{"guid": "4b5cd2a3-23a4-46a3-95e4-256bd6642271:1bf5b3e1-10c1-4766-a88b-7e8865aa447d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1419203528.1", "spisova_znacka": "2Cob/152/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/152/2022 z 11. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. júna 2024, sp. zn. 2Cob/152/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1419203528.1", "identifikacne_cislo": "1419203528", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2024-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "nazov": "§ 269 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "nazov": "§ 369 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-2", "nazov": "§ 369 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-269", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-369", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1bf5b3e1-10c1-4766-a88b-7e8865aa447d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1419203528.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1419203528.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1419203528.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/152/2022\n1419203528\n11. 06. 2024\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2024:1419203528.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: QSR24h Slovakia\ns.r.o., Bratislavská 28A, 841 06 Bratislava, IČO: 36 702 641, zastúpený: FAIRSQUARE advokátska\nkancelária s. r. o., Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Polycomb\nGmbH, Klaus-Aepfelbach-Straße 5, 986 73 Auengrund, Nemecko, IČO: Jena HRB 303648, zastúpený:\nKVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., advokátska kancelária, Apollo Business Center II,\nblok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 6.414,10 Eur s príslušenstvom,\no odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14Cb/95/2019-188 zo dňa\n18.5.2022 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14Cb/95/2019 - 188 zo dňa\n18.5.2022 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o\nvýške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi\nsumu 6.414,10 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.414,10 Eur od 26.03.2019\ndo zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a\nto všetko v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a žalobca má voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.\n2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd vydal vo\nveci európsky platobný rozkaz a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6.414,10 Eur s\npríslušenstvom, z titulu neuhradenia časti ceny za poskytnuté služby, fakturovanej faktúrou č. SK\n2019/0097, vo výške 8.355,71 Eur, splatnej dňa 22.02.2019. Žalovaný z tejto sumy uhradil dňa\n25.03.2019 sumu vo výške 1.941,61 Eur.\n3. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.02.2020\nuviedol, že žalobca nepredložil súdu relevantné podklady a podanie žaloby žalovaný vnímal ako účelový\npostup žalobcu, spočívajúci v účelovom opomenutí predloženia rozhodných podkladov pre rozhodnutie\nvo veci. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle obchodných podmienok žalobcu, konkrétne z čl. 6 vyplýva,\nže pre daný obchodný vzťah je rozhodné právo Nemeckej spolkovej republiky, pričom právomoc na\nprípadné prejednanie sporu medzi zmluvnými stranami je zmluvne daná súdu v Heilbronn. Žalovaný tiež\nnamietol to, že v zmysle dojednania medzi stranami sporu bola dohodnutá cena za jeden kontajner vo\nvýške 16,- Eur, pričom jeden kontajner predstavoval súbor jednotlivých boxov (15 až 24). Žalobca mal\n\nodlišne od dohody fakturovať nad rozsah poskytnutej služby, keď namiesto počtu kontajnerov uviedol\npočet jednotlivých boxov a takto nesprávne uvedenému počtu násobil dohodnutou cenou 16,60 Eur za\nkontajner. Žalovaný preto uhradil len časť fakturovanej ceny, a to vo výške, na ktorú žalobcovi skutočne\nvznikol nárok.\n4. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že žalobca v replike uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou\nžalovaného ohľadom fakturácie nad rozsah poskytnutých služieb, keďže v zmysle zmluvy o službách\nbola dohodnutá suma nákladov za logistiku vo výške 16,66 Eur za box, teda ani suma 16,- Eur za\nkontajner, ani suma 16,60 Eur za 1 box. Na faktúre je síce uvedená suma 16,66 Eur za kontajner\n(Behälter), avšak tento pojem zodpovedá pojmu box, ktorý je uvedený v zmluve. Na fotodokumentácii\npredloženej žalovaným je viditeľná paleta, na ktorej je 15 boxov, resp. kontajnerov, pričom každý je\noznačený štítkom s konkrétnou referenciou. Z logistických (skladovacích) dôvodov sú všetky diely\nrozdelené do boxov/kontajnerov/Behältrov, ktoré majú štandardné rozmery, pričom každý z nich je\nidentifikovateľný práve podľa uvedenej referencie. Na logistickej úrovni sa uvažuje iba o boxoch/\nkontajneroch/Bahältroch, a to, koľko sa ich nachádza na 1 palete je irelevantné, nakoľko to okrem štádia\nprepravy nemá žiaden význam. Pri prevzatí zákazky žalobcom, tento nemal vedomosť o tom, koľko\nbolo paliet a koľko boxov/kontajnerov/Behältrov bolo na paletách umiestnených pre účely ich prepravy\nna miesto, na ktorom boli poskytnuté služby, nakoľko táto časť je plne pod kontrolou poskytovateľa\nlogistických služieb, avšak žalobca má vždy presnú informáciu o počte boxov/kontajnerov/Behältrov,\npodľa ktorých má presnú informáciu o rozsahu poskytovaných služieb. Z uvedeného teda podľa žalobcu\nnie je zrejmé, z čoho vychádzal žalovaný keď argumentuje údajne dohodnutou cenou 16,- Eur za\nkontajner alebo paletu.\n5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedka - S. X. a oboznámením sa s\nlistinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: Zmluva o službách zo dňa 18.01.2019 (v spise na č. l.\n14; preklad na č. l. 74, faktúra č. SK 2019/0097 (č. l. 15), obraty na účte (Kontoumsätze) (č. l. 16; preklad\nna č. l. 78), Všeobecné obchodné podmienky - www.qsr- group.de <http://www.qsr-group.de> (č. l. 61;\npreklad na č. l. 117), fotodokumentácia (č. l. 62), list žalovaného zo dňa 25.03.2019 (č. l. 63; preklad na\nč. l. 94), Všeobecné obchodné podmienky QSR24h Slovakia, s.r.o. (č. l. 105), emailová komunikácia\n(č. l. 155 - 159), krycí list (č. l. 160), denný report zo dňa 23.01.2019 (č. l. 161), priebežná správa zo\ndňa 18.01.2019 - 23.01.2019 (č. l. 162).\n6. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z nasledovného skutkového stavu: Žalobca poskytol\nžalovanému na základe Zmluvy o službách zo dňa 18.01.2019 službu sortovania, za ktorú následne\nfaktúrou č. SK2019/0097 splatnou dňa 22.02.2019 vyfakturoval cenu za dodanie služby vo výške\n8.355,71 Eur. Žalovaný dňa 25.03.2019 zaplatil časť fakturovanej sumy vo výške 1.941,61 Eur. Zvyšok\nfakturovanej sumy neuhradil z dôvodu, že sumu 16,66 Eur platil za jednu prepravnú jednotku a nie\nstohovaciu prepravku. Preto ma za to, že za služby, ktoré mu boli dodané, uhradil celú sumu.\n7. Súd prvej inštancie posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona: článok\n7 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o\nprávomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, § 269 ods. 2, § 365,\n§ 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.\n8. Nakoľko žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal právomoc slovenských súdov vo veci konať,\nsúd prvej inštancie sa primárne musel vysporiadať s touto námietkou. Z predložených listinných dôkazov\nmal súd za to, že má právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Súd pritom vychádzal hlavne zo samotnej\nZmluvy o službách zo dňa 18.01.2019, ktorá bola uzavretá prostredníctvom formulára, ktorý sa nachádza\nna webovej stránke www.QSR24h.sk, <http://www.qsr24h.sk/> pričom odkaz na túto internetovú stránku\nsa nachádza aj priamo v záhlaví predmetnej zmluvy a na tejto stránke v dokumentoch na stiahnutie,\npod prvou položkou sa nachádza formulár na uzatvorenie predmetnej zmluvy, a to pre prípad potreby\naj v nemeckom jazyku. Na danej stránke sa nachádzajú aj Všeobecné obchodné podmienky QSR24h\nSlovakia, s.r.o. (t.j. žalobcu), zo dňa 21.09.2017, teda platné aj v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o\nslužbách, ktoré v konaní ako listinný dôkaz predložil aj žalobca. V zmysle článku 8 týchto všeobecných\nobchodných podmienok, vzájomné vzťahy medzi objednávateľom a QSR24h, ktoré nie sú výslovne\nupravené v týchto obchodných podmienkach alebo v osobitnej písomnej zmluve sa riadia právom\nSlovenskej republiky, najmä príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a\n\nna prejednanie akýchkoľvek sporov vzniknutých z právnych vzťahov, vyplývajúcich z týchto obchodných\npodmienok alebo v súvislosti s nimi budú príslušné súdy Slovenskej republiky.\n9. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázanú dôvodnosť žaloby. Poukázal\nna to, že medzi stranami sporu nebola sporná ich spolupráca a samotné poskytovanie služieb žalobcu\npre žalovaného. Sporné bolo či žalobca správne fakturoval poskytnutú službu a či boli vyfakturované\nslužby tak, ako boli žalovaným objednané a dodané.\n10. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami sporu\nbola uzatvorená dňa 18.01.2019 zmluva o službách, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému\nobjednané služby. Žalobca poskytnuté služby fakturoval faktúrou č. SK2019/0097, vo výške 8.355,71\nEur. Žalovaný z predmetnej faktúry uhradil dňa 25.03.2019 sumu 1.941,61 Eur, pričom v liste zo dňa\n25.03.2019 žalobcovi oznámil, že sumu 16,66 Eur platil za jednu prepravnú jednotku, nie za jednu\nstohovaciu prepravku. Súd zo zmluvy zistil, že sumou 16,66 Eur/box mali byť fakturované náklady\nza logistiku. Z faktúry č. SK2019/0097 vyplýva, že žalobca fakturoval sumu 6.880,58 Eur za 413\nkusov kontajnerov/Behälterov (413 x 16,66 Eur). Nakoľko medzi stranami sporu bolo sporné, či ide v\nprípade slov kontajner, box, paleta, Behälter o rozdielne pojmy, alebo o synonymá a či mohlo dôjsť k\nnedorozumeniu, prípadne dodaniu a fakturácii inej služby ako bola objednaná, súd vykonal dokazovania\nvýsluchom svedka, S. X., ktorý ako zamestnanec žalobcu ozrejmil podstatu objednávky, ako aj dodanej\nslužby tzv. sortovania. Z výpovede svedka mal súd za ozrejmené to, že pojmy box, Behälter, kontajner\nalebo paleta sú synonymá a ide o to isté. To, že bola na objednávke cena za box a na faktúre cena za\nkontajner, je len internou chybou žalobcu v systéme, že tieto slová nie sú rovnaké. Svedok tiež uviedol, že\nžalovaný nikdy pojmové ani iné rozpory pri dodaní služby nenamietal, ani nežiadal o vysvetlenie, pričom\nslužby boli poskytnuté štandardne. Z výpovede svedka ako aj z emailovej komunikácie medzi stranami\nsporu mal súd za preukázané, že svedok vec komunikoval priamo so žalobcom prostredníctvom pani G.,\nktorej poskytoval informácie pri štarte zákazky ako aj následne, keď jej posielal reporty z poskytovanej\nslužby vo forme HTML odkazov. Z výpovede svedka navyše vyplýva, že k omylu ohľadne objednanej,\nposkytnutej a fakturovanej služby dôjsť nemohlo, systémy sú veľmi striktne nastavené a podľa toho sa\npostupuje a postupovalo. Samotná fakturácia pozostávala z ceny práce a práve logistických nákladov,\nktoré žalobcovi fakturoval dodávateľ a on ich následne fakturoval bez marže žalovanému. Z uvedeného,\nako aj listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca pre žalovaného objednanú službu\nvykonal. Z listinných dôkazov síce presne nevyplýva, koľko boxov/behälterov/paliet bolo dodaných,\navšak z výpovede svedka vyplýva, že toto číslo na reportoch ani presne uvádzané nie je, býva tam\nuvedený len počet sortovaných dielov, avšak systém je nastavený tak, že následne dodávateľ tento\npočet vyfakturuje a oni to fakturujú následne zákazníkovi. Preto mal súd za to, že nemohlo prísť k\nnedorozumeniu spočívajúcemu v nesprávnom výklade pojmov, prípadne v nesprávnej fakturácii za\ndodanú službu.\n11. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný mal priestor po výpovedi svedka navrhnúť dôkazy\nna to, aby rozporoval a prípadne vyvrátil výpoveď svedka, keď súd stranám sporu určil lehotu 20 dní\nod výsluchu svedka na dodatočné označenie dôkazov a skutkových tvrdení, avšak žalovaný túto lehotu\nnevyužil a žiadne iné dôkazy, či už listinné, alebo výsluchy prípadných svedkov nenavrhol. Súd tak mal\nza to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a dodanie služby ako aj následnú správnosť fakturácie\npreukázal.\n12. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle článku 4 VOP zo dňa 21.09.2017, faktúry sú splatné do 30\ndní od ich vystavenia a námietky k obsahu faktúr sú po uplynutí doby splatnosti vylúčené a faktúra sa v\ntakom prípade považuje za uznanú zo strany objednávateľa. Z listinných dôkazov vyplýva, že predmetná\nfaktúra bola splatná dňa 22.02.2019, pričom žalovaný fakturáciu v lehote podľa VOP nenamietal a až v\nliste zo dňa 25.03.2019 uviedol, že zaplatil len časť faktúry, keďže mal za to, že platí len za prepravnú\njednotku a nie za stohovaciu prepravku. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný fakturáciu nenamietal včas v\nzmysle VOP, pričom ani poznámku, ktorú žalovaný žalobcovi adresoval v liste zo dňa 25.03.2019, t.j. až\npo lehote splatnosti faktúry, nie je možné hodnotiť ako relevantnú námietku k obsahu faktúry, ktorá bola\nnavyše v tom čase dávno splatná, a teda bolo ju možné považovať za uznanú zo strany žalovaného\nako objednávateľa.\n13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že žaloba bola žalobcom podaná\ndôvodne, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n\n14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.\n15. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej\ninštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.\n1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).\n16. Poukázal na to, že v rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo potrebné identifikovať\npredmet (sortovacie služby) a cenu (ktorá mala byť zaplatená za sortovacie služby). Práve pri\nidentifikovaní a najmä posudzovaní podstatných náležitostí v konaní pred súdom prvej inštancie nastal\nproblém, kedy súd prvej inštancie nesprávne posúdil a vyhodnotil jednotkovú cenu za dodávané\nslužby sortovania, resp. z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa javí, že túto neposúdil vôbec.\nMá za to, že rozsah plnenia žalobcu voči žalovanému, za ktorý sa žalobca od žalovaného domáhal\nzaplatenia žalovanej istiny, nebol v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom preukázaný,\nzdokladovaný či inak verifikovaný. Pre žalovaného je teda nepochopiteľné, akým spôsobom mohol\nkonajúci súd prvej inštancie vec relevantne právne posúdiť bez toho, aby mal preukázaný rozsah plnenia.\n17. Podľa žalovaného, odhliadnuc od nepreukázania rozsahu dodávaného plnenia, bolo sporná\nidentifikácia jednotkovej ceny odplaty, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi za (nepreukázaný) dodaný\nrozsah služieb. Z faktúry vystavenej žalobcom žalovanému, vyplýva 6 fakturačných položiek, pričom\nprvých 5 nebolo sporných, sporná bola 6. fakturačná položka, ktorá znela na zaplatenie celkovej ceny\n6.880,58 EUR a mala pozostávať z jednotkovej ceny vo výške 16,66 EUR za (žalobcom tvrdené) dodanie\npočtu 413 kontajnerov/ behälterov.\n18. Ďalej poukázal na to, že žalobca tvrdil, že pojmy: box - kontajner/behälter sú synonymá, s čím\nsa aj s poukazom na svedeckú výpoveď pána X. konajúci súd prvej inštancie nesprávne uspokojil.\nNevyhnutné je podľa neho zobrať na zreteľ skutočnosť, že pokiaľ už konajúci súd prvej inštancie dospel\nk záveru o tom, že rozhodným právom v danej veci je právo Slovenskej republiky, tak bol konajúci súd\nprvej inštancie zároveň povinný slovenské právo interpretovať podľa pravidiel štátneho slovenského\njazyka. Súd prvej inštancie však v príkrom rozpore s terminologickým významom dotknutých pojmov\n(box - kontajner/behälter) akceptoval, že sa jedná o synonymá (V ďalších obsahových častiach si\nžalovaný dovoľuje používať termín „kontajner” namiesto kontajner/behälter, nakoľko termín „kontajner“\nje nesporným slovenským prekladom termínu „behälter“). Prijatie záveru o tom, že uvedené pojmy by\nmohli byť synonymami je neprípustné, nakoľko podľa súčasného slovníka slovenského jazyka (vedenom\njazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV) predstavujú termíny „box“ a „kontajner“, dva významovo odlišné\npojmy.\n19. Uviedol, že pre rozhodnutie vo veci bolo kľúčové identifikovať a posúdiť za akú množstevnú\njednotku sa platí suma 16,66 EUR, t.j. či sa platí za určité „boxy“ alebo „kontajnery“. Objektívna potreba\nzodpovedania tejto otázky je daná podstatnými náležitosťami daného zmluvného vzťahu, t.j. posúdením\npredmetu a ceny, pričom bez určenia a posúdenia týchto náležitostí nemožno hovoriť o platnom\nuzatvorení nepomenovanej zmluvy o poskytovaní sortovacích služieb (aj s poukazom na ust. § 37 ods. 1\nOZ). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je podľa jeho názoru zrejmé, či konajúci súd prvej\ninštancie vyššie uvedenú právnu otázku jednak vyabstrahoval a následne posúdil resp. zodpovedal. Zo\nznenia napadnutého rozsudku totiž vôbec nie je zrejmé, či konajúci súd prvej inštancie pod jednotkovú\ncenu 16,66 EUR subsumoval počet boxov alebo počet kontajnerov (odhliadnuc od skutočnosti, že počet\nžiadnej z uvedených množstevných jednotiek nebol v konaní zistený). Vzhľadom k absencii vyriešenia\ntejto kľúčovej právnej otázky, nie je rozumne možné z odôvodnenia napadnutého rozsudku zistiť, akým\nspôsobom dospel konajúci súd prvej inštancie k oprávnenosti nároku žalobcu, keďže v konaní nebola\njednak ustálená povinnosť žalovaného zaplatiť jednotkovú cenu 16,66 EUR za dodanie počtu boxov\no rozsahu 413 a takisto nebola ustálená ani povinnosť žalovaného zaplatiť jednotkovú cenu 16,66\nEUR za dodanie počtu kontajnerov o rozsahu 413. Inými slovami súd prvej inštancie v konaní vôbec\nnezistil, či žalovanému boli dodávané boxy alebo kontajnery, ďalej nezistil akýkoľvek celkový počet\ndodania množstevných jednotiek a najmä nezistil, že za akú množstevnú jednotku mala byť uhrádzaná\njednotková cena vo výške 16,66 EUR.\n\n20. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval teóriu presúvania dôkazného bremena medzi\nsporovými stranami, kedy v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne vyčítal žalovanému, že\nsvoje tvrdenia nepreukázal. Rešpektujúc teóriu presúvania dôkazného bremena, tak z neho vyplýva, že\nžalobca musí svoje právo preukazovať a následne žalovaný musí preukazovať okolnosti, ktoré právo\nžalobcu vylučujú. Aktivita žalovaného (ako pasívnej strany sporu) je však objektívne naviazaná ako\nreakcia na prvotnú dôkaznú aktivitu žalobcu, vzhľadom k tomu, že žalobca nepredložil jediný dôkaz o\nrozsahu poskytnutého plnenia, tak od žalovaného nebolo možné spravodlivo očakávať aby akokoľvek\nna tento stav (kedy žalobca plnenie nebol schopný preukázať) reagoval predkladaním dôkazov.\n21. Žalovaný tiež namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces a to v dôsledku nedostatočného\na arbitrárneho odôvodnenia napadnutého rozsudku v rozhodujúcich právnych otázkach, pričom podľa\nkonštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít je právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nintegrálnou súčasťou práva na spravodlivý súdny process. Právo na určitú kvalitu súdneho konania,\nktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z\naspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť\nvšeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (I. ÚS\n46/05).\n22. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu\nzamieta, resp. napadnutý rozsudok zruší a vec vráti na ďalšie konanie.\n23. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.\n24. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods.\n3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 4.6.2024. Po\noboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru,\nže odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.\n25. Podľa § 387 ods. 2 a 3 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v\nkonaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.\nOdvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n26. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na\nzáklade vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých\ndôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený\nskutkový stav správne právne posúdil. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím\nnámietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody:\n27. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy\n6.414,10 Eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o službách zo dňa 18.1.2019 (ďalej iba Zmluva), na\nzáklade ktorej žalobca poskytol žalovanému objednané služby. Žalobca poskytnuté služby fakturoval\nfaktúrou č. SK2019/0097, vo výške 8.355,71 Eur, pričom žalovaný z predmetnej faktúry uhradil dňa\n25.03.2019 sumu 1.941,61 Eur. V liste zo dňa 25.03.2019 žalovaný žalobcovi oznámil, že sumu\n16,66 Eur platil za jednu prepravnú jednotku, nie za jednu stohovaciu prepravku. Žalovaná suma\nteda predstavuje neuhradenú časť faktúry, ktorou žalobca fakturoval sumu 6.880,58 Eur za 413 kusov\nkontajnerov/Behälterov (413 x 16,66 Eur). Medzi stranami sporu bolo sporné, či cena 16,66 Eur mala\nbyť účtovaná za kontajner/Behälter, ako je uvedené vo faktúre alebo za box, ako je uvedené v Zmluve.\nSúd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním: výsluchom svedka - S. X. a oboznámením sa s\nlistinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: Zmluva o službách zo dňa 18.01.2019 (v spise na č. l.\n14; preklad na č. l. 74, faktúra č. SK 2019/0097 (č. l. 15), obraty na účte (Kontoumsätze) (č. l. 16; preklad\nna č. l. 78), Všeobecné obchodné podmienky - www.qsr- group.de <http://www.qsr-group.de> (č. l. 61;\npreklad na č. l. 117), fotodokumentácia (č. l. 62), list žalovaného zo dňa 25.03.2019 (č. l. 63; preklad na\n\nč. l. 94), Všeobecné obchodné podmienky QSR24h Slovakia, s.r.o. (č. l. 105), emailová komunikácia (č.\nl. 155 - 159), krycí list (č. l. 160), denný report zo dňa 23.01.2019 (č. l. 161), priebežná správa zo dňa\n18.01.2019 - 23.01.2019 (č. l. 162) k záveru, že ak bola na objednávke (zmluve) uvedená jednotková\ncena za box a vo faktúre jednotková cena za kontajner, išlo len o internú chybu v systéme (žalobca\nnepoužil rovnaký pojem) a tieto pojmy sú synonymá.\n28. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne\nposúdil a vyhodnotil jednotkovú cenu za dodávané služby sortovania a že pri určovaní a preukazovaní\njednotkovej ceny zo strany žalobcu, nastal v konaní pred súdom prvej inštancie stav dôkaznej núdze\nna strane žalobcu.\n29. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej\nstrany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im\nzodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady\npotom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať\nskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\nStrana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet\n(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných\nnásledkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy,\nktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019\nz 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.\n20/2020, zdroj: ustavnysud.sk).\n30. V súvislosti s prejednacou zásadou a unesením dôkazného bremena odvolací súd poukazuje na\nskutočnosť, že žalobca sa na základe tvrdení v žalobe domáhal zaplatenia neuhradenej časti ceny za\nposkytnuté služby, pričom svoje tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi Zmluvou o službách zo dňa\n18.01.2019, faktúrou č. SK 2019/0097 a obratmi na účte (Kontoumsätze). Žalovaný tvrdenia žalobcu\npoprel, keď tvrdil, že žalobcovi zaplatil 16,66 Eur za jednu prepravnú jednotku a nie za stohovaciu\nprepravku, pričom sa odvolával na rozpor medzi pojmami v Zmluve a faktúre. Inými slovami žalovaný\ntvrdí, že zaplatil jednotkovú cenu 16,66 Eur za 28 kontajnerov a nie za 413 boxov, keďže má za to,\nže jednotková cena sa platí za kontajner, pričom kontajner predstavuje paletu menších boxov. Týmto\nsa podľa odvolacieho súdu stalo sporné, či žalobca správne fakturoval jednotkovú cenu za poskytnuté\nslužby, keď v zmluve je uvedená jednotková cena za box a vo faktúre jednotková cena za kontajner/\nBehälter. Z obrany žalovaného vyplynulo, že nepoprel poskytnutie služieb, ale tvrdil, že je rozdiel\nmedzi boxom a kontajnerom, pričom ak obdržal 28 kontajnerov (prepravných jednotiek), nie je možné\nfakturovať počet (množstvo) 413.\n31. Na preukázanie, že fakturované bolo správne 413 kontajnerov, pričom tento pojem bol pre účely\nfakturácie zhodný s pojmom box uvedeným v Zmluve, navrhol žalobca ako dôkaz výsluch svedka S. X.,\ntechnického riaditeľa žalobcu. Svedeckou výpoveďou bolo preukázané, že žalobca služby dodal, pričom\nsamotná fakturácia pozostávala z ceny práce a logistických nákladov, ktoré žalobcovi fakturuje provider\na žalobca ich refakturuje zákazníkovi. Svedok vypovedal, že vo veci komunikoval s p. G., ktorá bola\nkomunikačný partner zákazníka (žalovaného) a ktorej boli zaslané reporty. Svedok vysvetlil, že pojmy\nbox, kontajner/Behalter sú synonymá a chybou v internom systéme nebol použitý ten istý pojem vo\nfaktúre ako Zmluve. Iné dôkazy stranami sporu neboli navrhnuté, preto súd prvej inštancie tento dôkaz v\nspojení s listinnými dôkazmi vyhodnotil a dospel k správnemu skutkovému záveru, že žalobca preukázal\noprávnenosť fakturovanej ceny. Žalovaný, ak mal za to, že napriek listinným dôkazom a svedeckej\nvýpovedi neexistuje nárok žalobcu, mal možnosť navrhnúť dôkazy na svoje tvrdenia, pretože ako už\nbolo uvedené, každá strana nesie nepriaznivé dôsledky za nepreukázanie svojich tvrdení. Odvolací súd\nnesúhlasí s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne preniesol dôkazné bremeno na\nžalovaného. Súd postupoval správne, keď na sporné skutkové okolnosti vypočul navrhnutého svedka a\ntento dôkaz vyhodnotil v spojení s listinnými dôkazmi. Vypočutý svedok podľa odvolacieho súdu odstránil\nrozpory, vypovedal k okolnostiam uzatvorenia Zmluvy, potvrdil, že služby boli v dohodnutom rozsahu\nposkytnuté a vysvetlil mechanizmus poskytovania služieb. Žalovaný ak mal za to, že zmluva nebola\ndojednaná spôsobom ako vypovedal svedok, mal možnosť navrhnúť výsluch svedka, resp. iné dôkazy\nna svoje tvrdenia. Svedok vo svojej výpovedi označil osobu, s ktorou komunikoval pri uzatvorení zmluvy,\npričom žalovaný napriek poskytnutiu lehoty (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 16.3.2022) žiadne\ndôkazy na svoje tvrdenia nenavrhol.\n\n32. V súvislosti s presúvaním dôkazného bremena odvolací súd, vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010, ktoré cituje žalovaný v odvolaní, uvádza, že v prejednávanej veci\nnenastala situácia, že by žalobca nebol aktívny a nepredkladal a nenavrhol žiadne dôkazy. Potom\nbola aktivita žalovaného naviazaná na dôkaznú aktivitu žalobcu a žalovaný bol povinný preukazovať\nokolnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Žalovaný sa v konaní obmedzil na tvrdenia, že žalobca\nnepreukázal, za akú množstevnú jednotku sa platí jednotková cena 16,66 Eur a neurčitosť pojmov je\npotrebné vykladať na ťarchu žalobcu.\n33. Podľa žalovaného žalobca bol ten, ktorý prezentoval prejav vôle, ktorý spočíval prvotne v dodávaní\n„boxov“ (podľa formulárovej objednávky) a následne v dodávaní „kontajnerov“ (podľa faktúry), t.j. je\nprípustný rôzny výklad množstevných jednotiek, ktoré mali byť zo strany žalobcu dodávané, pričom\nžalobca je tým subjektom, ktorý ako prvý použil oba rozdielne pojmy ako „box“, tak aj „kontajner“ , pričom\nz dôvodu podľa ust. 266 ods. 4 Obch. zák. mal konajúci súd prvej inštancie vykladať rozpor v terminológii\nna ťarchu žalobcu. Takýto postup podľa jeho názoru vyplýva priamo zo zákona a jeho použitie je určené\npráve aj na situácie, akými je táto a preto nie je rozumne pochopiteľné, čo viedlo konajúci súd prvej\ninštancie k tomu, aby sa rozhodol neaplikovať ust. § 266 ods. 4 Obch. Zák., ale namiesto toho sa pri\nrozhodovaní o kľúčovej parciálnej právnej otázke, vybral cestou odignorovania jej zodpovedania, resp.\npri jej (ne)zodpovedaní vychádzal zo svedeckej výpovede svedka, ktorého postavenie nemalo a ani\nnemohlo mať žiadnu relevanciu k posudzovaniu takejto parciálnej otázky.\n34. V súvislosti s odvolacou námietkou uvedenou v predchádzajúcom odseku odvolací súd opätovne\npoukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie vymedzil správne ako spornú okolnosť, či pojmy box\na kontajner sú zhodné a či žalobca správne fakturoval za dodané služby. Žalovaný mal za to, že\ntento pojem, pripúšťajúci rôzny výklad treba vykladať na ťarchu žalobcu a súd nemal vychádzať iba zo\nsvedeckej výpovede.\n35. Contra proferentem je princíp zmluvnej interpretácie, podľa ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia,\nči celé ustanovenia použité pri formulovaní zmluvy, vykladať v neprospech (na ťarchu) tej zmluvnej\nstrany, ktorá tento pojem použila po prvý raz, resp. na ťarchu strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do\nobsahu zmluvy. Princíp contra proferentem slovenský právny poriadok upravuje ako špeciálne výkladové\npravidlo v Obchodnom zákonníku <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=30&p=1015179&f=2> a jeho\npoužitie prichádza do úvahy iba vtedy, ak nemožno dosiahnuť výklad prejavu vôle podľa tých\nvýkladových pravidiel, ktoré majú z hľadiska systematiky právnej úpravy prednosť.\n36. Osobitosťou obchodnoprávnej úpravy výkladu prejavu vôle je stanovená hierarchia (usporiadanie)\njednotlivých výkladových princípov (princíp uvedený v konkrétnom odseku má prednosť pred princípom,\nktorý nasleduje za ním, t. j. princíp uvedený v prvom odseku má prednosť pred princípom uvedeným\nv druhom odseku, atď.):\ni. zohľadňuje sa úmysel konajúcej osoby, a to za predpokladu, že bol tento známy druhej strane: „Prejav\nvôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený,\nznámy alebo jej musel byť známy;“\nii. pokiaľ nie je možné vychádzať zo znalosti úmyslu konajúcej osoby (ad i.), vykladá sa prejav vôle\npodľa „významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený.\nVýrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku\nprikladá.“\nPri oboch vyššie uvedených spôsoboch výkladu je potrebné taktiež zohľadniť:\niii. všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovaní, ktorých výsledkom bolo uzatvorenie\ntej ktorej zmluvy, a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj ich následného správania za\npredpokladu, že to povaha veci pripúšťa;\niv. až keď ani po dôslednom zvážení a použití uvedených výkladových pravidiel a postupov obsah prejavu\nvôle nie je dostatočne určitý, nastupuje princíp contra proferentem.\n37. Vychádzajúc z uvedeného je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie nemohol vykladať rozpor\nv terminológii na ťarchu žalobcu bez toho, aby neuplatnil citované výkladové pravidlá, t.j. aby najskôr\nnezisťoval okolnosti uzatvorenia Zmluvy. Správne pritom vychádzal z vykonaného dokazovania a keďže\nžalovaný na výklad vôle žiaden dôkaz nenavrhol, súd prvej inštancie rešpektujúc prejednaciu zásadu a\ndôkazné bremeno dospel k správnemu záveru, že žalobca preukázal fakturovanie objednanej a dodanej\nslužby. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa vysvetlenia (definície) pojmov box a kontajner podľa\n\npravidiel slovenského jazyka, odvolací súd uvádza, že prioritné bolo zisťovať prejav vôle, čo tým strany\npri uzatváraní Zmluvy mysleli a či mohlo dôjsť k nejakému omylu. Ako už bolo uvedené, žalovaný žiaden\ndôkaz na svoju obranu nenavrhol.\n38. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie\nje nedostatočne odôvodnený a arbitrárny. Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS\n115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie\n(čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I.\nÚS 241/07).\n39. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol\nrozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci,\nvýsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový\nstav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať\nza nepreskúmateľný, keď súd prvej inštancie vymedzil sporné a nesporné skutočnosti a so spornými\notázkami sa vysporiadal. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným\nsúdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).\n40. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je\nvecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu vrátane výroku o náhrade trov\nkonania potvrdil.\n41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.\nÚspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu\ns tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n42. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Cb/95/2019", "guid": "1020d77a-19ad-43a7-a284-b982f15cecbb:fb2cc901-5c71-4bd8-b385-f87f8ece44c5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "1020d77a-19ad-43a7-a284-b982f15cecbb:fb2cc901-5c71-4bd8-b385-f87f8ece44c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cb/95/2019", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 14Cb/95/2019 z 24. 8. 2020", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2020-08-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1020d77a-19ad-43a7-a284-b982f15cecbb:fb2cc901-5c71-4bd8-b385-f87f8ece44c5"}], "citovane_v": []}