{"guid": "cd1b7505-db2c-4970-80dc-0270aebddd92:818931db-4adf-401b-a9a6-7c83c0fafa96", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1516203649.2", "spisova_znacka": "7CoZm/10/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoZm/10/2023 z 29. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2024, sp. zn. 7CoZm/10/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1516203649.2", "identifikacne_cislo": "1516203649", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Marián Degma", "sudca_id": 138, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-marian-degma-138", "datum_vydania": "2024-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191", "nazov": "ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/818931db-4adf-401b-a9a6-7c83c0fafa96", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1516203649.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1516203649.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1516203649.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoZm/10/2023\n1516203649\n29. 05. 2024\nMgr. Marián Degma\nECLI:SK:KSBA:2024:1516203649.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu\nJUDr. Valérie Kleinovej ml. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v spore žalobcu: M.B.A. Financie s. r. o.,\nso sídlom Gusevova 1415/6, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 754 404, zastúpeného: M.B.A.\nLEGAL advokátní kancelár s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Grösslingová 5, Bratislava - mestská\nčasť Staré Mesto, IČO: 04 329 724, proti žalovaným: 1/ PM-SYSTEM, s. r. o., so sídlom Kapitulská\n6, Trnava, IČO: 36 271 471, 2/ O. Z., nar. X. Q. . XXXX, bytom F. V. O. E. XXXX/X, E., žalovaný 2/\nzastúpený: JUDr. Juraj Gajdošík, advokát, so sídlom Miletičova 23, Bratislava, 3/ M. K., nar. X. M. XXXX,\nbytom K. XXX, o zaplatenie 60.822,38 eura s príslušenstvom zo zmenky a o odvolaní žalovaného 2/\nproti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/46/2016-283 zo dňa 24. októbra 2022, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/46/2016-283 zo dňa 24.\noktóbra 2022 p o t v r d z u j e .\nKrajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému v druhom rade nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“, s účinnosťou od 1. júna 2023 Mestský\nsúd Bratislava III) rozsudkom č. k. 1CbZm/46/2016-283 zo dňa 24. októbra 2022 (ďalej aj napadnutý\nrozsudok) rozhodol o tom, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 60.822,38 eura,\nspolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 60.822,38 eura od 18. júla 2015\ndo zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 202,74 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s\ntým, že povinnosť žalovaného 2/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne žalovaný 1/ na\nzáklade rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 26. novembra 2018, č. k. 1CbZm/46/2016-165 a v\nrozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne žalovaný 3/ na základe platobného rozkazu Okresného súdu\nBratislava V z 28. októbra 2015, č. k. 1CbZm/46/2016-29. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému\n2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu 18.\nmarca 2016 sa právny predchodca žalobcu (ČSOB, a. s., ďalej tiež „žalobca“) domáhal, aby súd uložil\nžalovaným 1/ - 3/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi zmenkovú sumu 60.822,38 eura,\nspolu s 6% úrokom ročne z uvedenej zmenkovej sumy od 18. júla 2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu\nvo výške 202,74 eura a na náhradu trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca so žalovaným\n1/ uzatvoril 11. marca 2011 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 4108471P (ďalej tiež „zmluva o úvere“),\nna základe ktorej boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky\núverového limitu 50.000,- eur. Na zabezpečenie nárokov z uvedenej zmluvy žalovaný 1/ dňa 11. marca\n2011 vystavil na radu žalobcu blankozmenku a žalovaní 2/ a 3/ blankozmenku avalovali. Žalobca vyplnil\nblankozmenku v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/BX z 11. marca\n\n2011 (ďalej tiež „dohoda o vyplňovacom práve“) o zmenkovú sumu 60.822,38 eura a dátum splatnosti\n17. júla 2015. Žalovaní 1/, 2/, 3/ do dňa podania žaloby zmenkovú sumu neuhradili, a to ani čiastočne.\n3. Súd prvej inštancie vydal 28. októbra 2016 platobný rozkaz č. k. 1CbZm/46/2016-29, proti ktorému\npodal žalovaný 2/ odpor. Voči žalovanému 3/ nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť 8. decembra\n2016. Uznesením zo dňa 15. marca 2017, č. k. 1CbZm/46/2016-46, súd prvej inštancie predmetný\nplatobný rozkaz voči žalovaným 1/ a 2/ zrušil.\n4. Žalovaný 2/ v odpore považoval žalobou uplatnený nárok vo vzťahu k nemu v celom rozsahu za\nnedôvodný. Poukázal na to, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovení zákona\nč. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.). Poukázal na ust. § 2 písm. a/ zákona\nč. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), v zmysle\nktorého sa na účely tohto zákona za spotrebiteľa považuje aj právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky\nalebo používa služby pre osobnú potrebu. Uviedol, že žalovaný 1/ použil finančné prostriedky čerpané zo\nzmluvy o úvere pre osobnú potrebu obchodnej spoločnosti mimo svojej podnikateľskej činnosti. Bol toho\nnázoru, že dohoda o vyplňovacom práve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach pôvodného záväzkového vzťahu v neprospech žalovaného 1/.\nPoukázal tiež na to, že spotrebiteľské právo (§ 17 zákona č. 129/2010 Z. z.) vylučovalo vystavenie\nzmenky na zabezpečenie úverovej pohľadávky, a preto si žalobca nemohol voči žalovanému 2/ úspešne\nuplatňovať nároky zo zmenky. Ďalej uviedol, že blankozmenka bola vystavená výlučne z iniciatívy\nžalobcu, ktorý znenie jednotlivých náležitostí formuloval, pričom žalovaný 1/ nemal možnosť ovplyvniť\njej obsah. Žalovaný 2/ si nebol vedomý následkov, ktoré zo zmenky pre neho ako avalistu vyplývali,\npodpísal zmenkovú listinu, nebol si však vedomý, že ide o zmenku a nepoznal následky a právne účinky\nzmenky. Vystavenie zmenky v prospech žalobcu a podpis tejto zmenky bol urobený v omyle týkajúcom\nsa zmenky v dôsledku nekalej obchodnej praktiky žalobcu, a preto bol absolútne neplatným právnym\núkonom. Mal tiež za to, že nakoľko v blankozmenke nebola vylúčená jej prevoditeľnosť rubopisom,\ntáto skutočnosť predstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na ujmu spotrebiteľa a\nje neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou bolo v danom prípade aj\nsamotné vystavenie blankozmenky.\n5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného 2/ uviedol, že žalovaný 1/ v danom právnom\nvzťahu nevystupoval v pozícii spotrebiteľa. Žalobca poskytol finančné prostriedky žalovanému 1/ ako\npodnikateľskému subjektu predpokladajúc, že súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou, čo vyplývalo aj\nz jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere. Javí sa ako nepravdepodobné, že by podnikateľský subjekt\npoužil nemalé finančné prostriedky (úverový limit 50.000,- eur) na svoje osobné účely a nie na účely,\nktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou. Podotkol, že žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nepreukázal,\nže by prostriedky boli skutočne použité pre jeho (žalovaného 1/) osobnú potrebu, ani že by mal pri\nuzatváraní zmluvy úmysel ich týmto spôsobom použiť.\n6. Rozsudkom podľa § 274 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“) z\n26. novembra 2018, č. k. 1CbZm/46/2016-165, súd prvej inštancie žalobe voči žalovanému 1/ a 2/ v\ncelom rozsahu vyhovel. Na návrh žalovaného 2/, súd prvej inštancie uvedený rozsudok voči žalovanému\n2/ zrušil, keď mal za preukázané, že zástupca žalovaného 2/ pojednávanie, na ktorom bol rozsudok\nvyhlásený, zmeškal z ospravedlniteľných dôvodov.\n7. Uznesením z 20. januára 2021, č. k. 1CbZm/46/2016-222, súd prvej inštancie pripustil zmenu na\nstrane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu (ČSOB, a. s.) do konania vstúpila spol. M.B.A\nFinancie, s. r. o.\n8. Na prejednanie sporu súd prvej inštancie nariadil pojednávanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi\nzaloženými v súdnom spise a to: zmenkou, zmluvou o kontokorentnom úvere č. 4108471P, dohodou\no vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX a oznámením o vyplnení blankozmenky s\ndoručenkami.\n9. Žalovaný 2/ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že prostriedky z kontokorentného úveru boli\npoužité na prípravu zázemia spoločnosti - na budúce projekty v stavebníctve, keďže žalovaný 1/ bol\nsubdodávateľom pre Doprastav a Váhostav. Išlo o projekty pre ŽSR ako rekonštrukcia úseku medzi\nNovým mestom nad Váhom a Trenčínom. Za týmto účelom bolo potrebné prijať ďalších zamestnancov,\npre ktorých museli zaplatiť školenia, organizované ŽSR, zároveň bolo potrebné zaplatiť zdravotné\nprehliadky pre zamestnancov v zariadení ŽSR, všetko bolo spoplatnené. Realizácia zmluvy prebiehala\nv poriadku do sumy 300.000,- eur, potom začali meškať s faktúrami, zmenšoval sa objem prác, až došlo\nk ich úplnému zastaveniu. Následne na to bola vyhlásená reštrukturalizácia na Doprastav a žalovaný\n1/ je účastníkom reštrukturalizácie Doprastavu aj Váhostavu. Pokiaľ išlo o prípravu projektov, jednalo\nsa o zaškolenie zamestnancov a dozariaďovanie kancelárií, nakoľko sa museli zväčšiť priestory pre\n\nnových zamestnancov. Realizácie uvedených projektov neboli naplnené ani do 50% celkovej objednávky\na následne boli zastavené.\n10. Po citácii zákonných ustanovení zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej tiež „ZZŠ“\nalebo „zákon zmenkový a šekový“), a to čl. I § 10, § 17, § 30, § 31, § 32 ods. 1, § 47 ods. 1, ods. 2,\n§ 48, § 75, § 77, § 78 ods. 1, § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene\nzákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom k 11. marcu 2011\n(ďalej tiež len zákon č. 250/2007 Z. z., resp. zákon o ochrane spotrebiteľa), § 2 písm. a/ zákona č.\n129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 11. marcu 2011, § 52 ods. 1, ods. 4 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení účinnom k 11. marcu 2011 (ďalej tiež „OZ“), súd prvej inštancie uviedol,\nže z prvopisu predmetnej zmenky zistil, že žalovaný 1/, konajúci prostredníctvom žalovaného 2/ ako\nkonateľa, vystavil v Trnave 11. marca 2011 na rad ČSOB, a. s., vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“.\nZmenka bola vystavená na sumu 60.822,38 eura, s dátumom splatnosti 17. júla 2015 a miestom platenia\nv ČSOB, a. s., Michalská 18, 815 63 Bratislava. Ako aval za vystaviteľa sa na zmenku podpísali žalovaní\n2/ a 3/, označení adresou bydliska a rodným číslom. Na zmenke sa nachádza číslo zmluvy: 4108471P a\nčíslo zmenky: XXXXXXXP/BX. Zo zmenky vyplývalo, že na nej boli predtlačené údaje o dátume a mieste\nvystavenia, o mieste plnenia, o vystaviteľovi zmenky, o remitentovi a avalistoch. Údaj o dátume splatnosti\na zmenkovej sume boli dopísané perom. Z indosamentu na rubovej strane zmenky vyplýva, že ČSOB,\na. s., zmenku rubopisoval 30. septembra 2020 v Bratislave na rad žalobcu, s doložkou „bez postihu“.\n11. Zmenka obsahovala všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom\na nepretržitým radom indosamentov žalobca preukázal, že je jej riadnym majiteľom a má právo postihom\nžiadať od žalovaného 2/ ako avalistu zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné\núroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I § 48 ZZŠ).\n12. Z obsahu spisu vyplývalo a medzi stranami to ani nebolo sporné, že zmenka predložená žalobcom\nbola pôvodne blankozmenkou, vystavenou na zabezpečenie nárokov žalobcu zo zmluvy o úvere,\nuzatvorenej 11. marca 2011 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom. Nebolo tiež\nsporným, že žalobca so žalovanými uzatvoril dohodu o vyplňovacom práve, ktorou žalovaní udelili\nžalobcovi oprávnenie na vyplnenie chýbajúcich údajov do blankozmenky.\n13. Súd prvej inštancie vo všeobecnosti uviedol, že oprávnenie vyplniť blankozmenku spočíva v možnosti\njeho nositeľa doplniť obsah blankozmenky a zavŕšiť (doplnením obsahu blankozmenky) premenu\nblankozmenky na zmenku úplnú. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je neformálny kontrakt,\npretože zákon zmenkový a šekový ani iný právny predpis nepredpisuje jej formu. Právnou skutočnosťou,\nzakladajúcou oprávnenie vyplniť neúplnú listinu na zmenku je dohoda, ktorá môže byť dojednaná\nvýslovne, a to v písomnej alebo ústnej forme, ale prípustná je aj konkludentná dohoda (obdobne pozri\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) z 30. mája 2019, sp. zn.\n2Obdo/37/2018 odsek 59 a tiež Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters\nKluwer, 2017, s. 62, alebo Kovarík, Z., Zákon smenečný a šekový. Komentár, 6., dopl. vydání. Praha:\nC.H. Beck, 2014, s. 61). Pokiaľ je blankozmenka vyplnená (a to bez ohľadu na to, či bola alebo nebola\nvyplnená v súlade s dohodou), stáva sa platnou zmenkou, pokiaľ obsahuje všetky náležitosti zmenky\ncudzej (čl. I § 1 a 2 ZZŠ) alebo vlastnej (čl. I § 75 a 76 ZZŠ). Osoby podpísané na takejto zmenke\nsa formálne stávajú zmenkovými dlžníkmi a povinnosti zaplatiť nárok uplatnený voči nim zo zmenky sa\nmôžu ubrániť námietkou podľa čl. I § 10 ZZŠ. Nedostatok dohody o vyplňovacom práve musí preukázať\nten, kto je na zmenke podpísaný (m. m. rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 20. februára 2001, sp. zn.\n5Cmo/556/2000).\n14. Nosnou námietkou, ktorú žalovaný 2/ v rámci procesnej obrany vzniesol bolo, že zmluva o úvere,\nuzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/, a ktorú zmenka zabezpečovala, je spotrebiteľskou zmluvou.\n15. Za spotrebiteľa je de lege lata možné považovať výlučne fyzickú osobu. Zákon č. 250/2007 Z. z. (v\nznení do 30. apríla 2014) v § 2 písm. a/ zahrnul do definície spotrebiteľa nielen fyzickú, ale aj právnickú\nosobu, ak nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu. S účinnosťou od 1. novembra\n2008 aj Občiansky zákonník za spotrebiteľa považuje len fyzickú osobu a aj pre účely zákona č. 129/2010\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom výlučne fyzická osoba (§ 2 písm. a/).\n16. Žalovaný 2/ označil zmluvu o vyplňovacom práve, samotné vystavenie blankozmenky a skutočnosť,\nže na blankozmenke nebola vylúčená jej prevoditeľnosť rubopisom, za neprijateľné zmluvné podmienky,\npričom argumentoval spotrebiteľským charakterom zmluvy o úvere.\n17. Z ustanovení § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 ods. 4 OZ vyplýva, že za spotrebiteľa\nje možné považovať len fyzickú osobu. Právnické osoby tak podľa týchto zákonov nepožívajú\n\nspotrebiteľsko-právnu ochranu. Rovnako aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej tiež „SD\nEÚ“) vyplýva záver, že spotrebiteľská ochrana sa poskytuje len fyzickým osobám. Tendenciu vnímať\nspotrebiteľa len ako fyzickú osobu potvrdil SD EÚ v rozsudku C-541/99 v spojení s C-542/99 Cape Snc\nproti Idealservice Srl a Idealservice.\n18. Vzhľadom na znenie § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z., v znení účinnom v čase uzatvorenia\núverovej zmluvy, možno žalovanému 1/ ako právnickej osobe poskytnúť spotrebiteľskú ochranu v\nintenciách tohto zákona v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že poskytnutý úver neslúžil na\nobchodnú alebo podnikateľskú činnosť žalovaného 1/, ale slúžil výlučne na jeho osobnú potrebu.\nŽalovaný 2/ tvrdil, že finančné prostriedky poskytnuté žalobcom zo zmluvy o úvere boli žalovaným 1/\npoužité na prípravu zázemia spoločnosti na realizáciu projektov v stavebníctve (pre ŽSR) - zaškolenie\na zdravotné prehliadky zamestnancov a dozariaďovanie kancelárií, pričom toto tvrdenie žiadnym\nspôsobom v konaní nepreukázal (napr. predložením faktúr, prípadne dokladov o kúpe tovaru, a pod.)\na v konaní ostal pasívny. Z uvedeného možno konštatovať, že žalovaný 2/ vo vzťahu k tomuto\nskutkovému tvrdeniu neuniesol dôkazné bremeno. Bez ohľadu na to, žalovaným 2/ tvrdené použitie\nfinančných prostriedkov súd prvej inštancie nepovažoval za „osobnú potrebu“ žalovaného 1/ v zmysle §\n2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z., keďže tieto finančné prostriedky boli použité v priamej súvislosti s\npodnikateľskou činnosťou žalovaného 1/. Žalovaný 2/ vo svojej výpovedi sám deklaroval využitie týchto\nprostriedkov žalovaným 1/ na projekty v stavebníctve, ktoré sa podľa jeho slov aj čiastočne uskutočnili\n(do sumy 300.000 ,- eur, resp. menej ako 50% z celkového objemu objednávky), a teda nešlo o prípad,\nkedy by žalovaný 1/ nakupoval tovary a služby pre osobnú potrebu. Tvrdené použitie poskytnutých\nfinančných prostriedkov tak bezprostredne súviselo s podnikateľskou činnosťou žalovaného 1/, a preto\nžalovaného 1/ nemožno považovať v tomto prípade za spotrebiteľa.\n19. Ak by sa však žalovanému 2/ aj podarilo v konaní preukázať, že predmetný úver neslúžil na\npodnikateľskú činnosť, ale výlučne pre osobnú potrebu žalovaného 1/, predmetnú úverovú zmluvu,\ndohodu o vyplňovacom práve a zmenku by bolo možné posúdiť výlučne v intenciách zákona č.\n250/2007 Z. z., ktorý však zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou nevylučuje.\nV prejednávanom spore zároveň nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. a ani\nustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, pretože pre účely uvedených\nprávnych predpisov sa za spotrebiteľa právnická osoba nepovažuje. Z uvedeného vyplýva, že ak by\naj súd dospel k záveru o tom, že žalovaný 1/ mal v danom prípade postavenie spotrebiteľa podľa § 2\npísm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z., na platnosť zmenky, a teda na zmenkový záväzok žalovaného 2/\nako avalistu, by to nemalo žiaden vplyv. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie upustil od výsluchu\nzamestnancov žalobcu, ktorí mali byť zo strany žalovaného 1/ v procese uzatvárania zmluvy o úvere\ninformovaní o účele čerpania úveru.\n20. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že ani žalovaný 2/ nemal v súvislosti s jeho zmenkovým\nručiteľským záväzkom postavenie spotrebiteľa. Podľa údajov v obchodnom registri žalovaný 2/, v čase\npodpisu blankozmenky (k 11. marcu 2011), vykonával funkciu konateľa žalovaného 1/ a zároveň bol v\ntejto spoločnosti spoločníkom. Podľa rozsudku SD EÚ zo 14. marca 2013 vo veci Česká sporitelna, a.\ns., proti Geraldovi Feichterovi, C-419/11 (na ktorý poukazoval sám žalovaný 2/), fyzickú osobu, ktorá\nmá úzke podnikateľské väzby vo vzťahu k spoločnosti, ako je napr. aj konateľstvo, nemožno považovať\nza spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto\nspoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru tým, že sa zaručil za zaplatenie zmenky. Vzhľadom k tomu, že\ndo osobitného režimu ochrany spotrebiteľa patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek\npodnikateľskej činnosti alebo povolania, a súčasne žalovaný 2/ prevzal zmenkové ručenie za záväzky\nspoločnosti, ktorej bol konateľom a mal v tejto spoločnosti aj obchodný podiel, nebolo možné mu preto\nv tomto prípade priznať postavenie spotrebiteľa.\n21. Žalovaný 2/ tiež namietal nevedomosť následkov podpisu zmenku, resp. podpis zmenky v omyle.\nVzhľadom na špecifickosť zmenkových vzťahov a abstraktný charakter zmenky, je za konanie v omyle\npri právnom úkone avalovania zmenky možné považovať len pripojenie podpisu na listinu, z ktorej\navalista nemohol ani pri obvyklej opatrnosti zistiť, že ide o zmenku a že ju podpisuje ako ručiteľ. Napriek\ntomu, že žalovaný 2/ nemal právnické vzdelanie, muselo mu byť z dohody o vyplňovacom práve, ako\naj zo samotnej listiny blankozmenky zrejmé (keďže uvedené listiny to výslovne uvádzajú), že podpisuje\nzmenku a že sa na zmenku podpisuje nielen za vystaviteľa, ale aj ako avalista, ktorý je samostatným\nzmenkovým dlžníkom. Žalovaný 2/ sa v predmetnom prípade na zmenku podpísal za vystaviteľa a\nzároveň aj pod doložku „ako aval za vystaviteľa“, ktorá je v zmenkovej praxi bežne využívaná na\noznačenie zmenkového ručenia, a preto nemožno mať najmenších pochybností o tom, že žalovaný 2/\n(ako dlhoročný podnikateľ) musel, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa svojim podpisom na listine,\n\noznačenej ako zmenka zaručuje ako zmenkový ručiteľ. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal na\nustanovenie § 31 ods. 3 ZZŠ, upravujúce skrátenú, resp. redukovanú formu ručiteľského prehlásenia\nna zmenke, v zmysle ktorého už čistý (holý) podpis na líci zmenky, bez uvedenia ďalšieho vyhlásenia k\nnemu, zakladá zmenkové ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo výstavcu zmenky. Jablonka vo\nvzťahu k tomu výstižne konštatuje, že každý, kto vyznačuje podpis na líci zmenky, by mal zbystrieť a byť\nobzvlášť pozorný, aké vyhlásenie k svojmu podpisu uvádza. Mal by si byť vedomý rizika, že obyčajný\npodpis na líci zmenky bez uvedenia ďalšieho vyhlásenia k nemu v zásade zakladá záväzok z titulu avala\n(Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 145-146).\nPokiaľ by aj žalovaný 2/ nemal vedomosť o tom, čo doložka „ako aval za vystaviteľa“ a jeho podpis pod\ntúto doložku na zmenke, prípadne čo čistý (holý) podpis na lícnej strane zmenky znamená, neznalosť\nzmenkových právnych predpisov nemôže žalovaného zbaviť zodpovednosti za svoje konanie (ignorantia\niuris non excusat). O konaní v omyle (spôsobenom tvrdenou nekalou obchodnou praktikou žalobcu) tak\nv danom prípade nemožno v žiadnom prípade hovoriť.\n22. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že zmenkový ručiteľ - avalista je samostatný zmenkový dlžník,\nktorý zodpovedá za zaplatenie zmenky. V porovnaní s ručiteľom zaviazaným za dlžníka podľa civilného\npráva, avalista nezaisťuje povinnosť za toho-ktorého zmenkového dlžníka, ale zaisťuje zaplatenie\nzmenky ako takej. Avalista sa zaručuje vo vzťahu ku konkrétnej osobe - avalátovi, pričom podľa tohto\nkritéria sa určuje iba postavenie avalistu, či ide o priameho dlžníka, alebo nepriameho dlžníka v závislosti\nod postavenia avaláta. Uvedené však nemá vplyv na skutočnosť, že avalista zodpovedá za zaplatenie\nzáväzku zo skriptúry (zmenky) (Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters\nKluwer, 2017, s. 147). Z vyššie uvedeného vyplýva, že záväzok avalistu má akcesorický charakter k\nzmenke ako cennému papieru a nie k záväzku dlžníka zo zmenky (k tomu pozri tiež rozsudok najvyššieho\nsúdu, z 1. novembra 2008, sp. zn. 3Obo/362/2005). Žalovaný 2/ sa podpisom zmenky per aval stal\nsamostatným zmenkovým dlžníkom, nezávislým od vystaviteľa zmenky, sám za seba sa majiteľovi\nzmenky zaručil, že zmenku zaplatí a podľa čl. I § 32 ZZŠ sa tým stal zaviazaný rovnako ako vystaviteľ\nzmenky.\n23. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemal povinnosť svoj\nnárok preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter\nzmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť\nsa prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich\noprávnenosť jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v priebehu konania žalovaný\n2/ nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť prijatého zmenkového záväzku,\npreto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkovo-právneho prihliadnuť. Žalovanému 2/ sa nepodarilo\npreukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky z dôvodov prezentovaných v\nkonaní v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd prvej inštancie žalobe voči nemu vyhovel v\ncelom rozsahu. S prihliadnutím na to, že podľa čl. I. § 47 ods. 1 ZZŠ, sú všetci, ktorí zmenku vystavili,\nindosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a žalovanému\n1/ a 3/ už súd prvej inštancie uložil povinnosť platobným rozkazom a rozsudkom (odseky 3 a 6 tohto\nrozsudku), súd rozhodol tak, že v rozsahu plnenia žalovaného 1/ a 3/ zanikne povinnosť žalovaného 2/\nuložená mu týmto rozsudkom.\n24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu\nvo veci. Keďže žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov\nkonania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100%.\n25. Voči napadnutému rozsudku podal žalovaný 2/ v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 22.12.2022,\npričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil a\nžalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu. Žalovaný\n2/ bol toho názoru, že súd prvej inštancie po posúdení predložených dôkazov dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku dospel k rozhodnutiu, ktoré vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, a preto boli tu dané odvolacie dôvody špecifikované v § 365 ods. 1 písm.\nf) a h) CSP. Žalovaný 2/ bol toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď pri posúdení a hodnotení dôkazov neprihliadol na\njeho argumentáciu.\n26. Predovšetkým mal žalovaný 2/ za to, že bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný\n1/ použil prostriedky z predmetného úveru na prípravu zázemia spoločnosti, t. j. tieto neboli použité\nna obchodnú alebo podnikateľskú činnosť žalovaného 1/. Tieto skutočnosti boli preukázané výpoveďou\nžalovaného 2/, ktorá nebola spochybnená a ani rovnako ani nebola spochybnená dôveryhodnosť\nžalovaného 2/.\n\n27. Z uvedeného bolo zrejmé, že prostriedky museli byť použité na „osobnú potrebu“ žalovaného 1/.\nPrávnym dôsledkom takéhoto stavu je, že zmluvu o úvere bolo potrebné považovať za spotrebiteľskú\nzmluvu v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.. V zmysle ust. § 2 písm. a/ zákona c. 250/2007\nZ. z. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere), na účely tohto zákona sa za spotrebiteľa\npovažuje aj právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu. Bolo\npreukázané, že žalovaný 1/ použil finančné prostriedky čerpané zo zmluvy o úvere pre osobnú potrebu\nobchodnej spoločnosti mimo svojej podnikateľskej činnosti.\n28. Vzhľadom na to mal žalovaný 2/ za to, že dohoda o vyplňovacom práve bola neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach pôvodného záväzkového\nvzťahu v neprospech žalovaného 1/. Spotrebiteľské právo (§ 17 zákona č. 129/2010 Z. z.) vylučovalo\nvystavenie zmenky na zabezpečenie úverovej pohľadávky, a preto si žalobca nemohol voči žalovanému\n2/ úspešne uplatňovať nároky zo zmenky. Blankozmenka bola vystavená výlučne z iniciatívy žalobcu,\nktorý znenie jednotlivých náležitostí formuloval, pričom žalovaný 1/ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah.\nŽalovaný 2/ si nebol vedomý následkov, ktoré zo zmenky pre neho ako avalistu vyplývali, podpísal\nzmenkovú listinu, nebol si však vedomý, že ide o zmenku a nepoznal následky a právne účinky zmenky.\nVystavenie zmenky v prospech žalobcu a podpis tejto zmenky bol urobený v omyle týkajúcom sa\nzmenky v dôsledku nekalej obchodnej praktiky žalobcu, a preto bol absolútne neplatným právnym\núkonom. Zároveň žalovaný 2/ poukázal na skutočnosť, že v prípade blankozmenky nie je vylúčená\njej prevoditeľnosť rubopisom, pričom táto skutočnosť predstavuje značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach na ujmu spotrebiteľa a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou je v danom prípade aj samotné vystavenie blankozmenky.\n29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný 2/ mal za to, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 2/ mal za to, že hodnotiaca\núvaha súdu musí zodpovedať pravidlám formálnej logiky, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Súd musí v odôvodnení rozsudku o. i. uviesť, z\nktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie\nnavrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé.\n30. K odvolaniu žalovaného 2/ sa písomným podaním zo dňa 12.05.2023 vyjadril žalobca a zotrval\nna svojich argumentoch a správnosti napadnutého rozsudku z hľadiska zistenia skutkového stavu a\nsprávnosti právneho posúdenia sporu. Mal za to, že záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a on\nako majiteľ zmenky nemal povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom ako predložením zmenky.\nNestotožnil sa s názorom žalovaného 2/, že náklady na zaškolovanie zamestnancov, ich zdravotné\nprehliadky a dozariaďovanie kancelárii sú nákladmi osobnej potreby, nakoľko boli použité v priamej\nsúvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného 1/. Zároveň žalovaný 2/ nepredložil o týchto údajných\nnákladov žiadne relevantné dôkazy. Podľa žalobcu za spotrebiteľa je potrebné považovať výlučne\nfyzickú osobu a uzatvorenú zmluvu o úvere nie je možné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a dohodu\no vyplňovacom práve nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.\n31. Ďalšie písomné vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepredložili.\n32. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal spor podľa § 378 ods. 1, § 379 a\n§ 380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania (termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s §\n219 ods. 1, ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave) a po\noboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie\nje dôvodné, nie je možné mu vyhoveť a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a\npreto ho potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n33. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n34. Podľa čl. I § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo\ndojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ\nnadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.\n35. Podľa čl. I § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú\nna jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní\nzmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky\n\nvznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na\njeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.\n36. Podľa čl. I § 30 ods. 1 ZZŠ, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť\nzaručiť zmenečným ručením.\n37. Podľa čl. I § 31 ZZŠ, ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok. (ods. 1) Ručenie\nsa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše. (ods.\n2) O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis\nzmenečníka alebo vystaviteľa. (ods. 3) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané,\nplatí, že sa prejíma za vystaviteľa. (ods. 4)\n38. Podľa čl. I § 32 ods. 1 ZZŠ, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.\n39. Podľa čl. I § 47 ods. 1 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili,\nsú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.\n40. Podľa čl. I § 47 ods. 2 ZZŠ, majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z\nnich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.\n41. Podľa čl. I § 48 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka\nprijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy\nprotestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej\nsumy alebo v menšej dohodnutej výške.\n42. Podľa čl. I § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného\ntextu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú\npeňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad\nkoho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.\n43. Podľa čl. I § 77 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané\npre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu\npre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68),\nzmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu\n(§§ 72 až 74). (ods. 1) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u\ntretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o\nnesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o\nnásledkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto\noprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). (ods. 2) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o\nzmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané,\nza koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky. (ods. 3)\n44. Podľa čl. I § 78 ods. 1 ZZŠ, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej\nzmenky.\n45. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom k 11. marcu 2011, na účely tohto zákona\nsa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa\nslužby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.\n46. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 11. marcu 2011, na\núčely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý\nspotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.\n47. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom k 11. marcu 2011,\nspotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so\nspotrebiteľom.\n48. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej\nzmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.\n49. Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie námietky žalovaného 2/ sa z veľkej časti zhodujú\ns jeho skutkovými tvrdeniami, ktoré uvádzal v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a na\nktoré súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podal jasné a logické odpovede, z\nktorých vyvodil svoj prijatý záver. Predmetom sporu je nárok uplatnený žalobcom na zaplatenie istiny\nvo výške 60.822,38 Eur s príslušenstvom uplatnený žalobcom voči žalovaným 1/, 2/, 3/ (konanie\nvoči žalovanému 1/ bolo právoplatné skončené - rozsudkom zo dňa 26. novembra 2018, č. k.\n1CbZm/46/2016-165 a voči žalovanému 3/ bolo právoplatne skončené na základe v spore vydaného\nplatobného rozkazu č. k. 1CbZm/46/2016-29 zo dňa 28. októbra 2016) vyplývajúci z medzi žalobcom\na žalovaným 1/ uzatvorenej Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXP/DX zo dňa\n11.03.2011, na jej základe vystavenej vlastnej blankozmenky č. XXXXXXXP/BX na rad žalobcu (veriteľ),\n\npričom ju vystavil žalovaný 1/(dlžník) a žalovaní 2/ a 3/ ju avalovali ako zmenkoví ručitelia. Zmenka\nobsahuje všetky zákonné náležitosti pre vlastnú zmenku v zmysle čl. I. § 75 zmenkového zákona.\nPredložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva riadne preukázal. V čase uzatvorenia Zmluvy\no kontokorentnom úvere č. 4108471P, vyššie uvedenej Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve ako\naj predmetnej zmenky (všetky uzatvorené dňa 11.03.2011) žalovaný 1/ bol podnikateľským subjektom obchodnou spoločnosťou (spoločnosť s ručením obmedzeným), žalovaný 2/ a žalovaný 3/ boli spoločníci\nžalovaného 1/ a žalovaný 2/ bol štatutárny orgán - konateľ tejto obchodnej spoločnosti.\n50. K žalovaným vzneseným odvolacím námietkam odvolací súd udáva, že sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku (body 10 - 23 tohto\nrozsudku), kde súd prvej inštancie dostatočne presvedčivým a logickým spôsobom v zodpovedajúcom\nrozsahu zdôvodnil svoje právne posúdenie sporu vyplývajúce z riadne zisteného skutkového stavu\na vyvrátil tvrdenia žalovaného 2/, podľa ktorých tento namietal nedôvodnosť uplatneného peňažného\nnároku voči nemu dôvodiac tým, že uzatvorená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle\nzákona č. 129/2010 Z. z. a v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z., bolo potrebné za spotrebiteľa\npovažovať aj žalovaného 1/ ako právnickú osobu, keďže tento mal použiť z úveru čerpané peňažné\nprostriedky na svoju osobnú potrebu mimo svojej podnikateľskej činnosti.\n51. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý už sám osebe podáva\npresvedčivé právne zdôvodnenie na vznesené odvolacie námietky žalovaného 2/ a s ktorým sa v plnom\nrozsahu stotožňuje (body 10 až 23 tohto rozsudku) uvádza, že predmetnú posudzovanú blankozmenku\nvystavil a podpísal ako dlžník žalovaný 1/ a žalovaní 2/ a 3/ ju podpísali ako zmenkoví ručitelia (avalista),\nčím sa zaručili za jej vyplatenie žalobcovi ako veriteľovi, na ktorého rad bola zmenka vystavená.\nPredmetná zmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované pre vlastnú zmenku v zmysle čl.\nI § 75 zmenkového zákona. Žalovaný 2/ ako avalista sa podpisom zmenky dňa 11.03.2011 (riadne\nv zmenke označený ako aval) zaručil za jej vyplatenie (sumy na nej uvedenej - dopísanej ČSOB\na. s., v zmysle uzatvorenej Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve) rovnako ako jej vystaviteľ\n(žalovaný 1/) veriteľovi - žalobcovi. Žalovaný 2/ mohol voči žalobcom uplatnenej pohľadávke zo zmenky\nvzniesť len také námietky, ktoré vyplývajú zo zmenkového práva (absolútne námietky), resp. námietky\nvyplývajúce zo vzťahu medzi veriteľom ako majiteľom zmenky (žalobca) a zmenkovým dlžníkom žalovaným 1/ (relatívne námietky). Medzi absolútne námietky možno v prvom rade zaradiť námietky\nspochybňujúce samotnú listinu - zmenku a jej platnosť (napr. podpis vystaviteľa, vada v označení\nlistiny - zmenky, dátume a mieste jej vystavenia), ale tiež námietky poukazujúce na zánik zmenkového\nvzťahu (napr. premlčanie čl. I § 70, § 71, § 72 zmenkového zákona). Naproti tomu relatívne námietky\nnemajú pôvod v samotnej posudzovanej zmenke a ani v predpisoch zmenkového práva, ale majú\npôvod v súkromnoprávnych vzťahoch súvisiacich so zmenkou, resp. medzi majiteľom zmenky a\nzmenkovým dlžníkom. Tieto námietky síce nemôžu účinne spochybniť platnosť zmenky, ale smerujú voči\nzaplateniu zmenkovej sumy. Ako relatívne námietky možno označiť napr. zánik úverovej zmluvy, ktorú\nzmenka zaisťovala, príp. existencia takého vzťahu, ktorý neumožňuje zaisťovať daný záväzok zmenkou.\nPôvodný v spore vystupujúci žalobca - veriteľ (ČSOB a. s.,) uzatvoril zmluvu o úvere so žalovaným 1/ v\nzastúpení konateľom - žalovaným 2/, pričom táto zmluva o úvere (v rozsahu 6 strán) na strane 3, čl. V.\n- Zabezpečenie obsahuje ustanovenie o zabezpečení splatenia peňažných pohľadávok vyplývajúcich z\nuzatvorenej zmluvy o úvere formou blankozmenky podľa dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č.\nXXXXXXXP/DX.. Podľa čl. VIII. Bod 2 písm. h) zmluvy o úvere bola ČSOB a. s., oprávnená realizovať\nzabezpečenie v zmysle čl. V., t. j. formou blankozmenky. Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č.\nXXXXXXXP/DX uzatvorená dňa 11.03.2011, k blankozmenke č. XXXXXXXP/DX bola riadne podpísaná\nvšetkými žalovanými 1/, 2/, 3/, pričom žalovaný 2/ bol jasne označený ako avalista, a to tak v záhlaví\nako aj v čl. I. bod 1). Dohodu podpísala aj manželka žalovaného 2/ - označená ako manželka avalistu.\n52. Odvolací súd taktiež plne súhlasí so záverom súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia uzatvorenej\nzmluvy o úvere medzi veriteľom a dlžníkom - žalovaným 1/ v zmysle žalovaným 2/ namietanej\nskutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu s tým, že uzatvorená dohoda o vyplňovacom zmenkovom\npráve bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou a predmetná zmenka nemohla zabezpečovať úverovú\npohľadávku, nakoľko to vylučoval zákon č. 129/2010 Z. z., v § 17. Odvolací súd uvádza, že\npredmetnú zmluvu o úvere by bolo možné pokladať vo vzťahu k žalovanému 1/ za spotrebiteľskú\nzmluvu v zmysle v tom čase platnom znení zákona č. 129/2010 Z. z., iba v prípade, ak by bolo\njednoznačne preukázané v spore prezentované tvrdenie žalovaného 2/, že získané finančné zdroje z\núverovej zmluvy použil žalovaný 1/ výhradne na svoju osobnú potrebu a nie na zabezpečenie svojej\npodnikateľskej činnosti. Odvolací súd zároveň v zhode so záverom súdu prvej inštancie je presvedčenia,\nže výdavky žalovaného 1/, ktoré uvádzal žalovaný 2/ (zaškolenie a zdravotné prehliadky zamestnancov\nžalovaného 1/, dozariaďovanie kancelárii) je možné jednoznačne označiť ako výdavky priamo súvisiace\n\ns predmetom podnikania žalovaného 1/ týkajúce sa jeho prevádzkových potrieb v súvislosti s nábehom\nstavebného projektu, ktorého sa žalovaný 1/ zúčastnil (v predpokladanom objeme dodávky stavebných\nprác 300 000 eur). Pri určení charakteru úverovej zmluvy je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti\nvzniku takéhoto záväzkového vzťahu, pričom žalovaný 1/ si čerpaním finančných prostriedkov z\nposkytnutého úveru zabezpečoval chod svojej prevádzkovej činnosti - dodávok stavebných prác z\nhľadiska personálnych kapacít pracovníkov a zabezpečenia ich pracovného prostredia a nasadenia.\nTiež je potrebné poukázať na to, že žalovaný 2/ svoje tvrdenia o úhrade nákladov na zaškolenie\na zdravotné prehliadky zamestnancov žalovaného 1/ a dozariaďovanie kancelárií z poskytnutého\núveru jednak nijako nepreukázal (faktúry za ich dodávky) a ani bližšie neidentifikoval, v čom malo\nzaškolovanie zamestnancov a dozariaďovanie kancelárií spočívať. Náklady na tieto činnosti nie je možné\npokladať za osobnú potrebu podnikateľského subjektu - obchodnej spoločnosti (žalovaného 1/). Zároveň\nodvolací súd poukazuje na rozsiahlu konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej postavenie\nspotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy je možné priznať iba fyzickej osobe, ako to v napadnutom rozsudku\nkonštatoval aj súd prvej inštancie (bod 17 tohto rozsudku).\n53. Potom odvolací súd musí prijať totožný záver ako súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku\na nie je možné posudzovanú zmluvu o úvere pokladať za spotrebiteľskú zmluvu, žalovaného 1/\nza spotrebiteľa, pričom túto úverovú zmluvu bolo možné platne zabezpečiť zmenkou a dohodou o\nvyplňovacom zmenkovom práve, ktoré oba dokumenty boli žalovaným 2/ riadne podpísané a tento bol\nzo zmenky aj riadne zaviazaný plniť žalobcovi. Námietky žalovaného 2/ o tom, že nevedel, čo podpisuje\n(zmenku) je potrené vyhodnotiť ako zjavne účelové, a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z\nktorých je bezpochyby zrejmé, že žalovaný 2/ musel vedieť a aj veľmi dobre vedel, že podpisuje zmenku\na tiež to čo takýto právny úkon znamená vo vzťahu k nemu.\n54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny,\nriadne a dôsledne odôvodnený potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Prijatý záver súdu prvej inštancie v\nnapadnutom rozsudku vychádzal z v spore riadne vykonaného dokazovania, ktoré bolo uskutočnené\nv potrebnom rozsahu pre náležité posúdenie sporu, pričom súd prvej inštancie vyvodil správny právny\nzáver o dôvodnosti podanej žaloby a uplatneného nároku žalobcom.\n55. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s §\n255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalobcovi, ktorý bol plne u´spesˇný v odvolacom konani\n´, priznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke voči žalovanému 2/ s ty´m, zˇe v\nsúlade s § 262 ods. 2 CSP o vy´sˇke tejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti\ntohto rozsudku samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.\n56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428\nCSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1CbZm/46/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}