Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/90/2024 z 31. 12. 2024
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. decembra 2024, sp. zn. 15Co/90/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1417213689.2
Krajský súd Bratislava | 15Co/90/2024 | ECLI:SK:KSBA:2024:1417213689.2 | 2024-12-31 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 127 ods. 1 CSP, § 129 ods. 1 CSP, § 129 ods. 2 CSP, § 129 ods. 3 CSP, § 131 ods. 1 CSP, § 131 ods. 2 CSP, § 131 ods. 3 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7c09789-4d43-499a-8341-5c645ae9114a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1417213689.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
15Co/90/2024
1417213689
31. 12. 2024
JUDr. Silvia Walterová
ECLI:SK:KSBA:2024:1417213689.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: P.. B.. A. X. K. F.
G. A. X. N. Á. , H. M. X.X.XXXX, R. C. C., K. Č.. XXXX/XX, proti žalovaným v I. rade: SVB Studenohorská
21, 23, IČO: 42 258 472, Bratislava, Studenohorská č. 2062/23, v II. rade: P.. Z. Š. V. F. E. X. N. Á. , H.
M. XX.X.XXXX, R. C. C., K. Č.. XXXX/XX, o určenie porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku
a ďalších žalobných návrhov, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo
dňa 5. februára 2024, č.k. 16 C 67/2017-241, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 5. februára 2024, č.k.
67/2017-241, p o t v r d z u j e .

16 C

II. Žalovaným v I., II. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 5.2.2024, č.k. 16 C 67/2017-241, podanie žalobkyne
zo dňa 25.10.2017, ktoré by podľa obsahu mohlo byť podaním vo veci samej (žalobou), odmietol. V
odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 21.11.2017 bolo súdu doručené podanie, ktoré by podľa svojho
obsahu mohlo byť žalobou vo veci samej. Keďže podanie trpelo nedostatkami, pre ktoré nemohol v
konaní pokračovať, uznesením č.k. 16 C 67/2017-233, žalobkyňu vyzval, aby v lehote 15 dní odo
dňa doručenia uznesenia doplnila a opravila podanie tak, aby bolo vykonateľné. Výzva bola žalobkyni
doručená dňa 22.7.2023; na výzvu do dnešného dňa nereagovala.
2.1.Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil právne ustanoveniami § 129 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 132
ods. 1, § 133 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dôvodil tým, že nakoľko predmetné podanie, ktoré
by podľa svojho obsahu mohlo byť podaním vo veci samej trpí takými nedostatkami, pre ktoré nebolo
možné v konaní pokračovať, ktoré žalobkyňa na výzvu neodstránila napriek tomu, že bola poučená o
možnosti podanie odmietnuť.
2.2. O náhrade trov konania nerozhodoval, nakoľko v tomto štádiu konania podanie žalobkyne iba
odmietol z dôvodu neodstránenia vád podania (§ 156 C.s.p.), pričom rozhodovanie o náhrade trov
konania by bolo nehospodárne, pretože rozhodnutie by sa muselo doručovať aj žalovaným, ktorý sa o
konaní ani nedozvedeli (čl. 17 C.s.p.).
3. Proti tomuto uzneseniu podala včas žalobkyňa odvolanie, dôvodiac ustanovením
§ 365 ods.
1 písm. b/, f/, g/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci). Uviedla, že nemala možnosť si výzvu prevziať z dôvodu absolvovania liečebných

procesov spojených s osteoporózou a pohybového aparátu (stabilizácie tela) mimo územia Slovenskej
republiky. Tieto liečebné procesy absolvovala od júna 2023 v zdravotnom zariadení vo Viedni a prakticky
trvajú až dodnes. O tejto skutočnosti informovala aj prvoinštančný súd prostredníctvom
emailovej komunikácie zo dňa 13.7.2023, súčasťou ktorej bola aj jej žiadosť o opätovné zaslanie zásielky
(výzvy). Uvedené preukazuje aj e-mailová komunikácia súdu prvej inštancie zo dňa 18.7.2023 a zo
dňa 21.7.2023, ktorý prostredníctvom pracovníčky N. oznámil, že výzva sa súdu nevrátila a že sa stále
nachádza uložená na pošte s tým, že jej žiadosť zaznamenal a v súvislosti s doručovaním uznesenia a
následného postupu ju bude informovať (uvedené preukazuje dôkazmi priloženými k odvolaniu). Ďalšie
informácie ohľadom opätovného doručenia výzvy nedostala a následne jej bolo dňa 5.2.2024 doručené
samotné uznesenie, v ktorom odôvodnení sa konštatuje, že na výzvu nereagovala, ale vyššie uvedené
skutočnosti a predložené dôkazy jednoznačne vyvracajú, že by na zásielku nereagovala, i to, že jej výzva
bola doručená dňa 22.7.2023 (sobota) ako uviedol súd prvej inštancie. Žiadne oznámenie o uložení
zásielky dňa 22.7.2023 od pošty nedostala a v tejto súvislosti
s doručovaním
zásielok Slovenskou poštou poukázala na svoju negatívnu skúsenosť. Vzhľadom na jej zhoršujúci sa
zdravotný stav, vyžadujúci pravidelný liečebný pobyt
v zahraničí, dňa 25.6.2019 podala
na Slovenskú poštu žiadosť o elektronické oznamovanie zásielok. Dňa 3.7.2023, počas jej pobytu v
zahraničí, Slovenská pošta namiesto elektronického oznámenia výzvy, doručila do jej poštovej schránky
listové oznámenie o uložení zásielky, o čom sa dozvedela náhodne od svojho brata, ktorý pri návšteve jej
bytu vybral zo schránky uvedené oznámenie. Nemohla sa z objektívnych dôvodov, o ktorých informovala
prvoinštančný súd, dozvedieť o obsahu výzvy, teda čo a ako má v podanej žalobe opraviť a ani na obsah
výzvy ani reagovať, tieto nedostatky sú jej doteraz neznáme. Ďalej dala do pozornosti, že jej súd prvej
inštancie po jej žiadosti opätovne nedoručil výzvu, ani sa o to nepokúsil a žalobu rovno odmietol. Takýto
postup prvoinštančného súdu považuje za nesprávny, nezákonný,
v rozpore s ústavnoprávnymi
princípmi (predovšetkým s princípom zákazu „Denegatio iustitiae”) a princípmi Civilného sporového
poriadku (najmä s čl. 2 ods. 1 a čl. 3 C.s.p.),
v dôsledku čoho došlo
k porušeniu jej práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. V tejto súvislosti dala do pozornosti
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Listinnými
dôkazmi pripojenými k odvolaniu preukázala, že v čase doručovania výzvy sa nezdržiavala v mieste
svojho bydliska na Slovensku. Z dôvodu absolvovania dlhodobého liečebného procesu, ktorý trval od
júna 2023, sa aj v čase doručovania zásielky s výzvou zdržiavala v prenajatom byte vo Viedni, preto
e-mailom zo dňa 13.7.2023 žiadala súd prvej inštancie o opätovné zaslanie predmetnej zásielky, čo
neurobil. V dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu prvej inštancie nemohla postupovať v zmysle
ustanovenia § 129 ods. 4 C.s.p., čo podľa nej predstavuje fatálny zásah do jej práv, najmä do práva na
spravodlivý proces. Ak by včas disponovala výzvou, do uplynutia lehoty na podanie odvolania mohla
žalobu opraviť, prípadne doplniť a jej právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces by boli garantované.
Dala do pozornosti rozdielny postup súdu vo veci č.k. 16 C 67/2017-216. Ďalej uviedla, že súd je povinný
posielať písomnosti sporovej strane opätovne, najmä v tom prípade, keď si sporová strana z objektívnych
dôvodov nemôže písomnosť (v tomto prípade výzvu) prevziať. V tomto prípade však takto prvoinštančný
súd nepostupoval a tak je jeho postup v rozpore s princípom právnej istoty (čl. 2 C.s.p.), keďže v dvoch
rôznych konaniach súd aplikoval pri doručovaní výziev odlišný procesný postup. Poukázala ešte na to,
že prvoinštančný súd rozhodol o odmietnutí žaloby napadnutým uznesením po vyše šiestich rokoch od
doručenia žaloby, čo je podľa jej názoru v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 17
C.s.p. Záverom zhrnula, že súd prvej inštancie bol povinný opätovne doručovať písomnosti sporovej
strane najmä v prípade nemožnosti prevzatia písomnosti sporovou stranou z objektívnych dôvodov
(ktoré v tomto prípade nastali), dodržiavať princípy zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a Civilného
sporového poriadku, prerokovať vec bez zbytočných prieťahov zohľadňujúc právo na spravodlivý proces
zakotvené v čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá
a konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán
sporu, ako aj iných osôb. Odvolaciemu súdu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Odvolací súd preskúmal vec [§ 379, § 380, § 385 ods. l zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový
poriadok), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je nedôvodné
5.1. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa (pôvodne ako žalobkyňa v II. rade, keď žalobkyňa v I. rade - Z.
po začatí konania zomrela a konanie voči nej bolo uznesením zo dňa 12.10.2022, č.k. 16 C 67/2017-216,
zastavené) sa podaním, označeným ako žaloba, doručenou súdu dňa 21.11.2017 domáhala, aby súd:

1. uložil povinnosť žalovanej
v II. rade zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 434,99 €; 2.
uložil povinnosť žalovanej v II. rade vydať v roku 2015 zaplatený čip od brány bytového domu na K. XX;
3. uložil povinnosť žalovanej v II. rade vydať kľúč od pivnice prináležiacej k bytu č. XX na 6. poschodí a
vydať osobné veci uložené v pivnici, ktoré zadržiava žalobkyni v 1. rade od roku 2015;
4.
vymazal zákonné záložné právo v prospech žalovaného v I. rade z listu vlastníctva č. XXXX; 5. zrušil
všetky neplatné uznesenia; 6. nariadil žalovanému v I. rade, aby vrátil neoprávnene posunuté priečky
v pivniciach na ich pôvodné miesta; 7. potvrdil oprávnenosť p. X. sprevádzať žalobkyňu v 2. rade ako
poradca na schôdzach SVB a pri nahliadaní do dokumentov a vyjadrovať sa k témam a nedostatkom
SVB, pričom žalovaný v I. rade je povinný to rešpektovať a neklásť mu prekážky; 8. potvrdil zrušenie
žalovaného v I. rade, pretože nie je oprávnený vykonávať správcovskú činnosť; 9. nariadil, aby škody,
ktoré volené orgány žalovaného v I. rade spôsobili žalobkyniam a ostatným vlastníkom boli zosobnené a
boli povinní ich nahradiť tí, ktorí ich spôsobili a nie všetci vlastníci SVB s tým, že ako volené orgány SVB
nebudú ochotné škody dobrovoľne uhradiť, budú od nich vymáhané exekučne; 10. uložil žalovanému v I.
rade povinnosť žalobkyniam sprístupniť na nahliadnutie všetky požadované doklady žalovaného v I. rade
v origináloch a umožniť im zhotovenie fotokópií a fotografií, ako dôkazný materiál pre súdne konanie.
5.2. Vzhľadom k tomu, že podanie nespĺňalo všetky zákonom predpísané náležitosti žaloby, súd prvej
inštancie vyzval správne žalobkyňu uznesením zo dňa 19.6.2023,
č.k. 16 C 67/2014-233,
na doplnenie podania v zmysle § 129 C.s.p, a to žalobného návrhu, každého osobite tak, aby bol určitý,
zrozumiteľný a vykonateľný, teda ju poučil ako má podanie doplniť a aj ju poučil podľa ustanovenia §
129 ods. 3 C.s.p. o tom, že ak v lehote určenej súdom vady podania neodstráni, súd podanie odmietne;
žalobkyňa si uvedené uznesenie neprevzala v odbernej lehote (č.l. 239 spisu).
6.1.Podľa § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti,
v podaní
sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
6.2. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
6.3. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p., v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
6.4. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
6.5. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.
6.6. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.
6.7. Podľa § 132 ods. 3 C.s.p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
7. Odvolací súd poukazuje na to, že procesný nárok je tvorený jednak predmetom nároku, ktorý
je v podstate formulovaný v žalobnej žiadosti ako požadovaný enunciát predpokladaného súdneho
rozhodnutia a jednak základom nároku, ktorý obsahuje právne významné skutočnosti, na ktorých
žalobca zakladá svoj žalobný návrh. Žalobca teda musí v konaní nielen uviesť žalobný petit, ale musí
tvrdiť právne rozhodné skutočnosti, na ktorých základe sa domáha, aby súd jeho žalobe vyhovel. Údaj
o tom, čoho sa žalobca domáha (tzv. žalobný petit), je nezrozumiteľný alebo neurčitý, ak vymedzenie
práv a nim zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých bolo urobené tak, že sa nedá vyvodiť o
aké práva a povinnosti vôbec ide a prevzatie takého petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za
následok jeho nevykonateľnosť.
8. Predpokladom postupu súdu podľa § 129 ods. 3 C.s.p. (odmietnutie podania), je okrem výzvy vo
forme uznesenia, ktorým sa strana sporu vyzýva na opravu alebo doplnenie nesprávneho, neúplného
alebo nezrozumiteľného podania v súdom určenej lehote (§ 128
ods. 1, ods. 2 C.s.p.)
skutočnosť, že daná strana sporu ani po doručení výzvy súdu neodstránila vytýkané vady žaloby, pre
ktoré nie je možné v konaní pokračovať.
9. Odvolací súd sa stotožnil so správnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, že žalobkyňa vady podania (žaloby) v zmysle uznesenia č.k. 16 C

67/2017-233, neodtránila, pričom podanie, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť podaním vo veci
samej trpí takými nedostatkami, pre ktoré nie je možné pokračovať v konaní.
10. Tvrdenia žalobkyne v odvolaní, že si nemohla uznesenie (výzvu), ktorým bola vyzvaná na
odstránenie vád žaloby prevziať z dôvodu absolvovania liečebných procesov mimo územia Slovenskej
republiky a že žiadne oznámenie o uložení zásielky od pošty nedostala, odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodné. Zásielka - uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 19.6.2023, č.k. 16 C 67/20177-233,
ako vyplýva z informácie o doručovaní tohto uznesenia (č.l. 239 spisu), bola podaná na pošte dňa
28.6.2023, dátum prvého pokusu o doručenie dňa 30.6.2023, dátum opakovaného pokusu o doručenie
dňa 3.7.2023, kedy aj zásielka bola uložená a dátum doručenia/zistenia dôvodu nedoručenia dňa
21.7.2023. Je pravdou, že žalobkyňa požiadala súd prvej inštancie e-mailom zo dňa 12.7.2023 o
opätovné doručenie zásielky a zároveň sa za jej neprevzatie ospravedlnila z dôvodu absolvovania
viacerých zdravotných úkonov v zahraničí, kde je zdravotne poistená s tým, že lekárske potvrdenia
doloží dodatočne (č.l. 237 spisu). Prvoinštančný súd na uvedenú žiadosť žalobkyne reagoval e-mailom
zo dňa 18.7. 2023 a dňa 21.7.2023 tak, že podľa ich informácií sa zásielka mala stále nachádzať na
pošte, keďže sa mu nevrátila ako nedoručená a že ju ohľadom doručovania uznesenia budú informovať
(č.l. 238 spisu).
11. Odvolací súd má na základe uvedeného za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak
nedoručoval žalobkyni uznesenie o odstránení vád podania opätovne, pretože žalobkyňa skutočnosť,
že si nemohla predmetnú zásielku prevziať z dôvodu absolvovania liečebného procesu mimo územia
Slovenskej republiky žiadnym spôsobom nepreukázala, napriek tomu, že v e-maili zo dňa 12.7.2023
uviedla, že lekárske potvrdenia doloží dodatočne. Prvoinštančný súd potom považoval správne za
doručenú predmetnú zásielku, aj napriek tomu, že sa žalobkyňa o jej doručení nedozvedela, nakoľko
nepreukázala, že by sa v čase doručovania zásielky nezdržiavala v mieste svojho bydliska, resp. v
mieste kde jej mali byť zásielky doručované a na základe toho, že podanie nedoplnila, správne podanie
odmietol. Skutočnosť, že žalobkyňa neobdržala žiadne oznámenie o uložení zásielky od pošty, nemožno
klásť za vinu súdu prvej inštancie, pretože takáto povinnosť nie je v kompetencii súdu, ale príslušnej
pošty. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobkyne o porušení
jej práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces za nedôvodnú. Odvolací súd dodáva, že žalobkyňa
ani v odvolacom konaní neodstránila vytýkané vady podania zo strany súdu prvej inštancie, keďže sa
v odvolaní vôbec nevyjadrila k jednotlivým žalobným nárokom a tak jej odvolací dôvod v zmysle § 365
ods. 1 písm. g/ C.s.p. považoval odvolací súd za nedôvodný.
12. K odvolacej námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie rozhodol o odmietnutí jej podania až
po vyše šiestich rokoch od podania žaloby, preto považuje jeho konanie v rozpore s čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 17 C.s.p. odvolací súd dôvodí, že nie je oprávnený posudzovať či
vec bola prejednaná v primeranej lehote, teda či došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko túto právomoc má iba Ústavný súd Slovenskej republiky.
Odvolací súd napriek uvedenému konštatuje, že prvoinštančný súd vo veci od podania „žaloby“ vo
veci konal. Pôvodne obe žalobkyne sa podaním doručeným súdu dňa 21.11.2017 domáhali okrem veci
samej aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.12.2017,
č.k.
16 C 67/2017-7 odmietol, na základe ich odvolania Krajský súd v Bratislave uznesením zo
dňa 21.2.2018, č.k. 15 Co 37/2018-56, napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil. Ďalej súd
prvej inštancie rozhodoval o návrhu pôvodne žalovanej žalobkyne v 1. rade o oslobodenie od súdnych
poplatkov (uznesenie zo dňa 30.8.2018, č.k. 16 C 67/2017-111) a vyzýval ju na odstránenie vád podania
označeného ako odvolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave (č.l. 114 spisu). Následne
bolo prvoinštančnému súdu oznámené, že voči žalobkyni v 1. rade sa vedie konanie o obmedzenie jej
spôsobilosti na právne úkony, z dôvodu ktorého vykonával súd prvej inštancie úkony v tomto smere.
Ďalej zistil, že žalobkyňa v 1. rade dňa 14.12.2018 zomrela a tak pokračoval v konaní s jej dedičom (č.l.
180 spisu) a nakoniec voči nej bolo konanie zastavené (č.l. 216 spisu). Z uvedeného je zrejmé, že súd
prvej inštancie vo veci od podania oboch žalobkýň vo veci konal.
13. K odvolacím námietkam žalobkyne o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§
365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu ako výsledok hodnotenia
dôkazov, by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov
jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia §
191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z
hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a
len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad §
192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje
najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozhodnutí upravených v ustanovení § 220 ods. 2 a § 236
C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä
základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový
stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Okolnosti namietané
žalobkyňou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok
úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou
prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby
sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
14. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa
na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za
úplne a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
15. Žalobkyňa po doručení uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bola vyzvaná na odstránenie vád
podania - žaloby, neodstránila vytýkané vady podania, a to ani v odvolacom konaní. Z podania žalobkyne
jednoznačne nevyplýva čoho sa v konaní domáha, petit je neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný,
takže podanie obsahuje vady, pre ktoré nie je možné v konaní pokračovať. Prvoinštančný súd rozhodol
vo veci správne, keď neúplné podanie (neúplnú žalobu) žalobkyne odmietol, z dôvodu ktorého odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.
potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l v spojení s § 255 ods.
1 a čl. 4 C.s.p. a žalovaným v I. a II. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
aj keď boli v odvolacom konaní úspešní, trovy odvolacieho konania im nevznikli (nebolo im doručované
odvolanie žalobkyne).
17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393
ods. 2 C.s.p.).