Naopak ním predložená dokumentácia, revízna\nspráva ukončenej elektriny z roku 1993, preukazujú, že nehnuteľnosť bola stavebne dokončená pri\njej nadobudnutí žalobcom od jeho rodičov. Nedostatky stavby vytknuté v kolaudačnom rozhodnutí\nnemali podstatný charakter, a teda boli splnené predpoklady pre jej kolaudáciu. Naopak v konaní\nnebolo preukázané investovanie spoločných prostriedkov sporových strán ako vtedajších manželov do\nbiliardovej herne. Tvrdenia žalovanej o údajnej pôžičke od rodičov žalobcu a ani jej splácanie nebolo v\n\nkonaní preukázané a konštrukcie žalovanej o materiálnom nedostatku nemali súvislosť s predmetnými\nnehnuteľnosťami a finančnými vzťahmi, ale boli dôsledkom toho, že išlo o začínajúcu rodinu a žalovaná\nbola na materskej dovolenke. Príjmy žalovanej po uzatvorení manželstva boli súčasťou BSM a boli\nspotrebované. Za danej situácie nie je podľa žalobcu právne významné ohodnotenie rodinného domu\nna N. I. v čase jeho nadobudnutia do výlučného vlastníctva žalobcu, ale významnou je preukázaná\nskutočnosť, že výnos z predaja tejto nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu v sume 1.250.000\nSk bol použitý na kúpu bytu na S., ktorý je predmetom vyporiadania. Okrem toho na rekonštrukciu\nbolo z týchto peňazí použitých 50.000 Sk. Transakcia vrátane finančných tokov bola v konaní riadne\npreukázaná. Dodal, že výnos z predaja nehnuteľnosti vyplýval výlučne z nárastu cien od nadobudnutia\nnehnuteľnosti v roku 1993 po jej predaj v roku 2004, nie z jej aktívneho zhodnotenia. Tvrdenia žalovanej,\nže žalobca mal vložiť do spoločného majetku manželov iba dom v hodnote 298.840 Sk (9.288,99\neura), čo predstavuje ohodnotenie domu v roku 1993, zásadne poprel a tieto neobstoja. Správne potom\nsúd prvej inštancie prihliadol na to, že o nadobudnutie bytu na S. sa výrazne pričinil žalobca, ktorý\nnepopiera, že byt patrí do BSM, avšak mieru jeho pričinenia pri jeho nadobudnutí je potrebné zohľadniť\npri vyporiadaní BSM. Rovnako je potrebné tiež zohľadniť peňažné prostriedky použité na jeho kúpu,\nktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve a žalobcom uplatnené právo na refundáciu investície vo výške\n41.492,40 eura. Za nedôvodnú označil aj námietku žalovanej o kúpnej cene bytu len vo výške 500.000\nSk s neprihliadaním na dodatok č. 1, ktorý je podpísaný predávajúcou aj žalobcom. Výpisom z účtu bol\npritom preukázaný vklad v hotovosti vo výške 1.950.000 Sk na účet žalobcu a následný výber sumy\nvo výške 1.270.000 Sk zo strany žalobcu (20.000 Sk bola provízia realitnej kancelárii). Ak by aj bola\nkúpna cena za byt 1.250.000 Sk, nič to nemení na tom, že o nadobudnutie sa pričinil žalobca. V tejto\nsúvislosti žalobca zdôraznil, že žalovaná sa nikdy právne účinným spôsobom nedomáhala relatívnej\nneplatnosti dodatku č. 1 zo dňa 19.04.2004 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.04.2004 v súlade s\n§\n40a OZ a teraz uplatnenú námietku relatívnej neplatnosti považuje za oneskorenú a prípadná absencia\nsúhlasu žalovanej by uplynutím trojročnej lehoty od uzatvorenia dodatku bola zhojená. Namietal tiež, že\nžalovaná v konaní účinne nepoprela rekonštrukciu bytu na S. žalobcom. V konaní bolo ďalej preukázané,\nže o prevádzkyschopný stav bytu sa na vlastné náklady staral žalobca a zabezpečil jeho prenajímanie\na po rozvode splácal splátky úveru. Žalovaná od neho nikdy právne účinne nepožadovala po rozvode\nmanželstva vydanie akejkoľvek sumy ako podielu na nájomnom za prenajímanie bytu a tieto nároky sú\nz podstatnej časti premlčané a žalobca z opatrnosti voči týmto nárokom vznáša námietku premlčania.\nNaopak jednoznačne bolo preukázané, že splátky úveru voči R., G..Y.. po rozvode uhrádzal výlučne\nžalobca z prostriedkov v jeho vlastníctve a z jeho podaní bolo zrejmé, že uvedené žiadal zohľadniť\npri vyporiadaní BSM. Podporne poukázal na rozhodnutia 3Cz/39/1974, 4Cz 10/1966, NS ČR sp. zn.\n28Cdo/4036/2010 o vyporiadaní pohľadávok a dlhov vzniknutých za trvania BSM. V ďalšom poukázal\nna to, že žalovaná ani v odvolaní nepopiera, že po rozvode manželstva jej žalobca poskytol 2.000 eur.\nTvrdenia o zneprístupnení účtu uvádza prakticky až v odvolaní a bez akýchkoľvek dôkazov. Žalobca\npritom popiera tieto tvrdenia, že by jej neumožnil nakladať s prostriedkami v jej vlastníctve. Za nesprávne\na nepodložené označil aj jej tvrdenia o nepreukázaní prostriedkov vynaložených pre jej brata a švagra.\nŽalovaná v podstate bez relevantného dôkazu spochybňuje listinný dôkaz- potvrdenie z 01.02.2004\npodpísané jej švagrom. V odvolaní si žalovaná zamieňa sumu 300.000 Sk poskytnutú žalovanej sestrou\nna vybavenie domácnosti so sumou poskytnutou od matky žalobcu. Za vecne správne označil žalobca\naj závery súdu vo vzťahu k pozemku v U.. Aj odvolací súd považoval za preukázané, že výnos z predaja\npozemkov spoločnosti W. R., G..Y.. bol použitý na kúpu pozemku v U., čo preukazujú aj predložené\ndôkazy. Poprel tvrdenia žalovanej, že tieto peniaze mali byť zmiešané so spoločnými prostriedkami,\nosobitne so mzdou a príjmami žalobcu. Bolo preukázané, že medzi predajom zdedeného pozemku\na kúpou pozemku v U. ubehlo iba niečo vyše roka, a nie 2 ako nesprávne tvrdí žalovaná. Žalobca\npritom objasnil aj dôvody zdržania kúpy, osobitne kúpy iného pozemku, ktorý mali kupovať pôvodne a na\núhradu kúpnej ceny zaň boli preto už skôr zabezpečené peniaze. Príjem žalovanej prestavoval niekoľko\nsto eur mesačne, čo je v zjavnom nepomere so sumou 38.859,66 eura získanou žalobcom za predaj\nzdedeného pozemku, a preto je zrejmé, že pozemok v U. bol kupovaný z týchto peňazí. Ďalej uviedol,\nže k opakovanému darovaniu peňazí žalobcovi zo strany rodičov došlo konkludentne, čo OZ nevylučuje.\nNemení to ani subsumovanie transakcie najskôr pod príkaznú zmluvu, ktorou by rodičia žalobcu ho\niba poverili na to, aby reálne previedol peniaze v banke na účet žalobcu. Neboli preukázané tvrdenia\nžalovanej o úmysle rodičov darovať peniaze obom a tieto považuje žalobca za nekonzistentné, keď\nžalovaná vždy tvrdila, že iný byt a peniaze mali darovať jej rodičia iba jej, avšak dary rodičov pre žalobcu\nmali byť pre manželov. V konaní bolo tiež preukázané, že na kúpu pozemku v U. bola okrem toho použitá\nsuma 5.374,72 eura z dedičstva po otcovi žalobcu a suma 11.285,93 eura z dedičstva po jeho matke.\nPodľa názoru žalobcu súd prvej inštancie doplnením dokazovania odstránil odvolacím súdom vo vzťahu\n\nk finančným transakciám vytýkané výhrady. Na kúpu pozemku v U. požičala finančné prostriedky vo\nvýške 20.000 eur aj sestra žalobcu, čo žalovaná potvrdila a žalobca ich splatil z prostriedkov, ktoré získal\nza predaj nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve. Na uvedených výdavkoch a platbách žalobcu,\nktoré predstavovali investíciu do spoločnej veci nič podľa žalobcu nemení ani spôsob finančného\nhospodárenia žalobcu a žalovanej ako manželov. Žalobca k vykonaným transakciám predložil výpisy z\núčtu a tendenčné tvrdenia žalovanej, ktoré poprel, neboli nijako preukázané. V konaní podľa neho bolo\npreukázané, že nie je reálne, aby žalovaná uhradila v reálnom čase žalobcovi výplatu, ak by ich spoločné\nnehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, a preto k takémuto spôsobu vyporiadania\nnemožno pristúpiť. K spôsobu vyporiadania nehnuteľností podporne žalobca poukázal na rozhodnutia\nNS ČR sp. zn. 2Cdo/3268/2010, sp. zn. 22Cdo/680/2005 či rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn.\n7Co/112/2007. Nehnuteľnosti, o ktorých nadobudnutie sa významnou mierou pričinil žalobca, by mali byť\nprikázané do jeho výlučného vlastníctva. Byt na S. nielenže zaplatil zo svojich finančných prostriedkov,\nale ho aj zrekonštruoval, staral sa o jeho prenajímanie a údržbu. Za správne považoval žalobca aj\nustálenie konečnej výšky vyrovnacích podielov, pri ktorom zohľadnil výšku investície do bytu na S. v\nsume 41.492,40 eura, ako aj zaplatenie kúpnej ceny za pozemok v U. iba žalobcom v sume 75.520,31\neura, rovnako aj peniaze z dedičstva po jeho rodičoch, náklady na rekonštrukciu bytu vo výške 5.000\neur a sumu 19.835,20 eura preukázateľne uhradenú žalobcom po rozvode manželstva z jeho výlučných\nprostriedkov na úhradu spoločného dlhu manželov. K správnym záverom dospel prvoinštančný súd\naj vo vzťahu k sume 4.315,21 eura na výplatu hodnoty pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovanej a\nsumy 9.294,30 eura vyplatenej žalobcom pre brata žalovanej z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve.\nPožiadavku žalovanej na akúkoľvek výplatu pri vyporiadaní BSM označil za neopodstatnenú.\n16. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na svojej odvolacej argumentácii v celom rozsahu. Opakovane\npoukázala na to, že použitie odklonu od zásady parity a priznanie vyššieho podielu žalobcovi bez\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu nebolo dostatočne odôvodnené, čo vytkol už odvolací súd spolu\ns neprehľadnosťou mechanizmu výpočtu priznaných podielov stranám na spoločnom majetku a tieto\nnedostatky neboli ani v novom rozhodnutí súdom prvej inštancie odstránené. Nestotožnila sa s názorom\nžalobcu, ktorý prezentoval, že odvolací súd nevytkol podstatu nadobúdania majetku a transformáciu\nmajetku vo výlučnom vlastníctve žalobcu na nehnuteľnosti patriace do BSM. Odvolací súd podľa\nnej považoval za nepreukázanú samotnú existenciu majetku, ktorý by patril do výlučného vlastníctva\nžalobcu, keď žalobca v istom momente preukázal len to, že disponoval s finančnými prostriedkami, ale\nnepreukázal, že ich nadobudol darovaním alebo/a dedičstvom do svojho výlučného vlastníctva a tieto\nboli transformované do BSM. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva ani opodstatnenosť\nrefundačného nároku, ako sa nesprávne domnieva žalobca. Žalobca nepreukázal vyplatenie sumy\n280.000 Sk pre jej brata, čo žalovaná poprela a uviedla, že to bol otec žalovanej, ktorý kompenzoval\nbratovi nadobudnutie bytu v dome na Y. I., ktorý bol zamenený za 4- izbový byt na ulici X.. G.. Bola\ntiež toho názoru, že nebolo doplnené ani dokazovanie k preukázaniu existencie majetku patriaceho\ndo výlučného vlastníctva žalobcu a následne transformovaného do BSM. Za protirečivé označila\ntvrdenia žalobcu, ktorý bez ďalšej špecifikácie a konkretizovania tvrdí, že na jednej strane žalovaná\nviaceré významné tvrdenia žalobcu nepoprela a niektoré tvrdenia sú v rozpore s jej predchádzajúcimi\nvyjadreniami a na strane druhej žalovanej vytýka, že v odvolaní do veľkej miery opakuje svoje tvrdenia.\nTieto tvrdenia konzistentne počas celého konania tvrdí a nemá dôvod ich meniť. Žalovaná poprela\ntvrdenia žalobcu, uviedla vlastné a poukázala na to, že dôkazy predložené žalobcom nepreukazujú\nním tvrdené skutkové okolnosti. K predloženým fotografiám dodala, že na pojednávaní, na ktorom ich\npredložila, ich žalobca nespochybnil. Revízny posudok z 08.11.1993, na ktorý poukazoval žalobca,\npodľa nej nie je dôkazom o dokončení stavby, práve naopak potvrdzuje, že v tom čase prebiehala len\nprestavba, nakoľko súčasťou revízie bolo aj posúdenie použitia okrem iného aj zváračky a vhodnosť\njej pripojenia k verejnému rozvodu a zváračka sa používala pri prestavbe. Z výsluchov sporových strán\nvyplynulo, že stavba na N. slúžila na podnikanie žalobcu, pri ktorom mu pomáhala žalovaná. Žalobca\nzároveň potvrdil aj pôžičku od rodičov na zariadenie biliardovej herne, pričom žalovaná tvrdí, že pôžička\nbola poskytovaná priebežne počas prestavby a strany sporu ju splácali z výnosov z tohto podnikania. Z\nuvedeného vyvodila, že prevádzkovanie biliardovej herne bolo zdrojom príjmu z podnikania, ktorý patril\ndo BSM, pričom výnosy z podnikania boli sčasti vkladané znova do podniku alebo sa z nich uhrádzala\npôžička poskytnutá rodičmi žalobcu. Táto nehnuteľnosť tak bola zhodnotená aj z prostriedkov patriacich\ndo BSM. Za výnos z podnikania, ktorý patrí do BSM žalovaná označila aj predaj podniku- biliardovej\nherne. Za výnos z podnikania patriaci do BSM označila rozdiel medzi kúpnou cenou biliardovej herne a\njej obstarávacou cenou (1.950.000 Sk- 279.840 Sk). Nie je preto správny postup súdu, ktorý neprihliadol\nna tieto okolnosti a bez ďalšieho započítal výnos z predaja nehnuteľnosti v rozsahu 31.093,03 eura v\n\nprospech žalobcu ako jeho vnos do spoločného majetku, ktorý je predmetom vyporiadania. Žalobca\nz výnosu z predaja herne neúspešne investoval do akcií spoločnosti M., G..Y.. (sám potvrdil výšku\ninvestície 700.000 Sk). Žalovaná zotrváva preto na tom názore, že žalobca nepreukázal transformáciu\noddeleného majetku do majetku spoločného v sume 41.492,40 eura, resp. vo výške 31.093,03 eura.\nNeplatnosť dodatku ku kúpnej zmluve na byt na S. žalovaná namietala už pri prvom prejednaní veci a tiež\nv záverečnej reči. Uviedla, že na vyplatenie zvýšenej kúpnej ceny, na ktorú sa zaviazal žalobca, boli obaja\nmanželia z titulu nadobudnutia nehnuteľnosti do BSM zaviazaní spoločne a nerozdielne. Názor žalobcu,\nže absencia súhlasu žalovanej je márnym uplynutím trojročnej lehoty zhojená, označila za v rozpore s §\n40a OZ a tento pojem OZ nepozná. Žalobca námietku premlčania voči namietaniu relatívnej neplatnosti\nnevzniesol. K úveru v R., G..Y.. uviedla, že žalobca voči nej nikdy nevzniesol žiadnu požiadavku na\nsplácanie úveru a tento bol splácaný z výnosu z nájmu, nárok na ktorý žalovaná nevzniesla. Z vyjadrenia\nžalobcu k odvolaniu tiež vyplýva, že ani jemu nie je zrejmé, akým titulom nadobudol peniaze po smrti\njeho rodičov.\n17. Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie,\nprejednal odvolanie žalovanej podľa § 385 ods. 1 CSP na pojednávaní konanom dňa 27.06.2024, na\nktorom zopakoval dokazovanie prečítaním nasledovných listinných dôkazov: výpis z účtu otca žalobcu\nzo dňa 07.04.2005 (č. l. 69), výpis z účtu žalobcu v Y., G..Y.. za mesiac august 2007 (č. l. 70), potvrdenie\no vklade žalobcu zo dňa 17.08.2007 na jeho účet v Y., G..Y.. (č. l. 71), doklad o výbere sumy 300.000 Sk\nz účtu matky žalobcu dňa 14.06.2007 (č. l. 80), výpis z účtu matky žalobcu zo dňa 14.06.2007\n(č. l.\n82), časť zápisnice z pojednávania konaného dňa 23.10.2007 (č. l. 373), výpis z účtu žalobcu za február\n2011 (č. l. 507), výpis z účtu žalobcu vo T., G..Y.. z februára 2012\n(č. l. 61), výpis z účtu\nžalobcu v Y. Y., G..Y.. za február 2012 (č. l. 64), časť vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.12.2016 (č. l. 329)\na vyjadrenia žalovanej zo dňa 18.03.2017\n(č. l. 343), dotknutú časť zápisnice z pojednávania\nkonaného dňa 23.10.2017 (č. l. 373), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je sčasti dôvodným,\na preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že pri zachovanom spôsobe prerozdelenia\nnehnuteľného majetku a zahrnutí zostatkov na stranami označených bankových účtoch do masy BSM,\nžalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu sumu 39.677,21 eura, a to do 60 dní\nod právoplatnosti rozsudku.\n18. Podľa § 143 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „OZ“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom\nvlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných\ndedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu\npovolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému\nz manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec\nvydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.\n19. Podľa § 145 ods. 1, 2 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.\nV ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych\núkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.\n20. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielovéspoluvlastníctvo manželov.\n21. Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná savyporiadanie podľa\nzásad uvedených v § 150.\n22. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý\nz manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a\nje povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne\npredovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako\nsa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ\nna starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.\n23. Vyššie citované zákonné ustanovenia vytvárajú právny rámec usporiadania vzájomných\nmajetkových vzťahov medzi manželmi. Ide o formu majetkového spoločenstva, ktorej existencia je\nviazaná na trvanie manželstva, po zániku ktorého sa vykoná vyporiadanie podľa zásad uvedených v\n§ 150 OZ a to tak po stránke kvalitatívnej (usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do\n\nBSM), ako aj po stránke kvantitatívnej (rozsah a cena jednotlivých hodnôt majetku v BSM, t. j. hodnotové\npodiely na spoločnom majetku). Základnou zásadou je zásada rovnosti podielov (princíp parity), v zmysle\nktorej sú podiely oboch manželov na spoločnom majetku rovnaké. Od tejto zásady je možné sa pri\nvyporiadní BSM odchýliť a podiely na spoločnom majetku určiť v rozdielnom pomere len vo výnimočných\nprípadoch, za zachovania princípov spravodlivosti a dobrých mravov (§ 3 OZ). Súd pri vyporiadaní aj bez\nnávrhu prihliada na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok\nniektorého z manželov (tzv. investícia). Na návrh oprávneného manžela posudzuje nárok na náhradu\ntoho, čo niektorý z manželov vynaložil z oddeleného majetku na spoločný majetok (tzv. vnos). Samotné\nvnesenie vecí z oddeleného majetku do majetku spoločného nemá vplyv na veľkosť podielov bývalých\nmanželov. V konaní o vyporiadaní BSM platí, že súd ex offo po nevyporiadanom majetku nepátra a\nvychádza zo skutkového opisu veci navrhnutého stranami sporu posúdiac, či označený majetok patrí\ndo BSM. Vyporiadava tak len majetok, ktorý urobili predmetom konania sporové strany a prekročiť\nich návrhy (§ 216 ods. 2 CSP) môže len pokiaľ ide o výšku (cenu) a to, ako majetok vyporiada z\nkvalitatívneho hľadiska, t. j. ktorému z manželov prikáže ten- ktorý majetok. Súd v rozhodnutí, ktorým\nvyporiada BSM musí upraviť akou finančnou čiastkou jeden z manželov vyrovná hodnotovú nerovnosť\nsvojho z vyporiadania vyplývajúceho vyššieho podielu druhému manželovi tak, aby hodnota oboch\npodielov po takomto vyporiadaní zodpovedala predpokladu rovnosti podielov. Výrok o vyrovnacom\npodiele je nevyhnutnou súčasťou rozhodnutia o vyporiadaní BSM, a to aj v prípade, ak by z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že sporové strany si titulom vyrovnania nie sú povinné nič zaplatiť. Zároveň\nje potrebné dodať, že predmetom vyporiadania je len majetok existujúci ku dňu zániku manželstva\n(okamih právoplatnosti rozvodu). Pri vyporiadaní hnuteľných vecí súdna prax vychádza zo zásady, aby\npokiaľ možno so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či na oddelené bývanie\nmanželov, boli veci prikázané tej sporovej strane, ktorá ich mala naposledy v držaní, a u ktorej došlo k\nich amortizácii (rozsudok NS ČR zo dňa 02.12.2003, sp. zn. 22Cdo/98/2003). Pri stanovení ich ceny pre\núčely vyporiadania BSM sa vychádza zo stavu vecí v dobe zániku BSM, ale z ceny v čase vykonania\nvyporiadania. Predmetom vyporiadania sú aj spoločné finančné prostriedky manželov vo výške ku dňu\nzániku BSM. Pri vyporiadaní sa prihliada aj na nakladanie so spoločnými prostriedkami za trvania\nmanželstva, ak nakladanie s nimi v rozpore so zákonom namieta jeden z manželov. Z vyporiadania BSM\nvšak nemožno vytvárať vzájomné vyúčtovanie celého spotrebného spoločenstva manželov. Nemožno\npreto vychádzať len zo zistenia výšky príjmu manželov počas trvania manželstva; mohlo by to viesť k\nzáveru, že tieto finančné prostriedky sú uložené v peňažnom ústave alebo na inom mieste ako úspory, o\nčom by jeden z manželov ani nemusel mať vedomosť. Pri posudzovaní toho, či právny úkon manžela je\nv zmysle § 145 ods. 1 OZ vybavovaním bežných vecí alebo či tento rámec presahuje, treba zohľadňovať\nkonkrétne majetkové pomery manželov a všeobecné zvyklosti.\n24. Vyporiadaním dochádza ku komplexnému riešeniu majetkových vzťahov medzi bývalými manželmi,\nt. j. vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za manželstva, a ktoré ku dňu vyporiadania neboli\nuspokojené. Jedná sa o tzv. vyporiadanie BSM v širšom slova zmysle. Na vyporiadanie pohľadávok\na záväzkov sa za použitia analógie sa aplikujú zásady uvedené v § 149 a § 150 OZ v spojení s §\n853 ods. 1 OZ. Nevyhnutným predpokladom vyporiadania spoločných majetkových práv a záväzkov\nje ich existencia v dobe vyporiadania. Ak sa niektorý z manželov po zániku BSM podieľal na\nzaplatení spoločného dlhu, má právo na náhradu finančných prostriedkov podľa § 150 veta druhá OZ.\nPredmetom BSM sú totiž všetky práva (pohľadávky), ktoré vznikli manželom za trvania manželstva,\nako aj pohľadávky, ktoré vznikli pred manželstvom, ale splatnými sa stali za trvania manželstva. BSM\ntvoria tiež záväzky (dlhy), ktoré niektorému z manželov alebo obom vznikli za trvania manželstva, s\nvýnimkou záväzkov týkajúcich sa majetku vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov a záväzkov,\nktorých rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom manželov, ktoré prevzal jeden z\nmanželov bez súhlasu druhého manžela. Ak boli peniaze patriace do BSM vynaložené na oddelený\nmajetok jedného z manželov, môže druhý manžel pri vyporiadaní BSM požadovať, aby to, čo bolo\nvynaložené na oddelený majetok, bolo nahradené do ich spoločného majetku (masy BSM). Podmienkou\npre zohľadnenie náhradovej povinnosti jedného z manželov je, aby investície zo spoločného majetku\nboli vynaložené počas trvania BSM na majetok vo výlučnom vlastníctve druhého manžela a návrh\noprávneného manžela. Uvedené nakoniec expressis verbis vyplýva aj z ust. § 150 veta druhá OZ, ktoré\nrieši majetkové presuny medzi oddeleným a spoločným majetkom manželov\n(nie tretích osôb),\nku ktorým dochádzalo počas trvania manželstva. Pokiaľ je nárok na náhradu nákladov vynaložených na\nindividuálny majetok zo spoločného majetku opodstatnený, do hodnoty majetku v BSM súd zahrnie to,\nčo má každý z bezpodielových spoluvlastníkov nahradiť do spoločného majetku. Do režimu pohľadávok\nmedzi oddelenými majetkami každého z manželov a bezpodielovým spoluvlastníctvom nespadajú\n\nprípady, keď bol majetok z BSM vynaložený na majetok tretej osoby (R 6/1972), hoci je táto osoba v\nblízkom príbuzenskom vzťahu k niektorému z manželov, príp. keď táto osoba vynaložila svoj majetok na\nmajetok v BSM. Ak takýmto spôsobom vznikla pohľadávka tretej osoby voči manželom, príp. manželov\nvoči tretej osobe, ktorá existuje v dobe zániku BSM, vykoná sa jej vyporiadanie podľa § 149 OZ v\nrámci tzv. širšieho vyporiadania BSM za predpokladu, že to relevantným spôsobom navrhne jeden z\nmanželov. Ust. § 150 OZ upravuje aj nárok každého z manželov požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo\nzo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok (už spomenutý vnos). Pri vnesení majetku\njedným z manželov do BSM má tento manžel právo požadovať, aby sa nahradila polovica toho, čo\nvniesol zo svojho výlučného majetku do majetku spoločného a uvedený princíp platí aj pri splácaní\nspoločných záväzkov z výlučných prostriedkov jedného z manželov, nakoľko pohľadávka jedného\nmanžela nesmeruje voči druhému manželovi, ale voči celej mase BSM. Hodnotu vnosu je tak potrebné\nodpočítať od hodnoty BSM, nie od sumy, ktorú by mal na úplné vyrovnanie vrátiť jeden z manželov.\nRefundačný nárok jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu oddeleného\n(výlučného) majetku na majetok spoločný, avšak tento možno uplatniť až po zániku BSM. Rozhodnou\nskutočnosťou pre posúdenie dôvodnosti refundačného nároku za vnos (na rozdiel od investície zo\nspoločného majetku do výlučného majetku jedného z manželov, kedy nie je podstatné, či takáto vec\npatriaca len jednému z manželov v čase zániku BSM existuje) je, že sa jedná o finančné prostriedky\nvynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania, t. j. len na majetok, ktorý existuje ku\ndňu zániku BSM ako spoločný (viď R 104/67). V prípade ak vnos manžela bol použitý na nadobudnutie\nspoločnej nehnuteľnosti a táto bola za trvania manželstva prevedená na tretiu osobu, takýto vnos už\nnie je možné pri vyporiadaní zohľadniť, nakoľko peňažné prostriedky získané predajom nehnuteľnosti\nnemožno podľa záverov súdnej praxe považovať za oddelený (výlučný) majetok niektorého z manželov\n(viď napr. rozsudok NS SR zo dňa 18.11.2014, sp. zn. 7Cdo/288/2013).\n25. V prejednávanej veci sa jedná o v poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní\nBSM sporových strán. Prvým rozhodnutím súd prvej inštancie nehnuteľnosti patriace do BSM (1- izbový\nbyt na S. I. T. U. v hodnote 68.800 eura a neskolaudovaný rodinný dom v obci Bernolákovo spolu\ns pozemkom, na ktorom je postavený v hodnote 235.000 eura) prikázal do výlučného vlastníctve\nžalobcu, ktorému súčasne titulom vyrovnania hodnoty podielu uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu\n68.000 eura. Na odvolanie žalovanej odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 29.01.2021, č.\nk. 3Co/333/2018-454 súdu prvej inštancie vytkol viaceré nedostatky, ktoré mal v novom konaní a\nrozhodnutí odstrániť. Predovšetkým prvoinštančnému súdu bolo vytknuté, že z odôvodnenia jeho\nrozhodnutia nie sú dostatočne zrejmé odpovede na viaceré podstatné otázky, zodpovedanie ktorých bolo\nnevyhnutné pre meritórne rozhodnutie. Neuviedol z akých dôvodov sa neriadil požiadavkou prerozdeliť\nmajetok v BSM medzi bývalých manželov tak, aby výška vyrovnacieho podielu bola čo najnižšia, keď\nvšetok majetok prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou na výplatu vyrovnacieho podielu\nv značnej výške žalovanej za stavu, kedy aj žalovaná s poukazom na zabezpečenie bytových potrieb\npre ňu a jej maloletú dcéru javila záujem o byt na S. T. U.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nďalej nebol podľa odvolacieho súdu vôbec zrejmý výpočet výšky vyrovnacieho podielu, rovnako z akých\ndôkazov súd prvej inštancie vychádzal pri zisťovaní jednotlivých súm, z ktorých vychádzal, odôvodnenie\nnedávalo odpovede na skutkové a právne otázky načrtnuté najmä žalovanou, ktorá spochybňovala\nžalobcom uvádzané vnosy do spoločného majetku a tiež súd prvej inštancie neozrejmil ani to, ako a\nprečo pri vyporiadaní BSM v rozpore s vôľou sporových strán zohľadnil záväzky z úveru zabezpečeného\nbytom na S. I.. V súvislosti s obranou žalovanej prezentovanou v konaní pred súdom prvej inštancie,\nako aj v odvolacom konaní, odvolací súd zdôraznil, že pri refundačnom nároku je potrebné zohľadniť,\nže musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania.\nByt na ulici X.. G. Č.. XX T. U., do ktorého mali manželia investovať finančné prostriedky vo výlučnom\nvlastníctve, ako aj byt žalovanej na Y. I.. XX T. U., boli predané ešte počas trvania manželstva a\npeňažné prostriedky získané z ich predaja nemožno považovať za výlučný majetok sporových strán, v\ndôsledku čoho uviedol, že tejto refundačnej požiadavke sporových strán nie je možné vyhovieť. Opačný\nnázor súdu prvej inštancie, ktorý zohľadnil nárok na náhradu investícií manželov zo svojho výlučného\nvlastníctva na získanie bytu na ulici X.. G. XX T. U. pri vyporiadaní BSM, preto vychádzal z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Odvolací súd prisvedčil žalovanej aj v tom smere, keď namietala, že súd prvej\ninštancie nevyhodnotil vykonané dôkazy riadne a ani vo vzájomných súvislostiach a nedostatočne sa\nvysporiadal s obranou žalovanej, že z vykonaných dôkazov nevyplynulo darovanie peňazí vybratých\nžalobcom z účtov jeho rodičov výlučne v jeho prospech a ani to, že ide o dedičstvo. Neuviedol, na\nzáklade čoho dospel k záveru, že predmetné peniaze boli darom výlučne pre žalovaného, ak v konaní\nbolo preukázané iba to, že tieto peniaze z účtu vybral\n(dňa 15.07.1998 sumu\n\n55.000 Sk, dňa 24.09.1998 sumu 180.000 Sk, 14.06.2006 sumu 300.000 Sk a 16.08.2007 sumu 86.500\nSk) a nie dôvod, pre ktorý tak urobil a následne ani to, na čo tieto prostriedky použil. Za nedostatočné\npre záver o darovaní finančných prostriedkov po smrti rodičov žalobcu odvolací súd označil samotné\npreukázanie výberu peňazí z ich účtu a ich vloženie na účet žalobcu. Záver o poskytnutí pôžičky\nžalobcovi vo výške 20.000 eur na kúpu pozemku v U. ostal rovnako nedostatočne a nepresvedčivo\nodôvodnený, keď prvoinštančný súd sa nevysporiadal ani s tým, aké boli podmienky tejto pôžičky a\nz akých prostriedkov bola splatená. Nedostatočné odôvodnenie sa týkalo aj záveru súdu o poskytnutí\nfinančných prostriedkov žalobcom švagrovi vo výške 4.315,20 eura, vyplatenia sumy 280.000 Sk bratovi\nžalovanej, vo vzťahu ku ktorej sa nezaoberal ani tým, či táto výplata bratovi bola preukázaná, a či vecne\na časovo nesúvisela s prijatím sumy 300.000 Sk od sestry žalovanej a z čoho vyvodil, že táto suma bola\nv manželstve spotrebovaná, ale suma 280.000 Sk zo súvisiaceho dôvodu bola vyplatená už z peňazí\nz BSM. Prvoinštančnému súdu vytkol aj započítanie žalobcom poskytnutej pôžičky vo výške 2.000 eur\nžalovanej, aj bez uvedenia skutkových zistení k tomuto započítaniu. V novom rozhodnutí súd prvej\ninštancie nehnuteľnosti tvoriace masu BSM rozdelil medzi obe sporové strany tak, že žalobcovi prikázal\nneskolaudovaný dom s pozemkom v U. a žalovanej byt na S. XX v U. bez uloženia povinnosti žalobcovi\nna vyrovnanie hodnotovej nerovnosti zohľadniac skutočnosti uvedené v ods. 59. a 60. odôvodnenia.\nŽalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie ani v poradí v druhom rozhodnutí neodstránil\nvytýkané nedostatky a jeho rozhodnutie je aj naďalej vecne nesprávne a nepreskúmateľné. Namietala,\nže aj napriek tomu, že hodnota nehnuteľnosti prikázanej z BSM do jej výlučného vlastníctva je o 83.300\neur nižšia ako hodnota majetku prikázanému žalobcovi, súd prvej inštancie žalobcovi na vyrovnanie\ntejto nerovnosti neuložil žiadnu povinnosť. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia opätovne nedáva\nodpovede na základné otázky, nie je výkladom opodstatnenosti a zákonnosti rozhodnutia a absentuje v\nňom aj hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania a hodnovernosti dôkazov. Zotrvala na názore,\nže žalobca v konaní nepreukázal dôvody pre prelomenie zásady parity pri prerozdeľovaní majetku, ktorej\naplikáciu vyhodnotila z toho, že v konaní vzniesol požiadavku, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil\nna spoločný majetok. Z napadnutého rozhodnutia (predovšetkým ods. 59. a 60.) nie je zrejmé, z akých\ndôkazov vyhádzal súd prvej inštancie, keď zohľadnené sumy vyhodnotil ako priame výdavky žalobcu\nna spoločný majetok manželov a za nezrozumiteľný označila aj výpočet, ktorý mal svedčiť v prospech\nzáveru o neuložení povinnosti žalobcovi vyrovnať hodnotovú nerovnosť ich podielov na majetku z BSM.\n26. Odvolací súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisového musí súhlasiť s odvolacou\nargumentáciou žalovanej, že súd prvej inštancie dôsledne nerešpektoval záväzné pokyny vyslovené v\nzrušujúcom rozhodnutí, keď meritórne rozhodnutie opätovne zaťažil vadou nepreskúmateľnosti.\n27. Kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku sú zákonodarcom vyjadrené vo vyššie citovanom\nust. § 220 ods. 2 CSP. Vo všeobecnosti možno rozhodnutie, ktoré ich nerešpektuje označiť\nza nepreskúmateľné. Požiadavka preskúmateľnosti a presvedčivosti súdneho rozhodnutia v sebe\nsubsumuje aj skutočnosť, že výrok súdneho rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom vykonaného\ndokazovania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré súd v odôvodnení rozhodnutia jasne a presvedčivo\nzdôvodní. V odôvodnení rozhodnutia je povinný podať výklad o opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti\na spravodlivosti výroku rozsudku, a tým preukázať jeho správnosť, na čo správne v odvolaní poukazovala\nžalovaná. Každé súdne rozhodnutie musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, v ktorom súd\nlogicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlí svoj postup a dôvody svojho rozhodnutia, pričom\nsa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí\nv odôvodnení dostatočne vysvetliť nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným\ndokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Závery prijaté prvoinštančným súdom\nmôžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá\nzrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal,\nako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia substancoval zistený skutkový stav. Vo svojej\nargumentácii by súd nemal byť nekoherentný, t. j. rozhodnutie by malo byť konzistentné a prezentované\nargumenty musia podporiť prijatý záver. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je pritom odrazom\npráva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada i s\njeho špecifickými námietkami. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej\nčinnosti pripomína, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu\nzaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú\nvýznam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Všeobecný\nsúd nemusí tak dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\n\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (viď napr. Ruiz Torija\nc/a Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A, Hiro Balani c/a Španielsko z 09.12.1994, séria A, č.\n303-B, Georgiadis c/a Grécko z 29.05.1997, Higgins c/a Francúzsko z 19.02.1998 a iné). Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npreto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé\nsúdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Porušením\nuvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania\nodníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia je tak porušením základného práva strany sporu na spravodlivý\nproces garantovaný v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd a súčasne zakladá odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Rovnaký\nzáver prijal v rozhodovacej praxi aj Európsky súd pre ľudské práva napr. v rozhodnutí Ruiz Torija c/a\nŠpanielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A, či Ústavný súd SR napr. v rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 17/01,\nI. ÚS 226/03, II. ÚS 261/06, III. ÚS 74/08, I. ÚS 181/08.\n28. Súd prvej inštancie aj napriek odvolacím súdom riadne konkretizovaným nedostatkom jeho\nprvého rozhodnutia, na tieto nereflektoval, ako mu vyčíta žalovaná, v odôvodnení napadnutého\nrozsudku opätovne riadne a logicky nevysvetlil svoje úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení výsledkov\nvykonaného dokazovania, náležite neuviedol k akým zisteniam z vykonaných dôkazov dospel a nedal\nodpovede na žalovanou nastolené podstatné otázky. Na uvedenom nič nemení ani záverečný poukaz\nprvoinštančného súdu v ods. 64. a 65. na obsah práva sporových strán na spravodlivý súdny proces\nz hľadiska obsahových požiadaviek na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a judikatúru ÚS SR a\nESĽP, v zmysle ktorej nie je jeho povinnosťou dať odpoveď na všetky stranami nastolené otázky,\nnakoľko v napadnutom rozhodnutí absentujú odpovede na v obrane prednesené podstatné otázky,\nzodpovedanie ktorých je nevyhnutným predpokladom pre prijatie konečného záveru. Pre kvalitné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž nie je postačujúce, ak súd síce vymenuje dôkazy a ich obsah,\navšak bez toho, aby uviedol, aké skutkové závery z nich vyvodil. Aj napriek tomu, že uvedený nedostatok\nzakladá žalovanou namietané porušenie práva na spravodlivý súdny proces a dôvod na zrušenie\nnepreskúmateľného súdneho rozhodnutia\n(§ 365 ods. 1 písm. b) v spojení s § 389 písm. b)\nCSP), zistené nedostatky musel v zmysle § 390 písm. a) CSP odstrániť odvolací súd.\n29. Úvodom odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť rozdiel medzi aplikáciou zásady parity/\ndisparity pri vyporiadavaní majetku v BSM a zohľadnením investícií a vnosov pri vyporiadaní BSM,\nčo nakoniec vyplýva aj zo znenia ust. § 150 veta prvá a druhá OZ, a ktorý žalovaná, ako správne\nnamieta žalobca, vo svojej argumentácii nerozlišuje. Podiely oboch manželov na vyporiadavanom\nmajetku sú zásadne rovnaké. Aplikáciu parity odôvodňuje zistenie, že podiel oboch bývalých manželov\npri starostlivosti o rodinu, deti, obstarávaní potrieb spoločnej domácnosti a nadobúdania a udržiavania\nspoločných vecí je približne rovnaký, resp. ak bol aj podiel niekoho nižší, ale nie je mu možné\nvytknúť, že zneužíval svoje schopnosti a možnosti. Nerovnomerné rozdelenie majetku sa aplikuje na\ncelý vyporiadavaný majetok, a to len vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch v záujme\nzachovania spravodlivosti a rešpektovania dobrých mravov. Disparita sa pri vyporiadaní vyjadruje\npercentom, zlomkom prípadne prikázaním majetku len jednému z manželov bez povinnosti výplaty\ndruhému, či prikázaním záväzku bez náhradovej povinnosti. K záveru o disparite však nemôžu viesť\nsamotné investície, či majetkové pomery jedného z manželov alebo komplikácie pri zisťovaní masy\nBSM. Súd prvej inštancie tak v prvom a rovnako ani v druhom meritórnom rozhodnutí nezistil dôvody\nna prelomenie zásady rovnosti pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM, ako si to nesprávne\nvysvetľuje žalovaná. Takýto záver nemožno vyvodiť z ods. 59. a 60. napadnutého rozsudku, na ktoré\nv tejto súvislosti poukazovala a rovnako ani zo samotnej skutočnosti, že žalobcovi nebola uložená\npovinnosť na vyrovnanie hodnotovej nerovnosti majetku prikázaného do jeho výlučného vlastníctva\noproti hodnote majetku prikázaného do výlučného vlastníctva žalovanej. Naopak v ods. 52. súd prvej\ninštancie vyslovene uviedol, že pri vyporiadaní postupoval podľa zásady parity, t. j. rovnosti podielov\noboch sporových strán a v ods. 59. a 60., aj keď nedostatočne a nezrozumiteľne, sa súd prvej inštancie\nvenoval otázke vnosov a investícií, na ktoré súd prihliada bez ohľadu na to, či majetok rozdeľuje na\nzáklade zásady parity alebo nie. A contrario platí, že neuloženie peňažnej povinnosti titulom vyrovnania\nnemusí byť len výsledkom disparitného rozdelenia masy BSM, ale dôvodom pre takýto záver môže byť aj\nzohľadnenie majetkových presunov medzi majetkom v BSM a výlučným majetkom manželov. Žalovaná\npreto celkom nesprávne žalobcovi vyčíta, že v konaní nepreukázal dôvody pre prelomenie zásady\n\nparity a súdu prvej inštancie, že disparitu vyvodil na základe zohľadnenia priamych výdavkov žalobcu\nna majetok v BSM. Skutočnosť, že žalobca v konaní o vyporiadanie BSM žiadal prihliadnuť na to, čo zo\nsvojho výlučného majetku vynaložil na majetok v BSM, nesvedčí v zmysle už uvedeného požiadavke\nna prelomenie zásady parity pri vyporiadavaní BSM.\n30. Správne súd prvej inštancie obdobie trvania BSM vymedzil obdobím trvania manželstva, a to\n30.10.1993- 24.02.2012, čo jednak v konaní sporné nebolo a vyplývalo to tiež zo stranami predložených\ndôkazov. Rovnako správny a v konaní nesporný bol aj skutkový záver o tom, že sporové strany v\npriebehu trvania manželstva nadobudli do BSM 1- izbový byt č. XX na S. I. Č.. XX T. U. a neskolaudovaný\nrodinný dom v obci U. spolu s pozemkom o výmere 682 m2 (presná špecifikácia viď vo výroku\nnapadnutého rozhodnutia, ako aj v ods. 44. odôvodnenia). Všeobecná hodnota týchto nehnuteľností\nbola v konaní na návrh sporových strán určená súdom ustanoveným znalcom, Z.. J. Y., znalkyňou z\nodboru stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty nehnuteľností, a to pokiaľ sa týka bytu v sume 68.800 eur\na domu s pozemkom v hodnote 235.000 eur. Takto určenú všeobecnú hodnotu nehnuteľností sporové\nstrany nenamietali, a to ani v neskoršom štádiu prvoinštančného konania so zreteľom na časový odstup\nod ohodnocovania nehnuteľnosti. O vyporiadaní hnuteľných vecí nadobudnutých v režime BSM súd\nprvej inštancie v súlade s dispozíciou sporových strán nerozhodoval, nakoľko tieto v prvoinštančnom\nkonaní vyhlásili, že na vyporiadaní hnuteľných vecí sa dohodli mimosúdne a tieto nežiadajú súdom\nvyporiadať. Rovnako to platí aj ohľadom záväzku zo Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX,\nktorý stranám vznikol počas trvania manželstva, a ku ktorého splateniu podľa zhodného vyjadrenia\nstrán došlo z výnosu z prenájmu bytu na S. XX T. U. po rozvode manželstva (t. j. ku dňu vyporiadania\nBSM predmetný záväzok neexistuje). Súd prvej inštancie však aj napriek tejto skutočnosti konštatovanej\nv ods. 45. odôvodnenia bez vysvetlenia a v rozpore s tým v položkách, ktoré pri vyporiadaní BSM\nzohľadňoval, uvedených v ods. 59. odôvodnenia, uviedol aj splatenie úveru v R., G..Y.. v sume 19.835,20\neura (pozn. odvolacieho súdu v sume odlišnej ako predstavoval zostatok úveru ku dňu zániku BSM\nuvedený v ods. 45. odôvodnenia- v sume 18.647,21 eura). Žalovaná v odvolaní správne poukazuje\nna to, že toto pochybenie spočívajúce v prekročení stranami vymedzeného predmetu konania, bolo\nprvoinštančnému súdu vytknuté už v zrušujúcom uznesení (ods. 22.). Pokiaľ strany v konaní zhodne\nuviedli, že tento záväzok nežiadajú v rámci širšieho vyporiadania BSM vyporiadať, prvoinštančný súd\nnaňho nebol oprávnený pri vyporiadaní BSM prihliadať. Naviac žalobca ani žalovaná v konaní pred\nsúdom prvej inštancie netvrdili, že by k splateniu tohto záväzku došlo z ich výlučného majetku, čo by bolo\ndôvodom na zohľadnenie tejto skutočnosti pri širšom vyporiadaní BSM, a pokiaľ opak začal tvrdiť žalobca\naž v rámci odvolacieho konania v snahe o obhájenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, na\nuvedené nemohol odvolací súd v zmysle § 186 ods. 2 veta druhá CSP prihliadať. Naopak sporové\nstrany samy argumentovali tým, že k splateniu tohto spoločného záväzku došlo z výnosu z prenájmu\nnehnuteľnosti patriacej do BSM, t. j. z výnosu patriaceho žalobcovi i žalovanej, keďže na užívanie a\nudržiavanie majetku z BSM aj po jeho zániku do času vyporiadania sa analogicky vzťahuje ust. § 144\nOZ. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nad rámec\npredmetu konania pri vyporiadaní BSM zohľadnil splatenie úveru v R. G..Y.. v sume 19.835,20 eura a\npríjmy z nájmu bytu na S. I.. v sume 19.400 eur.\n31. Pokiaľ žalovaná tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní namietala,\nže do BSM manželov by mal byť zahrnutý aj výnos z predaja nehnuteľnosti na N. I. T. U. s výnimkou\nsumy 9.288,99 eura (279.840 Sk), za ktorú mala byť nehnuteľnosť predaná žalobcovi jeho rodičmi deň\npred uzatvorením manželstva (29.10.1993), s touto odvolacou argumentáciou sa nemožno stotožniť.\nŽalobca predloženou kúpnou zmluvou uzatvorenou s rodičmi ako predávajúcimi dňa 29.10.1993, t. j.\ndeň pred manželstvom, a na nej vyznačeným vkladom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra\nnehnuteľnosti dňa 29.10.1993, preukázal, že predmetná nehnuteľnosť bola nadobudnutá do jeho\nvýlučného vlastníctva. Správne za právne irelevantné vo vzťahu k otázke nadobudnutia vlastníckeho\npráva a vyporiadania BSM súd prvej inštancie vyhodnotil námietky žalovanej v súvislosti s úhradou\ndohodnutej kúpnej ceny. Predmetná nehnuteľnosť bola kúpnou zmluvou zo dňa 05.03.2004 predaná\nza kúpnu cenu 64.728,14 eura (1.950.000 Sk), ktorá bola v daný deň a v uvedenej výške pripísaná na\núčet žalobcu vedený v Y., G..Y.. (viď výpis z účtu žalobcu na č. l. 54). Nakoľko sa jedná o transformáciu\nmajetku vo výlučnom vlastníctve žalobcu (z nehnuteľnej podoby do peňažnej), výnos z predaja tejto\nnehnuteľnosti nepatrí do BSM. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi v konaní preukázal, že s\nrealizáciou prístavby sa začalo niekoľko mesiacov pred uzatvorením manželstva (stavebné povolenie,\nrevízna správa), a teda pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi žalobcom a jeho rodičmi. Zohľadniac\nznačný časový odstup od realizácie stavebnej činnosti majúci priamy vplyv na možnosť predkladania\n\ndôkazov v spojení s okamihom začatia realizácie (pred manželstvom) a rovnako aj s prihliadnutím na\nokamih kolaudácie nehnuteľnosti (apríl 1994), ako dôveryhodnú a presvedčivejšiu za danej situácie\nvyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalobcu o tom, že táto stavebná činnosť a prístavba biliardovej\nherne bola realizovaná z peňažných prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve, ku ktorým patril aj príjem\nz podnikateľskej činnosti. Nakoniec medzi uzatvorením manželstva (koniec októbra 1993) a kolaudáciou\nnehnuteľnosti na N. I. (apríl 1994) uplynula krátka doba, počas ktorej manželia nadobúdali majetok do\nBSM, čo samo o sebe spochybňuje nadobudnutie dostatočných zdrojov zdroje pre realizáciu prístavby\nplánovanej a započatej pred uzatvorením manželstva. V tejto súvislosti tiež hodno uviesť, že žalovanou\npredložené fotografie samy o sebe nepreukazujú, že realizácia stavebných prác sa začala v mesiacoch\njúl/august 1993, že obvodové múry a strecha, t. j. základné konštrukčné prvky prístavby boli uskutočnené\naž po uzatvorení manželstva a rovnako ani jej ukončenie v októbri 1993 a skutočnosť, či k jej začiatku\ndošlo dva, resp. tri mesiace predtým odvolací súd nepovažuje za rozhodujúcu, a to aj vzhľadom ku\nskutočnosti, že prístavba nie je z právneho hľadiska samostatnou vecou, a teda na právny osud tejto\nnehnuteľnosti nemá uvedená skutočnosť podstatný význam. Pokiaľ by aj žalobca na rekonštrukciu\na prístavbu tejto nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve využil aj prostriedky z BSM, čo v konaní\nnebolo preukázané, vo vzťahu k vyporiadaniu BSM by bolo v zmysle § 150 CSP možné započítať len\nsumu vynaloženú ako investíciu zo spoločného majetku na výlučný majetok žalobcu, čo ako žalovaná\nvyslovene uviedla, si v konaní voči mase BSM neprihliada. Naviac suma vynaložených výdavkov na\nrekonštrukciu a prístavbu tejto nehnuteľnosti nie je a logicky nemôže byť zhodná s výnosom z predaja\ntejto nehnuteľnosti, ku ktorému došlo takmer 11 rokov po realizovaní rekonštrukcie a prístavby, na čo\nžalovaná žiadnym spôsobom nereflektuje. Takáto požiadavka žalovanej nie je legitímna a zakladala\nby jej bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Za opísaného stavu je pre účely vyporiadania BSM\nirelevantná zmena charakteristiky stavby v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a jeho rodičmi v\noktóbri 1993 oproti predmetu prevodu v kúpnej zmluve zo dňa 05.03.2004 a rovnako aj výrazná zmena\nhodnoty nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu ovplyvnená nepochybne okrem rekonštrukcie\nžalobcom kupovanej nehnuteľnosti aj trhovými podmienkami. Poskytnutie pôžičky rodičmi žalobcu za\ntýmto účelom a jej splácanie počas manželstva z prostriedkov v BSM v presne špecifikovanej výške,\nako správne konštatoval súd prvej inštancie, nebolo v konaní preukázané a tento záver nemožno\npriamo vyvodiť ani zo skromných pomerov rodiny v začiatkoch manželstva. Pokiaľ žalovaná v konaní\ndávala do pozornosti skutočnosť, že ku kúpe nehnuteľnosti žalobcom došlo práve deň pred uzatvorením\nmanželstva, túto nemožno hodnotiť nijako v neprospech žalobcu, naopak možno s ním súhlasiť, že\ntakáto majetková dispozícia pred vznikom majetkového spoločenstva vo forme BSM nie je v bežnom\nživote ničím výnimočným. Vo vzťahu k celkom novým tvrdeniam, ktoré žalovaná prvýkrát prezentovala\naž v odvolacej replike, a v zmysle ktorých výnos z predaja nehnuteľnosti žalobcu na Rajtákovej ulici\noznačila za výnos z podnikania, odvolací súd uvádza, že sa jedná o v odvolacom konaní neprípustnú\nnovotu, pokiaľ teraz žiadala zohľadňovať pri vyporiadaní BSM príjmy z podnikania žalobcu. Naviac aj táto\nargumentácia žalovanej prezentovaná v snahe zahrnúť do BSM výnos z predaja nehnuteľnosti na N. I.\nje právne neudržateľná, keď predaj nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu nepredstavuje výnos\nz podnikania (v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by predmetná nehnuteľnosť bola súčasťou\npodniku žalobcu).\n32. V ďalšom sa po ustálení masy BSM súd prvej inštancie venoval v konaní sporným otázkam vnesenia\nvýlučných prostriedkov žalobcu do majetku v BSM a investíciám zo spoločného majetku na majetok vo\nvýlučnom vlastníctve žalovanej. Ako už odvolací súd uviedol, predpokladom pre zohľadnenie vnosov je\nto, že tieto boli vynaložené na majetok existujúci ku dňu zániku BSM, ktorý je predmetom vyporiadania.\nPre investície, t. j. vynaloženie prostriedkov z BSM na individuálny majetok niektorého z manželov, táto\npodmienka neplatí (ako sa nesprávne domnievala žalovaná).\n33. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca predajom nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve na N. I. T.\nU. získal dňa 05.03.2004 sumu 64.728,14 eura (1.950.000 Sk), z ktorej časť vo výške 41.492,40 eura\n(1.250.000 Sk) vniesol do spoločného majetku, a to na kúpu bytu na S. I.. XX T. U., ktorý je predmetom\nvyporiadania BSM. Uvedené bolo preukázané kúpnou zmluvou zo dňa 05.03.2004 a výpisom z účtu\nvedeného na meno žalobcu v Y., G..Y.. z apríla 2004, podľa ktorého dňa 05.03.2004 bola na tento\núčet vložená suma 64.728,14 eura (1.950.000 Sk) a časovo nadväzne dňa 19.04.2004, kedy bola\nsporovými stranami uzatvorená kúpna zmluva v spojení s dodatkom\nč. 1, na základe ktorej\nnadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva 1- izbový byt na S. I.. XX, bola vybratá suma 42.156,28\neura (1.270.000 Sk). Aj vzhľadom na časovú a vecnú súvislosť medzi predajom domu na N. a kúpou\nbytu na S. sa ako výlučne špekulatívna, nepodložená a účelová javí obrana žalovanej, že peniaze z\n\npredaja nehnuteľnosti na N. nemuseli byť použité na kúpu bytu na S., ale mohli byť investované do\nžalobcom uskutočnených rizikových finančných operácií. Žalovaná spočiatku v konaní nesporovala, že\nbyt na S. bol nadobudnutý z predaja nehnuteľnosti na N., dokonca túto skutočnosť potvrdila vo vyjadrení\nk žalobe ako aj vo svojej výpovedi a z tvrdení sporových strán ani zo žiadneho z predložených dôkazov\nnevyplýva, že by v čase kúpy bytu na S. sporové strany mali v BSM takýto obnos peňazí, ktorý by mohol\nslúžiť na financovanie kúpy tohto bytu. Naviac pokiaľ žalovaná popierala skutkové tvrdenie žalobcu, že\nby peniaze, ktoré boli žalobcovi bezprostredne vyplatené za predaj majetku v jeho výlučnom vlastníctve,\ntakéto popretie nemožno v zmysle § 151 ods. 2 CSP považovať za účinné, nakoľko vo svojej obrane\nneuviedla z akých zdrojov mala byť financovaná kúpa bytu na S. I.. Ako nedôvodnú a účelovú vyhodnotil\nodvolací súd aj námietku relatívnej neplatnosti dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorým bola upravená\nkúpna cena z pôvodnej sumy 500.000 Sk na sumu 1.250.000 Sk, a ktorý nebol podpísaný žalovanou, a s\nktorou sa mal vysporiadať už súd prvej inštancie. Žalovaná vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti\nnikdy nenamietala, v rámci vyporiadania predmetný byt dokonca navrhla prikázať do jej výlučného\nvlastníctva a v zákonom stanovenej lehote sa relatívnej neplatnosti nedomáhala. Naviac predložené\ndôkazy preukazujú, že predávajúcej bola za predmetný byt uhradená kúpna cena vo výške určenej\ndodatkom č. 1, a to z výlučných prostriedkov žalobcu, a preto uvedená suma odhliadnuc od argumentácie\nžalovanej preukazuje vnos žalobcu do spoločného majetku, nakoľko medzi stranami nebolo sporné,\nže aj keď predmetný byt bol nadobudnutý z výlučných prostriedkov žalobcu, vôľa oboch manželov\nsmerovala k nadobudnutiu nehnuteľnosti do BSM, čo žalovaná potvrdila podpisom zmluvy. Rovnako je\npotrebné zdôrazniť, že pre účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ\nsa vyžaduje uskutočnenie jednostranného právneho úkonu adresovaného všetkým účastníkom zmluvy,\nt. j. aj predávajúcej, čo žalovaná v konaní nepreukázala a tiež skutočnosť, že na právny úkon, ktorým sa\nnadobúda vec do BSM, sa nevyžaduje súhlas druhého manžela, ani keď sa nejedná o bežnú vec, keďže\ntento právny úkon sa netýka spoločnej veci (táto ešte do BSM nepatrí, viď napr. rozsudok NS ČR zo\ndňa 29.04.1997, sp. zn. 2Cdon 177/1997). Základnou podmienkou aplikácie § 145 OZ je totiž existencia\nprávneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ však žalobca bez ďalšieho tvrdil, že časť vo\nvýške 1.659,70 eura (50.000 Sk) bola z výnosu z predaja domu na N. I.., vynaložená na rekonštrukciu\ntohto bytu, čo žalovaná v konaní sporovala, táto skutočnosť ovplyvňujúca výšku vnosu ostala len v\nrovine tvrdenia a žalobca ju relevantným spôsobom nepreukázal, a preto na vnos sumy 1.659,70 eura\n(50.000 Sk) nemal súd prvej inštancie pri vyporiadavaní BSM prihliadať. Nesprávny a nepodložený je\npreto záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca z vlastných finančných prostriedkov vynaložil na\nrekonštrukciu bytu na S. I.. T. U. sumu 1.659,70 eura. Rovnako žalobca v konaní relevantným spôsobom\nnepreukázal ani výdavky na neskoršiu rekonštrukciu bytu na S. v sume 5.000 eur, ktorých vynaloženie\nžalovaná v konaní tiež namietala. Vo vyjadrení k odvolaniu nesprávne argumentoval tým, že žalovaná\núčinne nepoprela vynaloženie nákladov na rekonštrukciu, keď žalobca žiadal náklady na rekonštrukciu\nzohľadniť pri vyporiadaní BSM bez toho, aby tieto preukázal a splnil si tak dôkaznú povinnosť, a pokiaľ\nžalovaná v konaní tvrdila, že žalobca nepreukázal vynaloženie nákladov na rekonštrukciu a ani to,\nže rekonštrukcia bola financovaná z jeho oddeleného majetku, tieto skutočnosti v zmysle negatívnej\ndôkaznej teórie nemôže preukazovať žalovaná.\n34. Žalobca ďalej ako vnos označil peňažné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve vo výške 38.859,66\neura, ktoré mali byť použité na kúpu pozemku parc. č. XXXX/X v U., a ktoré nadobudol predajom\nzdedených pozemkov na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou W. R., G..Y.. dňa\n28.12.2007. Túto skutočnosť žalovaná v konaní nesporovala (ani v čase prvého odvolacieho konania)\na správne mala byť zohľadnená pri vyporiadaní BSM ako preukázateľný vnos žalobcu do spoločného\nmajetku bývalých manželov. Na zmenu v argumentácii žalovanej, ktorá v neskoršom konaní začala\nspochybňovať aj tento vnos, súd prvej inštancie a ani odvolací súd neprihliadol. Ako účelovú a\nnepodloženú vyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalovanej o zmiešavaní peňazí na osobnom účte\nžalobcu, na ktorý bola v decembri 2007 z predaja pozemkov žalobcu vložená značná suma vo výške\n38.859,66 eura, vo vzťahu ku ktorej žalobca vo výpovedi uviedol, že mala slúžiť na kúpu pôvodne iných\npozemkov na plánovanú výstavbu rodinného domu, čím odôvodňoval časový odstup, ktorý nie je tak\nvýrazný, že by vnášal zásadné pochybnosti o určení týchto peňažných prostriedkov (1 rok a tri mesiace\na nie dva roky ako tvrdila žalovaná). Ako dôveryhodné sa nejaví tvrdenie žalovanej, že by tak veľký\nobnos finančných prostriedkov mienil žalobca použiť na uspokojovanie bežných potrieb rodiny, ktoré\nje obvykle zabezpečované z pravidelného príjmu manželov, čo vo výpovedi žalobca potvrdil. Naviac\nskutočnosti, že manželia v čase kúpy pozemku v U. nedisponovali dostatočnými finančnými zdrojmi v\nBSM nasvedčuje aj financovanie kúpy prostredníctvom pôžičky od sestry žalovanej a z peňazí rodičov\n\nžalobcu. Odvolací súd preto neprisvedčil tejto argumentácii žalovanej, ktorá sa vzhľadom na vykonané\ndokazovanie nejavila ako dôveryhodná.\n35. Časť kúpnej ceny za pozemok v U., hradenej v marci 2009, mala byť podľa žalobcu zabezpečená\nz finančných prostriedkov od otca v sume 5.374,72 eura a od matky v sume 11.285,93 eura. V konaní\nbolo preukázané, že tieto peňažné prostriedky boli vybraté žalobcom z účtu rodičov po ich smrti.\nSpočiatku žalobca v konaní tvrdil, že aj v prípade týchto finančných prostriedkov sa malo jednať o dar\nrodičov výlučne pre jeho osobu, avšak po vznesení obrany žalovanej, ktorá namietala absenciu vôle\nrodičov obdarovať syna po smrti, za právny titul nadobudnutia týchto peňazí označil dedenie, s čím\nsa stotožnil aj súd prvej inštancie a rovnako právnu povahu týchto peňažných prostriedkov vníma aj\nodvolací súd, a to bez ohľadu na to, že žalobca nepredložil dedičské rozhodnutie, ktoré by preukazovalo\nich prededenie. Okamihom smrti rodičov sa totiž tieto peňažné prostriedky stali predmetom dedičstva,\nktoré je vylúčené spod režimu BSM (§ 143 OZ) a na uvedený záver nemá vplyv ani skutočnosť, či\nzo strany žalobcu došlo k oprávnenému nakladaniu s týmito peňažnými prostriedkami oproti ostatným\ndedičom. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalovanej odvolací súd však uvádza, že žalobcu v\nkonaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania nielen existencie výlučného vlastníctva, ale aj jeho\npoužitia na majetok v spoločnom vlastníctve manželov existujúci ku dňu vyporiadania BSM. Použitie\ntýchto peňazí v uvedenej výške získaných takmer štyri roky pred kúpou pozemku v Bernolákove však\nžalobcom v konaní preukázané nebolo a súd prvej inštancie opätovne neuviedol žiadne dôkazy, z ktorých\nby mal takýto skutkový záver vyplývať. K výberu peňažných prostriedkov po otcovi vo výške 5.374,72\neura (161.988,82 Sk) došlo dňa 07.04.2005, čo vyplýva z výpisu z účtu vedeného na meno otca k\n07.04.2005 (č. l. 69). Z výpisu účtu žalobcu vedeného v Y., G..Y.. za mesiac august 2007 (č. l. 70) však\nvyplýva, že počiatočný stav účtu žalobcu, na ktorom mali byť kumulované aj peniaze od otca na nákup\npozemku, bol 2.014,27 eura (60.681,95 Sk), t. j. v nižšej výške ako boli finančné prostriedky vybraté\npo smrti otca z jeho účtu, na čo správne upozorňovala žalovaná. Aj s prihliadnutím na výšku týchto\nfinančných prostriedkov a značný časový odstup medzi ich poskytnutím a kúpou pozemku v U., nie je\nmožné bez ďalšieho uveriť nepodloženým tvrdeniam žalobcu, že tieto peniaze, ktoré sa sčasti už v roku\n2007 na jeho účte nenachádzali, boli použité práve ako vnos investovaný do kúpy spoločného pozemku\nv U.. Dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil ani vo vzťahu k preukázaniu sporného skutkového tvrdenia\no tom, že peniaze, ktoré vybral z účtu matky po jej smrti dňa 17.08.2007 (viď výpis z účtu založený na č. l.\n70) v sume 11.285,93 eura (340.000 Sk), boli investované do kúpy spoločného pozemku v U. s časovým\nodstupom presahujúcim obdobie roka a pol. Zohľadnenie týchto finančných prostriedkov vo výlučnom\nvlastníctve žalobcu pri vyporiadaní BSM preto nebolo správne pre nepreukázanie použitia finančných\nprostriedkov z dedičstva po rodičoch žalobcu na spoločný majetok vyporiadavaný v predmetnom\nkonaní. Žalovaná správne v odvolaní zdôraznila, že práve výpis z účtu žalobcu vedený v Y., G..Y.. z\naugusta 2007 spochybňuje dôveryhodnosť tvrdení žalobcu v tomto smere. Súd prvej inštancie si však\ncelkom nesprávne bez dôkaznej podpory osvojil sporné skutkové tvrdenia žalobcu nezohľadniac dôležitú\nskutočnosť, a to že zásady vyporiadania BSM neumožňujú pri vyporiadavaní BSM zohľadniť akékoľvek\npoužitie finančných prostriedkov patriacich do oddeleného majetku niektorého z manželov na majetok\nv BSM.\n36. Zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 20.000 eur mala byť poskytnutá sestrou žalobcu ako pôžička.\nAj napriek tomu, že samotné poskytnutie týchto peňazí žalobcovi titulom pôžičky nebolo v konaní\npreukázané, žalovaná vo svojej výpovedi a následných vyjadreniach potvrdila, že tieto peniaze boli\nskutočne poskytnuté sestrou žalobcu v roku 2009 na kúpu pozemku v U., a preto tento skutkový záver\nmá oporu v zhodných vyjadreniach sporových strán (§ 186 ods. 2 CSP). Žalovaná však v konaní\nnamietala, že by táto pôžička bola splatená až v roku 2011 žalobcom z jeho výlučných prostriedkov\nzískaných z predaja zdedených pozemkov, ako to bez dôkaznej podpory tvrdil žalobca. V rozpore s\njeho argumentáciou žalovaná v konaní tvrdila, že táto pôžička bola sestre žalobcu splatená z finančných\nprostriedkov získaných z predaja bytu manželov na ul. X.. G. (kúpna cena podľa kúpnej zmluvy zo\ndňa 09.06.2009 predstavovala sumu 106.220,54 eura), a že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal\nani poskytnutie pôžičky a ani jej splatenie. Súd prvej inštancie sa však s touto v konaní podstatnou\nobranou žalovanej žiadnym spôsobom nezaoberal, čo mu odvolací súd vyslovene uložil záväzným\npokynom v zrušujúcom uznesení, a bez relevantných dôkazov si opäť osvojil argumentáciu žalobcu,\nktorý pokiaľ tvrdil, že peniaze z pôžičky poskytnutej sestrou v roku 2009 splatil až v roku 2011, mal\ntieto skutočnosti svedčiace v jeho prospech dôveryhodne preukázať. Takémuto spôsobu preukázania\nnezodpovedá dôkaz o tom, že v roku 2011 žalobca predajom nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve\nnadobudol finančné prostriedky vo výške 32.0324 eura, čo preukazoval výpisom z účtu v Y., G..Y.. za\n\nfebruár 2011 (č. l. 507). Skutkový záver súdu prvej inštancie o vnesení peňažných prostriedkov získaných\nžalobcom pôžičkou od sestry v sume 20.000 eur v dôsledku jej splatenia v roku 2011 z peňazí vo\nvýlučnom vlastníctve žalobcu nadobudnutých predajom zdedených nehnuteľností preto nemá oporu vo\nvykonanom dokazovaní a nemožno sa s ním stotožniť, ako dôvodne namieta žalovaná.\n37. Žalovaná v odvolaní namietala aj správnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie o tom, že\nžalobca zo svojich výlučných prostriedkov investoval do výstavby rodinného domu v U. sumu 19.032\neur. Súd prvej inštancie neuviedol z akých dôkazov vychádzal pri spornosti tohto skutkového tvrdenia\nžalobcu, ktorý ani tento vnos relevantným spôsobom v konaní nepreukázal. Žalobca na preukázanie\nexistencie tohto vnosu vyčísleného pomerne konkrétne nepredložil žiadne dôkazy, a to aj napriek tomu,\nže žalovaná toto skutkové tvrdenie sporovala. Pre neunesenie dôkazného bremena preto nemožno ani\nna tento vnos pri vyporiadaní BSM prihliadať. Rovnaký záver platí aj v súvislosti so zohľadnením sumy\n9.294,30 eura (280.000 Sk), ktorá mala byť žalobcom z jeho výlučných prostriedkov vyplatená pre brata\nžalovanej prostredníctvom jej otca. Ani vo vzťahu k tomuto tvrdeniu súd prvej inštancie opätovne, aj\nnapriek výhradám odvolacieho súdu vysloveným v ods. 32. zrušujúceho uznesenia nijako neozrejmil, z\nakých v konaní vykonaných dôkazov mala vyplynúť správnosť a pravdivosť tohto skutkového tvrdenia\nžalobcu, ktoré žalovaná v konaní sporovala. Nebolo preukázané poskytnutie tejto sumy otcovi žalobcu,\nzdroj týchto finančných prostriedkov a ani tvrdený účel tohto poskytnutia. Žalobca odovzdanie týchto\npeňazí otcovi žalovanej nijako nepreukázal, rozporuplne v konaní raz uvádzal, že sa jednalo o jeho\nvýlučné finančné prostriedky a v niektorých vyjadreniach zas uvádzal, že sa jednalo o prostriedky z\nBSM a rovnako tak urobil aj súd prvej inštancie (v ods. 49., 59. údaj o tom, že to boli prostriedky\nposkytnuté z BSM, v ods. 60. uvádza, že to boli prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobcu...), čo\nmá zásadný vplyv pri vyporiadaní BSM, a s čím sa opäť súd prvej inštancie nevyporiadal a neuviedol,\nprečo zohľadnil takúto pohľadávku žalobcu voči tretej osobe pri vyporiadaní BSM, keď sa podľa neho\nmalo jednať o výlučné prostriedky žalobcu pre brata žalovanej. Z uvedených dôvodov ani tento skutkový\nzáver súdu prvej inštancie nemožno považovať za správny a majúci oporu vo vykonanom dokazovaní.\nZa riadne preukázanú v súvislosti s investíciami do majetku vo výlučnom vlastníctve žalovanej možno\npovažovať len investíciu sumy 4.315,21 eura z prostriedkov v BSM na výplatu hodnoty pozemku v\nS., ktorá bola dňa 11.02.2004 vyplatená švagrovi žalovanej W. B., čo vyplýva z potvrdenia o prevzatí\nuvedenej sumy založeného na č. l. 370. Odvolací súd ďalej súhlasí so žalovanou aj v tom smere, že za\nabsolútne nepodloženú a nepreukázanú považuje žalobcom tvrdenú pôžičku žalovanej v sume 2.000\neur počas trvania BSM. Naviac je potrebné uviesť, že k žalobcom tvrdenej pôžičke malo dôjsť počas\ntrvania bezpodielového majetkového spoločenstva medzi manželmi, a pokiaľ tieto peniaze žalobca\nposkytol zo spoločných peňažných prostriedkov, rozhodne sa nemohlo jednať o pôžičku žalovanej.\nSkutočnosť, že uvedenú sumu by jej dal z vlastných finančných prostriedkov nepatriacich do BSM\nžiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by sa aj malo jednať o vnos žalobcu do BSM, ktoré v tom čase medzi\nsporovými stranami nebolo zrušené, tento by pre jeho spotrebovanie nebolo možné zohľadniť pri jeho\nvyporiadaní. Odvolací súd preto pri vyporiadaní BSM na údajnú pôžičku medzi manželmi neprihliadal.\nAko v odvolaní správne namieta žalovaná absenciou vysvetlenia úvah súdu je poznačený aj skutkový\nzáver o nákladoch žalobcu na byt na S. T. U. v sume 31.093,03 eura (položka pod písm. a) v ods. 59.\nodôvodnenia). Možno len nepriamo dedukovať, že sa jedná o sumu žalobcom uvedenú vo vyjadrení zo\ndňa 07.12.2016 (č. l. 329), ktorú mal vynaložiť na predmetný byt v období od 25.02.2012 do 21.11.2016,\na ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou zahŕňa aj výdavky na splatenie úveru, ktoré jednak neboli\npredmetom tohto konania, a ktoré súd prvej inštancie zohľadňoval v osobitnej položke pod písm. b)\nods. 59. odôvodnenia. Odvolací súd vo vzťahu k tejto položke, ktorú žiadal žalobca pri vyporiadaní\nBSM zohľadniť, a ku ktorej nepredložil žiadne dôkazy, vzal za základ výdavky v rozsahu žalovanou\nnesporovanom, keď vo vyjadrení zo dňa 18. 03. 2017 (č. l. 335) na margo týchto výdavkov uviedla, že\nvo väčšine s rozpisom výdavkov súhlasí s výnimkou nepreukázaných nákladov na rekonštrukciu bytu\nv sume 5.000 eur. Titulom žalobcom vynaložených nákladov na byt na Landauovu vo vymedzenom\nobdobí po zániku manželstva tak žiadala zohľadniť sumu 6.600 eur, ktorá vzhľadom k tomu, že bola\nvynaložená žalobcom po zániku manželstva z jeho výlučných prostriedkov, predstavuje svojou povahou\nvnos. Rovnako nesporná medzi stranami bola aj výška výdavkov vynaložených na predmetný byt po\nrozvode manželstva zo strany žalovanej, a to 1.581,20 eura, ktorá rovnako predstavuje vnos zo strany\nžalovanej.\n38. Vo vzťahu k akýmkoľvek vnosom oboch manželov z ich oddeleného majetku do nadobudnutia bytu\nna ul. X.. G. odvolací súd pripomína, že tieto nie je možné pri vyporiadaní BSM zohľadniť, nakoľko\npredmetný byt nie je predmetom vyporiadania BSM, keďže bol za trvania manželstva (kúpnou zmluvou\n\nzo dňa 09.06.2009) sporovými stranami predaný a peňažné prostriedky zaň nadobudnuté nemožno\nv zmysle súdnej praxe považovať za oddelený majetok manželov (bližšie viď ods. 22). Súd prvej\ninštancie sa preto po upozornení odvolacieho súdu na nemožnosť zohľadniť vnosy manželov použité na\nnadobudnutie predmetného bytu v ods. 46. týmito zaoberal celkom nadbytočne a bez zrejmej relevancie\npre meritórne rozhodnutie. Pokiaľ tak urobil za účelom zohľadnenia pričinenia sa o nadobudnutie tohto\nbytu, aj uvedené sa javí ako nadbytočné práve z dôvodu, že byt na ul. X.. G. nebol predmetom\nvyporiadania. Okrajovo však odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že peňažné\nprostriedky od sestry žalovanej v sume 9.958,18 eura (300.000 Sk), nemohli slúžiť na uhradenie kúpnej\nceny za tento byt, nakoľko boli poskytnuté až po jeho kúpe, pričom okamih poskytnutia týchto peňazí\nžalovaná nesporovala a priamo vyplynul aj z predložených výpisov z účtu vedených na meno žalobcu.\nNemožno sa však stotožniť so skutkovým záverom súdu prvej inštancie o tom, že na úhradu kúpnej ceny\nza byt na ul. X.. G. boli použité finančné prostriedky žalobcu získané v júli a septembri 1998 darom od\nrodičov v sume 55.000 Sk a 180.000 Sk, a ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd\npritom už v zrušujúcom uznesení uviedol, že výber týchto peňažných prostriedkov z účtu rodičov žalobcu\nsám o sebe nepreukazuje dôvod, pre ktorý tak žalobca urobil a následne ani použitie týchto finančných\nprostriedkov na konkrétny účel. Pokiaľ niektorý z manželov pri vyporiadaní BSM žiada zohľadniť vnos,\nt. j. to, čo zo svojho oddeleného majetku vniesol do spoločného majetku manželov, zaťažuje ho v tomto\nsmere dôkazné bremeno a musí v konaní preukázať jeho existenciu a transformáciu do spoločného\nmajetku, ktorý je predmetom vyporiadania BSM. Súd prvej inštancie však celkom nesprávne dôkazným\nbremenom v tomto smere zaťažil žalovanú, keď uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by peniaze\nrodičia žalobcu darovali aj jej, resp. ich rodine. Počas trvania manželstva nadobúdajú manželia majetok v\nrežime BSM, a pokiaľ niektorý z manželov tvrdí, že určitý majetok, ktorý nadobudol a následne investoval\ndo spoločného majetku nespadal pod režim BSM, je povinný túto skutočnosť presvedčivo preukázať.\nV danej veci žalobca tvrdil, že peňažné prostriedky predstavovali dar rodičov výlučne pre jeho osobu,\navšak v konaní relevantným spôsobom nepreukázal existenciu vôle rodičov v rozhodnom čase, t. j. v\nčase darovania peňazí, obdarovať výlučne žalobcu. Samotný výber finančných prostriedkov z ich účtu\na ani prípadné vloženie na účet žalobcu tieto skutočnosti nepreukazujú. V tejto súvislosti hodno uviesť,\nže k darovaniu malo dôjsť v čase, kedy vzťahy medzi manželmi boli harmonické a zabezpečovali si\nprvé spoločné bývanie a dar mal byť investovaný do spoločného majetku. Účet, aj keď bol oficiálne\nvedený na meno žalobcu, čo v tejto súvislosti zdôrazňoval súd prvej inštancie, bol účtom, na ktorom\nboli preukázateľne zhromažďované spoločné financie manželov a žalovaná počas trvania manželstva\nnemala žiadny iný účet, čo nebolo v konaní sporné. Za daného stavu preto bez ďalších dôkazov, ktoré\nžalobcom v konaní neboli predložené, nemožno pri spornosti tohto skutkového záveru uzavrieť, že sa\njednalo o dar výlučne pre žalobcu a teda majetok v jeho výlučnom vlastníctve.\n39. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil ďalšie pochybenie, keď v napadnutom rozsudku v\nrozpore so zhodnými tvrdeniami sporových strán o tom, že do masy BSM patria aj finančné zostatky na\noznačených bankových účtoch ku dňu právoplatnosti rozvodu, tieto nezahrnul do masy BSM. Žalovaná\ntieto označila za súčasť masy BSM už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.06.2015 (č. l. 30) a žalobca\nv reakcii na to v replike zo dňa 26.10.2015\n(č. l. 43) označil presné čísla účtov a zostatky\nna nich. Na toto pochybenie prvoinštančného súdu, ktorý opomenul v rámci BSM vyporiadať stranami\nriadne označené zostatky na bankových účtoch, nemá žiaden vplyv skutočnosť, že sporové strany sa\nv priebehu konania dohodli na tom, že hnuteľné veci nebudú predmetom vyporiadania, keď žalovaná v\npodaní zo dňa 19.07.2016 (č. l. 232) uviedla, že súhlasí s rozdelením hnuteľného majetku ako uvádza\nžalobca v žalobe z 18.02.2015 na strane 9 (zostatky na bankových účtoch neboli v čase podania žaloby\npredmetom vyporiadania) a následne strany sporu na pojednávaní konanom dňa 23.10.2017 zhodne\nvyhlásili, že hnuteľné veci a úver z R., G..Y.. nežiadajú v konaní vyporiadať, nakoľko sa na ich vyporiadaní\ndohodli mimosúdne. Skutočnosť, že mimosúdna dohoda sa netýkala zostatkov na dvoch označených\núčtoch, na ktorých boli kumulované peniaze v BSM, vyplýva aj zo záverečnej reči žalovanej, podľa ktorej\nžiadala vyporiadať aj zostatky na bankových účtoch a rovnako aj z následného vyjadrenia žalovanej z\n20.02.2018 (č. l. 434). Súd preto doplnil dokazovanie oboznámením výpismi z účtov zhodne označených\nsporovými stranami (č. č. l. 61 a č. l. 64), z ktorých zistil, že ku dňu zániku BSM (24.02.2012) bol na účte\nvedenom vo T., G..Y.., IČO: XX XXX XXX, J. Q. X, U., č. účtu: Y. XXXX XXXX XXX XXXX XXXX zostatok\nvo výške 2.735,86 eura (nie ako nesprávne uvádzal žalobca sumu 2.785,86 eura, ktorá zodpovedala aj\ntransakcii vykonanej dňa 27.02.2012, t. j. po zániku BSM) a na účte vedenom v Y. Y.Q., G..Y.., IČO:\nXX XXX XXX, W. XX, U., Č.. ú.: Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol k 24.02.2012 zostatok vo výške\n104,64 eura. Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že žalobcom predložené výpisy z účtu uvádzali\nkonečný zostatok k 29.02.2012, avšak rozhodným je pre účely vyporiadania BSM dátum 24.02.2012,\n\nkedy právoplatnosťou rozsudku o rozvode zaniklo BSM. Odvolací súd preto do masy BSM poňal stav\nfinančných prostriedkov k rozhodnému dátumu 24.02.2012, t. j. vo vzťahu k účtu vedenému vo T., G..Y..\nnezohľadnil podľa výpisu z účtu kreditnú operáciu zo dňa 27.02.2012 a vo vzťahu k účtu vedenému v\nY. Y., G..Y.. nezohľadnil operácie vykonané po 22.02.2012.\n40. Správne a v súlade so zásadami vyporiadania BSM súd prvej inštancie v poradí druhom rozhodnutí\nprikázal rodinný dom v U. s pozemkom žalobcovi a žalovanej 1- izbový byt č. XX na S. XX\nT. U., čím zároveň rešpektoval prerozdelenie spoločného majetku tak, aby bol vyrovnací podiel\nčo najnižší súčasne zohľadniac bytové pomery žalovanej, ktorá doposiaľ bývala s ich spoločnou\ndcérou v rodinnom dome sporových strán v U., ktorý súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu\na preukázateľne nedisponuje inou nehnuteľnosťou, ktorá by jej mohla zabezpečiť bývanie. Takéto\nprerozdelenie nehnuteľného majetku nebolo sporovými stranami prostredníctvom odvolania namietané.\nDôrazne je mu však potrebné vytknúť, a to bez ohľadu na správnosť skutkových a právnych záverov o\njednotlivých vnosoch a investíciách, že správnemu, náležitému a v neposlednom rade zrozumiteľnému\nvyporiadaniu BSM nezodpovedá spôsob, aký zvolil súd prvej inštancie, keď po tom, ako zistil hodnotu\nnehnuteľností patriacich do BSM, v ods. 59. a 60. položkovite vymenoval viaceré zohľadnené výdavky,\na to bez ohľadu na to, či sa jednalo o vnosy alebo investície, a či boli vynaložené žalobcom alebo\nžalovanou a ich výšku bez zohľadnenia týchto podstatných skutočností následne odpočítaval od\npolovice hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM, a to aj duplicitne (napr. aj v položke 9.958,18 eura\nposkytnutej sestrou žalovanej na zariadenie domácnosti v byte na ul. X.. G., vo vzťahu ku ktorej v\nods. 62. konštatoval nemožnosť zohľadnenia tejto refundačnej požiadavky), nesprávnosť čoho bola tiež\npredmetom odvolacej argumentácie.\n41. Po odstránení zistených nedostatkov napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom a zopakovaní\ndokazovania podľa § 384 ods. 2 CSP je možné v súvislosti s vyporiadaním BSM a výpočtom hodnoty\npodielu každého z manželov konštatovať nasledovné:\n- všeobecná hodnota nehnuteľností tvoriacich masu BSM: 235.000 eur + 68.800 eur = 303.800 eur\n- finančný zostatok na účte vedenom vo VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské nivy 1, Bratislava, č. účtu:\nSK70 0200 0000 006 2484 8012 ku dňu 24.02.2012 vo výške 2.735,86 eur,\n- finančný zostatok na účte vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s., IČO: 00151653, Tomášikova 48,\nBratislava, č. ú.: SK15 0900 0000 0000 1137 6863 ku dňu 24.02.2012 vo výške 104,64 eur,\n- pre účely určenia výšky podielu každého z manželov je z masy BSM (nie z hodnoty podielu) nevyhnutné\nodpočítať sumu vnosov manželov z výlučného majetku do spoločného majetku, t. j. v danom prípade\nnasledovné preukázané vnosy žalobcu:\n- 41.492,40 eura (z ktorých bol nadobudnutý do BSM byt na Landauovej 14 v Bratislave)\n- 38.859,66 eura (na kúpu pozemku v Bernolákove)\n- 6.600 eur (výdavky na byt na Landauovej po rozvode manželstva)\n- 1.581,20 eura vnos žalovanej (výdavky na byt na Landauovej po rozvode manželstva)\n- a pripočítať investíciu zo spoločného majetku do výlučného majetku žalovanej v sume + 4.315,21\neura [306.640,50 eura - 88.533,26 eura + 4.315,21 eura] = 222.422,45 eura, ktorá predstavuje hodnotu\nurčujúcu pre základné vyčíslenie podielov každého z manželov, a vychádzajúc z ktorej základná hodnota\npodielu pri rovnosti podielov (:2) každého z manželov predstavuje sumu 111.211,23 eura\n- k podielu žalobcu na vyporiadavanom majetku vo výške 111.211,23 eura je potrebné pripočítať sumu\nvnosov, t. j. 86.952,06 eura a teda, podiel, ktorý mu prináleží z majetku v BSM má výslednú hodnotu\n198.163,29 eura\n- od podielu žalovanej na vyporiadavanom majetku vo výške 111.211,23 eura je potrebné odpočítať\nhodnotu investície v sume 4.315,21 eura a pripočítať hodnotu jej vnosu v sume 1.581,20 eura, teda\npodiel, ktorý jej prináleží z majetku v BSM, má výslednú hodnotu 108.477,22 eura.\n42. Správnosť tohto výpočtu potom potvrdzuje súčet hodnoty podielov oboch manželov, ktorý\nkorešponduje s hodnotou masy BSM (198.163,29 + 108.477,22 = 306.640,50). Nakoľko žalobcovi bola\ndo výlučného vlastníctva z majetku v BSM prikázaná nehnuteľnosť v celkovej hodnote 235.000 eur\na zostatky na účtoch spolu v sume 2.840,50 eura a jeho podiel na majetku v BSM mal mať hodnotu\n198.163,29 eura, rozdiel vo výške 39.677,21 eura predstavuje sumu, ktorú je povinný zaplatiť žalovanej\nna vyrovnanie hodnotovej nerovnosti jeho z vyporiadania vyplývajúceho vyššieho podielu.\n\n43. V intenciách vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 v spojení\ns § 390 písm. a) CSP zmenil tak, že pri zachovanom spôsobe rozdelenia nehnuteľného majetku medzi\nžalobcu a žalovanú, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej v paričnej lehote 60 dní (ako sama\nnavrhovala žalovaná) na vyrovnanie jej podielu z BSM sumu 39.677,21 eura.\n44. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n45. O nároku na náhradu trov (prvoinštančného i odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd podľa\nprocesnej zásady pomeru úspechu vyjadrenej v ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a §\n396 CSP. Zohľadnil pritom osobitný charakter konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, ktoré je v záujme oboch strán, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o\nvyporiadanie BSM nemožno jednoznačne ustáliť, kto zavinil spor, a kto a v akej miere bol úspešný, v\ndôsledku čoho sa predmetné konanie označuje prívlastkom tzv. iudicium duplex, čo znamená, že obe\nstrany sporu zaujímajú tak postavenie žalobcu, ako aj žalovaného v konaní. Pri stanovení úspechu\npodľa § 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil, ale\núspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere na žalobe\nnezáleží. Nie je možné konštatovať úspech toho kto podal žalobu. Dokonca súd v konaní o vyporiadanie\nBSM nie je viazaný návrhmi sporových strán (§ 216 ods. 2 CSP) a tieto môže prekročiť pokiaľ ide o výšku\n(cenu) a to, ako majetok vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, t. j. ktorému z manželov prikáže ten- ktorý\nmajetok. S prihliadnutím na uvedené je podľa odvolacieho súdu na mieste, ak súd vyporiada majetok\nv BSM na základe zásady rovnosti podielov, aby si každá strana platila náklady konania zo svojho, čo\nzodpovedá aplikácii § 255 ods. 2 CSP a procesnej situácii analogickej ako pri zhodnom čiastočnom\núspechu oboch sporových strán. Z uvedených dôvodov odvolací súd o nároku na náhradu trov konania\nrozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.\n46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa (§ 419\nCSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na\nsúde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\n\nDovolanie a iné podania dovolateľa\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/94/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:63a32c11-e521-4ad7-8636-3e5501c3f9e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 695/2017", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 695/2017 z 5. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-05", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63a32c11-e521-4ad7-8636-3e5501c3f9e1"}, {"guid": "ussr:39c53762-d979-403f-85bb-b84cdde4b303", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 181/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 181/08 z 22. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-22", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39c53762-d979-403f-85bb-b84cdde4b303"}, {"guid": "ussr:18fa8030-737a-4f3a-8b45-72a36b0f3964", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 220/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 220/08 z 22. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-22", "citacie_n": 312, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18fa8030-737a-4f3a-8b45-72a36b0f3964"}, {"guid": "ussr:0a7c4602-d4b0-40b3-8f9c-7bbb94823d6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/08 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a7c4602-d4b0-40b3-8f9c-7bbb94823d6f"}, {"guid": "ussr:1081a6a5-d190-42db-989f-05a677c30800", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 74/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 74/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1081a6a5-d190-42db-989f-05a677c30800"}, {"guid": "ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 261/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/06 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f"}, {"guid": "ussr:9d702dbd-eff7-43c9-beb6-477c99725480", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 12/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 12/07 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d702dbd-eff7-43c9-beb6-477c99725480"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1af12005-1333-48f2-9bc8-dc850945f53f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 115/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1af12005-1333-48f2-9bc8-dc850945f53f"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "c6f0f2dc-effc-4207-9e7f-30ee93056ae2:5c9f0859-6a5d-4dd0-9532-5a17fcd616f1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2008:4007899092.2", "spisova_znacka": "7Co/112/2007", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/112/2007 z 23. 1. 2008", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2008:4007899092.2"}], "citovane_v": []}