{"guid": "c9fb2730-9a8e-48f9-a37f-0d76e7b42495:243f767b-a3e3-4e02-8d60-982e23f4680b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1518206597.1", "spisova_znacka": "3Co/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/16/2024 z 28. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. novembra 2024, sp. zn. 3Co/16/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1518206597.1", "identifikacne_cislo": "1518206597", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Patricia Skotnická", "sudca_id": 1461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-patricia-skotnicka-1461", "datum_vydania": "2024-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-489.odsek-2", "nazov": "§ 489 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-489.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-489"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-489"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/243f767b-a3e3-4e02-8d60-982e23f4680b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1518206597.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1518206597.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1518206597.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/16/2024\n1518206597\n28. 11. 2024\nMgr. Patricia Skotnická\nECLI:SK:KSBA:2024:1518206597.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov\nJUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Romana Majerského v spore žalobcov: 1. A. B. C., 2. A. D. C.,\nobaja E. XX, F., obaja zastúpení advokátom JUDr. Vojtechom Földesom, Jaskový rad 163, Bratislava,\nproti žalovanému: G. H., F. XX, F., zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Paškalom, Záhradnícka 27,\nBratislava, o zaplatenie 4.900 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava\nV zo dňa 02.03.2023, č.k. 14C/46/2018-137, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku\nIII. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.\nŽalobcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil pôvodnému žalovanému v 1. rade (súčasný\nžalovaný G. H.) zaplatiť žalobcom sumu 4.900 eur v lehote do päť dní odo dňa právoplatnosti rozsudku\nna účet v tvare IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Československej obchodnej banke,\na.s. (výrok I.), žalobu voči pôvodnému žalovanému v 2. rade (Reality Bratislava s.r.o.) zamietol (výrok II.),\nžalobcom priznal voči žalovanému v 1. rade (súčasný žalovaný G. H.) nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok III.)\na pôvodnému žalovanému v 2. rade (Reality Bratislava s.r.o.) priznal voči žalobcom nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %, ktorý sú mu povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne; o výške náhrady\ntrov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok IV.).\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 02.11.2018\ndomáhali voči pôvodne žalovanému v 1. rade (súčasný žalovaný, ďalej označený len ako „žalovaný“)\na žalovanému v 2. rade Reality Bratislava s.r.o. (ďalej len ako „pôvodný žalovaný v 2. rade“) spoločne\na nerozdielne vydania bezdôvodného obohatenia v sume 4.900 eur dôvodiac, že v záujme zvýšenia\nkvality svojho bývania reagovali na ponuku pôvodného žalovaného v 2. rade zverejnenú na stránke\nJ. v znení: „Ponúkame na predaj rodinný dom v Jarovciach. Jedná sa o samostatnú bytovú jednotku\nso samostatným pozemkom v dvojdome. Dom je dvojpodlažný, postavený z YTONGU. Obývacia izba\nsa môže ešte predĺžiť o terasu 18 m2. Terasa je vybetónovaná a situovaná na západ. Medzi terasami\ndvoch bytových jednotiek je vybudovaný múr. Úžitková plocha v dome je 111,50 m2 a plocha pozemku\nje 255 m2. V obývacej izbe je možné zaviesť krb“. Keďže predmetná ponuka ich oslovila najmä z\ndôvodu možnosti zväčšenia priestoru obývacej izby o 18 m2 terasy, vybavenia bytu krbom, ako aj ďalším\npríslušenstvom, kontaktovali pôvodného žalovaného v 2. rade. Ten ich spolu so žalovaným uisťoval, že\nponúkaná nehnuteľnosť má vlastnosti uvádzané v inzeráte, čomu však nezodpovedal stav zistený po jej\n\nfyzickej obhliadke; vo vzťahu k nej neprebehlo kolaudačné konanie, žalobcovia neobdržali projektovú\ndokumentáciu, z ktorej by bolo zjavné, akým spôsobom má byť zväčšená plocha obývacej izby, v dome,\nktorý bol len hrubou stavbou, chýbal krb. Vzhľadom na ubezpečenie žalovaného, že nebude žiaden\nproblém dopracovať a skolaudovať stavbu podľa inzerovaných vlastností, pripravil pôvodný žalovaný v\n2. rade návrh zmluvy o budúcej zmluve (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve“ alebo „budúca zmluva“),\nktorý sa však líšil v niektorých detailoch od ponuky uvedenej v inzeráte. Keďže žalobcovia mali seriózny\nzáujem o kúpu inzerovanej nehnuteľnosti v stave, aký bol v ňom opísaný, najmä o zväčšenie obytnej\nplochy obývacej miestnosti o plochu terasy, žiadali, aby sa tento stav zosúladil so znením zmluvy o\nbudúcej zmluve; požadovali, aby sa jej súčasťou stala požiadavka a) dokončenia nehnuteľnosti do\nštádia holodomu (lepenka, polystyrén, poter, omietky, sadrokartón, rozvody vody a kanalizácie, rozvody\nkúrenia, elektrický kotol, rozvody elektriny, elektrická rozvodná skriňa, izolácia strechy, maľovka, komín),\nzateplenia celej nehnuteľnosti, b) zväčšenia obytnej plochy nehnuteľnosti o plochu terasy (strecha,\nzateplenie, sadrokartón, podlahové kúrenie, elektrina, dvere), vybudovanie terasy podľa priloženého\npôdorysu, s tým že termín dokončenia, práce a materiál budú v cene dohodnutej v dodatku k tejto\nzmluve (t.j. v dodatku k budúcej zmluve). Zároveň žiadali do zmluvy o budúcej zmluve zakotviť\npožiadavku záväzku budúceho predávajúceho (t.j. žalovaného) dodať im kópiu geometrického plánu\na projektovej dokumentácie. Po obdržaní návrhu budúcej kúpnej zmluvy žalobcovia zistili, že nimi\nvymienené požiadavky na dokončenie nehnuteľnosti (zväčšenie plochy obývacej izby, vybudovanie\nkomína, dokončenie stavby do štádia „holodomu“) sa v ňom nenachádzali a tieto sa premietli do textu\nzmluvy až na základe ich pripomienok na stretnutí dňa 02.03.2018; prílohou zmluvy, ktorú podpísali\ndňa 02.03.2018, bol i technický náčrt zväčšenia plochy obývacej izby o plochu terasy. Na predmetnom\nstretnutí ich zároveň pôvodný žalovaný v 2. rade vyzval na úhradu zálohy v sume 4.900 eur v hotovosti,\ns čím nesúhlasili a predmetnú zálohu následne uhradili bezhotovostným prevodom na jeho účet.\n3. Žalobcovia ďalej uviedli, že dňa 05.03.2018, t.j. najbližší pracovný deň po podpise zmluvy o budúcej\nzmluve, im žalovaný telefonicky oznámil, že stavebná úprava, ktorou sa mala zväčšiť plocha obývacej\nmiestnosti o rozlohu terasy, nie je možná, nakoľko to stavebný úrad nepovolí. Súčasne sa vyjadril,\nže postavenie komína pre krb a zväčšenie plochy obývacej miestnosti prichádza do úvahy až po\nkolaudácií, a to ,,na čierno“, čo však žalobcovia odmietli. Na uvedenom základe, keď nehnuteľnosť\nnespĺňala inzerované vlastnosti a ani kritériá stanovené zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej „stavebný zákon“), nebola napojená na energie, vodovod\na kanalizáciu, nemala postavený komín, žalobcovia požadovali zrušenie budúcej kúpnej zmluvy. Naviac,\ni napriek ich žiadosti o predloženie geometrického plánu, tento im nebol dodaný, pričom žalovaná\nstrana ich neinformovala o existencii plomby na liste vlastníctva viažuceho sa k stavbe. Žalovaní\nnásledne začali žalobcov nekompromisne presviedčať o tom, že zmluvu o prevode nehnuteľnosti budú\npovinní podpísať aj v prípade, ak bude nehnuteľnosť v nedokončenom stave t.j. v stave „hrubej stavby“,\nbez elektriny, vody, kanalizácie, zateplenia, komínu, kúrenia a bez zväčšenia plochy obývačky alebo\nakceptujú jej dostavbu „na čierno“. Žalovaný im doručil emailom dňa 06.04.2018 stavebné povolenie\nvydané miestnym úradom B. K. F. – C. zo dňa 21.02.20178, č.j. UKSP 511-TX1/2016,2017-Tn-2 (ďalej\nlen „stavebné povolenie“) a ťažko čitateľné provizórne náčrty stavby, ktoré sa nedali použiť na jej odborné\nposúdenie. Zo stavebného povolenia pritom žalobcovia zistili, že v byte, o ktorý mali záujem, bol síce\nprojektovaný komín, avšak tento sa v ňom v skutočnosti nenachádzal a nebola v ňom ani zmienka\no zmene rozlohy obývacej izby o plochu terasy; od ďalšieho rokovania so žalovanými ich odradila\ninformácia o sankcii pre prípad uskutočnenia stavby v rozpore so stavebným povolením. Zdôrazňujúc\ndôležitosť ich požiadaviek na vlastnosti stavby tak, ako boli opísané v inzeráte, bez splnenia ktorých by k\nuzavretiu zmluvy o budúcej zmluve so žalovaným nepristúpili, žalobcovia doručili dňa 10.04.2018 obom\nžalovaným písomné oznámenie o zániku záväzku a odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve (ďalej aj\nako „oznámenie zo dňa 10.04.2018“); súčasne ich vyzvali na vrátenie sumy 4.900 eur v lehote 5 dní,\nktorú požiadavku pôvodný žalovaný v 2. rade písomne odmietol, kým žalovaný na ňu vôbec nereagoval.\n4. Žalovaný (pôvodne žalovaný v 1. rade) žiadal žalobu v celom rozsahu voči nemu zamietnuť\na zaviazať žalobcov na náhradu trov konania v celom rozsahu. Poprel, že by mal žalobcov pri\nobhliadke nehnuteľnosti ubezpečiť, že nebude problém túto dopracovať a skolaudovať podľa vlastností\nšpecifikovaných v inzeráte, ktorého obsah bol naviac vecou pôvodného žalovaného v 2. rade; v inzeráte\npritom bola zmienka iba o možnosti predĺženia obývacej izby, pričom on sám nikdy netvrdil, že táto\nmožnosť je súčasťou overenej projektovej dokumentácie, na základe ktorej bolo vydané stavebné\npovolenie. Žalobcovia si preto museli byť vedomí tejto skutočnosti už pri obhliadke stavby. Nikdy im\npritom neprisľúbil vykonať zásahy do stavby bez stavebného povolenia. Žalovaný ďalej zdôraznil, že\n\nzáväzok na predĺženie obývacej izby o plochu terasy nevyplýval z článku II. zmluvy o budúcej zmluve,\nv ktorom sa výslovne uvádzalo, že na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca A. B. B. zo dňa\n21.01.2018 (ďalej len „znalecký posudok č. 35/2018“) bol rodinný dom rozdelený na dve samostatné\nbytové jednotky (F. K.X D. F. K. X), pričom predmetom prevodu mala byť len parcela č. XXX/XXX, orná\npôda, o výmere 179 m2 a byt č.X, o podlahovej ploche 99,98 m2 a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky\npodiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemkoch. Pokiaľ išlo o náčrt\nzväčšenia obývacej izby, ktorý mal byť relevantnou súčasťou zmluvy o budúcej zmluve ako jej príloha,\ntento mal podľa neho nezáväzný charakter; bolo z neho zrejmé, že terasa nebola súčasťou domu.\nPodľa žalovaného nebol problém s vybudovaním krbu, keďže taká možnosť vyplývala i z technickej\nsprávy vypracovanej projektantom; napokon, v rámci dokončenia stavby do štádia holodomu zriadil krb\ns výstupom do komína. Pokiaľ žalobcovia namietali, že neboli informovaní o zriadení vecného bremena\nzapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., poukázal na znenie článku II. zmluvy o budúcej zmluve,\nv rámci ktorého sa spomínal i geometrický plán č. XX/XXXX, na základe ktorého bolo vecné bremeno\nzapísané do katastra nehnuteľností; túto okolnosť preto nemožno považovať za zmenu pomerov, o ktorej\nby žalobcovia nemohli vedieť.\n5. Pôvodný žalovaný v 2. rade hodnotil žalobu žalobcov ako nedôvodnú, namietajúc pritom absenciu\nsvojej pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko podľa zmluvy o budúcej zmluve bol iba platobným miestom\na vo vzťahu k žalobcom sa nezaviazal k žiadnemu plneniu; v nadväznosti na uvedené namietal i\nexistenciu akéhokoľvek solidárneho záväzku so žalovaným. Potvrdil, že obdržal oznámenie o zániku\nzáväzku v zmysle § 50a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) zo\ndňa 10.04.2018, v ktorom žalobcovia bližšie nešpecifikovali okolnosti, z ktorých pri uzatváraní budúcej\nzmluvy vychádzali a tieto sa mali natoľko zmeniť, že nebolo spravodlivé od nich požadovať uzatvorenie\nkúpnej zmluvy. V samotnej žalobe podstatnú zmenu podmienok žalobcovia definovali tak, že mali vážny\nzáujem kúpiť dom, ktorý by spĺňal požiadavky uvedené v inzeráte, najmä zväčšenie plochy obývacej izby\no 18 m2 a možnosť zavedenia krbu do funkčného komína a keďže nehnuteľnosť nespĺňala inzerované\nvlastnosti a ani kritériá stanovené stavebným zákonom požadovali zrušenie zmluvy. V zmluve o\nbudúcej zmluve bol predmet záväzku jasne zadefinovaný, a to v ustanovení článku II. Podľa neho sa\nbudúci kupujúci a budúci predávajúci zaviazali, že uzavrú medzi sebou zmluvu o prevode vlastníctva\nnehnuteľnosti opísanej v predmetnom článku, a tak dôjde k prevodu vlastníckych práv na budúcich\nkupujúcich. Predmetný článok zmluvy sa zmieňoval i o geometrickom pláne č. 16/2017, vypracovanom\nA. B. L., ktorým boli z pôvodných pozemkov vytvorené nové pozemky, ako i znalecký posudok č. 35/2018,\nna podklade ktorého bol rodinný dom rozdelený na dve samostatné bytové jednotky, a to byt K.X D. F.\nK.X; predmetom prevodu mali byť parcela č. XXX/XXX, orná pôda, o výmere 179 m2 a byt K.X, o výmere\npodlahovej plochy 99,98 m2 a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a\nspoločných zariadeniach domu a pozemkoch. Vzhľadom na jasne špecifikovaný predmet záväzku zo\nzmluvy o budúcej zmluve považoval pôvodný žalovaný v 2. rade za irelevantný odkaz žalobcov na\ninzerát, keďže okolnosti, z ktorých strany vychádzali pri jej uzatvorení sa nezmenili, a to ani v čase\ndatovania odstúpenia od zmluvy, t.j. ku dňu 10.04.2018, ktorý bol zároveň posledným dňom lehoty na\nuzatvorenie realizačnej zmluvy. Za podstatnú zmenu pomerov nemožno podľa pôvodného žalovaného\nv 2. rade považovať zriadenie vecného bremena, keďže toto bolo obsiahnuté v geometrickom pláne č.\n3039/2017 (č. 16/2017), na ktorý odkazuje zmluva o budúcej zmluve a s ním boli žalobcovia oboznámení.\nPokiaľ išlo o samotný proces uzatvárania zmluvy o budúcej zmluve pôvodný žalovaný v 2. rade poukázal\nna emailovú komunikáciu, v rámci ktorej jeho zamestnanci intenzívne komunikovali so žalobkyňou v\n2. rade, dňa 01.03.2018 jej zaslali návrh zmluvy o budúcej zmluve, čo žalobkyňa v 2. rade potvrdila\nemailom zo dňa 02.03.2018. Podľa emailovej správy zo dňa 07.04.2017 (správne má byť 07.04.2018 –\npozn. odvolacieho súdu) informoval žalobkyňu v 2. rade o zápise do katastra nehnuteľností na základe\nznaleckého posudku a geometrického plánu a upozornil ju i na blížiaci sa koniec lehoty na uzatvorenie\nkúpnej zmluvy. Pôvodný žalovaný v 2. rade poprel akékoľvek nátlakové konanie na žalobcov, ktorí sa\ndobrovoľne rozhodli, že zmluvu o budúcej zmluve uzatvoria; jej predmetom bola pritom kúpa hrubej\nstavby (rozostavanej stavby), za cenu 184.900 eur, čo jednoznačne zodpovedalo záväzku žalovaného\npodľa článku III., bod 2 zmluvy.\n6. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a ustálil, že nebolo sporné, že žalobcovia prejavili\nzáujem o nehnuteľnosť inzerovanú pôvodným žalovaným v 2. rade na stránke J. v znení: „Ponúkame na\npredaj rodinný dom v Jarovciach. Jedná sa o samostatnú bytovú jednotku so samostatným pozemkom\nv dvojdome. Dom je dvojpodlažný, postavený z YTONGU. Obývacia izba sa môže ešte predĺžiť o terasu\n18 m2. Terasa je vybetónovaná a situovaná na západ. Medzi terasami dvoch bytových jednotiek je\n\nvybudovaný múr. Úžitková plocha v dome je 111,50 m2 a plocha pozemku je 255 m2. V obývacej izbe\nje možné zaviesť krb“. Vlastníkom ponúkanej nehnuteľnosti bol žalovaný.\n7. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že medzi žalobkyňou v 2. rade a zamestnankyňou pôvodného\nžalovaného v 2. rade, p. G. M., prebiehala počnúc od 07.02.2018 emailová komunikácia, predmetom\nktorej bolo okrem zaslania nesprávneho a správneho pôdorysu ponúkanej nehnuteľnosti i kalkulácia\nprác a materiálu za balkón, terasu a ďalšie stavebné práce. Konkrétne, p. G. M. zaslala emailom zo\ndňa 01.03.2018 žalobcovi v 1. rade návrh zmluvy o budúcej zmluve; v emailovej správe, ktorú predložil\npôvodný žalovaný v 2. rade, pritom po texte: „Zarátali sme teda do sumy všetko čo sme sa dohodli“,\nspočítala tri položky v sume 184.900 + 6.200 + 24.050 eur; vo verzii emailovej správy z uvedeného\ndátumu doloženej žalobcami sa hneď v úvode po texte „Zarátali sme teda do sumy všetko čo sme\nsa dohodli“ nachádzal i text „(zakl. cena, prístavba 18m2, ostatné stav. práce). Podľa emailu zo dňa\n28.02.2018 suma 6.200 eur zodpovedala „odhadovanej“ cene za terasu, pričom z jednotlivých položiek\n(napr. podlahové kúrenie) je zrejmé, že strany vyčíslili i materiál a prácu za zväčšenie plochy obývacej\nmiestnosti o 18 m2, čo zodpovedalo i obsahu emailovej správy zo dňa 01.03.2018 doloženej v konaní\nžalobcami a napokon i zneniu ustanovenia článku V. bod 3 písm. b) zmluvy o budúcej zmluve. Z obsahu\ntýchto emailových správ mal konajúci súd za preukázané, že obsahom komunikácie medzi realitnou\nmaklérkou a žalobkyňou v 1.rade bol pred uzavretím zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy okrem iného\nnielen výpočet ceny za zväčšenie plochy obývacej miestnosti o terasu, ale i skutočnosť, že táto položka\nbude súčasťou pripravovaného návrhu zmluvy o budúcej zmluve, ktorého doručenie žalobcovia potvrdili\nemailom zo dňa 02.03.2018.\n8. V zmluve o budúcej zmluve, ktorú uzatvorili žalobcovia ako budúci kupujúci a žalovaný ako budúci\npredávajúci, sa zmluvné strany dohodli uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti\nopísanej v článku II. v lehote najneskôr do 10.04.2018 a akceptovať dojednanú kúpnu cenu; v zmluve\n(článok I.) mali byť upravené i práva a povinnosti týkajúce sa pôvodného žalovaného v 2. rade (Reality\nBratislava, s.r.o.). Predmetom prevodu podľa článku II. zmluvy o budúcej zmluve bol pozemok parcela\nč. XXX/XXX, orná pôda, o výmere 179 m2 a byt č.1, o výmere podlahovej plochy 99,98 m2 a k\nnemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9998/19767 na spoločných častiach a spoločných\nzariadeniach domu a pozemkoch zastavaných rodinným domom parcela č. XXX/XXX, zastavané plochy\na nádvoria, o výmere 64 m2 a parcela č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 64 m2\na priľahlých pozemkoch parcela č. XXX/XXX, ostatné plochy, o výmere 11 m2 a parcela č. XXX/XXX,\nostatné plochy, o výmere 11 m2. Podľa predmetného článku boli pôvodné pozemky prerozdelené a\ngeometrickým plánom č. 16/2017, vypracovaným A. B. L. dňa 12.12.2017, overeným Obvodným úradom\nBratislava, katastrálny odbor, dňa 03.01.2018 pod č. 3039/2017, z nich vznikli nové pozemky, pričom na\nzáklade znaleckého posudku č. 35/2018 bol rodinný dom rozdelený na dve samostatné bytové jednotky\n- F. K.X D. F. K.X; z obsahu zmluvy nevyplývalo, a nepotvrdili to ani sporové strany, že by geometrický\nplán č. 3039/2017 alebo znalecký posudok č. 35/2018 tvorili prílohu zmluvy o budúcej zmluve. Z jej\nustanovení nevyplývali ani informácie ohľadne zriadenia vecného bremena na parcele č. XXX/XXX,\npodľa geometrického plánu č. 3039/2017. Zmluvné strany sa dojednali na kúpnej cene nehnuteľnosti\nv sume 184.900 eur, ako i na zaplatení zálohy na budúcu kúpnu cenu v sume 4.900 eur, ktorá bola\nsúčasťou kúpnej ceny; zálohu sa zaviazali budúci kupujúci zaplatiť v deň podpisu zmluvy o budúcej\nzmluve bezhotovostným prevodom na účet pôvodného žalovaného v 2. rade. Nebolo sporné, že túto\nuhradili dňa 02.03.2018. Zložená záloha mala súčasne slúžiť ako zábezpeka na naplnenie účelu zmluvy\no budúcej zmluve a v prípade akéhokoľvek porušenia dojednaných podmienok sa s ňou malo naložiť\npodľa článku IV. zmluvy.\n9. Zmluvné strany sa dohodli, že záväzok uzavrieť budúcu zmluvu o prevode nehnuteľnosti zanikne, ak\nokolnosti, z ktorých vychádzali pri vzniku právneho úkonu, sa zmenili bez ich zapríčinenia tak, že od nich\nnemožno rozumne požadovať, aby budúci zmluvný záväzok uzavreli tak ako bolo dojednané. Pôvodný\nžalovaný v 2. rade sa pritom zaviazal pripraviť a zaobstarať všetky potrebné podklady a písomnosti\npotrebné k podpisu zmluvy o prevode nehnuteľnosti, vrátane zabezpečenia podania návrhov na vklad\nna katastrálnom odbore. Žalovaný sa v článku V., bod 3 zmluvy o budúcej zmluve zaviazal stavebne\ndokončiť časti nehnuteľnosti, a to a) dokončenie nehnuteľnosti do štádia holodomu (lepenka, polystyrén,\npoter, omietky, sadrokartón, rozvody vody a kanalizácie, rozvody kúrenia elektrický kotol, rozvody\nelektriny, elektrická rozvodná skriňa, izolácia strechy, maľovka, komín), zateplenie celej nehnuteľnosti,\nnásledne zabezpečiť i kolaudáciu nehnuteľnosti, b) zväčšenie obytnej plochy nehnuteľnosti o plochu\nterasy (strecha, zateplenie, sadrokartón, podlahové kúrenie, elektrina, dvere), vybudovanie terasy podľa\n\npriloženého pôdorysu, v oboch prípadoch s tým, že práce a materiál budú v cene dohodnutej v dodatku\nzmluvy. Žalovaný sa ako budúci predávajúci zaviazal dodať žalobcom ako budúcim kupujúcim kópiu\ngeometrického plánu a projektovej dokumentácie.\n10. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., bola k dátumu 14.03.2018 vyznačená plomba\nna pozemku parcela č. XXX/XXX a parcela č. XXX/XXX, pričom k dátumu 02.11.2018 na ňom bolo\nvyznačené zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve uložiť inžinierske siete na pozemku parcela\nč. XXX/XXX v zmysle geometrického plánu č. 3036/2017 a v práve prístupu na uvedený pozemok za\núčelom prevádzky, údržby, rekonštrukcie a opráv inžinierskych sietí v nevyhnutnom rozsahu v prospech\nvlastníka bytu č. 2 a vlastníka pozemku parcela č. XXX/XXX. Nebolo sporné, že o zriadení predmetného\nvecného bremena boli žalobcovia informovaní zo strany pôvodného žalovaného v 2. rade emailovou\nsprávou zo dňa 07.04.2018.\n11. Žalobca v 1. rade v rámci výsluchu potvrdil, že pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve sa ako\nzáujemcovia zúčastnili obhliadky nehnuteľnosti, na ktorej bol prítomný i zástupca pôvodného žalovaného\nv 2. rade, p. N., ktorý im vysvetlil situáciu a informoval ich, že nie je problém zväčšiť obývací priestor o\nplochu terasy. V tomto štádiu im nikto nepredložil geometrický plán pozemku, nik ich neupovedomil o\ntom, že je na ňom zriadené vecné bremeno na inžinierske siete, a teda nemali vedomosť, že z dôvodu\nprechodu týchto sietí nebude možné zväčšiť obývaciu miestnosť o plochu terasy.\n12. Žalobcovia zaslali žalovaným oznámenie o zániku záväzku v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka\na odstúpenie od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 10.04.2018. V oznámení považovali záväzky\nvyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve za zaniknuté, nakoľko okolnosti, z ktorých pri uzatváraní\nzmluvy so žalovanými vychádzali, sa natoľko zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa kúpna\nzmluva uzavrela. Z uvedeného dôvodu odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve a žalovaného a pôvodného\nžalovaného v 2. rade vyzvali, aby im solidárne v lehote do 5 dní v súlade s článkom IV. bod 3 zmluvy\nvrátili zálohu v sume 4.900 eur. Za rozhodujúce okolnosti pritom považovali: 1/ budúci predávajúci\nnepredložil list vlastníctva č. XXXX, bez vyznačenia plomby, pričom vyznačená plomba v prípade\nuzavretia kúpnej zmluvy bráni vykonať vklad vlastníckeho práva v ich prospech ako kupujúcich, 2/\nrozostavaná stavba, ktorej súčasťou mal byť predmet prevodu – byt, ku dňu 10.04.2018 nespĺňala kritériá\nstanovené stavebným zákonom, keď stavba nebola napojená na energie, vodovod a kanalizáciu, nebol\nv nej postavený komín, 3/ podľa vyjadrenia žalovaného nebolo možné splniť požiadavku deklarovanú\nv článku V. bod 3 písm. b) zmluvy o budúcej zmluve, a to „zväčšenie obytnej plochy nehnuteľnosti\no plochu terasy (strecha, zateplenie, sadrokartón, podlahové kúrenie, elektrina, dvere) vybudovanie\nterasy podľa priloženého pôdorysu, 4/ budúci predávajúci im nedodal kópiu geometrického plánu a\nprojektovej dokumentácie tak, ako sa zaviazal v článku V. zmluvy o budúcej zmluve, pričom 5/ im\nnepredložil ani dodatok k zmluve o budúcej zmluve podľa článku V. bod 3 písm. a) a písm. b) tejto\nzmluvy. Nebolo sporné, že žalovaní obdržali oznámenie zo dňa 10.04.2018, ani to, že k uzavretiu\nzmluvy o prevode nehnuteľností ku dňu 10.04.2018, ani následne nedošlo, pričom žalovaní netvrdili a\nnepreukazovali uskutočnenie prejavu smerujúceho k započítaniu uhradenej zálohy a zmluvnej pokuty v\nsúlade s ustanovením § 580 Občianskeho zákonníka.\n13. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia sa voči žalovaným domáhali vydania bezdôvodného\nobohatenia z titulu získania neoprávneného majetkového prospechu tým, že od nich prevzali zálohu v\nsume 4.900 eur, ktorú po zániku záväzku žalobcov uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľností odmietali\nvydať. V súvislosti s takto špecifikovaným nárokom skúmal súd prvej inštancie prvotne vecnú legitimáciu\nna oboch sporových stranách, t.j. na strane žalobcov aj žalovaných. Dospel pritom k záveru, že pôvodný\nžalovaný v 2. rade nie je subjekt, od ktorého možno spravodlivo požadovať vydanie bezdôvodného\nobohatenia, či už solidárne so žalovaným alebo v jednej polovici zo zaplatenej zálohy. Pôvodný žalovaný\nv 2. rade totiž v zmysle článku III. bod 5 zmluvy o budúcej zmluve plnil len funkciu platobného miesta,\nkeďže žalobcovia uhradili sumu 4.900 eur ako zálohu na budúcu kúpnu cenu v prospech žalovaného;\nto ako žalovaný napokon naložil s uhradenou zálohou, t.j. či si ju ponechal v celej výške alebo iba\nv polovici, bolo predmetom dohody medzi žalovanými, ktorú žalobcovia nemali možnosť ovplyvniť.\nÚhradou peňažnej zálohy na dohodnuté platobné miesto, ktorým bol účet pôvodného žalovaného v\n2.rade, s úmyslom zložiť ju na budúci odplatný prevod práv, žalobcovia plnili budúcemu predávajúcemu,\na nie pôvodnému žalovanému v 2. rade; budúci predávajúci bol potom ako nedošlo k uzatvoreniu budúcej\nkúpnej zmluvy povinný zloženú zálohu žalobcom vrátiť v celom rozsahu. Na uvedenom základe súd\n\nprvej inštancie žalobu voči pôvodnému žalovanému v 2. rade pre absenciu pasívnej vecnej legitimácie\nzamietol.\n14. Následne sa konajúci súd zaoberal dôvodnosťou nároku žalobcov v zmysle ustanovenia § 50a ods.\n3 Občianskeho zákonníka a článku V. bod 1 zmluvy o budúcej zmluve, z ktorého vyplývalo, že si zmluvné\nstrany dojednali podmienky pre zánik záväzku uzavrieť budúcu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, a to pre\nprípad zmeny okolností, z ktorých vychádzali pri vzniku tohto právneho úkonu, bez ich zapríčinenia tak,\nže od nich nemožno rozumne požadovať, aby budúci zmluvný záväzok uzavreli. Žalobcovia oznámením\nzo dňa 10.04.2018 dali žalovaným na vedomie zánik ich záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve spočívajúci\nv povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode nehnuteľnosti, čo žalovaní namietali tvrdiac, že okolnosti,\nnajmä predmet záväzku zmluvy, zostali od uzavretia budúcej zmluvy nezmenené a nezmenili sa ani do\ndňa 10.04.2018, kedy malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa preto za účelom\nposúdenia argumentácie sporových strán zaoberal porovnaním okolností existujúcich v čase uzavretia\nzmluvy o budúcej zmluve a tých, ktoré nastali po jej uzavretí do dátumu 10.04.2018; posudzoval pritom\nokolnosti, skutočnosti a informácie, ktoré mali žalobcovia k dispozícii od zverejnenia inzerátu do dňa\n02.03.2018, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, jej obsah, ako i skutkové okolnosti,\npre ktoré sa rozhodli nepristúpiť k uzavretiu kúpnej zmluvy vo väzbe na ustanovenie § 50a ods. 3\nObčianskeho zákonníka.\n15. Konajúci súd ustálil, že žalobcov pri výbere nehnuteľnosti zaujala ponuka pôvodného žalovaného\nv 2. rade, okrem iného, možnosť zväčšenia obývacej miestnosti o plochu terasy o rozlohe 18 m2, čo\npotvrdzovala komunikácia medzi realitnou maklérkou pôvodného žalovaného v 2.rade a žalobkyňou v\n2. rade, ktorej súčasťou bola i cenová kalkulácia prác a materiálu v sume 6.200 eur (v emailovej správe\nzhodné položky ako v článku V. bod 3 písm. b) zmluvy o budúcej zmluve). Uvedené preukazovalo i\ndo pôvodného návrhu zmluvy o budúcej zmluve doplnené ustanovenie článku V., bod. 3 písm. b); v\nňom sa žalovaný zaviazal zväčšiť obytnú plochu nehnuteľnosti o plochu terasy (strecha, zateplenie,\nsadrokartón, podlahové kúrenie, elektrina, dvere) a vybudovať terasu podľa priloženého pôdorysu. Z\ntýchto skutočností bolo podľa mienky konajúceho súdu zrejmé, že žalobcovia pri uzavretí zmluvy o\nbudúcej zmluve vychádzali z toho, že obytná plocha nehnuteľnosti bude zväčšená o plochu terasy.\n16. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovia ako budúci kupujúci v čase uzavretia zmluvy o\nbudúcej zmluve nedisponovali znaleckým posudkom, či geometrickým plánom, na ktorý odkazoval\nčlánok II. tejto zmluvy, tieto neboli ani jej prílohou; napokon tento dokument sa spolu s projektovou\ndokumentáciou zaviazal dodať žalobcom žalovaný priamo podľa článku V. bod 3 zmluvy o budúcej\nzmluve. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia boli akokoľvek oboznámení s obsahom\nuvedených dvoch dokumentov, pričom ani z obsahu zmluvy o budúcej zmluve nevyplývalo, že by medzi\nokolnosti, z ktorých pri uzatváraní zmluvy vychádzali, patrila informácia týkajúca sa zriadenia vecného\nbremena na parcele č. XXX/XXX, hoci o tejto skutočnosti musel mať podľa mienky konajúceho súdu\nžalovaný vedomosť; v článku V. bod. 3 písm. b) sa tak zaviazal k plneniu, ktoré legálne nebolo možné\nuskutočniť.\n17. Na uvedenom základe konajúci súd konštatoval, že žalobcovia sa po uzavretí zmluvy o budúcej\nzmluve dozvedeli o nemožnosti zväčšiť obytnú plochu o terasu a súčasne získali vedomosť o zriadení\nvecného bremena na pozemku parcela č. XXX/XXX, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX; pritom už\nlen samotné zriadenie tohto vecného bremena na pozemku, ktorý bol predmetom prevodu, po uzavretí\nzmluvy o budúcej zmluve bolo možné vyhodnotiť ako samostatnú okolnosť majúcu za následok stratu\npovinnosti žalobcov pristúpiť k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy. Zároveň, nielen z obsahu zmluvy\no budúcej zmluve, ale i z celého priebehu rokovaní vyplýval nespochybniteľný záujem žalobcov o\nzväčšenie obytnej plochy obývacej miestnosti o terasu, o prekážke ktorej realizácie sa nepochybne\ndozvedeli až po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, čím došlo k zmene i ďalšej rozhodujúcej okolnosti/\nskutočnosti, pre ktorú nebolo možné od nich spravodlivo požadovať uzavretie budúcej kúpnej zmluvy.\nNa uvedenom základe dospel súd prvej inštancie k záveru, že po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve\ndošlo bez zavinenia žalobcov do takej miery k zmene okolností, z ktorých pri vzniku záväzku vychádzali,\nza ktorých nebolo možné od nich spravodlivo požadovať splnenie tohto záväzku a uzavrieť zmluvu\no prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobcom v súlade s ustanovením § 50a ods. 3\nObčianskeho zákonníka, vo väzbe i na článok V. bod 1 budúcej zmluvy zanikol záväzok uzavrieť\nbudúcu kúpnu zmluvu. Žalobcovia pritom riadne špecifikovali dôvody zániku záväzku v oznámení zo\ndňa 10.04.2018, ktorého súčasťou bolo i odstúpenie od zmluvy; tento právny úkon však so zreteľom\n\nna zánik záväzku, nevyvolal žiadne právne účinky. Za tejto situácie neboli žalovaní oprávnení ponechať\nsi zloženú zálohu v sume 4.900 eur z titulu zmluvnej pokuty podľa článku IV. bod 1 písm. a) zmluvy\no budúcej zmluve; na vznik nároku z tohto titulu, prípadne i na platný započítací úkon v zmysle § 580\nObčianskeho zákonníka neboli splnené podmienky.\n18. Súd prvej inštancie dodal, že prihliadal i na skutočnosť, že do termínu uzavretia zmluvy o prevode\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a datovania oznámenia žalobcov dňa 10.04.2018 títo neobdržali\ngeometrický plán, ani projektovú dokumentáciu, na ktorých odovzdanie sa zaviazal žalovaný v zmluve\no budúcej zmluve a neuzavrel s nimi ani dodatok k nej.\n19. Konajúci súd vyhodnotil ako nedôvodnú argumentáciu žalovaných, podľa ktorej tým, že nedošlo\nk zmene predmetu zmluvy, nemohol byť naplnený ani predpoklad zániku záväzku podľa § 50a ods.\n3 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že uvedené ustanovenie upravuje zmenu okolností, z ktorých\núčastníci pri vzniku záväzku vychádzali, pričom touto v danom prípade nie je zmena predmetu plnenia,\nale zmena okolností, ku ktorej preukázateľne došlo v miere, aby bola splnená podmienka upravená v\nustanovení § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka pre zánik záväzku žalobcov.\n20. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcom zanikol záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve,\na preto sa stal nárok na vrátenie zálohy poskytnutej žalovanému v súvislosti so zamýšľaným prevodom\npráv, ktorý sa neskôr nerealizoval, nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods.\n2 Občianskeho zákonníka ako plnenia, ktorého právny dôvod dodatočne odpadol. Zaplatením peňažnej\nzálohy v sume 4.900 eur na dohodnuté platobné miesto (účet pôvodného žalovaného v 2. rade) s\númyslom zložiť zálohu na budúci odplatný prevod práv, plnili žalobcovia žalovanému ako budúcemu\npredávajúcemu, a nie pôvodnému žalovanému v 2. rade; žalovaný bol potom povinný zloženú zálohu\nžalobcom vrátiť. Súd prvej inštancie preto, za súčasnej aplikácie § 50a ods. 1, ods. 3, § 451 ods. 1, ods.\n2, § 489, § 498, § 567 ods. 1, § 580, § 610 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zaviazal žalovaného\nvydať žalobcom bezdôvodné obohatenie v sume 4.900 eur.\n21. Konajúci súd zamietol návrh pôvodného žalovaného v 2. rade na výsluch svedkov B. N. a G. M. z\ndôvodu hospodárnosti konania, prihliadajúc nielen na odstup času, ale najmä na skutočnosť, že výsluch\ntýchto svedkov by podľa neho vzhľadom na vykonané dokazovanie a jeho vyhodnotenie neovplyvnil\nzistenie skutkového stavu.\n22. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že úspešným žalobcom priznal\nproti žalovanému (vo výroku označenému ako žalovaný v 1. rade) nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 100 %, kým pôvodnému žalovanému v 2. rade, z dôvodu jeho procesného úspechu, priznal\nproti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n23. Proti zaväzujúcemu výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie a súvisiacemu výroku III. o náhrade trov\nkonania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný (pôvodný žalovaný v 1. rade) z dôvodu\npodľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p. Žalovaný konajúcemu súdu vytýkal nesprávnosť záverov\nvyslovených v bode 44. odôvodnenia rozhodnutia, pre ktoré zamietol návrh pôvodného žalovaného v 2.\nrade na výsluch svedkov B. N. a G. M.. Bol toho názoru, že nevykonanie dokazovania len s prihliadnutím\nna odstup času a zásadu hospodárnosti konania treba považovať za flagrantné porušenie princípov,\nna ktorých stojí súdny proces. V situácii, keď súd prvej inštancie uskutočnil výsluch len žalobcu v 1.\nrade, nemožno výsluch navrhovaných svedkov považovať za porušenie zásady hospodárnosti konania,\nnajmä pokiaľ sa na tvrdenia svedka B. N. odvolával i samotný žalobca v 1. rade. Pokiaľ žalobca v 1. rade\noznačil osobu B. N. za rozhodujúcu pri vysvetľovaní situácie ohľadom stavby rodinného domu, konajúci\nsúd nemohol odmietnuť návrh na jeho vypočutie, keďže tým práve poprel zásadu hospodárnosti, ako aj\npriamosti a bezprostrednosti konania. Rovnakú argumentáciu pritom možno podľa žalovaného aplikovať\ni na výsluch svedkyne G. M., ktorá viedla celú komunikáciu so žalobcami a zúčastnila sa i podpisu zmluvy\no budúcej zmluve, pri príležitosti ktorej si žalobcovia urobili kópiu jej príloh.\n24. Pokiaľ konajúci súd odmietol vykonať dokazovanie pre odstup času, žalovaný poznamenal, že návrh\nna výsluch svedkov bol súčasťou podania právneho zástupcu žalovaných zo dňa 31.01.2019, pričom\ntento na ňom zotrval i na pojednávaní dňa 19.11.2019, ktoré súd prvej inštancie odročil s tým, že\nmá oznámiť, či na predmetnom návrhu trvá. Právny zástupca žalovaných podaním zo dňa 29.11.2019\n\nkonajúcemu súdu oznámil, že na vypočutí navrhovaných svedkov zotrváva, pričom predložil aj emailovú\nsprávu svedkyne G. M. preukazujúcu zaslanie podstatnej časti projektovej dokumentácie žalobcom.\nSkutočnosť, že ďalšie súdne pojednávanie sa uskutočnilo až dňa 02.03.2023, teda po dva a štvrť roku,\nnemôže byť podľa neho zohľadnená pri odmietnutí návrhu na vykonanie dokazovania, nakoľko išlo o\nobjektívne prieťahy na strane konajúceho súdu.\n25. Žalovaný v ďalšom konajúcemu súdu vytkol nesprávne vyhodnotenie nespornosti skutkových tvrdení\nprocesných strán, keď už na prvom súdnom pojednávaní žalovaní namietali tvrdenie, že žalobcovia\nnemali k dispozícii dokumenty, na ktorých dodanie sa následne zaviazal v článku V. zmluvy o budúcej\nzmluve. Práve výsluchom navrhovanej svedkyne G. M. mienil preukázať, že v deň podpisu zmluvy\no budúcej zmluve bol žalobcom predložený geometrický plán č. 16/2017, pričom podstatnú časť\nprojektovej dokumentácie im táto zaslala dňa 20.02.2018, čo napokon potvrdila žalobkyňa v 2. rade\nemailovou správou zo dňa 21.02.2018. Žalovanému nebolo zrejmé, na akom základe súd prvej inštancie\nv súvislosti s oboma dokumentami, t.j. geometrickým plánom a projektovou dokumentáciou konštatoval,\nže netvorili prílohu zmluvy o budúcej zmluve, naviac, považujúc ich nedodanie za jednu zo skutočností,\npre ktorú nemožno spravodlivo od žalobcov požadovať uzavretie budúcej kúpnej zmluvy. Napokon ani\nžalobcovia neuvádzali nepredloženie označených dokumentov ako dôvod zániku ich záväzku uzavrieť\nrealizačnú zmluvu, keď túto výhradu uplatnili až na pojednávaní dňa 19.11.2019, na čo reagoval jeho\nprávny zástupca žiadosťou o výsluch svedkov. Súd prvej inštancie preto nemohol spájať nepredloženie\ndokumentov so skutočnosťou rozhodujúcou pre zániku záväzku v zmysle § 50a ods. 3 Občianskeho\nzákonníka.\n26. Žalovaný s poukazom na body 35., 36. a 67. odôvodnenia vo väzbe na článok II. ods. 1 zmluvy o\nbudúcej zmluve ďalej uviedol, že zmluva deklarovala, že pre účely rozdelenia pozemkov sa vyžadoval\ngeometrický plán č. 3039/2017, kým na rozdelenie stavby na bytové jednotky bol potrebný znalecký\nposudok č. 35/2018; oba tieto dokumenty boli jasne v zmluve špecifikované a definovali predmet prevodu\nvlastníckeho práva. Ten bol napokon špecifikovaný v článku II. bod 2 zmluvy o budúcej zmluve ako\nparcela č. XXX/XXX, orná pôda, o výmere 179 m2 a byt č. 1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX,\nk.ú. C., je zrejmé, že na ňom bola ku dňu 14.03.2018 vyznačená plomba, pričom následne došlo i k\nzápisu vecného bremena spočívajúceho v práve uložiť inžinierske siete v rozsahu elektrická, plynová,\nvodovodná a kanalizačná prípojka na pozemku parcela č.XXX/XXX v zmysle geometrického plánu\nč. 3039/2017; tieto skutočnosti boli zreteľne definované v zmluve o budúcej zmluve, a preto nejde o\nokolnosti, ktoré by nastali po jej uzavretí. Pritom na titulnej strane geometrického plánu č. 3039/2017\nbolo špecifikované jeho zadanie, a to „zameranie novostavby rod. domu na p. č. XXX/XXX, XXX/\nXXX O. vydanie kolaudačného rozhodnutia, na oddelenie nehnuteľností p. č. XXX/XXX, XXX/XXX, a\nna vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na pozemku p. č. XXX/XXX“. V tomto smere preto\nžalovaný označil argument žalobcov, že im nedodal geometrický plán za účelový a v rozpore i so zásadou\nkoncentrácie konania, keďže v žalobe, ani vo vyjadrení zo dňa 29.03.2019 túto argumentáciu neuplatnili.\n27. Podľa mienky žalovaného súd prvej inštancie posúdil po právnej stránke nesprávne i splnenie\npredpokladov podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorého obsah sa premietol i do znenia\nčlánku V. zmluvy o budúcej zmluve a reflektoval na zmenu pomerov existujúcich pri vzniku zmluvy, ku\nktorým došlo po jej uzatvorení. Dodal, že podľa článku V. bod 2 predmetnej zmluvy sa strany dohodli,\nže ostatné náležitosti alebo dojednania, ktoré bude potrebné a účelné upraviť, budú obsahom návrhu\nzmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorú sa zaviazala pripraviť realitná kancelária (pôvodne žalovaný v 2.\nrade). Už zo systematického výkladu zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že jej podstatné podmienky\nupravoval článok I. (Predmet záväzku), článok II. (Identifikácia nehnuteľnosti) a článok III. (Práva a\npovinnosti zmluvných strán), kým podmienka, o ktorú žalobcovia opierajú žalobný nárok a mala byť\ndôvodom rozviazania ich záväzku, sa nachádzala v článku V., bod 3 písm. b) zmluvy. Vychádzajúc z jej\nformulácie, keď predmet záväzku definoval článok I. zmluvy, nemohla byť dôvodom zániku povinnosti\nuzavrieť budúcu kúpnu zmluvu podmienka, ktorá mala byť predmetom ďalšieho dodatku, na ktorého\nuzavretie ho žalobcovia nevyzvali a pristúpili k doručeniu oznámenia o zániku záväzku; urobili tak v čase,\nkeď im navrhovaná svedkyňa G. M. poslala rozpis prác a materiálu na zhotovenie terasy s dovetkom,\naby sa jej žalobkyňa v 2. rade ozvala za účelom zazmluvnenia jej predstavy. Žalobkyňa v 2. rade v\nnadväznosti na to neuviedla žiadne argumenty týkajúce sa nemožnosti vybudovania terasy, a to ani\npotom, čo ju svedkyňa G. M. emailovou správou zo dňa 07.04.2018 upozornila na koniec lehoty na\nuzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy. Z tohto pohľadu sa potom žalovanému javil procesný útok žalobcov\n\nza účelový, keď zhotovenie terasy malo byť iba zástupným dôvodom pre zánik záväzku, ktorí žalobcovia\nuž ani nemali záujem splniť.\n28. Vzhľadom na uvedené, keď záväzok žalobcov uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu nezanikol podľa §\n50a ods.3 Občianskeho zákonníka a ich odstúpenie od zmluvy je neplatné, bol žalovaný toho názoru,\nže sa nemohol na ich úkor bezdôvodne obohatiť s poukazom i na článok IV. bod 1 písm. a) zmluvy\no budúcej zmluve; išlo o sankciu za zmarenie účelu zmluvy zo strany žalobcov majúcu za následok\nprepadnutie zálohy. Na uvedenom základe žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n29. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu považovali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za\nvecne správny. Konajúci súd postupoval dôsledne v intenciách ustanovení C.s.p., vykonal všetky\ndôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na ich základe dospel k správnym skutkovým\nzisteniam; na tieto pritom dôsledne reflektovalo odôvodnenie napadnutého rozsudku. Žalovaný preto\npodľa nich nedôvodne vytýkal existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.\nSvedkovia, ktorých vypočutie navrhoval pôvodný žalovaný v 2. rade, sa podľa vyjadrenia jeho\nštatutárneho zástupcu, účastného na súdnych pojednávaniach, mali vyjadriť k obsahu emailovej\nkomunikácie so žalobcami; na túto pritom súd prvej inštancie prihliadol a vykonal ňou dokazovanie, čo\npodľa žalobcov vyplývalo z bodu 17. odôvodnenia rozhodnutia. Naviac, navrhovaní svedkovia sa ako\npodriadení zamestnanci mali možnosť oboznamovať s priebehom dokazovania, a čo by nepochybne\nmalo vplyv na hodnovernosť ich svedeckých výpovedí.\n30. Podľa mienky žalobcov neobstojí ani ďalšia argumentácia žalovaného, ktorou spochybnil správnosť\nzistení skutkového stavu prvoinštančným súdom. Žalovaný sa v zmluve o budúcej zmluve sám zaviazal v\nbližšie neurčenom čase po jej podpise dodať kópie tak geometrického plánu, ako aj znaleckého posudku\nč. 35/2018, ktorú okolnosť uviedli v oznámení zo dňa 10.04.2018 ako jeden z dôvodov zániku ich záväzku\nuzavrieť so žalovaným budúcu kúpnu zmluvu; o tejto skutočnosti sa preto nemohol dozvedieť až na\npojednávaní dňa 19.11.2019. Žalobcovia v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve nemali informáciu\no tom, že predmet budúcej kúpy má byť zaťažený vecným bremenom, ktorá skutočnosť znemožňovala\nlegálne zväčšiť obytnú plochu bytu o plochu terasy; o tejto sa dozvedeli až dodatočne, po podpise\nzmluvy o budúcej zmluve. Súd prvej inštancie správne túto okolnosť ustálil ako rozhodujúcu, majúcu\nspolu s nemožnosťou rozšírenia obytnej plochy o plochu terasy, za následok stratu povinnosti uzavrieť\nbudúcu kúpnu zmluvu. Na uvedené pritom nemal vplyv poukaz žalovaného na predmet zmluvy o budúcej\nzmluve, ktorý ostal nezmenený. Ako uviedol i súd prvej inštancie ustanovenie § 50a ods. 3 Občianskeho\nzákonníka stanovuje pre zánik záväzku uzavrieť realizačnú zmluvu zmenu okolností, z ktorých účastníci\npri jeho vzniku vychádzali, a teda jeho podmienkou nie je zmena predmetu plnenia. K zmene okolností\nrozhodujúcich pri vzniku záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve pritom preukázateľne došlo v takej miere,\nže bola splnená podmienka pre zánik ich záväzku. Súd prvej inštancie v tomto smere správne vychádzal\nz porovnania okolností existujúcich v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a v čase po nej; následne\nprijal legálny, vecne a právne správny záver, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnili.\n31. Žalobcovia zopakovali, že v dobrej viere reagovali na inzerát pôvodného žalovaného v 2. rade, mali\nseriózny záujem o kúpu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, za predpokladu zväčšenia obývacej\nplochy a možnosti zavedenia krbu s komínom. Bez ich pričinenia však došlo k negatívnej zmene\nokolností, za ktorých bola zmluva o uzavretí budúcej zmluve podpísaná, a preto od nich za tohto stavu\nnemožno požadovať, aby budúci zmluvný záväzok uzavreli. V dôsledku zániku ich záväzku uzavrieť\nbudúcu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam im potom vzniklo právo žiadať od žalovaného\nvrátenie zaplateného preddavku na kúpnu cenu v sume 4.900 eur. Na uvedenom základe žalobcovia\nnavrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny\npotvrdil a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n32. Žalovaný v odvolacej replike nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že skutkový stav mohol objasniť\nštatutárny zástupca pôvodného žalovaného v 2. rade, ktorý sa zúčastnil len jedného súdneho\npojednávania, bez možnosti podania ústneho vyjadrenia k veci. Navrhovaní svedkovia sa mali vyjadriť\nk tvrdeniam týkajúcim sa predkontraktačných rokovaní, svedkyňa M. i k tomu, ktoré kópie dokumentov\nodovzdala žalobcom pri podpise zmluvy o budúcej zmluve. Konajúci súd jednoznačne pochybil,\npokiaľ zamietol návrh na výsluch týchto svedkov; obaja pritom pracovali na pozícii samostatných\nodborných spolupracovníkov pôvodného žalovaného v 2. rade a neboli s ním v pracovnom pomere.\n\nIch hodnovernosť nemôže byť spochybnená ešte pred samotným výsluchom, ako nesprávne namietali\nžalobcovia. I keď podľa mienky žalovaného nedodanie dokumentov nebolo ako dôvod zániku záväzku\nžalobcov špecifikované v oznámení zo dňa 10.04.2018, zotrval na tom, že taký skutkový záver\nnemohol konajúci súd ustáliť len na základe tvrdení žalobcu v 1. rade. V ostatom sa pridržal odvolacej\nargumentácie.\n33. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 30.08.2023 zotrvali na tvrdeniach obsiahnutých vo vyjadrení k\nodvolaniu žalovaného zo dňa 02.07.2023. Nad ich rámec podotkli, že obaja žalovaní boli od roku 2018,\nkedy sa konania začalo, osobne pasívni a nezúčastnili sa súdnych pojednávaní.\n34. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch (výroky\nI. a III.), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.\na contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k\nzáveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.11.2024\n(§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).\n35. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie\nv ňom v primeranom rozsahu rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol\nstanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania citujúc\npritom ním aplikované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto i náležite vysvetlil,\nobjasniac zrozumiteľne dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobu žalobcov za v celom rozsahu dôvodnú;\nním prijaté skutkové a právne závery nemožno považovať za zjavne neodôvodnené a preto i celé\nodôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa požiadavky ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p.\n36. Súd prvej inštancie sa v konaní správne zameral na skúmanie opodstatnenosti požiadavky žalobcov\nna zaplatenie sumy 4.900 eur, ktorú si v konaní uplatňovali voči (už len) žalovanému titulom vydania\nbezdôvodného obohatenia. Vychádzal pritom nielen z tých skutkových tvrdení, ktoré boli medzi stranami\nnesporné, ako i z výsledkov vykonaného dokazovania. Odvolací súd nemohol priznať úspech tej časti\nodvolacej argumentácie žalovaného, v ktorej konajúcemu súdu vytýkal nesprávne zistenie skutkového\nstavu, vrátane pochybenia spočívajúceho v nevykonaní dokazovania výsluchom navrhovaných svedkov\nB. N. a G. M..\n37. V prvom rade, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je zrejmé, že konajúci\nsúd odmietol uskutočniť výsluch navrhovaných svedkov nielen vzhľadom na odstup času a zásadu\nhospodárnosti, s ktorým postupom žalovaný nesúhlasil, ale i z dôvodu, že s ohľadom na dovtedy\nvykonané dôkazy a ich zhodnotenie bol toho názoru, že ich výpoveď by nijako neovplyvnila zistenie\nskutkového stavu. I keď možno prisvedčiť žalovanému, že len časové hľadisko nemožno hodnotiť za\nrelevantný dôvod pre nevykonanie navrhnutého dôkazu, je nepochybné, že súd prvej inštancie sa okrem\nčasového kritéria odvolával i na iné, vo veci už vykonané dokazovanie, ktoré mu umožnilo po jeho\nvyhodnotení dostatočne ustáliť skutkový stav; tento názor konajúceho súdu, s ktorým sa stotožnil i\nodvolací súd, žalovaný použitou odvolacou argumentáciou nespochybnil.\n38. Hodno uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky procesnými stranami navrhované dôkazy, ale je\noprávnený a zároveň povinný v každej fáze konania zvážiť, ktorý z dôkazov je vzhľadom na uplatnený\nnárok a tvrdenia procesných strán potrebné vykonať. V tomto smere súd posúdi dôkazné návrhy a\nrozhodne, ktorý z dôkazov realizuje; rozhodne súčasne i o tom, že nevykoná dôkazy, ktorými majú byť\npreukázané skutočnosti nevýznamné pre posúdenie uplatneného nároku alebo ktoré boli už preukázané\ninými dôkazmi, tak ako i v danom prípade; len samotná okolnosť, že súd prvej inštancie postupoval\nv zmysle uvedeného a za stavu, keď mal skutkový stav postačujúco preukázaný dovtedy vykonanými\n(prevažne) listinnými dôkazmi, nevykonal žalovanou stranou navrhované dôkazy, nemožno hodnotiť\nza pochybenie zakladajúce automaticky vadu konania (k tomu i rozhodnutie publikované v Sborníku\nstanovisek IV, str. 1084-1085, ako i nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. III. ÚS 150/93, ako aj sp. zn. II.\nÚS 56/95).\n39. V tejto súvislosti považuje pritom odvolací súd za potrebné uviesť, že neuniklo jeho pozornosti,\nže dokazovanie výsluchom svedkov B. N. a G. M. uplatnil ako prostriedok procesnej obrany pôvodný\nžalovaný v 2. rade, a teda nie žalovaný (v tom čase žalovaný v 1. rade), a to vo vyjadrení k žalobe;\nv ňom pritom nešpecifikoval, k akým ním tvrdeným okolnostiam sa mali svedkovia vyjadriť a ktoré\n\nskutkové tvrdenia mali svojou výpoveďou preukázať. Uvedené neozrejmil napokon ani právny zástupca\npôvodného žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 19.11.2019 a ani v podaní zo dňa 29.11.2019.\nTreba mať pritom na zreteli, že dôkaznému bremenu nevyhnutne predchádza bremeno tvrdenia, a\nteda platí, že nie je možné dokazovať to, čo nebolo tvrdené. Žalovaný v konaní pred súdom prvej\ninštancie nepredostrel skutkové tvrdenia, na podporu ktorých mali byť vyslúchnutí svedkovia navrhovaní\npôvodným žalovaným v 2. rade; až v odvolaní uviedol, že výsluchom svedkyne G. M. sa malo preukázať,\nže žalobcom bol najneskôr v deň podpisu zmluvy o budúcej zmluve predložený geometrický plán\nč. 3039/2017, resp. v uvedený deň si mali urobiť kópiu príloh zmluvy. Odhliadnuc od skutočnosti,\nže žalovaný v priebehu konania popieral existenciu akýchkoľvek príloh zmluvy o budúcej zmluve,\nvrátane náčrtu označeného priamo v jej ustanoveniach, skutkové tvrdenie ohľadne dispozície žalobcov s\ngeometrickým plánom nepredniesol v prvoinštančnom konaní; v ňom len uvádzal, že geometrický plán,\nrovnako ako znalecký posudok č. 35/2018, bol v zmluve o budúcej zmluve transparentne označený,\nžalobcovia si ho mohli vyžiadať, a preto i s poukazom na zásadu právo patrí bdelým pripisoval\nna ich ťarchu, pokiaľ ho nevideli. Žalovaný teda v priebehu konania účinne (§ 151 ods. 2 C.s.p.)\nnespochybnil skutkové tvrdenie žalobcov o tom, že im ani na ich žiadosť nebol poskytnutý geometrický\nplán, na ktorého predloženie sa spolu so súvisiacimi dokumentami (projektová dokumentácia) zaviazal\nv článku V. bod 3 zmluvy o budúcej zmluve. V tomto smere pritom nepostačuje len vyjadrenie púheho\nnesúhlasu so skutkovým tvrdením procesnej strany, keď je potrebné tento doplniť a predostrieť vlastné\nskutkové tvrdenia. V konaní pritom bolo tvrdené, následne i dôkazne preukázané a súd prvej inštancie\nz toho vychádzal, že žalobcovia obdržali (prostredníctvom emailu v dňoch 07.02.2018 a 20.02.2018 od\npracovníčky pôvodného žalovaného v 2. rade, G. M.) len pôdorysy prízemia a prvého poschodia bytu\nč. X (ako aj bytu K. X) spolu s legendou (popisom) miestností, z ktorých tento pozostával, čo nemožno\npovažovať za projektovú dokumentáciu definovanú stavebným zákonom, čo napokon žalovaný ani\nnetvrdil; nebolo teda preukázané, že by sa do ich dispozície dostala i iná zmluvná dokumentácia,\nresp. tá definovaná v článku V., bod 3 zmluvy o budúcej zmluve. Predmetné zistenie pritom súd\nprvej inštancie nehodnotil ako skutočnosť, pre ktorú nebolo možné od žalobcov požadovať uzavretie\nkúpnej zmluvy, ako mylne argumentoval žalovaný. Vychádzajúc z bodu 67. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku je zrejmé, že konajúci súd na pasívne správanie žalovaného, resp. nesplnenie jeho zmluvne\nzakotveného záväzku prihliadal, bez toho, aby mu prisúdil charakter okolnosti v zmysle § 50a ods.\n3 Občianskeho zákonníka, t.j. zakladajúcej dôvod zániku záväzku žalobcov uzavrieť kúpnu zmluvu.\nŽalobcovia pritom porušenie povinnosti žalovaného dodať im rozhodujúcu zmluvnú dokumentáciu, resp.\ngeometrický plán, deklarovali nielen v oznámení zo dňa 10.04.2018, ale i v priebehu konania (viď\nzápisnica o pojednávaní zo dňa 19.11.2019), a preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akých dôvodov\na v čom žalovaný vzhliadol v postupe konajúceho súdu, ktorý na tieto tvrdenia žalobcov prihliadol,\nrozpor so zásadou koncentrácie konania. Žalobcovia totiž predniesli rozhodujúce skutkové tvrdenia\nv tomto smere do času vyhlásenia uznesenia o ukončení dokazovania (tzv. zákonná koncentrácia);\npokiaľ by ich neuplatnili v rámci písomnej fázy konania, bolo na zvážení konajúceho súdu, či na\nprostriedky procesného útoku, ktoré prípadne mohli predložiť skôr, ak by konali starostlivo so zreteľom\nna rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať alebo nie. Súd prvej inštancie by pritom bol\npovinný v rozhodnutí o veci samej odôvodniť postup, v rámci ktorého by na oneskorene uplatnené\nprostriedky procesného útoku neprihliadal. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je evidentné, že súd\nprvej inštancie prihliadal na žalobcami uvedené skutkové tvrdenia ohľadne nedodania geometrického\nplánu a projektovej dokumentácie, a teda nevyhodnotil ich za uplatnené oneskorene.\n40. Odvolací súd napokon nemohol priznať úspech ani tej odvolacej argumentácii žalovaného, ktorou\nnamietal nesprávne právne posúdenie veci vo väzbe na § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka.\n41. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n42. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhodnotil, že vykonaným\ndokazovaním žalobcovia preukázali takú zmenu okolností, z ktorých vychádzali pri uzavretí zmluvy o\nbudúcej zmluve, že od nich nebolo možné rozumne požadovať uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným.\nKonajúci súd pri ustálení tohto záveru vychádzal z porovnania všetkých okolností, informácií a znalostí,\nktorými žalobcovia disponovali pred a v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve s tými, o ktorých\n\nsa dozvedeli po tomto čase. Bolo pritom preukázané, a žalovaný to nepoprel, že hlavným účelom,\npre ktorý sa žalobcovia rozhodli vstúpiť s ním do zmluvného vzťahu, bola kúpa nehnuteľnosti, resp.\nbytu, zväčšeného o rozlohu terasy o 18 m2; uvedené napokon osvetľuje nielen vzájomná emailová\nkomunikácia žalobkyne v 2. rade s pracovníčkou pôvodného žalovaného v 2. rade G. M., v jej rámci\nvýpočet plochy a prác pripadajúcich na stavebné úpravy (terasa, zateplenie, a podobne), ale i dojednanie\nv článku V., bod 3 zmluvy o budúcej zmluve; v ňom sa žalovaný zaviazal zväčšiť obytnú plochu\nnehnuteľnosti o plochu terasy (strecha, zateplenie, sadrokartón, podlahové kúrenie, elektrina, dvere)\na vybudovať terasu podľa pripojeného náčrtu. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil skutkové\ntvrdenie žalobcov o tom, že po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve ich telefonicky informoval o tom, že\nzväčšenie obývačky, na ktoré sa zmluvne zaviazal, nebude možné, keďže stavebný úrad to nepovolí,\nčo malo spolu s vecným bremenom viaznucim na pozemku, nepochybne vplyv i na možnosť výstavby a\nprístavby terasy domu. Je pritom irelevantné, či jeho záväzok zväčšiť obytnú plochu terasy bol pretavený\ndo článku II. alebo článku III. zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko tento v nej bol obsiahnutý a pokiaľ z\nneho žalobcovia vychádzali a tento sa po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve ukázal ako nerealizovateľný,\nnepochybne predstavoval zmenu tých okolností, pre ktoré žalobcovia vstupovali do zmluvného záväzku\na ktorých realizáciu si vymienili v samotnej zmluve.\n43. Pokiaľ išlo o zriadenie vecného bremena na pozemku parcela č. XXX/XXX, k.ú. C., vykonaným\ndokazovaním nebola preukázaná vedomosť žalobcov o jeho existencii, nakoľko geometrický plán č.\n3039/2017, ktorý bol podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., podkladom pre jeho zápis, im\nžalovaný nepredložil a nezmienil sa o ňom (o vecnom bremene) ani v samotnej zmluve o budúcej zmluve.\nŽalobcovia pritom v žalobe predniesli skutkovú argumentáciu, podľa ktorej existencia vecného bremena\nznižovala stavebné možnosti, a tým i využiteľnosť vecným bremenom dotknutého pozemku na akékoľvek\núčely, najmä predstavovala obmedzujúci faktor pre realizáciu prípadnej prístavby a zväčšenia plochy\nobývačky, nakoľko k inžinierskym sieťam musí byť umožnený prístup; predmetná parcela potom v reálii\nnemohla byť zastavaná. Tieto okolnosti žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní\nnespochybnil.\n44. Vychádzajúc z riadne zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie správne ustálil, že\nžalobcovia preukázali existenciu okolností vedúcich k zániku ich záväzku uzavrieť kúpnu zmluvu v\nzmysle § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že ich platba v sume 4.900 eur mala so\nzreteľom na všetky okolnosti charakter zálohy na kúpnu cenu (§ 498 Občianskeho zákonníka), keď k\nuzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, žalovaný sa na ich úkor obohatil v rozsahu zloženej zálohy; išlo pritom\no plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (k tomu aj\nrozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 774/2008).\n45. Sumarizáciou vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný v odvolaní použitou argumentáciou\nrelevantným spôsobom nespochybnil správnosť úvahy a na jej základe prijatých záverov konajúceho\nsúdu o tom, že v dôsledku zmeny okolností, pre ktoré žalobcovia vstupovali do zmluvného záväzku a\nktorých realizáciu si vymienili v zmluve o budúcej zmluve, zanikol ich záväzok uzavrieť s ním budúcu\nkúpnu zmluvu v zmysle § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka; bol preto povinný vrátiť im sumu 4.900\neur zloženú ako záloha kúpnej ceny. V dôsledku zániku záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve si pritom\nžalovaný nemohol uplatňovať nárok na zmluvnú pokutu, resp. túto hypoteticky započítať voči nároku\nžalobcov na vrátenie zálohy na budúcu kúpnu cenu. So zreteľom na túto skutočnosť, odvolací súd\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a vo výroku III. o náhrade trov\nkonania ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.\n46. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom v 1. a v 2. rade, ktorí mali v\nodvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanému, ktorý úspech nemal, spoločne a nerozdielne plný\nnárok na ich náhradu.\n47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/46/2018", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}