{"guid": "70159f1c-2cf8-4d55-baf4-59b7949ffb81:9834dc63-da40-42f5-8d7c-2661dd1d4a93", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1518204366.1", "spisova_znacka": "6CoR/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoR/1/2024 z 30. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2024, sp. zn. 6CoR/1/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1518204366.1", "identifikacne_cislo": "1518204366", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9834dc63-da40-42f5-8d7c-2661dd1d4a93", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1518204366.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1518204366.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1518204366.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6CoR/1/2024\n1518204366\n30. 05. 2024\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2024:1518204366.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu\nJUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nR. R. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpený: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Tajovského\n17, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, proti žalovanému: CRN2 s. r. o., so\nsídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 232 413, právne zastúpený:\nAdvokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava\n- mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821, o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu,\no odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cr/31/2018-189 zo dňa\n05.10.2022, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cr/31/2018-189 zo dňa\n05.10.2022 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi voči žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava V (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj\nako ,,súd“) č. k. 29Cr/31/2018-189 zo dňa 05.10.2022 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj\nako ,,napadnuté rozhodnutie“) v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom\nR. R. XXXX/XX, XXX XX Y. (ďalej len ako „žalobca“) proti žalovanému: CRN2 s. r. o., so sídlom Klincová\n35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 232 413 (ďalej len ako „žalovaný“) o námietke\nnedostatku právomoci rozhodcovského súdu tak, že ad hoc rozhodca rozhodcovského súdu K.. Y. U.,\nso sídlom L. XXX, Q. nemá právomoc rozhodovať spor žalovaného proti žalobcovi vedený pod sp. zn.\nRD/90/2018 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n2. Súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zákonných ustanovení § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o\nrozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 21 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní (ďalej len „ZoRK“), § 135a ods. 1 a ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej\nlen ako ,,Obchodný zákonník“) a § 255 ods.1, § 262 ods.1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len ako „CSP“).\n3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že sa v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou žalovaného,\nže žalobca nepodal žalobu na súd v zákonnej lehote a konštatoval, že zo súdneho spisu vyplýva, že\nrozhodcovský súd vydal dňa 31.05.2018 uznesenie sp. zn. RD/90/2018 (ďalej aj ako „rozhodcovské\nuznesenie“) a ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 06.06.2018, pričom žalobca podal žalobu na tunajší\n\nsúd elektronicky dňa 06.07.2018. Na základe uvedeného, súd dospel k záveru, že žalobca podal žalobu\nvčas v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 21 ods. 4 ZoRK.\nSúd prvej inštancie zhrnul priebeh rozhodcovského konania v spore vedenom pod sp. zn. RD/90/2018\nžalobcu: CRN2 s. r. o., so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51\n232 413 proti žalovanému: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. R. XXXX/XX, XXX XX Y. o zaplatenie\nnáhrady škody v sume vo výške 43 4796, 75 eura podľa § 135a ObZ a uviedol, že dňa 01.05.2018\nbola v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/90/2018 (ďalej len ako „rozhodcovské konanie“) doručená\nžalobcovi v postavení žalovaného, žaloba a listiny spolu s rozhodcovským uznesením, oznámenie\no začatí rozhodcovského konania pred STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM pri IUDEX, so sídlom\nPavla Mudroňa 43, 036 01 Martin, P.O.BOX 175 (ďalej aj ako „STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD pri\nIUDEX alebo aj ako „rozhodcovský súd“) a oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu Ing. Y. U. v tejto veci.\nŽalobca v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného, namietal v žalobnej odpovedi právomoc\nrozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Y. U. z rovnakých dôvodov, ako podal žalobu na súd\nv tejto veci. Dňa 31.05.2018 vydal rozhodcovský súd rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/90/2018,\nktorým rozhodol, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Y. U., má právomoc vo veci rozhodnúť a\nbude pokračovať v rozhodcovskom konaní RD/90/2018 ďalším dokazovaním. Uvedené rozhodcovské\nuznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 06.06.2018. Rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Y. U. vydal\nvo veci samej dňa 26.06.2018 rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/90/2018.\nŽalobca v žalobe uviedol, že prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu pri prvom\núkone namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a ktorý rozhodol uznesením tak, že\nustanovený ad hoc rozhodca Ing. Y. U. má právomoc v tejto veci rozhodnúť a bude pokračovať v\nrozhodcovskom konaní sp. zn. RD/90/2018 ďalším dokazovaním. Predmetné rozhodcovské uznesenie\nmu bolo doručené dňa 06.06.2018. Dňa 28.08.2018 mu bol vo veci samej doručený rozhodcovský\nrozsudok sp. zn. RD/90/2018 zo dňa 26.06.2018. Poukázal na to, že žalovaný svoj nárok na náhradu\nškody vyvodzoval od Rámcovej zmluvy 2015 000042 KE o uzatváraní budúcich kúpnych zmlúv a\nzmlúv o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí zo dňa 23.04.2015 (ďalej len ako „Rámcová zmluva“)\nuzatvorenej medzi spoločnosťou winLand s. r. o. (neskôr CIRCINUS s. r. o.), naposledy so sídlom\nHviezdoslavova 7, 071 01 Michalovce, IČO: 31 724 248 (ďalej len ako „winLand s. r. o.“) a v ktorej bol\nkonateľom a spoločnosťou TEBAU, spol. s r. o. so sídlom Bojnická 18/C, 831 04 Bratislava, IČO: 31\n371 337 (ďalej len ako „TEBAU spol. s r. o.“). Uviedol, že Rámcová zmluva bola podpísaná konateľmi\noboch zmluvných strán, ktorých konanie bolo konaním priamo samotnej právnickej osoby a žiadnych\nďalších subjektov sa netýkala a že bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2015 s tým, že v jej čl. III v\nbode 3 bola zakomponovaná rozhodcovská doložka podľa ktorej tam definované spory medzi zmluvnými\nstranami, mal rozhodovať v rozhodcovskom konaní výlučne STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD pri IUDEX.\nZároveň sa v Rámcovej zmluve v čl. II. bode 1 nachádzal odkaz na Všeobecné obchodné podmienky\nspoločnosti TEBAU spol. s r. o. (ďalej aj ako „Všeobecné obchodné podmienky spoločnosti TEBAU\nspol. s r. o.“) a ktoré v bode 12. (ohľadne dodania tovarov) a v písm. H, bode 1.2 (ohľadom prenájmu\nhnuteľných vecí), obsahovali rozhodcovskú doložku. Zdôraznil, že medzičasom došlo k ukončeniu\nRámcovej zmluvy a to uplynutím času k 31.12.2015 a uzatvoreniu dohody o uznaní a úhrade záväzku\nmedzi spoločnosťami TEBAU, spol. s r. o., ako veriteľom a winLand s. r. o. ako dlžníkom na sumu 38\n721,94 eura zo dňa 01.03.2017 a to bez dojednania rozhodcovskej doložky. Spoločnosť winLand, s.\nr. o. zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Holus s.r.o.,naposledy so sídlom Alžbetina 665/30,\n040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 48 079 669 (ďalej len ako „Holus s. r. o.“) a to\nku dňu 07.02.2018, čím sa spoločnosť Holus s.r.o. stala jediným univerzálnym právnym nástupcom\nspoločnosti winLand s. r. o. Ďalej žalobca argumentoval, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca K.. Y.\nU. vydal vo veci sp. zn. RD/43/2018 zo dňa 13.03.2018 rozhodcovský rozsudok v prospech spoločnosti\nTEBAU, spol. s r. o. proti spoločnosti Holus s. r. o. na zaplatenie sumy vo výške 38 721,97 eura. Medzi\nspoločnosťou TEBAU, spol. s r.o. a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky zo\ndňa 09.04.2018, predmetom ktorej bola pohľadávka judikovaná voči spoločnosti Holus s. r. o. Mal za\nto, že žalovaný v čase podania žaloby evidoval pohľadávku len voči spoločnosti Holus s. r. o., s ktorou\nnebol v žiadnom právnom ani faktickom vzťahu a ani nie je jej konateľom. Žalobca zastával názor, že\nrozhodcovská zmluva bola uzatvorená len medzi dvoma spoločnosťami a to bez dodatočného prejavu\nvôle tretej strany - jej konateľa a že nepokrýva nároky z nesúvisiacich právnych vzťahov, ako je vzťah\nmedzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a jej štatutárnym orgánom a zdôraznil, že nikdy žiadnu\nrozhodcovskú zmluvu v konaní sp. zn. RD/43/2018 neakceptoval. Žalobca taktiež odmietol tvrdenie\nžalovaného, že sa jedná o tzv. inú zmenu v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje\nrozhodcovská zmluva podľa § 3 ods. 2 ZoRK, keďže v skutočnosti nejde o žiadnu zmenu v osobe dlžníka,\n\nale vo svojej podstate o úplne odlišný a samostatný hmotnoprávny nárok voči tretej osobe stojacej\nmimo subjektov rozhodcovskej doložky. Na základe uvedeného žalobca mal za to, že v spore pred\nrozhodcovským súdom nebol pasívne vecne legitimovaný. Žalobca dôvodil, že žalovaný podal žalobu\nna rozhodcovský súd na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných obchodných\npodmienkach spoločnosti TEBAU spol. s r. o. platných a účinných od 01.12.2017, ktoré obsahovali\nrozhodcovskú doložku v novom znení,pričom tieto sa však nemôžu na daný právny vzťah uplatniť,\nnakoľko boli prijaté takmer až dva roky po zániku právneho vzťahu medzi spoločnosťami TEBAU spol.\ns r. o. a winLand s. r. o. v ktorej bol žalobca konateľom a preto spoločnosť winLand s. r. o. už nemohla\nbyť týmito všeobecnými obchodnými podmienkami (účinnými od 01.12.2017), zmluvne viazaná, takže\nnebola ani zmluvnou stranou novej rozhodcovskej doložky v nich obsiahnutej, ktorá sama o sebe má\nkvalitu samostatnej zmluvy a z toho dôvodu ňou nemôže byť viazaný ani žalobca. Uviedol, že žalovaný\nsa v rozhodcovskom konaní snažil uplatniť voči nemu ako konateľovi spoločnosti winLand s.r.o. nárok\nna náhradu škody a teda sa jedná o derivatívnu žalobu podľa § 135a zákona ObZ. Ďalej poukázal na\nnemožnosť uzavrieť dohodu o urovnaní medzi spoločnosťou winLand s.r.o. a ním ako jej niekdajším\nkonateľom, pričom práve možnosť uzavrieť dohodu o urovnaní je jedna z podmienok, za splnenia ktorých\nmožno spor rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov mal za to, že spor riešený v\nrozhodcovskom konaní je nearbitrabilný. Záverom žalobca poukázal na to, že rozhodcovská doložka\nobsiahnutá v Rámcovej zmluve má prednosť pred uvedenou doložkou vo Všeobecných obchodných\npodmienkach spoločnosti TEBAU spol. s r.o. účinných od 01.12.2017 a zastával názor, že vzhľadom\nna skutočnosť, že po legislatívnych zmenách rozhodcovský súd už nemohol rozhodovať akékoľvek\nspory na základe rozhodcovskej doložky v Rámcovej zmluve a teda, zmluvné strany už nie sú touto\nrozhodcovskou doložkou viazané.\nDňa 17.04.2019 žalovaný doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k žalobe, v ktorom namietal, že žalobca\nnepodal žalobu včas, nakoľko rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/90/2018 zo dňa 31.05.2018 prevzal\ndňa 06.06.2018 a ako vyplýva z podacej pečiatky na žalobe, túto podal dňa 09.07.2018. Žalovaný\nmal za to, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Y. U. mal nepochybnú právomoc rozhodovať\nv rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/90/2018, pričom pri odôvodnení svojho tvrdenia odkázal na\nodôvodnenie rozhodcovského uznesenia o právomoci sp. zn. RD/90/2018 zo dňa 31.05.2018 a mal za\nto, že právomoc rozhodcovského súdu je už vecou rozhodnutou res iudicata a bola ustálená rozsudkom\nRD/43/2018 zo dňa 13.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.03.2018.\nArgumentoval, že predmetom rozhodcovského konania už zostala len skutočnosť, či žalobca konal s\nodbornou starostlivosťou v súvislosti so vznikom neodbytnej pohľadávky spoločnosti TEBAU, spol. s\nr. o. Uviedol, že sa jedná o sekundárny nárok veriteľa v zmysle § 135a ods. 5 ObZ. Zastával názor,\nže rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným vznikla podľa § 3 ods. 2 ZoRK ako iná zmena\nv osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. V obchodných\npodmienkach spoločnosti TEBAU, spol. s r. o., ktoré boli súčasťou rozhodcovského konania RD/43/2018\nje priamo uvedené v rozhodcovskej doložke, že táto platí aj na vznik iného právneho stavu, vrátane\nsituácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa ObZ. Tieto obchodné podmienky\nboli medzi stranami uzatvorené v čase podpísania dohody a odsúhlasenia zostatkov. V Dohode o uznaní\na úhrade záväzku zo dňa 01.03.2017 je v pečiatke spoločnosti TEBAU, spol. s r. o. uvedená inkorporácia\nodkazom na obchodné podmienky na O. <., čím došlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods.\n4 ZoRK. Zdôraznil, že táto rozhodcovská zmluva potom plne zaväzuje aj žalobcu ako bývalého konateľa\nspoločnosti winLand s. r. o. a nie je potrebné, aby ako fyzická osoba k takejto rozhodcovskej doložke\npristúpil. Ďalej žalovaný dôvodil, že arbitrabilita rozhodcovského súdu a rozhodcu v rozhodcovskom\nkonaní sp. zn. RD/90/2018 je nepochybná a že rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným\nvznikla podľa čl. H ods. 1.2 Obchodných podmienok spoločnosti TEBAU, spol. s r. o., ktoré boli súčasťou\nDohody o uznaní a úhrade záväzku zo dňa 01.03.2017 podľa § 4 ods. 4 a § 3 ods. 2 ZoRK ako\niná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Tieto obchodné\npodmienky sú uvedené inkorporáciou na odkaz v pečiatke na každom dokumente, ktoré boli súčasťou\nobchodného vzťahu. Zastával názor, že právomoc rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu K.. Y. U. už\nbola rozhodnutá v predchádzajúcom rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/43/2018 medzi spoločnosťou\nTEBAU spol. s r. o. ako žalobcom a spoločnosťou Holus s. r. o. ako žalovaným, pričom toto konanie bolo\nskončené vydaním rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/43/2018 zo dňa 13.03.2018, právoplatného\ndňa 19.03.2018. Zároveň žalovaný poukázal na to, že žalovaná spoločnosť Holus s. r. o. nevzniesla\nv predmetnom rozhodcovskom konaní námietku právomoci rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu\nIng. Y. U., nenapadla rozhodcovský rozsudok žalobou na jeho zrušenie, a preto považoval existenciu\nrozhodcovskej zmluvy za res iudicata podľa § 35 ZoRK a že táto platí podľa § 3 ods. 2 ZoRK aj na\nuplatňovanie náhrady škody podľa § 135a ObZ voči bývalému konateľovi spoločnosti dlžníka - žalobcovi.\n\nUviedol, že v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/90/2018 už bolo predmetom dokazovania iba to, či\nbývalý konateľ ako štatutár spoločnosti winLand s.r.o. konal, alebo nekonal s odbornou starostlivosťou\na či spôsobil alebo nespôsobil svojím konaním svojmu veriteľovi škodu.\nDňa 22.08.2019 doručil žalobca súdu prvej inštancie vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného a zotrval\nna svojich tvrdeniach v žalobe. Uviedol, že žalobu podal včas v zákonnej 30-dňovej lehote, nakoľko\nrozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/90/2018 zo dňa 31.05.2018 mu bolo doručené dňa 06.06.2018 a\nžalobu podal do elektronickej schránky súdu dňa 06.07.2018, čo preukazuje elektronická doručenka.\nK argumentom žalovaného, že otázka právomoci rozhodcovského súdu v konaní sp. zn. RD/90/2018\nuž bola vecou rozhodnutou v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/43/2018, a teda už nemohla byť\npredmetom prieskumu, žalobca uviedol, že prekážka rozsúdenej veci - res iudicata - vyžaduje totožnosť\nosôb - účastníkov rozhodcovského konania a uplatňovaného nároku, ktorá v tomto prípade nebola\ndaná, nakoľko nebol účastníkom predchádzajúceho rozhodcovského konania a ani sa nestal právnym\nnástupníkom spoločnosti winLand s. r. o. Z tohto dôvodu bol rozhodcovský súd podľa žalobcu povinný\nskúmať svoju právomoc na základe vznesenej námietky. Ďalej zdôraznil, že nárok spoločnosti na\nnáhradu škody voči konateľovi predstavuje samostatný právny vzťah subjektov odlišných od osoby\nveriteľa a že na osobu konateľa, sa nevzťahuje žiadna rozhodcovská doložka či zmluva uzatvorená\nmedzi veriteľom a spoločnosťou. Navyše mal za to, že nie je možné platne uzavrieť rozhodcovskú\nzmluvu pred vznikom škody, keďže zodpovednosť konateľov nie je možné vylúčiť, či obmedziť a uzavrieť\ndohody o urovnaní medzi spoločnosťou a jej konateľom je možné až po vzniku škody a len za splnenia\npodmienok ustanovených v § 135a ods. 4 ObZ.\nDňa 30.10.2019 doručil žalovaný súdu prvej inštancie vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom uviedol,\nže tvrdenia žalobcu považuje v celom rozsahu za nesprávne a pridržiaval sa svojich všetkých písomných\nvyjadrení v konaní.\nSúd prvej inštancie vo veci vytýčil pojednávanie na deň 05.10.2022, na ktorom žalobca uviedol, že v\ncelom rozsahu trvá na podanej žalobe a žalovaný sa pridržiaval svojich vyjadrení.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal zistený skutkový stav a to, že žalobca\nbol v čase vzniku pohľadávky konateľom spoločnosti winLand s. r. o., ktorá zanikla zlúčením so\nspoločnosťou Holus s. r. o., v ktorej už žalovaný nefiguroval ako konateľ. Spoločnosť winLand s. r.\no. uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou TEBAU spol. s r. o. dňa 23.04.2018\nRámcovú zmluvu, ktorá v čl. III v bode 3 obsahovala rozhodcovskú doložku. Rovnako obsahovali\nrozhodcovskú doložku aj Všeobecné obchodné podmienky pre dodanie tovarov spoločnosťou TEBAU,\nspol. s r. o. a na ktoré odkazovala Rámcová zmluva a to v bode 12. a v časti H bode 1.2. Podľa\nvyššie uvedených rozhodcovských doložiek mal prípadné spory medzi zmluvnými stranami riešiť STÁLY\nROZHODCOVSKÝ SÚD pri IUDEX, ktorý však po zmene právnej úpravy obsiahnutej v ZoRK prestal\nvykonávať svoju činnosť. Dňa 01.03.2017 bola uzatvorená dohoda o uznaní a úhrade záväzku medzi\nspoločnosťami TEBAU spol. s r. o. a winLand s. r. o. na sumu vo výške 38 721,94 eura. Spoločnosť\nwinLand s. r. o. zanikla ku dňu 07.02.2018 zlúčením so spoločnosťou Holus s. r. o. V rozhodcovskom\nkonaní vedenom na rozhodcovskom súde pred ad hoc rozhodcom Ing. Y. U. pod sp. zn. RD/43/2018\nsa konalo o žalobe spoločnosti TEBAU spol. s. r. o. proti spoločnosti Holus s. r. o. Predmetom tohto\nrozhodcovského konania bolo zaplatenie pohľadávky vo výške 38 721,94 eura dňa 13.03.2018 bol\nvydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/43/2018, ktorý nadobudol dňa 19.03.2018 právoplatnosť.\nSpoločnosť Holus s. r. o. v uvedenom rozhodcovskom konaní nenamietala právomoc rozhodcovského\nsúdu prejednať a rozhodnúť predmetný spor a ani nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku sp. zn. RD/43/2018. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.04.2018 postúpila spoločnosť\nTEBAU, spol. s r. o. pohľadávku vo výške 38 721,94 eura judikovanú rozhodcovským rozsudkom sp.\nzn. RD/43/2018 vydaným rozhodcovským súdom ad hoc rozhodcom Ing. Y. U. dňa 13.03.2018 na\nžalovaného.\nĎalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že rozhodcovská zmluva je\ndohoda medzi zmluvnými stranami tzn., že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo\nvzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.\nRozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve\na musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná\naj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak\nbola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a\nosoby, ktorá právny úkon urobila. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek\ndokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa\ntakýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.\n\nK tvrdeniu žalobcu, že právomoc rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Y. U. nebola daná,\nnakoľko on ako fyzická osoba so žalovaným nikdy žiadnu rozhodcovskú doložku resp. rozhodcovskú\nzmluvu neuzatvoril a že pri uzatváraní Rámcovej zmluvy vystupoval žalobca len ako konateľ obchodnej\nspoločnosti winLand s. r. o., súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodca\nodvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť spor medzi žalobcom a žalovaným, bola uzatvorená\nmedzi spoločnosťou winLand s. r. o., ktorej bol žalobca v tom čase konateľom a spoločnosťou TEBAU\nspol. s r.o. Žalobca ako fyzická osoba konajúca vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť nijakým\nspôsobom nebol v zmluvnom vzťahu so žalovaným, nakoľko v zmluvnom vzťahu medzi spoločnosťami\nTEBAU spol. s r. o. a winLand s. r. o. vystupoval ako konateľ spoločnosti winLand s. r. o., ktorú\núkony žalobcu ako jej konateľa zaväzovali. Žalobca nie je právnym nástupcom spoločnosti winLand\ns. r. o., ktorá bola účastníkom právneho vzťahu so spoločnosťou TEBAU spol. s r. o., a preto sa na\nneho nemôže vzťahovať rozhodcovská doložka obsiahnutá v Rámcovej zmluve a vo Všeobecných\nobchodných podmienkach spoločnosti TEBAU spol. s r. o., na ktoré Rámcová zmluva odkazovala.\nK obrane žalovaného, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Y. U. už nebol povinný sa\nzaoberať právomocou, nakoľko o nej už bolo rozhodnuté v rozhodcovskom konaní vedenom pod\nsp. zn. RD/43/2018 a z tohto dôvodu sa v danej veci uplatňuje prekážka rozsúdenej veci, ako aj,\nže rozhodcovský súd mal právomoc rozhodovať spor aj proti žalobcovi ako konateľovi spoločnosti\nwinLand s. r. o. odvodzoval od ustanovenia § 3 ods. 2 ZoRK, súd prvej inštancie uviedol, že táto jeho\nobrana neobstojí, pretože predmetné citované ustanovenie § 3 ods. 2 ZoRK ustanovuje záväznosť\nrozhodcovskej zmluvy pre právnych nástupcov pôvodnej zmluvnej strany, a to najmä v prípadoch\nuniverzálnej alebo singulárnej sukcesie. Zastával názor, že v danom prípade bolo preukázané, že\nžalovaný v rozhodcovskom konaní žaloval žalobcu titulom náhrady škody podľa § 135a ObZ, nakoľko\nnepostupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou. Dôvodil, že zodpovednostný\nvzťah konateľa voči spoločnosti, v ktorej je daná osoba konateľom, nemožno považovať za inú zmenu v\nosobe dlžníka, tak ako to má na mysli § 3 ods. 2 ZoRK. Spornou zostala len otázka, či žalobca postupoval\ns odbornou starostlivosťou.\nSúd prvej inštancie uviedol, že podľa teórie procesného práva je prekážka právoplatne rozhodnutej veci\nvymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb a totožnosťou predmetu konania. V danom prípade\nbolo v konaní preukázané, že rozhodcovské konanie sp. zn. RD/90/2018 sa viedlo medzi žalobcom\na žalovaným a predmetom tohto rozhodcovského konania bola náhrada škody podľa § 135a ObZ. V\nrozhodcovskom konaní sp. zn. RD/43/2018 vystupovali ako žalobca a žalovaný ako iné subjekty a\npredmetom bolo zaplatenie peňažnej sumy z iného titulu. Súd prvej inštancie nezistil totožnosť subjektov\na ani predmetu konania v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/43/2018 a sp. zn. RD/90/2018, keďže\nžalobca nebol účastníkom predchádzajúceho rozhodcovského konania sp. zn. RD/43/2018 a ani sa\nnestal právnym nástupcom spoločnosti winLand s.r.o., a z tohto dôvodu mal za to, že rozhodcovský\nsúd ad hoc rozhodca Ing. Y. U., bol povinný skúmať svoju právomoc na základe žalobcom vznesenej\nnámietky.\nK skutočnosti, že žalovaný v priebehu konania poukazoval na viaceré rozhodnutia okresných a krajských\nsúdov súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o formálne pramene práva ani o\nustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít publikované v zbierke rozhodnutí a stanovísk.\nSúd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení ZoRK\ndospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, nakoľko žalobca so žalovaným ani s jeho\nprávnym predchodcom nikdy neuzatvoril rozhodcovskú zmluvu a na daný prípad nemožno aplikovať §\n3 ods. 2 ZoRK, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nProti napadnutému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu a namietal, že\nnapadnutý rozsudok je nesprávny jeho odôvodnenie za svojvoľné, nakoľko podľa § 365 ods. 1 písm. b)\nCSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. f)\nCSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nzároveň podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nMal za to, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Y. U. mal nespornú a jednoznačne preukázanú\nprávomoc konať a rozhodovať v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/90/2018.\nŽalovaný namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nerešpektoval ZoRK a súdnu prax v\nobdobných veciach a teda nerešpektoval zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, nakoľko jeho\nrozhodnutie je v rozpore s názormi právnych autorít (najmä Okresného súdu Bratislava V, Krajského\nsúdu v Bratislave a Ústavného súdu Slovenskej republiky) a teda svojvoľne neakceptoval ustálenú\nrozhodovaciu činnosť všetkých štyroch senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky definovanú v jeho\n\n(hlavne zjednocujúcom) náleze sp. zn. IV. ÚS 22/2020-67 zo dňa 13.05.2020, v náleze sp. zn. III. ÚS\n148/2020 zo dňa 09.03.2021, náleze sp. zn. II. ÚS 300/2018-54 zo dňa 05.09.2018, náleze sp. zn. I. ÚS\n265/2020- 59 zo dňa 15.12.2020, náleze sp. zn. II. ÚS 298/2020-49 zo dňa 05.11.2020, náleze sp. zn.\nIV. ÚS 282/2020-74 zo dňa 10.11.2020, náleze sp. zn. IV. ÚS 139/2021-81 zo dňa 13.07.2021 a náleze\nsp. zn. II. ÚS 43/2022-95 zo dňa 24.05.2022, čím došlo k porušeniu jeho základného ústavného práva\nna spravodlivé súdne konanie.\nŽalovaný namietal, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie nemal k\ndispozícii rozhodcovský spis sp. zn. RD/90/2018, keďže si ho od rozhodcovského súdu nevyžiadal.\nŽalovaný namietal, že výrok napadnutého rozsudku odporuje samotnému textu rozhodcovskej doložky\na ostatných dôkazov. Mal za to, že žalobca, ako konateľ spoločnosti dlžníka winLand s. r. o. osobne\npristúpil k rozhodcovskej doložke, ktorá mala rozsah a dávala právomoc rozhodcovskému súdu tiež\nna situáciu uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa § 135a ods. 5 Obchodného\nzákonníka. Mal za to, že ako štatutár spoločnosti dlžníka osobne uzatvoril takúto rozhodcovskú doložku\nplne v súlade s § 4 ods. 4 ZoKR s tým, že podpísal každú stranu dohody o uznaní a úhrade záväzku\nzo dňa 01.03.2017 a súčasne pristúpil k Obchodným podmienkam spoločnosti TEBAU, spol. s r. o., v\nktorých bola uvedená rozhodcovská doložka a v nich ako jeden zo spôsobov kreovania rozhodcovského\nsúdu bol uvedený aj ad hoc rozhodca Ing. Y. U.. Dôvodil, že žalobca osobne pristúpil k rozhodcovskej\ndoložke a osobne dňa 01.03.2017 súhlasil, že táto platí aj na neho ako na konateľa spoločnosti winLand\ns.r.o. v rozsahu aplikácie § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Uviedol, že súd prvej inštancie sa s\ntouto skutočnosťou nevysporiadal. Zastával názor, že právomoc rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu\nIng. Y. U. vznikla aj procesne podľa § 3 ods. 2 ZoKR ako iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý\nplatí rozhodcovská zmluva a to v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu v Bratislave.\nPoukázal na to, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Y. U. najskôr konal a rozhodoval v\nrozhodcovskom konaní sp. zn. RD/43/2018, v ktorom na strane žalovaného vystupovala spoločnosť\ndlžníka Holus s. r. o. (právny nástupca spoločnosti winLand s. r. o.), pričom táto spoločnosť dlžníka\nnepodala v rozhodcovskom konaní námietku právomoci rozhodcovského súdu ani námietku existencie\nrozhodcovskej zmluvy. Existencia rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou pôvodného\nveriteľa TEBAU, spol. s r. o. a spoločnosťou pôvodného dlžníka winLand s. r. o. už je podľa § 35 ZoKR\nvec rozhodnutá res iudicata a takýmto právnym stavom bol povinný riadiť sa aj súd prvej inštancie\npri posudzovaní existencie pôvodnej rozhodcovskej doložky, ktorá zaväzovala aj žalobcu v rozsahu\naplikácie § 135a ods. 5 ObZ. Uviedol, že súd prvej inštancie túto skutočnosť nesprávne posúdil.\nŽalovaný namietal, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vôbec logicky nezdôvodnil.\nŽalovaný namietal, že napadnutý rozsudok je vadný už vo svojej forme, nakoľko súd v konaní vyvolanom\nustanovením § 21 ods. 4 ZoKR rozhoduje uznesením a nie rozsudkom. Ide o vadu konania, na ktorú\nbol súd prvej inštancie v minulosti upozorňovaný aj Krajským súdom v Bratislave napr. v uznesení sp.\nzn. 4CoSr/1/2017-274 zo dňa 22.03.2019.\nŽalovaný dôvodil, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Y. U. bol priamo uvedený v rozhodcovskej\ndoložke v Obchodných podmienkach spoločnosti TEBAU, spol. s r. o. (pôvodného veriteľa pohľadávky),\nku ktorým osobne pristúpil žalobca, ako konateľ spoločnosti dlžníka winLand s.r.o. a to podpísaním\ndohody o uznaní a úhrade záväzku zo dňa 01.03.2017. Obchodné podmienky boli neoddeliteľnou\nsúčasťou tejto dohody. Rozhodcovská doložka jasne a zrozumiteľne uvádzala, že platí aj „na\nvznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti\npodľa Obchodného zákonníka“ a takéto spory budú predložené (okrem iných spôsobov kreovania\nrozhodcovského súdu) aj ad hoc rozhodcovi Ing. Y. U.. Ad hoc rozhodcu Ing. Y. U. si žalobca osobne\nvybral, keď podpisoval dohodu o uznaní a úhrade záväzku zo dňa 01.03.2017. Poukázal na to, že súd\nprvej inštancie nevzal do úvahy skutočný prejav vôle žalobcu pri uzatváraní zmluvy, ktorej obsahom bola\naj rozhodcovská doložka.\nŽalovaný argumentoval, že právny predchodca pohľadávky (nárokov) žalovaného bola spoločnosť\nTEBAU, spol. s r. o., ktorá uzatvorila dňa 01.03.2017 dohodu o uznaní a úhrade záväzku so\nspoločnosťou winLand s. r. o., za ktorú konal ako štatutárny zástupca (konateľ) L. Q., pričom podpísal\nkaždú stranu uvedenej dohody. Je nesporné a nevyvrátiteľné, že základnú zmluvu dohodu o uznaní\na úhrade záväzku zo dňa 01.03.2017 osobne dojednal, odsúhlasil a podpísal žalobca, ako konateľ\nspoločnosti winLand s. r. o. Uviedol, že veriteľ t. j. spoločnosť TEBAU, spol. s r. o. doplnila uvedenú\ndohodu o odkaz na svoje Obchodné podmienky uvedené na jej webovom sídle O., čím sa stali riadnou\nsúčasťou zmluvy. Argumentoval, že je nesporné, že žalobca ako konateľ spoločnosti winLand s. r. o.\npristúpil k Obchodným podmienkam spoločnosti TEBAU, spol. s r. o. a ktoré sa podľa vôle strán stali\nsúčasťou dohody o uznaní a úhrade záväzku zo dňa 01.03.2017. Poukázal na to, že spoločnosť winLand\n\ns.r.o. resp. žalovaný ako jej konateľ L. (a jediný spoločník) ale svoj záväzok vyplývajúci z dohody o\nuznaní a úhrade záväzku zo dňa 01.03.2017 nesplnil. Uviedol, že veriteľ spoločnosť TEBAU, spol. s r.\no. si svoje nároky uplatnila v prvom rade voči spoločnosti winLand s. r. o. resp. už voči jej právnemu\nnástupcovi spoločnosti Holus s. r. o. a to podaním na dohodnutý rozhodcovský súd ad hoc rozhodcu\nIng. Y. U.. Toto rozhodcovské konanie skončilo vydaním rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/43/2018\nzo dňa 13.03.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 19.03.2018. Žalovaný v tomto rozhodcovskom\nkonaní (spoločnosť Holus s.r.o.) nevzniesol žiadnu námietku, ani námietku neexistencie rozhodcovskej\nzmluvy, alebo námietku právomoci rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Y. U.. Žalovaný zdôraznil,\nže rozhodcovský rozsudok je podľa § 35 ZoKR rovnocenný rozsudku všeobecného súdu a takéto\nrozhodnutie sa považuje procesne za rozhodnutie res iudicata.\nŽalovaný uviedol, že priznaná pohľadávka bola ale od spoločnosti Holus s. r. o. nevymožiteľná pre\njej absolútnu nemajetnosť. Preto vzhľadom na rozsah dohodnutej rozhodcovskej doložky, ktorá platila\naj na „situácie vrátane uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného\nzákonníka“, podal oprávnene veriteľ (už postupník pohľadávky) t. j. spoločnosť CRN2 s. r. o. žalobu\nna dohodnutý rozhodcovský súd ad hoc rozhodcovi Ing. Y. U. o náhradu škody podľa § 135a ods.\n5 Obchodného zákonníka. Mal za to, že konal iba v súlade so zmluvným dojednaním v obsahu\nObchodných podmienok pôvodného veriteľa spoločnosti TEBAU, spol. s r. o., nakoľko tam obsiahnutá\nrozhodcovská doložka priamo pokrývala aj rozsah právomoci rozhodcovského súdu pre konanie podľa\n§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.\nŽalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamieta, alebo aby zrušil\nnapadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň, aby\nmu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.\n4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.06.2023 a uviedol, že všetky\ntvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní je potrebné odmietnuť ako zmätočné, zavádzajúce, krajne\ntendenčné a bez právneho základu.\nŽalobca poukázal na to, že žalovaný opakovane a na viacerých miestach (a to už od momentu začatia\nsamotného rozhodcovského konania) zamieňa právne inštitúty resp. konštruuje nové, ktoré nemajú\nžiadnu oporu v právnom poriadku.\nZhrnul svoje argumenty a uviedol, že sa v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného od momentu\njeho začatia aktívne bránil a uplatnil riadne a včas všetky prípustné námietky, osobitne námietku\nnedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy\n(doložky), a súčasne vzniesol námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) zakladajúcej sa na\ntom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, tzn. za žiadnych okolností nemohlo dôjsť\nku konkludentnému založeniu právomoci rozhodcovského súdu podľa ustanovenia § 4 ods. 7 ZoRK.\nDôvodil, že ako žalovaný v rozhodcovskom konaní po rozhodnutí o jeho námietke nedostatku právomoci\npodal v zákonom stanovej lehote návrh na prieskum rozhodcovského uznesenia o námietke nedostatku\nprávomoci. Ďalej uviedol, že po vydaní rozhodcovského rozsudku podal riadne a včas žalobu na jeho\nzrušenie.\nZdôraznil, že v rozhodcovskom konaní boli porušené viaceré právne predpisy a rozhodcovský rozsudok\nvykazuje známky extrémneho rozporu s právnymi predpismi, čo v prípade exekučného konania bude\nmať naňho likvidačný dopad. Vyjadril sa k otázke res iudicata vo vzťahu k právomoci rozhodcovského\nsúdu s tým, že prekážka rozsúdenej veci - res iudicata vyžaduje totožnosť osôb - účastníkov\nrozhodcovského konania a uplatňovaného nároku, ktorá v konštrukcii prezentovanej žalovaným nie\nje daná, nakoľko nebol účastníkom predchádzajúceho rozhodcovského konania a ani sa vo vzťahu\nk žalovaným uplatňovanej pohľadávke v rozhodcovskom konaní nestal žiadny právnym nástupcom\nspoločnosti winLand s. r. o. a jedná sa o rôznosť hmotnoprávnych nárokov, ktoré nie je možné v žiadnom\nprípade stotožňovať. Dôvodil, že aj keď vo vzťahu k pohľadávke spoločnosti TEBAU, spol. s r. o., ktorá\nbola postúpená na žalovaného, došlo k inej zmene na strane veriteľa, na strane dlžníka winLand s. r.\no., žiadna personálna zmena nenastala, nakoľko žalobca ako bývalý konateľ tejto spoločnosti nie je\nsubjektom zodpovedným za záväzky spoločníka ako právnickej osoby a teda nie sú splnené podmienky\npodľa § 3 ods. 2 ZoRK, v zmysle ktorého by sa mala naňho vzťahovať rozhodcovská doložka a nejde ani\no žiadny „právny resp. procesný následok vzniku rozhodcovskej zmluvy medzi veriteľom a spoločnosťou\ndlžníka“, ako to prezentuje žalovaný. Uviedol, že v rozhodcovskom konaní sa aktívne bránil a vzniesol\npríslušné námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutie pri prvom úkone, ktorý\nmu patril, nemohlo dôjsť k založeniu právomoci rozhodcovského súdu ani podľa ustanovenia § 4 ods.\n7 ZoRK.\nŽalobca sa vyjadril k derivatívnym žalobám na náhradu škody voči členovi štatutárneho orgánu a\nuviedol, že tieto vykazujú vo vzťahu k uzatvoreniu dohody o urovnaní viaceré osobitostí (3 kumulatívne\n\npodmienky), bez splnenia ktorých nemôžu byť tieto spory riešené v rozhodcovskom konaní, čo je aj\ntento prejednávaný prípad.\nŽalobca sa vyjadril k súdnym rozhodnutiam predložených žalovaným a uviedol, že ani jedno z nich však\nnie je prípad prejednávaný v tomto konaní, keďže žalobca si od začiatku aktívne uplatňuje svoje práva\nv zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt.\nĎalej sa žalobca vyjadril k forme rozhodnutia o návrhu podľa § 21 ods. 4 ZoRK a uviedol, že formu\nrozhodnutia o návrhu na prieskum právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 ZRK vníma ako\nminimálne spornú a v rozhodovacej praxi nevyriešenú právnu otázku, nakoľko existujú totiž aj názory,\npodľa ktorých rozhoduje všeobecný súd v týchto prípadoch rozsudkom. V tejto súvislosti poukázal\nna uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 553/2021-25 zo dňa 09.11.2021 a v\nktorom sa uvádza, že: „Podľa zistenia okresného súdu využila povinná dostupné právne prostriedky na\nbránenie sa proti vedeniu rozhodcovského konania podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Výsledok\njedného z nich (návrhu podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní), t. j. rozsudok všeobecného\nsúdu vyhovujúci námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, musí vyvolať adekvátne právne\núčinky. Rozhodnutie rozhodcovského súdu o jeho právomoci (pozitívne) bolo záväzné aj pre exekučný\nsúd, ktorý na tom základe vydal poverenie. Ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní\nvšak explicitne predpokladá možnosť, aby účastník rozhodcovského konania napadol rozhodnutie\nrozhodcovského súdu o existencii jeho právomoci na všeobecnom súde. V prípade následného\nrozhodnutia všeobecných súdov o tom, že právomoc rozhodcovského súdu daná nie je, zanikli aj právne\núčinky skoršieho (a žalobou napadnutého) rozhodnutia rozhodcovského súdu o jeho právomoci. Je\npreto logický a racionálny záver okresného súdu, že rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní\nbez právomoci rozhodcovského súdu majú stratiť svoje účinky.“ V nadväznosti na uvedené žalobca\nuviedol, že ak by súd prvej inštancie v tomto spore rozhodol uznesením (namiesto rozsudku) s tým,\nže by jeho návrhu vyhovel, potom by proti takémuto uzneseniu nebol prípustný opravný prostriedok,\nčím by žalovaný nemal právo podať odvolanie na rozdiel od rozhodnutia vo forme rozsudku. Námietku\nžalovaného týkajúcu sa nesprávnosti formy rozhodnutia považoval preto za bezpredmetnú.\nŽalobca mal za to, že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku je v plnom rozsahu nedôvodné\na navrhol, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 392 CSP napadnutý rozsudok potvrdil.\n5. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania neboli súdu prvej inštancie doručené.\n6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v\nzmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380\nCSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\n7. Podľa § 3 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak\nto zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo\npovinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská\nzmluva.\n8. Podľa § 21 ods. 1 ZoRK, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane\nnámietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá\nprávomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.\n9. Podľa § 21 ods. 2 ZoRK, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku\nprávomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak\nurobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie\nneplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno\nrozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona;\n1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do\nvydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského\nsúdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského\nkonania o tejto otázke dozvie.\n10. Podľa § 21 ods. 4 ZoRK, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne\no námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v\nrozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc\nrozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení\npredbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o\nzamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania\no námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.\n\n11. Podľa § 135a ods. 1 ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou\na v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a\npri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať\nmlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo\nspoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej\npôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích\nosôb pred záujmami spoločnosti.\n12. Podľa § 135a ods. 5 ObZ, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo\nsvojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku\nspoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči\nkonateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu\no urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči\nkonateľom správca konkurznej podstaty.\n13. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu k\nodvolaniu žalovaného a ďalšími vyjadreniami sporových strán, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť\nrozsudku súdu prvej inštancie a z ktorého podrobným odôvodnením sa stotožňuje a konštatuje\njeho súladnosť s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a z ktorého je zrejmý myšlienkový postup\nsúdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej\nčasti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne\nsprávnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci.\nKonanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného\nprocesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok\nnesprávnosť napadnutého rozsudku.\n14. Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu zistené, že žalobca v postavení žalovaného a žalovaný\nv postavení žalobcu boli účastníkmi rozhodcovského konania v spore o zaplatenie sumy vo výške\n43 476,75 eura titulom náhrady škody podľa § 135a ObZ, vedeného rozhodcovským súdom ad hoc\nrozhodcom Ing. Y. U. pod sp. zn. RD/90/2018. Žalobca v postavení žalovaného v rozhodcovskom konaní\nč. k. RD/90/2018 v žalobnej odpovedi namietal právomoc rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing.\nY. U.. Rozhodcovský súd vydal uznesenie sp. zn. RD/90/2018 zo dňa 31.05.2018, doručené žalobcovi\ndňa 06.06.2018, ktorým rozhodol tak, že rozhodcovský súd a ustanovený ad hoc rozhodca Ing. Y.\nU. má právomoc vo veci rozhodnúť a bude pokračovať v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/90/2018\nďalším dokazovaním. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že rozhodcovský súd a ustanovený ad\nhoc rozhodca Ing. Y. U. v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/90/2018 má právomoc rozhodovať s tým,\nže právomoc rozhodcovského súdu je už vecou rozhodnutou res iudicata a bola ustálená rozsudkom sp.\nzn. RD/43/2018 zo dňa 13.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.03.2018.\n15. V konaní bolo sporné, či žaloba uzatvoril so žalovaným resp. s jeho právnym predchodcom\nrozhodcovskú zmluvu a či na danú vec bolo možné aplikovať § 3 ods. 2 ZoRK.\n16. V konaní bolo sporné, či rozhodcovský súd a ustanovený ad hoc rozhodca Ing. Y. U. mal právomoc\nkonať v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/90/2018.\n17. K námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok je vadný už vo svojej forme, nakoľko súd v konaní\nvyvolanom ustanovením § 21 ods. 4 ZoKR rozhoduje uznesením a nie rozsudkom a že ide o vadu\nkonania, na ktorú bol súd prvej inštancie v minulosti upozorňovaný aj Krajským súdom v Bratislave\nnapr. v uznesení sp. zn. 4CoSr/1/2017-274 zo dňa 22.03.2019 odvolací súd uvádza, že rozhodnutie\nsúdu o právomoci rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu konať vo veci je rozhodnutím procesným a o\nktorom malo byť rozhodnuté formou uznesenia podľa § 234 ods. 1 CSP. V danom prípade o návrhu\nžalobcu rozhodol súd prvej inštancie formou rozsudku, čo síce predstavuje jeho procesné pochybenie,\nktoré však nemá vplyv na vecnú správnosť v ňom obsiahnutého rozhodnutia, keďže bolo odvolacím\nsúdom potvrdené z dôvodu jeho vecnej správnosti. Odvolací súd o podanom odvolaní žalovaným proti\nnapadnutému rozsudku preto musel rozhodnúť taktiež rozsudkom v zmysle ustanovenia § 392 CSP,\nnakoľko napadnuté rozhodnutie - rozsudok potvrdil (§ 387 ods.1 CSP). Odvolací súd zároveň dodáva,\nže zrušenie napadnutého rozsudku výlučne z dôvodu nesprávnosti procesnej formy rozhodnutia za\nsituácie, keď nesprávnosť procesnej formy rozhodnutia nemala žiaden vplyv na vecnú správnosť jeho\nvýrokovej časti ako ani na práva a oprávnené záujmy strán sporu, by predstavovalo nesúladný postup\nso zásadou deklarovanou v čl. 17 Základných princípov CSP. Odvolací súd preto na túto námietku\nžalovaného neprihliadal.\n18. K námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie\nnemal k dispozícii rozhodcovský spis sp. zn. RD/90/2018, keďže si ho od rozhodcovského súdu\n\nnevyžiadal odvolací súd uvádza, že rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským uznesením o námietke\nžalobcu (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného), ktorou namietal v rozhodcovskom konaní\nprávomoc rozhodcovského súdu a to tak, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Y. U. má právomoc\nvo veci rozhodnúť a bude pokračovať v rozhodcovskom konaní. Z tohto dôvodu žalobca podal na\nsúd žalobu o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu (§ 21 ods. 2 ZoRK) v súlade s\nustanovením § 21 ods. 4 ZoRK. Odvolací súd konštatuje, že v súdnom spise sa nachádzajú kópie listín\nrozhodcovského spisu, z ktorých pri rozhodnutí týkajúceho sa procesného rozhodcovského uznesenia\nvychádzal súd prvej inštancie. Odvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú.\n19. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nerešpektoval ZoRK a súdnu prax v obdobných\nveciach a teda nerešpektoval zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, nakoľko jeho rozhodnutie\nje v rozpore s názormi právnych autorít najmä Krajského súdu v Bratislave a Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, čo malo za následok porušenia jeho základného ústavného práva na spravodlivé súdne\nkonanie odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a to, že v prípade\ncitovaných rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sa nejednalo o formálne pramene práva t. j. o\nrozhodnutia publikované v zbierke rozhodnutí a stanovísk. Čo sa týka odkazu žalobcu na nálezy\nÚstavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. IV. ÚS 22/2020-67 zo dňa 13.05.2020, sp. zn. III. ÚS\n148/2020 zo dňa 09.03.2021, sp. zn. II. ÚS 300/2018-54 zo dňa 05.09.2018, sp. zn. I. ÚS 265/202059 zo dňa 15.12.2020, sp. zn. II. ÚS 298/2020-49 zo dňa 05.11.2020, sp. zn. IV. ÚS 282/2020-74 zo\ndňa 10.11.2020, sp. zn. IV. ÚS 139/2021-81 zo dňa 13.07.2021 a sp. zn. II. ÚS 43/2022-95 zo dňa\n24.05.2022, odvolací súd zastáva názor, že tieto nie sú aplikovateľné na posudzovanú vec, nakoľko\npredmetom prieskumu v týchto konaniach bola otázka oprávnenia exekučného súdu skúmať právomoc\nrozhodcovského súdu z dôvodu neplatnosti, resp. neexistencie rozhodcovskej doložky (resp. zmluvy)\nv inom ako spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s tým, že ústavný súd dospel k záveru, že na\nuplatnenie takejto námietky existujú v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní iné inštitúty (námietka\nnedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy\npodľa ustanovenia § 21 ZoKR resp. podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa\nustanovenia § 40 zákona o rozhodcovskom konaní), pričom žalobca v posudzovanej veci práve takýto\ninštitút využil. V predmetnej veci si žalobca od začiatku aktívne uplatňoval svoje práva v zmysle zásady\nvigilantibus iura scripta sunt a všetky prípustné námietky si uplatnil riadne a včas, osobitne námietku\nnedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy\n(doložky) a súčasne vzniesol námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) zakladajúcej sa na\ntom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, tzn. že nemohlo dôjsť ku konkludentnému\nzaloženiu právomoci rozhodcovského súdu podľa ustanovenia § 3 ods. 2 ZoRK. Odvolací súd preto\npovažuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú.\n20. K námietke žalovaného, že výrok napadnutého rozsudku odporuje samotnému textu rozhodcovskej\ndoložky a ostatných dôkazov, nakoľko žalobca, ako konateľ spoločnosti dlžníka winLand s. r. o., osobne\npristúpil k rozhodcovskej doložke a osobne dňa 01.03.2017 súhlasil, že táto platí aj na neho ako\nna konateľa spoločnosti winLand s.r.o. v rozsahu aplikácie § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka\nodvolací súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že žalobca bol v čase vzniku pohľadávky konateľom\nspoločnosti winLand s. r. o., ktorá uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou TEBAU\nspol. s r. o. dňa 23.04.2015 Rámcovú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2015 a ktorá v čl. III v bode\n3 obsahovala rozhodcovskú doložku a zároveň sa v čl. II. v bode 1 nachádzal odkaz na Všeobecné\nobchodné podmienky spoločnosti TEBAU, spol. s r. o. a ktoré obsahovali v bode 12 a v písm. H v bode\n1.2 rozhodcovskú doložku. Rámcová zmluva zanikla ku dňu 31.12.2015. Následne bola dňa 01.03.2017\nuzatvorená dohoda o uznaní a úhrade záväzku medzi spoločnosťami TEBAU spol. s r.o. a winLand s.\nr. o. a to bez dojednania rozhodcovskej zmluvy. Spoločnosť winLand s.r.o. zanikla ku dňu 07.02.2018\nzlúčením so spoločnosťou Holus s. r. o. a v ktorej už žalobca nebol konateľom. Spoločnosť Holus s. r. o.\nsa stala jediným univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti winLand s. r. o. Dňa 09.04.2018 došlo\nmedzi spoločnosťou TEBAU, spol. s r. o. a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky na\nžalovaného, predmetom ktorej bola pohľadávka voči spoločnosti Holus s. r. o. vo výške 38 721,94 eura\njudikovanej rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RD/43/2018 dňa 13.03.2018 vydaným rozhodcovským\nsúdom od hoc rozhodcom Ing. Y. U..\nMožno zhrnúť, že v danom konkrétnom prípade žalovaný ako žalobca v rozhodcovskom konaní\nžaloval žalobcu ako žalovaného titulom náhrady škody podľa § 135a ObZ. Žalovaný podal žalobu\nna rozhodcovský súd na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných obchodných\npodmienkach spoločnosti TEBAU spol. s r. o. platných a účinných od 01.12.2017, ktoré obsahovali\nrozhodcovskú doložku v novom znení.\n\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodca odvodil svoju právomoc\nprejednať a rozhodnúť spor medzi žalobcom a žalovaným, bola uzatvorená medzi spoločnosťou winLand\ns. r. o., ktorej bol žalobca v tom čase konateľom a spoločnosťou TEBAU spol. s r. o. Žalobca nebol v\nzmluvnom vzťahu so žalovaným a ani v žiadnom inom právnom vzťahu, nakoľko v zmluvnom vzťahu\nmedzi spoločnosťami TEBAU spol. s r.o. a winLand s. r. o. vystupoval iba ako konateľ spoločnosti\nwinLand s. r. o., ktorú úkony žalobcu ako jej konateľa zaväzovali. Odvolací súd sa preto stotožňuje s\nnázorom súdu prvej inštancie a to, že žalobca nebol právnym nástupcom spoločnosti winLand s. r. o.\nako bývalý konateľ tejto spoločnosti, ktorá bola účastníkom právneho vzťahu so spoločnosťou TEBAU\nspol. s r. o, a preto sa na neho nevzťahuje rozhodcovská doložka obsiahnutá v Rámcovej zmluve a vo\nVšeobecných obchodných podmienkach spoločnosti TEBAU spol. s r. o.\nKeďže v konaní nebolo preukázané uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy so žalobcom, ktorá by zakladala\nprávomoc ad hoc rozhodcu Ing. Y. U. konať v danej veci a ktorej úprava v ustanovení § 4 ZoKR je striktná\na bez možnosti extenzívneho výkladu, so žalobcom, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie\nsprávne rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vznesenej žalobcami v\nkonaní.\nOdvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú.\n21. K námietke žalovaného, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Y. U. bol priamo uvedený v\nrozhodcovskej doložke v Obchodných podmienkach spoločnosti TEBAU, spol. s r. o. (pôvodného veriteľa\npohľadávky), ku ktorým osobne pristúpil žalobca, ako konateľ spoločnosti dlžníka winLand s.r.o. a to\npodpísaním dohody o uznaní a úhrade záväzku zo dňa 01.03.2017 a že tieto Obchodné podmienky boli\nneoddeliteľnou súčasťou tejto dohody odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané uzatvorenie\nrozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky so žalobcom, ktorá by zakladala právomoc ad hoc\nrozhodcu Ing. Y. U. konať vo veci (k uvedenému viď bližšie v bode 20. tohto rozsudku). S poukazom na\nuvedené odvolací súd dodáva, že žalovaný k predmetným skutočnostiam v odvolaní neuviedol žiadne\nrelevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť správnosť záveru prijatého súdom prvej inštancie.\nOdvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú.\n22. K námietke žalovaného, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodca Ing. Y. U. už nebol povinný sa\nzaoberať právomocou rozhodnúť spor medzi žalobcom a žalovaným v rozhodcovskom konaní, nakoľko\no právomoci už bolo rozhodnuté v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. RD/43/2018 a ako aj,\nže rozhodcovský súd právomoc rozhodovať spor aj proti žalobcovi ako konateľovi spoločnosti winLand\ns. r. o., odvodzoval od ustanovenia § 3 ods. 2 ZoRK, odvolací súd uvádza, že rozhodcovské konanie sp.\nzn. RD/90/2018 sa viedlo medzi žalobcom (v postavení žalovaného) a žalovaným (v postavení žalobcu)\na jeho predmetom bola náhrada škody podľa § 135a ObZ. V rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/43/2018\nboli účastníkmi konania (žalobca a žalovaný) iné subjekty a predmetom bolo zaplatenie peňažnej sumy\nz iného titulu. Z uvedeného vyplýva, že sa nejednalo o totožnosť subjektov a ani predmetu konania\nv rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/43/2018 a sp. zn. RD/90/2018. Žalobca teda nebol účastníkom\nrozhodcovského konania sp. zn. RD/43/2018 a ani sa nestal právnym nástupcom spoločnosti winLand\ns. r. o.. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovský súd ad hoc\nrozhodca Ing. Y. U., bol povinný skúmať svoju právomoc na základe žalobcom vznesenej námietky o\nnedostatku právomoci rozhodcovského súdu.\nK výkladu ustanovenia § 3 ods. 2 ZoRK, v zmysle ktorého rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na\nprávnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia a to platí aj v\nprípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu,\nna ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva, odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie ustanovuje\nzáväznosť rozhodcovskej zmluvy pre právnych nástupcov pôvodnej zmluvnej strany, a to najmä v\nprípadoch univerzálnej alebo singulárnej sukcesie, ktoré však v tomto prípade vzhľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti nemožno aplikovať.\nOdvolací súd preto považuje túto námietku žalovaného za nedôvodnú.\n23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n25. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď\nna každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie\npodstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).\n26. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\n\nrozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05).\n27. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do napadnutej výrokovej časti, odvolací súd\nviazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie je vecne\nsprávne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov\nodvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.\n31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cr/31/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b14d40c2-8cdb-418c-9c93-8658bc032afb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.43.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 43/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.43.2022.2"}, {"guid": "ussr:591fb05d-c5ad-4856-bac9-eaad5086c42c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.553.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 553/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 553/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.553.2021.1"}, {"guid": "ussr:eec4585f-1b84-4123-b4a1-f9abd8a288ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.139.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 139/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 139/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.139.2021.2"}, {"guid": "ussr:596485e2-e910-4a57-a302-38ba9ff66581", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.148.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 148/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 148/2020 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.148.2020.1"}, {"guid": "ussr:b149ad05-8b88-4c9e-974a-8882c68b80a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.265.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 265/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.265.2020.1"}, {"guid": "ussr:052da2b6-3af4-4a92-a5a5-3fc694e5d45e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.282.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 282/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 282/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.282.2020.2"}, {"guid": "ussr:ad5a3439-815c-4485-943f-e8f8ac629a77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.298.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 298/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 298/2020 z 5. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-05", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.298.2020.2"}, {"guid": "ussr:45a9e467-2b2e-474c-bd0c-e76a0c1c98b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.22.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/2020 z 13. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.22.2020.2"}, {"guid": "ussr:7d6d89fe-51df-4cff-bfaf-5e1061af666d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.300.2018.2"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}], "citovane_v": []}