{"guid": "f175b111-bd2e-4208-bfd8-2ba8db25187a:99d7d478-aed0-4a37-a47e-ce94b94ea9dc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1422201200.1", "spisova_znacka": "2Co/12/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/12/2024 z 23. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2024, sp. zn. 2Co/12/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1422201200.1", "identifikacne_cislo": "1422201200", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-309", "datum_vydania": "2024-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vydržanie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99d7d478-aed0-4a37-a47e-ce94b94ea9dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1422201200.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1422201200.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1422201200.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/12/2024\n1422201200\n23. 10. 2024\nJUDr. Michaela Králová\nECLI:SK:KSBA:2024:1422201200.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci navrhovateľov: X. F.. O. H.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. XX, G., 2. S.. O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. XX, G.,\nobaja zastúpení JUDr. Tomášom Kozovským, advokátom, so sídlom: Björsonova 8, Bratislava, za účasti\núčastníkov: 3. S. N. - správca Slovenský pozemkový fond, so sídlom: Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17\n335 345, 4. S. N. - správca Slovenský pozemkový fond, so sídlom: Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17\n335 345, 5. Slovenský pozemkový fond, so sídlom: Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 6. Lesy\nSlovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom: Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o\nnávrhu na potvrdenie vydržania, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ voči uzneseniu Mestského súdu\nBratislava IV, zo dňa 21.11.2023, č.k. 18Vyd/1/2022-83, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, zo dňa 21.11.2023, č.k. 18Vyd/1/2022-83 p\no t v r d z u j e.\nII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 21.11.2023, č.k. 18Vyd/1/2022-83 rozhodol tak, že návrh\nna potvrdenie vydržania zamietol.\n2. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom podaným na súde prvej inštancie\ndňa 25.03.2022 domáhali vydania potvrdenia o vydržaní nehnuteľnosti - pozemku, zapísaného na LV\nč. XXXX, k.ú. O. J. I., a to ku dňu 18.11.1953. Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovateľ v 1. rade\nzdedil po smrti rodičov spolu s bratom X. H. rodinný dom, ktorý stojí na parcele registra „U.“, parc.\nč. XXX, súp. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. O. J. I.. Navrhovateľka v 2. rade nadobudla\nkúpou od brata navrhovateľa v 1. rade spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k rodinnému domu. Rodinný\ndom je postavený na pozemku s parc. č. XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere\nXXX m2, parcela registra „U.“ (predtým parcela registra „D.“, parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2).\nPozemok je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. O. J. I.. Rodičia navrhovateľa v 1. rade a jeho brata (Š. a\nI. H.) nadobudli tento pozemok pridelením od starých rodičov z matkinej strany, a to S. N. a S. N. dňa\n30.12.1953. Rodičia navrhovateľa v 1. rade a jeho brata opomenuli požiadať kataster nehnuteľností o\nzápis pozemku do ich vlastníctva a súčasne pri obnove evidencie pozemkov v roku 2004 nepredložili\npotrebné doklady tak, aby im svedčal zápis vlastníckeho práva k pozemku. Navrhovateľ v 1. rade podal\nna Okresnom úrade, katastrálnom odbore žiadosť o opravu v katastri nehnuteľností tak, aby predmetný\npozemok bol vo vlastníctve zosnulých rodičov navrhovateľa v 1. rade a jeho brata. Jednou z príloh\nbolo aj čestné vyhlásenie H. J., ktorá vyhlásila, že rodičia navrhovateľa v 1. rade a jeho brata si od jej\nstarého otca S. N. odkúpili pozemok, v súčasnosti označený ako parcela registra U.-H. č. XXX, k.ú. O.J.\nJ. I., postavili na ňom rodinný dom, v ktorom bývali od roku 1955 až do ich smrti v roku 2008, kedy\n\nzomrela matka navrhovateľa v 1. rade, resp. do roku 2019, kedy zomrel otec navrhovateľa v 1. rade.\nDo doby vydržania sa započítava už čas, keď nadobudli pozemok pôvodní vlastníci, t.j. deň uvedený v\npotvrdení 18.11.1953, teda deň, kedy MNV v O. J. I. pridelil pozemok rodičom navrhovateľa v 1. rade, tí\npostavili podľa podmienky uvedenej v potvrdení MNV na uvedenom pozemku dom v lehote 2 rokov, teda\ns pozemkom už od toho času nakladali ako so svojím vlastníctvom. Nezrovnalosť v zápise si všimli až\npo prededení majetku po zomrelom Š. H. a začali overovať a robiť príslušné kroky a podania na úrady\ntak, aby dosiahli súlad skutkového a zapísaného stavu k pozemku. Majú za to, že do doby vydržania sa\nzapočítava doba, počas ktorej pozemok vlastnili už právni predchodcovia a pôvodní domnelí vlastníci\npozemku, t.j. postupne I. H., rod. N. a Š. H., potom ich dvaja synovia, a to navrhovateľ v 1. rade a jeho\nbrat a po prevode z brata navrhovateľa v 1. rade je právnym nástupcom brata navrhovateľa v 1. rade,\nnavrhovateľka v 2. rade. Z týchto dôvodov majú za to, že ich návrh na potvrdenie vydržania je dôvodný.\n3. Súd prvej inštancie svoje uznesenie právne odôvodnil ustanovením § 359a, § 359d ods. 1, 2, § 359e\nods. 2, § 359f ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a\nvecne tým, že konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní\nvyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh\nzamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma, či\nnavrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností\nnavrhovateľom v návrhu a ním označených a predložených dôkazov. V konaní bolo vydané vyzývacie\nuznesenie (pôvodne Okresným súdom Bratislava IV), avšak napriek tomu po dôkladnom preskúmaní\nnávrhu a predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené\npredpoklady pre potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k pozemku zapísanému na LV č. XXXX,\nnachádzajúcemu sa v k.ú. O. J. I.. Vydanie vyzývacieho uznesenia nepredstavuje pre súd záväzné\nrozhodnutie, následkom ktorého je bezpodmienečne vydanie potvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva.\nSúd prvej inštancie vyzval ostatných účastníkov konania na uplatnenie námietok proti potvrdeniu\nvydržania vlastníctva k pozemku. Súd prvej inštancie, následne uviedol, že vyjadrenie Slovenského\npozemkového fondu (ďalej len „SPF“) podľa obsahu nespĺňa náležitosti námietok, keďže v zmysle\n§ 359h ods. 3 písm. b) Civilného mimosporového poriadku, je SPF v námietkach povinný osvedčiť,\nže vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov\nspravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov zastupuje. SPF vo svojom písomnom\npodaní v nadväznosti na vyzývacie uznesenie takéto skutočnosti neuvádzal, vyjadril len názor, že\nnavrhovatelia by sa mali svojich práv domáhať určovacou žalobou, ale rozhodnutie nechal v zásade\nna úvahe súdu. Na základe vyzývacieho uznesenia tak žiaden z účastníkov nevzniesol námietky proti\npotvrdeniu vydržania. Konanie o potvrdení vydržania je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku,\nv zmysle ktorého je súd povinný zistiť skutočný stav veci (čl. 6 Základných princípov CMP), na rozdiel\nod Civilného sporového poriadku, ktorý je budovaný na princípe kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje\nprocesná aktivita sporových strán a súd nezisťuje skutočný stav veci. Napriek tomu, že po vydaní\nvyzývacieho uznesenia účastníci konania nepodali proti vydržaniu kvalifikované námietky, v zmysle\nzásady materiálnej pravdy, na ktorej je budovaný Civilný mimosporový poriadok, bol súd prvej inštancie\ntoho názoru, že v danom prípade nemôže vydať potvrdenie o vydržaní nehnuteľnosti, keďže nebolo\nosvedčené, že navrhovatelia splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti\nvydržaním. Z uvedeného dôvodu nič nebránilo tomu, aby súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí\nnávrhu podľa § 359e ods. 2 CMP.\n4. Predmetom tohto konania bolo potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k pozemku s parc. č. XXX,\nparcela registra „U.“, ku ktorému nebol založený list vlastníctva. Tento pozemok zodpovedá pozemku\ns parc. č. XXXX/XXX, parcela registra „D.“, zapísanému na LV č. XXXX, k.ú. O. J. I. (ďalej len\n„pozemok“). Ako vlastníci tohto pozemku sú evidovaní S. N. a S. N. (každý v podiele 1) v zastúpení\nSlovenským pozemkovým fondom. Jednou z podstatných náležitostí návrhu je označenie dňa, kedy\nnavrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. Navrhovatelia v petite návrhu\nuviedli, že predmetnú nehnuteľnosť vydržali ku dňu 18.11.1953. Dňa 30.12.1953 bolo vydané potvrdenie\nMNV O. J. I., podľa ktorého sa rada MNV na zasadnutí konanom dňa 18.11.1953 uzniesla, že pozemok,\nktorý je predmetom tohto konania, pridelí Š. H. a jeho manželke I., t.j. rodičom navrhovateľa v 1. rade.\nKu dňu 18.11.1953 mal byť pozemok pridelený rodičom navrhovateľa v 1. rade, t.j. nie je možné, aby\nk tomuto dátumu navrhovateľ v 1. rade (ktorý mal v tom čase 5 mesiacov a jeho rodičia, ktorým z\npotvrdenia MNV DNV vyplývali práva k pozemku, boli vtedy nažive, t.j. boli riadnymi nositeľmi práv a\npovinností) vydržal vlastnícke právo k pozemku. Zároveň navrhovateľka v 2. rade sa narodila v roku\n1982, preto nemohla nadobudnúť vlastníctvo k pozemku dňa 18.11.1953. Navrhovatelia boli povinní\n\nuviesť v návrhu dátum, ku ktorému žiadajú potvrdiť vydržanie a úlohou súdu bolo preskúmať, či na\nzáklade tvrdených skutočností a predložených dôkazov bolo alebo nebolo osvedčené, že k tomuto dňu\nnavrhovatelia splnili predpoklady vydržania. Nie je úlohou súdu vlastnou úvahou dospieť k dátumu,\nku ktorému mali navrhovatelia nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti. Už na základe skutočnosti, že\nnavrhovatelia v návrhu uviedli dátum, ku ktorému objektívne nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k\npozemku, by bolo potrebné návrh zamietnuť.\n5. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že navrhovatelia odvodzovali svoje právo od potvrdenia MNV O.\nJ. I. zo dňa 30.12.1953 (ďalej len „potvrdenie“), v zmysle ktorého bol predmetný pozemok pridelený\nrodičom navrhovateľa v 1. rade. V zmysle potvrdenia rodičia navrhovateľa v 1. rade zaplatili kúpnu cenu\npozemku S. N. (ktorému aktuálne stále svedčí zápis vlastníckeho práva k pozemku na príslušnom liste\nvlastníctva) a zároveň im bola uložená povinnosť začať so stavbou domu na pozemku v priebehu dvoch\nrokov. Podľa predložených listinných dôkazov - poistiek k združenému poisteniu budov - domácnosti,\npotvrdenia MČ G. - O. J. I. zo dňa 17.05.2021 o trvalom pobyte, čestného vyhlásenia H. J. zo dňa\n20.04.2021 bolo osvedčené, že na pozemku bol rodičmi navrhovateľa v 1. rade postavený rodinný dom\nv roku 1955, t.j. boli dodržané podmienky určené v potvrdení MNV O. J. I.. V zmysle § 111 a § 112\nzákona č. 141/1950 Zb. (Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu vydania potvrdenia) sa vlastníctvo\nk veciam jednotlivo určeným prevádzalo zmluvou, pričom prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam,\nzapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, sa zapísal do týchto kníh. Súdu ani Okresnému\núradu Bratislava, katastrálnemu odboru nebola predložená zmluva uzavretá medzi S. a S. N. a Š. a I.\nH., predmetom ktorej by bol prevod vlastníctva k pozemku, a preto okresný úrad na základe žiadosti\nnavrhovateľa v 1. rade ani nevykonal zápis vlastníckeho práva k pozemku v prospech jeho rodičov Š.\na I. (oznámenie OÚ Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 21.07.2021). Potvrdenie MNV nepredstavuje\nvkladuschopnú listinu, keďže nespĺňa náležitosti kúpnej zmluvy, navyše na nej nie je zachytený prejav\nvôle rodičov navrhovateľa v 1. rade nadobudnúť pozemok do vlastníctva, keďže potvrdenie obsahuje\niba podpis predsedu MNV a S. N.. Hypoteticky by tak vlastníctvo k pozemku mohli vydržať rodičia\nnavrhovateľa v 1. rade uplynutím desiatich rokov dobromyseľnej držby v zmysle ustanovení § 115 a\nnasl. zákona č. 141/1950 Zb. (Občiansky zákonník) účinného do 31.03.1964. Zákon č. 40/1964 Zb.\núčinný od 01.04.1964, ktorým bol zrušený zákon č. 141/1950 Zb., už inštitút vydržania neupravoval a\nnásledne bol opätovne zavedený do právneho poriadku novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982\nZb., účinnou od 01.04.1983. V takom prípade by prichádzalo do úvahy, aby sa dedičia žalobou podanou\nna súd domáhali určenia, že predmetný pozemok patrí do dedičstva po Š. a I. H.. Následne by súd v\nrámci tohto konania na základe argumentácie sporových strán a predložených dôkazov dospel k záveru,\nči boli rodičia navrhovateľa v 1. rade ku dňu svojej smrti vlastníkmi predmetného pozemku. V prípade\nvyhovenia tejto žalobe by v následnom dedičskom konaní bolo vydané rozhodnutie v prospech dedičov\nŠ. a I. H., na základe ktorého by mohol byť vykonaný zápis vlastníctva dedičov k pozemku do katastra\nnehnuteľností. V takom prípade by navrhovateľ v 1. rade a jeho brat X. nadobudli vlastníctvo k pozemku\ntitulom dedenia a nie titulom vydržania.\n6. Pokiaľ by navrhovateľ v 1. rade chcel osvedčovať splnenie podmienok pre vydržanie tým, že pozemok\nmal mať v oprávnenej držbe po dobu 10 rokov on sám, z predložených listinných dôkazov súd prvej\ninštancie nemal splnenie týchto predpokladov za osvedčené. Už z osvedčenia o dedičstve, sp.zn.\n65D/273/2009, zo dňa 20.01.2010, právoplatného dňa 05.02.2010, po matke navrhovateľa v 1. rade\nvyplýva, že pozemok s parc. č. XXX (resp. parc. č. XXXX/XXX), na ktorom je postavený rodinný dom so\nsúp. č. XXXX, nebol zahrnutý medzi aktíva dedičstva. Rovnako sa predmetný pozemok nenachádza ani\nmedzi aktívami dedičstva po otcovi navrhovateľa v 1. rade uvedenými v uznesení, č.k. 65D/54/2019-125,\nzo dňa 23.09.2019, právoplatnom dňa 23.09.2019. Navrhovateľ v 1. rade tak pri vynaložení náležitej\nstarostlivosti nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí. Rovnako navrhovateľka v 2.\nrade (dcéra navrhovateľa v 1. rade) nadobudla spoluvlastnícky podiel na dome súp. č. XXXX o veľkosti\n1 kúpnou zmluvou od brata navrhovateľa v 1. rade, X. H.. Brat navrhovateľa v 1. rade rovnako na\nzáklade výsledkov dedičských konaní po jeho rodičoch nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu\npozemok, na ktorom je postavený rodinný dom, patrí. Zároveň v čase uzavretia kúpnej zmluvy s\nnavrhovateľkou v 2. rade bratovi navrhovateľa v 1. rade nesvedčal zápis vlastníckeho práva k pozemku v\nkatastri nehnuteľností, preto nemohol kúpnou zmluvou previesť navrhovateľke v 2. rade spoluvlastnícky\npodiel na pozemku. Navrhovateľka v 2. rade taktiež neosvedčila, že by bola dobromyseľná v tom,\nže jej príslušný podiel na pozemku patrí. Navyše aj v návrhu na potvrdenie vydržania sa uvádza, že\nnavrhovateľka v 2. rade nadobudla od X. H. len spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na rodinnom dome.\nZ uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné bližšie sa oboznámiť s obsahom\n\nkúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou v 2. rade a X. H., keďže uvedené by nebolo spôsobilé\nzvrátiť zamietnutie návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia\nsúd prvej inštancie vyhodnotil návrh ako nedôvodný, a preto ho zamietol.\n7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali navrhovatelia 1/ a 2/ prostredníctvom ich právneho\nzástupcu v zákonnej lehote odvolanie, s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v zmysle § 365 ods. 1 písm. d)\nCSP, nakoľko konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v\nzmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel podľa názoru žalobcu na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko\nrozsudok podľa názoru žalobcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 220 ods. 2\nCSP „V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy\noznačil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky\nprocesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a\nprávne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,\nz ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku\nbolo presvedčivé. Podľa právnej teórie „odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje,\nakým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon stanovuje\nkonkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho\nopodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva\nneúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných\nopravných prostriedkov. (..) Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie rozsudku nemá byť sumarizáciou\ncelého obsahu súdneho spisu alebo všetkých písomných podaní sporových strán. (...) Judikatúra ESĽP\nzdôrazňuje, že je potrebné podľa okolnosti veci dať odpoveď na rozhodujúce argumenty. To znamená,\nže z odôvodnenia sa má strana dozvedieť o dôvodoch prijatia či odmietnutia svojho argumentu. Samotné\nkonštatovanie, že uplatnený argument je irelevantný, nezodpovedá požiadavke riadneho odôvodnenia.“.\nNavrhovatelia majú za to, že konajúci súd rozhodovacou praxou nepristúpil k posúdeniu opodstatnenosti\nich argumentácie. Navrhovatelia namietajú porušenie práva na spravodlivý proces. Prvoinštančný súd\nposudzoval vlastnícke právo k pozemku v rámci predbežnej otázky kedy vlastnícke právo podľa názoru\nsúdu nadobudli vydržaním navrhovatelia a nie právni predchodcovia navrhovateľov. Ústavný súd SR,\nIV. ÚS 110/2009: Za svojvôľu, ktorá má za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky všeobecným súdom, treba považovať aj (...) prípady,\nak všeobecný súd svoje rozhodnutie nezdôvodnil buď vôbec, alebo tak urobil celkom nedostatočne,\nprípadne ak ho založil na dôvodoch, ktoré v okolnostiach konkrétnej veci nemajú zjavne žiadnu\nrelevanciu. Ústavný súd SR, II. ÚS 78/05: Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom\nsúdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého\nštruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP. (...) Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky\narbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom\nsúvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami\nformálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Navrhovatelia majú za to, že súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.\n„Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku (§\n220 ods. 2). Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene, neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd\nhodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam),\nzákonnosti a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky\ndôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s\nprípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd\ndospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel\nformálnej logiky.“ Navrhovatelia sa žalobou domáhali, aby súd určil, že sú vlastníkmi pozemku, na ktorom\nje postavený rodinný dom, ktorý navrhovateľ 1/ zdedil po smrti rodičov spolu s bratom X. H., ktorý stojí\nna parcele registra „U.“ číslo XXX, súpisné číslo rodinného domu je XXXX, zapísaný na liste vlastníctva\nč. XXXX, vedenom Okresným úradom G., katastrálny odbor, pre okres: G. F., obec: BA - m. č. O. J. I.,\nkatastrálne územie: O. J. I.. Navrhovateľka 2/ je dcérou navrhovateľa 1/, ktorá kúpou nadobudla od brata\n\nnavrhovateľa 1/ p. X. H. spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome vo výške 1, ktorý je postavený na\npozemku špecifikovanom nižšie. Právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXXX nie je evidovaný na\nliste vlastníctva XXXX, k.ú. O. J. I.. Pozemok, na ktorom je postavený rodinný dom je parcela registra „U.“,\nparcelné číslo XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 (predtým parcela\nregistra „D.“ číslo XXXX/XXX o výmere XXX m2). Parcela je zapísaná na liste vlastníctva číslo XXXX,\nvedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: G. F., obec: G. - m. č. O. J. I.,\nkatastrálne územie: O. J. I. (ďalej len ako „Pozemok“). Z predložených príloh k návrhu ako aj z dôkazov\nnavrhovatelia majú za to, že bolo preukázané, že do doby vydržania sa započítava už čas, keď nadobudli\npôvodní vlastníci pozemok, t.j. deň uvedený v potvrdení 18.11.1953, teda deň, kedy MNV v O. J. I. pridelil\nPozemok Š. H. a manželke I. H., rod. N., ktorí zaplatili predošlému vlastníkovi S. N. tam uvedenú sumu.\nTúto skutočnosť preukazuje aj čestné vyhlásenie H. J., r. N. a potvrdenie vtedy Miestneho národného\nvýboru v O.Í. J. I.. Oba dôkazy boli k návrhu priložené. Š. H. a I. H., rod. N., postavili podľa podmienky\nuvedenej v Potvrdení MNV zo dňa 30.12.1953 na uvedenom pozemku rodinný dom, a to v lehote do 2\nrokov, čo potvrdzuje aj čestné vyhlásenie sestry p. I. H. p. H. J., rod. N., že jej sestra s manželom bývali v\nrodinnom dome od roku 1955, čím aj súčasne potvrdzuje, že s pozemkom už od toho času, postavením\ndomu, nakladali ako so svojím vlastníctvom. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, svojím listom č.\nR - 3486/21 zo dňa 21. 07. 2021, označeným ako Oznámenie, doručeným navrhovateľovi 1 konštatoval,\nže prešetril údaje katastra nehnuteľností a zistil, že zápis vlastníctva k pozemku registra „D.“ parc. č.\nXXXX/XXX bol vykonaný zmenou č. XXX/XX na základe Rozhodnutia KÚ v Bratislave č. X/XXXX zo dňa\n30.12.2004, ktorým bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v k.ú. O. J.\nI.. V oznámení sa ďalej uvádza, že podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach\nna usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 180/1995\nZ.z.“) v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné\núdaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register\nobnovenej evidencie pozemkov a podľa ust. § 1 ods. 5 Zákona č. 180/1995 Z.z. predmetom konania\nsú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú\nevidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných\ninformácií, ak v zákone nie je ustanovené inak. Medzi takéto nehnuteľnosti patril aj pozemok registra „U.“\nparc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorý je evidovaný ako majetkovoprávne\nneusporiadaný bez zápisu na liste vlastníctva. Spracovateľ ROEP-u zistil, že pozemok registra „U.“ parc.\nč. XXX je zhodný s pôvodným pozemkom parc. č. XXXX/XXX, stavebný pozemok o výmere XXX m2,\nktorý bol evidovaný v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX v prospech S. N. v podiele 1 a S. N. v podiele\n1. Na základe týchto zistení bol vykonaný zápis vlastníckeho práva k pozemku registra „D.“ parc. č.\nXXXX/XXX v prospech pozemkovoknižných vlastníkov. Podľa príručky zápisu vlastníckych práv a iných\npráv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vydanej Úradom geodézie, kartografie a katastra\nSR v XX/XXXX v 6. časti - zápis práv k nehnuteľnostiam 1. diel - listiny vyhotovené do 31.12.1992\nsa uvádza, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam na základe zmlúv o prevode uzavretých po 01.01.1951\nsa nadobudlo už zmluvou, ak nič iné nevyplývalo z osobitných predpisov. Zápis v pozemkovej knihe v\nobdobí od 01.01.1951 do 31.03.1964 mal len deklaratórny význam. V čase vyhotovenia predloženého\npotvrdenia č. XXX/XX sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam upravovalo zákonom č. 141/1950 Občiansky\nzákonník účinný od 01.01.1951 do 31.03.1964. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rodičia navrhovateľa\n1/ a jeho brata nadobudli pozemok v roku 1953, na tomto postavili rodinný dom a celú dobu až do\nsvojej smrti, nakladali s pozemkom ako so svojím vlastníctvom, o ktorom boli presvedčení, že je správne\nzapísaný vo vtedy príslušných registroch a pozemkovoknižných zápisoch. V zmysle ustálenej praxe sa\nza oprávnenú držbu považuje nakladanie s vecou ako so svojou vlastnou, ak je držiteľ so zreteľom\nna všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí; je teda objektívne presvedčený o svojom\ndomnelom vlastníckom práve. Navrhovatelia sú presvedčení, že všetky podmienky vydržania sú splnené\nnepretržite počas zákonom stanovenej doby, ktorá je v prípade nehnuteľností (a práv zodpovedajúcim\nvecnému bremenu) 10-ročná. Do tejto doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe\nprávny predchodca. Zrejme nedopatrením si už pri dedičskom konaní po zomrelej, p. I. H., rod. N., nar.\nXX.XX.XXXX, uvedenú nezrovnalosť dedičia, p. Š. H., navrhovateľ 1/, ani jeho brat, ktorého právnou\nnástupkyňou je navrhovateľka 2, nevšimli (teda nesvedčal zápis vlastníckeho práva k pozemku ako\nmajetok určený na dedenie po poručiteľovi. Po prededení majetku po zomrelom Š.P. H., nar. 29.10.1926,\nzomrelom 05.02.2019 si nezrovnalosť v zápise všimli a začali overovať a robiť príslušné kroky a podania\nna úrady tak, aby dosiahli súlad skutkového a zapísaného stavu k pozemku, spolu s potvrdením, po\npreukázaní, právneho stavu. Navrhovatelia majú za to, že do doby vydržania sa započítava doba, počas\nktorej pozemok vlastnili už predchodcovia a pôvodní domnelí vlastníci pozemku, t.j. postupne I. H.Á.,\nrod. N. a Š. H., potom dvaja bratia, synovia I. a Š. H., a to F.. O. H., t.j. navrhovateľ 1/ a X. H., brat\n\nnavrhovateľa 1/ a po prevode z brata navrhovateľa 1/ je právnym nástupcom brata navrhovateľa 1/\nnavrhovateľka 2/. V napadnutom uznesení konajúci súd rozhodol, že návrh na potvrdenie vydržania\nzamieta. Avšak s uvedeným výrokom rozhodnutia súdu sa navrhovatelia nijakým spôsobom nemôžu\nstotožniť. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatuje, že potvrdenie o vydržaní pozostáva z\ndvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia, ktoré bolo konajúcim súdom vydané\na žiaden z účastníkov nevzniesol námietky. SPF len vo svojom podaní konštatoval, že navrhovatelia\nsa mali svojich práv domáhať podaním určovacej žaloby. Čo súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že\nnámietky voči vydaniu potvrdenia neboli vnesené. V druhej fáze súd vydá uznesenie o potvrdení/\nzamietnutí vydržania. Avšak v danej veci súd prvej inštancie usúdil, že nemôže vydať potvrdenie o\nvydržaní nehnuteľnosti, keďže nebolo osvedčené, že navrhovatelia splnili predpoklady pre nadobudnutie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Navrhovatelia sú presvedčení, že doložili všetky dôkazy\na doklady tak, aby súd potvrdil vydržanie nehnuteľnosti. Právny predchodcovia navrhovateľov pozemok,\nna ktorom je postavený rodinný dom, ktorého boli právoplatní vlastníci ho užívali dobrej viere, že im\npatrí a je ich vlastníctvom už od roku 1953. Keďže v danej veci sa jednalo o vydržanie v rámci právnych\npredchodcov navrhovateľov, Navrhovatelia vo svojom návrhu uviedli dátum potvrdenia vydržania ku dňu\n18.11.1953, čo bolo v napadnutom uznesení súdom vytknuté. Ako dôvod súd prvej inštancie uviedol, že\nnavrhovateľ 1/ mal v tom čase 5 mesiacov a navrhovateľka 2/ ešte ani na svete nebola. Navrhovatelia\nv rámci podaného odvolania poukázali na ustanovenia § 359d ods. 2 CMP, § 134 ods. 3, 1, § 130\nods. 1 Občianskeho zákonníka uviedli, že z uvedeného dôvodu považujú v návrhu určený dátum práva\nzodpovedajúcemu vecnému bremenu vydržaním za správny a v súlade s právnou úpravou SR. Majú\nza to, že predložili všetky relevantné doklady preukazujúce nimi uplatňovaný nárok a spĺňajú všetky\npredpoklady na vydržanie dotknutého pozemku. Zdôraznili, že na pozemku, ktorý je predmetom tohto\nkonania je postavený rodinný dom, ktorého podieloví spoluvlastníci sú navrhovatelia každý v podiele\n1 k celku. V zmysle predložených dokladov je jasné, že pozemok od roku 1953 užívali predchodcovia\nnavrhovateľov. „Do obsahu práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa\nv jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom\nporiadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci\nvykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná,\nplatná a účinná právna norma“. (IV. ÚS 77/02). Podstatou tejto odvolacej námietky je nesprávne právne\nposúdenie súdu prvej inštancie, pre ktoré podľa jeho slov vyhodnotil návrh ako nedôvodný, a preto\nho zamietol. V bode 22. rozsudku (správne má byť uznesenia/ poznámka súdu) súd prvej inštancie\nuviedol, že: „Pokiaľ by navrhovateľ 1/ chcel osvedčovať splnenie podmienok pre vydržanie tým, že\nmal mať v oprávnenej držbe po dobu 10 rokov on sám, z predložených listín súd nemá splnenie\ntýchto predpokladov za osvedčené.“ Navrhovateľ 1/ je presvedčený, že ako právny predchodca je\npodľa ustanovenia § 134 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník oprávnený predmetnú\nnehnuteľnosť vydržať, keďže do doby vydržania sa započítava aj doba po ktorú mal vec v držbe aj právny\npredchodca. Z uvedeného dôvodu majú za to, že nesprávnym procesným postupom bolo znemožnené\nnavrhovateľom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. Na základe vyššie uvedeného navrhujú, aby odvolací súd po preskúmaní\nskutkovej i právnej stránky veci sám meritórne rozhodol tak, že návrhu vyhovie v plnom rozsahu.\n8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66\nCivilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie\npojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné\npodmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný\nzáujem) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je nedôvodné. Uznesenie verejne vyhlásil\ndňa 23.10.2024 (§ 378 CSP, § 219 ods. 3 CSP). O termíne verejného vyhlásenia uznesenia boli účastníci\nkonania ich právny zástupca upovedomení zákonným spôsobom.\n9. Konanie o potvrdení vydržania upravené v ôsmej hlave Civilného mimosporového poriadku je\nnovým typom konania, ktorého predmetom je potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.\nUstanovenie § 359d ods. 2 CMP stanovuje podstatné náležitosti, ktoré musí návrh na začatie\nkonania obsahovať, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť navrhovateľom podaného návrhu. Pokiaľ však\nnavrhovateľ opomenie uviesť všetky nevyhnutné náležitosti návrhu, súd nie je schopný pristúpiť k\nposúdeniu, či navrhovateľ splnil všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva, a teda\nzaoberať sa podaným návrhom z hľadiska jeho relevantnosti. V konaní o potvrdení vydržania je totiž\n\nuvedenie a preukázanie všetkých podstatných náležitostí návrhu elementárnym predpokladom pre\nosvedčenie splnenia zákonných požiadaviek vydržania zo strany súdu. V prípade, ak tieto náležitosti\nv návrhu chýbajú, nemožno ich ničím nahradiť a bránia ďalšiemu postupu v konaní v zmysle § 359f a\nnasl. CMP. Podanie navrhovateľov v danej veci tak ako už uviedol súd prvej inštancie neobsahuje všetky\npodstatné náležitosti návrhu na vydanie potvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva k pozemkom, nakoľko\nabsentuje deň, ku ktorému mali navrhovatelia nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, respektíve\ntento deň nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je nesprávne uvedený. Navrhovatelia vo svojom\nnávrhu uviedli, že vlastnícke právo vydržaním nadobudli ku dňu 18.11.1953, avšak tento deň bol\ndňom kedy sa rada MNV na svojom zasadnutí uzniesla, že pozemok, ktorý je predmetom tohto\nkonania, pridelí Š. H. a jeho manželke I., t.j. rodičom navrhovateľa v 1. rade. Uvedené znamená,\nže tento deň teda nemohol byť dňom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ale „možno“ iba\ndňom ktorým mohlo dôjsť k uchopeniu sa držby právnymi predchodcami navrhovateľov, ak držitelia s\nohľadom na všetky okolnosti mohli byť v danom čase dobromyseľní, že im uvedený pozemok patrí.\nInak povedané, ak by súd pripustil výklad, že právni predchodcovia navrhovateľov sa v tento deň\nchopili držby, tak vydržacia doba im uplynula uplynutím 10 rokov od tohto dňa, t.j. dňa 18.11.1963\na dňa 19.11.1963 by sa dalo hovoriť o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním, avšak zo strany\nprávnych predchodcov navrhovateľov a nie zo strany navrhovateľov. Inak povedané, ak vydržacia doba\nuž uplynula právnym predchodcom navrhovateľov, muselo by uplynutím tejto vydržacej doby zo zákona\nnastať vydržanie ako originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, t.j. právny následok uplynutia\nvydržacej doby. Inými slovami „hypoteticky“ by vzniklo vlastnícke právo k predmetným pozemkom už\nprávnym predchodcom navrhovateľov, nakoľko v tom čase vznikalo vlastnícke právo uplynutím desiatich\nrokov dobromyseľnej držby v zmysle ustanovení § 115 a nasl. zákona č. 141/1950 Zb. (Občiansky\nzákonník) účinného do 31.03.1964. Zákon č. 40/1964 Zb. účinný od 01.04.1964, ktorým bol zrušený\nzákon č. 141/1950 Zb., už inštitút vydržania neupravoval a následne bol opätovne zavedený do právneho\nporiadku novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb., účinnou od 01.04.1983. Ak teda by sa\nhypoteticky (za splnenia všetkých zákonných podmienok stali vlastníkmi už právni predchodcovia\nnavrhovateľov, navrhovatelia sa nemôžu domáhať osvedčenia ich vydržania, nakoľko navrhovatelia už\nnemohli byť držitelia predmetného pozemku. Agrumentácia navrhovateľov, že je potrebné do vydržacej\ndoby započítať držbu ich právnych predchodcov je preto právne irelevantná. Je treba si uvedomiť,\nže ak hypoteticky nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku už právny predchodcovia\nnavrhovateľov a toto nebolo predmetom dedičských konaní ani po jednom z nich, nie je možné\nmimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do\ndedičstva. Nie je totiž možné obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva, určovacím výrokom\nvyhovieť žalobe (návrhu) a určiť, že priamo dedič je vlastníkom veci (že nadobudol vlastníckeho\nprávo vydržaním) patriacej do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní dosiaľ nebola prejednaná. Ak by\nsúd takémuto návrhu vyhovel, legalizoval by nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia\npríslušného súdu v konaní o dedičstve. Podľa konštantnej judikatúry nie je možné s úspechom sa\ndomáhať určenia vlastníckeho práva k veci (ani potvrdením vydržania, hlavne za situácie, že hypoteticky\nvzniklo vlastnícke právo právnym predchodcom), ak by tým dochádzalo k obchádzaniu dedičského\nkonania (R 3/2015). V posudzovanej veci ide o analogickú situáciu, keď sa navrhovatelia dožadujú\npre seba potvrdenia nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, vo vzťahu ktorým\nby však za preukázania zákonných podmienok vydržania, vlastnícke právo svedčilo skôr ich právnym\npredchodcom. V prípade potvrdenia vydržania vlastníckeho práva by došlo k obídeniu dedičského\nkonania po právnych predchodcov navrhovateľov (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n3Cdo/154/2010 zo dňa 16. decembra 2010, sp.zn. 8Cdo/218/2020 zo dňa 28. októbra 2021, sp.zn.\n7Cdo/139/2023 zo dňa 13. decembra 2023).\n10. Okrem vyššie uvedeného odvolací súd vo všeobecnosti opätovne zdôrazňuje, že vydržanie je\nosobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke\nprávo vydržaním musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady a to, že držba veci musí byť\noprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas\nzákonom ustanovenej doby, a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania\nje skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo\npatrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,\nnemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť\nposudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na\nokolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že\nužíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať\n\no existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom\nna všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby\ntreba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná\nbezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti\ndržby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul.\nSubjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit\nvyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Vo všeobecnosti platí, že\ndobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli\nvyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí, alebo že je subjektom práva, ktorého obsah\nvykonáva.\n11. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ 1/ svoj vstup do oprávnenej držby odvíja od smrti svojho\nprávneho predchodcu - rodičov (matka v roku 2008, a otec v roku 2019) a navrhovateľka 2/ od kúpy\nsvojho spoluvlastníckeho podielu rodinného domu (v roku 2021), ktorý stojí na predmetnom pozemku,\nt.j. odkedy navrhovatelia užívajú predmetnú nehnuteľnosť - pozemok. Užívanie nehnuteľnosti však\nsamo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Rovnako smrť právnych\npredchodcov navrhovateľov nie je takýmto titulom. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne zopakuje,\nže konaním o potvrdení vydržania nie je možné obchádzať dedičské konanie, nakoľko v prípade\nkonania o potvrdení vydržania súd potvrdí vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak má na\nzáklade tvrdení navrhovateľov a predložených dokladov za osvedčené kumulatívne splnenie zákonných\npodmienok, ktorými sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera (dobromyseľnosť)\nvydržiteľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej doby. Vo vzťahu k\nsplneniu podmienky dobromyseľnosti, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 3 Cdo 17/2016 z 24. apríla 2017, v ktorom tento súd konštatoval: „Pri posudzovaní oprávnenosti\ndržby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná\nbezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré\nsa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci.\nMedzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako\nvec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže\nbyť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne\nnasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 5 Cdo\n260/2008). Dobromyseľnosť, ako kategória patriaca do vnútornej sféry držiteľa, môže byť v praxi\nsubjektívne držiteľom vyvodzovaná z najrozmanitejších skutkových okolností (právne relevantných, ale\naj irelevantných). Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu\nvec patrí, nemôže ale vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti\ndržby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť,\nktorá má objektívne znaky titulu [prípadne aj len domnelého (putatívneho)] nadobudnutia vlastníctva.\nTakýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá\nvšak v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie súdu\nurčujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.“\nNa základe uvedeného je treba v danom prípade uzavrieť, že u navrhovateľov absentuje aj právny\ntitul, od ktorého navrhovatelia odvodzujú svoju dobromyseľnosť. Rovnako, ak by súd posudzoval\ndobromyseľnosť právnych predchodcov navrhovateľov, musel by zohľadniť skutočnosť, že vlastníctvo\nk nehnuteľnostiam na základe zmlúv o prevode uzavretých po 01.01.1951 sa nadobudlo už zmluvou,\nak nič iné nevyplývalo už z osobitných predpisov. Zápis v pozemkovej knihe v období od 01.01.1951\ndo 31.01.1964 mal len deklaratórny charakter. Zmluvy o prevode nehnuteľností uzavreté po 30.08.1951\npotrebovali na svoju platnosť privolenie Okresného národného výboru, v obvode ktorého sa nachádzala\nnehnuteľnosť. Privolenie na prevod sa udeľovalo priamo na zmluve, alebo vo forme výmeru, ktorý\nmusel obsahovať doložku právoplatnosti. Z dokladov predložených navrhovateľmi však nevyplýva,\nže by bola predložená listina, ktorou pôvodný vlastníci S. N. a S. N. previedli vlastnícke právo k\npozemku parc. č. XXXX/XXX manželom Š. H. a I. H.Í.. Avšak s ohľadom na to, že predmetom tohto\nkonania nie je posudzovanie podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v prospech\nprávnych predchodcov navrhovateľov odvolací súd túto otázku týkajúcu sa dobromyseľnosti právnych\npredchodcov nevyhodnocoval do detailov, nakoľko táto sa aj vzhľadom k vyvíjajúcej sa judikatórnej praxi\nmôže rôzne posudzovať.\n12. Predmetom tohto konania bolo posúdenie, či navrhovatelia predmetnú nehnuteľnosť t.j. pozemok\nna ktorom stojí ich rodinný dom vydržali, pričom odvolací súd musí vzhľadom k vyššie uvedenému\n\nkonštatovať, že navrhovatelia nesplnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.\nSkutočnosť, či ich právni predchodcovia splnili tieto podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva\nvydržaním je potrebné riešiť v rámci sporového konania, t.j. prostredníctvom dokazovania vo veci\nsamej t.j. žalobou o určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Na základe\nuvedeného odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne a právne správne potvrdil. Ani v\nodvolaní navrhovatelia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť\nskutočný stav zistený prvoinštančným súdom, a preto odvolanie navrhovateľov nepovažoval odvolací\nsúd za dôvodné a uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2\nCSP sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.\n13. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez\nakejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo\nveci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí\nani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997),\nresp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá\núčastník konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).\n14. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva\núčastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný\ndať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne\nv prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa\n25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).\n15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z\núčastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\n16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Vyd/1/2022", "guid": "312cc6be-5ec0-487c-8f2b-3a4921a321e8:8953fbc7-3479-4ef1-8b6a-afe67ec65c49", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "61132f94-ebd3-4f00-85cf-0a1d02613c9c:52cf3e58-357b-4c60-9d9c-fc0f3f104993", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4109899900.1", "spisova_znacka": "7Cdo/139/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/139/2023 z 13. 12. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-12-13", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4109899900.1"}, {"guid": "b4f7b324-9446-4302-847b-2dd2520217ed:7ae04522-f35f-4681-8683-f796fecdf9fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1403896431.1", "spisova_znacka": "3Cdo/17/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/17/2016 z 24. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1403896431.1"}], "citovane_v": []}