{"guid": "a7f7b898-cfa1-4d39-9e8c-6deb3c2ede30:184f9ee8-a6ad-4368-8ab7-eeb6e7d1af8a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1518200783.2", "spisova_znacka": "4CoCsp/7/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoCsp/7/2022 z 29. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2024, sp. zn. 4CoCsp/7/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1518200783.2", "identifikacne_cislo": "1518200783", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ingrid Degmová-Pospíšilová", "sudca_id": 456, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ingrid-degmova-pospisilova-456", "datum_vydania": "2024-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/184f9ee8-a6ad-4368-8ab7-eeb6e7d1af8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1518200783.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1518200783.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1518200783.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoCsp/7/2022\n1518200783\n29. 05. 2024\nMgr. Ingrid Degmová Pospíšilová\nECLI:SK:KSBA:2024:1518200783.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej\na sudcov JUDr. Valérie Kleinovej, st. a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: S. X., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom P. XX, G., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov:\nVÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, zast.: ČERNEJOVÁ & HRBEK,\ns.r.o., IČO: 36 857 513, so sídlom Kýčerského 5, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a\nurčenie bezúročnosti úverov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo\ndňa 10.12.2020 č.k. 49Csp/24/2018-353, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.\nII. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti o určenie, že úver zo zmluvy XXXXXXX a\nzo zmluvy vedenej pod číslom I. XXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov zamietol, žalobu vo zvyšnej\nčasti zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nŽalobkyňa sa domáhala pôvodne voči žalovaným v 1. a v 2. rade (žalovaný v 2. rade Consumer\nFinance Holding, a.s., IČO: 35923130) vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4.210,37 Eur z\ntitulu Zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 17.06.2005, na základe ktorej čerpala úver, ktorý posúdila ako\nbezúročný a bez poplatkov. Uznesením zo dňa 11.09.2018 č.k. 49Csp/24/2018-73, právoplatným dňa\n16.10.2018 súd prvej inštancie podľa ust. § 62 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len „CSP“) zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade. Uznesením zo dňa 20.08.2019 č.k\n49Csp 24/2018-159, právoplatným dňa 2.9.2019, súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu nasledovne:\n„Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 4.210,37 Eur spolu s úrokom\nz omeškania v sadzbe 5,5% zo sumy 4.210,37 Eur odo dňa 19.03.2009 do zaplatenia.“ Uznesením\nzo dňa 20.02.2020 č.k 49Csp/24/2018-199, právoplatným dňa 10.03.2020, súd prvej inštancie pripustil\nzmenu petitu nasledovne: „I. Súd určuje, že úver zo zmluvy XXXXXX a zo zmluvy vedenej pod číslom\nI. XXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 4210,37 Eur spolu\ns úrokom z omeškania v sadzbe 5,5% ročne zo sumy 4210,37 Eur odo dňa 19.3.2009 do zaplatenia,\nvšetko do troch dní ako i náhradu trov konania.“\n2. Žaloba bola skutkovo odôvodnená uzavretím úverovej zmluvy č. XXXXXXX dňa 17.06.2005, v ktorej\nabsentovali obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to:\nvýška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termín konečnej splatnosti deň, mesiac,\nrok a RPMN. Žalobkyňa mala za to, že nakoľko jej nebolo vysvetlené, že zmluva ktorú ide podpisovať\nneobsahuje zákonom vyžadované údaje, nemusí platiť úroky, ale iba sumu, ktorú si požičala. Zmluvu\nuzavrela v dobrej viere a uhradila úroky bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil.\n\nUviedla, že zmluvný vzťah skončil dňa 01.04.2015, o čom svedčí tabuľka úhrad, teda ku dňu 01.04.2015\nžalovaná uhradila celú istinu aj úroky. K žalovanému poukázala na nečestné podnikanie, jeho zmluvy,\nktoré sú v rozpore so zákonmi, o čom svedčia uložené pokuty Slovenkou obchodnou inšpekciou i\nrozhodnutia súdov v SR. Neuvedenie náležitostí v úverovej zmluve vyhodnotila žalobkyňa ako konanie\nzamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym\númyslom. Žalobkyňa uviedla, že si v roku 2016 pozrela predmetnú zmluvu a zistila, že neobsahuje\nnáležitosti vyžadované zákonom, preto podala žalobu dňa 14.08.2017 v subjektívnej premlčacej dobe.\nK posudzovaniu plynutia premlčacích dôb poukázala na rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp.zn.\n20C/505/2015 z 05.09.2016, Okresného súdu Lučenec sp.zn. 11C/11/2014 z 23.06.2014, Krajského\nsúdu Prešov sp.zn. 3Co/243/2016 z 02.02.2017.\n3. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu premlčania\nuplatneného nároku, keď poukázal na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a\nnepreukázanie úhrad po dátume 07.02.2016 (žaloba podaná dňa 07.02.2018).\n4. V replike žalobkyňa k námietke premlčania uviedla, že o nedôvodnom konaní žalovaného sa dočítala\nna internete, preto si predmetnú zmluvu dala posúdiť odborom ochrany spotrebiteľa zriadenom na\nMS SR, odpoveď prevzala dňa 03.11.2017. V odpovedi jej bolo odporučené, aby vyhľadala odbornú\npomoc, čo uskutočnila a následne podala žalobu. Zároveň poukázala na neplatnosť uzavretej zmluvy\ns poukazom na ust. §§ 37, 39, 43aa a 49a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len\n„OZ“), keďže bola uvedená do omylu už pri podpise zmluvy. Tvrdila, že subjektívna lehota začala\nplynúť po dátume 03.11.2017, keď sa dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na\nstrane žalovaného na jej úkor a lehota uplynie 03.11.2019. Zároveň dodala, že tým, že žalovaný\nvčlenil do zmluvy neprijateľné zmluvné podmienky a v zmluve absentujú náležitosti podľa Zákona o\nspotrebiteľských úveroch považuje to za úmyselné a účelové klamstvo zo strany žalovaného. K replike\ndoložila Odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 30.10.2017.\n5. V duplike žalovaný zdôvodnil premlčanie uplatneného nároku žalovanej v celom rozsahu s poukazom\nna uplynutie subjektívnej premlčacej doby, k čomu doložil doklad o poslednej platbe žalobkyne v\nprospech žalovaného v 07/2015. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobkyne týkajúce sa jeho úmyslu\nbezdôvodne sa na jej úkor obohatiť od počiatku a po celý čas zmluvného vzťahu. K neprípustnosti\naplikácie premlčania podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka zdôraznil potrebu preukázania\númyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie, pričom nestačia iba všeobecné tvrdenia o\nzaužívanej praxi žalovaného, ale je nevyhnutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti\nuzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe\ntejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Na\npodporu svojho právneho názoru odkázal na rozhodnutia OS Pezinok č.k. 42Csp/6/2017, KS Banská\nBystrica sp.zn. 17Co/799/2014, KS Banská Bystrica sp.zn. 16Co/867/2014. Žalovaný doplnil k svojej\nprávnej argumentácii týkajúcej sa začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby odkaz na rozhodnutia\nNS SR sp.zn. 1Cdo 67/2011, 3 Cdo 169/207 a k popretiu použitia v danom spore 10-ročnej premlčacej\ndoby na rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018 a Uznesenia Ústavného súdu SR\nsp.zn. III. ÚS 448/2017-11 zo dňa 04.07.2017. Z dôvodu nepreukázania úmyslu žalovaného bezdôvodne\nsa na úrok žalobkyne obohatiť nepovažoval za prípustné použitie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby.\nŽalovaný vo vyjadrení uviedol, že v mesiaci august 2015 bola pohľadávka voči žalobkyni postúpená,\nz toho dôvodu je vo výpise medzi kreditnými operáciami zaradená pri dátume 11.08.2015 operácia s\npoznámkou Úprava DZ na odpredanom účte a suma 1.409,70 Eur, ktorá nie je úhradou žalobkyne, ale\nje to vyrovnanie na kartovom účte súvisiace s postúpením/odpredajom pohľadávky. Žalobkyňa celkovo\nvyčerpala sumu 1.434,38 Eur a uhradila celkovo sumu 4.727,96 Eur. Žalovaný zdôraznil, že neboli v\nkonaní preukázané nekalé praktiky zo strany žalovaného a správanie postupníka Intrum Justitia Slovakia\ns.r.o., na ktorého bola pohľadávka voči žalobkyni postúpená, nemôže byť na ujmu žalovanému, keďže\ncelkový vývoj vzájomných vzťahov žalobkyne a postupníka žalovaný nemal ako ovplyvniť.\n6. V písomnom vyjadrení doručenom súdu 30.05.2019 žalobkyňa poprela žalovaného skutkové tvrdenie,\nže celková suma, ktorú za poskytnuté finančné prostriedky uhradila, bola vo výške 3 480 Eur. Uviedla,\nže z doložených dôkazov vyplýva, že žalovanému uhradila od 08.08.2005 do 31.12.2008 sumu 1 247,96\nEur a za obdobie od 19.03.2009 do 09.07.2015 sumu 3 480 Eur, teda celkovo za vyčerpané finančné\nprostriedky v sume 1 317,80 Eur zaplatila v splátkach sumu 4 727,96 Eur. Okrem tvrdenia o úmyselnom\nbezdôvodnom obohatení na strane žalovaného poukázala na to, že žalovaný ako dodávateľ porušil\n\nbankové tajomstvo tým, že postúpil pohľadávku žalobkyne, čím získal z tohto porušenia povinností banky\nmajetkový prospech vo výške 1 409,70 Eur. V závere vyjadrenia zhrnula, že žalovanému uhradila sumu\n3 410,16 Eur a postupcovi žalovaného sumu 652,40 Eur, teda spolu sumu 4 062,56 Eur.\n7. Žalovaný z dôvodu hospodárnosti a účelnosti trov vynakladaných stranami sporu v konaní pred súdom\nospravedlňoval svoje neúčasti na nariadených termínoch pojednávania, vyjadroval sa v konaní písomne,\nči už samostatnými vyjadreniami alebo vyjadreniami, ktoré boli súčasťou ospravedlnení na nariadený\ntermín pojednávania. Zúčastnil sa iba na pojednávaní konanom dňa 01.10.2020.\n8. Na pojednávanie nariadené na deň 10.12.2020 sa nedostavili strany sporu ani ich zástupcovia,\ntermín pojednávania vzala žalobkyňa na pojednávaní dňa 01.10.2020 na vedomie, jej zástupkyňa\na právna zástupkyňa žalovaného vzali termín pojednávania na vedomie a zaviazali sa dostaviť bez\npísomného predvolania (zápisnicu z pojednávania prevzala zástupkyňa žalobkyne i právna zástupkyňa\nžalovaného). Neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil iba právny zástupca žalovaného,\nsúčasťou ospravedlnenia bol doklad o úhrade sumy 113,68 Eur na účet žalobkyne (totožné č.ú.\nžalobkyne uvedené na čl. 335, čl. 344). Zástupkyňa žalobkyne ani žalobkyňa svoju neúčasť žiadnym\nspôsobom neospravedlnili. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a ich zástupcov\npodľa ust. § 180 CSP.\n9. Súd prvej inštancie v sporovej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením\nlistinných dôkazov, ktoré doložila žalobkyňa a to najmä: Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík,\nvydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 20.07.2005 + obchodnými podmienkami, výkazov o úhrade\nza poskytnuté prostriedky Žolík č. zmluvy XXXXXXX; výpisov z pôžičkovej karty Žolík č. zmluvy\nXXXXXXX za obdobie 20.07.2005-31.12.2008 vystavené ku dňu 09.05.2014 a za obdobie 01.01.2009\ndo 29.01.2015 vystavené ku dňu 29.01.2015; potvrdení o vklade hotovosti s VS XXXXXXX zo dňa\n30.07.2014, zo dňa 09.12.2014, 01.04.2015, prehľadu obratov k zmluve č. 5010369 od 21.10.2010 do\n11.05.2014, odpovede MS SR z 30.10.2017, oznámenia o postúpení z 25.08.2015, výzvy na mimosúdnu\ndohodu čl. 94-95, listu CONSUMER FINANCE HOLDING žalobkyni čl. 104, uznania dlhu a dohoda o\nsplácaní v splátkach s Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. čl. 105, splátkovej dohody čl. 106, Uznania záväzku\na dohody o splatení záväzku čl. 107, oznámenia o právnom konaní z 13.9.2016, z 4.5.2017 čl. 108 - 111,\nurgencia výzvy na úhradu dlhu čl. 112, výzva k bezodkladnej úhrade z 21.10.2015 čl. 113, potvrdenie\no dočasnej PN J. XXXXXX žalobkyne čl. 114, poštové ústrižky od Sociálnej poisťovne čl. 115, preukaz\nFO s ťažkým zdravotným postihnutím čl. 116 výpis z pôžičkovej karty čl. 136-147, žiadosť klienta o\nposkytnutie bezúročnej pôžičky Consumer Finance Holding, a.s. čl. 184, schválenie žiadosti o poskytnutí\nbezúročnej pôžičky od Consumer Finance Holding, a.s. čl. 185, príjmové pokladničné doklady od Intrum\nčl. 186-187, 190, prehľad obratov čl. 188-189, rozhodnutí SOI z 15.3.2012, 07.04.2014, 07.03.2012,\ndôkazmi predloženými žalovaným: výpisom z pôžičkovej karty Žolík č. zmluvy 2634234 za obdobie od\n31.03.2015-11.08.2015, kumulatívnymi výpismi čerpania úveru za obdobia od 20.07.2005 do 31.12.2008\na od 01.01.2009 do 31.08.2015, potvrdením o úhrade zo dňa 01.12.2020 a obsahom spisu tunajšieho\nsúdu sp.zn. 15Csp 75/2016 ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním\na zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo\npočas konania vyšlo najavo a zistil tento skutkový stav veci:\n10. Žalobkyňa dňa 17.06.2005 vyplnila žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Žolík, ktorou požiadala o\nvydanie kreditnej karty a poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 60000,- Sk\n(1 991,64 Eur) s výškou 30-tich splátok po 2 000,- Sk (66,39 Eur). Dňa 20.07.2005 bola predmetná\nžiadosť žalovaným potvrdená, čím došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy č. XXXXXXX, na\nzáklade ktorej bol žalobkyni poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 18 000,- Sk\n(597,49 Eur), ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 600,- Sk (19,92 Eur). Zároveň\nbolo v zmluve dojednané poistenie v rozsahu základného poistného balíka za poistné v sume 1,92% z\naktuálnej štandardnej splátky. Zmluva okrem výšky úverového rámca a výšky mesačnej splátky obsahuje\nidentifikačné údaje dodávateľa (veriteľa) a spotrebiteľa (dlžníka). Výška úrokovej sadzby úveru, RPMN,\nsplatnosť jednotlivých splátok úveru, priemerná hodnota RPMN ani celkové náklady spotrebiteľa spojené\nso spotrebiteľským úverom nie sú v zmluve uvedené.\n11. Súd prvej inštancie z kumulatívneho výpisu čerpania úveru od 20.07.2005 do 31.08.2015 z\npôžičkovej karty Žolík zistil, že žalovaný evidoval k pôžičkovej karte Žolík odo dňa 08.08.2005 do\n11.08.2015 debetné operácie vo výške 3 599,23 Eur a kreditné transakcie v sume 4 889,70 Eur (v\n\nkreditných operáciách bola zohľadnená suma 1 409,70 Eur za postúpenie pohľadávky evidovaná k\n11.08.2015 ako úprava DZ na odpredanom účte), t.j. kreditné operácie žalobkyne v sume 3 480 Eur.\nPo prepočte jednotlivých položiek z kumulatívneho výpisu čerpania úveru od 20.07.2005 do 31.08.2015\nz pôžičkovej karty Žolík mal za preukázané, že žalovaná výbermi realizovala debetné operácie v\ncelkovej sume 1 334,39 Eur, posledný výber realizovala dňa 14.03.2008, následné debetné operácie\nodo dňa 14.03.2008 do 31.07.2015 pozostávajú z účtovaných poplatkov za poistenie, za správu rizikovej\npohľadávky, za vyhotovenie a zaslanie výpisov; z úrokov z dlžnej čiastky; z poplatkov za správu\nkartového účtu, zo sankčných poplatkov ; nákladov za vymáhanie. Žalovaná vykonala úhrady celkovo\nv sume 4 721,45 Eur. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.08.2015 (čl. 103), ktoré v\nkonaní doložila žalobkyňa súd prvej inštancie zistil, že žalovaný postúpil pohľadávku v sume 1 409,70\nEur s príslušenstvom voči žalobkyni spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ku dňu 01.08.2015, v\noznámení uviedol platobné údaje potrebné k úhrade záväzku. Žalobkyňa v konaní nepoprela, že po\npostúpení pohľadávky komunikovala so zástupcami postupníka a plnila následné splátky spoločnosti\nIntrum Justitia Slovakia, s.r.o. Dňa 03.12.2013 žalobkyňa uznala voči žalovanému peňažný dlh z\núverovej zmluvy č. 2634234 zo dňa 20.07.2005 pozostávajúci v celkovej sume 1 564,15 Eur, vzala\nna vedomie pokračujúce úročenie dlžnej sumy úrokmi z omeškania a zaviazala sa uvedenú sumu\nuhradiť v 21 splátkach po 74,50 Eur, s úhradou prvej splátky do 15.12.2013 a splatnosťou nasledujúcich\nsplátok vždy do 15. dňa v mesiaci až do úplne zaplatenia dlhu pod stratou výhody splátok v prípade\nneuhradenia, čo i len jednej splátky riadne a včas. (čl. 107). Dňa 27.03.2015 žalobkyňa uznala voči\nžalovanému peňažný dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 20.07.2005 pozostávajúci s istiny vo\nvýške 1 238,78 Eur a príslušenstva 762,18 Eur, t.j. uznala čo do dôvodu a výšky peňažný dlh voči\nžalovanému v celkovej sume 1 479,46 Eur, vzala na vedomie pokračujúce úročenie dlžnej sumy úrokmi\nz omeškania a zaviazala sa uvedenú sumu uhradiť v splátkach po 77,90 Eur, s úhradou prvej splátky do\n15.04.2015 a splatnosťou nasledujúcich splátok vždy do 15. dňa v mesiaci až do úplne zaplatenia dlhu,\npod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej splátky riadne a včas (čl. 105). Dňa\n21.10.2011 schválením Žiadosti o poskytnutie bezúročnej pôžičky zo dňa 19.09.2011 uzavrela žalobkyňa\na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Zmluvu o poskytnutí bezúročnej pôžičky č. XXXXXXX,\npredmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 199,88 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 0%, ktorý sa\nžalobkyňa zaviazala zaplatiť v 99 splátkach po 12,12 Eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, s úhradou\nprvej splátky 20.11.2011 a poslednej splátky 01/2020. V zmluve bol dojednaný účel poskytnutého úveru\n- čiastočná úhrada záväzku voči veriteľovi VÚB, a.s. typ produktu: Pôžičková karta ŽOLÍK v sume 1\n199,88 Eur.\n12. Z obsahu pripojeného spisu (bývalého Okresného súdu Bratislava V) sp.zn. 15Csp/75/2016, súd\nprvej inštancie zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. si ako veriteľ uplatnila voči žalobkyni\nnárok na zaplatenie sumy 395,86 Eur z titulu Zmluvy o poskytnutí bezúročnej pôžičky č. 5010369. Z\nobsahu spisu zároveň vyvodil postúpenie uplatnenej pohľadávky zo spoločnosti Consumer Finance\nHolding a.s. na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ktoré bolo žalobkyni oznámené listom zo dňa\n23.01.2017. Z obsahu pripojeného spisu mal súd prvej inštancie preukázané (dokladov doložených\nžalobkyňou), že žalobkyňa mala vedomosť o postúpení danej pohľadávky, teda o subjekte, ktorému\npo postúpení pohľadávky plnila svoje záväzky zo Zmluvy o poskytnutí bezúročnej pôžičky č. 5010369.\nUznesením č.k. 15Csp/75/2016-73 zo dňa 03.05.2017, právoplatným dňa 31.05.2017 súd prvej inštancie\npripustil podľa ust. § 80 ods. 1, 2 CSP vstup spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. do konania na\nstrane žalobcu namiesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.\n13. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou v konaní mal súd prvej inštancie preukázanú úhradu\nna úver č. XXXXXXX za obdobie od 20.11.2011 do 11.05.2014 248,56 Eur a následne vklady s I.\nXXXXXXX zo dňa 30.07.2014 v sume 252,40 Eur, zo dňa 09.12.2014 v sume 200 Eur, zo dňa 01.04.2015\nv sume 200 Eur, t.j. celkovo vo výške 900,96 Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa pred\nsúdom zotrvala na dôvodoch podania žaloby, žiadala priznať k požadovanej istine i úrok z omeškania.\nVo výpovedi žalobkyňa uviedla, že z karty Žolík vyčerpala sumu 1 311,16 Eur a dohromady uhradila\nza poskytnuté finančné prostriedky sumu 5 521,53 Eur, isté obdobie neuhrádzala pokuty, následne do\nroku 2014 platila úhrady a ďalšie splátky hradila spoločnosti Intrum Justitia. Tvrdila, že bola dotlačená\nuzavrieť novú zmluvu o pôžičke a to 26.10.2011, ktorou mal byť uhradený pôvodný dlh. Bola jej doručená\nod spoločnosti Colection Slovakia Bratislava Dohoda o úhrade záväzkov, na základe ktorej uhrádzala\nsplátky po 126,20 Eur, v dôsledku vážneho ochorenia stratila schopnosť splátky riadne a včas plniť,\nv tom čase sa jej konateľ spoločnosti p. Kuruc vyhrážal exekúciou a tvrdil, že je povinná uhradiť ešte\n500 Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 22.01.2020\n\nnavrhla zmenu petitu, ktorou žiadala určiť i poskytnutý úver č. 5010369 za bezúročný a bez poplatkov,\nku ktorému uviedla, že finančné prostriedky žalobkyňa z tohto úveru nikdy neprevzala a malo jej byť\nvysvetlené, že poskytnuté finančné prostriedky slúžia na úhradu úrokov k istine, ktorú uhradila zo zmluvy\nč. 2634234. K subjektívnej premlčacej dobe uviedla, že brožúra od tajomníčky p. Z. bola vydaná v 2016,\nale až v roku 2017 sa žalobkyňa z odpovede z Ministerstva spravodlivosti SR dozvedela, že došlo k\nbezdôvodnému obohateniu. Zdôraznila, že listinnými dôkazmi v spise bol dostatočne preukázaný hrubý\númysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úrok žalobkyne. K úhradám v prospech spoločnosti\nIntrum uviedla, že tie boli v sume 355,77 Eur a žalovaná suma zahŕňa i túto sumu (čl.194). Posúdila\npostúpenie pohľadávky z úverovej karty Žolík ako neplatné a keďže zmluva nebola vypovedaná, uviedla,\nže naďalej trvá. Tvrdila, že poslednú úhradu vykonala 01.04.2015 v sume 200 Eur.\n14. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení vychádzal z ustanovení § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992\nZb., § 52 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 20.07.2005 (ďalej len\n„Občiansky zákonník“), § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 2, 6 a 7 Zákona č. 258/2001\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986\nZb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 20.07.2005\n(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 4 ods. 1, 2, 4 písm. a) a 5 Zákona o spotrebiteľských\núveroch, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 456 Občianskeho zákonníka.\n15. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila svoj nárok titulom\nbezdôvodného obohatenia vzniknutého z plnenia, ktoré nebola povinná plniť zo zmluvy č. XXXXXXX,\npredmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru na karte Žolík. Konštatoval, že zmluva, z\nktorej žalobkyňa odvodzovala svoj nárok uplatnený v tomto konaní, je typová spotrebiteľská zmluva.\nKontrolou jednotlivých náležitostí zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. súd prvej inštancie\nzistil, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.07.2005 obsahuje len výšku úverového\nlimitu 597,49 Eur (18 000,- Sk) (§ 4 ods. 2 písm. c) zákona) a sumu mesačnej splátky revolvingového\núveru 19,92 Eur (600,-Sk) (§ 4 ods. 2 písm. c) zákona). Uviedol, že vzhľadom na druh poskytnutého\núveru (revolvingový úver), počet splátok úveru nebol v zmluve uvedený (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona),\nani ročná percentuálna miera nákladov (RPMN - § 4 ods. 2 písm. g) zákona), ani výpočet nákladov,\nktoré boli zahrnuté do výpočtu RPMN. K absencií sadzby RPMN, konečnej splatnosti spotrebiteľského\núveru a počte splátok, súd prvej inštancie konštatoval, že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ\nho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Doplnil, že dlžník spláca poskytnutý úver,\nčasť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu, keďže\núver je odplatný právny úkon, preto počet splátok úveru a jeho konečnú splatnosť dopredu nemožno\nurčiť. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že absencia týchto údajov nie je\nporušením ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch. K rovnakému záveru\nsúd prvej inštancie dospel aj pri chýbajúcom údaji o výške RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona), keď\nvyvodil, že Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6 výslovne počíta s nemožnosťou určenia\nRPMN, nakoľko v uvedenom ustanovení zákona upravil, že pri úveroch formou povoleného prečerpania\npeňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§\n1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr\nv čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej\nsadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže\nbyť zmenená a doplnená, postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil, že keďže sa predmetná vec týka revolvingového úveru a\nRPMN nie je možné presne stanoviť, nebolo možné absenciu údaju o výške RPMN sankcionovať v\nzmysle § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch a určiť poskytnutý úver za bezúročný a bez\npoplatkov. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu v časti určenia úveru zo zmluvy č. 2634234\nako bezúročného a bez poplatkov zamietol ako i z dôvodu postúpenia pohľadávky na postupníka, ktorý\nnie je v tomto konaní stranou sporu (Intrum Justitia Slovakia s.r.o.).\n16. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere v súlade s ust. § 4 ods. 4 Zákona\no spotrebiteľských úveroch ako platnú, keďže žalobkyňa ako spotrebiteľka poskytnutý úver čerpala.\nVychádzal z ust. § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď vyvodil, že žalovaný nemal nárok\nod žalobkyne požadovať úroky a poplatky, ktoré neboli v zmluve uvedené, keďže debetné operácie\npozostávali z poplatkov a úrokov, ktoré neboli dojednané a tak sa nad rámec čerpaných finančných\nprostriedkov (reálne výbery v sume 1 334,39 Eur) žalovaný bezdôvodne obohatil sumou vo výške 2\n575,84 Eur (uhradené 4 721,45 Eur - 1 334,39 Eur = 2 575,84 Eur).\n\n17. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd prvej inštancie musel v prvom rade zaoberať\nposúdením otázky možného premlčania žalobného nároku. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z ust.\n§ 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď v tejto súvislosti\nuviedol, že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú\nsubjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že\npokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčaný nárok nemožno\noprávnenému priznať. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa\noprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.\nObjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne\n(fakticky) došlo. Súdna prax v tejto spojitosti už dávnejšie dôvodila, že začiatok plynutia objektívnej\npremlčacej doby je nezávislý od akejkoľvek subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom\nobohatení a viaže sa len na jedinú rozhodujúcu okolnosť, ktorou je vznik bezdôvodného obohatenia.\nNázor, že plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej\nvedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor, sa naďalej uplatňuje aj v\nsúčasnej rozhodovacej činnosti súdov.\n18. Pri posudzovaní uplatnenej námietky premlčania súd prvej inštancie vychádzal pri určení začiatku\nplynutia objektívnej premlčacej doby z dátumu, keď žalobkyňa uhradila bez právneho dôvodu sumu\nnad výšku poskytnutého úveru, úhradou vo výške 60 Eur dňa 30.04.2009 žalobkyňa uhradila čerpanú\nsumu úveru a v tejto úhrade uhradila sumu 17,94 Eur nad poskytnuté finančné prostriedky, ktoré nebola\npovinná žalovanému plniť. Uviedol, že dňom 30.04.2009 začala plynúť objektívna trojročná premlčacia\ndoba, od tej ktorej úhrady žalobkyne žalovanému. Žaloba bola na súd prvej inštancie podaná dňa\n07.02.2018, z listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že nepremlčaný nárok pozostáva z dvoch\núhrad a to zo dňa 06.05.2015 v sume 77,90 Eur a zo dňa 09.07.2015 v sume 20 Eur. Platba v sume\n200 Eur zo dňa 01.04.2015, na ktorú poukázala na pojednávaní zástupkyňa žalobkyne nebola úhradou\nna úver č. XXXXXXX, ale na úver č. XXXXXXX. Nepremlčaný nárok z titulu bezdôvodného obohatenia\nžalovaný spolu s príslušenstvom žalobkyni uhradil dňa 30.11.2020 v sume 113,68 Eur čl. 344 na jej účet\nuvedený na čl. 335, žalobkyňa žalobu v tejto časti nevzala späť, z toho dôvodu súd prvej inštancie žalobu\nzamietol. Žalobkyňa napriek zastúpeniu v konaní a tvrdení o úhrade sumy 652,40 Eur (čl. 157), následne\nsumy 355,77 Eur v prospech postupcu (spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.) zotrvala i v tejto časti\nna uplatnenom nároku voči žalovanému, čo súd prvej inštancie rovnako vyhodnotil ako nedôvodné pre\nnedostatok pasívnej vecnej legitimácie.\n19. K právnemu názoru žalobkyne, že v danej veci mala plynúť 10-ročná objektívna premlčacia doba,\nsúd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom konaní nebolo preukázané, že žalovaný pri uzatváraní\nvedel, že spôsobuje bezdôvodné obohatenie a takýto následok (bezdôvodné obohatenie) chcel\nspôsobiť, t. j. že uzatváral zmluvu so žalobcom s tým, že chcel získať bezdôvodné obohatenie (priamy\númysel), alebo bol aspoň s takýmto následkom uzrozumený (nepriamy úmysel), zároveň pri prijatí\njednotlivých platieb nad rámec čerpaných finančných prostriedkov úmysel žalovaného bezdôvodne sa\nobohatiť v konaní preukázaný nebol. Dodal, že v desaťročnej premlčacej dobe sa v zmysle § 107\nods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bolo\nbezdôvodné obohatenie získané úmyselne. Podľa jeho názoru úmysel, či už priamy alebo nepriamy,\nmusí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu a musí existovať už v čase získania bezdôvodného\nobohatenia. Nestačí teda, keď povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho\númyselne ponechal. Mal za to, že ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí\ntrojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia\nvôbec nezavinil, nakoľko zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou.\nKonštatoval, že Občiansky zákonník napriek tomu, že vymedzuje vo svojich ustanoveniach úmyselné\nbezdôvodné obohatenie, podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní konajúcej\nosoby vychádza z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Dodal, že zavinenie je\nzaložené na dvoch zložkách, a to vedomostnej a vôľovej. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak\nvedomostná ako aj vôľová zložka. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. V danej veci sa\nnestotožnil s názorom žalobkyne, že na strane žalovaného došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného\nobohatenia, v dôsledku čoho by sa trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo\ndňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Vychádzal z toho, že úmysel predstavuje vnútorný\nvzťah konajúcej osoby k zamýšľanému následku založený tak na vedomostnej, ako aj vôľovej zložke.\nZáujmom žalovaného pri poskytovaní úverov je získanie odplaty za poskytnutie úveru, preto je podľa\n\nsúdu prvej inštancie možné dospieť k záveru, že aj v tejto veci mal žalovaný záujem žalobkyni\nposkytnúť riadny úver za odplatu. Súd prvej inštancie zastával názor, že pokiaľ poskytnutá zmluva\no úvere vykazovala nedostatky, aj keby žalovaný vedel o týchto nedostatkoch zmluvy, jeho vôľa\nsmerovala k zachovaniu platnosti predmetnej zmluvy. Nebolo tak podľa neho možné dospieť k záveru,\nže by žalovaný mal, či už priamy (vedel a chcel spôsobiť bezdôvodné obohatenie), alebo nepriamy\númysel (vedel a bol uzrozumený s tým, že môže spôsobiť bezdôvodné obohatenie) bezdôvodne sa\nobohatiť na úkor žalobcu. V tejto súvislosti dodal, že na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať\nbezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní\nspotrebiteľských zmlúv. Poukázal na rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18. 10. 2018, v ktorom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnom\npodnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna\nprax, týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch, samé o sebe nemôže bez ďalšieho\nzakladať nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa). Povinnosťou je teda skúmať vôľovú a\nvedomostnú zložku zavinenia, aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení\nformy zavinenia, a to s dôrazom na čas konania protiprávneho úkonu, resp. získania neoprávneného\nmajetkového prospechu.\n20. V konaní žalobkyňa okrem listinných dôkazov nenavrhla iné prostriedky procesného útoku na\npreukázanie úmyslu žalovaného získať bezdôvodné obohatenie, napriek zastúpeniu a oboznámeniu jej\nzástupkyne na pojednávaní dňa 22.01.2020 s rozhodnutím NS SR 1Cdo 238/2017 (bod 19) mala za\nto, že úmysel bezdôvodne sa obohatiť bol v konaní dostatočne preukázaný, následne doložila listinné\ndôkazy netýkajúce sa konkrétnej prejednávanej veci. Súd na základe uvedeného dospel k záveru o\nnemožnosti aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu v danej veci.\n21. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o námietke neplatnosti postúpenia pohľadávky zo\nZmluvy č. XXXXXXX ku dňu 01.08.2015 z ustanovení § 524 ods. 1 a ods. 2 OZ, pričom uviedol, že pri\npostúpení danej pohľadávky nezistil pochybenie postupcu v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách,\nkeďže pohľadávka bola zosplatnená už v roku 2013, čo vyplýva z výpisov z pôžičkovej karty ako i z\nUznania záväzku a dohody o splatení záväzku z 03.12.2013. Vyvodil, že k postúpeniu pohľadávky došlo\nku dňu 01.08.2015, pričom z obsahu spisu mu vyplývalo, že v čase postúpenia pohľadávky žalovaný\nevidoval voči žalobkyni omeškanie s úhradou o viac ako 90 dní. Žalobkyňa po postúpení pohľadávky\nplnila splátky postupníkovi.\n22. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal skutočnosťou, že žalobkyňa sa zmenou žaloby, pripustenou\nUznesením č.k. 49Csp/24/2018-199 zo dňa 20.02.2020, právoplatným dňa 10.3.2020, domáhala i\nurčenia úveru poskytnutého zo Zmluvy o poskytnutí bezúročnej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 21.10.2011\nza bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti uviedol, že nárok z predmetnej zmluvy bol v roku 2017\npostúpený na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ktorá nie je stranou sporu, preto by ani vyhovujúci\nvýrok nebol pre daného postupníka záväzný. Z predmetnej úverovej zmluvy mal preukázané, že táto\nobsahuje údaj o úroku v sadzbe 0 % a z prepočtu splátok 99x 12,12 Eur vyplýva záväzok žalobkyne\nuhradiť poskytnutú sumu 1 199,88 Eur. Žalobkyňa na daný úver uhradila sumu 900,96 Eur vrátane platby\nv sume 200 Eur dňa 01.04.2015. Pre úplnosť uviedol, že i v odpovedi Ministerstva spravodlivosti SR zo\ndňa 30.10.2014, na ktorú sa žalobkyňa v konaní opakovane odvolávala bola upovedomená o tom, že\nposudzovanie poskytnutého úveru z 21.10.2011 s nulovou ročnou úrokovou sadzbou je bezpredmetné\nz hľadiska bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Súd prvej inštancie preto žalobu v časti o určenie, že úver\nzo zmluvy vedenej pod I. XXXXXXX ako nedôvodný zamietol. Na základe vykonaného dokazovania,\npo vyhodnotení vzniku bezdôvodného obohatenia, námietky premlčania, možnosti aplikácie 10- ročnej\npremlčacej doby, postúpenia pohľadávky dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť a v celom\nrozsahu žalobu zamietol.\n23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251 CSP, § 252 CSP, § 255\nods. 1 a 2 CSP, § 262 ods. 1 a 2 CSP dôvodiac, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania\nvychádzal zo 100% úspechu žalovaného, keďže bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, preto v súlade\ns ust. § 255 ods. 1 CSP priznal procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v\ncelom rozsahu.\n24. Záverom uviedol, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu,\nurobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce\n\n(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. februára 1998).\n25. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok\nsúdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať jej náhradu\ntrov konania z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Uviedla, že zmluva č.\nXXXXXXX zo dňa 17.06.2005 neobsahovala povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.\no spotrebiteľských úveroch, a to sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN.\nOdvolanie odôvodnila tým, že predmetná vec sa neprejednala v jej prítomnosti a nemohla sa tak vyjadriť\nk vykonaným dôkazom, čím došlo k porušeniu jej ústavné práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Súd prvej\ninštancie porušil jej základné právo na spravodlivý proces, keď neodôvodnil rozhodnutie riadne. Ďalej\nnamietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala\nza to, že jej nebola priznaná súdna ochrana v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keď súd prvej inštancie\nrozhodol na základe sporných skutočností a tieto neodôvodnil, taktiež nepodrobil zmluvu súdnej kontrole.\nNamietala bod 5. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keď tvrdila, že podala žalobu dňa 7.2.2018\npotom ako jej bolo doručené vyjadrenie z MS SR dňa 3.11.2017 a z ktorého sa dozvedela, že úver je\nbezúročný a bez poplatkov. Mala za to, že predmetná zmluva je v rozpore so zákonom s poukazom na\n§§ 37, 39, 43a, 52 až 54 OZ, bola uvedená do omylu už pri podpise zmluvy, a preto považuje zmluvu\nza neplatnú. Namietala bod 11., 46. a 47. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keď tvrdila, že\nuhradila na účet žalovaného o sumu naviac o 4.210,37 eur a okrem toho uhradila aj spoločnosti Intrum\nJustitia sumu vo výške 258,50 eur, pričom táto suma nie je započítaná v bezdôvodnom obohatení v\nsume 4.210,37 eur. Uviedla, že z karty žolík, ktorá bola vydaná k jej bežnému účtu, vyčerpala sumu\n1.311,16 eur a uhradila 5.521,23 eur, poukazovala peniaze na svoj bežný účet, kde si žalovaný inkasoval\nmesačné sumy a tým sa úmyselne bezdôvodne obohacoval nad rámec istiny. Dôvodila k neprijatiu\njej argumentácie súdom prvej inštancie, že premlčanie treba posúdiť v desaťročnej premlčacej lehote,\nnakoľko žalovaný konal úmyselne, keď sa bezdôvodne obohacoval, poukazujúc na rozhodnutia NS SR.\nĎalej namietala bod 13. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keď podľa nej nebola pravda,\nže zobrala termín na pojednávaní dňa 1.10.2020 na vedomie, predvolanie na pojednávanie na deň\n10.12.2020 jej nebolo zaslané a tak sa ho nemohla zúčastniť. Uviedla, že sumu vo výške 113,68 eur\nvrátila žalovanému, táto suma jej bola oznámená až v januári 2021, kde z výpisu z účtu zistila, že jej\nbola pripísaná na účet ČSOB banky a uvedenú sumu obratom vrátila späť. Pre upresnenie uviedla, že\njej žalovaný ponúkol návrh na urovnanie sporu zo dňa 7.2.2020, ponúkol jej uhradiť sumu vo výške\n1.500 eur. S týmto nesúhlasila a požadovala uhradiť sumu 4.210,37 eur, s čím tiež nesúhlasil žalovaný.\nŽalobkyňa namietala, že sa súd prvej inštancie neoboznámil s listinnými dôkazmi dostatočne, a teda ich\nnesprávne posúdil. Záverom namietala bod 50. a 52. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, mala\nza to, že postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding na Intrum Justitia bolo\nneplatné, nakoľko ju tento neinformoval o postúpení do 5 pracovných dní.\n26. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je jasné\na zrozumiteľné a znenie odvolania žalobkyne pramení len v neochote žalobcu akceptovať právny názor\nvo veci konajúceho súdu prvej inštancie. Mal za to, že žalobkyňa hľadala v napadnutom rozhodnutí\nsúdu prvej inštancie údajné nedostatky, ktorými toto rozhodnutie netrpí a nie takej intenzity, aby bolo\nmožné v odvolacom konaní zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie. Nad rámec uviedol, že žalobkyňa\nskutočne žalovaným zaplatené finančné prostriedky vrátila. V tomto konkrétnom prípade sa však jedná\nuž o úplne iný - nový, od súdneho konania nezávislý, záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia,\npričom v tomto prípade to bolo plnenie bez právneho dôvodu žalobkyne voči žalovanému, ktorý s\nprejednávaným vzťahom už nemá nič spoločné, pričom žalovaný je pripravený tieto finančné prostriedky\nžalobkyni opätovne vrátiť. Jednoducho povedané, plnením nepremlčanej sumy uplatnenej žalobou bol\nnepremlčaný nárok žalobkyne uspokojený, dôvodnosť žaloby v danej nepremlčanej časti nároku zanikla,\na to bez ohľadu na to, čo s danými peňažnými prostriedkami následne žalobkyňa učinila. Záverom\nuviedol, že odvolanie žalobkyne obsahuje len opakované argumenty, s ktorými sa súd prvej inštancie\nbezo zvyšku a presvedčivým spôsobom vysporiadal, pričom mal za to, že argumentácia žalobkyne\nvychádza z nepochopenia zložitosti a štruktúry právneho vzťahu a taktiež právnych noriem, ktoré sa v\nčase podpisu zmluvy na tento vzťah aplikovali.\n\n27. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného neuviedla žiadne nové skutkové a právne\nskutočnosti, zopakovala len tvrdenia uvedené v odvolaní ako aj v predchádzajúcich vyjadreniach, ktoré\nboli súčasťou spisu.\n28. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust.\n§ 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k\nzáveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,\nkeď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti\nžaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v\nnapadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho\nprávnym záverom o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobkyne proti žalovanému o vydanie\nbezdôvodného obohatenia a určenie bezúročnosti úverov plne stotožňuje a konštatuje správnosť jeho\ndôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než\nnapadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o nedôvodnosti jeho žaloby, keď v odvolaní uvádzané\nargumenty nepredstavujú také, s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého\nrozsudku nevysporiadal alebo by im nevenoval náležitú pozornosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku\nje dostatočne vyčerpávajúce a nie je preto potrebné ani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len\no opakovanie právnych záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2\nCSP nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli zopakované tie závery\na zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ\nsa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom, zvýraznia\nprávne významné, prípadne skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho súdu je aj v\nsúlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle ktorého ....“\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,\npretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚS 78/05,\nIII.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nvšetkých rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v priebehu príslušného súdneho konania“. I v zmysle\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia\nnižšieho súdu“. Možno konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie dal zrozumiteľnú a presvedčivú\nodpoveď na podstatné argumenty strán sporu v snahe garantovať im právo na spravodlivé súdne\nkonanie. Skutočnosť, že neboli naplnené očakávania žalobkyne a že súd prvej inštancie nerozhodol v\nsúlade s jej právnymi názormi, neznamená porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie. Ochranu\nposkytol stranám v požadovanej kvalite, keď i podľa ústavnej judikatúry do práva na spravodlivý súdny\nproces nepatrí právo účastníka konania (aktuálne strany sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol pred\nvšeobecným súdom úspešný a aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/2004). V záujme\nzachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd teda vyjadruje stručne len\nk odvolacím námietkam žalobkyne.\n29. Predmetom sporu bolo posúdenie nároku žalobkyne titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého\nz plnenia, ktoré podľa nej nebola povinná plniť zo zmluvy č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo\nposkytnutie revolvingového úveru na karte Žolík. Súd prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne v\nnapadnutom rozhodnutí odôvodnil prečo vzhľadom na druh poskytnutého úveru nebol v zmluve uvedený\npočet splátok, výpočet nákladov, konečná splatnosť spotrebiteľského úveru ani RPMN, preto odvolací\nsúd v tejto časti len odkazuje na bod 38. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto súd\nprvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že nebolo možné absenciu údaju o výške RPMN\nsankcionovať v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a určiť poskytnutý\núver za bezúročný a bez poplatkov a z uvedeného dôvodu žalobu v časti určenia úveru zo zmluvy\nč. XXXXXXX ako bezúročného a bez poplatkov zamietol. Námietku žalobkyne o neplatnosti zmluvy\nvyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Žalobkyňa v odvolaní len uviedla, že bola uvedená do omylu\npri podpise zmluvy, neuviedla však akým spôsobom. Súd prvej inštancie vyhodnotil správne zmluvu ako\nplatnú, keďže žalobkyňa poskytnutý úver čerpala.\n30. Súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaný nemal nárok od žalobkyne požadovať úroky a poplatky,\nktoré neboli v zmluve uvedené a keďže debetné operácie pozostávali z poplatkov a úrokov, ktoré\nneboli dojednané, žalovaný sa bezdôvodne obohatil sumou vo výške 2.575,84 eur. Vzhľadom na\n\npodanú námietku premlčania sa zaoberal plynutím premlčacích lehôt. Ustálil pre určenie začiatku\nplynutia objektívnej premlčacej doby dátum, kedy žalobkyňa uhradila bez právneho dôvodu sumu nad\nvýšku poskytnutého úveru, a teda deň 30.04.2009. Keďže bola žaloba podaná na súd dňa 07.02.2018,\nako aj uviedla žalobkyňa v odvolaní, a odo dňa 30.04.2009 súd prvej inštancie ustálil, že začala\nplynúť trojročná objektívna premlčacia doba, z listinných dôkazov vyvodil, že nepremlčaný nárok\npozostáva z dvoch úhrad a to zo dňa 06.05.2015 v sume 77,90 Eur a zo dňa 09.07.2015 v sume\n20 Eur. Správne poznamenal, že platba v sume 200 Eur zo dňa 01.04.2015, na ktorú poukázala na\npojednávaní zástupkyňa žalobkyne nebola úhradou na úver č. XXXXXXX, ale na úver č. XXXXXXX.\nKeďže nepremlčaný nárok z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaný spolu s príslušenstvom žalobkyni\nuhradil dňa 30.11.2020 v sume 113,68 Eur čl. 344 na jej účet uvedený na čl. 335, žalobkyňa žalobu v\ntejto časti nevzala späť, z toho dôvodu súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu zamietol.\nŽalobkyňa napriek zastúpeniu v konaní a tvrdení o úhrade sumy 652,40 Eur (čl. 157), následne sumy\n355,77 Eur v prospech postupcu (spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ktorá nie je v tomto konaní\nstranou sporu) zotrvala i v tejto časti na uplatnenom nároku voči žalovanému, čo súd prvej inštancie\nrovnako správne vyhodnotil ako nedôvodné pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žalobkyňa v\nodvolaní nenamietala dátum začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby, preto mal odvolací súd túto\nskutočnosť za nespornú. Namietala, že v danej veci mala plynúť 10-ročná objektívna premlčacia doba.\nSúd prvej inštancie však v bode 46. a 47. napadnutého rozhodnutia dostatočne argumentoval, prečo\nnámietke žalobkyne nevyhovel, vzhľadom k tomu v tejto časti odvolací súd odkazuje na odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd dodáva, že žalobkyňa nijakým konkrétnym spôsobom\nv odvolaní neuviedla skutočnosti preukazujúce úmysel žalovaného získať bezdôvodné obohatenie.\nAko aj správne uviedol súd prvej inštancie, na preukázanie tohto úmyslu nestačia len všeobecné\ntvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv. Taktiež nestačia odkazy\nna rozhodnutia, ktoré sa netýkajú konkrétnej prejednávanej veci. Súd pri zavinení skúma vedomostnú\na vôľovú zložku, avšak vzhľadom na absenciu dôkazov v tejto časti konania, uvedené nebolo možné\nsúdom posúdiť. Odvolací súd sa tak stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nemožnosti aplikácie\n10-ročnej premlčacej doby a posúdil túto námietku žalobkyne ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie tak\nsprávne vyhodnotil nárok žalobkyne z bezdôvodného obohatenia žalovaným ako premlčaný (okrem\nnepremlčaného nároku, ktorý žalobkyni žalovaný uhradil dňa 30.11.2020 a žalovaná v tejto časti žalobu\nnevzala späť, z toho dôvodu súd prvej inštancie žalobu aj v tejto časti zamietol ako nedôvodnú). Ďalšie\ntvrdenia žalobkyne o úhradách v prospech spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. vyhodnotil správne\nsúd prvej inštancie ako nedôvodné pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd dospel\nk záveru, že vykonané dôkazy hodnotil súd prvej inštancie logicky a teda zákonu zodpovedajúcim\nspôsobom.\n31. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť\nspochybnená, ak zákon neustanovuje inak.\n32. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska\nich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich\nvykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti\nči nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je\nvecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré\nboli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon\nnepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a ich hodnotenie vo\nvzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové\ni komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.\n33. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá\nlogického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť\nurčitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu\npravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s\npoznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s\npoznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či\nprotichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov\nje záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery\n\núčastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v\nzáver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie\nsúdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.\n34. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať,\nlen ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani\npolemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal\nza pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).\n35. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že nemal dôvodnú pochybnosť o zistenom\nskutkovom stave súdom prvej inštancie, keď tento zistil, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil od\nžalobkyne sumou vo výške 2.575,84 eur, dátumom, kedy začala plynúť objektívna premlčacia doba dňa 30.04.2009, kedy žalobkyňa uhradila čerpanú sumu úveru a v tejto úhrade uhradila sumu 17,94 eur\nnad poskytnuté finančné prostriedky a ďalších skutkových zistení uvedených v napadnutom rozhodnutí.\n36. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod skutkové\npodstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva k záveru,\nči právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav subsumuje\npod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje. Nesprávnym\nprávnym posúdením sa teda rozumie omyl pri aplikácii práva.\n37. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym posúdením zisteného skutkového stavu súdom prvej\ninštancie, keď posúdil nárok žalobkyne, ktorým sa na jej úkor žalovaný bezdôvodne obohatil, ako\npremlčaný. Argumentácia žalobkyne spočívala v 10-ročnej objektívnej premlčacej lehote, avšak súd\nprvej inštancie správne v danej veci vyvodil, že sa v predmetnej veci aplikuje trojročná premlčacia doba.\n38. Odvolaciu námietku žalobkyne ohľadom neplatnosti postúpenia pohľadávky vyhodnotil odvolací\nsúd ako nedôvodnú, keď z dikcie ustanovenia § 17 ods. 4 zák. č. 129/2010, na ktoré žalobkyňa\npoukázala v odvolaní, nevyplýva, že porušenie povinnosti písomne informovať spotrebiteľa o postúpení\npohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky spôsobuje neplatnosť postúpenia\npohľadávky. Žalobkyňa pritom v konaní nepoprela, že po postúpení pohľadávky komunikovala so\nzástupcami postupníka a plnila následné splátky spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Odvolací\nsúd sa tak priklonil k záverom súdu prvej inštancie v otázke posúdenia námietky neplatnosti postúpenia\npohľadávky z bodu 50. napadnutého rozhodnutia.\n39. V neposlednom rade vyhodnotil odvolací súd námietku žalobkyne o nedoručení predvolania\nna pojednávanie zo dňa 10.12.2020 ako nedôvodnú, nakoľko zo zápisnice z pojednávania zo dňa\n01.10.2020 vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 01.10.2020 bola prítomná žalobkyňa aj jej\nzástupkyňa, pričom prítomna zástupkyňa sa zaviazala dostaviť sa na termín pojednávania 10.12.2020\nbez písomného predvolania a žalobkyňa tento termín zobrala na vedomie.\n40. Záverom súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu v časti o určenie, že úver zo zmluvy vedenej\npod I. XXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov, ako nedôvodný, keď správne poznamenal, že\nnárok z predmetnej zmluvy bol v roku 2017 postúpený na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,\nktorá nie je stranou sporu, preto by ani vyhovujúci výrok nebol pre daného postupníka záväzný a\ntaktiež posudzovanie poskytnutého úveru z predmetnej zmluvy s nulovou ročnou úrokovou sadzbou\nje bezpredmetné z hľadiska bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Žalobkyňa v odvolaní nenamietala\nskutočnosti uvedené v tejto časti rozhodnutia, odvolací súd ich len pre úplnosť dodáva, keďže boli\npredmetom konania.\n41. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd všetky odvolacie námietky žalobkyne za nedôvodné\na neopodstatnené a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1\nCSP potvrdil.\n42. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS\n115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto\npožiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko\n\nz 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý\nsúdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom\nkonaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a\nmusí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí teda, aby reagoval súd na ten\nargument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci\n(napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994,\nAnnuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B) k naplneniu čoho v posudzovanej veci došlo.\n43. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní\npodľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému\npreto priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti v odvolacom konaní\nneúspešnej žalobkyni.\n44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave jednohlasne v pomere 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s\nochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a\nvýška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou\nna ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie\npodľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou\nalebo odborovou\n\norganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie\ndruhého stupňa( § 429 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v\nkonaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "49Csp/24/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b73bb5fb-3ff9-42e1-94f6-fbf9ae776460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.448.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 448/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 448/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.448.2017.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "3c9f69b3-804d-4b8d-b7c4-148136f1b62c:0ac61d0d-c717-4288-82a7-c52730574b30", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8115230496.1", "spisova_znacka": "3Co/243/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/243/2016 z 1. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-02-01", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115230496.1"}, {"guid": "40570d26-cc53-441c-87fe-c60d2eb0ff15:287c8275-5276-40d9-8f58-0305dd7e2cf7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6413215118.1", "spisova_znacka": "17Co/799/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/799/2014 z 15. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6413215118.1"}, {"guid": "c51c42e4-d5cd-421e-b509-adf5cc4db8e1:c7ea2944-3597-44af-bf87-8724c23afe54", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6614202939.1", "spisova_znacka": "16Co/867/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/867/2014 z 25. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-03-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6614202939.1"}, {"guid": "995a54e5-152e-4000-906b-968b0613ee46:82402a39-de1a-47f3-accf-e61b03e226d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Csp/75/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Humenné sp. zn. 15Csp/75/2016 z 14. 12. 2016", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2016-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/995a54e5-152e-4000-906b-968b0613ee46:82402a39-de1a-47f3-accf-e61b03e226d8"}], "citovane_v": []}