{"guid": "385e9c39-9443-4cb8-a2a5-c4373c7f5b0c:43994956-5597-4e0c-a472-843b4ebe9bc4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1522203552.1", "spisova_znacka": "8Co/36/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/36/2024 z 29. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2024, sp. zn. 8Co/36/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1522203552.1", "identifikacne_cislo": "1522203552", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2024-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-470", "nazov": "§ 470 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-470", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43994956-5597-4e0c-a472-843b4ebe9bc4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1522203552.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1522203552.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1522203552.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/36/2024\n1522203552\n29. 10. 2024\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2024:1522203552.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: Fakultní nemocnice Hradec Králové, so\nsídlom Sokolská 581, 500 05 Hradec Králové, Česká republika, IČO: CZ00179906, proti žalovanému:\nJ. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. Š. XXXX/X, XXX XX B., o zaplatenie 1.500 CZK s príslušenstvom, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 9. novembra 2023, č.k. B5-10C/22/2022\n- 81, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nŽalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní, ktoré začalo podaním návrhu podľa Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach\ns nízkou hodnotou sporu, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500 CZK, spolu s\núrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 1.500 CZK od 30.06.2021 až do zaplatenia, a to všetko do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov\nkonania s tým, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Z listín\npredložených žalobcom mal prvoinštančný súd preukázané, že dňa 30.11.2009 vystavil žalobca F. Q.\nfaktúru č. 309071494, ktorou jej fakturoval regulačný poplatok v sume 1.500 CZK. Faktúra bola splatná\ndňa 08.12.2009. Dňa 23.02.2010 žalobca vyzval F. Q. na úhradu regulačného poplatku v súvislosti s jej\nhospitalizáciou v období od 05.11.2009 do 30.11.2009 v sume 1.500 CZK. Súčasťou výzvy bol predpis\núhrady regulačného poplatku podľa zákona č. 261/2007 Sb., s variabilným symbolom XXXXXXXX. Z\nuznesenia Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 25.04.2012, č.k.: 44C/25/2012-14 a taktiež z prípisu\nOkresného súdu Bratislava I, zo dňa 18.05.2021 vyplýva, že F. Q. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Jej jediným\ndedičom sa stal jej syn J. Q., Z.. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/X, B.. Výzvou zo dňa 03.06.2021 vyzval\nžalobca žalovaného na zaplatenie regulačného poplatku 1.500 CZK do 30.06.2021. Z osvedčenia o\ndedičstve vydaného Okresným súdom Bratislava I, zo dňa 07.05.2010, č.k.: 1D/4/2010-53, Dnot 7/2010,\nktoré nadobudlo právoplatnosť 07.05.2010, vyplýva, že žalovaný sa stal jediným dedičom zosnulej\nF. Q., Z.. XX.XX.XXXX, I.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XX, B.. Na základe takto ustáleného\nskutkového stavu veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť.\nPoukázal na to, že právna predchodkyňa žalovaného F. Q. bola hospitalizovaná u žalobcu v období od\n05.11.2009 do 30.11.2009, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie regulačného poplatku\nza poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 1.500 CZK, podľa právneho predpisu v tom čase platného\nv Českej republike, § 16a ods. 1 zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištení. Keďže F.\nQ. zomrela, pričom jej jediným dedičom sa stal jej syn - žalovaný J. Q., ktorý nastúpil do všetkých\npráv a povinností svojej zosnulej matky a prevzal na seba zodpovednosť za jej dlhy do výšky ceny\n\nnadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka), bol povinný na úhradu uvedenej\npohľadávky žalobcovi. Osobitne poukázal na to, že napriek skutočnosti, že návrh žalobcu žalovanému\nriadne doručil dňa 24.08.2023 a tento mal možnosť sa s ním oboznámiť a nijako sa k nemu nevyjadril a\nuplatnený nárok žalobcu nijako nespochybnil, tvrdenia žalobcu sa stali v tomto konaní nesporné, a preto\nžalobe vyhovel v celom rozsahu a vyhlásil dňa 09.11.2023 rozsudok, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť\nžalobcovi dlžnú sumu 1.500 CZK. Keďže sa žalovaný s plnením svojho dlhu dostal do omeškania,\nžalobca požadoval priznať úrok z omeškania v zákonnej výške od 30.06.2021 do zaplatenia. Podľa §\n3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka (ďalej len \"nariadenie\"), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych\nbodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania\ns plnením peňažného dlhu. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške preto\nrozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády\nSlovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., vo výške 5,00% ročne z dlžnej istiny od 30.06.2021 do zaplatenia.\nO nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s bodom (29) a\nčlánkom 16 Nariadenia, v zmysle ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech.\nKeďže mal žalobca v konaní plný úspech vo veci, priznal mu proti žalovanému plnú náhradu trov konania.\n2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť. V prvom rade namietol, že žalobca nebol\núčastníkom konania o dedičstve, keďže si svoju pohľadávku neprihlásil do dedičského konania, a preto\nani nie je uvedená ako pasívum v osvedčení o dedičstve vydaného Okresným súdom Bratislava I,\nzo dňa 07.05.2010, č. k.: 1D/4/2010-53, Dnot 7/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.05.2010. V\nuvedenej súvislosti poznamenal, že podľa § 211 ods. 1 C.m.p., ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia,\nktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná\no tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie\no dedičstve sa nevykoná. Predovšetkým však poukázal na ust. § 100 Občianskeho zákonníka podľa\nktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej, a v spojení s § 101\nObčianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať\npo prvý raz, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak. Pre úplnosť považoval za dôležité\nuviesť, že v Českej republike do 31.12.2013 bol účinný zákon č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník, podľa\nktorého došlo taktiež k premlčaniu pohľadávky v zmysle českého právneho poriadku a ktorý upravoval\nproblematiku premlčania rovnako ako (náš) Občiansky zákonník. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že\nžaloba bola doručená Mestskému súdu Bratislava IV až dňa 05.05.2022, čo považuje za uplatnenie\npráva žalobcom. Právo žalobcu na zaplatenie predmetnej faktúry č. 309071494 zo dňa 30.11.2009,\nktorá mala splatnosť dňa 08.12.2009, pričom si žalobca v 3 ročnej premlčacej lehote neuplatnil svoje\nprávo t. j. do 08.12.2012, preto z dôvodu námietky premlčania nemožno priznať, teda vzniesol voči\nžalobcovmu právu na zaplatenie 1.500 CZK s príslušenstvom námietku premlčania, pretože toto právo\nbolo na súde uplatnené až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Na základe uvedených skutočností\nžiadal odvolaniu vyhovieť.\n3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal\nna to, že pokiaľ ide o žalovaným v odvolaní vznesenú námietku premlčania, žalovaný mal možnosť tuto\nnámietku uplatniť už v konaní na súde prvej inštancie. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovanému\nbol dňa 24.8.2023 doručený formulár C podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, teda\nmal možnosť sa s návrhom a jeho prílohami dostatočne oboznámiť a následne námietku premlčania\nriadne uplatniť. S ohľadom na ust. § 365 a § 366 C.s.p. preto v tomto prípade nepovažuje námietku\npremlčania za prípustný odvolací dôvod.\n4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., viazaný odvolacími dôvodmi obsiahnutými v\nodvolaní žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods.\n3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.\n5. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné pre úplnosť poukázať na to, že v predmetnej\nveci, v ktorej konanie začalo na základe návrhu žalobcu podľa v súlade s ustanoveniami Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach\ns nízkou hodnotou sporu a v zmysle ktorého prvoinštančný súd aj správne procesne postupoval\npred vydaním napadnutého rozsudku, keď žalovanému riadne najneskôr dňa 24.8.2023 doručil návrh\n\nžalobcu s prílohami spolu s príslušnými formulármi v zmysle citovaného Nariadenia, správne súd prvej\ninštancie na základe listín predložených žalobcom ustálil skutkový stav veci, keď vychádzal z toho, že\nprávna predchodkyňa žalovaného F. Q. bola v období od 05.11.2009 do 30.11.2009 hospitalizovaná\nu žalobcu, ktorý jej dňa 30.11.2009 vystavil faktúru č. 309071494, ktorou jej fakturoval regulačný\npoplatok v sume 1.500 CZK, pričom faktúra bola splatná dňa 08.12.2009. Správne tiež vychádzal\nz toho, že jediným dedičom po F. Q. sa stal jej syn J. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. Š. XXXX/X, B.,\nteda žalovaný, ktorý bol následne žalobcom rovnako vyzvaný na splnenie predmetnej pohľadávky,\npričom z osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Bratislava I, zo dňa 07.05.2010, č.k.:\n1D/4/2010-53, Dnot 7/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.05.2010, vyplýva, že čistá hodnota\ndedičstva žalovaného predstavovala 752.248 eur, z čoho uplatnená pohľadávka predstavuje iba zlomok.\nNa základe uvedeného potom prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že bolo potrebné žalobe\nv celom rozsahu vyhovieť, keď podľa právneho predpisu v tom čase platného v Českej republike, § 16a\nods. 1 zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištení, vznikol právnej predchodkyni žalovaného\nF. Q. voči žalobcovi dlh vo výške 1.500 CZK, so splnením ktorého sa dostala dňom 09.12.2009 do\nomeškania, ktoré pretrváva aj v súčasnosti, pričom tento dlh prešiel vzhľadom na čistú hodnotu dedičstva\nv plnej výške na žalovaného ako jej dediča a právneho nástupcu, ktorý za splnenie daného dlhu\nzodpovedá. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu\nprvej inštancie, na základe ktorých v celom rozsahu žalobe vyhovel.\n6. Nedôvodne žalovaný v podanom odvolaní namieta, že žalobca nebol účastníkom konania o dedičstve,\nkeďže si svoju pohľadávku neprihlásil do dedičského konania, a preto ani nie je uvedená ako pasívum v\nosvedčení o dedičstve vydaného Okresným súdom Bratislava I, zo dňa 07.05.2010, č. k.: 1D/4/2010-53,\nDnot 7/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.05.2010. Dlhy poručiteľa totiž na dedičov prechádzajú\nzo zákona (§ 470 Občianskeho zákonníka) bez ohľadu na to, či boli prejednané v dedičskom konaní,\nkeď ani neprihlásenie pohľadávky do dedičského konania samé o sebe zánik dlhu nespôsobuje; a v\npredmetnej veci nejde o dlh, ktorý by zanikol smrťou dlžníka ani o dlh, za ktorého splnenie by žalovaný\nnezodpovedal vzhľadom na výšku hodnoty dedením nadobudnutého majetku.\n7. Najmä však vyhoveniu podanej žalobe nemôže zabrániť žalovaným v odvolaní vznesená námietka\npremlčania, a to bez ohľadu na posúdenie vecnej opodstatnenosti. Ako už totiž bolo uvedené aj vyššie,\nžalovanému bola žaloba (návrh) žalobcu spolu s prílohami riadne doručená najneskôr dňa 24.8.2023,\npričom do vyhlásenia napadnutého rozsudku mal možnosť uplatniť všetky prostriedky procesnej obrany,\nmedzi ktoré nepochybne patrí aj námietka premlčania. Keďže žalovaný sa počas konania na súde\nprvej inštancie ani do vyhlásenia napadnutého rozsudku vôbec nevyjadril, teda ani nevzniesol námietku\npremlčania, nezostáva iné, než jeho námietku premlčania v odvolací kvalifikovať ako neprípustnú\nnovotu, na ktorú už s poukazom na ust. § 366 C.s.p. v odvolacom konaní nemožno prihliadať, pretože\ndaná námietka sa netýka procesných podmienok, vylúčenia sudcu, nemá ňou byť preukázané, že v\nkonaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a s ohľadom na\nuvedené nejde ani o námietku, ktorú by odvolateľ nemohol uplatniť bez svojej viny. V tejto súvislosti\npritom odvolací súd poznamenáva, že žalovaný ani v odvolaní nevysvetľuje, prečo námietku premlčania\nuplatnil až v odvolaní. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že ani táto odvolacia\nnámietka žalovaného nie je dôvodná a nemôže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie v tomto spore.\n8. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2\nC.s.p.).\n9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.\nv spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal plný\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\n10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti\nuzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/22/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}