{"guid": "29a67a9b-fc2d-4978-ad6a-48877875515b:5c9a9d0e-9f5a-42ce-ab24-a73d60f118ef", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1424204275.1", "spisova_znacka": "7Co/71/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/71/2024 z 31. 7. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. júla 2024, sp. zn. 7Co/71/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1424204275.1", "identifikacne_cislo": "1424204275", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Nina Dubovská", "sudca_id": 1405, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-nina-dubovska-1405", "datum_vydania": "2024-07-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324", "nazov": "§ 324 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-324"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-324"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c9a9d0e-9f5a-42ce-ab24-a73d60f118ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1424204275.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1424204275.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1424204275.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/71/2024\n1424204275\n31. 07. 2024\nMgr. Nina Dubovská\nECLI:SK:KSBA:2024:1424204275.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech\nRepublic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha - Michle, IČO: 64 948 242, konajúceho\nprostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so\nsídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zast. Stentors advokátska kancelária s.r.o.,\nso sídlom Hodžovo nám. 2A, Bratislava, IČO: 51 757 184, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom C. X, D., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu\nMestského súdu Bratislava IV zo dňa 17.05.2024, č.k. 65C/36/2024-474, takto\nrozhodol:\nI. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal\nžalovanému nakladať, teda zmluvne previesť na tretie osoby, zriadiť záložné právo, vecné bremeno\nalebo iné vecné či záväzkové právo v prospech tretích osôb, ako aj vložiť ako vklad do základného imania\nalebo iného majetku právnickej osoby, nehnuteľnosti žalovaného, evidované na LV č. XXXX, pre k.ú. E.\n(i) byt č. 704 na 6. poschodí polyfunkčnej budovy so súp. č. XXXX, vchod C. X, postavenej na pozemku\nparc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 989 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj len\n„dom“) vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 9816/386299 na spoločných častiach, spoločných\nzariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku (ďalej aj len „byt“), a nebytový\npriestor č. XXX na -1 podlaží (suteréne) domu vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3724/386299\nna spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k\npozemku (ďalej aj len „nebytový priestor“, byt a nebytový priestor spolu ako „nehnuteľnosti“), a to do\nprávoplatného skončenia konania vo veci samej.\n2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm.\nd) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne s poukazom na účel,\nzákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a subsidiaritu neodkladného opatrenia k\nzabezpečovaciemu opatreniu tým, že z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. E. mal za osvedčené, že žalovaný ako\nvlastník nehnuteľností tieto nadobudol titulom Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov podľa V-20504/2023 zo dňa 12.10.2023 (ďalej len „Dohoda o vyporiadaní BSM”), pričom\npodľa chronológie zmien na LV č. XXXX pre k.ú. E. od 26.02.2015 boli pred zmenou zápisu ako\nvlastníci nehnuteľností v podiele 1/1 (v BSM) evidovaní žalovaný s manželkou E. B., ktorí vlastníctvo\nnadobudli na základe kúpnej zmluvy podľa V-33990/15 zo dňa 18.01.2016. Súd prvej inštancie uviedol,\nže manželka žalovaného, E. B., nar. XX.XX.XXXX, na základe Dohody o ručení uzavretej so žalobcom\ndňa 18.11.2020 (ďalej len ako „dohoda o ručení“) vyhlásila (ďalej len „ručiteľka 1“), že ak dlžník spoločnosť UFOX, s.r.o., IČO: 45 385 351 (ďalej len „dlžník“) nesplní záväzok zo zmlúv o úvere - Zmluvy\no úvere číslo: XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 18.11.2020 v znení neskorších dodatkov (ďalej len „zmluva\no úvere 1”) a Zmluvy o kontokorentnom úvere číslo: XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 18.11.2020 v znení\n\nneskorších dodatkov (ďalej len „zmluva o úvere 2”, zmluva o úvere 1 a zmluva o úvere 2 spolu aj\nako „zmluvy o úvere“), uspokojí žalobcu ako ručiteľ v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku.\nŽalobca najskôr oznámil dlžníkovi, že pristúpil k zosplatneniu úveru z uzavretých zmlúv o úvere a vyzval\ndlžníka na úhradu celého zostatku úveru, pričom zásielky sa vrátili žalobcovi ako nedoručené. Žalobca\nnásledne vyzval ručiteľku 1 na úhradu záväzku výzvou zo dňa 30.01.2024, ktorá jej bola doručená\ndňa 05.02.2024. Z uvedeného súd prvej inštancie dovodil, že žalobca osvedčil, že má voči dlžníkovi\npohľadávku, ktorú dlžník neuhradil, preto na splnenie dlhu vyzval manželku žalovaného (ručiteľku 1)\ntitulom ručenia. S poukazom na to, že žalobca sa vo veci samej domáha vyslovenia, že právny úkon Dohoda o vyporiadaní BSM uzavretá medzi žalovaným a jeho manželkou (ručiteľkou 1) je voči žalobcovi\nneúčinná, k existencii vymáhateľnej pohľadávky ako jedného z predpokladov úspešného odporovania\nprávnemu úkonu, s poukazom na závery rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022, podľa ktorého vymáhateľná\npohľadávka v zmysle ust. § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne\nvymáhať v základnom súdnom konaní, žalobca skonštatoval, že v aktuálnom štádiu konania osvedčil, že\nmá pohľadávku voči dlžníkovi, pričom dlžníkom veriteľa (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka) nie je len\nosoba zaviazaná veriteľovi splniť svoj vlastný dlh, ale je to aj ručiteľ a ďalšie osoby, ktoré sú akcesoricky\na subsidiárne zaviazané splniť pohľadávku veriteľa (Rc 52/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky (ďalej len „NS ČR“) z 26.04.2002, sp. zn. 21 Cdo 1123/2001), teda vymáhateľnú pohľadávku\nmá žalobca aj voči ručiteľke 1, ktorá je manželkou žalovaného. Súd prvej inštancie uzavrel, poukazujúc\nna spôsob uplatnenia odporovateľnosti odporovacou žalobou, na pasívnu vecnú legitimáciu osoby, ktorá\nmala z odporovaného právneho úkonu prospech a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ÚS SR“) č.k. II. ÚS 43/2018-18 zo dňa 18.01.2018 v tom smere, že v konaní o určovacej\n(odporovacej) žalobe nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\nz dôvodu, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného v konaní o odporovacej žalobe\nneslúži na zabezpečenie peňažného nároku a žalovaný v konaní o odporovacej žalobe nie je dlžníkom,\na skonštatoval tak dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože sledovaný účel\n(zabezpečenie pohľadávky veriteľa) nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Existenciu\npotreby nariadenia neodkladného opatrenia žalobca osvedčoval sledom skutočností, ku ktorým v\npriebehu posledného r. 2023 došlo, a to 11/2022 - začiatok omeškania dlžníka so splácaním úverov\npodľa zmlúv o úvere, 02.05.2023 - vznik živnostenského oprávnenia ručiteľky 1, 26.07.2023 - zánik\nBSM, 27.09.2023 - zrušenie účasti ručiteľky 1 a žalovaného v spoločnosti dlžníka (UFOX, s.r.o.),\n02.10.2023 - uzavretie Dohody o vyporiadaní BSM; 04.10.2023 - zánik živnostenského oprávnenia\nručiteľky 1, 12.10.2023 - prevod nehnuteľností na základe Dohody o vyporiadaní BSM; 16.10.2023 predčasná splatnosť úverov podľa zmlúv o úvere. Žalobca uviedol, že na základe Dohody o vyporiadaní\nBSM (v dôsledku zrušenia BSM súdom za trvania manželstva, keďže ručiteľka 1 získala živnostenské\noprávnenie) sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli v BSM ručiteľky 1 a\nžalovaného, pričom ručiteľka 1 nedisponuje žiadnym iným nehnuteľným majetkom, na základe čoho\nmal žalobca za to, že náležitosť osvedčenia dôvodnosti a trvania uplatneného nároku, ktorému sa\nmá poskytnúť ochrana, ako aj osvedčenie ohrozenia exekúcie a potreba neodkladnej úpravy pomerov\nsú dané. Žalobcom uvádzané skutočnosti mal súd prvej inštancie za osvedčené listinnými dôkazmi,\na to Dohodou o vyporiadaní BSM, podľa ktorej nehnuteľnosti patriace do BSM nadobudol žalovaný\na ručiteľka 1 nadobudla pohľadávky voči dlžníkovi vo výške 220.000 eur, vrátane úrokov vo výške\n45.000 eur. Žalobca poukázal na to, že voči dlžníkovi bolo začaté konkurzné konanie (uznesenie\nMestského súdu Bratislava III, sp. zn. 24K/18/2024 zo dňa 15.04.2024), existuje tak dôvodný predpoklad,\nže pohľadávka ručiteľky 1 voči dlžníkovi nebude uspokojená v plnej miere. Z verejne dostupného\nživnostenského registra súd prvej inštancie zistil, že oprávnenie ručiteľky 1 na podnikanie vzniklo dňa\n02.05.2023 a zaniklo dňa 04.10.2023, t.j. trvalo cca päť mesiacov a uviedol, že k zániku oprávnenia došlo\nv krátkom časovom období (cca tri mesiace) po rozhodnutí súdu o zrušení BSM žalovaného a ručiteľky\n1 (26.07.2023), že žalovaný bol navyše v období od 10.08.2018 do 27.09.2023 spoločníkom dlžníka,\npričom jeho manželka (ručiteľka 1) bola spoločníčkou a zároveň konateľkou dlžníka, teda že možno\npredpokladať, že žalovaný mal vedomosť o finančných záväzkoch dlžníka a skutočnosti, že sa dlžník\ndostal do omeškania so splácaním svojich záväzkov voči žalobcovi. Vzhľadom na všetky okolnosti a\npredchádzajúce správanie žalovaného a ručiteľky 1 vyvodil, že je daná dôvodná obava, že uspokojenie\nžalobcovej pohľadávky bude ohrozené, a preto je nevyhnutný zásah súdu v podobe obmedzenia\nžalovaného v jeho práve disponovať s nehnuteľnosťami. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v\ntomto prípade nemusí preukazovať, že žalovaný zamýšľa s nehnuteľnosťami ďalej nakladať, pretože\nak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo\nmožné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Hoci\n\nvlastnícke právo žalovaného bolo zapísané do katastra nehnuteľností dňa 12.10.2023, pričom zo strany\nžalovaného nebola osvedčená realizácia úkonov smerujúcich k prevodu nehnuteľností, v tomto smere\nsúd prvej inštancie poukázal na nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 422/2021 z 13.01.2022, v zmysle ktorého\natribút potreby bezodkladne upraviť pomery bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový\nstav a že potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas a nemožno ju\npovažovať za nesplnenú len preto, že strana sa nedomáhala ochrany neodkladným opatrením ihneď\npo reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie zdôraznil, že účelom\nneodkladného opatrenia je, aby pôsobilo preventívne a aby nevznikol priestor na uskutočnenie úkonov,\nktoré by spôsobili nezvratný alebo ťažko napraviteľný stav a viedli k zhoršeniu postavenia žalobcu prevodom nehnuteľností žalovaným na tretie osoby by nastalo zásadné sťaženie alebo znemožnenie\nuspokojenia pohľadávky žalobcu a naviac, pokiaľ žalovaný nemá záujem prevádzať či inak nakladať\ns nehnuteľnosťami, nariadenie neodkladného opatrenia ho žiadnym spôsobom neobmedzí. Súd prvej\ninštancie prihliadol na výšku vymáhateľnej pohľadávky 582.733,68 eur, vzhľadom na ktorú nemožno\npovažovať povinnosť uloženú žalovanému za neprimeranú. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Keďže žalobca spolu s návrhom na nariadenie\nneodkladného opatrenia podal aj žalobu vo veci samej, súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania\nneodkladného opatrenia v konečnom rozhodnutí vo veci samej.\n3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania žalovanému.\nŽalobca namietal, že napadnuté uznesenie nemá oporu v základných princípoch právneho štátu, najmä\ninštitúte právnej istoty a že nehnuteľnosti nadobudol zákonným spôsobom a z legálnych príjmov, platí\nsplátky hypotéky a stará sa o svoje maloleté deti. Poukázal na to, že predpoklad žalobcu, že k rozdeleniu\nBSM došlo z dôvodu, aby sa manželka vyhla plneniu ručiteľského záväzku, nie je správny. Mal za\nto, že súd by mal preskúmať a zvážiť neplatnosť dohody o ručení, nakoľko o podpise zmlúv o úvere\na dohody o ručení manželkou žalovaný nevedel, žalobca pochybil, ak pri sume 700.000 eur, ktorá\nnásobne prevyšuje charakter „bežnej veci“ nevyžadoval podpis žalovaného ako manžela v rámci BSM\n(odkázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12Co/355/2017, Krajského súdu\nTrnava, sp. zn. 11CoP/256/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. 3 Cz 60/1981) a doplnil,\nže v prípade ručiteľského prehlásenia, ktorým sa spoločník ako fyzická osoba zaručil za záväzky svojej\nspoločnosti nedostatok súhlasu druhého z manželov robí prehlásenie neplatným (rozhodnutie Krajského\nsúdu Trnava, sp. zn. 24Co/206/2018). Žalovaný namietal nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia uznesenia, jeho nezákonnosť a to, že žalovaného obmedzuje na možnostiach riešiť\nprimárny spor mimosúdnou formou (podľa bodu 5.3 dohody o ručení, ktorú možnosť žalobca nevyužil).\nŽalovaný namietal formuláciu neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené na zabezpečenie celej\npohľadávky s príslušenstvom bez ohľadu na to, že už teraz je zrejmé, že žalobca v tomto konaní úplne\núspešný nebude, súd prvej inštancie preto nemôže nariadiť neodkladné opatrenie zamedzujúce mu\núčelne nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom iného zabezpečovacieho právneho vzťahu,\nale musí byť zriadené na pohľadávku, ktorá bude právoplatne priznaná v tomto konaní, keďže dôsledná\nformulácia záložného práva a zabezpečenej pohľadávky má podstatný význam vo vzťahu k udalostiam,\nktoré môžu po skončení konania nasledovať. Žiadal zohľadniť článok 2.4 zmluvy o úvere 1, pretože je\nzrejmé, že žalobca mohol dostať plnenie úveru od NDF v rámci záruky. Prečo dlžník prestal plniť svoje\nzáväzky voči žalobcovi žalovanému nie je známe, ale ak si aj žalobca chce voči ručiteľke 1 (manželke\nžalovaného) uplatniť nároky voči dlžníkovi zo zmlúv o úvere a ručenia, mal by si uplatniť iba 10 % z\ndlžných súm, čo bolo pri vzniku ručenia manželke prezentované (žalobca má možnosť uplatniť si 90\n% dlžných súm voči NDF, ktorý bol na ochranu takýchto investícií zriadený, nie je preto zrejmé, prečo\nsi uplatňuje 100 % záväzkov dlžníka voči manželke, ak táto ručí iba za 10 %). Žalovanému a jeho\nmanželke sa situácia javí tak, že ručitelia boli pri uzatváraní dohody o ručení uvedení do omylu, čo\nznamená, že dohoda o ručení je absolútne neplatným právnym úkonom, čo budú ručitelia jednoznačne\nnamietať v súdnom konaní, ak si voči nim žalobca zaplatenie pohľadávky dlžníka uplatní. Žalovaný\nnevidel dôvod, pre ktorý by malo byť dotknuté jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ak osobne\nnevystupoval v pozícii dlžníka ani v inom žalobcom tvrdenom vzťahu. Skutočnosť, že žalobca inicioval\nsúdne konanie automaticky neznamená, že v tomto konaní bude úspešný, pričom zásah do ústavných\npráv a právom chránených záujmov žalovaného nastane právoplatnosťou napádaného uznesenia.\n\nŽalobca podľa žalovaného neosvedčil splnenie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia, prenáša\nspory tretích osôb do sféry žalovaného a je mu upretá možnosť efektívne ovplyvniť výsledok konania,\nktorým môže dôjsť k nenapraviteľným zásahom do vlastníckych práv žalovaného. Žiadal, aby súd\nvzal do úvahy, že manželka si otvárala živnosť 02.05.2023 a žalovaný trval na zrušení BSM, pretože\nnechcel riskovať negatívny dopad na majetok z jej podnikania, ktoré BSM bolo zrušené v 07/2023\na default úveru bol doručený až 02/2024, teda dávno po vyporiadaní BSM. K obave, že prípadné\nuspokojenie pohľadávky veriteľa bude sťažené alebo že exekúcia bude ohrozená žalovaný uviedol, že\npohľadávka žalobcu je sporná a podľa žalovaného premlčaná – napadnuté uznesenie tak svoj účel\nnemôže splniť, keďže má chrániť neexistujúcu a nepreukázanú pohľadávku. K Dohode o vyporiadaní\nBSM uviedol žalovaný, že ide o štandardný právny úkon definovaný podľa Občianskeho zákonníka,\nže väčšina ich spoločného majetku bola financovaná ním a aj kúpa nehnuteľností bola financovaná\nnajmä zo zdrojov, ktoré zarobil. V r. 2016-2023 bol žalovaný zamestnaný a pravidelne platil splátky\nhypotéky, poplatky za správu bytu a dane z nehnuteľností, preto sa v rámci vyporiadania BSM dohodli,\nže si nehnuteľnosti, kde bývajú s dvomi maloletými deťmi, nechá žalovaný vrátane záväzku voči Tatra\nbanka, a.s., prostredníctvom ktorej financovali kúpu nehnuteľností (od počiatku bol primárnym úverovým\ndlžníkom voči Tatra banka, a.s.), manželka si nechala aj pohľadávky voči firme, ktorá mala majetok\nv približnej hodnote cca 3,6 mil. eur (podľa priloženého ohodnotenia know-how a účtovnej závierky).\nŽivnostenské podnikanie manželke nevyšlo, preto bola evidovaná na úrade práce od 04.10.2023,\nteda by ani nemohla splácať hypotéku na byt a poplatky za správu bytu. Banka by s vyporiadaním\nBSM tak, že by nehnuteľnosti nadobudla manželka, nesúhlasila. Z uvedených dôvodov mal za to, že\nnie je dôvod, prečo by mal žalobca spochybniť a napadnúť vyporiadanie BSM, ktoré spĺňa všetky\nnáležitosti Občianskeho zákonníka. K odporovateľnosti Dohody o vyporiadaní BSM s poukazom na jej\núčel namietal žalovaný, že ak slúži odporovacia žaloba k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom\nkonaní, malo by ísť o pohľadávku veriteľa priznanú vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, ktorá\npohľadávka voči jeho manželke nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a preto\nje vylúčené, aby bola v tejto chvíli úspešná žaloba žalobcu, ktorou odporuje Dohode o vyporiadaní BSM.\nZa takýchto okolností je podľa žalovaného protiprávne, aby bolo neodkladným opatrením obmedzované\njeho právo nakladať s nehnuteľnosťami bez toho, aby existovali akékoľvek dôvody na obavu, že exekúcia\npohľadávky žalobcu voči manželke, ak by si žalobca túto pohľadávku voči manželke úspešne uplatnil\nna súde a ak by uspel na súde s odporovacou žalobou, bude ohrozená. Rozporoval existenciu obavy\nžalobcu, že je ohrozená prípadná exekúcia jeho pohľadávok voči dlžníkovi, ktoré si titulom ručenia\nuplatní voči jeho manželke, nakoľko v nehnuteľnostiach spolu s manželkou a deťmi žijú, neplánujú\nich predávať a nezrealizovali žiadne úkony smerujúce k predaju. Žalobca nepreukázal, že by sa\nžalovaný po nadobudnutí nehnuteľností akýmkoľvek spôsobom pokúšal o ich predaj alebo zrealizoval\niné úkony, ktoré by žalobcovi v budúcnosti potom, čo prípadne uspeje pri uplatnení pohľadávok\nvoči manželke a pri odporovaní Dohody o vysporiadaní BSM, znemožňovali exekúciu nehnuteľností.\nPotvrdil, že dlžník prestal splácať svoje záväzky voči žalobcovi, ale žalobca má stále záložné právo\nna technológie vo vlastníctve dlžníka v hodnote min. 500.000 eur, predajom ktorých dokáže pokryť\npodstatnú časť svojich pohľadávok, má možnosť uspokojiť svoje pohľadávky zo záruky vystavenej\nNDF do výšky 90 % záväzkov dlžníka voči žalobcovi (ak má žalobca možnosť uspokojiť 90 % svojich\npohľadávok prostredníctvom záruky NDF, nie je dôvod na to, aby dochádzalo k obmedzeniu nakladania\ns nehnuteľnosťami žalovaného s odôvodnením, že žalobca má obavu, že uspokojenie súdom doposiaľ\nnepriznaných pohľadávok je ohrozené). Zároveň má žalobca možnosť uspokojiť svoje pohľadávky\nuplatnením ručenia voči druhému ručiteľovi F. G.. Uspokojenie pohľadávok žalobcu je tak zabezpečené\na nie je dôvod na to, aby mal žalobca obavu, že z dôvodu vysporiadania BSM nebudú jeho pohľadávky\nv budúcnosti uspokojené. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia pre žalovaného predstavuje\nnepríjemné obmedzenie jeho možností nakladať s nehnuteľnosťami. Žalovaný poukázal na to, že výška\nžalobcom uplatnenej pohľadávky je v nepomere s hodnotou predmetu neodkladného opatrenia, ktorá\nby ani v prípade úspechu žalobcu v primárnom konaní nedokázala zabezpečiť ani parciálne pokrytie\nžalobcom tvrdenej pohľadávky, preto pokiaľ ide o nehnuteľnosti neexistuje reálna hodnota, ktorá by\nmohla byť v tomto konaní na účely uspokojenia pohľadávky zaistená, napadnuté rozhodnutie je preto\nneúčelné a súd prvej inštancie ani neuviedol, aká je bilancia hodnoty nehnuteľností oproti už teraz\nna nich viaznucich pohľadávkach, a teda či vôbec existuje nejaká kladná hodnota majetku, ktorá by\nzaistená byť mohla. S odkazom na ust. § 61q ods. 2 Exekučného poriadku žalovaný uviedol, že záložný\nveriteľ Tatra banka, a.s. nedal súhlas s exekúciou predajom nehnuteľností, preto z dôvodu absencie\njej súhlasu nebude možné nehnuteľnosti celkom určite postihnúť v prípadnom exekučnom konaní.\nPoukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/l 55/2017 zo dňa 22.11 2017,\nv ktorom konaní odporca namietal, že k nehnuteľnostiam, ktorých sa rozhodnutie týka, je zriadené\n\nzáložné právo v prospech banky a preto by k ich scudzeniu ani nemohol pristúpiť a poukázal na to,\nže neodkladné opatrenie nemalo byť nariadené ani preto, že súd prvého stupňa nepoznal hodnotu\nnehnuteľností - nemohol teda posúdiť, či je navrhované neodkladné opatrenie primerané k výške\ntvrdeného dlhu. Uvedenému dal Krajský súd Banská Bystrica za pravdu a upozornil, že všeobecné súdy\nmusia vždy prihliadať aj na to, či je hodnota tvrdenej pohľadávky primeraná k hodnote vecí, ku ktorým\nmá byť obmedzené dispozičné právo dlžníka a nemali by vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia k nehnuteľnosti, ak hodnota nehnuteľností nie je uvedená.\n4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 05.07.2024 a namietal, že tvrdenia\nžalovaného považuje za účelové, zopakoval, že žalobca a dlžník uzavreli zmluvu o úvere 1, na základe\nktorej poskytnutý úver dlžník riadne a včas nesplácal, preto žalobca oznámil dlžníkovi písomne listom zo\ndňa 10.10.2023 predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.10.2023 a vyzval ho na zaplatenie celého zostatku\núveru. Žalobca a dlžník uzavreli aj zmluvu o úvere 2 a žalobca oznámil dlžníkovi písomne listom zo dňa\n10.10.2023 predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.10.2023 a vyzval ho na zaplatenie celého zostatku\núveru. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzku dlžníka vyplývajúceho zo\nzmlúv o úvere uzavrel žalobca s konateľmi dlžníka - manželkou žalovaného E. B., nar. XX.XX.XXXX\nako ručiteľkou 1 a H. F. G., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „ručiteľ 2“) dohody o ručení. Podľa dohody\no ručení uzavretej s ručiteľkou 1, ručiteľka 1 vyhlásila, že ak dlžník voči žalobcovi nesplní záväzok\nv zmysle zmlúv o úvere, tieto záväzky splní ručiteľka 1 (ktorá bola spoločníkom a konateľom dlžníka\nv období od 04.07.2018 do 27.09.2023). K namietanej absencii súhlasu žalovaného ako manžela s\ndohodou o ručení uviedol žalobca, že táto námietka je irelevantná a poukázal na rozhodovaciu prax\nsúdov Slovenskej republiky (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/234/2010 zo dňa 29.06.2011, rozsudok NS\nSR sp. zn. 3 Obo 44/97 zo dňa 15.05.1997 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.\n13Co/78/2022–539), ktoré vyvracajú tvrdenie žalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že o ručení\njeho manželky nevedel, upozornil žalobca na to, že žalovaný bol konateľom a spoločníkom dlžníka v\nobdobí od 10.08.2018 do 27.09.2023, t.j. aj v čase, keď jeho manželka uzatvorila dohodu o ručení, teda\nžalovaný ako konateľ dlžníka konajúci s odbornou starostlivosťou určite mohol a mal vedieť o tom, že\ndlžník si v r. 2020 berie v banke úvery, ktoré sú zabezpečené ručením jeho manželky. Uviedol, že má\nzáujem na mimosúdnom riešení sporu a že k mimosúdnym rokovaniam ohľadom ďalšieho splácania\núverov dochádzalo už v čase pred zosplatnením úverov, uskutočnilo sa niekoľko osobných stretnutí\nmedzi žalobcom, dlžníkom, ručiteľkou 1 a ručiteľom 2, pričom k samotnému zosplatneniu úverov a k\nich následnému súdnemu vymáhaniu pristúpil žalobca až potom, keď mimosúdne rokovania nepriniesli\nžiadny výsledok. Žalobcu po nariadení neodkladného opatrenia kontaktovala manželka žalovaného s\nnávrhom na osobné stretnutie za účelom rokovaní o mimosúdnom riešení sporu, na ktorom mal byť\nprítomný aj ručiteľ 2, ale osobné stretnutie bolo zrušené zo strany manželky žalovaného s odôvodnením,\nže pokladajú všetky úkony za neplatné a riešia to právnou cestou, preto nevidí dôvod na osobné\nstretnutie. Ak žalovaný uvádza, že úver je založený strojmi, o ktoré banka nejaví záujem, žalobca\nuviedol, že je na žalobcovi, ktorú formu zabezpečenia využije za účelom uspokojenia svojej splatnej\npohľadávky - voči dlžníkovi inicioval konkurzné konanie a nemá vedomosť o tom, v akom stave, kde sa\npredmetné stroje nachádzajú a ani o ich hodnote. K záruke NDF a výške ručenia voči ručiteľke 1 uviedol\nžalobca, že záruka NDF I. zabezpečuje len pohľadávku žalobcu zo zmluvy o úvere 1 (nie zo zmluvy\no úvere 2), poukázal na znenie bodu 7.2.11. písm. b) zmluvy o úvere 1 a že žalovaný proces ručenia\nnesprávne vníma, keď podľa záručného programu platí, že aj v prípade prijatia plnenia zo záruky od\nNDF I. by sa žalobca v tejto časti (prijatého plnenia) stal spoločným a nerozdielnym veriteľom (spolu s\nNDF I.) každej pohľadávky NDF I. voči dlžníkovi a zároveň by žalobca mal vlastné a nezávislé právo\nžiadať od dlžníka splnenie pohľadávky NDF I., čo znamená, že aj voči dlžníkovi a ručiteľom si žalobca\nv každom prípade musí vymáhať celú pohľadávku vo výške 100 %, nie len 10 % ako sa domnieva\nžalovaný. K neexistencii vymáhateľnej pohľadávky žalobca uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe sa\nvymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumie pohľadávka,\nktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní, podmienkou úspešnej odporovateľnosti nie\nje to, aby pohľadávka bola veriteľovi v čase ukrátenia veriteľa dlžníkom súdom priznaná, resp. dokonca\nprávoplatne priznaná, môže ísť o pohľadávku splatnú, nesplatnú, pohľadávku neprávoplatne priznanú\ni pohľadávku už vymáhateľnú - postačuje, aby pohľadávka bola vymáhateľná v dobe rozhodnutia\nsúdu o podanej odporovacej žalobe, čo v predmetnej veci z pohľadu žalobcu nepochybne splnené\nje. Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 40Up/843/2024\ndomáha od dlžníka a ručiteľov zaplatenia celkovej sumy nesplateného úveru k 16.10.2023 vo výške\n421.164,21 eur, súd dňa 17.05.2024 vo veci vydal platobný rozkaz a dlžníka aj ručiteľov na plnenie\nzaviazal (platobný rozkaz nie je právoplatný a vykonateľný); žalobca tak realizuje aktívne kroky pokiaľ\n\nide o vymoženie jeho splatnej pohľadávky. Žalobca v konaní vo veci samej napáda účinnosť Dohody\no vyporiadaní BSM (ide zjavne o právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobou jemu\nblízkou), preto úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa zákon predpokladá (prezumuje) a preukázanie\númyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti. Rovnako sa predpokladá\nvedomosť blízkej osoby o takomto úmysle (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 163/2007 zo dňa 17.12.2008).\nŽalovaný v odvolaní poukazuje na to, že v nehnuteľnostiach žije spolu s deťmi a manželkou, neplánujú\nich predávať, na druhej strane však súčasne uvádza, že nariadené neodkladné opatrenie pre neho\npredstavuje nepríjemné obmedzenie jeho možností nakladať s vlastným majetkom, z ktorej formulácie\nžalovaného je možné dospieť k záveru, že s ohľadom na vzniknutú situáciu existuje dôvodná obava,\nže by sa žalovaný nehnuteľností zbavil prevodom na inú/tretiu osobu. Žalobca poukázal na to, že v\nprípade nariadeného neodkladného opatrenia nie je žalobca oprávnený realizovať výkon záložného\npráva. K absencii súhlasu záložného veriteľa Tatra banka, a.s. s exekúciou predajom nehnuteľností,\na teda nemožnosti nehnuteľnosti postihnúť exekúciou, žalobca zdôraznil, že uznesenie o nariadení\nneodkladného opatrenia obmedzuje žalovaného s nakladaním s nehnuteľnosťami, nenariaďuje výkon\nzáložného práva ani exekučné konanie. Žalobca sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v\nnapadnutom uznesení, zdôraznil výšku vymáhateľnej pohľadávky 582.733,68 eur, vzhľadom na ktorú\nnemožno považovať povinnosť uloženú žalovanému za neprimeranú, a to ani s ohľadom na hodnotu\ndotknutých nehnuteľností, keďže žalovaný sám v odvolaní uvádza, že ich hodnota by nepostačovala na\ncelkové uspokojenie vymáhateľných pohľadávok žalobcu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté\nuznesenie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v rozsahu 100 %.\n5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadril.\n6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods.\n1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n7. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska\nprocesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a konštatuje,\nže pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie z\nhľadiska žalobcom uplatnených nárokov dostatočne a primerane posúdil osvedčenie nároku a žalobcom\ntvrdených skutočností a výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne\npredpisy, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku\nsa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré\nboli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej\ninštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových\nzistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich\nnáležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé,\npremisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto\npremís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé.\n8. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n9. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\n10. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n11. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo\nvykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\n12. Zo zákonných ustanovení upravujúcich neodkladné opatrenia možno jednoznačne vyvodiť, že\nprávna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti\nrýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania\nnároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa príslušných ustanovení CSP je\nmožnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov\nalebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie\n\nrozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že\nexekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,\nktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa\nnavrhovateľ domáha.\n13. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,\nvyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne\nktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli\nvážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť\npreukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,\nže bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného\nopatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné\npre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných\nskutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná\nochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.\n14. Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia odvolací\nsúd uvádza, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti\núspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť\njej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému\nalebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného\nopatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/26/2017). Z hľadiska skutkového\nje preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký\nstupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno\ndôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou\npravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v\nBratislave, sp. zn. 8Co/698/2013).\n15. Posúdením napadnutého uznesenia, odvolania a obsahu spisu, odvolací súd považoval odvolacie\nnámietky žalovaného za nedôvodné. Pre úspech v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia\nbolo potrebné zo strany žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia predovšetkým osvedčiť\npravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, v tomto prípade právo\nodporovať právnemu úkonu – Dohode o vyporiadaní BSM ručiteľky 1 a žalovaného; zároveň bolo\npotrebné osvedčiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. obavu z ohrozenia\nexekúcie.\n16. Zmyslom právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov je zabezpečenie ochrany veriteľa\npred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či\nohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Za odporovateľné\nprávne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa a ktorými dlžník zmenšuje svoj\nmajetok do takej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Predpokladmi\núspešného odporovania právneho úkonu dlžníka, ktoré musí preukázať veriteľ pre úspešnosť žaloby\nsú: (1) vymáhateľnosť jeho pohľadávky voči dlžníkovi (s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn.\n1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022), (2) skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje\nuspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, (3) preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, ak žalovanému,\nt.j. druhej strane odporovaného právneho úkonu musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym\núkonom ukrátiť veriteľa známy, teda o ňom vedel alebo musel vedieť, (4) skutočnosť, že právny úkon\ndlžník urobil v posledných troch rokoch, t.j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby. Nie je\npritom rozhodujúce o aký právny úkon ide, či odplatný alebo bezodplatný, rozhodujúce je, že ide o\núkon, ktorým bol majetok scudzený. Spoločným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že\nprávnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia veriteľa vymáhateľnej pohľadávky, pričom predpokladá\nsa kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie\nveriteľovho nároku. Na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa\na súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu musí byť úmysel dlžníka odporovaným\nprávnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, žalovaný o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol úkon urobený\nvedel alebo musel vedieť. Ak ide o právne úkony medzi blízkymi osobami, uvedenými v ust. § 116 a 117\nObčianskeho zákonníka, blízka osoba musí preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla\nv dobe urobenia odporovateľného právneho úkonu ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať,\n\nzákon v takomto prípade úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj vedomosť blízkej osoby o úmysle dlžníka\npredpokladá. Samotné tvrdenie žalovanej osoby blízkej dlžníkovi, že o jeho dlhoch a o jeho úmysle\nukrátiť veriteľa uzavretím odporovanej zmluvy nevedela, nakoľko jej dlžník neoznámil svoje dlhy a\nnemohla sa o nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe\npostačujúce (porovnaj aj NS ČR sp. zn. 21 Cdo 864/2000).\n17. K možnosti odporovať právnym úkonom ručiteľa, odvolací súd uvádza, že ručiteľ je de iure dlžníkom\nveriteľa, čo dokumentuje aj celý rad rozhodnutí súdov SR, v ktorých súdy zaväzujú dlžníka a ručiteľa\nv jednom rozhodnutí. Nemožnosť odporovať právnemu úkonu ručiteľa, by viedlo k neprimeranému\na neúčelnému oslabeniu tohto legitímneho zabezpečovacieho prostriedku, nakoľko „zbavovanie“ sa\nsvojho majetku ručiteľom počas existencie jeho záväzku k veriteľovi v úmysle tohto ukrátiť na jeho\nvymáhateľnej pohľadávke, bez možnosti odporovať týmto právnym úkonom zo strany veriteľa, by\ntento inštitút v rámci záväzkovo-právnych vzťahov degradovalo len na „prázdne“ vyhlásenie o tom, že\nručiteľ uspokojí veriteľa, ak dlžník voči nemu nesplní svoj záväzok. Je preto vzhľadom na účel inštitútu\nodporovateľnosti žiaduce poskytnúť ochranu danú veriteľovi proti jeho dlžníkovi v ust. § 42a a nasl.\nObčianskeho zákonníka aj proti ručiteľovi dlžníka.\n18. V danom prípade sú pohľadávky žalobcu ako veriteľa zo zmlúv o úvere voči dlžníkovi, okrem iných\nzabezpečovacích inštitútov, zabezpečené aj ručením ručiteľky 1 podľa dohody o ručení. V prejednávanej\nveci bol ručiteľský záväzok ručiteľky 1 prevzatý za účelom zabezpečenia pohľadávok vzniknutých z\ntitulu uzatvorených zmlúv o úvere uzavretých medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom (spoločnosť\nUFOX, s.r.o., IČO: 45 385 351), a to v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku. Dlžník sa dostal\ndo omeškania so zaplatením pohľadávky žalobcu (vo výške 104.685,32 eur zo zmluvy o úvere 1 a\nvo výške 42.913,90 eur zo zmluvy o úvere 2) v 11/2022 a napriek výzve žalobcu zo dňa 10.10.2023\nadresovanej dlžníkovi spolu so zosplatnením úverov zo zmlúv o úvere dňom 16.10.2023 (ktoré zásielky\nboli vrátané žalobcovi neprevzaté dlžníkom s dôvodom vrátenie „adresát neznámy“) dlžník svoj záväzok\nnesplnil riadne a včas, ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre vznik povinnosti splniť dlh, resp. záväzok\nvyplývajúcich zo zmlúv o úvere ručiteľom – t.j. aj ručiteľkou 1; jedná sa o subsidiárnosť (podpornosť)\nručiteľského záväzku vo vzťahu k hlavnému záväzku (rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Obo 115/1999, z\nktorého vyplýva aj to, že vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa spravujú\nustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorého použitie na tieto vzťahy účastníci nemôžu vylúčiť). Pre\nuplatnenie nároku veriteľa voči ručiteľovi nie je významné, z akého dôvodu dlžník svoj dlh (záväzok)\nnesplnil, význam má len, že neplnil napriek tomu, že bol na plnenie písomne vyzvaný. Veriteľ sa môže\ndomáhať splnenia dlhu (záväzku) súčasne od ručiteľa i dlžníka, ktorý dlh (záväzok) nesplnil napriek\nveriteľovej písomnej výzve (porovnaj aj rozsudok NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2905/2012). Ručiteľský záväzok\nje tiež záväzkovým vzťahom (veriteľ - ručiteľ), a teda právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká\nprávo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka v postavení ručiteľa a tomuto dlžníkovi vzniká povinnosť splniť\nzáväzok za splnenia podmienok uplatnenia nároku voči ručiteľovi.\n19. Na základe uvedeného, pri výklade ust. § 42a Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vychádzať\nz jeho významu a účelu, ktorým je ochrana veriteľa pred úmyselným marením uspokojenia jeho\npohľadávky zo strany osôb, ktoré sú povinné túto pohľadávku uhradiť, keď povinnosť plniť pohľadávku\nmá dlžník, ale v rovnakom rozsahu aj ručiteľ, a ak by možnosť veriteľa odporovať právnym úkonom\nbola zúžená iba na právne úkony dlžníka, bol by flagrantne popretý základný princíp a zmyslel\nodporovateľnosti právnych úkonov na úkor možného uspokojenia pohľadávky veriteľa, pretože by tak\nobdobne zaviazané osoby (dlžník, ručiteľ) plniť veriteľovi mali contra legem kvalitatívne rôzne právne\npostavenie, čo je neprípustné. Odvolací súd tak má za to, že veriteľ je za podmienok uvedených v ust.\n§ 42a Občianskeho zákonníka oprávnený odporovať nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym\núkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú tu z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom,\nresp. zmluvou zaviazané (najmä z titulu zabezpečenia záväzkov) uspokojiť pohľadávku veriteľa.\n20. Podľa názoru odvolacieho súdu, v tomto štádiu konania neobstojí námietka žalovaného ohľadne\nneplatnosti dohody o ručení z dôvodu absencie súhlasu žalovaného ako manžela ručiteľky 1 s prevzatím\nručiteľského záväzku alebo omylu ručiteľky 1/ pri uzatváraní dohody o ručení. Judikatúra v prípadoch,\nak jeden z manželov uskutoční ručiteľské vyhlásenie bez súhlasu druhého manžela dovodila, že na\nprevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov sa nevyžaduje súhlas druhého manžela a záväzok\nvzniká len tomuto manželovi (uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 27/2017 z 27.05.2020, podporne\naj uznesenie NS ČR, sp. zn. 29 Odo 398/2005 zo dňa 30.08.2005). Podľa uznesenia NS SR z\n\n27.05.2020, sp. zn. 1 Cdo 27/2017: „Súčasná platná právna úprava pripúšťa, že ktorýkoľvek z manželov\nje oprávnený v sfére mimo spoločných vecí prevziať na seba samostatné záväzky, t.j. zaväzovať sa v\nrámci občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, a to bez toho, aby takéto právne úkony\nbolo možné považovať za relatívne neplatné a tiež pre prípad nedobrovoľného splnenia samostatného\nzáväzku jedného z manželov možnosť uspokojenia i z majetku patriaceho do BSM, ku ktorému\nmá druhý manžel ideálny podiel, a to v závislosti od skutočnosti, či výlučný majetok dlžníka bude\npostačujúci pre uspokojenie veriteľa. Ak právna úprava vo svojej podstate je neznesiteľná, nemožno\nsa od nej odkláňať len preto, že v istej oblasti vyvoláva nespravodlivosť. Úprava bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov obsiahnutá v § 143 a nasl. Obč. zákonníka z hľadiska účelu zákona\nnesmeruje k ochrane spoločného majetku pred sekundárnymi dopadmi úkonov jedného z manželov.\nZmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je preto právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí,\na aplikácia ustanovenia § 145 OZ je v tomto prípade vylúčená.“ Žalovaný neplatnosť dohody o ručení pre\nomyl ručiteľky 1 v odvolaní nijak nezdôvodňuje a nekonkretizuje, netvrdí ani, v čom mal omyl spočívať\n(okrem vyjadrenia, že sa jemu a manželke javí, že ručitelia boli pri uzatváraní dohody o ručení uvedení\ndo omylu ohľadne rozsahu jej ručenia vo výške 10 % dlžnej sumy ako bolo pri vzniku ručenia manželke\nprezentované), z čoho neplatnosť dohody o ručení v tomto štádiu konania nie je možné dovodiť.\n21. S ohľadom na osvedčenie (pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia)\nexistencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa voči ručiteľke 1 (dlžníkovi), uplatnenej už aj\nv samostatnom konaní na upomínacom súde pod sp. zn. 40Up/843/2024, v ktorom konaní sa žalobca\nod dlžníka, ručiteľky 1 a ručiteľa 2 domáha zaplatenia celkovej sumy nesplatených úverov vo výške\n409.784,32 eur s prísl., je žalobca aktívne vecne legitimovaným subjektom voči žalovanému (pasívne\nvecne legitimovanému subjektom) ako vlastníkovi nehnuteľností, ktoré nadobudol od ručiteľky 1/ na\nzáklade Dohody o vyporiadaní BSM, neúčinnosti ktorej sa žalobca domáha v konaní vo veci samej. Podľa\nodvolacieho súdu sú pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené\npodmienky ustanovené ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako je osvedčená podmienka,\nže k uzavretiu Dohody o vyporiadaní BSM došlo v posledných troch rokoch pred podaním žaloby, teda\nžaloba bola podaná včas v prekluzívnej lehote podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n22. Pri posudzovaní splnenia ďalšej podmienky úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka, a\nto skutočnosti, že konkrétny právny úkon (Dohoda o vyporiadaní BSM) dlžníka (ručiteľky 1) ukracuje\nuspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, sa odvolací súd priklonil v tomto štádiu konania\nk argumentácii žalobcu. Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ v účastníci dohody o vyporiadaní BSM\nvyporiadajú majetok spôsobom, ktorým dôjde k ukráteniu veriteľa účastníka dohody, môže sa veriteľ proti\ndruhému účastníkovi dohody domáhať neúčinnosti tohto právneho úkonu voči svojej osobe (rozsudok\nNS SR sp. zn. 2Cdo/105/2022 zo dňa 27.10.2022). Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie\nvymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka\na ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže\ndosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov,\nmohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom,\nže dlžníkove právne úkony objektívne ukracujú uspokojenie veriteľovej pohľadávky, nesie žalobca v\npostavení veriteľa.\n23. S poukazom vyššie uvedené, za daných okolností, kedy došlo k vyporiadaniu BSM tak, že v\nrámci vyporiadania výlučne žalovaný nadobudol nehnuteľnosti a manželka/ručiteľka 1 (E. B.) nadobudla\npohľadávky vo výške 220.000 eur voči dlžníkovi, ktorý už v čase vyporiadania BSM (02.10.2023) bol v\nomeškaní so splácaním úverov voči žalobcovi (ručiteľka 1/ aj žalovaný, ktorí boli spoločníkmi a ručiteľka\n1 aj konateľkou dlžníka do 27.09.2023 o tejto skutočnosti pri vynaložení odbornej starostlivosti museli\nmať vedomosť) a je t.č. v konkurze (pohľadávky ručiteľky 1/ voči dlžníkovi tak nepredstavujú za daných\nokolností ani ekvivalent hodnoty nehnuteľností nadobudnutých žalovaným ani bonitný majetok, z ktorého\nby sa žalobca mohol reálne uspokojiť), došlo tým ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku ručiteľky\n1, nakoľko z jej majetkových pomerov vyplýva, že nedisponuje nehnuteľným alebo iným majetkom\n(aktívami), ktorého hodnota s ohľadom na druh, charakter, trvácnosť, bonitu a likviditu by postačovala\nna úhradu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu (žalovaný v odvolaní netvrdil a ani preukazoval, že by\nručiteľka 1/ disponovala inými dostatočnými aktívami na úhradu vymáhateľnej pohľadávky). Odvolací\nsúd tak má za to, že v tomto štádiu konania je osvedčený predpoklad na uplatnenie odporovacieho práva\nžalobcu aj voči právnemu úkonom ručiteľky 1/ – Dohody o vyporiadaní BSM.\n\n24. Vo vzťahu k možnosti veriteľa uspokojiť pohľadávku z nehnuteľností žalovaný namietal, že na\nnehnuteľnostiach viazne ťarcha - záložné právo v prospech Tatra banka a.s. (zriadené pred podpisom\nDohody o vyporiadaní BSM), teda že pohľadávka by nemohla byť uspokojená z takto zaťažených\nnehnuteľností, poukazuje odvolací súd na to, že prípadné v poradí ďalšie exekučné záložné právo k\nnehnuteľnostiam (po zmluvne zriadenom v prvom poradí) by v prípade úspechu umožnilo žalobcovi sa\nuspokojiť (čo i len čiastočne) z prebytku výťažku speňaženia zálohu prednostným záložným veriteľom (ak\nk nemu vôbec dôjde) a naopak, ďalším zaťažením nehnuteľností (ďalším záložným právom) v prospech\ntretej osoby sa možnosť uspokojenia žalobcu z tohto majetku znižuje. Z uvedených dôvodov preto\nnemožno súhlasiť so žalovaným, že veriteľ je obmedzený v možnosti domáhať sa neúčinnosti právneho\núkonu, ak je na nehnuteľnostiach záložné právo v prospech 3. osoby.\n25. V nadväznosti na uvedené možno vo vzťahu k žalovanému konštatovať osvedčenie nároku, ktorému\nsa má poskytnúť neodkladná ochrana. Otázka, či je žalobca skutočne nositeľom tvrdeného práva bude\npredmetom dokazovania v konaní vo veci samej; na účely nariadenia neodkladného opatrenia však\nmožno dospieť k záveru, že žalobca pravdepodobnosť tohto práva osvedčil.\n26. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd,\nzhodne so súdom prvej inštancie, poukazuje na sled udalostí a právnych úkonov, ku ktorým došlo\nv priebehu r. 2022-2023: 11/2022 - začiatok omeškania dlžníka, 02.05.2023 - vznik živnostenského\noprávnenia ručiteľky 1, 26.07.2023 – zrušenie BSM žalovaného a ručiteľky 1 súdom z dôvodu získania\noprávnenia na podnikateľskú činnosť ručiteľkou 1, 27.09.2023 - zrušenie účasti ručiteľky 1 a žalovaného\nv spoločnosti dlžníka (UFOX, s.r.o.), 02.10.2023 - uzavretie Dohody o vyporiadaní BSM; 04.10.2023\n- zánik živnostenského oprávnenia ručiteľky 1, 12.10.2023 – povolenie vkladu vlastníckeho práva\nžalovaného k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe Dohody o vyporiadaní BSM;\n16.10.2023 – vyhlásenie predčasnej splatnosť úverov žalobcom podľa zmlúv o úvere; 30.01.2024 výzva\nžalobcu na úhradu záväzkov dlžníka ručiteľke 1, doručená dňa 05.02.2024.\n27. Existenciu ďalšej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je existencia\nbezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy\npomerov strán sporu, mal odvolací súd v tejto konkrétnej prejednávanej veci (prihliadajúc na všetko\nzhora uvedené, vzájomné vzťahy a prepojenia medzi dlžníkom, žalovaným a ručiteľkou 1 a na popísanú\nchronológiu úkonov a udalostí), rovnako za osvedčenú žalobcom. Žalobca síce neosvedčoval, že\nžalovaný robí kroky smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami alebo že by mal v úmysle ich akýmkoľvek\nspôsobom scudziť alebo zaťažiť (i keď vo vyjadrení žalovaný na jednej strane uvádza, že takýto úmysel\nnemá, na druhej strane namieta, že nariadenie neodkladného opatrenia pre žalovaného predstavuje\nnepríjemné obmedzenie jeho možností nakladať s nehnuteľnosťami, z čoho sa javí, že dispozíciu s\nnimi zvažuje alebo pripúšťa). Odvolaciemu súdu je však rovnako zrejmé, že úmysel, ako bezprostredný\nvnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch\na s nepomernými ťažkosťami. Ak by však bolo v danom prípade potrebné čakať na takéto (právne)\núkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma\nprávnej ochrany strany sporu (v tomto prípade žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia)\nbola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať\nneefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Na osvedčenie zámeru\nžalovaného nakladať s nehnuteľnosťami v danom prípade vyčkávať nemožno, pretože sa zvlášť pri\nzámere ukrátiť splnenie pohľadávky veriteľa stáva spravidla zjavný až po jeho realizovaní, teda neskoro\nna to, aby mu bolo možné zamedziť (uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 422/2022 zo dňa 17.12.2014 sp. zn.\n17Co/1129/2014). Pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje aj potreba\nzachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi\ntotožnými stranami sporu, ako v čase začatia konania a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania\nsa súdny spor nepredlžoval (prípadným reťazením prevodov a koordináciou postupu, prihliadajúc na\nvzťah ručiteľky 1 a žalovaného ako blízkych osôb a ich úkony tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného).\nV súčasnosti ďalšiemu prevodu nehnuteľností nič nebráni (prevodu nehnuteľností nebráni ani zriadené\nzáložné právo v prospech Tatra banka, a.s., ako mylne argumentuje žalovaný) a prevod závisí iba od vôle\na rozhodnutia žalovaného. Zákaz dispozície s nehnuteľnosťami má v tomto význame aj už deklarovaný\npreventívny účinok.\n\n28. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto\nkonkrétnej veci zohľadnil aj princíp proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho\nnariadením. Odvolací súd rovnako uvádza a dopĺňa, že ak nie je úmyslom žalovaného vlastníctvo k\nnehnuteľnostiam scudziť (resp. iným spôsobom s nimi nakladať a ich zaťažovať) ako (i keď zmätočne\na sčasti protichodne) tvrdil vo svojom vyjadrení, zásah do jeho vlastníckeho práva spočívajúci v zákaze\nnakladania a zaťaženia nebude mať na neho žiaden (teda ani negatívny) dopad. Ak by naopak úmyslom\nžalovaného bolo vlastníctvo k nehnuteľnostiam scudziť, prípadne ich ďalej (nad rámec existujúceho\nzaťaženia) zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na nariadenie\nneodkladného opatrenia. Uvedeným posúdením prostredníctvom testu proporcionality (kedy žalovaný\nnebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených\npráv žalobcu) sa odvolaciemu súdu javí, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia môže\nsplniť svoj účel sledujúci zabezpečenie dočasnej ochrany práv žalobcu, ktorých sa domáha vo veci\nsamej, pri súčasnom osvedčení tohto nároku žalobcu (teda osvedčenia, že existuje aspoň minimálna\npravdepodobnosť jeho existencie) a zásah do ktorých práv zo strany žalovaného je reálny.\n29. Čo sa týka posúdenia proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia vo vzťahu k hodnote\nnehnuteľností, správne súd prvej inštancie uzavrel, že prihliadajúc na výšku vymáhateľnej pohľadávky\n582.733,68 eur nemožno považovať povinnosť uloženú žalovanému za neprimeranú. Odvolací súd\ndopĺňa, že hodnota dotknutých nehnuteľností (nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Bratislave-Petržalke –\nbyt o výmere 98,16 m2 a nebytový priestor o výmere 37,24 m2), zohľadňujúc, že na nehnuteľnostiach\nviazne záložné právo na zabezpečenie splácania hypotekárnerho úveru (ktorého nesplatený zostatok\nžalovaný neuviedol) a že žalovaný sám v odvolaní v podstate potvrdzuje, že hodnota nehnuteľností\nby nepostačovala na celkové uspokojenie vymáhateľných pohľadávok žalobcu, celkom zjavne výrazne\nnepresahuje výšku vymáhateľnej pohľadávky 582.733,68 eur, práve naopak. Ak žalovaný namieta, že\npráve z dôvodu, že hodnota nehnuteľností nedosahuje ani výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky,\nteda že by nedokázala zabezpečiť ani čiastočné uspokojenie pohľadávky žalobcu a tým je nariadenie\nneodkladného opatrenia neúčelné, vníma účelnosť a proporcionalitu neodkladného opatrenia nesprávne\n(žalobca môže mať záujem aj na čiastočnom uspokojení jeho pohľadávky v prípade jej vymáhania od\nručiteľky 1).\n30. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci už za pre\nkonanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd\nreagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS\n251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už\nnespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné\nreagovať špecifickou odpoveďou.\n31. Vyššie odvolacím súdom uvedené zistenia a závery tak neindikujú v tomto smere k žalovaným\npožadovanému záveru o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu\nnavrhovanom žalobcom. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387\nods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, vrátane trvania jeho časového obmedzenia do právoplatného\nskončenia konania vo veci samej s ohľadom na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia\nsúčasne so žalobou vo veci samej.\n32. O trovách odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej\ninštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).\n33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "65C/36/2024", "guid": "e294b5cf-0a47-40f8-a776-85b801496b8c:b6471f8a-7ae9-48be-873e-6ae23b97e2f6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4f825b52-e16c-4dea-a933-429eb72f1a1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.422.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 422/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 422/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.422.2022.1"}, {"guid": "ussr:4531ccad-d7f8-47c7-ad15-b9d109a720d5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.422.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 422/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 422/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.422.2021.2"}, {"guid": "ussr:b9c8269f-d519-446d-871e-54e70a09c141", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.43.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 43/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.43.2018.1"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ed0a90dd-9ca8-4e96-b7e2-28055a571658:c21db0da-7d28-40f6-a063-9e3630fbef94", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1114205015.1", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2022 z 17. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-17", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1114205015.1"}, {"guid": "7029f767-6a16-4f0c-b42e-b47bbffe4ab2:0c48177f-6526-486e-b755-1dbedecb739c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2315210817.3", "spisova_znacka": "24Co/206/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/206/2018 z 19. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-03-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2315210817.3"}, {"guid": "56027eaa-fa66-4034-a3b3-f9e60cff3806:7424df27-9058-426f-a5cd-614954e27bea", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2317212713.2", "spisova_znacka": "23Co/146/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/146/2018 z 2. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-08-02", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2317212713.2"}, {"guid": "45d89f1a-c825-4fb5-abd2-a495f53ba559:651c5bd7-dd04-422d-8a5a-8f499bdb31cf", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6116212417.1", "spisova_znacka": "12Co/355/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/355/2017 z 24. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6116212417.1"}, {"guid": "46f642ec-09bb-4715-88a2-014f1136e721:784f959e-025f-4c0a-8550-a4521e17f2d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoP/256/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/256/2017 z 11. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-07-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/46f642ec-09bb-4715-88a2-014f1136e721:784f959e-025f-4c0a-8550-a4521e17f2d6"}, {"guid": "f28290f9-7064-4f7a-b8ec-0dc28faea264:7d404d57-25e7-4c5b-8a45-dee9d707995a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1216218653.1", "spisova_znacka": "4Cob/26/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/26/2017 z 10. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-05-10", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1216218653.1"}, {"guid": "0c0051c5-5484-43ed-a5f2-395cc1195a15:4f93387c-cd9d-419d-99bc-9c32a6a6ad0f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1712216130.1", "spisova_znacka": "8Co/698/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/698/2013 z 9. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-01-09", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1712216130.1"}], "citovane_v": []}