{"guid": "8499aa64-44d3-47ce-b61f-ef83417545c2:1350d46d-edd7-4fed-86b0-84ae6c8d1439", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1516217524.2", "spisova_znacka": "7CoR/1/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoR/1/2024 z 26. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2024, sp. zn. 7CoR/1/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1516217524.2", "identifikacne_cislo": "1516217524", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Marián Degma", "sudca_id": 138, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-marian-degma-138", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1350d46d-edd7-4fed-86b0-84ae6c8d1439", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1516217524.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1516217524.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1516217524.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoR/1/2024\n1516217524\n26. 06. 2024\nMgr. Marián Degma\nECLI:SK:KSBA:2024:1516217524.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu\nJUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: Dominant Consult, s. r. o.,\nTomášikova 50/C, 831 04 Bratislava, IČO: 31 400 892, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou ECKER\n- KÁN & PARTNERS, s. r. o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, proti\nžalovanému: F.. U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.X. XXXX/XA, XXX XX W., zastúpený: ANDELOVA &\nCo., s. r. o., so sídlom Tomášiková 10H, 821 03 Bratislava, IČO: 47 506 946 o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cr/36/2016 - 212 zo\ndňa 14.09.2021, v spojení s opravným uznesením č. k. 23Cr/36/2016-231 zo dňa 28.03.2022 a opravným\nuznesením II č. k. B5-23Cr/36/2016-351 zo dňa 04.12.2023, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cr/36/2016 - 212 zo dňa\n14.09.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 23Cr/36/2016-231 zo dňa 28.03.2022 a opravným\nuznesením II č. k. B5-23Cr/36/2016-351 zo dňa 04.12.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a Mestskému\nsúdu Bratislava III na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V (ďalej aj „súd prvej inštancie“, s účinnosťou od 1. júna 2023 Mestský súd\nBratislava III) rozsudkom č. k. 23Cr/36/2016 - 212 zo dňa 14.09.2021 v spojení s opravným uznesením\nč. k. 23Cr/36/2016-231 zo dňa 28.03.2022 a opravným uznesením II č. k. B5-23Cr/36/2016-351 zo\ndňa 04.12.2023, (ďalej aj napadnutý rozsudok) zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským\nsúdom Parnose, Lužná 6, 851 04 Bratislava, IČO: 45 746 184, Slovenská republika, (ďalej len\nRozhodcovský súd) dňa 23.11.2016 pod sp. zn. R004/2015 v právnej veci žalobcu: F.. U. C., P. XX, XXX\nXX A. P. A. Q., IČO: 37 509 659 proti žalovanému: Dominant Consult, s. r. o., Tomášikova 50/C, 831 04\nBratislava, IČO: 31 400 892 a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%\n(ďalej len rozhodcovský rozsudok).\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa\n15.12.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku zn. R004/2015, vydaného Rozhodcovským\nsúdom dňa 23.11.2016 a zároveň navrhol odložiť vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku.\n3. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako i návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského\nrozsudku žalobca odôvodnil tým, že tento rozsudok je vadný, pričom jeho právny nedostatok spočíval\nv skutočnosti, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie povinností vyplývajúcich z\nMandátnej zmluvy, pre ktoré by jeho nároky mohli byť oprávnené a opodstatnené a zároveň by\npredstavovali podklady na riadne a dostatočné zistenie skutkového a právneho stavu veci zo strany\nrozhodcovského súdu pre vydanie rozsudku, rozhodcovský súd neakceptoval žiadosť žalobcu (v\nrozhodcovskom konaní žalovaného), aby rozhodcovské konanie nebolo vedené výlučne v písomnej\nforme, ale aj ústnej forme (s poukazom na skutočnosť, že písomné doklady na strane žalovaného na\npreukázanie jeho nárokov neexistovali) s cieľom vydania spravodlivého rozhodnutia vo veci samej.\n\n4. V súvislosti so žiadosťou žalobcu na ústne prejednanie veci postupoval Rozhodcovský súd v zmysle\nčl. XII jeho rokovacieho poriadku na základe ktorého:\ni) Rozhodcovské konane je písomné, pokiaľ sa účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej\nzmluve výslovne nedohodli na ústnej forme rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd rozhoduje na\nzáklade písomných vyjadrení účastníkov rozhodcovského konania, na základe predložených písomností\na na základe vykonaných dôkazov,\nii) Pokiaľ sa účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve dohodli na ústnej forme\nrozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhoduje po prejednaní veci na ústnom pojednávaní,\niii) Rozhodcovský súd prejedná vec na ústnom pojednávaní aj v prípade, ak sa účastníci konania\nv rozhodcovskej zmluve nedohodli na ústnej forme rozhodcovského konania, pokiaľ niektorý z\núčastníkov navrhne prejednanie veci na ústnom pojednávaní vo svojej prvej písomnosti adresovanej\nRozhodcovskému súdu, ostatní účastníci na výzvu Rozhodcovského súdu oznámia v lehote určenej\nRozhodcovským súdom, že súhlasia s ústnym pojednávaním a účastníci konania spoločne a nerozdielne\nzaplatia na účet Rozhodcovského súdu rozdiel medzi poplatkom za rozhodcovské konanie v ústnej\nforme podľa sadzobníka poplatkov platného a účinného k momentu doručenia posledného oznámenia\no súhlase s prejednaním na ústnom pojednávaní Rozhodcovskému súdu a zaplateným poplatkom za\nrozhodcovské konanie v písomnej forme.\n5. Rozhodca Rozhodcovského súdu v nadväznosti na žiadosť žalobcu (v rozhodcovskom konaní\nžalovaného) o ústne prejednanie veci požiadal žalovaného v súlade s čl. XII Rokovacieho poriadku o\noznámenie, či súhlasí s ústnym prejedaním veci. Žalovaný oznámil rozhodcovskému súdu, že s ústnym\nprejednaním veci nesúhlasí, Rozhodcovský súd preto viedol konanie v písomnej forme, pričom táto\nskutočnosť vyplývala z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodcovského rozsudku na 3. strane, 3. odsek.\n6. Žalobca mal za to, že Rozhodcovský súd postupoval v rozpore s ust. § 26 ods. 1, 3 zák. č. 244/2002\nZ. z., o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní,\nresp. ZoRK):\n(1) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania,\nrozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné.\nRozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh\núčastníka rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak. (2) Stály\nrozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa rokovacieho poriadku (§ 14) účinného\nku dňu začatia konania. Okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje, je stály rozhodcovský súd\noprávnený upraviť priebeh konania v rokovacom poriadku inak, ako ustanovuje tento zákon. Musí pritom\ndbať na zabezpečenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a na právo každého účastníka\nrozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom.\n7. S poukazom na skutočnosť, že zákon v zmysle § 26 ods. 1 druhá veta vyslovene stanovuje\nRozhodcovskému súdu, aby na základe návrhu účastníka rozhodcovského konania nariadil ústne\npojednávanie, postup Rozhodcovského súdu je teda kogentne upravený, nepodlieha dispozitívnosti.\nRozhodcovský súd teda mal postupovať v rámci rozhodcovského konania v súlade s § 26 ods. 1\ndruhá veta zák. O rozhodcovskom konaní, t. j. na základe požiadavky žalobcu nariadiť vo veci ústne\npojednávanie, čo sa však nestalo a Rozhodcovský súd tak porušil zákon.\n8. Porušenie postupu podľa § 26 ods. 1 druhá veta zákona o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k\npriebehu rozhodcovského konania mohlo mať vplyv na rozhodnutie Rozhodcovského súdu vo veci\nsamej, rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom predstavoval porušenie žalobcovho práva na súdnu a\ninú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj práva na spravodlivé súdne konania podľa čl.\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n9. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa neustanovil žalovaný, doručenie\npredvolania na pojednávanie mal vykázané v súlade s ust. § 111 ods. 3 CSP, preto súd prejednal vec\nv jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 180 CSP.\n10. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným\nsúdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi\nrozhodcovského konania ak:\núčastník rozhodcovského konania preukáže, že 1/ nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu,\nrozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom podľa ktorého sa na základe\ndohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá\npodľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2/ nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu,\n\no rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,\n3/ rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,\nalebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru\no rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo\nveciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,\nktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4/ rozhodcovský\nsúd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi\nrozhodcovského konania, alebo, že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu\nalebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti\nmohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté\nuznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto\nzákona.\nPodľa § 40 ods. 4 ZoRK: „Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a)\nsúd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to\nustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.“.\nDôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú podľa § 40 ods. 1 písm. a/ ZoRK: neexistencia platnej\nrozhodcovskej zmluvy,\n- odňatie možnosti zúčastniť sa rozhodcovského konania,\n- prekročenie právomoci,\n- procesné vady\nKonanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nemôže byť koncipované obdobne ako opravné\nkonania v rámci civilného súdneho konania a všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 ZoRK\nmusia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri\nprejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu.\nSúd prvej inštancie poznamenal, že námietka existencie akejkoľvek všeobecne vymedzenej procesnej\nvady musí mať potenciálny vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nV uznesení Krajského súdu v Bratislave č. kon. 4 CoR/4/2018 - 152 zo dňa 18.04.2019, ktorým\nKrajský súd v Bratislave potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cr/36/2016 - 110 zo\ndňa 11.05.2017 sa konštatuje: „V zmysle ust. § 26 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,\nrozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie aj na návrh účastníka rozhodcovského konania, ak sa\núčastníci rozhodcovského konania nedohodli inak. Rozhodcovský súd mal preto v súlade s § 26 ods.\n1 ZoRK nariadiť na návrh žalobcu (zo dňa 15.08.2015), ako účastníka rozhodcovského konania, ústne\npojednávanie a to s poukazom na dôvody tvrdené žalobcom, že písomné doklady na preukázanie\nnárokov žalovaného neexistujú. Tým, že rozhodcovský súd ústne pojednávanie nenariadil, došlo k\nporušeniu už spomenutého ustanovenia § 26 ods. 1 ZoRK a taktiež bola porušená rovnosť účastníkov\nrozhodcovského konania i právo účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom\nv zmysle § 26 ods. 2 ZoRK a § 17 ZoRK. Súd prvej inštancie taktiež správne konštatoval, že porušenie\npostupu podľa § 26 ods.1 ZoRK vo vzťahu k priebehu rozhodcovského konania mohlo mať vplyv\nna rozhodnutie rozhodcovského súdu vo veci samej a predmetný rozsudok predstavuje porušenie\nžalobcovho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd“.\nS poukazom na uvedený právny názor Krajského súdu v Bratislave ktorým bol podporený názor\ntunajšieho súdu mal súd prvej inštancie za to, že boli splnené zákonné dôvody pre zrušenie\nrozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom Parnose, zo dňa 23.11.2016 pod sp. zn.\nR004/2015 a o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 262 CSP s použitím § 255 CSP.\nŽalovaný podal dňa 4. januára 2023 odvolanie voči napadnutému rozsudku s tým, že ho považoval za\nnezákonný a napádal ho v celom rozsahu a zároveň žiadal o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie\nodvolania voči napadnutému rozsudku a zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého\nrozsudku.\nOdpustenie zmeškanej lehoty žalovaný odôvodňoval tým, že napadnutý rozsudok bol vydaný dňa\n21.09.2021 a podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2021\na vykonateľnosť dňa 23.11.2021. Zo súdneho spisu vyplývalo, že napadnutý rozsudok bol žalovanému\ndoručovaný poštovou prepravou zásielkami zo dňa 08.10.2021 s podacími číslami: SK028100834SK a\nSK028100848SK na adresu P. XX, XXX XX A. P. A. Q.. Nakoľko sa zásielky nepodarilo doručiť, nastala\n\nfikcia doručenia a v súlade s ust. § 111 ods. 3 CSP sa písomnosť považovala za doručenú dňom vrátenia\nnedoručenej zásielky súdu (t. j. 03.11.2021).\nV súlade s ustanovením § 114 a § 122 CSP týmto žalovaný žiadal o odpustenie zmeškanej lehoty\nna podanie odvolania proti napadnutému rozsudku, nakoľko existovala ospravedlniteľná prekážka žalovaný sa na adrese, na ktorú súd prvej inštancie tento rozsudok doručoval - P. XX, XXX XX A. P. A. Q.\n- dlhodobo nezdržiaval, táto adresa nebola adresou jeho trvalého bydliska, z tejto adresy sa odsťahoval\nešte v roku 2017, pričom túto zmenu riadne ohlásil a na základe uvedeného adresu žalovaný nemal\nzapísanú v oficiálnom registri - registri obyvateľov SR. Pre úplnosť poukázal aj na ďalšie podstatné\nsúvislosti, ktoré odôvodňovali dôvodnosť jeho žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty.\nŽalovaný bol v konaní od jeho začiatku (december 2016) aktívny, zvolil si právneho zástupcu a aktívne\nsa zúčastňoval na konaní. V polovici roku 2020 právny zástupca žalovaného (AK Jurika & Keltoš)\nvypovedal plnomocenstvo a súdu prvej inštancie doručil oznámenie o ukončení právneho zastúpenia\nzo dňa 22.10.2020.\nŽalovaný bol v konaní naďalej aktívny a snažil sa zistiť aktuálny stav konania. Za týmto účelom dňa\n11.05.2020 požiadal o termín na nahliadnutie do spisu. Okresný súd Bratislava V mailom zo dňa\n12.05.2020 žalovaného informoval, že spis bude v infocentre k dispozícii na nahliadnutie dňa 20.05.2020\no 9.30 hod. Deň pred nahliadnutím (19.05.2020) do spisu Okresný súd Bratislava V zaslal žalovanému\ninformáciu, že spis momentálne nebude k dispozícií na termín nahliadnutia dňa 20.5.2020 z dôvodu,\nže spis sa t. č. nachádza u zákonného sudcu. Zároveň bol žalovanému oznámený nový termín na\ndeň 27.05.2020 o 9.30 hod. Dňa 26.05.2020 však Okresný súd Bratislava V žalovanému oznámil, že\nnakoľko prebieha rekonštrukcia spisu, nie je možné študovať uvedený spis 23Cb 36/16. Nový termín\nžalovanému pridelený nebol. Žalovanému bolo uvedené, že bude v dohľadnej dobe kontaktovaný\npríslušnom kanceláriou (žalovaný však žiadnu informáciu o spise a o možnosti nahliadnutia nedostal).\nPodľa § 97 ods. 1 CSP, strany a ich zástupcovia majú právo nahliadať do súdneho spisu a robiť si z\nneho výpisy, odpisy a kópie alebo požiadať súd o vyhotovenie kópií za úhradu vecných nákladov .\nPodľa Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 24.01.2008, č. k. II. ÚS 207/07-41, základné právo na súdnu\na inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 ústavy zahŕňa v sebe jednak právo každého na prístup k\nsúdu, t. j. právo každého podať súdu žalobu, ale aj záruky riadneho chodu súdneho procesu, t. j. právo\nna určitú kvalitu súdneho konania, či inak povedané - právo na spravodlivý proces. Ústavný súd už\nkonštatoval (II. ÚS 307/06), že z hľadiska aspektov a záruk zabezpečujúcich kvalitu priebehu súdneho\nprocesu možno do obsahu tohto základného práva zahrnúť aj právo každého oboznámiť sa so všetkými\nskutočnosťami rozhodnými pre jeho vec vrátane práva nazerať do spisu a robiť si z neho odpisy a\nfotokópie.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že právo strany oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami dôležitými pre\nsúdne konanie tvorí podstatnú časť práva na spravodlivé súdne konanie. Okresný súd Bratislava V\nžalovanému však tým, že mu neumožnil nahliadnuť do súdneho spisu, toto právo upieral a znemožnil\nmu účinne uplatňovať jeho práva v tomto konaní.\nŽalovaný z uvedeného dôvodu podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu Bratislava V. Na sťažnosť\nžalovaného reagovala predsedníčka súdu Mgr. Anna Križanová listom zo dňa 04.06.2020, v ktorom\nuviedla, že „spis nie je k dispozícii. Z tohto dôvodu som nariadila dôkladnú kontrolu v oddelení za účelom\ndohľadania súdneho spisu v termíne do 05.06.2020. V prípade, že spis nebude nájdený, súd pristúpi k\njeho rekonštrukcii. Za uvedené pochybenie súdu sa ospravedlňujem a vybavenie veci budem sledovať.“\nPoukázal na skutočnosť, že v sťažnosti (obsahujúcej aj spisovú značku konania 23Cr/36/2016) bola už\nuvedená aktuálna adresa žalovaného - O. XXXX/XA, XXX XX W.. Na túto adresu žalovaný aj dostal\nodpoveď od predsedníčky súdu.\nŽalovaný ešte v roku 2017 zmenil adresu trvalého bydliska (z pôvodnej P. XX, XXX XX A.É. P. A. Q.)\nna novú adresu: O.X. XXXX/XA, XXX XX W.. Túto zmenu riadne ohlásil, vybavil si nový občiansky\npreukaz (31.05.2017) a rovnako zmenu adresy aj nahlásil na obchodný register v spoločnostiach, kde bol\nvedený ako konateľ a spoločník (spoločnosti Dr. Fecsu, s. r. o. a MONSEA, spol. s. r. o.). Z popísaného\ndôvodu nebolo možné považovať adresu P. XX, XXX XX A. P. A. Q. za adresu spôsobilú na doručovanie\npísomností pre žalovaného podľa ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP a doručovanie na túto (neaktuálnu\na neuvedenú v registri obyvateľov SR) adresu nemohlo spôsobiť platné účinky doručovania. Na túto\nadresu (ako adresu nezodpovedajúcu ust. § 106 CSP) nebolo možné ani uplatniť fikciu doručenia.\nPodľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného\npredpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu\n\nna doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov\nSlovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu\npobytu cudzinca .\nAdresy uvedené v § 106 CSP je nevyhnutné vnímať ako tzv. povinné doručovacie adresy. Z uvedeného\ndôvodu nebude v zásade rozhodujúce, akú adresu trvalého pobytu alebo pobytu uvedenie žalobca\npri identifikácii žalovaného. Súd bude povinný ex officio preveriť skutočný trvalý pobyt žalovaného\nako fyzickej osoby alebo adresu sídla právnickej osoby a písomnosti v súlade s § 106 doručovať na\ntoto miesto. Na tieto povinné doručovacie adresy je možné doručiť písomnosti prostredníctvom fikcie\ndoručenia.\nRozsudok sa (ak nepôjde o doručovanie do elektronickej schránky, doručovanie podľa § 106 ods. 2\nalebo o prípad, keď adresát oznámil súdu inú adresu na doručovanie) doručuje na tzv. oficiálnu adresu,\nt. j. adresu evidovanú vo verejnom registri (porovnaj § 106 a komentár k nemu). V súlade s koncepciou\nzvyšovania procesnej zodpovednosti strán sporu, ak rozsudok nemožno doručiť na uvedenej adrese,\npovažuje sa za doručený dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu. Zároveň však zákon v tejto súvislosti\numožňuje časovo neohraničené odpustenie zmeškania lehoty.\nŽalovaný dal do pozornosti, že súd prvej inštancie žalovanému na adresu P. XX, XXX XX A. P. A. Q.\ndoručoval aj predvolanie na pojednávanie na deň 14.06.2021 (podacie číslo SK023682449), ktoré si\nžalovaný rovnako neprevzal. Vyjadril názor, že po tomto neúspešnom doručení bol súd povinný vykonať\núkony potrebné na zistenie skutočnej adresy trvalého pobytu žalovaného (napr. dopytom na register\nobyvateľov SR) a následne doručovať písomnosti na takto zistenú adresu. Súd však žiaden takéto úkony\nnevykonal a uspokojil sa s doručovaním na adresu, ktorú uviedol žalobca v podanej žalobe. Pre úplnosť\nžalovaný uviedol, že súd prvej inštancie vyšetrovacie úkony (za účelom zistenia dátumu narodenia)\nvykonal až dopytom zo dňa 03.01.2022 na Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom. V uvedenom\ndopyte sa o. i. uvádza „bez dátumu narodenia žalovaného, nie je možné s istotou zistiť jeho skutočný\npobyt, prostredníctvom registra obyvateľom, resp. prostredníctvom iných verejne dostupných registrov.\nŽalovanému nebolo zrejmé, prečo súd prvej inštancie začal vykonávať zisťovacie úkony s až takým\nveľkým časovým odstupom a jednak, prečo nemal súd vedomosť o dátume narodenia žalovaného, keď\nnapr. žalobca v podaní „Oprava označenia žalovaného“, doručenom súdu 17.01.2017 uviedol správny\ndátum narodenia žalovaného (10.01.1966). Súd prvej inštancie mal k dispozícii všetky údaje, aby mohol\nvykonať zisťovacie úkony a riadne zistiť adresu žalovaného uvedenú v registri obyvateľov SR.\nŽalovaný dal do pozornosti, že na adrese P. XX, XXX XX A. P. A. Q. sa naďalej zdržiavala jeho manželka\n(p. C.), s ktorou však žalovaný už dlhšiu dobu žil oddelene a vzájomne spolu nekomunikovali.\nManželka žalovaného mala na tejto vyššie uvedenej adrese označenú schránku (C.) a uvedené bolo\npravdepodobnou príčinou toho, že pošta uvádzala k zásielke poznámku „adresát nezastihnutý“ namiesto\n„adresát neznámy“. Ani uvedená skutočnosť však nemohla mať vplyv na nesprávne doručovanie\npísomností žalovanému zo strany súdu.\nNakoľko adresa P. XX, XXX XX A. P. A. Q. nebola v čase doručovania napadnutého rozsudku tzv.\npovinnou doručovacou adresou/adresou zapísanou v registri obyvateľov SR (touto od roku 2017 bola\nadresa O. XXXX/XA, XXX XX W.) súd prvej inštancie pochybil pri doručovaní, doručoval na nesprávnu\nadresu a na túto adresu preto nebolo možné uplatniť fikciu doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP a T.\nnespôsobilo právne účinky doručenia.\nŽalovaný nebol napriek jeho žiadostiam upovedomený o dokončení rekonštrukcie spisu a nemal tak\npríležitosť nahliadnuť do spisu. Žalovanému bola v konaní doručená až zásielka obsahujúca napadnutý\nrozsudok, Uznesenie zo dňa 22.06.2022, T. právoplatnosti a vykonateľnosti a Opravné uznesenie zo\ndňa 28.03.2022. Uvedená zásielka (podacie číslo SK048994204SK) bola žalovanému doručovaná na\nadresu O. XXXX/XA, XXX XX Bratislava a žalovaný si ju prevzal dňa 25.10.2022. Žalovaný sa až v\ntento deň oboznámil s napadnutým rozsudkom a zároveň odpadla prekážka, ktorá zapríčinila zmeškanie\nlehoty na podanie odvolania. Žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty žalovaný podal v zákonnej 15dňovej lehote.\nPodľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného\npredpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu\nna doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov\nSlovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu\npobytu cudzinca.\nPodľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje\ndňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.\n\nPodľa § 114 CSP, ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 a § 112 a jej doručením začala plynúť\nlehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd zmeškanie lehoty odpustí, len ak\nsa z ospravedlniteľného dôvodu adresát na adrese podľa § 106 nezdržiaval a v tejto súvislosti neporušil\nžiadnu právnu povinnosť .\nPodľa § 122 CSP, súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník\nzmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať\ndo 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.\nV zmysle citovaného ustanovenia účastník musí v návrhu na odpustenie zmeškania lehoty uviesť\nospravedlniteľný dôvod a návrh musí podať spolu so zmeškaným úkonom v zákonnej lehote 15 dní po\nodpadnutí prekážky.\nŽalovaný žiadal o odpustenie zmeškania lehoty z dôvodu vady doručovania, nakoľko súd prvej inštancie\nnedoručoval žalovanému písomnosti v súlade s ust. § 106 CSP, t. j. na adresu, ktorú mal uvedenú\nv registri obyvateľov SR, ale na inú adresu, kde sa žalovaný o doručených písomnostiach nemohol\ndozvedieť a nemohol včas uplatniť svoje práva v tomto konaní. Žalovaný zmenu adresy riadne oznámil\npríslušným orgánom, vymenil si doklad totožnosti, riadne si označil schránku na novej adrese a\nnezanedbal žiadnu zákonnú povinnosť.\nŽalovaný bol v konaní aktívny a snažil sa oboznámiť so súdnym spisom, avšak tento mu z dôvodu\nrekonštrukcie nebol sprístupnený a žalovaný následne nebol informovaný o ukončení rekonštrukcie\na o možnosti nahliadnuť do spisu. Rovnako sa žalovanému vadným doručovaním upreli aj základné\nprocesné práva a tieto nemohol riadne brániť v konaní. Žalovaný bezodkladne po oboznámení sa s\nnapadnutým rozsudkom okamžite pristúpil k ochrane svojich procesných práv.\nV zákonom stanovenej lehote 15 dní odo dňa odpadnutia prekážky, t. j. od doručenia zásielky na adresu\nuvedenú v registri obyvateľov SR (O. XXXX/XA, XXX XX W.) dňa 25.10.2022, žiadal o odpustenie\nzmeškania lehoty spolu s čím spojil i zmeškaný úkon, a to podanie odvolania voči napadnutému\nrozsudku.\nZároveň žalovaný týmto podal odvolanie proti výroku I. a II. výroku (II. výrok je závislý od I. výroku)\nnapadnutého rozsudku, ktorý žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a\nrozhodnutie.\nŽalovaný poukázal na včasnosť podania odvolania, keďže napadnutý rozsudok bol žalovanému riadne\ndoručený dňa 25.10.2022, t. j. odvolanie podal v zákonnej 15-dňovej lehote po odpadnutí prekážky.\nŽalovaný podal odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces (ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a súd prvej inštancie dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP).\nSúd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento odvolací\ndôvod úzko súvisí s nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri doručovaní písomnosti žalovanému.\nV prvom rade poukázal žalovaný na nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorým mu súd znemožnil,\naby riadne uplatňoval svoje práva v tomto konaní a síce mu neumožnil napriek jeho opakovaným\nžiadostiam nahliadnuť do spisu a súd uskutočnil pojednávanie bez prítomnosti žalovaného a to bez toho,\naby na takéto konanie boli splnené podmienky.\nŽalovaný sa snažil nahliadnuť do spisu, aby si po ukončení právneho zastúpenia AK Jurika & Keltoš\nmohol riadne uplatňovať svoje práva a právom chránené záujmy. Napriek žiadostiam žalovaného nebolo\nmu umožnené nahliadnutie do spisu. Žalovanému bolo oznámené, že prebieha rekonštrukcia spisu a že\nbude v dohľadnej dobe kontaktovaný príslušnou kanceláriou. Žalovaný následne požiadal o informáciu,\nv akom stave sa spis nachádza, prečo bol stratený a kedy bude možné nahliadnuť do spisu. Uvedené\ninformácie žalovanému neboli oznámené a žalovaný nemal možnosť riadne nahliadnuť do spisu.\nPodľa § 97 ods. 1 CSP, strany a ich zástupcovia majú právo nahliadať do súdneho spisu a robiť si z\nneho výpisy, odpisy a kópie alebo požiadať súd o vyhotovenie kópií za úhradu vecných nákladov .\nPodľa Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 24.01.2008, č. k. II. ÚS 207/07-41, základné právo na súdnu\na inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 ústavy zahŕňa v sebe jednak právo každého na prístup k\nsúdu, t. j. právo každého podať súdu žalobu, ale aj záruky riadneho chodu súdneho procesu, t. j. právo\nna určitú kvalitu súdneho konania, či inak povedané - právo na spravodlivý proces. Ústavný súd už\nkonštatoval (II. ÚS 307/06), že z hľadiska aspektov a záruk zabezpečujúcich kvalitu priebehu súdneho\nprocesu možno do obsahu tohto základného práva zahrnúť aj právo každého oboznámiť sa so všetkými\n\nskutočnosťami rozhodnými pre jeho vec vrátane práva nazerať do spisu a robiť si z neho odpisy a\nfotokópie.\nZ vyššie uvedeného vyplývalo, že právo strany oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami dôležitými\npre súdne konanie tvorí podstatnú časť práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie však\nžalovanému tým, že mu neumožnil nahliadnuť do súdneho spisu, toto právo upieral a znemožnil mu\núčinne uplatňovať jeho práva v tomto konaní. Uvedené bolo zvýraznené tým, že nakoľko spis bol stratený\na robila sa jeho rekonštrukcia, v spise mohli chýbať podstatné vyjadrenia žalovaného a žalovaný nemal\nvedomosť o tom, na základe akých listín, vyjadrení a dôkazov (resp. aké listiny súd v rámci rekonštrukcie\nspisu do spisu zaradil) súd napadnutý rozsudok vydal.\nŽalovaný uviedol, že v napadnutom rozsudku (v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP) neboli bližšie\nuvedené jednotlivé vyjadrenia, prostriedky procesného útoku či obrany, na ktoré súd prvej inštancie pri\nrozhodovaní prihliadal. V napadnutom rozsudku chýbala akákoľvek zmienka o vyjadreniach žalovaného\nv danej veci.\nPodľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti\ntvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a\naké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové\ntvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy\nvykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé.\nSúd prvej inštancie v napadnutom rozsudku iba uviedol žalobu žalobcu zo dňa 15.12.2016 a poukázal\nna rokovací poriadok rozhodcovského súdu. Súd vôbec nezmienil podania žalovaného (napr. Vyjadrenie\nk žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 22.02.2017), neuviedol argumenty žalovaného,\na s týmito sa ani nevysporiadal. Súd svoju argumentáciu obmedzil iba na uvedenie tvrdení žalobcu,\nodcitovanie zákonných ustanovení a prevzatie právneho názoru Krajského súdu v Bratislave č. k.\n4CoR/4/2018-152 zo dňa 18.04.2019. S ohľadom na tieto skutočnosti sa žalovaný celkom oprávnene\ndomnieval, že súd prvej inštancie v rámci rekonštrukcie spisu nezaradil všetky podania, ktoré boli do\nkonania doložené a na tieto podania teda v rozpore so zákonom neprihliadal.\nJedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je jeho kontradiktórny charakter.\nKaždá strana musí zásadne mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné,\naby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženou súdu na\núčely ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim (Mantovanelli c. Francúzsko).\nUvedené nesprávne a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku pre absenciu náležitostí\nodôvodnenia vyplývajúcich z ust. § 220 ods. 2 CSP, spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť.\nPodľa komentáru k ust. § 220 CSP „Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo\nsúčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa\njudikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Povinnosťou\nsúdov ako štátnych orgánov je dbať o to, aby ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli\nriadne dodržiavané. Tým sa zároveň zabezpečuje plnenie ústavnej úlohy súdov vykonávať súdnictvo.\nOdôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov\ndospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon stanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah\nodôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť.\nDostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne\nskutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov .“\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR „ Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.“\nPodľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 6/03 z 13. marca 2003 „Jasne\na jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie alebo rozhodnutie procesnej povahy tvorí súčasť\nzákladného práva na súdnu ochranu.“ V odôvodnení Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. II. ÚS 6/03 z 13. marca 2003 sa uvádza, že „Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky\npredovšetkým zobral do úvahy, že táto namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu,\nktoré zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko závažnú úlohu, že pri rozhodovaní o podmienkach\njeho uplatnenia neprichádzajú zo strany súdov do úvahy zužujúci výklad a ani také interpretačné\npostupy pri výklade procesných predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho neodôvodnené,\nprípadne svojvoľné obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa\n\nuskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich\npostupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje\nrozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich\nveci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o\nveci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu\na zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen \"ústava\") a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len \"dohovor\").“\nŽalovaný poukázal na nesprávny postup súdu prvej inštancie pri doručovaní predvolania na\npojednávanie. Súd doručoval žalovanému predvolanie na pojednávanie na adresu P. XX, XXX XX A. P.\nA. Q., na ktorej sa žalovaný už dlhší čas nezdržiaval (od roku 2017) a túto adresu ani nemal uvedenú v\nregistri obyvateľov SR. Z uvedeného dôvodu nie je prípustné, aby sa pri doručovaní písomností na takúto\nadresu uplatňovala fikcia doručenia. Žalovaný sa v roku 2017 presťahoval na adresu O. XXXX/XA, XXX\nXX W. a túto zmenu adresy riadne oznámil príslušným úradom. Vzhľadom k tejto skutočnosti bol súd\nprvej inštancie v súlade s ust. § 106 CSP povinný doručovať písomnosti žalovanému na túto adresu.\nNakoľko adresa P. XX, XXX XX A. P. A. Q. nebola v čase doručovania napadnutého rozsudku tzv.\npovinnou doručovacou adresou/adresou zapísanou v registri obyvateľov SR (touto od roku 2017 bola\nadresa O.O. XXXX/XA, XXX XX W.) bolo zrejmé, že súd prvej inštancie pochybil pri doručovaní,\ndoručoval na nesprávnu adresu a na túto adresu nebolo možné uplatniť fikciu doručenia podľa § 111\nods. 3 CSP a doručenie nespôsobilo právne účinky doručenia.\nVzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam neboli splnené podmienky na konanie pojednávanie\nv neprítomnosti žalovaného, nakoľko žalovanému nebolo riadne a v súlade so zákonom doručené\npredvolanie na pojednávanie. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie\nvážnym spôsobom zasiahol do práv účastníka konania (nesprístupnenie spisu na nahliadnutie, vadné\ndoručovanie, konanie v neprítomnosti žalovaného bez splnenia podmienok, porušenie rovnosti zbraní,\nnedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nevysporiadanie sa s argumentmi žalovaného) a to\naž v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.\nŽalovaný mal zo to, že napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nŽalovaný poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou,\nže sa žalobca a žalovaný v mandátnej zmluve dohodli na tom, že „všetky spory budú riešené podľa\nvnútorných predpisov rozhodcovského súdu“. Z uvedeného dôvodu nebola daná zákonná povinnosť\nrozhodcovského súdu nariadiť ústne pojednávanie.\nŽalobca žiadal rozhodcovský súd, aby bolo konanie vedené aj v ústnej forme vo svojom vyjadrení zo\ndňa 17.09.2015, pričom konkrétne dôvody ústneho pojednávania (napr. výsluch svedkov) neuviedol.\nŽalobca iba všeobecne skonštatoval, že žiada o konanie v ústnej forme s ohľadom na účelnosť\nžalobného návrhu žalobcu s cieľom vydania spravodlivého rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný žiadnym\nspôsobom neuviedol skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že konanie nebude vedené v súlade\ns princípom spravodlivosti, rovnosti či ďalších základných zásad. Napriek skutočnosti, že rozhodcovský\nsúd ústne prejednanie veci nenariadil, žalobca bez zbytočného odkladu postup súdu v konaní ďalej\nnenamietal.\nŽalovaný poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na predmet sporu by prejednanie ústnou formou\nneprispelo k objasneniu veci, ale len k predĺženiu sporu, nakoľko mal za to, že sporná právna otázka\nzávisela výlučne od posúdenia obsahu žalovaným predložených listín. Žalobca nenavrhoval výsluch\nsvedkov ani iných osôb, pre ktorý by ústna forma prejednania veci mala opodstatnenie.\nRovnako nebolo možné ani súhlasiť s tvrdeniami, že iba samotným nenariadením ústneho pojednávania\ndošlo k porušeniu rovnosti strán a zasiahlo sa do práv žalobcu. Žalovaný dal do pozornosti, že súd\nprvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol žiadnu inú skutočnosť (okrem nenariadenia ústneho\npojednávania), ktorá by čo i len naznačovala porušenie rovnosti účastníkov alebo akýchkoľvek iných\npráv žalobcu.\nPoukázal aj na dôvodovú správu k zákonu o rozhodcovskom konaní, z ktorej vyplýva, že zákonodarca\nnemal záujem o zakotvenie povinnosti rozhodcovského súdu nariadiť ústne pojednávanie vždy, ak tak\nnavrhne jeden z účastníkov rozhodcovského konania, naopak ponecháva túto skutočnosť na voľnej\núvahe súdu.\nSúd prvej inštancie iba zopakoval tvrdenia Krajského súdu v Bratislave v Uznesení č. k.\n4CoR/4/2018-152 zo dňa 18.04.2019, ktoré sa však venovalo najmä posúdeniu dôvodnosti návrhu\nžalobcu na odklad vykonateľnosti, a nie samotnému potenciálnemu zásahu do práv žalobcu. Z\n\nuvedeného dôvodu nebolo možné, bez zistenia a skonštatovania ďalších skutočností prevziať tieto\nzávery aj do rozhodnutia o veci samej.\n„V danom prípade sa teda nielen účastníci dohodli na písomnej forme rozhodcovského konania, ale\ntakáto forma konania vyplývala aj z Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Ak teda zmluvné\nstrany sa dohodnú, že ich spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, musia si tým byť vedomé,\nže sú povinné podrobiť sa rokovaciemu poriadku príslušného súdu ... V danom prípade však rozhodca\nnepovažoval vykonanie ústneho pojednávania za účelné, pričom v odôvodnení rozhodcovského\nrozsudku sa rozhodcovský súd dôsledne a dostatočne vysporiadal s tým, prečo nepovažoval nariadenie\nústneho pojednávania za nevyhnutné ... Rozhodcovský súd teda neporušil zásadu rovnosti účastníkov\nkonania tým, že nerozhodol o nariadení ústneho pojednávania.“ (Rozhodnutie Krajského súdu Banská\nBystrica 43 CoB 52/2015, ÚS II. ÚS 205/2017).\nVzhľadom k vyššie uvedenému bolo zrejmé, že samotným nenariadením ústneho pojednávania nebola\nporušená rovnosť účastníkov rozhodcovského konania a ani právo účastníka konať pred rozhodcovským\nsúdom.\nK podanému odvolaniu žalovaného sa písomným podaním (odvolacou replikou) zo dňa 17.01.2023\nvyjadril žalobca, ktorý mal za to, že u žalovaného neexistoval ospravedlniteľný dôvod pre odpustenie\nzmeškanej lehoty pre podanie odvolania voči napadnutému rozsudku v zmysle § 114 v spojení s § 122\nCSP, nakoľko súd prvej inštancie doručoval žalovanému napadnutý rozsudok v zmysle § 106 ods. 1\nCSP na „inú adresu na doručovanie“, ktorou mala byť práve adresa P. XX, XXX XX A. P. A. Q., nakoľko:\na) predmetnú adresu uviedol žalovaný aj v rámci splnomocnenia pre svojho bývalého právneho zástupcu\nAdvokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., v rámci súdneho konania;\nb) tak žalovaným, ako ani jeho bývalým právnym zástupcom nebola počas súdneho konania oznámená\nkonajúcemu súdu zmena doručovacej adresy z P. XX, XXX XX A. P. A. Q., na O.X. XXXX/XA, XXX XX\nW., ktorá by tak následne nemala predstavovať „inú adresu na doručovanie“ žalovaného, ale adresu\nžalovaného evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky pre účely doručovania písomností v\nzmysle § 106, ods. 1, písm. a) CSP;\nc) v rámci doručovania písomností súdom prvej inštancie žalovanému na adresu P. XX, XXX XX A. P. A.\nQ. sa vracali zásielky súdu späť s poznámkou Slovenskej pošty „neprevzatá v odbernej lehote - odoslaná\nspäť“, namiesto „adresát neznámy“, čo malo pre súd predstavovať informáciu o tom, že zásielky sú\ndoručované na správnu adresu adresáta, avšak nie sú preberané v odbernej lehote.\nUvedené bolo súčasne v rozpore s tvrdením žalovaného o tom, že mal byť počas celého súdneho\nkonania aktívny, a to najmä v súvislosti so zásadou „právo patrí bdelým“, nakoľko:\nbolo primárne zodpovednosťou žalovaného oznámiť súdu zmenu doručovacej adresy z P. XX, XXX XX\nA. P. A. Q., na O. XXXX/XA, XXX XX W., ku ktorej došlo počas súdneho konania;\na) v prípade deklarovanej aktivity žalovaného (ku ktorej však riadne nedošlo):\n- by musel tento zistiť, že k rekonštrukcii súdneho spisu došlo súdom už v rámci 3. štvrťroka 2020\n(v uvedenej súvislosti podotýkame, že žalobca zasielal súdu podklady k rekonštrukcii spisu začiatkom\nmesiaca júl 2020), avšak žalovaný sa od momentu odpovede predsedníčky Okresného súdu Bratislava\nV. žalovanému v rámci jeho sťažnosti na prieťahy v konaní vo vzťahu k nemožnosti nahliadať do súdneho\nspisu (04.06.2020) ďalej opätovne sám z vlastnej aktivity nezaujímal o to, či už došlo k rekonštrukcii\nsúdneho spisu a či už je možné nahliadať do súdneho spisu, kedy minimálne do súdneho pojednávania\nv uvedenej veci 14.09.2021, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ubehlo viac ako 1 a 1 roka - akú aktivitu\nvyvíjal žalovaný v rámci tohto časového obdobia pre účely účinného uplatňovania jeho práv v súdnom\nkonaní, ktoré mu mali byť údajne konajúcim súdom znemožnené/odopreté ? - aktivitou účastníka konania\nje predsa primárne konanie z jeho vlastnej iniciatívy, a nie až konanie na základe úkonu súdu, a teda\nžalovaný sa mal aktívne zaujímať o rekonštrukciu súdneho spisu sám, a nie čakať až na prípadné\noznámenie konajúceho súdu;\n- by musel zistiť, že v súdnom spise je stále evidovaná jeho doručovacia adresa P. XX, XXX XX A. P.\nA. Q., na základe čoho mohol voči konajúcemu súdu riadne uskutočniť oznámenie o zmene vo vzťahu\nku novej doručovacej adrese O. XXXX/XA, XXX XX W., ako jedinej adresy pre doručovanie v zmysle\n§ 106, ods. 1 CSP;\nb) žalovaný mal predsa ustanoveného právneho zástupcu Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ,\ns. r. o. v rámci súdneho konania až do 2. polovice roka 2020, na základe čoho mohol/mal primárne\nod svojho právneho zástupcu žiadať/získavať informácie vo vzťahu k súdnemu konaniu, ktorými tento\ndisponoval od začiatku súdneho konania (bez ohľadu na rekonštrukciu súdneho spisu), a ktoré bol tento\npovinný poskytovať žalovanému;\n\na teda v súvislosti s takýmto nedbanlivým/nezodpovedným konaním žalovaného sa tento sám vystavil\nnegatívnym dôsledkom jeho nekonania vo vzťahu k možnosti riadneho uplatňovania jeho práv v súdnom\nkonaní a nemohli tak byť zo strany konajúceho súdu žalovanému upreté jeho práva na spravodlivý\nproces v uvedenom kontexte.\nŽalobca považoval odvolanie žalovaného v celom rozsahu za nedôvodné, nakoľko:\nK námietke nesprávneho procesného postupu, ktorým znemožnil žalovanému uskutočňovať jeho\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nŽalobca sa k tejto otázke/oblasti vyjadril už v rámci svojho vyjadrenia k žiadosti na odpustenie zmeškanej\nlehoty, v zmysle ktorého vyplývalo, že žalovaný nemohol účinne/ úspešne argumentovať týmto\nodvolacím dôvodom, nakoľko nebol to konajúci súd, ale práve sám žalovaný, ktorý svojim nedbanlivým/\nnezodpovedným konaním si znemožnil riadne uplatňovanie/uskutočňovanie svojich procesných práv\nv rámci súdneho konania- na základe uvedeného tak nemohlo dôjsť na strane konajúceho súdu k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\nSúčasne vo vzťahu k argumentácii žalovaného o tom, že súd prvej inštancie v rámci rekonštrukcie spisu\nnezaradil do spisu všetky podania, ktoré boli do konania predložené a na tieto v rozpore so zákonom\nneprihliadol žalobca uviedol, že:\na) rekonštrukcia spisu (vrátane výzvy súdu účastníkom konania na predloženie všetkých listín /\ndokumentov/podaní) začala prebiehať ešte v polovici roka 2020 a v čase, kedy mal byť žalovaný\nešte zastúpený jeho právnym zástupcom Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o. - na\nzáklade uvedeného je odôvodnený predpoklad, že pôvodný právny zástupca ešte predkladal súdu listiny/\ndokumenty/podania vzťahujúce sa k žalovanému;\nb) pri ukončení právneho zastupovania mal pôvodný právny zástupca odovzdať žalovanému kompletný\nsúdny spis, s ktorým by sa žalovaný tak mal možnosť oboznámiť a zistiť stav konania, vrátane zistenia, či\nrekonštruovaný spis obsahuje všetky žalovaným doložené listiny /dokumenty/podania v rámci súdneho\nkonania;\nBolo teda výlučne na ťarchu a zodpovednosť žalovaného, aké listiny/dokumenty/podania sa tak\nnachádzali v spise po jeho rekonštrukcii, ktoré sa mali vzťahovať k podaniam žalovaného a uvedené\nnemohlo predstavovať procesné pochybenie súdu - opätovne sa prejavujú dôsledky nedostatočného\nkonania/záujmu žalovaného o súdne konanie a jeho priebeh. Súd prvej inštancie mohol použiť na\nhodnotenie a rozhodnutie sporu iba tie prostriedky/listiny/dokumenty/podania, ktoré sa nachádzali v\nspise (v spise po rekonštrukcii samozrejme) a teda malo byť primárnym záujmom strán sporu, aby na\nzáklade výzvy súdu predložili súdu všetky ich doposiaľ predložené listiny/dokumenty/podania pre účely\nzabezpečenia úspechu v spore.\nK námietke, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, a to\nnajmä:\nŽalobca vo svojom vyjadrení zo 17.09.2015 k žalobe v rámci rozhodcovského konania žiadal\nrozhodcovský súd, aby predmetné konanie nebolo vedené iba v písomnej forme, ale aj v ústnej\nforme, primárne za účelom riadneho prejednania veci, vykonania dokazovania (ktoré je možné\nuskutočniť iba v ústnej forme, nakoľko písomné doklady na strane žalobcu neexistovali) a riadneho/\nsprávneho zistenia skutkového a právneho stavu veci zo strany rozhodcovského súdu s cieľom\nvydania spravodlivého rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v rozhodcovskom konaní bolo predmetom\nposúdenie oprávnenosti žalovaného voči žalobcovi na zmluvnú pokutu z titulu porušenia dôvernosti\ninformácií/úniku dôverných informácií, kedy takáto posudzovaná otázka je tak všeobecná, komplexná\nvo výklade (forme/rozsahu/princípe), neurčitá a komplikovaná na posúdenie, že rozhodnutiu vo veci\nmalo predchádzať ústne pojednávanie, ktorom by boli vzájomne prednesené a deklarované argumenty\núčastníkov rozhodcovského konania k meritu prejednávanej veci a súčasne by bola navrhnutá na\nvypočutie konateľka žalobcu, prostredníctvom konania ktorej malo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti\nžalobcu a tým aj vzniku titulu k žalovanému nároku, kedy až na základe uvedeného by si rozhodcovský\nsúd mohol dostatočne a riadne posúdiť zistený skutkový/právny stav veci pred vydaním rozhodcovského\nrozsudku - v tomto kontexte bolo potrebné poukázať na to, že nakoľko rozhodnutie rozhodcovského súdu\nmalo byť jednoinštančným konečným, záväzným a vykonateľným rozhodnutím s nemožnosťou jeho\npreskúmania, bolo o to podstatnejšie na strane rozhodcovského súdu riadne/náležite zistiť (s dôrazným\n\ndodržaním zákona) a následne posúdiť riadne zistený skutkový/právny stav veci tak, aby (i) boli dodržané\nzásady spravodlivosti, zákonnosti a ústavnosti, a aby (ii) výsledkom konania bol rozsudok spĺňajúci\nparametre zákonnosti a ústavnosti a nebol prejavom svojvôle rozhodcovského súdu, k čomu s ohľadom\nna prejednávanú vec malo prispieť práve aj ústne konanie.\nSúčasne:\n• rozhodcovský súd neupovedomil žiadnym spôsobom žalobcu o nesúhlase žalovaného s požadovaným\nústnym prejednaním veci a súčasne tak nebolo umožnené žalobcovi zo strany rozhodcovského súdu sa\nvyjadriť k takémuto podaniu žalovaného o tom, že nesúhlasí so žalobcom požadovaným prejednaním\nveci vo forme ústneho pojednávania; a teda\n• žalobca nemal v rozhodcovskom konaní vôbec vedomosť o nesúhlase žalovaného a súčasne žalobcovi\nbola odňatá možnosť vyjadriť sa k podaniu žalovaného v zmysle ktorého mal tento nesúhlasiť so\nžalobcom požadovaným prejednaním veci vo forme ústneho pojednávania; a\n•\nžalobcovi nebolo vôbec preukázané rozhodcovským súdom vyjadrenie žalovaného o tom, že\nnesúhlasí s o žalobcom požadovaným prejednaním veci vo forme ústneho pojednávania (t. j. či uvedené\nvôbec existuje); a\n• rozhodcovský súd vychádzal pre účely formy vedenia rozhodcovského konania a súčasne aj\nrozhodovania v konaní práve v súlade s nesúhlasom žalovaného s požadovaným ústnym prejednaním\nveci.\nNa základe vyššie uvedených skutočností tak došlo na strane rozhodcovského súdu k porušeniu zásady\nrovnosti účastníkov konania (rovnosť zbraní), pretože nemali rovnakú možnosť na uplatnenie svojich\nprocesných práv. Rozhodcovský súd mal:\na) nariadiť ústne pojednávanie na návrh žalobcu, ako účastníka rozhodcovského konania, vyplývajúcu\nmu zo ZoRK;\nb) umožniť žalobcovi vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného s nesúhlasom s ústnym prejednaním veci;\nv záujme zabezpečenia rovnakého postavenia účastníkov rozhodcovského konania a súčasne\nposkytnúť žalobcovi procesné prostriedky na uplatnenie a ochranu jeho práv a právom chránených\nzáujmov. V uvedenej súvislosti tak neprichádza do úvahy aplikácia §17a ZoRK, nakoľko (i) žalobca\nsa dozvedel o neakceptácii žalobcom požadovaného ústneho prejednania veci a s tým spojeného (ii)\nvedenia rozhodcovského konania rozhodcovským súdom výlučne písomnou formou až z doručeného\nrozhodcovského rozsudku, a teda až po skončení rozhodcovského konania (nie v rámci samotného\nrozhodcovského konania).\nNeobstojí argumentácia žalovaného o tom, že by prejednanie veci ústnou formou v rámci\nrozhodcovského konania neprispelo k objasneniu veci, ale iba k predĺženiu sporu, nakoľko sporná\nprávna otázka mala závisieť výlučne na posúdení listín predložených žalovaným - týmto spôsobom je\npráve zo strany žalovaného preukazovaná/deklarovaná arbitrárnosť rozhodcovského konania a tento\nsa stotožňovanie s postupom rozhodcovského súdu neposkytnúť žalobcovi procesné prostriedky na\nochranu jeho práv a právom chránených záujmov a tak neumožniť dodržanie rovnakého postavenia\núčastníkov rozhodcovského konania. Práve z dôvodu povahy a spornosti prejednávanej veci a pre účely\nriadneho/náležitého zistenia (s dôrazným dodržaním zákona) a následne posúdenia riadne zisteného\nskutkového/právneho stavu veci bolo potrebné použiť aj formu ústneho konania - navrhnutie výsluchu\nsvedkov žalobcom už vo fáze žiadosti o ústne konanie je irelevantné, nakoľko uvedené by bolo vykonané\nbezodkladne po pripustení ústneho konania.\nPrvoinštančný súd podporením odôvodnenia napadnutého rozsudku použitím prejudikovaného\nprávneho názoru súdu druhej inštancie v zmysle bodu 16 Uznesenia Krajského súdu Bratislava\nč. k.: 4CoR/4/2018 - 152 zo dňa 18.04.2019, ktorým súd druhej inštancie potvrdil uznesenie\nprvoinštančného súdu č. k.: 23Cr/36/2016-110 zo dňa 11.05.2017 o odložení vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodcovského rozsudku (ďalej tiež aj ako „Uznesenie KS BA“), konal nielen v zmysle\nzákonných oprávnení, ale súčasne aj uvážlivo, nakoľko použil právne posúdenie aj samotného merita\nprejednávanej veci práve jemu priamo nadriadeným druhoinštančným súdom - v uvedenom prípade tak\nneobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že závery Uznesenia KS BA nemožno bez ďalších skutočností\nprevziať aj do rozhodnutia vo veci samej, nakoľko prvoinštančný súd prevzal iba tie právne názory/závery\ndruhoinštančného súdu, ktoré mali priamy vplyv na rozhodnutie vo veci samej v zmysle napadnutého\nrozsudku.\nSúčasne dal žalobca do pozornosti, že na predmetné konanie nebolo možné aplikovať žalovaným\nuvádzané závery z rozsudku KS BB 43 Cob 52/2015, resp. Uznesenia ÚS SR č.: II ÚS 205/2017 - 34\n(ďalej tiež aj ako „Iné rozhodnutia“), a to najmä z nasledovných dôvodov:\n\na) V zmysle iných rozhodnutí vyplýva, že si účastníci rozhodcovského konania dohodli v rámci ich\nobchodnej zmluvy rozhodcovskú doložku v znení tom, že „všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo\nvzniknú predložia na rozhodnutie Obchodnému súdu, keď súčasne sa dohodli, že rozhodcovský súd\nbude konať podľa jeho rokovacieho poriadku a štatútu a konanie bude písomné“ - v uvedenom prípade\nsa tak sporové strany dohodli na výslovne písomnej forme vedenia konania priamo v rozhodcovskej\ndoložke a teda nebolo zákonnou povinnosťou rozhodcu postupovať postupom podľa § 26, ods. 1, druhá\nveta ZoRK na základe žiadosti sporovej strany o ústne konanie v rámci rozhodcovského konania; kedy\npráve naopak\nb) žalobca a žalovaný sa nedohodli v rámci rozhodcovskej doložky na písomnej forme vedenia\nrozhodcovského konania, na základe čoho bolo zákonnou povinnosťou rozhodcu nariadiť ústne\npojednávanie na návrh žalobcu, ako účastníka konania podľa § 26, ods. 1, druhá veta ZoRK a jeho\nnenariadením došlo k porušeniu ZoRK na strane rozhodcu, čím teda bol priebeh rozhodcovského\nkonania v rozpore so ZoRK.\nŽalobca dodal, že rozhodcovský súd sa v rozhodcovskom rozsudku žiadnym spôsobom nezmienil/\nnevyporiadal s porušením jeho zákonnej povinnosti na nariadenie ústneho pojednávania a ani túto\nskutočnosť nezdôvodnil.\nŽalobca na základe uvedených skutočností navrhol: a) prvoinštančnému súdu, aby žiadosť žalovaného\nna odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči napadnutému rozsudku ako nedôvodnú\nzamietol; b) odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného\nna náhradu trov konania v plnej sume v prípade, ak bude prvoinštančným súdom rozhodnuté o odpustení\nzmeškania lehoty na podanie odvolania voči napadnutému rozsudku na strane žalovaného.\nK podanému vyjadreniu žalobcu zaujal stanovisko žalovaný, a to písomným podaním zo dňa\n08.06.2023, pričom zotrval na svojich odvolacích dôvodoch ako aj skutočnostiach rozhodných pre kladné\nrozhodnutie o jeho návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči napadnutému\nrozsudku.\nŽalobca k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril písomným podaním zo dňa 14.08.2023\na pridŕžal sa svojich skutkových tvrdení uvedených vo vyjadrení k podanému odvolaniu/návrhu na\nodpustenie zmeškania lehoty.\nĎalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380\nCSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nje potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nPodľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\nPodľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a\nako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé.\nPodľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného\npredpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu\nna doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov\nSlovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu\npobytu cudzinca.\nPreskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že zákonné\nkritérium vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa.\nPredmetom odvolacieho konania bolo mimo iného aj posúdiť či žalovaným podané odvolanie zo dňa\n09.11.2022 bolo podané včas v zákonnej lehote, resp. vrátiť spis súdu prvej inštancie za účelom\nrozhodnutia o návrhu žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania podaného\nspoločne s podaným odvolaním. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zákonnú úpravu v zmysle\nust. § 105 a nasl. CSP ohľadom doručovania písomností konajúcim súdom. Predmetom posúdenia\n\ndoručovania písomností súdu prvej inštancie doručovaných žalovanému sú: napadnutý rozsudok vydaný\ndňa 14.09.2021 a nariadený termín pojednávania (14.09.2021), na ktorom bol spor prejednaný a\nvydaný napadnutý rozsudok. V prípade doručovania napadnutého rozsudku bol súd prvej inštancie\npovinný túto písomnosť doručovať žalovanému ako strane sporu výhradne do vlastných rúk. V\nzmysle § 106 CSP v danom prípade bolo možné doručovanie napadnutého rozsudku žalovanému\ndo jeho elektronickej schránky, resp. na adresu, ktorú mal tento evidovanú v registri obyvateľov\nSlovenskej republiky. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok doručoval žalovanému elektronicky zasielaný súdom dňa 08.10.2021 a tiež aj poštou zasielaný dňa 12.10.2021. Rozsudok patrí medzi\ntie písomnosti súdu, ktoré je potrebné doručiť strane sporu do vlastných rúk. V prípade doručovania\npísomností (napadnutého rozsudku) do elektronickej schránky je tento proces upravený zákonom\nč. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o eGovermente), podľa ktorého miestom na elektronické doručenie je aktivovaná elektronická schránka a\ndoručením do vlastných rúk sa v tomto prípade rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie\ndoručenia zo strany adresáta, a to formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi (súdu prvej\ninštancie), ktorá obsahuje údaje o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor\nosoby prijímateľa, osoby odosielateľa, identifikáciu úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré\nsa doručujú. Potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia elektronickej správy prijímateľovi v\njeho elektronickej schránke. V danom prípade je obsahom súdneho spisu elektronická doručenka\ndoručovania napadnutého rozsudku žalovanému založená na čl. 222, na doručovaciu adresu P. XX, A.\nP. A. Q., z obsahu ktorej je zrejmé, že k odoslaniu došlo 08.10.2021 o 14:12:01, pričom podľa informácie\no výsledku doručenia listinného rovnopisu vyplýva, že nedošlo k doručeniu napadnutého rozsudku\nžalovanému, keďže neobsahuje potvrdenie doručenia žalovanému (adresát) a z elektronickej doručenky\nodoslanej odosielateľovi (súdu prvej inštancie) vyplýva, že doručovanú správu, ktorej obsahom bol\nnapadnutý rozsudok si adresát - žalovaný neprevzal v odbernej lehote a tento mu potom nebol riadne\ndoručený. V prípade doručovania napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ho doručoval žalovanému\ntak elektronicky ako aj prostredníctvom poštového podniku - Slovenskej pošty. V prípade doručovania\npísomností súdu je tento v prípade, ak je adresátom fyzická osoba (aj fyzická osoba - podnikateľ) povinný\ndoručovať písomnosti na adresu uvedenú v registri obyvateľov Slovenskej republiky.\nOdvolací súd po oboznámení sa so spisom súdu prvej inštancie tak ako mu bol predložený (spis sa\nrekonštruoval) musí konštatovať pochybenie súdu prvej inštancie pri doručovaní napadnutého rozsudku\nžalovanému prostredníctvom poštového podniku (podaný na doručovanie 12.10.2021), kedy sa tento na\nadrese, na ktorú mu súd prvej inštancie napadnutý rozsudok doručoval už od 30.05.2017 nezdržiaval,\ntáto adresa nebola v príslušnej evidencii vedená ako adresa trvalého pobytu žalovaného, a tento mal v\nregistri obyvateľov SR uvedenú ako jedinú adresu svojho trvalého pobytu od 30.05.2017 adresu - O.\nXXXX/XA, W., pričom žiadnu inú adresu trvalého, resp. prechodného pobytu registrovanú v príslušnej\nevidencii uvedenú nemal. Táto skutočnosť vyplýva z poskytnutia údajov Ministerstvom vnútra SR zo\ndňa 21.11.2022 (čl. 324 súdneho spisu). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v spore vystupoval ako\nfyzická osoba, konajúci súd nemal dôvod zisťovať jeho adresu v inom registri ako Registri obyvateľov SR,\npričom súd mal všetky údaje potrebné k zisťovaniu pobytu žalovaného k dispozícii (žalobca opravil dátum\nnarodenia žalovaného na základe výzvy konajúceho súdu podaním došlým súdu dňa 19.01.2017).\nPotom súd prvej inštancie pochybil, keď žalovanému napadnutý rozsudok, ale aj termín nariadeného\npojednávania, na ktorom bol tento rozsudok vyhlásený doručoval na pôvodnú adresu jeho trvalého\npobytu, na ktorej sa však tento od 30.05.2017 oficiálne nezdržiaval. Svoje pochybenie pri doručovaní\nnapadnutého rozsudku po upozornení odvolacím súdom (vrátenie spisu zo dňa 09.11.2023 súdu prvej\ninštancie ako predčasne predloženého) súd prvej inštancie dodatočne odstránil, a to vydaním opravného\nuznesenia II (č. k. B5-23Cr/36/2016-351 zo dňa 04.12.2023), ktorého predmetom bola mimo iných\nskutočností aj oprava adresy pobytu žalovaného a uvedenie správnej novej adresy jeho trvalého pobytu\n(O. J.. XXXX/XA, W.) a predmetný napadnutý rozsudok dodatočne na túto adresu žalovanému predtým\naj doručoval, a žalovaný si ho aj riadne prevzal dňa 25.10.2022. K pochybeniu pri doručovaní predvolania\nna pojednávanie a napadnutého rozsudku došlo aj zo strany poštového podniku, ktorý tieto písomnosti\ndoručoval na dovtedajšiu adresu žalovaného, kde však tento už nemal evidovaný trvalý pobyt (od mája\n2017), na tejto adrese sa nezdržiaval, pričom na tejto adrese ostala bývať bývala manželka žalovaného\n(s menom označenou poštovou schránkou C.) a táto skutočnosť mala byť poštovému orgánu známa, no\nnapriek tomu na poštových doručenkách nesprávne vyznačil adresát nezastihnutý namiesto neznámy.\nOdvolací súd vzhľadom na zistený skutkový stav vyplývajúci z predloženého spisu musí prijať záver o\ntom, že napadnutý rozsudok bol žalovanému súdom prvej inštancie riadne zákonne doručovaný až\ndňa 13.10.2022 na adresu jeho trvalého pobytu, pričom žalovaný si napadnutý rozsudok riadne osobne\n\nlistinne prevzal dňa 25.10.2022 (týmto dňom sa považuje za doručený žalovanému) a potom podané\nodvolanie voči nemu žalovaným zo dňa 09.11.2022 zaslané konajúcemu súdu emailom dňa 11.11.2022\nbolo podané v zákonnej 15 dňovej lehote. Preto odvolací súd vyhodnotil návrh žalovaného na odpustenie\nzmeškania lehoty na podanie odvolania voči napadnutému rozsudku za nadbytočný úkon a nerozhodol\no vrátený spisu súdu prvej inštancie na rozhodnutie o tomto návrhu na odpustenie zmeškania lehoty,\nale priamo pristúpil k meritórnemu preskúmaniu napadnutého rozsudku v zmysle odvolacích námietok\nžalovaného.\nOdvolací súd poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové podmienky\na kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Obsahom hodnotenia dôkazov je\nopísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, ktoré\nzistenia si z celkového dokazovania odporujú a ktoré sa vylučujú. Tiež je potrebné uviesť, ktoré\ndôkazy neboli vykonané a z akých dôvodov. Nie je pritom prípustný eklektický a neopodstatnený\nvýber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (pozri napr. nález I.ÚS 114/2008). Správnosť\na úplnosť odôvodnenia rozsudku je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia.\nŠtruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom podľa ust. § 220\nods. 2 CSP, dochádza nielen k nepreskúmateľnosti rozsudku, ale aj k tomu, že základné právo na\nsúdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane\nsporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko\nje problematické zaujať stanovisko k argumentom konajúceho súdu. Ide o nesprávny procesný postup\nsúdu v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Samotné súdne\nrozhodnutie má byť logickým a právnym vyústením celého priebehu konania a hodnotenia všetkých\nvykonaných dôkazov, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne aj obsahové náležitosti s dôrazom\nna prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k\nvýroku daného rozhodnutia.\nObsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k\nsúdu a tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť, keď právo na spravodlivý\nsúdny proces je naplnené tým, že všeobecný súd po zistení skutkového stavu a po výklade a použití\nadekvátnych právnych noriem rozhodne a jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné\nalebo prijaté v omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Práve odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (II.ÚS 383/06, I.ÚS\n117/07).\nV súlade s § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť\nspochybnená, ak zákon neustanovuje inak.\nPodľa čl. 15 základných princípov CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v\nsúlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.\nHodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy súd hodnotí z hľadiska\nich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich\nvykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či\nnepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou\nvnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli\ntvrdené, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon (CSP) nepredpisuje pravidlá, z ktorých\nby mal súd vychádzať pri hodnotení jednotlivých dôkazov a ich hodnotení vo vzájomnej súvislosti.\nHodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery\nkonajúceho sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.\nZákladom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá\nlogického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť\nurčitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu\npravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane a jednak v porovnaní s\npoznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s\npoznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné\nči protichodné, vzájomne sa doplňujúce, príp. vylučujúce sa a pod. Výsledkom celkového hodnotenia\ndôkazných prostriedkov je záver konajúceho súdu o pravdivosti tvrdených skutočností stranami sporu,\n\nktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery tá ktorá strana sporu splnila svoju povinnosť\npreukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových\ntvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu\nsporu, ktorej pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.\nZo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať, len\nak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani\npolemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu súd uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz\nnemal za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).\nPrávnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod skutkové\npodstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva k záveru,\nči právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav subsumuje\npod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje. Je síce\npravdou, že podľa ústavnej judikatúry do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka\nkonania (aktuálne strany sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov (rozhodnutie IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol pred všeobecným súdom\núspešný a aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (rozhodnutie I. ÚS 50/2004), avšak konajúci súd\nje rozhodne povinný v rámci odôvodnenia vo veci vydaného rozhodnutia zaoberať sa právne podstatnou\nargumentáciou strany sporu vyjadrenou v rámci jej procesného útoku alebo jej procesnej obrany a\nprávne posúdiť jej opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť.\nOsoby dotknuté rozhodnutím príslušného súdu majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých konajúci súd vo veci rozhodol,\nje treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného\npráva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto súdneho rozhodnutia.\nAko plne dôvodnú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie\nnapadnutý rozsudok dostatočne riadne neodôvodnil, čo malo za následok jeho nepreskúmateľnosť.\nSúd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal dostatočným, náležitým\na zrozumiteľným spôsobom so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie predmetného\nsporu, najmä vôbec nijako nereflektoval na skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v jeho písomnom\nvyjadrení zo dňa 22.02.2017 - vyjadrenie k žalobe a doplnenie vyjadrenia k žalobe zo dňa 13.03.2017,\nktoré sú obsahom súdneho spisu, avšak súd prvej inštancie ich existenciu (aj obsah) v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku úplne odignoroval. Z obsahu súdneho spisu pritom vyplýva, že žalovaný\nvo vyššie uvedenom vyjadrení k žalobe zaujal stanovisko, ktoré primerane odôvodnil, k skutkovým\ntvrdeniam uvedených v žalobe žalobcom o tom, že rozhodcovský súd postupoval v rozpore s § 26 ods.\n1, ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní a že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie\npovinností vyplývajúcich zo zmluvy žalobcom. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade súd prvej\ninštancie v napadnutom rozsudku zjavne nijako nereagoval na žalovaným v konaní riadne uplatnený\nprostriedok procesnej obrany (§ 149 CSP) - vyjadrenie k žalobe a skutkovým tvrdeniam žalobcu a na\njeho skutkové tvrdenia riadne uplatnené v konaní v napadnutom rozsudku nie je možné nájsť žiadne\nzodpovedajúce vysvetlenie zo strany konajúceho súdu prvej inštancie, ktorý sa obmedzil na strohý opis\nskutkových tvrdení uvedených v žalobe žalobcom a citáciu rozhodnutia - uznesenie Krajského súdu v\nBratislave č. k. 4 CoR/4/2018 - 152 zo dňa 18.04.2019. Potom ani konanie uskutočnené súdom prvej\ninštancie nie je možné označiť za súladné so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu.\nOdvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými okolnosťami\nrozhodujúcimi pre vyvodenie svojho záveru sporu a svoje rozhodnutie (napadnutý rozsudok) odôvodnil\nformalisticky, v rozpore s § 220 ods. 2 CSP. V súlade s cit. ustanovením musí konajúci súd v odôvodnení\nrozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so\nvšetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a svoj myšlienkový postup musí byť v odôvodnení rozhodnutia\ndostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti ako aj s poukazom na ním\nprijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody, pre ktoré\npráve takto rozhodol. Odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie zároveň musí byť aj dostatočným\npodkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie\nneobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je ho treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto\nnepreskúmateľné rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v\nkonečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces, čo zakladá vadu súdneho konania\npodľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať\nproti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.\n\nZároveň odvolací súd uvádza, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj\nÚstavného súdu SR platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument strany sporu, aj\nna taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak\nvšak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,\nHiggins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného\npráva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr.\nrozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30). Porušením práva na spravodlivý\nproces pritom však nie je prípadné iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení strán, ako\naj iný právny názor súdu na dôvodnosť uplatneného nároku. Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia\ns princípom práva na spravodlivý proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok\nmusí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. Bude preto povinnosťou\nsúdu prvej inštancie po opätovnom prejednaní sporu logicky reagovať a podať špecifickú, zrozumiteľnú\nodpoveď na konkrétne relevantné argumenty žalovaného prednesené v konaní.\nZ vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd musí konštatovať, že nakoľko súd prvej inštancie svojím\nnesprávnym procesným postupom spočívajúcim v nedostatočnom a teda nezákonnom odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, keďže sa nezaoberal všetkými podstatnými argumentmi prednesenými v konaní\njednou zo strán sporu (žalovaným), v nekomplexnom hodnotení vykonaného dokazovania porušil\nprávo žalovaného na spravodlivý súdny proces a zároveň tým, že žalovanému nesprávne doručoval\nupovedomenie o nariadenom termíne pojednávania napadnutý rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1\npísm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.\n1 CSP). Vzhľadom na dvojinštančnosť civilného sporového konania a s tým spojenú dvojinštančnosť\nhodnotenia vykonaných dôkazov a dvojinštančnosť právneho posúdenia veci v záujme zachovania\npráva strán sporu na spravodlivý súdny proces nie je účelné napraviť tento stav súdom odvolacím,\na to za účelom predídenia vydaniu prekvapivého rozhodnutia vo veci bez možnosti podania riadneho\nopravného prostriedku. Zásada zachovania práva oboch strán sporu na spravodlivý súdny proces v\ntomto prípade prevyšuje nad zásadou hospodárnosti konania. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie\nviazaný právnym názorom odvolacieho súdu a vysporiada sa so všetkými okolnosťami potrebnými pre\nvyvodenie svojho právneho záveru, vychádzajúc z celého obsahu spisu a jeho vyhodnotenia, a tým\nvyvodenie spravodlivého rozhodnutia o uplatnenom nároku žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodní v\nsúlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby v odôvodnení rozhodnutia bol podaný výklad opodstatnenosti a\nzákonnosti výroku rozhodnutia. Musí ísť o vysporiadanie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a\nmyšlienkový postup súdu prvej inštancie musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na\nzistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia\nrozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia tak, aby bolo presvedčivé.\nVzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd prisvedčil odvolacej námietke žalovaného o nesprávnom\nprocesnom postupe súdu prvej inštancie pri doručovaní mu predvolania na nariadený termín\npojednávania, čím znemožnil žalovanému uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň prisvedčil aj odvolacej námietke nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozsudku, ktorý bol nedostatočne odôvodnený, pričom vzhľadom na tento dôvod zrušenia\nnapadnutého rozsudku odvolací súd nedokázal dostatočne vyhodnotiť žalovaným namietané nesprávne\nprávne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe\nním vykonaných dôkazov.\nPodľa ust. § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie, keď v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný vyhodnotiť vykonané dokazovanie,\nustáliť skutkový stav a tento právne posúdiť, nanovo zrozumiteľne a preskúmateľne vo veci opätovne\nrozhodnúť, s tým, že nové rozhodnutie vo veci musí byť pre účely prípadného odvolacieho konania\npreskúmateľné a musí spĺňať náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP (§ 391 ods. 3 CSP). V novom\nrozhodnutí o spore rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3\nCSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nCSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428\nCSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cr/36/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eb0fcee6-1c7f-4aee-8bc8-b0ed2015dbc7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.205.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2017 z 23. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.205.2017.1"}, {"guid": "ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346"}, {"guid": "ussr:f56f1e84-da8b-45dd-b31f-00e7f625aadc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 207/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/07 z 24. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f56f1e84-da8b-45dd-b31f-00e7f625aadc"}, {"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:cbaefc0c-1389-4dc4-b0cd-61bb6eef1c93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 6/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 6/03 z 13. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-13", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cbaefc0c-1389-4dc4-b0cd-61bb6eef1c93"}], "citovane_v": []}