{"guid": "da5a40a7-4993-4f28-bf44-5b8a0fe7a4d5:5e993938-bf33-429a-84ef-feb5bb182382", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1417212745.2", "spisova_znacka": "6Co/14/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/14/2023 z 30. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2024, sp. zn. 6Co/14/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1417212745.2", "identifikacne_cislo": "1417212745", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e993938-bf33-429a-84ef-feb5bb182382", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1417212745.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1417212745.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1417212745.2/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/14/2023\n1417212745\n30. 05. 2024\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2024:1417212745.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov\nsenátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: Union zdravotná\npoisťovňa, a.s., so sídlom: Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti žalovanému: T. W.,\nA.. XX.XX.XXXX, W.: N. XXA, F. XXX XX, zastúpený: CONSULTA s.r.o., so sídlom: Šafárikovo námestie\n4, Bratislava, IČO: 31 318 495, o zaplatenie 37.565,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti\nrozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. novembra 2022, č.k. 43C/33/2017- 440, takto\nrozhodol:\nNapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .\nŽalovanému sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100%.\nO výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1/ Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (I. výrok); žalovanému\npriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške si vyhradil\nrozhodnúť samostatným uznesením.\n2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 9 ods.7 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení,\n§ 415, § 420 ods. 1 - 3, § 422, § 450 Obč. Zák., vecne tým, že žalovanému ako poistencovi žalobcu bola\nposkytnutá lekárska starostlivosť po tom, ako sa dňa 15.01.2017 pokúsil o samovraždu užitím latentnej\ndávky látky diazepamu, kedy bol hospitalizovaný pre poruchu vedomia pri intoxikácii benzodiazepínmi.\nŽalobca zaplatil za liečbu žalovaného za obdobie od 15.1.2017 do 11.2.2017 liečebné náklady za\nposkytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 37.565,70 €. Súd prvej inštancie stručne zhrnul, že v\npredmetnej veci v poradí prvým rozsudkom vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na úhradu sumy\n37.565,70 eur s prísl., keď mal za to, že z dikcie ust. § 9 ods. 7 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z.z. o\nzdravotnom poistení nie je podmienkou uplatnenia regresného nároku zo strany poisťovne existencia\nprotiprávneho konania, keď predmetné ustanovenie jednoznačne definuje, že zdravotné poisťovne\nmajú nárok uplatniť si náklady za zdravotnú starostlivosť poskytnutú preukázateľne v dôsledku použitia\nnávykovej látky, pričom v prejednávanej veci bolo požitie návykovej látky nespornou skutočnosťou.\nOkolnosť, že mal žalovaný k návykovej látke voľný prístup neznamená, že spôsob nakladania a\nmanipulácie s touto látkou je automaticky zákonný len na základe skutočnosti, že osoba nakladajúca\ns ňou prevádzkuje verejnú lekáreň, právo naopak, konanie žalovaného je z uvedeného dôvodu ešte\nzávažnejšie, keď použil diazepam spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch\na zdravotníckych pomôckach, teda išlo o nedovolené nakladanie s liekmi, čo je síce protiprávnym\n\nkonaním žalovaného, ale nesúvisí s regresom žalobcu a jeho zákonnými dôvodmi (§ 9 ods. 7 písm. b/\nzákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení). Na základe odvolania žalovaného odvolací súd tento\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil. V zrušujúcom uznesení poukázal na dôvodovú správu k zákonu\nč. 580/2004 Z.z. týkajúcu sa ust. § 9 ods. 7 písm. b/ a c/, podľa ktorej „nárok zdravotnej poisťovne na\núhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi (resp. tretej osobe) vznikne len v\nprípade preukázateľne zavineného protiprávneho konania, čo v praxi znamená, že zdravotná poisťovňa\nmusí poistencovi preukázať zavinenie, protiprávne konanie (porušenie právnej povinnosti) a príčinnú\nsúvislosť medzi zavinením a protiprávnym konaním. V konečnom dôsledkom o zavinenom protiprávnom\nkonaní môže rozhodnúť len súd.“ Odvolací súd tiež vo svojom rozhodnutí zhrnul, že v prejednávanej veci\ndošlo k poskytnutiu regresovanej náhrady v dôsledku pokusu žalovaného o sebevraždu ako následok\nznačne nepriaznivej životnej situácie, v ktorej sa ocitol. Poukázal pritom na lekársku správu F. Y. P.. P.\nP. zo dňa 03.04.2017, podľa ktorej „Ž. Q. X. O. Q. H.Á. Y. X. H., X.. G. W. Q. X. Ú. D. T. XX.X.XXXX,\nX.. O.. F. Q. na Ú. O., X.. Y. X. A. J. Q. Ú., X. Y. W., N. F. E...“.. Žalovaný teda bol v dôsledku\nužitia letálnej dávky diazepamu dňa 15.1.2017 v kritickom komatickom stave privezený na internú\nkliniku UNB - Ružinov, kde bol hospitalizovaný a bola mu poskytnutá akútna zdravotná starostlivosť,\nnásledne dňa 26.01.2017 bol prevezený na Psychiatrickú kliniku LFUK, kde bol hospitalizovaný do\n11.2.2017. Žalobca za túto zdravotnú starostlivosť plnil za žalovaného (poistenca) náklady na zdravotnú\nstarostlivosť vo výške 37.565,70 eur. Žalobca, napriek žiadostiam žalovaného, ktorý poukazoval na\nnepriaznivú sociálnu situáciu svoju a svojej rodiny, trval na plnej regresnej náhrade ním poskytnutého\nplnenia za zdravotnú starostlivosť jednorazovo, resp. formou splátok splatných do pol roka dôvodiac, že\nbola naplnená hypotéza ust. § 9 ods. 7 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z.z., teda že zdravotná starostlivosť\nbola žalovanému preukázateľne poskytnutá v dôsledku užitia návykovej látky. Odvolací súd tiež upriamil\npozornosť súdu prvej inštancie aj na ust. § 450 Obč. zák., podľa ktorého „ z dôvodov hodných osobitného\nzreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako\naj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery\nfyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne“.\nOdvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že vyhovel žalobnej požiadavke s odkazom na § 9 ods. 7\npísm. b/ zákona o zdravotnej starostlivosti, hoci žalovaný namietal splnenie zákonných podmienok na\núspešné uplatnenie regresného nároku a preukázateľne argumentoval nepriaznivou sociálnou situáciu\n(dlhy v značnom rozsahu, ktoré konštatoval v dôvodoch napadnutého rozsudku aj súd prvej inštancie,\n3 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom a pod.) a z tohto dôvodu žiadal v rámci procesnej obrany\npožadovanú regresnú náhradu znížiť. Súd prvej inštancie však tejto požiadavke žalovaného nevenoval\npozornosť, resp. jej dôvodnosť žiadnym spôsobom neposúdil. Odvolací súd tiež vyslovil právny názor,\nže právny vzťah medzi stranami sporu je subsidiárne vzťahom občianskoprávnym, a to bez ohľadu na\nto, že ich vzájomný vzťah je primárne regulovaný zákonom č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení\n(verejnoprávnym predpisom), pretože Občiansky zákonník je lex generalis pre celú súkromnoprávnu\nsféru, ktorá upravuje majetkovoprávne vzťahy fyzických a právnických osôb (pozri aj Nález ÚS SR sp.\nzn. III. ÚS 114/2020, rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 2904/2016). Z vyššie citovanej dôvodovej správy\nk ust. § 9 ods. 7 písm. b/ zákona o zdravotnom poistení vyplýva, že nárok zdravotnej poisťovne na\núhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi (resp. tretej osobe) vznikne\nlen v prípade preukázateľne zavineného protiprávneho konania poistenca, čomu súd prvej inštancie\nnevenoval pozornosť. Odvolací súd v tejto súvislosti dodal, že skutočnosť, že žalovaný disponoval s\nliečivom diazepam v rozpore so Zákonom o liekoch č. 362/2011 Z.z. (súd prvej inštancie však neuviedol\nkonkrétne ustanovenie zákona, ktoré mal žalovaný porušiť), bez ďalšieho neznamená naplnenie aj\nostatných podmienok pre úspešné uplatnenie regresného nároku žalobcu voči svojmu poistencovi. Súd\nprvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu opomenul aj možnú analogickú aplikáciu ust. § 450\nObč. Zák. Odvolací sú je názoru, že v prípade preukázania dôvodnosti uplatneného regresného nároku\n(protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť) sú splnené podmienky predpokladané týmto\nzákonným ustanovením (existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného) pre\njeho zníženie. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje tzv. moderačné právo súdu určiť výšku náhrady\nškody aj výrazne nižšou sumou, než je skutočný rozsah tak, aby priznaná náhrada vyjadrovala to, čo v\nkonkrétnom prípade možno po škodcovi spravodlivo požadovať. Vzhľadom na osobu žalovaného, ktorý\ndoposiaľ riadne prispieval do systému zdravotného poistenia, jeho osobné a majetkové pomery (osoba\nliečená zo závislosti na alkohole trpiaca zjavne psychiatrickou diagnózou, vyžadujúca liečbu, existencia\ntroch vyživovacích povinností k maloletým deťom, dlhy v značnom rozsahu), okolnosti ako ku škodovej\n(poistnej) udalosti došlo, pričom nešlo o opakovanú situáciu s následkom vzniku nákladov na zdravotnú\nstarostlivosť ale jednorazové skratové konanie žalovaného, a pomery žalobcu na strane druhej, je podľa\n\nnázoru odvolacieho súdu v predmetnej sporovej veci priestor na využitie moderačného oprávnenia súdu\nurčiť výšku regresnej náhrady nižšou sumou než je jej skutočný rozsah.\n3/ Súd prvej inštancie v ďalšom konaní posúdil nový dôkaz predložený žalovaným, a to zo znaleckého\nposudku č. 18/2020 vypracovaného P.. G. Y., F.., P., P., súdnym znalcom z odboru Zdravotníctvo a\nfarmácia a odvetvie Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) a Sexuológia, na\nktorom aj primárne založil svoje rozhodnutie. V tomto znaleckom posudku je konštatované, že „žalovaný\npochádza z rodiny, ktorá má pozitívnu psychiatrickú anamnézu. Jeho matka bola invalidizovaná z\npsychiatrickej indikácie, na depresie je liečený jeho brat. Aj u samotného žalovaného začali vážnejšie\npsychické problémy depresiami, ambulantným psychiatrom mu boli podávané antidepresíva už od\nroku 2012. Jeho osobnosť nesie znaky emočnej nestability, na tejto báze sa u neho pozvoľne rozvíjal\nsyndróm závislosti od alkoholu, anxiolytík a hypnotík. Ako pracovníka v zdravotníctve, kam patria\naj lekárne, mal ľahký prístup k uvedeným liekom. Opakovane sa pokúsil spáchať samovraždu a to\nvážnym, radikálnym spôsobom, práve pred hospitalizáciami v roku 2017 užil smrteľnú dávku diazepamu.\nMôže byť pravdou, že v tej dobe bol v ťažkej osobnej situácii, ako podnikateľ zlyhával, nedokázal\nsplácať úvery a podobne. Dá sa povedať, že bol v debaklovej životnej situácii, ale ani táto okolnosť\nneznamená, že samovražedný pokus bol uskutočnený „čisto“ bilančne, bez iných sprievodných znakov.\nTreba uviesť, že pri pojme „bilančná“ samovražda sa odborná psychiatrická verejnosť prikláňa k názoru,\nže i pri takejto forme samovraždy sú spravidla prítomné sprievodné psychopatologické fenomény“. V\nmateriáloch zdravotnej poisťovne UNION je podľa názoru znalca táto situácia vykresľovaná neprimerane\nzjednodušene. „V prípade žalovaného išlo o komplex na seba nadväzujúcich vonkajších a i vnútorných\npsychopatologických činiteľov, ktoré postupne viedli k jeho tragickému konaniu. Chorobné rozpoloženie\nžalovaného vystihuje aj nález H. F., P.. Q. F.o, ktorý popísal až psychotické elementy v prežívaní\nžalovaného v čase prevedeného skutku v roku 2017 (26.01.2017). V súčasnosti platí medicínsky model\nalkoholizmu, resp. syndrómu závislosti od alkoholu, je ponímaný ako porucha, resp. choroba, zakotvená\nv medzinárodných klasifikáciách duševných porúch. V prípade žalovaného ide o jedinca s ťažkým a\nkomplikovaným vývojom tejto poruchy, spojenej aj so závislosťou od niektorých psychofarmák, porucha\nmá u neho preukázanú genetickú predispozíciu, ku ktorej prispeli osobnostné a dlhodobé nepriaznivé\nživotné okolnosti žalovaného. Na základe uvedených skutočností je znalec presvedčený, že v prípade\nžalovaného išlo o situáciu, kde z medicínskeho hľadiska, i s pohľadom na platnú legislatívu malo dôjsť\nzo strany zdravotnej poisťovne UNION k uznaniu a riadnemu preplateniu poistnej udalosti“. V doplnení\nznaleckého posudku zo dňa 29.04.2022 N. P.. G. Y., F.., P., P. uviedol, že žalovaný G.. T. W. dňa\n15.01.2017, kedy v samovražednom úmysle užil nadmerné množstvo liekov, nedokázal svoje konanie\novládať a nevedel rozpoznať jeho následky.\n4/ Súd prvej inštancie s odkazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu skúmal protiprávne\nkonanie žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého\nkonaním\nžalovaného bolo porušené ust. § 2 ods. 2 zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych\npomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o liekoch“). Podľa súdu prvej\ninštancie sa však toto ustanovenie týka zaobchádzania s liekmi, nie užívania liekov. Bližšie ozrejmil,\nže zaobchádzaním s liekmi sa v zmysle § 2 ods. 2 Zákona o liekoch rozumie výroba liekov, príprava\nliekov, veľkodistribúcia liekov, ale nie užívanie liekov hoci aj nadmerné. Žalovaný pri pokuse o spáchanie\nsamovraždy lieky ani nevyrábal, ani nepripravoval a ani nedistribuoval, len ich užil, a preto neporušil\nustanovenie § 2 ods. 2 citovaného zákona, ani iné ustanovenie Zákona o liekoch. Súd prvej inštancie\nďalej uviedol, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať porušenie konkrétnej právnej povinnosti zo strany\nžalovaného, čo sa mu však v konaní nepodarilo. Následne súd prvej inštancie, vzhľadom na nesplnenie\njednej z esenciálnych podmienok vzniku nároku na náhradu škody v zmysle § 420 Obč Zák., sa už\nsplnením ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu, a to príčinnou súvislosťou a výškou škody\nnezaoberal. Súd prvej inštancie zároveň poukázal aj na fakt zistený zo znaleckého posudku č. 18/2020\nvypracovaným P.. G. Y., F.., P., P., súdnym znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia a odvetvie\nPsychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) a Sexuológia a jeho doplnenia, zo\nzáverov ktorého vyplynulo, že žalovaný trpí duševnou poruchou, ktorou sa rozumie závislosť od alkoholu\na iných návykových látok a zároveň, že dňa 15.01.2017, kedy v samovražednom úmysle užil nadmerné\nmnožstvo liekov, nedokázal svoje konanie ovládať a nevedel rozpoznať následky svojho konania, čo by\naj v prípade preukázania porušenia právnej povinnosti z jeho strany malo za následok v zmysle § 422\nods. 1 Obč. Zák., teda jeho vyvinenie sa spod zodpovednosti za škodu. Vzhľadom na nepreukázanie\nporušenia povinnosti zo strany žalovaného a teda nepreukázanie dôvodnosti uplatneného regresného\n\nnároku žalobcu sa súd prvej inštancie možnosťou analogickej aplikácie ust. § 450 Obč. Zák. ďalej\nnezaoberal a žalobu v celom rozsahu zamietol.\n5/ O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému\nžalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov tak konania (tak prvoinštnačných, ako aj odvolacích)\nv rozsahu 100 %.\n6/ Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že súd prvej inštancie\ndospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/\nC.s.p.) a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Navrhol odvolaciemu súdu,\naby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Konkrétne argumentoval tým,\nže súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď skúmal protiprávne konanie žalovaného, nakoľko pri\nuplatnení nároku podľa § 9 ods. 7 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z.z. toto nie je potrebné, keďže nárok\nzakladajú objektívne skutočnosti, a to požitie návykovej látky a poskytnutie zdravotnej starostlivosti v\npriamej súvislosti s týmto požitím návykovej látky. Nie je možné, pri právnom posúdení konkrétneho\nustanovenia právneho predpisu, riadiť sa výkladom dôvodovej správy a uprednostniť jej znenie pred\nlogickým a právnym výkladom právneho predpisu. Namietal, že sa súd prvej inštancie nestotožnil ani\ns jeho názorom, že konaním žalovaného došlo k porušeniu ust. § 2 ods. 2 zákona č. 362/2011 Z.z.\no liekoch z dôvodu, že citované ustanovenie sa týka zaobchádzania s liekmi a nie užívania liekov.\nPodľa súdu prvej inštancie sa „zaobchádzaním s liekmi“ v zmysle § 2 ods. 2 zákona o liekoch rozumie\nvýroba liekov, príprava liekov, veľkodistribúcia liekov, no v žiadnom prípade sa nejedná o užívanie liekov,\nhoci aj nadmerné. Z takto postavenej konštrukcie tak podľa žalobcu vyplýva, že nárok podľa ust. § 9\nods. 7 písm. b/ nie je opodstatnený ani pri požití alkoholu, hoci nadmernom, teda ak nie je požívanie\nnávykových látok a alkoholu protiprávne, nie je možné za žiadnych okolností aplikovať a uplatňovať\nnároky vyplývajúce z toho ustanovenia. Žalobca ďalej namietal, že mu nie je zrejmé, aké protiprávne\nkonanie súd požaduje preukázať, ak sám konštatuje, že požitie alkoholu a návykových látok nie je\nv rozpore so zákonom. Podľa názoru žalobcu ust. § 9 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. nevyžaduje\nprotiprávne požitie alkoholu alebo návykovej látky, a preto súd požaduje preukázať podmienku, ktorá\nneexistuje. V tejto súvislosti dodal, že preukázal protiprávnosť nadobudnutia návykovej látky, resp.\nprotiprávnosť konania žalovaného pri nakladaní s ňou, keď žalovaný ako prevádzkovateľ lekárne si\nneoprávnene zadovážil návykovú látku. Žalobca trvá na tom, že žalovaný ako prevádzkovateľ lekárne\nzneužil a porušil niekoľko ustanovení osobitných právnych predpisov upravujúcich nakladanie s liekmi.\nPodľa žalobcu súd opomenul skutočnosť, že diazepam oxazepam nie je voľne dostupným liekom a\nposkytuje sa výhradne na základe lekárskeho predpisu, čo potvrdzuje zneužitie postavenia žalovaného\na užitie návykovej látky v rozpore s právnymi predpismi. Žalobca ďalej namietal dôvodnosť aplikácie ust.\n§ 422 ods. 1 Obč. Zák. súdom prvej inštancie, nesúhlasil s ňou, a to s poukazom na znenie ust. § 423\nObč. Zák. Žalobca namietal aj právny záver súdu prvej inštancie o občianskoprávnej povahe právneho\nvzťahu medzi poistencom a zdravotnou poisťovňou, resp. jeho právny názor, že ide o uplatnenie nároku\nz náhradu škody. Ozrejmil, že regresný nárok je osobitným inštitútom upraveným osobitným zákonom,\nktorý má presne stanovené podmienky, za ktorých je možné tento nárok uplatniť a nie je ho možné spájať\ns náhradou škody. Žalobcovi nevznikla škoda v pravom zmysle slova, ide o oprávnenie mu zverené\nzákonom uplatniť za určitých okolností upravených týmto zákonom nárok na úhradu nákladov zdravotnej\nstarostlivosti poskytnutej žalovanému ako poistencovi v dôsledku užitia alkoholu/návykovej látky. Podľa\nnázoru žalobcu súd prvej inštancie mylne zlúčil podmienky podľa § 9 ods. 7 písm. b/ a písm. c/ zákona\nč. 580/2004 Z.z. Na splnenie podmienok uplatnenia regresného nároku podľa § 9 ods. 7 písm. b/ však\nnie je potrebné preukázať protiprávne konanie poistenca pri požívaní alkoholu alebo inej návykovej látky\nale ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného. Výklad odvolacieho súdu preto považuje za nelogický\na nesprávny, ktorým sa vytvára nebezpečný precedens, ktorý je spôsobilý plošne narušiť systém\nuplatňovania regresných nárokov zdravotných poisťovní v prípadoch jasne a zrozumiteľne upravených\nosobitnými právnymi predpismi. Opierať sa pri výklade právneho predpisu o dôvodovú správu k zákonu\nnie je možné, ak je táto výslovne v rozpore s logickým výkladom konkrétneho ustanovenia. Dôvodová\nspráva nesprávne podmieňuje uplatnenie nároku na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej v\ndôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky preukázaním protiprávneho konania, zavinením\na príčinnou súvislosťou medzi nimi. Uvedený výklad sa podľa názoru žalobcu vzťahuje výlučne na\nust. § 9 ods. 7 psím. c/ zákona č. 580/2004 Z.z. Za zavinené protiprávne konanie vo vzťahu k ust.\n§ 9 ods. 7 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z.z. je potrebné považovať samotnú skutočnosť, že došlo\nk požitiu návykovej látky v dôsledku tohto požitia a k nutnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti.\nIde o objektívnu zodpovednosť žalovaného, preto nie je potrebné preukázať protiprávnosť konania,\n\npostačí preukázať, že došlo k požitiu alkoholu alebo návykovej látky a následne k poskytnutiu zdravotnej\nstarostlivosti. Pokiaľ išlo o žalovaným predložený znalecký posudok, namietal, že jeho zadanie bolo z\njeho strany účelové. Znalec totiž nie je oprávnený posudzovať opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť\nžaloby z akýchkoľvek dôvodov, a to ani z pohľadu medicínskeho. O opodstatnenosti žaloby môže\nrozhodnúť výhradne súd. Záver znaleckého posudku nie je objektívny aj z dôvodu hodnotenia okolností,\nktoré nespadajú do právomoci a odbornosti znalca. Znalec má nestranne vyhodnotiť zdravotný stav\nžalovaného, ale nie je oprávnený ani kompetentný hodnotiť konanie a rozhodnutie žalobcu pri uplatnení\nzvereného práva uplatniť si nárok na regres. Žalobca akcentoval, že zdravotný stav žalovaného nemôže\nmať vplyv na opodstatnenosť a zákonnosť uplatňovaného nároku. Žalobca nie je povinný zohľadniť\nakékoľvek okolnosti, na základe ktorých došlo k vzniku práva na uplatnenie regresného nároku. Ide o\njeho legitímne a legálne právo. Pre rozhodnutie vo veci sú preto dôležité fakty a objektívne skutočnosti,\nteda to, či žalovaný požil návykovú látku, či mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť a či mu táto\nzdravotná starostlivosť bola poskytnutá v dôsledku požitia návykových látok. Tieto skutočnosti žalovaný\nnenamietal.\n7/ Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\nPokiaľ išlo o odvolaciu argumentáciu žalobcu, žalovaný poukázal na zrušujúce uznesenie odvolacieho\nsúdu č.k. 6Co 124/2019 zo dňa 30.09.2021 a právny názor v ňom vyslovený. Uviedol, že žalobca\nnepreukázal akékoľvek porušenie právnej povinnosti z jeho strany. Žalobca síce opakovane tvrdí, že\nnadmerné užitie liekov by malo byť porušením ust. § 2 ods. 2 zákona č. 362/2011 Z.z., avšak citované\nustanovenie sa týka zaobchádzania s liekmi a nie ich užívania. Zaobchádzaním s liekmi sa v zmysle § 2\nods. 2 zákona o liekoch totiž rozumie výroba liekov, príprava liekov, veľkodistribúcia liekov, no v žiadnom\nprípade nie ich užívanie. Dodal, že sa nedopustil protiprávneho konania napr. formou krádeže, vlámania,\nlúpeže, vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky; nepadol z bicykla\npod vplyvom návykovej látky do jazdnej dráhy motorového vozidla a pod. Uviedol tiež, že zo zrušujúceho\nuznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že ak žalovaný preukáže, že škodu nezavinil, súd prvej inštancie\nje povinný žalobu zamietnuť. V tejto súvislosti poukázal na listinný dôkaz, ktorý do konania predložil,\nkonkrétne znalecký posudok X. N. P.. G. Y., F.., P. č. 18/2020, z ktorého je zrejmé, že trpí duševnou\nporuchou (závislosť od alkoholu a iných návykových látok), ktorá nie je prechodného charakteru. Z\ndoplňujúceho vyjadrenia znalca zo dňa 29.04.2022 ďalej vyplynulo, že žalovaný dňa 15.01.2017, kedy\nv samovražednom úmysle užil nadmerné množstvo liekov, nedokázal svoje konanie ovládnuť a nevedel\nrozpoznať jeho následky a preto v zmysle § 422 Obč. Zák. za vzniknutú škodu nezodpovedá. K námietke\nžalobcu týkajúcej sa textu dôvodovej správy k ust. § 9 ods. 7 písm. b/ zákona o zdravotnom poistení,\nktorá by tak mala byť v rozpore s logickým a právnym výkladom právneho predpisu uviedol, že práve\nv dôvodovej správe je presne vysvetlené, aký mal zákonodarca úmysel, keď dané ustanovenie prijímal.\nNaviac, ak by chcel byť žalobca skutočne korektný, mal by požitie alkoholu alebo inej návykovej látky\nvnímať vo vzájomnom užšom kontexte, a to v spojení „alkohol - droga“ nie „alkohol - lieky“. K odvolaciemu\nargumentu žalobcu, ktorým v súvislosti s dôvodnosťou svojho nároku poukazoval na ust. § 423 Obč.\nZák., uviedol, že sa neuviedol do stavu, kedy nebol schopný ovládnuť svoje konanie vlastnou vinou,\nale skratové konanie nastalo bez ohľadu na jeho vôľu, naviac ust. § 423 Obč. Zák. žiadnym spôsobom\nneoslabuje aplikáciu ust. § 422 ods. 1 Obč. Zák. Vo vzťahu k uzneseniu NS SR sp. zn. 3Cdo 109/2018,\nna ktoré žalobca poukázal v odvolaní, žalovaný uviedol, že sa týka Sociálnej poisťovne, teda nie\nzdravotného poistenia, no z jeho znenia paradoxne vyplýva, že Najvyšší súd SR v ňom vychádzal\nz dôvodovej správy k zákonnému ustanoveniu. Dodal, že žalobca sa snaží spochybniť aj znalecký\nposudok, nakoľko mu nevyhovuje, avšak mu nič nebránilo nechať posudok preskúmať alebo vyhotoviť\nsi vlastný znalecký posudok. Prisvedčil žalobcovi v tom smere, že znalec nie je oprávnený posudzovať\ndôvodnosť jeho nároku, pokiaľ tak však znalec tak urobil, bolo to z dôvodu, že bol presvedčený, že\njeho skratové konanie bolo tak ojedinelým javom, ktorý skutočne nedokázal ovplyvniť a preto nemôže\nzaň niesť nijakú zodpovednosť. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia poukázal na možnú diskrimináciu\nžalobcu v súvislosti s hradeným poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanému (§ 2a ods. 2, § 3 ods.\n1 zákona č. 365/2004 Z.z.). V tejto súvislosti akcentoval, že v medzinárodnej klasifikácii I. T. C. Y. C. sú\nspoločne nazvané ako „Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok“, F.\nC. je porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu, F11 je porucha psychiky a správania\nzapríčinená užívaním tabaku. Mal za to, že žalobca nepreukázal uplatnenie svojho nároku na úhradu\nnákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom užívajúcim vysoko návykovú látku - nikotín,\nteda nepreukázal rovnaký postup voči iným svojim poistencom a voči žalovanému.\n\n8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k\nzáveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.\n9/ Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne\nskutkový stav veci a vec po právnej stránke aj správne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými\ndôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).\n10/ Odvolací súd poukazuje predovšetkým na právny názor, ktorý už v predmetnej veci vyslovil v\nUznesení č.k. 6Co/124/2019-307 zo dňa 30.09.2021 (najmä ods. 7/, 8/, 9/, 12/), keď nevzhliadol žiadny\ndôvod, aby sa od neho odchýlil, resp. ho revidoval.\n11/ Pokiaľ ide o žalobcom namietaný výklad sporného ustanovenia § 9 ods. 7 písm. b/ zákona č.\n580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení cez dôvodovú správu k nemu, odvolací súd uvádza, že dôvodová\nspráva je vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení právneho predpisu predkladateľom\nprávnej normy. Ide o tzv. autentický výklad právnej normy, teda o jeden z plne legálnych (hoci nie\nprávne záväzných) spôsobov výkladu právnej normy, ktorý slúži na overenie správnosti, či nesprávnosti\njazykového výkladu právnej normy, resp. na jeho doplnenie alebo spresnenie. Na podporu svojej\nargumentácie odvolací súd poukazuje napr. aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS\n92/2012, sp. zn. I. ÚS 351/2010 a sp. zn. II. ÚS 695/2017. Ústavný súd v označených rozhodnutia\nopakovane uviedol, že jazykový výklad právnej normy môže predstavovať len prvotné priblíženie sa k\nobsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis. Ostatné interpretačné prístupy\n(medzi nimi napr. aj teleologický, hodnotový výklad, výklad právnej normy podľa vzájomných vzťahov,\nlogický, systematický výklad, atď. ) slúžia na overenie správnosti, či nesprávnosti výkladu právnej\nnormy, resp. na jeho doplnenie, či spresnenie, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie\npredstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.\n12/ Podľa § 9 ods. 7 písm. b/ a c/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, „Zdravotná\npoisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť\nvoči poistencovi, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej\nlátky; to neplatí, ak ide o maloletého poistenca, ktorý je umiestnený v resocializačnom stredisku pre\ndrogovo závislých a inak závislých na základe rozhodnutia súdu (písm. b/); zdravotnú starostlivosť voči\ntretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym\nkonaním (písm. c/). Pokiaľ teda dôvodová správa k zákonu č. 580/2004 Z.z. k ust. § 9 ods. 7 písm.\nb/, c/ znie: „ nárok zdravotnej poisťovne na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť\nvoči poistencovi (resp. tretej osobe) vznikne len v prípade preukázateľne zavineného protiprávneho\nkonania, čo v praxi znamená, že zdravotná poisťovňa musí poistencovi preukázať zavinenie, protiprávne\nkonanie (porušenie právnej povinnosti) a príčinnú súvislosť medzi zavinením a protiprávnym konaním;\nv konečnom dôsledku o zavinenom protiprávnom konaní môže rozhodnúť len súd “, nad úmyslom\npredkladateľa zákona, v kontexte s logickým výkladom tohto zákonného ustanovenia zákona, nie je\npriestor polemizovať. Aj z tohto dôvodu je plne namieste právny názor o subsidiárnom použití ustanovení\nObčianskeho zákonníka v súvislosti s preukazovaním zavinenia a protiprávneho konania či už poistenca\nalebo tretej osoby.\n13/ Podľa § 2 ods. 2, 3 zákona o liekoch 362/2011 Z.z. „Zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi\npomôckami je výroba liekov, príprava transfúznych liekov, príprava liekov na inovatívnu liečbu,\nveľkodistribúcia liekov, poskytovanie lekárenskej starostlivosti a maloobchodný predaj veterinárnych\nliekov; Nedovolené zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je zaobchádzanie s liekmi\na so zdravotníckymi pomôckami iným spôsobom, ako ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis“.\nPokiaľ ide o vyššie citované ustanovenie zákona, o ktoré opiera dôvodnosť svojho odvolania žalobca,\nodvolací súd je názoru, že ide o ustanovenie, ktoré porušil žalovaný ako štatutárny zástupca lekárne,\nresp. zamestnanec subjektu, ktorý bol za distribúciu liekov zodpovedný (Unipharma), nie však žalovaný\nako poistenec žalobcu, ktorý so sebevražedným úmyslom užil smrteľnú dávku diazepamu.\n14/ Podľa § 422 ods. 1 Obč. Zák. maloletý, alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá\nza škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky.\n\n15/ Podľa § 423 Obč. Zák. kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje\nkonanie alebo posúdiť jeho následky, je povinný nahradiť škodu v tomto stave spôsobenú; spoločne a\nnerozdielne s ním zodpovedajú tí, ktorí ho do tohto stavu úmyselne priviedli“.\n16/ V kontexte s vyššie citovanými ust. § 422 ods. 1 a § 423 Obč. Zák., ktorých nesprávnu aplikáciu\nnamieta žalobca v odvolaní, odvolací súd poukazuje na závery znaleckého posudku č. 18/2020 z\n11.02.2020 a jeho dodatku z 29.04.2022 vypracovaného P.. G. Y., F.., P., P., súdnym znalcom z\nodboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie), podľa ktorých\nžalovaný trpí depresívnou poruchou v anamnéze, s opakovanými vážnymi suicidálnymi pokusmi (TF\n32.8), polymorfnou závislosťou (alkohol, anxiolytiká, hypnotiká, F 19.2). V čase vzniku spornej poistnej\nudalosti išlo teda o drogovo závislého poistenca, ktorý nevedel svoje konanie ovládať a rozpoznať jeho\nnásledky (uvedené vyplýva z dodatku k posudku), s diagnózou klasifikovanou ako duševná porucha,\nktorá si vyžadovala liečbu hradenú z verejného zdravotného systému, do ktorého žalovaný riadne\nprispieval. Odvolací súd dodáva, že ide o listinný dôkaz, ktorý síce žalobca v odvolaní namieta, ale\nnesprávnosť jeho záverov v konaní dôkazne nepreukázal. Z tohto dôvodu je aplikácia ust. § 423 Obč.\nZák. a napokon aj ust. § 415 Obč. Zák. v tejto právnej veci vylúčená.\n17/ Odvolací súd svojim rozhodnutím v žiadnom prípade neznižuje dôvodnosť tzv. priameho regresu\nzdravotnej poisťovne voči poistencovi, ktorému sa poskytla zdravotná starostlivosť preukázateľne v\ndôsledku zavineného užitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Je však názoru, že zdravotná poisťovňa\nby nemala pristupovať k tomuto postihu výlučne paušálne, bez širšieho vyhodnotenia konkrétnej situácie,\nnajmä zdravotného stavu a diagnózy poistenca, ktorá bola dôvodom takéhoto konania, zohľadniac\nprincíp spravodlivosti a najmä zásluhovosti, pokiaľ ide o čerpanie prostriedkov zo systému verejného\nzdravotného poistenia (do ktorého žalovaný riadne prispieva). Poisťovňa je tiež povinná pri realizácií\noprávnenia podľa § 9 ods. 7 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení zohľadniť\nvšeobecné občianskoprávne princípy pokiaľ ide o otázku protiprávneho konania a zavinenia poistenca.\n18/ So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).\n19/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s §\n396 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n20/\n\nToto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní\nvystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať\npred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej\nveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\n\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý\nvýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje\ndvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania\nlen príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje\nsumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.)\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu\nkoná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej\nstrany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na\nochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní\na o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý\nza ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43C/33/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3875e94d-bcfb-4c22-8bd7-a1f598a04abd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.114.2020.1"}, {"guid": "ussr:63a32c11-e521-4ad7-8636-3e5501c3f9e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 695/2017", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 695/2017 z 5. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-05", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63a32c11-e521-4ad7-8636-3e5501c3f9e1"}, {"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}], "citovane_v": [{"guid": "02fa9b91-e7fa-4c4d-a2eb-061cf230bce1:3e4b1a1f-350a-4d41-ad35-8d37edb3a629", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6623203020.2", "spisova_znacka": "11Co/73/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/73/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6623203020.2"}, {"guid": "bcf148c8-9579-43f2-8a17-87a607006d14:664afa52-1613-46b9-85c0-dfce31af5757", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3823218690.2", "spisova_znacka": "11Co/3/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11Co/3/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3823218690.2"}, {"guid": "cf2e1e43-0bd0-422e-821b-e3f075d6f99a:5f460c6e-7226-4eab-a580-84a2fa5a30f0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6124225839.1", "spisova_znacka": "6Co/75/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/75/2024 z 28. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6124225839.1"}, {"guid": "ac1f5133-8568-40e9-9b1f-0ab2ebb21a98:d7cb032b-d9bf-4386-bf77-522b07369089", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1324200803.1", "spisova_znacka": "6Cob/109/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/109/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1324200803.1"}, {"guid": "702cd18d-5469-4e26-9a81-8d3a6dd3d1c6:981f155b-3f75-4169-a390-ed9d3392192d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3123202563.2", "spisova_znacka": "8Co/27/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/27/2024 z 12. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3123202563.2"}]}