{"guid": "bc9745ed-c041-4ac1-ae3a-b0d59aa86705:a705b402-0214-4af8-b45e-5bf21387ecc9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1517217789.2", "spisova_znacka": "4CoR/9/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoR/9/2022 z 23. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. mája 2024, sp. zn. 4CoR/9/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1517217789.2", "identifikacne_cislo": "1517217789", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2024-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a705b402-0214-4af8-b45e-5bf21387ecc9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1517217789.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1517217789.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1517217789.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoR/9/2022\n1517217789\n23. 05. 2024\nJUDr. Tatiana Pastieriková\nECLI:SK:KSBA:2024:1517217789.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek\nsenátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v spore žalobcu: U. Y., M.. XX.XX.XXXX, Q. J.M.\nXXXXX/XX, XXX XX Q., zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, 811\n07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanému: CRN1, zzpo, v likvidácii, Miletičova 550/1, 821 08\nBratislava, IČO: 50 892 525, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca\n3618/44, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cr/52/2017-222 zo dňa 16. septembra 2020 v spojení\ns opravným uznesením č.k. 29Cr/52/2017-301 zo dňa 25.05.2022, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cr/52/2017-222 zo dňa 16.\nseptembra 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 29Cr/52/2017-301 zo dňa 25.05.2022 p o t v\nrdzuje.\nŽalovaný má nárok proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške\nktorých rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zamietol\nžalobu. Druhým výrokom určil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje\nrozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 40 ods. 1, 2, 3 a 4, § 41, § 50 ods. 2, § 21 ods. 1, 2 a\n4, § 4 ods. 7, § 1 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoR“), § 76, § 77\nods. 1, § 78 ods. 1, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej\nlen „CSP“), § 135a ods. 1, 2, 3 a 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“).\n2. V rozhodnutí uviedol, že žalobou podanou dňa 15.12.2017 sa žalobca domáhal zrušenia\nrozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo (ďalej len\n„rozhodcovský súd“), ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, zo dňa 17.10.2017 sp. zn. RD/132/2017,\nktorým rozhodcovský súd žalobe žalovaného (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalobcu) v celom\nrozsahu vyhovel a žalobcu (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalovaného v 1. rade) a L. Z.\npozícii žalovaného v 2. rade, ako bývalých konateľov spoločnosti STONED spol. s r.o., spoločne a\nnerozdielne zaviazal v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku uhradiť žalovanému\n(v rozhodcovskom konaní v pozícii žalobcu) dlžnú sumu vyplývajúcu z náhrady škody v sume 922,12\neur s príslušenstvom, trovy právneho zastúpenia a náhradu trov rozhodcovského konania (ďalej\nlen „rozsudok“). Rozsudok bol žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručený dňa\n19.10.2017.\n\n3. Súd uviedol, že žalobca podal na rozhodcovský súd voči žalovaným, ako bývalým konateľom\nspoločnosti STONED, spol. s r.o., podľa § 135a ods. 5 ObZ žalobu o náhradu škody, ktorou sa\ndomáhal zaplatenia 922,12 eur s príslušenstvom. Žalovaný v 1. rade (v tomto konaní žalobca) sa\nprostredníctvom advokáta k žalobe vyjadril v žalobnej odpovedi a vzniesol námietku nedostatku\nprávomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie platnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi\nnimi a žalovaným, resp. právnym predchodcom žalovaného, ako aj medzi spoločnosťou STONED, spol.\ns r.o. a žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom.\n4. Ing. Miloš Valach, ad hoc rozhodca, uznesením zo dňa 31.08.2017 rozhodol, že “existuje platná\nrozhodcovská zmluva v rozsahu podanej žaloby medzi žalobcom a žalovaným v I. rade a žalovaným v II.\nrade a existuje právny rámec sporu definovaný v § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka“. Toto uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.09.2017. Žalobca v lehote 30 dní odo dňa doručenia\ntohto uznesenia nepodal na súd návrh, aby o námietke rozhodol podľa § 21 ods. 4 ZoR.\n5. Súd vyslovil právny názor, že právo žalobcu domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu\nnedostatku právomoci rozhodcovského súdu nepodaním takéhoto návrhu na súd zaniklo. Nepodanie\nnávrhu na súd spôsobilo preklúziu práva účastníka rozhodcovského konania domáhať sa nedostatku\nprávomoci rozhodcovského súdu v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku a viedlo k tacitnému\nvzniku rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi rozhodcovského konania (§ 4 ods. 7 ZoR) z dôvodu, že\nžalobca rešpektoval rozhodcovské uznesenie a nevyužil možnosť podania návrhu na príslušný súd. Toto\nuznesenie v dôsledku uplynutia zákonnej 30 dňovej prekluzívnej lehoty nadobudlo účinky rozsúdenej\nveci (res iudicata) a je záväzné pre všeobecné súdy. Súd teda v zmysle vyššie uvedeného mal za\nto, že nepodaním návrhu na rozhodnutie o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, resp. ad hoc\nrozhodcu došlo k tacitnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporu. Poukazujúc na\nvyššie uvedené, súd žalobu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 17.10.2017 sp. zn.\nRD/132/2017 ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo,\nzamietol.\n6. Žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súde v zákonnej 60 dňovej lehote, keď\nrozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 17.10.2017 a žaloba bola podaná dňa 15.12.2017. Včasnosť\npodania žaloby nebola sporná, keď žalobca žiadne skutkové tvrdenia a dôkazy nenavrhol vo vzťahu\nk lehote a zároveň žalovaný včasnosť nepoprieral a zároveň uviedol, že rozhodcovský rozsudok\nbol žalobcovi doručený dňa 19.10.2017. Zároveň žalobu podal účastník rozhodcovského konania v\npostavení žalovaného proti druhému účastníkovi konania - žalobcovi v rozhodcovskom konaní, čím bola\ndaná aktívna aj pasívna legitimácia sporových strán.\n7. Žalovaný namietal, že nie je zachovaný okruh účastníkov. Mal za to, že okrem žalobcu musí v\nkonaní vystupovať aj druhý žalovaný z rozhodcovského konania. Mal za to, že sa jedná o nerozlučné\nspoločenstvo. Súd vyslovil právny názor, že v posudzovanom prípade sa nejedná o nútené spoločenstvo\n(§ 78 CSP). Doplnil, že zároveň sa nejedná ani nerozlučné spoločenstvo (§ 77 CSP), ktoré je také\nprocesné spoločenstvo, kde úkony jedného subjektu spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší\nsubjekt, ktorý je členom procesného spoločenstva.\n8. Uviedol, že ZoR v ustanovení § 40 ods. 1 neuvádza, že účastníkom konania o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku musia byť všetci tí, ktorí boli účastníkmi rozhodcovského konania. Toto\nustanovenie uvádza, že ide o žalobu účastníka rozhodcovského konania podanú proti druhému\núčastníkovi rozhodcovského konania. Zároveň samotný zákon pripúšťa možnosť, kedy súd zruší\nrozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti (§ 40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZoR.) A aj v prípade\npokračovania po zrušení rozhodcovského rozsudku podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. súd by\npokračoval v zrušenom rozsahu podľa žaloby, teda vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade.\n9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že\nodvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP.\nUviedol, že so závermi súdu prvej inštancie nie je možné súhlasiť, pretože nemajú oporu v ZoR ani CSP,\nako ani v akýchkoľvek iných právnych predpisoch Slovenskej republiky.\nNapriek skutočnosti, že odôvodnenie rozsudku má 18 strán, jeho obsah je v prevažnej miere tvorený\ncitáciou žaloby a následných vyjadrení žalovaného a žalobcu (body 1. až 33.), citáciou zákonných\n\nustanovení (body 34. až 43.), avšak bez uvedenia akejkoľvek spojitosti a súvislosti s právnym\nzáverom vyjadreným súdom v bodoch 47., 48. a 49. odôvodnenia rozsudku. Vydaním rozsudku\ndošlo zo strany súdu k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, namietal, že súd len stroho,\nbez akéhokoľvek vysvetlenia, zdôvodnenia, resp. podloženia konkrétnym zákonným ustanovením\nkonštatoval, že nepodanie návrhu na súd podľa § 21 ods. 4 ZoR spôsobilo preklúziu práva účastníka\nrozhodcovského konania domáhať sa nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v konaní o zrušení\nrozhodcovského rozsudku (bod 47.).\nVyslovil právny názor, že ZoR pritom jednoznačne v § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. priznáva účastníkovi\nrozhodcovského konania právo podať proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania žalobu na\nsúd na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, ak sa rozhodcovským rozsudkom rozhodol\nspor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej\ndoložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej\ndoložky, t.j. z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, pričom jedinou podmienkou, ktorú\npre uplatnenie tohto práva zákon v ods. 4 § 40 ZoR stanovuje, je namietanie tejto skutočnosti v\nkonaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, a nie podanie návrhu na súd na\nrozhodnutie o námietke, ako mylne a zavádzajúco interpretuje súd prvej inštancie [na dôvody zrušenia\nrozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní\npred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu]. Poukázal na\nust. § 21 ods. 2 ZoR.\nUviedol, že v posudzovanej veci je nesporné, že žalobca námietku nedostatku právomoci\nrozhodcovského súdu (ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha) z dôvodu neexistencie, resp.\nneplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní vedenom rozhodcovským súdom ROYAL\nDEVELOPMENT - RSRD, zzpo, ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, pod sp. zn. RD/132/2017\nriadne a včas uplatnil. Tým ostalo žalobcovi právo podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku\nsp. zn. RD/132/2017 zo dňa 17.10.2017 z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZoR bez akýchkoľvek\npochýb zachované.\nPoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MObdo/5/2013, z ktorého je zrejmé, že názor súdu\nprvej inštancie je nesprávny, nemajúci oporu v zákone.\nNamietal, že súd v rozsudku (bod 47. odôvodnenia) ďalej konštatoval, že uznesenie rozhodcovského\nsúdu, ktorým rozhodol o svojej právomoci, v dôsledku uplynutia zákonnej 30 dňovej prekluzívnej\nlehoty nadobudlo účinky rozsúdenej veci (res iudicata) a je záväzné pre všeobecné súdy. Ani v\ntomto prípade súd nešpecifikoval, na základe akých zákonných ustanovení dospel k predmetnému\nzáveru. Rozhodcovské uznesenie rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, ad\nhoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, sp. zn. RD/132/2017 zo dňa 31.08.2017 bolo žalobcovi doručené dňa\n06.09.2017; právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudlo dňa 14.09.2017. Podľa názoru súdu uplynutím\n30 dní od jeho doručenia žalobcovi, t.j. dňom 06.10.2017, po 22 dňoch odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti a vykonateľnosti, nadobudlo aj účinky rozsúdenej veci a je pre súd záväzné. Tento\nzáver súdu považuje za absurdný. Uznesenie rozhodcovského súdu o jeho právomoci s ohľadom\nna existujúcu právnu úpravu rozhodcovského konania a civilného sporového konania nepredstavuje\na nemôže predstavovať rozhodnutie s účinkami „res iudicata“ pre všeobecný súd. Za rozhodnutie s\núčinkami rozsúdenej veci vo vzťahu k posúdeniu právomoci rozhodcovského súdu by bolo možné v\nrámci konania o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku považovať výlučne predchádzajúce\nrozhodnutie konajúceho (všeobecného) súdu o námietke (pokiaľ by bolo toto konanie pred podaním\nžaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedené). V takom prípade by súd v rámci konania o žalobe\nprávomoc rozhodcovského súdu neposudzoval, keďže o nej už v súvislosti s rovnakým rozhodcovským\nkonaním rozhodol. Avšak v prípade, ak účastník rozhodcovského konania nevyužil možnosť podať na\nsúd návrh na rozhodnutie o námietke, ale námietku nedostatku právomoci rozhodcovského konania\nz dôvodu neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní včas uplatnil\n(čím naplnil zákonom stanovenú podmienku na uplatnenie práva podať na súd žalobu na zrušenie\nrozhodcovského rozsudku), bude všeobecný súd konajúci o žalobe v rámci konania otázku právomoci\nrozhodcovského súdu posudzovať, bez ohľadu na existenciu právoplatného uznesenia rozhodcovského\nsúdu o jeho právomoci a márnom uplynutí lehoty podľa § 21 ods. 4 ZoR. Analogicky poukázal na ust. §\n365 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého je odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,\nže právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\n\nuvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Tým, že ZoR\nv § 40 výslovne a jednoznačne priznáva účastníkovi rozhodcovského konania možnosť dožadovať sa\nzrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ak námietku\nv rozhodcovskom konaní uplatnil, a nie, ak podal na súd návrh na rozhodnutie o námietke („namietal\nvadu rozhodcovského uznesenia“), je nepochybne preukázané, že uznesenie rozhodcovského súdu o\njeho právomoci nie je pre všeobecný súd záväzné. „Vadu“ tohto rozhodcovského uznesenia - t.j. otázku\nprávomoci rozhodcovského súdu - je všeobecný súd oprávnený a povinný posudzovať v rámci konania\no žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku (samozrejme za podmienky, ak účastník námietku pri\nprvom úkone v rozhodcovskom konaní uplatnil).\nSúd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že nepodaním návrhu na rozhodnutie o nedostatku právomoci\nrozhodcovského súdu, resp. ad hoc rozhodcu došlo k tacitnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi\nstranami sporu - účastníkmi rozhodcovského konania (podľa § 4 ods. 7 ZoR). V konaní pred súdom, ako\nani v rozhodcovskom konaní vedenom rozhodcovským súdom ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo,\nad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, pod sp. zn. RD/132/2017 nebolo sporné, že žalobca ako\nžalovaný v rozhodcovskom konaní v žalobnej odpovedi zo dňa 04.08.2017 neexistenciu rozhodcovskej\nzmluvy namietal. S ohľadom na uvedené považuje preto za nepochybné, že k uzatvoreniu rozhodcovskej\nzmluvy medzi žalobcom a žalovaným podľa § 4 ods. 7 ZoR neprišlo. Uviedol, že napriek jednoznačnému\nzneniu ust. § 4 ods. 7 ZoR súd bez akéhokoľvek právne relevantného zdôvodnenia dospel k absolútne\nnezmyselnému záveru, že za namietnutie existencie rozhodcovskej zmluvy sa nepovažuje uskutočnenie\ntejto námietky v žalobnej odpovedi ako prvom úkone vo veci samej v rámci rozhodcovského konania,\nale až podanie návrhu na súd podľa ust. § 21 ods. 4 ZoR.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že\nnepodaním návrhu na súd podľa § 21 ods. 4 ZoR, zo strany žalobcu došlo k zániku práva žalobcu\ndomáhať sa na súde zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. ZoR a\nsúčasne k tacitnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.\nZ logického aj gramatického výkladu príslušných ustanovení ZoR je pritom bez akýchkoľvek pochýb\nzrejmé, že jedinou relevantnou podmienkou pre zachovanie práva žalobcu na podanie žaloby na\nzrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. ZoR je uplatnenie námietky\nnedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej\nzmluvy v rozhodcovskom konaní v rámci prvého úkonu vo veci samej - v žalobnej odpovedi, ktorú\nžalobca riadne splnil. Vzhľadom na včasné podanie predmetnej námietky zo strany žalobcu nie je možné\nani rozhodcovskú zmluvu pre konanie pred rozhodcovským súdom ROYAL DEVELOPMENT - RSRD,\nzzpo, ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, pod sp. zn. RD/132/2017, považovať medzi žalobcom\na žalovaným za písomne uzatvorenú.\nVzhľadom na uvedené má za to, že odvolaním napadnutý rozsudok je nesprávny, vychádzajúci z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok\nzrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. rozsudok zmenil\ntak, že rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, ad hoc\nrozhodcu Ing. Miloša Valacha, zo dňa 17.10.2017, sp. zn. RD/132/2017 sa ruší a žalobcovi sa priznáva\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že rozhodcovské konanie sp. zn.\nRD/132/2017 bolo legitímne rozhodcovské konanie v zmysle aplikácie ZoR voči štatutárovi spoločnosti\ndlžníka v situácii, kedy si veriteľ nedokázal vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka.\nTakáto interpretácia a aplikácia rozhodcovskej doložky bola uvedená už v samotnej rozhodcovskej\nzmluve. Základná právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/132/2017\nvychádzala tiež z princípu prejudiciality z predošlého rozhodcovského konania sp. zn. RD/38/2017\nvoči spoločnosti dlžníka. Toto rozhodcovské konanie nebolo nijako napadnuté ani v ňom nebola\nspochybňovaná existencia rozhodcovskej doložky. Medzi žalovaným (ako žalobcom v rozhodcovskom\nkonaní) a žalobcom (ako žalovaným v 1. rade v rozhodcovskom konaní) preukázateľne vznikla\ntacitná rozhodcovská zmluva nepodaním námietky právomoci voči pozitívnemu rozhodcovskému\nuzneseniu o právomoci. Žalovaný v 2. rade v rozhodcovskom konaní ani nepodal žiadnu námietku\nprávomoci, čím medzi ním a žalovaným (ako žalobcom v rozhodcovskom konaní) tiež vznikla tacitná\n\nrozhodcovská zmluva. Arbitrabilita rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/132/2017\nbola nepochybná a ustálená plne podľa ZoR.\nUviedol, že má k odôvodneniu súdneho rozhodnutia výhradu, a to k ďalšiemu dôvodu, pre ktorý\nmal súd žalobu žalobcu zamietnuť, a to pre porušenie procesného princípu (nedostatku) aktívnej\nlegitimácie účastníkov súdneho konania, ktorý okruh bol iný, ako bol okruh účastníkov napadnutého\nrozhodcovského konania. Podľa žalovaného sa jednalo o tak závažné procesné porušenie podmienok\nkonania, že to mal byť ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby žalobcu.\nUviedol, že rozhodcovský súd o svojej právomoci podľa § 21 ods. 1 a 4 ZoR rozhodol rozhodcovským\nuznesením sp. zn. RD/132/2017 zo dňa 31.08.2017. Ani jeden zo žalovaných v rozhodcovskom konaní\nsp. zn. RD/132/2017 v zákonnej lehote 30 dní od prevzatia pozitívneho rozhodcovského uznesenia o\nprávomoci nepodali námietku - žalobu na kauzálne príslušný súd podľa § 21 ods. 4 ZoR. Rozhodcovské\nuznesenie o právomoci sp. zn. RD/132/2017 zo dňa 31.08.2017 je záväzné, právoplatné a vykonateľné.\nTýmto rozhodnutím rozhodcovského súdu je plne viazaný aj súd. Otázka právomoci rozhodcovského\nsúdu už nemôže byť predmetom súdneho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pozitívne\nuznesenie o právomoci má účinky res iudicata. Otázka existencie právomoci rozhodcovského súdu\nje teda rozsúdenou otázkou. Rozhodnutie rozhodcovského súdu o tejto otázke je záväzné aj pre\nvšeobecné súdy. Ak namietajúci účastník proti rozhodcovskému uzneseniu potvrdzujúcemu právomoc\nnepodá návrh na súd, nemôže sa nedostatku rozhodcovskej právomoci domáhať v neskoršej žalobe\npodľa § 40 ZoR. Zmeškanie podania žaloby podľa § 21 ods. 4 ZoR má teda podobné prekluzívne účinky,\nako nenamietanie právomoci v lehote podľa § 21 ods. 2 ZoR. Poukázal na: Gyárfáš, J. - Števček, M. a\nkol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 314 - 315.\nPod pojmom nepodanie námietky je rovnako definované aj nepodanie námietky voči pozitívnemu\nrozhodcovskému uzneseniu o právomoci podľa § 21 ods. 4 ZoR na príslušný súd, čím pozitívne\nuznesenie o právomoci nadobudne podľa § 38 ods. 2 v spojení s § 35 účinky res iudicata a je záväzné aj\npre všeobecné súdy. Okrem vzniku preklúzie námietky v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku v\ntakom prípade dochádza zároveň k tacitnému vzniku rozhodcovskej zmluvy. Zmeškanie podania žaloby\npodľa § 21 ods. 4 ZoR má teda podobné prekluzívne účinky ako nenamietanie právomoci v lehote podľa\n§ 21 ods. 2 ZoR.\nPoukázal tiež na Gyárfáš, J. - Števček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha: C. H.\nBeck, 2016, s. 510. Podľa teórie civilného práva procesného patrí prekážka rozsúdenej veci res iudicata\nk negatívnym procesným podmienkam. Prekážku rozsúdenej veci môže predstavovať aj právoplatné\nprocesné rozhodnutie. Vo väzbe na vyššie uvedené by nerešpektovanie rozhodcovského uznesenia o\nprávomoci sp. zn. RD/132/2017 zo dňa 31.08.2017 súdom prvej inštancie v konaní sp. zn. 29Cr/52/2017\nako veci právoplatne rozhodnutej zakladalo vadu konania na súde prvej inštancie.\nPoukázal na judikatúru: R 40/2013; uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.09.2012 sp. zn. 2 Cdo\n71/2012.\nUviedol, že existencia právomoci rozhodcovského súdu rozhodcu Ing. Miloša Valacha v rozhodcovskom\nkonaní sp. zn. RD/132/2017 je už vecou rozhodnutou rozhodcovským uznesením sp. zn. RD/132/2017\nzo dňa 31.08.2017 v súlade s § 21 ods. 1 ZoR. Žalobca toto pozitívne rozhodcovské uznesenie o\nprávomoci nenapadol na príslušnom súde podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z.. Týmto procesným\nstavom je otázka právomoci rozhodcovského súdu už vecou rozhodnutou res iudicata. Prišlo k tzv.\ntacitnému vzniku rozhodcovskej zmluvy aj podľa § 4 ods. 7 ZoR.\nPoukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoR/4/2018; uznesenie Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 3CoR/1/2016 str. 2; uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoR/4/2016;\nrozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 20Cb/32/2014; rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn.\n23Cb/160/2015; uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/1/2017; uznesenie Okresného\nsúdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/10/2016; uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/18/2015.\nZáverom navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, a aby zaviazal\nžalobcu na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.\n\n11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý nad rámec už uvedeného doplnil, že ZoR vo\nsvojom ustanovení § 4 explicitne vymenúva formy rozhodcovskej zmluvy a spôsob jej uzavretia, pričom\nv konaní pred súdom prvej inštancie, ako ani v rozhodcovskom konaní vedenom rozhodcovským\nsúdom ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom, pod\nsp. zn. RD/132/2017 nebolo sporné, že žalobca ako žalovaný v rozhodcovskom konaní v žalobnej\nodpovedi zo dňa 04.08.2017 neexistenciu rozhodcovskej zmluvy namietal, nemohlo dôjsť a nedošlo\nk uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným podľa § 4 ods. 7 ZoR, ako ani že\n(ii) zákon č. ZoR jednoznačne v § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. priznáva účastníkovi rozhodcovského\nkonania právo podať proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania žalobu na súd na zrušenie\nrozhodcovského rozsudku z dôvodu, ak sa rozhodcovským rozsudkom rozhodol spor, pre ktorý nebola\nuzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že\nrozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, t.j. z dôvodu\nnedostatku právomoci rozhodcovského súdu, pričom jedinou podmienkou, ktorú pre uplatnenie tohto\npráva zákon v ods. 4 § 40 stanovuje, je namietanie tejto skutočnosti v konaní pred rozhodcovským\nsúdom v lehote na to ustanovenej.\nUviedol, že naďalej trvá na podanom odvolaní a v celom rozsahu týmto odkazuje na právnu\nargumentáciu v ňom uvedenú.\n12. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v konaní o žalobe o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/132/2017 sa už žalobca nemôže domáhať jeho zrušenia pre\nneexistenciu právomoci rozhodcovského súdu, resp. pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy. Právomoc\nrozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/132/2017 je už vecou rozhodnutou - res\niudicata a už nie je možné túto otázku znova otvárať v konaní o žalobe podľa § 40 ods. 1 ZoR.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 8CoSr/2/2020-551 zo dňa 30.03.2021 potvrdil rozsudok\nOkresného súdu Bratislava V sp. zn. 56Csr/1/2016-416 zo dňa 17.06.2020, ktorým súd zamietol žalobu\nžalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku; z hľadiska merita sporu to bola prakticky identická právna,\nvecná aj procesná situácia, ako je situácia žalovaného, ktorá vyplynula z rozhodcovského konania sp.\nzn. RD/132/2017, a ktorá je prejednávaná na súde prvej inštancie.\n13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom\na dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade\ns ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.\nPo oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania\nžalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.\n14. Z odvolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že predmetom veci bolo zrušenie\nnespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/132/2017 zo dňa 17.10.2017. Z rozhodnutia\nje ďalej zrejmé, že nepodanie návrhu na súd podľa § 21 ods. 4 ZoR, spôsobilo preklúziu práva účastníka\nrozhodcovského konania domáhať sa nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v konaní o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku. Namietaný okruh účastníkov konania ustálil súd prvej inštancie tak, že sa\npodľa jeho právneho názoru jedná o procesné spoločenstvo v súlade s ust. § 75 a nasl. CSP.\n15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n17. V odvolaní žalobca namietal, že závery súdu prvej inštancie nemajú oporu v ZoR, CSP, ako ani\nv iných predpisoch Slovenskej republiky. Namietal tiež, že obsah rozsudku pre tvorený predovšetkým\ncitáciou žaloby a vyjadrení strán v konaní, ktoré neobsahujú spojitosť s súvislosť s právnym záverom\nvyjadreným súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Zastáva právny názor, že týmto konaním\nsúdu bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.\n\n18. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,\nže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie\nrozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol\nrozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán\nv prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval\nna prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.\nZistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové\na právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom\nzohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany\nich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.\nPretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý\nvykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne\nvyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné\npre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné\nodôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.\nDo práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako\nneznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté\nv súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).\nOdvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s\npoukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného\nvyhotovenia rozsudku.\n19. K námietke žalobcu, ktorý vytýkal rozhodnutiu, že súd bez vysvetlenia, či zdôvodnenia konštatoval,\nže nepodanie návrhu na súd podľa § 21 ods. 4 ZoR, spôsobilo preklúziu práva účastníka\nrozhodcovského konania domáhať sa nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v konaní o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že existencia právomoci rozhodcovského súdu rozhodcu Ing. Miloša Valacha, v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/132/2017, je už vecou rozhodnutou\nrozhodcovským uznesením sp. zn. RD/132/2017 zo dňa 31.08.2017, v súlade s ust. § 21 ods. 1\nZoR. Odvolací súd považuje za riadne preukázané, že žalobca toto rozhodcovské rozhodnutie uznesenie o právomoci, nenapadol na príslušnom súde tak, ako to predpokladá ust. § 21 ods. 4 ZoR.\nUvedeným konaním prišlo k tzv. tacitnému vzniku rozhodcovskej zmluvy podľa ust. 4 ods. 7 ZoR, tak\nako to konštatoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd zastáva právny názor, že\nžalobca mal možnosť podať návrh na preskúmanie rozhodcovského konania na súd, túto možnosť však\nnevyužil. Je potrebné preto vychádzať zo skutočnosti, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá platná\nrozhodcovská zmluva.\n20. Žalobca namietal názor súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu, že nepodaním návrhu\nna súd podľa § 21 ods. 4 ZoR zo strany žalobcu došlo k zániku jeho práva domáhať sa na súde\nzrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZoR. Odvolací súd uvádza, že\nkonanie podľa § 40 ZoR je civilným sporovým konaním a začína na návrh účastníka rozhodcovského\nkonania. Žalobca mal možnosť podať návrh na preskúmanie rozhodcovského uznesenia súdom,\nčo však neurobil, a preto je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že medzi stranami sporu (resp.\núčastníkmi rozhodcovského konania) bola platne uzavretá rozhodcovská doložka. Odvolací súd\npoukazuje na správnosť názoru žalovaného, ktorý uviedol, že žalobca sa už nemôže domáhať zrušenia\nrozhodcovského rozsudku pre neexistenciu právomoci rozhodcovského súdu, resp. pre neexistenciu\nrozhodcovskej zmluvy. Právomoc rozhodcovského súdu v zmysle judikatúry predstavuje res iiudica,\na preto nie je možné túto otázku znova otvárať v konaní o žalobe podľa § 40 ods. 1 ZoR. Odvolací\nsúd zdôrazňuje skutočnosť, že v prípade, ak už o právomoci rozhodcovského súdu bolo právoplatne\nrozhodnuté v súlade s ust. § 21 ZoR, súd nemôže námietku nedostatku právomoci rozhodcovského\nsúdu posudzovať. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že si riadne splnil svoju povinnosť, keď v žalobnej\nodpovedi uplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie, resp.\nneplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rámci prvého úkonu vo veci samej.\n21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že zastáva právny názor, že súd mal žalobu\nzamietnuť aj pre nedostatok aktívnej legitimácie účastníkov konania, ktorý bol iný, ako bol okruh\núčastníkov napadnutého rozhodcovského konania. Odvolací súd považuje za nesporne zistené, že v\nRozhodcovskom rozsudku sp. zn. RD/132/2017 zo dňa 17.10.2017 boli účastníkmi konania žalobca\n\n- CRN1, zzpo, IČO: 50 982 525 a žalovaný 1/ U. Y., M.. XX.XX.XXXX, a žalovaný 2/ L. Z., M..\nXX.XX.XXXX. Rovnako tak odvolací súd považuje za nesporné, že v tejto právnej veci je žalobcom U.\nY. M.. XX.XX.XXXX, a žalovaný je CRN1, zzpo, IČO: 50 982 525. Súd sa s touto námietkou vysporiadal\ns poukazom na ust. § 75 a nasl. CSP, t.j. jedná sa o procesné spoločenstvo. Žalovaný sa domnieva, že\nsúd nesprávne interpretoval na danú situáciu CSP, bez korelácie podľa § 2 CSP, kde zákon lex specialis\n(ZoR), neumožňuje viesť konanie o zrušenie nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku v prípade,\nak nie sú účastníkmi súdneho konania všetci účastníci napadnutého rozhodcovského konania. O to\nviac, ak títo boli zaviazaní k plneniu spoločne a nerozdielne. Odvolací súd zastáva právny názor, že\nsúd správne posúdil okruh účastníkov tak, že sa jedná o solidárne spoločenstvo v súlade podľa ust. §\n76 CSP, a ide o samostatné práva a povinnosti, pričom každý z nich koná sám za seba. Nad rámec\nuvedeného odvolací súd zastáva právny názor, že táto skutočnosť nie je podstatná pre zamietnutie\nžaloby tak, ako to urobil súd prvej inštancie, pretože s poukazom na právo žalobcu domáhať sa zrušenia\nrozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nepodaním návrhu\npodľa § 21 ods. 4 ZoR, toto právo zaniklo.\n22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.\n23. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej\nstrany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti\nobjasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).\n24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník\n26. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP.\nÚspešnému žalovanému odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi,\npretože bol v odvolacom konaní plne úspešný. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným\nuznesením.\n27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch\nmesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval\nv prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "b94efdbb-ef4b-49a5-a1f2-7fffcc423184:93f21990-8923-441c-bb12-e8ee6d8ca43f", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoSr/2/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoSr/2/2020 z 30. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b94efdbb-ef4b-49a5-a1f2-7fffcc423184:93f21990-8923-441c-bb12-e8ee6d8ca43f"}, {"guid": "0796b2a7-e6fe-465d-9203-a584c2a45982:7f078875-491c-47ae-912f-39fb70423534", "ecli": null, "spisova_znacka": "56Csr/1/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 56Csr/1/2016 z 17. 6. 2020", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0796b2a7-e6fe-465d-9203-a584c2a45982:7f078875-491c-47ae-912f-39fb70423534"}, {"guid": "9f3d2826-c0e7-4772-b48f-1cba7dfe7d44:1f68c120-5f46-4bdd-8e1d-ab4d69d12b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cr/18/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/18/2015 z 15. 1. 2018", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2018-01-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9f3d2826-c0e7-4772-b48f-1cba7dfe7d44:1f68c120-5f46-4bdd-8e1d-ab4d69d12b72"}, {"guid": "7047d229-96dd-4278-abcc-d23833dbc425:e35b28ba-1627-431f-994b-fcf5932df604", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Cb/32/2014", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 20Cb/32/2014 z 23. 6. 2017", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2017-06-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7047d229-96dd-4278-abcc-d23833dbc425:e35b28ba-1627-431f-994b-fcf5932df604"}, {"guid": "701687ad-43e5-4070-ba96-94f46dc7cec8:f0fc1ce0-c538-49ee-a040-669db81dd7d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/160/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 23Cb/160/2015 z 16. 9. 2015", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2015-09-16", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/701687ad-43e5-4070-ba96-94f46dc7cec8:f0fc1ce0-c538-49ee-a040-669db81dd7d4"}], "citovane_v": []}