{"guid": "034636fb-3ed4-4fd5-91ae-55fb78f12a48:b400e9dc-da0f-45f5-bf1c-9f47da778ccb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1419204313.1", "spisova_znacka": "10Co/58/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/58/2024 z 30. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2024, sp. zn. 10Co/58/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1419204313.1", "identifikacne_cislo": "1419204313", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Frimmelová", "sudca_id": 241, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-frimmelova-241", "datum_vydania": "2024-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájom a podnájom nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-676.odsek-2", "nazov": "§ 676 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-676.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-676"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-676", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-1", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b400e9dc-da0f-45f5-bf1c-9f47da778ccb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1419204313.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1419204313.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1419204313.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/58/2024\n1419204313\n30. 09. 2024\nJUDr. Michaela Frimmelová\nECLI:SK:KSBA:2024:1419204313.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov\nsenátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto\nSlovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti\nžalovanému: S. J., R.. XX.XX.XXXX, D. H. K. XX/A, D., o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaného proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 8. apríla 2024, č.k. 4C/66/2019-238, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť do 30 dní\nod právoplatnosti rozsudku vypratať a protokolárne žalobcovi odovzdať 1-izbový D. Č.. X/A/II. R. N., R.\nI. na B. H. K. Č.. XX/A C. D. C. D. A. I.. Č.. XXXX N. na N. N.. Č.. XXXX/XXX V. C. XXX K.X, A. N. U. N.\nO. R. O. N.. Č.. XXXX/XXX V. C. XXXX K.X, A. N. U. N. O. R., N. W. „. E.P. na J. K., R. I. C. J.. Ú.. J. C.,\nV. D. - J. C., V. D. X., U. Okresným Ú. D., J. V. na Q. Č.. XX (ďalej len „byt“). Rozhodol tiež, že žalobca\nmá nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne\nv lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia najskôr podrobne zopakoval argumentáciu sporových strán a\nkonštatoval, že Okresný súd Bratislava IV pôvodne rozhodol rozsudkom č.k. 4C/66/2019-171 zo dňa\n27.04.2023, ktorým žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Tu uviedol argumenty\nsúdu z odôvodnenia tohto prvého rozsudku, ktorý Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu\nuznesením č.k. 10Co/44/2023-218 zo dňa 28.09.2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie. Súd prvej inštancie ďalej podrobne odcitoval závery a záväzné právne názory odvolacieho\nsúdu, vyslovené v zrušujúcom uznesení. Po vrátení veci nariadil pojednávanie, na ktorom strany sporu\nopätovne vypočul, a doplnil dokazovanie v rozsahu určenom odvolacím súdom. Ustálil, že žalobca je\nvýlučným vlastníkom bytového domu I.. Č.. XXXX, C. XXA, XXB O. XXC na B. H. K., Z nájomnej zmluvy\nČ.. XX-XX-XXXX-XX-XX uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 05.05.2017 zistil, že žalobca ako\nprenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi do užívania byt prvej kategórie č. 2/A/II. nadzemné\npodlažie, pozostávajúci z 1 izby, kuchyne a základného príslušenstva, nachádzajúci sa na ulici H. K.\nC. C. Č.. XX/A. V zmysle článku III. bod 1. nájomnej zmluvy nájom bytu vznikol 01.05.2017 a bol\ndojednaný na dobu určitú - počas trvania pracovného pomeru na Mestskej polícii hlavného mesta SR\nBratislavy, maximálne do 30.04.2019. Z evidenčného listu ku dňu 01.05.2017 (príloha č. 1 k nájomnej\nzmluve) zistil, že žalovaný užíval byt o celkovej výmere 37,73 m2 za ročnú cenu nájmu 706,30 eur,\nmesačná cena nájmu bola 58,85 eur a mesačná zálohová úhrada za byt, ktorú bol žalovaný za nájom\nbytu povinný platiť žalobcovi, bola celkom v sume 112,22 eur. Z oznámenia žalobcu zo dňa 29.03.2018\n\nzistil, že žalobca so žalovaným skončil okamžite pracovný pomer podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b)\nZákonníka práce. Zo záznamu na č.l. 42 vyplýva, že dňa 29.03.2018 bolo žalovanému v prítomnosti\ntroch svedkov predložené okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré si žalovaný prečítal, s\njeho obsahom sa oboznámil a oznámil, že ho odmieta prevziať. Žalobca výzvou zo dňa 24.04.2018\nžalovaného požiadal, aby z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaného odovzdal\nprotokolárne žalobcovi byt; žalovaný túto výzvu prevzal dňa 16.05.2018. Z výzvy na odovzdanie bytu\nzo dňa 06.05.2019 zistil, že žalobca žalovaného informoval, že nájom bytu bol dohodnutý na dobu\nurčitú do 30.04.2019, že od 01.05.2019 užíva predmetný byt bez právneho dôvodu a vyzval ho na\nvypratanie a odovzdanie bytu. Žalovaný výzvu prevzal dňa 23.05.2019. Z rozhodnutia č. BA5/PPČ/\nSOC/2014/106262 zo dňa 03.04.2014, právoplatného dňa 08.04.2014, súd prvej inštancie zistil, že\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vyhovel žiadosti žalovaného o vyhotovenie preukazu\nfyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na základe lekárskeho posudku zo dňa 24.03.2014, v\nktorom bola stanovená miera funkčnej poruchy žalovaného 50 %, žalovaný je fyzickou osobou s ťažkým\nzdravotným postihnutím, nie je odkázaný na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného\nstavu sa nestanovuje. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.04.2022 vyplýva, že žalovaný poberá\ninvalidný dôchodok.\n3. Z jednotlivých ustanovení vyššie uvedenej nájomnej zmluvy Č.. XX-XX-XXXX-XX-XX uzatvorenej\nmedzi sporovými stranami dňa 05.05.2017 ustálil, že nájom bytu vzniká 01.05.2017 a dojednáva sa\nna dobu určitú - počas trvania pracovného pomeru na mestskej polícii hlavného mesta SR Bratislavy,\nmaximálne do 30.04.2019 (čl. III bod 1). Podľa čl. III bod 2 má nájomca prednostné právo na opakované\nuzavretie zmluvy o nájme bytu na 2 roky. Prenajímateľ sa zaväzuje k opakovanému uzavretiu nájomnej\nzmluvy s nájomcom na ďalšie obdobie, za súčasného splnenia nasledujúcich podmienok: a) nájomca\nokrem nájmu bytu, ktorý je predmetom zmluvy, naďalej spĺňa všetky podmienky na pridelenie nájmu\nbytu podľa príslušných právnych predpisov, b) mesačný príjem nájomcu a osôb s ním bývajúcich,\nktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu, nebude prevyšovať štyriapolnásobok\nživotného minima, vypočítaného pre nájomcu a osoby, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, pritom\nmesačný príjem sa vypočíta z príjmu za predchádzajúci kalendárny rok ako podiel tohto príjmu a\npríslušného počtu mesiacov, počas ktorých sa príjem poberá, c) počas doby nájmu nedošlo k porušeniu\npovinností nájomcu vyplývajúcich z tejto nájomnej zmluvy a príslušných právnych predpisov, a d)\nnájomca je a bude zamestnancom Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy, podľa ods. 1 tohto\nčlánku. Podľa čl. V bod 4 veta druhá, v prípade, že do uplynutia doby nájmu uvedenej v čl. III ods. 1 tejto\nzmluvy nedôjde k jej predĺženiu a nájomca byt naďalej užíva, nájomca je povinný mesačne uhrádzať\nprenajímateľovi úhradu za užívanie bytu bez právneho dôvodu vo výške zodpovedajúcej aktuálnemu\nnájomnému a úhrade za služby spojené s užívaním bytu, najneskôr do 15. dňa nasledujúceho\nkalendárneho mesiaca, a to až do jeho protokolárneho odovzdania prenajímateľovi.\n4. Vec posúdil právne podľa ust. § 3 ods. 1, § 40 ods. 2, § 123, § 126 ods. 1, § 685 ods. 1, § 686\nods. 1 a 2, § 676 ods. 2, § 710 ods. 2, § 712a ods. 9 Obč. zák., § 77 Zákonníka práce, § 217 ods. 1,\n§ 232 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že žalobca sa ako vlastník\nbytu žalobou voči žalovanému domáhal vypratania bytu v zmysle § 126 ods. 1 Obč. zák.. Vyhodnotil,\nže nájomná zmluva uzavretá medzi sporovými stranami obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 686\nods. 1 Obč. zák. vrátane výslovne dohodnutej doby trvania nájmu do 30.04.2019, a v tom čase bola\nnájomná zmluva právnym titulom, na základe ktorého žalovaný užíval byt vo vlastníctve žalobcu. S\nohľadom na dojednanie čl. III bod 2 nájomnej zmluvy uviedol, že už v čase podania žaloby žalobcom\nnedisponoval žalovaný žiadnym právnym titulom, od ktorého by mohol odvodzovať akékoľvek svoje\noprávnenia k bytu, vrátane užívacieho. Argument žalovaného, že tým, že pred uplynutím doby nájmu\npožiadal žalobcu o predĺženie doby nájmu bytu a žalobca na túto jeho žiadosť nereagoval, malo dôjsť\nku predĺženiu dohodnutej doby nájmu, vyhodnotil za bez opory v právnych predpisoch. Konštatoval, že\nv konaní nebolo sporovými stranami ani tvrdené a ani žalovaný nepredložil žiadny doklad preukazujúci,\nže by došlo k predĺženiu dohodnutej doby nájmu bytu, ani k opakovanému uzavretiu zmluvy tak, ako\nto predpokladá čl. III bod 2 nájomnej zmluvy a § 40 ods. 2 Obč. zák.. V súvislosti s účinkami žaloby\npodanej žalovaným ohľadne určenia neplatnosti okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru (sp.\nzn. B3-45Cpr/13/2018) sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, vychádzajúcou z ustálenej rozhodovacej\npraxe najvyšších súdnych autorít. Citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/147/2008 zo\ndňa 11.12.2008, že „Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 ZP nebola vyslovená\nprávoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne“, pričom\npoukázal na to, že rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/116/2009 zo\n\ndňa 31.08.2010 a vyslovil s ním súhlas aj Ústavný súd SR v uznesení č.k. IV. ÚS 156/2011-10 zo dňa\n15.04.2011. Aplikujúc tento právny názor najvyšších súdnych autorít a s poukazom na to, že žalovaný\npotvrdil, že vec vedená pod sp. zn. B3-45Cpr/13/2018 nie je právoplatne skončená, vyhodnotil, že v čase\nvyhlásenia rozsudku je pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným považovaný za skončený platne\nku dňu 29.03.2018, a teda nájomná zmluva skončila podľa čl. III. bod 1 prvá časť vety ku dňu 29.03.2018.\nAk by súd v spore pod sp. zn. B3-45Cpr/13/2018 rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru\nžalovaného u žalobcu je neplatné, bolo by takéto rozhodnutie bez právneho významu voči existencii\nužívacích oprávnení žalovaného k bytu, ktoré mu vyplývali z nájomnej zmluvy. V takom prípade by sa\nuplatnil čl. III bod 1 (druhá časť vety) a nájom bytu by skončil najneskôr dňa 30.04.2019. Keďže pre\nrozsudok je podľa § 217 ods. 1 C.s.p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, dospel k záveru, že\nnájom bytu v čase vyhlásenia rozsudku skončil bez ohľadu na výsledok sporu o určenie neplatnosti\nokamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ žalovaný byt naďalej užíva, nemá to za následok\nobnovenie nájomnej zmluvy podľa § 676 ods. 2 Obč. zák., pretože jeho aplikácia je na prípady nájmu\nbytu vylúčená ust. § 710 ods. 2 Obč. zák.. Uzavrel, že užívanie bytu žalovaným takmer 6 rokov odo dňa\nzániku nájmu predstavuje faktický stav, ktorý nemá žiadnu oporu v hmotnom práve.\n5. Ak žalovaný tvrdil povinnosť žalobcu poskytnúť mu zodpovedajúcu bytovú náhradu, dospel súd prvej\ninštancie v zmysle § 712a ods. 9 veta prvá Obč. zák. k záveru, že žalovaný nárok na žiadnu bytovú\nnáhradu nemá, pretože nájom bytu, ktorý užíval, bol dohodnutý na dobu určitú. Zo zhodného vyjadrenia\nsporových strán mal za preukázané, že byt nemá charakter služobného bytu a ani bytu osobitného\nurčenia, a preto žalovaný nemá nárok na bytovú náhradu ani v zmysle § 712a ods. 9 veta druhá Obč.\nzák. v spojení s § 4 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a\ns bytovými náhradami. Pokiaľ žalovaný poukazoval na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu a potrebu\nochrany, zdôraznil, že žalovaný vedel, že má nájom bytu dohodnutý na dobu určitú a musel si byť vedomý\ntoho, že tento nájom je dohodnutý na určitý čas a ku konkrétnemu dátumu skončí. V súčasnosti žalovaný\nužíva byt neoprávnene a bez právneho titulu šesť rokov a počas celej tejto doby si mohol nájsť na bývanie\niný byt. Vyhodnotil, že žalovaným tvrdené skutočnosti nemajú vplyv na zánik nájmu a ani nie sú dôvodom\npre predĺženie nájmu. Vysvetlil, že niektoré osobitné okolnosti by mohli mať vplyv len na posúdenie\npráva ohľadne bytovej náhrady za aplikácie 3 ods. 1 Obč. zák. v rámci skúmania, či výkon práv žalobcu\nvyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalovaného, a či\nje v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že aplikácia § 3 ods. 1 Obč. zák. je však až poslednou možnosťou\nako v úplne mimoriadnych prípadoch odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, kedy by sa absencia\npráva na bytovú náhradu javila krajne nespravodlivou. Vyjadril názor, že ani skutočnosť, že žalovaný\nje osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak nie je odkázaný na sprievodcu, nepredstavuje taký\ndôvod na strane žalovaného, vo vzťahu ku ktorému by žaloba o vypratanie bytu podaná žalobcom bola v\nrozpore s dobrými mravmi. Táto okolnosť naviac existovala už pred uzatvorením nájomnej zmluvy, keďže\npríslušné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2014 a zmluva o nájme bytu bola uzatvorená\ndňa 05.05.2017. V prejednávanej veci nezistil existenciou mimoriadnych okolností a uložil žalovanému\npovinnosť vypratať byt bez nároku na bytovú náhradu. S ohľadom na charakter uloženej povinnosti,\nktorou je vypratanie a odovzdanie bytu žalobcovi, poskytol žalovanému na jej splnenie podľa § 232 ods.\n3 C.s.p. dlhšiu lehotu v trvaní 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\n6. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.. V konaní plne úspešnému\nžalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške\nnáhrady trov konania rozhodne v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).\n7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal ho zmeniť a rozhodnúť, že nie je povinný\nbyt vypratať a protokolárne ho odovzdať žalobcovi a nie je povinný mu ani uhradiť trovy konania, alebo\nrozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Súdu prvej inštancie vytkol, že vec posudzoval\npodľa ust. § 77 Zákonníka práce, a že nezohľadnil jeho tvrdenie, že problematiku okamžitého skončenia\npracovného pomeru a jeho platnosť rieši § 79 Zákonníka práce. Zopakoval, že ak okamžité skončenie\njeho pracovného pomeru nie je právoplatné, mal podľa čl. III. bod 2 nájomnej zmluvy prednostné právo\nna opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Citoval § 676 ods. 2 Obč. zák. a uviedol, že v prípade,\nže podľa § 79 ZP jeho pracovný pomer ešte neskončil, a že pri zohľadnení § 676 ods. 2 Obč. zák. má\nprávo na opakované uzavretie nájomnej zmluvy, nakoľko žalobca podal žalobu o vypratanie bytu až\n\n06.12.2019, a teda nestihol lehotu do 30 dní po skončení nájmu. Za nesprávne posúdenie veci považoval\nskutočnosť, že odvolací súd argumentoval rozhodnutiami NS SR a ÚS SR, ale zas len spomína § 77\nZP a nezohľadňuje § 79 ZP (tento citoval). Odvolal sa aj proti rozhodnutiu súdu o tom, že má žalobcovi\nuhradiť súdne trovy, keď poukázal na rozhodnutie súdu prvej inštancie, že žalobca nemá na úhradu\ntrov konania nárok, nakoľko mu nevznikli, pričom toto rozhodnutie urobil súd po otázke, či bude žalobca\nžiadať úhradu trov konania, na čo sa žalobca vyjadril, že nie. Uzavrel, že sa nestotožňuje so závermi\nsúdu a má za to, že existujú zákonné dôvody, aby mu bol prednostne prenajatý predmetný byt a nemusel\nho vypratať, nakoľko v konaní nebol zohľadnený čl. 3 bod 2 nájomnej zmluvy, ani ustanovenia § 676\nods. 2 Obč. zák. a § 79 ZP, a ani tá skutočnosť, že žalobca nestihol dobu 30 dní na podanie návrhu\nna vypratanie bytu.\n8. Žalobca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdiť, keď poukázal na to, že žalovaný v odvolaní uvádza rovnaké skutočnosti, na ktoré poukazoval\nuž v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý sa v rozsudku s týmito námietkami náležite vysporiadal.\nOdvolanie žalovaného považoval za nedôvodné a závery súdu prvej inštancie za správne. Zotrval\nna všetkých svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch, pričom zdôraznil, že v konaní\npreukázal, že nájom k predmetnému bytu skončil, a že žalovaný ho užíva bez právneho dôvodu, a preto\nje povinný ho vypratať a protokolárne odovzdať. Ak žalovaný argumentoval, že nájom sa v jeho prípade\nobnovuje podľa § 676 ods. 2 Obč. zák., poukázal na to, že toto ustanovenie v zmysle § 710 ods. 2 Obč.\nzák. pre zánik nájmu bytu neplatí. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o tom, že jeho pracovný pomer\nnebol doposiaľ ukončený, opätovne poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej pokiaľ\nneplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 ZP nebola vyslovená právoplatným rozsudkom,\ntreba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne. Mal tiež za to, že súd prvej inštancie\nrozhodol aj o trovách konania správne a v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p., pričom výslovne poprel tvrdenia\nžalovaného o tom, že si údajne nebude žiadať trovy konania, keď tu poukázal na žalobný petit i na svoje\nvyjadrenia, z ktorých vyplýva presný opak.\n9. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný, ktorý uviedol, že vyjadrenie žalobcu vníma ako účelové s\ncieľom pripraviť ho o strechu nad hlavou, pričom celé konanie zo strany žalobcu bolo proti jeho ľudským\nprávam a v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že na základe krivých obvinení prišiel o prácu a teraz má\nna tom istom základe prísť o strechu nad hlavou. Vyjadril názor, že žalobca koná bezohľadne, nekorektne\na nedodržuje lehoty. Zotrval na svojom odvolaní. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zdôraznil,\nže mu ako vlastníkovi nemožno odoprieť realizáciu tých práv, ktoré tvoria obsah jeho vlastníckeho práva,\nktoré si uplatnil v súlade s právom predpokladanými prostriedkami jeho ochrany, a preto takýto výkon\npráva nemožno považovať za rozporný s dobrými mravmi, keď naviac skutočnosti uvádzané žalovaným\nsú iba jeho subjektívnym vnímaním a o žiadnej z nich nepredložil v konaní žiaden dôkaz.\n10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n11. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\nPodľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n12. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a\nz neho vyplývajúci skutkový stav, ktorý ani nebol medzi stranami sporný, sa odvolací súd nezistiac v\npostupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady (keď vady procesného postupu\nani neboli žalovaným v odvolaní namietané), v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s\ndôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobe\nžalobcu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vypratať vyššie špecifikovaný byt v lehote do 30 dní\nod právoplatnosti rozsudku. Napokon, právne závery prijaté súdom prvej inštancie plne korešpondujú\ns právnymi názormi odvolacieho súdu, ktoré vyslovil v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, a tieto\nboli pre súd prvej inštancie záväzné.\n\n13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie vo vzťahu k uplatnenému nároku,\nvypočul obe strany, vykonal všetky v konaní predložené listinné dôkazy a výsledky dokazovania aj\nnáležite v súlade s ust. § 191 C.s.p. vyhodnotil. Na ustálené skutkové zistenia aplikoval správne právne\npredpisy a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver o dôvodnosti žaloby a žalobcom\nuplatneného nároku na vypratanie bytu žalovaným bez bytovej náhrady. Svoje rozhodnutie aj veľmi\npodrobne a náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p., keď sa v odôvodnení svojho rozsudku\nvysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie\nveci a rozhodnutie podstatné, zaoberal sa argumentáciou oboch strán sporu, pričom všetky svoje závery\nriadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami\npri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V skutkových zisteniach\nneabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, keď naviac skutkové zistenia súdu prvej\ninštancie strany sporu v konaní ani nenamietali a ním ustálený skutkový stav nebol sporný. Zistený\nskutkový stav následne súd prvej inštancie správne právne posúdil, keď aplikoval príslušné právne\npredpisy, ktoré aj správne vyložil a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akými právnymi\núvahami sa pri právnom posúdení spravoval. Vo svojej argumentácii bol presvedčivý a jeho argumenty\npodporujú prijatý záver, že žalobca sa dôvodne domáhal vypratania bytu žalovaným bez náhrady. V\nkonaní bolo obsahom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami preukázané, že nájom\nbytu vo vlastníctve žalobcu žalovaným vznikol 01.05.2017 a bol dojednaný na dobu určitú, a to počas\ntrvania pracovného pomeru žalovaného na Mestskej polícii hlavného mesta SR Bratislavy, maximálne\nvšak do 30.04.2019. Rovnako bolo preukázané, že žalobca okamžite skončil so žalovaným pracovný\npomer na mestskej polícii dňa 29.03.2018, a tiež, že v čase podania žaloby na súd už uplynula aj doba,\ndo ktorej (ako maximálnej) bol nájom bytu uzavretý (do 30.04.2019). Nebolo preukázané a ani žiadna\nzo strán netvrdila, že by došlo k predĺženiu dohodnutej doby nájmu bytu, ani k opakovanému uzavretiu\nnájomnej zmluvy. Žalovaný napriek tomu byt naďalej užíva a odmietol ho vypratať. Z uvedených\nskutkových zistení prijal súd prvej inštancie správny právny záver, že žalovaný nemá na užívanie bytu\nvo vlastníctve žalobcu žiadny právny titul a užíva ho bez právneho dôvodu. Ak potom uložil žalovanému\npovinnosť byt vypratať a odovzdať ho žalobcovi (v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku), rozhodol\nsprávne a odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tiež logické,\nkeď premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe\ntýchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť pochopiteľné, prijateľné, racionálne, a\naj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné\ndôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam\nžalovaného.\n14. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalovaný v odvolaní len zopakoval\nsvoje argumenty a názory, ktoré prezentoval v základnom konaní, a s ktorými sa súd prvej inštancie\nv odôvodnení napadnutého rozsudku náležite vysporiadal. Žalovaný v odvolaní zotrval na tvrdení, že\nokamžité skončenie jeho pracovného pomeru (ktoré mu dal žalobca dňa 29.03.2018) nie je právoplatné,\na že podľa ust. § 79 Zákonníka práce sa jeho pracovný pomer neskončil, pričom ako súdu prvej inštancie,\ntak i odvolaciemu súdu vytkol argumentáciu ustanovením § 77 Zákonníka práce, hoci problematiku\nokamžitého skončenia pracovného pomeru a jeho platnosť rieši podľa jeho názoru práve ustanovenie\n§ 79 Zákonníka práce. Žalovaný v odvolaní tiež zopakoval, že ak okamžité skončenie jeho pracovného\npomeru nie je právoplatné, mal podľa čl. III. bod 2 nájomnej zmluvy prednostné právo na opakované\nuzatvorenie nájomnej zmluvy. Odvolací súd s touto jeho argumentáciou, ktorú si v „prvom“ rozsudku\nosvojil aj súd prvej inštancie, nesúhlasí, čo napokon viedlo i k zrušeniu pôvodného rozsudku súdu prvej\ninštancie a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie so záväzným právnym názorom. I keď\ntento už bol vyjadrený v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia, odvolací súd ho na odvolacie námietky\nžalovaného zopakuje.\n15. V konaní nebolo sporné, že dňa 29.03.2018 bol pracovný pomer žalovaného na Mestskej\npolícii hlavného mesta SR Bratislavy zo strany žalobcu (ako zamestnávateľa žalovaného) okamžite\nskončený, na čo žalovaný podal žalobu na súd o určenie neplatnosti okamžitého skončenia jeho\npracovného pomeru, ktorá bola prvoinštančným súdom zamietnutá, pričom konanie nie je doposiaľ\nprávoplatne skončené. Podľa ust. § 77 Zákonníka práce (účinného do 30.04.2018) môže zamestnanec\nneplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením uplatniť na súde najneskôr v\nlehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Prvá veta ust. § 79 ods.\n\n1 Zákonníka práce (účinného do 30.04.2018), na ktorú poukazoval žalovaný, stanovuje, že ak\nzamestnávateľ so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer okamžite a ak zamestnanec oznámil\nzamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s\nvýnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca\nnaďalej zamestnával. Z tohto ustanovenia je úplne zrejmé, že rieši situáciu po rozhodnutí súdu o\nneplatnom skončení pracovného pomeru a následky s tým spojené, a nie situáciu, kedy je o neplatnom\nskončení pracovného pomeru vnútorne presvedčený len sám žalovaný podávajúci žalobu o neplatnosť,\no ktorej bude súd v budúcnosti rozhodovať (ako sa nesprávne domnieva žalovaný). Úvaha, že pracovný\npomer žalovaného sa napriek okamžitému skončeniu, ktoré mu bolo zamestnávateľom dané dňa\n29.03.2018, neskončil, pretože súd ešte právoplatne nerozhodol o zamietnutí žaloby žalovaného o\nurčenie neplatnosti okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru, je nesprávna a nemá oporu ani\nv žiadnom zákonnom ustanovení, ani v judikatúre najvyšších súdnych autorít a ani v ustálenej súdnej\npraxi. Práve naopak, pracovný pomer žalovaného sa účinným doručením mu okamžitého skončenia\npracovného pomeru zamestnávateľom považuje za platne skončený. Nie je pritom relevantné, že právny\núkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru je neplatný, alebo že ho za neplatný považuje\nžalovaný. Samozrejme, žalovaný sa môže určenia jeho neplatnosti za splnenia zákonom (Zákonníkom\npráce) stanovených podmienok domáhať žalobou na súde, k čomu došlo i v prejednávanej veci, keď\nžalovaný podal na súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru. O\ntom, že sa jeho pracovný pomer skončil neplatne, však musí vždy rozhodnúť súd. Až do právoplatného\nrozhodnutia súdu sa jeho pracovný pomer považuje za platne skončený a zároveň, až po právoplatnom\nrozhodnutí súdu, ktorým by určil neplatnosť skončenia jeho pracovného pomeru, je dôvodný záver,\nže jeho pracovný pomer bol skončený neplatne. Bez rozhodnutia súdu sa skončený pracovný pomer\npovažuje za skončený platne, a to aj vtedy, ak je samotný úkon smerujúci ku skončeniu pracovného\npomeru (z akýchkoľvek dôvodov) neplatný. Tento právny názor je súladný s ustálenou súdnou praxou\nsúdov všetkých inštancií a aj najvyšších súdnych autorít a odvolací súd sa s ním stotožňuje, keď nezistil\nžiadny dôvod na to, aby sa od neho odklonil.\n16. Odvolací súd opätovne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 147/2008\nzo dňa 11.12.2008, v ktorom najvyšší súd vyslovil právny názor, že cit. „Pokiaľ neplatnosť skončenia\npracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba\nvychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne;“. Najvyšší súd SR tento právny názor\nzopakoval v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo 116/2009 zo dňa 31.08.2010, s ktorým vyslovil súhlas aj Ústavný\nsúd SR (uznesenie č.k. IV.ÚS 156/2011-10 zo dňa 15.04.2011). Tento právny názor je už ustálenou\nsúdnou praxou a odvolaciemu súdu nie je známe žiadne rozhodnutie najvyšších súdnych autorít, ktoré\nby sa od uvedeného právneho názoru odchýlilo. Už v zrušujúcom uznesení odvolací súd vysvetlil, že\nobsahom princípu právneho štátu je aj vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa\npri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď, pričom rešpektovanie princípu právnej\nistoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a teda aj v oblasti aplikácie práva,\nkeďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a\nprávnických osôb k orgánom verejnej moci (aj čl. 2 ods. 2 C.s.p.).\n17. V zmysle článku III. bod 1. nájomnej zmluvy bol nájom bytu dojednaný na dobu určitú - počas trvania\npracovného pomeru na Mestskej polícii hlavného mesta SR Bratislavy, maximálne do 30.04.2019.\nPracovný pomer žalovaného na mestskej polícii bol okamžite skončený dňa 29.03.2018 (doposiaľ platne)\na doba najdlhšieho možného trvania nájmu bytu (do 30.04.2019) taktiež uplynula. Žalovaný teda užíva\nbyt bez právneho dôvodu a je povinný ho vypratať. Ani jeho poukazovanie na čl. III. bod 2 nájomnej\nzmluvy a jeho prednostné právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy (na ktoré by však musel\nsplniť zmluvou stanovené podmienky), ktoré vyvodzoval zo skutočnosti, že okamžité skončenie jeho\npracovného pomeru nie je právoplatné, nemohlo obstáť, pretože žiadne opakované uzavretie nájomnej\nzmluvy preukázané nebolo a ani samotný žalovaný ho netvrdil.\n18. Žalovaný v odvolaní ďalej tvrdil, že má pri zohľadnení ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. právo na opakované\nuzavretie nájomnej zmluvy, nakoľko žalobca podal žalobu o vypratanie bytu až 06.12.2019, a teda\nnestihol lehotu do 30 dní po skončení nájmu, pričom uviedol, že podľa § 676 ods. 2 Obč. zák., ak nájomca\nužíva byt aj po skončení nájmu a prenajímateľ nepodá návrh na vydanie veci alebo vypratanie na súde\ndo 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.\nOdvolací súd vyhodnotil aj túto jeho odvolaciu námietku za nedôvodnú. Je úplne zrejmé, že žalovaný\njednak neodcitoval znenie ustanovenia § 676 ods. 2 Obč. zák. riadne (napr. „veci“ zmenil na „byt“), a\n\nzároveň v snahe o osvojenie si jeho argumentácie úplne ignoroval odôvodnenie napadnutého rozsudku,\nv ktorom predsa súd prvej inštancie tento jeho argument s dostatočným zdôvodnením odmietol. Správne\nznenie ust. § 676 ods. 2 Obč. zák. (v danom čase) znie: „Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu\na prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde\ndo 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.\nNájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu\nsa obnovuje na túto dobu.“ Už súd prvej inštancie však v napadnutom rozsudku správne poukázal na\nust. § 710 ods. 2 Obč. zák., ktoré stanovuje, že „Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež\nuplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/\nSK/ZZ/1964/40/20160701.html>neplatí pre zánik nájmu bytu.“, a to so záverom, že aplikácia ust. §\n676 ods. 2 Obč. zák. je na prípady nájmu bytu vylúčená ustanovením § 710 ods. 2 Obč. zák., čo\nje z jeho znenia úplne nepochybné a odvolací súd sa s týmto právnym posúdením veci stotožňuje.\nNapokon, aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich nájom bytu (§ 685 a nasledujúce)\na jeho zánik, najmä ust. § 710 ods. 2 Obč. zák., ktoré na posudzovanú vec dopadá, zdôraznil súdu\nprvej inštancie už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení. Možno potom uzavrieť, že už skončením\npracovného pomeru žalovaného na mestskej polícii dňa 29.03.2018 došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy,\npričom však v každom prípade došlo k uplynutiu doby nájmu, keďže nájomná zmluva bola uzavretá na\ndobu určitú do 30.04.2019. Žalovaný teda v súčasnosti (viac ako 5-6 rokov) užíva byt vo vlastníctve\nžalobcu bez právneho dôvodu a je povinný ho vypratať a odovzdať ho žalobcovi.\n19. Po preskúmaní výroku o trovách konania dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i\nv tejto časti správny. Ak totiž súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v konaní plne úspešnému\nžalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, vec\nposúdil po právnej stránke správne, aplikoval aj správne zákonné ustanovenie a jeho rozhodnutiu nie\nje čo vytknúť. Ak žalovaný v odvolaní namietal, že má žalobcovi uhradiť súdne trovy, keď poukázal\nna rozhodnutie súdu prvej inštancie, že žalobca nemá na úhradu trov konania nárok, nakoľko mu\nnevznikli, pričom toto rozhodnutie mal súd urobiť po otázke, či bude žalobca žiadať úhradu trov konania,\nna čo sa žalobca vyjadril, že nie, odvolací súd priznáva, že argumentácii žalovaného neporozumel.\nNa aké rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nemá na úhradu trov konania nárok,\nnakoľko mu nevznikli, poukazoval, nedokázal zistiť, pretože súd prvej inštancie v predchádzajúcom\nrozsudku (zrušenom odvolacím súdom) o trovách konania žalobcu predsa vôbec nerozhodoval, naopak,\npri zamietnutí žaloby nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanému, a to práve z dôvodu, že\nmu žiadne trovy nevznikli. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že žiada priznať náhradu trov konania. Keďže\nbol v konaní plne úspešný, má podľa pomeru úspechu vo veci voči neúspešnému žalovanému nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 C.s.p.). Odvolací súd teda konštatuje správnosť\nrozhodnutia súdu prvej inštancie aj v tejto časti.\n20. Z týchto dôvodov, keď nesúhlas žalovaného s riadne odôvodneným rozsudkom nemohol spochybniť\nsprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie, a jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť\npožadovanú zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.\n21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262\nods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C. s. p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada\n(§ 431 C. s. p.).\n\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 C. s. p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.\ns. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/66/2019", "guid": "f9da1cd7-2c54-4d5a-ae2d-a8ccce726128:08e6ae32-c865-4f87-90ad-083511551dc1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5ce76d26-f7b0-42b8-8fa7-71f1a68a07f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 156/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 156/2011 z 15. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ce76d26-f7b0-42b8-8fa7-71f1a68a07f6"}, {"guid": "6ded47f6-885c-4f4f-ad60-f1fb39c30ca3:5433403e-0fcd-4279-a185-92ca85626917", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5619200487.4", "spisova_znacka": "10Co/44/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/44/2023 z 28. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-02-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5619200487.4"}], "citovane_v": []}