{"guid": "f0a9f0eb-9d4a-49b6-8a98-7191a14aca03:835da3d7-b207-42b3-885f-9db7ba123715", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1519203050.1", "spisova_znacka": "5Co/180/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/180/2022 z 26. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. septembra 2024, sp. zn. 5Co/180/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1519203050.1", "identifikacne_cislo": "1519203050", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Janka Richterová", "sudca_id": 227, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-richterova-227", "datum_vydania": "2024-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "5Cdo/82/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "b93c8352-7ba6-4334-946a-be13cc8a7998:86050717-a568-4f57-8c80-6d1589c8e928", "datum": "2026-05-28", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/835da3d7-b207-42b3-885f-9db7ba123715", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1519203050.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1519203050.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1519203050.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/180/2022\n1519203050\n26. 09. 2024\nJUDr Janka Richterová\nECLI:SK:KSBA:2024:1519203050.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu\nJUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: G.. C. D., U.. XX.XX.XXXX, R. R.,\nA. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žilinská č. 14, proti\nžalovanému: Ekonomická univerzita v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Dolnozemská cesta č. 1, IČO:\n00 399 957, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo\ndňa 11. mája 2022 č. k. 42C/37/19-217, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu zo dňa 8.7.2019, ktorou žalobca podľa\n§ 11 a nasl. OZ požadoval písomné ospravedlnenie žalovaného, jeho zverejnenie na webovej stránke\nžalovaného a doručenie Ministerstvu školstva SR pre neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv,\nspočívajúci v tvrdení žalovaného, že návrhy žalobcu na umožnenie vykonanie štátnej záverečnej skúšky\njeho manželkou sú „výslovné nabádanie na porušenie platného všeobecného záväzného predpisu, čo\npovažuje za neprijateľné“. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vykonal test proporcionality a zistil, že žalobca nie\nje verejnou osobou, namietané vyjadrenie žalovaného je súčasťou jeho odpovede zo dňa 13.3.2014\nna sťažnosť žalobcu, nedošlo k hromadnému šíreniu informácie medzi verejnosťou, ale ani v okruhu\njeho blízkych a známych, nejde o aktuálny prípad, keď k zásahu došlo takmer pred desiatimi rokmi.\nDospel tiež k záveru, že polemické výroky zásadne vylučujú zásah do práva na ochranu osobnosti;\nnázor, stanovisko, kritika je zásadne prípustná, keď sloboda prejavu je jednou z najdôležitejších zásad\ndemokratickej spoločnosti (4 Cdo 149/2009, II.ÚS 357/96). Žalobca preto nepreukázal neoprávnenosť\nzásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na jeho osobnostných právach (česť, povesť,\ndôstojnosť, súkromie). Doručenie odpovede ministerstvu školstva rovnako nepovažoval za okolnosť\nobjektívne zasahujúcu do jeho osobnostných práv, keďže žalobca sa sám a opakovane obrátil na tento\nústredný orgán štátnej správy.\n3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie. Hoci sám poukázal na skutkový stav veci, keď manželka krátko pred štátnou\nskúškou neúspešne absolvovala povinný predmet a ako krajné riešenie navrhol, aby štátnu skúšku\nabsolvovala už pred skúškou z účtovníctva, tvrdil, že súd nesprávne vykonával dokazovanie ohľadom\nštúdia jeho manželky, namiesto toho, aby venoval pozornosť otázke, či boli tvrdenia žalovaného pravdivé\na ako zasiahli do jeho práv. Súd nevykonal test proporcionality. Nesprávne súd vychádzal z toho,\nže ak nebolo poškodené dobré meno či povesť žalobcu u spoluobčanov, nedošlo k porušeniu práva\nna ochranu osobnosti, keďže postačujúce je ohrozenie osobnostného práva dotknutej osoby. Hoci\n\nhodnotiaci úsudok nemožno dokazovať (4 Cdo 149/2009), je však potrebné, aby sa zakladal na pravdivej\ninformácii, hodnotiaci úsudok musí byť záverom, ktorý možno na základe skutočností logicky dovodiť.\nSúd neskúmal, či informácia, ktorú o žalobcovi uviedol žalovaný, je pravdivá a neskúmal to, či bola vecná\na primeraná.\n4. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď žaloba nebola podaná\ndôvodne a žalobca neprípustne namieta odôvodnenie rozsudku.\n5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380\nods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že je neopodstatnené.\n6. Z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca v súvislosti s opakovaným\nštúdiom svojej manželky, ktorá krátko pred štátnou skúškou 27. augusta 2012 neúspešne absolvovala\npovinný predmet Účtovníctvo B (26.6.2012), požadoval v sťažnosti zo dňa 20. 8. 2012, aby žalovaný\nurobil kroky k tomu, aby jeho manželka mohla štátnu skúšku zložiť. Jedným z návrhov žalobcu bolo i\nvykonanie skúšky z účtovníctva deň po štátnej záverečnej skúške. Manželke žalobcu bol poskytnutý\nopravný termín dňa 24.8.2012, skúšku úspešne nevykonala. Opakovanú sťažnosť žalobca podal\nprostredníctvom úradu vlády predsedovi akademického senátu dňa 14.8.2013. Žalovaný v reakcii na\ntoto ďalšie podanie žalobcu v odpovedi zo dňa 13.3.2014 uviedol, že nebol oprávnený uskutočniť kroky,\nnavrhnuté v sťažnosti z 20.8.2012, nakoľko by prišlo k porušeniu zákona 131/2001 Z. z. o vysokých\nškolách. Konanie žalobcu hodnotil ako „výslovné nabádanie na porušenie tohto všeobecne záväzného\nprávneho predpisu.\n7. V zmysle ustanovenia § 11 OZ zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv je\nobjektívna, nevyžaduje sa teda zavinené konanie a ako správne uvádzal i odvolateľ, postačuje, aby\nzásah bol objektívne spôsobilý ohroziť práva chránené uvedeným ustanovením.\n8. V spore o ochranu osobnosti dochádza ku kolízii medzinárodnými zmluvami, ústavou i zákonmi\nchránených práv a slobôd, keď realizáciou jedného (napr. sloboda prejavu) dochádza k zásahu do\nchráneného práva alebo slobody druhého (napr. česť, dobré meno, súkromie apod.). Zodpovedanie\notázky, či zásah možno vyhodnotiť za neoprávnený, závisí od testu proporcionality, ktorý súd prvej\ninštancie aj uskutočnil (odvolateľ nesprávne tvrdí, že k jeho vykonaniu súdom nedošlo), pri zohľadnení\nvšetkých relevantných skutočností, vrátane spôsobu a okolností, za ktorých k tvrdenému zásahu došlo.\nV tejto súvislosti celkom správne vykonal dokazovanie i k otázkam, súvisiacim so štúdiom manželky\nžalobcu. Práve štúdium manželky totiž vyvolalo potrebu reagovať na opakovanú sťažnosť žalobcu ako\njej zástupcu spôsobom, ktorý žalobca považuje za rozporný s ustanovením § 11 OZ.\n9. Hodnotiacimi úsudkami možno zasiahnuť do osobnostných práv fyzickej osoby, ak pre ne absentuje\ndostatočný skutkový základ a ich cieľom je kritika fyzickej osoby, vybočujúca z rámca primeranosti.\n10. Súd prvej inštancie v bode 17 in fine odôvodnenia správne poukazuje na hodnotiace úsudky, pretože\nnamietané tvrdenie celkom jednoznačne predstavuje hodnotiaci úsudok žalovaného o návrhu žalobcu\numožniť jeho manželke vykonať skúšku z povinného predmetu Účtovníctvo B až po štátnej skúške.\n11. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako jeden z návrhov riešenia navrhol presne uvedený\npostup. Hodnotiaci úsudok žalovaného teda vychádzal z existujúceho (faktického) stavu a s ohľadom\nna tento návrh, celkom zjavne rozporný so všeobecne známymi postupmi vysokoškolského štúdia\n(štátna skúška je záverečnou, až po absolvovaní všetkých predpísaných skúšok, nie predposlednou,\nako žalobca navrhoval) i ustanovením § 65 zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, hodnotiaci\núsudok žalovaného nevybočuje ani z rámca primeranosti, navyše za situácie, keď sťažnosť žalobcu\nriešil opakovane. Žalobca podal sťažnosť i na kontrolný orgán žalovaného, ministerstvo školstva. Práve\npre takýto postup žalobcu žalovaný namietané vyjadrenie zaslal na vedomie i ministerstvu, v ktorom\npostupe súd prvej inštancie správne nevidel žiaden zásah do osobnostných práv žalobcu.\n12. Nemožno tiež opomenúť, že namietaná komunikácia medzi žalobcom a žalovaným ako orgánom\nverejnej správy sa týkala vybavenia opakovanej sťažnosti žalobcu na základe verejnoprávneho\npredpisu, zákona o sťažnostiach (zák. č. 9/2010 Z. z.), teda na spor dopadá i judikatúra súdov o\nzákonných (úradných) licenciách, vylučujúcich neoprávnenosť zásahu, ak zásah nevybočil z medzí\ndaných platnými predpismi (napr. R 127/2014, R 36/09, 3 Cdo/201/07).\n13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n14. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nevznikli trovy konania, preto mu odvolací súd ich\nnáhradu nepriznal (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).\n15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasom 3 : 0.\nPoučenie:\n\nP o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§\n419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu\nna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "5Cdo/82/2025", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "b93c8352-7ba6-4334-946a-be13cc8a7998:86050717-a568-4f57-8c80-6d1589c8e928", "datum": "2026-05-28", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}